Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.23 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Pomoc:Ako upravovať stránku 12 619 8381348 8182795 2026-10-08T09:35:20Z Rxitalia 307461 Il sito farmacia online Rxitalia è progettato per garantire semplicità, sicurezza e trasparenza. La navigazione intuitiva consente di trovare facilmente farmaci e parafarmaci, con informazioni chiare e aggiornate. Rxitalia opera nel pieno rispetto delle normative italiane, assicurando prodotti certificati e processi di acquisto protetti. Dall’ordine alla consegna, ogni fase è curata con attenzione per offrire un servizio affidabile e orientato al benessere del cliente. 8381348 wikitext text/x-wiki Il sito farmacia online Rxitalia è progettato per garantire semplicità, sicurezza e trasparenza. La navigazione intuitiva consente di trovare facilmente farmaci e parafarmaci, con informazioni chiare e aggiornate. Rxitalia opera nel pieno rispetto delle normative italiane, assicurando prodotti certificati e processi di acquisto protetti. Dall’ordine alla consegna, ogni fase è curata con attenzione per offrire un servizio affidabile e orientato al benessere del cliente. [https://rxitalia.net/ Sito web di farmacie online affidabili] tk0bw76b0hecx2e7vkx4ye16nlrxiye 8381354 8381348 2026-10-08T09:39:45Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Rxitalia|Rxitalia]] ([[User_talk:Rxitalia|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8172122 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Edit Button.ogv|thumb|Wikipediáni vytvorili video, ktoré vás oboznamuje s dvoma témami – Základom upravovania a ako byť smelí pri úprave stránky. Dostupné sú titulky v dolnom paneli]] [[Wikipédia]] je [[Wiki|WikiWiki]], čo znamená, že každý môže ľahko upravovať každý [[Wikipédia:Článok|článok]] a uverejniť zmeny ihneď. Táto stránka je popisom '''Wiki značiek'''. Je veľmi ľahké upravovať Wiki stránku. Jednoducho klikni na odkaz „'''Upraviť'''“ (horná pravá časť stránky) na zmenu stránky, alebo klikni na odkaz „'''Diskusia'''“ a následne na odkaz „Upraviť“ na zápis do zodpovedajúcej [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránky]]. Toto otvorí stránku s editovateľným textboxom obsahujúcim editovateľný text danej Wiki stránky. Na záver napíš krátke [[Wikipédia:Zhrnutie úprav|zhrnutie úprav]] do malého textového poľa pod editovacím boxom a keď skončíš stlač „Publikovať zmeny“! Pred samotným uložením zmien si môžeš zobraziť náhľad. Záleží od systému, stlačenie klavésy Enter keď nie je editovací box aktívny (vnútri nie je zobrazený žiadny kurzor) môže mať rovnaký efekt ako stlačenie Save. Použite prosím [[wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný pohľad na vec]] a prosím [[w:en:Wikipedia:Cite your sources|citujte vaše zdroje (en)]] takže iní môžu skontrolovať a rozšíriť vašu prácu. Často je pohodlnejšie skopírovať text do vášho obľúbeného [[Textový editor|textového editora]], tam ho upraviť a skontrolovať preklepy a následne vložiť text späť do prehliadača. Toto je tiež cesta ako mať lokálnu záložnú kópiu stránok ktoré práve robíte, takže môžete robiť zmeny offline. Niektoré textové editory môžu byť prispôsobené na editáciu člankov Wikipédie: pozri [[w:en:Wikipedia:syntax highlighting|zobrazovanie syntaxe (en)]]. Po tvorbe novej stránky je dobré: *na zobrazenej stránke použiť odkaz ''Odkazy na túto stránku'' na kontrolu už existujúcich odkazov na stránku a uistiť sa, že všetky očakávajú rovnaký význam aký ste práve dodali; *použiť tlačidlo Hľadaj na spustenie prehľadávania Wikipédie pomocou Google pre nadpis vášho článku (a možné varianty), na nájdenie článkov, ktoré sa o ňom zmieňujú a spraviť z nich odkazy tam, kde je to vhodné; *skontrolovať zodpovedajúce články vo Wikipédiach iných jazykov. == Drobná úprava == Ak upravujete stránku ako [[Pomoc:Ako sa prihlásiť|prihlásený]] používateľ, máte možnosť označiť úpravu ako „drobnú úpravu“. Je otázkou osobných preferencií kedy tento spôsob používať. Základné pravidlo je, že úprava stránky, kde opravujete preklepy, formátovanie a menšie reorganizovanie textu, má byť označená ako „drobná úprava“. Veľká úprava je vlastne to, čo robí záznam hodnotnejším a pre niekoho kto chce sledovať články podrobne, takže vlastne každá „reálna“ zmena, týkajúca sa hoc jedného slova je veľká úprava. Táto vlastnosť je dôležitá, lebo užívateľ sa môže rozhodnúť ''skryť'' drobné úpravy vo svojom pohľade Posledných úprav, na udržanie množstva zmien na zvládnuteľnej úrovni. Dôvod pre nemožnosť drobnej úpravy pre neprihláseného užívateľa je, že [[m:Wikipedia vandalism|vandalizmus (en)]] nemôže byť označený ako drobná úprava, v tom prípade by ostal nespozorovaný dlhšie. Toto obmedzenie je tiež dôvod na prihlásenie sa. Označenie reálnej zmeny ako drobná úprava je považované za zlé správanie a o to horšie ak zahŕňa mazanie nejakého textu. Ak omylom označíte úpravu ako malá, urobte ďalšiu úpravu a označte ju ako veľká a napíšte do Zhrnutia Úprav text: „predchádzajúca úprava bola veľká“. Na správne uloženie stránky musí byť spravená minimálne triviálna úprava, jednoduché otvorenie edit box-u a uloženie (bez žiadnych zmien) nepomôže. Taktiež nepomôže pridanie bieleho znaku na koniec riadku alebo nový riadok na konci stránky, v týchto prípadoch je úprava zrušená a text Zhrnutia Úprav zabudnutý. No môžete napríklad pridať extra medzeru medzi dve slová, zalomenie riadku (changing the number of line breaks at that point from 0 to 1 or from 2 to 3, not from 1 to 2), tieto zmeny sú zachované vo wikitexte a zaznamenané ako úprava, hoci samotné nemenia výsledný vzhľad stránky. == Wiki značky == Presný a aktuálny popis wiki značiek je na stránke '''[[Pomoc:Wikitext]]'''. Ak chcete vyskúšať editovacie značky bez rizika poškodenia stránky, môžete použiť [[wikipédia:Pieskovisko|Pieskovisko]]. == Pozri aj == * [[Pomoc:Ako vytvoriť novú stránku|Ako vytvoriť novú stránku]] * Neformálne rady pre [[w:en:wikipedia:Contributing to Wikipedia|prispievanie do Wikipédie (en)]] * Editácie vo všeobecnosti v [[w:en:Wikipedia:Editing FAQ|Editing FAQ]] * Prečo odvážne nepremenovávať stránky, na [[Pomoc:Premenovanie stránky|Ako premenovávať (presúvať) stránky]] * Preferovaný formát tvojho článku, na [[w:en:Wikipedia:Guide to Layout|Sprievodca rozloženia (en)]] (pozri tiež [[w:en:Wikipedia:Boilerplate text|Wikipedia:Boilerplate text]]) * Konvencie štýlu v [[Wikipédia:Štylistická príručka|Štylistickej príručke]] * Všeobecné pravidlá v [[Wikipédia:Zásady| Postupy a pravidlá]] * [[Wikipédia:Konvencie pre názvoslovie|Konvencie názvov]] aké názvy dávať článkom * Ak dávate názov článku o téme, ktorá patrí k skupine objektov (mesto, astronomický objekt, čínsky znak...) zistite, či existuje [[Wikipédia:WikiProjekt|WikiProjekt]] o danej skupine a skúste explicitne smerovať jej smer. * Na záver, zoznam článkov o editovaní Wikipédie zistíte z [[w:en:Wikipedia:List of pages in the Wikipedia namespace|List of pages in the Wikipedia namespace]] alebo [[Pomoc:Posledné úpravy|same list sorted by topic]]. == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Wikipédia:Základné informácie|Ako upravovat stranku]] fvn9th253m1amqegtsgl8lp0jrxep9f Česko 0 703 8381166 8374826 2026-10-07T16:31:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381166 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Česká republika | 2. pád názvu = Česka | Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg | Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg | Poloha = EU-Czechia.svg | Motto = Pravda vítězí | Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Česká republika | Krátky miestny názov = Česko | Hlavné mesto = [[Praha]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 5 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 14 | DĺžkaMin = 28 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Praha]] | Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portál veřejné správy České republiky | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.4.2010 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum archivácie = 2010-03-27 }}</ref> | Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small> | Demonym = Čech, Češka | Štátne zriadenie = [[Unitárny štát|unitárna]] [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády Predseda Snemovny<br />Predseda senatu | Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]<br />[[Andrej Babiš]] [[Tomio Okamura]]<br />[[Miloš Vystrčil]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] | Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 78&nbsp;870<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km<sup>2</sup> a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}</ref> | Poradie rozloha = 115 | Rozloha vody = 1 590 | Percento vody = 2,0 | Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 84 | Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 134 | Poradie hustota = 87 | HDP = 324 997 mil. | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 49 | HDP na hlavu = 36 784 | Poradie HDP na hlavu = 39 | HDI = 0,889 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 32 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] | Kód meny = CZK | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = CZE/CZ | Kód motorových vozidiel = CZ | Internetová doména =.cz, .eu | Smerové telefónne číslo = 420 | Poznámky = }} '''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]<ref>[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145</ref> a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]]. Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], <!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --> [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports | url = http://hdr.undp.org/en/2013-report | periodikum = hdr.undp.org | dátum prístupu = 2019-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report | dátum archivácie = 2018-03-17 }}</ref> <!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --> [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --> [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii "Little or no censorship" -->patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. <!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň "High-income OECD country". Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members -->V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ -->Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013</ref><!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --> [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1 "7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat" --> V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. <!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, "If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... "Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)" = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --> Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr. Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.<ref name="CSU2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}</ref> Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo. == Historické štátne útvary na území Česka == [[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]] Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horák | meno = Slavomír | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | strany = 8 | rok = 2005 | dátum prístupu = 2020-04-13 | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | dátum archivácie = 2012-11-11 | nedostupné = ano }}</ref> [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].<ref name="Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky | url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref><ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky | url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum prístupu = 2020-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum archivácie = 2018-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Můj stát | url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/ | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešného Česka bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],<ref>[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}</ref><ref>[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz</ref> v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].<ref>[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz</ref> Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]]. Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] [[Sudety (región)|pohraničné]], prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasného Česka, pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]]. Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2009-09-08 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw | dátum_prístupu = 2017-10-18 }}</ref> Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovali už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).<ref>[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]</ref> Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná. == Názov == [[Súbor:Czech kraje and historic regions.svg|náhľad|upright|vľavo|Kraje a historické krajiny Česka – zelene [[Čechy]], modro [[Morava (región)|Morava]], okrovo [[České Sliezsko|Sliezsko]]]] <!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešného Česka, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --> Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''<ref>[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]</ref><ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]</ref>, jednoslovným (zemepisným) názvom štátu je ''Česko''.<ref>[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno</ref><ref name="ceskoprirucka">[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012</ref><ref>ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze</ref><ref>[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální</ref><ref>[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum archivácie=2020-04-09 |nedostupné=ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz | dátum prístupu = 2024-03-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240318184841/https://www.go-czechia.cz/ | dátum archivácie = 2024-03-18 }}</ref> === Vývoj chápania výrazu Česko === Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}</ref> Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.<ref>BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&pg=PA333#v=onepage&q&f=false.</ref> V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.<ref>Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]</ref> Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]] ([[Čechy]], [[Morava (región)|Morava]], česká časť [[České Sliezsko|Sliezska]]).<ref name="ceskoprirucka" /> V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].<ref name="ceskoprirucka" /> [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].<ref name="ceskoprirucka" /> V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250509140843/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum archivácie=2025-05-09 }}</ref><ref>KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.</ref> (federalizácia Česko-Slovenska) a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu (synonymum k názvu [[Čechy]]), zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.<ref name="senat">[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' (''ČSR'') od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku'' (''ČR'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250510041503/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum archivácie=2025-05-10 }}</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální|Český úrad zememeračský a katastrálny]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.<ref>Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.<ref>[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}</ref> == Štátne symboly == [[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]] Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),<ref name="Můj stát">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký státní znak | url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).<ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam" /> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Česka}} [[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]] === Pôvodné osídlenie === Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]]. Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchly pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]]. === Stredovek === {{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}} [[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]] [[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]] Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]). [[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]]. Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov. === Novovek === [[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]] [[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]] V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe. Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}</ref> V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený. Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,<ref>[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8</ref> čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.<ref>[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.</ref> [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika. === Rakúsko-Uhorsko === {{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]] V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]]. [[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražské bouře roku 1897 | periodikum = Městská knihovna v Praze | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/ }}</ref> Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců | periodikum = Týden.cz | dátum_vydania = 29. dubna 2010 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html }}</ref> Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom. === Prvá česko-slovenská republika === {{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}} [[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]] V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}</ref> Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.<ref>[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]</ref> Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}</ref> Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.<ref>Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}</ref> [[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]] Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označovaná ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]]. === Protektorát Čechy a Morava === {{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}} [[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]] [[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]] Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]<ref group="pozn.">Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.</ref>) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}</ref> [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.<ref>"[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}". [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.</ref> === Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 === ==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ==== V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].<ref>"''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&pg=PA409 A Companion to Russian History]''". Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}</ref><ref name="refl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html | vydavateľ = Reflex }}</ref> K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]]. Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).<ref name="armády">"[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]". Reflex. 6. května 2015.</ref> Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].<ref name="armády" />) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]]. V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti | periodikum = Dějiny a současnost | url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/ | dátum prístupu = 2017-08-01 }}</ref> Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešove dekréty]]).<ref>Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.</ref> ==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ==== [[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]] [[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]] V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}</ref> Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitným štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]]. Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]]. Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.<ref group="pozn.">Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodarná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.</ref> Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavená už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]]. ==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ==== [[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> značné zadĺženie štátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl | url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov. [[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatného Česka, počas udalostí v novembri 1989]] [[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česko je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]] Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky. === Samostatnosť Česka === Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].<ref>[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR</ref> Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.<!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--> Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii. == Prírodné pomery == [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]] Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}. == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km<sup>2</sup> (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km<sup>2</sup> (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km<sup>2</sup> (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v Česku prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území Česka zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území Česka majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v Česku sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území Česka rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano|dátum prístupu=2026-07-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|dátum archivácie=2016-09-19}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je Česko 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a [[Petr Fiala]] (2021 – 2025) a [[Andrej Babiš]] (od 2025). Súčasťou všetkých vlád Česka bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatného Česka sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160312121441/https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=2016-03-12 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej Česko v prvej polovici v roku 2009 aj predsedalo. Česko má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára [[The Heritage Foundation]] a ''[[The Wall Street Journal]]'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], malo Česko 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvo v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny Česka]] <div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div> ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Česka sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora =| titul = Počet obyvatel v obcích - k 1. 1. 2025| url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-rlm0s92pwn| vydavateľ = csu.gov.cz| miesto = | dátum vydania = 2025-05-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = cs}}</ref> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km<sup>2</sup>, z toho na českom území 3 163 km<sup>2</sup>. == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je Česko 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v Česku rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v Česku k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160923135644/http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|dátum archivácie=2016-09-23}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v Česku ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum prístupu=2026-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190618233754/https://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum archivácie=2019-06-18 }}</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> Česko je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z Česka do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v Česku na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahlo Česko najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160913212146/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum archivácie=2016-09-13}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160911133935/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum archivácie=2016-09-11}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v Česku 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160911143754/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum archivácie=2016-09-11}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160828214259/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum archivácie=2016-08-28}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160911142938/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum archivácie=2016-09-11}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 | dátum prístupu = 2026-07-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251122214848/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum archivácie = 2025-11-22 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170512003712/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum archivácie = 2017-05-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 | dátum prístupu = 2026-07-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251126160812/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum archivácie = 2025-11-26 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré Česko doposiaľ nesplnilo. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160911141734/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum archivácie=2016-09-11}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. Česko sa vyhlo aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v Česku najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre Česko je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v Česku sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v Česku obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v Česku. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je Česko na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Ťažba === {{Hlavný článok|Ťažba v Česku}} Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | dátum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom. === Telekomunikácie a IT === [[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]] V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v Česku 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.<ref name=cia /> Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | dátum vydania = | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{Hlavný článok|Doprava v Česku}} [[Súbor:Motorways in Czechia map.svg|náhľad|[[Diaľnice v Česku]]]] ==== Cestná sieť ==== {{Hlavný článok|Diaľnice v Česku|Cesta I. triedy|Cesta II. triedy|Cesta III. triedy}} Dĺžka cestnej dopravnej siete v roku 2015 bola 55 737,5 km. Z toho 776 km tvorili [[Diaľnice v Česku|diaľnice]] a 6 244,9 km [[cesta I. triedy|cesty I. triedy]] (vrátane 459,4 km [[Rýchlostné cesty v Česku|rýchlostných komunikácií]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Diaľnice v Česku|Diaľničná sieť]] je stále vo výstavbe. Hlavnou komunikáciou bude po svojom dokončení [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]], ktorá spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Poľskem (smer [[Katovice]]). Už dokončenými komunikáciami sú [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnica D2]], spojujúca Brno a Bratislavu, [[Diaľnica D5 (Česko)|diaľnica D5]] spojujúca Prahu, Plzeň a Nemecko (smer [[Norimberg]]), [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnica D8]] z Prahy cez [[Ústí nad Labem]] do Nemecka (smer [[Drážďany]]), [[Diaľnica D10 (Česko)|diaľnica D10]] (Praha – Turnov), [[Diaľnica D46 (Česko)|diaľnica D46]] (Vyškov – Olomouc) a [[Diaľnica D56 (Česko)|diaľnica D56]] (Ostrava – Frýdek-Místek). V rôzne pokročilom stave výstavby sú ďalej [[Diaľnica D0 (Česko)|diaľnica D0]], [[Diaľnica D3 (Česko)|diaľnica D3]], [[Diaľnica D4 (Česko)|diaľnica D4]], [[Diaľnica D6 (Česko)|diaľnica D6]], [[Diaľnica D7 (Česko)|diaľnica D7]], [[Diaľnica D11 (Česko)|diaľnica D11]], [[Diaľnica D35 (Česko)|diaľnica D35]], [[Diaľnica D48 (Česko)|diaľnica D48]], [[Diaľnica D49 (Česko)|diaľnica D49]], [[Diaľnica D52 (Česko)|diaľnica D52]] a [[Diaľnica D55 (Česko)|diaľnica D55]]. Maximálna povolená rýchlosť na diaľnici je 130 km/h. Za používanie diaľníc platia motoristi [[diaľničný poplatok]], pričom od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtne v Česku|elektronického mýtneho]]. Úmrtnosť na českých cestách bola v prepočte na obyvateľa v roku 2004 približne 1,6× vyššia než v Nemecku, aj keď intenzita dopravy je nižšia. Počet 1286 usmrtených z roku 2005 sa kolísavo znižuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum prístupu=2010-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum archivácie=2010-11-17 }}</ref> V roku 2010 zomrelo na cestách 802 ľudí. Každé registrované vozidlo v Česku musí mať [[Evidenčné číslo vozidiel v Česku|štátnu poznávaciu značku]]. Jej súčasná podoba pochádza z roku 2001. ==== Železnice ==== {{Hlavný článok|Železničná doprava v Česku|Zoznam železničných tratí v Česku}} [[Súbor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhľad|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavnom nádraží]] v Prahe]] Česko má so svojimi 9 568 km jednu z najhustejších železničných sietí v Európe. Z toho je 3 212 km tratí [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaných]] a 1 906 km je dvoj- a viackoľajových.<ref name="doicr">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum prístupu=2012-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum archivácie=2011-11-14 }}</ref> Správcom a prevádzkovateľom úplnej väčšiny železničnej infraštruktúry je štátna organizácia [[Správa železnic]]. České dráhy prevádzkujú [[vysokorýchlostný vlak|vysokorýchlostné vlaky]] [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale keďže žiadne trate nie sú [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostné]], je ich maximálna rýchlosť obmedzená na 160 km/h. Prepravný výkon v osobnej doprave od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milióna [[Deľba prepravnej práce|osobokilometrov]] v roku 2003 (81 % v roku 1995), potom stúpal až k 11 069 miliónom osobokilometrov v roku 2019 (138 % v roku 1995). V súvislosti s pandémiou prudko klesol v roku 2020 (6 485 milióna osobokilometrov) a do konca roku 2022 sa ešte nevrátil do hodnôt z roku 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Prepravný výkon v nákladnej doprave od roku 1995 kolísavo klesal k minimu 12 791 milióna [[Deľba prepravnej práce|tonakilometrov]] v roku 2009 (68 % v roku 1995), a od tej doby pomaly kolísavo stúpal k 16 777 miliónom tonokilometrov v roku 2022 (74 % v roku 1995). V pandemickom roku 2020 sa prejavil pokles o 6 %, ktorý bol hneď nasledujúceho roku zahladený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojené do siete medzinárodných vlakov [[EuroCity]], od roku 2005 zaisťujú niektoré z medzinárodných spojení aj vlaky [[SuperCity]], ich ťažisko je na linke Praha – Ostrava. Najäčším [[Železničná doprava v Česku|železničným dopravcom]] sú [[České dráhy]]. Nákladný železničný trh je liberalizovaný, [[Konkurencia dopravcov v osobnej železničnej doprave v Česku|liberalizácia v osobnej doprave]] prebieha. Väčšina osobnej železničnej dopravy je podporovaná z verejných rozpočtov prostredníctvom dlhodobých zmlúv s dopravcami. Hlavným železničným uzlom je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Prahe]]. Jeho stará budova je pamiatkovou chránenou [[Secesia (architektúra)|secesnou]] stavbou z dielne architekta [[Josef Fanta|Josefa Fantu]]. Medzinárodne využívaný je unikátny [[Železničný skúšobný okruh Cerhenice].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectvo ==== [[Súbor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhľad|[[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]] v Prahe]] {{Hlavný článok|Zoznam letísk v Česku|Zoznam leteckých spoločností Česka}} V Česku je celkom 91 civilných letísk,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavateľ=czech.cz|místo=|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-02-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|dátum archivácie=2017-05-18|nedostupné=áno}}</ref> z toho 46 má spevnený [[Vzletová a pristávacia dráha|povrch]]. Iba 5 letísk vypravuje pravidelné lety. Väčšina [[letectvo|leteckej dopravy]] sa v Česku realizuje cez [[Praha|pražské]] [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Václava Havla]], ktoré v roku 2016 prepravilo 13 miliónov pasažoerov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|dátum vydania=2016-12-30|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> V zimnej sezóne 2016/17 sa z neho lietalo do 105 destinácií v 39 krajinách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavateľ=prg.aero|miesto=|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> Medzi ďalšie letiská s pravidelným, ale s menšou hustotou civilnej dopravy patrí [[letisko Brno-Tuřany]], [[Letisko Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letisko Pardubice|Pardubice]] a [[Letisko Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Pôsobia tu tri hlavné pravidelné letecké spoločnosti. Najstaršie z nich sú [[České aerolinie]], najväčšia letecká spoločnosť je [[Smartwings|Travel Service]], pod ktorý spadá aj nízkonákladová spoločnosť [[Smartwings]]. Medzi ďalšie české letecké spoločnosti patria [[VAN AIR Europe]], [[Silver Air]] a ďalšie letecké spoločnosti poskytujúce služby [[aerotaxi]], napríklad [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodná doprava ==== [[Vodná doprava v Česku]] je prevádzkovaná na riekach [[Labe]] a [[Vltava]] a ďalších uzavretých vodných plochách, pre rekreačné účely. Najvýznamnejším prevádzkovateľom vodnej dopravy je [[Československá plavba labská]]. Česko disponuje aj [[Slobodné prístavné pásmo v Hamburgu a Štetíne|vlastným prístavným územím]] v areáli námorného prístavu v [[Hamburh]]u v Nemecku. Prístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] boli na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versailleskej zmluvy]] prenajaté v roku 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Toho istého roku Československo zakúpilo aj prístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 ho spravuje Česko. Prístavy využívala [[Československá námorná plavba]], dnes [[Československá námorná plavba|Česká námorná plavba]]. Veľkú tradíciu (už od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodárstvo, splavovanie, budovanie hatí a priehrad. Najväčšími priehradami v Česku sú: [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a sústava nádrží [[Vodné dielo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Česku}} [[Súbor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhľad|vľavo|Električka 15T na zástavke Radlická]] [[Súbor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhľad|Klasický design [[Linka A (pražské metro)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanica pražského metra)|Malostranská]]]] V Českej republike existuje veľká tradícia [[Mestská hromadná doprava v Česku|mestskej hromadnej dopravy]]. Systémy MHD sa začali rozvíjať od 60. rokov 19. storočia – [[konská železnica v Brne]] bola zavedená už v roku 1869, v roku 1875 potom [[Konská železnica v Prahe|v Prahe]]. Prvú [[parná električka|parnú električku]] malo taktiež [[parná električka v Brne|Brno]], do prevádzky tu bola uvedená v roku 1884. Prvenstvo pri implementácii [[Elektrická električka|elektrických električiek]] si zaistili [[Električková doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektrinou poháňaná električka vyšla na trať v roku 1895. Rok potom sa pridala [[Električková doprava v Prahe|Praha]] (tu už od roku 1891 fungovala prevažne predvádzacia [[Elektrická dráha na Letné v Prahe|Križiková elektrická dráha na Letné]]), v roku 1897 [[Električková doprava v Liberci|Liberec]], v roku 1899 [[Električková doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Električková doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Električková doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Električková doprava v Brne|Brno]] a [[Električková doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Električková doprava v Moste a Litvínove|Most a Litvínov]] a [[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]], 1902 [[Električková doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázne]], 1905 [[Električková doprava v Opave|Opava]], 1909 [[Električková doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Električková doprava v Jihlave|Jihlava]], 1911 [[Električková doprava v Těšíne|Těšín]] a 1916 [[Električková doprava v Bohumíne|Bohumín]]. Od 70. rokov 20. storočia funguje v Česku sedem električkových systémov: v [[Električková doprava v Prahe|Prahe]], [[Električková doprava v Brne|Brne]], [[Električková doprava v Ostrave|Ostrave]], [[Električková doprava v Plzni|Plzni]], [[Električková doprava v Liberci|Liberci]], [[Električková doprava v Olomouci|Olomouci]] a spoločný [[Električková doprava v Moste a Litvínove|električkový systém Moste a Litvínova]]. V 20. storočí je zrejmý trend úbytku električkovej dopravy na úkor autobusovej. Autobusová mestská doprava sa od 90. rokov integruje s prímestskou, väčšiu rolu od začiatku 21. storočia taktiež hrá mestská a prímestská železnica (napr. [[Esko Praha]]). Okrajovú rolu v systéme hromadnej dopravy hrajú lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varoch|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodná doprava ([[Prívozy Pražskej integrovanej dopravy|pražské prívozy]], [[Lodná doprava na Brnenskej priehrade|doprava na Brnenskej priehrade]]). Jediným mestom v Česku, kde bol vybudovaný systém mestskej podzemnej dráhy, takzvaného [[Metro (podzemná železnica)|metra]], je Praha. Prevádzka [[Pražské metro|pražského metra]] bola spustená 9. mája 1974. Sieť trás k roku 2015 merala 65,2 km, súpravy zastavovali v 61 staniciach. Pražské metro prepraví cez 1,6 milióna cestujúcich denne. Podľa hodnotenia [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnej automobilovej federácie]] z roku 2010 má Praha štvrtú najkvalitnejšiu mestskú hromadnú dopravu v Európe (po [[Mníchov]]e, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Viedeň|Viedni]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|dátum vydania=2010-02-18|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Hlavný článok|Energetika v Česku}} [[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|[[Jadrová elektráreň Temelín]], najvýkonnejšia elektráreň v Česku a jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]] Česko v súčasnosti znižuje svoju energetickú závislosť na [[hnedé uhlie|hnedom uhlí]], ktorá sa negatívne prejavovala v kvalite životného prostredia v severných Čechách. V roku 2005 bolo 65,4 percent elektriny vyrábaných pomocou pary a spaľovaním (hlavne uhlie), 30 percent v jadrových elektrárňach a 4,6 percenta z obnoviteľných zdrojov, vrátane vodných elektrární. Najväčším českým energetickým zdrojom je [[Jadrová elektráreň Temelín]] (14 % výroby elektriny v Česku), ďalšia jadrová elektráreň je v [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovanech]]. Česko patrí medzi najväčšieho vývozcu prúdu v Európe, v roku 2013 vyviezlo asi 17 TWh, čo je viac než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> Česko je na siedmom mieste na svete vo vývoze elektrickej energie a na desiatom vo výrobe energie z jadra.<ref name=cia /> [[Európska zelená dohoda]] počíta do roku 2033 s koncom používania [[uhlie|uhlia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> z ktorého sa v roku 2023 vyrábala skoro polovica elektriny v Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadok uhlia má byť postupne nahradený [[Jadrová energetika v Česku|jadrovou energiou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | dátum_vydania = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemný plyn]] je nakupovaný od nórskych spoločností a ako skvapalnený plyn [[Skvapalnený zemný plyn|LNG]] z [[Holandsko|Holandska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. V minulosti pochádzali tri štvrtiny dodávok plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojny na Ukrajine]] boli tieto dodávky postupne zastavené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | dátum prístupu = 2023-03-30 }}</ref> Skvapalnený zemný plyn sa začal dovážať aj z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolom konzumného životného štýlu sa stali po revolúcii v roku 1989 supermarkety a hypermarkety, ktoré ovládli maloobchodnú sféru viac než kdekoľvek inde v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | odkaz na vydavateľa = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovný ruch === {{Hlavný článok|Cestovný ruch v Česku|Zoznam hradov v Česku}} [[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhľad|[[Václavské námestie (Praha)|Václavské námestie]]]] České hospodárstvo získava vysoké príjmy z cestovného ruchu. V roku 2001 celkové výnosy z cestovného ruchu dosiahla 118,13 miliardy korún, čo vtedy predstavovalo 5,5 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V nasledujúcich rokoch však záujem cudzincov o Česko, čiastočne z dôvodu posilnenia kurzu českej [[Česká koruna (mena)|koruny]], tak trochu opadol. Neskôr sa koruna oslabila; v roku 2016 navštívilo Česko 9,3 milióna turistov zo zahraničia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|dátum prístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je piatym najnavštevovanejším mestom Európy, po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Istanbul]]u a [[Rím]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|dátum vydania=2015-01-27|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podľa agentúry [[CzechTourism]] boli v roku 2014 najnavštevovanejšími turistickými cieľmi v Česku [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistov), [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|Zoologická záhrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Ťažobná oblasť Vítkovice|Ťažobná oblasť Vítkovic]] a [[Banícke múzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostrave (808 900), [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] (vrátane [[Pražský orloj|orloja]]) v Prahe (739 800), Pivovarské múzeum a podzemie v Plzni (600 000), [[Zoologická záhrada Zlín|Zoologická záhrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské múzeum v Prahe]] (580 000), [[Petřínska rozhľadňa]] v Prahe (557 400) a [[Zoologická záhrada a botanický park Ostrava|Zoologická záhrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspech pražské zoo súvisí s jej prestížou. V roku 2015 používatelia najväčšieho cestovateľského servera [[TripAdvisor]] pražskú zoo určili ako štvrtú najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html | dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] ju v roku 2008 označil za siedmu najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> [[Súbor:Lednice - Schloss (b).JPG|náhľad|Novogotický [[zámok Lednice]]]] [[Súbor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhľad|vľavo|[[Zámok Český Krumlov|Hrad a zámok Český Krumlov]] v južných Čechách]] [[Súbor:Zámek hluboká.jpg|náhľad|[[Zámok Hluboká]] v blízkosti Českých Budejovíc]] [[Súbor:Zamek Karlštejn.jpg|náhľad|Stredoveký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] v blízkosti [[Beroun]]a]] [[Súbor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vľavo|[[Zlatá ulička]] v Prahe]] Z hradov a zámkov sú okrem Pražského hradu najnavštevovanejší [[zámok Lednice]], [[zámok Český Krumlov]], [[zámok Hluboká|zámok Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[zámok Průhonice]], [[zámok Dětenice]], [[zámok Konopiště]], [[Arcibiskupský zámok Kroměříž|arcibiskupský zámok a záhrady v Kroměříži]] a [[zámok Loučeň]].<ref name="haz">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Novotný|meno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum prístupu=2016-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum archivácie=2016-07-16}}</ref> V Stredočeskom kraji sú turistickými lákadlami taktiež [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnica v Sedlci]] v Kutnej Hore a [[chrám svätej Barbory]], hrady [[Hrad Křivoklát|Křivoklát]], [[Hrad Český Šternberk|Český Šternberk]] a [[Hrad Kokořín|Kokořín]], zámky [[Zámok Poděbrady|Poděbrady]] a [[Zámok Veltrusy|Veltrusy]], v Juhočeskom kraji [[kláštor Vyšší Brod]], hrady [[Hrad Rožmberk|Rožmberk]] a [[Hrad Zvíkov|Zvíkov]], zámky [[Zámok Orlík|Orlík]], [[Zámok Červená Lhota|Červená Lhota]] a [[Zámok Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]], v Karlovarskom kraji [[hrad Loket]], v Ústeckom kraji [[Koncentračný tábor Terezín|Pamätník Terezín]], hrad [[Hrad Hazmburk|Hazmburk]] a zámok [[Zámok Duchcov|Duchcov]], v Libereckom hrady [[Trosky]], [[Hrad Grabštejn|Grabštejn]], [[Hrad Lemberk|Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[zámok Sychrov]], v Kráľovohradeckom [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Kráľové, hrad [[Hrad Kost|Kost]], zámky [[Zámok Ratibořice|Ratibořice]], [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]] a [[Zámok Hrádek u Nechanic|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickom [[Múzeum v prírode Vysočina|súbor ľudových stavieb]] pri Hlinsku a zámok [[Pardubický zámok|Pardubice]], na Vysočine [[zámok Telč]], v Olomouckom [[hrad Bouzov]], v Juhomoravskom [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brne, hrady [[Špilberk (hrad)|Špilberk]], [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]], [[Hrad Veveří|Veveří]] a [[Hrad Bítov|Bítov]], v Zlínskom [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov (hrad)|Buchlov]] a zámok [[Zámok Buchlovice|Buchlovice]]. K najznámejším pražským pamätihodnostiam patria okrem doposiaľ menovaných [[Kostol Matky Božej pred Týnom|Týnsky chrám]], [[Staronová synagóga]], [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]], [[Betlehemská kaplnka]], [[Břevnovský kláštor]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezuliatko]], [[Emauzský kláštor]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagóga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španielska synagóga (Praha)|Španielska synagóga]], [[Kostol Narodenia Pána (Praha)|pražská Loreta]], z novších potom [[Lennonov múr]] či [[Žižkovská televizní věž|Žižkovská televízna veža]]. Okrem katedrály sv. Víta patrí k turisticky najatraktívnejším častiam Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|bazilika sv. Jiří]], [[Kráľovská záhrada]], [[Letohrádok kráľovnej Anny]] a [[Starý kráľovský palác (Praha)|Starý kráľovský palác]]. Najznámejšími mimopražskými a mimobrnenskými svätostánkami sú [[Katedrála svätého Václava (Olomouc)|katedrála svätého Václava v Olomouci]], [[Veľká synagóga v Plzni]], [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Fulnek)|kostol Najsvätejšej Trojice vo Fulneku]], [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála svätého Bartolomeja v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasiteľa|katedrála Božského Spasiteľa v Ostrave]] a [[Katedrála svätého Štefana (Litoměřice)|katedrála svätého Štefana v Litomericiach]]. V Česku je asi 700 múzeí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum archivácie = 2019-08-19 | nedostupné = áno }}</ref> Najväčším je [[Národní muzeum]] (jeho súčasťou je Prírodovedecké múzeum, Historické múzeum, Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr a Múzeum českej hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské múzeum v Prahe]], [[Národní technické múzeum v Prahe|Národné technické múzeum]], [[Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe]], [[Múzeum hlavného mesta Prahy]] (vlastný [[Langweilov model Prahy]] a spravuje aj [[Villa Müller|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické múzeum Lešany]], [[Múzeum umenia Olomouc]], [[Slovácke múzeum v Uherskom Hradišti]]. K najnavštevovanejším patria tiež [[Banícke múzeum Příbram|Banícke múzeum v Příbrami]] a [[České múzeum striebra|České múzeum striebra v Kutnej Hore]]. Z prírodných pamiatok to sú [[Punkevní jeskyně]] a priepasť [[Macocha (priepasť)|Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimoriadne postavenie majú kultúrne pamiatky zapísané na [[Svetové dedičstvo (Česko)|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Okrem už uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) sú to [[vila Tugendhat]] v Brne, dedinka [[Holašovice]], historické jadro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutnej Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Zámok Litomyšl|zámok a zámocký areál Litomyšl]], [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]] ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská štvrť]] a [[Bazilika svätého Prokopa]]) a [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]]. Na zoznam nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO boli zapísané [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokoliarstvo]], [[Fašiangové sprievody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=s.r.o.|meno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> a najnovšie, v roku 2016, české bábkarstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Niektoré lokality majú zvláštny význam pre spätosť s českými dejinami alebo mýtmi – hora [[Říp]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] (hlavne [[Vyšehradský cintorín]], kde je pochovaný [[Antonín Dvořák]] aj [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] spojený s cyrilometodejskou a veľkomoravskou pamiatkou, [[Bazilika svätého Václava (Stará Boleslav)|kostol svätého Václava]] v Starej Boleslavi spätý s legendou o zabití kniežaťa Václava, [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] v Prahe, kde počas druhej svetovej vojny zahynuli strojcovia atentátu na Heydricha. K obľúbeným turistickým akciám patria [[Noc múzeí a galérií]], [[Noc kostolov]], [[Hradozámocká noc]], rekonštrukcia najslávnejších bitiek, ktoré sa odohrali na českom území ([[bitka pri Slavkove]], [[bitka pri Hradci Králové]], [[bitka pri Kolíne]], [[Obliehanie Brna (1645)|obliehanie Brna Švédmi]] atď.), [[Dni NATO v Ostrave]] či armádne [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Okrem toho mnoho festivalov a veľtrhov. Tradičnými turistickými magnetmi bývali kúpeľné mestá ako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], avšak kúpeľníctvo sa dostalo do krízy. Karlovy Vary si však zachovávajú atraktivitu napríklad aj vďaka každoročnému [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|medzinárodnému filmovému festivalu]]. Táto filmová prehliadka založená po druhej svetovej vojne je dnes najväčšou kultúrnou akciou v Česku. Významné rekreačné oblasti v Česku sú [[Národný park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český raj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvateľstvo == {{Hlavný článok|Obyvateľstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v Českej republike podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] 10 649 800 ľudí. [[Prirodzený prírastok]] v roku 2018 bol 1116 osôb, úhrnná plodnosť dosiahla hodnotu 1,71, v roku 2021 potom dosiahla hodnotu 1,83. Hlavnou príčinou rastu počtu obyvateľov je dlhodobá migrácia – v roku 2018 bol počet prisťahovaných o 38 629 osôb vyšší než počet vysťahovaných, išlo hlavne o migráciu z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Priemerný vek v roku bol 2018 42,3 rokov, [[stredná dĺžka života]] bola 76,1 rokov u mužov a 81,9 rokov u žien. V roku 2018 bol najľudnatejším krajom Stredočeský s 1 369 332 obyvateľmi. Bol jediným krajom, kde žilo viac ľudí než v Prahe, ktorá mala 1 308 632 obyvateľov.<ref name="StatRocenka2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavateľ = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | dátum prístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvateľov v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické zloženie === [[Súbor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhľad|Vekové zloženie obyvateľstva Česka 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Českej republiky}} V poslednom sčítaní ľudu v roku [[2011]] sa 64,3 % obyvateľov Česka prihlásilo k [[Česi|českej]] národnosti (86,1 % z tých, ktorí sa k nejakej národnosti prihlásili), ktorá úplne prevažuje vo všetkých okresoch Česka, 5,0 % obyvateľov deklarovalo [[Moravania|moravskú]] národnosť a 0,1 % národnosť [[Slezania|slezsku]],<ref name="SLDB2011">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | dátum prístupu = 2019-08-08 }}</ref> v oboch prípadoch takisto hovoriaci prevažne [[Čeština|česky]]. Podľa názoru [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] ide o dôsledok rozdelenia [[Česi|českej národnosti]], pred sčítaním v roku [[1991]] ešte jednotné, v dôsledku medializácie moravskej národnostní problematiky a teda do istej miery umelo;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum prístupu=2008-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref> [[Moravania (strana)|politická strana Moravania]] tento stav naopak hodnotia ako prejav spontánneho národného obrodenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=„Moravané“ |url=http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF |dátum prístupu=2026-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162339/http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho%2Bobrozen%C3%AD%2BMoravan%C5%AF |dátum archivácie=2020-04-09}}</ref> Faktom zostáva, že moravskú, čiastočne sliezsku a po určitú dobu aj českú a slovenskú národnosť bolo v rôznych obdobiach existencie [[Česko-slovensko|Česko-slovenska]] možno deklarovať len obmedzene (skupina nebola uvádzaná v koncových štatistikách) alebo vôbec nie (k skupine nebolo možné sa prihlásiť) a až v roku [[1991]], krátko pred rozpadom štátov, bolo po prvý krát úplne prihliadnuté ku každej z týchto štyroch národností jednotlivo.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604093519/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=2012-06-04 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkom 25,3 % obyvateľov Česka využilo pri sčítaní ľudu v roku 2011 možnosť nevyplňovať v sčítacích formulároch dobrovoľnú kolónku národnosti a ponechalo ju prázdnu.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Súbor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhľad|Slavnostný [[kroj]] slobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Súbor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhľad|Národnostné zloženie Česka]] V Česku existuje niekoľko etnografických skupín úzko spätých s krajom, kde žijú, ktoré sa v minulosti líšili niektorými kultúrnymi rysmi a dialektom. V Čechách sú to napríklad [[Chodovia]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Dulebovia]], na Morave [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravskí Chorváti]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | dátum_vydania = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravskí Slováci]], [[Podlužáci]], [[Moravské Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a ďalší a v Sliezsku napr. [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]],<ref>{{Citácia knihy | priezviski = Hubinger | meno = Václav | priezvisko2 = Honzák | meno2 = František | priezvisko3 = Polišenský | meno3 = Jiří | spoluautori = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezania|Šlonzáci]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | dátum_vydania = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzovia|Prajzáci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | dátum_vydania = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tieto rozdiely sa začali, hlavne po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], stierať, niektoré krajové zvláštnosti sa však doposiaľ udržujú. Okrem týchto geograficky rozlíšiteľných etnografických skupín stojí za zmienku viacmenej rozptýlene, špecifické etnografické skupiny. Jedná sa o [[Rómovia v Česku|rómsku]] a [[Židia v Česku|židovskú]] etnografickú skupinu. === Cudzinci === Na konci roku 2022 podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] žilo v Česku 1 113 698 cudzincov (10,3 % z celkovej populácie), z nich 29,9 % tu malo udelený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Ďalších 2456 osôb bolo v roku 2022 v [[azyl|azylovom riadení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cudzieho pôvodu s udeleným českým občianstvom v uvedených počtoch nie sú zahrnuté. V [[Praha|Prahe]] a [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]] v roku 2022 žilo celkom 504 tisíc cudzincov, teda necelá polovica z ich celkového počtu v Česku.<ref name="cizinciKraje">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Najviac cudzincov pochádza z [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorých štátny príslušníci v roku 2004 počtom prekonali cudzincov zo [[Slovensko|Slovenska]]; ďalej nasledujú cudzinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci ostávajú v Česku v priemere najdlhšie (8 rokov), ľudia z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] len o rok menej. Podľa údajov ČŠÚ z roku 2012 bol najväčší podiel [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdelaných]] medzi osobami prichádzajúcimi z [[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantov z tejto krajiny). Najväčšiu časť svojich zárobkov do materskej krajiny posielali [[Ukrajinci]] (17 % príjmu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Európska únia|Európskej únie]] sa počet cudzincov v Česku postupne zvyšoval, ale ich podiel na populácii zostával nižší než v ostatných krajinách Európskej únie – v roku 2016 bolo Česko z 28 štátov únie z hľadiska etnickej heterogenity na 24. mieste.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roku 2021 v Česku počet cudzincov dosiahol 6,2 %, v susednom [[Nemecko|Nemecku]] žil najväčší počet cudzincov v EÚ, to je 7,2 milióna (9 % populácie). V [[Rakúsko|Rakúsku]] je podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľ 10,8 % a v [[Španielsko|Španielsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> K skokovému zvýšeniu podielu cudzincov v Česku nad 10 % z celkovej populácie došlo v roku 2022 s príchodom ukrajinských utečencov v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Najčastejšie krajiny pôvodu cudzincov žijúcich v Česku k 31. marcu 2026 (nad 10 tisíc osôb) ! Krajina pôvodu !! Počet osôb<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[India]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstan]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{rast}}/{{pokles}} – porovnanie s 28. februárom 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cudzincov v Česku<ref name="Cizinci 2024">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Prague Daily News| odkaz na autora =| titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/| vydavateľ = praguedaily.news| miesto =| dátum vydania = 2025-02-28| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet cudzincov, demografické udalosti | periodikum = Štatistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | dátum prístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31. 12.)</small> !! Podiel na<br />celkovej populácii |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženstvo === {{Hlavný článok|Náboženstvo v Česku|Křesťanstvo v Česku}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Rastislav (Veľká Morava)|Svätý Rastislav]], knieža Veľkomoravskej ríše, počas jeho panovania sa uskutočnila [[Cyril a Metod|cyrilo-metodejská misia]].]] {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |dátum archivácie=2015-02-21 |nedostupné=áno }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z najmenej náboženských populácii na svete. V prieskumoch projektu [[Eurobarometer]] v roku 2005 odpovedalo 19 % opýtaných, že veria v Boha, 50 % veria v nejakú životnú či duchovnú silu a 30 % neverí v nič z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podľa posledného [[Sčítanie ľudu, domov a bytov 2021 v Česku|sčítania ľudu z roku 2021]] je 5 miliónov obyvateľov [[Ireligiozita|bez vyznania]], teda 48 % populácie. K rôznym cirkvám a náboženským spoločnostiam sa prihlásilo 1,1 milióna obyvateľov, ďalej niektorí uviedli, že sú veriaci a hlásia sa k cirkvi, ale už neoznačili konkrétnu cirkev. Ako veriaci, ale nehlásiaci sa k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti sa výslovne označilo 960 tisíc osôb, okrem toho iní občania uviedli iba určité náboženstvo. Celkovo sa tak k nejakej viere či vyznaniu prihlásilo 2,3 milióna, teda 22 % obyvateľov Česka. Celkom 3,2 milióna obyvateľov (30 %) avšak túto dobrovoľnú kolónku v sčítacích formulároch nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-09-08 }}</ref> Najpočetnejším náboženstvom v Česku je [[kresťanstvo]]. Najväčšou náboženskou skupinou bola v roku 2021 [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolícka cirkev]], ktorá mala 741 tisíc veriacich (7 %), čo by bol výrazný pokles oproti roku 2011, keď sa k nej hlásilo celkom 1,08 milióna veriacich (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Avšak 236 tisíc obyvateľov uviedlo „katolícka viera“ alebo „katolík“, celkom tak šlo o 977 tisíc veriacich (9,3 %). Nasledovali veľké protestantské cirkvi [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíc členmi (0,3 %) a [[Cirkev československá husitská]] s 24 tisíc členmi (0,2 %), podobne ale 27 tisíc obyvateľov len všeobecne uviedlo, že sú protestantmi alebo evanjelici. Vyšší podiel veriacich mala [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]], ku ktorej sa prihlásilo 41 tisíc ľudí, významnejší boli aj [[Jehovovi svedkovia]] s 13 tisícmi členov, [[Cirkev bratská]] s 11 tisícmi alebo [[Gréckokatolícka cirkev v Česku|gréckokatolícka cirkev]] s 8 tisícmi veriacich. Len všeobecne ku kresťanstvu sa naviac prihlásilo 71 tisíc obyvateľov. Počet vyznávačov [[Judaizmus|judaizmu]] bol 2 tisíc, k [[islam v Česku|islamu]] sa hlásilo 5 tisíc ľudí, k rôznym odvetviam [[Budhizmus|budhizmu]] 6 tisíc osôb a k [[Hinduizmus|hinduizmu]] necelé 2 tisíc obyvateľov. Recesisti sa hlásili napr. k [[Jediizmus|jediizmu]] (21 tisíc) alebo [[Flying Spaghetti Monster|pastafariánstvu]] (necelé 3 tisícky). K [[Ateizmus|ateizmu]] sa prihlásilo 555 osôb, [[Novopohanstvo|pohanstvo]] deklarovalo takmer 3 tisíc osôb.<ref name=":1" /> Podiel deklarovaných veriacich sa od predošlého sčítania ľudu v roku 2011 prakticky nezmenil. Vzrástol počet osôb bez vyznania, oproti tomu sa znížil počet os§b, ktoré sa rozhodli na dobrovoľnú otázku neodpovedať.<ref name="CSU">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum prístupu=2011-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum archivácie=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyššia koncentrácia veriacich na južnej a východnej [[Morava (región)|Morave]], naopak severné a severozápadn= [[Čechy]] vykazujú vyšší podiel osôb bez vyznania. <gallery perrow="3" caption="Podiel veriacich obyvateľov"> Súbor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítanie ľudu 1991 Súbor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítánie ludu 2001 Súbor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítánie ľudu 2011 </gallery> Historicky dôležitú rolu v náboženskom vývoji zohralo [[husitstvo]], [[Kališníctvo|utrakvizmus]], [[Jednota bratská]] (a jej súčasť [[Moravskí bratia]]). [[Česká reformácia]] zohrala významnú rolu aj v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]], lebo modernž český národ sa [[Protestantizmus|protestantským]] nakoniec nestal. Katolícka a pravoslávna cirkev uznávajú svätých, z českých osobností uznávajú obe svätosť [[Svätý Ivan|Ivana]], [[Ľudmila (svätica)|Ludmily]], [[Václav I. (české knieža)|Václava]] a [[Svätý Prokop|Prokopa]]. Katolícka cirkev naviac uznáva [[Vojtech Pražský|Vojtecha]], [[Radim (hniezdenský arcibiskup)|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českú]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], [[Ján Sarkander|Jána Sarkandera]] a [[Ján Nepomuk Neumann|Jána Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslávni naviac ešte svätého [[Rastislav (Veľká Morava)|Rostislava]] a [[Gorazd II. (Matěj Pavlík)|Gorazda II.]] (Matěja Pavlíka), ktorý počas druhej svetovej vojny ukrýval parašutistov, ktorí zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov === {{hlavný článok|Zoznam miest v Česku|Zoznam miest v Česku podľa počtu obyvateľov|Zoznam obcí v Česku}} {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" |- ! style="text-align:center;" colspan="11"| |- !rowspan=23 width:150|<br /> [[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br /> [[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br /> [[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br /> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] !rowspan=23 width:150| [[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br /> [[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br /> [[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br /> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||- |- | colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"| |}{{clear}} Štatutárnymi mestami sú naviac taktiež [[Děčín]], [[Chomutov]], [[Jablonec nad Nisou]], [[Mladá Boleslav]], [[Prostějov]], [[Přerov]] a [[Třinec]]. Bývalými okresnými mestami sú navyše ešte [[Benešov]], [[Beroun]], [[Blansko]], [[Bruntál]], [[Břeclav]], [[Česká Lípa]], [[Český Krumlov]], [[Domažlice]], [[Havlíčkův Brod]], [[Hodonín]], [[Cheb]], [[Chrudim]], [[Jeseník]], [[Jičín]], [[Jindřichův Hradec]], [[Klatovy]], [[Kolín]], [[Kroměříž]], [[Kutná Hora]], [[Litoměřice]], [[Louny]], [[Mělník]], [[Náchod]], [[Nový Jičín]], [[Nymburk]], [[Pelhřimov]], [[Písek]], [[Prachatice]], [[Příbram]], [[Rakovník]], [[Rokycany]], [[Rychnov nad Kněžnou]], [[Semily]], [[Sokolov]], [[Strakonice]], [[Svitavy]], [[Šumperk]], [[Tábor]], [[Tachov]], [[Trutnov]], [[Třebíč]], [[Uherské Hradiště]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Vsetín]], [[Vyškov]], [[Znojmo]], [[Žďár nad Sázavou]]. Najväčšími mestami, ktoré nie sú ani štatutárne, ani okresné, sú [[Orlová]], [[Litvínov]], [[Český Těšín]], [[Krnov]], [[Kopřivnice]], [[Bohumín]] a [[Jirkov]]. == Kultúra == {{Hlavný článok|Česká kultúra}} === Literatúra === {{Hlavný článok|Česká literatúra|Zoznam českých spisovateľov}} [[Súbor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhľad|vľavo|[[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]: baroková sála [[Klementinum|Klementina]]]] [[Súbor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhľad|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]|upright]] [[Súbor:Kafka1906 cropped.jpg|náhľad|upright|Česko-nemecko-židovský spisovateľ [[Franz Kafka]]|alt=]] Literárne dejiny majú počiatky v ústnej tradícii, v ktorej vyniká povesť o [[Čech, Lech a Rus|praotcovi Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuša (kňažná)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslovi Oráčovi]] a [[Dívčí válka|vojne dievčat]]. Začiatky českej písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na Veľkej Morave. Tí spolu so svojimi žiakmi (najvýznamnejším z nich bol [[Kliment Ochridský]]) vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a s pomocou písma [[hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''[[Proglas (prológ)|Proglas]]'', ''[[Život Metodov]]'', ''[[Život Konštantínov]]''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú rolu zohrávať latinčina, vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (hlavne [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | dátum vydania = 2016-09-13 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> a iné žánre (napr. ''[[Vita Caroli]]'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''[[Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokomunetu | priezvisko = Turčeková | meno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | dátum vydania = 2010-12-23 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvými autormi, ktorí písali aj česky, a ktorí dosiahli svetovú slávu, boli [[Ján Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie, a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ [[Humanizmus a renesancia v českej literatúre|humanizmu v českej literatúre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | dátum vydania = 2019-02-03 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Hieronym Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážke [[Česká vojna|stavovského povstania]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] v roku 1620 nastalo zložité obdobie vytlačovania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum archivácie = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[Formovanie moderného českého národa|národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavateľ = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | dátum vydania = 2015-08-24 | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ [[Panslavizmus|panslovanských]] tendencií. Vtedy sa začala objavovať už prvá svojbytná literatúra ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, keď [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a keď vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realizmus vo svetovej literatúre|realisti]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest českej moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchistickí buriči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala rozkvitať [[Pražská nemecká literatúra|nemecky písaná literatúra]] (hlavne v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámok (román)|Zámok]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (hlavne ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (hlavne ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná bola taktiež aj ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], ktorý sa venoval najprv [[Proletárska poézia|proletárskej poézii]], neskôr vymyslel smer [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doposiaľ jediný Čech ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (v roku 1984).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšiemu ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (hlavne ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (román)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (obzvlášť po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii v roku 1968]]) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kundery patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štepila na [[Disident|disent]] spätý hlavne s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčší medzinárodný ohlas spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | dátum vydania = 2013-09-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii z roku 1989]] toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | dátum vydania = 2009-05-17 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Súbor:Milan Kundera.jpg|náhľad|Český spisovateľ a básnik [[Milan Kundera]]]] K významným novinárom okrem výššie uvedených patrili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] alebo [[Ferdinand Peroutka]]. V Česku je udeľovaná významná medzinárodná literárna [[Cena Franza Kafku]]. Z domácich literárnych cien patrí k najvýznamnejším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. Česko má unikátnu sieť verejných knižníc, najhustejšiu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavateľ = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | dátum vydania = 2013-09-30 | url arcívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvorená viac než 5400 knižnicami. V strede tejto siete sa nachádza [[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]. Sídli v pražskom [[Klementinum|Klementine]]. K najcennejším pamiatkam uchovávaným Národnou knižnicou ČR patrí rukopis [[Vyšehradský kódex|Vyšehradského kódexu]] (jeho cena sa odhaduje na miliardu korún), [[Lobkovický graduál]], rukopisy stredovekej pražskej univerzity, „Knihy na reťaziach“ z knižnice jáchymovskej mestskej školy zo 16. storočia, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionára Ignáca Tirscha, autografy Jána Husa a Jakoubka zo Stříbra, zbierka grafických listov univerzitných téz, list [[Gutenbergova Biblia|Gutenbergovej Biblie]] z roku 1454, [[Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbár]] zo 16. storočia, najstaršia tlač na českom území (latinská Statuta z roku 1349), zlomok Žaltáře z Řezna pochádzajúci z konca 8. storočia, grécké papyrusy z 1. storočia, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova biblia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190619000229/https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum archivácie = 2019-06-19 }}</ref> Zďaleka najcennejší rukopis, ktorý vznikol na českom území, perla stredovekého knihovníctva nazývaná [[Codex gigas]] (tiež Diablova biblia), však bol počas tridsaťročnej vojny ukoristený Švédmi a do Česka býva len výnimočne zapožičiavaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavateľ = | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácne tlače a rukopisy (napr. Žlutický kancionál) uskladňuje [[Památník národního písemnictví]] sídliaci v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]], v [[Letohrádok Hvězda|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertovej-Petschkovej|Tretej Petschkovej vile]] v Bubenči. Pamätník disponuje oi. rozsiahlou zbierkou [[exlibris]]. Ďalšou významnou českou knižnicou je [[Mestská knižnica v Prahe]]. === Divadlo === {{Hlavný článok|České divadlo}} [[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhľad|vľavo|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] ponúka operu, balet ale aj činohru]] [[Súbor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhľad|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, neskôr prezident Českej republiky|alt=]] České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočie|14. storočia]], nazvanej obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hrabák | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | priezvisko2 = Havránek | meno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautori = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavateľ = ČSAV | miesto = Praha | rok = 1957 | počet strán = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Pôvodne išlo o akúsi medzihru v inscenácii evanjelických scén – popisuje situáciu, keď ide Ježišova matka Mária na trh kúpiť vonné masti na nabalzamovanie mŕtveho Ježišovho tela. Scéna sa však stále viac osamostatňovala a popisovala satiricky pomery v mešťanskom prostredí. V [[19. storočie|19. storočí]] zohralo divadlo výraznú rolu v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipačné snahy českého národa sa v 2. polovici 19. storočia prejavili otvorením [[Národní divadlo|Národného divadla]] v Prahe v roku [[1883]]. Národné divadlo od tej doby uvádza ako [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. rokoch [[19. storočie|19. storočí]] prenikali do českého divadla európske literárne smery, hlavne [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmus]], ktorý reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], predovšetkým svojou vidieckou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a neskôr hlavne [[bratia Mrštíkovci]] svoju ''[[Maryša|Maryšu]]''. Taktiež [[Gabriela Preissová]] priniesla na české javiská silné témy (''Gazdina Roba'', ''[[Jej pastorkyňa (opera)|Jej pastorkyňa]]''). Za túto modernú dramatiku bojoval hlavne režisér [[Jaroslav Kvapil]], ktorý sa tiež prezentoval ako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] došlo k rozvoju [[avantgarda|avantgardného]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlom]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovca]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], alebo [[Emil František Burian|Emilom Františkom Burianom]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkom]], [[Jindřich Honzl|Jindřichom Honzlom]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenom]]. Na svetových javiskách sa najviac presadili hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), alebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). V druhej polovici 20. storočia získal výnimočný medzinárodný ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], prvý multimediálny umelecký projekt na svete, pripravený pôvodne pre svetovú výstavu [[Svetová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikol taktiež fenomén divadiel malých foriem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal [[Pavel Kohout]] (hlavne ''August, August, august''), [[Absurdná dráma|absurdnú drámu]] reprezentoval [[Václav Havel]]. V Zlíne sa narodil známy britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelným oceneniam patrí [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Hlavný článok|Česká kinematografia|Zoznam českých filmov}} [[Súbor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhľad|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držiteľ dvoch [[Academy Awards|Oscarov]] za najlepšiu réžiu|alt=]] V ére [[Nemý film|nemého filmu]] hranice vlasti prekročila sláva odvážnych filmových projektov [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Medzinárodnž ohlas dosiahla v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Kľúčovými snímkami československej novej vlny boli ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážne umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy]]''). 30. až 50. roky a neskôr 70. až 80. roky avšak svedčili viac populárnemu filmu než umeleckému, s nadčasovou eleganciou tohto priestoru využili napríklad režiséri [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristi [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] alebo skladatelia filmovej hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Súbor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhľad|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získali [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za najlepší neanglicky hovorený film]], šesť ďalších filmov sa dostalo do nominácie: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary]]'' (2003). Medzinárodnú slávu získali české bábkové a animované filmy režisérov, akými boli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (hlavne ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K tejto tradícii patrí aj televízny cyklus ''[[Večerníček|Večerníčkov]]'', na ktorom spolupracovali aj poprední výtvarníci ako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvým českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačovo animovaným]] filmom bol v roku 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Predovšetkým v iných než českých kinematografiach sa presadilo mnoho českých rodákov, z režisérov napríklad [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanov [[Karl Freund]], z hercov [[Herbert Lom]] alebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých hercov patria v zahraničí k najznámejším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populárna vďaka rozprávke ''Tři oříšky pro Popelku'' hlavne v Nórsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patria k najväťším v Európe. Po roku 1990 ich využívajú hlavne zahraničné produkcie, vznikali v nich oi. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodejnica a skriňa]]'', ''[[Dieťa číslo 44 (film)|Dieťa číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrodenie]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Votrelec vs. Predátor (film)|Votrelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' a iné. === Hudba === {{Hlavný článok|Česká hudba}} [[Súbor:Dvorak.jpg|náhľad|upright|Svetovo známy hudobný skladateľ [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Náboženská hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršou duchovnou piesňou v českých krajinách bola staroslovenská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo na začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne staroslovenský, prenikli do nej avšak aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň v staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (tiež aj ''Svatováclavský chorál'') vznikla v 12. storočí. Zapísaná bola ale až v 14. storočí v kronike [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneša Krabicu z Veitmilu]]. Podobne významná je ''Ostrovská píseň''. Zaoberá sa prítomnosťou Krista v svätosti oltárnej. Zapísaná bola v kódexe kláštora z Ostrova u Davle, podľa prvého verša sa jej taktiež hovorí aj ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdiel od svätováclavského chorálu už zložitejšiu básnickú formu. Významným centrom stredovekej hudby bola [[Šumava]]. Prvé hudobné pamäte tu pochádzajú z knižnice [[Cisterciánsky rád|cisterciánskeho]] kláštora vo [[Vyšší Brod|Vyššom Brode]], založeného v roku 1259. Napríklad rukopis č. 42 z roku 1410 tu popisuje pieseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', ktorú si spievali husiti. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu na prelome 14. a 15. storočia, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (hlavne ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Dôležitou etapou vo vývoji českej hudby bolo [[baroko]] (17. a 18. storočie). Hudba sa teda ustálila ako samostatný profesionálny odbor. Za prvých českých hudobných skladateľov môžme považovať barokových tvorcov ako boli [[Adam Michna z Otradovic]], [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]] (český Nemec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V dobe [[Národné obrodenie|národného obrodenia]] na barokovú hudbu bezprostredne nadviazali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]]. [[Súbor:Vltava-main-theme.svg|náhľad|Hlavná téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|prehrať}}]] Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] mohli postaviť kľúčoví autori modernej českej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (hlavne ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (hlavne ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradícia pokračovala aj naďalej rovnako intenzívne., predovšetkým diela [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] prenikli do celého sveta. Súčasťou [[repertoár]]u mnohých [[Operná scéna|operných domov]] sú všetky jeho opery, hlavne ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvom ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uvádzané sú aj jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Ďalší významní českí hudobní skladatelia 19. a [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zať Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Prekvapivý úspech oi. na scéne [[New York|newyorské]] [[Metropolitan opera|Metropolitnej Opery]] dosiahol [[Jaromír Weinberger]] so svojou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známymi [[Opereta|operetnými]] skladateľmi boli oi. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roku 1860 sa v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Morave]] narodil svetovo preslávený skladateľ, [[Nemčina|nemecky]] hovoriaci [[Gustav Mahler]]. Vo [[Viedeň|Viedni]] a neskôr v [[Hollywood]]e sa presadil [[Brno|brnenský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku sa narodili aj klavírni virtuózi [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z viedeňskej českej komunity vzišiel [[Ernst Křenek]]. Presadili sa aj českí hudobní [[Hudobná interpretácia|interpréti]]. Možno vymenovať mnoho mien, ako sú dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] alebo [[Jiří Bělohlávek]], v súčasnosti potom [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Ďalej hudobní inštrumentalisti: [[Husle|huslisti]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a [[Josef Suk mladší]] (Dvořákov pravnuk); [[Violončelo|violončelista]] [[David Popper]], [[Čembalo|čembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesný roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nedá sa nespomenúť [[spevák|speváčky]], ako boli alebo sú [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a [[Magdalena Kožená]]. Veľkými českými [[tenor]]istami byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V súčasnosti je veľmi úspešný [[barytón]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudobných telies dosiahol medzinárodného významu nielen [[orchester|symfonický orchester]] [[Česká filharmónia|Českej filharmónie]], ale aj ďalšie symfonické a komorné orchestre a novo tzv. [[Baroko|barokové]] súbory. V neposlednej rade boli a sú úspešné aj české [[spevácky zbor|spevácke zbory]] a malé hudobné telesá, hlavne [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvartetá]]. Krátko po druhej svetovej vojne vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v rôznych pražských koncertných sálach. [[Súbor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhľad|261x261pixelov|Český spevák [[Karel Gott]]|alt=]] Česi sa v 20. storočí ujali aj v nových žánroch. V jazze [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchester [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a ďalší. V populárnej hudbe pôsobili [[Jan Hammer]] alebo [[Karel Svoboda]], vo folkovej hudbe [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. Na reakcii na populárnu rakúsku dychovú hudbu (hlavne vojenskú) sa rozvinula aj jej špecifická česká verzia, predovšetkým vďaka [[František Kmoch|Františkovi Kmochovi]]. Vo svete najznámejšej českej melódie sú dodnes práve tie dychovkové (hlavne ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Medzinárodné úspechy dosiahol spevák [[Karel Gott]], ktorý sa počas svojej kariéry stal najznámejším spevákom z Česka 20. storočia. V medzinárodnej súťaži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantov najvoac uspel [[Mikolas Josef]] (6. miesto v roku 2018). === Výtvarné umenie === {{Hlavný článok|České výtvarné umenie}} [[Súbor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.6|''[[Věstonická venuša]]'']] Pri prvom a taktiež zďaleka najslávnejšom českom výtvarnom diele autora nepoznáme. Ide o sošku ''[[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]]'', zrejme najstaršiu keramickú sošku na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola objavená v roku 1925 na južnej Morave. Väčšina výtvarných umelcov však bola anonymných ešte v ére [[Gotika|gotiky]], maliarstvo bolo vtedy vnímané ako remeslo, v ktorom autor nie je tak podstatný, a nie ako umenie. O umelcoch tejto doby hovoríme pomocou pojmov ako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Majster Theodorik]]. [[Súbor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhľad|Oltár s Najsvetejšou Trojicou od [[Mistr Litoměřického oltáře|Majstra Litoměřického oltáře]]]] Autorské maliarstvo prišlo na scénu v baroku. K najvýznamnejším českým barokovým maliarom patrili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Úplne zvláštne postavenie mal [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholné sochárske diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V prvej polovici 19. storočia prebiehal proces českého národného obrodenia, avšak obrodenci na maliarstvo nekládli taký dôraz ako na literatúru, divadlo či vedu. Maliarstvo zostávalo na pozícii remesla, pričom v krajinárstve vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portréte a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom prišiel v polovici 19. storočia, keď do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]] a [[Realizmus (výtvarné umenie)|realizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe pražského orloja. Realistickú maľbu zvolil napríklad [[Jaroslav Čermák (maliar)|Jaroslav Čermák]]. So 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. [[Generácia Národného divadla]], teda tvorcovia, ktorí sa nejak podieľali na výzdobe práve stavanej „Zlaté kapličky“: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášovi Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K tejto generácii patril aj sochár [[Josef Václav Myslbek]]. [[Súbor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhľad|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonsa Muchu]] (1912)]] Väčšina z autorov Generácie Národného divadla naďalej oscilovala medzi romantickou a realistickou maľbou, hlavne krajiny. To však čoskoro niektorým autorom nestačilo. Krajinár [[Antonín Chittussi]] začal meniť techniku krajinomaľby až tak, že sa dostal na pokraj [[Impresionizmus|impresionizmu]]. Vrcholným predstaviteľom tohto smeru sa potom stal [[Antonín Slavíček]]. Dielo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase niekedy označované za predzvesť secesnej maľby. Práve [[secesia]] patrí ku kľúčovým smerom, ktoré sa vynorili na konci 19. storočia. V českom prostredí zohrala mimoriadnu rolu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov taktiež aj cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]'', ktorá zhŕňa dejiny českého národa a [[Slovania|Slovanov]]. Vystavená je vo [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]] v Prahe, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patria k nej aj významní sochári: [[František Bílek (sochár, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secesia provokovala svojim sklonom k úžitkovosti, avšak inak ctila klasické a akademické techniky. Proti tým sa však na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny [[Osma (umelecká skupina)|Osma]] patrili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. [[Súbor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhľad|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]] Práve avantgarda začala v prvej polovici 20. storočia určovať smer. Od kubizmu k čistej [[Abstraktné umenie|abstraktnej maľbe]] došiel [[František Kupka]]. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine [[Tvrdošíjní]] (hlavne [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochár [[Otto Gutfreund]]). Členovia avantgardného Deväťsilu sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (maliar)|Josef Šíma]]). Napriek vplyvu avantgardy si razil vlastnú cestu [[Josef Lada]] – a aj on dnes patrí k najslávnejším českým maliarom vo svete. V druhej polovici 20. storočia autori poväčšinou rozvíjali objavy avantgardnej revolúcie – v abstraktnej tvorbe to bol napríklad [[Vladimír Vašíček]], časť diela jej venoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] ai. Na surrealistickú hravosť, hlavne vo svojich známych kolážach, nadväzoval v exile pôsobiaci [[Jiří Kolář]] či doma tvoriaci [[Jan Švankmajer]]. Úplne nového smeru nazvaného [[popart]] sa dotkol [[Kája Saudek]]. Na konci 80. rokov vystúpili členovia skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Najznámejšími predstaviteľmi českej umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštnym fenoménom v umeleckej fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českom výtvarnom umení hrá významnú rolu knižná ilustrácia, karikatúra a kreslený film. Majstrom karikatúry bol [[František Gellner]], v knižnej ilustrácii vynikli [[Viktor Oliva]], [[Josef Lada]], [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], ktorá za knižné ilustrácie v roku 1992 získala Cenu Hansa Christiana Andersena od Medzinárodného združenia pre detskú knihu. V kreslenom filme sa presadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným nemeckým maliarom narodeným v českých krajinách patrili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Súbor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhľad|vľavo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galérie]] v Prahe|alt=]] Za najcennejšie výtvarné dielo na českom území odborníci označujú obraz benátskeho maliara [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', ktorý je vystavený v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárni kroměřížskeho zámku]]. Najcennejšie diela českého výtvarného umenia sa snaží zhromažďovať [[Národní galerie Praha|Národná galéria]]. Z diel zahraničných autorov v jej vlastníctve patrí k najcennejším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ov ''Učenec v pracovni'', ''Šimon a malý Ježiš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelené pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilia Jefimovič Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Spomienka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národná galéria vystavuje v [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberskom paláci]], [[SSchwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberskom paláci]], [[Kláštor svatého Jiří (Praha)|kláštore sv. Jiří]], [[Jazdiareň Pražského hradu|Jazdiarni Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovskom paláci]], [[Kláštor svätej Anežky Českej|Anežskom kláštore]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|dome U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský kláštor|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (kláštor)|kláštore v Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámok)|zámku Fryštát]]. K ďalším významným galériám patrí [[Moravská galerie v Brně|Moravská galéria]] (vystavuje v piatich budovách: [[Miestodržiteľský palác (Brno)|Miestodržiteľský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brne a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Mestská knižnica]] na Mariánskom námestí, [[Troja (zámok)|Trojský zámok]]). K najznámejším sochám v Česku patrí [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník majstra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekov]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkov]] [[Pomník obetiam komunizmu (Petřín)|Pomník obetiam komunizmu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národný pamätník na Vítkove|Národnom pamätníku na Vítkove]] (aejväčšia jazdecká socha v Európe). Najväčšou českou sochou všetkých dôb bol [[Stalinov pomník]] na Letné, ktorý však na svojom mieste stál len v rokoch 1955 – 1962. Dnes sa na jeho mieste nachádza [[Pražský metronom]]. V poslednej dobe sa veľmi obľúbenou u turistov stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franza Kafky]] pri obchodnom centre [[Quadrio]]. Černý na seba strhol pozornosť taktiež svojou provokáciou [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Prahe pri Stavovskom divadle inštalovala jeden zo svojich ''Plášťů svědomí''. Najvýznamnejšou českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektúra === {{Hlavný článok|Česká architektúra|Románska architektúra v Česku|Gotická architektúra v Česku|Baroková architektúra v Česku}} Prvú fázu vývoja [[architektúra|architektúry]] na českom území s dochovanými stavbami tvorí [[Románske umenie|románska]] architektúra. Z predchádzajúcej, [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] fázy, sa dochovali iba [[Archeológia|archeologické]] objavy. V období románskeho slohu vznikli v Česku prvé kamenné stavby, a to predovšetkým [[kostol]]y a budovy [[kláštor]]ov, ku koncu obdobia aj prvé [[hrad]]y a mestské stavby ([[Hradby|opevnenia]], domy). Stavby [[Románska architektúra|románskej architektúry]] vznikali na českom území od sklonku [[9. storočie|9. storočia]] do polovice [[13. storočie|13. storočia]], keď sa začal zvoľna presadzovať [[Gotická architektúra v Česku|gotický sloh]].[[Súbor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhľad|vpravo|Česká gotika: [[Chrám svätej Barbory|chrám svätej Barbory v Kutnej Hore]]]] [[Gotická architektúra]] v českých krajinách vrcholila počas [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]. Ten nechal v Prahe postaviť vo vrcholnom gotickom slohu [[Karlov most]] a rozbehla sa veľkorysá výstavba [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrály sv. Víta]], s pomocou architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Ján Parlér|Jána Parléra]]. Ako schránku nových korunovačných klenotov, ktoré nechal Karol vytvoriť, dal v stredných Čechách postaviť hrad [[Karlštejn]], ktorého architektom bol [[Matej z Arrasu|Matyáš z Arrasu]]. Gotika dosiahla ďalší vrchol v ére vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] (tiež sa hovorí o vladislavskej či [[Jagelonská gotika|jagelonskej gotike]]). [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagelovský]] začal veľkolepú prestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal zo Saska staviteľa [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], ktorý v Čechách okrem iného vytvoril [[Vladislavská sála|Vladislavskú sálu]] a [[chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], na ktorého výstavbe sa podieľal ďalší známy staviteľ [[Matěj Rejsek]], autor pražskej [[Prašná brána|Prašnej brány]]. [[Anton Pilgram]] v tej dobe zanechal otlačky neskorej gotiky v [[Brno|Brne]]. [[Súbor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhľad|vľavo|České baroko: zámok [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]]] [[Letohrádok kráľovnej Anny]] na Pražskom hrade býva označovaný za štýlovo najčistejšiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] stavbu na sever od [[Alpy|Álp]]. K významným renesančným stavbám patria aj [[Letohrádok Hvězda]], alebo [[zámok Litomyšl]]. Predovšetkým vďaka renesančnému námestiu sa na zoznam Svetového dedičstva UNESCO dostala [[Telč]], o rovnaký zápis sa usiluje renesančná mestská architektúra v [[Slavonice|Slavoniciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavateľ = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | dátum vydania = | jazyk = en | url archívu = | dátum prístupu = 2020-01-04 }}</ref> Taktiež v barokovej ére v českých krajinách pôsobili významní architekti ako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínsky palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]], [[Toskánsky palác]], [[Troja (zámok)|letohrádok v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostol na Zelenej hore]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostol svätej Markéty v Břevnovskom kláštore) alebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|malostranský]] aj [[Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)|staromestský kostol sv. Mikuláša]]). [[Súbor:Sychrov letecky.jpg|náhľad|Zámek Sychrov zo vzduchu]] Pre architektúru 19. storočia bol typický [[Historizmus (umenie)|historizmus]]. V jeho duchu tvoril napríklad architekt a staviteľ [[Josef Hlávka]], ktorého [[Rezidencia bukovinských metropolitov]] v [[Černovice (Ukrajina)|Černoviciach]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. storočí na území Rakúsko-Uhorska) je dnes zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva UNESCO]]. Jedným z najvýznamnejších architektonických diel historizmu a romantizmu je novogotický zámok [[Sychrov (zámok)|Sychrov]], prestavaný do súčasnej podoby v 19. storočí [[Kamil Rohan|kniežeťom Kamilom z Rohanu]]. Dielom historizmu boli aj budovy [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], [[Národní muzeum|Národného múzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v Prahe. Významná bola v české architektúre vlna [[Secesia (architektúra)|secesie]] na prelome 19. a 20. storočia (hlavne [[Obecný dom]] v Prahe, z architektov [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), tesne pred vojnou potom kubizmu, čo bolo českou špecialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Súbor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhľad|[[Český kubizmus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Prahe]] [[Súbor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhľad|Český funkcionalizmus: [[vila Tugendhat]] v Brne ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. rokov 20. storočia architektúra tiahla k [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmu]] ([[Veletržní palác]] v Prahe, [[Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne|Baťov mrakodrap]] v Zlíne či [[vila Tugendhat]] v Brne z dielny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miesa van der Rohe]]), k jeho predstaviteľom patrili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V Praze v tej dobe pracoval aj významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (hlavne [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] na námestí Jiřího z Poděbrad v Praze). [[Pavel Janák]] sa vtedy taktiež pokúsil vytvoriť „národný sloh“, kombináciou ľudovej a modernej architektúry (hlavne [[Pardubické krematórium|krematórium v Pardubiciach]] a [[palác Adria]] v Prahe). Podobnou cestou išiel [[Dušan Jurkovič]]. [[Súbor:OD Kotva 1.jpg|náhľad|Český brutalizmus: [[kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe|vľavo]] V 50. rokoch 20. storočia bol vyžadovaný ako oficiálny štýl [[socialistický realizmus]] (tiež zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v jeho duchu sú [[hotel Jalta]] na Václavskom námestí či [[sídlisko Poruba]] v Ostrave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum prístupu=2017-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum archivácie=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Špecifickou odnožou sorely bol tzv. stalinský neoklasicizmus, ktorý v Česku reprezentuje [[International (hotel v Prahe)|hotel Internacional]] v pražských Dejvicích. Na konci 50. rokov sa však v architektúre (a avšak aj v [[design]]u) presadil nový štýl, nazvaný [[Bruselský štýl|bruselský]] – to podľa toho, že bol predstavený na svetovej výstave [[Svetová výstava 1958|Expo 58]] v [[Brusel]]i. Vyznačoval sa oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Typickou stavbou v bruselskom štýlu boli predovšetkým výstavný pavilón a reštaurácia [[Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958|česko-slovenského pavilónu]] na Expu. Ďalšími dôležitými stavbami bruselského štýlu boli [[pavilón Z]] na [[Brnianske výstavisko|brnianskom výstavisku]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký štadion v Podolí]] či [[Havířov (nádražie)|nádražie v Havířove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Veselková | meno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | dátum vydania = 2014-12-08 | dátum prístupu = 2017-07-12 | vydavateľ = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. rokov však bruselský štýl vytlačila česká verzia [[Brutalizmus|brutalizmu]]. Cenené sú hlavne projekty z dielne [[Věra Machoninová|Věry Machoninovej]] a jej manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v Prahe, [[hotel Thermal]] v Karlových Varoch, [[Kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe, [[Veľvyslanectvo Českej republiky v Berlíne|veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne]]). Z ďalších brutalistických stavieb je pripomínané hlavne [[československé veľvyslanectvo v Londýne]] architektov [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v Prahe od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovská televizní věž|žižkovský televízny vysielač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálneho zhromaždenia]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | dátum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | dátum prístupu = 2017-07-11 }}</ref> Najoceňovanejšou stavbou tejto doby bol [[Ještěd (hotel a vysielač)|vysielač na Ještedu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Súbor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhľad|Český postmodernizmus: [[Tancujúci dom]] v Praze]] V ponovembrovej architektúre zohralo výraznú rolu dielo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tancujúci dom]] v Prahe, ktoré priamo inicioval [[Václav Havel]] a ktorý býva uvádzaný ako symbol [[Postmodernizmus (architektúra)|postmodernej architektúry]]. Z významných svetových architektov v Prahe tvoril ešte [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražskom Smíchove), či [[Ricardo Bofill]], ktorý sa podieľal na modernizácii kedysi robotníckeho Karlína ([[Corso Karlín]] ai.). V prípravách je projekt premeny okolia pražského Masarykovho nádražia, ktorý vypracovala držiteľka Pritzkerovej ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z projektov domácich architektov si najväčší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národnej technickej knižnice]] v pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitného kampusu v Brne]], [[Moravská zemská knihovna|Moravskej zemskej knižnice]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archívu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v [[Nový Bor|Novém Boru]], nadstavba niekdajšej vysoké pece [[Bolt Tower]] v [[Ostrava|Ostrave]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], alebo stanica pražského metra [[Rajská zahrada (stanica pražského metra)|Rajská záhrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojne diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|novej budovy Národnej knižnice]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zostal len na papieri. Českými rodákmi boli aj významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherná tvorba === {{Hlavný článok|Český videoherný priemysel}} [[Súbor:Logo Mafia.svg|náhľad|Logo českej hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych rokoch sa v Česku objavilo nové odvetvie kultúrnej tvorby – [[počítačová hra|počítačovej hry]]. To sa začalo rozvíjať hlavne po roku [[1994]], keď vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Potom nasledovali, v Česku pomerne úspešné a populárne hry ako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roku 1999 sa podarilo v zahraničí uspieť hre ''[[Hidden & Dangerous]]''. V ďalších rokoch nasledovali medzinárodne úspešné herné tituly, ako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong]]''. K svetoznámym českým hrám patrí [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|tretí]] diel Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračovanie]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|tretí diel]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje niekoľko svetovo známych herných štúdií, ako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] alebo [[Madfinger Games]] (alebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 sú české hry oceňované na [[Anifilm]]e v rámci súťaže [[Česká hra roku]] a v rokoch 2011 až 2013 v rámci súťaže [[Booom]]. Možno sa stretnúť s názorom, že videohry sú najväčším kultúrnym exportom Českej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pros | meno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2014-03-04 | dátum_prístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populárna kultúra === [[Súbor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhľad|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] okrem kultúry vysokej a ľudovej sa v českých krajinách, ako všade inde, rozvíjala od začiatku 19. storočia aj populárna kultúra. Niektoré popkultúrne fenomény sú pevne usadené v českom kolektívnom vedomí a slúžia nezriedka aj k národnej sebaidentifikácii. Anketa Českej televízie [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 napríklad ukázala masovosť obľuby literárnych postav, ako sú sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z Haškovho románu či [[Rychlé šípy]] z chlapčenských románov a komiksov [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Nejväčšieho Čecha]] zase ukázala rolu humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járu Cimrmana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | dátum vydania = 2005-02-02 | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Významnú rolu zohrala aj dvojica bábok, ktoré vytvoril počas prvej republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tým nadviazal na veľkú českú bábkarskú tradíciu, spätú okrem iného s menom [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z detskej literatúry vzišla podobne populárna postavička [[Ferdo Mravec|Ferdu Mravca]] (a jeho súputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), ktorú stvoril [[Ondřej Sekora]]. K najpopulárnejším českým komiksom patrí [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|dátum vydania=2015-11-12|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] bol stvárnený ako jediný český [[superhrdina]] vo filme a [[komiks]]e. Zdrojom podobných popkultúrnych fenoménov sa v 2. polovici 20. storočia stal film a predovšetkým televízia – cyklus televíznych [[Večerníček|Večerníčko]] priniesol populárne postavičky ako [[Krtko (animovaný film)|Krtko]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek]] či [[Pat & Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Rozprávky z machu a papradia|Kremienok a Vocholúšik]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televízna a filmová tvorba pre deti 70. a 80. rokov 20. storočia zase priniesla fenomény ako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci]]''. Najvýraznejšou postavou českej pop-music, ktorá sa začala formovať od 50. let, bol dlhodobo spevák [[Karel Gott]]. Často sa vo svete presadzujú české modelky, ku ktorým patria [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{Hlavný článok|Zoznam českých časopisov}} V Česku existuje systém [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávnych médií]], ktoré sú zo zákona platené z verejných peňazí ([[Koncesionárský poplatok|koncesionárske poplatky]]), s len obmedzenou možnosťou vlády a správy ich ovplyvňovať. K takýmto inštitúciam patrí [[Česká televize]] (nadväzuje na štátnu [[Československá televize|Československú televíziu]], ktorej vysielanie započalo v roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysielať v roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], ktorá avšak nie je platená z koncesionárskych poplatkov. [[Súbor:Česká televize.jpg|náhľad|Areál [[Česká televize|Českej televízie]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Prahe]] Prvá súkromná televízna stanice [[Premiéra TV]] (neskôr [[Prima]]) vznikla v roku 1993. Rok nato začala vysielať [[TV Nova]]. Stanice verejnoprávnej Českej televízie ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanálmi prevádzkovanými spoločnosťami [[TV Nova (spoločnosť)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televízna stanica)|Prima Comedy Central]]) televiznemu trhu aj po digitalizácii vysielania dodnes dominujú, v roku 2015 napríklad dosiahli súhrnnú sledovanosť 82 %. Tejto „veľkej trojke“ najúspešnejšie konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Pomerne dlhú tradíciu má od roku 2002 aj špecializovaná hudobná televízia [[Óčko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Polák | meno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | dátum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od septembra 2000 doplnili ponuku taktiež satelitné televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Najsledovanejší hlavný spravodajský program vysiela [[TV Nova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavateľ = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Najčítanejšími denníkmi sú [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (denník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionálne noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavateľ = ČTK | dátum_vydania = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum prístupu = 2017-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum archivácie = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najčítanejším zdarma rozdávaným denníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najpredávanejšie spravodajské časopisy sú: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> medzi spoločenskými časopismi to vo februári 2017 boli ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z detských časopisov sa drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roku 2023 bolo Česko v [[Reportéri bez hraníc|Indexe slobody tlače]] na 14. mieste.<ref name="indextisku">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavateľ = Reporters Without Borders | dátum prístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam maly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (neskôr ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Ľudová demokracia]]'' či ''[[Mladý svět]]''. V minulosti mali váhu aj literárne časopisy a intelektuálne revue ako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' v 20. a 30. rokoch 20. storočia alebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. rokoch 20. storočia. K zaniknutým časopisom pre mládež patrili ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do ktorých prispieval [[Jaroslav Foglar]], alebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo sa stalo v roku 1923 po [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovství|Veľkej Británii]] treťou krajinou, kde začal pravidelne vysielať rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Najúspešnejšou stanicou verejnoprávneho rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], zo súkromných rádií sú to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Súbor:Seznam.cz logo.svg|náhľad|Najvýznamnejšou českou mediálnou internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraľuje vyhľadávač [[Seznam.cz]]. Najväčšími spravodajskými webmi sú [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Najnavštevovanejšou kultúrní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Novotný | meno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191120104145/https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | dátum archivácie = 2019-11-20 }}</ref> [[Česká Wikipédia]] vznikla v roku 2002 a v súčasnosti je čo do počtu hesiel najväčšou českou encyklopédiou v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | dátum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | dátum prístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | dátum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novinármi boli napríklad [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinár)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] alebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, prehliadky, ceny === [[Súbor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhľad|[[Smetanova síň]] [[Obecný dom|Obecného domu]], centrum festivalu [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]]]] Kultúrne a spoločenské dianie pravidelne vrcholí na rôznych festivaloch a prehliadkách. K najväčším festivalom vážnej hudby patrí [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] uskutočňovaný v rôznych mestách súčasne a [[Prague Proms]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavateľ = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum prístupu = 2016-09-05 | dátum archivácie = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčším tanečným festivalom je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umenia je to prehliadka [[Pražské bienále]]. Veľkú tradíciu má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Úplne zvláštnou výtvarnou akciou je [[Signal Festival|Festival svetla Signal]]. K veľkým divadelným akciám patrí tradičný festival amatérskeho divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je najstarší bábkarský festival na svete.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na bábky je zameraná tiež aj [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 pritom bolo české bábkarstvo zaradené k nehmotnému dedičstvu UNESCO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferebauer | meno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | dátum vydania = 2016-12-01 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderný cirkus a akrobaciu sa zameriava [[Letní Letná]]. Divadlo aj hudbu s dobročinnosťou spája festival v bohnickej psychiatrickej liečebni [[Mezi ploty]]. Najväčšími knižnými akciami sú [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockovej a popovej hudby sú najväčšími festivalmi [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je najväčšou akciou [[Hip Hop Kemp]] pri Hradci Králové, najväčšími metalovými festivalmi sú [[Masters of Rock]] vo Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefove, v oblasti tanečnej hudby [[Beats for Love]] vo Vítkoviciach, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Najväčšou akciou ľudové hudby je tradične [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Najväčším a najtradičnejším filmovým festivalom je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu sa snaží širokým záberom konkurovať [[Febiofest]]. Ďalšie festivaly majú užšie žánrové zameranie – na detský film sa zameriava [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na kreslený a bábkový film [[AniFest]], na dokumentárny film [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradne české filmy sú uvádzané na [[Finále Plzeň]]. Dlhú tradíciu má medzinárodnž televízny festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičnými priemyselnými prehliadkami sú [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a poľnohospodárska výstava [[Země živitelka]] v Českých Budejoviciach. K spoločensko-kultúrnym udalostiam patrí aj udeľovanie rôznych cien. Najväčšou prestížou sa teší cena [[Český lev]] pre filmárov, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníkov, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pre hudobníkov, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pre vedcov. == Veda a vzdelávanie == [[Súbor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhľad|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Prahe]] [[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhľad|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Veda a technika === {{Hlavný článok|Česká věda}} ==== Humanitné a sociálne vedy ==== Zakladateľom českej vzdelanosti bol [[Cyril a Metod|Konštantín Filozof]], prvý významný mysliteľ pôsobiaci na českom území. Významnými stredovekými teológmi boli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným spôsobom prispel k rozvoju modernej pedagogiky, predovšetkým v spisoch ''Didaktica magna'' (''Veľká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dvere jazykov otvorené''), ''Orbis pictus'' (''Svet v obrazoch'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskú stredovekú vzdelanosť reprezentoval predovšetkým [[Jehuda Löw ben Becalel|rabbi Löw]], ktorý vstúpil aj do českých povestí (so svojim [[golem]]om). Najvýznamnejším historikom, filozofom a intelektuálom barokovej éry (18. storočie) bol [[Bohuslav Balbín]]. Výraznú rolu v národnom obrodení (1. polovica 19. storočia) zohrala jazykoveda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografia ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). V druhej polovici storočia silu českej vzdelanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydávaný od roku 1888). K vodcovským osobnostiam českého intelektuálneho života tej doby patril filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh okolo časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Práve tento okruh odštartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] v roku 1912, práve v týchto diskusiach český národ vtedy najviac ohmatával svoju identitu. Významným intelektuálom bol aj [[Konstantin Jireček]], ktorý rozvinul odbor [[Byzantológia|byzantológie]] (pozri napr. [[Jirečkova línia]]) a zohral významnú rolu v bulharskom národnom obrodení, alebo vynikajúci orientalista a archeológ [[Alois Musil]] (bratranec slávneho rakúskeho spisovateľa [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Veľkú spoločenskú rolu zohrával národopisec [[Vojtěch Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Napriek rozvoju, mnohí nadaní rodáci, hlavne nemecky hovoriaci, v tej dobe české krajiny opúšťali a uplatňovali sa vo Viedni a inde. Príkladom môžu byť filozof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonóm [[Joseph Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právny teoretik [[Hans Kelsen]], ekonóm [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psychológ [[Max Wertheimer]], hudobní teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovedec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odchádzali ale aj niektorí česky hovoriaci, ako historik umenia [[Max Dvořák]] či antropológ [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Prahe po celý život zostal filozof [[Bernard Bolzano]]. Počas prvej republiky vedeckých úspechov dosiahol orientalista [[Bedřich Hrozný]], ktorý rozlúštil jazyk Chetitov, archeológ [[Karel Absolon]] objavil slávnu Vestonickú venušu, významným archeológom bol aj [[Lubor Niederle]]. Mimoriadny rozkvet zažívala jazykoveda, v Prahe sa ustanovil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Osipovič Jakobson|Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), ktorý presadzoval štrukturalistický prístup k jazyku a svetu. Nacistická okupácia z krajiny vyhnala aj významných budúcich mysliteľov, sociológa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] alebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. rokoch 20. storočia záujem sveta budil neortodoxný marxizmus, ktorý bol hlavným ideovým zázemím [[Pražská jar|pražskej jari 1968]], a ktorý reprezentovali hlavne [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétneho'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. rokoch to boli skôr myšlienky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], ktoré sa stali ideovou základňou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokú úroveň mala po celú dobu socialistického režimu [[egyptológia]], ktorá sa prezentovala oi. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíre]] (hlavne [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštnou kapitolou dejín vedy v socialistickom Česko-slovensku bol štátny psychologický výskum účinkov [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], podieľal sa na ňom aj [[Stanislav Grof]], ktorý neskôr v USA vytvoril metódu [[Holotropné dýchanie|holotropného dýchania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | dátum vydania = 2015-10-06 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Svetový záujem vzbudili aj archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Prírodné, exaktné a technické vedy ==== [[Súbor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhľad|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]]] Zásadným impulzom na rozvoj vedeckého myslenia (aj keď to nebolo v začiatkoch samozrejme úplne oddelené od filozofického a teologického myslenia) bolo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] kráľom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] v roku 1348. Išlo o prvú univerzitu v strednej Európe. Nejde vylúčiť, že sa v roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]] vynikajúci kartograf [[Martin Behaim]], tvorca najstaršieho dochovaného glóbusu na svete. V roku 1460 sa v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], ktorý zaviedol znamienka plus a mínus, pôsobil ale po väčšinu života v Lipsku. Érou vedeckého rozkvetu bola aj epocha [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Na jeho pražskom dvore pôsobili astronómovia [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Prahe v tej dobe naviac pôsobil aj významný židovský matematik [[David Gans]]. Lekár [[Ján Jesenský]] v Prahe uskutočnil prvú verejnú pitvu. K vrcholným vzdelancom domácej barokovej vedy patril [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kňaz [[Prokop Diviš]] v tej dobe vynašiel hromozvod. V Prahe sa v tej dobe, aj keď tak trochu náhodou, taktiež narodil [[Alois Senefelder]], ktorý v roku 1796 vynašiel litografiu. Rozvoju vied výrazne napomohlo založenie [[Královská česká společnost nauk|Královskej českej společnosti nauk]] v roku 1784 (práve na jej tradícii dnes nadväzuje Akadémia vied ČR) a Vlasteneckého múzea v Čechách v roku 1818. Výraznú rolu v tom zohrali najväčšie české vedecké osobnosti tej doby [[Ignác Anton Born|Ignác Born]] a [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpar Šternberk]]. Obe inštitúcie vznikli v rámci procesu českého národného obrodení. Prírodné a technické vedy rozvíjali v ére obrodenia [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či objaviteľ lodného šróbu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] zostrojil prvý parný stroj v českých krajinách (1805 – 1807), [[Josef Božek]] predviedol prvý parný rušeň (1815) a parnú loď (1817). [[Bratranci Veverkovci]] objavili pluh. Nemeckú vedu v Čechách reprezentoval napríklad [[Christian Doppler]]. V Čechách v tej dobe pôsobil aj francúzsky paleontológ [[Joachim Barrande]]. Aj v oblasti prírodných vied svoju vlasť opustilo mnoho talentovaných rodákov. Matematik [[Kurt Gödel]], biológovia [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo), astronóm [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], priekopník pôdnej mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronómovia [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladateľ dermatológie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. V Štětí sa narodil [[Franz Reichelt]], priekopník [[Parašutizmus|parašutizmu]], ktorý zahynul pri testovaní záchranného obleku vlastnej výroby skokom z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavateľ = Muži v Česku | miesto = | dátum vydania = 2018-09-28 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Viedne odišiel aj český lekár [[Karel Rokytanský]]. Z nemecky hovoriacich vedcov v českých krajinách naopak zostali pracovať svetovo významný biológ [[Gregor Mendel]], zakladateľ genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Prahe na nemeckej univerzite krátky čas pôsobil aj fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká veda však nestála v 2. polovici 19. storočia stranou. Rozvíjala sa v tesnom spojení s priemyslom, ktorý rýchlo mohutnel. Jej kľúčovými predstaviteľmi boli vynálezca oblúkovej lampy [[František Křižík]] či objaviteľ štyroch krvných skupín [[Jan Janský]]. Do dejín fotografickej a polygrafickej techniky v tej dobe výrazne zasiahli [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Priekopníkom aviatiky bol [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] v roku 1898 predstavil prvý kinematograf v českých krajinách. Priestor pre vedu vytvorila aj nová Československá republika založená v roku 1918. V Brne bola vtedy (1919) založená Masarykova univerzita. V oblasti topológie sa výrazne presadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objavil mnoho nových kaktusov. Ďalším významným botanikom bol [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynašiel nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] skonštruoval v roku 1934 prvý sériovo vyrábaný automobil s aerodynamickou karosériou Tatra 77. Ďalší automobilový konštruktér [[Ferdinand Porsche]] sa taktiež narodil v Čechách, avšak presadil sa hlavne v Nemecku a ako spolupracovník s nacistami by sa do republiky po vojne ani vrátiť nemohol. Medzi Nemcami odsunutými po druhej svetovej vojne bol aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]]. [[Súbor:Magion 1 Satelite.jpg|náhľad|Družica [[Magion]]]] Po druhej svetovej vojne bolo najväčším úspechom českej vedy udelenie Nobelovej ceny za chémiu [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavovi Heyrovskému]] v roku 1959, za objav [[polarografia|polarografie]] a analytickú chémiu. Objavom mäkkých ([[hydrogél]]ových) kontaktných šošoviek a silónu sa preslávil [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130429122029/http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=2013-04-29 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynašiel v roku 1957 praktickú pomôcku do domácnosti: remosku. Významným astronómom bol [[Antonín Mrkos]] pôsobiaci na [[Observatórium Kleť|Hvezdárni Kleť]]. [[Armin Delong]] dosiahol mimoriadne výsledky v oblasti mikroskópie. [[Stanislav Brebera]] vynašiel trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladnou skriňou režimu bola účasť na sovietskom vesmírnom programe [[Interkozmos]] (čs. družica [[Magion]], prvý československý kozmonaut [[Vladimír Remek]] – prvý človek vo vesmíre, ktorý nebol občanom [[Spojené štáty|USA]] či [[Sovietsky zväz|SSSR]]). Symbolom porevolučnej vedy sa stal chemik [[Antonín Holý]], tvorce pomerne účinných liekov proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |dátum archivácie=2009-01-19 }}</ref> V spolupráci s Európskou úniou bolo otvorených niekoľko nových vedeckých centier zameraných io. na nanotechnológie a laserovú techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] a iné). V Antarktíde bola založená česká [[Mendelova polárna stanica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | dátum vydania = 2007-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školstvo === {{Hlavný článok|Vzdelávanie v Česku|Zoznam vysokých škôl v Česku}} [[Súbor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhľad|vľavo|Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov miest v Českej republike k roku 2011]] [[Súbor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhľad|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzity v Praze]]]] [[Súbor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhľad|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity v Brne]], v popredí Biotechnologický inkubátor]] Školstvo v Českej republike je organizované v rámci [[Základná škola|základných]], [[Stredná škola|stredných]], [[Vyššia odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škôl. Vysoké školy sú verejné, štátne a súkromné, najstaršou a najvýznamnejšou je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Prahe]], ktorá je zároveň najstarším vysokým učením v strednej Európe (založená 1348). Druhou najstaršou univerzitou v Česku je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], ktorá vznikla v roku 1573. Najstaršou vysokou školou umeleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], ktorá svoju históriu píše od roku 1799. Ďalšími významnými vysokými školami sú [[České vysoké učení technické v Praze]] (založené 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založené 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založená 1919). V roku 1945 bola založená [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na jej súčasti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vyštudovala nielen mnoho osobností českého a slovenského filmu, ale aj známy zahraniční filmári [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Najväčšími univerzitami čo do počtu študentov sú Univerzita Karlova (49 094 študentov v roku 2009) a Masarykova univerzita (38 216 študentov v roku 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podľa rebríčka ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Karlova Univerzita 244. najlepšou vysokou školou sveta. České vysoké učení technické sa umiestnilo na 411. – 420. mieste. Masarykova univerzita v Brně sa umiestnila na 551. – 600. mieste, Vysoké učení technické v Brně na 651. – 700. mieste a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] bola zaradená do skupiny 701+ (pod 700. miestom, bez ďalšieho rozlišovania). Iné české vysoké školy rebríček QS do merania nezahŕňa.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Najznámejším systémom merania a zrovnávania kvality vysokých škôl je tzv. [[šanghajský rebríček]] (ARWU), každoročne určujúci 500 najlepších vysokých škôl sveta. Jedinou českou, ktorá sa v ňom doposiaľ objavila, je Karlova Univerzita. V roku 2014 sa umiestnila na 201. – 300. mieste. Podľa ARWU tak Karlova Univerzita patrí medzi 2 percentá najlepších vysokých škôl na svete.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existujú aj menej formalizované zrovnania skôr publicistického typu, ktorá raz za čas za najkvalitnejšiu univerzitu v Česku označia napríklad brnenskú Masarykovu univerzitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Keményová | meno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | dátum vydania = 2015-01-22 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa sčítania z roku 2011 je podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva celkom 10,7 %; čo sa týka miest, najvyšší podiel vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K najslávnejším stredným školám patrí [[Pražské konzervatórium]], druhá škola svojho druhu na svete (založená 1808). Školu viedli aj [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podľa štúdie spoločnosti Pearson z roku 2012 má Česku 22. najkvalitnejšie školstvo medzi vyspelými krajinami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa informácii [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko smeruje do vzdelávania 10 percent verejných výdajov, čím sa v porovnávajúcom rebríčku radí na predposledné miesto spolu s [[Japonsko|Japonskom]]. Vyjádrením podielu [[Hrubý domáci produkt|HDP]] sa jedná o asi 4,6 %, čo je podstatne menej než priemer krajín OECD, ktorý je 6,1 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577 |dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Súčasní českí pedagógovia dostávajú štvrté najnižšie platy z viac než tridsiatich krajín sledovaných OECD. == Šport == {{Hlavný článok|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Súbor:Emil Zátopek redux.jpg|náhľad|upright|vľavo|Štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, [[Emil Zátopek]]]] [[Súbor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhľad|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Športová gymnastika na Letných olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Najsledovanejším a najnavštevovanejším športom v Česku je [[ľadový hokej]], druhým [[futbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | dátum_vydania = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Ďalšími najnavštevovanejšími športami sú [[biatlon]], [[lyžovanie]], [[tenis]], [[florbal]], [[basketbal]] a [[volejbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavateľ = Sport Invest | dátum_vydania = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum prístupu = 2016-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum archivácie = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podľa štatistiky [[Česká únia športu|Českej únie športu]] sú najpopulárnejšími športami v Česku podľa veľkosti členskej základne športových oddielov: futbal, tenis, ľadový hokej, volejbal, florbal, [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], basketbal a [[lyžovanie]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Najsledovanejšími športovými udalosťami sú [[ľadový hokej na Olympijských hrách]] a [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Medzi ďalšie najsledovanejšie patria [[majstrovstvá Európy vo futbale]], [[Liga majstrov UEFA]] a [[majstrovstvá sveta vo futbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] štartujú českí športovci od roku 1900, najprv pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čiech]], od roku 1920 v reprezentácii [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresoch samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Českí olympionici dosiahli mnoho významných úspechov. Už v roku 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH striebornú medailu v [[Hod diskom|hode diskom]], prvé olympijské prvenstvo vybojoval v roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] v [[šplh na lane|šplhu na lane]]. Na [[Letné olympijské hry|letných olympijských hrách]] získala [[Športová gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedem zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Bežec [[Emil Zátopek]] obdržal štyri zlaté (1× 1948, 3× 1952), tri zlaté má [[Hod oštepom|oštepár]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dve zlaté získali rýchlostní kanoisti [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a [[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštepárka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] vybojovala lyžiarka [[Kateřina Neumannová]] celkom šesť medailí, sedem cenných kovov si priviezla zo ZOH [[Rýchlokorčuľovanie|rýchlokorčuliarka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tri zlaté (2× 2010, 1× 2014). Trojicu zlatých medailí získala aj [[Ester Ledecká]], a to v dvoch rôznych športoch – v snowboardingu a v zjazdovom lyžovaní. === Ľahká atletika === Okrem letných olympijských hier sa českí [[ľahká atletika|ľahkí atléti]] zúčastňujú aj pravidelných majstrovstiev sveta a Európy. V drese samostatného Česka sa majstrami sveta v atletike stali oštepári [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlét)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], bežci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desaťbojári [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale naviac zlato brali bežec [[Pavel Maslák]] (a to už trikrát), sedembojár [[Robert Změlík]] a skokanka o žrdi [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na majstrovstvách Európy okrem menovaných získali zlato aj skokanka o žrdi [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale prekážkar [[Petr Svoboda (atlét)|Petr Svoboda]], bežci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], guliar [[Tomáš Staněk]] a oštepár [[Jakub Vadlejch]]. V drese Československa titul majstra sveta vybojovali aj ďalší Češi: bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]], guliarka [[Helena Fibingerová]], v hale potom guliar [[Remigius Machura]] a skokan do diaľky [[Jan Leitner]]. Mastrami Európy boli bežci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], prekážkar [[Jindřich Roudný]], guliar [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlét)|Josef Doležal]], oštepárka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskár [[Ludvík Daněk]], v hale titul naviac okrem menovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], bežci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], prekážkar [[Aleš Höffer]], guliar [[Jaroslav Brabec (atlét)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do diaľky [[Jarmila Nygrýnová]]. Bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]] už od roku 1983 drží svetový rekord v behu na 800 metrov, ide o najdlhšie platný svetový rekord v histórii ženskej atletiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | dátum prístupu = }}</ref> === Futbal === [[Súbor:Josef Masopust official photo.jpg|náhľad|upright|[[Josef Masopust]] so Zlatou loptou]] ==== Reprezentácia ==== Futbalová reprezentácia Československa získala dve strieborné medaile na majstrovstvách sveta, v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]. V roku 1976 vyhralo Československo [[majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], pričom z 22 hráčov na súpiske bolo len sedem Čechov. Striebro na tomto turnaji československý alebo český národný tím vybojoval v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], bronz potom v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]. V roku 1980 získal olympijský výber ČSSR zlaté medaile na [[Letné olympijské hry 1980|letných olympijských hrách v Moskve]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vaněk | meno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavateľ = [[Nakladatelství Olympia]] | miesto = Praha | rok = 1984 | vydanie = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový futbal ==== Pred druhou svetovou vojnou patrili [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k najlepším klubom Európy. Sparta dvakrát vyhrala [[Stredoeurópsky pohár]] (1927, 1935), najvýznamnejšou klubovú súťaž tej doby, Slavia raz (1938). Po založení európskych pohárov, organizovaných od 50. rokov asociáciou [[UEFA]], sa v nej najďalej dostali [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Štvrťfinále hrali [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhrali anketu [[Zlatá lopta France Football|Zlatý lopta]], ktorá každoročne hľadá najlepšieho futbalistu Európy. Brankár [[Ivo Viktor]] skončil v tejto ankete v roku 1976 tretí. [[Oldřich Nejedlý]] bol najlepším strelcom [[majstrovstvá sveta vo futbale 1934]]. [[Milan Baroš]] bol najlepším strelcom [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|majstrovstiev Európy 2004]]. Najviac štartov za [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentáciu Česko-slovenska]] si pripísal [[Zdeněk Nehoda]], za [[České národné futbalové mužstvo|reprezentáciu Česka]] [[Petr Čech]], najlepším česko-slovenským reprezentačným strelcom bol [[Antonín Puč]], v drese Česka [[Jan Koller]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Najprestižnejšiu európsku pohárovú súťaž, [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], vyhrali [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (obaja v roku 2005 s [[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Miláno|AC Milan]]) a brankár [[Petr Čech]] (2012 s [[Chelsea FC]]). Nedvěd získal v roku 1999 s [[SS Lazio|Laziom Rím]] [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]. [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] (respektíve nástupnickou Európskou ligou) vyhrali [[Jiří Němec (futbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (obaja 1997 s [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (obaja 2001 s Liverpoolom), [[Radek Šírl]] (2008 so [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitom Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 so [[FK Šachtar Doneck|Šachtarom Doneck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s klubom [[Atlético Madrid]]), [[Petr Čech]] (2013 s Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 so Sevillou). Význačným strelcom, ktorého veľkú časť kariéry však pohltila [[druhá svetová vojna]], bol [[Josef Bican]]. Jedným z najlepších brankárov svojej doby na svete bol [[František Plánička]]. K ďalším úspešným futbalistom patrí [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Ľadový hokej === [[Súbor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhľad|[[Jaromír Jágr]] hovorí k fanúšikom po výhre na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]]] V ľadovom hokeji patrí k najväčším reprezentačným úspechom zlatá medaila na [[Zimné olympijské hry 1998|olympijských hrách v Nagane]] v roku 1998, ktorej cena je v tom, že sa turnaja zúčastnili po prvý krát všetci najlepší hokejisti planéty, vrátane profesionálov zo severoamerickej [[National Hockey League|NHL]]. K hviezdam tímu patrili hlavne útočník [[Jaromír Jágr]] a brankár [[Dominik Hašek]]. Čo sa týka hokejových individualít, je Jágr čo do počtu bodov druhým najlepším v celej histórii NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavateľ = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhral [[Stanley Cup|Stanleyov pohár]] (1990/91 a 1991/92 s klubom [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má aj Hašek, a to s [[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Trikrát túto trofej vyhrali [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Najviac bodov v kanadskom bodovaní získali v základnej časti NHL spolu s Jágrom, Eliášom, Holíkom a Sýkorom taktiež [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v play-off [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Pred rokom 1989 však českí hokejisti NHL mohli hrať len výnimočne, napriek tomu mali svetovú úroveň. Veľkých úspechov dosiahla slávna generácia štyridsiatych rokov ako boli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (hokejista a tenista)|Jaroslav Drobný]]. V paťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a [[Václav Pantůček]]. V sedemdesiatych rokoch [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčom, ktorý zažil najväčší úspech 80. rokov (zlato z MS 1985) aj deväťdesiatych rokov (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrom jediným českým členom [[Zlatá trojkoruna|Triple Gold Club]]u, do ktorého symbolicky vstupujú hráči, ktorí vyhrali majstrovstvá sveta, olympijské hry a Stanleyov pohár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Mužstvo Česko-slovenska]], tvorené predovšetkým českými hráčmi, vyhralo majstrovstvá sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|1949]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|1976]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|1977]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]]. [[České národné hokejové mužstvo|Mužstvo Českej republiky]] zvíťazilo v rokoch [[Majtrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]. Päť zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], štyri [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Najväčším úspechom [[Česká ženská hokejová reprezentácia|ženskej reprezentácie]] sú bronzové medaile z MS v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2022|2022]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2023|2023]]. Kluby, ktoré vyhrali [[Extraliga ledního hokeje|českú hokejovú ligu]], sú [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Česko-slovenskú ligu vyhrali naviac kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (ľadový hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] pôsobil len krátku dobu český klub [[HC Lev Praha]], napriek tomu postúpil až do jej finále.. === Tenis === [[Súbor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhľad|vľavo|[[tím Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tím]] s desiatym pohárom po [[Finále Fed Cupu 2016|finálovej výhre]] v roku [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zľava:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a [[Karolína Plíšková|Plíšková]]]] Úspešná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], už ako reprezentantka USA, vyhrala deväťkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Wimbledon dvakrát vyhrala [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), raz [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023), [[Barbora Krejčíková]] (2024) a [[Linda Nosková]] (2026). Jediným českým mužským víťazom turnaja vo Wimbledone sa stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti tu triumfoval ako reprezentant Egypta aj [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] bol 270 týždňov svetovou jednotkou v [[Rebríček ATP|rebríčku ATP]], ako doposiaľ jediný český hráč. Ženskému [[Rebríček WTA|rebríčku WTA]] kraľovala celkom 332 týždňov Martina Navrátilová v drese USA. V roku 2017 sa svetovou hráčkou č. 1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | dátum vydania = 2017-07-11 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Okrem menovaných hráčov vyhrali niektorý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajov aj [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvojhra|Austrália 1998]]) a [[Hana Mandlíková]] (Austrália 1980, 1987, Paríž 1981, US Open 1985). Deblovou špecialistkou bola [[Helena Suková]], ktorá vo štvorhre vyhrala štrnásť grandslamových turnajov. [[Daviscupový tým Česko-slovenska|Mužská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Český daviscupový tím|Česka]] vyhrala trikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a [[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát ako Česko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tím Česko-slovenska v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Tím Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvíťazila v [[Pohár Billie Jean Kingovej|Billie Jean King Cupu]] dokonca desaťkrát ([[Pohár federácie 1975|1975]], [[Pohár federácie 1983|1983]], [[Pohár federácie 1984|1984]], [[Pohár federácie 1985|1985]], [[Pohár federácie 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a [[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šesťkrát ako Česko. === Ostatné športy === [[Súbor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhľad|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalovej [[USK Praha]]]] [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|Česko-slovenské]] a [[České národné basketbalové družstvo žien|české basketbalistky]] majú tri striebra (1964, 1971, 2010) a tri bronzy (1957, 1959, 1975) z majstrovstiev sveta, v roku [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2005|2005]] vyhrali majstrovstvá Európy. [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Česko-slovenskí basketbalisti]] vyhrali majstrovstvá Európy v roku 1946, šesťkrát priviezli striebro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Európsku pohárovú súťaž v basketbale žien (dnes [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]], skôr Pohár majstrov európskych krajín) vyhrala [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbale žien 2014/15|2014/15]]). Analogickú [[Pohár víťazov poháru v basketbale mužov|mužskú súťaž]] vyhral [[USK Praha]] v sezóne 1968/69. Najlepším českým basketbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] bol prvým českým hráčom v americkej [[National Basketball Association|NBA]]. Nasledovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a najnovšie [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] bola v roku 2010 vyhlásená najlepšou basketbalistkou Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum prístupu=2019-05-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum archivácie=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Ženská hádzanárska reprezentácia]] vyhrala majstrovstvá sveta (1957), raz priviezla striebro (1986) a raz bronz (1962). [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Muži]] vyhrali majstrovstvá sveta v roku 1967, okrem toho majú dve striebra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali tiež striebro na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. Tím mužov Dukly Praha trikrát vyhral Pohár majstrov európskych krajín (1957, 1963, 1984), ženský tím Sparty Praha raz (1962). [[Filip Jícha]] bol v roku 2010 vyhlásený najlepším hádzanárom sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Vo volejbale má [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov|mužská reprezentácia]] dva tituly majstra sveta (1956, 1966), tri tituly majstra Európy (1948, 1955, 1958), striebro a bronz z olympijských hier (1964, 1968). [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien|Ženy]] vyhrali v roku 1955 majstrovstvá Európy. Najlepším českým volejbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Josef Musil]], ktorý sa stal rovnako prvým Čechom uvedeným do medzinárodnej volejbalovej Siene slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | dátum vydania = 2017-08-27 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K popredným šachistom patrili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (pozri aj [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým prínosom svetovému šachu je taktiež [[Traxlerov protiútok]]. Najúspešnejším českým šachistom súčasnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkom pretekov [[Formula 1|F1]]. Aj v ďalších športoch sa objavili v ére samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlone ([[Gabriela Soukalová]]), v jude ([[Lukáš Krpálek]]), v krasokorčuľovanií ([[Tomáš Verner]]), v cestnej cyklistike ([[Roman Kreuziger]]), v horských bicykloch ([[Jaroslav Kulhavý]]), v snowboardcrosse ([[Eva Adamczyková]]), veslovaní ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistike ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakár)|Josef Dostál]]), bežeckom lyžovaní ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickom lyžovaní ([[Aleš Valenta]]), streľbe ([[Kateřina Emmons]]), modernom päťboji ([[David Svoboda]]), alpskom lyžovaní ([[Šárka Strachová]]), športovom lezení ([[Adam Ondra]]), skikrose ([[Tomáš Kraus]]), dráhovej cyklistike ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale aj v menších športoch ako sú skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojazde ([[Martina Štěpánková (športovkyňa)|Martina Štěpánková]]), športový rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientačný beh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Česko-slovenska môžeme spomenúť významné postavy v bicyklebale [[Bratia Pospíšilovci|bratov Pospíšilovcov]], skokanov na lyžiach [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosára [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Súťaže a športoviská === [[Súbor:Sazka-arena-02.jpg|náhľad|[[O2 arena]], najväčšia športová hala v krajine]] [[Súbor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhľad|[[Dostihovisko Pardubice]], miesto konania [[Veľká pardubická|Veľkej pardubickej]]]] K najväčším pravidelným medzinárodným sportovým akciám v Česku patrí atletická [[Zlatá tretra]] v Ostrave, bežecký [[Pražský medzinárodný maratón]], [[Czech Hockey Games|České hokejové hry]], jazdecká [[Veľká pardubická]], kombinovaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (nadväzujúci na [[Czech Open (1987 – 1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžiarska [[Jizerská padesátka|Jizerská päťdesiatka]], automobilová [[Barum Rally Zlín|Barum rallye]] v Zlíne či plochodrážna [[Zlatá přilba]] v Pardubiciach. V minulosti boli významnými akciami aj [[Preteky mieru]] či motocyklová [[Veľká cena Českej republiky cestných motocyklov|Veľká cena Českej republiky]] na okruhu v Brne. Vo vodnom slalome či v biatlone sa v Česku pravidelne konajú preteky svetového pohára. Z domácich súťaží patrí k najsledovanejším pravidelným súťažiam [[1. česká futbalová liga]] (skôr [[Česko-slovenská futbalová liga]]), [[Česká hokejová extraliga]] (skôr [[Česko-slovenská hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (skôr [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov]]). V Česku sa konalo aj mnoho jednorázových medzinárodných športových akcií, napríklad na pražskom štadióne v Edenu sa v roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hralo finále európskeho Superpohára]], v roku 2015 sa v Prahe ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherskom Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]], jedenásťkrát sa v Česku konali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|1933]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|1938]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|1959]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovomnm hokeji 1978|1978]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|1992]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]), niekoľkokrát aj majstrovstvá sveta a Európy v basketbale mužov ([[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|1947]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1981|1981]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 2022|2022]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1956|1956]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1995|1995]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2010|2010]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2017|2017]]), majstrovstvá sveta v hádzanej mužov ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1964|1964]], [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|1990]]) a žien ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1978|1978]]), majstrovstvá sveta a Európy vo volejbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2001|2001]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|2011]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2021|2021]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1986|1986]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|1997]]), [[majstrovstvá Európy v atletike 1978]] a dve halové atletické majstrovstvá Európy ([[Európske halové hry v atletike 1967|1967]], [[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2015|2015]]), [[majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2009]] v Liberci, [[majstrovstvá sveta v biatlone 2013]] a [[Majstrovstvá sveta v biatlone 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dve zimné univerziády (1964, 1978), desať majstrovstiev sveta či Európy v krasokorčuľovaní ([[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1908|1908]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1928|1928]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1934|1934]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1937|1937]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1948|1948]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1962|1962]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1988|1988]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1999|1999]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017|2017]]), tri majstrovstvé sveta vo florbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo florbale 1998|1998]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2018|2018]]) a dve žien ([[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025|2025]]) a v rokoch 1969 a 1981 sa na [[Velodrom Brno|brnenskom velodromu]] konali [[majstrovstvá sveta v dráhovej cyklistike]]. K najmodernejším športoviskám patria futbalové stánky Eden a [[Štadión Sparty na Letnej|Letná]] v Prahe, [[Štadión mesta Plzne|štadion v Štruncových sadoch]] v Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, viacúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Prahe, [[Ostravar Aréna]] v Ostrave, [[KV Arena]] v Karlových Varoch, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v Brne pre motoristické preteky či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské mostíky]] na [[Ještěd]]e. Historicky významnými sú aj pražský [[Veľký strahovský štadión]], na ktorom sa konaly oi. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a ktorý býval uvádzaný ako najväčší športový štadión na svete, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v Praze - [[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražskej [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový štadión na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Prahe na Strahove či skokanské mostíky [[Skokanské mostíky v Harrachově|Čerťák]] v [[Harrachov]]e. Organizačne stojí na špici českého športu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K najväčším športovým zväzom patria [[Fotbalová asociace České republiky|Futbalová asociácia ČR]] a [[Český svaz ledního hokeje]]. Všešportovou anketou je [[Sportovec roku]], významnými odborovými anketami sú [[Fotbalista roka (Česko)|Futbalista roka]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlát roka]] či [[Zlatý kanár]]. === Telovýchova === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v roku 1932 v Prahe na [[Veľký strahovský štadión|Strahovském štadióne]]]] Počiatky organizovanej českej telovýchovy siahajú do roku 1862, keď [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a ďalší založili spolok [[Československá obec sokolská|Sokol]], ktorý sa postupne rozrástol na dôležitú národnú organizáciu. Od neho sa časom odštepili ľavicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a katolícky [[Orel (spolok)|Orel]]. Tieto organizácie usporiadali pravidelné masové cvičenia. Najväčšou celonárodnou akciou v dobe pred prevzatím moci komunistami boli Sokolom usporadúvané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Veľký strahovský štadión|Strahovskom štadióne]] v Prahe. V [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ére socializmu]] na ne nadviazali tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], usporiadané štátom podriadeným [[Česko-slovenský svaz tělesné výchovy|Česko-slovenským zväzom telesnej výchovy]] (ČSTV). [[Turistika]] má v Česku veľkú tradíciu. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtom Náprstkom]], sa stará o unikátnu sieť turistických značiek, jednu z najhustejších na svete. Jej začiatky siahajú do roku 1889.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum prístupu=2016-12-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Veľkú spoločenskú rolu v 20. storočí zohral český [[trampovanie|tramping]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | dátum vydania = 2015-08-20 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populárny je aj [[požiarny šport]]. Priekopníkmi moderného športu a [[Olympijské hry|olympizmu]] v českých krajinách boli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Ďalšie charakteristiky == === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Česká kuchyňa|České pivo}} [[Súbor:Svíčková na smetaně.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Sviečková na smotane]] s českými [[knedľa|knedlíkmi]]]] [[Súbor:Pilsner urquell mug.jpg|náhľad|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bolo prvým pivom [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na svete]] Česká kuchyňa je ovplyvnená polohou Česka v priesečníku západných a východných vplyvov. Poldruha storočia ovplyvňovala a bola ovplyvňovaná kuchyňou, kultúrne aj jazykovo blízkeho [[Slovensko|Slovenska]], ale omnoho dlhšie trvala interakcia s [[nemecká kuchyňa|nemeckou]] (hlavne potom [[bavorsko]]u) a [[rakúska kuchyňa|rakúskou kuchyňou]], od ktorých rôzne pokrmy prijímala ([[viedenský rezeň]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[zemiaková púolievka|bramboračka]], [[Jablkový závin|štrúdľa]]), ale aj tieto kuchyne naopak inšpirovala ([[povidlá]], [[koláč]]e, [[sviečková na smotane]]). České jedlá všeobecne zapadajú do stredoeurópskych chutí, s niektorými miestnymi originalitami – okrem už uvedených napr. [[vyprážaný syr]], [[knedľa]], [[Utopenec|utopence]], [[olomoucké syrečky]], vianočný [[kapor]] (''Český kapor'' je obchodnou značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivný syr]] atď. Východné vplyvy ([[Slovenská kuchyňa|slovenskej]], [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]] či [[Ruská kuchyňa|ruskej]]) v českej kuchyni zastupujú napr. [[boršč]], [[Skalický trdelník|trdelník]], [[živánska pečienka]], [[guláš]] alebo [[tlačenka]]. Ryby sú v českom jedálničku málo časté (tzv. morské plody sa rozmohli až v súvislosti s moderným stravovaním a zásobovaním potravinami z dovozu), naopak, v európskom kontexte je mimoriadne použitie jedlých húb a mletého [[Mak siaty|maku]]. Tvary niektorých druhov pečiva – napr. [[Rožok (druh pečiva)|rožkov]] – sú v Európe (s výnimkou Slovenska) neobvyklé, aj keď samotné cesto, z ktorého sú vyrábané, je bežné. Na podobu novovekej českej kuchyne mala zásadný vplyv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojov vyniká [[České pivo|pivo]], ktorého varenie tu má tisícročnú tradíciu a patrí medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete (v rámci EU je názov ''České pivo'' chráneným zemepisným označením). Prvý doložený [[pivovar]] tu existoval už v roku 993 a Česko má najvyššiu [[Zoznam štátov podľa spotreby piva na osobu|spotrebu piva na osobu]] na svete. Vysoko alkoholická [[slivovice]], pálená hlavne na východnej Morave, je bežne známa aj v iných štátoch východnej a juhovýchodnej Európy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' sú českými špecialitami. [[Víno]] sa vyrába predovšetkým na južnej Morave, ktorá má k pestovaniu révy podstatne lepšie podmienky než iné časti republiky (boli tu aj vyšľachtené domáce odrody, napr. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]'' alebo ''[[Moravský muškát]]''). [[Kofeín]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je ďalšou českou špecialitou. === Sviatky === {{Hlavný článok|Štátne sviatky v Česku}} Dni pracovného pokoja zahŕňajú štátne sviatky, ktoré sa viažu k českej štátnosti, a ostatné sviatky, ktoré sa viažu k historickým udalostiam alebo tradíciám. {| class="wikitable" |+ Dni pracovného pokoja ! Dátum ! Názov ! Popis |- |[[1. január]] |''[[Deň obnovy samostatného českého štátu]]'' |Vznik Česka v roku [[1993]]. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľký piatok]]''¹ |Kresťanský sviatok. Tento deň je pripomienkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježiša Krista]] na kríži. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľkonočný pondelok]]''¹ |Kresťanský sviatok, tradícia vítania jari. Nasleduje po [[Zmŕtvychvstanie Pána|nedeli Zmŕtvychvstania Pána]]. |- |[[1. máj]] |''[[Sviatok práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálne demokratickou internacionálou]] presadená spomienka na robotnícku stávku v [[Chicago|Chicagu]] v roku [[1886]]. Od 1. mája 1886 platila v USA osemhodinová pracovná doba. |- |[[8. máj]] |''[[Deň víťazstva]]'' |Koniec [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v Európe. |- |[[5. júl]] |''[[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda]]'' |Príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] v roku [[863]]. |- |[[6. júl]] |''[[Deň upálenie majstra Jana Husa]]'' |Upálenie kňaza a reformátora majstra Jana Husa počas [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] v roku [[1415]]. |- |[[28. september]] |''[[Deň českej štátnosti]]'' |Zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Svätého Václava]] v roku [[935]] ([[929]]) v [[Stará Boleslav|Starej Boleslavi]]. |- |[[28. október]] |''[[Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu]]'' |[[Vznik Česko-Slovenska]] v roku [[1918]]. |- |[[17. november]] |''[[Deň boja za slobodu a demokraciu]]'' |Pripomienka študentských demonštrácií a následného uzavretia českých vysokých škôl nemeckými okupantmi v roku [[1939]] a študentské demonštrácie z roku [[1989]], ktorá odštartovali [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]]. <br />''([[Deň študentstva|Medzinárodný deň študentstva]])'' |- |[[24. december]] |''[[Štedrý deň]]''¹ |Večerná oslava [[Vianoce|Vianoc]]. |- |[[25. december]] |''[[Slávnosť Narodenia Pána|1. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolíckej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] oslava narodenia Ježiša Krista. |- |[[26. december]] |''[[Sviatok svätého Štefana|2. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolickej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] pripomienka prvého kresťanského [[mučeník]]a [[Štefan Prvomučeník|Štefana]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatné sviatky'', ktoré nesúvisia s českou štátnosťou. == Odkazy == === Poznámky === <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}} == Externé odkazy == {{portál|Česko|Český}} * [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}} {{Česko}} {{Okresy Česka}} {{Štatutárne mestá v Česku}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Česko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] durwpm171uuvcar3blxa2sf9r334jku Slnečná sústava 0 996 8381262 8354510 2026-10-08T02:43:28Z ~2026-53948-55 307450 8381262 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} [[Súbor:Slnecna sustavaSK.png|thumb|right|Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)]] [[Súbor:Solar System True Color SK.png|frame|400px|Slnečná sústava v reálnych farbách a veľkostnej, nie však vzdialenostnej mierke]] '''Slnečná sústava''' je [[planetárna sústava]] hviezdy [[Slnko]], do ktorej patrí aj [[Zem]]. Skladá sa zo Slnka a všetkých [[Teleso (fyzika)|telies]], ktoré obiehajú okolo neho ([[planéta|planét]], [[trpasličia planéta|trpasličích planét]], [[planétka|planétok]], [[kométa|komét]], [[prirodzený satelit|mesiacov]], [[meteoroid]]ov, [[medziplanetárny plyn|medziplanetárneho plynu]] a [[medziplanetárny prach|prachu]]), rovnako ako aj z prostredia, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje.<ref name="EA" >{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kolektív autorov | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 1987 | url = http://www.szaa.sk/ea-uvod.htm }}</ref> Zem je treťou planétou slnečnej sústavy. Slnečná sústava je súčasťou oveľa väčšieho komplexu pozostávajúceho z množstva [[hviezda|hviezd]] a [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] – [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxie]]. Všetky telesá slnečnej sústavy sa pohybujú po dráhach, ktoré sa nazývajú [[kužeľosečka|kužeľosečky]]. Sú to [[kružnica|kružnice]], [[elipsa|elipsy]], [[parabola|paraboly]] a [[Hyperbola (matematika)|hyperboly]]. Pri svojom obehu okolo Slnka sa telesá riadia [[Keplerove zákony|Keplerovými zákonmi]], aj keď nimi nie je možné opísať pohyb všetkých telies slnečnej sústavy úplne presne, pretože okrem gravitačného poľa na ne pôsobia ešte aj iné sily, ako napr. [[odpor prostredia]]. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava veľké telesá slnečnej sústavy na [[obežná dráha|obežných dráhach]] (pohybujú sa v uzavretých krivkách – elipsy a kružnice), menšie telesá sa môžu okrem uzavretých kriviek pohybovať aj po otvorených krivkách (po parabolách a hyperbolách). Na meranie vzdialeností v slnečnej sústave sa často používa jednotka vzdialenosti známa ako [[astronomická jednotka]] (skratka AU). Jej veľkosť zodpovedá strednej vzdialenosti Zeme od Slnka, čo je {{km|149597870.691|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Don |priezvisko=Yeomans |titul=Astronomical Unit (AU) |url=http://neo.jpl.nasa.gov/glossary/au.html |vydavateľ=NASA |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po anglicky}}</ref> Najbližší bod k Slnku na dráhe nejakého telesa sa nazýva [[perihélium]], najvzdialenejší [[afélium]]. Základná [[Rovina (geometria)|rovina]], voči ktorej určujeme sklon obežných dráh telies sa nazýva rovina [[ekliptika|ekliptiky]]. Je to rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka. Astronómovia už poznajú množstvo planetárnych sústav sformovaných okolo iných [[hviezda|hviezd]], ako je Slnko. Mnohé zo zatiaľ objavených sústav sa však v množstve parametrov výrazne odlišujú od slnečnej sústavy, napríklad niektoré ich obrie planéty obiehajú oveľa bližšie k materskej hviezde. Jedným z prvých výsledkov výskumu mimoslnečných planét (tzv. [[extrasolárna planéta|exoplanét]]) je poznanie, že okolo hviezd slnečného typu sa nemusia nachádzať planetárne sústavy podobné slnečnej sústave.<ref name="Exoplanety" /> <!--Doteraz však nie je známe, či je naša slnečná sústava so svojím usporiadaním, plynnými aj pevnými planétami a takmer kruhovými obežnými dráhami neobyčajná, či dokonca výnimočná, alebo všedná. V každom prípade je to však (zatiaľ) jediná známa planetárna sústava, v ktorej vznikol a vyvíjal sa [[život]]. nevie sa ako vznikol a ani či vznikol u nás alebo potom doložiť tento fakt zdrojom--> == Charakteristika == {| class="wikitable" style="float:right;" |+ Izotopy s najväčším<br />zastúpením v hmote slnečnej sústavy<ref>{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Arnett |rok=1996 |titul=Supernovae and Nucleosynthesis |url=https://archive.org/details/supernovaenucleo0000arne |vydavateľ=Princeton University Press |miesto=Princeton, New Jersey |isbn=0-691-01147-8 |oclc=33162440 |strany= |jazyk=po anglicky}}</ref> ![[Izotop]] !Zastúpenie izotopu <br />na milión <br />[[Atómové jadro|atómových jadier]] |- | <sup>1</sup>[[Vodík|H]] ||style="text-align:right"| 705 700 |- | <sup>4</sup>[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 275 200 |- | <sup>16</sup>[[Kyslík|O]] ||style="text-align:right"| 5 920 |- | <sup>12</sup>[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 3 032 |- | <sup>20</sup>[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 1 548 |- | <sup>56</sup>[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 1 169 |- | <sup>14</sup>[[Dusík|N]] ||style="text-align:right"| 1 105 |- | <sup>28</sup>[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 653 |- | <sup>24</sup>[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 513 |- | <sup>32</sup>[[Síra|S]] ||style="text-align:right"| 396 |- | <sup>22</sup>[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 208 |- | <sup>26</sup>[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 79 |- | <sup>36</sup>[[Argón|Ag]] ||style="text-align:right"| 77 |- | <sup>54</sup>[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 72 |- | <sup>25</sup>[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 69 |- | <sup>40</sup>[[Vápnik|Ca]] ||style="text-align:right"| 60 |- | <sup>27</sup>[[Hliník|Al]] ||style="text-align:right"| 58 |- | <sup>58</sup>[[Nikel|Ni]] ||style="text-align:right"| 49 |- | <sup>13</sup>[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 37 |- | <sup>3</sup>[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 35 |- | <sup>29</sup>[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 34 |- | <sup>23</sup>[[Sodík|Na]] ||style="text-align:right"| 33 |- | <sup>57</sup>[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 28 |- | <sup>2</sup>[[Deutérium|H]] ||style="text-align:right"| 23 |- | <sup>30</sup>[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 23 |} [[Súbor:Sun moving SSB 2025 06 19.png|náhľad|Pohyb Slnka okolo [[barycentrum|barycentra]] slnečnej sústavy v rokoch 2000 až 2050]] Centrálne teleso slnečnej sústavy je Slnko, v blízkosti ktorého sa nachádza aj [[barycentrum]] [[Ťažisko (fyzika)|(ťažisko)]] slnečnej sústavy. Po eliptických dráhach, blízkych kružniciam, obieha okolo barycentra osem [[planéta|planét]] ([[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]], [[Mars]], [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]). K slnečnej sústave patria aj mesiace planét (napr. [[Mesiac]]), planétky, kométy, meteoroidy. Súčasťou slnečnej sústavy je medziplanetárny prach a [[plyn]]. Pohyb týchto telies sa riadi [[gravitačný zákon|gravitačným zákonom]]. Pod vplyvom gravitácie veľkých planét (najmä Jupitera, ktorý je zo všetkých planét najhmotnejší a Neptúna, ktorý má najdlhšiu [[veľká polos|veľkú polos]]) sa však [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] celej slnečnej sústavy väčšinou nenachádza vo vnútri Slnka, ale v jeho blízkosti.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ladislav |priezvisko=Metelka |mesiac=máj |rok=2000 |titul=Klimatologie na přelomu tisíciletí |periodikum=Corona Pragensis |url=http://praha.astro.cz/crp/0005a.phtml |jazyk=po česky |dátum prístupu=2008-12-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090210093229/http://praha.astro.cz/crp/0005a.phtml |dátum archivácie=2009-02-10 }}</ref> Z tohto dôvodu nie je Slnko voči planétam nehybné, ale samo vykonáva malý obežný pohyb okolo ťažiska (barycentra). Stredná perióda obehu Slnka okolo ťažiska sústavy sa líši od použitých metód výpočtu. Pre metódu zmeny rotačného [[orbitálny moment|orbitálneho momentu]] celej slnečnej sústavy má hodnotu približne 24,88 roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kalenda | meno = P. | priezvisko2 = Málek | meno2 = J. | titul = Je sluneční aktivita spojená s variacemi momentu hybnosti Slunce? | url = http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum prístupu = 2010-01-08 | kapitola = 5. SLUNEČNÍ AKTIVITA A JEJÍ MODELOVÁNÍ | strany = 40 | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081210003033/http://www.suh.sk/obs/slnsem/kalenda.pdf | dátum archivácie = 2008-12-10 }}</ref> Ostatné telesá sústavy však obiehajú okolo ťažiska rádovo v omnoho väčších vzdialenostiach ako Slnko, takže pre zjednodušenie možno hovoriť, že telesá slnečnej sústavy vykonávajú priamy alebo nepriamy obežný pohyb okolo Slnka. Pri nepriamom obehu teleso obieha okolo telesa, ktoré obieha okolo Slnka. Na pohyb prachu a plynu má okrem gravitácie veľký vplyv aj slnečné žiarenie a [[magnetické pole]]. Aby teleso opustilo obežnú dráhu okolo Slnka a tým aj slnečnú sústavu, musí vyvinúť rýchlosť, ktorá sa nazýva [[3. kozmická rýchlosť|tretia kozmická rýchlosť]]. Len výnimočne, napríklad pri rôznych kolíziách alebo blízkych priblíženiach môže teleso túto rýchlosť prirodzene nadobudnúť. Ak naopak rýchlosť pohybu telesa voči Slnku klesne pod kritickú hodnotu, teleso sa začne po [[Špirála (matematika)|špirále]] blížiť k Slnku a napokon sa vyparí alebo dopadne na jeho [[fotosféra|povrch]]. Slnko obsahuje 99,866 % hmoty slnečnej sústavy. Na planéty pripadá 0,133 % hmoty, na ich mesiace len 5,7.10<sup>−5</sup> %, na planétky 1,5.10<sup>−7</sup> % a na medziplanetárny prach a plyn iba 2.10<sup>−13</sup>.<ref name="Rekordy">{{Citácia knihy |meno=Róbert |priezvisko=Čeman |meno2=Eduard |priezvisko2=Pittich |rok=2002 |titul=Vesmír 1: Slnečná sústava |vydavateľ=Slovenská Grafia |miesto=Bratislava |isbn=80-8067-071-4 |strany=}}</ref> Najväčšia planéta slnečnej sústavy je [[Jupiter]], ktorý má 0,1 % hmotnosti Slnka. Hmota je medzi planétami rozdelená veľmi nerovnomerne. 93 % všetkej hmoty pripadajúcej na planéty obsahuje Jupiter a [[Saturn]].<ref name="Vznik" /> To, že najväčšie množstvo hmoty je viazané v Slnku a plynných planétach, veľmi ovplyvňuje aj celkové [[chémia|chemické]] zloženie slnečnej sústavy (pozri tabuľku vpravo). Vzdialenosť poslednej planéty slnečnej sústavy, [[Neptún]]a, sa považuje za hranicu planetárnej časti slnečnej sústavy, menšie telesá obiehajúce Slnko sa však nachádzajú ešte mnohonásobne ďalej. Celkovú hranicu slnečnej sústavy je ťažko určiť a veľkosť celej slnečnej sústavy zostáva stále nejasná. Okraj slnečnej sústavy je vymedzený približne dráhami dlhoperiodických komét, resp. oblasťou, v ktorej ešte prevláda gravitačné pôsobenie Slnka nad gravitačným pôsobením okolitých hviezd. Odhaduje sa, že by to mohla byť vzdialenosť až do 100 000 AU<ref name="Rekordy" />, podľa niektorých zdrojov až 120 000 AU (2 [[svetelný rok|svetelné roky]]) od Slnka,<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=332}}</ref> čo je takmer polovica vzdialenosti k [[Proxima Centauri|najbližšej hviezde]]. Vplyv slnečného vetra končí na hranici slnečnej atmosféry – [[heliopauza|heliopauze]]. O priestore za hranicou heliopauzy, ktorá je od Slnka vzdialená asi 50 – 1 000 AU,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |kapitola=heliopauza |typ kapitoly=heslo |url kapitoly=http://projekty.astro.cz/adict/welcome.phtml?hlstr=heliopauza&hledej=text* |titul=Astronomický slovníček |vydavateľ= |dátum vydania=2001 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po česky}}</ref> sa už hovorí ako o medzihviezdnom prostredí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |kapitola=heliopauza |typ kapitoly=heslo |url kapitoly=http://www.aldebaran.cz/glossary/print.php?id=587 |titul=Glosář Aldebaran |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po česky}}</ref> == Poloha slnečnej sústavy v Galaxii == [[Súbor:Part of Milky Way svk.JPG|right|thumb|Poloha slnečnej sústavy v Galaxii; Slnko sa nachádza v jednom z jej špirálových ramien]]Slnko je jedna z približne 400 miliárd hviezd našej Galaxie, nazývanej tiež [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečna cesta]] alebo nesprávne Mliečna dráha. Galaxia má tvar [[špirálová galaxia|špirály]] s vydutým hustejším [[jadro Galaxie|jadrom]] a plochými redšími ramenami. Slnečná sústava je situovaná v menej hustej oblasti jedného z týchto ramien, ktoré sa nazýva [[rameno Orióna]] a od stredu Galaxie je vzdialená asi 28 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]].<ref name="Druga" /> Spočíva v bubline horúceho [[ionizácia|ionizovaného]] plynu vymedzenej chladnejším a hustejším plynom neutrálneho [[vodík]]a. Táto oblasť (miestna bublina alebo [[lokálna bublina]]) je časťou trubice [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], ktorá sa tiahne cez galaktický disk až do [[Galaktické halo|galaktického hala]]. Lokálna bublina vznikla asi pred 340 000 rokmi<ref name="Geminga">{{Citácia periodika |meno=Richard G. |priezvisko=Teske |meno2=Eugen |priezvisko2=Gindl |mesiac= |rok=1994 |titul=Geminga: hviezda, čo urobila dieru do vesmíru |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník= |číslo= |strany=16}}</ref> nárazovou vlnou, ktorú vyvolala explózia [[supernova|supernovy]]. Po supernove zostal pulzar [[Geminga]]. Lokálna bublina má hruškovitý tvar s priemerom 200 [[svetelný rok|svetelných rokov]] na najužšom mieste a 600 – 700 svetelných rokov na najširšom. Dve tretiny jej objemu sa nachádzajú nad rovinou Galaxie a jedna tretina pod touto rovinou. Slnečná sústava sa zúčastňuje na rotácii Galaxie, čiže obieha okolo jej [[Sagittarius A*|stredu]]. Obežná rýchlosť je asi {{km|230|m}}/s,<ref name="v číslach">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Peter |priezvisko=Ivan |titul=Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2008-11-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |dátum archivácie=2009-12-10 }}</ref> doba jedného obehu trvá približne 250 miliónov [[rok]]ov. Slnko sa pohybuje cez materiál unikajúci zo skupiny mladých hviezd s názvom ''Asociácia Škorpión'' smerom k ''Lokálnemu medzihviezdnemu oblaku'', pričom ťahá so sebou všetky telesá slnečnej sústavy. V smere pohybu Slnka sa vytvára [[rázová vlna]], v ktorej sa častice [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]] pribrzďujú a odkláňajú. Rýchlosť pohybu Slnka vzhľadom na okolité hviezdy je {{km|19.4|m}}/s a bod, do ktorého smeruje ([[Apex (astronómia)|apex]]), sa v súčasnosti nachádza v [[súhvezdie Herkules|súhvezdí Herkules]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=464}}</ref> == Telesá == === Slnko === {{hlavný článok|Slnko}} [[Súbor:Oort cloud Sedna orbit.jpg|right|thumb|Slnečná sústava z vonkajšieho pohľadu: Na prvom obrázku [[Terestriálna planéta|terestriálne planéty]], [[pásmo planétok]] a [[Jupiter]]. Vpravo je pohľad na obežné dráhy [[joviálna planéta|joviálnych planét]] a [[Kuiperov pás]]. Pod ním je obežná dráha Sedny. Vľavo dole je veľkosť [[Oortov mrak|Oortovho mraku]] porovnaná s obežnou dráhou [[90377 Sedna|Sedny]].]]Ústredné teleso slnečnej sústavy je Slnko. Slnko je obrovská [[Guľa (matematika)|guľa]] s priemerom 109-krát väčším ako Zem tvorené [[plazma (fyzika)|plazmou]] s povrchovou teplotou asi 5 700 [[kelvin]]ov (~ 5 500[[stupeň Celzia|°C]]). Jeho teplota však smerom dovnútra vzrastá a v jadre dosahuje podľa odhadov až 19 000 000 kelvinov.<ref name="Rekordy" /> Po chemickej stránke sa Slnko skladá najmä z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]], ale v malých množstvách obsahuje všetky [[chemický prvok|chemické prvky]] známe aj na Zemi. Slnečná [[energia]] a jeho gravitácia riadi všetky procesy v slnečnej sústave. Zdrojom slnečnej energie sú [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]], ktoré prebiehajú v jeho [[jadro Slnka|jadre]] a pri ktorých sa každú sekundu spáli 560 miliónov ton vodíka.<ref name="v číslach" /> Slnko patrí medzi hviezdy [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]], čo znamená, že v jeho jadre prebieha premena vodíka na hélium, a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho [[spektrálny typ]] je G2, čo znamená, že ide o žltú hviezdu. Hmotnosť Slnka (2×10<sup>30</sup> kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Na všetky telesá slnečnej sústavy dopadá [[elektromagnetické žiarenie]] zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý výkon 3,826.10<sup>26</sup> [[Watt (jednotka)|W]].<ref name="Rekordy" /> Vďaka tomuto žiareniu je možný [[život]] na [[Zem]]i. Väčšina telies vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej prachoplynovej hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli. Všetky ostatné telesá v slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné [[svetlo]], alebo žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. [[kométa|kométy]] alebo [[polárna žiara]]). Rozpínajúca sa horná vrstva [[slnečná atmosféra|slnečnej atmosféry]] – [[koróna (astronómia)|koróna]] sa rozptyľuje do [[Medziplanetárne prostredie|medziplanetárneho priestoru]] a nazývame ju [[slnečný vietor]]. Ide o prúd energeticky nabitých častíc, ktorý zasahuje všetky telesá bez [[magnetické pole|magnetického poľa]] schopného ich odkloniť. Slnečný vietor unáša so sebou siločiary slnečného magnetického poľa, ktoré sa vo väčších vzdialenostiach od Slnka nazýva [[medziplanetárne magnetické pole]]. Toto pole nie je homogénne a vytvára tzv. prúdové vrstvy. Vo veľkej škále smerujú jeho [[siločiara|siločiary]] buď k Slnku alebo od Slnka. Vystupujú zo Slnka kolmo na jeho povrch, ale vo väčších vzdialenostiach sú zakrivené do tvaru [[Archimedova špirála|Archimedovej špirály]], čo je následok slnečnej rotácie.<ref>{{Citácia knihy |meno= |priezvisko= |rok=1983 |titul=Ilustrovaný slovník termínov slnečnej a slnečno-zemskej fyziky |vydavateľ=Slovenské ústredie amatérskej astronómie Hurbanovo |miesto= |isbn= |strany=198–9}}</ref> Intenzita medziplanetárneho magnetického poľa vo vzrastajúcich vzdialenostiach od Slnka klesá. === Planéty === [[Súbor:Solar planets.jpg|frame|Obrázok ukazuje pomerné veľkosti planét a [[slnko|Slnka]]: 1-[[Merkúr]], 2-[[Venuša]], 3-[[Zem]], 4-[[Mars]], 5-[[Jupiter]], 6-[[Saturn]], 7-[[urán (planéta)|Urán]], 8-[[Neptún]]]] {{hlavný článok|Planéta}} Okolo Slnka obieha po eliptických dráhach osem veľkých, takmer guľatých telies nazývaných planéty. Všetky obiehajú tým istým, [[prográdna dráha|prográdnym smerom]]<ref name="EA" /> približne v rovine ekliptiky. Za planétu sa považuje každé teleso, ktoré obieha okolo Slnka a neobieha pritom okolo iného telesa, ktoré je dostatočne hmotné na to, aby ho vlastná gravitácia sformovala do tvaru gule, a ktoré vyčistilo okolie svojej obežnej dráhy. Tieto kritériá dlho neboli presne sformulované, za planéty sa telesá označovali skôr intuitívne alebo na základe tradície. Až v roku [[2006]] [[Medzinárodná astronomická únia]] sformovala presnejšie kritérium oddeľujúce malé guľaté objekty od planét.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno= |priezvisko= |titul=The IAU draft definition of "planet" and "plutons" |url=http://www.iau.org/public_press/news/detail/iau0601/ |vydavateľ=International Astronomical Union |dátum vydania=2006-08-16 |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2010-02-11 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20130203062709/http://www.iau.org/public_press/news/detail/iau0601/ |dátum archivácie=2013-02-03 }}</ref> Telesá, ktoré nespĺňajú posledné kritérium (vyčistenie svojej dráhy), sa zaraďujú medzi tzv. [[trpasličia planéta|trpasličie planéty]]. Medzi trpasličie planéty bolo zaradené aj teleso dlhé roky evidované ako planéta – [[Pluto]]. Planéty môžu mať vlastné obežnice – mesiace. Fyzikálne vlastnosti ako [[teplota]], [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] a [[hmotnosť]] planét sú rôzne. Závisia od typu planéty, jej veľkosti a vzdialenosti od Slnka. Na základe spoločných vlastností možno planéty rozdeliť na dve veľké skupiny: '''''terestriálne''''' a '''''joviálne planéty''''' (pozri nižšie). Všetky planéty sa otáčajú (rotujú) okolo svojej [[rotačná os|osi]], šesť z nich v smere svojho obehu (prográdnym smerom) a dve v protismere obehu ([[retrográdna dráha|retrográdnym]] smerom). Rotačné periódy planét sú rôzne dlhé, od rádovo hodín až po celé mesiace. Ich rozmanitosť, podobne ako nezvyčajná retrográdna rotácia druhej a siedmej planéty, nebola dodnes úplne objasnená. Veľmi pomalú rotáciu najbližších planét k Slnku, Merkúra a Venuše, majú pravdepodobne na svedomí slnečné [[Slapová sila|slapy]] a [[dráhová rezonancia|rezonancia]] s ich obežnou dobou okolo Slnka.<ref name="Vznik" /> ==== Vlastnosti planét ==== ;Hodnoty relatívne voči Zemi: {| class="wikitable" |+align=bottom style="text-align:left;"| <sup>*</sup>Planéta rotuje protismerne. |+align=bottom style="text-align:left;"| |- bgcolor=#ccccff !# !Planéta !Rovníkový<br />priemer !Hmotnosť !Priemerná vzdialenosť<br />od Slnka (AU) !Dĺžka [[synodický obeh|synodického obehu]] <br />(dni) !Dĺžka rotácie <br />(dni) !Počet známych <br />mesiacov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Planetary Satellite Discovery Circumstances|url=https://ssd.jpl.nasa.gov/sats/discovery.html|vydavateľ=ssd.jpl.nasa.gov|dátum prístupu=2023-09-04|dátum vydania=2023/05/23}}</ref> !Priemerná [[Kruhová rýchlosť|obežná <br />rýchlosť]] (km/s) |- | 1 | [[Merkúr]] | align="center" | 0,382 | align="center" | 0,06 | align="center" | 0,38 | align="center" | 115,88 | align="center" | 58,6 | align="center" | žiadne | align="center" | 47,360 |- | 2 | [[Venuša]] | align="center" | 0,949 | align="center" | 0,82 | align="center" | 0,72 | align="center" | 583,92 | align="center" | 243<sup>*</sup> | align="center" | žiadne | align="center" | 35,020 |- | 3 | [[Zem]] | align="center" | 1,00 | align="center" | 1,00 | align="center" | 1,00 | align="center" | - | align="center" | 1,00 | align="center" | 1 | align="center" | 29,783 |- | 4 | [[Mars]] | align="center" | 0,53 | align="center" | 0,11 | align="center" | 1,52 | align="center" | 779,94 | align="center" | 1,03 | align="center" | 2 | align="center" | 24,077 |- | 5 | [[Jupiter]] | align="center" | 11,2 | align="center" | 318 | align="center" | 5,20 | align="center" | 398,88 | align="center" | 0,414 | align="center" | 95 | align="center" | 13,050 |- | 6 | [[Saturn]] | align="center" | 9,41 | align="center" | 95 | align="center" | 9,54 | align="center" | 378,09 | align="center" | 0,426 | align="center" | 146 | align="center" | 9,639 |- | 7 | [[Urán (planéta)|Urán]] | align="center" | 3,98 | align="center" | 14,6 | align="center" | 19,22 | align="center" | 369,66 | align="center" | 0,718<sup>*</sup> | align="center" | 27 | align="center" | 6,795 |- | 8 | [[Neptún]] | align="center" | 3,81 | align="center" | 17,2 | align="center" | 30,06 | align="center" | 367,49 | align="center" | 0,671 | align="center" | 14 | align="center" | 5,432 |} ;Absolútne hodnoty<ref name="v číslach" /> {| class="wikitable" |+align=bottom style="text-align:left;"| <sup>*</sup>Planéta rotuje protismerne. |+align=bottom style="text-align:left;"| |- bgcolor=#ccccff !# !Planéta !Symbol planéty !Rovníkový<br />priemer (km) !Hmotnosť (kg) !Priemerná vzdialenosť<br />od Slnka (milióny km) !Dĺžka [[siderický obeh|siderického obehu]] <br />(roky) !Dĺžka rotácie <br />(hodiny) |- | 1 | [[Merkúr]] | align="center" | [[Súbor:Mercury symbol.svg|25px]] | align="center" | 4 880 | align="center" | 3,303.10<sup>23</sup> | align="center" | 57,91 | align="center" | 0,241 | align="center" | 1 407,6 |- | 2 | [[Venuša]] | align="center" | [[Súbor:Venus symbol.svg|25px]] | align="center" | 12 104 | align="center" | 4,869.10<sup>24</sup> | align="center" | 108,2 | align="center" | 0,615 | align="center" | 5 832,5* |- | 3 | [[Zem]] | align="center" | [[Súbor:Earth symbol.svg|25px]] | align="center" | 12 756 | align="center" | 5,9736.10<sup>24</sup> | align="center" | 149,6 | align="center" | 1,0 | align="center" | 23,93 |- | 4 | [[Mars]] | align="center" | [[Súbor:Mars symbol.svg|25px]] | align="center" | 6 794 | align="center" | 6,4218.10<sup>23</sup> | align="center" | 227,94 | align="center" | 1,88 | align="center" | 24,62 |- | 5 | [[Jupiter]] | align="center" | [[Súbor:Jupiter symbol.svg|25px]] | align="center" | 142 984 | align="center" | 1,8986.10<sup>27</sup> | align="center" | 778,6 | align="center" | 11,86 | align="center" | 9,83 |- | 6 | [[Saturn]] | align="center" | [[Súbor:Saturn symbol.svg|25px]] | align="center" | 120 536 | align="center" | 5,6846.10<sup>26</sup> | align="center" | 1427,0 | align="center" | 29,46 | align="center" | 10,23 |- | 7 | [[Urán (planéta)|Urán]] | align="center" | [[Súbor:Uranus symbol.svg|25px]] | align="center" | 51 118 | align="center" | 8,683.10<sup>25</sup> | align="center" | 2569,6 | align="center" | 84,01 | align="center" | 17,24* |- | 8 | [[Neptún]] | align="center" | [[Súbor:Neptune symbol.svg|25px]] | align="center" | 49 532 | align="center" | 1,0243.10<sup>26</sup> | align="center" | 4496,6 | align="center" | 164,79 | align="center" | 16,11 |} === Mesiace === {{hlavný článok|mesiac (družica)}} Ďalšou skupinou telies patriacich do slnečnej sústavy sú mesiace. Každá prirodzená obežnica planéty, trpasličej planéty alebo planétky sa nazýva mesiac. Najväčšie mesiace majú guľatý tvar a môžu dosiahnuť až veľkosti malých planét (napríklad najväčší mesiac slnečnej sústavy [[Ganymedes (mesiac)|Ganymedes]] je väčší ako najmenšia planéta slnečnej sústavy [[Merkúr]]). Mnohé mesiace sú však veľmi malé a dosahujú priemer iba niekoľko kilometrov. Mesiace bývajú spravidla veľmi chladné (výnimku tvorí [[Io (mesiac)|Io]]) a posiate [[kráter]]mi po dopade menších telies. Len málo z nich má [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. Mesiace mávajú len planéty obiehajúce ďalej od Slnka ako Venuša (čiže Zem, Mars, Jupiter, atď…). Veľké vonkajšie planéty mávajú desiatky, v prípade Saturna až stovky, mesiacov. Väčšie a bližšie mesiace väčšinou obiehajú svoju planétu prográdnym smerom, vzdialenejšie a menšie mesiace (niekedy sa im hovorí nepravidelné mesiace) často obiehajú opačným, [[retrográdna dráha|retrográdnym smerom]]. Súčasný (2026) známy počet mesiacov v slnečnej sústave prekročil hodnotu 1000, neustále sa však mení, pretože sa objavujú nové mesiace. Hoci teleso s najväčším počtom známych mesiacov (274) je v súčasnosti Saturn,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gembec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = 128 nových měsíců Saturnu | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/128-novych-mesicu-saturnu.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2025-03-13 | dátum prístupu = 2025-03-18 }}</ref> najväčší absolútny počet mesiacov má takmer určite Neptún,<ref>{{Citácia periodika |autor=Planetary Science |mesiac= |rok=2005 |titul=Potulné mesiace |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXVI |číslo=3 |strany=24}}</ref> pretože má najväčšiu [[Hillova sféra|Hillovu sféru]] a zároveň sa nachádza v oblastiach slnečnej sústavy s veľkým množstvom planétok, ktoré by mohol gravitačne zachytiť na svoju obežnú dráhu. Pre veľkú vzdialenosť Neptúna od Slnka je však objavovanie jeho mesiacov problematickejšie, ako objavovanie mesiacov bližších planét. [[Súbor:Kuiper belt oort cloud.svg|thumb|upright=1.3|Celkový pohľad na malé pevné telesá tvoriace slnečnú sústavu. Posledná, najvzdialenejšia oblasť ľadových telies je sférický [[Oortov mrak]], v ktorého vnútri (vo väčšom výseku) je relatívne plochý [[Kuiperov pás]]. Oblasť planét leží vo vnútri Kuiperovho pásu.]] === Malé telesá === Všetky obežnice Slnka menšie ako trpasličie planéty sa zaraďujú medzi malé telesá. Sú to [[planétka|planétky]], [[kométa|kométy]], [[meteoroid]]y, [[medziplanetárny prach|prach]] a [[medziplanetárny plyn|plyn]]. Tieto objekty sa označujú ako [[medziplanetárna hmota]] a nachádzajú sa v priestore, ktorý nazývame [[medziplanetárny priestor]]. Planétky (tiež nazývané ''asteroidy'') sú telesá obiehajúce Slnko, ktoré spravidla nemajú guľatý tvar. Ich povrch je kamenný s väčšími, či menšími prímesami [[kov]]u. Pre svoju malú príťažlivosť si nedokážu udržať atmosféru tak ako veľké planéty. Vyskytujú sa všade v slnečnej sústave, ale niekde je ich koncentrácia vyššia – vtedy hovoríme o skupinách asteroidov alebo [[rodina planétok|rodinách asteroidov]]. Obežné dráhy planétok mávajú často len malý sklon k ekliptike. Kométy sú [[ľad]]ovo-[[Prach (častice v atmosfére)|prach]]ové telesá obiehajúce po výstredných dráhach niekedy s veľkými sklonmi k ekliptike. Keď sa priblížia k Slnku, zahrievaním a [[odparovanie|odparovaním]] ich povrchu sa utvorí prechodná atmosféra – [[Koma (astronómia)|koma]], ktorú pri väčšej blízkosti Slnka slnečný vietor vyformuje do dlhého [[Chvost kométy|chvosta]]. Keď sa kométa na svojej obežnej dráhe opäť vzdiali od Slnka, chvost zase zmizne a neskôr sa stráca aj koma. Medzi asteroidmi a kométami pravdepodobne neexistujú presné hranice, pretože sú známe aj telesá, ktoré javia vlastnosti oboch (pozri nižšie). Meteoroidy sú malé telieska podobného zloženia ako planétky, ale miniatúrnych rozmerov. Vznikajú pri vzájomných zrážkach planétok, ale niektoré obiehajú Slnko už od vzniku slnečnej sústavy. Keď sa dostanú do atmosféry nejakej planéty alebo mesiaca, začnú sa vyparovať a žiariť. Vtedy hovoríme o [[meteor]]och. Koncentrácie meteoroidov sú vyššie na dráhach, po ktorých preleteli kométy, pretože tieto meteoroidy sú úlomkami ich chvostov. Keď sa planéta alebo mesiac s atmosférou dostanú do takéhoto prúdu meteoroidov, možno v jej atmosfére pozorovať [[meteorický roj]]. Aj planétky majú svoje [[mesiac planétky|prirodzené družice]]. Ide o veľmi malé telesá, ktorých existencia bola dlho len v štádiu dohadov. Niekedy sú mesiace planétok natoľko hmotné, že [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu už leží mimo väčšieho telesa. Vtedy sa nazývajú [[binárna planétka|binárne planétky]]. Prvým objaveným satelitom planétky je teleso obiehajúce planétku [[18 Melpomene]], ktorého existencia sa predpokladá na základe pozorovaní z [[11. december|11. decembra]] [[1978]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Eduard |priezvisko=Pittich |rok= |titul=Astronomická ročenka |vydavateľ= |miesto= |isbn=978-80-85221-58-9 |strany=117–8}}</ref> K máju 2026 poznáme 627 planétok, ktoré majú satelit.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asteroids with Satellites | url = https://www.johnstonsarchive.net/astro/asteroidmoons.html | vydavateľ = johnstonsarchive.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Heliospheric-current-sheet.gif|thumb|Zvlnené [[prúdová vrstva|prúdové vrstvy]] vo vnútri slnečnej sústavy. Prúdové vrstvy oddeľujú opačne orientované [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárne magnetické polia]].]] Pozostatkom po [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]] je aj časť medziplanetárneho prachu a plynu. Medziplanetárny prach a plyn možno v noci pozorovať, ako tzv. [[zodiakálne svetlo]], slabý svetelný pás pozdĺž ekliptiky. Tieto najmenšie častice slnečnej sústavy preto môžeme považovať za veľmi riedku [[reflexná hmlovina|reflexnú hmlovinu]]. === Častice medzihviezdneho prostredia === Vzhľadom na to, že slnečná sústava sa pohybuje v [[medzihviezdne prostredie|medzihviezdnom prostredí]], nevyhnutne pri tejto púti stretáva [[medzihviezdna hmota|častice medzihviezdneho prostredia]], ktoré ňou prechádzajú. Vplyvom gravitácie, tlaku žiarenia, magnetického poľa a iných síl je spojitý prúd týchto častíc narušený, a to predovšetkým v blízkosti Slnka. Niektoré častice zanikajú pádom na Slnko alebo [[Sublimácia (pevná látka)|vysublimujú]] v jeho blízkosti. Pri najmenších časticiach tlak slnečného žiarenia prevládne nad gravitáciou Slnka a tieto telesá sú zo slnečnej sústavy vytlačené. Väčšie častice odkloní gravitácia Slnka na hyperbolické dráhy a unikajú naspäť do medzihviezdneho priestoru. Medzihviezdne častice sú väčšinou komplikované zhluky zrniek [[Nanometer|nanometrových]] až [[Mikrometer|submikrometrových]] rozmerov a zvyčajne sú veľmi porézne. V okolí Slnka dosahujú priemernú rýchlosť {{km|26|m}}/s.<ref name="Medziplanetárna hmota">{{Citácia periodika |meno=Miroslav |priezvisko=Kocifaj |mesiac= |rok=2008 |titul=Kozmický prach a elektromagnetické žiarenie |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=5 |strany=23–4}}</ref> === Medzihviezdne planétky === [[19. október|19. októbra]] [[2017]] dvojica ďalekohľadov [[Pan-STARRS]] po prvýkrát v histórii zaregistrovala väčšie teleso, ktorého dráha napovedá, že nevzniklo na našej slnečnej sústave. Objekt dostal meno [[1I/ʻOumuamua]]. Táto medzihviezdna planétka má prekvapivo veľmi pretiahnutý tvar. Jej dĺžka je 4-krát až 10-krát väčšia než šírka. Má tmavočervenú farbu a dĺžku maximálne okolo 400 metrov. Do slnečnej sústavy vletela takmer kolmo na rovinu ekliptiky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = Návšteva z ďalekého vesmíru | url = http://astrin.planetarium.sk/navsteva-z-dalekeho-vesmiru-c07445 | dátum vydania = 2018-2-22 | dátum prístupu = 2019-1-22 }}</ref> a slnečnú sústavu zase opustí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scheirich | meno = Petr | titul = Co víme o ‘Oumuamua – mezihvězdné návštěvě? | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/co-vime-o-oumuamua-mezihvezdne-navsteve.html?hledat=Oumuamua | dátum vydania = 2017-11-14 | dátum prístupu = 2019-1-22 }}</ref> Od jej objavu boli zaznamenané ďalšie dve takéto telesá, pričom išlo o medzihviezdne kométy. == Usporiadanie slnečnej sústavy == Centrom slnečnej sústavy je Slnko. Ostatné telesá ho priamo alebo nepriamo obiehajú. Takmer všetky obežné dráhy sú [[elipsa|eliptické]]. [[Excentricita (astronómia)|Excentricita]] elíps sa však značne líši. Závisí od typu telesa (napríklad planéty obiehajú po dráhach takmer kruhových, ale kométy po veľmi výstredných<ref name="EA" />), nie je však pravidlom. Väčšina telies obieha Slnko v blízkosti roviny nazývanej [[ekliptika]]. Sklon ich dráhy k ekliptike býva spravidla veľmi mierny, ale vzdialenejšie telesá mávajú často väčší sklon dráhy než telesá, ktoré obiehajú bližšie. V pomerne tesnej blízkosti Slnka (cca do 0,3 AU) by mala obiehať Slnko hypotetická skupina planétok s názvom [[Vulkanoid]]y. Nazvané boli podľa [[hypotetická planéta|hypotetickej planéty]] [[Vulkán (planéta)|Vulkán]], ktorá mala byť najbližšou planétou Slnka. Potvrdenie existencie Vulkanoidov je pre astronómov ťažkou úlohou, pretože silný slnečný jas takmer znemožňuje vidieť telesá v jeho blízkosti. === Terestriálne (terestrické) planéty === [[Súbor:4_Terrestrial_Planets_Size_Comp_True_Color.png|thumb|right|Terestriálne planéty: zľava [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]] a [[Mars]]]] {{hlavný článok|Terestriálna planéta}} Za Vulkanoidmi sa nachádzajú obežné dráhy štyroch planét, nazývaných terestriálne, čiže „Zemi podobné“. V poradí od Slnka sú to planéty [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]] a [[Mars]]. Majú spoločných niekoľko znakov: sú relatívne malé s priemermi od 4 879 do {{km|12756|m}}, vzdialenosti medzi nimi sú tiež relatívne malé a sú medzi sebou podobné, majú pevný povrch, podobné vnútorné zloženie, nemajú [[prstenec planéty|prstence]], majú malý počet alebo žiadne mesiace, a slabé alebo žiadne [[magnetické pole]]. Všetky obiehajú v blízkosti ekliptiky. Najväčší sklon k ekliptike z tejto skupiny telies má Merkúr. Najväčšia terestriálna planéta je Zem. Všetky terestriálne planéty možno vidieť za vhodných podmienok voľným okom, preto boli ľuďom známe od nepamäti. Z terestriálnych planét sa ešte vyčleňujú vnútorné planéty, čo sú planéty, ktorých obežná dráha leží vo vnútri obežnej dráhy Zeme. Niekedy sa názov vnútorné planéty zase používa ako [[synonymum]] pre terestriálne planéty, ale len slnečnej sústavy.<ref name="EA" /> V oblasti terestriálnych planét obiehajú aj planétky, a to buď osamotene, alebo v skupinách. Medzi takéto skupiny patria napríklad skupiny [[Skupina Apollo|Apollo]], [[Skupina Amor|Amor]] a [[Skupina Aten|Aten]]. Osobitnou skupinou sú [[Blízkozemská planétka|blízkozemské asteroidy]] označované ako NEA (z anglického Near-Earth asteroids). Ich dráhy sa približujú k obežnej dráhe Zeme, alebo ju dokonca križujú a preto môžu predstavovať nebezpečenstvo pre Zem. Ďalšia skupina telies, ktoré križujú obežnú dráhu terestrických planét, sú tzv. [[kométy Kreutzovej skupiny]]. Tieto kométy sa približujú na veľmi malú vzdialenosť k [[fotosféra|povrchu Slnka]].<ref>{{Citácia periodika |meno=Eduard |priezvisko=Pittich |meno2=Nina |priezvisko2=Solovaya |mesiac= |rok=2008 |titul=Dynamika Slnečnej sústavy |periodikum=[[KOZMOS]] |ročník=XXXIX |číslo=5 |strany=16}}</ref> === Pásmo planétok === {{hlavný článok|Pásmo planétok}} [[Súbor:InnerSolarSystem-sk.png|thumb|upright=1.5|Pohľad na vnútorné časti slnečnej sústavy. Množstvo planétok obieha v širokom pásme medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Skupiny označené ako "Gréci a "Trójania" sú telesá zachytené v okolí dvoch bodov na obežnej dráhe Jupitera (pozri [[Trójan (planétka)]]).]] Za obežnou dráhou Marsu je pásmo planétok nazývané aj pásmo asteroidov. Koncentrácia planétok je tu neporovnateľne väčšia ako v okolitom priestore slnečnej sústavy. Obiehajú vo vzdialenosti, v ktorej by sa podľa [[Titiusov-Bodeho rad|Titiusovho-Bodeho radu]] mala nachádzať ďalšia planéta.<ref>{{citácia periodika | titul = Sluneční soustava v číslech | autor = Jan Verfl | periodikum = Astropis | číslo = Speciál 2001 | strany= 22 }}</ref> Rozmer obiehajúcich telies v tejto oblasti nepresahuje {{km|1000|m}}, čo je skoro päťkrát menej ako priemer Merkúru, najmenšej planéty slnečnej sústavy, a ani ich súhrnná hmotnosť nepostačuje na utvorenie planéty. Ich priemerná veľkosť je 2 až {{km|3|m}}. Toto pásmo nie je homogénne, ale obsahuje niekoľko medzier – [[Kirkwoodova medzera|Kirkwoodove medzery]], ktoré sa zrejme vytvorili pod vplyvom gravitačného pôsobenia Jupitera. Planétky obiehajú približne po kruhových dráhach s obežnou dobou 2 až 4 roky. Ich sklony k ekliptike sa väčšinou pohybujú v rozsahu ± 20°. V tomto pásme obieha Slnko aj prvá objavená trpasličia planéta [[1 Ceres]], ktorá bola krátko po svojom objave pokladaná za dlho hľadanú planétu v tejto oblasti. Ceres je guľaté kamenné teleso bez atmosféry, ktorému bol status trpasličej planéty pridelený na zasadaní Medzinárodnej astronomickej únie v roku 2006. Dovtedy sa o tomto telese hovorilo ako o najväčšom známom asteroide. Nedávno bola [[Keckove teleskopy|Keckovým ďalekohľadom]] pozorovaná nová skupina telies, ktorých obežné dráhy sa podobajú dráham planétok hlavného pásma, ale na rozdiel od nich majú komu a chvost, čiže znaky typické pre kométy. Okrem dráhy sa od komét však odlišujú ešte aj v tom, že za sebou nezanechávajú mikroskopické častice, ale častice o veľkosti niekoľkých milimetrov až centimetrov. To naznačuje, že sa museli formovať v iných podmienkach ako klasické kométy. Patrí sem napríklad asteroid 118 401, ktorý bol preklasifikovaný na kométu [[176P/Linear]]. [[Astronóm]]ovia túto skupinu zatiaľ neoficiálne nazývajú "[[Kométy Pásma planétok|kométy hlavného pásu]]".<ref>{{citácia periodika | meno = Jana | priezvisko = Pittichová | titul = Pozorovanie komét z Mauna Kea | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany= 30 | issn=}}</ref> === Joviálne planéty === {{hlavný článok|Joviálna planéta}} [[Súbor:Gas giants in the solar system.jpg|right|thumb|Joviálne planéty: zhora [[Neptún]], [[Urán (planéta)|Urán]], [[Saturn]] a [[Jupiter]]]] Za pásmom planétok sa nachádzajú ďalšie štyri planéty – Joviálne planéty (podobné Jupiteru). Ide o [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]]. Jupiter je vôbec najväčšia planéta slnečnej sústavy a druhé najväčšie teleso slnečnej sústavy hneď po Slnku. Všetky joviálne planéty sú obrovské (priemer {{km|49528|m}} až {{km|142984|m}}) a vzdialenosti medzi nimi sú veľké. Niekedy sa nazývajú aj plynné obry, pretože sú to plynné planéty bez pevného povrchu, obklopené sústavami prstencov a mesiacov. Prstence tvoria väčšinou drobné, nahusto a blízko planéty obiehajúce častice koncentrované do jednej roviny, preto sa pri pozorovaní z väčšej vzdialenosti javia ako kompaktný útvar. Amatérskym [[ďalekohľad]]om sa dá pozorovať len prstenec Saturna, prstence ostatných planét sú na to príliš nevýrazné. Okolo všetkých štyroch planét obiehajú veľké počty mesiacov, pričom najväčšie z nich majú guľatý tvar a svojou veľkosťou sú porovnateľné s Merkúrom. Všetky joviálne planéty majú pravdepodobne kamenno-ľadové [[jadro planéty|jadro]], obklopené tekutým alebo polotuhým plášťom zloženým hlavne z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]] (u Jupitera a Saturna), alebo z [[metán]]u, [[amoniak]]u a vodného [[ľad]]u (Urán, Neptún).<ref>{{Citácia knihy |meno=Martin |priezvisko=Rees |rok= |titul=Vesmír |vydavateľ=Ikar |miesto=Bratislava |isbn=80-551-1233-9 |strany=119}}</ref> Atmosféry joviálnych planét sú neobyčajne búrlivé a ich magnetické polia sú silné (pole Jupitera je 20 000-krát silnejšie ako [[magnetické pole Zeme]]). Joviálne planéty majú sklony dráh k ekliptike takisto nízke. Prvé dve, za veľmi priaznivých podmienok až tri joviálne planéty, možno vidieť voľným okom. Keďže Urán je voľným okom veľmi ťažko pozorovateľný a Neptún je bez ďalekohľadu úplne nepozorovateľný, tieto dve planéty neboli známe od [[starovek]]u, ale objavené až v rokoch [[1781]] (Urán) a [[1846]] (Neptún). === Kentauri a planétky s gravitačne ovplyvnenými dráhami === Aj medzi joviálnymi planétami obiehajú planétky. Zvláštnou skupinou planétok sú [[Kentaur (planétka)|Kentauri]] – telesá s vlastnosťami planétok aj komét. Planétky nepodliehajú len gravitácii Slnka, ale aj gravitácii planét, hlavne joviálnych. Takto vznikli niektoré osobitné skupiny malých telies, napríklad tzv. [[Jupiterova rodina komét]]. Je to skupina krátkoperiodických komét, ktoré majú aféliá v blízkosti obežnej dráhy Jupitera. Predpokladá sa, že pochádzajú buď z Kuiperovho pásu, alebo z Oortovho mračna komét, ale gravitácia Jupitera znížila výstrednosť a [[sklon dráhy|sklon]] ich dráh. Ďalší dôsledok gravitačného pôsobenia planét je ten, že mnohé malé telesá obiehajú v tzv. [[Dráhová rezonancia|rezonancii]] s planétou. To znamená, že pomer strednej obežnej doby telesa a planéty je celé číslo. V rezonancii 2:3 je napríklad Neptún s trpasličou planétou Pluto. Osobitným prípadom rezonancie je rezonancia 1:1. Vtedy telesá obiehajú po rovnakej obežnej dráhe, ako planéta, ale stabilné sú len v bodoch 60° pred a za planétou. Týmto bodom sa hovorí [[libračný bod|libračné body]] a telesá v nich obiehajúce sa nazývajú [[Trójan (planétka)|Trójania]]. Trójania boli objavení najprv u Jupitera, neskôr u ďalších planét. Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania už na tejto dráhe vznikli. Ide teda o veľmi starú a dynamicky veľmi stabilnú skupinu.<ref>{{citácia periodika | titul = Jupiterovi Trójania | periodikum = [[KOZMOS]] | ročník = XXXIX | číslo = 5 | rok = 2008 | strany = 14 | issn=}}</ref> [[File:Pluto in True Color - High-Res.jpg|right|thumb|[[Pluto]] v pravých farbách na zábere zo sondy [[New Horizons]]]] === Kuiperov pás === {{hlavný článok|Kuiperov pás}} Za joviálnymi planétami sa nachádza ďalšie pásmo planétok. Na rozdiel od hlavného pásu planétok telesá Kuiperovho pásu obsahujú už značnú prímes vodného [[ľad]]u, preto sa označujú ako kometárne telesá. Toto pásmo dostalo pomenovanie Kuiperov pás alebo Edgeworth-Kuiperov pás.<ref name="Kuiper" >{{citácia periodika | autor = Jana Tichá | titul = Transneptunická tělesa aneb pozoruhodný svět za drahou Neptunu | periodikum = Astropis | číslo = Speciál 2001 | strany=13–14 }}</ref> Je neobyčajne široké, začína sa za obežnou dráhou Neptúna vo vzdialenosti približne 4,5 miliárd kilometrov (30 AU) a končí vo vzdialenostiach až 7,5 miliárd kilometrov (50 AU).<ref>Morbidelli, Alessandro - Levison, Harold F.: Kuiper Belt: Dynamics. p. 590. In: McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007. ISBN 978-0-12-088589-3.</ref> Ostré zakončenie Kuiperovho pásu je dodnes predmetom výskumov a strmý pokles telies za týmto okrajom nie je dobre objasnený. Podľa jednej teórie je orezanie Kuiperovho pásu len zdanlivé a jeho telesá sa nachádzajú aj vo väčších vzdialenostiach, sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať.<ref>{{citácia periodika | meno =Luboš | priezvisko = Neslušan | meno2 = Marián | priezvisko2 = Jakubík | titul = Populácia malých telies a posledné štádium vzniku Slnečnej sústavy | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany = 14 | issn=}}</ref> Celkový počet telies Kuiperovho pásu s priemerom väčším ako {{km|5|m}} sa odhaduje na 1 miliardu.<ref name="Kuiper" /> Obeh okolo Slnka väčšine z nich trvá viac ako 250 rokov. V tomto pásme obiehajú Slnko ďalšie trpasličie planéty: dvojplanéta [[Pluto]]/[[Cháron (mesiac)|Cháron]], [[Haumea]], [[136472 Makemake|Makemake]] a [[136199 Eris|Eris]]. Pluto bolo od svojho objavu v roku [[1930]] až do augusta 2006 považované za deviatu planétu slnečnej sústavy, ktorú však nebolo možné zaradiť ani k terestrickým, ani joviálnym planétam. Pluto bolo teda v skutočnosti prvým objaveným (aj prvým zblízka preskúmaným) objektom Kuiperovho pásu, ale objav druhého s označením [[15760 Albion]] prišiel až v roku [[1992]]. Medzi ďalšie telesá dostatočne veľké na to, aby zaujali guľový tvar, patrí napríklad Sedna, ktorá však k objektom Kuiperovho pásu už nepatrí. Na Kuiperov pás nadväzuje riedky [[rozptýlený disk]]. Jeho objekty dosahujú väčšie sklony k ekliptike ako objekty Kuiperovho pásu. Všetky telesá, ktorých orbity ležia za obežnou dráhou Neptúna, sa súhrnne označujú ako [[transneptúnske objekty]]. === Kométy === {{hlavný článok|Kométa}} Obežné dráhy komét neraz križujú všetky zmienené oblasti, alebo minimálne orbity viacerých planét. Ich sklony k ekliptike bývajú rôzne veľké a nie je u nich výnimočný ani [[retrográdna dráha|retrográdny obeh]] – obeh v opačnom smere ako obiehajú planéty. Kométy sú klasifikované podľa ich obežných dôb (periód). ''Krátkoperiodické kométy'' majú obežné doby dlhé menej ako 200 rokov, kým [[dlhoperiodické kométy]] majú dlhšie obežné doby, pričom však stále zostávajú gravitačne viazané k Slnku. ''Jednonávratové kométy'' majú parabolické a hyperbolické obežné dráhy, ktoré ich vynesú navždy mimo slnečnú sústavu po jednom prechode popri Slnku. Opačným extrémom je krátkoperiodická [[kométa Encke]], ktorej obežná dráha jej nedovolí vzdialiť sa od Slnka ďalej ako planéta Jupiter. Za miesto vzniku krátkoperiodických komét sa považuje Kuiperov pás, zatiaľ čo zdrojom dlhoperiodických je zrejme Oortov oblak (pozri nižšie).<!-- V súčasnosti sa kométy delia už na tri skupiny - pod krátkoper. kométami je ešte rodina jupiterových komét s periódami ob. dôb 20 a menej rokov. Potom kométy typu Halley od 20 do 200 a dlhoperiodické - nad 200. - Tak fajn. A zdroj? :-) <ref>Brandt, John C.: Physics and Chemistry of Comets. p. 561. In: McFadden, Lucy-Ann - Weismann, Paul R. - Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego - London - Amsterdam - Burlington : Elsevier. 2007. ISBN: 978-0-12-088589-3.</ref>--> [[Súbor:Voyager 1 entering heliosheath region2 no text.jpg|left|thumb|Na tejto schéme sa smerom zvnútra von nachádza terminačná vlna, heliopauza a rázová vlna. Vyznačená je poloha sond [[Voyager 1]] a [[Voyager 2]], ktoré sú najvzdialenejšími [[kozmická sonda|sondami]] a ako prvé mali možnosť preskúmať hranice slnečnej sústavy.]] [[Súbor:LL Orionis.jpg|left|thumb|Rázová vlna, ktorú pred sebou vytláča mladá hviezda [[LL Orionis]] pri pohybe hustým prostredím [[hmlovina Orión|hmloviny Orión]]. Podobnú vlnu, aj keď v oveľa redšom prostredí, tlačí pred sebou naše Slnko.]] === Terminačná vlna === [[Terminačná vlna]] alebo ''rázová vlna slnečného vetra'' je guľová oblasť, v ktorej rýchlosť slnečného vetra klesá pod [[rýchlosť zvuku]]. Deje sa to vo vzdialenosti 80 až 95 AU od Slnka. Spomalenie slnečného vetra so sebou nutne nesie zvýšenie jeho hustoty.<ref>{{Citácia periodika |meno=Petr |priezvisko=Kulhánek |mesiac= |rok=2008 |titul=Sluneční vítr |periodikum=Aldebaran bulletin |ročník=6 |číslo=19 |strany= |url=http://www.aldebaran.cz/bulletin/2008_19_swi.php |jazyk=po česky}}</ref> Za terminačnou vlnou je oblasť nazývaná ''plášť heliosféry'', ktorá pokračuje až k heliopauze. V plášti heliosféry sa pravdepodobne nachádza najvzdialenejšia človekom vyrobená kozmická sonda [[Voyager 1]], ktorá bola v roku 2007 vo vzdialenosti 103,7 AU od Slnka. Jeho dvojča Voyager 2 je od Slnka vzdialené 83,6 AU a do terminačnej vlny ešte iba vstupuje.<ref>{{Citácia periodika |meno=Miroslav |priezvisko=Havránek |mesiac= |rok=2007 |titul=Třicet let na cestě vesmírem |periodikum=Aldebaran bulletin |ročník=5 |číslo=34 |strany= |url=http://www.aldebaran.cz/bulletin/2007_34_voy.php |jazyk=po česky}}</ref> === Heliopauza === Prvou „hranicou“ slnečnej sústavy je heliopauza. Je to oblasť, v ktorej už tlak častíc slnečného vetra prestáva odolávať tlaku galaktického vetra. Za heliopauzou začína medzihviezdny priestor. Vnútorná oblasť heliopauzy sa nazýva [[heliosféra]]. Heliosféra je vyplnená časticami slnečného vetra. Z údajov dvojice sondy Voyager, ktoré sa nachádzajú 17 a 20 miliárd km od Slnka vyplýva, že heliosféra nemá guľatý tvar, ale jej tvar pripomína skôr kométu. Jej najbližší okraj leží vo vzdialenosti 90 až 100 AU smerom do [[súhvezdie Strelec|súhvezdia Strelec]]. Na opačnej strane oblohy, smerom do súhvezdí [[súhvezdie Perzeus|Perzeus]] a [[súhvezdie Kasiopeja|Kasiopeja]] je [[heliosféra]] pretiahnutá do dlhého magnetického chvosta vyplneného ionizovaným plynom. Podľa názoru niektorých vedcov je heliosféra tvarovaná vonkajšími silami, predovšetkým tlakom medzihviezdneho plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | titul = Sondy Voyager zkoumají hraniční oblasti Sluneční soustavy | url = http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?sekce=hotnews&month=06-2006 | dátum vydania = 2006-06-01 | dátum aktualizácie = 2009-12-17 | dátum prístupu = 2009-12-21 | vydavateľ = DATABÁZE KOSMICKÝCH SOND PRO PRŮZKUM TĚLES SLUNEČNÍ SOUSTAVY | jazyk = po česky }}</ref> V smere svojho pohybu [[Slnko]] pred sebou tlačí ešte rázovú vlnu, v ktorej sa mení smer pohybu častíc [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]]. === Oortov oblak === {{hlavný článok|Oortov oblak}} Najvzdialenejším útvarom slnečnej sústavy je predpokladaná sféra malých ľadových telies nazývaná Oortov oblak alebo Oortovo mračno komét. Jeho vzdialenosť je odhadovaná v rozsahu 3 000 AU až po 120 000 AU. Množstvo telies obiehajúcich v tejto časti slnečnej sústavy sa odhaduje rádovo na bilióny. Jeho celková hmotnosť je však len niekoľko hmotností Zeme. Tieto telesá sú v podstate [[jadro kométy|jadrami komét]]. Ak sa dostanú do kolízie s inými telesami, alebo sa ich dráhy porušia v dôsledku gravitačného pôsobenia blízko prelietavajúceho telesa, môžu opustiť slnečnú sústavu alebo sa naopak dostať do jej hlbších častí a obiehať okolo Slnka po veľmi výstrednej eliptickej dráhe s [[perihélium|perihéliom]] medzi obežnými dráhami planét. Z Oortovho oblaku pochádza pravdepodobne väčšina dlhoperiodických komét. Za poslednú a definitívnu hranicu Slnečnej sústavy sa považuje vzdialenosť, v ktorej sa už gravitačné pole Slnka vyrovnáva s gravitačným poľom okolitých [[hviezda|hviezd]]. Podľa odhadov by to mala byť vzdialenosť zhruba 2 [[svetelný rok|svetelné roky]] od Slnka. === Hypotetické transneptúnske objekty === {{pozri aj|Hypotetická planéta}} [[Súbor:Halebopp031197.jpg|thumb|[[Kométa Hale-Bopp]]]] Existujú teórie, podľa ktorých by za obežnou dráhou Pluta mali obiehať ďalšie telesá príliš veľké a hmotné na to, aby sa dali zaradiť ku Kuiperovmu pásu, rozptýlenému disku, či Oortovmu oblaku. Dôvodom pre takéto [[hypotéza|hypotézy]] sa stali napríklad odchýlky Neptúna od jeho vypočítanej dráhy, čo mal byť dôkaz gravitačného pôsobenia ďalšej, ešte neobjavenej planéty za obežnou dráhou Neptúna. Táto údajná planéta bola pomenovaná ako [[Planéta X]] a jej nájdeniu sa venovalo množstvo významných astronómov, napríklad [[Percival Lowell]]. Dlhé pátranie napokon vyústilo do objavu Pluta, no jeho hmotnosť bola príliš malá na to, aby mohla spôsobovať výrazné odchýlky v obežnej dráhe Neptúna. Po presnejšom určení Neptúnovej dráhy sa však ukázalo, že planéta pri svojom obehu žiadne odchýlky nevykazuje.<ref name="Kleczek">{{Citácia knihy |meno=Josip |priezvisko=Klezcek |rok=2002 |titul=Velká encyklopedie vesmíru |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=80-200-0906-X |strany=306–60}}</ref> Sporadické vymrštenie kometárnych jadier z Oortovho mraku sa občas pripisuje hypotetickému telesu, planéte, či dokonca hviezde, ktorá bola nazvaná [[Nemesis (hviezda)|Nemesis]]. Toto teleso by malo obiehať okolo Slnka po veľmi excentrickej elipse s aféliom vo vzdialenosti 90 000 AU a s periódou 30 miliónov rokov. Pri každom prelete aféliom by svojou gravitáciou vymrštila kometárne jadrá dovnútra slnečnej sústavy, kde by dopadali na planéty a teda aj na Zem. Existenciu Nemesis však nepotvrdili žiadne pozorovania.<ref name="Kleczek" /> == Stabilita obežných dráh == Hoci na prvý pohľad sa planéty a menšie telesá slnečnej sústavy pri svojom obehu okolo Slnka správajú presne podľa Keplerových zákonov, v skutočnosti tomu tak nie je. Nielen Slnko, ale aj ostatné telesá na seba pôsobia gravitačnými silami a ich účinok hlavne u veľkých planét nie je zanedbateľný, hoci v porovnaní s účinkami Slnka je pomerne malý. Joviálne planéty napríklad bežne menia obežné dráhy komét a iných malých blízko prelietajúcich telies, ktoré môžu zachytiť na svoju obežnú dráhu ako ďalšie mesiace. Planéty však vplývajú aj na obežné dráhy iných planét a spôsobujú ich [[porucha obežnej dráhy|poruchy]] (perturbácie), ktoré sa prejavujú niekoľkými spôsobmi. Vplyv jednej planéty na inú planétu obiehajúcu okolo Slnka zjednodušene popisuje [[problém troch telies]]. Toto riešenie však vychádza z Newtonovského popisu gravitácie. Aj s využitím novšej teórie, [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]], sú kvôli dráhovému chaosu možné presné výpočty budúcich obežných dráh planét len na desiatky miliónov rokov do budúcnosti.<ref name="Žeň 2009" >{{Citácia periodika | priezvisko = Grygar | meno = Jiří | odkaz na autora = Jiří Grygar | titul = Žeň objevů 2009 | periodikum = Kozmos | strany = 18 }} </ref> Planéty obiehajú spoločné ťažisko, [[barycentrum]]. Spoločné ťažisko Slnka a [[Jupiter]]a sa nachádza tesne nad povrchom Slnka a predstavuje 99,9 % hmoty slnečnej sústavy. Toto spoločné ťažisko môže byť od Slnka odtiahnuté viac, ak je napríklad Jupiter so [[Saturn]]om v [[konjukcia|konjukcii]], alebo naopak sa ťažisko slnečnej sústavy môže priblížiť do stredu Slnka, ak Saturn, Urán a Neptún sú v opozícii Jupitera a jeho vplyv vyvážia.<ref>anglicky https://spaceplace.nasa.gov/barycenter/en/</ref> [[Súbor:Jupiter-Sun system.gif|náhľad|Barycentrum Jupitera a Slnka (zelená bodka je ťažisko - barycentrum sústavy)]] Jedným z najzreteľnejších prejavov porúch je otáčanie [[apsidová priamka|apsidovej priamky]] známe aj ako [[stáčanie perihélia]]. Pri stáčaní perihélia sa afélium a perihélium v priestore pomaly presúvajú v smere obehu planéty. U Zeme sa apsidová priamka pootočí ročne o uhol 11,6 [[oblúková sekunda|oblúkových sekúnd]]. Ďalšími prejavmi sú otáčanie [[uzlová priamka|uzlovej priamky]] planét retrográdnym smerom a tiež pomaly sa meniace sklony dráh planét k ekliptike. Pozvoľna sa menia aj výstrednosti (excentricity) dráh, pričom u Merkúra, Marsu, Jupitera a Neptúna sa výstrednosť dráhy momentálne zväčšuje, zatiaľ čo u Venuše, Zeme, Saturna a Urána sa zmenšuje. Excentricita zemskej dráhy ročne klesá asi o 0,0000004 (z hodnoty 0,016 710 219). To znamená, že zemská obežná dráha sa stáva čoraz kruhovejšou.<ref name="EA" /> Niektoré zmeny dráhových elementov sú preukázateľne periodické, čiže oscilujú okolo strednej hodnoty a z dlhodobého hľadiska zostávajú [[konštanta|konštantné]]. Existujú však aj nevratné, tzv. ''sekulárne'' zmeny. Tie sú podľa starších poznatkov nepatrné a nezasahujú hlavné dráhové elementy ([[veľká polos|veľké polosi]] a [[obežná doba|obežné doby]] planét).<ref>{{Citácia knihy |meno=Bohumil |priezvisko=Hacar |rok=1963 |titul=Úvod do obecné astronomie |vydavateľ=Státní pedagogické nakladatelství |miesto=Praha |isbn= |strany=}}</ref> Podľa G. Laughlina nie je veľmi pravdepodobné, že by v najbližších 3 miliardách rokov došlo k destabilizácii obežných dráh planét.<ref name="Žeň 2009" /> Novšie počítačové simulácie však ukázali, že v nasledujúcich piatich miliardách rokov nastanú výraznejšie zmeny v excentricite hlavne u terestrických planét. U Zeme bude táto zmena predstavovať maximálne osem percent, ale u Marsu môže rozdiel oproti súčasnej excentricite predstavovať až 20 %. Takisto je možné veľké zvýšenie excentricity Merkúru,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čeká nás srážka Země s Marsem a odlet Merkuru? | url = http://scienceworld.cz/matematika/Srazka-Zeme-s-Marsem-a-odlet-Merkuru-4689 | dátum vydania = 2009-02-12 | dátum prístupu = 2010-12-26 | vydavateľ = Science world | jazyk = česky }}</ref> čo ukazujú aj simulácie vykonané J. Laskarom a M. Gastineauom. Podľa týchto autorov je Merkúr najväčším rizikom pre budúcu stabilitu obežných dráh terestrických planét.<ref name="Žeň 2009" /> == Vznik a vývoj == {{hlavný článok|Vznik a vývoj slnečnej sústavy}} === Vznik === [[Súbor:Protoplanetary-disk.jpg|right|thumb|Predstava umelca o [[protoplanetárny disk|protoplanetárnom disku]]]] Najspoľahlivejší údaj o veku slnečnej sústavy pochádza z rozboru výskytu kalciových častíc v hliníku v kazašskom meteorite [[Jefremovka]]. [[Y. Amelin]] a kol. z toho vyvodili, že vek slnečnej sústavy je 4,5672 ± 0,0006 miliárd rokov.<ref>{{Cite web | author = Jiří Grygar | title = Že objevů 2004 (XXXIX.) | url = http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIX2004A.html#1 | accessdate = 2009-02-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20120116233456/http://cygnus.astro.sk/zne/zneXXXIX2004A.html#1 | archivedate = 2012-01-16 }}</ref> Podľa v súčasnosti najviac uznávaného modelu [[Slnko]] a jeho [[planéta|planéty]] začali vznikať pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov z obrovského oblaku [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]].<ref name="Exoplanety">{{Citácia knihy |meno=Zdeněk |priezvisko=Pokorný |rok=2007 |titul=Exoplanety |vydavateľ=Academia |miesto=Praha |isbn=978-80-200-1510-5 |strany=}}</ref> Základným materiálom bola [[globula]], pomerne malá, chladná a pomaly rotujúca plynoprachová [[Hmlovina (astronómia)|hmlovina]]. Táto globula sa niekedy nazýva aj [[slnečná hmlovina]]. Jej počiatočná teplota je odhadovaná na 50 – 100 kelvinov (−223 [[stupeň Celzia|°C]] až −173 °C).<ref name="Exoplanety" /> Tá sa, pravdepodobne pod vplyvom zvýšeného toku [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]] po výbuchu [[supernova|supernovy]], začala zmršťovať. Zmršťovaním vlastnou váhou sa uvoľnila [[gravitačná potenciálna energia]], ktorá sa premenila čiastočne na [[žiarenie]] a čiastočne na [[teplo]]. Preto teplota globuly pomaly rástla a rýchlosť jej rotácie sa zvyšovala. [[Odstredivá sila]] postupne vydúvala hmotu do tvaru disku. V jeho strede, kde bola koncentrácia hmoty najvyššia, sa utvorilo [[protohviezda|protoslnko]] a okolo neho protoplanetárny disk. V disku sa počas dlhého procesu postupným zliepaním utvorili malé zhluky hmoty. Tieto zhluky hmoty ďalším zliepaním vytvorili [[planetezimála|planetezimály]] – niekoľkometrové až niekoľkokilometrové telesá nepravidelného tvaru. Niektoré planétezimály vzniknuté v tomto období sa zachovali dodnes. Ide hlavne o telesá Kuiperovho pásu, ale zrejme aj o mnohé malé mesiace joviálnych planét. Po určitom čase sa rast najväčších telies zrýchlil a najmenších naopak spomalil. Z väčších telies sa potom utvorili [[protoplanéta|protoplanéty]] – guľaté telesá približne o veľkosti [[Mesiac]]a. Zrážkami a zliepaním protoplanét sa v blízkosti Slnka utvorili štyri terestrické planéty. Keďže ich vznik sa odohrával v blízkosti Slnka, sú tvorené prevažne kamenným a kovovým materiálom, pretože plynný materiál sa pod vplyvom veľkej teploty vyparil. Iná situácia bola vo väčších vzdialenostiach od Slnka, kde sa okrem pevných častíc nachádzalo aj veľké množstvo plynu. Protoplanéty v týchto oblastiach nabaľovali svojou gravitáciou na seba plyn a tak vznikli joviálne planéty. Podľa inej teórie vznikli joviálne planéty niekoľkými gravitačnými kolapsmi, čiže rýchlym zmrštením sa zhluku hmoty v zárodočnom disku.<ref name="Jupiter">{{citácia periodika | titul = Jupiter sa (možno) sformoval za 300 rokov | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2003 | ročník = XXXIV | číslo = 1 | strany = 2 | issn=}}</ref> Tento proces trval zhruba 800 rokov, čiže z [[kozmológia|kozmologického]] hľadiska bol extrémne krátky.<ref name="Vznik">{{Cite web | author = Jiři Grygar | title = ŽEŇ OBJEVŮ 2003 (XXXVIII.), kapitola 1.3. Planetární soustava kdysi a dnes | url = http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVIII2003.html | accessdate = 2009-01-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090205183944/http://cygnus.astro.sk/zne/indexXXXVIII2003.html | archivedate = 2009-02-05 }}</ref> Slapové sily joviálnych planét menili [[orbitálne parametre]] malých telies vo svojej blízkosti a postupne tak vznikol Oortov oblak komét.<ref>{{citácia periodika | titul = Výsledky výskumu oddelenia medziplanetárnej hmoty Astornomického ústavu SAV | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | issn=}}</ref> Protoslnko zatiaľ priberalo hmotu a jeho [[teplota]] rástla. Napokon teplota a tlak v jadre protoslnka stúpli natoľko, že sa v ňom začali zlučovať jadrá ľahkého vodíka. Zapálením termojadrových reakcií v strede Slnka možno považovať proces tvorby slnečnej sústavy za ukončený. Podľa najnovších výskumov sa však po vzniku planéty pravdepodobne nenachádzali na súčasných dráhach a je možné, že ani ich počet nebol rovnaký ako dnes. Napríklad podľa scenára vzniku slnečnej sústavy s názvom ''Nice Model'' sa planetárne embryo Jupitera utvorilo o niečo ďalej od Slnka a naopak embryá Saturna, Urána a Neptúna sa utvorili na dráhach bližších k Slnku.<ref>{{citácia periodika | meno =Luboš | priezvisko = Neslušan | meno2 = Marián | priezvisko2 = Jakubík | titul = Strmý okraj Kuiperovho pásu | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | strany = 14 | issn=}}</ref> Posledným štádiom vzniku slnečnej sústavy bolo intenzívne bombardovanie medziplanetárnou hmotou, ktoré vyvrcholilo asi pred 4 miliardami rokov. Spočiatku bolo bombardovanie také silné, že nedovolilo mladým terestrickým planétam, aby sa na nich utvorila pevná [[planetárna kôra|kôra]]. Neskôr toto bombardovanie začalo po sebe nechávať stopy, z ktorých niektoré sú pozorovateľné dodnes na planétach a ich mesiacoch ako impaktné krátery a panvy. Množstvo dopadových kráterov však bolo medzitým zahladené [[geológia|geologickými]] procesmi. Počas nasledujúcich niekoľkých stoviek miliónov rokov bombardovanie postupne slablo, aj keď kolízie v slnečnej sústave sa občas odohrajú aj v súčasnosti. [[Súbor:Sun red giant.svg|left|thumb|Porovnanie rozmeru Slnka po jeho premene na [[červený obor|červeného obra]] so súčasným rozmerom]] === Zánik === Budúci vývoj slnečnej sústavy závisí od [[vývoj hviezdy|vývoja Slnka]]. Slnko má jadrové palivo postačujúce ešte na 5, maximálne na 7 miliárd rokov postupného horenia. Po jeho spotrebovaní sa začnú vonkajšie vrstvy Slnka pomaly nafukovať a pohlcovať vnútorné planéty slnečnej sústavy. Slnko prejde do ďalšieho štádia svojho vývoja, ktoré nazývame [[červený obor]]. V ňom ostane Slnko približne na 35 miliónov rokov stabilné a zatiaľ bude vo svojom jadre spaľovať hélium ("odpad" pôvodných termojadrových reakcií) na uhlík a kyslík.<ref>{{Cite book | author=[[Vojtech Rušin]] | title=Slnko, naša najbližšia hviezda | pages=strana 222 | publisher=Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, Bratislava | |origdate=2005 | isbn=80-224-0864-6 }}</ref> Po vyčerpaní zásob hélia však bude rozpínanie slnečného povrchu pokračovať, až sa napokon zmení na mladú [[planetárna hmlovina|planetárnu hmlovinu]], ktorá pohltí aj tie najvzdialenejšie časti slnečnej sústavy. Z jadra Slnka sa stane malá horúca a veľmi hustá hviezda – [[biely trpaslík]]. Vonkajšie obálky sa budú ako planetárna hmlovina naďalej rozpínať, až sa napokon zmiešajú s medzihviezdnou hmotou a môžu poslúžiť pri vzniku ďalších nových hviezd.<ref>{{Cite web | url=http://www.astro.cz/clanek/2620 | title=Bílý trpaslík naznačuje osud Sluneční soustavy | author=Martinek František | language=cs }}</ref> == Výskum a vývoj predstáv == {{Hlavný článok|Dejiny výskumu slnečnej sústavy}} Už v [[starovek]]u poznali naši predkovia Slnko, Mesiac a päť planét viditeľných voľným okom. Boli to Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Slnko a Mesiac zaraďovali tiež k planétam, naopak Zem k nim podľa nich nepatrila. Až do 16. storočia sa udržovala [[geocentrizmus|geocentrická]] predstava o usporiadaní slnečnej sústavy. Spočiatku bola Zem považovaná za dosku plávajúcu na vodách a planéty, Slnko, Mesiac a hviezdy boli v predstavách ľudí umiestnené na otáčajúce sa guľové sféry. Typickým predstaviteľom geocentrizmu bol [[Aristoteles]]. Zem už síce považoval za guľu, ale všetky ostatné telesá sú jej obežnice. Podľa vzrastajúcej vzdialenosti od Zeme mali Zem obiehať Mesiac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a najvzdialenejšia bola sféra hviezd. Tento jednoduchý systém však nebol schopný vysvetliť všetky pozorované pohyby planét na oblohe. Jeho systém bol postupne vylepšovaný. Najväčšiu reformu v rámci geocentrického systému priniesol [[Klaudios Ptolemaios]], ktorý vytvoril pre planéty zložitý systém pohybu po [[deferent]]och a [[epicyklus|epicykloch]].<ref name="Rekordy" /> Jeho systém umožňoval pomerne presne vypočítať budúce polohy planét. O presadenie [[heliocentrizmus|heliocentrizmu]] sa zaslúžil [[Mikuláš Kopernik]], zákony pohybu planét objavil [[Johannes Kepler]] začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] a [[Isaac Newton]] koncom 17. storočia sformuloval [[gravitačný zákon]]. S teóriou vzniku slnečnej sústavy z hmloviny prišiel po prvýkrát [[Immanuel Kant]]. Neskôr túto teóriu rozvinul francúzsky matematik [[Pierre Laplace]] a jeho teória je dodnes najširšie prijímanou hypotézou vzniku slnečnej sústavy. V [[18. storočie|18. storočí]] sa známa časť slnečnej sústavy začala rozširovať. [[13. marec|13. marca]] [[1781]] [[William Herschel]] objavil siedmu planétu, Urán, ale sám bol dlho presvedčený, že ide o kométu. [[1. január]]a [[1801]] [[Giuseppe Piazzi]] objavil nový, dovtedy neznámy typ telies, planétku (1 Ceres). V tomto prípade bol objaviteľ presvedčený, že objavil novú planétu, ale v nasledujúcich rokov boli objavené ďalšie malé telesá v priestore medzi Marsom a Jupiterom: planétky [[2 Pallas|Pallas]], [[3 Juno|Juno]] a [[4 Vesta|Vesta]]. Postupne boli objavované ďalšie planétky a dnes je ich známych niekoľko desiatok tisíc. V roku [[1846]] [[Johann Gale]] objavil ďalšie veľké teleso slnečnej sústavy, planétu Neptún. [[Súbor:Voyager.jpg|right|thumb|[[Voyager 2]], jediná sonda, ktorá skúmala až štyri planéty: Jupiter, Saturn, Urán a Neptún]] S rozvojom [[kozmonautika|kozmonautiky]] súvisel tiež rozvoj podrobného výskumu telies slnečnej sústavy sondami. Vnútorné planéty a ich mesiace skúmali sondy [[Mariner 10]], [[program Venera|Venera]], [[program Luna|Luna]], [[program Viking|Viking]], [[program Mars|Mars]], [[program Fobos|Fobos]] a ďalšie. V roku [[1959]] sonda [[Luna 1]] ako prvá dosiahla iné kozmické teleso – preletela okolo Mesiaca. Prvý dopad na Mesiac sa uskutočnil v tom istom roku sondou [[Luna 2]]. Prvá sonda, ktorá sa priblížila k inej planéte, bola v roku [[1962]] [[Mariner 2]] a preletela okolo Venuše. O 2 roky neskôr [[Mariner 4]] preletel okolo Marsu. Prvé pristátie na Mesiaci uskutočnila v roku [[1966]] sonda [[Luna 9]], prvé pristátie na planéte – opäť Venuši – sa uskutočnilo sondou [[Venera 7]] v roku [[1970]]. To už ale bolo potom, ako sa prví ľudia, [[Neil Armstrong]] a [[Buzz Aldrin]] prechádzali po Mesiaci. Mesiac bol jediné teleso slnečnej sústavy, ktoré bolo zblízka preskúmané ľudskou posádkou. Ostatné časti slnečnej sústavy sú pre ľudí ešte stále nedosiahnuteľným priestorom. Keby sme sa pokúšali cestovať na okraj slnečnej sústavy [[Apollo (kozmická loď)|vesmírnou loďou Apollo]] rýchlosťou {{km|40200|m}}/h (najväčšou rýchlosťou, akú kedy teleso s ľudskou posádkou vyvinulo), cesta len k prvej hranici slnečnej sústavy, k heliopauze v jej najbližšom bode, by nám trvala 84 rokov.<ref name="Druga">{{Cite book | author = Ladislav Druga | year = 2006 | title = Dejiny astronómie a Slovensko | publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | isbn = 80-85221-53-5 | pages = strana 377}}</ref> V súčasnosti heliopauzu dosiahli len automatické sondy vypustené k vonkajším planétam: [[Pioneer 10]] a [[Pioneer 11|11]] a [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]]. Okrem planét a mesiacov skúmali sondy tiež kométy: napríklad sonda [[Deep Impact]] skúmala kométu [[Tempel 1]]. Ďalšie zase preskúmali asteroidy – sonda [[NEAR Shoemaker]] asteroid [[433 Eros|Eros]], japonská sonda [[Hayabusa]] zase asteroid [[25143 Itokawa]]. Sonda [[New Horizons]] sa v súčasnosti pohybuje Kuiperovým pásom. Ako prvá preskúmala okrem iného aj trpasličiu planétu Pluto a o tri a pol roka neskôr aj oveľa menšie teleso [[486958 Arrokoth]], zatiaľ najvzdialenejšie zblízka preskúmané teleso slnečnej sústavy. Okrem sond skúmajú telesá slnečnej sústavy pozemské a orbitálne ďalekohľady, napríklad [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. Pohyby telies slnečnej sústavy študuje [[nebeská mechanika]], otázky vzniku slnečnej sústavy planetárna [[kozmogónia]]. == Nomenklatúra == {{Hlavný článok|Nomenklatúra slnečnej sústavy}} Pomenovanie telies slnečnej sústavy sa v histórii ľudstva vyvíjalo a menilo. V súčasnosti na ňu dohliada Medzinárodná astronomická únia (IAU), v rámci ktorej v roku [[1973]] vznikla nomenklatúrna skupina WGPSN (Working Group for Planetary System Nomenclature). V rámci nej existujú podskupiny pre povrchové útvary na Mesiaci, terestrických planétach a malých telies slnečnej sústavy. Pomenovanie povrchových útvarov sa riadi množstvom pravidiel, kde je to však možné, tam by mala byť použitá a rozvíjaná tematika ustálená v začiatkoch nomenklatúry slnečnej sústavy. Planéty známe ľuďom od začiatku ich histórie niesli mená božstiev, a preto sa aj pomenovanie novoobjavených planét (Uránu, Neptúna a Pluta) pridŕžalo tejto tradície. Mená ich satelitov majú (s výnimkou Uránu) väčšinou vzťah k svojej materskej planéte, napríklad veľké mesiace Saturnu sú pomenované po mytologických bratoch boha [[Saturn (boh)|Saturna]], [[Titan (mytológia)|titánoch]]. Povrchové útvary mesiacov môžu niesť mená spojené s mytológiou ako aj s charakterom povrchu. Napríklad útvary na Jupiterovom sopečnom mesiaci [[Io (mesiac)|Io]] obsahujú mená postáv z mytológie [[oheň|ohňa]], Slnka, sopiek, [[hrom]]u a iných. Venuša ako jediná planéta pomenovaná podľa bohyne nesie na svojom povrchu útvary pomenované takmer výlučne ženskými menami. Prvé objavené planétky dostávali mená po ženských mytologických postavách, čo však so vzrastajúcim počtom objavov nestačilo. V súčasnosti mená planétok pochádzajú z najrôznejších oblastí kultúry, histórie a vedy. Kométy dostávajú mená podľa svojho objaviteľa, či (nanajvýš troch) objaviteľov. Každý systém pomenovania však nesie svoje výnimky.<ref>{{citácia periodika | titul = Historie a současnost nomenklatury ve sluneční soustavě | periodikum = Astropis | autor = Jiří Kubánek, Martin Šolc | strany = 34-41 | číslo = Speciál 2001 }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Solar System}} == Externé odkazy == * [http://www.boinc.sk/?showoart=Orbit&uid= www.boinc.sk: Zrod slnečnej sústavy] * [http://www.vesmir.sk/?id=slsustava Slnečná sústava na vesmir.sk] * [http://www.treking.cz/astronomie/slunecni-soustava.htm www.treking.cz/astronomie/slunecni-soustava] * [http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf Slnečná sústava v číslach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091210225921/http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |date=2009-12-10 }} * [http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php Databáza kozmických sond na výskum telies slnečnej sústavy] * [http://www.vtm.cz/clanek/kde-konci-slunecni-soustava Kde končí Sluneční soustava?] * [http://joshworth.com/dev/pixelspace/pixelspace_solarsystem.html Ak by bol Mesiac iba jeden pixel] == Zdroje == {{portál|Slnečná sústava|}} * {{citácia knihy | autor = Josip Klezcek | rok = 2002 | titul = Velká encyklopedie vesmíru | vydavateľ = Academia | isbn = 80-200-0906-X }} * {{citácia knihy | autor = Róbert Čeman, Eduard Pittich | rok = 2002 | titul = Vesmír 1: Slnečná sústava | vydavateľ = Slovenská Grafia | miesto = Bratislava | isbn = 80-8067-071-4 }} * {{citácia periodika | titul = Výsledky výskumu Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV | periodikum = [[KOZMOS]] | rok = 2008 | ročník = XXXIX | číslo = 5 | issn=}} * {{Cite book | author = Martin Rees | year = 2006 | title = Vesmír | publisher = Ikar | isbn = 80-551-1233-9 | pages = }} * {{citácia knihy | autor = Kolektív autorov | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | rok = 1987 }} {{Poloha Zeme}} {{Slnečná sústava}} {{Slnko}} [[Kategória:Slnečná sústava| ]] lycwufj1wcarfvh35a3o9rgtdup7312 Wikipédia:Stránky na zmazanie 4 1082 8381285 8380741 2026-10-08T05:58:21Z OJJ 116711 + 8381285 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}} <!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --> <!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --> {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Wireframe}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/NewJeans}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Gaila (Star Trek)}} {{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Od srdca k srdcu (objatie)}} {{/Doomas}} iacrs4xdedzmjwvfri7ap4r73jthal8 Adolf Hitler 0 1746 8381229 8372979 2026-10-07T20:52:40Z ~2026-53998-74 307445 /* */ Surname of Adolf was incorrectly written as Adolf Pitler 8381229 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Adolf Hitler | Rodné meno = | Popis osoby = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945 | Portrét = Hitler portrait crop (colorized).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Hitler v roku 1938 | Podpis = Hitler’s signature (1944).svg | Úrad = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]] | Poradie = | Koniec obdobia = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia = [[2. august]] [[1934]] | Predchodca = [[Paul von Hindenburg]] (prezident) | Nástupca = [[Karl Dönitz]] (prezident) | Úrad2 = ríšsky kancelár Nemecka | Poradie2 = 24. | Koniec obdobia2 = [[30. apríl]] [[1945]] | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]] | Predchodca2 = [[Kurt von Schleicher]] | Nástupca2 = [[Joseph Goebbels]] | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1889]] | Miesto narodenia = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]]) | Politická strana = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] | Alma mater = | Profesia = | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)<br />bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)<br />nemecká (od 1932) | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)<ref name="MK">{{Citácia knihy | titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition | zväzok = I | typ zväzku = Band | miesto = München; Berlin | vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte | rok = 2016 | isbn = 978-39814052-3-1 | počet strán = 947 | strany = 95{{--}}96 }}</ref> | Súrodenci = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)<ref name="MK"/> | Manželka = [[Eva Braunová]] (1945) | Deti = | Partnerka = [[Eva Braunová]] (do 1945)<br />Maria Reiterová<br />Geli Raubalová | Webstránka = | Poznámky = }} '''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},</ref> – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').<ref name="Hitler">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}</ref> V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. == Život == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]] Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.<!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}</ref> Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“. Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])<!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. -->. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]<!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html -->. Hitler sa stravoval vegetariánsky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}</ref>, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]<!-- a amphetamine,&nbsp;barbiturates,&nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}</ref> a eukodal ([[oxykodón]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History: Addiction and the Reich | url = https://www.nature.com/articles/538038a | vydavateľ = nature.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-28 | miesto = | jazyk = en }}</ref>. === Detstvo === [[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]] Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry<ref name="Hitler" /> (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.<ref name="Hitler 1">{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}</ref> Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)<ref name="Hitler 1" /> žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti. === Štúdium === Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa. Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]]. Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&nbsp;partitúru&nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&nbsp;vo Wittelsbachu&nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená<ref>KUČERA, Jan Pavel.&nbsp;''Drama zrozené hudbou&nbsp;: Richard Wagner''. Praha&nbsp;: Paseka, 1995. S.&nbsp;Str. 58. (česky)</ref>. Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas "štúdia" býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o "jedinom&nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&nbsp;Vodcu". Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.<!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&#x5B;Turnov&#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> === Prvá svetová vojna === [[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]] Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.<ref name="Hitler" /> Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho "znechutenie" z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].<ref name="Hitler" /> Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]]. Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku. Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda "nebola porazená na bojisku" ale odnárodnení civilisti jej "pichli nôž do chrbta". Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $. === Vzostup === Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919. [[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]] Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou. Až do 31.&nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom<!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500 ludi -->. V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&nbsp;–&nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}</ref> Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod. Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.<ref name=":1" /> V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&nbsp;000&nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. <!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. -->V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol "[[vodcovský princíp]]" a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný<ref>[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]</ref><!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923. -->. Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný "pivný", "[[Pivnicový puč|pivnicový]]" alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.<!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla -->). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&nbsp;bol prepustený za dobré správanie. Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]). Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.<ref name=":1" /> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&nbsp;marca 1930 sa&nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&nbsp;<!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). -->Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou<!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --> a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka. === Nacistický diktátor === [[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]] Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&nbsp;a&nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii "revolučných kádrov" a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený. 1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]<ref name="BEoWH">Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&nbsp;–&nbsp;915</ref>. V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]]. Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať "životný priestor" „tisícročnej nemeckej ríše" vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny. === Predohra k vojne === V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = egli | titul = Mnichovská dohoda | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda | dátum vydania = 4. august 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu =2012-7-14 | vydavateľ = fronta.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&nbsp;–&nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&nbsp;–&nbsp;[[Poľsko]]. Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na "kolektívnu bezpečnosť" zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&nbsp;–&nbsp;381</ref>. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste. === Druhá svetová vojna === {{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}} [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]] Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&nbsp;–&nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]]. === Hitler ako veliteľ armády === Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&nbsp;Dánska&nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}</ref><!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --> 10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov. Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]]. [[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]] [[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.<ref name="Manstein, s17">{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}</ref> [[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“<ref name="Manstein, s17" />, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami. Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle<ref name="BEoWH" />. ==== Zásahy do velenia armády ==== Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny. [[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]] Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.<!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --> Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia<ref name="BEoWH" />. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti. Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]). V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov. Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla. === Atentát 20. júla 1944 === [[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]] {{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}} Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg, ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu. Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia [[osud]]u a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke. === Posledné boje === Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''<!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --> v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}</ref> V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína. [[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere<!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. -->, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou. === Smrť v bunkri === Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti<ref>Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297</ref>. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunkra. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy. [[Súbor:Stars & Stripes & Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu. 23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie. 28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane<!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --> (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]). 29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament<!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii -->, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov. [[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]<!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --> a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker<!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --> a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou. Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Procházková | meno = Petra | odkaz na autora = | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html | dátum vydania = 10. december 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-4 | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Charlier |meno=Philippe |priezvisko2=Weil |meno2=Raphaël |priezvisko3=Rainsard |meno3=P. |priezvisko4=Poupon |meno4=Joël |priezvisko5=Brisard |meno5=Jean Claude |titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification |periodikum=European Journal of Internal Medicine |rok=2018 |ročník=54 |číslo= |issn=0953-6205 |doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014 |strany=e10-e12 }}</ref> Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde. Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]<!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth --> do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].<ref name=":0">Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&catid=4:historie&Itemid=7 Online]</ref> Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&nbsp;''Ladislao Szabo''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Der Spiegel | titul = Ladislao Szabo | url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 1947-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":0" />'',''&nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA<!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times …Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors -->. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}} [[Kategória:Adolf Hitler| ]] [[Kategória:Kancelári Nemecka]] [[Kategória:Vládcovia Nemecka]] [[Kategória:Nacistickí vodcovia]] [[Kategória:Organizátori holokaustu]] [[Kategória:Vojnoví zločinci]] [[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Obete samovrážd]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] 1gh4ccttdb63bpbin4re6wukldjvr0l Star Trek (filmy a seriály) 0 2770 8381268 8206109 2026-10-08T03:32:30Z K7yz3 266453 Vplyv 8381268 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Star Trek Logo 1.png|náhľad|Logo franšízy]] '''Star Trek''' (z angl. Hviezdne putovanie) je spoločné pomenovanie pre sedem [[Vedecko-fantastický film|sci-fi]] [[seriál]]ov, trinásť [[filmové dielo|filmov]], desiatok kníh a počítačových hier, ktoré sa odohrávajú v [[sci-fi]] prostredí, väčšinou v [[24. storoče|24. storočí]]. Star Trek a názvy seriálov sú registrované ochranné známky [[CBS Corporation]], dcérskej spoločnosti [[Paramount Pictures]]. Prvý seriál bol uvedený v 60. rokoch 20. storočia, jeho vysielanie bolo však ukončené pre malý divácky záujem. Neskôr produkčná spoločnosť reagovala na listy fanúšikov tvorbou ďalších sérií.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otec Star Treku vyslal kulturu i technologie do míst, kam se předtím nikdo nevydal|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3356924-pred-sto-lety-se-narodil-otec-star-treku-vyslal-kulturu-i-technologie-do-mist-kam-se|vydavateľ=ČT24|dátum prístupu=2021-08-19|jazyk=cs|meno=|priezvisko=Česká televize|dátum vydania=2021-08-19}}</ref> Tvorcom prvých sérií a filmov bol [[Gene Roddenberry]] (* 1921 – † 1991), veterán [[Druhá svetová vojna|druhej sv. vojny]], ktorý sa snažil ukázať optimistickú budúcnosť ľudstva. Svet Star Treku uvádza dobu, v ktorej sú prekonané [[choroba|choroby]], [[chudoba]], [[rasizmus]], [[intolerancia]], neustále [[vojna|vojnové]] konflikty a hlavnou myšlienkou ľudstva sa stáva snaha o poznávanie nových svetov a civilizácií. Scenár tvoril spolu so známymi tvorcami sci-fi tej doby, niekoľkokrát sa však súdili za Roddenberryho úpravy.<ref name=":0" /> Odborníci na sci-fi prisudzujú [[Militarizmus|militantné]] pravidlá riadenia posádky v pôvodnom seriáli [[Star Trek (seriál)|''Star Trek'']] práve Roddenberryho vojenskej skúsenosti – v seriáli sú dôstojníci s hodnosťami, letci, namiesto vedcov a výskumníkov.<ref name=":0" /> Charakter seriálov je [[Pacifizmus|pacifistický]] s jednoepizódnou zápletkou. == Princípy == Vesmír Star Treku obsahuje veľa obývateľných planét v našej galaxii a veľa rôznych rás, prevažne [[humanoid]]ných. Medzi najdôležitejšie z hľadiska série patria [[Človek rozumný|ľudia]] a [[Vulkánci]], spolu s ďalšími rasami tvoria mierumilovnú [[Spojená federácia planét|Spojenú federáciu planét]]. V deji sa objavujú zápletky so zradnými [[Romulán]]mi, bojovnými [[Klingón]]mi, úlisnými [[Fereng]]ami, biomechanickými [[Borgovia|Borgami]] a ďalšími skôr epizodickými rasami. Medzihviezdne vzdialenosti sú prekonávané [[warp]]ovým pohonom, medzi ďalšie používané fiktívne techniky patria [[transportér]] a [[simulátor]] (realita vytvorená holografickými objektmi a nepriepustnými poľami energie). Medzihviezdne lode sú vybavené lúčovými zbraňami ([[fázer]]y a disruptory), torpédami (fotónovými, plazmovými a veľa ďalších typov), [[štít (Star Trek)|štítmi]], [[maskovanie (Star Trek)|maskovaním]] a pod. Kvôli veľkému záujmu fanúšikov vznikol celý rad kníh, v ktorých je podrobne opísaná ďalšia technika objavujúca sa v Star Treku, podobne existujú podrobné zoznamy rás alebo tried lodí (pozri webové stránky v [[Star Trek#Externé odkazy|externých odkazoch]]). Opísaná je aj „história budúcnosti“, teda fiktívne udalosti od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]], keď sa seriál začal nakrúcať, do [[24. storočie|24. storočia]], v ktorom sa odohráva. Z pohľadu súčasnosti sa v nej vytvorila alternatívna história, kde napríklad v roku [[1993]] začali „eugenické vojny“ vedené geneticky vylepšenými ľuďmi a priniesli vyše 30 miliónov obetí. == Seriály == {| class="wikitable" border="1" style="text-align: center;" |- ! Názov seriálu ! Originálny názov ! Obvyklá skratka ! Roky vysielania |- | ''[[Star Trek (seriál)|Star Trek]]'' | ''Star Trek'' (retronym: ''Star Trek: The Original Series'') | ST:TOS | [[1966]] – [[1969]] |- | ''[[Star Trek (animovaný seriál)|Star Trek]]'' | ''Star Trek'' (retronym: ''Star Trek: The Animated Series'') | ST:TAS | [[1973]] – [[1974]] |- | ''[[Star Trek: Nová generácia]]'' | ''Star Trek: The Next Generation'' | ST:TNG | [[1987]] – [[1994]] |- | ''[[Star Trek – Vesmírna stanica D.S. 9|Star Trek: Vesmírna stanica D.S. 9]]'' | ''Star Trek: Deep Space Nine'' | ST:DS9 | [[1993]] – [[1999]] |- | ''[[Star Trek: Voyager]]'' | ''Star Trek: Voyager'' | ST:VOY | [[1995]] – [[2001]] |- | ''[[Enterprise (seriál)|Enterprise]]'' | ''Star Trek: Enterprise'' | ST:ENT | [[2001]] – [[2005]] |- |''[[Discovery (seriál)|Discovery]]'' |''Star Trek: Discovery'' | |2017 – |} === Star Trek === [[Súbor:Star Trek TOS logo.svg|náhľad|[[Súbor:Leonard Nimoy William Shatner Star Trek 1968.JPG|bezrámu]]]]Prvý ''[[Star Trek (seriál)|Star Trek]]'' bol odvysielaný v roku [[1966]] ako hraný seriál. Dnes sa z rozlišovacích dôvodov označuje v angličtine ako ''Star Trek: The Original Series''. Tento seriál má tri série, spolu 80 dielov po 50 minútach. Hlavnou postavou je kapitán [[James T. Kirk]] (herec [[William Shatner]]), loď sa volá [[USS Enterprise]], je triedy Constitution a má označenie NCC-1701. Obľúbenou postavou je polovičný [[Vulkánec]], vždy logický a neemotívny [[Spock]] (herec [[Leonard Nimoy]]). '''Motto seriálu:''' Nekonečný vesmír. Toto sú cesty hviezdnej lode Enterprise na jej päťročnej misii. Vydávať sa za poznaním tajomných nových svetov, hľadať nové formy života a nové civilizácie. Odvážne sa púšťať tam, kam sa dosiaľ človek nevydal. === Star Trek (animovaný seriál) === V roku [[1973]] nasledoval animovaný seriál ''[[Star Trek (animovaný seriál)|Star Trek]]'', s dvoma sériami, spolu 22 dielov po 30 minútach. Došlo k menším zmenám v posádke, ale hlavní hrdinovia sú tí istí. === Star Trek: Nová generácia === [[Súbor:Star Trek The Next Generation Logo.svg|náhľad|[[Súbor:PatrickStewart2004-08-03.jpg|bezrámu]][[Patrick Stewart]] (kapitán [[Jean-Luc Picard]])]] Po dlhom čase nadviazal v roku [[1987]] seriál ''[[Star Trek: Nová generácia]]''. Má 7 sérií, 175 dielov po 45 minútach. Vzhľadom na to, že medzi obidvomi seriálmi je 20 rokov, bola vymenená celá posádka a modernizovaná kozmická loď. Hlavnou postavou je kapitán [[Jean-Luc Picard]] (herec [[Patrick Stewart]]), loď sa rovnako volá Enterprise, ale je to už loď triedy Galaxy s označením NCC-1701-D. Úlohu striktne uvažujúceho člena posádky po [[Spock]]ovi prevzal [[android]] [[Data]] (herec [[Brent Spiner]]), zatiaľ čo [[telepatia|telepatické]] schopnosti Spocka nahradila [[empatia]] lodnej poradkyne, polovičnej [[Betazoid]]ky [[Deanna Troi|Deanny Troi]] (herečka [[Marina Sirtis]]). Motto prešlo malými úpravami, keď sa vypustila "päťročná misia" a zmenil výraz ''no man'' na pohlavne neutrálne ''no one''. <blockquote> '''Motto seriálu:'''<br /> Vesmír a jeho hranice. Také sú cesty hviezdnej lode Enterprise, ktorá pokračuje vo výpravách za poznaním nových svetov, za hľadaním nových foriem života a nových civilizácií. Odvážne sa púšťa tam, kam sa dosiaľ nikto nevydal. </blockquote> Túto sériu aj pri zhoršujúcom sa zdraví spočiatku riadil [[Gene Roddenberry]], jeho pamiatke je venovaná časť ''5x07 Unification, Part I''. === Star Trek: Vesmírna stanica D.S. 9 === V roku [[1993]], ešte pred skončením ''Star Trek: Nová generácia,'' sa začala vysielať ďalšia séria ''[[Star Trek – Vesmírna stanica D.S. 9|Star Trek: Vesmírna stanica D.S. 9]]''. Má 7 sérií, 176 dielov po 45 minútach. Neodohráva sa na vesmírnej lodi, ale na stabilnej vesmírnej stanici ''Hlboký vesmír Deväť'' (ang. deep space nine), pred obsadením Federáciou nazývanej Terok Nor. Došlo ku kritickému porovnávaniu so seriálom [[Babylon 5|''Babylon'' 5]], ktorého dej sa odohráva tiež väčšinou na malom území stacionárnej stanice. V tretej sérii dostane stanica k dispozícii loď [[USS Defiant (NX-74205)|USS Defiant]]. Veliteľom stanice je [[Benjamin Sisko]] (herec [[Avery Brooks]]). Miesto nepochopiteľného a exotického člena posádky zaujal meňavec [[Odo]] (herec [[René Auberjonois]]). === Star Trek: Voyager === V roku [[1995]] chronologicky nasledovala séria ''[[Star Trek: Voyager]]''. Má 7 sérií, 172 dielov po 45 minútach. Odohráva sa na lodi Voyager, triedy Intrepid s kapitánkou [[Kathryn Janeway]]ovou (herečka [[Kate Mulgrew]]). O rolu tradične neemocionálnej postavy sa delí [[pohotovostný zdravotnícky hologram|PZH]] a (v neskorších častiach) bývalý Borg [[Siedma z deviatich]] (herečka [[Jeri Ryan]]). Seriál vedie [[Brannon Braga]], ktorý ho poňal dosť odlišne, čo u časti fanúšikov vzbudilo rozhorčenie. Hlavným predmetom kritiky je narušenie kontinuity seriálu. === Enterprise === V rokoch [[2001]] – [[2005]] sa Paramount snažil seriál "reštartovať", vrátiť k pôvodným hodnotám. Pod vedením Brannona Bragu vzniká séria ''[[Enterprise]]''. Táto séria mala celkovo 4 série, 98 dielov po 45 minútach, odohráva sa pred všetkými predchádzajúcimi sériami, dokonca ešte pred vznikom Federácie. Loď sa volá Enterprise, nesie označenie NX-01, kapitánom je [[Jonathan Archer]] (herec [[Scott Bakula]]). Pre klesajúci záujem bola ukončená. === Discovery === Tento seriál sa vysiela od roku [[2017]]. Dej sa odohráva asi 10 rokov pred dejom pôvodného seriálu Star Trek zo 60. rokov 20. storočia. Jednou z hlavných tém prvej série je vojna medzi ľuďmi a [[Klingóni|Klingónmi]]. === Picard === V roku [[2020]] uviedla CBS na streamovacej službe [[Prime Video]] nový seriál ''[[Star Trek: Picard]]'' s Jean-Luc Picardom. === Ostatné diela === Okrem oficiálnych seriálov od produkčnej spoločnosti existuje ešte veľa príbehov nakrútených amatérsky fanúšikmi, dokonca aj celý seriál ''[[Star Trek: Hidden Frontier]]'', ktorý má sedem sérií. Tieto neoficiálne diela nemajú licenciu od spoločnosti [[Paramount Pictures]], tá ale ich vzniku nijak významne nebráni. Spoločnosť musela zaviesť pravidlá, ktorými sa dnes reguluje vznik tejto fanúšikovskej tvorby, aby svojou dnes už kvalitnými počinmi nezasahoval do jej komerčných záujmov.<ref name=":0" /> == Filmy == V rokoch [[1979]] – [[2016 na Slovensku|2016]] bolo uvedených 13 filmov. Prvých šesť vychádza z pôvodného ''[[Star Trek (seriál)]]'' s kapitánom [[James T. Kirk|Jamesom Kirkom]] a [[Spock]]om (herci [[William Shatner]] a [[Leonard Nimoy]]), štyri ďalšie filmy nadväzujú na ''[[Star Trek: Nová generácia]]'' s kapitánom [[Jean-Luc Picard|Jean-Lucom Picardom]] (herec [[Patrick Stewart]]). V roku [[2009]] bol uvedený filmový reštart pod názvom [[Star Trek (film)|''Star Trek'']] s novým hereckým obsadením, vysvetľujúcim príchod [[James Kirk|Jamesa Kirka]] (herec [[Chris Pine]]) do Hviezdnej flotily a jeho sprvu nepríjemné stretnutie so Spockom (herec [[Zachary Quinto]]). Boli nakrútené 3 novodobé celovečerné filmy. {| class="wikitable" border="1" style="text-align: center;" |- ! Názov filmu ! Originálny názov ! Obvyklá skratka ! Rok uvedenia |- | ''[[Star Trek: The Motion Picture]]'' | ''Star Trek: The Motion Picture'' | ST:TMP | [[1979]] |- | ''[[Star Trek II: The Wrath of Khan]]'' | ''Star Trek II: The Wrath of Khan'' | ST:TWK | [[1982]] |- | ''[[Star Trek III: The Search for Spock]]'' | ''Star Trek III: The Search for Spock'' | ST:TSS | [[1984]] |- | ''[[Star Trek IV: The Voyage Home]]'' | ''Star Trek IV: The Voyage Home'' | ST:TVH | [[1986]] |- | ''[[Star Trek V: The Final Frontier]]'' | ''Star Trek V: The Final Frontier'' | ST:TFF | [[1989]] |- | ''[[Star Trek VI: The Undiscovered Country]]'' | ''Star Trek VI: The Undiscovered Country'' | ST:TUC | [[1991]] |- | ''[[Star Trek VII: Generácie]]'' | ''Star Trek VII: Generations'' | ST:GEN | [[1994]] |- | ''[[Star Trek VIII: Prvý kontakt]]'' | ''Star Trek VIII: First Contact'' | ST:FC | [[1996]] |- | ''[[Star Trek IX: Vzbura]]'' | ''Star Trek IX: Insurrection'' | ST:INS | [[1998]] |- | ''[[Star Trek X: Nemezis]]'' | ''Star Trek X: Nemesis'' | ST:NEM | [[2002]] |- | ''[[Star Trek (film)|Star Trek]]'' | ''Star Trek'' | ST, ST:XI <ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Nexus Kirk (nick) | odkaz na autora = | titul = Abbreviation for this Movie | url = http://www.startrekmovie.com/forums/showthread.php?t=7491 | dátum vydania = 14.5.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.6.2009 | vydavateľ = [[Paramount Pictures]] | miesto = | jazyk = anglicky}}</ref> | [[2009]] |- | ''[[Star Trek: Do temnoty]]'' | ''Star Trek: Into Darkness'' | (?) | [[2013]] |- |[[Star Trek: Do neznáma|''Star Trek: Do neznáma'']] |''Star Trek: Beyond'' |(?) |[[2016]] |} == Hry a ostatné == K téme Star Trek štúdio [[Interplay]] vydalo simulátor ''Star Trek: Starfleet Academy''. Časom simulátor prešiel niekoľkými zmenami, bola pridaná Klingonská federácia. Výsledkom bola hra ''Star Trek: Klingon Academy'', ktorá je situovaná do prostredia klingonskej akadémie, generála Changa zo ''Star Trek VI: Neobjavená zem''. <!-- zdaleka nekompletny, nejaky gamer by mohol doplnit, hmm ;) --> * [[Star Trek: Starfleet Command]] * [[Klingon Academy]] * [[Elite Force]] * [[Elite Force II]] * [[Bridge Commander]] * [[Star Trek: Armada]] * [[Star Trek: Online]] Okrem hier sa téme venuje množstvo [[kniha|knižných]] spracovaní či nezávislé [[komiks]]y. [[Scott Lobdell]] v [[1996]] publikoval aj komiks zobrazujúci stretnutie svetov Star Trek a [[X-Men]]<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Captainmike (nick) | odkaz na autora = | titul = Star TreX | url = http://memory-alpha.org/en/wiki/Star_TreX | dátum vydania = 29.7.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.6.2009 | vydavateľ = [[Memory Alpha]] | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>. == Vplyv == === Fanúšikovská základňa === [[Súbor:Star Trek Motorcycle.2.jpg|right|thumb|Motocykel [[Tuning (automobil)|vytuningovaný]] na hviezdnu loď.]] Star Trek má veľké množstvo zanietených fanúšikov, aj v slovenčine nazývaných '''trekkies'''. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] sa fanúšikom podarilo zvrátiť rozhodnutie spoločnosti [[NBC]] nepokračovať v natáčaní seriálu Star Trek listovou kampaňou. Nasledujúce snahy fanúšikov ovplyvniť rozhodovanie producentov bolo menej úspešné. Najnovšia séria ''Star Trek: Enterprise'' bola pre klesajúci záujem predčasne ukončená už po štyroch sériách. === Vplyv na vesmírny výskum === Fanúšik Star Treku je často prirovnávaný k fanúšikom kultových seriálov [[Babylon 5]] a [[Star Wars]], medzi priaznivcami týchto kultov vznikajú často spory o to, ktorý príbeh je lepší. Na počesť seriálu bol prvý raketoplán NASA pomenovaný rovnako ako fiktívna hviezdna loď Enterprise.<ref name=":0" /> Gene Roddenberry sa stal prvým človekom, ktorého spopolnené pozostatky boli vynesené do vesmíru.<ref name=":0" /> === Paródie === * Film [[Galaxy Quest]] predstavuje satiru ako na Star Trek samotný, tak komunitu jeho fanúšikov. * Fínske filmy a seriál [[Star Wreck|''Star Wreck'']] paroduje svety Star Treku a Babylonu 5. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Star Trek|commonscat=Star Trek}} == Externé odkazy == * '''[http://wwww.memory-alpha.org Memory alpha na Wikia.com]''' {{eng icon}} * [http://www.startrek.com Oficiálne stránky Paramount Pictures] {{eng icon}} * [http://www.hiddenfrontier.com Star Trek: Hidden Frontier] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131106044738/http://www.hiddenfrontier.com/ |date=2013-11-06 }} neoficiálny seriál online {{eng icon}} *[https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3356924-pred-sto-lety-se-narodil-otec-star-treku-vyslal-kulturu-i-technologie-do-mist-kam-se Česká televize: 100-leté výročí narození tvůrce Roddenberryho] * http://www.voyager.cz {{ces icon}} * http://www.trekkies.cz {{ces icon}} * http://www.startrek.cz {{ces icon}} * http://www.star.trek.sk == Zdroj == {{Preklad|jazyk=cs|článok=Star Trek}} {{Star Trek}} [[Kategória:Star Trek]] [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Vesmír vo fikcii]] r632sjujeqxji263j42b44uoylueki2 Tim Burton 0 2875 8381201 8140224 2026-10-07T18:59:07Z ~2026-54222-08 307435 /* */ 8381201 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec |meno = Tim Burton |celé meno = Timothy Walter Burton |fotka = Tim Burton by Gage Skidmore.jpg |komentár = Tim Burton, San Diego, Comic con, 2012 |dátum narodenia = {{dnv|1958|8|25}} |miesto narodenia = [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] |povolanie = filmový režisér, producent, scenárista, umelec |roky pôsobenia = [[1982]] – súčasnosť |manželka = Lena Giesekeová ([[1989]] – [[1991]]) [[Helena Bonham Carterová]] ([[2001]] – 2014) |priateľka = [[Lisa Marie Smith]] ([[1993]] – [[2001]]) }} '''Timothy Walter''' "'''Tim'''" '''Burton '''(* [[25. august]] [[1958]], [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[filmový režisér]], [[Producent (umenie)|producent]], [[scenár]]ista a [[spisovateľ]]. Známy je vďaka nezameniteľnej gotickej atmosfére, ktorú dodáva svojim filmom. Najčastejšie spolupracuje s americkým hercom [[Johnny Depp|Johnnym Deppom]], s ktorým je veľmi dobrý priateľ už od ich prvého spoločného filmu. Ako hudobníka najčastejšie k spolupráci pozýva [[Danny Elfman|Dannyho Elfmana]], ktorý robil hudobný podklad k všetkým jeho filmom, s výnimkou dvoch. Tvorí pár s herečkou [[Helena Bonham Carter|Helenou Bonham Carter]] od roku 2001 a obsadil ju tiež do viacerých svojich filmov. Napísal a ilustroval knihu ''The Melancholy Death of Oyster Boy & Other Stories'', ktorá vyšla v roku 1997 a zbierka jeho kresieb a iných prác vyšla v roku 2009 pod názvom ''The Art of Tim Burton.'' Režíroval celkom 16 filmov a 12 produkoval. Film, na ktorom aktuálne pracuje, biografická dráma ''Big Eyes'', bude uvedená do kín na Vianoce 2014 v USA. == Životopis == Narodil sa v roku 1958 v Burbank, v Kalifornii, rodičom Jean a Billovi Burtonovým. Už na škole ho bavilo kresliť a animovať svoje groteskné výtvory. Študoval na [[California Institute of Arts]]. Nakoniec sa mu podarilo dostať do spoločnosti [[Disney]], ktorá v tej dobe hľadala nových členov. Pracovať tam ho ale veľmi skoro omrzelo, nemohol tvoriť podľa svojej vôle a cítil sa utláčaný. V štúdiu si ale všimli jeho talent a umožnili mu natočiť dva krátkometrážne filmy. Prvá bola pocta Vincentovi Priceovi ''Vincent'' (1982), čiernobiely, kreslený a bábkový film. Druhým bol ''Frankenweenie'' (1984) – je to príbeh chlapca, ktorému zomrie pes a on sa rozhodne ho oživiť ranou elektrického prúdu. Týmto svojim počinom nadchol jedného z najväčších a najuznávanejších hororových spisovateľov [[Stephen King|Stephena Kinga]], ktorý zaistil Burtonovi vstup do filmového sveta. King odporučil Tima svojmu kamarátovi Bonnimu Leeovi zo štúdia [[Warner Bros.|Warner Bros]]. To bol už len krôčik od natočenia dobrodružnej komédie ''Pee-Weeho veľké dobrodružstvo'' (1985). Film sa stal hitom a [[Warner Bros.|Warner Bros]] poskytol Burtonovi rozpočet 15 miliónov dolárov na natočenie jeho prvého veľkého filmu. V roku 1988 vznikla komédia ''Beetlejuice'', kde sa v hlavných rolách roli objavili známe mená ako Alec Baldwin, [[Michael Keaton]] a Winona Ryder. Film zaujal najmä svojou originalitou a humorom. Ďalší rok mu štúdio poskytlo 35 miliónov dolárov na sfilmovanie komiksu ''Batman'' (1989). V roli netopierieho muža sa objavil [[Michael Keaton]]. Rolu Jokera si zahral [[Jack Nicholson]]. Batman zožal obrovský úspech a tak štúdio nenamietalo a dovolilo Burtonovi o tri roky natočiť pokračovanie ''Batman sa vracia''. V hlavných rolách sa predstavili: [[Michael Keaton]] ako Batman, [[Danny DeVito]] ako Tučniak a [[Michelle Pfeifferová|Michelle Pfeiffer]] ako Catwoman. Medzi tým si ale Burton stihol splniť svoj sen a na plátna kín priviedol film ''Nožnicovoruký Edward'', ktorý označil ako veľmi osobný. V hlavnej úlohe sa predstavil [[Johnny Depp]], ktorý sa v ďalších rokoch stal dvorným hercom režiséra. Film hovorí o mladom chlapcovi, ktorý má miesto prstov čepele. Zároveň tak Burton vytvoril štýl, ktorý následne použil aj pri tvorbe ostatných filmov a tento štýl sa pre neho stal typickým. Ďalším úspechom bol film ''Ed Wood'' (1994). Čiernobiela, nostalgická spomienka, ktorá sleduje život "najhoršieho režiséra svojej doby". Burton mu týmto filmom vzdal poctu. Po sci-fi komédii ''Mars útočí!'' prišla ''Ospalá diera'' (1999). Už po tretí raz sa v hlavnej roli predstavil [[Johnny Depp]] a Burton zostáva verný svojmu nastavenému štýlu. Mladý newyorský vyšetrovateľ Ichabod Crane je vďaka svojim neortodoxným spôsobom povolaný k prípadu záhadnej smrti. Následnej sa zjavuje temná postava bez hlavy a ďalší Burtonov hororový film ožíva. Po Ospalej diere začne Tim pracovať na filme ''Planéta opíc''. Ide o remake filmu z roku 1968. Pre Burtona je tento film prelomový najmä z dôvodu, že po natáčaní sa zasnúbil s herečkou [[Helena Bonham Carterová|Helenou Bonham Carterovou]], ktorá sa neskôr stala ďalším často obsadzovaným hercom v Timových filmoch. V roku 2003 natočil ''Veľkú rybu'' a po ročnej odmlke sa vrátil k svojmu štýlu vo filme ''Charlie a továreň na čokoládu''. A v rovnakom roku animuje svojim "desivým" štýlom i film ''Mŕtva nevesta''. Po ďalšej ročnej odmlke vzniká film ''Sweeney Todd'', opäť s [[Johnny Depp|Johnnym Deppom]] v hlavnej roli. Štýl už je pre Burtona ako šitý na mieru a veľa režisérov sa ho snaží kopírovať. Pre detské publikum prišiel v roku 2010 s filmom ''Alica v krajine zázrakov''. Opäť sa tu stretávajú [[Johnny Depp]] a [[Helena Bonham Carter]]. Film bol celý robený počítačovo a herci mali veľký problém natáčať pred zeleným plátnom. Film však zožínal jeden úspech za druhým a zapísal sa do dejín filmografie. Po Alici si dáva znova menšiu pauzu a v roku 2012 prichádza s filmom ''Frankenweenie'' v novom šate. A v rovnakom roku uviedol do kín aj svoj najnovší film ''Temné tiene''. Film nebol práve najlepšie prijatý, aj keď svojim vizuálnym štýlom prilákal veľa fanúšikov. Príbeh hovorí o Barnabášovi, ktorý je zlou čarodejnicou prekliaty a stáva sa z neho upír. Po 200 rokoch sa dostáva zo svojho hrobu, aby zistil, že čarodejnica je do neho stále zamilovaná a chystá sa urobiť mu zo života peklo. ''Temné tiene'' majú klasický burtonovský podtón, a to nielen vďaka hororovému podtextu, ale aj vďaka čiernemu humoru. V najbližších rokoch sa fanúšikovia tohto "filmového mága" môžu tešiť na dva nové filmy: ''Big Eyes'' a ''Pinocchio''. == Filmografia == * [[1971]]: ''The Island of doctor Agor'' * [[1979]]: ''Doctor of Doom'' * [[1979]]: ''Stalk of the Celery'' * [[1982]]: ''Faerie Tale Theatre'' (seriál) * [[1982]]: ''Hanzel and Gretel'' * [[1982]]: ''Luau'' * [[1982]]: ''[[Vincent (film)|Vincent]]'' * [[1984]]: ''[[Frankenweenie (film z roku 1984)|Frankenweenie]]'' * [[1985]]: ''Pee-Weeho veľké dobrodružstvo'' (''Pee-Wee's Big Adventure'') * [[1988]]: ''[[Beetlejuice]]'' * [[1989]]: ''[[Batman (film z roku 1989)|Batman]]'' (''Batman'') * [[1990]]: ''Nožnicovoruký Edward'' (''Edward Scissorhands'') * [[1992]]: ''[[Batman sa vracia]]'' / Batmanov návrat – TV (''Batman Returns'') * [[1993]]: ''[[Predvianočná nočná mora]]'' (''Tim Burton's The Nightmare Before Christmas'') * [[1994]]: ''Ed Wood'' (''Ed Wood'') * [[1996]]: ''Mars útočí!'' (''Mars Attacks!'') * [[1999]]: ''Ospalá diera'' (''Sleepy Hollow'') * [[2000]]: ''The World of Stainboy'' (seriál) * [[2001]]: ''[[Planéta opíc]]'' (''Planet of the Apes'') * [[2003]]: ''Veľká ryba (film)|Veľká ryba'' (''Big Fish'') * [[2005]]: ''[[Charlie a továreň na čokoládu]]'' (''Charlie and the Chocolate Factory'') * [[2005]]: ''Mŕtva nevesta Tima Burtona'' (''Tim Burton's Corpse Bride'') * [[2007]]: ''Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street'' (''Sweeney Todd: The demon Barber of Fleet street'') * [[2009]]: ''The Spook's Apprentice'' * [[2010]]: ''[[Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010)|Alica v krajine zázrakov]]'' (''Alice in Wonderland'') * [[2012]]: ''[[Temné tiene]]'' * [[2012]]: ''[[Frankenweenie (film z roku 2012)|Frankenweenie]]'' * 2014: ''Big Eyes'' * 2015: ''Pinocchio'' * 2016: ''Alica v Krajine za zrkadlom'' * 2016: ''Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej'' == Dielo == * 2015: ''O Slávkovom neslávnom konci a ďalšie burtonovky.'' Vydavateľstvo Zelený Kocúr, www.zelenykocur.sk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Burton|meno=Tim|titul=O Slávkovom neslávnom konci a ďalšie burtonovky|url=https://zelenykocur.sk/products/o-slavkovom-neslavnom-konci-a-dalsie-burtonovky|dátum vydania=2015|dátum prístupu=27-04-2017|vydavateľ=Vydavatel'stvo Zelený Kocúr, www.zelenykocur.sk}}</ref> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tim Burton}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0000318|meno=Tim Burton}} * {{Csfd meno|id=2838|meno=Tim Burton}} * [http://cinemo.cz/tim-burton-revolucny-filmovy-vizionar-obklopeny-cudakmi-special Tim Burton – revolučný filmový vizionár obklopený čudákmi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111108185325/http://cinemo.cz/tim-burton-revolucny-filmovy-vizionar-obklopeny-cudakmi-special |date=2011-11-08 }} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * [http://www.csfd.cz/tvurce/2838-tim-burton/ csfd.cz] {{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Cannes}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Burton, Tim}} [[Kategória:Filmoví režiséri USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Daytime Emmy]] [[Kategória:Nositelia Ordre des Arts et des Lettres]] [[Kategória:Osobnosti z Burbanku (Kalifornia)]] cj1viq1kc8d4tggzh9phx9skf15ahjd Wikipédia:Žiadané články 4 4190 8381369 8380019 2026-10-08T09:53:11Z Theronbethea 307486 Comprar Viagra en 247Doc España es sencillo y seguro. Disfruta de la mejor calidad de medicamentos para la disfunción eréctil. Compra Viagra de manera rápida y discreta, con entrega confidencial y precios competitivos. 8381369 wikitext text/x-wiki ====== Comprar Viagra en 247Doc España es sencillo y seguro. Disfruta de la mejor calidad de medicamentos para la disfunción eréctil. Compra Viagra de manera rápida y discreta, con entrega confidencial y precios competitivos. [https://es.247-doc.com/viagra.html Comprar Viagra de forma segura] ====== * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) * [[Jozef Michaľov]] – slovenský autor literatúry pre deti. Vydavateľstvo Fortuna Libri pod jeho menom vydalo v roku 2026 knihy ''Viki a jej vysnívaná Luna'' a ''Superhrdina Adamko''. Knihy sú distribuované vo veľkých slovenských kníhkupeckých sieťach; ''Viki a jej vysnívaná Luna'' (ISBN 978-80-573-0626-9<nowiki>) je vedená napr. v Panta Rhei, Artfore a ďalších kníhkupectvách. Prosím o nezávislé posúdenie významnosti a vytvorenie článku. Som predmetom navrhovaného článku, preto ho z dôvodu konfliktu záujmov sám nezakladám. --~~~~</nowiki> * [[Lukáš Both]] (BlindBuilder) – slovenský nevidiaci zberateľ mechanických hlavolamov, LEGO staviteľ, tvorca a držiteľ slovenských rekordov. O jeho činnosti publikovali samostatné materiály STVR/Rádio Regina, TV JOJ/Noviny.sk, TASR/Teraz.sk a TV Nitrička; rekordy dokumentujú aj Slovenské rekordy. Navrhovateľ je priamo predmetom článku, preto vzhľadom na konflikt záujmov článok sám nevytvára a žiada nezávislé posúdenie a prípadné spracovanie. Zdroje: [https://reginazapad.stvr.sk/clanky/z-regionu/127901/lukas-both-ma-najvacsiu-zbierku-rubikovych-kociek STVR/Rádio Regina], [https://www.noviny.sk/zaujimavosti/900399-nevidiaci-lukas-vie-skladat-rubikove-kocky-v-rekordnom-case TV JOJ/Noviny.sk], [https://www.teraz.sk/najnovsie/top-najvacsiu-zbierku-mechanickych/293985-clanok.html TASR/Teraz.sk], [https://tvnitricka.sk/o-ludoch-s-ludmi-s-nevidiacim-zberatelom-hlavolamov-a-rekorderom/ TV Nitrička]. == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v [[Paropriepustnosť|paropriepustnosti]] stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy J5]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy Note 8]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy Note 7]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]<sup>([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])</sup>, [[Samsung Gear Fit 2]]<sup>([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])</sup>, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]<sup>([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])</sup>--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * [[Jakub Medvecký]], scenárista * [[Alena Bodingerová]], scenáristka == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku [[Geryon]] - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o [[Miroslav Kysela|Miroslavovi Kyselovi]], ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o [[Mamateyka|Mamateyke]]. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. * Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň <sup>([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]</sup> * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''<sup>([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])</sup> a ''[[Katarze]]''<sup>([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])</sup> od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? <sup>([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])</sup> Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * rada by som sa dozvedela podrobnosti o [[Diskopatia|diskopatiách]] - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * [[Sucho a teplo v Evropě 2018]], můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == * [[Pavol Rýpal]] - nezvestný investigatívny novinár == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * [[Vladimír Feľbaba]] == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] nzjjrz3hhq7lba15ywai8czgyineh09 8381375 8381369 2026-10-08T10:02:01Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Theronbethea|Theronbethea]] ([[User_talk:Theronbethea|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8370397 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Žiadané články/Návod}} == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) * [[Jozef Michaľov]] – slovenský autor literatúry pre deti. Vydavateľstvo Fortuna Libri pod jeho menom vydalo v roku 2026 knihy ''Viki a jej vysnívaná Luna'' a ''Superhrdina Adamko''. Knihy sú distribuované vo veľkých slovenských kníhkupeckých sieťach; ''Viki a jej vysnívaná Luna'' (ISBN 978-80-573-0626-9<nowiki>) je vedená napr. v Panta Rhei, Artfore a ďalších kníhkupectvách. Prosím o nezávislé posúdenie významnosti a vytvorenie článku. Som predmetom navrhovaného článku, preto ho z dôvodu konfliktu záujmov sám nezakladám. --~~~~</nowiki> * [[Lukáš Both]] (BlindBuilder) – slovenský nevidiaci zberateľ mechanických hlavolamov, LEGO staviteľ, tvorca a držiteľ slovenských rekordov. O jeho činnosti publikovali samostatné materiály STVR/Rádio Regina, TV JOJ/Noviny.sk, TASR/Teraz.sk a TV Nitrička; rekordy dokumentujú aj Slovenské rekordy. Navrhovateľ je priamo predmetom článku, preto vzhľadom na konflikt záujmov článok sám nevytvára a žiada nezávislé posúdenie a prípadné spracovanie. Zdroje: [https://reginazapad.stvr.sk/clanky/z-regionu/127901/lukas-both-ma-najvacsiu-zbierku-rubikovych-kociek STVR/Rádio Regina], [https://www.noviny.sk/zaujimavosti/900399-nevidiaci-lukas-vie-skladat-rubikove-kocky-v-rekordnom-case TV JOJ/Noviny.sk], [https://www.teraz.sk/najnovsie/top-najvacsiu-zbierku-mechanickych/293985-clanok.html TASR/Teraz.sk], [https://tvnitricka.sk/o-ludoch-s-ludmi-s-nevidiacim-zberatelom-hlavolamov-a-rekorderom/ TV Nitrička]. == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v [[Paropriepustnosť|paropriepustnosti]] stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy J5]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy Note 8]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy Note 7]]<sup>([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])</sup>, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]<sup>([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])</sup>, [[Samsung Gear Fit 2]]<sup>([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])</sup>, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]<sup>([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])</sup>--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * [[Jakub Medvecký]], scenárista * [[Alena Bodingerová]], scenáristka == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku [[Geryon]] - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o [[Miroslav Kysela|Miroslavovi Kyselovi]], ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o [[Mamateyka|Mamateyke]]. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. * Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň <sup>([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]</sup> * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''<sup>([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])</sup> a ''[[Katarze]]''<sup>([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])</sup> od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? <sup>([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])</sup> Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * rada by som sa dozvedela podrobnosti o [[Diskopatia|diskopatiách]] - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * [[Sucho a teplo v Evropě 2018]], můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == * [[Pavol Rýpal]] - nezvestný investigatívny novinár == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * [[Vladimír Feľbaba]] == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] tqyaey1nw6swrhuhal3tuf98ds3s4fa Čadca (okres) 0 4777 8381134 8232713 2026-10-07T14:32:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381134 wikitext text/x-wiki {{Infobox slovenský okres | kód = 502 | predvoľba = 041 | počet miest = 3 | počet obcí = 20 }} {{Úvod Slovenský okres|502}} == Dejiny == === Do roku 1922 === Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Čadca súčasťou [[Trenčianska župa|Trenčianskej župy]]. Z pohľadu [[slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] patrilo spočiatku územie do ''horného okresu'', neskôr do ''tretieho horného okresu'' a od prvej polovice 19. storočia do ''Žilinského okresu''. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Čadci. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu a v Čadci bolo sídlo podslúžneho. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Čadca, ktorý vydržal až do roku 1922.<ref name="upvs">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Okres Čadca - ÚPVS|url=https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_e74d85a6-fa36-4ee8-8fd1-0c4d98bfa509|dátum prístupu=2021-05-24}}</ref><ref name="kysucesk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach|url=https://www.kysuce.sk/cl/45/uzemnospravne-rozdelenie-kysuc-statna-a-verejna-sprava-na-kysuciach.html|dátum prístupu=2021-05-24}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Roky 1923 – 1960 === Okres Čadca vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnému stavu však neobsahoval územie obce [[Dlhá nad Kysucou]] a ani juhovýchod územia (okolie [[Krásno nad Kysucou|Krásna nad Kysucou]] a obce [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickej doliny]]). Územie sa stalo najskôr súčasťou [[Považská župa|Považskej župy]], po zániku župného usporiadania a prechode na [[krajinské zriadenie]] v roku 1928 súčasťou [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]] a po obnovení žúp v roku 1940 [[Trenčianska župa (prvá slovenská republika)|Trenčianskej župy]]. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny. V roku 1949 získal okres Čadca územie dnešnej obce Dlhá nad Kysucou (dovtedy časť obce [[Dlhé Pole]]) a [[Turkov|Turkova]], oboje sa stalo súčasťou [[Turzovka|Turzovky]], obec Dlhá sa v roku 1954 osamostatnila. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Čadca sa stalo súčasťou [[Žilinský kraj (1948 – 1960)|Žilinského kraja]].<ref name="upvs"/><ref name="kysucesk"/> === Po roku 1960 === Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol zrušený [[Kysucké Nové Mesto (okres)|okres Kysucké Nové Mesto]] a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Zároveň sa z [[Žilina (okres)|okresu Žilina]] presunula obec [[Riečnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Okres Žilina - ÚPVS|url=https://www.slovensko.sk/sk/lokality/_2e22d86d-60b5-4dd0-ae0e-f858a5c2f2ec|dátum prístupu=2021-05-24}}</ref> Celé územie sa stalo súčasťou novovzniknutého [[Stredoslovenský kraj|Stredoslovenského kraja]], kde zotrval až do zrušenia krajov v roku 1990. Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 sa okres Čadca stal súčasťou [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]] a znovu sa odtrhol okres Kysucké Nové Mesto, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce [[Dunajov]], [[Zborov nad Bystricou]], [[Klubina]], [[Stará Bystrica]], [[Radôstka]] a [[Nová Bystrica (obec)|Nová Bystrica]] zostali súčasťou okresu Čadca. == Poloha == Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a tvorí severnú časť regiónu [[Kysuce]]. Na severozápade susedí s [[Česko]]m ([[okres Vsetín]] a [[okres Frýdek-Místek]]), na severovýchode s [[Poľsko]]m ([[powiat cieszyński]] a [[powiat żywiecki]]), na východe s [[Námestovo (okres)|okresom Námestovo]], na juhovýchode s [[Dolný Kubín (okres)|okresom Dolný Kubín]], na juhu s okresmi [[Žilina (okres)|Žilina]] a [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]] a na juhozápade s [[Bytča (okres)|okresom Bytča]]. Tvar okresu je pretiahnutý v smere západ-východ. Prevažne hornaté územie je rozdelené medzi viaceré pohoria: [[Javorníky]] na juhozápade, [[Turzovská vrchovina]] a [[Moravsko-sliezske Beskydy]] na severozápade, [[Jablunkovské medzihorie]] na severovýchode, [[Kysucké Beskydy]] na východe a [[Kysucká vrchovina]] na juhovýchode. Najvyšším vrchom okresu je {{mnm|1236}} vysoká [[Veľká Rača]] v Kysuckých Beskydách na hranici s Poľskom. Hlavným vodným tokom je rieka [[Kysuca]], jej najväčšími prítokmi sú [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanka]] a [[Bystrica (prítok Kysuce)|Bystrica]]. Najväčšou vodnou plochou je [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|vodárenská nádrž Nová Bystrica]] na hornom toku Bystrice. == Obyvateľstvo == Do okresu Čadca patrí 23 obcí, z toho tri so štatútom mesta ([[Čadca]], [[Turzovka]] a [[Krásno nad Kysucou]]). Okrem nich sú v okrese tri obce s viac ako 5 000 obyvateľmi ([[Oščadnica_(okres_Čadca)|Oščadnica]], [[Raková_(okres_Čadca)|Raková]] a [[Skalité]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne)|url=http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk|dátum prístupu=2021-05-23}}</ref> Väčšina inštitúcii (úradov) a škôl okresu sídli v Čadci, no niektoré školy otvorili svoje pobočky aj v iných mestách. V obciach [[Skalité]], [[Čierne]], [[Svrčinovec]] a [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]] sa hovorí aj goralským alebo poľským nárečím. Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach riek, ale po okolitých kopcoch sú desiatky roztrúsených osád ([[kopanica|kopaníc]]), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely. == Doprava == Hlavným cestným koridorom okresu je postupne budovaná [[Diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnica D3]], ktorá vo finálnom stave povedie zo Žiliny cez Krásno nad Kysucou, Čadcu a Skalité k hraniciach s Poľskom súbežne s cestami [[cesta I. triedy 11 (Slovensko)|I/11]] a [[cesta I. triedy 12 (Slovensko)|I/12]]. Zatiaľ sú vybudované úseky Čadca – Svrčinovec (v plnom profile), Svrčinovec – Skalité – štátna hranica (v polovičnom profile) a Oščadnica – Čadca (v polovičnom profile, neoznačený ako diaľnica).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná sieť na Slovensku|url=https://ndsas.sk/stavby/dialnicna-siet|dátum prístupu=2021-05-23}}</ref> V úseku po Svrčinovec bude D3 súčasťou [[Európska cesta 75|E75]] (ktorá ďalej povedie po I/11 do Česka). Kvôli zložitému terénu sú na území okresu na diaľnici D3 v prevádzke tri tunely: [[tunel Horelica]] (Čadca), [[tunel Svrčinovec]] a [[tunel Poľana]] (Skalité) a viacero vysokých mostov vrátane najvyššieho mosta na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Most Valy - najvyšší most na Slovensku je spojený|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/3293/most-valy-najvyssi-most-na-slovensku-je-spojeny|dátum prístupu=2021-05-23}}</ref>: [[most Valy|mosta Valy]] (Čierne). Ďalším medzinárodným cestným ťahom je [[cesta I. triedy 10 (Slovensko)|cesta I/10]] z Česka cez Makov do Bytče, ktorá je súčasťou [[Európska cesta 442|E442]]. Regionálnu sieť [[cesta II. triedy|ciest II. triedy]] tvoria: [[cesta II. triedy 487 (Slovensko)|II/487]] z Makova cez Turzovku do Čadce (tvoriaca spojenie medzi cestami I/10 a I/11), [[cesta II. triedy 520 (Slovensko)|II/520]] z Krásna nad Kysucou cez Novú Bystricu do Námestova (tvoriaca spojenie Kysúc a Hornej Oravy), [[cesta II. triedy 541 (Slovensko)|II/541]] z Turzovky do Kotešovej a [[cesta II. triedy 484 (Slovensko)|II/484]] z Turzovky cez Klokočov na hranicu s Českom. V železničnej doprave je hlavným koridorom dvojkoľajná elektrifikovaná [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trať zo Žiliny cez Čadcu do Česka]], súčasť bývalej [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Dopravným uzlom je pohraničná [[Železničná stanica Čadca|stanica Čadca]], kde na túto trať nadväzujú jednokoľajná elektrifikovaná [[Železničná trať Čadca – Zwardoń|trať cez Skalité do Poľska]] a jednokoľajná neelektrifikovaná regionálna [[Železničná trať Čadca – Makov|trať do Makova]]. == Zoznam obcí okresu Čadca == {| class="wikitable sortable" !Obec !Typ !Rozloha (km<sup>2</sup>) !Počet obyvateľov (k 31.12.2024) !Hustota obyvateľov (ob./km<sup>2</sup>) |- |[[Čadca]] |[[Mesto_(Slovensko)|mesto]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509132}} | align="right" | {{OBP|SK|509132}} | align="right" | {{OBH|SK|509132|56.72|2}} |- |[[Čierne]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509159}} | align="right" | {{OBP|SK|509159}} | align="right" | {{OBH|SK|509159|20.84|2}} |- |[[Dlhá nad Kysucou]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509167}} | align="right" | {{OBP|SK|509167}} | align="right" | {{OBH|SK|509167|12.26|2}} |- |[[Dunajov]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509183}} | align="right" | {{OBP|SK|509183}} | align="right" | {{OBH|SK|509183|6.06|2}} |- |[[Klokočov_(okres_Čadca)|Klokočov]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509213}} | align="right" | {{OBP|SK|509213}} | align="right" | {{OBH|SK|509213|51.17|2}} |- |[[Klubina]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509221}} | align="right" | {{OBP|SK|509221}} | align="right" | {{OBH|SK|509221|15.57|2}} |- |[[Korňa]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509230}} | align="right" | {{OBP|SK|509230}} | align="right" | {{OBH|SK|509230|25.33|2}} |- |[[Krásno nad Kysucou]] |[[Mesto_(Slovensko)|mesto]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509248}} | align="right" | {{OBP|SK|509248}} | align="right" | {{OBH|SK|509248|27.77|2}} |- |[[Makov_(okres_Čadca)|Makov]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509299}} | align="right" | {{OBP|SK|509299}} | align="right" | {{OBH|SK|509299|46.05|2}} |- |[[Nová Bystrica_(obec)|Nová Bystrica]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509311}} | align="right" | {{OBP|SK|509311}} | align="right" | {{OBH|SK|509311|125.26|2}} |- |[[Olešná_(okres_Čadca)|Olešná]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509337}} | align="right" | {{OBP|SK|509337}} | align="right" | {{OBH|SK|509337|19.77|2}} |- |[[Oščadnica_(okres_Čadca)|Oščadnica]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509345}} | align="right" | {{OBP|SK|509345}} | align="right" | {{OBH|SK|509345|58.63|2}} |- |[[Podvysoká]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509361}} | align="right" | {{OBP|SK|509361}} | align="right" | {{OBH|SK|509361|5.61|2}} |- |[[Radôstka]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509396}} | align="right" | {{OBP|SK|509396}} | align="right" | {{OBH|SK|509396|13.17|2}} |- |[[Raková_(okres_Čadca)|Raková]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509400}} | align="right" | {{OBP|SK|509400}} | align="right" | {{OBH|SK|509400|41.52|2}} |- |[[Skalité]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509451}} | align="right" | {{OBP|SK|509451}} | align="right" | {{OBH|SK|509451|33.16|2}} |- |[[Stará Bystrica]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509477}} | align="right" | {{OBP|SK|509477}} | align="right" | {{OBH|SK|509477|36.91|2}} |- |[[Staškov]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509485}} | align="right" | {{OBP|SK|509485}} | align="right" | {{OBH|SK|509485|21.87|2}} |- |[[Svrčinovec]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509493}} | align="right" | {{OBP|SK|509493}} | align="right" | {{OBH|SK|509493|15.74|2}} |- |[[Turzovka]] |[[Mesto_(Slovensko)|mesto]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509507}} | align="right" | {{OBP|SK|509507}} | align="right" | {{OBH|SK|509507|34.91|2}} |- |[[Vysoká nad Kysucou]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509515}} | align="right" | {{OBP|SK|509515}} | align="right" | {{OBH|SK|509515|43.87|2}} |- |[[Zákopčie]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509523}} | align="right" | {{OBP|SK|509523}} | align="right" | {{OBH|SK|509523|29.63|2}} |- |[[Zborov nad Bystricou]] |[[Obec_(slovenská_správna_jednotka)|obec]] | align="right" | {{Rozloha|SK|509531}} | align="right" | {{OBP|SK|509531}} | align="right" | {{OBH|SK|509531|18.71|2}} |- |Celkom: | | align="right" | {{Rozloha|SK|502}} | align="right" | {{OBP|SK|502}} | align="right" | {{OBH|SK|502|760.62|2}} |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == {{Pamiatky v okrese|Čadca}} * [[Zoznam okresov na Slovensku]] * [[Administratívne členenie Slovenska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Čadca District}} == Externé odkazy == * [{{MOŠ URL|okres|502}} Okres Čadca v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR] {{Obce okresu Čadca|stav=uncollapsed}} {{Okresy Žilinského kraja|stav=uncollapsed}} {{Okresy Slovenska|stav=collapsed}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žilinský kraj|Čadca]] [[Kategória:Okresy na Slovensku|Čadca]] [[Kategória:Okres Čadca| ]] hrcm1b25v4brd3crxkdiwg6x9db6c22 Spišské Vlachy 0 7640 8381380 8203652 2026-10-08T10:03:07Z ~2026-54091-86 307488 /* */ 8381380 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Spišské Vlachy | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Spišské Vlachy 16Slovakia9.jpg | Popis obrázku = Námestie Slovenského národného povstania | Znak = Coat of Arms of Spišské Vlachy.svg | Vlajka = Spisske vlachy-spisska nova ves-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Spišská Nová Ves | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Hornád]] | Rieka 1 = [[Branisko (prítok Hornádu)|Branisko]] | Zemepisná šírka = 48.949722 | Zemepisná dĺžka = 20.797222 | Nadmorská výška = 389 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1243 | Starosta = Vladimír Baloga<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 053 61 | Kód = 543594 | EČV = SN | Predvoľba = +421-53 | Adresa = Mestský úrad Spišské Vlachy<br/>SNP 34<br/>053 61 Spišské Vlachy | E-mail = msuspv@spisskevlachy.sk | Telefón = 053 417 42 12 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = [https://www.spisskevlachy.sk www.spisskevlachy.sk] | Commons = Spišské Vlachy | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Spišské Vlachy''' ({{v jazyku|deu|Wallendorf}}, {{V jazyku|hun|Szepesolaszi}}) sú mesto ležiace v okrese [[Okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]], v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží na sútoku [[Hornád]]u s riečkou [[Branisko (prítok Hornádu)|Branisko]], na hranici [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]] a [[Branisko (pohorie)|Braniska]]. [[Spišská Nová Ves]] leží {{Km|20|m|w}} západne, [[Krompachy]] {{Km|7|m|w}} juhovýchodne a [[Spišské Podhradie]] {{Km|8|m|w}} severne. Mestom prechádza [[Cesta II. triedy 547 (Slovensko)|cesta II/547]] a [[Cesta II. triedy 536 (Slovensko)|II/536]], južným okrajom vedie [[železničná trať Žilina – Košice]] a západným okrajom [[železničná trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie|lokálna trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie]]. === Susedné obce === [[Bystrany]], [[Kaľava]], [[Kolinovce]], [[Krompachy]], [[Olcnava]], [[Oľšavka (okres Spišská Nová Ves)|Oľšavka]], [[Slatvina]], [[Slovinky]], [[Spišské Podhradie]], [[Vojkovce]], [[Žehra]] === Miestne časti === Dobrá Voľa a Spišské Vlachy. === Ulice === Železničná, Komenského, Včelná, Záhradná, Spišská, Hornádska, 9. mája, Vajanského, Sládkovičova, Fabiniho, Mlynská, Slovenská, Kostolná, Jarná, Okolie, Štúrova, Slnečná, 1. mája, Cintorínska, Partizánska, Slobody, SNP, Požiarnicka, Kukučínova, Hviezdoslavova, Tajovského, Jilemnického a Lipová. === Vodné toky === Mestom pretekajú rieky Hornád a Žehrica, z menších tokov to sú Mlynárka, Svätojánsky potok, Kĺčovský potok, Studenec, Oľšavský potok, Gacinek, atď. === Vodné plochy === Sústava rybníkov v rekreačnej oblasti [[Zahura|Zahurou]] == Symboly obce == * [https://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=2967 Erb mesta:] == Obyvateľstvo == [[Súbor:Spisske Vlachy - Central Square.jpg|náhľad|Panoráma mesta]] [[Súbor:Spisske Vlachy - City office.jpg|náhľad|Radnica]] ;Vývoj obyvateľstva od roku 1880 {| class=wikitable |- bgcolor="chocolate" ! '''Rok sčítania''' ! Počet obyvateľov ! Počet domov |- align ="center" | 1880 | 2 477 | 461 |- align ="center" | 1890 | 2 338 | 431 |- align ="center" | 1900 | 2 666 | 464 |- align ="center" | 1910 | 2 413 | 460 |- align ="center" | 1921 | 2 424 | 469 |- align ="center" | 1930 | 2 578 | 499 |- align ="center" | 1950 | 2 874 | 551 |- align ="center" | 1961 | 3 391 | 627 |- align ="center" | 1970 | 3 613 | 761 |- align ="center" | 1980 | 3 513 | 818 |- align ="center" | 1991 | 3 368 | 788 |- align ="center" | 2004 | 3 550 | |- align ="center" | 2009 | 3 661 | |- align ="center" |} ;Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001) {| class=wikitable |- bgcolor="yellow" ! ''' ''' ! Počet obyvateľov ! % |- align ="center" | Rímskokatolícka cirkev | 3 163 | 89,9 |- align ="center" | Gréckokatolícka cirkev | 37 | 1,1 |- align ="center" | Pravoslávna cirkev | 21 | 0,6 |- align ="center" | Evanjelická cirkev a. v. | 58 | 1,6 |- align ="center" | Bez vyznania | 143 | 4,1 |- align ="center" | Ostatné a nezistené | 96 | 2,7 |} ;Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001) {| class=wikitable |- bgcolor="green" ! ''' ''' ! Počet obyvateľov ! % |- align ="center" | slovenská | 3 441 | 97,8 |- align ="center" | maďarská | 2 | 0,1 |- align ="center" | rómska | 673 | 31,2 |- align ="center" | rusínska | 1 | 0,0 |- align ="center" | ukrajinská | 3 | 0,1 |- align ="center" | česká | 15 | 0,4 |- align ="center" | ostatné a nezistené | 3 | 0,1 |} == Kultúra a zaujímavosti == [[Súbor:Spišské Vlachy - námestie.jpg|náhľad|Hlavná ulica]] === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], trojloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku [[1434]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=20435 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Stojí na mieste staršej [[románske umenie|románskej]] stavby, ktorá vznikla po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]], a z ktorej sa dochoval víťazný oblúk a priľahlé prípory [[klenba|klenieb]] presbytéria. V [[17. storočí]] bol kostol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V [[18. storočí]] bol upravený interiér kostola v duchu [[barok]]a. V roku [[1832]] bol doplnený o vežu. Obnovou prešiel v roku [[1875]], keď vznikli súčasné okná s kružbami. Interiér kostola je zaklenutý gotickými sieťovými rebrovými klenbami. Nachádza sa tu [[rokoko]]vý hlavný [[oltár]] s mladším obrazom sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku [[1927]]. Rokoková je aj [[kazateľnica]]. Bočné oltáre sv. Kríža a [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] sú neskorobarokové z polovice 18. storočia, podobne oltár [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny]]. Bočný oltár [[Michal (anjel)|sv. Michala]] je rokokový z rovnakého obdobia. Oltár [[Svätý Jozef|sv. Jozefa]] je [[klasicizmus|klasicistický]] z polovice [[19. storočia]]. Nachádza sa tu ďalej bronzová neskorogotická [[krstiteľnica]] z roku [[1497]] a neskorogotické stallá, barokovo upravené. Súčasťou zariadenia je aj neskorogotický polychrómovaný krucifix z obdobia okolo roku [[1520]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Kostol sv. Jána Krstiteľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-kostol-sv-jana-krstitela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami a lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia37.jpg|Kostol sv. Jána Krstiteľa Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia47.jpg|Detail veže Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia48.jpg|Detail presbytéria Súbor:SpVlachy2FotoThalerTamas.JPG|Interiér kostola Súbor:SpVlachy3FotoThalerTamas.JPG|Gotická krstiteľnica </gallery> * Radnica a tzv. Malý kostol, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse štvorca s vežou, pôvodne z [[15. storočia]]. V [[stredovek]]u vznikla súčasná západná časť objektu a veža. V 17. storočí bola rozšírená do súčasných rozmerov, čím objekt získal štvorcový pôdorys.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=24826 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Reštaurovaním prešiel v roku [[1886]]. Nachádza sa tu [[Kaplnka]] nanebovstúpenia Panny Márie s neskorogotickým oltárom z obdobia okolo roku [[1500]], z ktorého sa dochovala oltárna skriňa a pohyblivé krídla. Doplnený bol v roku [[1900]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Radnica | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-radnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády objektu majú nárožnú [[bosáž]]. Stredoveká časť má okná s lomeným oblúkom, [[renesancia|renesančná]] má ostenia. Každá časť má vlastnú vysokú valbovú strechu. Veža je členená kordónovou rímsou, na nárožiach má bosáže. V hornej časti je slepá arkáda s hodinami, priebežná ochodza a ukončená je barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Spisske Vlachy - Virgin Mary Assumption Church.jpg|Radnica a tzv. Malý kostol Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia66.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia69.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia70.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia68.jpg|Detail portálu </gallery> * Katolícka fara, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L, z 15. storočia. Úpravami prešla v 17. storočí, keď vznikla jej súčasná renesančná fasáda. Obnovou prešla v [[20. storočí]]. Na prízemí a v suteréne sú dochované gotické lomené [[portál]]y.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Katolícka fara | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-katolicka-fara | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády fary sú členené profilovanými osteniami s nadokennými rímsami. Na fasáde sú umiestnené slnečné hodiny. <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia86.jpg|Katolícka fara Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia88.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia87.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia89.jpg|Detail slnečných hodín </gallery> * Mariánsky stĺp, baroková socha Panny Márie na stĺpe z roku [[1728]]. Obnovou prešiel v roku [[1873]]. Nachádza sa na námestí, pred budovou radnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Mariánsky stĺp | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-mariansky-stlp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia36.jpg|Mariánsky stĺp Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia59.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia60.jpg|Detail sochy Panny Márie Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia61.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia63.jpg </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku [[1787]]. Stojí na mieste dreveného kostola z roku [[1694]], ktorý v roku [[1727]] vyhorel. V polovici 19. storočia bola doplnená veža. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu [[neoklasicizmus|neoklasicistický]] oltár s obrazom [[Ježiš Kristus|Krista]] na mori od E. Paulyho a kazateľnica z rovnakého obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišské Vlachy – Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/spisske-vlachy-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády s nárožnými zaobleniami sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Južný portál má kamenné ostenie s páskou a vročením [[1787]] v klenáku. Veža je členená kordónovými rímsami, v hornej časti s pásovou rustikou a ukončená je zvonovitou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia27.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Evanjelický kostol.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia31.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia28.jpg|Detail portálu Súbor:Evanjelický kostol detail.jpg|Reliéf v tympanóne </gallery> * Súbor meštianskych domov, ide o dvojpodlažné radové objekty so sedlovými strechami paralelnými s uličnou čiarou. V jadre stredoveké a renesančné objekty z 15. a [[16. storočia]] majú barokové a klasicistické fasády, trojosové alebo štvorosové. Vstup bol riešený prejazdom do dvora vo forme polkruhovo alebo segmentovo ukončenej brány s vrátami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=20425 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia85.jpg|Meštianske domy na námestí Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia120.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia111.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia108.jpg Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia117.jpg|Detail portálu </gallery> === Divadlo === V súčasnosti sa divadelná sála využíva len príležitostne pri rôznych akciách, ako „Deň matiek“ a pod. V meste pôsobí ochotnícke divadlo. === Múzeá === Galéria mesta === Hudba === [[Súbor:Spišské Vlachy 16Slovakia14.jpg|náhľad|Špišské Vlachy, centrum]] V meste je veľmi obľúbená zábava v šýle country, preto sa v lete často možno stretnúť s „outdoor“ zábavami so živou country hudbou (miestna skupina Zahuráci) ale aj s inými hudobnými štýlmi. „Strediskami“ týchto zábav sú Chata Sabinka Zahurou, Karčma za mostom, Atrium reštaurácie Nova a Rudoľová záhrada. === Pomníky === Pamätník SNP, Fabiniho pomník na mestskom cintoríne, zaujímave židovské hrobky na mestskom cintoríne, busta P. O. Hviezdoslava v jednom z parkov, busta emeritného biskupa Prof. ThDr. Františka Tondru, niekoľko pamätných tabúľ, medzi nimi aj jedna venovaná [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]]. === Parky === V centre mesta je zaujímavá sústava parkov. === Pravidelné podujatia === * Dni mesta Spišské Vlachy * Dychfest * Motocross * Vianočné trhy == Občianska vybavenosť == === Farský úrad === * Rímskokatolícky - Jarná 1 * duchovný správca: ThDr. PaedDr. ICLic. Jozef Šimurdiak, PhD. * kaplán: ICLic. Peter Pincel == Školstvo == Nachádzajú sa tu štyri základné školy, jedna materská škola a dve základné umelecké školy. Základné školy: * Základná škola svätého Jána Krstiteľa * Základná škola Komenského 6 * Základná škola SNP 13 * Špeciálna základná škola. == Šport == * 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - futbal * 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - bedminton * 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - turistika * Akadémia Spišské Vlachy - futbal * Športový klub stolného tenisu Spišské Vlachy * holubári * chovatelia * rybolov * Motocross klub * Spišský lukostrelecký klub Spišské Vlachy * Gaľmus - lyžiarsko-turistický klub == Doprava == Križovatka ciest II. triedy č.546 ([[Košice]] - [[Spišské Podhradie|Spiš. Podhradie]]) a č.536 (Spišské Vlachy - [[Spišský Štvrtok|Spiš. Štvrtok]]. Uzol železničných tratí č. 180 ([[Košice]] - [[Žilina]]) a č. 187 (Spiš.Vlachy - [[Spišské Podhradie|Spiš.Podhradie]]). == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] (* [[1648]] - † [[1708]]), [[evanjelický farár]], spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy * [[Pavol Vásárhelyi]] (* [[1795]] - † [[1846]]), [[Inžinierstvo|inžinier]], zememerač * [[František Tondra]] (* [[1936]] - † [[2012]]), diecézny [[biskup]] spišskej diecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska. * [[Michal Petrek]] (* 1922 - † 1972), maliar === Pôsobili tu === * [[Karol Kalchbrenner]] (* [[1807]] - † [[1886]]), [[mykológia|mykológ]] == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Chotěboř]], [[Česko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Szikszó|Siksov]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Gizalky]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Tymbark]], Poľsko == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Spišských Vlachoch]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Spišská Nová Ves}} [[Kategória:Spišské Vlachy| ]] [[Kategória:Okres Spišská Nová Ves]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] sf84idlecggybcz6rxwcd1wkrf69xnb Holíč 0 7736 8381170 8144822 2026-10-07T17:11:43Z ~2026-54078-95 307420 /* Dejiny */ Je to Morava, čiže moravské, ale v českých zemích. 8381170 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Holíč | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Holic namestie.JPG | Popis obrázku = Námestie mieru s trojičným stĺpom | Znak = Coat of Arms of Holíč.svg | Vlajka = Holic-skalica-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Skalica | Región = Záhorie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.812222 | Zemepisná dĺžka = 17.160556 | Nadmorská výška = 185 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1205 | Starosta = [[Zdenko Čambal]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SME RODINA]] | PSČ = 908 51 | Kód = 504378 | EČV = SI | Predvoľba = +421-34 | Adresa = Mestský úrad<br/>Bratislavská 5<br/>908 51 Holíč | E-mail = primator@holic.sk | Telefón = 034 / 321 05 11 | Fax = 034 / 668 22 12 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.holic.sk | Commons = Holíč | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Holíčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Holíčan}}</ref> }} '''Holíč''' je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v [[Skalica (okres)|okrese Skalica]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. == Polohopis == Mesto Holíč leží na severe [[Záhorská nížina|Záhorskej nížiny]] {{km|88|m}} od [[Bratislava|Bratislavy]]. Je vstupnou bránou z [[Česko|Česka]] na Slovensko s hraničným priechodom na ceste [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|I/51]], ktorá spája Nitriansko a [[Trnava|Trnavu]] ({{km|72|m}}) s moravským [[Brno]]m ({{km|65|m}}). Najbližším susedným mestom je mesto [[Hodonín]] ({{km|5|m}}) v Česku. Časť regiónu [[Záhorie|Záhoria]], kde leží Holíč je súčasťou [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]]. Okresným mestom je susedná [[Skalica (mesto)|Skalica]] ({{km|7|m}}) a leží na styku dvoch morfologických celkov – [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatiny]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]]. === Ulice === 29. augusta, A. Dubčeka, Bažantnica, Bernolákova, Betlehém, Bottova, Bratislavská, Budovateľská, D. Rapanta, Duklianska, Fučíkova, Gagarinova, Hodonínska, Hollého, Hrubá Lúka, Hurbanova, Hviezdoslavova, J. Čabelku, J. J. Boora, Jednoradová, Jesenského, Jilemnického, Kamenice, Kátovská, Kollárova, Kopčanská, Kpt. Nálepku, Kukučínova, Lesná, Lidická, Lúčky, M. Nešpora, M. R. Štefánika, Malý Vinohrad, Márie Terézie, Mlynská, Moyzesova, Námestie mieru, Námestie sv. Martina, Palárikova, Partizánska, Paseky, Pod hrebeňom, Pod sýpkou, Pod Zadnou Horou, Potočná, Pri kaštieli, Pri štadióne, Priateľstva, Priečna, Rodinné domky, Ružová, Sasinkova, Schiffelova, Sibírska, SNP, Staničná, Sv. Anny, Svätojánska, Školská, Športová, Štepnice, Štúrova, Ulica Márie Terézie, Veterná, Vinohrady, Vrádištská, Vysoká, Zámocká. === Vodné toky === [[Chvojnica (prítok Moravy)|Chvojnica]], [[Morava (rieka)|Morava]] === Vodné plochy === Štrkáč, Rybník pri kaštieli, Valša == Dejiny == Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku [[Morava (rieka)|Moravu]] na diaľkovej obchodnej ceste. Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z [[neolit]]u – mladšej kamennej doby. Najdôležitejším archeologickým nálezom (oficiálne nepotvrdeným iba slovenskou archeologickou obcou) v katastrálnom území Holíča je [[Holíč (praveký kultový objekt)|praveký kultový objekt]], v ktorom sa našli opracované kamene – megality, ktorých pravosť potvrdil aj celosvetovo uznávaný odborník na megality [[Charles Tanguy Le Roux]]. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z [[Bronzová doba|bronzovej doby]], [[Železná doba|železnej doby]] i rímsko-barbarskej doby. V období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Valov u Mikulčíc]], ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Valoch, ale i [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrade]] či [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Starom Meste]] pri Uherskom Hradišti. Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov [[904]] a [[906]], keď prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva – uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli [[Arpádovci]] a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body [[Uhorsko|Uhorska]]. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici [[11. storočie|11. storočia]]. Prvýkrát sa písomne spomína v roku [[1205]] ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku [[1241]] začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad, pričom využili prírodné danosti miesta v tvare polostrova. V [[13. storočie|13. storočí]] sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku [[1296]]. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda]] v roku [[1389]]. Panstvo siahalo na severe až po moravskú [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnicu]], na východe až po [[Senica|Senicu]] a na juhu boli súčasťou panstva [[Studienka]] a [[Lakšárska Nová Ves]]. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku [[1228]] zriadil [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] v Holíči pohraničnú colnú stanicu. Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v [[14. storočie|14. storočí]] objavujú [[Matúš Čák Trenčiansky]], či [[Stibor zo Stiboríc]]. V roku [[1315]] o hrad musel [[Bitka pri Holíči|bojovať]] Matúš Čák s českým kráľom [[Ján Luxemburský|Jánom Luxemburským]]. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku [[1321]]. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku [[1332]], kedy prišlo na základe dohody kráľov [[Karol Róbert|Karola Róberta]] a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk. Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. [[Česká cesta|Českej cesty]] – významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku [[1336]]. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku [[1389]] získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky. == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva === * Slováci – 93,82 % * Česi – 3,68 % * Rómovia – 0,99 % * Ukrajinci – 0,48 % * Maďari – 0,13 % * Nemci – 0,04 % a iní === Náboženské zloženie obyvateľstva === * rímski katolíci – 66,35 % * bez vyznania – 23,20 % * evanjelici a. v. – 6,04 % * pravoslávni – 0,67 % * grécki katolíci – 0,21 % a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ''Pozri článok: [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Holíči]]'' ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Božského srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1397]]. [[Barok]]ovou úpravou prešiel na konci [[17. storočie|17. storočia]], keď bola postavená veža. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádzajú sa tu tri barokové [[oltár]]e, Božského srdca Ježišovho, [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a [[Martin z Tours|sv. Martina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gotický kostol Božského srdca Ježišovho | url = https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Holíč | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729035412/https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum archivácie = 2019-07-29 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi, lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkom a hodinami a ihlancovou helmicou. * Loretánska kaplnka, pôvodne gotická [[rotunda]] na pôdoryse osemuholníka s polygonálne ukončeným presbytériom z prvej tretiny [[15. storočie|15. storočia]]. Stojí na mieste staršej ranogotickej stavby, ktorá pôvodne slúžila ako farský kostol Holíča. Časť materiálu staršej stavby bola použitá pri stavbe súčasného kostola. V rokoch [[1727]] – [[1779]] prešla barokovou úpravou, ktorá jej dala dnešnú podobu. V 70. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] prešla obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Holíč - loretánska kaplnka | url = http://apsida.sk/c/11562/holic-loretanska-kaplnka | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti je objekt bez vnútorného zariadenia a neprístupný. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi, presbytérium je členené slepými arkádami ukončenými lomeným oblúkom. Kaplnka je ukončená [[sanktusník]]om na kruhovom pôdoryse. <gallery> Súbor:Holic kostel Bozskeho srdce Jezisova 01.jpg|Kostol Božského srdca Ježišovho Súbor:Holic church bs.jpg Súbor:Holic loretan chapel and church 02.jpg|Kostol a Loretánska kaplnka Súbor:Holic loretan chapel.jpg|Loretánska kaplnka </gallery> * Rímskokatolícky kostol [[Martin z Tours|sv. Martina]] s kláštorom [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]], jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z rokov [[1752]] – [[1755]]. Autorom stavby je cisársky staviteľ J. N. Jadot. Kapucínsky kláštor bol zrušený [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|jozefínskymi]] reformami, od roku 1755 slúžil ako farský kostol, v súčasnosti ho spravujú [[Rád premonštrátov|premonštráti]]. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariedenie kostola je barokovo-[[klasicizmus|klasicistické]] z doby vzniku stavby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostol a kláštor kapucínov | url = https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Holíč | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729035412/https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum archivácie = 2019-07-29 }}</ref> Fasády kostola sú jednoduché so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je ukončené trojuholníkovým štítom s kazulovým oknom so šambránou. Kláštor je švorkrídlová dvojpodlažná stavba s centrálnym rajským dvorom. Jej fasády sú horizontálne členené kordónovou rímsou a oknami s jednoduchými šambránami. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1787]] – [[1788]]. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s [[luneta]]mi. Zariedenie kostola vzniklo podľa návrhu Karla von Berteleho v roku [[1888]]. Nachádza sa tu [[neoklasicizmus|neoklasicistický]] oltár s obrazom Kristus na Olivovej hore. [[Krstiteľnica]] je klasicistická zo začiatku [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Holíč - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/holic-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a stredným rizalitom s pásovaním. Okná so šambránami sú segmentovo ukončené s klenákmi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s vročením 1788, z ktorého vyrastá veža s barokovou helmicou. * Kaplnka [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], baroková stavba na pôdoryse šesťuholníka z roku [[1762]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3272 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v areáli cintorína. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Strecha je ukončená dvojstupňovým šesťuholníkovým sanktusníkom. <gallery> Súbor:Holic kostel sv. Martina 02.jpg|Kostol sv. Martina Súbor:Holíč, kostol sv. Martina, interiér (6).jpg|Interiér kostola Súbor:Holic st martin square 1.jpg|Kapucínsky kláštor Súbor:Holic evangelicky kostel 01.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Holic kaple sv Floriana 01.jpg|Floriánska kaplnka </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== * [[Kaštieľ v Holíči|Holíčsky kaštieľ]], trojpodlažná dvojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z rokov [[1736]] – [[1762]]. Stojí na mieste pôvodne [[stredovek]]ého vodného hradu, ktorý vznikol pravdepodobne už v druhej polovici [[12. storočie|12. storočia]]. Pôvodný objekt bol prestavaný na opevnený palác v období gotiky, kedy patril [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšovi Čákovi Trenčianskemu]]. V 15. storočí bol objekt novo opevnený a v období [[renesancia|renesancie]], po roku [[1678]] bol výrazne prestavaný doplnením o protiturecké hviezdicové opevnenie s kazematami s vonkajšou i vnútornou priekopou. Do súčasnej podoby sa dostal po roku 1736, kedy patril [[Habsburgovci|Habsburgovcom]]. Autormi stavby sú poprední rakúski architekti pôsobiaci na cisárskom dvore, [[Franz Anton Hillebrandt|F. A. Hillebrandt]], J. N. Jadot, J. B. Chamant. Neskorobaroková stavba je umiestnená do stredu renesančného opevnenia. Stavbe dominuje východne orientované nádvorie, cour d'honneur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Holíč | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/holic | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa po devastácii v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] dochovala iba kaplnka a čínska sála s dochovanými koženými tapetami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Holíčsky zámok | url = https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Holíč | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729035412/https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum archivácie = 2019-07-29 }}</ref> Fasády sú členené v parteri horizontálnym pásovaním, na poschodiach vysokým pilastrovým rádom. Stredný [[rizalit]] je z oboch strán ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om, v ktorom sú umiestnené hodiny. <gallery> Súbor:Holic zamek 006.jpg|Kaštieľ s opevnením Súbor:Holic zamek 001.jpg Súbor:Holic zamek 007.jpg Súbor:Holic zamek 014.jpg Súbor:Holic zamek interier 004.jpg|Interiér </gallery> * Trojičný stĺp, neoklasicistické súsošie z roku [[1901]]. Obnovou prešiel v roku [[1988]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3268 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Veterný mlyn (Holíč)|Veterný mlyn]], technická pamiatka, kamenná trojpodlažná stavba na pôdoryse kruhu z 80. rokov 19. storočia. Ide údajne o jediný zachovaný historický veterný mlyn na Slovensku. Vybudoval ho stolársky majster pôvodom z [[Jevíčko|Jevíčka]] František Sláma. Využíval sa do roku [[1926]]. V roku [[1970]] prešiel obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Holíč - veterný mlyn | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/holic-veterny-mlyn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Mlyn má kamenné neomietané fasády, ukončený je kupolovitou strechou. <gallery> Súbor:Holíč-veterný mlyn.jpg|Veterný mlyn Súbor:Holic vetrny mlyn 01.jpg Súbor:Holíč, veterný mlyn, interiér (2).jpg|Interiér mlyna </gallery> * Holíčska manufaktúra na výrobu fajansy, komplex dvoch protiľahlých dvojpodlažných jednotraktových barokových objektov na pôdoryse písmena U z rokov [[1745]] – [[1762]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Manufaktúru založil František Štefan Lotrinský na mieste [[habáni|habánskych]] keramických dielní. V rokoch [[1783]] – [[1791]] boli objekty rozšírené o bočné jednopodlažné krídla. Výroba bola v týchto objektoch ukončená v roku [[1836]], keď boli stavby adaptované na kasíno. V súčasnosti je časť objektov využívaná pre potreby mestského úradu a ZUŠ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komplex manufaktúrnych budov | url = https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Holíč | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729035412/https://www.holic.sk/index.php/organizacie-zariadenia-tic/historicke-pamiatky | dátum archivácie = 2019-07-29 }}</ref> Fasády objektov majú v parteri segmentovo ukončené okná so šambránami. Obe stavby majú centrálny rizalit so vstupnou bránou ukončený polkruhovou [[atika|atikou]], na jednej strane s terčíkom, na druhej s hodinami. === Múzeá === * Múzeum Keramiky === Hudba === * DUALIT – producent SK scény *Čavalenky *Junior Monda === Parky === * Školský park * Park na námestí === Pravidelné podujatia === * Zámocké štvrtky v Holíčskom kaštieli * Holíčsky jarmok * Tradície bez hraníc na holíčskom kaštieli * Letecko modelársky deň * Cibuľa fest – festival * Stavanie Májky s Májovankou na Námestí mieru * Medzinárodný festival dychových hudieb "Z oboch brehú Moravy" == Školstvo == * Spojená škola * Základná škola Školská 2 * Základná škola Bernolákova 5 == Hospodárstvo == === Dôležité firmy === * Eissmann Automotive Slovensko, s. r. o. * Fortaco s. r. o. == Šport == * Športovo-strelecký klub Wywar Holíč * futbalový klub TJ Iskra Holíč * AK Junior Holíč – atletický klub/2ZŠ Holíč * MŠK BO Holíč – basketbalový klub * Športovo Strelecký klub 77 beta * Šachový klub Holíč * Boxový klub Box Club Holíč * Športový Klub Lúčky Holíč == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Daniel Rapant]] (* [[1897]] – † [[1988]]), [[historik]], [[archivár]] a vysokoškolský [[pedagóg]] * [[Imrich Vanek]] (* [[1908]] – † [[2001]]), priekopník moderného chovu králikov, šľachtiteľ prvých dvoch národných plemien, posudzovateľ a [[publicista]] * [[Jozef Čabelka]] (* [[1910]] – † [[1987]]), mikrometalurg a expert na zváračstvo * [[Ladislav Dorušák]] (* 1923 – † 1997), kňaz-dekan * [[Marián Hatala]] (* [[1958]]), [[básnik]], [[prozaik]], [[prekladateľ]], publicista a pedagóg === Pôsobili tu === * [[Jozef Agnelli]] (* [[1852]] – † [[1923]]), kňaz, šlachtiteľ, pestovateľ liečivých rastlín a publicista * [[Miroslav Nešpor]] (* [[1924]] – † [[1944]]), vysokoškolák, antifašita, účastník [[Slovenské národné povstanie|SNP]] === Čestné občianstvo === * [[Markus Habsburg-Lothringen]] (* [[1946]]), rakúsky šľachtic, [[arcivojvoda]] z toskánskej línie Habsburgovcov. Čestný občan mesta od roku [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mesto Holíč|meno=|titul=Mesto odovzdalo tradičné ocenenia|url=https://www.holic.sk/index.php/kultura-v-meste/3297-moto2016|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-08-13|vydavateľ=www.holic.sk|jazyk=sk-sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180813210613/https://www.holic.sk/index.php/kultura-v-meste/3297-moto2016|dátum archivácie=2018-08-13}}</ref> == Partnerské mestá == * {{flagicon|Srbsko}} [[Hložany]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Hodonín]], [[Česko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Hollabrunn]], [[Rakúsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Holíči]] == Iné projekty == {{projekt|wikt=Holíč}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Skalica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Holíč| ]] [[Kategória:Okres Skalica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestá v Trnavskom kraji]] 7tvb9hu51e3x421jd9823ib2guasmrv Špeciálna teória relativity 0 8617 8381248 8249832 2026-10-07T23:22:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381248 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} '''Špeciálna teória relativity''' (ŠTR) je [[fyzika|fyzikálna]] teória publikovaná v roku [[1905]] [[Albert Einstein|Albertom Einsteinom]]. Nahradzuje [[Isaac Newton|Newtonove]] predstavy o [[Priestor (fyzika)|priestore]] a [[čas (fyzika)|čase]] a zahŕňa teóriu [[elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] reprezentovanú [[Maxwellove rovnice|Maxwellovými rovnicami]]. Teória sa nazýva špeciálnou, lebo opisuje iba zvláštny prípad [[Einsteinov princíp relativity|Einsteinovho princípu relativity]], kde sa vplyv [[gravitácia|gravitácie]] môže zanedbať. O desať rokov neskôr publikoval Einstein [[všeobecná teória relativity|všeobecnú teóriu relativity]], ktorá zahrňuje aj [[Gravitácia|gravitáciu]]. == Motivácia pre špeciálnu teóriu relativity == Princíp relativity zaviedol už [[Galileo Galilei]]. Prekonal starý absolutistický pohľad [[Aristoteles|Aristotela]] a zastával názor, že pohyb, alebo minimálne [[rovnomerný priamočiary pohyb]], má zmysel iba relatívne (pomerne) k niečomu inému. Ďalej tvrdil, že neexistuje absolútne referenčné teleso, oproti ktorému by všetky ostatné veci mohli byť merané. Galileo zaviedol aj sadu transformácií nazývaných [[Galileove transformácie]], ktoré sa používajú dodnes a definoval 5 pohybových zákonov. Keď Newton konštruoval svoju mechaniku, prevzal [[Galileiho princíp relativity]] a zredukoval počet základných [[Newtonove pohybové zákony|pohybových zákonov na tri]]. Hoci sa zdalo, že [[Newtonova klasická mechanika]] funguje pre všetky javy zahrňujúce pevné telesá, svetlo bolo stále problematické. Newton veril, že [[svetlo]] má časticovú povahu, neskôr sa však zistilo, že model svetla ako [[priečne vlnenie|priečneho vlnenia]] vysvetľuje jeho vlastnosti omnoho lepšie. Mechanické vlnenie sa šíri v médiu, a to isté bolo predpokladané pre svetlo. Toto hypotetické médium bolo pomenované „[[Éter (fyzika)|svetlonosný éter]]“. Zdalo sa, že mal mať niektoré nezlučiteľné vlastnosti, ako napríklad byť extrémne tuhý s ohľadom na vysokú [[rýchlosť svetla]], na druhej strane takmer nehmotný, aby nespomaľoval [[Zem]] pri jej pohybe v ňom. Predstava éteru vzkriesila myšlienku [[absolútna vzťažná sústava|absolútnej vzťažnej sústavy]], ktorou by bola tá, ktorá je v vzhľadom na éter v pokoji. Na začiatku [[19. storočie|19. storočia]] začali byť svetlo, [[elektrina]] a [[magnetizmus]] považované za rôzne aspekty elektromagnetického poľa. [[James Clerk Maxwell|Maxwellove]] rovnice ukazovali, že [[elektromagnetické žiarenie]] vysielané urýchľovaným [[elektrický náboj|elektrickým nábojom]] sa vždy šíri rýchlosťou svetla. Tieto rovnice boli založené na myšlienke existencie éteru, v ktorom sa rýchlosť žiarenia nemení v závislosti na rýchlosti pohybu zdroja. Tieto vlastnosti sú analogické klasickému mechanickému vlneniu. Naproti tomu by sa mala v závislosti na rýchlosti pozorovateľa, meniť rýchlosť žiarenia. Fyzici sa pokúsili využiť túto myšlienku na zmeranie rýchlosti [[Zem]]e vo vzťahu k éteru. Najznámejší z týchto pokusov bol [[Michelson-Morleyho experiment]]. Pretože tieto pokusy boli neúspešné, vyšlo najavo, že rýchlosť svetla sa nemení s rýchlosťou pozorovateľa, a pretože – podľa Maxwellových rovníc – sa nemení ani s meniacou sa rýchlosťou zdroja, musí byť nemenná (invariantná) pre všetkých pozorovateľov. Ešte pred teóriou relativity si [[Hendrik Antoon Lorentz|Hendrik Lorentz]] a iní všimli, že elektromagnetické sily sa líšia v závislosti od umiestnenia pozorovateľa. Napríklad jeden pozorovateľ nemusel pozorovať žiadne [[magnetické pole]] v určitej oblasti, zatiaľ čo iný, pohybujúci sa smerom k prvému áno. Lorentz navrhol teóriu éteru, v ktorej objekty a pozorovatelia pohybujúci sa vzhľadom na nehybný éter podliehajú fyzickému skracovaniu ([[Lorentz-Fitzgeraldova kontrakcia]]). Ukázalo sa, že táto teória by bola v úplne zhode s výsledkami experimentov, ak by podliehal zmene navyše aj čas ([[dilatácia času]]). Zdalo sa, že jeho teória umožňuje zladiť teóriu elektromagnetického poľa a klasickú Newtonovu fyziku nahradením [[Galileiho transformácie]]. Pri práci s rýchlosťami omnoho menšími ako je rýchlosť svetla bolo možné Lorentzove transformácie zanedbať a výsledné zákony zjednodušiť do Galileiho transformácie. Lorentz navrhol platnosť tejto teórie pre všetky sily, vtedy si však neuvedomil celú silu jeho teórie. Táto teória, dnes nazývaná Lorentzova teória éteru, bola kritizovaná dokonca i Lorentzom samotným, pre jej zrejmú [[ad hoc]] podstatu. Zatiaľ čo Lorentz navrhol rovnice [[Lorentzove transformácie|Lorentzovej transformácie]], Einsteinovým prínosom bolo vysvetlenie a odvodenie týchto rovníc zo základnejších princípov a bez predpokladu existencie éteru. Einstein chcel zistiť, čo je nemenné (invariantné) pre všetkých pozorovateľov. V špeciálnej [[Teória relativity|teórii relativity]] sa zdanlivo zložité Lorentzove a Fitzgeraldove transformácie jasne odvodzujú z jednoduchej geometrie a [[Pytagorova veta|Pytagorovej vety]]. Pôvodný názov teórie bol „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“ (v nemeckom origináli – „''Zur Elektrodynamik bewegter Körper''“). Bol to [[Max Karl Ernst Ludwig Planck|Max Planck]], kto odporučil termín „relativita“, ktorý zdôrazňuje predstavu transformácie zákonov fyziky medzi pozorovateľmi relatívne sa pohybujúcimi jeden k druhému. Špeciálna teória relativity sa obvykle zaoberá chovaním objektov a pozorovateľov, ktorí zostávajú v pokoji alebo sa pohybujú konštantnou rýchlosťou. V tomto prípade hovoríme, že pozorovateľ je v [[inerciálna vzťažná sústava|inerciálnej vzťažnej sústave]]. Umiestnenie a časy udalostí zaznamenané pozorovateľmi v rôznych inerciálnych vzťažných sústavách je možné porovnať pomocou rovníc Lorentzovej transformácie. O špeciálnej teórii relativity (ďalej ŠTR) sa často nesprávne uvádza, že nemôže byť použitá na objekty a pozorovateľov, ktorých pohyb nie je rovnomerný ale zrýchlený (neinerciálne vzťažné sústavy). Dokazuje to napríklad problém „relativistickej rakety“, kde ŠTR správne predpovedá chovanie zrýchľovaných telies (tiel) v prítomnosti konštantného alebo nulového [[gravitačné pole|gravitačného poľa]] alebo tých v rotujúcej vzťažnej sústave. Táto teória iba nie je schopná opísať presne pohyb v gravitačných poliach, pri ktorom sa teleso dostáva do miest s rôznym gravitačným potenciálom. == Postuláty špeciálnej teórie relativity == Einsteinova zásluha je v tom, že sa dokázal správne zorientovať v zmätku viacerých protichodných poznatkov vtedajšej doby, a že fyziku (aplikovanú na inerciálne sústavy) postavil na dvoch základných postulátoch: * Prvý postulát (Princíp relativity) – Všetky [[Fyzikálny zákon|fyzikálne zákony]] musia byť vo všetkých inerciálnych sústavách invariantne vyjadrené. * Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla ''c'') – Rýchlosť svetla vo [[vákuum|vákuu]] je vo všetkých inerciálnych sústavách rovnaká; alebo rýchlosť svetla je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov, vo všetkých smeroch a nezávisí na rýchlosti objektu vyžarujúceho svetlo. == Matematická formulácia postulátov == V prísne matematickej formulácii špeciálnej teórie relativity predpokladajme, že [[vesmír]] existuje v štvorrozmernom [[časopriestor]]e ''M''. Jednotlivé body v časopriestore sú udalosťami; fyzikálne objekty v časopriestore opíšeme ako [[svetočiara|svetočiary]] (ak predpokladáme, že objekt je bodový) alebo [[svetoplocha|svetoplochy]] (ak predpokladáme, že objekt je väčší ako bodový). Svetočiary alebo svetoplochy opisujú iba pohyb objektu; objekt však môže mať aj iné fyzikálne charakteristiky ako [[energia|energiu]], [[hybnosť]], [[hmotnosť]], [[elektrický náboj]], atď. Okrem udalostí a fyzikálnych objektov majme navyše triedu inerciálnych pozorovateľov (ktorí môžu alebo nemusia zodpovedať vlastnému fyzikálnemu objektu). Každý inerciálny pozorovateľ je spojený s nejakou inerciálnou vzťažnou sústavou. Táto vzťažná sústava poskytuje súradnicový systém so súradnicami <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math> pre udalosti v časopriestore ''M''. Navyše táto vzťažná sústava poskytuje súradnice pre všetky ostatné charakteristiky objektu v časopriestore, napríklad poskytuje súradnice <math>(p_1,p_2,p_3,E)</math> pre [[hybnosť]] a energiu objektu, súradnice <math>(E_1,E_2,E_3,B_1,B_2,B_3)</math> pre elektromagnetické pole a pod. Predpokladajme, že pre akýchkoľvek dvoch inerciálnych pozorovateľov existuje transformácia súradníc, ktorá prevádza súradnice zo vzťažnej sústavy jedného pozorovateľa do vzťažnej sústavy druhého pozorovateľa. Táto transformácia nestanovuje iba prevod časopriestorových súradníc <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math>, ale zaisťuje aj prevod všetkých ostatných fyzikálnych súradníc, ako napr. pravidlá prevodu pre hybnosť a energiu <math>(p_1,p_2,p_3,E)</math>, atď. (V praxi je možné s týmito prevodnými pravidlami efektívne pracovať pomocou matematiky [[tenzor]]ov.) Ďalej predpokladajme, že vesmír sa riadi množstvom fyzikálnych zákonov. Matematicky sa dá každý fyzikálny zákon vyjadriť vzhľadom na súradnicu niektorej inerciálnej vzťažnej sústavy [[rovnica (matematika)|rovnicou]] (napríklad diferenciálnou), ktorá sa týka rôznych súradníc rôznych objektov v časopriestore. Typickými príkladmi sú Maxwellove rovnice a Newtonove pohybové zákony. === Prvý postulát (princíp relativity) === Žiadny fyzikálny zákon sa nemení transformáciou súradníc z jednej inerciálnej vzťažnej sústavy do druhej. Preto, ak sa objekt v časopriestore riadi matematickými rovnicami popisujúce fyzikálny zákon v jednej inerciálnej sústave, musí sa riadiť tými istými rovnicami pri použití v ľubovoľnej inej inerciálnej vzťažnej sústave. === Druhý postulát (konštantná rýchlosť svetla ''c'') === Existuje základná konštanta <math>0 < c < \infty</math> s nasledujúcou vlastnosťou. Pokiaľ A, B sú dve udalosti majúce súradnice <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math> a <math>(y_1,y_2,y_3,s)</math> v inerciálnej vzťažnej sústave <math>F</math>, a súradnice <math>(x'_1,x'_2,x'_3,t')</math> a <math>(y'_1,y'_2,y'_3,s')</math> v inej inerciálnej vzťažnej sústave <math>F'</math> potom, : <math>\sqrt{(x_1-y_1)^2 + (x_2-y_2)^2 + (x_3-y_3)^2} = c(s-t)</math> vtedy a len vtedy, ak <math>\sqrt{(x'_1-y'_1)^2 + (x'_2-y'_2)^2 + (x'_3-y'_3)^2} = c(s'-t')</math>. Neformálne, druhý postulát stanovuje, že objekty pohybujúce sa rýchlosťou svetla ''c'' v jednej vzťažnej sústave sa budú nutne pohybovať rýchlosťou svetla ''c'' vo všetkých vzťažných sústavách. Ukázalo sa, že druhý postulát sa dá matematicky odvodiť z prvého postulátu a Maxwellových rovníc, v prípade, že rýchlosť svetla ''c'' je daná <math>c = 1/\sqrt{\mu_0 \epsilon_0}</math>, kde <math>\mu_0</math> je [[permeabilita]] a <math>\epsilon_0</math> je [[permitivita]] vákua. Pretože sa Maxwellovými rovnicami riadi šírenie elektromagnetického žiarenia, akým je napríklad svetlo, označujeme bežne ''c'' ako rýchlosť svetla a druhý postulát sa dá interpretovať jednoducho ako tvrdenie, že elektrodynamika tak, ako bola popísaná Maxwellovými rovnicami, je správna, v protiklade so skoršou teóriou Galileovej relativity, ktorá bola v rozpore s Maxwellovými rovnicami (ak nepredpokladáme existenciu éteru). Formulácia druhého postulátu tak, ako je daná vyššie, však nevyžaduje existenciu elektromagnetického poľa ani Maxwellových rovníc. Z druhého postulátu je možné vyvodiť jeho silnejšiu verziu – časopriestorový interval je invariantný pri zmenách v inerciálnej vzťažnej sústave. V predchádzajúcej notácii to znamená, že : <math> c^2 (s-t)^2 - (x_1-y_1)^2 - (x_2-y_2)^2 - (x_3-y_3)^2 = c^2 (s'-t')^2 - (x'_1-y'_1)^2 - (x'_2-y'_2)^2 - (x'_3-y'_3)^2</math> pre ľubovoľné dve udalosti A, B. Tento vzťah sa dá využiť na odvodenie transformačných zákonov medzi vzťažnými sústavami, pozri Lorentzova transformácia. Postuláty špeciálnej teórie relativity sa dajú vyjadriť veľmi stručne použitím matematického jazyka [[pseudo-Riemannova varieta|pseudo-Riemannových variet]]. Druhý postulát je potom tvrdením, že štvordimenzionálny časopriestor ''M'' je pseudo-Riemannovou varietou vybavenou Lorentzovou metrikou ''g'' signatúry (3,1), ktorá je daná rovinnou [[Minkowského metrika|Minkowského metrikou]] v každej inerciálnej vzťažnej sústave. Táto metrika sa považuje za jednu z fyzikálnych veličín teórie, pretože sa istým spôsobom mení, ak zmeníme vzťažnú sústavu, a je ju možné preto využiť na opis fyzikálnych zákonov. Prvý postulát tvrdí, že zákony fyziky sú invariantné, pokiaľ sú prezentované vo vzťažnej sústave, pre ktorú ''g'' je dané Minkowského metrikou. Výhodou tejto formulácie je jednoduché porovnanie špeciálnej teórie relativity so všeobecnou teóriou relativity, ktorá obsahuje tiež dva postuláty, ale je vynechaná požiadavka, aby metrika bola Minkowského metrikou. Galileiho princíp relativity je limitným prípadom špeciálnej teórie relativity v nerelativistickej [[limita|limite]] <math>c \to \infty</math>. V tomto prípade zostáva prvý postulát nezmenený, ale druhý postulát sa zmení nasledovne: : Ak A, B sú dve udalosti majúce súradnice <math>(x_1,x_2,x_3,t)</math> a <math>(y_1,y_2,y_3,s)</math> v jednej inerciálnej sústave <math>F</math>, a súradnice <math>(x'_1,x'_2,x'_3,t')</math> a <math>(y'_1,y'_2,y'_3,s')</math> v inej inerciálnej vzťažnej sústave <math>F'</math>, potom <math>s-t = s'-t'</math>. Ak navyše <math>s-t=s'-t'=0</math>, potom: : <math>\sqrt{(x_1-y_1)^2 + (x_2-y_2)^2 + (x_3-y_3)^2} = \sqrt{(x'_1-y'_1)^2 + (x'_2-y'_2)^2 + (x'_3-y'_3)^2}</math>. Fyzikálna teória daná klasickou mechanikou a Newtonovou gravitačnou teóriou je v súlade s Galileovým princípom relativity, ale nie so špeciálnou teóriou relativity. Naopak, Maxwellove rovnice nie sú v súlade s Galileovým princípom relativity, lebo nepredpokladáme existenciu éteru. V prekvapivom množstve prípadov sa dajú odvodiť fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity (ako napríklad známa rovnica <math>E=mc^2</math>) kombináciou postulátov špeciálnej teórii relativity s hypotézou, že fyzikálne zákony v špeciálnej teórii relativity sa blížia zákonom [[Klasická mechanika|klasickej mechaniky]] v nerelativistickej limite. == Postavenie špeciálnej teórie relativity == Špeciálna teória relativity je presná iba vtedy, ak sú gravitačné účinky zanedbateľné alebo veľmi malé. V ostatných prípadoch musí byť nahradená všeobecnou teóriou relativity. Vo veľmi malých mierkach (ako napríklad [[Planckova dĺžka]] a menšie) je možné, že špeciálna teória relativity neplatí kvôli efektom [[kvantová gravitácia|kvantovej gravitácie]]. Ale v makroskopických mierkach a pri neprítomnosti silných gravitačných polí špeciálnu teóriu relativity všeobecne prijala celá fyzikálna verejnosť a výsledky pokusov, ktoré sa ju zdajú vyvracať, sú pripisované nereprodukovateľným experimentálnym chybám. Naproti tomu všeobecná teória relativity nie je stále dostatočne experimentálne preverená a dokonca doteraz neboli vyvrátené alternatívne teórie gravitácie ako napríklad [[Brans-Dickeova teória]]. == Dôsledky špeciálnej teórie relativity == Špeciálna teória relativity má niekoľko dôsledkov, ktoré sa môžu zdať mnohým ako bizarné, medzi ktorými sú: * Doba medzi dvoma udalosťami nie je medzi pozorovateľmi nemenná, ale závisí na relatívnych rýchlostiach medzi ich vzťažnými sústavami (pozri [[Lorentzova transformácia]]). * Dve súčasné udalosti na dvoch rôznych miestach v jednej vzťažnej sústave nemusia byť súčasnými v druhej vzťažnej sústave. * Rozmery (napr. dĺžka) objektu zmerané jedným pozorovateľom sa môžu líšiť od výsledkov merania toho istého objektu inými pozorovateľmi (pozri [[Lorentzova transformácia]]). * [[Paradox dvojčiat]] sa týka dvojčiat, z nich jedno odletí v kozmickej lodi letiacou rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Keď sa vráti, zistí, že druhé dvojča, ktoré zostalo na Zemi starlo omnoho rýchlejšie (alebo prvé dvojča starlo pomalšie). * [[Rebríkový paradox]], kde rebrík letiaci rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla je v garáži, ktorá je menšia. == Hmotnosť, hybnosť a energia == Okrem zrevidovaní predstáv o priestore a čase vyžaduje špeciálna teória relativity takisto aj nový pohľad na koncept hmoty, hybnosti a energie, ktoré sú dôležitými pojmami Newtonovej mechaniky. Podobne ako špeciálna relativita dala do vzájomného vzťahu priestor a čas, i u týchto ukazuje, že prakticky ide o rôzne aspekty tej istej fyzikálnej veličiny. Existuje niekoľko rovnocenných ciest ako definovať hybnosť a energiu v ŠTR. Jedna z metód používa zákony zachovania. Aby tieto zákony zostali platné v ŠTR, musia platiť v každej inerciálnej sústave. Ak by sme však urobili jednoduchý myšlienkový experiment s Newtonovými definíciami hybnosti a energie, zistíme, že tieto veličiny v ŠTR nie sú zachovávané. Jedinou ich možnou záchranou je urobiť malé zmeny v definíciách, ktoré sa uplatnia iba pri relativistických rýchlostiach. Nasledujúce nové definície boli prijaté ako správne pre hybnosť a energiu v ŠTR. Majme objekt o hmotnosti ''m'' pohybujúci sa rýchlosťou ''v''. Jeho energia a hybnosť sú dané vzťahmi: : <math>E = \gamma m c^2\,</math> : <math>p = \gamma m v \,</math> kde ''γ'' ([[Lorentzov faktor]]) je daný vzťahom: : <math>\gamma = \frac{1}{\sqrt{1 - v^2/c^2}}</math> a ''c'' je rýchlosť svetla. Výraz γ, ktorý sa v ŠTR často vyskytuje, pochádza z rovníc [[Lorentzove transformácie|Lorentzovej transformácie]]. (Dá sa povedať, že jeho hodnota zhruba opisuje, ako veľmi sa chovanie telesa líši od klasickej mechaniky. Pre γ = 1 sa teleso správa úplne newtonovsky, a pre γ → ∞ sa zvýrazňujú relativistické javy.) Vzťah energie a hybnosti vyjadruje vzorec : <math> E^2 - (p c)^2 = (m c^2)^2 \,</math>. Pre rýchlosti omnoho menšie ako je rýchlosť svetla sa γ aproximuje použitím [[Taylorov rozvoj|Taylorovho rozvoja]] a dá sa zistiť, že : <math> E \approx m c^2 + \begin{matrix} \frac{1}{2} \end{matrix} m v^2 \,</math> : <math> p \approx m v \,</math> Okrem prvého výrazu vo vyjadrení energie (diskutovaného nižšie) sú tieto vzorce presne v súlade so štandardnými definíciami newtonovskej kinetickej energie. To je ako požadované, lebo pri nízkych rýchlostiach musí ŠTR súhlasiť s newtonovskou mechanikou. Ak sa pozrieme na predchádzajúce vzorce pre energiu, jeden z nich vyzerá, že pokiaľ je objekt v pokojovom stave (''v'' = 0 a γ = 1), dostaneme nenulový energetický zvyšok: : <math>E = m c^2 \,</math> Táto energia je nazývaná pokojová energia. Pokojová energia nie je v rozpore s Newtonovou teóriou, pretože je konštantná, a čo sa kinetickej energie týka, je podstatný iba rozdiel v energii. Ak vezmeme vzorec tak, ako je napísaný, vidíme, že v teórii relativity platí, že hmotnosť je iba ďalšou formou energie. Tento vzorec sa stáva dôležitým napríklad pri meraní hmotnosti rôznych atómových jadier. Porovnaním rozdielov hmotností je možné predpovedať, ktoré [[atómové jadro|atómové jadrá]] ukrývajú veľkú vnútornú energiu, ktorá môže byť uvoľnená [[jadrová reakcia|jadrovými reakciami]]. Tieto dáta poskytli dôležité informácie pri konštrukcii [[atómová bomba|atómovej bomby]]. Dopady tohto vzorca na život v [[20. storočie|20. storočí]] z neho urobili jednu z najznámejších vedeckých rovníc. === O hmotnosti === Často, hlavne v staršej literatúre a v úvodných kurzoch fyziky, sa uvádza, že podľa špeciálnej teórie relativity so zvyšujúcou sa rýchlosťou vzrastá hmotnosť telesa. Toto tvrdenie sa opiera o jednu definíciu hmotnosti, ale v ŠTR existujú dve rôzne predstavy hmotnosti. Predchádzajúca rovnica hovorí o tzv. pokojovej hmotnosti. Táto hmotnosť je nemennou veličinou v tom zmysle, že je rovnaká pre všetkých inerciálnych pozorovateľov. Predovšetkým sa pokojová hmotnosť nezvyšuje s rýchlosťou telesa. Inou definíciou hmotnosti je [[relativistická hmotnosť]], ktorá je daná vzťahom : <math>M = \gamma m \,</math> Pretože γ rastie s rýchlosťou, takisto rastie aj relativistická hmotnosť. Táto definícia je konzistentnejšia s (relativistickou) dĺžkou a časom a je vhodná pre viacero účelov. Predovšetkým je možné jednoducho odvodiť rovnice pre energiu a hybnosť : <math> E = M c^2 \,</math> : <math> p = M v \,</math>, ktoré sú platné vo všetkých vzťažných sústavách. Pokiaľ je rýchlosť rovná nule, relativistická a pokojová hmotnosť sú si rovné. O žiadnej z týchto definícií sa nedá povedať, že je správna alebo nesprávna. Ale mnohí fyzici nemajú radi koncept relativistickej hmotnosti, pretože sa mení v Lorentzovej transformácii, a dávajú prednosť vo formulovaní ŠTR invariantnými veličinami. Naopak, pokojová hmotnosť sa stala dôležitou veličinou vo všeobecnej teórii relativity a v kvantovej teórii polí. Veľa fyzikov preto jednoducho hovorí o hmotnosti, hoci majú na mysli pokojovú hmotnosť. == Súčasnosť a kauzalita == [[Súbor:light cone sk.png|náhľad|Svetelný kužeľ]] Špeciálna teória relativity pripúšťa, že udalosti, ktoré sú súčasné v jednej vzťažnej sústave, nemusia byť súčasné v inej vzťažnej sústave. Interval AB na diagrame vpravo je „časový“. To znamená, že tu máme sústavu súradníc, v ktorej udalosť A a udalosť B nastávajú na rovnakom mieste v priestore a líšia sa iba v čase. Ak A predchádza B v tejto sústave súradníc, potom A predchádza B vo všetkých sústavách súradníc. Hypoteticky je možné premiestňovanie hmoty (alebo informácie) z A do B a môže tu nastávať príčinný vzťah (kde A je príčina a B je následok). Interval AC na diagrame je „priestorový“. To znamená, že tu máme sústavu súradníc, v ktorej sa udalosť A a udalosť B udiali súčasne, oddelené iba priestorom. Hoci tu existujú súradnicové systémy, v ktorých A predchádza C (ako je to vyznačené) a súradnicové systémy, kde C predchádza A, okrem cestovania nadsvetelnou rýchlosťou nie je možné pre žiadne teleso (ani informáciu) cestovať z A do C alebo z C do A. Preto tu nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť. == Geometria časopriestoru v špeciálnej teórii relativity == ŠTR používa „rovný“ štvorrozmerný [[Minkowského priestor]], obvykle označovaný ako časopriestor. Tento priestor je však veľmi podobný štandardnému trojrozmernému [[Euklidovský priestor|Euklidovskému priestoru]] a vďaka tomu sa s ním veľmi jednoducho pracuje. Diferenciál vzdialenosti (ds) v karteziánskom trojrozmernom priestore je definovaný ako: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 </math>, Kde <math>(dx_1,dx_2,dx_3)</math> sú diferenciály troch priestorových dimenzií. V geometrii ŠTR je pridaná štvrtá dimenzia – čas – s jednotkou ''c'', takže rovnica pre diferenciál vzdialenosti sa zmení na: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 - c^2 dt^2 </math> V mnohých situáciách môže byť užitočné považovať čas za imaginárny (napríklad to môže zjednodušiť rovnice). V takom prípade je <math>t</math> v predchádzajúcej rovnici nahradené <math>i.t'</math> a metrika sa zmení na: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 + c^2(dt')^2 </math> Pokiaľ pre zjednodušenie zmeníme počet priestorových dimenzií na dve, môžeme reprezentovať fyzikálny svet trojrozmerným priestorom: : <math> ds^2 = dx_1^2 + dx_2^2 - c^2 dt^2 </math> Vidíme, že nulové (svetelné) geodetiky ležia pozdĺž dvojkužeľa [[Súbor:sr1.svg|Svetelný dvojkužeľ|200px]] a sú definované rovnicou : <math> ds^2 = 0 = dx_1^2 + dx_2^2 - c^2 dt^2 </math>, alebo : <math> dx_1^2 + dx_2^2 = c^2 dt^2 </math> Čo dáva rovnicu [[kružnica|kružnice]] o polomere ''r = c · dt''. Ak to rozšírime do troch priestorových dimenzií, koncové body nulových geodetík budú sústredenými guľovými plochami, kde polomer = vzdialenosť ''c'' · ±čas. [[Súbor:Null spherical space (special relativity).jpg|Sústredné guľové plochy]] : <math> ds^2 = 0 = dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 - c^2 dt^2 </math> : <math> dx_1^2 + dx_2^2 + dx_3^2 = c^2 dt^2 </math> Tento prázdny dvojkužeľ reprezentuje „líniu pohľadu“ z bodu v priestore. Vtedy, keď sledujeme hviezdy a povieme „Svetlo tejto hviezdy, ktoré mi dopadá do oka, je X rokov staré.“, tak sa práve pozeráme pozdĺž línie pohľadu, pozdĺž nulové geodetiky. Pozeráme sa na udalosť vzdialenú <math>d = \sqrt{x_1^2+x_2^2+x_3^2} </math> metrov a ''d/c'' sekúnd v minulosti. Z tohto dôvodu je prázdny svetelný dvojkužeľ známy takisto ako aj „svetelný kužeľ“. (Bod v ľavom dolnom rohu znázorňuje hviezdu, počiatok súradnicového systému znázorňuje pozorovateľa a čiara ku hviezde znázorňuje nulovú geodetiku „líniu pohľadu“.) [[Súbor:sr1.svg|Svetelný dvojkužeľ|200px]] Kužeľ v oblasti ''−t'' sú informácie, ktoré bod „prijíma“, zatiaľ čo kužeľ v oblasti ''+t'' sú informácie, ktoré bod „vysiela“. == Overovanie postulátu špeciálnej teórie relativity == * [[Michelson-Morleyho experiment]] – meranie pohybu éteru vzhľadom na Zem; test smerovej invariantnosti rýchlosti svetla * [[Hamarov experiment]] – bránenie v pohybe éteru * [[Trouton-Noble experiment]] – moment sily na kondenzátore * [[Kennedy-Thorndike experiment]] – časová kontrakcia * Experimenty na testovanie vyžarovacej teórie dokázali, že rýchlosť svetla je nezávislá od rýchlosti vyžarujúceho zdroja. == Príbuzné témy == * '''Ľudia''': [[Arthur Stanley Eddington|Arthur Eddington]] | [[Albert Einstein]] | [[Hendrik Antoon Lorentz|Hendrik Lorentz]] | [[Hermann Minkowski]] | [[Bernhard Riemann]] | [[Henri Poincaré]] | [[Alexander MacFarlane]] | [[Harry Bateman]] | [[James Clerk Maxwell]] * '''Relativita''': [[Všeobecná teória relativity]] | [[Einsteinov princíp relativity]] | [[Galileiho princíp relativity]] | [[sústava súradníc]] | [[inerciálna vzťažná sústava]] | [[Lorentzove transformácie]] * '''Fyzika''': [[Newtonova mechanika]] | [[časopriestor]] | [[rýchlosť svetla]] | [[Dopplerov jav]] * '''Matematika''': [[Minkowského priestor]] | [[svetočiara]] | [[svetoplocha]] | [[Lorentzova grupa]] | [[tenzor]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://vscience.euweb.cz/relativita/ Učebný text] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050508145001/http://vscience.euweb.cz/relativita/ |date=2005-05-08 }} {{ces icon}} * [https://web.archive.org/web/20050204030539/http://martin184.webpark.cz/ Teória relativity] – online učebnica {{ces icon}} * [http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/ Astrofyzika] {{ces icon}} * [http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf Paradox dvojčat] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200717120627/http://thales.doa.fmph.uniba.sk/zlatos/la/LAG_A4.pdf |date=2020-07-17 }} [[Kategória:Špeciálna teória relativity| ]] rs63lnamj2v1k452nd7sw4slvk4jzn3 Wikipédia:Kaviareň/Rôzne 4 11211 8381181 8380851 2026-10-07T18:03:19Z MelchiorSK 157187 /* Infobox Múzeum */ odpoveď 8381181 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2026|2026]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ::::ďakujem veľmi pekne za pomoc :) Všetko som upravil a doplnil som aj fotografie. Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 14:08, 12. august 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Corin|Corin]] Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 08:00, 18. august 2026 (UTC) == Hromadné doplnenie sekcie Iné projekty == {{ping|Corin|Exestosik|Jetam2|KormiSK|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Scholastikos|Tchoř|s=1}}<!-- ping na správcov pre info, audiencia je samozrejme širšia --> Zdravím. V nadväznosti na manuálnu aktivitu pána kolegu [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] a diskusiu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Fillos_X.#Dop%C4%BA%C5%88anie_sekcie_In%C3%A9_projekty] zisťujem, či sú nejaké výhrady voči prípadnému hromadnému strojovému doplneniu [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]] ''Iné projekty'' so šablónou {{tl|Projekt}} do článkov, v ktorých chýba a ktoré majú na WD asociovanú commons kategóriu (či už cez [[d:Property:P373|P373]] alebo cez sitelink). Sekundárne by som potom v upravovaných čl. znormalizoval ešte: * markup zoznamu referencií z rôznych foriem (<code><nowiki><references /></nowiki></code>, <code><nowiki><references></references></nowiki></code>, <code><nowiki>{{Reflist}}</nowiki></code>, <code><nowiki>{{Referencie|2}}</nowiki></code> a pod.) do podoby štandardného prostého volania š. {{tl|Referencie}}, vkladajúcej zoznam referencií s responzívnym počtom stĺpcov (1{{--}}N stĺpcov v závislosti od dostupnej šírky obrazovky/okna). * odriadkovania (2+ prázdnych riadkov kdekoľvek v zdrojáku → 1 prázdny riadok). V minulosti sa prázdne riadky (mapované pri rendrovaní na prázdne odseky) využívali na zväčšenie vert. odsadenia koncových šablón od poslednej sekcie, to už ale nie je potrebné, je to zabezpečené štýlovaním. Rovnako ich občas niekto zneužil na odsadenie obsahu kvôli vloženým floating obrázkom a pod., na to ale rovnako existujú štandardné možnosti (clear). Upozorňujem, že úprava sa týka viac než 90-tisíc článkov, takže s tým bude nevyhnutne spojený nejaký diskomfort v podobe zaplnenia redaktorských watchlistov upravenými stránkami. A v nejakom percente článkov s veľmi neštandardným obsahom/markupom záveru sú možné aj rôzne anomálie, typicky vloženie sekcie na nesprávne miesto. Štandardné kontexty (vloženie pred existujúcu sekciu ''Externé odkazy'' a/alebo ''Zdroj/-e/'', vloženie pred koncové š. a kat., vloženie pred kat.) som sa snažil pokryť. Možné otázne aspekty: # či sekciu dopĺňať aj do rozlišovacích stránok, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258193] (za mňa skôr asi áno) # či sekciu dopĺňať aj do zoznamov, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258196] (dtto.) # či to vôbec stojí za to robiť: odkaz na Commons je dostupný aj z layoutu, cez sekciu ''V iných projektoch'' dropdownu <big>⋮</big> v novom Vectore, resp. cez rovnomenný slot v Monobooku (za mňa, pre konzistentnosť, že to čitateľ nájde na očakávanom mieste priamo vo výklade, to asi nejaký zmysel má) Príklady úprav viď várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608042247&limit=9], resp. 100-kusová random sample várka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot&limit=100&offset=202608051013]. Vďaka za prípadný feedback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:01, 4. august 2026 (UTC) :Ahoj. Nemám výhrady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:05, 4. august 2026 (UTC) :Fillos X. rád odklikáva niektoré úplne zbytočné veci manuálne, prednedávnom som ho konečne presvedčil i na robotické aktualizácie zoznamu najnovších článkov Portálov, takže ma táto aktivita neprekvapuje. :Z rozlišovačiek by som to každopádne vynechal, ak sa tam pridá nesúvisiaci nový význam, tak to tam bude nevhodné; ten Ružový panter je skôr výnimka podľa mňa. Áno, je to na WD, ale ten význam lokálne môže byť iný. Inak zmysel to asi má, neviem, či na to niekto kliká, ale v tom layoute (Vector 2010) som zistil, že to je, až keď mi to Fillos povedal asi 3 mesiace dozadu. V novom skrytom by som niečo také určite nehľadal. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:11, 5. august 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie je to výnimka, RS s potenciálne doplniteľným commons prelinkovaním je relativne dosť, cca 1 700. Tu je náhodná vzorka desiatich, ak by si chcel niekto pozrieť commons protistrany k nim: :::[[EF]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:EF], [[Fleming]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Fleming], [[Kostol svätej Anny]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint_Anne_Church], [[Turan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Turan], [[Válek]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:V%C3%A1lek_(surname)], [[Segregácia]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Segregation], [[Saint-Aignan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint-Aignan], [[Škoda Rapid]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0koda_Rapid], [[Ilarion]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Ilarion_(given_name)], [[Číňania]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:People_of_China]. ::Spravidla je tam kategória s podkat., ktoré zvyknú mať zmysluplnú mieru prekryvu s významami v tunajšej RS (pričom tam kde je v RS trebárs veľká časť červených wl., máš cez commons link aspoň médiá k tým významom). Ako nemám na to vyhranený názor, som ok ako s ich doplnením, tak aj s prípadným vyňatím z dopĺňania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 5. august 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Aha, ešte i na Commons je to rozl. No tak asi hej potom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:15, 5. august 2026 (UTC) ::::V časti prípadov. V inej (v tamtej vzorke Válek, segregácia, Škoda Rapid, Ilarion, Číňania) je napojená bežná commons kategória. Ale aj tam je prienik zvyčajne vcelku relevantný. Ako doplnková záležitosť k rozlišovačkám mi to príde v zásade neškodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:28, 5. august 2026 (UTC) :1. áno, 2. áno a 3. Pre bežného čitateľa je [[Wikimedia Commons|Commons]] v aktuálnom vektore ťažšie dohladateľný ako tomu bolo kedysi. Ďalšou výhodou je aj fakt, že v niektorých typoch stránkach to pridá aspoň ako-taký obsah / klikatelný link (napr. [[0. roky 15. storočia]]). A zmena starého zápisu ref. na nový (šablónovitý) je tiež prínosná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:59, 5. august 2026 (UTC) :Za mňa súhlas. Dobrý nápad spojiť doplnenie {{tl|projekt}} a náhradu {{tl|referencie}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:29, 5. august 2026 (UTC) : Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:38, 5. august 2026 (UTC) : Každé jedno rozšírenie je prínosné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:54, 6. august 2026 (UTC) :Za mňa tiež, samozrejme, môže byť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 6. august 2026 (UTC) Zatiaľ 15k várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608060613], ďalšiu potom zase večer, nech to cez deň nezapĺňa watchlisty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 6. august 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie prepracovaného návrhu článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy bola vytvorená nová verzia, odstránené propagačné formulácie a doplnené nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Prosím o názor, či súčasná verzia už dostatočne preukazuje encyklopedickú významnosť a či je možné článok presunúť do hlavného menného priestoru. Pôvodná diskusia o zmazaní: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem za posúdenie. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 08:48, 23. august 2026 (UTC) : Podľa mňa stránka nespĺňa [[Wikipédia:WV|encyklopedickú významnosť]]. [[WP:NIE|Wikipédia nie je reklama]] pre každého, komu to napadne. Každopádne v takýchto prípadoch, kedy ide o OZ s obdobnými cieľmi (dokumentácia histórie mesta atp.), by som bol ochotný poľaviť. Zaujímal by ma názor ostatných redaktorov na podobné aktivity. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:51, 6. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za názor. ::Rozumiem výhrade k encyklopedickej významnosti aj k tomu, že Wikipédia nemá slúžiť ako reklama. Práve preto som pracovnú verziu oproti pôvodnému článku výrazne upravil, odstránil propagačné formulácie a snažil sa všetky podstatné tvrdenia doložiť nezávislými zdrojmi. ::Budem rád aj za názory ďalších redaktorov, najmä či sú zdroje ako STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum v tomto prípade dostatočné na preukázanie významnosti, prípadne čo by bolo potrebné ešte doplniť. ::<nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:59, 7. september 2026 (UTC) :::Ahoj, skôr by som to formuloval ako projekt, realizovaný rovnomenným OZ... Organizáciu potlačiť do úzadia a prezentovať skôr ten projekt, ktorý mne príde zaujímavejší. Pretože teraz je to mačkopes, kde sa čitateľ stráca, o čom ten článok je. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:25, 7. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem za pripomienku, dáva mi to zmysel. ::::Pracovnú verziu som preformuloval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a rovnomenné občianske združenie bolo uvedené ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje a realizuje. ::::Upravil som najmä úvod, históriu a činnosť tak, aby bolo od začiatku jasné, že predmetom článku je dokumentačný a fotografický projekt. ::::<nowiki>Budem rád za ďalšie pripomienky k tejto upravenej verzii. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 19:48, 7. september 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, ďakujem ešte raz za doterajšie pripomienky. :::::Pracovnú verziu [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]] som podľa návrhu Pe3kZA prepracoval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a občianske združenie bolo uvedené iba ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje. :::::Mohol by sa, prosím, niekto pozrieť na aktuálnu verziu a povedať, či je už vhodná na presun do hlavného menného priestoru, prípadne čo konkrétne ešte treba upraviť? :::::Ďakujem. --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 15:39, 17. september 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis == <nowiki>Dobrý deň, som členom hudobného dua Duo Axis, preto som na svojej používateľskej stránke uviedol konflikt záujmov. Na podstránke Redaktor:Robiax/Duo Axis som pripravil pracovný návrh článku s citáciami na verejné a nezávislé zdroje. Prosím komunitu o posúdenie encyklopedickej významnosti, kvality použitých zdrojov a vhodnosti prípadného presunu článku do hlavného priestoru. Ďakujem. </nowiki> -- [[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 22:08, 26. august 2026 (UTC) :Dobrý deň, článku stále chýbajú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:53, 27. august 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za upozornenie. Návrh som doplnil o ďalší nezávislý zdroj – regionálny časopis Abovský hlásnik č. 3/2022, ktorý sa zmieňuje o vystúpení Duo Axis v Nižnej Hutke. V návrhu je už aj dobový zdroj z roku 2003 k festivalu Laugo, kde je Duo Axis z Trebišova uvedené ako laureát, a nezávislý zdroj z Podunajských Biskupíc z roku 2018. Prosím, mohli by ste sa pozrieť, či niektoré z týchto zdrojov už spĺňajú požiadavku nezávislého netriviálneho spoľahlivého zdroja, prípadne čo konkrétne by ešte bolo potrebné doložiť? Ďakujem. --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 11:22, 27. august 2026 (UTC) :::v podmienkach [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] je: :::* '''Netriviálnymi zdrojmi''' sú také zdroje, ktoré sa predmetu článku venujú obsiahlejšie, nespomínajú ho len v niekoľkých vetách alebo len ako položku v zozname, registri, programe ap. Nepatrí sem napr. zbežná zmienka o osobe v novinovom článku, výpis z obchodného registra, položka vo filmovej databáze ap. :::takže podľa mňa to podmienky nespĺňa. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:26, 27. august 2026 (UTC) ::::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem teda, že samotné zmienky o vystúpeniach ani krátka správa o ocenení nestačia a bolo by potrebné doložiť nezávislé zdroje, ktoré sa Duo Axis venujú podstatnejšie. Pokúsim sa ešte preveriť staršie tlačené a regionálne zdroje. Ďakujem za usmernenie. --Robiax --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:18, 27. august 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Príspevky redaktora Luketheslovak]] == Dávam do pozornosti ŽOK pre ľudí, ktorí náhodou nesledujú danú stránku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Bude sa to po cca mesiaci (asi sa už nik nezapojí) nejako uzatvárať či necháme to ešte otvorené? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 27. september 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Vyjadrenia ostatných so súhlasom sú asi dostatočne, nechal by som to tam však pokojne ešte chvíľu svietiť, predchádzajúce ŽOKy tam boli celé roky. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 28. september 2026 (UTC) == Prosba o kontrolu konceptu článku Katarína Vavrová == Dobrý deň, pripravil som koncept článku o akademickej maliarke a ilustrátorke Kataríne Vavrovej (dcéra Milana Vavra): [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]]. Som jej rodinný príslušník, preto článok nevkladám do hlavného priestoru sám – konflikt záujmov mám priznaný na svojej používateľskej stránke. Text má 22 zdrojov (GMB, Danubiana, Tatranská galéria, Web umenia, Pravda, TASR, Francúzsky inštitút); bol pripravený s pomocou AI asistenta a údaje boli overené voči uvedeným zdrojom. Prosím skúsených redaktorov o kontrolu neutrality a zdrojov a, ak je článok v poriadku, o presun do hlavného priestoru (kategórie sú v koncepte zakomentované). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 20:25, 3. september 2026 (UTC) :Zdravím, za mňa je to v poriadku. Pokojne to presuňte. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:43, 4. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za kontrolu! Účet je nový a systém mi presun ešte nedovolí (nie som automaticky schválený redaktor). Mohli by ste, prosím, presunúť stránku [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]] na [[Katarína Vavrová]]? Kategórie na konci textu sú zakomentované – po presune ich odkomentujem (alebo prosím aj o to). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:55, 4. september 2026 (UTC) :::Tak skopíruj a vlož, je to jedno, len nech to je pod tvojím účtom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:58, 4. september 2026 (UTC) ::::Hotovo – článok je v hlavnom priestore: [[Katarína Vavrová]] (kategórie odkomentované, podstránku som označil na zmazanie). Ďakujem za ochotu a rýchlosť! --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 07:09, 4. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie konceptu článku Milan Meinl (autobiografia) == Dobrý deň, po článku o Kataríne Vavrovej som pripravil koncept článku o jej synovi, reštaurátorovi Milanovi Meinlovi: [[Redaktor:Hans Chirstens/Milan Meinl]]. Otvorene: ide o autobiografiu – účet patrí osobe, o ktorej článok je (priznané na mojej používateľskej stránke), preto ho do hlavného priestoru nevkladám sám. Zdroje: regionálna tlač v Nemecku (Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 – zákazka obce Au in der Hallertau, Südkurier 2023 – Münster Radolfzell, Schwarzwälder Bote 2023 – Falkensteiner Kapelle), rozhovory s K. Vavrovou (Pravda 2022, TASR 2017), ORSR. Prosím o posúdenie významnosti a neutrality – a ak je to na Wikipédiu zatiaľ málo, radšej to povedzte rovno, počkám na ďalšie zdroje. Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 14:30, 7. september 2026 (UTC) :{{Re|Hans Christens}} Zdravím, mne teda článok pripadá ako promo pre seba samého, nevidím v ňom úplne [[Wikipédia:WV|významnosť]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:17, 7. september 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Ďakujem za úprimnú reakciu. K „promu“: koncept som ešte skrátil – vyhodil som všetko, čo bolo doložené len vlastnou stránkou firmy (opis služieb), ostali fakty z nezávislých zdrojov; ak prekáža niečo konkrétne, pokojne škrtnite alebo napíšte, vyhoviem. K významnosti si dovolím oponovať: nejde o vlastné vyhlásenia, ale o tri nezávislé regionálne denníky v troch rokoch, ktoré ho menujú ako reštaurátora povereného prácami na chránených pamiatkach – Schwarzwälder Bote 2023 (Falkensteiner Kapelle, Schramberg), Südkurier 2023 (Hausherrenkapelle v radolfzellskom Münstri, päťročná obnova za 4,3 mil. €) a Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 (obec Au in der Hallertau mu so súhlasom pamiatkového úradu zadala obnovu chránených stĺpov, 51 500 €). Odporúčanie [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]] samo hovorí, že zoznam kritérií nie je uzavretý a rozhoduje, či je o osobe dosť nezávislých overiteľných informácií na nestranný článok – každá veta konceptu má zdroj mimo mňa. Rozumiem však, že sú to zmienky pri projektoch, nie profil. Otázka na rovinu: ak je pre vás hranicou samostatný profilový článok v tlači, povedzte to a koncept ostane v mojom priestore, kým taký nevznikne. Nechcem nič pretláčať, len mať jasno, čo chýba. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:17, 8. september 2026 (UTC) :::Zdravím, toto už nie... Je to výslovne selfpromo na činnosť vlastnej spoločnosti; tie zdroje sa ani nevzťahujú k Vašej osobe, ale skôr k 1) spoločnosti, respektíve jej zákazkám, 2) osobám, ktoré sú s Vami pokrvne spríbuznené. Ak sa aj spomínate v tých článkoch, ide (aspoň, čo som námatkovo pozeral) o ''triviálne'' zmienky jednou vetou... (dva nezávislé, ''netriviálne'' spoľahlivé zdroje). Navyše ide o správy typu mestská denná tlač, čo nie je ani úplne „spoľahlivý zdroj“: nie preto, že by museli uvádzať nepravdivé údaje, ale spomína sa tam všeličo, pravidelne, čo spoľahlivo nedokazuje encyklopedickú významnosť (pr. havária v centre hlavného mesta nebude encyklopedicky významná, hoci mestské správy o nej informovať môžu). Čiže toto žiaľ nestačí. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:45, 8. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem Scholastikovi za zhodnotenie, presne tak; chýbajú mi tam [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Nemyslím, že ktorýkoľvek zdroj sa venuje Vám priamo ako osobe. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:50, 9. september 2026 (UTC) == Infobox Múzeum == Ahojte, na svojom [[Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko|pieskovisku]] som prepracoval šablónu [[Šablóna:Infobox Múzeum]]. Upravil som jej štruktúru, parametre aj niektoré technické riešenia tak, aby bola univerzálnejšie použiteľná pre múzeá, galérie a príbuzné inštitúcie. Pred jej prípadným nasadením naostro by som bol rád za vaše pripomienky, postrehy či návrhy na úpravy. Ak máte chvíľu, pozrite sa, prosím, na jej aktuálnu podobu a dajte vedieť, či vám tam niečo chýba, prípadne či by ste niektoré parametre alebo riešenia upravili. Budem rád za akúkoľvek spätnú väzbu ešte pred tým, než sa šablóna začne používať vo väčšom rozsahu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:03, 26. september 2026 (UTC) :{{Odpoveď|MelchiorSK}} Ahoj, za mňa je to fajn, dobrá práca. Super, že si do šablóny implementoval súradnice. Akurát z parametrov pozerám, že zmizlo ''Zbierka'', tento parameter by som možno ponechal, keďže pri počte zb. predmetov sa jedná o málo premenlivé číslo a v niektorých článkoch je aj uvedený. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:42, 26. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, pohrával som sa s myšlienkou ako naložiť s parametrom o počte zb. predmetov. Zámerne som ho nedával a uvidím aká bude spätná väzba. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 09:50, 27. september 2026 (UTC) :{{re|MelchiorSK}} Si si vedomý toho, že v tej š. kompletne prekopávaš sadu parametrov bez zabezpečenia spätnej kompatibility (z pôvodných v novej implementácii chýba napr. Meno, Krajina, Vedúci, Kurátor, Zbierka, Návštevníci), hej? Predpokladám teda, že máš v pláne v prípade náhrady prejsť jej existujúich ~130 výskytov v čl. a volania upraviť na nový tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ahoj, mojím cieľom bolo šablónu prečistiť a zjednodušiť. Parametre ako Vedúci, Kurátor či Návštevníci mi prišli pre túto šablónu nadbytočné. Určite nenechám existujúce volania nefunkčné. Ak sa zhodneme, že tie vynechané parametre naozaj netreba, prejdem všetkých ~130 výskytov ručne/botom a upravím ich na nový tvar. Ak by však podľa teba (alebo ostatných) niektoré z nich mali predsa len zostať, viem ich do novej implementácie ešte doplniť ako voliteľné. Vďaka za ostražitosť! --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 10:39, 27. september 2026 (UTC) :{{Re|MelchiorSK}} Cením snahu zjednodušiť šablónu. Avšak keď už ide o tento typ šablóny, vôbec neoceňujem, ak sú všetky parametre "povinné" (= vždy zobrazované). Napr. právna forma vôbec nemusí byť povinným parametrom a dohľadávať ju - napr. pre zahraničné inštitúcie - niekedy nemusí byť jednoduché. Tiež napr. nemusím vždy vedieť (čo vedieť, ani chcieť) dohľadať, kedy inštitúcia vznikla. To isté napr. mestská časť (nie všetky mesta nutne majú mestské časti). Pre takto všeobecné šablóny mi pripadá lepšie mať väčšinu parametrov zobrazovaných len ak sú vyplnené. :Súhlasím i s Teslatonom ohľadne kompatiblity, to odchytil dobre. Na spätnú kompatibilitu sa dajú keď tak vylistovať jednotlivé použitia a to, či obsahujú konkrétne parametre pomocou botov, ktoré by si mohol potom manuálne upraviť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:41, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Vďaka za reakciu. Pri tých parametroch to vnímam tak, že ak niekto nejaký údaj nevie, jednoducho ho nevyplní a nechá to na ostatných redaktorov (pokojne to neskôr prejdem a doplním ja :) ). Mnohé z tých informácií (zakladateľ, rok založenia a pod.) by navyše mali byť priamo v texte článku alebo sa dajú ľahko overiť na oficiálnom webe inštitúcie. Ohľadne spätnej kompatibility a úprav mi napadlo iné riešenie: vytvoriť úplne novú šablónu Infobox: Múzeum a galéria. Tú by som potom postupne manuálne nasadil do tých cca +-130 článkov, čím by som úplne eliminoval problémy s kompatibilitou starej šablóny. Stará šablóna by sa po kompletnom nahradení mohla jednoducho zmazať alebo archivovať. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:02, 27. september 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK|s=1}} Aha ok, riešim blbosti, keď to nie je vyplnené, nezobrazí sa to. Čo má asi vyriešené Geobox na pozadí. V tom prípade v pohode. :::A podľa mňa by nová šablóna bola rozhodne lepšia, Geobox je úplný bordel podľa mňa (tu by to bolo asi jedno, ale i tak). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:09, 27. september 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|MelchiorSK|s=1}} Nezobrazovanie nevyplnených hodnôt rieši asi každá generická IB šablóna, je to historicky jedna z ich základných pridaných hodnôt, nemusieť v konkrétnej implementácii podmienkovať zobrazenie každého jedného riadku. ::::Čo sa názvu, nechal by som IB Múzeum, tvar "Múzeum a galéria" je rozvláčny a spojka "a" sa tam nehodí (patrilo by tam keď už tak "alebo", čo by bolo ešte rozťahanejšie). Zabezpečiť spätnú kompatibilitu pre tých zopár parametrov nie je žiaden problém, k niektorým stačí dočaný alias (<code><nowiki>{{#if: {{{nový názov|}}} | {{{nový názov|}}} | {{{starý názov|}}} }}</nowiki></code>, resp. aj len <code><nowiki>{{{nový názov|{{{starý názov|}}}}}</nowiki></code>, čo nie je robustné s ohľadom na prázdne hodnoty, v tomto prípade by to ale nemalo prekážať, keďže volania by nemali obsahovať rovnaký parameter súbežne pod starým aj novým názvom), k zvyšným reálna položka, ktorá sa môže časom vyhodiť. ::::Čo sa týka toho, ktorú generickú IB šablónu pri implementácii použiť, do úvahy prichádza [[Šablóna:Infobox|Infobox]], [[Šablóna:Geobox|Geobox]], prípadne aj [[Šablóna:Infobox (modul)|Infobox (modul)]], využívajúca Lua modul [[Modul:Infobox|Infobox]] (čo tu ale nateraz nie je reálne moc zaužívané a doladené). Geobox možno je "bordel", sprosto povedané (neodpustím si: verím, že sa vieš pochváliť množstom podobne hodnotných implementácií so zenovo krásnou architektúrou a zdrojákmi... ;), čo sa týka komplexity implementácie a rôznych hackov, tá je ale pred tvorcami wrapper šablón normálne skrytá, takže by to nemalo spôsobovať žiadne katastrofálne problémy, pričom svoju hodnotu pre určité typy šablón stále má, aj keď je letitý, keďže nebol navhrhovaný úplne insitne a bez citu pre vec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:47, 27. september 2026 (UTC) :::::Je to bordel kvôli parametrom a názvom, pretože nikdy neviem, čo je čo. Nie kvôli implementácii na pozadí. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:18, 28. september 2026 (UTC) :::::Ok, ja nechám ešte otvorenú diskusiu tu do konca týždňa. Ak nebude mať nikto pripomienky tak šablónu ešte doladím a potom nasadím. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:29, 28. september 2026 (UTC) Keďže k návrhu už nepribudli žiadne ďalšie pripomienky, považujem diskusiu za uzavretú. Šablónu ešte doladím podľa doterajších podnetov a následne ju v priebehu októbra nasadím do používania. Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:34, 5. október 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK}}IČO a právnu by som vyhodil, nie je to dôležité. Skôr by som prial počet návštevníkov, to sa mi zdá relevantnejšie. Otvoriť aj viaceré možnosti adm. členenia ako provinicie (napr. Kanada), departmenty, teritóriá, atď. Dátum otvorenia a zatvorenia by som dal k sebe. IMHO sa historický región bude písať do názvu <code>[[Zvolenská župa]]</code>, nie <code>župa <br> [[Zvolenská župa|Zvolenská]]</code>. Je treba ten parameter Typ historického regiónu? Vo vysvetlivkách máš ešte pozostatky kostola. Aký je rozdiel medzi Objektami a Ďalšími budovami? Súčasť sa mi tiež hodí blízsko vlastníka (najmä ak sa za vlastníka považujú aj právnické osoby). Trochu zvláštne je aj používanie mužského rodu pričom múzeum je stredného a galéria ženského. Alebo je to kompromis?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 5. október 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] trochu s krížikom po funuse, ale ďakujem za pripomienky. Nesúhlasím však s vypustením IČO a právnej formy. Ide o základné identifikačné údaje inštitúcie, minimálne rovnako relevantné ako ostatné parametre. Navyše počet návštevníkov je údaj, ktorého aktuálnosť je v šablóne dlhodobo prakticky neudržateľný, keďže sa pravidelne mení. K administratívnemu členeniu: šablóna vychádza zo základu [[Šablóna:Geobox|Geoboxu]], takže neviem, či sú v ňom už zapracované provincie, departmenty či teritóriá. Asi nie ako áno. V prípade potreby by však nemal byť problém ich doplniť. „Pozostatky kostola“ vo vysvetlivkách je pozostatok staršej verzie šablóny, to opravím. Zároveň upozorňujem, že od poslednej úpravy sa zmenili aj niektoré parametre. Namiesto „objekty“ a „ďalšie budovy“ sú teraz „objekty“ a „pobočky a pracoviská“. Zámer je taký, že objekty predstavujú hlavné súčasti múzea alebo galérie, zatiaľ čo pobočky a pracoviská označujú samostatné organizačné jednotky v rámci väčšej siete, ako je napríklad [[Slovenské národné múzeum|SNM]]. Parameter „súčasť“ je určený práve pre prípady, keď je múzeum alebo galéria súčasťou takejto inštitúcie (napr. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči je súčasťou SNM). Dátumy otvorenia a zatvorenia dám k sebe. Používanie mužského rodu je zatiaľ kompromis vyplývajúci z univerzálneho charakteru šablóny pre múzeá, galérie, prípadne pre skanzeny a podobné inštitúcie. Ak by sa ukázalo ako problematické, dá sa to upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:11, 5. október 2026 (UTC) :::::{{Re|MelchiorSK}} Áno, sú základné identifikačné údaje inštitúcie, ale nie v encyklopedickom kontexte. Sú dôležité pri faktúrovaní, uzatváraní zmlúv, atď., ale nedajú čitateľovi v podstate nijaké informácie o inštitúcii. Právna forma ako-tak ponúkne nejaký odhad kam inštitúciu zaradiť či k štátu, alebo mestu alebo súkromníkovi. Ale je to len odhad a lepšie vypovie parameter Vlastník (alebo Zriaďovateľ?). IČO je česko(-)slovenská záležitosť, aj z tohto dôvodu by som ju neuvádzal. Právna forma má tiež rôzne možnosti a tak de facto budú tieto dve položky vypĺňané len v slovenskom a možno českom kontexte. Sú to skôr položky na Wikidáta. ::::: Pobočky a pracoviská je výstižnejšie, dal by som ich pred objektmi (sú formálne ustanovené, objekty nie sú?). Súčasť, mužský rod ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:12, 5. október 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Súhlasím, IČO môžem odstrániť. Právnu formu by som však ponechal, aby bolo možné inštitúciu správne zaradiť. Parameter „Vlastník“ by sa mohol premenovať na „Zriaďovateľ“. Pri poradí objektov, pobočiek a pracovísk sa ešte viem pohrať a podľa potreby ho upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:03, 7. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] Len pls. daj pozor aby pri zavedení sa niektoré parametre už použité v súčasných článkoch nestratili... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 5. október 2026 (UTC) ::Jasné, myslím na to. Radšej na nasadenie šablóny idem pomaly, aby som predišiel nejakým patáliam. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:44, 5. október 2026 (UTC) == Dotazník pre komunitu == Ahojte, v rámci WMSK by sme chceli urobiť dotazník pre komunitu (redaktorov i čitateľov) ohľadne aktivít, do ktorých by sa chceli zapojiť (online editathony, editathony fyzicky, fyzické stretnutia bez prispievania na Wiki, workshopy na naučenie pre nováčikov, fotoprechádzky atp.). Chceli by sme zistiť, do akých aktivít by ste sa chceli zapojiť a prípadne zistiť, kde a ako organizovať aktivity pre nováčikov. Zároveň by sme na to radi využili sitenotice banner, primárne kvôli tým čitateľom. Mal by s tým niekto problém? Asi by bol len biely s odkazom na Google forms, nič extra svietivé alebo tak, pravdepodobne koncom októbra do polovice novembra. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:27, 6. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] V princípe nemám problém podporiť, akurát nech ten banner je dobre vyriešený (atraktívnosť, funkčnosť a jasnosť) a taktiež by tam istú dobu mal byť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 6. október 2026 (UTC) s0z2l4lvtfiyspq0dtr12neuvh0plo0 8381395 8381181 2026-10-08T11:24:32Z Jetam2 30982 /* Infobox Múzeum */ re 8381395 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2026|2026]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ::::ďakujem veľmi pekne za pomoc :) Všetko som upravil a doplnil som aj fotografie. Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 14:08, 12. august 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Corin|Corin]] Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 08:00, 18. august 2026 (UTC) == Hromadné doplnenie sekcie Iné projekty == {{ping|Corin|Exestosik|Jetam2|KormiSK|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Scholastikos|Tchoř|s=1}}<!-- ping na správcov pre info, audiencia je samozrejme širšia --> Zdravím. V nadväznosti na manuálnu aktivitu pána kolegu [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] a diskusiu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Fillos_X.#Dop%C4%BA%C5%88anie_sekcie_In%C3%A9_projekty] zisťujem, či sú nejaké výhrady voči prípadnému hromadnému strojovému doplneniu [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]] ''Iné projekty'' so šablónou {{tl|Projekt}} do článkov, v ktorých chýba a ktoré majú na WD asociovanú commons kategóriu (či už cez [[d:Property:P373|P373]] alebo cez sitelink). Sekundárne by som potom v upravovaných čl. znormalizoval ešte: * markup zoznamu referencií z rôznych foriem (<code><nowiki><references /></nowiki></code>, <code><nowiki><references></references></nowiki></code>, <code><nowiki>{{Reflist}}</nowiki></code>, <code><nowiki>{{Referencie|2}}</nowiki></code> a pod.) do podoby štandardného prostého volania š. {{tl|Referencie}}, vkladajúcej zoznam referencií s responzívnym počtom stĺpcov (1{{--}}N stĺpcov v závislosti od dostupnej šírky obrazovky/okna). * odriadkovania (2+ prázdnych riadkov kdekoľvek v zdrojáku → 1 prázdny riadok). V minulosti sa prázdne riadky (mapované pri rendrovaní na prázdne odseky) využívali na zväčšenie vert. odsadenia koncových šablón od poslednej sekcie, to už ale nie je potrebné, je to zabezpečené štýlovaním. Rovnako ich občas niekto zneužil na odsadenie obsahu kvôli vloženým floating obrázkom a pod., na to ale rovnako existujú štandardné možnosti (clear). Upozorňujem, že úprava sa týka viac než 90-tisíc článkov, takže s tým bude nevyhnutne spojený nejaký diskomfort v podobe zaplnenia redaktorských watchlistov upravenými stránkami. A v nejakom percente článkov s veľmi neštandardným obsahom/markupom záveru sú možné aj rôzne anomálie, typicky vloženie sekcie na nesprávne miesto. Štandardné kontexty (vloženie pred existujúcu sekciu ''Externé odkazy'' a/alebo ''Zdroj/-e/'', vloženie pred koncové š. a kat., vloženie pred kat.) som sa snažil pokryť. Možné otázne aspekty: # či sekciu dopĺňať aj do rozlišovacích stránok, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258193] (za mňa skôr asi áno) # či sekciu dopĺňať aj do zoznamov, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258196] (dtto.) # či to vôbec stojí za to robiť: odkaz na Commons je dostupný aj z layoutu, cez sekciu ''V iných projektoch'' dropdownu <big>⋮</big> v novom Vectore, resp. cez rovnomenný slot v Monobooku (za mňa, pre konzistentnosť, že to čitateľ nájde na očakávanom mieste priamo vo výklade, to asi nejaký zmysel má) Príklady úprav viď várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608042247&limit=9], resp. 100-kusová random sample várka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot&limit=100&offset=202608051013]. Vďaka za prípadný feedback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:01, 4. august 2026 (UTC) :Ahoj. Nemám výhrady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:05, 4. august 2026 (UTC) :Fillos X. rád odklikáva niektoré úplne zbytočné veci manuálne, prednedávnom som ho konečne presvedčil i na robotické aktualizácie zoznamu najnovších článkov Portálov, takže ma táto aktivita neprekvapuje. :Z rozlišovačiek by som to každopádne vynechal, ak sa tam pridá nesúvisiaci nový význam, tak to tam bude nevhodné; ten Ružový panter je skôr výnimka podľa mňa. Áno, je to na WD, ale ten význam lokálne môže byť iný. Inak zmysel to asi má, neviem, či na to niekto kliká, ale v tom layoute (Vector 2010) som zistil, že to je, až keď mi to Fillos povedal asi 3 mesiace dozadu. V novom skrytom by som niečo také určite nehľadal. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:11, 5. august 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie je to výnimka, RS s potenciálne doplniteľným commons prelinkovaním je relativne dosť, cca 1 700. Tu je náhodná vzorka desiatich, ak by si chcel niekto pozrieť commons protistrany k nim: :::[[EF]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:EF], [[Fleming]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Fleming], [[Kostol svätej Anny]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint_Anne_Church], [[Turan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Turan], [[Válek]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:V%C3%A1lek_(surname)], [[Segregácia]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Segregation], [[Saint-Aignan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint-Aignan], [[Škoda Rapid]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0koda_Rapid], [[Ilarion]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Ilarion_(given_name)], [[Číňania]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:People_of_China]. ::Spravidla je tam kategória s podkat., ktoré zvyknú mať zmysluplnú mieru prekryvu s významami v tunajšej RS (pričom tam kde je v RS trebárs veľká časť červených wl., máš cez commons link aspoň médiá k tým významom). Ako nemám na to vyhranený názor, som ok ako s ich doplnením, tak aj s prípadným vyňatím z dopĺňania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 5. august 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Aha, ešte i na Commons je to rozl. No tak asi hej potom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:15, 5. august 2026 (UTC) ::::V časti prípadov. V inej (v tamtej vzorke Válek, segregácia, Škoda Rapid, Ilarion, Číňania) je napojená bežná commons kategória. Ale aj tam je prienik zvyčajne vcelku relevantný. Ako doplnková záležitosť k rozlišovačkám mi to príde v zásade neškodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:28, 5. august 2026 (UTC) :1. áno, 2. áno a 3. Pre bežného čitateľa je [[Wikimedia Commons|Commons]] v aktuálnom vektore ťažšie dohladateľný ako tomu bolo kedysi. Ďalšou výhodou je aj fakt, že v niektorých typoch stránkach to pridá aspoň ako-taký obsah / klikatelný link (napr. [[0. roky 15. storočia]]). A zmena starého zápisu ref. na nový (šablónovitý) je tiež prínosná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:59, 5. august 2026 (UTC) :Za mňa súhlas. Dobrý nápad spojiť doplnenie {{tl|projekt}} a náhradu {{tl|referencie}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:29, 5. august 2026 (UTC) : Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:38, 5. august 2026 (UTC) : Každé jedno rozšírenie je prínosné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:54, 6. august 2026 (UTC) :Za mňa tiež, samozrejme, môže byť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 6. august 2026 (UTC) Zatiaľ 15k várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608060613], ďalšiu potom zase večer, nech to cez deň nezapĺňa watchlisty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 6. august 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie prepracovaného návrhu článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy bola vytvorená nová verzia, odstránené propagačné formulácie a doplnené nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Prosím o názor, či súčasná verzia už dostatočne preukazuje encyklopedickú významnosť a či je možné článok presunúť do hlavného menného priestoru. Pôvodná diskusia o zmazaní: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem za posúdenie. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 08:48, 23. august 2026 (UTC) : Podľa mňa stránka nespĺňa [[Wikipédia:WV|encyklopedickú významnosť]]. [[WP:NIE|Wikipédia nie je reklama]] pre každého, komu to napadne. Každopádne v takýchto prípadoch, kedy ide o OZ s obdobnými cieľmi (dokumentácia histórie mesta atp.), by som bol ochotný poľaviť. Zaujímal by ma názor ostatných redaktorov na podobné aktivity. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:51, 6. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za názor. ::Rozumiem výhrade k encyklopedickej významnosti aj k tomu, že Wikipédia nemá slúžiť ako reklama. Práve preto som pracovnú verziu oproti pôvodnému článku výrazne upravil, odstránil propagačné formulácie a snažil sa všetky podstatné tvrdenia doložiť nezávislými zdrojmi. ::Budem rád aj za názory ďalších redaktorov, najmä či sú zdroje ako STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum v tomto prípade dostatočné na preukázanie významnosti, prípadne čo by bolo potrebné ešte doplniť. ::<nowiki>Ďakujem. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 16:59, 7. september 2026 (UTC) :::Ahoj, skôr by som to formuloval ako projekt, realizovaný rovnomenným OZ... Organizáciu potlačiť do úzadia a prezentovať skôr ten projekt, ktorý mne príde zaujímavejší. Pretože teraz je to mačkopes, kde sa čitateľ stráca, o čom ten článok je. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:25, 7. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem za pripomienku, dáva mi to zmysel. ::::Pracovnú verziu som preformuloval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a rovnomenné občianske združenie bolo uvedené ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje a realizuje. ::::Upravil som najmä úvod, históriu a činnosť tak, aby bolo od začiatku jasné, že predmetom článku je dokumentačný a fotografický projekt. ::::<nowiki>Budem rád za ďalšie pripomienky k tejto upravenej verzii. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 19:48, 7. september 2026 (UTC) :::::Dobrý deň, ďakujem ešte raz za doterajšie pripomienky. :::::Pracovnú verziu [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]] som podľa návrhu Pe3kZA prepracoval tak, aby bol článok primárne o projekte Bratislava a jej premeny a občianske združenie bolo uvedené iba ako subjekt, ktorý projekt zastrešuje. :::::Mohol by sa, prosím, niekto pozrieť na aktuálnu verziu a povedať, či je už vhodná na presun do hlavného menného priestoru, prípadne čo konkrétne ešte treba upraviť? :::::Ďakujem. --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 15:39, 17. september 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie návrhu článku Duo Axis == <nowiki>Dobrý deň, som členom hudobného dua Duo Axis, preto som na svojej používateľskej stránke uviedol konflikt záujmov. Na podstránke Redaktor:Robiax/Duo Axis som pripravil pracovný návrh článku s citáciami na verejné a nezávislé zdroje. Prosím komunitu o posúdenie encyklopedickej významnosti, kvality použitých zdrojov a vhodnosti prípadného presunu článku do hlavného priestoru. Ďakujem. </nowiki> -- [[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 22:08, 26. august 2026 (UTC) :Dobrý deň, článku stále chýbajú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 05:53, 27. august 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za upozornenie. Návrh som doplnil o ďalší nezávislý zdroj – regionálny časopis Abovský hlásnik č. 3/2022, ktorý sa zmieňuje o vystúpení Duo Axis v Nižnej Hutke. V návrhu je už aj dobový zdroj z roku 2003 k festivalu Laugo, kde je Duo Axis z Trebišova uvedené ako laureát, a nezávislý zdroj z Podunajských Biskupíc z roku 2018. Prosím, mohli by ste sa pozrieť, či niektoré z týchto zdrojov už spĺňajú požiadavku nezávislého netriviálneho spoľahlivého zdroja, prípadne čo konkrétne by ešte bolo potrebné doložiť? Ďakujem. --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 11:22, 27. august 2026 (UTC) :::v podmienkach [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] je: :::* '''Netriviálnymi zdrojmi''' sú také zdroje, ktoré sa predmetu článku venujú obsiahlejšie, nespomínajú ho len v niekoľkých vetách alebo len ako položku v zozname, registri, programe ap. Nepatrí sem napr. zbežná zmienka o osobe v novinovom článku, výpis z obchodného registra, položka vo filmovej databáze ap. :::takže podľa mňa to podmienky nespĺňa. --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:26, 27. august 2026 (UTC) ::::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem teda, že samotné zmienky o vystúpeniach ani krátka správa o ocenení nestačia a bolo by potrebné doložiť nezávislé zdroje, ktoré sa Duo Axis venujú podstatnejšie. Pokúsim sa ešte preveriť staršie tlačené a regionálne zdroje. Ďakujem za usmernenie. --Robiax --[[Redaktor:Robiax|Robiax]] ([[Diskusia s redaktorom:Robiax|diskusia]]) 12:18, 27. august 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Príspevky redaktora Luketheslovak]] == Dávam do pozornosti ŽOK pre ľudí, ktorí náhodou nesledujú danú stránku. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Bude sa to po cca mesiaci (asi sa už nik nezapojí) nejako uzatvárať či necháme to ešte otvorené? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:57, 27. september 2026 (UTC) ::{{Re|Fillos X.}} Vyjadrenia ostatných so súhlasom sú asi dostatočne, nechal by som to tam však pokojne ešte chvíľu svietiť, predchádzajúce ŽOKy tam boli celé roky. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 28. september 2026 (UTC) == Prosba o kontrolu konceptu článku Katarína Vavrová == Dobrý deň, pripravil som koncept článku o akademickej maliarke a ilustrátorke Kataríne Vavrovej (dcéra Milana Vavra): [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]]. Som jej rodinný príslušník, preto článok nevkladám do hlavného priestoru sám – konflikt záujmov mám priznaný na svojej používateľskej stránke. Text má 22 zdrojov (GMB, Danubiana, Tatranská galéria, Web umenia, Pravda, TASR, Francúzsky inštitút); bol pripravený s pomocou AI asistenta a údaje boli overené voči uvedeným zdrojom. Prosím skúsených redaktorov o kontrolu neutrality a zdrojov a, ak je článok v poriadku, o presun do hlavného priestoru (kategórie sú v koncepte zakomentované). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 20:25, 3. september 2026 (UTC) :Zdravím, za mňa je to v poriadku. Pokojne to presuňte. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:43, 4. september 2026 (UTC) ::Ďakujem za kontrolu! Účet je nový a systém mi presun ešte nedovolí (nie som automaticky schválený redaktor). Mohli by ste, prosím, presunúť stránku [[Redaktor:Hans Chirstens/Katarína Vavrová]] na [[Katarína Vavrová]]? Kategórie na konci textu sú zakomentované – po presune ich odkomentujem (alebo prosím aj o to). Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:55, 4. september 2026 (UTC) :::Tak skopíruj a vlož, je to jedno, len nech to je pod tvojím účtom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:58, 4. september 2026 (UTC) ::::Hotovo – článok je v hlavnom priestore: [[Katarína Vavrová]] (kategórie odkomentované, podstránku som označil na zmazanie). Ďakujem za ochotu a rýchlosť! --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 07:09, 4. september 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie konceptu článku Milan Meinl (autobiografia) == Dobrý deň, po článku o Kataríne Vavrovej som pripravil koncept článku o jej synovi, reštaurátorovi Milanovi Meinlovi: [[Redaktor:Hans Chirstens/Milan Meinl]]. Otvorene: ide o autobiografiu – účet patrí osobe, o ktorej článok je (priznané na mojej používateľskej stránke), preto ho do hlavného priestoru nevkladám sám. Zdroje: regionálna tlač v Nemecku (Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 – zákazka obce Au in der Hallertau, Südkurier 2023 – Münster Radolfzell, Schwarzwälder Bote 2023 – Falkensteiner Kapelle), rozhovory s K. Vavrovou (Pravda 2022, TASR 2017), ORSR. Prosím o posúdenie významnosti a neutrality – a ak je to na Wikipédiu zatiaľ málo, radšej to povedzte rovno, počkám na ďalšie zdroje. Ďakujem. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 14:30, 7. september 2026 (UTC) :{{Re|Hans Christens}} Zdravím, mne teda článok pripadá ako promo pre seba samého, nevidím v ňom úplne [[Wikipédia:WV|významnosť]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:17, 7. september 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Ďakujem za úprimnú reakciu. K „promu“: koncept som ešte skrátil – vyhodil som všetko, čo bolo doložené len vlastnou stránkou firmy (opis služieb), ostali fakty z nezávislých zdrojov; ak prekáža niečo konkrétne, pokojne škrtnite alebo napíšte, vyhoviem. K významnosti si dovolím oponovať: nejde o vlastné vyhlásenia, ale o tri nezávislé regionálne denníky v troch rokoch, ktoré ho menujú ako reštaurátora povereného prácami na chránených pamiatkach – Schwarzwälder Bote 2023 (Falkensteiner Kapelle, Schramberg), Südkurier 2023 (Hausherrenkapelle v radolfzellskom Münstri, päťročná obnova za 4,3 mil. €) a Merkur/Freisinger Tagblatt 2025 (obec Au in der Hallertau mu so súhlasom pamiatkového úradu zadala obnovu chránených stĺpov, 51 500 €). Odporúčanie [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]] samo hovorí, že zoznam kritérií nie je uzavretý a rozhoduje, či je o osobe dosť nezávislých overiteľných informácií na nestranný článok – každá veta konceptu má zdroj mimo mňa. Rozumiem však, že sú to zmienky pri projektoch, nie profil. Otázka na rovinu: ak je pre vás hranicou samostatný profilový článok v tlači, povedzte to a koncept ostane v mojom priestore, kým taký nevznikne. Nechcem nič pretláčať, len mať jasno, čo chýba. --[[Redaktor:Hans Chirstens|Hans Chirstens]] ([[Diskusia s redaktorom:Hans Chirstens|diskusia]]) 06:17, 8. september 2026 (UTC) :::Zdravím, toto už nie... Je to výslovne selfpromo na činnosť vlastnej spoločnosti; tie zdroje sa ani nevzťahujú k Vašej osobe, ale skôr k 1) spoločnosti, respektíve jej zákazkám, 2) osobám, ktoré sú s Vami pokrvne spríbuznené. Ak sa aj spomínate v tých článkoch, ide (aspoň, čo som námatkovo pozeral) o ''triviálne'' zmienky jednou vetou... (dva nezávislé, ''netriviálne'' spoľahlivé zdroje). Navyše ide o správy typu mestská denná tlač, čo nie je ani úplne „spoľahlivý zdroj“: nie preto, že by museli uvádzať nepravdivé údaje, ale spomína sa tam všeličo, pravidelne, čo spoľahlivo nedokazuje encyklopedickú významnosť (pr. havária v centre hlavného mesta nebude encyklopedicky významná, hoci mestské správy o nej informovať môžu). Čiže toto žiaľ nestačí. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:45, 8. september 2026 (UTC) ::::Ďakujem Scholastikovi za zhodnotenie, presne tak; chýbajú mi tam [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Nemyslím, že ktorýkoľvek zdroj sa venuje Vám priamo ako osobe. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:50, 9. september 2026 (UTC) == Infobox Múzeum == Ahojte, na svojom [[Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko|pieskovisku]] som prepracoval šablónu [[Šablóna:Infobox Múzeum]]. Upravil som jej štruktúru, parametre aj niektoré technické riešenia tak, aby bola univerzálnejšie použiteľná pre múzeá, galérie a príbuzné inštitúcie. Pred jej prípadným nasadením naostro by som bol rád za vaše pripomienky, postrehy či návrhy na úpravy. Ak máte chvíľu, pozrite sa, prosím, na jej aktuálnu podobu a dajte vedieť, či vám tam niečo chýba, prípadne či by ste niektoré parametre alebo riešenia upravili. Budem rád za akúkoľvek spätnú väzbu ešte pred tým, než sa šablóna začne používať vo väčšom rozsahu. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:03, 26. september 2026 (UTC) :{{Odpoveď|MelchiorSK}} Ahoj, za mňa je to fajn, dobrá práca. Super, že si do šablóny implementoval súradnice. Akurát z parametrov pozerám, že zmizlo ''Zbierka'', tento parameter by som možno ponechal, keďže pri počte zb. predmetov sa jedná o málo premenlivé číslo a v niektorých článkoch je aj uvedený. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:42, 26. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, pohrával som sa s myšlienkou ako naložiť s parametrom o počte zb. predmetov. Zámerne som ho nedával a uvidím aká bude spätná väzba. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 09:50, 27. september 2026 (UTC) :{{re|MelchiorSK}} Si si vedomý toho, že v tej š. kompletne prekopávaš sadu parametrov bez zabezpečenia spätnej kompatibility (z pôvodných v novej implementácii chýba napr. Meno, Krajina, Vedúci, Kurátor, Zbierka, Návštevníci), hej? Predpokladám teda, že máš v pláne v prípade náhrady prejsť jej existujúich ~130 výskytov v čl. a volania upraviť na nový tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:15, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ahoj, mojím cieľom bolo šablónu prečistiť a zjednodušiť. Parametre ako Vedúci, Kurátor či Návštevníci mi prišli pre túto šablónu nadbytočné. Určite nenechám existujúce volania nefunkčné. Ak sa zhodneme, že tie vynechané parametre naozaj netreba, prejdem všetkých ~130 výskytov ručne/botom a upravím ich na nový tvar. Ak by však podľa teba (alebo ostatných) niektoré z nich mali predsa len zostať, viem ich do novej implementácie ešte doplniť ako voliteľné. Vďaka za ostražitosť! --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 10:39, 27. september 2026 (UTC) :{{Re|MelchiorSK}} Cením snahu zjednodušiť šablónu. Avšak keď už ide o tento typ šablóny, vôbec neoceňujem, ak sú všetky parametre "povinné" (= vždy zobrazované). Napr. právna forma vôbec nemusí byť povinným parametrom a dohľadávať ju - napr. pre zahraničné inštitúcie - niekedy nemusí byť jednoduché. Tiež napr. nemusím vždy vedieť (čo vedieť, ani chcieť) dohľadať, kedy inštitúcia vznikla. To isté napr. mestská časť (nie všetky mesta nutne majú mestské časti). Pre takto všeobecné šablóny mi pripadá lepšie mať väčšinu parametrov zobrazovaných len ak sú vyplnené. :Súhlasím i s Teslatonom ohľadne kompatiblity, to odchytil dobre. Na spätnú kompatibilitu sa dajú keď tak vylistovať jednotlivé použitia a to, či obsahujú konkrétne parametre pomocou botov, ktoré by si mohol potom manuálne upraviť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:41, 27. september 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Vďaka za reakciu. Pri tých parametroch to vnímam tak, že ak niekto nejaký údaj nevie, jednoducho ho nevyplní a nechá to na ostatných redaktorov (pokojne to neskôr prejdem a doplním ja :) ). Mnohé z tých informácií (zakladateľ, rok založenia a pod.) by navyše mali byť priamo v texte článku alebo sa dajú ľahko overiť na oficiálnom webe inštitúcie. Ohľadne spätnej kompatibility a úprav mi napadlo iné riešenie: vytvoriť úplne novú šablónu Infobox: Múzeum a galéria. Tú by som potom postupne manuálne nasadil do tých cca +-130 článkov, čím by som úplne eliminoval problémy s kompatibilitou starej šablóny. Stará šablóna by sa po kompletnom nahradení mohla jednoducho zmazať alebo archivovať. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:02, 27. september 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK|s=1}} Aha ok, riešim blbosti, keď to nie je vyplnené, nezobrazí sa to. Čo má asi vyriešené Geobox na pozadí. V tom prípade v pohode. :::A podľa mňa by nová šablóna bola rozhodne lepšia, Geobox je úplný bordel podľa mňa (tu by to bolo asi jedno, ale i tak). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:09, 27. september 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|MelchiorSK|s=1}} Nezobrazovanie nevyplnených hodnôt rieši asi každá generická IB šablóna, je to historicky jedna z ich základných pridaných hodnôt, nemusieť v konkrétnej implementácii podmienkovať zobrazenie každého jedného riadku. ::::Čo sa názvu, nechal by som IB Múzeum, tvar "Múzeum a galéria" je rozvláčny a spojka "a" sa tam nehodí (patrilo by tam keď už tak "alebo", čo by bolo ešte rozťahanejšie). Zabezpečiť spätnú kompatibilitu pre tých zopár parametrov nie je žiaden problém, k niektorým stačí dočaný alias (<code><nowiki>{{#if: {{{nový názov|}}} | {{{nový názov|}}} | {{{starý názov|}}} }}</nowiki></code>, resp. aj len <code><nowiki>{{{nový názov|{{{starý názov|}}}}}</nowiki></code>, čo nie je robustné s ohľadom na prázdne hodnoty, v tomto prípade by to ale nemalo prekážať, keďže volania by nemali obsahovať rovnaký parameter súbežne pod starým aj novým názvom), k zvyšným reálna položka, ktorá sa môže časom vyhodiť. ::::Čo sa týka toho, ktorú generickú IB šablónu pri implementácii použiť, do úvahy prichádza [[Šablóna:Infobox|Infobox]], [[Šablóna:Geobox|Geobox]], prípadne aj [[Šablóna:Infobox (modul)|Infobox (modul)]], využívajúca Lua modul [[Modul:Infobox|Infobox]] (čo tu ale nateraz nie je reálne moc zaužívané a doladené). Geobox možno je "bordel", sprosto povedané (neodpustím si: verím, že sa vieš pochváliť množstom podobne hodnotných implementácií so zenovo krásnou architektúrou a zdrojákmi... ;), čo sa týka komplexity implementácie a rôznych hackov, tá je ale pred tvorcami wrapper šablón normálne skrytá, takže by to nemalo spôsobovať žiadne katastrofálne problémy, pričom svoju hodnotu pre určité typy šablón stále má, aj keď je letitý, keďže nebol navhrhovaný úplne insitne a bez citu pre vec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:47, 27. september 2026 (UTC) :::::Je to bordel kvôli parametrom a názvom, pretože nikdy neviem, čo je čo. Nie kvôli implementácii na pozadí. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:18, 28. september 2026 (UTC) :::::Ok, ja nechám ešte otvorenú diskusiu tu do konca týždňa. Ak nebude mať nikto pripomienky tak šablónu ešte doladím a potom nasadím. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:29, 28. september 2026 (UTC) Keďže k návrhu už nepribudli žiadne ďalšie pripomienky, považujem diskusiu za uzavretú. Šablónu ešte doladím podľa doterajších podnetov a následne ju v priebehu októbra nasadím do používania. Ďakujem všetkým za spätnú väzbu.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:34, 5. október 2026 (UTC) :::{{Re|MelchiorSK}}IČO a právnu by som vyhodil, nie je to dôležité. Skôr by som prial počet návštevníkov, to sa mi zdá relevantnejšie. Otvoriť aj viaceré možnosti adm. členenia ako provinicie (napr. Kanada), departmenty, teritóriá, atď. Dátum otvorenia a zatvorenia by som dal k sebe. IMHO sa historický región bude písať do názvu <code>[[Zvolenská župa]]</code>, nie <code>župa <br> [[Zvolenská župa|Zvolenská]]</code>. Je treba ten parameter Typ historického regiónu? Vo vysvetlivkách máš ešte pozostatky kostola. Aký je rozdiel medzi Objektami a Ďalšími budovami? Súčasť sa mi tiež hodí blízsko vlastníka (najmä ak sa za vlastníka považujú aj právnické osoby). Trochu zvláštne je aj používanie mužského rodu pričom múzeum je stredného a galéria ženského. Alebo je to kompromis?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 5. október 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] trochu s krížikom po funuse, ale ďakujem za pripomienky. Nesúhlasím však s vypustením IČO a právnej formy. Ide o základné identifikačné údaje inštitúcie, minimálne rovnako relevantné ako ostatné parametre. Navyše počet návštevníkov je údaj, ktorého aktuálnosť je v šablóne dlhodobo prakticky neudržateľný, keďže sa pravidelne mení. K administratívnemu členeniu: šablóna vychádza zo základu [[Šablóna:Geobox|Geoboxu]], takže neviem, či sú v ňom už zapracované provincie, departmenty či teritóriá. Asi nie ako áno. V prípade potreby by však nemal byť problém ich doplniť. „Pozostatky kostola“ vo vysvetlivkách je pozostatok staršej verzie šablóny, to opravím. Zároveň upozorňujem, že od poslednej úpravy sa zmenili aj niektoré parametre. Namiesto „objekty“ a „ďalšie budovy“ sú teraz „objekty“ a „pobočky a pracoviská“. Zámer je taký, že objekty predstavujú hlavné súčasti múzea alebo galérie, zatiaľ čo pobočky a pracoviská označujú samostatné organizačné jednotky v rámci väčšej siete, ako je napríklad [[Slovenské národné múzeum|SNM]]. Parameter „súčasť“ je určený práve pre prípady, keď je múzeum alebo galéria súčasťou takejto inštitúcie (napr. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči je súčasťou SNM). Dátumy otvorenia a zatvorenia dám k sebe. Používanie mužského rodu je zatiaľ kompromis vyplývajúci z univerzálneho charakteru šablóny pre múzeá, galérie, prípadne pre skanzeny a podobné inštitúcie. Ak by sa ukázalo ako problematické, dá sa to upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 20:11, 5. október 2026 (UTC) :::::{{Re|MelchiorSK}} Áno, sú základné identifikačné údaje inštitúcie, ale nie v encyklopedickom kontexte. Sú dôležité pri faktúrovaní, uzatváraní zmlúv, atď., ale nedajú čitateľovi v podstate nijaké informácie o inštitúcii. Právna forma ako-tak ponúkne nejaký odhad kam inštitúciu zaradiť či k štátu, alebo mestu alebo súkromníkovi. Ale je to len odhad a lepšie vypovie parameter Vlastník (alebo Zriaďovateľ?). IČO je česko(-)slovenská záležitosť, aj z tohto dôvodu by som ju neuvádzal. Právna forma má tiež rôzne možnosti a tak de facto budú tieto dve položky vypĺňané len v slovenskom a možno českom kontexte. Sú to skôr položky na Wikidáta. ::::: Pobočky a pracoviská je výstižnejšie, dal by som ich pred objektmi (sú formálne ustanovené, objekty nie sú?). Súčasť, mužský rod ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:12, 5. október 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Súhlasím, IČO môžem odstrániť. Právnu formu by som však ponechal, aby bolo možné inštitúciu správne zaradiť. Parameter „Vlastník“ by sa mohol premenovať na „Zriaďovateľ“. Pri poradí objektov, pobočiek a pracovísk sa ešte viem pohrať a podľa potreby ho upraviť. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:03, 7. október 2026 (UTC) :::::::{{Re|MelchiorSK}} Možno by mohli ostať oba parametre, „Zriaďovateľ“ pre verejné inštitúcie a „Vlastník“ pre neverejné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:24, 8. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] Len pls. daj pozor aby pri zavedení sa niektoré parametre už použité v súčasných článkoch nestratili... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 5. október 2026 (UTC) ::Jasné, myslím na to. Radšej na nasadenie šablóny idem pomaly, aby som predišiel nejakým patáliam. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:44, 5. október 2026 (UTC) == Dotazník pre komunitu == Ahojte, v rámci WMSK by sme chceli urobiť dotazník pre komunitu (redaktorov i čitateľov) ohľadne aktivít, do ktorých by sa chceli zapojiť (online editathony, editathony fyzicky, fyzické stretnutia bez prispievania na Wiki, workshopy na naučenie pre nováčikov, fotoprechádzky atp.). Chceli by sme zistiť, do akých aktivít by ste sa chceli zapojiť a prípadne zistiť, kde a ako organizovať aktivity pre nováčikov. Zároveň by sme na to radi využili sitenotice banner, primárne kvôli tým čitateľom. Mal by s tým niekto problém? Asi by bol len biely s odkazom na Google forms, nič extra svietivé alebo tak, pravdepodobne koncom októbra do polovice novembra. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:27, 6. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] V princípe nemám problém podporiť, akurát nech ten banner je dobre vyriešený (atraktívnosť, funkčnosť a jasnosť) a taktiež by tam istú dobu mal byť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 6. október 2026 (UTC) ez17bs7v6ddvsri1lazm46oz6xc0udg Preßburger Zeitung (1764) 0 12691 8381241 8326204 2026-10-07T22:04:31Z Anatol Svahilec 115677 obrázok 8381241 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pressburger Zeitung.jpg|thumb|Titulný list bratislavského Preßburger Zeitung z r. 1796.]] '''''Preßburger Zeitung''''' (dosl. ''Bratislavské/Prešporské noviny'') boli prvé dlho vychádzajúce noviny v [[Uhorsko|Uhorsku]] (druhé nemecké noviny po ''[[Wochentlich zweimal neuankommender Mercurius]]''). Prežili revolúciu roku [[1848]]/49, rozšírili svoj formát a počet listov. Od roku [[1880]] vychádzali dvakrát týždenne s prílohou (nepretržite až do roku [[1929]]). Po roku [[1848]] si všímali aj slovenskú problematiku. Prispievali do nich aj Slováci. Ich bezprostredným nástupcom sa stali ''[[Neue Pressburger Zeitung]]'', ktoré zanikli 15. mája 1939 a vtedy prevzal ich predplatiteľov denník ''[[Grenzbote]]'', ktorý zanikol v roku [[1945]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44612/view?page=3&p=separate&tool=info&view=248,973,2946,1194|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2023-03-01}}</ref> ''Preßburger Zeitung'' bol nemecký týždenník, neskôr denník, ktorý znamenal začiatok nemeckého novinárstva na našom území a neustále vychádzal až do roku 1929. Spočiatku bol len spravodajskými novinami, postupne sa premieňal na politicko-spoločenské noviny vždy s programom vládnucej ideológie. Ich majiteľom a vydavateľom sa stal bratislavský privilegovaný tlačiar [[Ján Michal Landerer|Ján Michal Landerer de Füsküt]], ktorý okrem bratislavskej oficíny mal tlačiareň v [[Košice|Košiciach]], papiereň v [[Stará Turá|Starej Turej]] a pod. Táto rodina sa stala významnou pre vydávanie novín a časopisov v Uhorsku. Bratislavský Landerer bol nielen vynikajúcim obchodníkom a kníhtlačiarom, ale aj človekom, ktorý mal pochopenie pre vedenie novín a primerané literárne schopnosti. [[Súbor:Johann Michael Landerer - portrait.jpg|vľavo|náhľad|283x283bod|[[Ján Michal Landerer]]]] Okolo redakcie novín sa sústredila skupina vynikajúcich literárnych a vedeckých pracovníkov Bratislavy i mimo nej, ovplyvnených pokrokovým učením francúzskeho a nemeckého [[Osvietenstvo|osvieteneckého]] [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]]. V čele redakcie stál spočiatku bratislavský mešťan, obchodník s vínom a železom, neskôr [[richtár]] mesta, [[Karol Gottlieb Windisch]], známy inakšie aj ako významný historik. Windisch bol spočiatku hlavným Landererovým spolupracovníkom pri novinách, ale onedlho sa stal ich skutočným redaktorom. V kultúrnom živote mesta zaujímal popredné postavenie. Roku 1761 sa dokonca pokúsil o založenie veľkej vedeckej spoločnosti. Vydavateľ novín Ján Michal Landerer v prvom čísle zo [[14. júl]]a [[1764]] sľuboval, že ''Preßburger Zeitung'' budú „týždenne prinášať správy o zvláštnych udalostiach z celej Európy, ale obzvlášť z Uhorska“. Noviny mávali aj osobitné prílohy: Beyträge roku [[1783]], Politische Geschpräche der Todten (roku [[1790]] – [[1810]]), ktorá ako už názov hovorí, obsahovala politické rozhovory „mŕtvych“ o udalostiach z rokov [[1790]] – [[1810]]. Bol to pokus o obchádzku prísnych cenzúrnych predpisov. Orientáciu na kultúru a spoločenskú problematiku mala ďalšia príloha novín zv. Lesekabinet. Z ďalších príloh ''Preßburger Zeitung'' si zaslúži spomenutie Unterhaltungsblätter, ktorá vznikla roku [[1813]]. Roku [[1827]] Fridrich Wigand zastavil jej ďalšie vychádzanie a nahradil ju prílohou Aeshrenlese, ktorú roku 1837 Ignác Schaiba premenoval na Panóniu. K nej o štyri roky neskôr pristúpil Die Modebilder. Veľmi obľúbené boli prílohy Illustrieries Sonntagsblatt, Illustriertes Unterhaltungsblatt. V osemnástom storočí boli ''Preßburger Zeitung'' v Uhorsku nesporne najčítanejšími novinami, ktorým sa [[Budín|budínske]] a [[Pešť|peštianske]] periodiká nemohli vôbec vyrovnať. Vedeli dokonca odolávať aj stupňujúcemu sa vplyvu viedenských novín a časopisov a zachovali si samostatný postoj a osobitnú politickú líniu. [[Súbor:Pressburger Zeitung 1904.jpg|thumb|Titulný list bratislavských Preßburger Zeitung z r. 1904.]] Po Landererovi a K. G. Windischovi sa stal od apríla [[1773]] ich redaktorom [[Ján Matej Korabinský]]. Od roku [[1784]] do januára [[1786]] vykonával túto funkciu mladý 24-ročný [[Daniel Tállayi]], ktorý mal neskoršie vyvodiace postavenie pri vydávaní slovenských osvieteneckých novín. Pochádzal z [[Levoča|Levoče]], kde sa narodil [[4. január]]a [[1760]]. Po skončení domácich škôl navštevoval [[Debrecín|debrecínske]] reformátorské kolégium a bratislavské lýceum. Po zakončení štúdií bol redaktorom ''Preßburger Zeitung'' a neskôr sa stal aj zapisovateľom v bratislavskej mestskej rade. Od roku 1790 bol správcom pozemkovej knihy – mal hodnosť aktuaristu – a len rok pred svojou smrťou, [[24. apríl]]a [[1815]] bol zvolený za mestského radcu. V januári roku [[1778]] sa stal tiež redaktorom prvých maďarských novín, vychádzajúcich v Bratislave – [[Magyar Hírmondó]] ([[1780]] – [[1788]]). Keď Daniel Tállayi roku [[1784]] nastúpil do redakcie ''Preßburger Zeitung'', nemal ešte veľa životných skúseností, ale mal dobré predpoklady pre novinársku prácu a pohotové pero. Znalci chválili jeho články v týchto novinách pre ich vysokú úroveň a bezchybný štýl. Medzi ním a majiteľom novín Landererom došlo však onedlho k prudkým sporom. Tállay sa vzpieral jeho príkazom, pretože noviny chcel redigovať po svojom, čo sa nutne muselo po čase skončiť ich rozchodom. Tállayi potom mienil vydávať proti Landererovým novinám opozičné, pod názvom Preßburger Merkur, na ktoré mu však Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada v Budíne nedala povolenie. Tállayiho maďarské i nemecké články mali veľkú publicitu. Už ako 25-ročný sa pokúšal o veľkorysú akciu – zlúčiť v jednom nakladateľstve všetky vychádzajúce noviny a časopisy v Uhorsku. Bolo to však predčasné úsilie, ku ktorému sa nemali chuť pripojiť ani bratislavskí vydavatelia novín Patzko a Landerer. Od roku [[2004]] vychádza opäť ako hospodársky magazín o Slovensku v nemeckom jazyku. == Noviny a ich podnázvy== * od začiatku Preßburger Zeitung * od 1. 7. 1812 K. K. Priv. Städt. Preßburger Zeitung alebo skrátene Städtische Preßburger Zeitung * od 1. 1. 1833 Preßburger Zeitung * od 1. 1. 1837 K. freistädtische Preßburger Zeitung * od 1. 1. 1849 Preßburger Zeitung * od 1. 1. 1861 Städtische Preßburger Zeitung * od 1. 1. 1877 Preßburger Zeitung == Prílohy Preßburger Zeitung == * od r. 1767 do 1769 : Freund der Tugend * v r. 1770 : Vernünftige Zeitvertreiber * od r. 1771 - 1773 : Preßburgisches Wochenblatt * v r. 1783 : Historisch-kritisch-moralisch-politische Beytraege * od r. 1789 do 1810 : Neuwieder Zeitung - pod rozličnými názvami : [[Politische Gespräche aus dem Reiche der Todten|Politische Gespräche der Todten...]] ** v r. 1791 : Lesekabinet ** od r. 1798 do 1799 : Allgemeine deutsche Theater-Zeitung ** od r. 1790 do 1848 : Intelligenzblatt für Ungarn ** od r. 1813 do 1826 : [[Unterhaltungsblatt]] ** od r. 1827 do 1836 : [[Aehrenlese|Preßburger Aehrenlese]] ** od r. 1837 do 1849 : Pannonia ** v r. 1841 : Modebilder ** od r. 1877 do 1902 : llustriertes Sonntagsblatt ** v r. 1884 : Winzer Zeitung ** od r. 1893 do 1894 : [[Schrattenthal’s Frauen – Zeitung|Schrattenthals Frauen Zeitung]] == Redaktor a vydavateľ == * redaktor : Ignácz Adolf Schaiba, Adolf Friedrich Richter, Adolf Neustadt, * zodpovedný redaktor : Johann v. Bangya, Alexander Pusztay, Richard Noisser, Carl Friedrich Wigand, Richard Rotter, Hermann Höchell, Matthis Pablasek, August Posch, Ludwig Némethy, Ignády Deutsch, Carl Koller, Carl Angermayer, Daniel Molec, Mór Pisztóry, Rudolf Löwö, Alois H. Pichler * vydavateľ : [[Ján Michal Landerer|Johann Michael Landerer]], Landerersche Erben, [[Šimon Peter Weber|Simon Peter Weber]], Simon Peter Weber und Sohn, Carl F. Snischek, Carl Friedrich Wigand, Ignácz A. Schaiba, Michael v. Barich, H. Löw, C. F. Wingad, Alois Schreiber, Carl Angermayer, Daniel Molec * tlačiar : Johann Michael Landerer v Bratislave, Landerersche Erben v Bratislave, Simon Peter Weber v Bratislave, S. P. Weber und Sohn v Bratislave, C. F. Snischek v Bratislave, Belnay v Bratislave, C. F. Wigand v Bratislave, Anton v Schmid v Bratislave, Alois Schreiber v Bratislave, Carl Angermayer v Bratislave, ... [[Súbor:Pressburger Zeitung 1928.jpg|thumb|Titulný list bratislavských Preßburger Zeitung z r. 1928.]] ==Periodicita== Noviny vychádzali dvakrát týždenne, potom trikrát týždenne, potom denne, potom dvakrát denne. * 1764 - I. roč. - 49 čísiel - po 4-6 stán * 1765 - II. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1766 - III. roč. - 105 č. - po 4-8 s. * 1767 - VI. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1768 - V. roč. - 106 č. - po 4-8 s. * 1769 - VI. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1770 - VII. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1771 - VIII. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1772 - IX. roč. - 103 č. - po 4-8 s. * 1773 - X. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1774 - XI. roč. - 105 č. - po 4-8 s. * 1775 - XII. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1776 - XIII. roč. - 104 č. - po 4-8 s. * 1777 - XIV. roč. - 105 č. - po 8-10 s. * 1778 - XV. roč. - 104 č. - po 8-10 s. * 1779 - XVI. roč. - 104 č. - po 8-12 s. * 1780 - XVII. roč. - 105 č. - po 8-10 s. * … * 1790 - XXVII. roč. - 103 č. - 1156 s. * … * 1800 - XXXVII. roč. - 104 č. - 1142 s. * … * 1810 - XLVII. roč. - 102 č. - 1190 s. * … * 1820 - LVII. roč. - 104 č. - 1464 s. * … * 1830 - LXVII. roč. - 104 č. - 1300 s. * … * 1840 - LXXVII. roč. - 104 č. - 436 s. * … * 1850 - LXXXVII. roč. - 307 č. - 1292 s. * … * 1860 - XCVII. roč. - 299 č. - po 4-8 s. * … * 1870 - CVII. roč. - 302 č. - po 4-8 s. * … * 1880 - CXVII. roč. - 304 č. - po 2-8 s. * … * 1890 - CXXVII. roč. - 358 č. - po 2-12 s. * … * 1900 - CXXXVII. roč. - 356 č. - po 2-12 s. * 1901 - CXXXVIII. roč. - 359 č. - po 2-16 s. * 1902 - CXXXIX. roč. - 358 č. - po 2-16 s. * 1903 - CXL. roč. - 358 č. - po 2-16 s. * 1904 - CXLI. roč. - 361 č. - po 2-18 s. * 1905 - CXLII. roč. - 360 č. - po 2-18 s. * … * 1910 - CXLVII. roč. - 358 č. - po 2-20 s. * 1911 - CXLVIII. roč. - 351 č. - po 2-20 s. * 1912 - CXLIX. roč. - 359 č. - po 2-18 s. * 1913 - CL. roč. - 357 č. - po 2-20 s. * 1914 - CLI. roč. - 351 č. - po 2-14 s. * 1915 - CLII. roč. - 362 č. - po 2-12 s. * 1916 - CLIII. roč. - 360 č. - po 2-14 s. * 1917 - CLIV. roč. - 358 č. - po 2-22 s. * 1912 - CLV. roč. - 359 č. - po 2-20 s. * Noviny vychádzali aj po r. 1918. == Referencie == {{Referencie}} == Noviny v elektronickej podobe== * zdigitalizované ''[https://www.difmoe.eu/d/periodical/uuid:1ec30e40-d452-11de-8dc5-000d606f5dc6 Preßburger Zeitung]'' (Digitales Forum Mittel- und Osteuropa München) *[http://digitalna.kniznica.info/s/CRAB9tRZZ1 Preßburger Zeitung] - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Pozri aj == * [[Bratislavské noviny]] * Prílohy Preßburger Zeitung pozri [https://chamo-skp.kis3g.sk/search/query?term_1=Pressburger+Zeitung&theme=skp ''Súborný katalóg periodík''] - online katalóg [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * kniha o vývoji novín Pressburger Zeitung, ich kníhtlačiarov, tlačiarní : Pichler, Alois H. / [http://digitalna.kniznica.info/s/d0B1k31pKF Entstehung der Pressburger Zeitung : nach Originalquellen ...]. Pozsony: Angermayer, 1913. 92 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * PRESSBURGER ZEITUNG. In: ''Bibliografia inorečových novín a časopisov na Slovensku do roku 1918''. Zost. Michal Potemra. Martin : Matica slovenská, 1963. 818 s. == Externé odkazy == * [https://chamo-skp.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1=t&term_1=Pressburger+Zeitung&match_2=PHRASE&field_2=text&match_3=SHOULD&field_3=text&match_4=NOT&field_4=text&theme=skp Preßburger Zeitung] - zoznam novín Preßburger Zeitung v online súbornom katalógu periodík [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * [http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=pre] [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Denníky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské periodiká v nemeckom jazyku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Noviny (1764)]] 053kz9bzfpc0o3w3swxlpy4i46ppwo3 Prusko (brandenbursko-pruská monarchia) 0 13936 8381211 8055189 2026-10-07T19:39:25Z Maximilián Fedora 259749 8381211 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Prusko | originálny názov = Preußen | rok vzniku = 1525 | rok zániku = 1947 | vhbuggyrxcrcvnimnvc rx4xttztzggzcuvibonkknolmpu7zun65vc43x344r567iiooppo0897876643r5z6uukili = | pred 1 vlajka = | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred 3 = | pred 3 vlajka = | pred info = | viac po = áno | po 1 = Západné Nemecko (1949 – 1990) | po 1 vlajka = Flag of Germany.svg | po 2 = Nemecká demokratická republika | po 2 vlajka = Flag of East Germany.svg | po 3 = Poľská ľudová republika | po 3 vlajka = Flag of Poland (1928-1980).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Prussia (1892-1918).svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Coat of Arms of the Kingdom of Prussia 1873-1918.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = Gott mit uns | článok o motte = | mapa = Kingdom_of_Prussia_1870.svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka =Pruské kráľovstvo v roku 1870 | hlavné mesto = [[Kaliningrad|Kráľovec]] (1525{{--}}1701)<br/>[[Berlín]] (1701{{--}}1947) | rozloha = 348 702 <small>(1907)</small><br/>297 007<small>(1939)</small> | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 24 689 000 <small>(1871)</small><br/>41 915 040 <small>(1939)</small> | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[Nemčina]] | národnostné zloženie = | náboženstvo = [[Protestantizmus]], [[Latinská cirkev|Katolicizmus]], [[Judaizmus]] | štátne zriadenie = [[Monarchia]] (do 1918)<br/>[[Republika]] (od 1918) | materská zem = | mena = | vznik = | zánik = }} '''Prusko''' ({{vjz|deu|Preußen}}, {{vjz|pol|Prusy}}; iné názvy: najmä do konca 18. stor.: '''Brandenbursko-Prusko'''/'''brandenbursko-pruský štát'''/'''brandenbursko-pruská monarchia''', od 18. stor.: '''[[Pruské kráľovstvo]]''' (v širšom zmysle) resp. oficiálne '''Kráľovsko-pruské štáty''', od roku 1918: '''[[Slobodný štát Prusko]]''') bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením [[Brandenbursko|Brandenburského]] kurfirstva s [[Pruské vojvodstvo|Pruským vojvodstvom]] a existoval od 17. storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše). Historicky sa označenie Prusko na celý štát používalo až od roku 1701, resp. až od polovice 18. storočia, v súčasnej literatúre sa však používa už pre obdobie od vzniku štátu (1618) alebo od polovice 17. storočia. Okrem tohto použitia výrazu Prusko na označenie celého štátu existuje ešte Prusko v užšom zmysle, ktoré tvorilo len jedno z území tohto štátu – k tomu pozri [[Prusko (historické územie)]]. Význam Pruska je v tom, že v 19. storočí bolo najväčším nemeckým štátom a v roku [[1871]] sa stalo zjednotiteľom celého Nemecka (vznik Nemeckého cisárstva). Obyvateľ sa volá '''Prus''', pejoratívne: '''Prušiak'''<ref>Prušiak. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Pru%C5%A1iak&s=exact&c=o572&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref>, zastarano: '''Prajz'''<ref>Prajz. In: ''Slovník slovenského jazyka''. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Prajz&s=exact&c=P54a&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref>, '''Prušák'''<ref>Prušák. In: ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''.[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Pru%C5%A1%C3%A1k&s=exact&c=qc55&d=peciar&d=bernolak&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref>. == Dejiny == ''V nasledujúcom texte, ak nie je uvedené inak, výraz Prusko označuje celý brandenbursko-pruský štát.'' Prusko vzniklo tým, že v roku 1618 brandenburský [[kurfirst]] z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] zdedil [[Pruské vojvodstvo]] (porov. [[Prusko (historické územie)]]). Dejiny Pruska sú teda pokračovaním dejín Brandenburska od roku 1618. Budovaniu zjednoteného brandenbursko-pruského štátu sa ako prvý venoval kurfirst [[Fridrich Wilhelm]] (1640{{--}}1688), ktorý zaviedol [[absolutizmus]], centralizoval štátnu správu a vybudoval stálu armádu. Získal napríklad [[Zadné Pomoransko]] a [[Magdebursko]] (v roku 1648). Jeho nástupca [[Fridrich III.]] získal kráľovský titul pre územie dovtedajšieho [[Pruské vojvodstvo|Pruského vojvodstva]] (vzniklo teda [[Pruské kráľovstvo]]); získal ho síce len pre to, čo sa neskôr nazývalo [[Východné Prusko]], ale neskôr a najmä v súčasnej literatúre sa výraz Pruské kráľovstvo začal v širšom zmysle používať aj na označenie celého Pruska. V roku 1709 sa hlavným mesto Pruska stal [[Berlín]]. Z Pruska sa v tom čase stal typický vojenský štát. V roku 1720 Prusko získalo územie [[Predné Pomoransko|Predného Pomoranska]]. Za [[Fridrich II. (Prusko)|Fridricha II. Veľkého]] (1740{{--}}1786) Prusko viedlo [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojnu o rakúske dedičstvo]] (1740{{--}}1748) a tri sliezske vojny proti [[Rakúsko|Rakúsku]] (1740{{--}}1742, 1744{{--}}45 a 1756{{--}}1763), pričom [[Sliezsko]] od Rakúska nakoniec získalo. Prusko sa tým stalo európskou veľmocou. V roku 1744 Prusko získalo [[Frízsko (región)|Východné Frízsko]]. [[Prvé delenie Poľska|Prvým delením Poľska]] získalo Prusko od roku 1773 Západné Prusko, [[Druhé delenie Poľska|druhým delením Poľska]] získalo Prusko od roku 1793 tzv. [[Južné Prusko]] (dnešné stredné Poľsko) a tretím delením Poľska získalo od roku 1795 tzv. [[Nové Východné Prusko]] (územie východne od Východného Pruska). Deleniami Poľska sa teda územia Pruska zdvojnásobilo. Koncom 18. stor. bolo Prusko modernizované, stavali sa mestá, kanalizácie, podporovala sa ťažba uhlia a priemysel v Sliezsku. Po porážke vo vojnách s [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] v rokoch 1806{{--}}1807 (prvá [[prusko-francúzska vojna]]) Prusko stratilo niektoré územia (napr. Južné Prusko a Nové Východné Prusko a najmä všetky územia západne od [[Labe]]), bolo obsadené francúzskym vojskom a pruské vládnuce kruhy boli donútené zaviesť občianske reformy. V roku 1813 sa začala národnooslobodzovacia vojna Pruska proti francúzskej nadvláde. Po celoeurópskej porážke Napoleona a [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] (1815) Prusko získalo naspäť [[Poznansko]] (časť bývalého Južného Pruska) a väčšinu svojho územia na západ od Labe spred roku 1806 a okrem toho získalo severné [[Sasko]], ďalšiu časť Pomoranska, [[Vesfálsko]] a [[Porýnie]] južne od Vestfálska. V 19. storočí bolo Prusko súčasťou [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]] (1815{{--}}1866, ale bez Západného a Východného Pruska), [[Nemecký colný spolok|Nemeckého colného spolku]] (1834{{--}}1919) а [[Severonemecký spolok|Severonemeckého spolku]] (1867{{--}}1870). V prípade Nemeckého colného spolku a Severonemeckého spolku bolo Prusko hlavným iniciátorom ich vzniku. Vytvorenie Nemeckého colného spolku položilo základ na postupné ovládnutie celého Nemecka Pruskom. Po porážke revolúcie v roku 1848, ktorá sa usilovala o zjednotenie Nemecka na demokratickom princípe, začal pruský predseda vlády [[Otto von Bismarck]] (1862{{--}}1890) v roku 1862 pracovať na násilnom zjednocovaní Nemecka. V roku 1864 získalo Prusko tzv. nemecko-dánskou vojnou [[Šlezvicko]] a [[Holštajnsko]]. V roku 1866 získalo Prusko vojnou s Rakúskom Hannoversko, Hessenské kurfirstvo, Nasavsko a [[Frankfurt nad Mohanom]]. Porážkou Rakúska a získaním vyššie uvedených území sa Prusko stalo najsilnejším nemeckým štátom. V rámci príprav na zjednotenie Nemecka Prusko v roku 1867 založilo Severonemecký spolok (pozri vyššie). Po porážke [[Francúzsko|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] (1870{{--}}1871) bolo v roku 1871 vytvorené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] (Nemecká ríša), pričom nemeckým cisárom sa stal pruský kráľ [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] Z dôvodu veľkosti územia Pruska, počtu jeho obyvateľov a jeho hospodárskej sily malo Prusko, ako jedna z krajín Nemeckej ríše, v Nemeckej ríši vedúce postavenie; hodnosť nemeckého cisára sa spájala s úradom pruského kráľa a úrad ríšskeho kancelára s úradom pruského predsedu vlády. V nasledujúcom období sa v Prusku stále viac presadzoval [[militarizmus]] a expanzionistická politika, čo napokon bolo jednou z príčin [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] (1914{{--}}1918). Po porážke Nemeckej ríše v prvej svetovej vojne muselo Prusko odstúpiť územia Poľsku (väčšinu Západného Pruska a Poznanska, časť Sliezska), Eupen-Malmedy Belgicku, časť Šlezvicka Dánsku, Hlučínsko Česko-Slovensku; Gdansk, Oblasť Memelu a Územie Sárska sa dostali pod špeciálnu správu. Zároveň boli v roku 1918 boli [[Hohenzollernovci]] zvrhnutí a Prusko (naďalej súčasť Nemeckej ríše) prestalo byť monarchiou. Dostalo nový názov Slobodný štát Prusko. Do roku 1932 v ňom vládli prevažne sociálnodemokratické vlády, potom sa moci v Prusku ujali nacisti a Prusko už existovalo len formálne, pretože fakticky v ňom vládla ríšska vláda. Územia získané Nemeckom počas druhej svetovej vojny (aj tie, ktoré v minulosti patrili Prusku) boli len zriedkavo pričlenené k Prusku (ako napr. územie južne od Východného Pruska), väčšinou boli do Nemecka začlenené ako samostatné ríšske župy a podobne. Po skončení druhej svetovej vojny Prusko de facto prestalo existovať už v roku 1945, de iure bolo zrušené Spojencami vo februári 1947. V roku 1945 bolo pruské územie rozdelené medzi dnešné Nemecko, [[Poľsko]], [[Československo]], [[Bielorusko]], [[Rusko]] a [[Litva|Litvu]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam vládcov Pruska]] * [[Vojna o rakúske dedičstvo]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Prussia}} == Zdroje == * Preußen. In: ''Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden'' Bd. 22. 21. völlig neu bearbeitete Aufl. Leipzig : F.A. Brockhaus, 2005-2006. ISBN 978-3-7653-4122-9. * Preußen. In: FRIEDENTHAL, R. (ed.) et al.: ''Knaurs Konversationslexikon''. Th. Knaur, 1932. s. 1260-1261. * Preußen. In: ''Pierer's Universal-Lexikon'', Bd.13, 1861, s. 488-519. [http://www.zeno.org/Pierer-1857/A/Preu%C3%9Fen+%5B1%5D?hl=preusen dostupné online] * Preußen. In: ''Meyers Großes Konversations-Lexikon'', Bd. 16, 1908, s. 294-335. [http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Preu%C3%9Fen+%5B3%5D dostupné online] *Königreich Preußen. In: ''Brockhaus Conversations-Lexikon'' Bd. 3., 1809, s. 489-493 [http://www.zeno.org/Brockhaus-1809/A/Das+K%C3%B6nigreich+Preu%C3%9Fen dostupné online] * ''Statistisches Jahrbuch für das Deutsche Reich 1943'', s. 7, 8. [http://www.digizeitschriften.de/dms/img/?PPN=PPN514401303_1941&DMDID=dmdlog9&LOGID=log9&PHYSID=phys61#navi dostupné online] * Prusko. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'', s. 4829. *Prusko. In: PAULIČKA, Ivan, ed. ''[[Všeobecný encyklopedický slovník]]'' III M-R. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 789-790. * Prusko. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' V Pom-S. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 140. * PARKER, P. et al. (eds.). ''Veľký atlas svetových dejín''. 1. vyd. Bratislava : Reader´s Digest Výber, 2002. ISBN 80-88985-22-3. s. 196. * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schemmel | meno = B | odkaz na autora = | titul = German States before 1945 | url = http://www.rulers.org/gerstat1.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.3.2015 | vydavateľ = rulers.org | miesto = | jazyk = po anglicky }} *{{preklad|de|Preußen|140130520}} [[Kategória:Prusko| ]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] 5re0rh0362w1x9ej1zedy5y5poc3pcw Fernão de Magalhães 0 23526 8381122 7917714 2026-10-07T13:59:15Z ~2026-53781-83 307408 spresnejšie 8381122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Fernão de Magalhães |Portrét = Ferdinand Magellan.jpg |Popis osoby = portugalský moreplavec |Dátum narodenia = cca [[1480]] |Miesto narodenia = severné [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]]{{#tag:ref|Presné miesto narodenia je sporné. Medzi možné lokality patria [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]], [[Sabrosa]], [[Vila Nova de Gaia (okres)|Vila Nova de Gaia]] a [[Ponte da Barca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fernão Magalhães: Acasos e desgraças da primeira volta ao mundo | url = https://www.jn.pt/nacional/infografias/fernao-magalhaes-acasos-e-desgracas-da-primeira-volta-ao-mundo-11318571.html/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230630195342/https://www.jn.pt/nacional/infografias/fernao-magalhaes-acasos-e-desgracas-da-primeira-volta-ao-mundo-11318571.html/ | vydavateľ = jn.pt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-28 | dátum archivácie = 2023-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arquivo Nacional Torre do Tombo | url = https://antt.dglab.gov.pt/exposicoes-virtuais-2/a-viagem-de-circum-navegacao-de-fernao-de-magalhaes/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230331023131/https://antt.dglab.gov.pt/exposicoes-virtuais-2/a-viagem-de-circum-navegacao-de-fernao-de-magalhaes/ | vydavateľ = antt.dglab.gov.pt | dátum vydania = 2019-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-28 | dátum archivácie = 2023-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} |Dátum úmrtia = [[27. apríl]] [[1521]] (40 – 41 rokov) |Miesto úmrtia = [[Mactan]], [[Filipíny (ostrovy)|Filipíny]] |}} '''Fernão de Magalhães''' [vyslov: fernau dže magaljenš] ({{vjz|spa|'''Fernando (alebo Hernando) de Magallanes/Maguellanes'''}} [fernando de magajanes/magejanes]; dnes vo viacerých jazykoch prezývaný: '''Fernando Magellan''' [magejan]; * cca [[1480]], severné [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]] – † [[27. apríl]] [[1521]], [[Mactan]], [[Filipíny (ostrovy)|Filipíny]]) bol [[Portugalčania|portugalský]] moreplavec, ktorý slúžil [[Španielsko|španielskej]] korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil – dajte folow zskidoos ingstagram == Mladosť a moreplavby v portugalských službách == Magalhães sa narodil v chudobnej šľachtickej rodine v severoportugalskej provincii [[Trás-os-Montes]]. Jeho otec, Pedro Rui de Magalhães, bol starostom [[Sabrosa|Sabrosy]]. Mal 2 súrodencov brata a sestru. Jeho rodičia zomreli, keď mal desať rokov. Ako dvanásťročný sa stal pážaťom na kráľovskom dvore [[Ján II. (Portugalsko)|Jána II.]] a kráľovnej [[Eleonóra de Viseu|Eleonóry]]. V [[Lisabon|Lisabone]] so svojím bratrancom [[Francisco Serrão|Franciscom Serrãom]] pokračoval vo svojom vzdelávaní. Zaujala ho [[geografia]] a [[astronómia]]. Niektoré veci ho vyučoval [[Martin Behaim]]. V roku [[1496]] sa stal Magalhães [[panoš|panošom]]. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dostal prvýkrát na more. V roku [[1505]] bol poslaný do [[India|Indie]], kde chcel budúci vicekráľ [[Francisco de Almeida]] vytvoriť vojenské a námorné základne. Tu sa tiež stretol prvý raz s bitkou. V roku [[1506]] pristál vo Východnej Indii. V roku [[1510]] ho povýšili na kapitána. Skoro však svoje velenie stratil, keď plachtil na východ bez povolenia. Bol nútený vrátiť sa do Portugalska. Po svojom návrate bol roku [[1511]] poslaný do [[Maroko|Maroka]], kde v roku [[1513]] bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s [[Mauri|Maurami]], bol [[15. máj]]a [[1514]] prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi. == Plavba okolo sveta == [[Súbor:Magellan-Map-En.png|náhľad|380px|Trasa plavby Fernãa de Magalhãesa]] [[Súbor:Detail from a map of Ortelius - Magellan's ship Victoria.png|náhľad|Detail mapy z roku 1590 zobrazujúci loď [[Victoria (loď)|''Victoria'']]]] Cestu začal [[20. september|20. septembra]] [[1519]] v [[Sanlúcar de Barrameda]]. Jeho flotila sa skladala z týchto lodí: * [[Trinidad (loď)|''Trinidad'']], 100 ton, 55 mužov, kapitán: Fernão de Magalhães * [[San Antonio (loď)|''San Antonio'']], 195 ton, 100 mužov, kapitán: [[Juan de Cartagena]] * [[Concepción (loď)|''Concepción'']], 90 ton, 45 mužov, kapitán: [[Gaspar de Quesada]] * [[Victoria (loď)|''Victoria'']], 90 ton, 42 mužov, kapitán: [[Luis de Mendoza]] * [[Santiago (loď)|''Santiago'']], 60 ton, 32 mužov, kapitán: [[João Serrão]] Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov [[Tenerife]] na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]], kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala do zátoky dnešného [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]], bez väčších nepríjemností. Iba [[Juan de Cartagena|Juana de Cartagena]], druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť. V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala [[La Plata (mesto)|La Platu]] a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci [[1520]] sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po [[Záliv sv. Juliána|sv. Juliánovi]] (Puerto San Julián). Tu prepukla [[Vzbura v zálive sv. Juliána|vzbura]], ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie. Dňa [[24. august]]a výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď&nbsp;–&nbsp;''Santiago'', ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, ''San Antonio'', dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. [[21. október|21. októbra]] objavil Magalhães medzi [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovou zemou]] a dnešným [[Čile]] prieliv, ktorý nesie jeho meno&nbsp;–&nbsp;[[Magalhãesov prieliv]]. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na [[skorbut]] (nedostatok vitamínu C). {{Citát|V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac! Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal.|Antonio Pigafetta<ref>Antonio Pigafetta, Zpráva o první cestě kolem světa, Praha, Argo 2004 (strana 34,35)</ref>}} Našťastie [[6. marec|6. marca]] [[1521]] dorazili na [[Mariány|Mariánske ostrovy]], kde našli dostatok jedla a pitia. [[9. marec|9. marca]] výprava opäť vyplávala a [[16. marec|16. marca]] dorazili námorníci na ostrov [[Homonhon]] na [[Filipíny|Filipínách]]. V tom čase mala výprava 150 mužov. Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom [[Limasawa|Limasawy]] [[Radža Ka Lamba|radžom Ka Lambom]]. Ka Lambo ich pozval na ostrov [[Cebu]], kde ich privítal tunajší kráľ [[radža Humabon]] a prijal [[kresťanstvo]]. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove [[Mactan]]. V tejto bitke, [[27. apríl]]a, Magalhãesa zabili. Výprava pokračovala na [[Borneo]] a potom na [[Molucké ostrovy]], kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou ''Victoriou'' a so 17 mužmi na palube preplával kapitán [[Juan Sebastián del Cano]] [[6. máj]]a [[1522]] okolo [[Mys dobrej nádeje|Mysu Dobrej nádeje]] a [[6. septembra]] toho roku sa vrátil do Španielska. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KUNEC, Patrik: Magalhaes a prvá plavba okolo zemegule. In: ''Historická revue'', roč. XVIII, 2007 č. 10, s. 27-29. * [[Antonio Pigafetta|PIGAFETTA, Antonio]]: ''Zpráva o první cestě kolem světa.'' Praha : Mladá fronta, 1975. 128 s. * [[Stefan Zweig|ZWEIG, Stefan]]: ''Magellan.'' Bratislava : Slovenský spisovateľ, [[1969]]. * WOTTE, Herbert: ''Magalhaesova cesta okolo sveta.'' Bratislava : Mladé letá, 1979. 454 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Fernão de Magalhães}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magalhaes, Fernao de}} [[Kategória:Narodenia v 1480]] [[Kategória:Úmrtia v 1521]] [[Kategória:Portugalskí moreplavci]] [[Kategória:Portugalskí objavitelia]] [[Kategória:Kapitáni námornej plavby]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na španielskych poštových známkach]] o4dms6af06y2y8x39nzrwzoaxip3ycf 8381124 8381122 2026-10-07T14:07:29Z ~2026-53781-83 307408 vseobetsnost 8381124 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosy (ostrovy)|Filipíny]] |}} '''Fernão de Magalhães''' [vyslov: fernau dže magaljenš] ({{vjz|spa|'''Fernando (alebo Hernando) de Magallanes/Maguellanes'''}} [fernando de magajanes/magejanes]; dnes vo viacerých jazykoch prezývaný: '''Fernando Magellan''' [magejan]; * cca [[1480]], severné [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]] – † [[27. apríl]] [[1521]], [[Mactan]], [[Filipíny (ostrovy)|Filipíny]]) bol [[Portugalčania|portugalský]] moreplavec, ktorý slúžil [[Španielsko|španielskej]] korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil – dajte folow zskidoos ingstagram ahojky vy ste sprosti == Mladosť a moreplavby v portugalských službách == Magalhães sa narodil v chudobnej šľachtickej rodine v severoportugalskej provincii [[Trás-os-Montes]]. Jeho otec, Pedro Rui de Magalhães, bol starostom [[Sabrosa|Sabrosy]]. Mal 2 súrodencov brata a sestru. Jeho rodičia zomreli, keď mal desať rokov. Ako dvanásťročný sa stal pážaťom na kráľovskom dvore [[Ján II. (Portugalsko)|Jána II.]] a kráľovnej [[Eleonóra de Viseu|Eleonóry]]. V [[Lisabon|Lisabone]] so svojím bratrancom [[Francisco Serrão|Franciscom Serrãom]] pokračoval vo svojom vzdelávaní. Zaujala ho [[geografia]] a [[astronómia]]. Niektoré veci ho vyučoval [[Martin Behaim]]. V roku [[1496]] sa stal Magalhães [[panoš|panošom]]. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dostal prvýkrát na more. V roku [[1505]] bol poslaný do [[India|Indie]], kde chcel budúci vicekráľ [[Francisco de Almeida]] vytvoriť vojenské a námorné základne. Tu sa tiež stretol prvý raz s bitkou. V roku [[1506]] pristál vo Východnej Indii. V roku [[1510]] ho povýšili na kapitána. Skoro však svoje velenie stratil, keď plachtil na východ bez povolenia. Bol nútený vrátiť sa do Portugalska. Po svojom návrate bol roku [[1511]] poslaný do [[Maroko|Maroka]], kde v roku [[1513]] bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s [[Mauri|Maurami]], bol [[15. máj]]a [[1514]] prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi. == Plavba okolo sveta == [[Súbor:Magellan-Map-En.png|náhľad|380px|Trasa plavby Fernãa de Magalhãesa]] [[Súbor:Detail from a map of Ortelius - Magellan's ship Victoria.png|náhľad|Detail mapy z roku 1590 zobrazujúci loď [[Victoria (loď)|''Victoria'']]]] Cestu začal [[20. september|20. septembra]] [[1519]] v [[Sanlúcar de Barrameda]]. Jeho flotila sa skladala z týchto lodí: * [[Trinidad (loď)|''Trinidad'']], 100 ton, 55 mužov, kapitán: Fernão de Magalhães * [[San Antonio (loď)|''San Antonio'']], 195 ton, 100 mužov, kapitán: [[Juan de Cartagena]] * [[Concepción (loď)|''Concepción'']], 90 ton, 45 mužov, kapitán: [[Gaspar de Quesada]] * [[Victoria (loď)|''Victoria'']], 90 ton, 42 mužov, kapitán: [[Luis de Mendoza]] * [[Santiago (loď)|''Santiago'']], 60 ton, 32 mužov, kapitán: [[João Serrão]] Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov [[Tenerife]] na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]], kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala do zátoky dnešného [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]], bez väčších nepríjemností. Iba [[Juan de Cartagena|Juana de Cartagena]], druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť. V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala [[La Plata (mesto)|La Platu]] a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci [[1520]] sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po [[Záliv sv. Juliána|sv. Juliánovi]] (Puerto San Julián). Tu prepukla [[Vzbura v zálive sv. Juliána|vzbura]], ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie. Dňa [[24. august]]a výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď&nbsp;–&nbsp;''Santiago'', ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, ''San Antonio'', dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. [[21. október|21. októbra]] objavil Magalhães medzi [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovou zemou]] a dnešným [[Čile]] prieliv, ktorý nesie jeho meno&nbsp;–&nbsp;[[Magalhãesov prieliv]]. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na [[skorbut]] (nedostatok vitamínu C). {{Citát|V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac! Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal.|Antonio Pigafetta<ref>Antonio Pigafetta, Zpráva o první cestě kolem světa, Praha, Argo 2004 (strana 34,35)</ref>}} Našťastie [[6. marec|6. marca]] [[1521]] dorazili na [[Mariány|Mariánske ostrovy]], kde našli dostatok jedla a pitia. [[9. marec|9. marca]] výprava opäť vyplávala a [[16. marec|16. marca]] dorazili námorníci na ostrov [[Homonhon]] na [[Filipíny|Filipínách]]. V tom čase mala výprava 150 mužov. Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom [[Limasawa|Limasawy]] [[Radža Ka Lamba|radžom Ka Lambom]]. Ka Lambo ich pozval na ostrov [[Cebu]], kde ich privítal tunajší kráľ [[radža Humabon]] a prijal [[kresťanstvo]]. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove [[Mactan]]. V tejto bitke, [[27. apríl]]a, Magalhãesa zabili. Výprava pokračovala na [[Borneo]] a potom na [[Molucké ostrovy]], kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou ''Victoriou'' a so 17 mužmi na palube preplával kapitán [[Juan Sebastián del Cano]] [[6. máj]]a [[1522]] okolo [[Mys dobrej nádeje|Mysu Dobrej nádeje]] a [[6. septembra]] toho roku sa vrátil do Španielska. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KUNEC, Patrik: Magalhaes a prvá plavba okolo zemegule. In: ''Historická revue'', roč. XVIII, 2007 č. 10, s. 27-29. * [[Antonio Pigafetta|PIGAFETTA, Antonio]]: ''Zpráva o první cestě kolem světa.'' Praha : Mladá fronta, 1975. 128 s. * [[Stefan Zweig|ZWEIG, Stefan]]: ''Magellan.'' Bratislava : Slovenský spisovateľ, [[1969]]. * WOTTE, Herbert: ''Magalhaesova cesta okolo sveta.'' Bratislava : Mladé letá, 1979. 454 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Fernão de Magalhães}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magalhaes, Fernao de}} [[Kategória:Narodenia v 1480]] [[Kategória:Úmrtia v 1521]] [[Kategória:Portugalskí moreplavci]] [[Kategória:Portugalskí objavitelia]] [[Kategória:Kapitáni námornej plavby]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na španielskych poštových známkach]] rw0s57yspq6ffawuzpeknyrk8wdxzf3 8381126 8381124 2026-10-07T14:09:03Z ~2026-53781-83 307408 upresnenejšie 8381126 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosy (ostrovy)|Filipíny]] |}} '''Fernão''' [vyslov: fernau dže magaljenš] ({{vjz|spa|'''Fernando (alebo Hernando) de Magallanes/Maguellanes'''}} [fernando de magajanes/magejanes]; dnes vo viacerých jazykoch prezývaný: '''Fernando Magellan''' [magejan]; * cca [[1480]], severné [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]] – † [[27. apríl]] [[1521]], [[Mactan]], [[Filipíny (ostrovy)|Filipíny]]) bol [[Portugalčania|portugalský]] moreplavec, ktorý slúžil [[Španielsko|španielskej]] korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil – dajte folow zskidoos ingstagram ahojky vy ste sprosti == Mladosť a moreplavby v portugalských službách == Magalhães sa narodil v chudobnej šľachtickej rodine v severoportugalskej provincii [[Trás-os-Montes]]. Jeho otec, Pedro Rui de Magalhães, bol starostom [[Sabrosa|Sabrosy]]. Mal 2 súrodencov brata a sestru. Jeho rodičia zomreli, keď mal desať rokov. Ako dvanásťročný sa stal pážaťom na kráľovskom dvore [[Ján II. (Portugalsko)|Jána II.]] a kráľovnej [[Eleonóra de Viseu|Eleonóry]]. V [[Lisabon|Lisabone]] so svojím bratrancom [[Francisco Serrão|Franciscom Serrãom]] pokračoval vo svojom vzdelávaní. Zaujala ho [[geografia]] a [[astronómia]]. Niektoré veci ho vyučoval [[Martin Behaim]]. V roku [[1496]] sa stal Magalhães [[panoš|panošom]]. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dostal prvýkrát na more. V roku [[1505]] bol poslaný do [[India|Indie]], kde chcel budúci vicekráľ [[Francisco de Almeida]] vytvoriť vojenské a námorné základne. Tu sa tiež stretol prvý raz s bitkou. V roku [[1506]] pristál vo Východnej Indii. V roku [[1510]] ho povýšili na kapitána. Skoro však svoje velenie stratil, keď plachtil na východ bez povolenia. Bol nútený vrátiť sa do Portugalska. Po svojom návrate bol roku [[1511]] poslaný do [[Maroko|Maroka]], kde v roku [[1513]] bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s [[Mauri|Maurami]], bol [[15. máj]]a [[1514]] prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi. == Plavba okolo sveta == [[Súbor:Magellan-Map-En.png|náhľad|380px|Trasa plavby Fernãa de Magalhãesa]] [[Súbor:Detail from a map of Ortelius - Magellan's ship Victoria.png|náhľad|Detail mapy z roku 1590 zobrazujúci loď [[Victoria (loď)|''Victoria'']]]] Cestu začal [[20. september|20. septembra]] 2025 v [[Sanlúcar de Barrameda]]. Jeho flotila sa skladala z týchto lodí: * [[Trinidad (loď)|''Trinidad'']], 100 ton, 55 mužov, kapitán: Fernão de Magalhães * [[San Antonio (loď)|''San Antonio'']], 195 ton, 100 mužov, kapitán: [[Juan de Cartagena]] * [[Concepción (loď)|''Concepción'']], 90 ton, 45 mužov, kapitán: [[Gaspar de Quesada]] * [[Victoria (loď)|''Victoria'']], 90 ton, 42 mužov, kapitán: [[Luis de Mendoza]] * [[Santiago (loď)|''Santiago'']], 60 ton, 32 mužov, kapitán: [[João Serrão]] Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov [[Tenerife]] na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]], kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala do zátoky dnešného [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]], bez väčších nepríjemností. Iba [[Juan de Cartagena|Juana de Cartagena]], druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť. V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala [[La Plata (mesto)|La Platu]] a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci [[1520]] sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po [[Záliv sv. Juliána|sv. Juliánovi]] (Puerto San Julián). Tu prepukla [[Vzbura v zálive sv. Juliána|vzbura]], ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie. Dňa [[24. august|1. august]]a výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď&nbsp;–&nbsp;''Santiago'', ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, ''San Antonio'', dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. [[21. október|21. októbra]] objavil Magalhães medzi [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovou zemou]] a dnešným [[Čile]] prieliv, ktorý nesie jeho meno&nbsp;–&nbsp;[[Magalhãesov prieliv]]. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na [[skorbut]] (nedostatok vitamínu C). {{Citát|V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac! Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal.|Antonio Pigafetta<ref>Antonio Pigafetta, Zpráva o první cestě kolem světa, Praha, Argo 2004 (strana 34,35)</ref>}} Našťastie [[6. marec|6. marca]] [[1521]] dorazili na [[Mariány|Mariánske ostrovy]], kde našli dostatok jedla a pitia. [[9. marec|9. marca]] výprava opäť vyplávala a [[16. marec|16. marca]] dorazili námorníci na ostrov [[Homonhon]] na [[Filipíny|Filipínách]]. V tom čase mala výprava 150 mužov. Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom [[Limasawa|Limasawy]] [[Radža Ka Lamba|radžom Ka Lambom]]. Ka Lambo ich pozval na ostrov [[Cebu]], kde ich privítal tunajší kráľ [[radža Humabon]] a prijal [[kresťanstvo]]. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove [[Mactan]]. V tejto bitke, [[27. apríl]]a, Magalhãesa zabili. Výprava pokračovala na [[Borneo]] a potom na [[Molucké ostrovy]], kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou ''Victoriou'' a so 17 mužmi na palube preplával kapitán [[Juan Sebastián del Cano]] [[6. máj]]a [[1522]] okolo [[Mys dobrej nádeje|Mysu Dobrej nádeje]] a [[6. septembra]] toho roku sa vrátil do Španielska. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KUNEC, Patrik: Magalhaes a prvá plavba okolo zemegule. In: ''Historická revue'', roč. XVIII, 2007 č. 10, s. 27-29. * [[Antonio Pigafetta|PIGAFETTA, Antonio]]: ''Zpráva o první cestě kolem světa.'' Praha : Mladá fronta, 1975. 128 s. * [[Stefan Zweig|ZWEIG, Stefan]]: ''Magellan.'' Bratislava : Slovenský spisovateľ, [[1969]]. * WOTTE, Herbert: ''Magalhaesova cesta okolo sveta.'' Bratislava : Mladé letá, 1979. 454 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Fernão de Magalhães}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magalhaes, Fernao de}} [[Kategória:Narodenia v 1480]] [[Kategória:Úmrtia v 1521]] [[Kategória:Portugalskí moreplavci]] [[Kategória:Portugalskí objavitelia]] [[Kategória:Kapitáni námornej plavby]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na španielskych poštových známkach]] e3or0lnee43n3c8g0uz1u2qv29dqxe7 8381127 8381126 2026-10-07T14:10:13Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-53781-83|~2026-53781-83]] ([[User_talk:~2026-53781-83|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Andrej-airliner 7917714 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Fernão de Magalhães |Portrét = Ferdinand Magellan.jpg |Popis osoby = portugalský moreplavec |Dátum narodenia = cca [[1480]] |Miesto narodenia = severné [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]]{{#tag:ref|Presné miesto narodenia je sporné. Medzi možné lokality patria [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]], [[Sabrosa]], [[Vila Nova de Gaia (okres)|Vila Nova de Gaia]] a [[Ponte da Barca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fernão Magalhães: Acasos e desgraças da primeira volta ao mundo | url = https://www.jn.pt/nacional/infografias/fernao-magalhaes-acasos-e-desgracas-da-primeira-volta-ao-mundo-11318571.html/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230630195342/https://www.jn.pt/nacional/infografias/fernao-magalhaes-acasos-e-desgracas-da-primeira-volta-ao-mundo-11318571.html/ | vydavateľ = jn.pt | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-28 | dátum archivácie = 2023-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arquivo Nacional Torre do Tombo | url = https://antt.dglab.gov.pt/exposicoes-virtuais-2/a-viagem-de-circum-navegacao-de-fernao-de-magalhaes/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230331023131/https://antt.dglab.gov.pt/exposicoes-virtuais-2/a-viagem-de-circum-navegacao-de-fernao-de-magalhaes/ | vydavateľ = antt.dglab.gov.pt | dátum vydania = 2019-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-28 | dátum archivácie = 2023-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} |Dátum úmrtia = [[27. apríl]] [[1521]] (40 – 41 rokov) |Miesto úmrtia = [[Mactan]], [[Filipíny (ostrovy)|Filipíny]] |}} '''Fernão de Magalhães''' [vyslov: fernau dže magaljenš] ({{vjz|spa|'''Fernando (alebo Hernando) de Magallanes/Maguellanes'''}} [fernando de magajanes/magejanes]; dnes vo viacerých jazykoch prezývaný: '''Fernando Magellan''' [magejan]; * cca [[1480]], severné [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]] – † [[27. apríl]] [[1521]], [[Mactan]], [[Filipíny (ostrovy)|Filipíny]]) bol [[Portugalčania|portugalský]] moreplavec, ktorý slúžil [[Španielsko|španielskej]] korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil – zahynul v priebehu výpravy. Plavil sa počas nej popri [[Amerika (svetadiel)|Amerike]], [[Afrika|Afrike]] a [[Ázia|Ázii]]. == Mladosť a moreplavby v portugalských službách == Magalhães sa narodil v chudobnej šľachtickej rodine v severoportugalskej provincii [[Trás-os-Montes]]. Jeho otec, Pedro Rui de Magalhães, bol starostom [[Sabrosa|Sabrosy]]. Mal 2 súrodencov brata a sestru. Jeho rodičia zomreli, keď mal desať rokov. Ako dvanásťročný sa stal pážaťom na kráľovskom dvore [[Ján II. (Portugalsko)|Jána II.]] a kráľovnej [[Eleonóra de Viseu|Eleonóry]]. V [[Lisabon|Lisabone]] so svojím bratrancom [[Francisco Serrão|Franciscom Serrãom]] pokračoval vo svojom vzdelávaní. Zaujala ho [[geografia]] a [[astronómia]]. Niektoré veci ho vyučoval [[Martin Behaim]]. V roku [[1496]] sa stal Magalhães [[panoš|panošom]]. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dostal prvýkrát na more. V roku [[1505]] bol poslaný do [[India|Indie]], kde chcel budúci vicekráľ [[Francisco de Almeida]] vytvoriť vojenské a námorné základne. Tu sa tiež stretol prvý raz s bitkou. V roku [[1506]] pristál vo Východnej Indii. V roku [[1510]] ho povýšili na kapitána. Skoro však svoje velenie stratil, keď plachtil na východ bez povolenia. Bol nútený vrátiť sa do Portugalska. Po svojom návrate bol roku [[1511]] poslaný do [[Maroko|Maroka]], kde v roku [[1513]] bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s [[Mauri|Maurami]], bol [[15. máj]]a [[1514]] prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi. == Plavba okolo sveta == [[Súbor:Magellan-Map-En.png|náhľad|380px|Trasa plavby Fernãa de Magalhãesa]] [[Súbor:Detail from a map of Ortelius - Magellan's ship Victoria.png|náhľad|Detail mapy z roku 1590 zobrazujúci loď [[Victoria (loď)|''Victoria'']]]] Cestu začal [[20. september|20. septembra]] [[1519]] v [[Sanlúcar de Barrameda]]. Jeho flotila sa skladala z týchto lodí: * [[Trinidad (loď)|''Trinidad'']], 100 ton, 55 mužov, kapitán: Fernão de Magalhães * [[San Antonio (loď)|''San Antonio'']], 195 ton, 100 mužov, kapitán: [[Juan de Cartagena]] * [[Concepción (loď)|''Concepción'']], 90 ton, 45 mužov, kapitán: [[Gaspar de Quesada]] * [[Victoria (loď)|''Victoria'']], 90 ton, 42 mužov, kapitán: [[Luis de Mendoza]] * [[Santiago (loď)|''Santiago'']], 60 ton, 32 mužov, kapitán: [[João Serrão]] Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov [[Tenerife]] na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]], kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala do zátoky dnešného [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]], bez väčších nepríjemností. Iba [[Juan de Cartagena|Juana de Cartagena]], druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť. V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala [[La Plata (mesto)|La Platu]] a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci [[1520]] sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po [[Záliv sv. Juliána|sv. Juliánovi]] (Puerto San Julián). Tu prepukla [[Vzbura v zálive sv. Juliána|vzbura]], ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie. Dňa [[24. august]]a výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď&nbsp;–&nbsp;''Santiago'', ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, ''San Antonio'', dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. [[21. október|21. októbra]] objavil Magalhães medzi [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovou zemou]] a dnešným [[Čile]] prieliv, ktorý nesie jeho meno&nbsp;–&nbsp;[[Magalhãesov prieliv]]. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na [[skorbut]] (nedostatok vitamínu C). {{Citát|V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac! Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal.|Antonio Pigafetta<ref>Antonio Pigafetta, Zpráva o první cestě kolem světa, Praha, Argo 2004 (strana 34,35)</ref>}} Našťastie [[6. marec|6. marca]] [[1521]] dorazili na [[Mariány|Mariánske ostrovy]], kde našli dostatok jedla a pitia. [[9. marec|9. marca]] výprava opäť vyplávala a [[16. marec|16. marca]] dorazili námorníci na ostrov [[Homonhon]] na [[Filipíny|Filipínách]]. V tom čase mala výprava 150 mužov. Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom [[Limasawa|Limasawy]] [[Radža Ka Lamba|radžom Ka Lambom]]. Ka Lambo ich pozval na ostrov [[Cebu]], kde ich privítal tunajší kráľ [[radža Humabon]] a prijal [[kresťanstvo]]. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove [[Mactan]]. V tejto bitke, [[27. apríl]]a, Magalhãesa zabili. Výprava pokračovala na [[Borneo]] a potom na [[Molucké ostrovy]], kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou ''Victoriou'' a so 17 mužmi na palube preplával kapitán [[Juan Sebastián del Cano]] [[6. máj]]a [[1522]] okolo [[Mys dobrej nádeje|Mysu Dobrej nádeje]] a [[6. septembra]] toho roku sa vrátil do Španielska. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KUNEC, Patrik: Magalhaes a prvá plavba okolo zemegule. In: ''Historická revue'', roč. XVIII, 2007 č. 10, s. 27-29. * [[Antonio Pigafetta|PIGAFETTA, Antonio]]: ''Zpráva o první cestě kolem světa.'' Praha : Mladá fronta, 1975. 128 s. * [[Stefan Zweig|ZWEIG, Stefan]]: ''Magellan.'' Bratislava : Slovenský spisovateľ, [[1969]]. * WOTTE, Herbert: ''Magalhaesova cesta okolo sveta.'' Bratislava : Mladé letá, 1979. 454 s. == Iné projekty == {{projekt|commons=Fernão de Magalhães}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magalhaes, Fernao de}} [[Kategória:Narodenia v 1480]] [[Kategória:Úmrtia v 1521]] [[Kategória:Portugalskí moreplavci]] [[Kategória:Portugalskí objavitelia]] [[Kategória:Kapitáni námornej plavby]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na španielskych poštových známkach]] nmhkv2zk83dyxggmlde0glccti2uw5x Šenkvice 0 25447 8381237 8200854 2026-10-07T21:42:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381237 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Šenkvice | Iné názvy = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Senkvice-pezinok-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Pezinok | Región = Malokarpatský | Časti = | Rieka = [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličný potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.283333 | Zemepisná dĺžka = 17.333333 | Nadmorská výška = 165 | Prvá zmienka = [[1256]] | Starosta = Peter Trojna<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 900 81 | Kód = 508250 | EČV = PK | Predvoľba = +421-33 | Adresa = Obecný úrad Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice | E-mail = sekretariat@senkvice.org | Telefón = 033/6496311 | Fax = 033/6496310 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.senkvice.eu | Commons = Šenkvice, Pezinok District | Poznámky = | Obrázok = }} '''Šenkvice''' ([[maďarčina|maď]]. ''Senkőc'', [[nemčina|nem.]] ''Schenkwitz'') sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Vznikli v roku [[1964]] zlúčením [[Malé Čaníkovce|Malých]] a Veľkých Čaníkoviec (do roku 1948 nazývaných ako Malé Šenkvice a Veľké Šenkvice). Obec je najväčšou malokarpatskou obcou, súčasne najväčšou obcou [[Pezinok (okres)|okresu Pezinok]] a jednou z najväčších obcí [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]]. Aj napriek výraznému stavebnému rozmachu v poslednom desaťročí sa Šenkvice dlhodobo radia medzi najväčšie obce Slovenskej republiky (v prvej dvadsiatke najväčších). == Poloha == Obec leží v [[Trnavská pahorkatina|Trnavskej pahorkatine]], podcelku v západnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], 25 km severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] a 5 km východne od mesta [[Pezinok]]. Šenkvice sa rozprestierajú v doline [[Stoličný potok (prítok Čiernej vody)|Stoličného potoka]] a južne od obce sa nachádza Šenkvický háj. Obcou prechádza hlavný železničný koridor Bratislava - Trnava (obec je približne v strede tohto úseku). Šenkvice susedia s týmito sídlami: mesto Modra (cestné spojenie), obec Vištuk (cestné spojenie), obec Báhoň (železničné spojenie), obec Blatné (cestné spojenie), obec Viničné (spoločná katastrálna hranica), okresné mesto Pezinok (cestné i železničné spojenie) a obec Vinosady (spoločná katastrálna hranica). [[Súbor:Šenkvice.JPG|thumb|Pohľad na Šenkvice zo severného okraja obce.]] == História == Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v [[neolit]]e a v lokalite sa nachádzajú nálezy zo staršej [[Bronzová doba|doby bronzovej]] ako i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1256]] v listine uhorského kráľa [[Belo IV.|Bela IV]]. Po tatárskom vpáde a vyplienení [[Uhorsko|Uhorska]] prichádzajú na územie pezinského panstva nemeckí kolonisti. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa [[Leonard de Pansaur|Leonarda de Pansauro]] je z roku [[1390]], kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice ako ''SANKAWYCH'' (čítaj „Šankvic“), uvádzané medzi [[Modra|Modrou]] a [[Vištuk]]om. Od roku [[1462]] do roku [[1557]] nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. V druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná [[chorvátsko|Chorvátmi]], ktorí utekajú z domova pred postupom Turkov. Významný historik Uhorska [[Gabriel Kolinovič Šenkvický]] zapísal, vychádzajúc z údajov historikov [[J. Sdegedyho|J. Szegedyho]] a [[Samuel Timon|S. Timona]], že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi [[1544]] - [[1550]]. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Benič (prvý richtár) v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1594 prichádzajú ďalší chorvátski utečenci, tentokrát z chorvátskeho mesta Sisak. Vedľa existujúcej osady založili novú osadu. Tá pôvodne niesla názov Malý Sisak, neskôr bola premenovaná na Malé Šenkvice. Dnes sa táto časť na základe dlhodobej ľudovej tradície označuje ako [[Cerové]]. Občanov či rodákov z tejto rázovitej časti Šenkvíc združuje komunitná Facebook stránka [https://www.facebook.com/Cerov%C3%A9-107307950943769 Cerové]. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a poľnohospodárskymi prácami, príchodom Chorvátov došlo k rozvoju vinohradníctva a vinárstva, neskôr tiež ovocinárstva. V priebehu 40. rokov 19. storočia bola cez obec vybudovaná železničná trať konskej železnice medzi Bratislavou a Trnavou. Táto udalosť je snáď najrozhodujúcejším zlomom v doterajších dejinách obce. V priebehu 70. rokov 19. storočia došlo k zavedeniu parnej trakcie a postupné zrýchľovanie železničnej dopravy viedlo k vzniku viacerých priemyselných podnikov vo vtedajších Veľkých Šenkviciach (Malé Šenkvice sa rozprestierali ďalej od železničnej trate, na vyvýšenom pahorku). V obci existovali dva liehovary, tehelňa, parný plyn (neskôr mydláreň, neskôr závod Palma), druhé najvýkonnejšie poľnohospodárske družstvo v celej vtedajšej [[Československá socialistická republika|ČSSR]] a taktiež Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky so svojou šľachtiteľskou stanicou. Na začiatku 20. storočia došlo k postupnému rozrastaniu sa pôvodného intravilánu, začali vznikať viaceré z terajších ulíc. V roku 1941 došlo k zdvojkoľajneniu železničnej trate, čo prispelo k ďalšiemu rozmachu obce. Vďaka rozvinutému priemyslu i prosperujúcemu poľnohospodárskemu družstvu došlo na sklonku 50. rokov 20. storočia a v priebehu 60. rokov 20. storočia k nebývalému stavebnému rozmachu. V roku 1964 boli administratívne zlúčené Malé Šenkvice a Veľké Šenkvice, dovtedy presne 370 rokov susediace a samostatné obce. == Pamiatky == *[[Kostol svätej Anny (Šenkvice)|Kostol sv. Anny]] - dominanta obce zo začiatku 17. storočia, zasvätená patrónke obce; v takmer dnešnej podobe od roku 1666 *hradby a bašty (so strieľňami) areálu kostola sv. Anny - výnimočná pamiatka na chorvátsku kolonizáciu a obranu voči osmanským vojskám * kaplnka Sedembolestnej Panny Márie - kaplnka z 80. rokov 19. storočia (postavená z daru Anny Plankovej), zasvätená patrónke bývalých Malých Šenkvíc * hrobka továrnickej rodiny Machotovcov na Hornom cintoríne (do výstavby hrobky v roku 1926 tu stála kaplnka sv. Vendelína) * v obci existujú tri cintoríny: najstarší Horný cintorín (na Trlinskej ulici), pôvodne cholerový Dolný cintorín (na Cintorínskej ulici) a Cerovský cintorín * socha sv. Urbana v chotárnej časti Grefty z roku 1723 * socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1760 * kamenný kríž na farských schodoch z roku 1810 * prícestný kríž na Pezinskej ceste z roku 1902 * socha sv. Trojice v Šenkviciach z roku 1904 (tzv. „šenkvická Trojička“) * socha sv. Trojice na Cerovom z roku 1932 (tzv. „cerovská Trojička“) * pamätník padlým vojakom v prvej a druhej svetovej vojne z roku 1947 * kríž z roku 1992 na hrobe 14 pruských vojakov, ktorí v obci zomreli pri návrate z prusko-rakúskej vojny == Stavebný charakter obce a výstavba == Obec sa nevyznačuje charakteristickou zástavbou - centrom Šenkvíc nepreteká potok. Hlavnú cestu tvoria dve samostatné súbežné cesty s pásom zelene uprostred, vďaka čomu vzniká široké verejné priestranstvo. Obci dominuje farský kostol sv. Anny, ktorého areál je opevnený zachovanými hradbami z čias chorvátskej kolonizácie a obrany proti osmanským vojskám. Do kostola sa vstupuje relatívne netradične - nie cez kostolnú vežu, ale priamo do chrámovej lode. Pôvodné Malé Šenkvice a Veľké Šenkvice boli ohraničené areálmi pálffyovských (neskôr andrássyovských) majerov. Malé Šenkvice a veľkošenkvické časti „Gorno“, „Sredina“, „Dolno“ a neskoršia „Osada“ sa postupne začali rozvetvovať, využívajúc miestne terénne podmienky a dodržiavajúc vrstevnice či iné terénne fenomény a depresie (napr. početné výmole). '''Z najvýznamnejších stavebných počinov v obci môžeme spomenúť:''' výstavba poschodovej budovy železničnej stanice pre parnú trakciu (1876), výstavba Richtárskeho domu - dnešného Obecného domu (1912), výstavba 8-triednej budovy školy - dnes bytový dom, známy ako „stará škola“ (1932), výstavba Družstevného domu a sály Osvetovej besedy (1948), výstavba 14-triednej budovy školy - „nová škola“ (1960), výstavba nákupného strediska (1966), výstavba Materskej školy na dnešnej Záhradnej ulici (1967 - 1970), výstavba Materskej školy na dnešnej Hornej ulici (1980), výstavba dvojobvodového zdravotného strediska (1982 - 1984) či výstavba budovy školskej jedálne a školskej družiny (1988 - 1991). V chotárnej časti Úzky tálik bola v priebehu 60. rokov 20. storočia zvažovaná výstavba kúpaliska. Objem novej výstavby dostával početné impulzy - v obci si ,,na rodičovských gruntoch" stavali svoje domy desiatky mladých šenkvických rodín, avšak do obce prichádzali stovky nových občanov, prisťahovalcov, a to vďaka dostatku pracovných príležitostí. Tunajšie poľnohospodárske družstvo v čase svojho najväčšieho rozkvetu poskytovalo dokonca výhodné stimuly na výstavbu domov. '''Najnovšia (suburbanizačná) výstavba súkromných domov''' prebieha nielen v nových rezidenčných štvrtiach na Fertáloch a Pocestách, ale tiež v pôvodnom intraviláne, a to zástavbou doposiaľ prázdnych parciel alebo generačnou obmenou domovej zástavby. == Ulice == Ako to býva zvykom aj v iných obciach a mestách, viaceré verejné priestranstvá mali svoje ľudové pomenovania už dlhodobo. K oficiálnemu prideleniu názvov ulíc však v obci Šenkvice došlo až v roku 1966. V tomto období zanikli niektoré, dovtedy všeobecne zaužívané názvy - napr. „Hace“ (Záhradná ulica), „Hace“ či „Zahace“ (Vinohradská ulica) alebo „Stanovisko“ (Jánska ulica). V nasledujúcich desaťročiach pribudli ďalšie ulice a v blízkej budúcnosti sa predpokladá vznik ďalších ulíc, ktoré tak rozšíria už teraz existujúcu komplexnú uličnú sieť. Výnimočnosť Šenkvíc v tomto ohľade spočíva v tom, že obyvatelia Šenkvíc dbali na lokálne, tradičné a z histórie vychádzajúce pomenovania - uličné názvy, ktoré vychádzali z politickej ideológie, kultov osobnosti alebo boli zastúpené po celom Slovensku sa v Šenkviciach buď neudržali dlho alebo neboli vôbec zavedené. Naopak, viaceré zo šenkvických ulíc majú pôvodné chorvátske pomenovanie (Glogovec, Jagned, Kozare, Príka). Je však potrebné skonštatovať, že vymedzenie viacerých ulíc (Glogovec, Lipová, Nádražná, Pezinská, Trlinská), ako aj číslovanie domov na nich, je chaotické a v budúcnosti bude nutné ho upraviť. Stále existuje polemika o vhodnosti pomenovania jednej z najnovších ulíc ako A. Behunka namiesto pôvodného návrhu „Behunkova“. '''Dnes v Šenkviciach existuje bezmála 40 ulíc a jedno námestie''' (Nám. G. Kolinoviča): A. Behunka, Agátová, Cerovská, Cintorínska, Domovina, Družstevná, Glogovec, Horná, Hroznová, Chorvátska, Jagned, Jánska, Kostolná, Kozare, Krátka, Lipová, Lúčna, Medzi cesty, Modranská, Nádražná, Paulenova, Pezinská, Poľná, Priečna, Príka, Ružová, Slnečná, Spojná, Sv. Urbana, Školská, Trlinská, Uhliská, Veterná, Vinohradská, Vištucká, Záhradná a Zapotok. == Kultúra a identita obce == Šenkvice sú povestné bohatým a rozvinutým kultúrnym dianím. Tunajší kultúrny, spoločenský, osvetový, komunitný i občiansky život rozvíjajú nielen obecné ustanovizne, ale tiež tunajšie hudobno-tanečné telesá (dychová hudba, folklórny súbor, detský folklórny súbor, ľudová muzika, Neznámi na trati, 3R Šenkvice - Radosť rozdávaním rastie) či organizácie a občianske združenia (ProKultura Šenkvice, Spolok vinohradníkov a vinárov Šenkvice, Miestny odbor Matice slovenskej v Šenkviciach). Šenkvičania (sami sebou označovaní ako „Šenkvičáre“ či „Šenkvičári“) sú už odnepamäti hrdí na svoju identitu - hrdo sa k nej hlásia všetky vekové kategórie obyvateľov. Šenkvičania sú v regióne preslávení nielen vínom, ale tiež bohatou úrodou ovocia, obzvlášť čerešní. Preto sú v zmysle frázy „''Šenkvičáre - čerešnáre''“ označovaní ako „čerešnári“. Oproti tomu obyvatelia miestnej časti Cerové, teda bývalých Malých Šenkvíc (ľudovo označovaní ako „Cerované“), sú v zmysle frázy „''Cerované sú slifkáre''“ známi ako „slifkári“, a to vďaka historicky bohatým úrodám sliviek. Dôležitým prvkom šenkvickej identity je tunajšie nárečie. Každý (správny) Šenkvičan pozná výrazy ako ''gerhen, hepa'' či ''kompábel''. Na udržiavaní a zachovávaní šenkvického nárečia v posledných troch desaťročiach mala najväčšie zásluhy šenkvická ľudová rozprávačka Petronela „Babula“ Brunovská (* [[1939]] - † 2022). V autorskom tandeme s kronikárom a kultúrnikom Martinom Lukáčom (* 1995) spracovali a vydali dve, mimoriadne populárne vydania šenkvického nárečového slovníka. Prvým z nich je ''Babulin šenkvicko-slovenský slovník'' z roku 2015, ktorý je napriek dvom dotlačiam beznádejne vypredaný. Druhým (oproti prvému doplneným a prepracovaným) vydaním je ''Jag nám dzobág naróstol - Šenkvický nárečový slovník'' z roku 2019 z dielne občianskeho združenia [https://web.archive.org/web/20220628095139/https://www.prokultura.sk/ ProKultura Šenkvice]. Obec a jej reálie sú aktívne prezentované aj na sociálnej sieti Facebook, a to prostredníctvom viacerých stránok, z ktorých môžeme menovať: [https://www.facebook.com/KulturaSenkvice Kultúra v Šenkviciach], [https://www.facebook.com/DoboveSenkvice Šenkvice na dobových fotografiách] či [https://www.facebook.com/HistoriaSenkvice Pamäť obce Šenkvice]. == Významní rodáci == * Gabriel Kolinovič Šenkvický (* [[1698]]{{--}}† [[1770]]){{--}} uhorský historik a polyhistor, spolupracovník Mateja Bela * Alojz Behunek (* [[1846]]{{--}}† [[1932]]) - rímskokatolícky kňaz, autor početných článkov, národný buditeľ * [[Jozef Figura]] (* [[1906]]{{--}}† [[2001]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom bol 65 rokov; Japonsko). <ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 236 - 237.</ref> Je autorom knihy Spod Tatier pod Fudžijamu. * [[Anton Figura]] (* [[1909]]{{--}}† [[1996]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom bol 64 rokov; Kuba, Haiti, Dominikánska republika) * [[Milan Šavlík]] (* [[1928]]{{--}}† [[2003]]){{--}} architekt * Rudolf Granec (* [[1931]]{{--}}† [[1996]]){{--}} režisér a dokumentarista * [[Zdena Gruberová]] (* [[1933]]{{--}}† [[2017]]){{--}} herečka * [[Ján Pravda]] (* [[1934]]{{--}}† [[2010]]){{--}} kartograf * [[Ivan Bilský]] (* [[1955]]{{--}}† [[2016]]){{--}} futbalista * [[Peter Sklár]] (* [[1968]]) - herec == Šport == Športový areál na ulici Domovina poskytuje zázemie pre tréningy futbalových mužstiev, družstiev pozemného hokeja (ktorý má v obci dlhoročnú tradíciu) a taktiež tréningy work-out. V obci sa v areáli bývalej tehelne od 70. rokov 20. storočia nachádza motokrosová trať. V priestoroch bývalého železničného skladu je vybudovaná bikrosová hala. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Pezinok}} [[Kategória:Šenkvice| ]] [[Kategória:Obce okresu Pezinok]] h5acvz6m1d8phbw25h8qmhorj0j2a2q Augsburský mier 0 31247 8381167 8367929 2026-10-07T17:03:51Z Maximilián Fedora 259749 8381167 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:Druck Augsburger Reichsfrieden.jpg|thumb|Titulná strana vydania vytlačeného v Mainzi. ]] '''Augsburský (náboženský) mier''' je názov mierovej dohody prijatej cisárom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karlom V.]] a ríšskymi kniežatami na sneme v [[Augsburg]]u dňa [[25. september|25. septembra]] [[1555]], ktorou bolo ukončené prvé obdobie náboženských vojen v [[Nemecko|Nemecku]]. V dohode bola uznaná náboženská sloboda vo forme zásady ''cuius regio, eius religio (čie panstvo, toho náboženstvo)''. Poddaní mali možnosť z náboženských dôvodov emigrovať. Zároveň bola potvrdená [[sekularizácia]] cirkevného majetku (prevod cirkevného majetku do svetských rúk) protestantskými kniežatami do roku [[1552]]. Tento akt sa považuje za ukončenie epochy nemeckej [[Reformácia|reformácie]] a podľa tohto mieru bolo stanovené, že ríšske kniežatá sa budú môcť slobodne rozhodnúť pre svoju vieru a zároveň s nimi túto ich vieru budú prijímať aj ich poddaní podľa latinskej vety „cuius regio eius religio“ – „koho vláda, toho náboženstvo“. Bolo stanovené, že tí, ktorí nechceli prijať vieru svojho pána, sa mohli vysťahovať na panstvo iného pána s prijateľnou vierou. Ríšski cirkevní predstavitelia sa museli vzdať svojej funkcie, aby sa zabránilo sekularizácii majetkov. Majetok a územia duchovných kniežat, biskupov, arcibiskupov, opátov sa premenili na ich vlastné, ak prešli na [[protestantizmus]]. Do mieru alebo do tejto tolerancie nového náboženstva však nespadali také okrajové skupiny, ako bol [[kalvinizmus]] a [[zwingliniazmus]]. Tento mier prispel k náboženskej tolerancii v [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríši]] na 70 rokov do vypuknutia [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]], ale prispel k väčšiemu [[Partikularizmus|partikularizmu]] nemeckých kniežat (zvýšenie ich moci) na územiach – posilnenie moci jednotlivých častí na úkor celku. Najvýznamnejším dôsledkom bolo definitívne zrušenie jednoty latinského kresťanstva. Táto cirkev bola rozdelená na dve skupiny: [[katolícka cirkev|katolícku]] a [[luteranizmus|luteránsku cirkev]]. == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Dejiny kresťanstva]] [[Kategória:Evanjelická cirkev]] [[Kategória:Mierové zmluvy]] [[Kategória:Európske náboženské vojny]] nyjjn61hapo03b9cd5u36n34abvzx97 Štefan Kvietik 0 42380 8381250 8360740 2026-10-08T00:10:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381250 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Štefan Kvietik | fotka = Štefan Kvietik (2024).jpg | komentár = Štefan Kvietik v roku 2024 | celé meno = | dátum narodenia = {{dn|1934|05|10}} | miesto narodenia = [[Dolné Plachtince]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|03|21|1934|05|10}} | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | povolanie = [[herectvo|herec]], [[vysokoškolský pedagóg]] | roky pôsobenia = | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} [[Docent|Doc.]] '''Štefan Kvietik''', [[Doktor umenia|ArtD.]] (* [[10. máj]] [[1934]], [[Dolné Plachtince]] – † [[21. marec]] [[2025]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 90 rokov zomrel legendárny slovenský herec Štefan Kvietik | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/23467177/zomrel-herec-stefan-kvietik.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-22 | dátum prístupu = 2025-03-22 }}</ref> bol [[slovensko|slovenský]] [[divadlo (umenie)|divadelný]], [[filmové umenie|filmový]] a [[televízia (prenos)|televízny]] [[herectvo|herec]] a [[vysokoškolský pedagóg]].<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kvietik, Štefan, 1934- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001440-Kvietik-stefan-1934/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250401093048/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001440-Kvietik-stefan-1934/ | dátum archivácie = 2025-04-01}}</ref> == Životopis == Vyštudoval herectvo na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]], po absolutóriu školy pôsobil najskôr v [[Slovenské komorné divadlo|Armádnom divadle v Martine]]. Od roku [[1959]] bol členom činohry [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1984]] pôsobil tiež ako pedagóg na VŠMU. V rokoch [[1990]] až [[1994]] bol poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] a [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].<ref name="skcinema" /> == Filmografia == * 1960 [[Na pochode sa vždy nespieva]] (Kadarka) * 1960 [[Skalní v ofsajde]] (por. ZNB) * 1961 [[Vždy možno začať]] (Majer) * 1962 [[Boxer a smrť]] (Komínek) * 1962 [[Havrania cesta]] (Matúš) * 1963 [[Tvár v okne]] (MUDr. Mokoš) * 1964 [[Prípad pre obhajcu]] (obhajca Kolár) * 1964 Sám vojak v poli (barón von Goldring) * 1966 [[Jeden deň pre starú paniu]] (Ivan) * 1966 [[Majster kat (film)|Majster kat]] (Richardus) * 1966 Živý bič (Adam Hlavaj) * 1966 [[Romance pro křidlovku]] (Viktor) * 1967 [[Volanie démonov]] (Kučera) * 1968 [[Niet inej cesty]] (Ľudovít Štúr) * 1970 [[Medená veža]] (Pirin)<!-- chýba film orlie pierko --> * 1972 [[Červené víno (televízny film)|Červené víno]] (Urban Habdža) * 1972 [[Oáza]] (seržant) * 1973 [[Hriech Kataríny Padychovej]] (Michal Valenčík) * 1973 [[Prípad krásnej nerestnice]] (dr. Strelka) * 1973 [[Skrytý prameň]] (tovariš Krištof) * 1973 [[Známost sestry Aleny]] (Karel) * 1974 [[Deň, ktorý neumrie]] (Matúš Siroň) * 1974 [[Kto odchádza v daždi...]] (Martin Jozefko) * 1974 [[Sokolovo]] (Špígl) * 1974 [[Veľká noc a veľký deň]] (Hallermund) * 1975 [[Šepkajúci fantóm]] (dr. Hronec) * 1976 Teketória [Okolky], r. Gyula Maár, Maďarsko * 1976 [[Vojaci slobody]] (Miloš) * 1978 [[Nie (film)|Nie]] (Garaj) * 1978 [[Sneh pod nohami]] * 1978 Horúci dych (Michal) * 1979 [[Choď a nelúč sa]] (plk. Markus) * 1982 [[Za humny je drak]] (uhliar Patočka) * 1983 [[Tisícročná včela (film)|Tisícročná včela]] (Samo Pichanda) * 1983 [[Mŕtvi učia živých]] (MUDr. Stropko) * 1983 [[Zachvěv strachu]] (Antoš) * 1985 [[Kamenný chodníček]] (Pavol Brezovský) * 1987 [[Úsmev diabla]] (režisér) * 1989 [[Sedím na konári a je mi dobre]] (kapitán Kornet) * 1997 [[Tábor padlých žien]] (veliteľ tábora) == Spolupráca s ŠtB == Podľa [[Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti|registračných protokolov ŠtB]] archivovaných [[Ústav pamäti národa|Ústavom pamäti národa]] bol v rokoch 1973{{--}}1977 vedený ako majiteľ prepožičaného bytu s krycím menom ''Harmónia'', čo podľa [[lustračný zákon|lustračného zákona]] spadá do kategórie [[Štátna bezpečnosť#Vedomá a nevedomá spolupráca|vedomej spolupráce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky : Vyhľadávanie : Kvietik Štefan | odkaz na autora = | titul = Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky | url = https://www.upn.gov.sk/projekty/regpro/vysledky-vyhladavania/?priezvisko=Kvietik&meno=%C5%A0tefan | vydavateľ = Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-03 | jazyk = }}</ref><ref>13902 : Harmónia : Štefan Kvietik : 10.5.1934. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = KS ZNB – Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) | url = https://www.upn.gov.sk/projekty/regpro/zobraz/?typ=kraj&kniha=63&strana=97&zaznam=57840 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-03 | vydavateľ = Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | počet strán = 103 | strany = 97}}</ref> Kvietik k evidovanej spolupráci v roku 2005 uviedol: ''„Je to nezmysel. Chcem očistiť svoje meno súdnou cestou. Už som požiadal Ústav pamäti národa o sprístupnenie môjho spisu. Ak tam niečo je, je to falošné. Malo ísť o moju chatu v Harmónii. Tá však v tom čase bola obývateľná.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čobejová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte raz o Kvietikovcoch | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/152906/este-raz-o-kvietikovcoch | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-29 | dátum prístupu = 2025-04-03}}</ref> == Ocenenia == [[Súbor:Štefan Kvietik with the Slovak Matic award for lifelong contribution to Slovak film culture.jpg|náhľad|Štefan Kvietik s cenou [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] za celoživotný prínos slovenskej filmovej kultúre]] * [[1976]]: čestný titul [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]]. * [[2004]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy od prezidenta SR [[Ivan Gašparovič|Ivana Gašparoviča]] * [[2010]]: [[Osobnosť televíznej obrazovky]] za rok [[2009]], zaradenie do Siene slávy * [[2024]]: mimoriadna cena [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] pri príležitosti 90. narodenín za celoživotný prínos pre slovenskú filmovú kultúru == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1727}} * {{Imdb meno|0476987}} * [https://www.discogs.com/artist/5009850-%C5%A0tefan-Kvietik Discogs] {{Osobnosť televíznej obrazovky – Sieň slávy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kvietik, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Dolných Plachtiniec]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Členovia Slovenského komorného divadla]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Poslanci SNR]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1992 – 1994)]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Vedomí spolupracovníci ŠtB]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] 4lcz8o0skfzyd7kd7aa6ceshxxom5fd Staroveký Egypt 0 44663 8381288 8365584 2026-10-08T06:14:42Z ~2026-54036-80 307469 f 8381288 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1794_Anville_Map_of_Ancient_Egypt_-_Geographicus_-_Egypt-anville-1794.jpg|thumb|Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’Anvilla|vľavo]][[Súbor:Ancient_Egypt_map-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta s hlavnými sídlami]] '''Staroveký Egypt''' bola [[civilizácia]] [[starovek]]u v severovýchodnej časti [[Afrika|Afriky]]. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky [[Níl]], približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej [[Egypt|Egyptskej arabskej republiky]]. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kr. (podľa [[konvenčná chronológia starovekého Egypta|konvenčnej chronológie]])<ref>{{harvbz|Shaw|2003|St=83}}</ref> politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi.<ref>{{harvbz|Dodson|2004|St=46}}</ref> Jeho dejiny prechádzajú radom stabilných ríší, rozdelených nestabilnými časovými úsekmi, ktoré sa nazývajú prechodné obdobia: Stará ríša starej [[bronzová doba|bronzovej doby]], Stredná ríša strednej bronzovej doby a Nová ríša neskorej bronzovej doby. Nepretržite sa rozvíjala takmer tri a pol tisícročí. [[Kategória:Staroveký Egypt| ]] [[Kategória:Staroveké ríše]] [[Kategória:Dejiny Egypta]] qewsa1cbwukega6pofe9th88x83kw9k 8381289 8381288 2026-10-08T06:15:36Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54036-80|~2026-54036-80]] ([[User talk:~2026-54036-80|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot (8381288): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok 8365584 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1794_Anville_Map_of_Ancient_Egypt_-_Geographicus_-_Egypt-anville-1794.jpg|thumb|Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’Anvilla]][[Súbor:Ancient_Egypt_map-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta s hlavnými sídlami]] '''Staroveký Egypt''' bola [[civilizácia]] [[starovek]]u v severovýchodnej časti [[Afrika|Afriky]]. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky [[Níl]], približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej [[Egypt|Egyptskej arabskej republiky]]. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kr. (podľa [[konvenčná chronológia starovekého Egypta|konvenčnej chronológie]])<ref>{{harvbz|Shaw|2003|St=83}}</ref> politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi.<ref>{{harvbz|Dodson|2004|St=46}}</ref> Jeho dejiny prechádzajú radom stabilných ríší, rozdelených nestabilnými časovými úsekmi, ktoré sa nazývajú prechodné obdobia: Stará ríša starej [[bronzová doba|bronzovej doby]], Stredná ríša strednej bronzovej doby a Nová ríša neskorej bronzovej doby. Nepretržite sa rozvíjala takmer tri a pol tisícročí. Egypt dosiahol vrchol počas Novej ríše v ramessovskom období, keď súperil s [[Chetitská ríša|Chetitskou]] a [[Asýria|Asýrskou ríšou]] a so štátom [[Mitanni]]. Jeho vplyv siahal od Sýrskej púšte na východe, k saharským oázam na západe. Najjužnejšou hranicou ríše bol v tomto období štvrtý nílsky katarakt. Po tomto období začal pomaly upadať. Čelil rôznym inváziám a niekoľkokrát ho okupovali cudzinci (napr. [[Kanaán (biblické územie)|kanaánski]] [[Hyksósi]], [[Líbyjci]], [[Núbijci]], [[Asýrčania (starovek)|Asýrčania]], [[Peržania]] a [[Macedónci (staroveký národ)|macedónski]] [[Gréci]]) prevažne v období Tretieho prechodného a Neskorého obdobia. Nakoniec po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] jeho [[satrapia|satrapa]] [[Ptolemaios I.|Ptolemaios]] založil ako Ptolemaios Soter vlastnú [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskú dynastiu]], ktorá vládla krajine do roku 30 pred Kr., keď sa Egypt stal rímskou provinciou.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=217}}</ref> Provinciálne obdobie neznamenalo úplný zánik egyptskej kultúry, ale jej nasledujúci vývoj bol natoľko poznamenaný vplyvmi iných kultúr, že nemožno hovoriť o samostatnom civilizačnom vývoji. Jedným z faktorov, ktoré pozitívne prispeli k úspešnému účinkovaniu starovekej egyptskej civilizácie na svetovej historickej scéne, bola schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ktoré poskytovala rieka Níl. Predvídateľné záplavy a riadené zavlažovanie úrodného údolia vytvárali prebytky, ktoré mohli kryť sociálny a kultúrny rozvoj. Prebytočné prostriedky dávali štátu možnosť vynakladať ich na prieskum nerastných ložísk v údolí a v okolitých púštnych oblastiach, na vytvorenie nezávislého písma v ranom období, na organizáciu výstavby a poľnohospodárskych projektov, na obchod so susednými regiónmi a na vojsko, ktoré bolo schopné čeliť nepriateľom a presadiť egyptskú nadvládu. Tieto aktivity motivoval a riadil štátny aparát správcov, kňazov a pisárov vo faraónových službách. Spoluprácu a jednotu obyvateľstva si panovník zabezpečoval zložitým náboženským systémom.<ref>{{harvbz|James|2005|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=6 – 7}}</ref> Úrodnosť nílskeho údolia spolu s efektívne štátom riadenými ľudskými a prírodnými zdrojmi dovoľovali starovekému Egyptu udržiavať si dlhodobú stabilitu, aká chýbala napríklad v nesúrodých štátnych útvaroch [[Mezopotámia|Mezopotámie]]. Okrem toho Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Jeho bohatstvo, ktoré spomínajú už starovekí autori, v skutočnosti dávalo možnosť širokému rozvoju štátneho zriadenia a kultúrnej spoločnosti.<ref name="watterson-2005" /> Staroegyptská civilizácia ako prvá ťažila kameň v lomoch, robila prieskum lokalít a používala stavebné techniky, ktoré umožňovali výstavbu monumentálnych [[egyptské pyramídy|pyramíd]], [[staroegyptský chrám|chrámov]] alebo [[obelisk]]ov. Využívala matematiku, praktickú a účinnú medicínu. Stavala zavlažovacie systémy, poznala rozvinuté techniky poľnohospodárskej produkcie a stavala prvé známe lode.<ref name="ward-2001">{{harvbz|Ward|2001}}</ref> Priniesla [[fajansa|egyptskú fajansu]] a technológiu výroby skla, nové literárne útvary alebo prvú známu [[mierová zmluva|mierovú zmluvu]] vo svetovej politike.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=153}}</ref> Zanechala trvalé a nenahraditeľné dedičstvo. Napodobňovanie jej umenia a architektúry bolo v neskoršom staroveku rozšírené a dnes sú staroegyptské artefakty skoro v každom kúte sveta. Monumentálne pozostatky staroegyptskej civilizácie po storočia inšpirovali cestovateľov a umelcov. Archeologické objavy a nálezy v ranom období moderných svetových dejín umožnili neskorší vedecký výskum a následné ocenenie kultúrneho dedičstva starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|James|2005|St=84}}</ref> == Dejiny == {{Staroegyptská chronológia}} O najstaršiu [[Chronológia starovekého Egypta|chronológiu]] egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred Kr. egyptský kňaz a historik [[Manehto]]. V svojom diele ''[[Aigyptiaka]]'' uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastií. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Moderná egyptská chronológia sa opiera aj o ďalšie dobové záznamy, hlavne o ''[[Turínsky zoznam kráľov|Turínsky]]'' a ''[[Abydoský zoznam kráľov]]'', ktoré uvádzajú mená a roky panovania historických a mytologických vládcov starého Egypta. V súčasnosti využíva i ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr. Samotní Egypťania nepoužívali jednotné datovanie, ale určovali rok len podľa postupnosti vlád panovníkov. To spolu s chýbajúcimi dokladmi z niektorých historických období spôsobuje, že sa egyptológovia rôznia v určovaní rokov vlády jednotlivých panovníkov. Pri najstarších dejinách Egypta tak vzniká rozdiel medzi odlišnými chronológiami aj viac ako 300 rokov. V staroegyptských dejinách rozlišujeme nasledovné historické obdobia:<ref>{{harv|Hornung|Krauss|Warburton|2006}}</ref><ref>{{harv|Verner|2010|Sst=553 – 558}}</ref> * '''Preddynastické obdobie''' (približne 4500{{--}}2900 pred Kr.): 0. dynastia; * '''Ranodynastické obdobie''' (približne 2900{{--}}2545 pred Kr.): 1. a 2. dynastia; * '''Stará ríša''' (približne 2590{{--}}2118 pred Kr.): 3.{{--}}8. dynastia; * '''Prvé prechodné obdobie''' (približne 2118{{--}}1980 pred Kr.): 9. a 10. dynastia; * '''Stredná ríša''' (približne 1980{{--}}1760 pred Kr.): 11. a 12. dynastia; * '''Druhé prechodné obdobie''' (približne 1759{{--}}1539 pred Kr.): 13.{{--}}17. dynastia, z toho 15. a 16. hyksóska; * '''Nová ríša''' (približne 1539{{--}}1077 pred Kr.): 18.{{--}}20. dynastia; * '''Tretie prechodné obdobie''' (približne 1079{{--}}723 pred Kr.): 21.{{--}}24. dynastia; * '''Neskoré obdobie''' (722{{--}}332 pred Kr.): 25.{{--}}31. dynastia, z toho 27. a 31. perzská. * '''Ptolemaiovské obdobie''' (332{{--}}30 pred Kr.): „32.“ grécka dynastia; * '''Rímske obdobie''' (30 pred Kr.{{--}}395 po Kr.); * '''Byzantské obdobie''' (395{{--}}641 po Kr.). Níl bol životodarným zdrojom dlhé obdobie ľudských dejín.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=17, 67 – 69}}</ref> Úrodné záplavové územie rieky umožňovalo rozvinúť ekonomiku roľníckych osád a aj zložitejšiu centralizovanú spoločnosť, ktorá sa v dejinách stala základom ľudskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=17}}</ref> Moderní kočovní zberači a lovci začali žiť v nílskom údolí koncom stredného [[pleistocén]]u, niekedy pred 120 tisíc rokmi. Arídne podnebie severnej Afriky sa zmenilo v [[neskorý paleolit|neskorom paleolite]] na horúcejšie a suchšie, čo donútilo obyvateľov sústrediť sa v nílskom údolí pozdĺž brehov rieky. === Preddynastické obdobie === {{Hlavný článok|Preddynastické obdobie (Egypt)}} [[Image:Predynastic collage.png|thumb|Predmety zo staroegyptského preddynastického obdobia]]Počas preddynastického a ranodynastického obdobia bolo podnebie Egypta oveľa menej suché ako dnes. Veľké oblasti boli pokryté savanami, na ktorých sa pásli stáda kopytníkov. Rastlinstvo a živočíšstvo bolo vo všetkých prostrediach pestrejšie a územie okolo rieky poskytovalo útočisko vodnému vtáctvu. Lov bol pre Egypťanov bežný. V tomto čase prebehla prvá [[domestikácia]] viacerých druhov zvierat.<ref>{{harvbz|Ikram|1992|St=5}}</ref> Niekoľko menších kmeňov žijúcich v nílskom údolí, identifikovaných podľa keramiky a osobných predmetov, sa rozvinulo okolo roku 5500 pred Kr. do kultúr, ktoré nesú znaky pokročilého ovládania techník poľnohospodárstva a chovu domácich zvierat. Najväčšia z týchto raných kultúr v Hornom Egypte bola [[badarijská kultúra]] (''badarien'', okolo 4400 – 4000 pred Kr.), ktorá pravdepodobne pochádzala zo západnej Sahary. Známa je veľmi kvalitnou keramikou, kamennými nástrojmi a používaním [[meď|medi]].<ref>{{harvbz|Hayes|1964|St=220}}</ref> [[Badarien]] nasledovali kultúry [[Nagáda I]] (''amratien'', okolo 4000 – 3500 pred Kr.) a [[Nagáda II]] (''gerzean'', okolo 3500 – 3200 pred Kr.),<ref>{{harvbz|Childe|1953}}</ref> ktoré priniesli niekoľko technologických inovácií. Egypťania už počas obdobia Nagáda I dovážali [[obsidián]] z [[Etiópia|Etiópie]], ktorým opracovávali a ostrili čepele štiepaných kamenných nástrojov.<ref>{{harvbz|Aston|Harrell|Shaw|2000|Sst=46 – 47}}; {{harvbz|Aston|1994|Sst=23 – 26}}</ref> Z obdobia Nagáda II pochádzajú dôkazy o prvých kontaktoch s kanaánskou oblasťou a pobrežím v oblasti [[Byblos|Byblu]] na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Patai|1998}}</ref> Nagádska kultúra sa v priebehu 1000 rokov rozvinula z niekoľkých roľníckych spoločenstiev na silný útvar, ktorého vodca ovládal zdroje a obyvateľstvo nílskeho údolia. Počas obdobia Nagáda III vládcovia rozšírili svoju moc na sever pozdĺž Nílu a vládli z mesta [[Nechen]] (Hierakonpolis, H03) a neskôr z [[Abdžu]] (Abydos, H08). Obchodovali s Núbiou na juhu, so západnými oázami, so stredomorskými kultúrami na severe a s Blízkym východom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=61}}</ref> V jednom z kráľovských núbijských hrobov v Kustule bol nájdený artefakt s najstarším známym vyobrazením egyptského dynastického symbolu – bielej koruny ''hedžet'' a sokola.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Sanders|2013}}</ref> Rozmanitá produkcia výrobkov nagádskej kultúry odráža vzostup a bohatstvo spoločenskej elity, ktorá používala osobné predmety ako hrebene, sošky, maľovanú keramiku, kvalitné dekorované kamenné nádoby, kozmetické palety a šperky zo zlata, [[lapis lazuri|lapidu lazuri]] a [[slonovina|slonoviny]]. Bola vynájdená glazúra známa ako [[fajansa|egyptská fajansa]], ktorú používali neskôr v [[staroveký Rím|starom Ríme]] ako dekoráciu pohárov, amuletov a figurín.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/faience/periods.html Faience in different Periods]}}</ref> Nagádska kultúra počas poslednej preddynastickej fázy začala používať písané znaky, ktoré sa nakoniec vyvinuli do celého systému [[egyptské hieroglyfické písmo|hieroglyfov]] pre záznam [[staroegyptčina|staroegyptského jazyka]].<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=1}}</ref> === Ranodynastické obdobie (okolo 3050 – 2686 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Ranodynastické obdobie (Egypt)}} [[Image:NarmerPalette ROM-gamma.jpg|thumb|Paleta faraóna [[Narmer]]a zobrazuje scény zo zjednocovania Egypta.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=32}}</ref>]]Toto obdobie prebiehalo zhruba paralelne so skorou sumersko-akkadskou civilizáciou v Mezopotámii a starovekom [[Elam]]e. [[Manehto]] v 3. storočí pred Kr. usporiadal dlhý rad panovníkov od [[Menes|Menea]] po svoju súčasnosť do systému tridsiatich dynastií.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=6}}</ref> Začiatok formálnych dejín umiestnil do obdobia panovania kráľa Menea, o ktorom sa v tom čase verilo, že zjednotil dve kráľovstvá Horného a Dolného Egypta (okolo 3100 pred Kr.)<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=78 – 80}}</ref> Prechod k zjednotenému štátu sa v skutočnosti udial pomalšie ako si to predstavovali staroegyptskí pisári. V súčasnosti Menes nie je doložený. Niektorí odborníci však pokladajú faraóna [[Narmer]]a za legendárneho Menea. Narmer je zobrazený na slávnostnej palete s kráľovskými insígniami pri symbolickom akte zjednotenia.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|Sst=12 – 13}}</ref> Okolo roku 3000 pred Kr. prvý z ranodynastických panovníkov upevnil svoje postavenie v Dolnom Egypte založením hlavného mesta [[Mennofer|Inebuhedž]] (neskorší Mennofer, Memfis, D01). Z neho mohol ovládať pracujúcu masu a poľnohospodárstvo úrodnej oblasti nílskej delty, rovnako ako lukratívne a dôležité obchodné trasy do [[Levanta|Levanty]]. Vzostup moci a bohatstva panovníkov počas ranodynastického obdobia vidieť na ich prepracovaných hrobkách – [[mastaba|mastabách]] a na pohrebných stavbách v [[Abdžu]] (Abydos, H06), ktoré slúžili kultu mŕtvych panovníkov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=70}}</ref> Legitimizácia moci štátneho zriadenia nad územím, prácou a zdrojmi bola výsledkom silnej inštitúcie kráľovského úradu a bola nutná na prežitie a rozvoj starovekej egyptskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/archaicegypt/info.html Early Dynastic Egypt]}}</ref> === Stará ríša (okolo 2686 – 2181 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Stará ríša}} [[Image:Sakkara 02.jpg|thumb|Prvá staroegyptská pyramída faraóna Hora [[Necerichet]]a (Džosera), v popredí súčasť pyramídového komplexu dvor slávnosti ''Sed'' s rekonštruovanými pavilónmi (3. dynastia, Sakkára)]][[Image:Camel caravan and pyramid of Khafra, -8 Dec. 2003 a.jpg|thumb|Pyramídy pri Gíze. Zľava [[Chufuova pyramída|Chufuova Veľká pyramída]] – staroveký div sveta, v popredí [[Rachefova pyramída|Rachefova]], vpravo [[Menkaureho pyramída]] (4. dynastia).]]Úroveň architektúry tohto obdobia veľmi pokročila a spolu s ňou aj umenie a technika. Vďaka dobre fungujúcemu systému centralizovanej správy sa tiež zvýšila poľnohospodárska produkcia.<ref>{{harvbz|James|2005|St=40}}</ref> Zo Starej ríše pochádzajú niektoré najznámejšie výdobytky staroegyptskej civilizácie, napr. [[Chufuova pyramída|Veľká pyramída]] faraóna [[Chufu]]a. Štátni zástupcovia, na ktorých dohliadal [[vezír]], vyberali dane, riadili zavlažovacie projekty zvyšujúce úrodu, najímali pracovníkov na stavebné projekty a budovali systém práva pomáhajúci udržiavať poriadok a zákon v ríši.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=102}}</ref> Popri rastúcej dôležitosti centrálnej správy vznikla nová trieda vzdelaných pisárov a štátnych úradníkov, ktorým faraón zaručoval za ich služby postavenie a plat. Okrem toho ich posmrtným kultom a miestnym chrámom venoval pozemky, aby zabezpečil dostatok zdrojov aj pre svoj vlastný posmrtný kult, o ktorý mali jeho poddaní povinnosť sa starať. Dnes sa predpokladá, že päťsto rokov takto široko rozvetvených ekonomických väzieb nahlodalo štátnu ekonomiku a tá nemohla ďalej zabezpečovať rozsiahlu centralizovanú štátnu správu s celou svojou štruktúrou.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=116 – 7}}</ref> Vplyv [[nomarch]]ov (predstaviteľov krajov) začal narastať úmerne so zmenšujúcou sa mocou panovníka. K tomu sa pridalo sucho, ktoré približne v rokoch 2200{{--}}2150 pred Kr. niekoľkokrát postihlo krajinu,<ref>{{harvbz|Hassan|2011}}</ref> a Egypt vstúpil do 140-ročného obdobia dnes známeho ako Prvé prechodné obdobie.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=69}}</ref> === Prvé prechodné obdobie (2181 – 1991 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Prvé prechodné obdobie}} Potom, ako sa zrútila ústredná vláda na konci Starej ríše, štátna správa už nedokázala stabilizovať a riadiť ekonomiku krajiny. Miestne inštitúcie sa už nemohli spoľahnúť na kráľa a nedostatok potravín spolu s politickými spormi vyústil do hladomorov a lokálnych vojen. Miestni vládcovia, nezaťažení povinnými odvodmi zdrojov centrálnej vláde a faraónovi, využívali ich prebytok a novo nadobudnutú nezávislosť na kultúrny a ekonomický rozvoj provincie. Po čase, keď už ovládali miestne zdroje, ich územia sa stávali bohatšími. Svedčia o tom väčšie a lepšie hrobky všetkých spoločenských tried.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=120}}</ref> Miestni umelci začali používať motívy, ktoré boli dovtedy vyhradené centrálnej kráľovskej moci Starej ríše. Objavili sa nové literárne formy vyjadrujúce optimizmus a originalitu tohto obdobia.<ref name="shaw-2002_146">{{harvbz|Shaw|2002|St=146}}</ref> Miestni vodcovia, zbavení záväzkov voči faraónovi, začali medzi sebou súperiť o územia a politickú moc. Približne od roku 2160 pred Kr. Dolný Egypt ovládala dynastia z [[Henennesu]] (Herakleopolis, H20) a Horný Egypt konkurenčná lokálna dynastia z [[Veset]]u (Téby, H04). Sila vesetskej dynastie narastala a postupne rozširovala svoju moc na sever, čo samozrejme vyústilo do otvoreného stretu. Nakoniec okolo roku 2055 pred Kr. [[Nebhepetre Mentuhotep|Nebhepetre Mentuhotep (II.)]] porazil dolnoegyptského vládcu, opäť zjednotil krajinu a začal obdobie kultúrnej a ekonomickej obnovy dnes známej ako Stredná ríša.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=29}}</ref> === Stredná ríša (2134 – 1690 pred Kr.) === [[Image:Amenemhat III.jpg|thumb|Realisticky stvárnená busta [[Amenemhet III.|Amenemheta III.]] (12. dynastia)]][[Image:Ibscha.jpg|thumb|Zástupcovia ázijského kmeňa prinášajú dar. Maľba v hrobke starostu sídla [[Menat-Chufu]] [[Chnumhotep II.|Chnumhotepa II.]] (12. dynastia, Bení Hasan)]]{{Hlavný článok|Stredná ríša}} Panovníci Strednej ríše obnovili prosperitu a stabilitu krajiny, čo podnietilo oživenie umenia, literatúry a monumentálnych stavebných projektov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=148}}</ref> Nebhepetre Mentuhotep (II.) a jeho nástupcovia z [[11. dynastia Egypta|11. dynastie]] vládli z Vesetu (Téby, H04). Vezír posledného faraóna tejto dynastie prebral moc a založil [[12. dynastia Egypta|12. dynastiu]] ako [[Amenemhet I.]] a vládol z nového sídla [[Ictauej]], nachádzajúceho sa niekde medzi Nílom a [[Fajjúmska oáza|Fajjúmskou oázou]].<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=79}}</ref> Z nového sídla sa faraóni 12. dynastie chopili prezieravej kultivácie priľahlého územia cez intenzívnu výstavbu zavlažovacieho systému, ktorá im mala zvýšiť regionálnu poľnohospodársku produkciu. Okrem toho znovu dobyli územia v [[Núbia|Núbii]] bohaté na kamenné lomy a zlaté bane a vo východnej delte vybudovali obranný systém proti vpádom z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] známy v neskoršom období pod menom „Múry vládcu“.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=158}}</ref> Vďaka veľkému hospodárskemu a nerastnému bohatstvu a vojenskej a politickej stabilite začala rozkvitať populácia obyvateľov, umenie a náboženstvo. Stredná ríša zaznamenala posun v chápaní vzťahu boha a človeka v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Vzrástla osobná viera a „demokratizácia“ posmrtného života, v ktorom už všetci ľudia mali dušu a mohli byť privítaní bohmi po smrti.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=179 – 82}}</ref> Literatúra Strednej ríše vytvorila premyslené témy a postavy, ktoré boli presvedčivo a výstižne podané.<ref name="shaw-2002_146" /> Reliéfne a portrétové sochárstvo dokázalo vystihnúť jemné osobité detaily a dosiahlo vyššej technickej úrovne.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=90}}</ref> Posledný silný vládca Strednej ríše [[Amenemhet III.]] dovolil skupine [[semiti|semitských]] [[Kanaán (biblické územie)|kanaánskych]] kmeňov usadiť sa v delte, aby pokryli dopyt po pracovnej sile pre kráľovské ťažobné a stavebné projekty. Tieto aktivity spolu s nízkymi záplavami oslabili ekonomiku a otvorili dvere postupnému úpadku a Druhému prechodnému obdobiu v nasledujúcej [[13. dynastia Egypta|13.]] a [[14. dynastia Egypta|14. dynastie]]. Počas tohto zostupu kanaánske kmene získali nadvládu nad celou oblasťou nílskej delty až nakoniec začali vládnuť tejto časti Egypta ako nová dynastia, pre domácich Egypťanov však boli stále ''heka-chasut'' – „vládcovia cudzích krajov“, t. j. [[Hyksósi]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=188}}</ref> === Druhé prechodné obdobie (1674 – 1549 pred Kr.) a Hyksósi === {{Hlavný článok|Druhé prechodné obdobie}} Okolo roku 1785 pred Kr. získali nadvládu nad Egyptom semitskí Hyksósi, ktorí už určitý čas sídlili v meste [[Avaris]] vo východnej delte. Donútili domácu vládu odísť do Vesetu a faraón sa stal ich vazalom s povinnosťou platiť [[tribút]].<ref name="ryholt-1997_310">{{harvbz|Ryholt|1997|St=310}}</ref> Hyksósi ponechali egyptský štátny model, ich panovník používal egyptský kráľovský titul a prebrali ďalšie egyptské prvky do svojej kultúry. Na oplátku semitský element priniesol nové prvky do výzbroje egyptskej armády, napr. [[kompozitný luk]] alebo [[vojnový voz]] s konským záprahom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=189}}</ref> Pôvodní panovníci sa po svojom odchode do Vesetu ocitli medzi dvomi nepriateľskými stranami – kanaánski Hyksósi vládli na severe a ich spojenci Núbijci (ríša Kuš) na juhu. Po rokoch vazalstva sa hornoegyptské kráľovstvo stalo dostatočne silné, aby vtiahlo Hyksósov do vojny, ktorá trvala viac ako 30 rokov, približne do roku 1555 pred Kr.<ref name="ryholt-1997_310" /> Faraóni 17. dynastie [[Sekenenre Tao]] a [[Kamose]] porazili kušitskú ríšu, ale nedokázali vyhnať Hyksósov. To sa podarilo až Kamoseho nástupcovi, ktorý radom vojenských kampaní ukončil hyksósku prítomnosť v Egypte. [[Ahmose I.]] sa stal zakladateľom novej 18. dynastie. Vojsko počas nasledujúceho obdobia Novej ríše získalo najvyšší štátny význam, rovnako ako rozširovanie hraníc ríše a prevaha na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=224}}</ref> === Nová ríša (1549 – 1069 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Nová ríša}} [[Image:Egypt NK edit-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta počas Novej ríše v 15. storočí]][[Image:LuxorTemple1.jpg|thumb|Hlavná kolonáda Amonovho chrámu v Luxore v noci (18. dynastia)]]Prví faraóni Novej ríše zabezpečili hranice a posilnili diplomatické zväzky so susedmi, ako [[Mitanni]], [[Asýria]] alebo [[Kanaán (biblické územie)|Kanaán]], čím otvorili cestu bezprecedentnej prosperite Egypta. Faraón [[Thutmose I.]] a jeho vnuk [[Thutmose III.]] viedli vojenské kampane a rozšírili územie a vplyv Egypta do najväčších rozmerov aké kedy ríša dosiaľ mala. Medzi nimi vládla kráľovná [[Hatšepsut]], ktorá udržala mier a jej obchodné cesty prekročili pôvodné destinácie, aké mal Egypt k dispozícii pred hyksóskou okupáciou. Keď Thutmose III. okolo roku 1425 pred Kr. zomrel, Egypt siahal od severozápadnej [[Sýria|Sýrie]] na severe po štvrtý nílsky [[katarakt]] v Núbii na juhu. Pripojené územia poskytovali dôležité suroviny ako [[bronz]] alebo drevo.<ref>{{harvbz|James|2005|St=48}}</ref> Panovníci začali realizovať rozsiahly stavebný plán, ktorý okrem iného šíril a upevňoval kult pôvodne lokálneho tébskeho boha [[Amon]]a. Výstavba tiež oslavovala ich vlastné skutočné alebo [[fabulácia|fabulované]] úspechy, ako v prípade kráľovnej Hatšepsut, ktorá používala počas svojej skoro 22-ročnej vlády podobné zveličovanie a okázalosť.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/chronology/hatshepsut.html Hatshepsut]}}</ref> Jej vláda bola aj napriek tomu úspešná, o čom svedčí dlhé obdobie mieru, narastajúci blahobyt, obchodné cesty do krajiny [[Punt]], obnova siete obchodných ciest, veľké stavebné projekty, ako napr. jej zádušný chrám, ktorý konkuroval gréckej architektúre o tisícročie skôr, kolosálny pár obeliskov a časť chrámového komplexu v [[Karnak]]u. Napriek úspechom následník jej synovca Thutmoseho III. [[Amenhotep II.]] sa rozhodol vymazať jej meno a mnoho jej činov pripísal sebe.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=108}}</ref> Tiež sa pokúsil zmeniť tradície zaužívané niekoľko sto rokov, čo niektorí odborníci vysvetľujú ako márny pokus znemožniť iným ženám dostať sa na trón a obmedziť ich vplyv v kráľovstve. Okolo roku 1350 pred Kr. nastúpil na trón [[Amenhotep IV.]] a zaviedol niekoľko radikálnych reforiem, ktoré mohli byť hrozbou pre štátnu stabilitu. Zmenil si meno na Achnaton, pozdvihol predtým nevýrazné a abstraktné božstvo [[Aton]]a na najvyššie božstvo, potlačil kult väčšiny ostatných bohov a zaútočil na vplyv a moc chrámov, ktorým dominovali kňazi boha Amona a ktorých Achnaton pokladal za skorumpovaných.<ref>{{harvbz|Aldred|1988|St=259}}</ref> Premiestnil sídlo kráľovstva do nového mesta [[Achetaton]]u (H14, dnes Amarna), prestal sa zaujímať o Blízky východ, kde súperili medzi sebou [[Chetitská ríša]], Asýria a Mitanni, a pohrúžil sa do sveta nového náboženstva a umeleckého štýlu. Po jeho smrti Amonovi kňazi rýchlo nadobudli stratenú moc, sídlo sa vrátilo naspäť do Vesetu a Atonov kult bol opustený. S ich pomocou sa potom Achnatonovi následníci [[Tutanchamon]], [[Aj II.]] a [[Haremheb]] pokúsili vymazať akúkoľvek zmienku o Achnatonovej kultúrnej a náboženskej [[herézia|heréze]], ktorá je dnes známa ako [[amarnské obdobie]].<ref>{{harvbz|Cline|2001|St=273}}</ref> Okolo roku 1279 pred Kr. [[Ramesse II.|Ramesse II. Veľký]] nastúpil na trón a začal budovať viac chrámov, vztyčovať viac sôch, obeliskov a plodiť viac detí ako akýkoľvek iný faraón v dejinách.<ref group="pozn">Ramesse II. mal viac ako sto detí od svojich dvoch hlavných manželiek a veľkého harému. {{harv|Clayton (1994) p. 146}}</ref> Ako výrazný vodca viedol svoju armádu do konfliktu s [[Chetiti|Chetitmi]], v ktorom sa nepodarilo ani jednej strane získať víťazstvo. Ukončením konfliktu bola [[bitka pri Kadeši]] okolo roku 1258 pred Kr. a následná prvá známa mierová zmluva medzi štátmi v dejinách.<ref>{{harvbz|Tyldesley|2001|Sst=76 – 7}}</ref> Egypt z obavy pred silnou Stredoasýrskou ríšou opustil väčšinu územia na Blízkom východe a ponechal svojho spojenca Chetitskú ríšu napospas Asýrii a [[indoeurópania|indoeurópskym]] [[Frýgovia|Frýgom]]. Bohatstvo Egypta bolo silným lákadlom pre susedov. Zo západu sa snažili na egyptské územie preniknúť líbyjskí [[Berberi]] a z [[Egejské more|egejskej oblasti]] tzv. [[Morské národy]] – silná konfederácia prevažne [[Gréci|gréckych]], [[lúvijčina|lúvijských]] a [[Feničania|fenicko]]-[[Kanaánci|kanaánskych]] pirátov. Egypt sa ubránil ich pokusu o inváziu, ale stratil ostatok územia na Blízkom východe, ktoré obsadila Asýria. Následky vonkajšieho ohrozenia boli zosilnené vnútornými problémami, ako napr. korupciou, vykrádaním hrobiek a občianskymi nepokojmi. Amonove kňazstvo vo Vesete po opätovnom získaní moci nazhromaždilo bohatstvo vrátane rozsiahlych pozemkov a ich hypertrofovaná moc onedlho roztrieštila krajinu, ktorá vstúpila do Tretieho prechodného obdobia ako niekoľko samostatných útvarov.<ref>{{harvbz|James|2005|St=54}}</ref> === Tretie prechodné obdobie (1069 – 653 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Tretie prechodné obdobie}} [[Image:Third Intermediate Period map sk.svg|thumb|Mapa starovekého Egypta s politickým delením počas Tretieho prechodného obdobia]]Po smrti Ramesseho XI. okolo roku 1078 pred Kr. [[Nesbanebdžed I.]] ovládol Dolný Egypt a panoval z mesta [[Džanet]] (Tanis, D19). Horný Egypt ovládali Amonovi veľkňazi z [[Veset]]u (Téby, H04).<ref>{{harvbz|Černý|1975|St=645}}</ref> V tomto období sa začali v západnej delte usídľovať [[Berberi|berberské]] kmene zo západu a postupne získavali samostatnosť. Nakoniec okolo roku 945 pred Kr. líbyjský princ pod menom [[Šešonk I.]] založil [[22. dynastiu Egypta|22. dynastiu]] so sídlom v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18), ktorá vládla delte 200 rokov. Okrem toho Šešonk dosadil členov svojej rodiny na dôležité miesta v kňazskej hierarchii, ktorá vládla Hornému Egyptu, a tým si zabezpečil dostatočný vplyv na väčšinu Egypta. Na prelome 9. storočia pred Kr. sa Egypt pod vládou [[Osorkon II.|Osorkona II.]] neúspešne pokúsil znovu získať územie v Ázii. Spolu s mestami a národmi ako [[Izrael]], [[Hamá (mesto v Sýrii)|Hamá]], [[Kanaánci]], [[Arabi]], [[Arméni]] alebo [[Sýro-Chetiti]], vytiahol proti silnému asýrskemu kráľovi [[Salmanasar III.|Salmanasarovi III.]] Aliancia bola v [[bitka pri Karkane|bitke pri Karkane]] okolo roku 853 pred Kr. porazená a Asýria naďalej dominovala oblasti ďalej. Líbyjská dynastia začala slabnúť keď začala stúpať domáca dynastia z dolnoegyptského [[Tarem]]u (Leontopolis, D11), spolu s hrozbou núbijskej kušitskej ríše z juhu.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9 – 10}}</ref> Núbijský kráľ [[Pije]] okolo roku 727 pred Kr. po tisícročiach vzájomných úzkych stykov Núbie s Egyptom (obchod, kultúrny vplyv, osídľovanie, asimilácia a vojny)<ref>{{harvbz|Alberge|2003}}</ref><ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=106 – 107, 133 – 134}}</ref> vstúpil s vojskom na egyptské územie. Ľahko obsadil Veset a následne deltu Nílu.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=345}}</ref> Tento čin zaznamenal na víťaznú [[stéla|stélu]]. Založil [[25. dynastia Egypta|25. dynastiu]] kráľov<ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=151 – 158}}</ref> a zjednotil opäť „obe zeme“ – Dolný a Horný Egypt. Krajina sa tak nachádzala v podobe, v akej bola počas Novej ríše. Obdobie jej vlády sa označuje aj ako renesancia starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|Diop|1974|Sst=219 – 221}}</ref> Náboženstvo, umenie a architektúra boli obnovené do foriem Starej, Strednej a Novej ríše. Panovníci, napr. [[Taharka]], stavali alebo obnovovali chrámy a monumenty pozdĺž celého nílskeho údolia, vrátane [[Mennofer]]u (Memfis, D01), [[Kawa|Kawy]], [[Gebel Barkal]]u (dnes obe v [[Sudán]]e), atď.<ref>{{harvbz|Bonnet|2006|Sst=142 – 154}}</ref> Opäť sa začali stavať pyramídy, tentoraz južnejšie v dnešnom Sudáne.<ref name="mokhtar-1990_161 – 163">{{harvbz|Mokhtar|1990|Sst=161 – 163}}</ref><ref name="emberling-2011_9 – 11">{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9 – 11}}</ref><ref name="silverman-1997_36 – 37">{{harvbz|Silverman|1997|Sst=36 – 37}}</ref> Pije sa niekoľkokrát pokúsil rozšíriť svoj vplyv na Blízky východ, v tom čase súčasť Asýrskej ríše. Okolo roku 720 pred Kr. vyslal vojsko na pomoc [[Filištínci|filištínskej]] protiasýrskej vzbure, bol však porazený [[Sargon II.|Sargonom II.]] a vzbura stroskotala. Okolo roku 711 pred Kr. podporoval židovskú rebéliu v [[Ašdod]]e, opäť bol porazený Sargonom II. a vytlačený z Blízkeho východu.<ref>{{harvbz|Oppenheim|1977}}</ref> Medzinárodná prestíž Egypta začala ku koncu Tretieho prechodného obdobia opäť upadať. Spojencov v južnej Levante pohltila Asýrska ríša a okolo roku 700 pred Kr. bolo jasné, že vojna medzi Egyptom a Asýriou je nevyhnutná. Taharka najskôr oslavoval pár menších víťazstiev pri opätovnom získavaní predsunutých pozícií na Blízkom východe. Pomáhal židovskému kráľovi nezávislého [[Judsko|Judska]] [[Ezekiáš]]ovi, keď ho napadol asýrsky kráľ [[Sinacherib]], ktorý obliehal [[Jeruzalem]]. Nakoniec bol nútený spolu s egyptským a núbijským vojskom opustiť Blízky východ aj napriek tomu, že Sinacherib musel kvôli vypuknutej epidémii v radoch svojho vojska predčasne ukončiť ťaženie.<ref name="roux-1993">{{harvbz|Roux|1993}}</ref> Asýriu unavovalo sústavné zasahovanie Egypta do jej záležitostí, preto Sinacheribov následník kráľ [[Asarhadon]] podnikol inváziu, ktorá prebehla prekvapivo hladko a rýchlo. Taharka utiekol naspäť domov do Núbie. Podľa vlastných slov Asarhadon ''„dosadil miestnych kráľov a miestodržiteľov“'' a všetkých ''„Etiópčanov“'' (t. j. Núbijcov) deportoval z Egypta. O dva roky neskôr však Taharka opäť obsadil z juhu Egypt až po Mennofer. Asarhadonov následník kráľ [[Ašurbanipal]] poslal dobre vycvičený malý vojenský zbor a Taharku donútil posledný raz utiecť z Egypta domov. Taharkov následník faraón [[Tanutamon]] sa pokúsil získať Egypt späť. Úspešne porazil bábkového faraóna [[Neko I.|Neka I.]] a cestou obsadil Veset. Asýrskou odpoveďou bola veľká armáda poslaná na juh, ktorá v strete jednoznačne porazila Tanutamona, a ten sa uchýlil nazad do Núbie. Asýrske vojsko pri tejto udalosti veľmi vážne poškodilo Veset. Potom Asýrčania dosadili na trón domáceho panovníka [[Psammetik I.|Psammetika I.]] ako Ašurbanipalovho vazala a Núbia už nikdy neohrozila Egypt.<ref>{{harvbz|Roux|1993|Sst=330 – 332}}</ref> === Neskoré obdobie (672 – 332 pred Kr.) === [[Image:Coperchio del sarcofago di Ibi, grande intendente di Nitocris, divina adoratrice di Amon 13S8390-HDR.tif|thumb|Kryt kamenného sarkofágu hlavného stolníka veľkej Amonovej manželky Nebetneferumut, dcéry Psammetika I. (26 dynastia, Egyptské múzeum v Turíne)]]{{Hlavný článok|Neskoré obdobie (Egypt)}} V Egypte v tomto období vládla z mesta [[Saj]] (Sais, D05) domáca [[26. dynastia Egypta|26. dynastia]], ktorá bola vazalom asýrskych kráľov. Roku 653 pred Kr. faraón [[Psammetik I.]] využil situáciu, keď Asýria bola zamestnaná vojnou s Elamom, pomerne ľahko premohol neveľký kontingent okupačného vojska a vymanil Egypt z vazalského postavenia pomocou [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdských]] a gréckych žoldnierov. Napriek tomu on a aj jeho nástupcovia dbali na pokojné vzťahy s Asýriou. V tomto období začal silnieť grécky vplyv v Egypte aj vďaka mestu [[Naukratis]] (D03) – gréckej kolónii v nílskej delte. Psammetikov následník [[Neko II.]] sa v roku 609 pred Kr. s úmyslom pomôcť Asýrii zaplietol do vojny s [[Babylonia|Babyloniou]], [[Chaldejci|Chaldejcami]], [[Médejci|Médejcami]] a [[Skýti|Skýtmi]], ktorých koaličné sily využili asýrsku občiansku vojnu. Nakoniec v [[bitka pri Karchemiši|bitke pri meste Karchemiš]] (v dnešnej Sýrii) roku 605 pred Kr. boli Egypťania s ostatkom asýrskych síl porazení. Napriek tomu sa na Blízkom východe zdržali ešte pár desaťročí bojmi hlavne s Babyloniou o bývalé asýrske územia v Levante. Nakoniec boli vytlačení nazad domov z Ázie a roku 567 pred Kr. na chvíľku [[Nebukadnesar II.|Nabuchodonozor II.]] vpadol do Egypta.<ref name="roux-1993" /> Počas vlády kráľov zo Saji Egypt zažíval krátke ale úspešné obdobie ekonomickej a kultúrnej prosperity, roku 525 však [[Staroperzská ríša|perzský]] panovník [[Kambýses II.]] začal dobývať Egypt. V [[bitka pri Pelusione|bitke pri Pelusione]] (Periamon, D14) zajal egyptského kráľa [[Psammetik III.|Psammetika III.]] Sám prijal titul faraón, ale vládol zo svojho perzského hlavného mesta [[Súsy|Sús]] (v dnešnom Iráne) a správu egyptského územia ponechal svojim [[satrapia|satrapom]]. Egypt nebol schopný natrvalo zvrhnúť perzskú nadvládu, napriek tomu niekoľko dočasne úspešných vzbúr prebehlo v 5. storočí pred Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=383}}</ref> V Perzskej ríši bol Egypt spolu s [[Cyprus|Cyprom]] a [[Feničania|Feníciou]] súčasťou jednej satrapie. Prvé obdobie perzskej nadvlády je známe ako [[27. dynastia Egypta|27. dynastia]], ktorá skončila rokom 402 pred Kr. V období rokov 380 – 343 pred Kr. panovala v Egypte posledná domáca [[30. dynastia Egypta|30. dynastia]], ktorá skončila faraónom [[Nachthareheb]]om. S druhou perzskou okupáciou prišla [[31. dynastia Egypta|31. perzská dynastia]] a skončila roku 332 pred Kr., keď Egypt obsadil bez boja [[Macedónia (kráľovstvo)|macedónsky]] kráľ [[Alexander Veľký|Alexander III. Veľký]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=385}}</ref> === Ptolemaiovci === {{Hlavný článok|Ptolemaiovci}} [[Image:Ptolemaeus I&Berenike I.jpg|thumb|Ptolemaios I. Soter a Berenike I. na zlatej oktodrachme, vyrazenej v Alexandrii v roku 265 pred Kr.]]V roku 332 pred Kr. Alexander Veľký obsadil Egypt s malým odporom Perzie a domáci ho vítali ako osloboditeľa. Macedónska správa Egypta bola založená na egyptskom modeli a jej centrom bolo nové hlavné mesto [[Alexandria]] (Rakote, D03). Satrapom a neskorším zakladateľom kráľovskej dynastie bol jeden z Alexandrových najvyšších veliteľov Ptolemaios, ktorý sa nechal korunovať ako [[Ptolemaios I.|Ptolemaios Soter]]. Alexandria predstavovala silu a prestíž [[helenizmus|helenistického]] Egypta, stala sa hlavným mestom vtedajšej kultúry a učenosti, o čom svedčila aj slávna alexandrijská knižnica.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=405}}</ref> Alexandrijský maják, jeden z antických divov, svietil na cestu lodiam, ktoré sa plavili za obchodom trasami vedúcimi cez mesto. V tomto období Egypt obchodoval hlavne s papyrusom, ale aj ďalším tovarom, čo robilo z mesta frekventovanú obchodnú križovatku.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=411}}</ref> Helenistická kultúra nedokázala nahradiť domácu aj napriek tomu, že Ptolemaiovci sa snažili získať si lojalitu populácie preukazovaním úcty k egyptským tradíciám. Stavali nové chrámy v egyptskom štýle, podporovali tradičné kulty a nechávali sa zobrazovať ako egyptskí panovníci. Niektoré tradičné grécke a egyptské náboženské prvky sa spájali a vytvárali kompozitné božstvá, akým bol napr. boh [[Serapis]]. Napriek tomu, že sa macedónska dynastia snažila budiť dojem domácej egyptskej, musela čeliť vzburám miestneho obyvateľstva, rivalite členov dynastie a vplyvu alexandrijskej luzy, ktorá zosilnela po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=418}}</ref> Keď sa dovoz obilia z Egypta stal strategickým záujmom [[staroveký Rím|Ríma]], začala sa [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] aktívne a dôsledne zaujímať o pomery v krajine. Pokračujúce vzbury, ambiciózni politici a silný protivník na Blízkom východe v podobe [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]] narušili vratkú politickú situáciu v Egypte. To donútilo Rím poslať vojsko s úlohou stabilizovať krajinu ako [[provincia (staroveký Rím)|provinciu]] rímskeho impéria.<ref>{{harvbz|James|2005|St=62}}</ref> === Rímske obdobie === [[Image:Agilkia Trajankiosk 02.JPG|thumb|Kiosk bohyne [[Eset]] postavený rímskym cisárom [[Traján]]om na ostrove Filaje (rímske obdobie, Aswán)]]Egypt sa stal roku 30 pred Kr. výsledkom [[Bitka pri Actiu|bitky pri Aktiu]], v ktorej [[Octavianus Augustus|Octavianus]] porazil vojsko [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]], rímskou provinciou s názvom ''{{cjz|lat|Aegyptus}}''. Pre Rím mali zásielky obilia strategický význam, preto krajinu spravoval prefekt menovaný priamo cisárom. Rímske vojsko umiestnené v Egypte potláčalo vzbury, ktoré vypukli kvôli vysokým daniam uvaleným rímskou správou. Okrem toho bojovalo v sústavných stretoch s miestnymi lúpežnými bandami.<ref>{{harvbz|James|2005|St=63}}</ref> Dôležitosť Alexandrie ako centra obchodu s Orientom sa zvyšovala vďaka narastajúcemu rímskemu dopytu po luxusnom indickom tovare.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=426}}</ref> Tradičné egyptské náboženské kulty pokračovali aj napriek horšej rímskej nálade v porovnaní s grécko-macedónskou voči Egypťanom. Umenie múmiových portrétov prekvitalo a niektorí z rímskych cisárov sa nechali zobrazovať ako egyptskí panovníci, nie však do tej miery ako Ptolemaiovci. Keďže panovník Egypta sa už nezdržoval na svojom území, rituály a slávnosti spojené s egyptským panovníckym úradom sa nekonali. Miestna správa bola štýlom rímska s blízkymi väzbami na domácich Egypťanov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=422}}</ref> V polovici 1. storočia po Kr. si do Egypta našlo cestu [[kresťanstvo]], jeden z viacerých vtedajších kultov, ktoré sa uchádzali o priazeň Egypťanov. Ukázala sa však jeho nekompromisnosť pri obracaní ľudí z tradičného egyptského náboženstva, tak aj z grécko-rímskych kultov. To viedlo k prenasledovaniu kresťanských konvertitov a vyvrcholilo veľkými čistkami za cisára [[Dioklecián]]a, ktoré začali roku 303 po Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=431}}</ref> V roku 313 po Kr. bolo kresťanstvo vyhlásené za štátne náboženstvo rímskeho impéria. Následne cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius]] roku 380 po Kr. [[edikt]]om vyhlásil kresťanstvo za jediné náboženstvo v ríši. Zakázal tak pohanské rituály v impériu, a tým uzatvoril aj egyptské chrámy.<ref>{{Harvbz|Chadwick|2002|St=373}}</ref> Alexandria sa stala javiskom veľkých protipohanských nepokojov, ktoré zničili mnoho súkromných a verejných pohanských náboženských objektov.<ref>{{harvbz|MacMullen|1984|St=63}}</ref> Následkom tradičné egyptské náboženstvo ešte viac upadalo. Staroegyptčina bola síce medzi obyvateľstvom živá, schopnosť čítať hieroglyfy sa však vytrácala, pretože kňazi, ktorí udržiavali po tisícročia túto znalosť, pomaly mizli. Chrámy boli niekedy prerobené na kostoly alebo opustené a stali sa z nich zdroje kameňa.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=445}}</ref> ===Byzantské obdobie === [[Image:Karnacs2.jpg|thumb|Stĺporadie prvého nádvoria chrámu v Karnaku na farebnej litografii [[David Roberts|Davida Robertsa]] (19. storočie)]]V 4. storočí po Kr. sa Rímska ríša rozpadla a Egypt sa stal súčasťou Východorímskej ([[Byzantská ríša|Byzantskej]]) ríše. Ako sa strácalo bývalé spojenie grécko-rímskeho sveta, východorímsky štát sa postupne „orientalizoval“ a grécky občiansky systém miestnej správy postupne zanikal. [[Sásánovská ríša]], ktorá súperila v tom čase s Byzantskou o Blízky východ, Malú Áziu, severnú Afriku a východné Stredomorie, v roku 618 po Kr. počas vlády kráľa [[Chusrau II.|Chusraua II.]] na krátky čas obsadila Egypt. Bola však z neho roku 628 po Kr. vytlačená byzantským cisárom [[Heraklios|Herakliom]]. == Spoločnosť == {{Hlavný článok|Staroegyptská spoločnosť}} === Štátna správa a dane === [[Image:Pharaoh.svg|thumb|Idealizované zobrazenie faraóna, ktorý nesie atribúty moci svojho úradu]] Faraón mal v Egypte absolútnu moc nad krajinou a jej zdrojmi. Bol najvyšším veliteľom vojska a hlavou štátu, ktorý využíval aparát úradníkov na správu svojich záležitostí. Výkonnú moc v krajine prenechával [[vezír]]ovi ({{egy||''catej''}}), ktorý bol jeho zástupcom a spravoval pokladnicu, riadil krajinu, stavebné projekty, dohliadal nad zákonmi a archívmi.<ref name="manuelian-1998_358">{{harvbz|Manuelian|1998|St=358}}</ref> Na regionálnej úrovni bol Egypt delený do 42 administratívnych celkov nazývaných [[nom (Egypt)|nomy]] alebo kraje ({{egy||''sepat''}}), ktoré riadili nomarchovia zodpovedajúci vezírovi. Úrad nomarchu bol buď dedičný alebo obsadzovaný podľa rozhodnutia faraóna. Chrámy tvorili chrbticu štátnej ekonomiky. Neplnili len funkciu náboženských kultových miest, ale boli zodpovedné za zber a uchovávanie štátneho bohatstva v systémoch sýpok a pokladníc, z ktorých bolo správcami znovu rozdeľované obilie a zlato.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=363}}</ref> Členenie krajiny do nomov možno sledovať až do preddynastického obdobia (pred r. 3100 pred Kr.), kedy nomy pôvodne jestvovali ako nezávislé mestské štáty. Rozsah jednotlivých krajov a poradie, v ktorom sa uvádzali, sa počas troch tisícročí viac-menej nezmenil. Podľa systému, ktorý sa udržal takmer po celú dobu faraónskeho Egypta, bola krajina rozdelená na 42 krajov: dvadsať tvorilo Dolný Egypt a dvadsaťdva zase Horný Egypt.<ref name="watterson-2005">{{harvbz|Watterson|2005}}</ref> Väčšina ekonomických aktivít bola organizovaná centrálne a prísne riadená. Egypťania do Neskorého obdobia nepoužívali peniaze. Namiesto nich mali výmenný systém,<ref>{{harvbz|Meskell|2004|St=23}}</ref> medzi iným štandardizované vrece obilia a ''[[deben]]'', ktorý sa v Novej ríši rovnal skoro 91 gramom medi alebo striebra a predstavoval bežný [[denominátor]]. Robotníci boli platení obilím. Radový pracovník mohol zarobiť 5½ vreca ({{kg|200}}) obilia za mesiac, predák 7½ ({{kg|250}}). Ceny boli fixné v celej krajine a zaznamenané do zoznamov pre trh. Napr. v určitom období košeľa stála 5 medených ''debenov'', krava 140 ''debenov''. Obilie mohlo byť vymenené za iný tovar podľa fixnej ceny uvedenej v zozname.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=372}}</ref> Počas 5. storočia pred Kr. boli zavedené peniaze. Najskôr sa používali len ako štandardizované kusy hodnotného kovového materiálu, až neskôr sa pod vplyvom zahraničného obchodu rozbehol skutočný obeh mincí.<ref>{{harvbz|Walbank|Astin|Frederiksen|Ogilvie|1984|St=125}}</ref> Starovekí Egypťania odvádzali panovníkovi rôzne dane v [[naturálie|naturáliach]]. Vezír zodpovedal za ich výber prostredníctvom príslušných úradníkov. Úradníci museli denne hlásiť objem prostriedkov, ktoré mali k dispozícii, a aj predpokladanú produkciu v budúcnosti. Spôsob platenia daní závisel od zamestnania alebo postavenia dotyčného: majitelia pôdy platili obilím a inými plodinami, ktoré sa pestovali na ich pôde, remeselníci svojimi výrobkami, lovci a rybári úlovkami z rieky, močiarov a púšte. Každá domácnosť musela odviesť navyše zvláštnu pracovnú daň. Jedna osoba za domácnosť musela nastúpiť každoročne na niekoľko týždňov na verejné práce, akými bolo napríklad kopanie zavlažovacích kanálov alebo práca v bani. Zámožnejší Egypťan si mohol za seba niekoho najať.<ref name="watterson-2005" /> === Spoločenské postavenie === [[Image:Maler der Grabkammer des Thot 001.jpg|thumb|Sediace dámy na maľbe v hrobke Amonovho veľkňaza Džehutyho (18. dynastia)]]Staroegyptská spoločnosť bola bohato rozvrstvená a sociálny status sa dával jasne najavo. Roľníci tvorili väčšinu populácie, poľnohospodárska produkcia bola majetkom vlastníka pozemku, teda štátu, chrámu alebo bohatej rodiny.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=383}}</ref> Roľníci platili pracovnú daň a boli povinní pracovať na zavlažovacom systéme alebo stavebných projektoch.<ref>{{harvbz|James|2005|St=136}}</ref> Umelci a remeselníci mali vyššie postavenie ako roľníci, boli však tiež závislí od štátu, pretože boli platení priamo zo štátnej kasy. Pisári a úradníci tvorili vyššiu triedu v starovekom Egypte, nazývanú aj triedou „bielych sukníc“ podľa bieleho plateného odevu, ktorý bol znakom ich postavenia.<ref>{{harvbz|Billard|1978|St=109}}</ref> V umení a literatúre sa často zobrazovalo vyššie triedne postavenie. V spoločenskom rebríčku sa nižšie ako šľachta nachádzali kňazi, lekári a inžinieri, špecialisti vo svojom odbore. Otroctvo bolo v staroegyptskej spoločnosti známe, jeho rozšírenie je však dnes nejasné.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/social/index.html Social classes in ancient Egypt]}}</ref> Starí Egypťania brali mužov a ženy všetkých slobodných sociálnych vrstiev za rovných pred zákonom, dokonca aj chudobný roľník bol oprávnený žiadať od vezíra a jeho dvora oficiálnu nápravu.<ref name="johnson-2004">{{harvbz|Johnson|2004}}</ref> Otroci obyčajne pracovali ako zmluvní služobníci. Mohli nakupovať a predávať, alebo vlastnou snahou získať slobodu, príp. urodzenosť.<ref>{{harvbz|Dollinger|2000|Pr=[http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/timelines/topics/slavery.htm Slavery]}}</ref> Muži aj ženy mali právo vlastniť majetok, kupovať ho a predávať, uzatvárať zmluvy, sobášiť a rozvádzať sa, dediť a zastupovať seba pred súdom. Manželské páry mohli vlastniť spoločný majetok a uzatvárať manželské zmluvy, ktoré napr. určovali finančné záväzky manžela k svojej manželke a deťom, pokiaľ by bolo manželstvo ukončené. V porovnaní so ženami v starovekom Grécku, Ríme a aj v niektorých súčasných krajinách sveta, staroegyptská žena mala väčší priestor pre osobné rozhodnutia a viac príležitostí k ich realizácii. Ženy ako napr. [[Hatšepsut]] alebo [[Kleopatra VII.]] sa stali vládkyňami Egypta, iné mali moc plynúcu z postavenia [[božská Amonova manželka|božskej Amonovej manželky]]. Napriek týmto možnostiam ženy len zriedka zastávali oficiálne pozície v správe, plnili len druhoradé úlohy v chrámoch a neboli obyčajne tak vzdelané ako muži.<ref name="johnson-2004" /> Egypťania prechovávali negatívny postoj k cudzincom. Sami sa nazývali ''remec'', ľudia, a pre ostatných mali len hanlivé pomenovania – biedni Ázijci, ohavní Núbijci, Iónski psi. Pocit nadradenosti bol umocňovaný náboženstvom, pretože prítomnosť cudzincov v Egypte sa priečila udržiavanej ''maat''. Tento postoj nezmenili ani historickí dobyvatelia Egypta – Hyksósi, Asýrčania, Líbyjčania, Peržania a Gréci napriek tomu, že sa stali jeho vládcami a uctievali jeho bohov.<ref name="watterson-2005" /> === Právo === [[Image:BD Weighing of the Heart.jpg|thumb|Posledný súd zosnulého pri ktorom sa vážilo jeho srdce s perom bohyne Maat. Tým sa zisťovala nebožtíkova spravodlivosť a dodržiavanie zákonov počas jeho života. (''[[Aniho papyrus]]'', 19. dynastia, Britské múzeum)]]Hlavou právneho systému bol formálne panovník, ktorý inicioval vydávanie zákonov a zaručoval ich dodržiavanie a uplatňovanie spravodlivosti, čo bol koncept, ktorý Egypťania nazývali ''maat''.<ref name="manuelian-1998_358" /> V súčasnosti nie je známa žiadna staroegyptská zbierka zákonov, zo zachovaných súdnych dokumentov však vyplýva, že egyptské právo bolo založené na zdravom rozume a podľa toho bolo rozoznávané čo je správne a čo nesprávne. Preto pri riešení sporov mala prednosť dohoda pred prísnym bazírovaním na litere zákona.<ref name="johnson-2004" /> Základnou súdnou inštanciou v období Novej ríše boli miestne rady starších ''kenbet'' a riešili menšie sťažnosti a spory.<ref name="manuelian-1998_358" /> Vážnejšími prípadmi, ako napr. vraždy, väčšie pozemkové spory a vykrádanie hrobiek, sa zaoberal ''veľký kenbet'', ktorému predsedal vezír alebo faraón. Očakávalo sa, že obe strany budú zastupovať seba a bola potrebná prísaha na česť, že budú pravdivo vypovedať. Štát v niektorých prípadoch zaujal úlohu žalobcu a sudcu. Súd mal k dispozícii útrpné právo na vynútenie priznania a identity spolupáchateľov. Viedol si dokumentáciu o každom prípade bez ohľadu na jeho závažnosť. Dokumentácia obyčajne obsahovala trestné oznámenie, svedecké výpovede, dôkazy a rozsudok, a bolo možné použiť ju v budúcnosti ako odkaz pre ďalší prípad.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=472}}</ref> Medzi tresty za malé priestupky patrili pokuty, bitie, zmrzačenie alebo vyhnanstvo a ich použitie záviselo od závažnosti činu. Vážne zločiny ako vražda alebo vykrádanie hrobov boli trestané odťatím hlavy, utopením alebo nabodnutím na kôl. Trest mohol byť rozšírený aj na rodinu zločinca.<ref name="manuelian-1998_358" /> [[Orákulum|Orákulá]] plnili na začiatku Novej ríše dôležitú úlohu v staroegyptskom občianskom a trestnom súde. Pri takomto procese sa božstvu položila otázka formulovaná tak, aby mohlo odpovedať vo význame „áno“ alebo „nie“. Božstvo nesené kňazmi vyjavovalo svoju odpoveď rôzne, pohlo sa dopredu alebo dozadu, alebo ukázalo na jednu z odpovedí napísaných na kúskoch papyrusu, príp. na [[ostrakón|ostrakách]].<ref>{{harvbz|McDowell|1999|St=168}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Image:Ipuy shaduf.jpg|thumb|Záhradník vyťahuje ''šadufom'' vodu, aby polial záhradu. Vyobrazenie v hrobke [[TT217]] sochára Ipuja (19. dynastia, Dejr el-Medína)]]Jedným z hlavných dôvodov historického úspechu starovekého Egypta bola kombinácia niekoľkých výhodných geografických činiteľov na jeho území. Najdôležitejším boli každoročné záplavy, ktoré bohato zúrodňovali údolie rieky a Egypt bol preto schopný produkovať nadbytok potravín. To dovoľovalo obyvateľstvu venovať viac času a zdrojov rozvoju kultúry, techniky a umenia. Obrábanie pôdy malo zásadný význam pre jednotlivcov a štát, pretože daň sa vyrubovala podľa veľkosti pôdy, ktorú platca dane vlastnil.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=361}}</ref> Hospodárenie na poliach záviselo na cykloch rieky. Egypťania rozoznávali podľa toho tri ročné obdobia: ''achet'' – obdobie záplav, ''peret'' – obdobie rozpuku a ''šemu'' – obdobie žní. Záplavy trvali od júna do septembra a zanechávali vrstvu bahna bohatého na minerály, ktorá bola ideálna pre rast obilia. Keď voda záplav opadla, začalo sa obdobie siatia a rozpuku, ktoré trvalo od októbra do februára. Roľníci zorali polia a zasiali zrno. Polia boli zavlažované priekopami a kanálmi. Egypťania museli dodávať vlahu z rieky, pretože pršalo len zriedka.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=514}}</ref> Od marca do mája roľníci žali kosákmi svoju úrodu, ktorú potom mlátili cepmi, aby oddelili zrno od slamy. Zrno zbavili pliev a to bolo pripravené na mletie. Múku potom použili alebo uskladnili na neskoršie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=506}}</ref> Starovekí Egypťania kultivovali [[pšenica|pšenicu]], [[jačmeň]] a niekoľko ďalších druhov obilnín, z ktorých robili dva najzákladnejšie produkty – chlieb a pivo.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=510}}</ref> Ľan, ktorý sa vytiahol zo zeme ešte pred kvitnutím, sa pestoval pre vlákna stonky rastliny. Vlákna sa rozdelili po dĺžke na jemnejšie a z nich sa tkali plátna a oblečenie. [[Šachor papyrusový|Papyrus]] rástol na brehoch Nílu. Z neho sa vyrábal [[papyrus (výrobok)|materiál]], na ktorý sa písalo a mohol sa uskladniť ako zvitok. Zelenina a ovocie rástli vo vyššie položených záhradách blízko obydlí a boli ručne zavlažované. Zo zeleniny konzumovali hlavne pór, cesnak, melóny, tekvice, strukoviny, hlávkový šalát a okrem nich aj hrozno, z ktorého tiež robili víno.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|Sst=577, 630}}</ref> ==== Zvieratá ==== [[Image:Maler der Grabkammer des Zeserkerêsonb 004.jpg|thumb|Nástenná scéna s porážkou statku z hrobky [[TT38]] pisára Džeserkareseneba (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]]Starovekí Egypťania verili, že vyrovnaný vzťah ľudí a zvierat je základným prvkom vesmírneho poriadku a že ľudia, zvieratá a rastliny sú súčasťami jedného celku.<ref name="strouhal-1989_117">{{harvbz|Strouhal|1989|St=117}}</ref> Domáce a divé zvieratá boli dôležitým zdrojom duchovnej a telesnej obživy pre Egypťanov. Hovädzí dobytok bol najdôležitejšou časťou statku. Štát vyberal dane pri pravidelnom sčítavaní dobytka a veľkosť stáda odrážala dôležitosť a prestíž panstva alebo chrámu, ktorý ho vlastnil. Súčasťou staroegyptského stáda boli okrem hovädzieho dobytka aj ovce, kozy a svine. Hydinu ako kačky, husi alebo holuby chytali do sietí a chovali na hospodárstvach, kde ich vykrmovali cestom.<ref name="manuelian-1998_381">{{harvbz|Manuelian|1998|St=381}}</ref> Níl bol zdrojom množstva rôznych druhov rýb. Včely boli domestikované približne v Starej ríši a vďaka nim Egypťania mali med a vosk.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=409}}</ref> Somáre a voly sa používali ako ťažné zvieratá, ich pomocou Egypťania orali a siali polia. Porážka kŕmneho vola bola dôležitou súčasťou obetného rituálu. Kôň do Egypta prišiel až s [[Hyksósi|Hyksósmi]] v Druhom prechodnom období a ťava, ktorú Egypťania poznali už počas Novej ríše, sa začala pomaly využívať na prácu v Neskorom období.<ref name="manuelian-1998_381" /> Psi, mačky a opice boli bežné domáce zvieratá v obydliach starovekých Egypťanov. Exotickejšie tvory dovážané spoza hraníc obyčajne z Afriky, ako napr. levy, boli vyhradené príslušníkom kráľovskej rodiny. [[Herodotos]] uvádza, že Egypťania sú jediným národom, ktorý zdieľa svoje obydlia so svojimi zvieratami.<ref name="strouhal-1989_117" /> Počas celého obdobia staroegyptských dejín bolo uctievanie božstiev prostredníctvom zvierat veľmi rozšírené, napr. bohyňu [[Bastet]] uctievali v podobe mačky, alebo boha [[Thovt]]a ako ibisa. Takéto zvieratá boli chované vo veľkých skupinách pre neskoršie rituálne obetovanie.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=229}}</ref> === Prírodné zdroje === [[Image:Aswan, Egypt UnfinishedObeliskAtQuarry 2007jan15. 98 byDanielCsorfoly.JPG|thumb|Nedokončený obelisk v aswánskom vápencovom lome]]{{Hlavný článok|Ťažba nerastov v starovekom Egypte}} Územie Egypta je bohaté na ložiská stavebného a dekoratívneho kameňa, medi, olovnatých rúd, zlata a polodrahokamov. Tieto prírodné zdroje umožňovali Egypťanom stavať veľké stavby, tesať sochy, vyrábať praktické nástroje a módne šperky.<ref>{{harvbz|Greaves|1929|St=123}}</ref> Balzamovači používali pri mumifikácii soli z [[Wádí Natrun]], z ktorého dovážali aj [[sadrovec]].<ref>{{harvbz|Lucas|1962|St=413}}</ref> Rudonosné formácie boli dostupné vo vzdialených nehostinných údoliach Východnej púšte a na Sinaji. Tak odľahlé lokality vyžadovali veľké štátne expedície. Bohaté zlaté bane sa nachádzali v Núbii a sú zachytené na prvej známej mape. [[Wádí Hammamát]] bol významným zdrojom [[granit]]u, [[pieskovec|pieskovca]] (droby) a zlata. [[Silicit]] (pazúrik) bol prvým materiálom zbieraným a využívaným pre výrobu nástrojov. [[Pästný klin]] z pazúriku je prvým dôkazom osídlenia údolia Nílu. Nástroje sa vyrábali tak, že minerálne hrudy boli opracované starostlivým štiepaním do ostria alebo hrotu. Pazúrikové prvky sa používali aj v čase, keď už bola známa meď.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=28}}</ref> Starovekí Egypťania boli jednými z prvých, ktorí začali používať minerály v kozmetike, napr. [[síra|síru]].<ref>{{harvbz|Hogan|2011}}</ref> Egypťania ťažili olovnatú rudu [[galenit]] v [[Gebel Rosas]] na výrobu oloviek k sieťam, závaží, olovníc a malých figúrok. Meď bola najdôležitejším kovom na výrobu nástrojov a tavila sa v peciach z [[malachit]]ovej rudy zo Sinaja.<ref>{{harvbz|Scheel|1989|St=14}}</ref> Zlato sa získavalo tak, že sa z usadených vrstiev vymývali [[nugeta|nugety]], alebo pomocou prácnejšieho drvenia a vymývania zlatonosného [[kvarcit]]u. Železné ložiská v Hornom Egypte sa začali využívať až v Neskorom období.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=166}}</ref> Kvalitný stavebný kameň bol v Egypte hojný. [[Vápenec]] sa ťažil pozdĺž celého nílskeho údolia, granit v [[Aswán (mesto v Egypte)|Aswáne]], bazalt a pieskovec vo Východnej púšti v suchých korytách. Ložiská dekoratívneho kameňa ako napr. [[Porfýr (subvulkanická hornina)|porfýru]], [[droba (hornina)|droby]], [[alabaster|alabastru]] alebo [[karneol]]u sa nachádzali tiež vo Východnej púšti a boli vyhľadávané už pred 1. dynastiou. Počas grécko-rímskeho obdobia sa vo [[Wádí Sikait]] ťažil [[smaragd]] a vo [[Wádí el-Hudi]] [[ametyst]].<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=51}}</ref> === Obchod === [[Image:Relief of Hatshepsut's expedition to the Land of Punt by Σταύρος.jpg|thumb|Rieliéf s vyobrazením členov obchodnej výpravy kráľovnej Hatšepsut do krajiny Punt. Vojaci nesú zelené vetvy a sekery. (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]{{Hlavný článok|Obchod v starovekom Egypte}} Starí Egypťania obchodovali so susedmi, aby získali vzácne exotické komodity, ktoré nebolo možné nájsť v Egypte. V preddynastickom období začali obchodovať s [[Núbia|Núbiou]] kvôli zlatu a [[kadidlo|kadidlu]]. Obchodovali aj s [[Palestína (územie)|Palestínou]] o čom svedčia džbány na olej palestínskeho štýlu, nájdené v hroboch panovníkov [[1. dynastia Egypta|1. dynastie]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=72}}</ref> Je známa staroegyptská kolónia v južnom [[Kanaán (biblické územie)|Kanaáne]], datovaná tesne pred začiatok 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Porat|1992|Sst=433 – 440}}</ref> Faraón [[Narmer]] vlastnil egyptskú keramiku vyrobenú v Kanaáne.<ref>{{harvbz|Porat|1986|Sst=109 – 129}}</ref> Egypt najneskôr od [[2. dynastia Egypta|2. dynastie]] získaval obchodom s [[Byblos|Byblom]] dôležité kvalitné drevo, ktoré sa v Egypte nevyskytovalo. Obchod s ríšou [[Punt (staroveký Egypt)|Punt]] od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] prinášal zlato, aromatickú živicu, [[eben]], [[slonovina|slonovinu]] a divé zvieratá ako paviány a ďalšie druhy opíc.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=322}}</ref> Egypt bol závislý od obchodu s [[Anatólia|Anatóliou]] hlavne kvôli cínu a medi, pretože obe suroviny boli potrebné na výrobu [[bronz]]u. Bol záujem o [[Lapis lazuli|lapis lazuri]], ktorý bol dovážaný až z ďalekého [[Afganistan]]u. Obchod so susedmi okolo [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], ako bolo [[staroveké Grécko|Grécko]] alebo [[Kréta]], prinášal medzi mnohými komoditami aj [[olivový olej]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=145}}</ref> Egypt vyvážal za suroviny a luxusný tovar na oplátku najmä obilie, zlato, plátno a papyrus a spolu s tým aj hotové výrobky, napr. sklenené a kamenné predmety.<ref>{{harvbz|Harris|1990|St=13}}</ref> == Jazyk == {{Hlavný článok|Staroegyptčina}} Staroegyptský jazyk patrí do severnej [[afroázijské jazyky|afroázijskej (semitskohamitskej) jazykovej vetvy]], je blízky [[berberské jazyky|berberským]] a [[semitské jazyky|semitským jazykom]].<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|St=2137}}</ref> Má po [[sumerčina|sumerskom jazyku]] druhú najdlhšiu históriu, písalo sa ním približne od roku 3200 pred Kr. po stredovek a ako hovorový jazyk sa používal ešte v 18. storočí po Kr.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=169}}</ref> === Vývoj === [[Image:Edwin Smith Papyrus v2.jpg|thumb|Papyrus Edwina Smitha v hieratickom písme približne z roku 1600 pred Kr.]]Staroegyptčina mala niekoľko fáz: stará egyptčina v ranodynastickom období a Starej ríši, stredná egyptčina (klasická) Prvého a Druhého prechodného obdobia a Strednej ríše, neskorá egyptčina (novoegyptčina) používaná počas Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia, démotická (ľudová) v Neskorom období až 4. storočí po Kr. a koptská egyptčina od 3. storočia po Kr. dodnes.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=161}}</ref><ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|Sst=167 – 168}}</ref> Egyptské texty pred koptskou fázou nenesú stopy po dialektických rozdieloch.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=162}}</ref> Egyptčina bola v začiatkoch svojho vývoja syntetickým jazykom, postupne sa však stávala viac analytickým. V neskorej egyptčine sa objavil predložkový dokonavý a nedokonavý člen, ktorý nahradil ohýbacie prípony. Zmenil sa aj slovosled [[vetný člen|vetných členov]]: z poradia [[prísudok]]–[[podmet]]–[[predmet (jazykoveda)|predmet]] na podmet–prísudok–predmet.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|Sst=2137 – 8}}</ref> Staroegyptské hieroglyfy, hieratické a démotické písmo bolo postupne nahradené fonetickou [[koptská abeceda|koptskou abecedou]]. [[Koptčina]] sa stále používa v [[liturgia|liturgii]] [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej ortodoxnej cirkvi]] a jej stopy je možné nájsť aj v modernej [[egyptská arabčina|egyptskej arabčine]].<ref>{{harvbz|Vittman|1991|Sst=197 – 227}}</ref> === Hlásky a stavba === [[Image:Unas Pyramidentexte det1.jpg|thumb|Úryvok hieroglyfického zápisu ''Textu pyramíd'' z pohrebnej komory [[Venisova pyramída|Venisovej pyramídy]] (5. dynastia, Sakkára)]]Staroveká egyptčina mala 25 [[spoluhláska|spoluhlások]], príbuzné spoluhláskam z iných afroázijských jazykov, vrátane [[Faryngálny konsonant|faryngálnych]] a [[emfatický konsonant|emfatických konsonantov]], prízvučných a neprízvučných [[frikatíva|frikatív]] a prízvučných a neprízvučných [[afrikáta|afrikát]]. Mala tri krátke a tri dlhé samohlásky, ktoré sa v Neskorom období rozrástli do deviatich.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995a|St=46}}</ref> Jednoduché slovo sa skladalo z dvoj- alebo trojhláskového koreňa tvoreného spoluhláskami alebo [[polosamohláska]]mi, rovnako ako pri semitských a berberských jazykoch. Príponami boli odvodzované slová a časovanie slovies bolo zhodné s osobou. Napr. trojhláskový koreň {{cjz|egy|''sḏm''}} bol sémantickým jadrom slova „počuť“. Jeho základným časom bolo {{cjz|egy|''sḏm''|„on počuje“}}. Ak podmet bolo podstatné meno, prípony sa nepridávali k prísudku:<ref>{{harvbz|Loprieno|1995a|St=74}}</ref> {{cjz|egy|''sḏm hm.t''|„žena počuje“}}. Prídavné mená sa odvodzovali z podstatných mien spôsobom podobným [[nisba|nisbe]] v arabčine.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=175}}</ref> Poradie slov v slovesných a adjektívnych vetách bolo prísudok–podmet a pri nominálnych a adverbiálnych vetách podmet–prísudok.<ref>{{harvbz|Allen|2000|Sst=67, 70, 109}}</ref><ref>{{harvbz|Loukota|2011|Sst=119 – 131}}</ref> Podmet sa mohol presunúť na začiatok vety ak bol dlhší a nasledovalo za ním vzťažné zámeno.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|St=2147}}</ref> Slovesá a podstatné mená boli negované časticou {{cjz|egy|''n''}}, {{cjz|egy|''nn''}} sa používalo pri adverbiálnych a adjektívnych vetách (zápor s genitívnou spojkou).<ref>{{harvbz|Loukota|2011|St=121}}</ref> [[Prízvuk]] bol na poslednej alebo predposlednej [[slabika|slabike]], ktorá mohla byť otvorená (KV) alebo zatvorená (KVK).<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=173}}</ref> === Písmo === {{Hlavný článok|Egyptské hieroglyfické písmo|Hieratické písmo|Démotické písmo}} [[Image:Rosetta Stone BW.jpeg|thumb|Rosettská doska (okolo 196 pred Kr.) stála na počiatku rozlúštenia egyptského hieroglyfického písma.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=13}}</ref>]][[Egyptské hieroglyfické písmo|Hieroglyfické písmo]] je známe už približne z roku 3000 pred Kr. a zahrňuje stovky symbolov. Znak môže vyjadrovať slovo, slabiku, hlásku alebo [[determinatív]], ktorý sa nevyslovoval. Rovnaký symbol sa mohol v písme použiť na rôznych miestach v rôznych súvislostiach. Hieroglyfy boli formálne písmo, ktoré sa používalo na kamenných monumentoch a v hrobkách. Jednotlivé znaky mohli byť stvárnené v detailoch dosahujúcich úroveň samostatného umeleckého diela. Pisári pri každodennej práci používali rýchlejšiu a jednoduchšiu kurzívnu formu, ktorá sa nazýva [[hieratické písmo]]. Hieroglyfický text mohol byť orientovaný podľa potreby (obyčajne sprava doľava), hieratické texty boli písané vždy sprava doľava v riadkoch. Časom sa rozšírila novšia [[démotické písmo|démotická forma]] a prebrala funkciu každodenného písma. Na [[Rosettská doska|Rosettskej doske]] je spolu s gréckym textom uverejnená práve jeho formálna hieroglyfická a bežná démotická verzia.<ref>{{harvbz|Lopertino|1995a|Sst=10 – 26}}</ref> Približne v 1. storočí pred Kr. sa začala používať paralelne vedľa démotického písma [[koptské písmo|koptská abeceda]]. Tú tvorila rozšírená [[grécke písmo|grécka abeceda]] o niekoľko démotických znakov.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=7}}</ref> Hieroglyfické písmo sa používalo pri slávnostných príležitostiach až do 4. storočia po Kr., ku koncu jeho histórie ho vedelo čítať už len niekoľko kňazov. Po presadení zákazu všetkých náboženstiev okrem [[kresťanstvo|kresťanstva]] bolo tradičné niekoľkotisícročné egyptské náboženské zriadenie rozpustené a znalosť hieroglyfov sa stratila. Pokusy o jeho rozlúštenie sú známe už z byzantského<ref>{{harvbz|Lopertino|2004|St=166}}</ref> a neskôr islamského obdobia.<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=164}}</ref> Ale až v roku 1822, rok po objavení Rosettskej dosky, [[Thomas Young]] a [[Jean-François Champollion]] rozlúštili takmer celé hieroglyfické písmo.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=8}}</ref> === Literatúra === {{Hlavný článok|Staroegyptská literatúra}} Staroegyptský text sa prvýkrát objavil na štítkoch výbavy v kráľovských hroboch ranodynastického obdobia. Za písomné zaznamenávanie informácií zodpovedali pisári, ktorí pracovali v inštitúcii nazývanej ''peranch'' („dom života“ – archív). V neskoršom období ''peranch'' zahrňoval kancelárie, knižnice („domy kníh“), laboratóriá a observatóriá.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=235}}</ref> Niektoré z najznámejších diel staroegyptskej literatúry, ako napr. ''Texty pyramíd'' alebo ''Texty rakiev'', boli napísané v klasickej staroegyptčine. Obdobie tejto jazykovej fázy trvalo približne do roku 1300 pred Kr. Neskorá staroegyptčina sa používala v období od Novej ríše. Je možné ju nájsť v oficiálnych dokumentoch [[19. dynastia Egypta|19.]] a [[20. dynastia Egypta|20. dynastie]], ľúbostnej poézii a textoch príbehov, rovnako ako v démotických a koptských textoch. V literatúre tohto obdobia sa objavili nové formy: pohrebný životopis, ako napr. Harchufov a Veniho, alebo ''sebajt'' (ponaučenie), ktoré malo úlohu vysvetliť učenie a návody slávnych a vznešených postáv histórie. Napr. ''Ipuetov papyrus'' (P. Leiden I 344) je zbásnený nárek nad prírodnou katastrofou a spoločenskou revolúciou. ''[[Sinuhetov vlastný životopis]]'', ktorý bol napísaný počas Strednej ríše, je klasickým dielom staroegyptskej literatúry.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=11}}</ref> ''Westcartov papyrus'' (P. Berlin 3033), nazývaný aj ''Ponaučenie princa Džedefhora'', z rovnakého obdobia podáva príbehy o korupcii a skazenosti kňazov, ktoré rozprávajú synovia faraóna [[Chufu]]a svojmu kráľovskému otcovi.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=215}}</ref> ''Amenemopovo ponaučenie'' sa pokladá za majstrovské dielo starovekej blízkovýchodnej literatúry.<ref>{{harvbz|Day|Gordon|Williamson|1998|St=23}}</ref> Postupne ako končilo obdobie Novej ríše, pribúdalo stále viac populárnych diel napísaných bežným jazykom, napr. ''Venamonov príbeh'' a ''Aniho ponaučenie''. Text podáva príbeh aristokrata, ktorého okradnú počas cesty do [[Libanon]]u za obchodom s cédrovým drevom a o jeho návrate do Egypta. Približne od roku 700 pred Kr. sa začínajú objavovať príbehy a ponaučenia písané, podobne ako osobné a obchodné záznamy, v démotickom písme a démotickou staroegyptčinou, napr. populárna náučná ''Zbierka Anchšešonkovych výrokov''. Veľa textov v démotčine pochádzajúcich z grécko-rímskeho obdobia bolo v skutočnosti napísaných skôr, keď bol Egypt silnou a nezávislou ríšou, ktorej vládol slávny panovník, akým bol napr. [[Ramesse II.]]<ref>{{harvbz|Lichtheim|1980|St=159}}</ref> == Kultúra == === Denný život === [[Súbor:Maler der Grabkammer des Sennudem 001.jpg|náhľad|250px|Egyptský roľník s pluhom zo Sennedžemovej hrobky [[TT1]] (19. dynastia, Dejr el-Medína)|left]][[Image:Tomb of Nakht (8).jpg|thumb|Každodenné zamestnania zobrazené na maľbách v hrobke [[TT52]] Amonovho astronóma Nachta (18. dynastia)]][[Image:Female topless egyption dancer on ancient ostrakon.jpg|thumb|Egyptská tanečníčka zobrazená na ostrake (19. dynastia, Turínske múzeum,)]]Väčšina Egypťanov bola roľníkmi pripútanými k pozemku a vo svojom príbytku bývali len s najbližšou rodinou. Domy boli stavané z nepálených tehál, aby interiér ostával chladný aj počas horúceho dňa. Každý dom mal kuchyňu s otvorenou strechou, kamenným mlynom na obilie a malou pecou na pečenie chleba.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=401}}</ref> Steny boli natreté na bielo a mohli byť pokryté farbenými textilnými závesmi. Na dlážke ležala trstinová rohož a na nej mobiliár, ktorý tvorili drevený stôl, stoličky a posteľ odsadená od podlahy.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=403}}</ref> Hygiena a zovňajšok boli pre starých Egypťanov dôležité súčasti života. Väčšina sa kúpala v Níle a používala kašovité mydlo zo zvieracieho tuku a kriedy. Ľudia si kvôli čistote holili celé telo. Nepríjemné telesné pachy potláčali voňavkami a aromatickými olejmi, ktoré zároveň zjemňovali pokožku.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=405}}</ref> Oblečenie bolo jednoduché, vyrobené z bieleného kusu plátna. Muži aj ženy z vyšších vrstiev nosili parochňu, šperky a kozmetické doplnky. Deti chodili nahé až do 12. roku. Potom boli muži obrezaní a oholili im hlavu. Matky boli zodpovedné za opatrovanie a výchovu detí, muži za rodinný príjem.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=406 – 7}}</ref> Egypťania si v priebehu histórie vybudovali kultúrne bohatstvo, ktorého súčasťou bolo množstvo sviatkov a slávností sprevádzaných hudbou a tancom. Hudba a tanec boli populárne formy zábavy pre tých, ktorí si ich mohli dovoliť. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili [[flauta|flauty]] a [[harfa|harfy]], neskôr sa rozšírili aj nástroje podobné [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbkam]], [[hoboj]]om a [[píšťala (hudobný nástroj)|píšťalám]]. Počas Novej ríše sa hralo na zvoncoch, [[Činely|čineloch]], [[tamburína]]ch, [[bubon (hudba)|bubnoch]] a ázijských [[lutna|lutnách]] a [[lýra (starogrécky nástroj)|lýrach]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/furniture/music.html Music in Ancient Egypt]}}</ref> [[Sistrum]] bol jednoduchý hudobný nástroj patriaci medzi [[perkusie]], ktorý sa používal pri náboženských rituáloch. Starovekí Egypťania sa vo voľnom čase venovali rôznym aktivitám, vrátane hier a hudby. Napr. ''senet'' bola stolová hra, pri ktorej sa na hracej doske rôzne ťahali figúrky. ''Meneh'' bola podobná hra s kruhovou doskou. Medzi deťmi bolo obľúbené žonglovanie, loptové hry a zápasenie, ktoré je doložené nástennými maľbami z [[Beni Hasan]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=126}}</ref> Zámožných Egypťanov bavil aj lov a člnkovanie. Vďaka vykopávkam dediny remeselníkov v [[Dejr el-Medína|Dejr el-Medíne]] máme dnes relatívne dobre zdokumentovaný staroveký komunitný život v časovom rozsahu štyroch storočí. Nejestvuje porovnateľná lokalita, kde by bola preskúmaná v podobnom detaile organizácia, sociálne vzťahy a pracovné a životné podmienky jednotlivých obyvateľov a celej komunity, ako je v tomto prípade.<ref>{{harvbz|Edwards|Gadd|Hammond|Sollberger|1973|St=380}}</ref> === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Staroegyptská kuchyňa}} Súčasná moderná egyptská kuchyňa si zachováva niektoré nápadné podobnosti so starovekou, nepočítajúc nápoje obsahujúce alkohol. Základom stravy bol [[chlieb]] a [[pivo]], doplnené zeleninou akou je [[cesnak cibuľový|cibuľa]] a [[cesnak kuchynský|cesnak]], alebo ovocím ako [[datle]] a [[figa|figy]]. [[Víno]] a mäso konzumovali všetci obyvatelia hlavne počas sviatočných dní, vyššia spoločenská vrstva častejšie. Ryby, mäso a hydinu buď nakladali do soli alebo sušili, pripravovali ich dusením alebo pečením na rošte.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=399 – 400}}</ref> === Odievanie === [[Image:P1060918 Louvre antiquité egyptiennes corps de femme rwk.JPG|thumb|Ženské torzo z amarnského obdobia (18. dynastia), niekedy uvádzané aj ako torzo kráľovnej [[Nefertiti]], manželky faraóna Achnatona]]Egyptský odev zostal po celé storočia nezmenený. Ako celok, tak aj časti boli do detailov premyslené a celé jeho usporiadanie bolo veľmi vyvážené. Často sa používali geometrické tvary, najmä trojuholník. Odev bol prispôsobený podmienkam, v ktorých jeho nositelia žili. Prvoradou bola funkčnosť, až potom ozdobnosť. Mužský a ženský odev boli presne určené. V období Starej a Strednej ríše nosili muži len jednoduchú bedrovú zásterku. Slúžila ako pracovný odev, časom sa však z nej stal komplikovaný kus oblečenia. Samotná zásterka sa nezmenila, len sa začala jemne riasiť a zdobiť farebnými pásmi. Ženský odev bol z tesne priliehavého plátna, tvoriaceho akýsi obal okolo celej postavy (neskôr nazývaný ''kalasiris''). Odev sa delil na úzku sukňu siahajúcu do polovice lýtok, ktorá bránila v chôdzi, a na [[živôtik]] s dvoma širokými ramienkami. Oproti neskorším obdobiam sa rozdiely medzi spoločenskými vrstvami vyjadrovali len šperkami a zdobením šiat. Vidno to najmä na maľbách, kde popri odievaní bola pevne stanovená aj farba pleti postáv – muži sa zobrazovali zásadne s hnedočervenou pleťou, aby na nich vynikla belosť zásterky, a ženy a otroci mali vždy žltú farbu pleti. Ideálna žena bola v tomto období vysoká, plochá, štíhla, s úzkymi bokmi a širokými ramenami. Odev bol založený na kontraste farieb a materiálov, pričom šaty mali väčšinou biely základ a farebné zdobenie. K celkovému výzoru žien i mužov patrilo aj líčenie zvýrazňujúce oči, obočie a ústa a nosenie bohatých čiernych parochní.<ref name="watterson-2005" /> Luxusnejší a farebnejší odev sa objavuje až v období Novej ríše, keď sa pôvab stal povinnosťou a pravidlom, a odevy dovtedy nosené len ženami (ako ''kalasiris'') začali nosiť i muži. Taktiež sa začala objavovať nová časť oblečenia – vrchný plášť v podobe šálu, ktorá bola nariasený a prekrížený na živôtiku, a tým vytváral aj krátke rukávy. Sukňa sa predĺžila a dostala zvonový strih. Pôvodné trojuholníkové tvary ostali, no miesto geometrického významu sa stali štylizáciou lotosového kvetu.<ref name="watterson-2005" /> Neodmysliteľnou súčasťou módy boli aj šperky. V Egypte znikli všetky typy šperkov ako ich dnes poznáme: prstene, náušnice, brošne, náramky i čelenky. Boli vytvárané cizelovaním, tepaním alebo rytím, vo veľkej obľube bolo používanie pravých i umelých drahokamov.<ref name="watterson-2005" /> === Architektúra === {{Hlavný článok|Architektúra starovekého Egypta}} [[Image:Temple hatchepsout.jpg|thumb|Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Medzi výtvory staroegyptskej architektúry patria niektoré najznámejšie stavby antického sveta: [[nekropola pri Gíze|pyramídy v Gíze]] alebo [[Karnak|chrámy v Karnaku]]. Stavebné projekty boli organizované a financované štátom, hlavne pre náboženskú alebo pamätnú funkciu, a panovník nimi upevňoval moc svojho úradu. Starovekí Egypťania boli zruční stavebníci, ktorí používali jednoduché ale účinné nástroje, a dokázali so starostlivosťou a presnosťou postaviť veľké kamenné objekty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|Sst=94 – 7}}</ref> Domáce obydlia roľníkov, rovnako ako elity, boli z materiálu s dočasnou trvanlivosťou, najmä z nepálenej tehly a dreva. Roľníci žili v jednoduchých domoch, paláce vyššej spoločenskej vrstvy boli obydlia so zložitejšou štruktúrou. Ich vzácne pozostatky z Novej ríše, akými sú nálezy z [[Malkata|Malkaty]] alebo [[Amarna|Amarny]], ukazujú bohato zdobené steny a podlahy s výjavmi ľudí, vtákov, jazier, božstiev alebo geometrických obrazcov.<ref>{{harvbz|Badawy|1968|St=50}}</ref> Dôležité stavby ako chrámy alebo hrobky, ktoré mali stáť večne, boli postavené namiesto tehál z kamenných blokov. Architektonické prvky niesli prírodné domáce motívy rastlín [[šachor papyrusový|papyrus]]u alebo [[lekno egyptské|lotos]]u. Tento spôsob stvárnenia architektúry sa prvýkrát objavil s [[Necerichet]]ovou [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre|Stupňovitou pyramídou v Sakkáre]], ktorá je dnes najstaršou známou stavbou z opracovaného kameňa. Dnes najstaršie známe chrámy, napr. v Gíze, pozostávali z jednoduchej uzatvorenej siene – [[svätyňa|svätyne]], so strešnou doskou, ktorú podopierali stĺpy. V Novej ríši architekti pridali [[pylón]], otvorené nádvorie a uzatvorenú [[stĺpová sieň|stĺpovú sieň]] pred vstupom do chrámovej svätyne, ktorá patrila do štandardnej dispozície ešte aj v grécko-rímskom období.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/temple/typestime.html Types of temples in ancient Egypt]}}</ref> Hypostyl v [[Karnak]]u pozostáva z radov úzkych stĺpov, ktoré podopierajú stropné preklady. Medzi najstarší a najrozšírenejší funerálny architektonický typ v Starej ríši patrila [[mastaba]]. Mala obdĺžnikový pôdorys s plochou strechou a bola postavená z nepálenej tehly a kameňa, pod ktorou sa nachádzala šachta s pohrebnou komorou. Stupňovitá pyramída v Sakkáre je v skutočnosti veľká mastaba, ktorá má na streche základného objektu navŕšené ďalšie v pôdoryse zmenšujúce sa stupne. [[Egyptské pyramídy|Pyramídy]] sa stavali hlavne počas Starej a Strednej ríše. Neskorší panovníci tento druh pohrebného objektu opustili a nahradili ich skalnými hrobkami, ktoré neboli tak nápadné.<ref>{{harvbz|Dodson|1991|St=23}}</ref> Panovníci kušitskej [[25. dynastia Egypta|25. dynastie]] si tiež stavali hrobky v tvare pyramíd. Ležia na území dnešného Sudánu.<ref name="mokhtar-1990_161 – 163" /><ref name="emberling-2011_9 – 11" /><ref name="silverman-1997_36 – 37" /> === Umenie === [[Image:Tomb of Nakht - three musicians.png|thumb|Tri hudobníčky na nástennej maľbe v hrobke [[TT52]] pisára Nachta (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]][[Image:Nofretete Neues Museum.jpg|thumb|Busta kráľovnej [[Nefertiti]] (18. dynastia, amarnské obdobie, Berlín)]]{{Hlavný článok|Umenie starovekého Egypta}} Umenie v starovekom Egypte podliehalo idealizácii, ktorá súvisela s jeho previazanosťou s náboženským životom. Hoci umelci boli považovaní iba za remeselníkov, dostávalo sa im väčšej úcty, pretože ich diela mali moc pretrvať večne a sprostredkovávali kontakt so svetom bohov. Egypťania verili, že umelecké predmety, obzvlášť sochy, tým, že boli vytvorené, sa stávajú živými a prislúcha im patričná nadprirodzená moc. Preto dostávala každá socha svoje meno, tak ako živá osoba, ktorú reprezentovala na tomto svete. V egyptských hrobkách jestvovala špeciálna komora – [[serdáb]], určená pre sochu jej majiteľa. V tejto soche podľa Egypťanov sídlilo ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'', keď sa vracalo do hrobu odpočívať.<ref name="watterson-2005" /> Starovekí Egypťania vytvárali funkčné umenie. Umelci počas obdobia trvajúceho viac ako 3500 rokov striktne dodržiavali umelecké formy a ikonografiu vyvinutú počas Starej ríše. Zabránili tým prieniku cudzích prvkov a vnútorným zmenám.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=29}}</ref> Tieto umelecké štandardy ako jednoduché čiary, tvary a farebné plochy kombinované s charakteristickou plošnou projekciou postáv, v ktorej nebolo miesta pre hĺbku zobrazovanej scény, vytvorili [[kompozícia (výtvarné umenie)|kompozíciu]] so zmyslom pre poriadok a rovnováhu. Zobrazenia a texty sa v chrámoch, hrobkách, rakvách, na [[stéla]]ch a sochách vzájomne prepletali. Napr. [[Narmerova paleta]] zobrazuje postavy, ktoré je možné zároveň čítať ako hieroglyfy.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=21}}</ref> Staroegyptské umenie slúžilo dôsledne a jednoznačne politickému a náboženskému účelu prostredníctvom prísnych pravidiel štylizácie a symbolizmu.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=12}}</ref> [[Sochárstvo v starovekom Egypte|Staroegyptskí sochári]] používali kameň pre špičkové diela a drevo ako jeho lacnejšiu a ľahšiu alternatívu. Farebné pigmenty sa získavali z minerálov, napr. zo železných rúd červený a okrový pigment, z medených rúd modrý a zelený, zo sadzí alebo dreveného uhlia čierny a z vápenca biely. Farbivá sa miešali s arabskou gumou do hmoty, ktorá sa lisovala do koláčov. Tie mohli neskôr zarobiť s vodou a pripraviť na použitie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=105}}</ref> Egypťania pomocou reliéfov zaznamenávali víťazstvá v bitkách, kráľovské dekréty a náboženské scény. Bežné obyvateľstvo malo prístup k drobnému pohrebnému umeniu, napr. k ''[[vešebt]]om'' alebo zvitkom umelecky stvárnených náboženských textov, o ktorých verili, že ich dokážu ochrániť po smrti na druhom svete.<ref name="james-2005_122">{{harvbz|James|2005|St=122}}</ref> Počas Strednej ríše sa stali obľúbenou súčasťou pohrebnej výbavy drevené alebo hlinené modely výjavov z každodenného života. Pravdepodobne vyjadrovali snahu zosnulého opakovať tieto scény alebo činnosť aj v záhrobí. Modely zobrazujú robotníkov, domy, lode alebo formácie vojska a sú to pravdepodobne zmenšeniny ideálneho posmrtného života.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=74}}</ref> Hoci na hrobových maľbách vidíme, že umelci v starovekej ríši dokázali veľmi živo zobrazovať témy každodenného života, ich diela sú štylizované. Obzvlášť v prípade panovníkov a bohov podliehali témy prísnej strnulosti, akú vyžadovala formalita udalostí. Ľudia boli zobrazovaní vždy z profilu, s oboma ramenami viditeľnými a trupom stáčajúcim sa z en-face do profilu. Osoby boli vždy zobrazované v strednom alebo mladom veku a s istou dávkou idealizácie, tak ako mali byť zachované pre večnosť. Rozmery ľudí nezodpovedali skutočnosti, ale ich relatívnej dôležitosti – dôležitejší bohovia boli kreslení väčší ako menej dôležití, faraóni väčší ako ich poddaní a významní členovia rodiny väčší ako deti, sluhovia a otroci. Farby používané v egyptskom sochárstve a maliarstve mali tiež presne určený symbolický význam. Perspektíva bola nahradzovaná vzájomným prekrývaním objektov alebo ich radeniu nad seba. Čím vyššie bol objekt umiestnený, tým ďalej sa z hľadiska perspektívy nachádzal. Na niektorých hlinených črepoch, ktoré maliari používali ako skicáre, však máme zachované postavy načrtnuté realisticky a s perspektívou. Scény, ktoré nasledovali za sebou, boli radené vodorovne v tzv. registroch, pričom ich zvyčajne bolo nad sebou umiestnených niekoľko.<ref name="watterson-2005" /> Staroegyptský umelecký štýl aj napriek svojej výraznej súrodosti vykazoval rozdiely v detailoch, ktoré boli prejavom zmien kultúrnych alebo politických nálad. Po invázii Hyksósov v Druhom prechodnom období sa v meste Avaris (dnes Tell el-Dab’a) našli [[freska|fresky]] v [[minojská kultúra|mínojskom štýle]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=216}}</ref> Najvýznamnejším príkladom ako sa politickou situáciou menili umelecké výrazové prostriedky a formy je [[amarnské obdobie]], počas ktorého sa umelecký výraz radikálne zmenil ako odraz [[Achnaton]]ových revolučných náboženských myšlienok.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=149}}</ref> Tento štýl, ktorý je dnes známy ako amarnský, bol po Achnatonovej smrti rýchlo zotretý a nahradený tradičným výrazom.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=158}}</ref> === Náboženstvo === [[Image:Osiris E3751 mp3h8829-d.jpg|thumb|Detail sediacej sošky boha [[Usir]]a z bronzu a zlata (Neskoré obdobie, Louvre)]][[Image:Dendera Deckenrelief 03.JPG|thumb|Stropný reliéf [[heliopoliské Devätoro|heliopoliského Devätora]] (Dendera)]]{{Hlavný článok|Náboženstvo starovekého Egypta|Božstvá starovekého Egypta}} Viera v božské bytosti a posmrtný život bola v staroegyptskej civilizácii už od jej počiatkov. Kráľovská moc pramenila z božského práva panovníka. [[Božstvá starovekého Egypta|Staroegyptský panteón]] zapĺňali božstvá, ktoré vládli nadprirodzeným silám a mohli byť povolané na pomoc a ochranu. Bohovia ale neboli vždy ústretoví a podľa Egypťanov vyžadovali tiež uzmierovanie obetami a modlitbami. Zloženie panteónu sa stále menilo, kňazi sa ho však neusilovali žiadnym spôsobom organizovať a vytvárať z neho koherentný systém. Dokonca v niektorých prípadoch si náboženské legendy a príbehy protirečili.<ref>{{harvbz|James|2005|St=102}}</ref> Viaceré božské koncepty neboli brané ako rozporuplné, skôr boli chápané ako rôzne vrstvy mnohotvárnej skutočnosti.<ref>{{harvbz|Redford|2003|St=106}}</ref> Božské kulty boli uctievané v chrámoch spravovaných [[kňaz v starovekom Egypte|kňazmi]] na kráľov pokyn. Ústredným priestorom chrámu bola svätyňa s kultovou sochou. Chrámy neboli miestami verejnej úcty a zhromaždení, len zriedka počas určitých sviatkov v niektorých dňoch roku bola socha vynesená von z chrámu pre verejnú pobožnosť. Božská sféra bola obyčajne uzavretá vonkajšiemu svetu a vstupovať mohli len predstavitelia chrámu. Obyčajný človek mohol uctievať božstvo prostredníctvom sochy, ktorú mal vo svojom obydlí.<ref>{{harvbz|James|2005|St=117}}</ref> Od konca Novej ríše sa koncept kultu zmenil. Faraón už nebol jediný božský sprostredkovateľ medzi ľuďmi, nový náboženský zvyk umožňoval jednotlivcom priame uctievanie božstva. Výsledkom bol okrem iného systém orákulí, pomocou ktorého bola priamo ľuďom komunikovaná vôľa bohov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=313}}</ref> Egypťania verili, že každá ľudská bytosť sa skladá z fyzických a duchovných častí. Každý má okrem tela svoj tieň, ''[[ba (egyptská mytológia)|ba]]'' – osobnosť alebo dušu, ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'' – životnú silu a meno.<ref>{{harvbz|Allen|2000|Sst=79, 94 – 5}}</ref> Sídlom myšlienok a emócií nebol mozog ale srdce. Duchovné časti boli po smrti uvoľnené z tela a mohli sa naďalej pohybovať podľa vlastnej vôle. Potrebovali však ako svoj stály príbytok fyzické pozostatky, prípadne sochu, ktorá pozostatky nahradzovala. Konečným cieľom bolo spojenie ''ba'' a ''ka'', tým sa zosnulý stal „ospravedlneným“ a žil ako ''anch''. Musel však podstúpiť súd, pri ktorom sa jeho srdce vážilo s ''maat'' – pravdou. Ak jeho srdce bolo ťažšie ako ''maat'', mohol pokračovať vo svojom jestvovaní ako duchovná bytosť, inak bol zničený.<ref>{{harvbz|Wasserman|Faulkner|Goelet|von Dassow|1994|Sst=150 – 3}}</ref> Božský pôvod panovníka sa zdôvodňoval niekoľkými náboženskými konštrukciami, ktoré sa stali bežnou súčasťou každodenného života spoločnosti. Tradične bol stelesnením boha [[Hor (božstvo)|Hora]], vznášajúceho sa nad krajinou.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|Sst=51, 72}}</ref> Panovník bol od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] považovaný za syna boha [[Re (božstvo)|Rea]], slnečného božstva zosobňujúceho poriadok. Ako taký bol povinný udržovať na zemi ''maat'' – princíp pravdy, spravodlivosti a poriadku. Okrem iného to znamenalo zabezpečovať každoročne dostatočné nílske záplavy, na ktorých záviselo egyptské poľnohospodárstvo. Ako sa vyvíjali staroegyptské filozoficko-náboženské koncepty, boh Hor (a s ním aj panovník) sa stal synom boha [[Usir]]a. Hor nastúpil na kráľovský trón po pohrebe svojho zavraždeného otca a pomstení sa jeho vrahovi [[Sutech]]ovi. Podobne nový egyptský faraón mohol vykonávať svoj úrad až po pohrebe svojho predchodcu. Ako Hor mal navyše úlohu ochraňovať nílske údolie pred votrelcami zosobňovanými bohom Sutechom prichádzajúcim z púšte.<ref name="watterson-2005" /> === Pohrebné zvyky === {{Hlavný článok|Pohrebné zvyky v starovekom Egypte}} [[Image:Funeral of a Mummy on the Nile - Frederick Arthur Bridgman.jpg|thumb|Idealizovaný staroegyptský pohreb na obraze Fredericka Arthuta Bridgmana (19. storočie)]]Starovekí Egypťania si v priebehu dejín vytvorili zložitý systém pohrebných zvykov, ktorý, ako verili, potrebovali k zaisteniu večného života po svojej smrti. Podmienkou k úspešnému posmrtnému životu bolo zachované telo, vykonané pohrebné obrady a milodary, ktoré by zosnulý prijímal v záhrobí.<ref name="james-2005_122" /> Telá sa v obdobiach pred Starou ríšou ukladali do jám v púšti, v ktorých sa uchovali prirodzenou [[disikácia|disikáciou]]. Suché aridné podnebie bolo pre egyptské pohrebné zvyky veľmi výhodné, vďaka čomu sa mohli zachovať aj telá chudobných, ktorí si nemohli dovoliť nákladné mumifikačné procedúry. Zámožnejší Egypťania pochovávali mŕtvych do kamenných hrobiek a umelo ich mumifikovali. Súčasťou mumifikácie bolo vybratie vnútorných orgánov a obalenie tela do plátenných ovínadiel. Potom pripravené telo uložili do kamenného sarkofágu alebo drevenej rakvy. Od začiatku 4. dynastie niektoré časti tela ukladali osobitne do [[kanopa|kanop]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/ok.html Mummies and Mummification: Old Kingdom]}}</ref> Začiatkom Novej ríše najlepší mumifikačný postup trval 70 dní a zahŕňal vybratie orgánov, odstránenie mozgu cez nos a vysušenie tela soľami [[nátron]]u. Potom bolo telo zavinuté do plátna s amuletmi vkladanými pomedzi vrstvy. Nakoniec bolo uložené do dekorovanej truhly v tvare ľudskej postavy. Múmie z Neskorého obdobia boli ukladané do maľovaných obalov. V grécko-rímskom období mumifikačné zvyky upadli a dôraz sa viac kládol na vonkajší zjav zosnulého ako na samotné zachovanie jeho telesnej schránky.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/late.html Mummies and Mummification: Late Period, Ptolemaic, Roman and Christian Period]}}</ref> Pohreb bohatých Egypťanov obyčajne obsahoval väčšie množstvo luxusných predmetov, súčasťou všetkých pohrebov však boli milodary. Začiatkom Novej ríše sa v hrobovej výbave objavili zvitky posvätných kníh a sošky [[vešebt]]ov, ktoré predstavovali služobníkov mŕtveho na druhom svete.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/burialcustoms/shabtis.html Shabtis]}}</ref> Súčasťou pohrebu bol aj magický obrad oživenia zosnulého. Očakávalo sa, že príbuzní po pohrebe budú príležitostne prinášať potraviny do hrobky a modliť sa za nebožtíka.<ref>{{harvbz|James|2005|St=124}}</ref> Aj napriek dojmu z dokladov egyptskej kultúry, ktoré sú dnes k dispozícii, Egypťania neboli morbídne zaujatí smrťou. Na zvitkoch, reliéfoch a nástenných maľbách sa nachádzajú dôkazy o tom, ako si radi užívali život, osamote alebo pri spoločenských príležitostiach. Starí Egypťania boli už v staroveku známi svojím zmyslom pre humor.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|St=23}}</ref> == Vojsko == {{Hlavný článok|Staroegyptské vojsko}} [[Image:Ramesses II on chariot.png|thumb|Ramesse II. (19. dynastia)]]Armáda zodpovedala za obranu ríše proti vpádom cudzincov a mala za úlohu tiež udržať prevahu v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Chránila expedície na [[Sinajský polostrov]] v období Starej ríše a bojovala v občianskej vojne počas Prvého a Druhého prechodného obdobia. Starala sa o pevnosti pozdĺž dôležitých obchodných trás, akou bola napr. pevnosť na ceste na juh do Núbie neďaleko mesta [[Buhen]]. Niektoré pevnosti boli budované ako vojenské základne, napr. pevnosť pri Sile slúžila ako základňa pre operácie do Levanty. Počas Novej ríše armáda na príkaz niekoľkých faraónov zaútočila a nakoniec dobyla ríšu Kuš v Núbii a časť Levanty.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=245}}</ref> Súčasťou typického armádneho vybavenia boli luky so šípmi, kopije a štíty so zaokrúhlenými vrchmi, spevnené zvieracou kožou napnutou na drevenom ráme. Začiatkom Novej ríše za začal používať [[vojnový voz]], ktorý priviezli Hyksósi. Zbrane a pancier sa viac zdokonalil po zavedení bronzových prvkov. Štíty boli celé z dreva spevnené v strede bronzovou puklicou, kopije mali bronzový hrot. Staroegyptské vojsko prevzalo ázijskú sečnú zbraň [[chopeš]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=366 – 7}}</ref> Predpokladá sa na základe väčšiny vyobrazení, že faraón viedol vojsko do boja a stál na jeho čele. Je to pravdepodobné napr. v prípade faraóna [[Sekenenre Tao|Sekenenreho Taa]] a jeho synov, ktorí aktívne bojovali v stretoch s ázijskými Hyksósmi.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=96}}</ref> Jestvujú však aj opačné názory.<ref>{{harvbz|Shaw|2009}}</ref> Vojakov odvádzali z bežnej populácie, no už počas Novej ríše a hlavne v neskôr vojsko tvorili [[žoldnier]]i z Núbie a Líbye.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=400}}</ref> == Technika, medicína, matematika a astronómia == [[Image:Cosmetics case Egypt.jpg|thumb|Kozmetická súprava z fajansy a dreva (18. dynastia, Berlín)]]Egypťania dosiahli v technike, medicíne a matematike relatívne vysoký štandard produkcie a majstrovstva. Kládli veľký dôraz na skúsenosť, možno vôbec ako prví v dejinách. Svedčia o tom nálezy zvitkov ''[[Papyrusu Edwina Smitha]]'' a ''[[Ebersovho papyrusu]]'' približne z roku 1600 pred Kr. Používali vlastné písmo a desiatkovú sústavu. === Fajansa a sklo === Ešte pred obdobím Starej ríše Egypťania vynašli sklovitý materiál, ktorý je dnes známy ako [[egyptská fajansa]] a zaobchádzali s ňou ako s polodrahokamom. Fajansa je ''„keramický materiál z rozdrveného kremeňa a piesku so sodno-vápenato-silikátovou glazúrou.“''<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=176}}</ref> Farbila sa zvyčajne meďou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=177}}</ref> Egypťania ju používali na výrobu korálikov, dlaždíc, figúrok a ďalších malých predmetov. Známe sú viaceré výrobné postupy, pri typickom sa rozmiešal práškový materiál do pasty, ktorou sa obalilo hlinené jadro a to sa vypálilo. S technikou výroby fajansy je späté farbivo nazývané [[egyptská modrá]]. Vznikala roztavením alebo spečením siliky, medi, vápna a alkaloidu, ako napr. [[nátron]]u. Výrobok sa mohol pomlieť a použiť opäť ako pigment.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=109}}</ref> Starovekí Egypťania dokázali s veľkou zručnosťou vyrobiť rôzne predmety zo skla, nevie sa však, či sami objavili techniku jeho výroby.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=195}}</ref> Tiež sa nevie, či si sami vyrábali surový materiál, alebo ho už pripravený dovážali ako [[Ingot (hutníctvo)|ingot]]y a neskôr ho tavili a dokončovali. Vedeli však vyrobiť predmety a hotové ich farbiť. Rozsah farebnosti, ktorý používali, sa pohyboval od žltej, cez červenú, zelenú, modrú, purpurovú až po bielu, s rôznou priehľadnosťou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=215}}</ref> === Medicína === [[Image:KomOmbo03.jpg|thumb|Chirurgické nástroje zobrazené na reliéfe chrámu v Kóm Ombó (ptolemaiovské a rímske obdobie)]]Zdravotné problémy starých Egypťanov súviseli so životným prostredím, v ktorom žili. [[Malária]] a [[motolice#Schistosomóza|schistosomóza]] ich ohrozovali z blízkej rieky, podobne ako krokodíly a hrochy. Celoživotná práca na poli alebo stavbách zaťažovala chrbticu a kĺby, zranenia spôsobovali úrazy pri práci alebo strety vo vojne. Malé kamenné častice, ktoré boli kvôli špalde mletej na kamenných zariadeniach prítomné v chlebe, obrusovali zuby, čím sa stávali náchylné na [[absces]]. [[Zubný kaz]] bol vzácny.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=94}}</ref> Strava zámožných Egypťanov bola bohatá na cukor, čo spôsobovalo ochorenia ďasien.<ref>{{harvbz|Filer|1995|Sst=78 – 80}}</ref> Obezita dodnes viditeľná na niektorých zachovaných múmiách ukazuje, že časť spoločnosti žila v prebytku pôžitkársky život.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=21}}</ref> Priemerný vek bol u mužov 35 rokov a u žien 30. Dosiahnuť dospelosť však nebolo jednoduché, až tretina populácie umierala v detskom veku.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=25}}</ref> Staroegyptskí lekári boli na Blízkom východe povestní svojimi schopnosťami a niektorí, ako napr. Imhotep, ostávali známymi dlho po smrti.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=39}}</ref> Hérodotos poznamenáva, že medzi egyptskými lekármi bola vysoká miera špecializácie – jeden sa staral len o hlavu, iný o žalúdok, ďalší o oči alebo bol zubár.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=243}}</ref> Egypťan obyčajne zašiel do Domu života (''peranch'') a tam mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Známe sú takéto zariadenia v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18) počas Novej ríše, alebo v Abdžu (Abydos, H08) a [[Saj]]i (Sais, D05) počas Neskorého obdobia. Lekárske zvitky ukazujú empirické poznanie anatómie, zranení a praktického liečenia.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|Sst=244 – 6}}</ref> Podľa záznamov sa zranenia ošetrovali obväzmi napr. zo surového mäsa, bieleho plátna alebo tampónmi nasiaknutými medom na zabránenie infekcie.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=250}}</ref> [[Ópium]] používali ako [[anestetikum]]. Cesnak a cibuľu odporúčali na udržanie dobrého zdravia a na zmiernenie prejavov [[astma|astmy]]. Staroegyptskí chirurgovia zašívali rany, naprávali kosti a amputovali choré končatiny. Vedeli tiež rozoznať, kedy je zranenie natoľko vážne, že jediné, čo môžu pre pacienta urobiť, je uľahčiť mu čas až kým nezomrie.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=38}}</ref> === Lodiarstvo === [[Image:Saqqara BW 11 c.jpg|thumb|Reliéf lodí s posádkami z Cujovej mastaby (5. dynastia, Sakkára)]]Egypťania vedeli stavať lode už na začiatku svojich písaných dejín, t. j. približne od roku 3000 pred Kr. Jednými z najstarších známych lodí vôbec sú tie, ktoré sa našli v lokalite mesta [[Abdžu]] (Abydos, H08) Tvorili skupinu 14 lodí postavených zo spájaných drevených fošní tkanými remeňmi, medzi ktorými bola vložená na utesnenie trstina alebo tráva.<ref name="ward-2001" /> Lode boli pochované spolu v blízkosti hrobky faraóna [[Chasechemuej]]a z konca 2. dynastie a predpokladá sa, že až na jednu patrili práve jemu. Ostatná je staršia a podľa keramiky, ktorá s ňou súvisí, je z obdobia okolo roku 3000 pred Kr. Pravdepodobne patrila faraónovi [[Hor-Aha|Ahovi]] zo začiatku 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Schuster|2000}}</ref> Staroegyptskí lodiari poznali spôsob, ako drevenými klinmi spojiť dosky lodnej konštrukcie. Škáry zatierali smolou. Vedeli tiež spájať drevené súčasti pomocou čapov a drážok.<ref name="ward-2001" /> Dodnes sa zachoval exemplár 44-metrov dlhej lode faraóna [[Chufu]]a približne z roku 2500 pred Kr., ktorý bol ešte nedávno uložený v podzemnom priestore pri základni Veľkej pyramídy. Pravdepodobne loď mala faraónovi slúžiť ako slnečná bárka, ktorá by ho po smrti odviezla na druhý svet. O námorných aktivitách ríše a schopnostiach staroegyptských lodníkov sa vie len veľmi málo napriek tomu, že Egypt dokázal postaviť aj veľké plavidlá. Plaviť sa v prehľadnom prostredí rieky Níl vyžadovalo iný druh majstrovstva ako námorná plavba cez [[Stredozemné more|Stredozemné]] alebo [[Červené more]], kadiaľ viedli námorné obchodné cesty k partnerom, s ktorými Egypt obchodoval. === Matematika === [[Image:Rhind Mathematical Papyrus.jpg|thumb|Rhindov matematický papyrus (okolo 1550 pred Kr., Britské múzeum)]]Prvý známy doklad matematických výpočtov pochádza z preddynastického obdobia z Horného Egypta, v ktorom vidieť úplne vyvinutý číselný systém.<ref group="pozn">V súčasnosti egyptológia nepozná celistvý obraz staroegyptskej matematiky. Je to spôsobené nepatrnosťou dnes známych prameňov, ale aj nedostatkom vyčerpávajúcich štúdií tých, ktoré sú už známe. {{harv|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=13}} Najstarší známy matematický rukopis pochádza z obdobia Strednej ríše. Väčšina dochovaných rukopisov bola napísaná pre výuku, preto nemusia dávať reálny obraz o matematických znalostiach starých Egypťanov. {{harv|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=47, 51}}</ref> Predstava o dôležitosti matematiky pre vzdelaného Egypťana vyplýva zo „satirického listu“ z obdobia Novej ríše, v ktorom autor učiteľ Hori vyzýva vojenského pisára Amenemopa, aby dokázal svoje schopnosti v každodenných matematických úlohách, napr. v prepočtoch súvisiacich s evidenciou pôdy, pracovnej sily a obilia.<ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=11}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=114}}</ref> Podľa ''[[Rhindov matematický papyrus|Rhindovho]]'' a ''[[Moskovský matematický papyrus|Moskovského matematického papyrusu]]'' Egypťania poznali štyri [[matematické operácie]] – [[sčítanie]], [[odčítanie]], [[násobenie]] a [[delenie (matematika)|delenie]]. Používali [[zlomok (matematika)|zlomky]], vedeli vypočítať [[objem (matematika)|objem]] [[kváder|kvádra]] a [[ihlan|pravidelného štvorbokého ihlana]] a [[plošný obsah|plochu]] [[obdĺžnik]]a, [[trojuholník]]a a [[kruh]]u. Rozumeli jednoduchým princípom [[aritmetika|aritmetiky]], [[algebra|algebry]] a [[geometria|geometrie]] a vedeli riešiť jednoduché [[rovnica (matematika)|rovnice]] s jednou a dvoma neznámymi.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=222}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=68}}</ref> Číselná sústava bola [[desiatková číselná sústava|desiatková]], vyjadrená hieroglyfickými znakmi pre každý [[rád čísla|číselný rád]] od jednotky po milión. Každý zo znakov mohol byť zaznamenaný toľkokrát, koľko bolo treba, aby počet dosiahol požadovanú hodnotu. Napr. pre hodnotu 80 sa opakoval osemkrát znak pre 10, pre 800 osemkrát znak pre 100.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=217}}</ref> Staroegyptský matematický systém nevedel narábať s väčšinou zlomkov, ktorých čitateľ bol väčší ako 1, zložitejšie zlomky sa preto písali ako súčet jednoduchších. Napr. ²⁄₅ počítali ako ¹⁄₃ + ¹⁄₁₅. Jestvovali tabuľky s hodnotami zlomkov, ktoré urýchľovali výpočty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=218}}</ref> Pre najbežnejšie zlomky boli vyhradené špeciálne hieroglyfické znaky.<ref>{{harvbz|Gardiner|1957|St=197}}</ref> Starovekí Egypťania prakticky využívali princíp, ktorý dnes popisuje [[Pytagorova veta]]. Vedeli napr., že trojuholník má uhol protiľahlý k prepone pravý, ak pomer odvesien a prepony bol 3:4:5.<ref name="strouhal-1989_241">{{harvbz|Strouhal|1989|St=241}}</ref> Približnú plochu kruhu vypočítali tak, že odčítali ¹⁄₉ z jeho priemeru a výsledok umocnili na druhú: :<math>S \approx \left(\frac{8}{9}D\right)^2 = \frac{256}{81}r^2 \approx 3.16r^2</math>, čo je rozumná aproximácia rovnice <math>S = \pi r^2</math>.<ref name="strouhal-1989_241" /><ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=31}}</ref> V neskorších démotických matematických textoch sa objavili zložitejšie úlohy, napr. pre geometrické obrazce a telesá ako výpočet [[kruhová úseč|kruhovej úseči]] alebo vpísaných obrazcov. ''„V textoch sa používali postupy, ktoré neskôr všeobecne definovali a dokázali grécki matematici – Pytagorova veta a Horonov postup pre aproximáciu iracionálnej odmocniny.“'' Aj keď časovo egyptské texty vznikli pred gréckymi, nie je možné dokázať, či zdrojom gréckych matematikov bola egyptská alebo grécka matematika.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=113}}</ref> Zdá sa, že Egypťania poznali [[zlatý rez]] (φ). Odráža sa v mnohých staroegyptských stavbách, vrátane pyramíd. Je však možné, že toto poznanie je náhodným výsledkom využívania špagátov s pravidelnými uzlami, ktorými Egypťania vymeriavali dispozície, a intuitívneho zmyslu pre proporciu a harmóniu.<ref>{{harvbz|Kemp|1989|St=138}}</ref> === Astronómia === {{Hlavný článok|Staroegyptská astronómia|Staroegyptský kalendár}} [[Image:Senenmut.jpg|thumb|Nebeská schéma na strope Senenmutovej horobky (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Egypťania vnímali okolité prírodné deje ako prejavy jedného celku, preto sa podľa oblohy a nebeských telies snažili zosúladiť náboženské a štátne aktivity. Uvedomovali si rozdiel v rýchlosti pohybov objektov a ich periodicitu. Porovnávali astronomické javy, napr. cyklus [[Mesiac]]a alebo východy najjasnejších hviezd, s každoročnými nílskymi záplavami.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=118}}</ref> Rozoznávali lineárny čas ''džet'' a cyklický ''neheh''. Množstvo sviatkov bolo založených na opakujúcich sa astronomických dejoch, ktoré prebiehali napr. každý rok. Podobne každodenné chrámové rituály boli vyvolané určitou denne sa opakujúcou astronomickou udalosťou. Niektoré astronomické objekty boli vďaka svojej dôležitosti v bežnom a sviatočnom živote zbožštené, napr. [[Slnko]] ako boh [[Re (božstvo)|Re]] alebo hviezda [[Sírius]] ako bohyňa [[Sopdet]]. Takto personifikované sa dostali do legiend a náboženských a mytologických príbehov.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119">{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=119}}</ref> Chrámoví astrológovia počas dejín starovekého Egypta generáciami zhromažďovali praktické informácie z pozorovaní, vďaka ktorým ''„sa naučili merať čas, zostavovať kalendáre, správne orientovať svoje budovy a mapovať oblohu. Praktické využitie ich astronomických znalostí patrí medzi to najvýznamnejšie, čím prispeli modernému svetu: … Starí Egypťania ako prvá civilizácia na svete zaviedla rok s 365 dňami, ktorý sa stal základom [[Juliánsky kalendár|Juliánskeho kalendára]]. … Egypťania tiež ako prví rozdelili deň a noc na dvanásť dielov, dostali tým dvadsaťštyrihodinový deň.“'' Počítali čas na hodiny, dni, týždne, mesiace, sezóny a roky, čo sú jednotky súvisiace s astronomickými javmi a používame ich dodnes.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119" /> [[Image:Dendera.jpg|thumb|Denderský zverokruh (ptolemaiovské obdobie, Louvre)|left]]Nebeská klenba (a podľa novších hypotéz [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečna cesta]]) bola personifikovaná bohyňou [[Nut (bohyňa)|Nut]], ktorá sa nahá klenula z východu na západ ponad zem predstavovanou bohom [[Geb]]om. Medzi nimi stál vzduch ako boh [[Šu]].<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=125 – 126}}</ref> Starovekí Egypťania poznali okrem Slnka a Mesiaca [[Merkúr]], [[Venuša (planéta)|Venušu]], [[Mars (planéta)|Mars]], [[Jupiter (planéta)|Jupiter]] a [[Saturn (planéta)|Saturn]] a zobrazovali ich minimálne od Strednej ríše.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=132}}</ref> Oblohu so súhvezdiami delili [[ekliptika|ekliptickou rovinou]] na severnú a južnú. Konkrétne súhvezdia však väčšinou ostávajú stále neidentifikované. Jediné súhvezdie, ktoré sa podarilo s určitosťou stotožniť s názvom „predná noha býka“ je [[Veľká medvedica]]. Najstaršie známe kompletné zobrazenie oblohy je v [[Senenmunova hrobka|Senenmunovej horbke]] z 18. dynastie. Jediné známe kruhové zobrazenie schémy oblohy z Egypta je svetoznámy „[[zvieratník]]“ z Dendery z neskorého ptolemaiovského obdobia.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=133, 135}}</ref> Pri stálom pozorovaní nočnej oblohy si egyptskí astronómovia uvedomili prítomnosť [[cirkumpolárna hviezda|cirkumpolárnych hviezd]] na oblohe a jej severného pólu. Ten sa kvôli [[precesia|precesii]] v preddynastickom období nachádzal pri hviezde [[Thuban]] (α Dra) a okolo roku 1900 pred Kr. pri [[Kochab]]e (β UMi).<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=134 – 135}}</ref> Egypťania určovali nočný čas pomocou radu východov niekoľkých južných hviezd, ktoré sa v ptolemaiovskom období nazývali „dekany“. Dnes sú známe mená niektorých pozorovaných hviezd, s určitosťou je však stotožnený len Sírius (α CMa) – ''Sopdet'' a súhvezdie [[Orión (súhvezdie)|Orión]] – ''Sah''. Sírius bol pre staroegyptskú civilizáciu najdôležitejšou hviezdou, ktorá prinášala nílske záplavy a nový rok.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=137}}</ref> Okrem toho niektorí bádatelia sa domnievajú, že boha [[Sopdu]]a je možné spojiť s hviezdou [[Canopus]] (α Car), ktorá je po Síriu druhou najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=137 – 138}}</ref> V súčasnosti najstaršou známou staroegyptskou pamiatkou spätou s astronómiou je lokalita [[Nabta Playa]], ktorú tvorí niekoľko [[megalit]]ických štruktúr. Leží v Západnej púšti {{km|100|m}} od [[Abú Sumbul (archeologická lokalita)|Abú Sumbulu]] a jej vznik sa kladie do obdobia približne medzi rokmi 5300 a 3400 pred Kr. Napr. jedna zo štruktúr sa nazýva „kalendárový kruh“ a pomocou nej bolo možné určiť príchod obdobia dôležitých letných dažďov.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=138 – 139}}</ref> == Dedičstvo == [[Image:Jean-Léon Gérôme - Bonaparte Before the Sphinx.jpg|thumb|Bonaparte pred Veľkou sfingou ([[Jean-Léon Gérôme]], 1868)]]Kultúra a pamiatky starovekého Egypta znamenajú pre svet dedičstvo s trvalou hodnotou. Kult bohyne [[Eset]] sa v starovekej Rímskej ríši stal populárnym. Záujem Rimanov bol stále veľký a z Egypta boli do Ríma privezené napr. niektoré obelisky.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=8}}</ref> Dovážali tiež stavebný materiál určený pre objekty, ktoré napodobňovali svojím stvárnením egyptský štýl. Antickí dejepisci, ako [[Hérodotos]], [[Strabón]] a [[Diodoros Sicílsky]], sa o Egypt zaujímali a písali o ňom, vďaka čomu Rimania o ňom vedeli a vnímali ho ako záhadný kraj.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=10}}</ref> [[Image:The Egyptian Museum.jpg|thumb|Egyptské múzeum v Káhire|left]]Egyptské pohanské kulty koncom staroveku dožívali, ich miesto zastalo [[kresťanstvo]] a neskôr [[islam]]. Záujem o Egypt však pretrvával, o čom svedčia diela stredovekých učencov, napr. [[súfi]]ho [[Dhúl-Nún al-Misrí|Dhúl-Núna al-Misrího]] alebo dejepisca [[al-Makrízí]]ho.<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=112}}</ref> Európski cestovatelia v 16. a 17. storočí prinášali starožitnosti a písali príbehy zo svojich ciest, čím vyvolali v Európe módnu vlnu zvanú „egyptománia“. Obnovený záujem prinútil zberateľov ísť do Egypta a priviesť množstvo významných artefaktov.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=13}}</ref> Európska koloniálna okupácia zničila časť egyptského historického dedičstva, niektorí cudzinci však zanechali pozitívnu stopu. Napr. [[Napoleon Bonaparte]] vo svojej [[Napoleon Bonaparte#Egyptská expedícia 1798 – 1799|výprave]] zhromaždil 150 vedcov a umelcov, aby skúmali a dokumentovali prírodu a dejiny Egypta. Výsledky publikovali v známom diele ''Description de l’Égypte''.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=100}}</ref> V 21. storočí si egyptská vláda uvedomuje celosvetový význam staroegyptskej histórie a kultúry, a tým aj dôležitosť jej komplexného odkrývania. [[Najvyššia rada pre pamiatky Egypta]] (SCAE) schvaľuje a dozoruje všetky vykopávky, ktorých prvoradým cieľom nie je hľadať poklady, ale nájsť vedecké informácie. Rada spravuje múzeá a reštaurátorské projekty, ktoré naďalej uchovávajú historické dedičstvo starovekého Egypta. == Pozri aj == * [[Egyptské pyramídy]] * [[Egyptské múzeum v Káhire]] * [[Egyptológia]] == Poznámky == {{referencie|2|skupina="pozn"}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Alberge|Dalya|2003|Tomb reveals Ancient Egypt’s humiliating secret|Periodikum=The Sunday Times|URL=http://wysinger.homestead.com/article10.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}} * {{Citácia Harvard|Aldred|Cyril|1988|Akhenaten, King of Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05048-1}} * {{Citácia Harvard|Allen|James P.|2000|Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs||Cambridge University Press|0-521-77483-7}} * {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|1994|Ancient Egyptian Stone Vessels|Heidelberg|Periodikum=Studien zur Archäologie und Geschichte Altägyptens|Číslo=5|Strany=23 – 26}} * {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge|Strany=46 – 47|Kapitola=Stone|MenoEditora1=Paul T.|PriezviskoEditora1=Nicholson|MenoEditora2=Ian|PriezviskoEditora2=Shaw|Priezvisko2=Harrell|Meno2=James A.|Priezvisko3=Shaw|Meno3=Ian}} * {{Citácia Harvard|Badawy|Alexander|1968|A History of Egyptian Architecture, Vol. III|Berkeley, Cal|University of California Press|0-520-00057-9}} * {{Citácia Harvard|Billard|Jules B.|1978|Ancient Egypt: Discovering its Splendors|Washington, DC|National Geographic Society}} * {{Citácia Harvard|Bonnet|Charles|2006|The Nubian Pharaohs|New York, NY|The American University in Cairo Press|978-977-416-010-3}} * {{Citácia Harvard|Clarke|Somers|1990|Ancient Egyptian Masonry: The Building Craft|London/New York, NY|Oxford University Press, Humphrey Milford/Dover|0-486-26485-8|Priezvisko2=Engelbach|Meno2=R.|Vydanie=reprint z 1930}} * {{Citácia Harvard|Clayton|Peter A.|1994|Chronicle of the Pharaohs|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05074-0}} * {{Citácia Harvard|Cline|Eric H.|2001|Amenhotep III: Perspectives on His Reign|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0-472-08833-5|Priezvisko2=O’Connor|Meno2=David Kevin}} * {{Citácia Harvard|Černý|Jaroslav|1975|Egypt from the Death of Ramesses III to the End of the Twenty-First Dynasty in The Middle East and the Aegean Region c.1380–1000 BC|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-08691-4}} * {{Citácia Harvard|Day|John|1998|Wisdom in Ancient Israel. Essays in honour of J. A. Emerton|Cambridge, UK| Cambridge University Press|0-521-62489-4|Priezvisko2=Gordon|Meno2=Robert P.|Priezvisko3=Williamson|Meno3=Hugh Godfrey Maturin}} * {{Citácia Harvard|Diop|Cheikh Anta|1974|The African Origin of Civilization|Chicago, Il|Lawrence Hill Books|1-55652-072-7}} * {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|1991|Egyptian Rock Cut Tombs. Buckinghamshire, UK|Shire Publications Ltd.|0747801282}} * {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|2004|The Complete Royal Families of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05128-3|Priezvisko2=Hilton|Meno2=Dyan}} * {{Citácia Harvard|Dollinger|André|2000|An introduction to the history and culture of Pharaonic Egypt|URL=http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/index.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}} * {{Citácia Harvard|Edwards|I. E. S.|1973|The Cambridge Ancient History Vol. 2, Part 1: The Middle East and the Aegean Region, c. 1800–1380 BC||Cambridge University Press|978-0-521-08230-3|Meno2=C. J.|Priezvisko2=Gadd|Meno3=N. G. L.|Priezvisko3=Hammond|Meno4=E.|Priezvisko4=Sollberger}} * {{Citácia Harvard|El-Daly|Okasha|2005| Egyptology: The Missing Millennium|London, UK|UCL Press|1-84472-062-4}} * {{Citácia Harvard|Emberling|Geoff|2011|Nubia: Ancient Kingdoms of Africa|New York|Institute for the Study of the Ancient World|978-0-615-48102-9}} * {{Citácia Harvard|Filer|Joyce|1996|Disease|Austin, TX|University of Texas Press|0-292-72498-5}} * {{Citácia Harvard|Gardiner|Alan|1957|Egyptian Grammar: Being an Introduction to the Study of Hieroglyphs|Oxford, UK|Griffith Institute|0-900416-35-1}} * {{Citácia Harvard|Grajetzki|Wolfram|2000|Digital Egypt for Universities||University College London||http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/Welcome.html|{{dátum|20130727}}|Priezvisko2=Quirke|Meno2=Stephen|Priezvisko3=Shiode|Meno3=Narushige}} * {{Citácia Harvard|Hassan|Fekri|2011|The Fall of the Old Kingdom||British Broadcasting Corporation|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}|Periodikum=BBC History|URL=http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/apocalypse_egypt_01.shtml#four}} * {{Citácia Harvard|Hayes|W. C.|okt. 1964|Most Ancient Egypt: Chapter III. The Neolithic and Chalcolithic Communities of Northern Egypt|Periodikum=JNES|Číslo=23|Strany=217 – 272}} * {{Citácia Harvard|Autor=Herodotos|MenoEditora1=Aubrey|PriezviskoEditora1=de Selincourt|MenoEditora2=John M.|PriezviskoEditora2=Marincola|Rok=2003|Titul=The Histories|Vydavateľ=Penguin, UK|ISBN=978-0-14-044908-2|OdkazNaAutora=Herodotos}} * {{Citácia Harvard|Hogan|C. Michael|2011|Encyclopedia of Earth|Washington, D. C.|NCSE|Heslo=Sulfur|URL=http://www.eoearth.org/view/article/156316|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}|PriezvisloEditora1=Jorgensen|MenoEditora1=A.|PriezviskoEditora2=Cleveland|MenoEditora2=C. J.}} * {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Erik|PriezviskoEditora1=Hornung|MenoEditora2=Rolf|PriezviskoEditora2=Krauss|MenoEditora3=David A.|PriezviskoEditora3=Warburton|Titul=Ancient Egyptian Chronology: Handbook of Oriental Studies|Rok=2006|ISBN=978-9004113855|Miesto=Leiden–Boston|Vydavateľ=Brill Academic Publishers}} * {{Citácia Harvard|Chadwick|Henry|2002|The Church in Ancient Society: From Galilee to Gregory the Great||Oxford University Press|0-19-924695-5}} * {{Citácia Harvard|Childe|V. Gordon|1953|New light on the most ancient Near East||Praeger Publications}} * {{Citácia Harvard|Ikram|Salima|1992|Choice Cuts: Meat Production in Ancient Egypt||University of Cambridge|978-90-6831-745-9|OCLC=60255819|URL=http://books.google.com/?id=1Am88Yc8gRkC&printsec=frontcover#PPA5,M1|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}}} * {{Citácia Harvard|Imhausen|Annette|2007|The Mathematics of Egypt, Mesopotamia, China, India, and Islam: A Sourcebook|Princeton|Princeton University Press|0-691-11485-4|Meno2=Eleanor|Priezvisko2=Robson|Meno3=Joseph W.|Priezvisko3=Dauben|Meno4=Kim|Priezvisko4=Plofker|Meno5=J. Lennart|Priezvisko5=Berggren|Meno6=Victor J.|Priezvisko6=Katz}} * {{Citácia Harvard|James|T. G. H.|2005|The British Museum Concise Introduction to Ancient Egypt|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0-472-03137-6}} * {{Citácia Harvard|[[Barry Kemp (egyptológ)|Kemp]]|[[Barry Kemp (egyptológ)|Barry]]|1991|Ancient Egypt: Anatomy of a Civilization|London, UK|Routledge|0-415-06346-9}} * {{Citácia Harvard|Lichtheim|Miriam|1975|Ancient Egyptian Literature, Vol. I|London, UK|University of California Press|0-520-02899-6}} * {{Citácia Harvard|Lichtheim|Miriam|1980|Ancient Egyptian Literature, A Book of Readings, Vol. III: The Late Period|Berkeley, CA|University of California Press}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995a|Ancient Egyptian: A linguistic introduction|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-44849-2}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995b|Civilizations of the Ancient Near East 4|New York, NY|Charles Scribner|1-56563-607-4|Kapitola=Ancient Egyptian and other Afroasiatic Languages|PriezviskoEditora=Sasson|MenoEditora=J. M.|Strany=2137 – 2150}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|2004|The Cambridge Encyclopedia of the World’s Ancient Languages|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-56256-2|Kapitola=Ancient Egyptian and Coptic|PriezviskoEditora=Woodward|MenoEditora=Roger D.|Strany=160 – 192}} * {{Citácia Harvard|Loukota|Václav|2011|S Theodorem o hieroglyfech|Praha|Volvox Globator|978-80-7207-833-2}} * {{Citácia Harvard|Lucas|Alfred|1962|Ancient Egyptian Materials and Industries|London, UK|Edward Arnold Publishers|1-85417-046-5|Vydanie=4.}} * {{Citácia Harvard|MacMullen|Ramsay|1984|Christianizing the Roman Empire (A. D. 100–400)||Yale University Press|0-300-03216-1}} * {{Citácia Harvard|Mallory-Greenough|Leanne M.|2002|The Geographical, Spatial, and Temporal Distribution of Predynastic and First Dynasty Basalt Vessels|London, UK|Egypt Exploration Society|Periodikum=JEA|Číslo=88|Strany=67 – 93|DOI=10.2307/3822337|URL=http://www.jstor.org/discover/10.2307/3822337?uid=3739024&uid=2134&uid=2&uid=70&uid=4&sid=21102549600357|issn = 0307-5133}} * {{Citácia Harvard|Manuelian|Peter Der|1998|Egypt: The World of the Pharaohs|Köln am Rhein|Könemann Verlagsgesellschaft mbH|3-89508-913-3}} * {{Citácia Harvard|McDowell|A. G.|1999|Village life in ancient Egypt: laundry lists and love songs|Oxford, UK|Oxford University Press|0-19-814998-0}} * {{Citácia Harvard|Meskell|Lynn|2004|Object Worlds in Ancient Egypt: Material Biographies Past and Present (Materializing Culture)|Oxford, UK|Berg Publishers|1-85973-867-2}} * {{Citácia Harvard|Midant-Reynes|Béatrix|2000|The Prehistory of Egypt: From the First Egyptians to the First Pharaohs|Oxford, UK|Blackwell Publishers|0-631-21787-8}} * {{Citácia Harvard|Rok=1990|Titul=UNESCO General History of Africa, Vol. II, Ancient Africa|Vydavateľ=University of California Press|ISBN=0-520-06697-9|URL=http://books.google.sk/books?id=gZWuVAL2GooC&printsec=frontcover|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}|PriezviskoEditora=Mokhtar|MenoEditora=G.}} * {{Citácia Harvard|Nicholson|Paul T.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-45257-0}} * {{Citácia Harvard|Oakes|Lorna|2003|Ancient Egypt: An Illustrated Reference to the Myths, Religions, Pyramids and Temples of the Land of the Pharaohs|New York, NY|Barnes & Noble|0-7607-4943-4}} * {{Citácia Harvard|Oppenheim|A. Leo|1977|Ancient Mesopotamia: Portrait of a Dead Civilization|Chicago, Il|University of Chicago Press|978-0-226-63186-8}} * {{Citácia Harvard|Patai|Raphael|1998|Ancient Times||Princeton University Press|Kapitola=Children of Noah: Jewish Seafaring}} * {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1986|Bulletin of the Egyptological Seminar of New York||Scholars Press|Kapitola=Local Industry of Egyptian Pottery in Southern Palestine During the Early Bronze I Period|Diel=8}} * {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1992|The Nile Delta in Transition: 4th to 3rd Millennium BC – Proceedings of the Seminar Held in Cairo, 21.–24. October 1990, at the Netherlands Institute of Archaeology and Arabic Studies|Kapitola=An Egyptian Colony in Southern Palestine During the Late Predynastic to Early Dynastic|Tel Aviv/Jerusalem||978-965-221-015-9|PriezviskoEditora=van den Brink|MenoEditora=Edwin C. M.|URL=http://books.google.sk/books?id=N3RyAAAAMAAJ|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}}} * {{Citácia Harvard|Robins|Gay|2000|The Art of Ancient Egypt|Cambridge, MA|Harvard University Press|0-674-00376-4}} * {{Citácia Harvard|Roux|Georges|1993|Ancient Iraq||Penguin|978-0-14-012523-8}} * {{Citácia Harvard|Ryholt|Kim|január 1997|The Political Situation in Egypt During the Second Intermediate Period|København|Museum Tusculanum|87-7289-421-0}} * {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Sanders|MenoEditora=John C.|Rok=2013|Titul=The Qustul Incense Burner|Miesto=Chicago, Il|Vydavateľ=University of Chicago|URL=http://oi.uchicago.edu/museum/nubia/aqib.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Oriental Institute Website}} * {{Citácia Harvard|Scheel|Bernd|1989|Egyptian Metalworking and Tools|Haverfordwest, UK|Shire Publications Ltd|0-7478-0001-4}} * {{Citácia Harvard|Schuster|Angela M. H.|2000|This old boat||Archeological Institute of America|URL=http://archive.archaeology.org/online/news/abydos.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Archeology}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Garry J.|2009|The Death of King Seqenenre Tao|Periodikum=JARCE|Číslo=45|Strany=159 – 176}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2002|The Oxford History of Ancient Egypt|Oxford, UK|Oxford University Press|0-19-280458-8|OdkazNaAutora=Ian Shaw (egyptológ)}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2003|Dějiny starověkého Egypta|Praha|BB Art|80-7257-975-4|Vydanie=1. časké}} * {{Citácia Harvard|Siliotti|Alberto|1998|The Discovery of Ancient Egypt|Edison, NJ|Book Sales, Inc.|0-7858-1360-8}} * {{Citácia Harvard|Silverman|David|1997|Ancient Egypt|New York, NY|Oxford University Press|0-19-521270-3}} * {{Citácia Harvard|Strouhal|Eugen|1989|Life in Ancient Egypt|Norman, OK|University of Oklahoma Press|0-8061-2475-X}} * {{Citácia Harvard|Tyldesley|Joyce A.|2001|Ramesses: Egypt’s greatest pharaoh|Harmondsworth, UK|Penguin|0-14-028097-9}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verner|Meno1=Miroslav|Priezvisko2=Bareš|Meno2=Ladislav|Priezvisko3=Vachala|Meno3=Břetislav|Rok=2007|Titul=Encyklopedie starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Libri|ISBN=978-80-7277-306-0}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko=Verner|Meno=Miroslav|Rok=2010|Titul=Chrám světa: Svatyně, kulty a mysteria starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Academia|ISBN=978-80-200-1861-8}} * {{Citácia Harvard|Vittman|G.|1991|Zum koptischen Sprachgut im Ägyptisch-Arabisch|Wien|Institut für Orientalistik, Universität Wien|Číslo=81|Strany=197 – 227|Periodikum=Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes}} * {{Citácia Harvard|Vymazalová|Hana|2011|Moudrosti svitků boha Thovta: Vědecké poznání za vlády faraonů|Praha|FFUK|978-80-7308-358-8|Priezvisko2=Coppens|Meno2=Filip}} * {{Citácia Harvard|Walbank|Frank William|1984|The Cambridge ancient history Vol. 7, Part 1: The Hellenistic World|Cambridge, UK|Cambridge University Press|978-0-521-23445-0|Meno2=A. E.|Priezvisko2=Astin|Meno3=M. W.|Priezvisko3=Frederiksen|Meno4=R. M.|Priezvisko4=Ogilvie}} * {{Citácia Harvard|Ward|Cheryl|2001|World’s Oldest Planked Boats||Archaeological Institute of America|Diel=54|Číslo=3|Periodikum=Archaeology|URLAnotácie=http://archive.archaeology.org/0105/abstracts/abydos3.html}} * {{Citácia Harvard|Wasserman|James|1994|The Egyptian Book of the dead, the Book of going forth by day: being the Papyrus of Ani|San Francisco, CA|Chronicle Books|0-8118-0767-3|Priezvisko2=Faulkner|Meno2=Raymond Oliver|Priezvisko3=Goelet|Meno3=Ogden|Priezvisko4=von Dassow|Meno4=Eva}} * {{Citácia Harvard|Watterson|Barbara|2005|Egypťané|Praha|Lidové noviny|80-7106-774-1}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2000|The Complete Temples of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05100-3}} === Sekundárna literatúra === * {{Citácia Harvard|Baines|John|2000|The Cultural Atlas of Ancient Egypt||Facts on File|0-8160-4036-2|Meno2=Jaromír|Priezvisko2=Málek |Vydanie=revid.}} * {{Citácia Harvard|Bard|K. A.|1999|Encyclopedia of the Archaeology of Ancient Egypt|New York, NY|Routledge|0-415-18589-0}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Bareš|Meno1=Ladislav|Priezvisko2=Veselý|Meno2=Rudolf|Priezvisko3=Gombár|Meno3=Eduard|Rok=2009|Titul=Dějiny Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|ISBN=978-80-7106-971-3|Jazyk=česky}} * {{Citácia Harvard|Grimal|Nicolas|1992|A History of Ancient Egypt||Blackwell Books|0-631-19396-0|Jazyk=nemecky}} * {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Helck|PriezviskoEditora1=Wolfgang|MenoEditora2=Otto|PriezviskoEditora2=Eberhard|Rok=1972 – 1992|Titul=Lexikon der Ägyptologie|Vydavateľ=O. Harrassowitz|ISBN=3-447-01441-5}} * {{Citácia Harvard|Lehner|Mark|1997|The Complete Pyramids|London|Thames & Hudson|0-500-05084-8}} * {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Redford|MenoEditora=Donald B.|Rok=2001|Titul=The Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt|Vydavateľ=Oxford University Press|ISBN=0-19-510234-7}} * {{Citácia Harvard|Strouhal|Evžen|1994|Život starých Egypťnů|Londýn|Opus Pub|978-80-7038-089-5}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Trigger|Meno1=B. G.|Priezvisko2=[[Barry Kemp (egyptológ)|Kemp]]|Meno2=[[Barry Kemp (egyptológ)|B. J.]]|Priezvisko3=O’Connor|Meno3=D.|Priezvisko4=Lloyd|Meno4=A. B.|Rok=2005|Titul=Starověký Egypt: Dějiny společnosti|Miesto=Praha|Vydavateľ=Volvox Globator|ISBN=978-80-7207-535-5}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2003|The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt|London|Thames & Hudson|0-500-05120-8}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2008|Lidé starověkého Egypta|Praha|Mladá fronta|978-80-204-1819-7}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2011|The Rise and Fall of Ancient Egypt|London|Bloomsbury Publishing PLC|978-1-4088-1002-6}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/ BBC History: Egyptians], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancientegypt.co.uk/menu.html The British Museum: Ancient Egypt], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/ Digital Egypt for Universities] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100416080018/http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/ |date=2010-04-16 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://escholarship.org/uc/nelc_uee?rmode=showAll UCLA Encyclopedia of Egyptology], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.egyptology.com/reeder/links.html The Best Egypt Links On The Web], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancientegyptonline.co.uk/ Ancient Egypt Online], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.egyptologyforum.org/ The Egyptologists’ Electronic Forum], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancient-egypt.co.uk/ Ancient Egypt and Archaeology Web Site], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.starovekyegypt.net/index.php Starověký Egypt], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.narmer.pl/indexen.htm Ancient Egypt: History & Chronology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516065027/http://www.narmer.pl/indexen.htm |date=2012-05-16 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://egyptologie.lixa.cz/ Josef Zvoníček: Úvod do egyptologie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150404222235/http://egyptologie.lixa.cz/ |date=2015-04-04 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/1052608444-nove-objevy-ve-starem-egypte/20332222632-zapomenuta-velkomesta/?advanced=1&andf=Nov%E9+objevy+ve+star%E9m+Egypt%EC&nazvyf=1&aktualnif=1&archivf=1&backaddr=search%7COn-line ČTV: Nové objevy ve starém Egyptě], dost. {{dátum|20130810}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ancient Egypt|562417061}} [[Kategória:Staroveký Egypt| ]] [[Kategória:Staroveké ríše]] [[Kategória:Dejiny Egypta]] qywkt50i1uzcphh37rlp3y5nb8a30n7 8381295 8381289 2026-10-08T06:31:11Z ~2026-54036-80 307469 Opravene 8381295 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1794_Anville_Map_of_Ancient_Egypt_-_Geographicus_-_Egypt-anville-1794.jpg|thumb|Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’Anvilla]][[Súbor:Ancient_Egypt_map-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta s hlavnými sídlami]] '''Staroveký Egypt''' bola [[civilizácia]] [[starovek]]u v severovýchodnej časti [[Afrika|Afriky]]. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky [[Níl]], približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej [[Egypt|Egyptskej arabskej republiky]]. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kr. (podľa [[konvenčná chronológia starovekého Egypta|konvenčnej chronológie]])<ref>{{harvbz|Shaw|2003|St=83}}</ref> politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi.<ref>{{harvbz|Dodson|2004|St=46}}</ref> Jeho dejiny prechádzajú radom stabilných ríší, rozdelených nestabilnými časovými úsekmi, ktoré sa nazývajú prechodné obdobia: Stará ríša starej [[bronzová doba|bronzovej doby]], Stredná ríša strednej bronzovej doby a Nová ríša neskorej bronzovej doby. Nepretržite sa rozvíjala takmer tri a pol tisícročí. Egypt dosiahol vrchol počas Novej ríše v ramessovskom období, keď súperil s [[Chetitská ríša|Chetitskou]] a [[Asýria|Asýrskou ríšou]] a so štátom [[Mitanni]]. Jeho vplyv siahal od Sýrskej púšte na východe, k saharským oázam na západe. Najjužnejšou hranicou ríše bol v tomto období štvrtý nílsky katarakt. Po tomto období začal pomaly upadať. Čelil rôznym inváziám a niekoľkokrát ho okupovali cudzinci (napr. [[Kanaán (biblické územie)|kanaánski]] [[Hyksósi]], [[Líbyjci]], [[Núbijci]], [[Asýrčania (starovek)|Asýrčania]], [[Peržania]] a [[Macedónci (staroveký národ)|macedónski]] [[Gréci]]) prevažne v období Tretieho prechodného a Neskorého obdobia. Nakoniec po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] jeho [[satrapia|satrapa]] [[Ptolemaios I.|Ptolemaios]] založil ako Ptolemaios Soter vlastnú [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskú dynastiu]], ktorá vládla krajine do roku 30 pred Kr., keď sa Egypt stal rímskou provinciou.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=217}}</ref> Provinciálne obdobie neznamenalo úplný zánik egyptskej kultúry, ale jej nasledujúci vývoj bol natoľko poznamenaný vplyvmi iných kultúr, že nemožno hovoriť o samostatnom civilizačnom vývoji. Jedným z faktorov, ktoré pozitívne prispeli k úspešnému účinkovaniu starovekej egyptskej civilizácie na svetovej historickej scéne, bola schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ktoré poskytovala rieka Níl. Predvídateľné záplavy a riadené zavlažovanie úrodného údolia vytvárali prebytky, ktoré mohli kryť sociálny a kultúrny rozvoj. Prebytočné prostriedky dávali štátu možnosť vynakladať ich na prieskum nerastných ložísk v údolí a v okolitých púštnych oblastiach, na vytvorenie nezávislého písma v ranom období, na organizáciu výstavby a poľnohospodárskych projektov, na obchod so susednými regiónmi a na vojsko, ktoré bolo schopné čeliť nepriateľom a presadiť egyptskú nadvládu. Tieto aktivity motivoval a riadil štátny aparát správcov, kňazov a pisárov vo faraónových službách. Spoluprácu a jednotu obyvateľstva si panovník zabezpečoval zložitým náboženským systémom.<ref>{{harvbz|James|2005|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=6 – 7}}</ref> Úrodnosť nílskeho údolia spolu s efektívne štátom riadenými ľudskými a prírodnými zdrojmi dovoľovali starovekému Egyptu udržiavať si dlhodobú stabilitu, aká chýbala napríklad v nesúrodých štátnych útvaroch [[Mezopotámia|Mezopotámie]]. Okrem toho Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Jeho bohatstvo, ktoré spomínajú už starovekí autori, v skutočnosti dávalo možnosť širokému rozvoju štátneho zriadenia a kultúrnej spoločnosti.<ref name="watterson-2005">{{harvbz|Watterson|2005}}</ref> Staroegyptská civilizácia ako prvá ťažila kameň v lomoch, robila prieskum lokalít a používala stavebné techniky, ktoré umožňovali výstavbu monumentálnych [[egyptské pyramídy|pyramíd]], [[staroegyptský chrám|chrámov]] alebo [[obelisk]]ov. Využívala matematiku, praktickú a účinnú medicínu. Stavala zavlažovacie systémy, poznala rozvinuté techniky poľnohospodárskej produkcie a stavala prvé známe lode.<ref name="ward-2001">{{harvbz|Ward|2001}}</ref> Priniesla [[fajansa|egyptskú fajansu]] a technológiu výroby skla, nové literárne útvary alebo prvú známu [[mierová zmluva|mierovú zmluvu]] vo svetovej politike.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=153}}</ref> Zanechala trvalé a nenahraditeľné dedičstvo. Napodobňovanie jej umenia a architektúry bolo v neskoršom staroveku rozšírené a dnes sú staroegyptské artefakty skoro v každom kúte sveta. Monumentálne pozostatky staroegyptskej civilizácie po storočia inšpirovali cestovateľov a umelcov. Archeologické objavy a nálezy v ranom období moderných svetových dejín umožnili neskorší vedecký výskum a následné ocenenie kultúrneho dedičstva starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|James|2005|St=84}}</ref> == Dejiny == {{Staroegyptská chronológia}} O najstaršiu [[Chronológia starovekého Egypta|chronológiu]] egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred Kr. egyptský kňaz a historik [[Manehto]]. V svojom diele ''[[Aigyptiaka]]'' uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastií. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Moderná egyptská chronológia sa opiera aj o ďalšie dobové záznamy, hlavne o ''[[Turínsky zoznam kráľov|Turínsky]]'' a ''[[Abydoský zoznam kráľov]]'', ktoré uvádzajú mená a roky panovania historických a mytologických vládcov starého Egypta. V súčasnosti využíva i ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr. Samotní Egypťania nepoužívali jednotné datovanie, ale určovali rok len podľa postupnosti vlád panovníkov. To spolu s chýbajúcimi dokladmi z niektorých historických období spôsobuje, že sa egyptológovia rôznia v určovaní rokov vlády jednotlivých panovníkov. Pri najstarších dejinách Egypta tak vzniká rozdiel medzi odlišnými chronológiami aj viac ako 300 rokov. V staroegyptských dejinách rozlišujeme nasledovné historické obdobia:<ref>{{harv|Hornung|Krauss|Warburton|2006}}</ref><ref>{{harv|Verner|2010|Sst=553 – 558}}</ref> * '''Preddynastické obdobie''' (približne 4500{{--}}2900 pred Kr.): 0. dynastia; * '''Ranodynastické obdobie''' (približne 2900{{--}}2545 pred Kr.): 1. a 2. dynastia; * '''Stará ríša''' (približne 2590{{--}}2118 pred Kr.): 3.{{--}}8. dynastia; * '''Prvé prechodné obdobie''' (približne 2118{{--}}1980 pred Kr.): 9. a 10. dynastia; * '''Stredná ríša''' (približne 1980{{--}}1760 pred Kr.): 11. a 12. dynastia; * '''Druhé prechodné obdobie''' (približne 1759{{--}}1539 pred Kr.): 13.{{--}}17. dynastia, z toho 15. a 16. hyksóska; * '''Nová ríša''' (približne 1539{{--}}1077 pred Kr.): 18.{{--}}20. dynastia; * '''Tretie prechodné obdobie''' (približne 1079{{--}}723 pred Kr.): 21.{{--}}24. dynastia; * '''Neskoré obdobie''' (722{{--}}332 pred Kr.): 25.{{--}}31. dynastia, z toho 27. a 31. perzská. * '''Ptolemaiovské obdobie''' (332{{--}}30 pred Kr.): „32.“ grécka dynastia; * '''Rímske obdobie''' (30 pred Kr.{{--}}395 po Kr.); * '''Byzantské obdobie''' (395{{--}}641 po Kr.). Níl bol životodarným zdrojom dlhé obdobie ľudských dejín.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=17, 67 – 69}}</ref> Úrodné záplavové územie rieky umožňovalo rozvinúť ekonomiku roľníckych osád a aj zložitejšiu centralizovanú spoločnosť, ktorá sa v dejinách stala základom ľudskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=17}}</ref> Moderní kočovní zberači a lovci začali žiť v nílskom údolí koncom stredného [[pleistocén]]u, niekedy pred 120 tisíc rokmi. Arídne podnebie severnej Afriky sa zmenilo v [[neskorý paleolit|neskorom paleolite]] na horúcejšie a suchšie, čo donútilo obyvateľov sústrediť sa v nílskom údolí pozdĺž brehov rieky. === Preddynastické obdobie === {{Hlavný článok|Preddynastické obdobie (Egypt)}} [[Image:Predynastic collage.png|thumb|Predmety zo staroegyptského preddynastického obdobia]]Počas preddynastického a ranodynastického obdobia bolo podnebie Egypta oveľa menej suché ako dnes. Veľké oblasti boli pokryté savanami, na ktorých sa pásli stáda kopytníkov. Rastlinstvo a živočíšstvo bolo vo všetkých prostrediach pestrejšie a územie okolo rieky poskytovalo útočisko vodnému vtáctvu. Lov bol pre Egypťanov bežný. V tomto čase prebehla prvá [[domestikácia]] viacerých druhov zvierat.<ref>{{harvbz|Ikram|1992|St=5}}</ref> Niekoľko menších kmeňov žijúcich v nílskom údolí, identifikovaných podľa keramiky a osobných predmetov, sa rozvinulo okolo roku 5500 pred Kr. do kultúr, ktoré nesú znaky pokročilého ovládania techník poľnohospodárstva a chovu domácich zvierat. Najväčšia z týchto raných kultúr v Hornom Egypte bola [[badarijská kultúra]] (''badarien'', okolo 4400 – 4000 pred Kr.), ktorá pravdepodobne pochádzala zo západnej Sahary. Známa je veľmi kvalitnou keramikou, kamennými nástrojmi a používaním [[meď|medi]].<ref>{{harvbz|Hayes|1964|St=220}}</ref> [[Badarien]] nasledovali kultúry [[Nagáda I]] (''amratien'', okolo 4000 – 3500 pred Kr.) a [[Nagáda II]] (''gerzean'', okolo 3500 – 3200 pred Kr.),<ref>{{harvbz|Childe|1953}}</ref> ktoré priniesli niekoľko technologických inovácií. Egypťania už počas obdobia Nagáda I dovážali [[obsidián]] z [[Etiópia|Etiópie]], ktorým opracovávali a ostrili čepele štiepaných kamenných nástrojov.<ref>{{harvbz|Aston|Harrell|Shaw|2000|Sst=46 – 47}}; {{harvbz|Aston|1994|Sst=23 – 26}}</ref> Z obdobia Nagáda II pochádzajú dôkazy o prvých kontaktoch s kanaánskou oblasťou a pobrežím v oblasti [[Byblos|Byblu]] na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Patai|1998}}</ref> Nagádska kultúra sa v priebehu 1000 rokov rozvinula z niekoľkých roľníckych spoločenstiev na silný útvar, ktorého vodca ovládal zdroje a obyvateľstvo nílskeho údolia. Počas obdobia Nagáda III vládcovia rozšírili svoju moc na sever pozdĺž Nílu a vládli z mesta [[Nechen]] (Hierakonpolis, H03) a neskôr z [[Abdžu]] (Abydos, H08). Obchodovali s Núbiou na juhu, so západnými oázami, so stredomorskými kultúrami na severe a s Blízkym východom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=61}}</ref> V jednom z kráľovských núbijských hrobov v Kustule bol nájdený artefakt s najstarším známym vyobrazením egyptského dynastického symbolu – bielej koruny ''hedžet'' a sokola.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Sanders|2013}}</ref> Rozmanitá produkcia výrobkov nagádskej kultúry odráža vzostup a bohatstvo spoločenskej elity, ktorá používala osobné predmety ako hrebene, sošky, maľovanú keramiku, kvalitné dekorované kamenné nádoby, kozmetické palety a šperky zo zlata, [[lapis lazuri|lapidu lazuri]] a [[slonovina|slonoviny]]. Bola vynájdená glazúra známa ako [[fajansa|egyptská fajansa]], ktorú používali neskôr v [[staroveký Rím|starom Ríme]] ako dekoráciu pohárov, amuletov a figurín.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/faience/periods.html Faience in different Periods]}}</ref> Nagádska kultúra počas poslednej preddynastickej fázy začala používať písané znaky, ktoré sa nakoniec vyvinuli do celého systému [[egyptské hieroglyfické písmo|hieroglyfov]] pre záznam [[staroegyptčina|staroegyptského jazyka]].<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=1}}</ref> === Ranodynastické obdobie (okolo 3050 – 2686 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Ranodynastické obdobie (Egypt)}} [[Image:NarmerPalette ROM-gamma.jpg|thumb|Paleta faraóna [[Narmer]]a zobrazuje scény zo zjednocovania Egypta.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=32}}</ref>]]Toto obdobie prebiehalo zhruba paralelne so skorou sumersko-akkadskou civilizáciou v Mezopotámii a starovekom [[Elam]]e. [[Manehto]] v 3. storočí pred Kr. usporiadal dlhý rad panovníkov od [[Menes|Menea]] po svoju súčasnosť do systému tridsiatich dynastií.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=6}}</ref> Začiatok formálnych dejín umiestnil do obdobia panovania kráľa Menea, o ktorom sa v tom čase verilo, že zjednotil dve kráľovstvá Horného a Dolného Egypta (okolo 3100 pred Kr.)<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=78 – 80}}</ref> Prechod k zjednotenému štátu sa v skutočnosti udial pomalšie ako si to predstavovali staroegyptskí pisári. V súčasnosti Menes nie je doložený. Niektorí odborníci však pokladajú faraóna [[Narmer]]a za legendárneho Menea. Narmer je zobrazený na slávnostnej palete s kráľovskými insígniami pri symbolickom akte zjednotenia.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|Sst=12 – 13}}</ref> Okolo roku 3000 pred Kr. prvý z ranodynastických panovníkov upevnil svoje postavenie v Dolnom Egypte založením hlavného mesta [[Mennofer|Inebuhedž]] (neskorší Mennofer, Memfis, D01). Z neho mohol ovládať pracujúcu masu a poľnohospodárstvo úrodnej oblasti nílskej delty, rovnako ako lukratívne a dôležité obchodné trasy do [[Levanta|Levanty]]. Vzostup moci a bohatstva panovníkov počas ranodynastického obdobia vidieť na ich prepracovaných hrobkách – [[mastaba|mastabách]] a na pohrebných stavbách v [[Abdžu]] (Abydos, H06), ktoré slúžili kultu mŕtvych panovníkov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=70}}</ref> Legitimizácia moci štátneho zriadenia nad územím, prácou a zdrojmi bola výsledkom silnej inštitúcie kráľovského úradu a bola nutná na prežitie a rozvoj starovekej egyptskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/archaicegypt/info.html Early Dynastic Egypt]}}</ref> === Stará ríša (okolo 2686 – 2181 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Stará ríša}} [[Image:Sakkara 02.jpg|thumb|Prvá staroegyptská pyramída faraóna Hora [[Necerichet]]a (Džosera), v popredí súčasť pyramídového komplexu dvor slávnosti ''Sed'' s rekonštruovanými pavilónmi (3. dynastia, Sakkára)]][[Image:Camel caravan and pyramid of Khafra, -8 Dec. 2003 a.jpg|thumb|Pyramídy pri Gíze. Zľava [[Chufuova pyramída|Chufuova Veľká pyramída]] – staroveký div sveta, v popredí [[Rachefova pyramída|Rachefova]], vpravo [[Menkaureho pyramída]] (4. dynastia).]]Úroveň architektúry tohto obdobia veľmi pokročila a spolu s ňou aj umenie a technika. Vďaka dobre fungujúcemu systému centralizovanej správy sa tiež zvýšila poľnohospodárska produkcia.<ref>{{harvbz|James|2005|St=40}}</ref> Zo Starej ríše pochádzajú niektoré najznámejšie výdobytky staroegyptskej civilizácie, napr. [[Chufuova pyramída|Veľká pyramída]] faraóna [[Chufu]]a. Štátni zástupcovia, na ktorých dohliadal [[vezír]], vyberali dane, riadili zavlažovacie projekty zvyšujúce úrodu, najímali pracovníkov na stavebné projekty a budovali systém práva pomáhajúci udržiavať poriadok a zákon v ríši.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=102}}</ref> Popri rastúcej dôležitosti centrálnej správy vznikla nová trieda vzdelaných pisárov a štátnych úradníkov, ktorým faraón zaručoval za ich služby postavenie a plat. Okrem toho ich posmrtným kultom a miestnym chrámom venoval pozemky, aby zabezpečil dostatok zdrojov aj pre svoj vlastný posmrtný kult, o ktorý mali jeho poddaní povinnosť sa starať. Dnes sa predpokladá, že päťsto rokov takto široko rozvetvených ekonomických väzieb nahlodalo štátnu ekonomiku a tá nemohla ďalej zabezpečovať rozsiahlu centralizovanú štátnu správu s celou svojou štruktúrou.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=116 – 7}}</ref> Vplyv [[nomarch]]ov (predstaviteľov krajov) začal narastať úmerne so zmenšujúcou sa mocou panovníka. K tomu sa pridalo sucho, ktoré približne v rokoch 2200{{--}}2150 pred Kr. niekoľkokrát postihlo krajinu,<ref>{{harvbz|Hassan|2011}}</ref> a Egypt vstúpil do 140-ročného obdobia dnes známeho ako Prvé prechodné obdobie.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=69}}</ref> === Prvé prechodné obdobie (2181 – 1991 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Prvé prechodné obdobie}} Potom, ako sa zrútila ústredná vláda na konci Starej ríše, štátna správa už nedokázala stabilizovať a riadiť ekonomiku krajiny. Miestne inštitúcie sa už nemohli spoľahnúť na kráľa a nedostatok potravín spolu s politickými spormi vyústil do hladomorov a lokálnych vojen. Miestni vládcovia, nezaťažení povinnými odvodmi zdrojov centrálnej vláde a faraónovi, využívali ich prebytok a novo nadobudnutú nezávislosť na kultúrny a ekonomický rozvoj provincie. Po čase, keď už ovládali miestne zdroje, ich územia sa stávali bohatšími. Svedčia o tom väčšie a lepšie hrobky všetkých spoločenských tried.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=120}}</ref> Miestni umelci začali používať motívy, ktoré boli dovtedy vyhradené centrálnej kráľovskej moci Starej ríše. Objavili sa nové literárne formy vyjadrujúce optimizmus a originalitu tohto obdobia.<ref name="shaw-2002_146">{{harvbz|Shaw|2002|St=146}}</ref> Miestni vodcovia, zbavení záväzkov voči faraónovi, začali medzi sebou súperiť o územia a politickú moc. Približne od roku 2160 pred Kr. Dolný Egypt ovládala dynastia z [[Henennesu]] (Herakleopolis, H20) a Horný Egypt konkurenčná lokálna dynastia z [[Veset]]u (Téby, H04). Sila vesetskej dynastie narastala a postupne rozširovala svoju moc na sever, čo samozrejme vyústilo do otvoreného stretu. Nakoniec okolo roku 2055 pred Kr. [[Nebhepetre Mentuhotep|Nebhepetre Mentuhotep (II.)]] porazil dolnoegyptského vládcu, opäť zjednotil krajinu a začal obdobie kultúrnej a ekonomickej obnovy dnes známej ako Stredná ríša.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=29}}</ref> === Stredná ríša (2134 – 1690 pred Kr.) === [[Image:Amenemhat III.jpg|thumb|Realisticky stvárnená busta [[Amenemhet III.|Amenemheta III.]] (12. dynastia)]][[Image:Ibscha.jpg|thumb|Zástupcovia ázijského kmeňa prinášajú dar. Maľba v hrobke starostu sídla [[Menat-Chufu]] [[Chnumhotep II.|Chnumhotepa II.]] (12. dynastia, Bení Hasan)]]{{Hlavný článok|Stredná ríša}} Panovníci Strednej ríše obnovili prosperitu a stabilitu krajiny, čo podnietilo oživenie umenia, literatúry a monumentálnych stavebných projektov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=148}}</ref> Nebhepetre Mentuhotep (II.) a jeho nástupcovia z [[11. dynastia Egypta|11. dynastie]] vládli z Vesetu (Téby, H04). Vezír posledného faraóna tejto dynastie prebral moc a založil [[12. dynastia Egypta|12. dynastiu]] ako [[Amenemhet I.]] a vládol z nového sídla [[Ictauej]], nachádzajúceho sa niekde medzi Nílom a [[Fajjúmska oáza|Fajjúmskou oázou]].<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=79}}</ref> Z nového sídla sa faraóni 12. dynastie chopili prezieravej kultivácie priľahlého územia cez intenzívnu výstavbu zavlažovacieho systému, ktorá im mala zvýšiť regionálnu poľnohospodársku produkciu. Okrem toho znovu dobyli územia v [[Núbia|Núbii]] bohaté na kamenné lomy a zlaté bane a vo východnej delte vybudovali obranný systém proti vpádom z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] známy v neskoršom období pod menom „Múry vládcu“.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=158}}</ref> Vďaka veľkému hospodárskemu a nerastnému bohatstvu a vojenskej a politickej stabilite začala rozkvitať populácia obyvateľov, umenie a náboženstvo. Stredná ríša zaznamenala posun v chápaní vzťahu boha a človeka v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Vzrástla osobná viera a „demokratizácia“ posmrtného života, v ktorom už všetci ľudia mali dušu a mohli byť privítaní bohmi po smrti.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=179 – 82}}</ref> Literatúra Strednej ríše vytvorila premyslené témy a postavy, ktoré boli presvedčivo a výstižne podané.<ref name="shaw-2002_146" /> Reliéfne a portrétové sochárstvo dokázalo vystihnúť jemné osobité detaily a dosiahlo vyššej technickej úrovne.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=90}}</ref> Posledný silný vládca Strednej ríše [[Amenemhet III.]] dovolil skupine [[semiti|semitských]] [[Kanaán (biblické územie)|kanaánskych]] kmeňov usadiť sa v delte, aby pokryli dopyt po pracovnej sile pre kráľovské ťažobné a stavebné projekty. Tieto aktivity spolu s nízkymi záplavami oslabili ekonomiku a otvorili dvere postupnému úpadku a Druhému prechodnému obdobiu v nasledujúcej [[13. dynastia Egypta|13.]] a [[14. dynastia Egypta|14. dynastie]]. Počas tohto zostupu kanaánske kmene získali nadvládu nad celou oblasťou nílskej delty až nakoniec začali vládnuť tejto časti Egypta ako nová dynastia, pre domácich Egypťanov však boli stále ''heka-chasut'' – „vládcovia cudzích krajov“, t. j. [[Hyksósi]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=188}}</ref> === Druhé prechodné obdobie (1674 – 1549 pred Kr.) a Hyksósi === {{Hlavný článok|Druhé prechodné obdobie}} Okolo roku 1785 pred Kr. získali nadvládu nad Egyptom semitskí Hyksósi, ktorí už určitý čas sídlili v meste [[Avaris]] vo východnej delte. Donútili domácu vládu odísť do Vesetu a faraón sa stal ich vazalom s povinnosťou platiť [[tribút]].<ref name="ryholt-1997_310">{{harvbz|Ryholt|1997|St=310}}</ref> Hyksósi ponechali egyptský štátny model, ich panovník používal egyptský kráľovský titul a prebrali ďalšie egyptské prvky do svojej kultúry. Na oplátku semitský element priniesol nové prvky do výzbroje egyptskej armády, napr. [[kompozitný luk]] alebo [[vojnový voz]] s konským záprahom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=189}}</ref> Pôvodní panovníci sa po svojom odchode do Vesetu ocitli medzi dvomi nepriateľskými stranami – kanaánski Hyksósi vládli na severe a ich spojenci Núbijci (ríša Kuš) na juhu. Po rokoch vazalstva sa hornoegyptské kráľovstvo stalo dostatočne silné, aby vtiahlo Hyksósov do vojny, ktorá trvala viac ako 30 rokov, približne do roku 1555 pred Kr.<ref name="ryholt-1997_310" /> Faraóni 17. dynastie [[Sekenenre Tao]] a [[Kamose]] porazili kušitskú ríšu, ale nedokázali vyhnať Hyksósov. To sa podarilo až Kamoseho nástupcovi, ktorý radom vojenských kampaní ukončil hyksósku prítomnosť v Egypte. [[Ahmose I.]] sa stal zakladateľom novej 18. dynastie. Vojsko počas nasledujúceho obdobia Novej ríše získalo najvyšší štátny význam, rovnako ako rozširovanie hraníc ríše a prevaha na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=224}}</ref> === Nová ríša (1549 – 1069 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Nová ríša}} [[Image:Egypt NK edit-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta počas Novej ríše v 15. storočí]][[Image:LuxorTemple1.jpg|thumb|Hlavná kolonáda Amonovho chrámu v Luxore v noci (18. dynastia)]]Prví faraóni Novej ríše zabezpečili hranice a posilnili diplomatické zväzky so susedmi, ako [[Mitanni]], [[Asýria]] alebo [[Kanaán (biblické územie)|Kanaán]], čím otvorili cestu bezprecedentnej prosperite Egypta. Faraón [[Thutmose I.]] a jeho vnuk [[Thutmose III.]] viedli vojenské kampane a rozšírili územie a vplyv Egypta do najväčších rozmerov aké kedy ríša dosiaľ mala. Medzi nimi vládla kráľovná [[Hatšepsut]], ktorá udržala mier a jej obchodné cesty prekročili pôvodné destinácie, aké mal Egypt k dispozícii pred hyksóskou okupáciou. Keď Thutmose III. okolo roku 1425 pred Kr. zomrel, Egypt siahal od severozápadnej [[Sýria|Sýrie]] na severe po štvrtý nílsky [[katarakt]] v Núbii na juhu. Pripojené územia poskytovali dôležité suroviny ako [[bronz]] alebo drevo.<ref>{{harvbz|James|2005|St=48}}</ref> Panovníci začali realizovať rozsiahly stavebný plán, ktorý okrem iného šíril a upevňoval kult pôvodne lokálneho tébskeho boha [[Amon]]a. Výstavba tiež oslavovala ich vlastné skutočné alebo [[fabulácia|fabulované]] úspechy, ako v prípade kráľovnej Hatšepsut, ktorá používala počas svojej skoro 22-ročnej vlády podobné zveličovanie a okázalosť.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/chronology/hatshepsut.html Hatshepsut]}}</ref> Jej vláda bola aj napriek tomu úspešná, o čom svedčí dlhé obdobie mieru, narastajúci blahobyt, obchodné cesty do krajiny [[Punt]], obnova siete obchodných ciest, veľké stavebné projekty, ako napr. jej zádušný chrám, ktorý konkuroval gréckej architektúre o tisícročie skôr, kolosálny pár obeliskov a časť chrámového komplexu v [[Karnak]]u. Napriek úspechom následník jej synovca Thutmoseho III. [[Amenhotep II.]] sa rozhodol vymazať jej meno a mnoho jej činov pripísal sebe.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=108}}</ref> Tiež sa pokúsil zmeniť tradície zaužívané niekoľko sto rokov, čo niektorí odborníci vysvetľujú ako márny pokus znemožniť iným ženám dostať sa na trón a obmedziť ich vplyv v kráľovstve. Okolo roku 1350 pred Kr. nastúpil na trón [[Amenhotep IV.]] a zaviedol niekoľko radikálnych reforiem, ktoré mohli byť hrozbou pre štátnu stabilitu. Zmenil si meno na Achnaton, pozdvihol predtým nevýrazné a abstraktné božstvo [[Aton]]a na najvyššie božstvo, potlačil kult väčšiny ostatných bohov a zaútočil na vplyv a moc chrámov, ktorým dominovali kňazi boha Amona a ktorých Achnaton pokladal za skorumpovaných.<ref>{{harvbz|Aldred|1988|St=259}}</ref> Premiestnil sídlo kráľovstva do nového mesta [[Achetaton]]u (H14, dnes Amarna), prestal sa zaujímať o Blízky východ, kde súperili medzi sebou [[Chetitská ríša]], Asýria a Mitanni, a pohrúžil sa do sveta nového náboženstva a umeleckého štýlu. Po jeho smrti Amonovi kňazi rýchlo nadobudli stratenú moc, sídlo sa vrátilo naspäť do Vesetu a Atonov kult bol opustený. S ich pomocou sa potom Achnatonovi následníci [[Tutanchamon]], [[Aj II.]] a [[Haremheb]] pokúsili vymazať akúkoľvek zmienku o Achnatonovej kultúrnej a náboženskej [[herézia|heréze]], ktorá je dnes známa ako [[amarnské obdobie]].<ref>{{harvbz|Cline|2001|St=273}}</ref> Okolo roku 1279 pred Kr. [[Ramesse II.|Ramesse II. Veľký]] nastúpil na trón a začal budovať viac chrámov, vztyčovať viac sôch, obeliskov a plodiť viac detí ako akýkoľvek iný faraón v dejinách.<ref>Ramesse II. mal viac ako sto detí od svojich dvoch hlavných manželiek a veľkého harému. {{harv|Clayton (1994) p. 146}}</ref> Ako výrazný vodca viedol svoju armádu do konfliktu s [[Chetiti|Chetitmi]], v ktorom sa nepodarilo ani jednej strane získať víťazstvo. Ukončením konfliktu bola [[bitka pri Kadeši]] okolo roku 1258 pred Kr. a následná prvá známa mierová zmluva medzi štátmi v dejinách.<ref>{{harvbz|Tyldesley|2001|Sst=76 – 7}}</ref> Egypt z obavy pred silnou Stredoasýrskou ríšou opustil väčšinu územia na Blízkom východe a ponechal svojho spojenca Chetitskú ríšu napospas Asýrii a [[indoeurópania|indoeurópskym]] [[Frýgovia|Frýgom]]. Bohatstvo Egypta bolo silným lákadlom pre susedov. Zo západu sa snažili na egyptské územie preniknúť líbyjskí [[Berberi]] a z [[Egejské more|egejskej oblasti]] tzv. [[Morské národy]] – silná konfederácia prevažne [[Gréci|gréckych]], [[lúvijčina|lúvijských]] a [[Feničania|fenicko]]-[[Kanaánci|kanaánskych]] pirátov. Egypt sa ubránil ich pokusu o inváziu, ale stratil ostatok územia na Blízkom východe, ktoré obsadila Asýria. Následky vonkajšieho ohrozenia boli zosilnené vnútornými problémami, ako napr. korupciou, vykrádaním hrobiek a občianskymi nepokojmi. Amonove kňazstvo vo Vesete po opätovnom získaní moci nazhromaždilo bohatstvo vrátane rozsiahlych pozemkov a ich hypertrofovaná moc onedlho roztrieštila krajinu, ktorá vstúpila do Tretieho prechodného obdobia ako niekoľko samostatných útvarov.<ref>{{harvbz|James|2005|St=54}}</ref> === Tretie prechodné obdobie (1069 – 653 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Tretie prechodné obdobie}} [[Image:Third Intermediate Period map sk.svg|thumb|Mapa starovekého Egypta s politickým delením počas Tretieho prechodného obdobia]]Po smrti Ramesseho XI. okolo roku 1078 pred Kr. [[Nesbanebdžed I.]] ovládol Dolný Egypt a panoval z mesta [[Džanet]] (Tanis, D19). Horný Egypt ovládali Amonovi veľkňazi z [[Veset]]u (Téby, H04).<ref>{{harvbz|Černý|1975|St=645}}</ref> V tomto období sa začali v západnej delte usídľovať [[Berberi|berberské]] kmene zo západu a postupne získavali samostatnosť. Nakoniec okolo roku 945 pred Kr. líbyjský princ pod menom [[Šešonk I.]] založil [[22. dynastiu Egypta|22. dynastiu]] so sídlom v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18), ktorá vládla delte 200 rokov. Okrem toho Šešonk dosadil členov svojej rodiny na dôležité miesta v kňazskej hierarchii, ktorá vládla Hornému Egyptu, a tým si zabezpečil dostatočný vplyv na väčšinu Egypta. Na prelome 9. storočia pred Kr. sa Egypt pod vládou [[Osorkon II.|Osorkona II.]] neúspešne pokúsil znovu získať územie v Ázii. Spolu s mestami a národmi ako [[Izrael]], [[Hamá (mesto v Sýrii)|Hamá]], [[Kanaánci]], [[Arabi]], [[Arméni]] alebo [[Sýro-Chetiti]], vytiahol proti silnému asýrskemu kráľovi [[Salmanasar III.|Salmanasarovi III.]] Aliancia bola v [[bitka pri Karkane|bitke pri Karkane]] okolo roku 853 pred Kr. porazená a Asýria naďalej dominovala oblasti ďalej. Líbyjská dynastia začala slabnúť keď začala stúpať domáca dynastia z dolnoegyptského [[Tarem]]u (Leontopolis, D11), spolu s hrozbou núbijskej kušitskej ríše z juhu.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9 – 10}}</ref> Núbijský kráľ [[Pije]] okolo roku 727 pred Kr. po tisícročiach vzájomných úzkych stykov Núbie s Egyptom (obchod, kultúrny vplyv, osídľovanie, asimilácia a vojny)<ref>{{harvbz|Alberge|2003}}</ref><ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=106 – 107, 133 – 134}}</ref> vstúpil s vojskom na egyptské územie. Ľahko obsadil Veset a následne deltu Nílu.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=345}}</ref> Tento čin zaznamenal na víťaznú [[stéla|stélu]]. Založil [[25. dynastia Egypta|25. dynastiu]] kráľov<ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=151 – 158}}</ref> a zjednotil opäť „obe zeme“ – Dolný a Horný Egypt. Krajina sa tak nachádzala v podobe, v akej bola počas Novej ríše. Obdobie jej vlády sa označuje aj ako renesancia starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|Diop|1974|Sst=219 – 221}}</ref> Náboženstvo, umenie a architektúra boli obnovené do foriem Starej, Strednej a Novej ríše. Panovníci, napr. [[Taharka]], stavali alebo obnovovali chrámy a monumenty pozdĺž celého nílskeho údolia, vrátane [[Mennofer]]u (Memfis, D01), [[Kawa|Kawy]], [[Gebel Barkal]]u (dnes obe v [[Sudán]]e), atď.<ref>{{harvbz|Bonnet|2006|Sst=142 – 154}}</ref> Opäť sa začali stavať pyramídy, tentoraz južnejšie v dnešnom Sudáne.<ref name="mokhtar-1990_161&nbsp;–&nbsp;163">{{harvbz|Mokhtar|1990|Sst=161 – 163}}</ref><ref name="emberling-2011_9&nbsp;–&nbsp;11">{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9 – 11}}</ref><ref name="silverman-1997_36&nbsp;–&nbsp;37">{{harvbz|Silverman|1997|Sst=36 – 37}}</ref> Pije sa niekoľkokrát pokúsil rozšíriť svoj vplyv na Blízky východ, v tom čase súčasť Asýrskej ríše. Okolo roku 720 pred Kr. vyslal vojsko na pomoc [[Filištínci|filištínskej]] protiasýrskej vzbure, bol však porazený [[Sargon II.|Sargonom II.]] a vzbura stroskotala. Okolo roku 711 pred Kr. podporoval židovskú rebéliu v [[Ašdod]]e, opäť bol porazený Sargonom II. a vytlačený z Blízkeho východu.<ref>{{harvbz|Oppenheim|1977}}</ref> Medzinárodná prestíž Egypta začala ku koncu Tretieho prechodného obdobia opäť upadať. Spojencov v južnej Levante pohltila Asýrska ríša a okolo roku 700 pred Kr. bolo jasné, že vojna medzi Egyptom a Asýriou je nevyhnutná. Taharka najskôr oslavoval pár menších víťazstiev pri opätovnom získavaní predsunutých pozícií na Blízkom východe. Pomáhal židovskému kráľovi nezávislého [[Judsko|Judska]] [[Ezekiáš]]ovi, keď ho napadol asýrsky kráľ [[Sinacherib]], ktorý obliehal [[Jeruzalem]]. Nakoniec bol nútený spolu s egyptským a núbijským vojskom opustiť Blízky východ aj napriek tomu, že Sinacherib musel kvôli vypuknutej epidémii v radoch svojho vojska predčasne ukončiť ťaženie.<ref name="roux-1993">{{harvbz|Roux|1993}}</ref> Asýriu unavovalo sústavné zasahovanie Egypta do jej záležitostí, preto Sinacheribov následník kráľ [[Asarhadon]] podnikol inváziu, ktorá prebehla prekvapivo hladko a rýchlo. Taharka utiekol naspäť domov do Núbie. Podľa vlastných slov Asarhadon ''„dosadil miestnych kráľov a miestodržiteľov“'' a všetkých ''„Etiópčanov“'' (t. j. Núbijcov) deportoval z Egypta. O dva roky neskôr však Taharka opäť obsadil z juhu Egypt až po Mennofer. Asarhadonov následník kráľ [[Ašurbanipal]] poslal dobre vycvičený malý vojenský zbor a Taharku donútil posledný raz utiecť z Egypta domov. Taharkov následník faraón [[Tanutamon]] sa pokúsil získať Egypt späť. Úspešne porazil bábkového faraóna [[Neko I.|Neka I.]] a cestou obsadil Veset. Asýrskou odpoveďou bola veľká armáda poslaná na juh, ktorá v strete jednoznačne porazila Tanutamona, a ten sa uchýlil nazad do Núbie. Asýrske vojsko pri tejto udalosti veľmi vážne poškodilo Veset. Potom Asýrčania dosadili na trón domáceho panovníka [[Psammetik I.|Psammetika I.]] ako Ašurbanipalovho vazala a Núbia už nikdy neohrozila Egypt.<ref>{{harvbz|Roux|1993|Sst=330 – 332}}</ref> === Neskoré obdobie (672 – 332 pred Kr.) === [[Image:Coperchio del sarcofago di Ibi, grande intendente di Nitocris, divina adoratrice di Amon 13S8390-HDR.tif|thumb|Kryt kamenného sarkofágu hlavného stolníka veľkej Amonovej manželky Nebetneferumut, dcéry Psammetika I. (26 dynastia, Egyptské múzeum v Turíne)]]{{Hlavný článok|Neskoré obdobie (Egypt)}} V Egypte v tomto období vládla z mesta [[Saj]] (Sais, D05) domáca [[26. dynastia Egypta|26. dynastia]], ktorá bola vazalom asýrskych kráľov. Roku 653 pred Kr. faraón [[Psammetik I.]] využil situáciu, keď Asýria bola zamestnaná vojnou s Elamom, pomerne ľahko premohol neveľký kontingent okupačného vojska a vymanil Egypt z vazalského postavenia pomocou [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdských]] a gréckych žoldnierov. Napriek tomu on a aj jeho nástupcovia dbali na pokojné vzťahy s Asýriou. V tomto období začal silnieť grécky vplyv v Egypte aj vďaka mestu [[Naukratis]] (D03) – gréckej kolónii v nílskej delte. Psammetikov následník [[Neko II.]] sa v roku 609 pred Kr. s úmyslom pomôcť Asýrii zaplietol do vojny s [[Babylonia|Babyloniou]], [[Chaldejci|Chaldejcami]], [[Médejci|Médejcami]] a [[Skýti|Skýtmi]], ktorých koaličné sily využili asýrsku občiansku vojnu. Nakoniec v [[bitka pri Karchemiši|bitke pri meste Karchemiš]] (v dnešnej Sýrii) roku 605 pred Kr. boli Egypťania s ostatkom asýrskych síl porazení. Napriek tomu sa na Blízkom východe zdržali ešte pár desaťročí bojmi hlavne s Babyloniou o bývalé asýrske územia v Levante. Nakoniec boli vytlačení nazad domov z Ázie a roku 567 pred Kr. na chvíľku [[Nebukadnesar II.|Nabuchodonozor II.]] vpadol do Egypta.<ref name="roux-1993" /> Počas vlády kráľov zo Saji Egypt zažíval krátke ale úspešné obdobie ekonomickej a kultúrnej prosperity, roku 525 však [[Staroperzská ríša|perzský]] panovník [[Kambýses II.]] začal dobývať Egypt. V [[bitka pri Pelusione|bitke pri Pelusione]] (Periamon, D14) zajal egyptského kráľa [[Psammetik III.|Psammetika III.]] Sám prijal titul faraón, ale vládol zo svojho perzského hlavného mesta [[Súsy|Sús]] (v dnešnom Iráne) a správu egyptského územia ponechal svojim [[satrapia|satrapom]]. Egypt nebol schopný natrvalo zvrhnúť perzskú nadvládu, napriek tomu niekoľko dočasne úspešných vzbúr prebehlo v 5. storočí pred Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=383}}</ref> V Perzskej ríši bol Egypt spolu s [[Cyprus|Cyprom]] a [[Feničania|Feníciou]] súčasťou jednej satrapie. Prvé obdobie perzskej nadvlády je známe ako [[27. dynastia Egypta|27. dynastia]], ktorá skončila rokom 402 pred Kr. V období rokov 380 – 343 pred Kr. panovala v Egypte posledná domáca [[30. dynastia Egypta|30. dynastia]], ktorá skončila faraónom [[Nachthareheb]]om. S druhou perzskou okupáciou prišla [[31. dynastia Egypta|31. perzská dynastia]] a skončila roku 332 pred Kr., keď Egypt obsadil bez boja [[Macedónia (kráľovstvo)|macedónsky]] kráľ [[Alexander Veľký|Alexander III. Veľký]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=385}}</ref> === Ptolemaiovci === {{Hlavný článok|Ptolemaiovci}} [[Image:Ptolemaeus I&Berenike I.jpg|thumb|Ptolemaios I. Soter a Berenike I. na zlatej oktodrachme, vyrazenej v Alexandrii v roku 265 pred Kr.]]V roku 332 pred Kr. Alexander Veľký obsadil Egypt s malým odporom Perzie a domáci ho vítali ako osloboditeľa. Macedónska správa Egypta bola založená na egyptskom modeli a jej centrom bolo nové hlavné mesto [[Alexandria]] (Rakote, D03). Satrapom a neskorším zakladateľom kráľovskej dynastie bol jeden z Alexandrových najvyšších veliteľov Ptolemaios, ktorý sa nechal korunovať ako [[Ptolemaios I.|Ptolemaios Soter]]. Alexandria predstavovala silu a prestíž [[helenizmus|helenistického]] Egypta, stala sa hlavným mestom vtedajšej kultúry a učenosti, o čom svedčila aj slávna alexandrijská knižnica.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=405}}</ref> Alexandrijský maják, jeden z antických divov, svietil na cestu lodiam, ktoré sa plavili za obchodom trasami vedúcimi cez mesto. V tomto období Egypt obchodoval hlavne s papyrusom, ale aj ďalším tovarom, čo robilo z mesta frekventovanú obchodnú križovatku.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=411}}</ref> Helenistická kultúra nedokázala nahradiť domácu aj napriek tomu, že Ptolemaiovci sa snažili získať si lojalitu populácie preukazovaním úcty k egyptským tradíciám. Stavali nové chrámy v egyptskom štýle, podporovali tradičné kulty a nechávali sa zobrazovať ako egyptskí panovníci. Niektoré tradičné grécke a egyptské náboženské prvky sa spájali a vytvárali kompozitné božstvá, akým bol napr. boh [[Serapis]]. Napriek tomu, že sa macedónska dynastia snažila budiť dojem domácej egyptskej, musela čeliť vzburám miestneho obyvateľstva, rivalite členov dynastie a vplyvu alexandrijskej luzy, ktorá zosilnela po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=418}}</ref> Keď sa dovoz obilia z Egypta stal strategickým záujmom [[staroveký Rím|Ríma]], začala sa [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] aktívne a dôsledne zaujímať o pomery v krajine. Pokračujúce vzbury, ambiciózni politici a silný protivník na Blízkom východe v podobe [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]] narušili vratkú politickú situáciu v Egypte. To donútilo Rím poslať vojsko s úlohou stabilizovať krajinu ako [[provincia (staroveký Rím)|provinciu]] rímskeho impéria.<ref>{{harvbz|James|2005|St=62}}</ref> === Rímske obdobie === [[Image:Agilkia Trajankiosk 02.JPG|thumb|Kiosk bohyne [[Eset]] postavený rímskym cisárom [[Traján]]om na ostrove Filaje (rímske obdobie, Aswán)]]Egypt sa stal roku 30 pred Kr. výsledkom [[Bitka pri Actiu|bitky pri Aktiu]], v ktorej [[Octavianus Augustus|Octavianus]] porazil vojsko [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]], rímskou provinciou s názvom ''{{cjz|lat|Aegyptus}}''. Pre Rím mali zásielky obilia strategický význam, preto krajinu spravoval prefekt menovaný priamo cisárom. Rímske vojsko umiestnené v Egypte potláčalo vzbury, ktoré vypukli kvôli vysokým daniam uvaleným rímskou správou. Okrem toho bojovalo v sústavných stretoch s miestnymi lúpežnými bandami.<ref>{{harvbz|James|2005|St=63}}</ref> Dôležitosť Alexandrie ako centra obchodu s Orientom sa zvyšovala vďaka narastajúcemu rímskemu dopytu po luxusnom indickom tovare.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=426}}</ref> Tradičné egyptské náboženské kulty pokračovali aj napriek horšej rímskej nálade v porovnaní s grécko-macedónskou voči Egypťanom. Umenie múmiových portrétov prekvitalo a niektorí z rímskych cisárov sa nechali zobrazovať ako egyptskí panovníci, nie však do tej miery ako Ptolemaiovci. Keďže panovník Egypta sa už nezdržoval na svojom území, rituály a slávnosti spojené s egyptským panovníckym úradom sa nekonali. Miestna správa bola štýlom rímska s blízkymi väzbami na domácich Egypťanov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=422}}</ref> V polovici 1. storočia po Kr. si do Egypta našlo cestu [[kresťanstvo]], jeden z viacerých vtedajších kultov, ktoré sa uchádzali o priazeň Egypťanov. Ukázala sa však jeho nekompromisnosť pri obracaní ľudí z tradičného egyptského náboženstva, tak aj z grécko-rímskych kultov. To viedlo k prenasledovaniu kresťanských konvertitov a vyvrcholilo veľkými čistkami za cisára [[Dioklecián]]a, ktoré začali roku 303 po Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=431}}</ref> V roku 313 po Kr. bolo kresťanstvo vyhlásené za štátne náboženstvo rímskeho impéria. Následne cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius]] roku 380 po Kr. [[edikt]]om vyhlásil kresťanstvo za jediné náboženstvo v ríši. Zakázal tak pohanské rituály v impériu, a tým uzatvoril aj egyptské chrámy.<ref>{{Harvbz|Chadwick|2002|St=373}}</ref> Alexandria sa stala javiskom veľkých protipohanských nepokojov, ktoré zničili mnoho súkromných a verejných pohanských náboženských objektov.<ref>{{harvbz|MacMullen|1984|St=63}}</ref> Následkom tradičné egyptské náboženstvo ešte viac upadalo. Staroegyptčina bola síce medzi obyvateľstvom živá, schopnosť čítať hieroglyfy sa však vytrácala, pretože kňazi, ktorí udržiavali po tisícročia túto znalosť, pomaly mizli. Chrámy boli niekedy prerobené na kostoly alebo opustené a stali sa z nich zdroje kameňa.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=445}}</ref> ===Byzantské obdobie === [[Image:Karnacs2.jpg|thumb|Stĺporadie prvého nádvoria chrámu v Karnaku na farebnej litografii [[David Roberts|Davida Robertsa]] (19. storočie)]]V 4. storočí po Kr. sa Rímska ríša rozpadla a Egypt sa stal súčasťou Východorímskej ([[Byzantská ríša|Byzantskej]]) ríše. Ako sa strácalo bývalé spojenie grécko-rímskeho sveta, východorímsky štát sa postupne „orientalizoval“ a grécky občiansky systém miestnej správy postupne zanikal. [[Sásánovská ríša]], ktorá súperila v tom čase s Byzantskou o Blízky východ, Malú Áziu, severnú Afriku a východné Stredomorie, v roku 618 po Kr. počas vlády kráľa [[Chusrau II.|Chusraua II.]] na krátky čas obsadila Egypt. Bola však z neho roku 628 po Kr. vytlačená byzantským cisárom [[Heraklios|Herakliom]]. == Spoločnosť == {{Hlavný článok|Staroegyptská spoločnosť}} === Štátna správa a dane === [[Image:Pharaoh.svg|thumb|Idealizované zobrazenie faraóna, ktorý nesie atribúty moci svojho úradu]] Faraón mal v Egypte absolútnu moc nad krajinou a jej zdrojmi. Bol najvyšším veliteľom vojska a hlavou štátu, ktorý využíval aparát úradníkov na správu svojich záležitostí. Výkonnú moc v krajine prenechával [[vezír]]ovi ({{egy||''catej''}}), ktorý bol jeho zástupcom a spravoval pokladnicu, riadil krajinu, stavebné projekty, dohliadal nad zákonmi a archívmi.<ref name="manuelian-1998_358">{{harvbz|Manuelian|1998|St=358}}</ref> Na regionálnej úrovni bol Egypt delený do 42 administratívnych celkov nazývaných [[nom (Egypt)|nomy]] alebo kraje ({{egy||''sepat''}}), ktoré riadili nomarchovia zodpovedajúci vezírovi. Úrad nomarchu bol buď dedičný alebo obsadzovaný podľa rozhodnutia faraóna. Chrámy tvorili chrbticu štátnej ekonomiky. Neplnili len funkciu náboženských kultových miest, ale boli zodpovedné za zber a uchovávanie štátneho bohatstva v systémoch sýpok a pokladníc, z ktorých bolo správcami znovu rozdeľované obilie a zlato.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=363}}</ref> Členenie krajiny do nomov možno sledovať až do preddynastického obdobia (pred r. 3100 pred Kr.), kedy nomy pôvodne jestvovali ako nezávislé mestské štáty. Rozsah jednotlivých krajov a poradie, v ktorom sa uvádzali, sa počas troch tisícročí viac-menej nezmenil. Podľa systému, ktorý sa udržal takmer po celú dobu faraónskeho Egypta, bola krajina rozdelená na 42 krajov: dvadsať tvorilo Dolný Egypt a dvadsaťdva zase Horný Egypt.<ref name="watterson-2005" /> Väčšina ekonomických aktivít bola organizovaná centrálne a prísne riadená. Egypťania do Neskorého obdobia nepoužívali peniaze. Namiesto nich mali výmenný systém,<ref>{{harvbz|Meskell|2004|St=23}}</ref> medzi iným štandardizované vrece obilia a ''[[deben]]'', ktorý sa v Novej ríši rovnal skoro 91 gramom medi alebo striebra a predstavoval bežný [[denominátor]]. Robotníci boli platení obilím. Radový pracovník mohol zarobiť 5½ vreca ({{kg|200}}) obilia za mesiac, predák 7½ ({{kg|250}}). Ceny boli fixné v celej krajine a zaznamenané do zoznamov pre trh. Napr. v určitom období košeľa stála 5 medených ''debenov'', krava 140 ''debenov''. Obilie mohlo byť vymenené za iný tovar podľa fixnej ceny uvedenej v zozname.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=372}}</ref> Počas 5. storočia pred Kr. boli zavedené peniaze. Najskôr sa používali len ako štandardizované kusy hodnotného kovového materiálu, až neskôr sa pod vplyvom zahraničného obchodu rozbehol skutočný obeh mincí.<ref>{{harvbz|Walbank|Astin|Frederiksen|Ogilvie|1984|St=125}}</ref> Starovekí Egypťania odvádzali panovníkovi rôzne dane v [[naturálie|naturáliach]]. Vezír zodpovedal za ich výber prostredníctvom príslušných úradníkov. Úradníci museli denne hlásiť objem prostriedkov, ktoré mali k dispozícii, a aj predpokladanú produkciu v budúcnosti. Spôsob platenia daní závisel od zamestnania alebo postavenia dotyčného: majitelia pôdy platili obilím a inými plodinami, ktoré sa pestovali na ich pôde, remeselníci svojimi výrobkami, lovci a rybári úlovkami z rieky, močiarov a púšte. Každá domácnosť musela odviesť navyše zvláštnu pracovnú daň. Jedna osoba za domácnosť musela nastúpiť každoročne na niekoľko týždňov na verejné práce, akými bolo napríklad kopanie zavlažovacích kanálov alebo práca v bani. Zámožnejší Egypťan si mohol za seba niekoho najať.<ref name="watterson-2005" /> === Spoločenské postavenie === [[Image:Maler der Grabkammer des Thot 001.jpg|thumb|Sediace dámy na maľbe v hrobke Amonovho veľkňaza Džehutyho (18. dynastia)]]Staroegyptská spoločnosť bola bohato rozvrstvená a sociálny status sa dával jasne najavo. Roľníci tvorili väčšinu populácie, poľnohospodárska produkcia bola majetkom vlastníka pozemku, teda štátu, chrámu alebo bohatej rodiny.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=383}}</ref> Roľníci platili pracovnú daň a boli povinní pracovať na zavlažovacom systéme alebo stavebných projektoch.<ref>{{harvbz|James|2005|St=136}}</ref> Umelci a remeselníci mali vyššie postavenie ako roľníci, boli však tiež závislí od štátu, pretože boli platení priamo zo štátnej kasy. Pisári a úradníci tvorili vyššiu triedu v starovekom Egypte, nazývanú aj triedou „bielych sukníc“ podľa bieleho plateného odevu, ktorý bol znakom ich postavenia.<ref>{{harvbz|Billard|1978|St=109}}</ref> V umení a literatúre sa často zobrazovalo vyššie triedne postavenie. V spoločenskom rebríčku sa nižšie ako šľachta nachádzali kňazi, lekári a inžinieri, špecialisti vo svojom odbore. Otroctvo bolo v staroegyptskej spoločnosti známe, jeho rozšírenie je však dnes nejasné.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/social/index.html Social classes in ancient Egypt]}}</ref> Starí Egypťania brali mužov a ženy všetkých slobodných sociálnych vrstiev za rovných pred zákonom, dokonca aj chudobný roľník bol oprávnený žiadať od vezíra a jeho dvora oficiálnu nápravu.<ref name="johnson-2004">{{harvbz|Johnson|2004}}</ref> Otroci obyčajne pracovali ako zmluvní služobníci. Mohli nakupovať a predávať, alebo vlastnou snahou získať slobodu, príp. urodzenosť.<ref>{{harvbz|Dollinger|2000|Pr=[http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/timelines/topics/slavery.htm Slavery]}}</ref> Muži aj ženy mali právo vlastniť majetok, kupovať ho a predávať, uzatvárať zmluvy, sobášiť a rozvádzať sa, dediť a zastupovať seba pred súdom. Manželské páry mohli vlastniť spoločný majetok a uzatvárať manželské zmluvy, ktoré napr. určovali finančné záväzky manžela k svojej manželke a deťom, pokiaľ by bolo manželstvo ukončené. V porovnaní so ženami v starovekom Grécku, Ríme a aj v niektorých súčasných krajinách sveta, staroegyptská žena mala väčší priestor pre osobné rozhodnutia a viac príležitostí k ich realizácii. Ženy ako napr. [[Hatšepsut]] alebo [[Kleopatra VII.]] sa stali vládkyňami Egypta, iné mali moc plynúcu z postavenia [[božská Amonova manželka|božskej Amonovej manželky]]. Napriek týmto možnostiam ženy len zriedka zastávali oficiálne pozície v správe, plnili len druhoradé úlohy v chrámoch a neboli obyčajne tak vzdelané ako muži.<ref name="johnson-2004" /> Egypťania prechovávali negatívny postoj k cudzincom. Sami sa nazývali ''remec'', ľudia, a pre ostatných mali len hanlivé pomenovania – biedni Ázijci, ohavní Núbijci, Iónski psi. Pocit nadradenosti bol umocňovaný náboženstvom, pretože prítomnosť cudzincov v Egypte sa priečila udržiavanej ''maat''. Tento postoj nezmenili ani historickí dobyvatelia Egypta – Hyksósi, Asýrčania, Líbyjčania, Peržania a Gréci napriek tomu, že sa stali jeho vládcami a uctievali jeho bohov.<ref name="watterson-2005" /> === Právo === [[Image:BD Weighing of the Heart.jpg|thumb|Posledný súd zosnulého pri ktorom sa vážilo jeho srdce s perom bohyne Maat. Tým sa zisťovala nebožtíkova spravodlivosť a dodržiavanie zákonov počas jeho života. (''[[Aniho papyrus]]'', 19. dynastia, Britské múzeum)]]Hlavou právneho systému bol formálne panovník, ktorý inicioval vydávanie zákonov a zaručoval ich dodržiavanie a uplatňovanie spravodlivosti, čo bol koncept, ktorý Egypťania nazývali ''maat''.<ref name="manuelian-1998_358" /> V súčasnosti nie je známa žiadna staroegyptská zbierka zákonov, zo zachovaných súdnych dokumentov však vyplýva, že egyptské právo bolo založené na zdravom rozume a podľa toho bolo rozoznávané čo je správne a čo nesprávne. Preto pri riešení sporov mala prednosť dohoda pred prísnym bazírovaním na litere zákona.<ref name="johnson-2004" /> Základnou súdnou inštanciou v období Novej ríše boli miestne rady starších ''kenbet'' a riešili menšie sťažnosti a spory.<ref name="manuelian-1998_358" /> Vážnejšími prípadmi, ako napr. vraždy, väčšie pozemkové spory a vykrádanie hrobiek, sa zaoberal ''veľký kenbet'', ktorému predsedal vezír alebo faraón. Očakávalo sa, že obe strany budú zastupovať seba a bola potrebná prísaha na česť, že budú pravdivo vypovedať. Štát v niektorých prípadoch zaujal úlohu žalobcu a sudcu. Súd mal k dispozícii útrpné právo na vynútenie priznania a identity spolupáchateľov. Viedol si dokumentáciu o každom prípade bez ohľadu na jeho závažnosť. Dokumentácia obyčajne obsahovala trestné oznámenie, svedecké výpovede, dôkazy a rozsudok, a bolo možné použiť ju v budúcnosti ako odkaz pre ďalší prípad.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=472}}</ref> Medzi tresty za malé priestupky patrili pokuty, bitie, zmrzačenie alebo vyhnanstvo a ich použitie záviselo od závažnosti činu. Vážne zločiny ako vražda alebo vykrádanie hrobov boli trestané odťatím hlavy, utopením alebo nabodnutím na kôl. Trest mohol byť rozšírený aj na rodinu zločinca.<ref name="manuelian-1998_358" /> [[Orákulum|Orákulá]] plnili na začiatku Novej ríše dôležitú úlohu v staroegyptskom občianskom a trestnom súde. Pri takomto procese sa božstvu položila otázka formulovaná tak, aby mohlo odpovedať vo význame „áno“ alebo „nie“. Božstvo nesené kňazmi vyjavovalo svoju odpoveď rôzne, pohlo sa dopredu alebo dozadu, alebo ukázalo na jednu z odpovedí napísaných na kúskoch papyrusu, príp. na [[ostrakón|ostrakách]].<ref>{{harvbz|McDowell|1999|St=168}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Image:Ipuy shaduf.jpg|thumb|Záhradník vyťahuje ''šadufom'' vodu, aby polial záhradu. Vyobrazenie v hrobke [[TT217]] sochára Ipuja (19. dynastia, Dejr el-Medína)]]Jedným z hlavných dôvodov historického úspechu starovekého Egypta bola kombinácia niekoľkých výhodných geografických činiteľov na jeho území. Najdôležitejším boli každoročné záplavy, ktoré bohato zúrodňovali údolie rieky a Egypt bol preto schopný produkovať nadbytok potravín. To dovoľovalo obyvateľstvu venovať viac času a zdrojov rozvoju kultúry, techniky a umenia. Obrábanie pôdy malo zásadný význam pre jednotlivcov a štát, pretože daň sa vyrubovala podľa veľkosti pôdy, ktorú platca dane vlastnil.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=361}}</ref> Hospodárenie na poliach záviselo na cykloch rieky. Egypťania rozoznávali podľa toho tri ročné obdobia: ''achet'' – obdobie záplav, ''peret'' – obdobie rozpuku a ''šemu'' – obdobie žní. Záplavy trvali od júna do septembra a zanechávali vrstvu bahna bohatého na minerály, ktorá bola ideálna pre rast obilia. Keď voda záplav opadla, začalo sa obdobie siatia a rozpuku, ktoré trvalo od októbra do februára. Roľníci zorali polia a zasiali zrno. Polia boli zavlažované priekopami a kanálmi. Egypťania museli dodávať vlahu z rieky, pretože pršalo len zriedka.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=514}}</ref> Od marca do mája roľníci žali kosákmi svoju úrodu, ktorú potom mlátili cepmi, aby oddelili zrno od slamy. Zrno zbavili pliev a to bolo pripravené na mletie. Múku potom použili alebo uskladnili na neskoršie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=506}}</ref> Starovekí Egypťania kultivovali [[pšenica|pšenicu]], [[jačmeň]] a niekoľko ďalších druhov obilnín, z ktorých robili dva najzákladnejšie produkty – chlieb a pivo.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=510}}</ref> Ľan, ktorý sa vytiahol zo zeme ešte pred kvitnutím, sa pestoval pre vlákna stonky rastliny. Vlákna sa rozdelili po dĺžke na jemnejšie a z nich sa tkali plátna a oblečenie. [[Šachor papyrusový|Papyrus]] rástol na brehoch Nílu. Z neho sa vyrábal [[papyrus (výrobok)|materiál]], na ktorý sa písalo a mohol sa uskladniť ako zvitok. Zelenina a ovocie rástli vo vyššie položených záhradách blízko obydlí a boli ručne zavlažované. Zo zeleniny konzumovali hlavne pór, cesnak, melóny, tekvice, strukoviny, hlávkový šalát a okrem nich aj hrozno, z ktorého tiež robili víno.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|Sst=577, 630}}</ref> ==== Zvieratá ==== [[Image:Maler der Grabkammer des Zeserkerêsonb 004.jpg|thumb|Nástenná scéna s porážkou statku z hrobky [[TT38]] pisára Džeserkareseneba (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]]Starovekí Egypťania verili, že vyrovnaný vzťah ľudí a zvierat je základným prvkom vesmírneho poriadku a že ľudia, zvieratá a rastliny sú súčasťami jedného celku.<ref name="strouhal-1989_117">{{harvbz|Strouhal|1989|St=117}}</ref> Domáce a divé zvieratá boli dôležitým zdrojom duchovnej a telesnej obživy pre Egypťanov. Hovädzí dobytok bol najdôležitejšou časťou statku. Štát vyberal dane pri pravidelnom sčítavaní dobytka a veľkosť stáda odrážala dôležitosť a prestíž panstva alebo chrámu, ktorý ho vlastnil. Súčasťou staroegyptského stáda boli okrem hovädzieho dobytka aj ovce, kozy a svine. Hydinu ako kačky, husi alebo holuby chytali do sietí a chovali na hospodárstvach, kde ich vykrmovali cestom.<ref name="manuelian-1998_381">{{harvbz|Manuelian|1998|St=381}}</ref> Níl bol zdrojom množstva rôznych druhov rýb. Včely boli domestikované približne v Starej ríši a vďaka nim Egypťania mali med a vosk.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=409}}</ref> Somáre a voly sa používali ako ťažné zvieratá, ich pomocou Egypťania orali a siali polia. Porážka kŕmneho vola bola dôležitou súčasťou obetného rituálu. Kôň do Egypta prišiel až s [[Hyksósi|Hyksósmi]] v Druhom prechodnom období a ťava, ktorú Egypťania poznali už počas Novej ríše, sa začala pomaly využívať na prácu v Neskorom období.<ref name="manuelian-1998_381" /> Psi, mačky a opice boli bežné domáce zvieratá v obydliach starovekých Egypťanov. Exotickejšie tvory dovážané spoza hraníc obyčajne z Afriky, ako napr. levy, boli vyhradené príslušníkom kráľovskej rodiny. [[Herodotos]] uvádza, že Egypťania sú jediným národom, ktorý zdieľa svoje obydlia so svojimi zvieratami.<ref name="strouhal-1989_117" /> Počas celého obdobia staroegyptských dejín bolo uctievanie božstiev prostredníctvom zvierat veľmi rozšírené, napr. bohyňu [[Bastet]] uctievali v podobe mačky, alebo boha [[Thovt]]a ako ibisa. Takéto zvieratá boli chované vo veľkých skupinách pre neskoršie rituálne obetovanie.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=229}}</ref> === Prírodné zdroje === [[Image:Aswan, Egypt UnfinishedObeliskAtQuarry 2007jan15. 98 byDanielCsorfoly.JPG|thumb|Nedokončený obelisk v aswánskom vápencovom lome]]{{Hlavný článok|Ťažba nerastov v starovekom Egypte}} Územie Egypta je bohaté na ložiská stavebného a dekoratívneho kameňa, medi, olovnatých rúd, zlata a polodrahokamov. Tieto prírodné zdroje umožňovali Egypťanom stavať veľké stavby, tesať sochy, vyrábať praktické nástroje a módne šperky.<ref>{{harvbz|Greaves|1929|St=123}}</ref> Balzamovači používali pri mumifikácii soli z [[Wádí Natrun]], z ktorého dovážali aj [[sadrovec]].<ref>{{harvbz|Lucas|1962|St=413}}</ref> Rudonosné formácie boli dostupné vo vzdialených nehostinných údoliach Východnej púšte a na Sinaji. Tak odľahlé lokality vyžadovali veľké štátne expedície. Bohaté zlaté bane sa nachádzali v Núbii a sú zachytené na prvej známej mape. [[Wádí Hammamát]] bol významným zdrojom [[granit]]u, [[pieskovec|pieskovca]] (droby) a zlata. [[Silicit]] (pazúrik) bol prvým materiálom zbieraným a využívaným pre výrobu nástrojov. [[Pästný klin]] z pazúriku je prvým dôkazom osídlenia údolia Nílu. Nástroje sa vyrábali tak, že minerálne hrudy boli opracované starostlivým štiepaním do ostria alebo hrotu. Pazúrikové prvky sa používali aj v čase, keď už bola známa meď.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=28}}</ref> Starovekí Egypťania boli jednými z prvých, ktorí začali používať minerály v kozmetike, napr. [[síra|síru]].<ref>{{harvbz|Hogan|2011}}</ref> Egypťania ťažili olovnatú rudu [[galenit]] v [[Gebel Rosas]] na výrobu oloviek k sieťam, závaží, olovníc a malých figúrok. Meď bola najdôležitejším kovom na výrobu nástrojov a tavila sa v peciach z [[malachit]]ovej rudy zo Sinaja.<ref>{{harvbz|Scheel|1989|St=14}}</ref> Zlato sa získavalo tak, že sa z usadených vrstiev vymývali [[nugeta|nugety]], alebo pomocou prácnejšieho drvenia a vymývania zlatonosného [[kvarcit]]u. Železné ložiská v Hornom Egypte sa začali využívať až v Neskorom období.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=166}}</ref> Kvalitný stavebný kameň bol v Egypte hojný. [[Vápenec]] sa ťažil pozdĺž celého nílskeho údolia, granit v [[Aswán (mesto v Egypte)|Aswáne]], bazalt a pieskovec vo Východnej púšti v suchých korytách. Ložiská dekoratívneho kameňa ako napr. [[Porfýr (subvulkanická hornina)|porfýru]], [[droba (hornina)|droby]], [[alabaster|alabastru]] alebo [[karneol]]u sa nachádzali tiež vo Východnej púšti a boli vyhľadávané už pred 1. dynastiou. Počas grécko-rímskeho obdobia sa vo [[Wádí Sikait]] ťažil [[smaragd]] a vo [[Wádí el-Hudi]] [[ametyst]].<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=51}}</ref> === Obchod === [[Image:Relief of Hatshepsut's expedition to the Land of Punt by Σταύρος.jpg|thumb|Rieliéf s vyobrazením členov obchodnej výpravy kráľovnej Hatšepsut do krajiny Punt. Vojaci nesú zelené vetvy a sekery. (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]{{Hlavný článok|Obchod v starovekom Egypte}} Starí Egypťania obchodovali so susedmi, aby získali vzácne exotické komodity, ktoré nebolo možné nájsť v Egypte. V preddynastickom období začali obchodovať s [[Núbia|Núbiou]] kvôli zlatu a [[kadidlo|kadidlu]]. Obchodovali aj s [[Palestína (územie)|Palestínou]] o čom svedčia džbány na olej palestínskeho štýlu, nájdené v hroboch panovníkov [[1. dynastia Egypta|1. dynastie]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=72}}</ref> Je známa staroegyptská kolónia v južnom [[Kanaán (biblické územie)|Kanaáne]], datovaná tesne pred začiatok 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Porat|1992|Sst=433 – 440}}</ref> Faraón [[Narmer]] vlastnil egyptskú keramiku vyrobenú v Kanaáne.<ref>{{harvbz|Porat|1986|Sst=109 – 129}}</ref> Egypt najneskôr od [[2. dynastia Egypta|2. dynastie]] získaval obchodom s [[Byblos|Byblom]] dôležité kvalitné drevo, ktoré sa v Egypte nevyskytovalo. Obchod s ríšou [[Punt (staroveký Egypt)|Punt]] od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] prinášal zlato, aromatickú živicu, [[eben]], [[slonovina|slonovinu]] a divé zvieratá ako paviány a ďalšie druhy opíc.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=322}}</ref> Egypt bol závislý od obchodu s [[Anatólia|Anatóliou]] hlavne kvôli cínu a medi, pretože obe suroviny boli potrebné na výrobu [[bronz]]u. Bol záujem o [[Lapis lazuli|lapis lazuri]], ktorý bol dovážaný až z ďalekého [[Afganistan]]u. Obchod so susedmi okolo [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], ako bolo [[staroveké Grécko|Grécko]] alebo [[Kréta]], prinášal medzi mnohými komoditami aj [[olivový olej]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=145}}</ref> Egypt vyvážal za suroviny a luxusný tovar na oplátku najmä obilie, zlato, plátno a papyrus a spolu s tým aj hotové výrobky, napr. sklenené a kamenné predmety.<ref>{{harvbz|Harris|1990|St=13}}</ref> == Jazyk == {{Hlavný článok|Staroegyptčina}} Staroegyptský jazyk patrí do severnej [[afroázijské jazyky|afroázijskej (semitskohamitskej) jazykovej vetvy]], je blízky [[berberské jazyky|berberským]] a [[semitské jazyky|semitským jazykom]].<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|St=2137}}</ref> Má po [[sumerčina|sumerskom jazyku]] druhú najdlhšiu históriu, písalo sa ním približne od roku 3200 pred Kr. po stredovek a ako hovorový jazyk sa používal ešte v 18. storočí po Kr.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=169}}</ref> === Vývoj === [[Image:Edwin Smith Papyrus v2.jpg|thumb|Papyrus Edwina Smitha v hieratickom písme približne z roku 1600 pred Kr.]]Staroegyptčina mala niekoľko fáz: stará egyptčina v ranodynastickom období a Starej ríši, stredná egyptčina (klasická) Prvého a Druhého prechodného obdobia a Strednej ríše, neskorá egyptčina (novoegyptčina) používaná počas Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia, démotická (ľudová) v Neskorom období až 4. storočí po Kr. a koptská egyptčina od 3. storočia po Kr. dodnes.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=161}}</ref><ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|Sst=167 – 168}}</ref> Egyptské texty pred koptskou fázou nenesú stopy po dialektických rozdieloch.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=162}}</ref> Egyptčina bola v začiatkoch svojho vývoja syntetickým jazykom, postupne sa však stávala viac analytickým. V neskorej egyptčine sa objavil predložkový dokonavý a nedokonavý člen, ktorý nahradil ohýbacie prípony. Zmenil sa aj slovosled [[vetný člen|vetných členov]]: z poradia [[prísudok]]–[[podmet]]–[[predmet (jazykoveda)|predmet]] na podmet–prísudok–predmet.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|Sst=2137 – 8}}</ref> Staroegyptské hieroglyfy, hieratické a démotické písmo bolo postupne nahradené fonetickou [[koptská abeceda|koptskou abecedou]]. [[Koptčina]] sa stále používa v [[liturgia|liturgii]] [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej ortodoxnej cirkvi]] a jej stopy je možné nájsť aj v modernej [[egyptská arabčina|egyptskej arabčine]].<ref>{{harvbz|Vittman|1991|Sst=197 – 227}}</ref> === Hlásky a stavba === [[Image:Unas Pyramidentexte det1.jpg|thumb|Úryvok hieroglyfického zápisu ''Textu pyramíd'' z pohrebnej komory [[Venisova pyramída|Venisovej pyramídy]] (5. dynastia, Sakkára)]]Staroveká egyptčina mala 25 [[spoluhláska|spoluhlások]], príbuzné spoluhláskam z iných afroázijských jazykov, vrátane [[Faryngálny konsonant|faryngálnych]] a [[emfatický konsonant|emfatických konsonantov]], prízvučných a neprízvučných [[frikatíva|frikatív]] a prízvučných a neprízvučných [[afrikáta|afrikát]]. Mala tri krátke a tri dlhé samohlásky, ktoré sa v Neskorom období rozrástli do deviatich.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995a|St=46}}</ref> Jednoduché slovo sa skladalo z dvoj- alebo trojhláskového koreňa tvoreného spoluhláskami alebo [[polosamohláska]]mi, rovnako ako pri semitských a berberských jazykoch. Príponami boli odvodzované slová a časovanie slovies bolo zhodné s osobou. Napr. trojhláskový koreň {{cjz|egy|''sḏm''}} bol sémantickým jadrom slova „počuť“. Jeho základným časom bolo {{cjz|egy|''sḏm''|„on počuje“}}. Ak podmet bolo podstatné meno, prípony sa nepridávali k prísudku:<ref>{{harvbz|Loprieno|1995a|St=74}}</ref> {{cjz|egy|''sḏm hm.t''|„žena počuje“}}. Prídavné mená sa odvodzovali z podstatných mien spôsobom podobným [[nisba|nisbe]] v arabčine.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=175}}</ref> Poradie slov v slovesných a adjektívnych vetách bolo prísudok–podmet a pri nominálnych a adverbiálnych vetách podmet–prísudok.<ref>{{harvbz|Allen|2000|Sst=67, 70, 109}}</ref><ref>{{harvbz|Loukota|2011|Sst=119 – 131}}</ref> Podmet sa mohol presunúť na začiatok vety ak bol dlhší a nasledovalo za ním vzťažné zámeno.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|St=2147}}</ref> Slovesá a podstatné mená boli negované časticou {{cjz|egy|''n''}}, {{cjz|egy|''nn''}} sa používalo pri adverbiálnych a adjektívnych vetách (zápor s genitívnou spojkou).<ref>{{harvbz|Loukota|2011|St=121}}</ref> [[Prízvuk]] bol na poslednej alebo predposlednej [[slabika|slabike]], ktorá mohla byť otvorená (KV) alebo zatvorená (KVK).<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=173}}</ref> === Písmo === {{Hlavný článok|Egyptské hieroglyfické písmo|Hieratické písmo|Démotické písmo}} [[Image:Rosetta Stone BW.jpeg|thumb|Rosettská doska (okolo 196 pred Kr.) stála na počiatku rozlúštenia egyptského hieroglyfického písma.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=13}}</ref>]][[Egyptské hieroglyfické písmo|Hieroglyfické písmo]] je známe už približne z roku 3000 pred Kr. a zahrňuje stovky symbolov. Znak môže vyjadrovať slovo, slabiku, hlásku alebo [[determinatív]], ktorý sa nevyslovoval. Rovnaký symbol sa mohol v písme použiť na rôznych miestach v rôznych súvislostiach. Hieroglyfy boli formálne písmo, ktoré sa používalo na kamenných monumentoch a v hrobkách. Jednotlivé znaky mohli byť stvárnené v detailoch dosahujúcich úroveň samostatného umeleckého diela. Pisári pri každodennej práci používali rýchlejšiu a jednoduchšiu kurzívnu formu, ktorá sa nazýva [[hieratické písmo]]. Hieroglyfický text mohol byť orientovaný podľa potreby (obyčajne sprava doľava), hieratické texty boli písané vždy sprava doľava v riadkoch. Časom sa rozšírila novšia [[démotické písmo|démotická forma]] a prebrala funkciu každodenného písma. Na [[Rosettská doska|Rosettskej doske]] je spolu s gréckym textom uverejnená práve jeho formálna hieroglyfická a bežná démotická verzia.<ref>{{harvbz|Lopertino|1995a|Sst=10 – 26}}</ref> Približne v 1. storočí pred Kr. sa začala používať paralelne vedľa démotického písma [[koptské písmo|koptská abeceda]]. Tú tvorila rozšírená [[grécke písmo|grécka abeceda]] o niekoľko démotických znakov.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=7}}</ref> Hieroglyfické písmo sa používalo pri slávnostných príležitostiach až do 4. storočia po Kr., ku koncu jeho histórie ho vedelo čítať už len niekoľko kňazov. Po presadení zákazu všetkých náboženstiev okrem [[kresťanstvo|kresťanstva]] bolo tradičné niekoľkotisícročné egyptské náboženské zriadenie rozpustené a znalosť hieroglyfov sa stratila. Pokusy o jeho rozlúštenie sú známe už z byzantského<ref>{{harvbz|Lopertino|2004|St=166}}</ref> a neskôr islamského obdobia.<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=164}}</ref> Ale až v roku 1822, rok po objavení Rosettskej dosky, [[Thomas Young]] a [[Jean-François Champollion]] rozlúštili takmer celé hieroglyfické písmo.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=8}}</ref> === Literatúra === {{Hlavný článok|Staroegyptská literatúra}} Staroegyptský text sa prvýkrát objavil na štítkoch výbavy v kráľovských hroboch ranodynastického obdobia. Za písomné zaznamenávanie informácií zodpovedali pisári, ktorí pracovali v inštitúcii nazývanej ''peranch'' („dom života“ – archív). V neskoršom období ''peranch'' zahrňoval kancelárie, knižnice („domy kníh“), laboratóriá a observatóriá.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=235}}</ref> Niektoré z najznámejších diel staroegyptskej literatúry, ako napr. ''Texty pyramíd'' alebo ''Texty rakiev'', boli napísané v klasickej staroegyptčine. Obdobie tejto jazykovej fázy trvalo približne do roku 1300 pred Kr. Neskorá staroegyptčina sa používala v období od Novej ríše. Je možné ju nájsť v oficiálnych dokumentoch [[19. dynastia Egypta|19.]] a [[20. dynastia Egypta|20. dynastie]], ľúbostnej poézii a textoch príbehov, rovnako ako v démotických a koptských textoch. V literatúre tohto obdobia sa objavili nové formy: pohrebný životopis, ako napr. Harchufov a Veniho, alebo ''sebajt'' (ponaučenie), ktoré malo úlohu vysvetliť učenie a návody slávnych a vznešených postáv histórie. Napr. ''Ipuetov papyrus'' (P. Leiden I 344) je zbásnený nárek nad prírodnou katastrofou a spoločenskou revolúciou. ''[[Sinuhetov vlastný životopis]]'', ktorý bol napísaný počas Strednej ríše, je klasickým dielom staroegyptskej literatúry.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=11}}</ref> ''Westcartov papyrus'' (P. Berlin 3033), nazývaný aj ''Ponaučenie princa Džedefhora'', z rovnakého obdobia podáva príbehy o korupcii a skazenosti kňazov, ktoré rozprávajú synovia faraóna [[Chufu]]a svojmu kráľovskému otcovi.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=215}}</ref> ''Amenemopovo ponaučenie'' sa pokladá za majstrovské dielo starovekej blízkovýchodnej literatúry.<ref>{{harvbz|Day|Gordon|Williamson|1998|St=23}}</ref> Postupne ako končilo obdobie Novej ríše, pribúdalo stále viac populárnych diel napísaných bežným jazykom, napr. ''Venamonov príbeh'' a ''Aniho ponaučenie''. Text podáva príbeh aristokrata, ktorého okradnú počas cesty do [[Libanon]]u za obchodom s cédrovým drevom a o jeho návrate do Egypta. Približne od roku 700 pred Kr. sa začínajú objavovať príbehy a ponaučenia písané, podobne ako osobné a obchodné záznamy, v démotickom písme a démotickou staroegyptčinou, napr. populárna náučná ''Zbierka Anchšešonkovych výrokov''. Veľa textov v démotčine pochádzajúcich z grécko-rímskeho obdobia bolo v skutočnosti napísaných skôr, keď bol Egypt silnou a nezávislou ríšou, ktorej vládol slávny panovník, akým bol napr. [[Ramesse II.]]<ref>{{harvbz|Lichtheim|1980|St=159}}</ref> == Kultúra == === Denný život === [[Súbor:Maler der Grabkammer des Sennudem 001.jpg|náhľad|250px|Egyptský roľník s pluhom zo Sennedžemovej hrobky [[TT1]] (19. dynastia, Dejr el-Medína)|left]][[Image:Tomb of Nakht (8).jpg|thumb|Každodenné zamestnania zobrazené na maľbách v hrobke [[TT52]] Amonovho astronóma Nachta (18. dynastia)]][[Image:Female topless egyption dancer on ancient ostrakon.jpg|thumb|Egyptská tanečníčka zobrazená na ostrake (19. dynastia, Turínske múzeum,)]]Väčšina Egypťanov bola roľníkmi pripútanými k pozemku a vo svojom príbytku bývali len s najbližšou rodinou. Domy boli stavané z nepálených tehál, aby interiér ostával chladný aj počas horúceho dňa. Každý dom mal kuchyňu s otvorenou strechou, kamenným mlynom na obilie a malou pecou na pečenie chleba.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=401}}</ref> Steny boli natreté na bielo a mohli byť pokryté farbenými textilnými závesmi. Na dlážke ležala trstinová rohož a na nej mobiliár, ktorý tvorili drevený stôl, stoličky a posteľ odsadená od podlahy.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=403}}</ref> Hygiena a zovňajšok boli pre starých Egypťanov dôležité súčasti života. Väčšina sa kúpala v Níle a používala kašovité mydlo zo zvieracieho tuku a kriedy. Ľudia si kvôli čistote holili celé telo. Nepríjemné telesné pachy potláčali voňavkami a aromatickými olejmi, ktoré zároveň zjemňovali pokožku.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=405}}</ref> Oblečenie bolo jednoduché, vyrobené z bieleného kusu plátna. Muži aj ženy z vyšších vrstiev nosili parochňu, šperky a kozmetické doplnky. Deti chodili nahé až do 12. roku. Potom boli muži obrezaní a oholili im hlavu. Matky boli zodpovedné za opatrovanie a výchovu detí, muži za rodinný príjem.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=406 – 7}}</ref> Egypťania si v priebehu histórie vybudovali kultúrne bohatstvo, ktorého súčasťou bolo množstvo sviatkov a slávností sprevádzaných hudbou a tancom. Hudba a tanec boli populárne formy zábavy pre tých, ktorí si ich mohli dovoliť. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili [[flauta|flauty]] a [[harfa|harfy]], neskôr sa rozšírili aj nástroje podobné [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbkam]], [[hoboj]]om a [[píšťala (hudobný nástroj)|píšťalám]]. Počas Novej ríše sa hralo na zvoncoch, [[Činely|čineloch]], [[tamburína]]ch, [[bubon (hudba)|bubnoch]] a ázijských [[lutna|lutnách]] a [[lýra (starogrécky nástroj)|lýrach]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/furniture/music.html Music in Ancient Egypt]}}</ref> [[Sistrum]] bol jednoduchý hudobný nástroj patriaci medzi [[perkusie]], ktorý sa používal pri náboženských rituáloch. Starovekí Egypťania sa vo voľnom čase venovali rôznym aktivitám, vrátane hier a hudby. Napr. ''senet'' bola stolová hra, pri ktorej sa na hracej doske rôzne ťahali figúrky. ''Meneh'' bola podobná hra s kruhovou doskou. Medzi deťmi bolo obľúbené žonglovanie, loptové hry a zápasenie, ktoré je doložené nástennými maľbami z [[Beni Hasan]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=126}}</ref> Zámožných Egypťanov bavil aj lov a člnkovanie. Vďaka vykopávkam dediny remeselníkov v [[Dejr el-Medína|Dejr el-Medíne]] máme dnes relatívne dobre zdokumentovaný staroveký komunitný život v časovom rozsahu štyroch storočí. Nejestvuje porovnateľná lokalita, kde by bola preskúmaná v podobnom detaile organizácia, sociálne vzťahy a pracovné a životné podmienky jednotlivých obyvateľov a celej komunity, ako je v tomto prípade.<ref>{{harvbz|Edwards|Gadd|Hammond|Sollberger|1973|St=380}}</ref> === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Staroegyptská kuchyňa}} Súčasná moderná egyptská kuchyňa si zachováva niektoré nápadné podobnosti so starovekou, nepočítajúc nápoje obsahujúce alkohol. Základom stravy bol [[chlieb]] a [[pivo]], doplnené zeleninou akou je [[cesnak cibuľový|cibuľa]] a [[cesnak kuchynský|cesnak]], alebo ovocím ako [[datle]] a [[figa|figy]]. [[Víno]] a mäso konzumovali všetci obyvatelia hlavne počas sviatočných dní, vyššia spoločenská vrstva častejšie. Ryby, mäso a hydinu buď nakladali do soli alebo sušili, pripravovali ich dusením alebo pečením na rošte.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=399 – 400}}</ref> === Odievanie === [[Image:P1060918 Louvre antiquité egyptiennes corps de femme rwk.JPG|thumb|Ženské torzo z amarnského obdobia (18. dynastia), niekedy uvádzané aj ako torzo kráľovnej [[Nefertiti]], manželky faraóna Achnatona]]Egyptský odev zostal po celé storočia nezmenený. Ako celok, tak aj časti boli do detailov premyslené a celé jeho usporiadanie bolo veľmi vyvážené. Často sa používali geometrické tvary, najmä trojuholník. Odev bol prispôsobený podmienkam, v ktorých jeho nositelia žili. Prvoradou bola funkčnosť, až potom ozdobnosť. Mužský a ženský odev boli presne určené. V období Starej a Strednej ríše nosili muži len jednoduchú bedrovú zásterku. Slúžila ako pracovný odev, časom sa však z nej stal komplikovaný kus oblečenia. Samotná zásterka sa nezmenila, len sa začala jemne riasiť a zdobiť farebnými pásmi. Ženský odev bol z tesne priliehavého plátna, tvoriaceho akýsi obal okolo celej postavy (neskôr nazývaný ''kalasiris''). Odev sa delil na úzku sukňu siahajúcu do polovice lýtok, ktorá bránila v chôdzi, a na [[živôtik]] s dvoma širokými ramienkami. Oproti neskorším obdobiam sa rozdiely medzi spoločenskými vrstvami vyjadrovali len šperkami a zdobením šiat. Vidno to najmä na maľbách, kde popri odievaní bola pevne stanovená aj farba pleti postáv – muži sa zobrazovali zásadne s hnedočervenou pleťou, aby na nich vynikla belosť zásterky, a ženy a otroci mali vždy žltú farbu pleti. Ideálna žena bola v tomto období vysoká, plochá, štíhla, s úzkymi bokmi a širokými ramenami. Odev bol založený na kontraste farieb a materiálov, pričom šaty mali väčšinou biely základ a farebné zdobenie. K celkovému výzoru žien i mužov patrilo aj líčenie zvýrazňujúce oči, obočie a ústa a nosenie bohatých čiernych parochní.<ref name="watterson-2005" /> Luxusnejší a farebnejší odev sa objavuje až v období Novej ríše, keď sa pôvab stal povinnosťou a pravidlom, a odevy dovtedy nosené len ženami (ako ''kalasiris'') začali nosiť i muži. Taktiež sa začala objavovať nová časť oblečenia – vrchný plášť v podobe šálu, ktorá bola nariasený a prekrížený na živôtiku, a tým vytváral aj krátke rukávy. Sukňa sa predĺžila a dostala zvonový strih. Pôvodné trojuholníkové tvary ostali, no miesto geometrického významu sa stali štylizáciou lotosového kvetu.<ref name="watterson-2005" /> Neodmysliteľnou súčasťou módy boli aj šperky. V Egypte znikli všetky typy šperkov ako ich dnes poznáme: prstene, náušnice, brošne, náramky i čelenky. Boli vytvárané cizelovaním, tepaním alebo rytím, vo veľkej obľube bolo používanie pravých i umelých drahokamov.<ref name="watterson-2005" /> === Architektúra === {{Hlavný článok|Architektúra starovekého Egypta}} [[Image:Temple hatchepsout.jpg|thumb|Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Medzi výtvory staroegyptskej architektúry patria niektoré najznámejšie stavby antického sveta: [[nekropola pri Gíze|pyramídy v Gíze]] alebo [[Karnak|chrámy v Karnaku]]. Stavebné projekty boli organizované a financované štátom, hlavne pre náboženskú alebo pamätnú funkciu, a panovník nimi upevňoval moc svojho úradu. Starovekí Egypťania boli zruční stavebníci, ktorí používali jednoduché ale účinné nástroje, a dokázali so starostlivosťou a presnosťou postaviť veľké kamenné objekty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|Sst=94 – 7}}</ref> Domáce obydlia roľníkov, rovnako ako elity, boli z materiálu s dočasnou trvanlivosťou, najmä z nepálenej tehly a dreva. Roľníci žili v jednoduchých domoch, paláce vyššej spoločenskej vrstvy boli obydlia so zložitejšou štruktúrou. Ich vzácne pozostatky z Novej ríše, akými sú nálezy z [[Malkata|Malkaty]] alebo [[Amarna|Amarny]], ukazujú bohato zdobené steny a podlahy s výjavmi ľudí, vtákov, jazier, božstiev alebo geometrických obrazcov.<ref>{{harvbz|Badawy|1968|St=50}}</ref> Dôležité stavby ako chrámy alebo hrobky, ktoré mali stáť večne, boli postavené namiesto tehál z kamenných blokov. Architektonické prvky niesli prírodné domáce motívy rastlín [[šachor papyrusový|papyrus]]u alebo [[lekno egyptské|lotos]]u. Tento spôsob stvárnenia architektúry sa prvýkrát objavil s [[Necerichet]]ovou [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre|Stupňovitou pyramídou v Sakkáre]], ktorá je dnes najstaršou známou stavbou z opracovaného kameňa. Dnes najstaršie známe chrámy, napr. v Gíze, pozostávali z jednoduchej uzatvorenej siene – [[svätyňa|svätyne]], so strešnou doskou, ktorú podopierali stĺpy. V Novej ríši architekti pridali [[pylón]], otvorené nádvorie a uzatvorenú [[stĺpová sieň|stĺpovú sieň]] pred vstupom do chrámovej svätyne, ktorá patrila do štandardnej dispozície ešte aj v grécko-rímskom období.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/temple/typestime.html Types of temples in ancient Egypt]}}</ref> Hypostyl v [[Karnak]]u pozostáva z radov úzkych stĺpov, ktoré podopierajú stropné preklady. Medzi najstarší a najrozšírenejší funerálny architektonický typ v Starej ríši patrila [[mastaba]]. Mala obdĺžnikový pôdorys s plochou strechou a bola postavená z nepálenej tehly a kameňa, pod ktorou sa nachádzala šachta s pohrebnou komorou. Stupňovitá pyramída v Sakkáre je v skutočnosti veľká mastaba, ktorá má na streche základného objektu navŕšené ďalšie v pôdoryse zmenšujúce sa stupne. [[Egyptské pyramídy|Pyramídy]] sa stavali hlavne počas Starej a Strednej ríše. Neskorší panovníci tento druh pohrebného objektu opustili a nahradili ich skalnými hrobkami, ktoré neboli tak nápadné.<ref>{{harvbz|Dodson|1991|St=23}}</ref> Panovníci kušitskej [[25. dynastia Egypta|25. dynastie]] si tiež stavali hrobky v tvare pyramíd. Ležia na území dnešného Sudánu.<ref name="mokhtar-1990_161&nbsp;–&nbsp;163" /><ref name="emberling-2011_9&nbsp;–&nbsp;11" /><ref name="silverman-1997_36&nbsp;–&nbsp;37" /> === Umenie === [[Image:Tomb of Nakht - three musicians.png|thumb|Tri hudobníčky na nástennej maľbe v hrobke [[TT52]] pisára Nachta (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]][[Image:Nofretete Neues Museum.jpg|thumb|Busta kráľovnej [[Nefertiti]] (18. dynastia, amarnské obdobie, Berlín)]]{{Hlavný článok|Umenie starovekého Egypta}} Umenie v starovekom Egypte podliehalo idealizácii, ktorá súvisela s jeho previazanosťou s náboženským životom. Hoci umelci boli považovaní iba za remeselníkov, dostávalo sa im väčšej úcty, pretože ich diela mali moc pretrvať večne a sprostredkovávali kontakt so svetom bohov. Egypťania verili, že umelecké predmety, obzvlášť sochy, tým, že boli vytvorené, sa stávajú živými a prislúcha im patričná nadprirodzená moc. Preto dostávala každá socha svoje meno, tak ako živá osoba, ktorú reprezentovala na tomto svete. V egyptských hrobkách jestvovala špeciálna komora – [[serdáb]], určená pre sochu jej majiteľa. V tejto soche podľa Egypťanov sídlilo ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'', keď sa vracalo do hrobu odpočívať.<ref name="watterson-2005" /> Starovekí Egypťania vytvárali funkčné umenie. Umelci počas obdobia trvajúceho viac ako 3500 rokov striktne dodržiavali umelecké formy a ikonografiu vyvinutú počas Starej ríše. Zabránili tým prieniku cudzích prvkov a vnútorným zmenám.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=29}}</ref> Tieto umelecké štandardy ako jednoduché čiary, tvary a farebné plochy kombinované s charakteristickou plošnou projekciou postáv, v ktorej nebolo miesta pre hĺbku zobrazovanej scény, vytvorili [[kompozícia (výtvarné umenie)|kompozíciu]] so zmyslom pre poriadok a rovnováhu. Zobrazenia a texty sa v chrámoch, hrobkách, rakvách, na [[stéla]]ch a sochách vzájomne prepletali. Napr. [[Narmerova paleta]] zobrazuje postavy, ktoré je možné zároveň čítať ako hieroglyfy.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=21}}</ref> Staroegyptské umenie slúžilo dôsledne a jednoznačne politickému a náboženskému účelu prostredníctvom prísnych pravidiel štylizácie a symbolizmu.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=12}}</ref> [[Sochárstvo v starovekom Egypte|Staroegyptskí sochári]] používali kameň pre špičkové diela a drevo ako jeho lacnejšiu a ľahšiu alternatívu. Farebné pigmenty sa získavali z minerálov, napr. zo železných rúd červený a okrový pigment, z medených rúd modrý a zelený, zo sadzí alebo dreveného uhlia čierny a z vápenca biely. Farbivá sa miešali s arabskou gumou do hmoty, ktorá sa lisovala do koláčov. Tie mohli neskôr zarobiť s vodou a pripraviť na použitie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=105}}</ref> Egypťania pomocou reliéfov zaznamenávali víťazstvá v bitkách, kráľovské dekréty a náboženské scény. Bežné obyvateľstvo malo prístup k drobnému pohrebnému umeniu, napr. k ''[[vešebt]]om'' alebo zvitkom umelecky stvárnených náboženských textov, o ktorých verili, že ich dokážu ochrániť po smrti na druhom svete.<ref name="james-2005_122">{{harvbz|James|2005|St=122}}</ref> Počas Strednej ríše sa stali obľúbenou súčasťou pohrebnej výbavy drevené alebo hlinené modely výjavov z každodenného života. Pravdepodobne vyjadrovali snahu zosnulého opakovať tieto scény alebo činnosť aj v záhrobí. Modely zobrazujú robotníkov, domy, lode alebo formácie vojska a sú to pravdepodobne zmenšeniny ideálneho posmrtného života.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=74}}</ref> Hoci na hrobových maľbách vidíme, že umelci v starovekej ríši dokázali veľmi živo zobrazovať témy každodenného života, ich diela sú štylizované. Obzvlášť v prípade panovníkov a bohov podliehali témy prísnej strnulosti, akú vyžadovala formalita udalostí. Ľudia boli zobrazovaní vždy z profilu, s oboma ramenami viditeľnými a trupom stáčajúcim sa z en-face do profilu. Osoby boli vždy zobrazované v strednom alebo mladom veku a s istou dávkou idealizácie, tak ako mali byť zachované pre večnosť. Rozmery ľudí nezodpovedali skutočnosti, ale ich relatívnej dôležitosti – dôležitejší bohovia boli kreslení väčší ako menej dôležití, faraóni väčší ako ich poddaní a významní členovia rodiny väčší ako deti, sluhovia a otroci. Farby používané v egyptskom sochárstve a maliarstve mali tiež presne určený symbolický význam. Perspektíva bola nahradzovaná vzájomným prekrývaním objektov alebo ich radeniu nad seba. Čím vyššie bol objekt umiestnený, tým ďalej sa z hľadiska perspektívy nachádzal. Na niektorých hlinených črepoch, ktoré maliari používali ako skicáre, však máme zachované postavy načrtnuté realisticky a s perspektívou. Scény, ktoré nasledovali za sebou, boli radené vodorovne v tzv. registroch, pričom ich zvyčajne bolo nad sebou umiestnených niekoľko.<ref name="watterson-2005" /> Staroegyptský umelecký štýl aj napriek svojej výraznej súrodosti vykazoval rozdiely v detailoch, ktoré boli prejavom zmien kultúrnych alebo politických nálad. Po invázii Hyksósov v Druhom prechodnom období sa v meste Avaris (dnes Tell el-Dab’a) našli [[freska|fresky]] v [[minojská kultúra|mínojskom štýle]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=216}}</ref> Najvýznamnejším príkladom ako sa politickou situáciou menili umelecké výrazové prostriedky a formy je [[amarnské obdobie]], počas ktorého sa umelecký výraz radikálne zmenil ako odraz [[Achnaton]]ových revolučných náboženských myšlienok.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=149}}</ref> Tento štýl, ktorý je dnes známy ako amarnský, bol po Achnatonovej smrti rýchlo zotretý a nahradený tradičným výrazom.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=158}}</ref> === Náboženstvo === [[Image:Osiris E3751 mp3h8829-d.jpg|thumb|Detail sediacej sošky boha [[Usir]]a z bronzu a zlata (Neskoré obdobie, Louvre)]][[Image:Dendera Deckenrelief 03.JPG|thumb|Stropný reliéf [[heliopoliské Devätoro|heliopoliského Devätora]] (Dendera)]]{{Hlavný článok|Náboženstvo starovekého Egypta|Božstvá starovekého Egypta}} Viera v božské bytosti a posmrtný život bola v staroegyptskej civilizácii už od jej počiatkov. Kráľovská moc pramenila z božského práva panovníka. [[Božstvá starovekého Egypta|Staroegyptský panteón]] zapĺňali božstvá, ktoré vládli nadprirodzeným silám a mohli byť povolané na pomoc a ochranu. Bohovia ale neboli vždy ústretoví a podľa Egypťanov vyžadovali tiež uzmierovanie obetami a modlitbami. Zloženie panteónu sa stále menilo, kňazi sa ho však neusilovali žiadnym spôsobom organizovať a vytvárať z neho koherentný systém. Dokonca v niektorých prípadoch si náboženské legendy a príbehy protirečili.<ref>{{harvbz|James|2005|St=102}}</ref> Viaceré božské koncepty neboli brané ako rozporuplné, skôr boli chápané ako rôzne vrstvy mnohotvárnej skutočnosti.<ref>{{harvbz|Redford|2003|St=106}}</ref> Božské kulty boli uctievané v chrámoch spravovaných [[kňaz v starovekom Egypte|kňazmi]] na kráľov pokyn. Ústredným priestorom chrámu bola svätyňa s kultovou sochou. Chrámy neboli miestami verejnej úcty a zhromaždení, len zriedka počas určitých sviatkov v niektorých dňoch roku bola socha vynesená von z chrámu pre verejnú pobožnosť. Božská sféra bola obyčajne uzavretá vonkajšiemu svetu a vstupovať mohli len predstavitelia chrámu. Obyčajný človek mohol uctievať božstvo prostredníctvom sochy, ktorú mal vo svojom obydlí.<ref>{{harvbz|James|2005|St=117}}</ref> Od konca Novej ríše sa koncept kultu zmenil. Faraón už nebol jediný božský sprostredkovateľ medzi ľuďmi, nový náboženský zvyk umožňoval jednotlivcom priame uctievanie božstva. Výsledkom bol okrem iného systém orákulí, pomocou ktorého bola priamo ľuďom komunikovaná vôľa bohov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=313}}</ref> Egypťania verili, že každá ľudská bytosť sa skladá z fyzických a duchovných častí. Každý má okrem tela svoj tieň, ''[[ba (egyptská mytológia)|ba]]'' – osobnosť alebo dušu, ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'' – životnú silu a meno.<ref>{{harvbz|Allen|2000|Sst=79, 94 – 5}}</ref> Sídlom myšlienok a emócií nebol mozog ale srdce. Duchovné časti boli po smrti uvoľnené z tela a mohli sa naďalej pohybovať podľa vlastnej vôle. Potrebovali však ako svoj stály príbytok fyzické pozostatky, prípadne sochu, ktorá pozostatky nahradzovala. Konečným cieľom bolo spojenie ''ba'' a ''ka'', tým sa zosnulý stal „ospravedlneným“ a žil ako ''anch''. Musel však podstúpiť súd, pri ktorom sa jeho srdce vážilo s ''maat'' – pravdou. Ak jeho srdce bolo ťažšie ako ''maat'', mohol pokračovať vo svojom jestvovaní ako duchovná bytosť, inak bol zničený.<ref>{{harvbz|Wasserman|Faulkner|Goelet|von Dassow|1994|Sst=150 – 3}}</ref> Božský pôvod panovníka sa zdôvodňoval niekoľkými náboženskými konštrukciami, ktoré sa stali bežnou súčasťou každodenného života spoločnosti. Tradične bol stelesnením boha [[Hor (božstvo)|Hora]], vznášajúceho sa nad krajinou.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|Sst=51, 72}}</ref> Panovník bol od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] považovaný za syna boha [[Re (božstvo)|Rea]], slnečného božstva zosobňujúceho poriadok. Ako taký bol povinný udržovať na zemi ''maat'' – princíp pravdy, spravodlivosti a poriadku. Okrem iného to znamenalo zabezpečovať každoročne dostatočné nílske záplavy, na ktorých záviselo egyptské poľnohospodárstvo. Ako sa vyvíjali staroegyptské filozoficko-náboženské koncepty, boh Hor (a s ním aj panovník) sa stal synom boha [[Usir]]a. Hor nastúpil na kráľovský trón po pohrebe svojho zavraždeného otca a pomstení sa jeho vrahovi [[Sutech]]ovi. Podobne nový egyptský faraón mohol vykonávať svoj úrad až po pohrebe svojho predchodcu. Ako Hor mal navyše úlohu ochraňovať nílske údolie pred votrelcami zosobňovanými bohom Sutechom prichádzajúcim z púšte.<ref name="watterson-2005" /> === Pohrebné zvyky === {{Hlavný článok|Pohrebné zvyky v starovekom Egypte}} [[Image:Funeral of a Mummy on the Nile - Frederick Arthur Bridgman.jpg|thumb|Idealizovaný staroegyptský pohreb na obraze Fredericka Arthuta Bridgmana (19. storočie)]]Starovekí Egypťania si v priebehu dejín vytvorili zložitý systém pohrebných zvykov, ktorý, ako verili, potrebovali k zaisteniu večného života po svojej smrti. Podmienkou k úspešnému posmrtnému životu bolo zachované telo, vykonané pohrebné obrady a milodary, ktoré by zosnulý prijímal v záhrobí.<ref name="james-2005_122" /> Telá sa v obdobiach pred Starou ríšou ukladali do jám v púšti, v ktorých sa uchovali prirodzenou [[disikácia|disikáciou]]. Suché aridné podnebie bolo pre egyptské pohrebné zvyky veľmi výhodné, vďaka čomu sa mohli zachovať aj telá chudobných, ktorí si nemohli dovoliť nákladné mumifikačné procedúry. Zámožnejší Egypťania pochovávali mŕtvych do kamenných hrobiek a umelo ich mumifikovali. Súčasťou mumifikácie bolo vybratie vnútorných orgánov a obalenie tela do plátenných ovínadiel. Potom pripravené telo uložili do kamenného sarkofágu alebo drevenej rakvy. Od začiatku 4. dynastie niektoré časti tela ukladali osobitne do [[kanopa|kanop]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/ok.html Mummies and Mummification: Old Kingdom]}}</ref> Začiatkom Novej ríše najlepší mumifikačný postup trval 70 dní a zahŕňal vybratie orgánov, odstránenie mozgu cez nos a vysušenie tela soľami [[nátron]]u. Potom bolo telo zavinuté do plátna s amuletmi vkladanými pomedzi vrstvy. Nakoniec bolo uložené do dekorovanej truhly v tvare ľudskej postavy. Múmie z Neskorého obdobia boli ukladané do maľovaných obalov. V grécko-rímskom období mumifikačné zvyky upadli a dôraz sa viac kládol na vonkajší zjav zosnulého ako na samotné zachovanie jeho telesnej schránky.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/late.html Mummies and Mummification: Late Period, Ptolemaic, Roman and Christian Period]}}</ref> Pohreb bohatých Egypťanov obyčajne obsahoval väčšie množstvo luxusných predmetov, súčasťou všetkých pohrebov však boli milodary. Začiatkom Novej ríše sa v hrobovej výbave objavili zvitky posvätných kníh a sošky [[vešebt]]ov, ktoré predstavovali služobníkov mŕtveho na druhom svete.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/burialcustoms/shabtis.html Shabtis]}}</ref> Súčasťou pohrebu bol aj magický obrad oživenia zosnulého. Očakávalo sa, že príbuzní po pohrebe budú príležitostne prinášať potraviny do hrobky a modliť sa za nebožtíka.<ref>{{harvbz|James|2005|St=124}}</ref> Aj napriek dojmu z dokladov egyptskej kultúry, ktoré sú dnes k dispozícii, Egypťania neboli morbídne zaujatí smrťou. Na zvitkoch, reliéfoch a nástenných maľbách sa nachádzajú dôkazy o tom, ako si radi užívali život, osamote alebo pri spoločenských príležitostiach. Starí Egypťania boli už v staroveku známi svojím zmyslom pre humor.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|St=23}}</ref> == Vojsko == {{Hlavný článok|Staroegyptské vojsko}} [[Image:Ramesses II on chariot.png|thumb|Ramesse II. (19. dynastia)]]Armáda zodpovedala za obranu ríše proti vpádom cudzincov a mala za úlohu tiež udržať prevahu v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Chránila expedície na [[Sinajský polostrov]] v období Starej ríše a bojovala v občianskej vojne počas Prvého a Druhého prechodného obdobia. Starala sa o pevnosti pozdĺž dôležitých obchodných trás, akou bola napr. pevnosť na ceste na juh do Núbie neďaleko mesta [[Buhen]]. Niektoré pevnosti boli budované ako vojenské základne, napr. pevnosť pri Sile slúžila ako základňa pre operácie do Levanty. Počas Novej ríše armáda na príkaz niekoľkých faraónov zaútočila a nakoniec dobyla ríšu Kuš v Núbii a časť Levanty.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=245}}</ref> Súčasťou typického armádneho vybavenia boli luky so šípmi, kopije a štíty so zaokrúhlenými vrchmi, spevnené zvieracou kožou napnutou na drevenom ráme. Začiatkom Novej ríše za začal používať [[vojnový voz]], ktorý priviezli Hyksósi. Zbrane a pancier sa viac zdokonalil po zavedení bronzových prvkov. Štíty boli celé z dreva spevnené v strede bronzovou puklicou, kopije mali bronzový hrot. Staroegyptské vojsko prevzalo ázijskú sečnú zbraň [[chopeš]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=366 – 7}}</ref> Predpokladá sa na základe väčšiny vyobrazení, že faraón viedol vojsko do boja a stál na jeho čele. Je to pravdepodobné napr. v prípade faraóna [[Sekenenre Tao|Sekenenreho Taa]] a jeho synov, ktorí aktívne bojovali v stretoch s ázijskými Hyksósmi.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=96}}</ref> Jestvujú však aj opačné názory.<ref>{{harvbz|Shaw|2009}}</ref> Vojakov odvádzali z bežnej populácie, no už počas Novej ríše a hlavne v neskôr vojsko tvorili [[žoldnier]]i z Núbie a Líbye.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=400}}</ref> == Technika, medicína, matematika a astronómia == [[Image:Cosmetics case Egypt.jpg|thumb|Kozmetická súprava z fajansy a dreva (18. dynastia, Berlín)]]Egypťania dosiahli v technike, medicíne a matematike relatívne vysoký štandard produkcie a majstrovstva. Kládli veľký dôraz na skúsenosť, možno vôbec ako prví v dejinách. Svedčia o tom nálezy zvitkov ''[[Papyrusu Edwina Smitha]]'' a ''[[Ebersovho papyrusu]]'' približne z roku 1600 pred Kr. Používali vlastné písmo a desiatkovú sústavu. === Fajansa a sklo === Ešte pred obdobím Starej ríše Egypťania vynašli sklovitý materiál, ktorý je dnes známy ako [[egyptská fajansa]] a zaobchádzali s ňou ako s polodrahokamom. Fajansa je ''„keramický materiál z rozdrveného kremeňa a piesku so sodno-vápenato-silikátovou glazúrou.“''<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=176}}</ref> Farbila sa zvyčajne meďou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=177}}</ref> Egypťania ju používali na výrobu korálikov, dlaždíc, figúrok a ďalších malých predmetov. Známe sú viaceré výrobné postupy, pri typickom sa rozmiešal práškový materiál do pasty, ktorou sa obalilo hlinené jadro a to sa vypálilo. S technikou výroby fajansy je späté farbivo nazývané [[egyptská modrá]]. Vznikala roztavením alebo spečením siliky, medi, vápna a alkaloidu, ako napr. [[nátron]]u. Výrobok sa mohol pomlieť a použiť opäť ako pigment.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=109}}</ref> Starovekí Egypťania dokázali s veľkou zručnosťou vyrobiť rôzne predmety zo skla, nevie sa však, či sami objavili techniku jeho výroby.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=195}}</ref> Tiež sa nevie, či si sami vyrábali surový materiál, alebo ho už pripravený dovážali ako [[Ingot (hutníctvo)|ingot]]y a neskôr ho tavili a dokončovali. Vedeli však vyrobiť predmety a hotové ich farbiť. Rozsah farebnosti, ktorý používali, sa pohyboval od žltej, cez červenú, zelenú, modrú, purpurovú až po bielu, s rôznou priehľadnosťou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=215}}</ref> === Medicína === [[Image:KomOmbo03.jpg|thumb|Chirurgické nástroje zobrazené na reliéfe chrámu v Kóm Ombó (ptolemaiovské a rímske obdobie)]]Zdravotné problémy starých Egypťanov súviseli so životným prostredím, v ktorom žili. [[Malária]] a [[motolice#Schistosomóza|schistosomóza]] ich ohrozovali z blízkej rieky, podobne ako krokodíly a hrochy. Celoživotná práca na poli alebo stavbách zaťažovala chrbticu a kĺby, zranenia spôsobovali úrazy pri práci alebo strety vo vojne. Malé kamenné častice, ktoré boli kvôli špalde mletej na kamenných zariadeniach prítomné v chlebe, obrusovali zuby, čím sa stávali náchylné na [[absces]]. [[Zubný kaz]] bol vzácny.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=94}}</ref> Strava zámožných Egypťanov bola bohatá na cukor, čo spôsobovalo ochorenia ďasien.<ref>{{harvbz|Filer|1995|Sst=78 – 80}}</ref> Obezita dodnes viditeľná na niektorých zachovaných múmiách ukazuje, že časť spoločnosti žila v prebytku pôžitkársky život.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=21}}</ref> Priemerný vek bol u mužov 35 rokov a u žien 30. Dosiahnuť dospelosť však nebolo jednoduché, až tretina populácie umierala v detskom veku.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=25}}</ref> Staroegyptskí lekári boli na Blízkom východe povestní svojimi schopnosťami a niektorí, ako napr. Imhotep, ostávali známymi dlho po smrti.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=39}}</ref> Hérodotos poznamenáva, že medzi egyptskými lekármi bola vysoká miera špecializácie – jeden sa staral len o hlavu, iný o žalúdok, ďalší o oči alebo bol zubár.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=243}}</ref> Egypťan obyčajne zašiel do Domu života (''peranch'') a tam mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Známe sú takéto zariadenia v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18) počas Novej ríše, alebo v Abdžu (Abydos, H08) a [[Saj]]i (Sais, D05) počas Neskorého obdobia. Lekárske zvitky ukazujú empirické poznanie anatómie, zranení a praktického liečenia.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|Sst=244 – 6}}</ref> Podľa záznamov sa zranenia ošetrovali obväzmi napr. zo surového mäsa, bieleho plátna alebo tampónmi nasiaknutými medom na zabránenie infekcie.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=250}}</ref> [[Ópium]] používali ako [[anestetikum]]. Cesnak a cibuľu odporúčali na udržanie dobrého zdravia a na zmiernenie prejavov [[astma|astmy]]. Staroegyptskí chirurgovia zašívali rany, naprávali kosti a amputovali choré končatiny. Vedeli tiež rozoznať, kedy je zranenie natoľko vážne, že jediné, čo môžu pre pacienta urobiť, je uľahčiť mu čas až kým nezomrie.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=38}}</ref> === Lodiarstvo === [[Image:Saqqara BW 11 c.jpg|thumb|Reliéf lodí s posádkami z Cujovej mastaby (5. dynastia, Sakkára)]]Egypťania vedeli stavať lode už na začiatku svojich písaných dejín, t. j. približne od roku 3000 pred Kr. Jednými z najstarších známych lodí vôbec sú tie, ktoré sa našli v lokalite mesta [[Abdžu]] (Abydos, H08) Tvorili skupinu 14 lodí postavených zo spájaných drevených fošní tkanými remeňmi, medzi ktorými bola vložená na utesnenie trstina alebo tráva.<ref name="ward-2001" /> Lode boli pochované spolu v blízkosti hrobky faraóna [[Chasechemuej]]a z konca 2. dynastie a predpokladá sa, že až na jednu patrili práve jemu. Ostatná je staršia a podľa keramiky, ktorá s ňou súvisí, je z obdobia okolo roku 3000 pred Kr. Pravdepodobne patrila faraónovi [[Hor-Aha|Ahovi]] zo začiatku 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Schuster|2000}}</ref> Staroegyptskí lodiari poznali spôsob, ako drevenými klinmi spojiť dosky lodnej konštrukcie. Škáry zatierali smolou. Vedeli tiež spájať drevené súčasti pomocou čapov a drážok.<ref name="ward-2001" /> Dodnes sa zachoval exemplár 44-metrov dlhej lode faraóna [[Chufu]]a približne z roku 2500 pred Kr., ktorý bol ešte nedávno uložený v podzemnom priestore pri základni Veľkej pyramídy. Pravdepodobne loď mala faraónovi slúžiť ako slnečná bárka, ktorá by ho po smrti odviezla na druhý svet. O námorných aktivitách ríše a schopnostiach staroegyptských lodníkov sa vie len veľmi málo napriek tomu, že Egypt dokázal postaviť aj veľké plavidlá. Plaviť sa v prehľadnom prostredí rieky Níl vyžadovalo iný druh majstrovstva ako námorná plavba cez [[Stredozemné more|Stredozemné]] alebo [[Červené more]], kadiaľ viedli námorné obchodné cesty k partnerom, s ktorými Egypt obchodoval. === Matematika === [[Image:Rhind Mathematical Papyrus.jpg|thumb|Rhindov matematický papyrus (okolo 1550 pred Kr., Britské múzeum)]]Prvý známy doklad matematických výpočtov pochádza z preddynastického obdobia z Horného Egypta, v ktorom vidieť úplne vyvinutý číselný systém.<ref>V súčasnosti egyptológia nepozná celistvý obraz staroegyptskej matematiky. Je to spôsobené nepatrnosťou dnes známych prameňov, ale aj nedostatkom vyčerpávajúcich štúdií tých, ktoré sú už známe. {{harv|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=13}} Najstarší známy matematický rukopis pochádza z obdobia Strednej ríše. Väčšina dochovaných rukopisov bola napísaná pre výuku, preto nemusia dávať reálny obraz o matematických znalostiach starých Egypťanov. {{harv|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=47, 51}}</ref> Predstava o dôležitosti matematiky pre vzdelaného Egypťana vyplýva zo „satirického listu“ z obdobia Novej ríše, v ktorom autor učiteľ Hori vyzýva vojenského pisára Amenemopa, aby dokázal svoje schopnosti v každodenných matematických úlohách, napr. v prepočtoch súvisiacich s evidenciou pôdy, pracovnej sily a obilia.<ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=11}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=114}}</ref> Podľa ''[[Rhindov matematický papyrus|Rhindovho]]'' a ''[[Moskovský matematický papyrus|Moskovského matematického papyrusu]]'' Egypťania poznali štyri [[matematické operácie]] – [[sčítanie]], [[odčítanie]], [[násobenie]] a [[delenie (matematika)|delenie]]. Používali [[zlomok (matematika)|zlomky]], vedeli vypočítať [[objem (matematika)|objem]] [[kváder|kvádra]] a [[ihlan|pravidelného štvorbokého ihlana]] a [[plošný obsah|plochu]] [[obdĺžnik]]a, [[trojuholník]]a a [[kruh]]u. Rozumeli jednoduchým princípom [[aritmetika|aritmetiky]], [[algebra|algebry]] a [[geometria|geometrie]] a vedeli riešiť jednoduché [[rovnica (matematika)|rovnice]] s jednou a dvoma neznámymi.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=222}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=68}}</ref> Číselná sústava bola [[desiatková číselná sústava|desiatková]], vyjadrená hieroglyfickými znakmi pre každý [[rád čísla|číselný rád]] od jednotky po milión. Každý zo znakov mohol byť zaznamenaný toľkokrát, koľko bolo treba, aby počet dosiahol požadovanú hodnotu. Napr. pre hodnotu 80 sa opakoval osemkrát znak pre 10, pre 800 osemkrát znak pre 100.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=217}}</ref> Staroegyptský matematický systém nevedel narábať s väčšinou zlomkov, ktorých čitateľ bol väčší ako 1, zložitejšie zlomky sa preto písali ako súčet jednoduchších. Napr. ²⁄₅ počítali ako ¹⁄₃ + ¹⁄₁₅. Jestvovali tabuľky s hodnotami zlomkov, ktoré urýchľovali výpočty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=218}}</ref> Pre najbežnejšie zlomky boli vyhradené špeciálne hieroglyfické znaky.<ref>{{harvbz|Gardiner|1957|St=197}}</ref> Starovekí Egypťania prakticky využívali princíp, ktorý dnes popisuje [[Pytagorova veta]]. Vedeli napr., že trojuholník má uhol protiľahlý k prepone pravý, ak pomer odvesien a prepony bol 3:4:5.<ref name="strouhal-1989_241">{{harvbz|Strouhal|1989|St=241}}</ref> Približnú plochu kruhu vypočítali tak, že odčítali ¹⁄₉ z jeho priemeru a výsledok umocnili na druhú: :<math>S \approx \left(\frac{8}{9}D\right)^2 = \frac{256}{81}r^2 \approx 3.16r^2</math>, čo je rozumná aproximácia rovnice <math>S = \pi r^2</math>.<ref name="strouhal-1989_241" /><ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=31}}</ref> V neskorších démotických matematických textoch sa objavili zložitejšie úlohy, napr. pre geometrické obrazce a telesá ako výpočet [[kruhová úseč|kruhovej úseči]] alebo vpísaných obrazcov. ''„V textoch sa používali postupy, ktoré neskôr všeobecne definovali a dokázali grécki matematici – Pytagorova veta a Horonov postup pre aproximáciu iracionálnej odmocniny.“'' Aj keď časovo egyptské texty vznikli pred gréckymi, nie je možné dokázať, či zdrojom gréckych matematikov bola egyptská alebo grécka matematika.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=113}}</ref> Zdá sa, že Egypťania poznali [[zlatý rez]] (φ). Odráža sa v mnohých staroegyptských stavbách, vrátane pyramíd. Je však možné, že toto poznanie je náhodným výsledkom využívania špagátov s pravidelnými uzlami, ktorými Egypťania vymeriavali dispozície, a intuitívneho zmyslu pre proporciu a harmóniu.<ref>{{harvbz|Kemp|1989|St=138}}</ref> === Astronómia === {{Hlavný článok|Staroegyptská astronómia|Staroegyptský kalendár}} [[Image:Senenmut.jpg|thumb|Nebeská schéma na strope Senenmutovej horobky (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Egypťania vnímali okolité prírodné deje ako prejavy jedného celku, preto sa podľa oblohy a nebeských telies snažili zosúladiť náboženské a štátne aktivity. Uvedomovali si rozdiel v rýchlosti pohybov objektov a ich periodicitu. Porovnávali astronomické javy, napr. cyklus [[Mesiac]]a alebo východy najjasnejších hviezd, s každoročnými nílskymi záplavami.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=118}}</ref> Rozoznávali lineárny čas ''džet'' a cyklický ''neheh''. Množstvo sviatkov bolo založených na opakujúcich sa astronomických dejoch, ktoré prebiehali napr. každý rok. Podobne každodenné chrámové rituály boli vyvolané určitou denne sa opakujúcou astronomickou udalosťou. Niektoré astronomické objekty boli vďaka svojej dôležitosti v bežnom a sviatočnom živote zbožštené, napr. [[Slnko]] ako boh [[Re (božstvo)|Re]] alebo hviezda [[Sírius]] ako bohyňa [[Sopdet]]. Takto personifikované sa dostali do legiend a náboženských a mytologických príbehov.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119">{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=119}}</ref> Chrámoví astrológovia počas dejín starovekého Egypta generáciami zhromažďovali praktické informácie z pozorovaní, vďaka ktorým ''„sa naučili merať čas, zostavovať kalendáre, správne orientovať svoje budovy a mapovať oblohu. Praktické využitie ich astronomických znalostí patrí medzi to najvýznamnejšie, čím prispeli modernému svetu: … Starí Egypťania ako prvá civilizácia na svete zaviedla rok s 365 dňami, ktorý sa stal základom [[Juliánsky kalendár|Juliánskeho kalendára]]. … Egypťania tiež ako prví rozdelili deň a noc na dvanásť dielov, dostali tým dvadsaťštyrihodinový deň.“'' Počítali čas na hodiny, dni, týždne, mesiace, sezóny a roky, čo sú jednotky súvisiace s astronomickými javmi a používame ich dodnes.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119" /> [[Image:Dendera.jpg|thumb|Denderský zverokruh (ptolemaiovské obdobie, Louvre)|left]]Nebeská klenba (a podľa novších hypotéz [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečna cesta]]) bola personifikovaná bohyňou [[Nut (bohyňa)|Nut]], ktorá sa nahá klenula z východu na západ ponad zem predstavovanou bohom [[Geb]]om. Medzi nimi stál vzduch ako boh [[Šu]].<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=125 – 126}}</ref> Starovekí Egypťania poznali okrem Slnka a Mesiaca [[Merkúr]], [[Venuša (planéta)|Venušu]], [[Mars (planéta)|Mars]], [[Jupiter (planéta)|Jupiter]] a [[Saturn (planéta)|Saturn]] a zobrazovali ich minimálne od Strednej ríše.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=132}}</ref> Oblohu so súhvezdiami delili [[ekliptika|ekliptickou rovinou]] na severnú a južnú. Konkrétne súhvezdia však väčšinou ostávajú stále neidentifikované. Jediné súhvezdie, ktoré sa podarilo s určitosťou stotožniť s názvom „predná noha býka“ je [[Veľká medvedica]]. Najstaršie známe kompletné zobrazenie oblohy je v [[Senenmunova hrobka|Senenmunovej horbke]] z 18. dynastie. Jediné známe kruhové zobrazenie schémy oblohy z Egypta je svetoznámy „[[zvieratník]]“ z Dendery z neskorého ptolemaiovského obdobia.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=133, 135}}</ref> Pri stálom pozorovaní nočnej oblohy si egyptskí astronómovia uvedomili prítomnosť [[cirkumpolárna hviezda|cirkumpolárnych hviezd]] na oblohe a jej severného pólu. Ten sa kvôli [[precesia|precesii]] v preddynastickom období nachádzal pri hviezde [[Thuban]] (α Dra) a okolo roku 1900 pred Kr. pri [[Kochab]]e (β UMi).<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=134 – 135}}</ref> Egypťania určovali nočný čas pomocou radu východov niekoľkých južných hviezd, ktoré sa v ptolemaiovskom období nazývali „dekany“. Dnes sú známe mená niektorých pozorovaných hviezd, s určitosťou je však stotožnený len Sírius (α CMa) – ''Sopdet'' a súhvezdie [[Orión (súhvezdie)|Orión]] – ''Sah''. Sírius bol pre staroegyptskú civilizáciu najdôležitejšou hviezdou, ktorá prinášala nílske záplavy a nový rok.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=137}}</ref> Okrem toho niektorí bádatelia sa domnievajú, že boha [[Sopdu]]a je možné spojiť s hviezdou [[Canopus]] (α Car), ktorá je po Síriu druhou najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=137 – 138}}</ref> V súčasnosti najstaršou známou staroegyptskou pamiatkou spätou s astronómiou je lokalita [[Nabta Playa]], ktorú tvorí niekoľko [[megalit]]ických štruktúr. Leží v Západnej púšti {{km|100|m}} od [[Abú Sumbul (archeologická lokalita)|Abú Sumbulu]] a jej vznik sa kladie do obdobia približne medzi rokmi 5300 a 3400 pred Kr. Napr. jedna zo štruktúr sa nazýva „kalendárový kruh“ a pomocou nej bolo možné určiť príchod obdobia dôležitých letných dažďov.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=138 – 139}}</ref> == Dedičstvo == [[Image:Jean-Léon Gérôme - Bonaparte Before the Sphinx.jpg|thumb|Bonaparte pred Veľkou sfingou ([[Jean-Léon Gérôme]], 1868)]]Kultúra a pamiatky starovekého Egypta znamenajú pre svet dedičstvo s trvalou hodnotou. Kult bohyne [[Eset]] sa v starovekej Rímskej ríši stal populárnym. Záujem Rimanov bol stále veľký a z Egypta boli do Ríma privezené napr. niektoré obelisky.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=8}}</ref> Dovážali tiež stavebný materiál určený pre objekty, ktoré napodobňovali svojím stvárnením egyptský štýl. Antickí dejepisci, ako [[Hérodotos]], [[Strabón]] a [[Diodoros Sicílsky]], sa o Egypt zaujímali a písali o ňom, vďaka čomu Rimania o ňom vedeli a vnímali ho ako záhadný kraj.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=10}}</ref> [[Image:The Egyptian Museum.jpg|thumb|Egyptské múzeum v Káhire|left]]Egyptské pohanské kulty koncom staroveku dožívali, ich miesto zastalo [[kresťanstvo]] a neskôr [[islam]]. Záujem o Egypt však pretrvával, o čom svedčia diela stredovekých učencov, napr. [[súfi]]ho [[Dhúl-Nún al-Misrí|Dhúl-Núna al-Misrího]] alebo dejepisca [[al-Makrízí]]ho.<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=112}}</ref> Európski cestovatelia v 16. a 17. storočí prinášali starožitnosti a písali príbehy zo svojich ciest, čím vyvolali v Európe módnu vlnu zvanú „egyptománia“. Obnovený záujem prinútil zberateľov ísť do Egypta a priviesť množstvo významných artefaktov.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=13}}</ref> Európska koloniálna okupácia zničila časť egyptského historického dedičstva, niektorí cudzinci však zanechali pozitívnu stopu. Napr. [[Napoleon Bonaparte]] vo svojej [[Napoleon Bonaparte#Egyptská expedícia 1798 – 1799|výprave]] zhromaždil 150 vedcov a umelcov, aby skúmali a dokumentovali prírodu a dejiny Egypta. Výsledky publikovali v známom diele ''Description de l’Égypte''.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=100}}</ref> V 21. storočí si egyptská vláda uvedomuje celosvetový význam staroegyptskej histórie a kultúry, a tým aj dôležitosť jej komplexného odkrývania. [[Najvyššia rada pre pamiatky Egypta]] (SCAE) schvaľuje a dozoruje všetky vykopávky, ktorých prvoradým cieľom nie je hľadať poklady, ale nájsť vedecké informácie. Rada spravuje múzeá a reštaurátorské projekty, ktoré naďalej uchovávajú historické dedičstvo starovekého Egypta. == Pozri aj == * [[Egyptské pyramídy]] * [[Egyptské múzeum v Káhire]] * [[Egyptológia]] == Poznámky == {{referencie|2|skupina="pozn"}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Alberge|Dalya|2003|Tomb reveals Ancient Egypt’s humiliating secret|Periodikum=The Sunday Times|URL=http://wysinger.homestead.com/article10.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}} * {{Citácia Harvard|Aldred|Cyril|1988|Akhenaten, King of Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05048-1}} * {{Citácia Harvard|Allen|James P.|2000|Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs||Cambridge University Press|0-521-77483-7}} * {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|1994|Ancient Egyptian Stone Vessels|Heidelberg|Periodikum=Studien zur Archäologie und Geschichte Altägyptens|Číslo=5|Strany=23 – 26}} * {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge|Strany=46 – 47|Kapitola=Stone|MenoEditora1=Paul T.|PriezviskoEditora1=Nicholson|MenoEditora2=Ian|PriezviskoEditora2=Shaw|Priezvisko2=Harrell|Meno2=James A.|Priezvisko3=Shaw|Meno3=Ian}} * {{Citácia Harvard|Badawy|Alexander|1968|A History of Egyptian Architecture, Vol. III|Berkeley, Cal|University of California Press|0-520-00057-9}} * {{Citácia Harvard|Billard|Jules B.|1978|Ancient Egypt: Discovering its Splendors|Washington, DC|National Geographic Society}} * {{Citácia Harvard|Bonnet|Charles|2006|The Nubian Pharaohs|New York, NY|The American University in Cairo Press|978-977-416-010-3}} * {{Citácia Harvard|Clarke|Somers|1990|Ancient Egyptian Masonry: The Building Craft|London/New York, NY|Oxford University Press, Humphrey Milford/Dover|0-486-26485-8|Priezvisko2=Engelbach|Meno2=R.|Vydanie=reprint z 1930}} * {{Citácia Harvard|Clayton|Peter A.|1994|Chronicle of the Pharaohs|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05074-0}} * {{Citácia Harvard|Cline|Eric H.|2001|Amenhotep III: Perspectives on His Reign|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0-472-08833-5|Priezvisko2=O’Connor|Meno2=David Kevin}} * {{Citácia Harvard|Černý|Jaroslav|1975|Egypt from the Death of Ramesses III to the End of the Twenty-First Dynasty in The Middle East and the Aegean Region c.1380–1000 BC|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-08691-4}} * {{Citácia Harvard|Day|John|1998|Wisdom in Ancient Israel. Essays in honour of J. A. Emerton|Cambridge, UK| Cambridge University Press|0-521-62489-4|Priezvisko2=Gordon|Meno2=Robert P.|Priezvisko3=Williamson|Meno3=Hugh Godfrey Maturin}} * {{Citácia Harvard|Diop|Cheikh Anta|1974|The African Origin of Civilization|Chicago, Il|Lawrence Hill Books|1-55652-072-7}} * {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|1991|Egyptian Rock Cut Tombs. Buckinghamshire, UK|Shire Publications Ltd.|0747801282}} * {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|2004|The Complete Royal Families of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05128-3|Priezvisko2=Hilton|Meno2=Dyan}} * {{Citácia Harvard|Dollinger|André|2000|An introduction to the history and culture of Pharaonic Egypt|URL=http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/index.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}} * {{Citácia Harvard|Edwards|I. E. S.|1973|The Cambridge Ancient History Vol. 2, Part 1: The Middle East and the Aegean Region, c. 1800–1380 BC||Cambridge University Press|978-0-521-08230-3|Meno2=C. J.|Priezvisko2=Gadd|Meno3=N. G. L.|Priezvisko3=Hammond|Meno4=E.|Priezvisko4=Sollberger}} * {{Citácia Harvard|El-Daly|Okasha|2005| Egyptology: The Missing Millennium|London, UK|UCL Press|1-84472-062-4}} * {{Citácia Harvard|Emberling|Geoff|2011|Nubia: Ancient Kingdoms of Africa|New York|Institute for the Study of the Ancient World|978-0-615-48102-9}} * {{Citácia Harvard|Filer|Joyce|1996|Disease|Austin, TX|University of Texas Press|0-292-72498-5}} * {{Citácia Harvard|Gardiner|Alan|1957|Egyptian Grammar: Being an Introduction to the Study of Hieroglyphs|Oxford, UK|Griffith Institute|0-900416-35-1}} * {{Citácia Harvard|Grajetzki|Wolfram|2000|Digital Egypt for Universities||University College London||http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/Welcome.html|{{dátum|20130727}}|Priezvisko2=Quirke|Meno2=Stephen|Priezvisko3=Shiode|Meno3=Narushige}} * {{Citácia Harvard|Hassan|Fekri|2011|The Fall of the Old Kingdom||British Broadcasting Corporation|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}|Periodikum=BBC History|URL=http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/apocalypse_egypt_01.shtml#four}} * {{Citácia Harvard|Hayes|W. C.|okt. 1964|Most Ancient Egypt: Chapter III. The Neolithic and Chalcolithic Communities of Northern Egypt|Periodikum=JNES|Číslo=23|Strany=217 – 272}} * {{Citácia Harvard|Autor=Herodotos|MenoEditora1=Aubrey|PriezviskoEditora1=de Selincourt|MenoEditora2=John M.|PriezviskoEditora2=Marincola|Rok=2003|Titul=The Histories|Vydavateľ=Penguin, UK|ISBN=978-0-14-044908-2|OdkazNaAutora=Herodotos}} * {{Citácia Harvard|Hogan|C. Michael|2011|Encyclopedia of Earth|Washington, D. C.|NCSE|Heslo=Sulfur|URL=http://www.eoearth.org/view/article/156316|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}|PriezvisloEditora1=Jorgensen|MenoEditora1=A.|PriezviskoEditora2=Cleveland|MenoEditora2=C. J.}} * {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Erik|PriezviskoEditora1=Hornung|MenoEditora2=Rolf|PriezviskoEditora2=Krauss|MenoEditora3=David A.|PriezviskoEditora3=Warburton|Titul=Ancient Egyptian Chronology: Handbook of Oriental Studies|Rok=2006|ISBN=978-9004113855|Miesto=Leiden–Boston|Vydavateľ=Brill Academic Publishers}} * {{Citácia Harvard|Chadwick|Henry|2002|The Church in Ancient Society: From Galilee to Gregory the Great||Oxford University Press|0-19-924695-5}} * {{Citácia Harvard|Childe|V. Gordon|1953|New light on the most ancient Near East||Praeger Publications}} * {{Citácia Harvard|Ikram|Salima|1992|Choice Cuts: Meat Production in Ancient Egypt||University of Cambridge|978-90-6831-745-9|OCLC=60255819|URL=http://books.google.com/?id=1Am88Yc8gRkC&printsec=frontcover#PPA5,M1|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}}} * {{Citácia Harvard|Imhausen|Annette|2007|The Mathematics of Egypt, Mesopotamia, China, India, and Islam: A Sourcebook|Princeton|Princeton University Press|0-691-11485-4|Meno2=Eleanor|Priezvisko2=Robson|Meno3=Joseph W.|Priezvisko3=Dauben|Meno4=Kim|Priezvisko4=Plofker|Meno5=J. Lennart|Priezvisko5=Berggren|Meno6=Victor J.|Priezvisko6=Katz}} * {{Citácia Harvard|James|T. G. H.|2005|The British Museum Concise Introduction to Ancient Egypt|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0-472-03137-6}} * {{Citácia Harvard|[[Barry Kemp (egyptológ)|Kemp]]|[[Barry Kemp (egyptológ)|Barry]]|1991|Ancient Egypt: Anatomy of a Civilization|London, UK|Routledge|0-415-06346-9}} * {{Citácia Harvard|Lichtheim|Miriam|1975|Ancient Egyptian Literature, Vol. I|London, UK|University of California Press|0-520-02899-6}} * {{Citácia Harvard|Lichtheim|Miriam|1980|Ancient Egyptian Literature, A Book of Readings, Vol. III: The Late Period|Berkeley, CA|University of California Press}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995a|Ancient Egyptian: A linguistic introduction|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-44849-2}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995b|Civilizations of the Ancient Near East 4|New York, NY|Charles Scribner|1-56563-607-4|Kapitola=Ancient Egyptian and other Afroasiatic Languages|PriezviskoEditora=Sasson|MenoEditora=J. M.|Strany=2137 – 2150}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|2004|The Cambridge Encyclopedia of the World’s Ancient Languages|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-56256-2|Kapitola=Ancient Egyptian and Coptic|PriezviskoEditora=Woodward|MenoEditora=Roger D.|Strany=160 – 192}} * {{Citácia Harvard|Loukota|Václav|2011|S Theodorem o hieroglyfech|Praha|Volvox Globator|978-80-7207-833-2}} * {{Citácia Harvard|Lucas|Alfred|1962|Ancient Egyptian Materials and Industries|London, UK|Edward Arnold Publishers|1-85417-046-5|Vydanie=4.}} * {{Citácia Harvard|MacMullen|Ramsay|1984|Christianizing the Roman Empire (A. D. 100–400)||Yale University Press|0-300-03216-1}} * {{Citácia Harvard|Mallory-Greenough|Leanne M.|2002|The Geographical, Spatial, and Temporal Distribution of Predynastic and First Dynasty Basalt Vessels|London, UK|Egypt Exploration Society|Periodikum=JEA|Číslo=88|Strany=67 – 93|DOI=10.2307/3822337|URL=http://www.jstor.org/discover/10.2307/3822337?uid=3739024&uid=2134&uid=2&uid=70&uid=4&sid=21102549600357|issn = 0307-5133}} * {{Citácia Harvard|Manuelian|Peter Der|1998|Egypt: The World of the Pharaohs|Köln am Rhein|Könemann Verlagsgesellschaft mbH|3-89508-913-3}} * {{Citácia Harvard|McDowell|A. G.|1999|Village life in ancient Egypt: laundry lists and love songs|Oxford, UK|Oxford University Press|0-19-814998-0}} * {{Citácia Harvard|Meskell|Lynn|2004|Object Worlds in Ancient Egypt: Material Biographies Past and Present (Materializing Culture)|Oxford, UK|Berg Publishers|1-85973-867-2}} * {{Citácia Harvard|Midant-Reynes|Béatrix|2000|The Prehistory of Egypt: From the First Egyptians to the First Pharaohs|Oxford, UK|Blackwell Publishers|0-631-21787-8}} * {{Citácia Harvard|Rok=1990|Titul=UNESCO General History of Africa, Vol. II, Ancient Africa|Vydavateľ=University of California Press|ISBN=0-520-06697-9|URL=http://books.google.sk/books?id=gZWuVAL2GooC&printsec=frontcover|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}|PriezviskoEditora=Mokhtar|MenoEditora=G.}} * {{Citácia Harvard|Nicholson|Paul T.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-45257-0}} * {{Citácia Harvard|Oakes|Lorna|2003|Ancient Egypt: An Illustrated Reference to the Myths, Religions, Pyramids and Temples of the Land of the Pharaohs|New York, NY|Barnes & Noble|0-7607-4943-4}} * {{Citácia Harvard|Oppenheim|A. Leo|1977|Ancient Mesopotamia: Portrait of a Dead Civilization|Chicago, Il|University of Chicago Press|978-0-226-63186-8}} * {{Citácia Harvard|Patai|Raphael|1998|Ancient Times||Princeton University Press|Kapitola=Children of Noah: Jewish Seafaring}} * {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1986|Bulletin of the Egyptological Seminar of New York||Scholars Press|Kapitola=Local Industry of Egyptian Pottery in Southern Palestine During the Early Bronze I Period|Diel=8}} * {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1992|The Nile Delta in Transition: 4th to 3rd Millennium BC – Proceedings of the Seminar Held in Cairo, 21.–24. October 1990, at the Netherlands Institute of Archaeology and Arabic Studies|Kapitola=An Egyptian Colony in Southern Palestine During the Late Predynastic to Early Dynastic|Tel Aviv/Jerusalem||978-965-221-015-9|PriezviskoEditora=van den Brink|MenoEditora=Edwin C. M.|URL=http://books.google.sk/books?id=N3RyAAAAMAAJ|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}}} * {{Citácia Harvard|Robins|Gay|2000|The Art of Ancient Egypt|Cambridge, MA|Harvard University Press|0-674-00376-4}} * {{Citácia Harvard|Roux|Georges|1993|Ancient Iraq||Penguin|978-0-14-012523-8}} * {{Citácia Harvard|Ryholt|Kim|január 1997|The Political Situation in Egypt During the Second Intermediate Period|København|Museum Tusculanum|87-7289-421-0}} * {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Sanders|MenoEditora=John C.|Rok=2013|Titul=The Qustul Incense Burner|Miesto=Chicago, Il|Vydavateľ=University of Chicago|URL=http://oi.uchicago.edu/museum/nubia/aqib.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Oriental Institute Website}} * {{Citácia Harvard|Scheel|Bernd|1989|Egyptian Metalworking and Tools|Haverfordwest, UK|Shire Publications Ltd|0-7478-0001-4}} * {{Citácia Harvard|Schuster|Angela M. H.|2000|This old boat||Archeological Institute of America|URL=http://archive.archaeology.org/online/news/abydos.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Archeology}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Garry J.|2009|The Death of King Seqenenre Tao|Periodikum=JARCE|Číslo=45|Strany=159 – 176}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2002|The Oxford History of Ancient Egypt|Oxford, UK|Oxford University Press|0-19-280458-8|OdkazNaAutora=Ian Shaw (egyptológ)}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2003|Dějiny starověkého Egypta|Praha|BB Art|80-7257-975-4|Vydanie=1. časké}} * {{Citácia Harvard|Siliotti|Alberto|1998|The Discovery of Ancient Egypt|Edison, NJ|Book Sales, Inc.|0-7858-1360-8}} * {{Citácia Harvard|Silverman|David|1997|Ancient Egypt|New York, NY|Oxford University Press|0-19-521270-3}} * {{Citácia Harvard|Strouhal|Eugen|1989|Life in Ancient Egypt|Norman, OK|University of Oklahoma Press|0-8061-2475-X}} * {{Citácia Harvard|Tyldesley|Joyce A.|2001|Ramesses: Egypt’s greatest pharaoh|Harmondsworth, UK|Penguin|0-14-028097-9}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verner|Meno1=Miroslav|Priezvisko2=Bareš|Meno2=Ladislav|Priezvisko3=Vachala|Meno3=Břetislav|Rok=2007|Titul=Encyklopedie starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Libri|ISBN=978-80-7277-306-0}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko=Verner|Meno=Miroslav|Rok=2010|Titul=Chrám světa: Svatyně, kulty a mysteria starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Academia|ISBN=978-80-200-1861-8}} * {{Citácia Harvard|Vittman|G.|1991|Zum koptischen Sprachgut im Ägyptisch-Arabisch|Wien|Institut für Orientalistik, Universität Wien|Číslo=81|Strany=197 – 227|Periodikum=Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes}} * {{Citácia Harvard|Vymazalová|Hana|2011|Moudrosti svitků boha Thovta: Vědecké poznání za vlády faraonů|Praha|FFUK|978-80-7308-358-8|Priezvisko2=Coppens|Meno2=Filip}} * {{Citácia Harvard|Walbank|Frank William|1984|The Cambridge ancient history Vol. 7, Part 1: The Hellenistic World|Cambridge, UK|Cambridge University Press|978-0-521-23445-0|Meno2=A. E.|Priezvisko2=Astin|Meno3=M. W.|Priezvisko3=Frederiksen|Meno4=R. M.|Priezvisko4=Ogilvie}} * {{Citácia Harvard|Ward|Cheryl|2001|World’s Oldest Planked Boats||Archaeological Institute of America|Diel=54|Číslo=3|Periodikum=Archaeology|URLAnotácie=http://archive.archaeology.org/0105/abstracts/abydos3.html}} * {{Citácia Harvard|Wasserman|James|1994|The Egyptian Book of the dead, the Book of going forth by day: being the Papyrus of Ani|San Francisco, CA|Chronicle Books|0-8118-0767-3|Priezvisko2=Faulkner|Meno2=Raymond Oliver|Priezvisko3=Goelet|Meno3=Ogden|Priezvisko4=von Dassow|Meno4=Eva}} * {{Citácia Harvard|Watterson|Barbara|2005|Egypťané|Praha|Lidové noviny|80-7106-774-1}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2000|The Complete Temples of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05100-3}} === Sekundárna literatúra === * {{Citácia Harvard|Baines|John|2000|The Cultural Atlas of Ancient Egypt||Facts on File|0-8160-4036-2|Meno2=Jaromír|Priezvisko2=Málek |Vydanie=revid.}} * {{Citácia Harvard|Bard|K. A.|1999|Encyclopedia of the Archaeology of Ancient Egypt|New York, NY|Routledge|0-415-18589-0}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Bareš|Meno1=Ladislav|Priezvisko2=Veselý|Meno2=Rudolf|Priezvisko3=Gombár|Meno3=Eduard|Rok=2009|Titul=Dějiny Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|ISBN=978-80-7106-971-3|Jazyk=česky}} * {{Citácia Harvard|Grimal|Nicolas|1992|A History of Ancient Egypt||Blackwell Books|0-631-19396-0|Jazyk=nemecky}} * {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Helck|PriezviskoEditora1=Wolfgang|MenoEditora2=Otto|PriezviskoEditora2=Eberhard|Rok=1972 – 1992|Titul=Lexikon der Ägyptologie|Vydavateľ=O. Harrassowitz|ISBN=3-447-01441-5}} * {{Citácia Harvard|Lehner|Mark|1997|The Complete Pyramids|London|Thames & Hudson|0-500-05084-8}} * {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Redford|MenoEditora=Donald B.|Rok=2001|Titul=The Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt|Vydavateľ=Oxford University Press|ISBN=0-19-510234-7}} * {{Citácia Harvard|Strouhal|Evžen|1994|Život starých Egypťnů|Londýn|Opus Pub|978-80-7038-089-5}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Trigger|Meno1=B. G.|Priezvisko2=[[Barry Kemp (egyptológ)|Kemp]]|Meno2=[[Barry Kemp (egyptológ)|B. J.]]|Priezvisko3=O’Connor|Meno3=D.|Priezvisko4=Lloyd|Meno4=A. B.|Rok=2005|Titul=Starověký Egypt: Dějiny společnosti|Miesto=Praha|Vydavateľ=Volvox Globator|ISBN=978-80-7207-535-5}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2003|The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt|London|Thames & Hudson|0-500-05120-8}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2008|Lidé starověkého Egypta|Praha|Mladá fronta|978-80-204-1819-7}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2011|The Rise and Fall of Ancient Egypt|London|Bloomsbury Publishing PLC|978-1-4088-1002-6}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/ BBC History: Egyptians], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancientegypt.co.uk/menu.html The British Museum: Ancient Egypt], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/ Digital Egypt for Universities] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100416080018/http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/ |date=2010-04-16 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://escholarship.org/uc/nelc_uee?rmode=showAll UCLA Encyclopedia of Egyptology], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.egyptology.com/reeder/links.html The Best Egypt Links On The Web], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancientegyptonline.co.uk/ Ancient Egypt Online], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.egyptologyforum.org/ The Egyptologists’ Electronic Forum], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancient-egypt.co.uk/ Ancient Egypt and Archaeology Web Site], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.starovekyegypt.net/index.php Starověký Egypt], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.narmer.pl/indexen.htm Ancient Egypt: History & Chronology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516065027/http://www.narmer.pl/indexen.htm |date=2012-05-16 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://egyptologie.lixa.cz/ Josef Zvoníček: Úvod do egyptologie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150404222235/http://egyptologie.lixa.cz/ |date=2015-04-04 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/1052608444-nove-objevy-ve-starem-egypte/20332222632-zapomenuta-velkomesta/?advanced=1&andf=Nov%E9+objevy+ve+star%E9m+Egypt%EC&nazvyf=1&aktualnif=1&archivf=1&backaddr=search%7COn-line ČTV: Nové objevy ve starém Egyptě], dost. {{dátum|20130810}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ancient Egypt|562417061}} [[Kategória:Staroveký Egypt| ]] [[Kategória:Staroveké ríše]] [[Kategória:Dejiny Egypta]] 7w6vrxxowbvqdaasnyjp3z6h4zylui1 8381296 8381295 2026-10-08T06:55:54Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54036-80|~2026-54036-80]] ([[User_talk:~2026-54036-80|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od NDG 8365584 wikitext text/x-wiki [[Súbor:1794_Anville_Map_of_Ancient_Egypt_-_Geographicus_-_Egypt-anville-1794.jpg|thumb|Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’Anvilla]][[Súbor:Ancient_Egypt_map-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta s hlavnými sídlami]] '''Staroveký Egypt''' bola [[civilizácia]] [[starovek]]u v severovýchodnej časti [[Afrika|Afriky]]. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky [[Níl]], približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej [[Egypt|Egyptskej arabskej republiky]]. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kr. (podľa [[konvenčná chronológia starovekého Egypta|konvenčnej chronológie]])<ref>{{harvbz|Shaw|2003|St=83}}</ref> politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi.<ref>{{harvbz|Dodson|2004|St=46}}</ref> Jeho dejiny prechádzajú radom stabilných ríší, rozdelených nestabilnými časovými úsekmi, ktoré sa nazývajú prechodné obdobia: Stará ríša starej [[bronzová doba|bronzovej doby]], Stredná ríša strednej bronzovej doby a Nová ríša neskorej bronzovej doby. Nepretržite sa rozvíjala takmer tri a pol tisícročí. Egypt dosiahol vrchol počas Novej ríše v ramessovskom období, keď súperil s [[Chetitská ríša|Chetitskou]] a [[Asýria|Asýrskou ríšou]] a so štátom [[Mitanni]]. Jeho vplyv siahal od Sýrskej púšte na východe, k saharským oázam na západe. Najjužnejšou hranicou ríše bol v tomto období štvrtý nílsky katarakt. Po tomto období začal pomaly upadať. Čelil rôznym inváziám a niekoľkokrát ho okupovali cudzinci (napr. [[Kanaán (biblické územie)|kanaánski]] [[Hyksósi]], [[Líbyjci]], [[Núbijci]], [[Asýrčania (starovek)|Asýrčania]], [[Peržania]] a [[Macedónci (staroveký národ)|macedónski]] [[Gréci]]) prevažne v období Tretieho prechodného a Neskorého obdobia. Nakoniec po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] jeho [[satrapia|satrapa]] [[Ptolemaios I.|Ptolemaios]] založil ako Ptolemaios Soter vlastnú [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskú dynastiu]], ktorá vládla krajine do roku 30 pred Kr., keď sa Egypt stal rímskou provinciou.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=217}}</ref> Provinciálne obdobie neznamenalo úplný zánik egyptskej kultúry, ale jej nasledujúci vývoj bol natoľko poznamenaný vplyvmi iných kultúr, že nemožno hovoriť o samostatnom civilizačnom vývoji. Jedným z faktorov, ktoré pozitívne prispeli k úspešnému účinkovaniu starovekej egyptskej civilizácie na svetovej historickej scéne, bola schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ktoré poskytovala rieka Níl. Predvídateľné záplavy a riadené zavlažovanie úrodného údolia vytvárali prebytky, ktoré mohli kryť sociálny a kultúrny rozvoj. Prebytočné prostriedky dávali štátu možnosť vynakladať ich na prieskum nerastných ložísk v údolí a v okolitých púštnych oblastiach, na vytvorenie nezávislého písma v ranom období, na organizáciu výstavby a poľnohospodárskych projektov, na obchod so susednými regiónmi a na vojsko, ktoré bolo schopné čeliť nepriateľom a presadiť egyptskú nadvládu. Tieto aktivity motivoval a riadil štátny aparát správcov, kňazov a pisárov vo faraónových službách. Spoluprácu a jednotu obyvateľstva si panovník zabezpečoval zložitým náboženským systémom.<ref>{{harvbz|James|2005|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=6 – 7}}</ref> Úrodnosť nílskeho údolia spolu s efektívne štátom riadenými ľudskými a prírodnými zdrojmi dovoľovali starovekému Egyptu udržiavať si dlhodobú stabilitu, aká chýbala napríklad v nesúrodých štátnych útvaroch [[Mezopotámia|Mezopotámie]]. Okrem toho Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Jeho bohatstvo, ktoré spomínajú už starovekí autori, v skutočnosti dávalo možnosť širokému rozvoju štátneho zriadenia a kultúrnej spoločnosti.<ref name="watterson-2005" /> Staroegyptská civilizácia ako prvá ťažila kameň v lomoch, robila prieskum lokalít a používala stavebné techniky, ktoré umožňovali výstavbu monumentálnych [[egyptské pyramídy|pyramíd]], [[staroegyptský chrám|chrámov]] alebo [[obelisk]]ov. Využívala matematiku, praktickú a účinnú medicínu. Stavala zavlažovacie systémy, poznala rozvinuté techniky poľnohospodárskej produkcie a stavala prvé známe lode.<ref name="ward-2001">{{harvbz|Ward|2001}}</ref> Priniesla [[fajansa|egyptskú fajansu]] a technológiu výroby skla, nové literárne útvary alebo prvú známu [[mierová zmluva|mierovú zmluvu]] vo svetovej politike.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=153}}</ref> Zanechala trvalé a nenahraditeľné dedičstvo. Napodobňovanie jej umenia a architektúry bolo v neskoršom staroveku rozšírené a dnes sú staroegyptské artefakty skoro v každom kúte sveta. Monumentálne pozostatky staroegyptskej civilizácie po storočia inšpirovali cestovateľov a umelcov. Archeologické objavy a nálezy v ranom období moderných svetových dejín umožnili neskorší vedecký výskum a následné ocenenie kultúrneho dedičstva starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|James|2005|St=84}}</ref> == Dejiny == {{Staroegyptská chronológia}} O najstaršiu [[Chronológia starovekého Egypta|chronológiu]] egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred Kr. egyptský kňaz a historik [[Manehto]]. V svojom diele ''[[Aigyptiaka]]'' uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastií. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Moderná egyptská chronológia sa opiera aj o ďalšie dobové záznamy, hlavne o ''[[Turínsky zoznam kráľov|Turínsky]]'' a ''[[Abydoský zoznam kráľov]]'', ktoré uvádzajú mená a roky panovania historických a mytologických vládcov starého Egypta. V súčasnosti využíva i ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr. Samotní Egypťania nepoužívali jednotné datovanie, ale určovali rok len podľa postupnosti vlád panovníkov. To spolu s chýbajúcimi dokladmi z niektorých historických období spôsobuje, že sa egyptológovia rôznia v určovaní rokov vlády jednotlivých panovníkov. Pri najstarších dejinách Egypta tak vzniká rozdiel medzi odlišnými chronológiami aj viac ako 300 rokov. V staroegyptských dejinách rozlišujeme nasledovné historické obdobia:<ref>{{harv|Hornung|Krauss|Warburton|2006}}</ref><ref>{{harv|Verner|2010|Sst=553 – 558}}</ref> * '''Preddynastické obdobie''' (približne 4500{{--}}2900 pred Kr.): 0. dynastia; * '''Ranodynastické obdobie''' (približne 2900{{--}}2545 pred Kr.): 1. a 2. dynastia; * '''Stará ríša''' (približne 2590{{--}}2118 pred Kr.): 3.{{--}}8. dynastia; * '''Prvé prechodné obdobie''' (približne 2118{{--}}1980 pred Kr.): 9. a 10. dynastia; * '''Stredná ríša''' (približne 1980{{--}}1760 pred Kr.): 11. a 12. dynastia; * '''Druhé prechodné obdobie''' (približne 1759{{--}}1539 pred Kr.): 13.{{--}}17. dynastia, z toho 15. a 16. hyksóska; * '''Nová ríša''' (približne 1539{{--}}1077 pred Kr.): 18.{{--}}20. dynastia; * '''Tretie prechodné obdobie''' (približne 1079{{--}}723 pred Kr.): 21.{{--}}24. dynastia; * '''Neskoré obdobie''' (722{{--}}332 pred Kr.): 25.{{--}}31. dynastia, z toho 27. a 31. perzská. * '''Ptolemaiovské obdobie''' (332{{--}}30 pred Kr.): „32.“ grécka dynastia; * '''Rímske obdobie''' (30 pred Kr.{{--}}395 po Kr.); * '''Byzantské obdobie''' (395{{--}}641 po Kr.). Níl bol životodarným zdrojom dlhé obdobie ľudských dejín.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=17, 67 – 69}}</ref> Úrodné záplavové územie rieky umožňovalo rozvinúť ekonomiku roľníckych osád a aj zložitejšiu centralizovanú spoločnosť, ktorá sa v dejinách stala základom ľudskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=17}}</ref> Moderní kočovní zberači a lovci začali žiť v nílskom údolí koncom stredného [[pleistocén]]u, niekedy pred 120 tisíc rokmi. Arídne podnebie severnej Afriky sa zmenilo v [[neskorý paleolit|neskorom paleolite]] na horúcejšie a suchšie, čo donútilo obyvateľov sústrediť sa v nílskom údolí pozdĺž brehov rieky. === Preddynastické obdobie === {{Hlavný článok|Preddynastické obdobie (Egypt)}} [[Image:Predynastic collage.png|thumb|Predmety zo staroegyptského preddynastického obdobia]]Počas preddynastického a ranodynastického obdobia bolo podnebie Egypta oveľa menej suché ako dnes. Veľké oblasti boli pokryté savanami, na ktorých sa pásli stáda kopytníkov. Rastlinstvo a živočíšstvo bolo vo všetkých prostrediach pestrejšie a územie okolo rieky poskytovalo útočisko vodnému vtáctvu. Lov bol pre Egypťanov bežný. V tomto čase prebehla prvá [[domestikácia]] viacerých druhov zvierat.<ref>{{harvbz|Ikram|1992|St=5}}</ref> Niekoľko menších kmeňov žijúcich v nílskom údolí, identifikovaných podľa keramiky a osobných predmetov, sa rozvinulo okolo roku 5500 pred Kr. do kultúr, ktoré nesú znaky pokročilého ovládania techník poľnohospodárstva a chovu domácich zvierat. Najväčšia z týchto raných kultúr v Hornom Egypte bola [[badarijská kultúra]] (''badarien'', okolo 4400 – 4000 pred Kr.), ktorá pravdepodobne pochádzala zo západnej Sahary. Známa je veľmi kvalitnou keramikou, kamennými nástrojmi a používaním [[meď|medi]].<ref>{{harvbz|Hayes|1964|St=220}}</ref> [[Badarien]] nasledovali kultúry [[Nagáda I]] (''amratien'', okolo 4000 – 3500 pred Kr.) a [[Nagáda II]] (''gerzean'', okolo 3500 – 3200 pred Kr.),<ref>{{harvbz|Childe|1953}}</ref> ktoré priniesli niekoľko technologických inovácií. Egypťania už počas obdobia Nagáda I dovážali [[obsidián]] z [[Etiópia|Etiópie]], ktorým opracovávali a ostrili čepele štiepaných kamenných nástrojov.<ref>{{harvbz|Aston|Harrell|Shaw|2000|Sst=46 – 47}}; {{harvbz|Aston|1994|Sst=23 – 26}}</ref> Z obdobia Nagáda II pochádzajú dôkazy o prvých kontaktoch s kanaánskou oblasťou a pobrežím v oblasti [[Byblos|Byblu]] na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Patai|1998}}</ref> Nagádska kultúra sa v priebehu 1000 rokov rozvinula z niekoľkých roľníckych spoločenstiev na silný útvar, ktorého vodca ovládal zdroje a obyvateľstvo nílskeho údolia. Počas obdobia Nagáda III vládcovia rozšírili svoju moc na sever pozdĺž Nílu a vládli z mesta [[Nechen]] (Hierakonpolis, H03) a neskôr z [[Abdžu]] (Abydos, H08). Obchodovali s Núbiou na juhu, so západnými oázami, so stredomorskými kultúrami na severe a s Blízkym východom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=61}}</ref> V jednom z kráľovských núbijských hrobov v Kustule bol nájdený artefakt s najstarším známym vyobrazením egyptského dynastického symbolu – bielej koruny ''hedžet'' a sokola.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|St=8}}</ref><ref>{{harvbz|Sanders|2013}}</ref> Rozmanitá produkcia výrobkov nagádskej kultúry odráža vzostup a bohatstvo spoločenskej elity, ktorá používala osobné predmety ako hrebene, sošky, maľovanú keramiku, kvalitné dekorované kamenné nádoby, kozmetické palety a šperky zo zlata, [[lapis lazuri|lapidu lazuri]] a [[slonovina|slonoviny]]. Bola vynájdená glazúra známa ako [[fajansa|egyptská fajansa]], ktorú používali neskôr v [[staroveký Rím|starom Ríme]] ako dekoráciu pohárov, amuletov a figurín.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/faience/periods.html Faience in different Periods]}}</ref> Nagádska kultúra počas poslednej preddynastickej fázy začala používať písané znaky, ktoré sa nakoniec vyvinuli do celého systému [[egyptské hieroglyfické písmo|hieroglyfov]] pre záznam [[staroegyptčina|staroegyptského jazyka]].<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=1}}</ref> === Ranodynastické obdobie (okolo 3050 – 2686 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Ranodynastické obdobie (Egypt)}} [[Image:NarmerPalette ROM-gamma.jpg|thumb|Paleta faraóna [[Narmer]]a zobrazuje scény zo zjednocovania Egypta.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=32}}</ref>]]Toto obdobie prebiehalo zhruba paralelne so skorou sumersko-akkadskou civilizáciou v Mezopotámii a starovekom [[Elam]]e. [[Manehto]] v 3. storočí pred Kr. usporiadal dlhý rad panovníkov od [[Menes|Menea]] po svoju súčasnosť do systému tridsiatich dynastií.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=6}}</ref> Začiatok formálnych dejín umiestnil do obdobia panovania kráľa Menea, o ktorom sa v tom čase verilo, že zjednotil dve kráľovstvá Horného a Dolného Egypta (okolo 3100 pred Kr.)<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=78 – 80}}</ref> Prechod k zjednotenému štátu sa v skutočnosti udial pomalšie ako si to predstavovali staroegyptskí pisári. V súčasnosti Menes nie je doložený. Niektorí odborníci však pokladajú faraóna [[Narmer]]a za legendárneho Menea. Narmer je zobrazený na slávnostnej palete s kráľovskými insígniami pri symbolickom akte zjednotenia.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|Sst=12 – 13}}</ref> Okolo roku 3000 pred Kr. prvý z ranodynastických panovníkov upevnil svoje postavenie v Dolnom Egypte založením hlavného mesta [[Mennofer|Inebuhedž]] (neskorší Mennofer, Memfis, D01). Z neho mohol ovládať pracujúcu masu a poľnohospodárstvo úrodnej oblasti nílskej delty, rovnako ako lukratívne a dôležité obchodné trasy do [[Levanta|Levanty]]. Vzostup moci a bohatstva panovníkov počas ranodynastického obdobia vidieť na ich prepracovaných hrobkách – [[mastaba|mastabách]] a na pohrebných stavbách v [[Abdžu]] (Abydos, H06), ktoré slúžili kultu mŕtvych panovníkov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=70}}</ref> Legitimizácia moci štátneho zriadenia nad územím, prácou a zdrojmi bola výsledkom silnej inštitúcie kráľovského úradu a bola nutná na prežitie a rozvoj starovekej egyptskej civilizácie.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/archaicegypt/info.html Early Dynastic Egypt]}}</ref> === Stará ríša (okolo 2686 – 2181 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Stará ríša}} [[Image:Sakkara 02.jpg|thumb|Prvá staroegyptská pyramída faraóna Hora [[Necerichet]]a (Džosera), v popredí súčasť pyramídového komplexu dvor slávnosti ''Sed'' s rekonštruovanými pavilónmi (3. dynastia, Sakkára)]][[Image:Camel caravan and pyramid of Khafra, -8 Dec. 2003 a.jpg|thumb|Pyramídy pri Gíze. Zľava [[Chufuova pyramída|Chufuova Veľká pyramída]] – staroveký div sveta, v popredí [[Rachefova pyramída|Rachefova]], vpravo [[Menkaureho pyramída]] (4. dynastia).]]Úroveň architektúry tohto obdobia veľmi pokročila a spolu s ňou aj umenie a technika. Vďaka dobre fungujúcemu systému centralizovanej správy sa tiež zvýšila poľnohospodárska produkcia.<ref>{{harvbz|James|2005|St=40}}</ref> Zo Starej ríše pochádzajú niektoré najznámejšie výdobytky staroegyptskej civilizácie, napr. [[Chufuova pyramída|Veľká pyramída]] faraóna [[Chufu]]a. Štátni zástupcovia, na ktorých dohliadal [[vezír]], vyberali dane, riadili zavlažovacie projekty zvyšujúce úrodu, najímali pracovníkov na stavebné projekty a budovali systém práva pomáhajúci udržiavať poriadok a zákon v ríši.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=102}}</ref> Popri rastúcej dôležitosti centrálnej správy vznikla nová trieda vzdelaných pisárov a štátnych úradníkov, ktorým faraón zaručoval za ich služby postavenie a plat. Okrem toho ich posmrtným kultom a miestnym chrámom venoval pozemky, aby zabezpečil dostatok zdrojov aj pre svoj vlastný posmrtný kult, o ktorý mali jeho poddaní povinnosť sa starať. Dnes sa predpokladá, že päťsto rokov takto široko rozvetvených ekonomických väzieb nahlodalo štátnu ekonomiku a tá nemohla ďalej zabezpečovať rozsiahlu centralizovanú štátnu správu s celou svojou štruktúrou.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=116 – 7}}</ref> Vplyv [[nomarch]]ov (predstaviteľov krajov) začal narastať úmerne so zmenšujúcou sa mocou panovníka. K tomu sa pridalo sucho, ktoré približne v rokoch 2200{{--}}2150 pred Kr. niekoľkokrát postihlo krajinu,<ref>{{harvbz|Hassan|2011}}</ref> a Egypt vstúpil do 140-ročného obdobia dnes známeho ako Prvé prechodné obdobie.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=69}}</ref> === Prvé prechodné obdobie (2181 – 1991 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Prvé prechodné obdobie}} Potom, ako sa zrútila ústredná vláda na konci Starej ríše, štátna správa už nedokázala stabilizovať a riadiť ekonomiku krajiny. Miestne inštitúcie sa už nemohli spoľahnúť na kráľa a nedostatok potravín spolu s politickými spormi vyústil do hladomorov a lokálnych vojen. Miestni vládcovia, nezaťažení povinnými odvodmi zdrojov centrálnej vláde a faraónovi, využívali ich prebytok a novo nadobudnutú nezávislosť na kultúrny a ekonomický rozvoj provincie. Po čase, keď už ovládali miestne zdroje, ich územia sa stávali bohatšími. Svedčia o tom väčšie a lepšie hrobky všetkých spoločenských tried.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=120}}</ref> Miestni umelci začali používať motívy, ktoré boli dovtedy vyhradené centrálnej kráľovskej moci Starej ríše. Objavili sa nové literárne formy vyjadrujúce optimizmus a originalitu tohto obdobia.<ref name="shaw-2002_146">{{harvbz|Shaw|2002|St=146}}</ref> Miestni vodcovia, zbavení záväzkov voči faraónovi, začali medzi sebou súperiť o územia a politickú moc. Približne od roku 2160 pred Kr. Dolný Egypt ovládala dynastia z [[Henennesu]] (Herakleopolis, H20) a Horný Egypt konkurenčná lokálna dynastia z [[Veset]]u (Téby, H04). Sila vesetskej dynastie narastala a postupne rozširovala svoju moc na sever, čo samozrejme vyústilo do otvoreného stretu. Nakoniec okolo roku 2055 pred Kr. [[Nebhepetre Mentuhotep|Nebhepetre Mentuhotep (II.)]] porazil dolnoegyptského vládcu, opäť zjednotil krajinu a začal obdobie kultúrnej a ekonomickej obnovy dnes známej ako Stredná ríša.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=29}}</ref> === Stredná ríša (2134 – 1690 pred Kr.) === [[Image:Amenemhat III.jpg|thumb|Realisticky stvárnená busta [[Amenemhet III.|Amenemheta III.]] (12. dynastia)]][[Image:Ibscha.jpg|thumb|Zástupcovia ázijského kmeňa prinášajú dar. Maľba v hrobke starostu sídla [[Menat-Chufu]] [[Chnumhotep II.|Chnumhotepa II.]] (12. dynastia, Bení Hasan)]]{{Hlavný článok|Stredná ríša}} Panovníci Strednej ríše obnovili prosperitu a stabilitu krajiny, čo podnietilo oživenie umenia, literatúry a monumentálnych stavebných projektov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=148}}</ref> Nebhepetre Mentuhotep (II.) a jeho nástupcovia z [[11. dynastia Egypta|11. dynastie]] vládli z Vesetu (Téby, H04). Vezír posledného faraóna tejto dynastie prebral moc a založil [[12. dynastia Egypta|12. dynastiu]] ako [[Amenemhet I.]] a vládol z nového sídla [[Ictauej]], nachádzajúceho sa niekde medzi Nílom a [[Fajjúmska oáza|Fajjúmskou oázou]].<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=79}}</ref> Z nového sídla sa faraóni 12. dynastie chopili prezieravej kultivácie priľahlého územia cez intenzívnu výstavbu zavlažovacieho systému, ktorá im mala zvýšiť regionálnu poľnohospodársku produkciu. Okrem toho znovu dobyli územia v [[Núbia|Núbii]] bohaté na kamenné lomy a zlaté bane a vo východnej delte vybudovali obranný systém proti vpádom z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] známy v neskoršom období pod menom „Múry vládcu“.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=158}}</ref> Vďaka veľkému hospodárskemu a nerastnému bohatstvu a vojenskej a politickej stabilite začala rozkvitať populácia obyvateľov, umenie a náboženstvo. Stredná ríša zaznamenala posun v chápaní vzťahu boha a človeka v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Vzrástla osobná viera a „demokratizácia“ posmrtného života, v ktorom už všetci ľudia mali dušu a mohli byť privítaní bohmi po smrti.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|Sst=179 – 82}}</ref> Literatúra Strednej ríše vytvorila premyslené témy a postavy, ktoré boli presvedčivo a výstižne podané.<ref name="shaw-2002_146" /> Reliéfne a portrétové sochárstvo dokázalo vystihnúť jemné osobité detaily a dosiahlo vyššej technickej úrovne.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=90}}</ref> Posledný silný vládca Strednej ríše [[Amenemhet III.]] dovolil skupine [[semiti|semitských]] [[Kanaán (biblické územie)|kanaánskych]] kmeňov usadiť sa v delte, aby pokryli dopyt po pracovnej sile pre kráľovské ťažobné a stavebné projekty. Tieto aktivity spolu s nízkymi záplavami oslabili ekonomiku a otvorili dvere postupnému úpadku a Druhému prechodnému obdobiu v nasledujúcej [[13. dynastia Egypta|13.]] a [[14. dynastia Egypta|14. dynastie]]. Počas tohto zostupu kanaánske kmene získali nadvládu nad celou oblasťou nílskej delty až nakoniec začali vládnuť tejto časti Egypta ako nová dynastia, pre domácich Egypťanov však boli stále ''heka-chasut'' – „vládcovia cudzích krajov“, t. j. [[Hyksósi]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=188}}</ref> === Druhé prechodné obdobie (1674 – 1549 pred Kr.) a Hyksósi === {{Hlavný článok|Druhé prechodné obdobie}} Okolo roku 1785 pred Kr. získali nadvládu nad Egyptom semitskí Hyksósi, ktorí už určitý čas sídlili v meste [[Avaris]] vo východnej delte. Donútili domácu vládu odísť do Vesetu a faraón sa stal ich vazalom s povinnosťou platiť [[tribút]].<ref name="ryholt-1997_310">{{harvbz|Ryholt|1997|St=310}}</ref> Hyksósi ponechali egyptský štátny model, ich panovník používal egyptský kráľovský titul a prebrali ďalšie egyptské prvky do svojej kultúry. Na oplátku semitský element priniesol nové prvky do výzbroje egyptskej armády, napr. [[kompozitný luk]] alebo [[vojnový voz]] s konským záprahom.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=189}}</ref> Pôvodní panovníci sa po svojom odchode do Vesetu ocitli medzi dvomi nepriateľskými stranami – kanaánski Hyksósi vládli na severe a ich spojenci Núbijci (ríša Kuš) na juhu. Po rokoch vazalstva sa hornoegyptské kráľovstvo stalo dostatočne silné, aby vtiahlo Hyksósov do vojny, ktorá trvala viac ako 30 rokov, približne do roku 1555 pred Kr.<ref name="ryholt-1997_310" /> Faraóni 17. dynastie [[Sekenenre Tao]] a [[Kamose]] porazili kušitskú ríšu, ale nedokázali vyhnať Hyksósov. To sa podarilo až Kamoseho nástupcovi, ktorý radom vojenských kampaní ukončil hyksósku prítomnosť v Egypte. [[Ahmose I.]] sa stal zakladateľom novej 18. dynastie. Vojsko počas nasledujúceho obdobia Novej ríše získalo najvyšší štátny význam, rovnako ako rozširovanie hraníc ríše a prevaha na Blízkom východe.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=224}}</ref> === Nová ríša (1549 – 1069 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Nová ríša}} [[Image:Egypt NK edit-sk.svg|thumb|Územie starovekého Egypta počas Novej ríše v 15. storočí]][[Image:LuxorTemple1.jpg|thumb|Hlavná kolonáda Amonovho chrámu v Luxore v noci (18. dynastia)]]Prví faraóni Novej ríše zabezpečili hranice a posilnili diplomatické zväzky so susedmi, ako [[Mitanni]], [[Asýria]] alebo [[Kanaán (biblické územie)|Kanaán]], čím otvorili cestu bezprecedentnej prosperite Egypta. Faraón [[Thutmose I.]] a jeho vnuk [[Thutmose III.]] viedli vojenské kampane a rozšírili územie a vplyv Egypta do najväčších rozmerov aké kedy ríša dosiaľ mala. Medzi nimi vládla kráľovná [[Hatšepsut]], ktorá udržala mier a jej obchodné cesty prekročili pôvodné destinácie, aké mal Egypt k dispozícii pred hyksóskou okupáciou. Keď Thutmose III. okolo roku 1425 pred Kr. zomrel, Egypt siahal od severozápadnej [[Sýria|Sýrie]] na severe po štvrtý nílsky [[katarakt]] v Núbii na juhu. Pripojené územia poskytovali dôležité suroviny ako [[bronz]] alebo drevo.<ref>{{harvbz|James|2005|St=48}}</ref> Panovníci začali realizovať rozsiahly stavebný plán, ktorý okrem iného šíril a upevňoval kult pôvodne lokálneho tébskeho boha [[Amon]]a. Výstavba tiež oslavovala ich vlastné skutočné alebo [[fabulácia|fabulované]] úspechy, ako v prípade kráľovnej Hatšepsut, ktorá používala počas svojej skoro 22-ročnej vlády podobné zveličovanie a okázalosť.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/chronology/hatshepsut.html Hatshepsut]}}</ref> Jej vláda bola aj napriek tomu úspešná, o čom svedčí dlhé obdobie mieru, narastajúci blahobyt, obchodné cesty do krajiny [[Punt]], obnova siete obchodných ciest, veľké stavebné projekty, ako napr. jej zádušný chrám, ktorý konkuroval gréckej architektúre o tisícročie skôr, kolosálny pár obeliskov a časť chrámového komplexu v [[Karnak]]u. Napriek úspechom následník jej synovca Thutmoseho III. [[Amenhotep II.]] sa rozhodol vymazať jej meno a mnoho jej činov pripísal sebe.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=108}}</ref> Tiež sa pokúsil zmeniť tradície zaužívané niekoľko sto rokov, čo niektorí odborníci vysvetľujú ako márny pokus znemožniť iným ženám dostať sa na trón a obmedziť ich vplyv v kráľovstve. Okolo roku 1350 pred Kr. nastúpil na trón [[Amenhotep IV.]] a zaviedol niekoľko radikálnych reforiem, ktoré mohli byť hrozbou pre štátnu stabilitu. Zmenil si meno na Achnaton, pozdvihol predtým nevýrazné a abstraktné božstvo [[Aton]]a na najvyššie božstvo, potlačil kult väčšiny ostatných bohov a zaútočil na vplyv a moc chrámov, ktorým dominovali kňazi boha Amona a ktorých Achnaton pokladal za skorumpovaných.<ref>{{harvbz|Aldred|1988|St=259}}</ref> Premiestnil sídlo kráľovstva do nového mesta [[Achetaton]]u (H14, dnes Amarna), prestal sa zaujímať o Blízky východ, kde súperili medzi sebou [[Chetitská ríša]], Asýria a Mitanni, a pohrúžil sa do sveta nového náboženstva a umeleckého štýlu. Po jeho smrti Amonovi kňazi rýchlo nadobudli stratenú moc, sídlo sa vrátilo naspäť do Vesetu a Atonov kult bol opustený. S ich pomocou sa potom Achnatonovi následníci [[Tutanchamon]], [[Aj II.]] a [[Haremheb]] pokúsili vymazať akúkoľvek zmienku o Achnatonovej kultúrnej a náboženskej [[herézia|heréze]], ktorá je dnes známa ako [[amarnské obdobie]].<ref>{{harvbz|Cline|2001|St=273}}</ref> Okolo roku 1279 pred Kr. [[Ramesse II.|Ramesse II. Veľký]] nastúpil na trón a začal budovať viac chrámov, vztyčovať viac sôch, obeliskov a plodiť viac detí ako akýkoľvek iný faraón v dejinách.<ref group="pozn">Ramesse II. mal viac ako sto detí od svojich dvoch hlavných manželiek a veľkého harému. {{harv|Clayton (1994) p. 146}}</ref> Ako výrazný vodca viedol svoju armádu do konfliktu s [[Chetiti|Chetitmi]], v ktorom sa nepodarilo ani jednej strane získať víťazstvo. Ukončením konfliktu bola [[bitka pri Kadeši]] okolo roku 1258 pred Kr. a následná prvá známa mierová zmluva medzi štátmi v dejinách.<ref>{{harvbz|Tyldesley|2001|Sst=76 – 7}}</ref> Egypt z obavy pred silnou Stredoasýrskou ríšou opustil väčšinu územia na Blízkom východe a ponechal svojho spojenca Chetitskú ríšu napospas Asýrii a [[indoeurópania|indoeurópskym]] [[Frýgovia|Frýgom]]. Bohatstvo Egypta bolo silným lákadlom pre susedov. Zo západu sa snažili na egyptské územie preniknúť líbyjskí [[Berberi]] a z [[Egejské more|egejskej oblasti]] tzv. [[Morské národy]] – silná konfederácia prevažne [[Gréci|gréckych]], [[lúvijčina|lúvijských]] a [[Feničania|fenicko]]-[[Kanaánci|kanaánskych]] pirátov. Egypt sa ubránil ich pokusu o inváziu, ale stratil ostatok územia na Blízkom východe, ktoré obsadila Asýria. Následky vonkajšieho ohrozenia boli zosilnené vnútornými problémami, ako napr. korupciou, vykrádaním hrobiek a občianskymi nepokojmi. Amonove kňazstvo vo Vesete po opätovnom získaní moci nazhromaždilo bohatstvo vrátane rozsiahlych pozemkov a ich hypertrofovaná moc onedlho roztrieštila krajinu, ktorá vstúpila do Tretieho prechodného obdobia ako niekoľko samostatných útvarov.<ref>{{harvbz|James|2005|St=54}}</ref> === Tretie prechodné obdobie (1069 – 653 pred Kr.) === {{Hlavný článok|Tretie prechodné obdobie}} [[Image:Third Intermediate Period map sk.svg|thumb|Mapa starovekého Egypta s politickým delením počas Tretieho prechodného obdobia]]Po smrti Ramesseho XI. okolo roku 1078 pred Kr. [[Nesbanebdžed I.]] ovládol Dolný Egypt a panoval z mesta [[Džanet]] (Tanis, D19). Horný Egypt ovládali Amonovi veľkňazi z [[Veset]]u (Téby, H04).<ref>{{harvbz|Černý|1975|St=645}}</ref> V tomto období sa začali v západnej delte usídľovať [[Berberi|berberské]] kmene zo západu a postupne získavali samostatnosť. Nakoniec okolo roku 945 pred Kr. líbyjský princ pod menom [[Šešonk I.]] založil [[22. dynastiu Egypta|22. dynastiu]] so sídlom v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18), ktorá vládla delte 200 rokov. Okrem toho Šešonk dosadil členov svojej rodiny na dôležité miesta v kňazskej hierarchii, ktorá vládla Hornému Egyptu, a tým si zabezpečil dostatočný vplyv na väčšinu Egypta. Na prelome 9. storočia pred Kr. sa Egypt pod vládou [[Osorkon II.|Osorkona II.]] neúspešne pokúsil znovu získať územie v Ázii. Spolu s mestami a národmi ako [[Izrael]], [[Hamá (mesto v Sýrii)|Hamá]], [[Kanaánci]], [[Arabi]], [[Arméni]] alebo [[Sýro-Chetiti]], vytiahol proti silnému asýrskemu kráľovi [[Salmanasar III.|Salmanasarovi III.]] Aliancia bola v [[bitka pri Karkane|bitke pri Karkane]] okolo roku 853 pred Kr. porazená a Asýria naďalej dominovala oblasti ďalej. Líbyjská dynastia začala slabnúť keď začala stúpať domáca dynastia z dolnoegyptského [[Tarem]]u (Leontopolis, D11), spolu s hrozbou núbijskej kušitskej ríše z juhu.<ref>{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9 – 10}}</ref> Núbijský kráľ [[Pije]] okolo roku 727 pred Kr. po tisícročiach vzájomných úzkych stykov Núbie s Egyptom (obchod, kultúrny vplyv, osídľovanie, asimilácia a vojny)<ref>{{harvbz|Alberge|2003}}</ref><ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=106 – 107, 133 – 134}}</ref> vstúpil s vojskom na egyptské územie. Ľahko obsadil Veset a následne deltu Nílu.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=345}}</ref> Tento čin zaznamenal na víťaznú [[stéla|stélu]]. Založil [[25. dynastia Egypta|25. dynastiu]] kráľov<ref>{{harvbz|Herodotos|2003|Sst=151 – 158}}</ref> a zjednotil opäť „obe zeme“ – Dolný a Horný Egypt. Krajina sa tak nachádzala v podobe, v akej bola počas Novej ríše. Obdobie jej vlády sa označuje aj ako renesancia starovekého Egypta.<ref>{{harvbz|Diop|1974|Sst=219 – 221}}</ref> Náboženstvo, umenie a architektúra boli obnovené do foriem Starej, Strednej a Novej ríše. Panovníci, napr. [[Taharka]], stavali alebo obnovovali chrámy a monumenty pozdĺž celého nílskeho údolia, vrátane [[Mennofer]]u (Memfis, D01), [[Kawa|Kawy]], [[Gebel Barkal]]u (dnes obe v [[Sudán]]e), atď.<ref>{{harvbz|Bonnet|2006|Sst=142 – 154}}</ref> Opäť sa začali stavať pyramídy, tentoraz južnejšie v dnešnom Sudáne.<ref name="mokhtar-1990_161 – 163">{{harvbz|Mokhtar|1990|Sst=161 – 163}}</ref><ref name="emberling-2011_9 – 11">{{harvbz|Emberling|2011|Sst=9 – 11}}</ref><ref name="silverman-1997_36 – 37">{{harvbz|Silverman|1997|Sst=36 – 37}}</ref> Pije sa niekoľkokrát pokúsil rozšíriť svoj vplyv na Blízky východ, v tom čase súčasť Asýrskej ríše. Okolo roku 720 pred Kr. vyslal vojsko na pomoc [[Filištínci|filištínskej]] protiasýrskej vzbure, bol však porazený [[Sargon II.|Sargonom II.]] a vzbura stroskotala. Okolo roku 711 pred Kr. podporoval židovskú rebéliu v [[Ašdod]]e, opäť bol porazený Sargonom II. a vytlačený z Blízkeho východu.<ref>{{harvbz|Oppenheim|1977}}</ref> Medzinárodná prestíž Egypta začala ku koncu Tretieho prechodného obdobia opäť upadať. Spojencov v južnej Levante pohltila Asýrska ríša a okolo roku 700 pred Kr. bolo jasné, že vojna medzi Egyptom a Asýriou je nevyhnutná. Taharka najskôr oslavoval pár menších víťazstiev pri opätovnom získavaní predsunutých pozícií na Blízkom východe. Pomáhal židovskému kráľovi nezávislého [[Judsko|Judska]] [[Ezekiáš]]ovi, keď ho napadol asýrsky kráľ [[Sinacherib]], ktorý obliehal [[Jeruzalem]]. Nakoniec bol nútený spolu s egyptským a núbijským vojskom opustiť Blízky východ aj napriek tomu, že Sinacherib musel kvôli vypuknutej epidémii v radoch svojho vojska predčasne ukončiť ťaženie.<ref name="roux-1993">{{harvbz|Roux|1993}}</ref> Asýriu unavovalo sústavné zasahovanie Egypta do jej záležitostí, preto Sinacheribov následník kráľ [[Asarhadon]] podnikol inváziu, ktorá prebehla prekvapivo hladko a rýchlo. Taharka utiekol naspäť domov do Núbie. Podľa vlastných slov Asarhadon ''„dosadil miestnych kráľov a miestodržiteľov“'' a všetkých ''„Etiópčanov“'' (t. j. Núbijcov) deportoval z Egypta. O dva roky neskôr však Taharka opäť obsadil z juhu Egypt až po Mennofer. Asarhadonov následník kráľ [[Ašurbanipal]] poslal dobre vycvičený malý vojenský zbor a Taharku donútil posledný raz utiecť z Egypta domov. Taharkov následník faraón [[Tanutamon]] sa pokúsil získať Egypt späť. Úspešne porazil bábkového faraóna [[Neko I.|Neka I.]] a cestou obsadil Veset. Asýrskou odpoveďou bola veľká armáda poslaná na juh, ktorá v strete jednoznačne porazila Tanutamona, a ten sa uchýlil nazad do Núbie. Asýrske vojsko pri tejto udalosti veľmi vážne poškodilo Veset. Potom Asýrčania dosadili na trón domáceho panovníka [[Psammetik I.|Psammetika I.]] ako Ašurbanipalovho vazala a Núbia už nikdy neohrozila Egypt.<ref>{{harvbz|Roux|1993|Sst=330 – 332}}</ref> === Neskoré obdobie (672 – 332 pred Kr.) === [[Image:Coperchio del sarcofago di Ibi, grande intendente di Nitocris, divina adoratrice di Amon 13S8390-HDR.tif|thumb|Kryt kamenného sarkofágu hlavného stolníka veľkej Amonovej manželky Nebetneferumut, dcéry Psammetika I. (26 dynastia, Egyptské múzeum v Turíne)]]{{Hlavný článok|Neskoré obdobie (Egypt)}} V Egypte v tomto období vládla z mesta [[Saj]] (Sais, D05) domáca [[26. dynastia Egypta|26. dynastia]], ktorá bola vazalom asýrskych kráľov. Roku 653 pred Kr. faraón [[Psammetik I.]] využil situáciu, keď Asýria bola zamestnaná vojnou s Elamom, pomerne ľahko premohol neveľký kontingent okupačného vojska a vymanil Egypt z vazalského postavenia pomocou [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdských]] a gréckych žoldnierov. Napriek tomu on a aj jeho nástupcovia dbali na pokojné vzťahy s Asýriou. V tomto období začal silnieť grécky vplyv v Egypte aj vďaka mestu [[Naukratis]] (D03) – gréckej kolónii v nílskej delte. Psammetikov následník [[Neko II.]] sa v roku 609 pred Kr. s úmyslom pomôcť Asýrii zaplietol do vojny s [[Babylonia|Babyloniou]], [[Chaldejci|Chaldejcami]], [[Médejci|Médejcami]] a [[Skýti|Skýtmi]], ktorých koaličné sily využili asýrsku občiansku vojnu. Nakoniec v [[bitka pri Karchemiši|bitke pri meste Karchemiš]] (v dnešnej Sýrii) roku 605 pred Kr. boli Egypťania s ostatkom asýrskych síl porazení. Napriek tomu sa na Blízkom východe zdržali ešte pár desaťročí bojmi hlavne s Babyloniou o bývalé asýrske územia v Levante. Nakoniec boli vytlačení nazad domov z Ázie a roku 567 pred Kr. na chvíľku [[Nebukadnesar II.|Nabuchodonozor II.]] vpadol do Egypta.<ref name="roux-1993" /> Počas vlády kráľov zo Saji Egypt zažíval krátke ale úspešné obdobie ekonomickej a kultúrnej prosperity, roku 525 však [[Staroperzská ríša|perzský]] panovník [[Kambýses II.]] začal dobývať Egypt. V [[bitka pri Pelusione|bitke pri Pelusione]] (Periamon, D14) zajal egyptského kráľa [[Psammetik III.|Psammetika III.]] Sám prijal titul faraón, ale vládol zo svojho perzského hlavného mesta [[Súsy|Sús]] (v dnešnom Iráne) a správu egyptského územia ponechal svojim [[satrapia|satrapom]]. Egypt nebol schopný natrvalo zvrhnúť perzskú nadvládu, napriek tomu niekoľko dočasne úspešných vzbúr prebehlo v 5. storočí pred Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=383}}</ref> V Perzskej ríši bol Egypt spolu s [[Cyprus|Cyprom]] a [[Feničania|Feníciou]] súčasťou jednej satrapie. Prvé obdobie perzskej nadvlády je známe ako [[27. dynastia Egypta|27. dynastia]], ktorá skončila rokom 402 pred Kr. V období rokov 380 – 343 pred Kr. panovala v Egypte posledná domáca [[30. dynastia Egypta|30. dynastia]], ktorá skončila faraónom [[Nachthareheb]]om. S druhou perzskou okupáciou prišla [[31. dynastia Egypta|31. perzská dynastia]] a skončila roku 332 pred Kr., keď Egypt obsadil bez boja [[Macedónia (kráľovstvo)|macedónsky]] kráľ [[Alexander Veľký|Alexander III. Veľký]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=385}}</ref> === Ptolemaiovci === {{Hlavný článok|Ptolemaiovci}} [[Image:Ptolemaeus I&Berenike I.jpg|thumb|Ptolemaios I. Soter a Berenike I. na zlatej oktodrachme, vyrazenej v Alexandrii v roku 265 pred Kr.]]V roku 332 pred Kr. Alexander Veľký obsadil Egypt s malým odporom Perzie a domáci ho vítali ako osloboditeľa. Macedónska správa Egypta bola založená na egyptskom modeli a jej centrom bolo nové hlavné mesto [[Alexandria]] (Rakote, D03). Satrapom a neskorším zakladateľom kráľovskej dynastie bol jeden z Alexandrových najvyšších veliteľov Ptolemaios, ktorý sa nechal korunovať ako [[Ptolemaios I.|Ptolemaios Soter]]. Alexandria predstavovala silu a prestíž [[helenizmus|helenistického]] Egypta, stala sa hlavným mestom vtedajšej kultúry a učenosti, o čom svedčila aj slávna alexandrijská knižnica.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=405}}</ref> Alexandrijský maják, jeden z antických divov, svietil na cestu lodiam, ktoré sa plavili za obchodom trasami vedúcimi cez mesto. V tomto období Egypt obchodoval hlavne s papyrusom, ale aj ďalším tovarom, čo robilo z mesta frekventovanú obchodnú križovatku.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=411}}</ref> Helenistická kultúra nedokázala nahradiť domácu aj napriek tomu, že Ptolemaiovci sa snažili získať si lojalitu populácie preukazovaním úcty k egyptským tradíciám. Stavali nové chrámy v egyptskom štýle, podporovali tradičné kulty a nechávali sa zobrazovať ako egyptskí panovníci. Niektoré tradičné grécke a egyptské náboženské prvky sa spájali a vytvárali kompozitné božstvá, akým bol napr. boh [[Serapis]]. Napriek tomu, že sa macedónska dynastia snažila budiť dojem domácej egyptskej, musela čeliť vzburám miestneho obyvateľstva, rivalite členov dynastie a vplyvu alexandrijskej luzy, ktorá zosilnela po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=418}}</ref> Keď sa dovoz obilia z Egypta stal strategickým záujmom [[staroveký Rím|Ríma]], začala sa [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] aktívne a dôsledne zaujímať o pomery v krajine. Pokračujúce vzbury, ambiciózni politici a silný protivník na Blízkom východe v podobe [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]] narušili vratkú politickú situáciu v Egypte. To donútilo Rím poslať vojsko s úlohou stabilizovať krajinu ako [[provincia (staroveký Rím)|provinciu]] rímskeho impéria.<ref>{{harvbz|James|2005|St=62}}</ref> === Rímske obdobie === [[Image:Agilkia Trajankiosk 02.JPG|thumb|Kiosk bohyne [[Eset]] postavený rímskym cisárom [[Traján]]om na ostrove Filaje (rímske obdobie, Aswán)]]Egypt sa stal roku 30 pred Kr. výsledkom [[Bitka pri Actiu|bitky pri Aktiu]], v ktorej [[Octavianus Augustus|Octavianus]] porazil vojsko [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]], rímskou provinciou s názvom ''{{cjz|lat|Aegyptus}}''. Pre Rím mali zásielky obilia strategický význam, preto krajinu spravoval prefekt menovaný priamo cisárom. Rímske vojsko umiestnené v Egypte potláčalo vzbury, ktoré vypukli kvôli vysokým daniam uvaleným rímskou správou. Okrem toho bojovalo v sústavných stretoch s miestnymi lúpežnými bandami.<ref>{{harvbz|James|2005|St=63}}</ref> Dôležitosť Alexandrie ako centra obchodu s Orientom sa zvyšovala vďaka narastajúcemu rímskemu dopytu po luxusnom indickom tovare.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=426}}</ref> Tradičné egyptské náboženské kulty pokračovali aj napriek horšej rímskej nálade v porovnaní s grécko-macedónskou voči Egypťanom. Umenie múmiových portrétov prekvitalo a niektorí z rímskych cisárov sa nechali zobrazovať ako egyptskí panovníci, nie však do tej miery ako Ptolemaiovci. Keďže panovník Egypta sa už nezdržoval na svojom území, rituály a slávnosti spojené s egyptským panovníckym úradom sa nekonali. Miestna správa bola štýlom rímska s blízkymi väzbami na domácich Egypťanov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=422}}</ref> V polovici 1. storočia po Kr. si do Egypta našlo cestu [[kresťanstvo]], jeden z viacerých vtedajších kultov, ktoré sa uchádzali o priazeň Egypťanov. Ukázala sa však jeho nekompromisnosť pri obracaní ľudí z tradičného egyptského náboženstva, tak aj z grécko-rímskych kultov. To viedlo k prenasledovaniu kresťanských konvertitov a vyvrcholilo veľkými čistkami za cisára [[Dioklecián]]a, ktoré začali roku 303 po Kr.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=431}}</ref> V roku 313 po Kr. bolo kresťanstvo vyhlásené za štátne náboženstvo rímskeho impéria. Následne cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius]] roku 380 po Kr. [[edikt]]om vyhlásil kresťanstvo za jediné náboženstvo v ríši. Zakázal tak pohanské rituály v impériu, a tým uzatvoril aj egyptské chrámy.<ref>{{Harvbz|Chadwick|2002|St=373}}</ref> Alexandria sa stala javiskom veľkých protipohanských nepokojov, ktoré zničili mnoho súkromných a verejných pohanských náboženských objektov.<ref>{{harvbz|MacMullen|1984|St=63}}</ref> Následkom tradičné egyptské náboženstvo ešte viac upadalo. Staroegyptčina bola síce medzi obyvateľstvom živá, schopnosť čítať hieroglyfy sa však vytrácala, pretože kňazi, ktorí udržiavali po tisícročia túto znalosť, pomaly mizli. Chrámy boli niekedy prerobené na kostoly alebo opustené a stali sa z nich zdroje kameňa.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=445}}</ref> ===Byzantské obdobie === [[Image:Karnacs2.jpg|thumb|Stĺporadie prvého nádvoria chrámu v Karnaku na farebnej litografii [[David Roberts|Davida Robertsa]] (19. storočie)]]V 4. storočí po Kr. sa Rímska ríša rozpadla a Egypt sa stal súčasťou Východorímskej ([[Byzantská ríša|Byzantskej]]) ríše. Ako sa strácalo bývalé spojenie grécko-rímskeho sveta, východorímsky štát sa postupne „orientalizoval“ a grécky občiansky systém miestnej správy postupne zanikal. [[Sásánovská ríša]], ktorá súperila v tom čase s Byzantskou o Blízky východ, Malú Áziu, severnú Afriku a východné Stredomorie, v roku 618 po Kr. počas vlády kráľa [[Chusrau II.|Chusraua II.]] na krátky čas obsadila Egypt. Bola však z neho roku 628 po Kr. vytlačená byzantským cisárom [[Heraklios|Herakliom]]. == Spoločnosť == {{Hlavný článok|Staroegyptská spoločnosť}} === Štátna správa a dane === [[Image:Pharaoh.svg|thumb|Idealizované zobrazenie faraóna, ktorý nesie atribúty moci svojho úradu]] Faraón mal v Egypte absolútnu moc nad krajinou a jej zdrojmi. Bol najvyšším veliteľom vojska a hlavou štátu, ktorý využíval aparát úradníkov na správu svojich záležitostí. Výkonnú moc v krajine prenechával [[vezír]]ovi ({{egy||''catej''}}), ktorý bol jeho zástupcom a spravoval pokladnicu, riadil krajinu, stavebné projekty, dohliadal nad zákonmi a archívmi.<ref name="manuelian-1998_358">{{harvbz|Manuelian|1998|St=358}}</ref> Na regionálnej úrovni bol Egypt delený do 42 administratívnych celkov nazývaných [[nom (Egypt)|nomy]] alebo kraje ({{egy||''sepat''}}), ktoré riadili nomarchovia zodpovedajúci vezírovi. Úrad nomarchu bol buď dedičný alebo obsadzovaný podľa rozhodnutia faraóna. Chrámy tvorili chrbticu štátnej ekonomiky. Neplnili len funkciu náboženských kultových miest, ale boli zodpovedné za zber a uchovávanie štátneho bohatstva v systémoch sýpok a pokladníc, z ktorých bolo správcami znovu rozdeľované obilie a zlato.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=363}}</ref> Členenie krajiny do nomov možno sledovať až do preddynastického obdobia (pred r. 3100 pred Kr.), kedy nomy pôvodne jestvovali ako nezávislé mestské štáty. Rozsah jednotlivých krajov a poradie, v ktorom sa uvádzali, sa počas troch tisícročí viac-menej nezmenil. Podľa systému, ktorý sa udržal takmer po celú dobu faraónskeho Egypta, bola krajina rozdelená na 42 krajov: dvadsať tvorilo Dolný Egypt a dvadsaťdva zase Horný Egypt.<ref name="watterson-2005">{{harvbz|Watterson|2005}}</ref> Väčšina ekonomických aktivít bola organizovaná centrálne a prísne riadená. Egypťania do Neskorého obdobia nepoužívali peniaze. Namiesto nich mali výmenný systém,<ref>{{harvbz|Meskell|2004|St=23}}</ref> medzi iným štandardizované vrece obilia a ''[[deben]]'', ktorý sa v Novej ríši rovnal skoro 91 gramom medi alebo striebra a predstavoval bežný [[denominátor]]. Robotníci boli platení obilím. Radový pracovník mohol zarobiť 5½ vreca ({{kg|200}}) obilia za mesiac, predák 7½ ({{kg|250}}). Ceny boli fixné v celej krajine a zaznamenané do zoznamov pre trh. Napr. v určitom období košeľa stála 5 medených ''debenov'', krava 140 ''debenov''. Obilie mohlo byť vymenené za iný tovar podľa fixnej ceny uvedenej v zozname.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=372}}</ref> Počas 5. storočia pred Kr. boli zavedené peniaze. Najskôr sa používali len ako štandardizované kusy hodnotného kovového materiálu, až neskôr sa pod vplyvom zahraničného obchodu rozbehol skutočný obeh mincí.<ref>{{harvbz|Walbank|Astin|Frederiksen|Ogilvie|1984|St=125}}</ref> Starovekí Egypťania odvádzali panovníkovi rôzne dane v [[naturálie|naturáliach]]. Vezír zodpovedal za ich výber prostredníctvom príslušných úradníkov. Úradníci museli denne hlásiť objem prostriedkov, ktoré mali k dispozícii, a aj predpokladanú produkciu v budúcnosti. Spôsob platenia daní závisel od zamestnania alebo postavenia dotyčného: majitelia pôdy platili obilím a inými plodinami, ktoré sa pestovali na ich pôde, remeselníci svojimi výrobkami, lovci a rybári úlovkami z rieky, močiarov a púšte. Každá domácnosť musela odviesť navyše zvláštnu pracovnú daň. Jedna osoba za domácnosť musela nastúpiť každoročne na niekoľko týždňov na verejné práce, akými bolo napríklad kopanie zavlažovacích kanálov alebo práca v bani. Zámožnejší Egypťan si mohol za seba niekoho najať.<ref name="watterson-2005" /> === Spoločenské postavenie === [[Image:Maler der Grabkammer des Thot 001.jpg|thumb|Sediace dámy na maľbe v hrobke Amonovho veľkňaza Džehutyho (18. dynastia)]]Staroegyptská spoločnosť bola bohato rozvrstvená a sociálny status sa dával jasne najavo. Roľníci tvorili väčšinu populácie, poľnohospodárska produkcia bola majetkom vlastníka pozemku, teda štátu, chrámu alebo bohatej rodiny.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=383}}</ref> Roľníci platili pracovnú daň a boli povinní pracovať na zavlažovacom systéme alebo stavebných projektoch.<ref>{{harvbz|James|2005|St=136}}</ref> Umelci a remeselníci mali vyššie postavenie ako roľníci, boli však tiež závislí od štátu, pretože boli platení priamo zo štátnej kasy. Pisári a úradníci tvorili vyššiu triedu v starovekom Egypte, nazývanú aj triedou „bielych sukníc“ podľa bieleho plateného odevu, ktorý bol znakom ich postavenia.<ref>{{harvbz|Billard|1978|St=109}}</ref> V umení a literatúre sa často zobrazovalo vyššie triedne postavenie. V spoločenskom rebríčku sa nižšie ako šľachta nachádzali kňazi, lekári a inžinieri, špecialisti vo svojom odbore. Otroctvo bolo v staroegyptskej spoločnosti známe, jeho rozšírenie je však dnes nejasné.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/social/index.html Social classes in ancient Egypt]}}</ref> Starí Egypťania brali mužov a ženy všetkých slobodných sociálnych vrstiev za rovných pred zákonom, dokonca aj chudobný roľník bol oprávnený žiadať od vezíra a jeho dvora oficiálnu nápravu.<ref name="johnson-2004">{{harvbz|Johnson|2004}}</ref> Otroci obyčajne pracovali ako zmluvní služobníci. Mohli nakupovať a predávať, alebo vlastnou snahou získať slobodu, príp. urodzenosť.<ref>{{harvbz|Dollinger|2000|Pr=[http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/timelines/topics/slavery.htm Slavery]}}</ref> Muži aj ženy mali právo vlastniť majetok, kupovať ho a predávať, uzatvárať zmluvy, sobášiť a rozvádzať sa, dediť a zastupovať seba pred súdom. Manželské páry mohli vlastniť spoločný majetok a uzatvárať manželské zmluvy, ktoré napr. určovali finančné záväzky manžela k svojej manželke a deťom, pokiaľ by bolo manželstvo ukončené. V porovnaní so ženami v starovekom Grécku, Ríme a aj v niektorých súčasných krajinách sveta, staroegyptská žena mala väčší priestor pre osobné rozhodnutia a viac príležitostí k ich realizácii. Ženy ako napr. [[Hatšepsut]] alebo [[Kleopatra VII.]] sa stali vládkyňami Egypta, iné mali moc plynúcu z postavenia [[božská Amonova manželka|božskej Amonovej manželky]]. Napriek týmto možnostiam ženy len zriedka zastávali oficiálne pozície v správe, plnili len druhoradé úlohy v chrámoch a neboli obyčajne tak vzdelané ako muži.<ref name="johnson-2004" /> Egypťania prechovávali negatívny postoj k cudzincom. Sami sa nazývali ''remec'', ľudia, a pre ostatných mali len hanlivé pomenovania – biedni Ázijci, ohavní Núbijci, Iónski psi. Pocit nadradenosti bol umocňovaný náboženstvom, pretože prítomnosť cudzincov v Egypte sa priečila udržiavanej ''maat''. Tento postoj nezmenili ani historickí dobyvatelia Egypta – Hyksósi, Asýrčania, Líbyjčania, Peržania a Gréci napriek tomu, že sa stali jeho vládcami a uctievali jeho bohov.<ref name="watterson-2005" /> === Právo === [[Image:BD Weighing of the Heart.jpg|thumb|Posledný súd zosnulého pri ktorom sa vážilo jeho srdce s perom bohyne Maat. Tým sa zisťovala nebožtíkova spravodlivosť a dodržiavanie zákonov počas jeho života. (''[[Aniho papyrus]]'', 19. dynastia, Britské múzeum)]]Hlavou právneho systému bol formálne panovník, ktorý inicioval vydávanie zákonov a zaručoval ich dodržiavanie a uplatňovanie spravodlivosti, čo bol koncept, ktorý Egypťania nazývali ''maat''.<ref name="manuelian-1998_358" /> V súčasnosti nie je známa žiadna staroegyptská zbierka zákonov, zo zachovaných súdnych dokumentov však vyplýva, že egyptské právo bolo založené na zdravom rozume a podľa toho bolo rozoznávané čo je správne a čo nesprávne. Preto pri riešení sporov mala prednosť dohoda pred prísnym bazírovaním na litere zákona.<ref name="johnson-2004" /> Základnou súdnou inštanciou v období Novej ríše boli miestne rady starších ''kenbet'' a riešili menšie sťažnosti a spory.<ref name="manuelian-1998_358" /> Vážnejšími prípadmi, ako napr. vraždy, väčšie pozemkové spory a vykrádanie hrobiek, sa zaoberal ''veľký kenbet'', ktorému predsedal vezír alebo faraón. Očakávalo sa, že obe strany budú zastupovať seba a bola potrebná prísaha na česť, že budú pravdivo vypovedať. Štát v niektorých prípadoch zaujal úlohu žalobcu a sudcu. Súd mal k dispozícii útrpné právo na vynútenie priznania a identity spolupáchateľov. Viedol si dokumentáciu o každom prípade bez ohľadu na jeho závažnosť. Dokumentácia obyčajne obsahovala trestné oznámenie, svedecké výpovede, dôkazy a rozsudok, a bolo možné použiť ju v budúcnosti ako odkaz pre ďalší prípad.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=472}}</ref> Medzi tresty za malé priestupky patrili pokuty, bitie, zmrzačenie alebo vyhnanstvo a ich použitie záviselo od závažnosti činu. Vážne zločiny ako vražda alebo vykrádanie hrobov boli trestané odťatím hlavy, utopením alebo nabodnutím na kôl. Trest mohol byť rozšírený aj na rodinu zločinca.<ref name="manuelian-1998_358" /> [[Orákulum|Orákulá]] plnili na začiatku Novej ríše dôležitú úlohu v staroegyptskom občianskom a trestnom súde. Pri takomto procese sa božstvu položila otázka formulovaná tak, aby mohlo odpovedať vo význame „áno“ alebo „nie“. Božstvo nesené kňazmi vyjavovalo svoju odpoveď rôzne, pohlo sa dopredu alebo dozadu, alebo ukázalo na jednu z odpovedí napísaných na kúskoch papyrusu, príp. na [[ostrakón|ostrakách]].<ref>{{harvbz|McDowell|1999|St=168}}</ref> === Poľnohospodárstvo === [[Image:Ipuy shaduf.jpg|thumb|Záhradník vyťahuje ''šadufom'' vodu, aby polial záhradu. Vyobrazenie v hrobke [[TT217]] sochára Ipuja (19. dynastia, Dejr el-Medína)]]Jedným z hlavných dôvodov historického úspechu starovekého Egypta bola kombinácia niekoľkých výhodných geografických činiteľov na jeho území. Najdôležitejším boli každoročné záplavy, ktoré bohato zúrodňovali údolie rieky a Egypt bol preto schopný produkovať nadbytok potravín. To dovoľovalo obyvateľstvu venovať viac času a zdrojov rozvoju kultúry, techniky a umenia. Obrábanie pôdy malo zásadný význam pre jednotlivcov a štát, pretože daň sa vyrubovala podľa veľkosti pôdy, ktorú platca dane vlastnil.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=361}}</ref> Hospodárenie na poliach záviselo na cykloch rieky. Egypťania rozoznávali podľa toho tri ročné obdobia: ''achet'' – obdobie záplav, ''peret'' – obdobie rozpuku a ''šemu'' – obdobie žní. Záplavy trvali od júna do septembra a zanechávali vrstvu bahna bohatého na minerály, ktorá bola ideálna pre rast obilia. Keď voda záplav opadla, začalo sa obdobie siatia a rozpuku, ktoré trvalo od októbra do februára. Roľníci zorali polia a zasiali zrno. Polia boli zavlažované priekopami a kanálmi. Egypťania museli dodávať vlahu z rieky, pretože pršalo len zriedka.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=514}}</ref> Od marca do mája roľníci žali kosákmi svoju úrodu, ktorú potom mlátili cepmi, aby oddelili zrno od slamy. Zrno zbavili pliev a to bolo pripravené na mletie. Múku potom použili alebo uskladnili na neskoršie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=506}}</ref> Starovekí Egypťania kultivovali [[pšenica|pšenicu]], [[jačmeň]] a niekoľko ďalších druhov obilnín, z ktorých robili dva najzákladnejšie produkty – chlieb a pivo.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=510}}</ref> Ľan, ktorý sa vytiahol zo zeme ešte pred kvitnutím, sa pestoval pre vlákna stonky rastliny. Vlákna sa rozdelili po dĺžke na jemnejšie a z nich sa tkali plátna a oblečenie. [[Šachor papyrusový|Papyrus]] rástol na brehoch Nílu. Z neho sa vyrábal [[papyrus (výrobok)|materiál]], na ktorý sa písalo a mohol sa uskladniť ako zvitok. Zelenina a ovocie rástli vo vyššie položených záhradách blízko obydlí a boli ručne zavlažované. Zo zeleniny konzumovali hlavne pór, cesnak, melóny, tekvice, strukoviny, hlávkový šalát a okrem nich aj hrozno, z ktorého tiež robili víno.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|Sst=577, 630}}</ref> ==== Zvieratá ==== [[Image:Maler der Grabkammer des Zeserkerêsonb 004.jpg|thumb|Nástenná scéna s porážkou statku z hrobky [[TT38]] pisára Džeserkareseneba (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]]Starovekí Egypťania verili, že vyrovnaný vzťah ľudí a zvierat je základným prvkom vesmírneho poriadku a že ľudia, zvieratá a rastliny sú súčasťami jedného celku.<ref name="strouhal-1989_117">{{harvbz|Strouhal|1989|St=117}}</ref> Domáce a divé zvieratá boli dôležitým zdrojom duchovnej a telesnej obživy pre Egypťanov. Hovädzí dobytok bol najdôležitejšou časťou statku. Štát vyberal dane pri pravidelnom sčítavaní dobytka a veľkosť stáda odrážala dôležitosť a prestíž panstva alebo chrámu, ktorý ho vlastnil. Súčasťou staroegyptského stáda boli okrem hovädzieho dobytka aj ovce, kozy a svine. Hydinu ako kačky, husi alebo holuby chytali do sietí a chovali na hospodárstvach, kde ich vykrmovali cestom.<ref name="manuelian-1998_381">{{harvbz|Manuelian|1998|St=381}}</ref> Níl bol zdrojom množstva rôznych druhov rýb. Včely boli domestikované približne v Starej ríši a vďaka nim Egypťania mali med a vosk.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=409}}</ref> Somáre a voly sa používali ako ťažné zvieratá, ich pomocou Egypťania orali a siali polia. Porážka kŕmneho vola bola dôležitou súčasťou obetného rituálu. Kôň do Egypta prišiel až s [[Hyksósi|Hyksósmi]] v Druhom prechodnom období a ťava, ktorú Egypťania poznali už počas Novej ríše, sa začala pomaly využívať na prácu v Neskorom období.<ref name="manuelian-1998_381" /> Psi, mačky a opice boli bežné domáce zvieratá v obydliach starovekých Egypťanov. Exotickejšie tvory dovážané spoza hraníc obyčajne z Afriky, ako napr. levy, boli vyhradené príslušníkom kráľovskej rodiny. [[Herodotos]] uvádza, že Egypťania sú jediným národom, ktorý zdieľa svoje obydlia so svojimi zvieratami.<ref name="strouhal-1989_117" /> Počas celého obdobia staroegyptských dejín bolo uctievanie božstiev prostredníctvom zvierat veľmi rozšírené, napr. bohyňu [[Bastet]] uctievali v podobe mačky, alebo boha [[Thovt]]a ako ibisa. Takéto zvieratá boli chované vo veľkých skupinách pre neskoršie rituálne obetovanie.<ref>{{harvbz|Oakes|2003|St=229}}</ref> === Prírodné zdroje === [[Image:Aswan, Egypt UnfinishedObeliskAtQuarry 2007jan15. 98 byDanielCsorfoly.JPG|thumb|Nedokončený obelisk v aswánskom vápencovom lome]]{{Hlavný článok|Ťažba nerastov v starovekom Egypte}} Územie Egypta je bohaté na ložiská stavebného a dekoratívneho kameňa, medi, olovnatých rúd, zlata a polodrahokamov. Tieto prírodné zdroje umožňovali Egypťanom stavať veľké stavby, tesať sochy, vyrábať praktické nástroje a módne šperky.<ref>{{harvbz|Greaves|1929|St=123}}</ref> Balzamovači používali pri mumifikácii soli z [[Wádí Natrun]], z ktorého dovážali aj [[sadrovec]].<ref>{{harvbz|Lucas|1962|St=413}}</ref> Rudonosné formácie boli dostupné vo vzdialených nehostinných údoliach Východnej púšte a na Sinaji. Tak odľahlé lokality vyžadovali veľké štátne expedície. Bohaté zlaté bane sa nachádzali v Núbii a sú zachytené na prvej známej mape. [[Wádí Hammamát]] bol významným zdrojom [[granit]]u, [[pieskovec|pieskovca]] (droby) a zlata. [[Silicit]] (pazúrik) bol prvým materiálom zbieraným a využívaným pre výrobu nástrojov. [[Pästný klin]] z pazúriku je prvým dôkazom osídlenia údolia Nílu. Nástroje sa vyrábali tak, že minerálne hrudy boli opracované starostlivým štiepaním do ostria alebo hrotu. Pazúrikové prvky sa používali aj v čase, keď už bola známa meď.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=28}}</ref> Starovekí Egypťania boli jednými z prvých, ktorí začali používať minerály v kozmetike, napr. [[síra|síru]].<ref>{{harvbz|Hogan|2011}}</ref> Egypťania ťažili olovnatú rudu [[galenit]] v [[Gebel Rosas]] na výrobu oloviek k sieťam, závaží, olovníc a malých figúrok. Meď bola najdôležitejším kovom na výrobu nástrojov a tavila sa v peciach z [[malachit]]ovej rudy zo Sinaja.<ref>{{harvbz|Scheel|1989|St=14}}</ref> Zlato sa získavalo tak, že sa z usadených vrstiev vymývali [[nugeta|nugety]], alebo pomocou prácnejšieho drvenia a vymývania zlatonosného [[kvarcit]]u. Železné ložiská v Hornom Egypte sa začali využívať až v Neskorom období.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=166}}</ref> Kvalitný stavebný kameň bol v Egypte hojný. [[Vápenec]] sa ťažil pozdĺž celého nílskeho údolia, granit v [[Aswán (mesto v Egypte)|Aswáne]], bazalt a pieskovec vo Východnej púšti v suchých korytách. Ložiská dekoratívneho kameňa ako napr. [[Porfýr (subvulkanická hornina)|porfýru]], [[droba (hornina)|droby]], [[alabaster|alabastru]] alebo [[karneol]]u sa nachádzali tiež vo Východnej púšti a boli vyhľadávané už pred 1. dynastiou. Počas grécko-rímskeho obdobia sa vo [[Wádí Sikait]] ťažil [[smaragd]] a vo [[Wádí el-Hudi]] [[ametyst]].<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=51}}</ref> === Obchod === [[Image:Relief of Hatshepsut's expedition to the Land of Punt by Σταύρος.jpg|thumb|Rieliéf s vyobrazením členov obchodnej výpravy kráľovnej Hatšepsut do krajiny Punt. Vojaci nesú zelené vetvy a sekery. (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]{{Hlavný článok|Obchod v starovekom Egypte}} Starí Egypťania obchodovali so susedmi, aby získali vzácne exotické komodity, ktoré nebolo možné nájsť v Egypte. V preddynastickom období začali obchodovať s [[Núbia|Núbiou]] kvôli zlatu a [[kadidlo|kadidlu]]. Obchodovali aj s [[Palestína (územie)|Palestínou]] o čom svedčia džbány na olej palestínskeho štýlu, nájdené v hroboch panovníkov [[1. dynastia Egypta|1. dynastie]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=72}}</ref> Je známa staroegyptská kolónia v južnom [[Kanaán (biblické územie)|Kanaáne]], datovaná tesne pred začiatok 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Porat|1992|Sst=433 – 440}}</ref> Faraón [[Narmer]] vlastnil egyptskú keramiku vyrobenú v Kanaáne.<ref>{{harvbz|Porat|1986|Sst=109 – 129}}</ref> Egypt najneskôr od [[2. dynastia Egypta|2. dynastie]] získaval obchodom s [[Byblos|Byblom]] dôležité kvalitné drevo, ktoré sa v Egypte nevyskytovalo. Obchod s ríšou [[Punt (staroveký Egypt)|Punt]] od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] prinášal zlato, aromatickú živicu, [[eben]], [[slonovina|slonovinu]] a divé zvieratá ako paviány a ďalšie druhy opíc.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=322}}</ref> Egypt bol závislý od obchodu s [[Anatólia|Anatóliou]] hlavne kvôli cínu a medi, pretože obe suroviny boli potrebné na výrobu [[bronz]]u. Bol záujem o [[Lapis lazuli|lapis lazuri]], ktorý bol dovážaný až z ďalekého [[Afganistan]]u. Obchod so susedmi okolo [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], ako bolo [[staroveké Grécko|Grécko]] alebo [[Kréta]], prinášal medzi mnohými komoditami aj [[olivový olej]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=145}}</ref> Egypt vyvážal za suroviny a luxusný tovar na oplátku najmä obilie, zlato, plátno a papyrus a spolu s tým aj hotové výrobky, napr. sklenené a kamenné predmety.<ref>{{harvbz|Harris|1990|St=13}}</ref> == Jazyk == {{Hlavný článok|Staroegyptčina}} Staroegyptský jazyk patrí do severnej [[afroázijské jazyky|afroázijskej (semitskohamitskej) jazykovej vetvy]], je blízky [[berberské jazyky|berberským]] a [[semitské jazyky|semitským jazykom]].<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|St=2137}}</ref> Má po [[sumerčina|sumerskom jazyku]] druhú najdlhšiu históriu, písalo sa ním približne od roku 3200 pred Kr. po stredovek a ako hovorový jazyk sa používal ešte v 18. storočí po Kr.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=169}}</ref> === Vývoj === [[Image:Edwin Smith Papyrus v2.jpg|thumb|Papyrus Edwina Smitha v hieratickom písme približne z roku 1600 pred Kr.]]Staroegyptčina mala niekoľko fáz: stará egyptčina v ranodynastickom období a Starej ríši, stredná egyptčina (klasická) Prvého a Druhého prechodného obdobia a Strednej ríše, neskorá egyptčina (novoegyptčina) používaná počas Novej ríše a Tretieho prechodného obdobia, démotická (ľudová) v Neskorom období až 4. storočí po Kr. a koptská egyptčina od 3. storočia po Kr. dodnes.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=161}}</ref><ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|Sst=167 – 168}}</ref> Egyptské texty pred koptskou fázou nenesú stopy po dialektických rozdieloch.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=162}}</ref> Egyptčina bola v začiatkoch svojho vývoja syntetickým jazykom, postupne sa však stávala viac analytickým. V neskorej egyptčine sa objavil predložkový dokonavý a nedokonavý člen, ktorý nahradil ohýbacie prípony. Zmenil sa aj slovosled [[vetný člen|vetných členov]]: z poradia [[prísudok]]–[[podmet]]–[[predmet (jazykoveda)|predmet]] na podmet–prísudok–predmet.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|Sst=2137 – 8}}</ref> Staroegyptské hieroglyfy, hieratické a démotické písmo bolo postupne nahradené fonetickou [[koptská abeceda|koptskou abecedou]]. [[Koptčina]] sa stále používa v [[liturgia|liturgii]] [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskej ortodoxnej cirkvi]] a jej stopy je možné nájsť aj v modernej [[egyptská arabčina|egyptskej arabčine]].<ref>{{harvbz|Vittman|1991|Sst=197 – 227}}</ref> === Hlásky a stavba === [[Image:Unas Pyramidentexte det1.jpg|thumb|Úryvok hieroglyfického zápisu ''Textu pyramíd'' z pohrebnej komory [[Venisova pyramída|Venisovej pyramídy]] (5. dynastia, Sakkára)]]Staroveká egyptčina mala 25 [[spoluhláska|spoluhlások]], príbuzné spoluhláskam z iných afroázijských jazykov, vrátane [[Faryngálny konsonant|faryngálnych]] a [[emfatický konsonant|emfatických konsonantov]], prízvučných a neprízvučných [[frikatíva|frikatív]] a prízvučných a neprízvučných [[afrikáta|afrikát]]. Mala tri krátke a tri dlhé samohlásky, ktoré sa v Neskorom období rozrástli do deviatich.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995a|St=46}}</ref> Jednoduché slovo sa skladalo z dvoj- alebo trojhláskového koreňa tvoreného spoluhláskami alebo [[polosamohláska]]mi, rovnako ako pri semitských a berberských jazykoch. Príponami boli odvodzované slová a časovanie slovies bolo zhodné s osobou. Napr. trojhláskový koreň {{cjz|egy|''sḏm''}} bol sémantickým jadrom slova „počuť“. Jeho základným časom bolo {{cjz|egy|''sḏm''|„on počuje“}}. Ak podmet bolo podstatné meno, prípony sa nepridávali k prísudku:<ref>{{harvbz|Loprieno|1995a|St=74}}</ref> {{cjz|egy|''sḏm hm.t''|„žena počuje“}}. Prídavné mená sa odvodzovali z podstatných mien spôsobom podobným [[nisba|nisbe]] v arabčine.<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=175}}</ref> Poradie slov v slovesných a adjektívnych vetách bolo prísudok–podmet a pri nominálnych a adverbiálnych vetách podmet–prísudok.<ref>{{harvbz|Allen|2000|Sst=67, 70, 109}}</ref><ref>{{harvbz|Loukota|2011|Sst=119 – 131}}</ref> Podmet sa mohol presunúť na začiatok vety ak bol dlhší a nasledovalo za ním vzťažné zámeno.<ref>{{harvbz|Loprieno|1995b|St=2147}}</ref> Slovesá a podstatné mená boli negované časticou {{cjz|egy|''n''}}, {{cjz|egy|''nn''}} sa používalo pri adverbiálnych a adjektívnych vetách (zápor s genitívnou spojkou).<ref>{{harvbz|Loukota|2011|St=121}}</ref> [[Prízvuk]] bol na poslednej alebo predposlednej [[slabika|slabike]], ktorá mohla byť otvorená (KV) alebo zatvorená (KVK).<ref>{{harvbz|Loprieno|2004|St=173}}</ref> === Písmo === {{Hlavný článok|Egyptské hieroglyfické písmo|Hieratické písmo|Démotické písmo}} [[Image:Rosetta Stone BW.jpeg|thumb|Rosettská doska (okolo 196 pred Kr.) stála na počiatku rozlúštenia egyptského hieroglyfického písma.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=13}}</ref>]][[Egyptské hieroglyfické písmo|Hieroglyfické písmo]] je známe už približne z roku 3000 pred Kr. a zahrňuje stovky symbolov. Znak môže vyjadrovať slovo, slabiku, hlásku alebo [[determinatív]], ktorý sa nevyslovoval. Rovnaký symbol sa mohol v písme použiť na rôznych miestach v rôznych súvislostiach. Hieroglyfy boli formálne písmo, ktoré sa používalo na kamenných monumentoch a v hrobkách. Jednotlivé znaky mohli byť stvárnené v detailoch dosahujúcich úroveň samostatného umeleckého diela. Pisári pri každodennej práci používali rýchlejšiu a jednoduchšiu kurzívnu formu, ktorá sa nazýva [[hieratické písmo]]. Hieroglyfický text mohol byť orientovaný podľa potreby (obyčajne sprava doľava), hieratické texty boli písané vždy sprava doľava v riadkoch. Časom sa rozšírila novšia [[démotické písmo|démotická forma]] a prebrala funkciu každodenného písma. Na [[Rosettská doska|Rosettskej doske]] je spolu s gréckym textom uverejnená práve jeho formálna hieroglyfická a bežná démotická verzia.<ref>{{harvbz|Lopertino|1995a|Sst=10 – 26}}</ref> Približne v 1. storočí pred Kr. sa začala používať paralelne vedľa démotického písma [[koptské písmo|koptská abeceda]]. Tú tvorila rozšírená [[grécke písmo|grécka abeceda]] o niekoľko démotických znakov.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=7}}</ref> Hieroglyfické písmo sa používalo pri slávnostných príležitostiach až do 4. storočia po Kr., ku koncu jeho histórie ho vedelo čítať už len niekoľko kňazov. Po presadení zákazu všetkých náboženstiev okrem [[kresťanstvo|kresťanstva]] bolo tradičné niekoľkotisícročné egyptské náboženské zriadenie rozpustené a znalosť hieroglyfov sa stratila. Pokusy o jeho rozlúštenie sú známe už z byzantského<ref>{{harvbz|Lopertino|2004|St=166}}</ref> a neskôr islamského obdobia.<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=164}}</ref> Ale až v roku 1822, rok po objavení Rosettskej dosky, [[Thomas Young]] a [[Jean-François Champollion]] rozlúštili takmer celé hieroglyfické písmo.<ref>{{harvbz|Allen|2000|St=8}}</ref> === Literatúra === {{Hlavný článok|Staroegyptská literatúra}} Staroegyptský text sa prvýkrát objavil na štítkoch výbavy v kráľovských hroboch ranodynastického obdobia. Za písomné zaznamenávanie informácií zodpovedali pisári, ktorí pracovali v inštitúcii nazývanej ''peranch'' („dom života“ – archív). V neskoršom období ''peranch'' zahrňoval kancelárie, knižnice („domy kníh“), laboratóriá a observatóriá.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=235}}</ref> Niektoré z najznámejších diel staroegyptskej literatúry, ako napr. ''Texty pyramíd'' alebo ''Texty rakiev'', boli napísané v klasickej staroegyptčine. Obdobie tejto jazykovej fázy trvalo približne do roku 1300 pred Kr. Neskorá staroegyptčina sa používala v období od Novej ríše. Je možné ju nájsť v oficiálnych dokumentoch [[19. dynastia Egypta|19.]] a [[20. dynastia Egypta|20. dynastie]], ľúbostnej poézii a textoch príbehov, rovnako ako v démotických a koptských textoch. V literatúre tohto obdobia sa objavili nové formy: pohrebný životopis, ako napr. Harchufov a Veniho, alebo ''sebajt'' (ponaučenie), ktoré malo úlohu vysvetliť učenie a návody slávnych a vznešených postáv histórie. Napr. ''Ipuetov papyrus'' (P. Leiden I 344) je zbásnený nárek nad prírodnou katastrofou a spoločenskou revolúciou. ''[[Sinuhetov vlastný životopis]]'', ktorý bol napísaný počas Strednej ríše, je klasickým dielom staroegyptskej literatúry.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=11}}</ref> ''Westcartov papyrus'' (P. Berlin 3033), nazývaný aj ''Ponaučenie princa Džedefhora'', z rovnakého obdobia podáva príbehy o korupcii a skazenosti kňazov, ktoré rozprávajú synovia faraóna [[Chufu]]a svojmu kráľovskému otcovi.<ref>{{harvbz|Lichtheim|1975|St=215}}</ref> ''Amenemopovo ponaučenie'' sa pokladá za majstrovské dielo starovekej blízkovýchodnej literatúry.<ref>{{harvbz|Day|Gordon|Williamson|1998|St=23}}</ref> Postupne ako končilo obdobie Novej ríše, pribúdalo stále viac populárnych diel napísaných bežným jazykom, napr. ''Venamonov príbeh'' a ''Aniho ponaučenie''. Text podáva príbeh aristokrata, ktorého okradnú počas cesty do [[Libanon]]u za obchodom s cédrovým drevom a o jeho návrate do Egypta. Približne od roku 700 pred Kr. sa začínajú objavovať príbehy a ponaučenia písané, podobne ako osobné a obchodné záznamy, v démotickom písme a démotickou staroegyptčinou, napr. populárna náučná ''Zbierka Anchšešonkovych výrokov''. Veľa textov v démotčine pochádzajúcich z grécko-rímskeho obdobia bolo v skutočnosti napísaných skôr, keď bol Egypt silnou a nezávislou ríšou, ktorej vládol slávny panovník, akým bol napr. [[Ramesse II.]]<ref>{{harvbz|Lichtheim|1980|St=159}}</ref> == Kultúra == === Denný život === [[Súbor:Maler der Grabkammer des Sennudem 001.jpg|náhľad|250px|Egyptský roľník s pluhom zo Sennedžemovej hrobky [[TT1]] (19. dynastia, Dejr el-Medína)|left]][[Image:Tomb of Nakht (8).jpg|thumb|Každodenné zamestnania zobrazené na maľbách v hrobke [[TT52]] Amonovho astronóma Nachta (18. dynastia)]][[Image:Female topless egyption dancer on ancient ostrakon.jpg|thumb|Egyptská tanečníčka zobrazená na ostrake (19. dynastia, Turínske múzeum,)]]Väčšina Egypťanov bola roľníkmi pripútanými k pozemku a vo svojom príbytku bývali len s najbližšou rodinou. Domy boli stavané z nepálených tehál, aby interiér ostával chladný aj počas horúceho dňa. Každý dom mal kuchyňu s otvorenou strechou, kamenným mlynom na obilie a malou pecou na pečenie chleba.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=401}}</ref> Steny boli natreté na bielo a mohli byť pokryté farbenými textilnými závesmi. Na dlážke ležala trstinová rohož a na nej mobiliár, ktorý tvorili drevený stôl, stoličky a posteľ odsadená od podlahy.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=403}}</ref> Hygiena a zovňajšok boli pre starých Egypťanov dôležité súčasti života. Väčšina sa kúpala v Níle a používala kašovité mydlo zo zvieracieho tuku a kriedy. Ľudia si kvôli čistote holili celé telo. Nepríjemné telesné pachy potláčali voňavkami a aromatickými olejmi, ktoré zároveň zjemňovali pokožku.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=405}}</ref> Oblečenie bolo jednoduché, vyrobené z bieleného kusu plátna. Muži aj ženy z vyšších vrstiev nosili parochňu, šperky a kozmetické doplnky. Deti chodili nahé až do 12. roku. Potom boli muži obrezaní a oholili im hlavu. Matky boli zodpovedné za opatrovanie a výchovu detí, muži za rodinný príjem.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=406 – 7}}</ref> Egypťania si v priebehu histórie vybudovali kultúrne bohatstvo, ktorého súčasťou bolo množstvo sviatkov a slávností sprevádzaných hudbou a tancom. Hudba a tanec boli populárne formy zábavy pre tých, ktorí si ich mohli dovoliť. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili [[flauta|flauty]] a [[harfa|harfy]], neskôr sa rozšírili aj nástroje podobné [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbkam]], [[hoboj]]om a [[píšťala (hudobný nástroj)|píšťalám]]. Počas Novej ríše sa hralo na zvoncoch, [[Činely|čineloch]], [[tamburína]]ch, [[bubon (hudba)|bubnoch]] a ázijských [[lutna|lutnách]] a [[lýra (starogrécky nástroj)|lýrach]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/furniture/music.html Music in Ancient Egypt]}}</ref> [[Sistrum]] bol jednoduchý hudobný nástroj patriaci medzi [[perkusie]], ktorý sa používal pri náboženských rituáloch. Starovekí Egypťania sa vo voľnom čase venovali rôznym aktivitám, vrátane hier a hudby. Napr. ''senet'' bola stolová hra, pri ktorej sa na hracej doske rôzne ťahali figúrky. ''Meneh'' bola podobná hra s kruhovou doskou. Medzi deťmi bolo obľúbené žonglovanie, loptové hry a zápasenie, ktoré je doložené nástennými maľbami z [[Beni Hasan]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|St=126}}</ref> Zámožných Egypťanov bavil aj lov a člnkovanie. Vďaka vykopávkam dediny remeselníkov v [[Dejr el-Medína|Dejr el-Medíne]] máme dnes relatívne dobre zdokumentovaný staroveký komunitný život v časovom rozsahu štyroch storočí. Nejestvuje porovnateľná lokalita, kde by bola preskúmaná v podobnom detaile organizácia, sociálne vzťahy a pracovné a životné podmienky jednotlivých obyvateľov a celej komunity, ako je v tomto prípade.<ref>{{harvbz|Edwards|Gadd|Hammond|Sollberger|1973|St=380}}</ref> === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Staroegyptská kuchyňa}} Súčasná moderná egyptská kuchyňa si zachováva niektoré nápadné podobnosti so starovekou, nepočítajúc nápoje obsahujúce alkohol. Základom stravy bol [[chlieb]] a [[pivo]], doplnené zeleninou akou je [[cesnak cibuľový|cibuľa]] a [[cesnak kuchynský|cesnak]], alebo ovocím ako [[datle]] a [[figa|figy]]. [[Víno]] a mäso konzumovali všetci obyvatelia hlavne počas sviatočných dní, vyššia spoločenská vrstva častejšie. Ryby, mäso a hydinu buď nakladali do soli alebo sušili, pripravovali ich dusením alebo pečením na rošte.<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=399 – 400}}</ref> === Odievanie === [[Image:P1060918 Louvre antiquité egyptiennes corps de femme rwk.JPG|thumb|Ženské torzo z amarnského obdobia (18. dynastia), niekedy uvádzané aj ako torzo kráľovnej [[Nefertiti]], manželky faraóna Achnatona]]Egyptský odev zostal po celé storočia nezmenený. Ako celok, tak aj časti boli do detailov premyslené a celé jeho usporiadanie bolo veľmi vyvážené. Často sa používali geometrické tvary, najmä trojuholník. Odev bol prispôsobený podmienkam, v ktorých jeho nositelia žili. Prvoradou bola funkčnosť, až potom ozdobnosť. Mužský a ženský odev boli presne určené. V období Starej a Strednej ríše nosili muži len jednoduchú bedrovú zásterku. Slúžila ako pracovný odev, časom sa však z nej stal komplikovaný kus oblečenia. Samotná zásterka sa nezmenila, len sa začala jemne riasiť a zdobiť farebnými pásmi. Ženský odev bol z tesne priliehavého plátna, tvoriaceho akýsi obal okolo celej postavy (neskôr nazývaný ''kalasiris''). Odev sa delil na úzku sukňu siahajúcu do polovice lýtok, ktorá bránila v chôdzi, a na [[živôtik]] s dvoma širokými ramienkami. Oproti neskorším obdobiam sa rozdiely medzi spoločenskými vrstvami vyjadrovali len šperkami a zdobením šiat. Vidno to najmä na maľbách, kde popri odievaní bola pevne stanovená aj farba pleti postáv – muži sa zobrazovali zásadne s hnedočervenou pleťou, aby na nich vynikla belosť zásterky, a ženy a otroci mali vždy žltú farbu pleti. Ideálna žena bola v tomto období vysoká, plochá, štíhla, s úzkymi bokmi a širokými ramenami. Odev bol založený na kontraste farieb a materiálov, pričom šaty mali väčšinou biely základ a farebné zdobenie. K celkovému výzoru žien i mužov patrilo aj líčenie zvýrazňujúce oči, obočie a ústa a nosenie bohatých čiernych parochní.<ref name="watterson-2005" /> Luxusnejší a farebnejší odev sa objavuje až v období Novej ríše, keď sa pôvab stal povinnosťou a pravidlom, a odevy dovtedy nosené len ženami (ako ''kalasiris'') začali nosiť i muži. Taktiež sa začala objavovať nová časť oblečenia – vrchný plášť v podobe šálu, ktorá bola nariasený a prekrížený na živôtiku, a tým vytváral aj krátke rukávy. Sukňa sa predĺžila a dostala zvonový strih. Pôvodné trojuholníkové tvary ostali, no miesto geometrického významu sa stali štylizáciou lotosového kvetu.<ref name="watterson-2005" /> Neodmysliteľnou súčasťou módy boli aj šperky. V Egypte znikli všetky typy šperkov ako ich dnes poznáme: prstene, náušnice, brošne, náramky i čelenky. Boli vytvárané cizelovaním, tepaním alebo rytím, vo veľkej obľube bolo používanie pravých i umelých drahokamov.<ref name="watterson-2005" /> === Architektúra === {{Hlavný článok|Architektúra starovekého Egypta}} [[Image:Temple hatchepsout.jpg|thumb|Zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Medzi výtvory staroegyptskej architektúry patria niektoré najznámejšie stavby antického sveta: [[nekropola pri Gíze|pyramídy v Gíze]] alebo [[Karnak|chrámy v Karnaku]]. Stavebné projekty boli organizované a financované štátom, hlavne pre náboženskú alebo pamätnú funkciu, a panovník nimi upevňoval moc svojho úradu. Starovekí Egypťania boli zruční stavebníci, ktorí používali jednoduché ale účinné nástroje, a dokázali so starostlivosťou a presnosťou postaviť veľké kamenné objekty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|Sst=94 – 7}}</ref> Domáce obydlia roľníkov, rovnako ako elity, boli z materiálu s dočasnou trvanlivosťou, najmä z nepálenej tehly a dreva. Roľníci žili v jednoduchých domoch, paláce vyššej spoločenskej vrstvy boli obydlia so zložitejšou štruktúrou. Ich vzácne pozostatky z Novej ríše, akými sú nálezy z [[Malkata|Malkaty]] alebo [[Amarna|Amarny]], ukazujú bohato zdobené steny a podlahy s výjavmi ľudí, vtákov, jazier, božstiev alebo geometrických obrazcov.<ref>{{harvbz|Badawy|1968|St=50}}</ref> Dôležité stavby ako chrámy alebo hrobky, ktoré mali stáť večne, boli postavené namiesto tehál z kamenných blokov. Architektonické prvky niesli prírodné domáce motívy rastlín [[šachor papyrusový|papyrus]]u alebo [[lekno egyptské|lotos]]u. Tento spôsob stvárnenia architektúry sa prvýkrát objavil s [[Necerichet]]ovou [[Stupňovitá pyramída v Sakkáre|Stupňovitou pyramídou v Sakkáre]], ktorá je dnes najstaršou známou stavbou z opracovaného kameňa. Dnes najstaršie známe chrámy, napr. v Gíze, pozostávali z jednoduchej uzatvorenej siene – [[svätyňa|svätyne]], so strešnou doskou, ktorú podopierali stĺpy. V Novej ríši architekti pridali [[pylón]], otvorené nádvorie a uzatvorenú [[stĺpová sieň|stĺpovú sieň]] pred vstupom do chrámovej svätyne, ktorá patrila do štandardnej dispozície ešte aj v grécko-rímskom období.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/temple/typestime.html Types of temples in ancient Egypt]}}</ref> Hypostyl v [[Karnak]]u pozostáva z radov úzkych stĺpov, ktoré podopierajú stropné preklady. Medzi najstarší a najrozšírenejší funerálny architektonický typ v Starej ríši patrila [[mastaba]]. Mala obdĺžnikový pôdorys s plochou strechou a bola postavená z nepálenej tehly a kameňa, pod ktorou sa nachádzala šachta s pohrebnou komorou. Stupňovitá pyramída v Sakkáre je v skutočnosti veľká mastaba, ktorá má na streche základného objektu navŕšené ďalšie v pôdoryse zmenšujúce sa stupne. [[Egyptské pyramídy|Pyramídy]] sa stavali hlavne počas Starej a Strednej ríše. Neskorší panovníci tento druh pohrebného objektu opustili a nahradili ich skalnými hrobkami, ktoré neboli tak nápadné.<ref>{{harvbz|Dodson|1991|St=23}}</ref> Panovníci kušitskej [[25. dynastia Egypta|25. dynastie]] si tiež stavali hrobky v tvare pyramíd. Ležia na území dnešného Sudánu.<ref name="mokhtar-1990_161 – 163" /><ref name="emberling-2011_9 – 11" /><ref name="silverman-1997_36 – 37" /> === Umenie === [[Image:Tomb of Nakht - three musicians.png|thumb|Tri hudobníčky na nástennej maľbe v hrobke [[TT52]] pisára Nachta (18. dynastia, Šejch Abd el-Kurna)]][[Image:Nofretete Neues Museum.jpg|thumb|Busta kráľovnej [[Nefertiti]] (18. dynastia, amarnské obdobie, Berlín)]]{{Hlavný článok|Umenie starovekého Egypta}} Umenie v starovekom Egypte podliehalo idealizácii, ktorá súvisela s jeho previazanosťou s náboženským životom. Hoci umelci boli považovaní iba za remeselníkov, dostávalo sa im väčšej úcty, pretože ich diela mali moc pretrvať večne a sprostredkovávali kontakt so svetom bohov. Egypťania verili, že umelecké predmety, obzvlášť sochy, tým, že boli vytvorené, sa stávajú živými a prislúcha im patričná nadprirodzená moc. Preto dostávala každá socha svoje meno, tak ako živá osoba, ktorú reprezentovala na tomto svete. V egyptských hrobkách jestvovala špeciálna komora – [[serdáb]], určená pre sochu jej majiteľa. V tejto soche podľa Egypťanov sídlilo ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'', keď sa vracalo do hrobu odpočívať.<ref name="watterson-2005" /> Starovekí Egypťania vytvárali funkčné umenie. Umelci počas obdobia trvajúceho viac ako 3500 rokov striktne dodržiavali umelecké formy a ikonografiu vyvinutú počas Starej ríše. Zabránili tým prieniku cudzích prvkov a vnútorným zmenám.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=29}}</ref> Tieto umelecké štandardy ako jednoduché čiary, tvary a farebné plochy kombinované s charakteristickou plošnou projekciou postáv, v ktorej nebolo miesta pre hĺbku zobrazovanej scény, vytvorili [[kompozícia (výtvarné umenie)|kompozíciu]] so zmyslom pre poriadok a rovnováhu. Zobrazenia a texty sa v chrámoch, hrobkách, rakvách, na [[stéla]]ch a sochách vzájomne prepletali. Napr. [[Narmerova paleta]] zobrazuje postavy, ktoré je možné zároveň čítať ako hieroglyfy.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=21}}</ref> Staroegyptské umenie slúžilo dôsledne a jednoznačne politickému a náboženskému účelu prostredníctvom prísnych pravidiel štylizácie a symbolizmu.<ref>{{harvbz|Robins|1997|St=12}}</ref> [[Sochárstvo v starovekom Egypte|Staroegyptskí sochári]] používali kameň pre špičkové diela a drevo ako jeho lacnejšiu a ľahšiu alternatívu. Farebné pigmenty sa získavali z minerálov, napr. zo železných rúd červený a okrový pigment, z medených rúd modrý a zelený, zo sadzí alebo dreveného uhlia čierny a z vápenca biely. Farbivá sa miešali s arabskou gumou do hmoty, ktorá sa lisovala do koláčov. Tie mohli neskôr zarobiť s vodou a pripraviť na použitie.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=105}}</ref> Egypťania pomocou reliéfov zaznamenávali víťazstvá v bitkách, kráľovské dekréty a náboženské scény. Bežné obyvateľstvo malo prístup k drobnému pohrebnému umeniu, napr. k ''[[vešebt]]om'' alebo zvitkom umelecky stvárnených náboženských textov, o ktorých verili, že ich dokážu ochrániť po smrti na druhom svete.<ref name="james-2005_122">{{harvbz|James|2005|St=122}}</ref> Počas Strednej ríše sa stali obľúbenou súčasťou pohrebnej výbavy drevené alebo hlinené modely výjavov z každodenného života. Pravdepodobne vyjadrovali snahu zosnulého opakovať tieto scény alebo činnosť aj v záhrobí. Modely zobrazujú robotníkov, domy, lode alebo formácie vojska a sú to pravdepodobne zmenšeniny ideálneho posmrtného života.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=74}}</ref> Hoci na hrobových maľbách vidíme, že umelci v starovekej ríši dokázali veľmi živo zobrazovať témy každodenného života, ich diela sú štylizované. Obzvlášť v prípade panovníkov a bohov podliehali témy prísnej strnulosti, akú vyžadovala formalita udalostí. Ľudia boli zobrazovaní vždy z profilu, s oboma ramenami viditeľnými a trupom stáčajúcim sa z en-face do profilu. Osoby boli vždy zobrazované v strednom alebo mladom veku a s istou dávkou idealizácie, tak ako mali byť zachované pre večnosť. Rozmery ľudí nezodpovedali skutočnosti, ale ich relatívnej dôležitosti – dôležitejší bohovia boli kreslení väčší ako menej dôležití, faraóni väčší ako ich poddaní a významní členovia rodiny väčší ako deti, sluhovia a otroci. Farby používané v egyptskom sochárstve a maliarstve mali tiež presne určený symbolický význam. Perspektíva bola nahradzovaná vzájomným prekrývaním objektov alebo ich radeniu nad seba. Čím vyššie bol objekt umiestnený, tým ďalej sa z hľadiska perspektívy nachádzal. Na niektorých hlinených črepoch, ktoré maliari používali ako skicáre, však máme zachované postavy načrtnuté realisticky a s perspektívou. Scény, ktoré nasledovali za sebou, boli radené vodorovne v tzv. registroch, pričom ich zvyčajne bolo nad sebou umiestnených niekoľko.<ref name="watterson-2005" /> Staroegyptský umelecký štýl aj napriek svojej výraznej súrodosti vykazoval rozdiely v detailoch, ktoré boli prejavom zmien kultúrnych alebo politických nálad. Po invázii Hyksósov v Druhom prechodnom období sa v meste Avaris (dnes Tell el-Dab’a) našli [[freska|fresky]] v [[minojská kultúra|mínojskom štýle]].<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=216}}</ref> Najvýznamnejším príkladom ako sa politickou situáciou menili umelecké výrazové prostriedky a formy je [[amarnské obdobie]], počas ktorého sa umelecký výraz radikálne zmenil ako odraz [[Achnaton]]ových revolučných náboženských myšlienok.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=149}}</ref> Tento štýl, ktorý je dnes známy ako amarnský, bol po Achnatonovej smrti rýchlo zotretý a nahradený tradičným výrazom.<ref>{{harvbz|Robins|1998|St=158}}</ref> === Náboženstvo === [[Image:Osiris E3751 mp3h8829-d.jpg|thumb|Detail sediacej sošky boha [[Usir]]a z bronzu a zlata (Neskoré obdobie, Louvre)]][[Image:Dendera Deckenrelief 03.JPG|thumb|Stropný reliéf [[heliopoliské Devätoro|heliopoliského Devätora]] (Dendera)]]{{Hlavný článok|Náboženstvo starovekého Egypta|Božstvá starovekého Egypta}} Viera v božské bytosti a posmrtný život bola v staroegyptskej civilizácii už od jej počiatkov. Kráľovská moc pramenila z božského práva panovníka. [[Božstvá starovekého Egypta|Staroegyptský panteón]] zapĺňali božstvá, ktoré vládli nadprirodzeným silám a mohli byť povolané na pomoc a ochranu. Bohovia ale neboli vždy ústretoví a podľa Egypťanov vyžadovali tiež uzmierovanie obetami a modlitbami. Zloženie panteónu sa stále menilo, kňazi sa ho však neusilovali žiadnym spôsobom organizovať a vytvárať z neho koherentný systém. Dokonca v niektorých prípadoch si náboženské legendy a príbehy protirečili.<ref>{{harvbz|James|2005|St=102}}</ref> Viaceré božské koncepty neboli brané ako rozporuplné, skôr boli chápané ako rôzne vrstvy mnohotvárnej skutočnosti.<ref>{{harvbz|Redford|2003|St=106}}</ref> Božské kulty boli uctievané v chrámoch spravovaných [[kňaz v starovekom Egypte|kňazmi]] na kráľov pokyn. Ústredným priestorom chrámu bola svätyňa s kultovou sochou. Chrámy neboli miestami verejnej úcty a zhromaždení, len zriedka počas určitých sviatkov v niektorých dňoch roku bola socha vynesená von z chrámu pre verejnú pobožnosť. Božská sféra bola obyčajne uzavretá vonkajšiemu svetu a vstupovať mohli len predstavitelia chrámu. Obyčajný človek mohol uctievať božstvo prostredníctvom sochy, ktorú mal vo svojom obydlí.<ref>{{harvbz|James|2005|St=117}}</ref> Od konca Novej ríše sa koncept kultu zmenil. Faraón už nebol jediný božský sprostredkovateľ medzi ľuďmi, nový náboženský zvyk umožňoval jednotlivcom priame uctievanie božstva. Výsledkom bol okrem iného systém orákulí, pomocou ktorého bola priamo ľuďom komunikovaná vôľa bohov.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=313}}</ref> Egypťania verili, že každá ľudská bytosť sa skladá z fyzických a duchovných častí. Každý má okrem tela svoj tieň, ''[[ba (egyptská mytológia)|ba]]'' – osobnosť alebo dušu, ''[[ka (staroveký Egypt)|ka]]'' – životnú silu a meno.<ref>{{harvbz|Allen|2000|Sst=79, 94 – 5}}</ref> Sídlom myšlienok a emócií nebol mozog ale srdce. Duchovné časti boli po smrti uvoľnené z tela a mohli sa naďalej pohybovať podľa vlastnej vôle. Potrebovali však ako svoj stály príbytok fyzické pozostatky, prípadne sochu, ktorá pozostatky nahradzovala. Konečným cieľom bolo spojenie ''ba'' a ''ka'', tým sa zosnulý stal „ospravedlneným“ a žil ako ''anch''. Musel však podstúpiť súd, pri ktorom sa jeho srdce vážilo s ''maat'' – pravdou. Ak jeho srdce bolo ťažšie ako ''maat'', mohol pokračovať vo svojom jestvovaní ako duchovná bytosť, inak bol zničený.<ref>{{harvbz|Wasserman|Faulkner|Goelet|von Dassow|1994|Sst=150 – 3}}</ref> Božský pôvod panovníka sa zdôvodňoval niekoľkými náboženskými konštrukciami, ktoré sa stali bežnou súčasťou každodenného života spoločnosti. Tradične bol stelesnením boha [[Hor (božstvo)|Hora]], vznášajúceho sa nad krajinou.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|Sst=51, 72}}</ref> Panovník bol od [[5. dynastia Egypta|5. dynastie]] považovaný za syna boha [[Re (božstvo)|Rea]], slnečného božstva zosobňujúceho poriadok. Ako taký bol povinný udržovať na zemi ''maat'' – princíp pravdy, spravodlivosti a poriadku. Okrem iného to znamenalo zabezpečovať každoročne dostatočné nílske záplavy, na ktorých záviselo egyptské poľnohospodárstvo. Ako sa vyvíjali staroegyptské filozoficko-náboženské koncepty, boh Hor (a s ním aj panovník) sa stal synom boha [[Usir]]a. Hor nastúpil na kráľovský trón po pohrebe svojho zavraždeného otca a pomstení sa jeho vrahovi [[Sutech]]ovi. Podobne nový egyptský faraón mohol vykonávať svoj úrad až po pohrebe svojho predchodcu. Ako Hor mal navyše úlohu ochraňovať nílske údolie pred votrelcami zosobňovanými bohom Sutechom prichádzajúcim z púšte.<ref name="watterson-2005" /> === Pohrebné zvyky === {{Hlavný článok|Pohrebné zvyky v starovekom Egypte}} [[Image:Funeral of a Mummy on the Nile - Frederick Arthur Bridgman.jpg|thumb|Idealizovaný staroegyptský pohreb na obraze Fredericka Arthuta Bridgmana (19. storočie)]]Starovekí Egypťania si v priebehu dejín vytvorili zložitý systém pohrebných zvykov, ktorý, ako verili, potrebovali k zaisteniu večného života po svojej smrti. Podmienkou k úspešnému posmrtnému životu bolo zachované telo, vykonané pohrebné obrady a milodary, ktoré by zosnulý prijímal v záhrobí.<ref name="james-2005_122" /> Telá sa v obdobiach pred Starou ríšou ukladali do jám v púšti, v ktorých sa uchovali prirodzenou [[disikácia|disikáciou]]. Suché aridné podnebie bolo pre egyptské pohrebné zvyky veľmi výhodné, vďaka čomu sa mohli zachovať aj telá chudobných, ktorí si nemohli dovoliť nákladné mumifikačné procedúry. Zámožnejší Egypťania pochovávali mŕtvych do kamenných hrobiek a umelo ich mumifikovali. Súčasťou mumifikácie bolo vybratie vnútorných orgánov a obalenie tela do plátenných ovínadiel. Potom pripravené telo uložili do kamenného sarkofágu alebo drevenej rakvy. Od začiatku 4. dynastie niektoré časti tela ukladali osobitne do [[kanopa|kanop]].<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/ok.html Mummies and Mummification: Old Kingdom]}}</ref> Začiatkom Novej ríše najlepší mumifikačný postup trval 70 dní a zahŕňal vybratie orgánov, odstránenie mozgu cez nos a vysušenie tela soľami [[nátron]]u. Potom bolo telo zavinuté do plátna s amuletmi vkladanými pomedzi vrstvy. Nakoniec bolo uložené do dekorovanej truhly v tvare ľudskej postavy. Múmie z Neskorého obdobia boli ukladané do maľovaných obalov. V grécko-rímskom období mumifikačné zvyky upadli a dôraz sa viac kládol na vonkajší zjav zosnulého ako na samotné zachovanie jeho telesnej schránky.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/mummy/late.html Mummies and Mummification: Late Period, Ptolemaic, Roman and Christian Period]}}</ref> Pohreb bohatých Egypťanov obyčajne obsahoval väčšie množstvo luxusných predmetov, súčasťou všetkých pohrebov však boli milodary. Začiatkom Novej ríše sa v hrobovej výbave objavili zvitky posvätných kníh a sošky [[vešebt]]ov, ktoré predstavovali služobníkov mŕtveho na druhom svete.<ref>{{harvbz|Grajetzki|Quirke|Shiode|2000|Pr=[http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/burialcustoms/shabtis.html Shabtis]}}</ref> Súčasťou pohrebu bol aj magický obrad oživenia zosnulého. Očakávalo sa, že príbuzní po pohrebe budú príležitostne prinášať potraviny do hrobky a modliť sa za nebožtíka.<ref>{{harvbz|James|2005|St=124}}</ref> Aj napriek dojmu z dokladov egyptskej kultúry, ktoré sú dnes k dispozícii, Egypťania neboli morbídne zaujatí smrťou. Na zvitkoch, reliéfoch a nástenných maľbách sa nachádzajú dôkazy o tom, ako si radi užívali život, osamote alebo pri spoločenských príležitostiach. Starí Egypťania boli už v staroveku známi svojím zmyslom pre humor.<ref>{{harvbz|Watterson|2005|St=23}}</ref> == Vojsko == {{Hlavný článok|Staroegyptské vojsko}} [[Image:Ramesses II on chariot.png|thumb|Ramesse II. (19. dynastia)]]Armáda zodpovedala za obranu ríše proti vpádom cudzincov a mala za úlohu tiež udržať prevahu v oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Chránila expedície na [[Sinajský polostrov]] v období Starej ríše a bojovala v občianskej vojne počas Prvého a Druhého prechodného obdobia. Starala sa o pevnosti pozdĺž dôležitých obchodných trás, akou bola napr. pevnosť na ceste na juh do Núbie neďaleko mesta [[Buhen]]. Niektoré pevnosti boli budované ako vojenské základne, napr. pevnosť pri Sile slúžila ako základňa pre operácie do Levanty. Počas Novej ríše armáda na príkaz niekoľkých faraónov zaútočila a nakoniec dobyla ríšu Kuš v Núbii a časť Levanty.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=245}}</ref> Súčasťou typického armádneho vybavenia boli luky so šípmi, kopije a štíty so zaokrúhlenými vrchmi, spevnené zvieracou kožou napnutou na drevenom ráme. Začiatkom Novej ríše za začal používať [[vojnový voz]], ktorý priviezli Hyksósi. Zbrane a pancier sa viac zdokonalil po zavedení bronzových prvkov. Štíty boli celé z dreva spevnené v strede bronzovou puklicou, kopije mali bronzový hrot. Staroegyptské vojsko prevzalo ázijskú sečnú zbraň [[chopeš]].<ref>{{harvbz|Manuelian|1998|Sst=366 – 7}}</ref> Predpokladá sa na základe väčšiny vyobrazení, že faraón viedol vojsko do boja a stál na jeho čele. Je to pravdepodobné napr. v prípade faraóna [[Sekenenre Tao|Sekenenreho Taa]] a jeho synov, ktorí aktívne bojovali v stretoch s ázijskými Hyksósmi.<ref>{{harvbz|Clayton|1994|St=96}}</ref> Jestvujú však aj opačné názory.<ref>{{harvbz|Shaw|2009}}</ref> Vojakov odvádzali z bežnej populácie, no už počas Novej ríše a hlavne v neskôr vojsko tvorili [[žoldnier]]i z Núbie a Líbye.<ref>{{harvbz|Shaw|2002|St=400}}</ref> == Technika, medicína, matematika a astronómia == [[Image:Cosmetics case Egypt.jpg|thumb|Kozmetická súprava z fajansy a dreva (18. dynastia, Berlín)]]Egypťania dosiahli v technike, medicíne a matematike relatívne vysoký štandard produkcie a majstrovstva. Kládli veľký dôraz na skúsenosť, možno vôbec ako prví v dejinách. Svedčia o tom nálezy zvitkov ''[[Papyrusu Edwina Smitha]]'' a ''[[Ebersovho papyrusu]]'' približne z roku 1600 pred Kr. Používali vlastné písmo a desiatkovú sústavu. === Fajansa a sklo === Ešte pred obdobím Starej ríše Egypťania vynašli sklovitý materiál, ktorý je dnes známy ako [[egyptská fajansa]] a zaobchádzali s ňou ako s polodrahokamom. Fajansa je ''„keramický materiál z rozdrveného kremeňa a piesku so sodno-vápenato-silikátovou glazúrou.“''<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=176}}</ref> Farbila sa zvyčajne meďou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=177}}</ref> Egypťania ju používali na výrobu korálikov, dlaždíc, figúrok a ďalších malých predmetov. Známe sú viaceré výrobné postupy, pri typickom sa rozmiešal práškový materiál do pasty, ktorou sa obalilo hlinené jadro a to sa vypálilo. S technikou výroby fajansy je späté farbivo nazývané [[egyptská modrá]]. Vznikala roztavením alebo spečením siliky, medi, vápna a alkaloidu, ako napr. [[nátron]]u. Výrobok sa mohol pomlieť a použiť opäť ako pigment.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=109}}</ref> Starovekí Egypťania dokázali s veľkou zručnosťou vyrobiť rôzne predmety zo skla, nevie sa však, či sami objavili techniku jeho výroby.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=195}}</ref> Tiež sa nevie, či si sami vyrábali surový materiál, alebo ho už pripravený dovážali ako [[Ingot (hutníctvo)|ingot]]y a neskôr ho tavili a dokončovali. Vedeli však vyrobiť predmety a hotové ich farbiť. Rozsah farebnosti, ktorý používali, sa pohyboval od žltej, cez červenú, zelenú, modrú, purpurovú až po bielu, s rôznou priehľadnosťou.<ref>{{harvbz|Nicholson|2000|St=215}}</ref> === Medicína === [[Image:KomOmbo03.jpg|thumb|Chirurgické nástroje zobrazené na reliéfe chrámu v Kóm Ombó (ptolemaiovské a rímske obdobie)]]Zdravotné problémy starých Egypťanov súviseli so životným prostredím, v ktorom žili. [[Malária]] a [[motolice#Schistosomóza|schistosomóza]] ich ohrozovali z blízkej rieky, podobne ako krokodíly a hrochy. Celoživotná práca na poli alebo stavbách zaťažovala chrbticu a kĺby, zranenia spôsobovali úrazy pri práci alebo strety vo vojne. Malé kamenné častice, ktoré boli kvôli špalde mletej na kamenných zariadeniach prítomné v chlebe, obrusovali zuby, čím sa stávali náchylné na [[absces]]. [[Zubný kaz]] bol vzácny.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=94}}</ref> Strava zámožných Egypťanov bola bohatá na cukor, čo spôsobovalo ochorenia ďasien.<ref>{{harvbz|Filer|1995|Sst=78 – 80}}</ref> Obezita dodnes viditeľná na niektorých zachovaných múmiách ukazuje, že časť spoločnosti žila v prebytku pôžitkársky život.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=21}}</ref> Priemerný vek bol u mužov 35 rokov a u žien 30. Dosiahnuť dospelosť však nebolo jednoduché, až tretina populácie umierala v detskom veku.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=25}}</ref> Staroegyptskí lekári boli na Blízkom východe povestní svojimi schopnosťami a niektorí, ako napr. Imhotep, ostávali známymi dlho po smrti.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=39}}</ref> Hérodotos poznamenáva, že medzi egyptskými lekármi bola vysoká miera špecializácie – jeden sa staral len o hlavu, iný o žalúdok, ďalší o oči alebo bol zubár.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=243}}</ref> Egypťan obyčajne zašiel do Domu života (''peranch'') a tam mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Známe sú takéto zariadenia v meste [[Perbastet]] (Bubastis, D18) počas Novej ríše, alebo v Abdžu (Abydos, H08) a [[Saj]]i (Sais, D05) počas Neskorého obdobia. Lekárske zvitky ukazujú empirické poznanie anatómie, zranení a praktického liečenia.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|Sst=244 – 6}}</ref> Podľa záznamov sa zranenia ošetrovali obväzmi napr. zo surového mäsa, bieleho plátna alebo tampónmi nasiaknutými medom na zabránenie infekcie.<ref>{{harvbz|Strouhal|1989|St=250}}</ref> [[Ópium]] používali ako [[anestetikum]]. Cesnak a cibuľu odporúčali na udržanie dobrého zdravia a na zmiernenie prejavov [[astma|astmy]]. Staroegyptskí chirurgovia zašívali rany, naprávali kosti a amputovali choré končatiny. Vedeli tiež rozoznať, kedy je zranenie natoľko vážne, že jediné, čo môžu pre pacienta urobiť, je uľahčiť mu čas až kým nezomrie.<ref>{{harvbz|Filer|1995|St=38}}</ref> === Lodiarstvo === [[Image:Saqqara BW 11 c.jpg|thumb|Reliéf lodí s posádkami z Cujovej mastaby (5. dynastia, Sakkára)]]Egypťania vedeli stavať lode už na začiatku svojich písaných dejín, t. j. približne od roku 3000 pred Kr. Jednými z najstarších známych lodí vôbec sú tie, ktoré sa našli v lokalite mesta [[Abdžu]] (Abydos, H08) Tvorili skupinu 14 lodí postavených zo spájaných drevených fošní tkanými remeňmi, medzi ktorými bola vložená na utesnenie trstina alebo tráva.<ref name="ward-2001" /> Lode boli pochované spolu v blízkosti hrobky faraóna [[Chasechemuej]]a z konca 2. dynastie a predpokladá sa, že až na jednu patrili práve jemu. Ostatná je staršia a podľa keramiky, ktorá s ňou súvisí, je z obdobia okolo roku 3000 pred Kr. Pravdepodobne patrila faraónovi [[Hor-Aha|Ahovi]] zo začiatku 1. dynastie.<ref>{{harvbz|Schuster|2000}}</ref> Staroegyptskí lodiari poznali spôsob, ako drevenými klinmi spojiť dosky lodnej konštrukcie. Škáry zatierali smolou. Vedeli tiež spájať drevené súčasti pomocou čapov a drážok.<ref name="ward-2001" /> Dodnes sa zachoval exemplár 44-metrov dlhej lode faraóna [[Chufu]]a približne z roku 2500 pred Kr., ktorý bol ešte nedávno uložený v podzemnom priestore pri základni Veľkej pyramídy. Pravdepodobne loď mala faraónovi slúžiť ako slnečná bárka, ktorá by ho po smrti odviezla na druhý svet. O námorných aktivitách ríše a schopnostiach staroegyptských lodníkov sa vie len veľmi málo napriek tomu, že Egypt dokázal postaviť aj veľké plavidlá. Plaviť sa v prehľadnom prostredí rieky Níl vyžadovalo iný druh majstrovstva ako námorná plavba cez [[Stredozemné more|Stredozemné]] alebo [[Červené more]], kadiaľ viedli námorné obchodné cesty k partnerom, s ktorými Egypt obchodoval. === Matematika === [[Image:Rhind Mathematical Papyrus.jpg|thumb|Rhindov matematický papyrus (okolo 1550 pred Kr., Britské múzeum)]]Prvý známy doklad matematických výpočtov pochádza z preddynastického obdobia z Horného Egypta, v ktorom vidieť úplne vyvinutý číselný systém.<ref group="pozn">V súčasnosti egyptológia nepozná celistvý obraz staroegyptskej matematiky. Je to spôsobené nepatrnosťou dnes známych prameňov, ale aj nedostatkom vyčerpávajúcich štúdií tých, ktoré sú už známe. {{harv|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=13}} Najstarší známy matematický rukopis pochádza z obdobia Strednej ríše. Väčšina dochovaných rukopisov bola napísaná pre výuku, preto nemusia dávať reálny obraz o matematických znalostiach starých Egypťanov. {{harv|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=47, 51}}</ref> Predstava o dôležitosti matematiky pre vzdelaného Egypťana vyplýva zo „satirického listu“ z obdobia Novej ríše, v ktorom autor učiteľ Hori vyzýva vojenského pisára Amenemopa, aby dokázal svoje schopnosti v každodenných matematických úlohách, napr. v prepočtoch súvisiacich s evidenciou pôdy, pracovnej sily a obilia.<ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=11}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=114}}</ref> Podľa ''[[Rhindov matematický papyrus|Rhindovho]]'' a ''[[Moskovský matematický papyrus|Moskovského matematického papyrusu]]'' Egypťania poznali štyri [[matematické operácie]] – [[sčítanie]], [[odčítanie]], [[násobenie]] a [[delenie (matematika)|delenie]]. Používali [[zlomok (matematika)|zlomky]], vedeli vypočítať [[objem (matematika)|objem]] [[kváder|kvádra]] a [[ihlan|pravidelného štvorbokého ihlana]] a [[plošný obsah|plochu]] [[obdĺžnik]]a, [[trojuholník]]a a [[kruh]]u. Rozumeli jednoduchým princípom [[aritmetika|aritmetiky]], [[algebra|algebry]] a [[geometria|geometrie]] a vedeli riešiť jednoduché [[rovnica (matematika)|rovnice]] s jednou a dvoma neznámymi.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=222}}</ref><ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=68}}</ref> Číselná sústava bola [[desiatková číselná sústava|desiatková]], vyjadrená hieroglyfickými znakmi pre každý [[rád čísla|číselný rád]] od jednotky po milión. Každý zo znakov mohol byť zaznamenaný toľkokrát, koľko bolo treba, aby počet dosiahol požadovanú hodnotu. Napr. pre hodnotu 80 sa opakoval osemkrát znak pre 10, pre 800 osemkrát znak pre 100.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=217}}</ref> Staroegyptský matematický systém nevedel narábať s väčšinou zlomkov, ktorých čitateľ bol väčší ako 1, zložitejšie zlomky sa preto písali ako súčet jednoduchších. Napr. ²⁄₅ počítali ako ¹⁄₃ + ¹⁄₁₅. Jestvovali tabuľky s hodnotami zlomkov, ktoré urýchľovali výpočty.<ref>{{harvbz|Clarke|1990|St=218}}</ref> Pre najbežnejšie zlomky boli vyhradené špeciálne hieroglyfické znaky.<ref>{{harvbz|Gardiner|1957|St=197}}</ref> Starovekí Egypťania prakticky využívali princíp, ktorý dnes popisuje [[Pytagorova veta]]. Vedeli napr., že trojuholník má uhol protiľahlý k prepone pravý, ak pomer odvesien a prepony bol 3:4:5.<ref name="strouhal-1989_241">{{harvbz|Strouhal|1989|St=241}}</ref> Približnú plochu kruhu vypočítali tak, že odčítali ¹⁄₉ z jeho priemeru a výsledok umocnili na druhú: :<math>S \approx \left(\frac{8}{9}D\right)^2 = \frac{256}{81}r^2 \approx 3.16r^2</math>, čo je rozumná aproximácia rovnice <math>S = \pi r^2</math>.<ref name="strouhal-1989_241" /><ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=31}}</ref> V neskorších démotických matematických textoch sa objavili zložitejšie úlohy, napr. pre geometrické obrazce a telesá ako výpočet [[kruhová úseč|kruhovej úseči]] alebo vpísaných obrazcov. ''„V textoch sa používali postupy, ktoré neskôr všeobecne definovali a dokázali grécki matematici – Pytagorova veta a Horonov postup pre aproximáciu iracionálnej odmocniny.“'' Aj keď časovo egyptské texty vznikli pred gréckymi, nie je možné dokázať, či zdrojom gréckych matematikov bola egyptská alebo grécka matematika.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=113}}</ref> Zdá sa, že Egypťania poznali [[zlatý rez]] (φ). Odráža sa v mnohých staroegyptských stavbách, vrátane pyramíd. Je však možné, že toto poznanie je náhodným výsledkom využívania špagátov s pravidelnými uzlami, ktorými Egypťania vymeriavali dispozície, a intuitívneho zmyslu pre proporciu a harmóniu.<ref>{{harvbz|Kemp|1989|St=138}}</ref> === Astronómia === {{Hlavný článok|Staroegyptská astronómia|Staroegyptský kalendár}} [[Image:Senenmut.jpg|thumb|Nebeská schéma na strope Senenmutovej horobky (18. dynastia, Dejr el-Bahrí)]]Egypťania vnímali okolité prírodné deje ako prejavy jedného celku, preto sa podľa oblohy a nebeských telies snažili zosúladiť náboženské a štátne aktivity. Uvedomovali si rozdiel v rýchlosti pohybov objektov a ich periodicitu. Porovnávali astronomické javy, napr. cyklus [[Mesiac]]a alebo východy najjasnejších hviezd, s každoročnými nílskymi záplavami.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=118}}</ref> Rozoznávali lineárny čas ''džet'' a cyklický ''neheh''. Množstvo sviatkov bolo založených na opakujúcich sa astronomických dejoch, ktoré prebiehali napr. každý rok. Podobne každodenné chrámové rituály boli vyvolané určitou denne sa opakujúcou astronomickou udalosťou. Niektoré astronomické objekty boli vďaka svojej dôležitosti v bežnom a sviatočnom živote zbožštené, napr. [[Slnko]] ako boh [[Re (božstvo)|Re]] alebo hviezda [[Sírius]] ako bohyňa [[Sopdet]]. Takto personifikované sa dostali do legiend a náboženských a mytologických príbehov.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119">{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=119}}</ref> Chrámoví astrológovia počas dejín starovekého Egypta generáciami zhromažďovali praktické informácie z pozorovaní, vďaka ktorým ''„sa naučili merať čas, zostavovať kalendáre, správne orientovať svoje budovy a mapovať oblohu. Praktické využitie ich astronomických znalostí patrí medzi to najvýznamnejšie, čím prispeli modernému svetu: … Starí Egypťania ako prvá civilizácia na svete zaviedla rok s 365 dňami, ktorý sa stal základom [[Juliánsky kalendár|Juliánskeho kalendára]]. … Egypťania tiež ako prví rozdelili deň a noc na dvanásť dielov, dostali tým dvadsaťštyrihodinový deň.“'' Počítali čas na hodiny, dni, týždne, mesiace, sezóny a roky, čo sú jednotky súvisiace s astronomickými javmi a používame ich dodnes.<ref name="vymazalova-coppens-2011_119" /> [[Image:Dendera.jpg|thumb|Denderský zverokruh (ptolemaiovské obdobie, Louvre)|left]]Nebeská klenba (a podľa novších hypotéz [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečna cesta]]) bola personifikovaná bohyňou [[Nut (bohyňa)|Nut]], ktorá sa nahá klenula z východu na západ ponad zem predstavovanou bohom [[Geb]]om. Medzi nimi stál vzduch ako boh [[Šu]].<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=125 – 126}}</ref> Starovekí Egypťania poznali okrem Slnka a Mesiaca [[Merkúr]], [[Venuša (planéta)|Venušu]], [[Mars (planéta)|Mars]], [[Jupiter (planéta)|Jupiter]] a [[Saturn (planéta)|Saturn]] a zobrazovali ich minimálne od Strednej ríše.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=132}}</ref> Oblohu so súhvezdiami delili [[ekliptika|ekliptickou rovinou]] na severnú a južnú. Konkrétne súhvezdia však väčšinou ostávajú stále neidentifikované. Jediné súhvezdie, ktoré sa podarilo s určitosťou stotožniť s názvom „predná noha býka“ je [[Veľká medvedica]]. Najstaršie známe kompletné zobrazenie oblohy je v [[Senenmunova hrobka|Senenmunovej horbke]] z 18. dynastie. Jediné známe kruhové zobrazenie schémy oblohy z Egypta je svetoznámy „[[zvieratník]]“ z Dendery z neskorého ptolemaiovského obdobia.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=133, 135}}</ref> Pri stálom pozorovaní nočnej oblohy si egyptskí astronómovia uvedomili prítomnosť [[cirkumpolárna hviezda|cirkumpolárnych hviezd]] na oblohe a jej severného pólu. Ten sa kvôli [[precesia|precesii]] v preddynastickom období nachádzal pri hviezde [[Thuban]] (α Dra) a okolo roku 1900 pred Kr. pri [[Kochab]]e (β UMi).<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=134 – 135}}</ref> Egypťania určovali nočný čas pomocou radu východov niekoľkých južných hviezd, ktoré sa v ptolemaiovskom období nazývali „dekany“. Dnes sú známe mená niektorých pozorovaných hviezd, s určitosťou je však stotožnený len Sírius (α CMa) – ''Sopdet'' a súhvezdie [[Orión (súhvezdie)|Orión]] – ''Sah''. Sírius bol pre staroegyptskú civilizáciu najdôležitejšou hviezdou, ktorá prinášala nílske záplavy a nový rok.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=137}}</ref> Okrem toho niektorí bádatelia sa domnievajú, že boha [[Sopdu]]a je možné spojiť s hviezdou [[Canopus]] (α Car), ktorá je po Síriu druhou najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=137 – 138}}</ref> V súčasnosti najstaršou známou staroegyptskou pamiatkou spätou s astronómiou je lokalita [[Nabta Playa]], ktorú tvorí niekoľko [[megalit]]ických štruktúr. Leží v Západnej púšti {{km|100|m}} od [[Abú Sumbul (archeologická lokalita)|Abú Sumbulu]] a jej vznik sa kladie do obdobia približne medzi rokmi 5300 a 3400 pred Kr. Napr. jedna zo štruktúr sa nazýva „kalendárový kruh“ a pomocou nej bolo možné určiť príchod obdobia dôležitých letných dažďov.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|Sst=138 – 139}}</ref> == Dedičstvo == [[Image:Jean-Léon Gérôme - Bonaparte Before the Sphinx.jpg|thumb|Bonaparte pred Veľkou sfingou ([[Jean-Léon Gérôme]], 1868)]]Kultúra a pamiatky starovekého Egypta znamenajú pre svet dedičstvo s trvalou hodnotou. Kult bohyne [[Eset]] sa v starovekej Rímskej ríši stal populárnym. Záujem Rimanov bol stále veľký a z Egypta boli do Ríma privezené napr. niektoré obelisky.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=8}}</ref> Dovážali tiež stavebný materiál určený pre objekty, ktoré napodobňovali svojím stvárnením egyptský štýl. Antickí dejepisci, ako [[Hérodotos]], [[Strabón]] a [[Diodoros Sicílsky]], sa o Egypt zaujímali a písali o ňom, vďaka čomu Rimania o ňom vedeli a vnímali ho ako záhadný kraj.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=10}}</ref> [[Image:The Egyptian Museum.jpg|thumb|Egyptské múzeum v Káhire|left]]Egyptské pohanské kulty koncom staroveku dožívali, ich miesto zastalo [[kresťanstvo]] a neskôr [[islam]]. Záujem o Egypt však pretrvával, o čom svedčia diela stredovekých učencov, napr. [[súfi]]ho [[Dhúl-Nún al-Misrí|Dhúl-Núna al-Misrího]] alebo dejepisca [[al-Makrízí]]ho.<ref>{{harvbz|El-Daly|2005|St=112}}</ref> Európski cestovatelia v 16. a 17. storočí prinášali starožitnosti a písali príbehy zo svojich ciest, čím vyvolali v Európe módnu vlnu zvanú „egyptománia“. Obnovený záujem prinútil zberateľov ísť do Egypta a priviesť množstvo významných artefaktov.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=13}}</ref> Európska koloniálna okupácia zničila časť egyptského historického dedičstva, niektorí cudzinci však zanechali pozitívnu stopu. Napr. [[Napoleon Bonaparte]] vo svojej [[Napoleon Bonaparte#Egyptská expedícia 1798 – 1799|výprave]] zhromaždil 150 vedcov a umelcov, aby skúmali a dokumentovali prírodu a dejiny Egypta. Výsledky publikovali v známom diele ''Description de l’Égypte''.<ref>{{harvbz|Siliotti|1998|St=100}}</ref> V 21. storočí si egyptská vláda uvedomuje celosvetový význam staroegyptskej histórie a kultúry, a tým aj dôležitosť jej komplexného odkrývania. [[Najvyššia rada pre pamiatky Egypta]] (SCAE) schvaľuje a dozoruje všetky vykopávky, ktorých prvoradým cieľom nie je hľadať poklady, ale nájsť vedecké informácie. Rada spravuje múzeá a reštaurátorské projekty, ktoré naďalej uchovávajú historické dedičstvo starovekého Egypta. == Pozri aj == * [[Egyptské pyramídy]] * [[Egyptské múzeum v Káhire]] * [[Egyptológia]] == Poznámky == {{referencie|2|skupina="pozn"}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Alberge|Dalya|2003|Tomb reveals Ancient Egypt’s humiliating secret|Periodikum=The Sunday Times|URL=http://wysinger.homestead.com/article10.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}} * {{Citácia Harvard|Aldred|Cyril|1988|Akhenaten, King of Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05048-1}} * {{Citácia Harvard|Allen|James P.|2000|Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs||Cambridge University Press|0-521-77483-7}} * {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|1994|Ancient Egyptian Stone Vessels|Heidelberg|Periodikum=Studien zur Archäologie und Geschichte Altägyptens|Číslo=5|Strany=23 – 26}} * {{Citácia Harvard|Aston|Barbara G.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge|Strany=46 – 47|Kapitola=Stone|MenoEditora1=Paul T.|PriezviskoEditora1=Nicholson|MenoEditora2=Ian|PriezviskoEditora2=Shaw|Priezvisko2=Harrell|Meno2=James A.|Priezvisko3=Shaw|Meno3=Ian}} * {{Citácia Harvard|Badawy|Alexander|1968|A History of Egyptian Architecture, Vol. III|Berkeley, Cal|University of California Press|0-520-00057-9}} * {{Citácia Harvard|Billard|Jules B.|1978|Ancient Egypt: Discovering its Splendors|Washington, DC|National Geographic Society}} * {{Citácia Harvard|Bonnet|Charles|2006|The Nubian Pharaohs|New York, NY|The American University in Cairo Press|978-977-416-010-3}} * {{Citácia Harvard|Clarke|Somers|1990|Ancient Egyptian Masonry: The Building Craft|London/New York, NY|Oxford University Press, Humphrey Milford/Dover|0-486-26485-8|Priezvisko2=Engelbach|Meno2=R.|Vydanie=reprint z 1930}} * {{Citácia Harvard|Clayton|Peter A.|1994|Chronicle of the Pharaohs|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05074-0}} * {{Citácia Harvard|Cline|Eric H.|2001|Amenhotep III: Perspectives on His Reign|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0-472-08833-5|Priezvisko2=O’Connor|Meno2=David Kevin}} * {{Citácia Harvard|Černý|Jaroslav|1975|Egypt from the Death of Ramesses III to the End of the Twenty-First Dynasty in The Middle East and the Aegean Region c.1380–1000 BC|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-08691-4}} * {{Citácia Harvard|Day|John|1998|Wisdom in Ancient Israel. Essays in honour of J. A. Emerton|Cambridge, UK| Cambridge University Press|0-521-62489-4|Priezvisko2=Gordon|Meno2=Robert P.|Priezvisko3=Williamson|Meno3=Hugh Godfrey Maturin}} * {{Citácia Harvard|Diop|Cheikh Anta|1974|The African Origin of Civilization|Chicago, Il|Lawrence Hill Books|1-55652-072-7}} * {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|1991|Egyptian Rock Cut Tombs. Buckinghamshire, UK|Shire Publications Ltd.|0747801282}} * {{Citácia Harvard|Dodson|Aidan|2004|The Complete Royal Families of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05128-3|Priezvisko2=Hilton|Meno2=Dyan}} * {{Citácia Harvard|Dollinger|André|2000|An introduction to the history and culture of Pharaonic Egypt|URL=http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/index.html|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}}} * {{Citácia Harvard|Edwards|I. E. S.|1973|The Cambridge Ancient History Vol. 2, Part 1: The Middle East and the Aegean Region, c. 1800–1380 BC||Cambridge University Press|978-0-521-08230-3|Meno2=C. J.|Priezvisko2=Gadd|Meno3=N. G. L.|Priezvisko3=Hammond|Meno4=E.|Priezvisko4=Sollberger}} * {{Citácia Harvard|El-Daly|Okasha|2005| Egyptology: The Missing Millennium|London, UK|UCL Press|1-84472-062-4}} * {{Citácia Harvard|Emberling|Geoff|2011|Nubia: Ancient Kingdoms of Africa|New York|Institute for the Study of the Ancient World|978-0-615-48102-9}} * {{Citácia Harvard|Filer|Joyce|1996|Disease|Austin, TX|University of Texas Press|0-292-72498-5}} * {{Citácia Harvard|Gardiner|Alan|1957|Egyptian Grammar: Being an Introduction to the Study of Hieroglyphs|Oxford, UK|Griffith Institute|0-900416-35-1}} * {{Citácia Harvard|Grajetzki|Wolfram|2000|Digital Egypt for Universities||University College London||http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/Welcome.html|{{dátum|20130727}}|Priezvisko2=Quirke|Meno2=Stephen|Priezvisko3=Shiode|Meno3=Narushige}} * {{Citácia Harvard|Hassan|Fekri|2011|The Fall of the Old Kingdom||British Broadcasting Corporation|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}|Periodikum=BBC History|URL=http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/apocalypse_egypt_01.shtml#four}} * {{Citácia Harvard|Hayes|W. C.|okt. 1964|Most Ancient Egypt: Chapter III. The Neolithic and Chalcolithic Communities of Northern Egypt|Periodikum=JNES|Číslo=23|Strany=217 – 272}} * {{Citácia Harvard|Autor=Herodotos|MenoEditora1=Aubrey|PriezviskoEditora1=de Selincourt|MenoEditora2=John M.|PriezviskoEditora2=Marincola|Rok=2003|Titul=The Histories|Vydavateľ=Penguin, UK|ISBN=978-0-14-044908-2|OdkazNaAutora=Herodotos}} * {{Citácia Harvard|Hogan|C. Michael|2011|Encyclopedia of Earth|Washington, D. C.|NCSE|Heslo=Sulfur|URL=http://www.eoearth.org/view/article/156316|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}|PriezvisloEditora1=Jorgensen|MenoEditora1=A.|PriezviskoEditora2=Cleveland|MenoEditora2=C. J.}} * {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Erik|PriezviskoEditora1=Hornung|MenoEditora2=Rolf|PriezviskoEditora2=Krauss|MenoEditora3=David A.|PriezviskoEditora3=Warburton|Titul=Ancient Egyptian Chronology: Handbook of Oriental Studies|Rok=2006|ISBN=978-9004113855|Miesto=Leiden–Boston|Vydavateľ=Brill Academic Publishers}} * {{Citácia Harvard|Chadwick|Henry|2002|The Church in Ancient Society: From Galilee to Gregory the Great||Oxford University Press|0-19-924695-5}} * {{Citácia Harvard|Childe|V. Gordon|1953|New light on the most ancient Near East||Praeger Publications}} * {{Citácia Harvard|Ikram|Salima|1992|Choice Cuts: Meat Production in Ancient Egypt||University of Cambridge|978-90-6831-745-9|OCLC=60255819|URL=http://books.google.com/?id=1Am88Yc8gRkC&printsec=frontcover#PPA5,M1|DátumPrístupu={{dátum|20130723}}}} * {{Citácia Harvard|Imhausen|Annette|2007|The Mathematics of Egypt, Mesopotamia, China, India, and Islam: A Sourcebook|Princeton|Princeton University Press|0-691-11485-4|Meno2=Eleanor|Priezvisko2=Robson|Meno3=Joseph W.|Priezvisko3=Dauben|Meno4=Kim|Priezvisko4=Plofker|Meno5=J. Lennart|Priezvisko5=Berggren|Meno6=Victor J.|Priezvisko6=Katz}} * {{Citácia Harvard|James|T. G. H.|2005|The British Museum Concise Introduction to Ancient Egypt|Ann Arbor, MI|University of Michigan Press|0-472-03137-6}} * {{Citácia Harvard|[[Barry Kemp (egyptológ)|Kemp]]|[[Barry Kemp (egyptológ)|Barry]]|1991|Ancient Egypt: Anatomy of a Civilization|London, UK|Routledge|0-415-06346-9}} * {{Citácia Harvard|Lichtheim|Miriam|1975|Ancient Egyptian Literature, Vol. I|London, UK|University of California Press|0-520-02899-6}} * {{Citácia Harvard|Lichtheim|Miriam|1980|Ancient Egyptian Literature, A Book of Readings, Vol. III: The Late Period|Berkeley, CA|University of California Press}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995a|Ancient Egyptian: A linguistic introduction|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-44849-2}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|1995b|Civilizations of the Ancient Near East 4|New York, NY|Charles Scribner|1-56563-607-4|Kapitola=Ancient Egyptian and other Afroasiatic Languages|PriezviskoEditora=Sasson|MenoEditora=J. M.|Strany=2137 – 2150}} * {{Citácia Harvard|Loprieno|Antonio|2004|The Cambridge Encyclopedia of the World’s Ancient Languages|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-56256-2|Kapitola=Ancient Egyptian and Coptic|PriezviskoEditora=Woodward|MenoEditora=Roger D.|Strany=160 – 192}} * {{Citácia Harvard|Loukota|Václav|2011|S Theodorem o hieroglyfech|Praha|Volvox Globator|978-80-7207-833-2}} * {{Citácia Harvard|Lucas|Alfred|1962|Ancient Egyptian Materials and Industries|London, UK|Edward Arnold Publishers|1-85417-046-5|Vydanie=4.}} * {{Citácia Harvard|MacMullen|Ramsay|1984|Christianizing the Roman Empire (A. D. 100–400)||Yale University Press|0-300-03216-1}} * {{Citácia Harvard|Mallory-Greenough|Leanne M.|2002|The Geographical, Spatial, and Temporal Distribution of Predynastic and First Dynasty Basalt Vessels|London, UK|Egypt Exploration Society|Periodikum=JEA|Číslo=88|Strany=67 – 93|DOI=10.2307/3822337|URL=http://www.jstor.org/discover/10.2307/3822337?uid=3739024&uid=2134&uid=2&uid=70&uid=4&sid=21102549600357|issn = 0307-5133}} * {{Citácia Harvard|Manuelian|Peter Der|1998|Egypt: The World of the Pharaohs|Köln am Rhein|Könemann Verlagsgesellschaft mbH|3-89508-913-3}} * {{Citácia Harvard|McDowell|A. G.|1999|Village life in ancient Egypt: laundry lists and love songs|Oxford, UK|Oxford University Press|0-19-814998-0}} * {{Citácia Harvard|Meskell|Lynn|2004|Object Worlds in Ancient Egypt: Material Biographies Past and Present (Materializing Culture)|Oxford, UK|Berg Publishers|1-85973-867-2}} * {{Citácia Harvard|Midant-Reynes|Béatrix|2000|The Prehistory of Egypt: From the First Egyptians to the First Pharaohs|Oxford, UK|Blackwell Publishers|0-631-21787-8}} * {{Citácia Harvard|Rok=1990|Titul=UNESCO General History of Africa, Vol. II, Ancient Africa|Vydavateľ=University of California Press|ISBN=0-520-06697-9|URL=http://books.google.sk/books?id=gZWuVAL2GooC&printsec=frontcover|DátumPrístupu={{dátum|20130724}}|PriezviskoEditora=Mokhtar|MenoEditora=G.}} * {{Citácia Harvard|Nicholson|Paul T.|2000|Ancient Egyptian Materials and Technology|Cambridge, UK|Cambridge University Press|0-521-45257-0}} * {{Citácia Harvard|Oakes|Lorna|2003|Ancient Egypt: An Illustrated Reference to the Myths, Religions, Pyramids and Temples of the Land of the Pharaohs|New York, NY|Barnes & Noble|0-7607-4943-4}} * {{Citácia Harvard|Oppenheim|A. Leo|1977|Ancient Mesopotamia: Portrait of a Dead Civilization|Chicago, Il|University of Chicago Press|978-0-226-63186-8}} * {{Citácia Harvard|Patai|Raphael|1998|Ancient Times||Princeton University Press|Kapitola=Children of Noah: Jewish Seafaring}} * {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1986|Bulletin of the Egyptological Seminar of New York||Scholars Press|Kapitola=Local Industry of Egyptian Pottery in Southern Palestine During the Early Bronze I Period|Diel=8}} * {{Citácia Harvard|Porat|Naomi|1992|The Nile Delta in Transition: 4th to 3rd Millennium BC – Proceedings of the Seminar Held in Cairo, 21.–24. October 1990, at the Netherlands Institute of Archaeology and Arabic Studies|Kapitola=An Egyptian Colony in Southern Palestine During the Late Predynastic to Early Dynastic|Tel Aviv/Jerusalem||978-965-221-015-9|PriezviskoEditora=van den Brink|MenoEditora=Edwin C. M.|URL=http://books.google.sk/books?id=N3RyAAAAMAAJ|DátumPrístupu={{dátum|20130725}}}} * {{Citácia Harvard|Robins|Gay|2000|The Art of Ancient Egypt|Cambridge, MA|Harvard University Press|0-674-00376-4}} * {{Citácia Harvard|Roux|Georges|1993|Ancient Iraq||Penguin|978-0-14-012523-8}} * {{Citácia Harvard|Ryholt|Kim|január 1997|The Political Situation in Egypt During the Second Intermediate Period|København|Museum Tusculanum|87-7289-421-0}} * {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Sanders|MenoEditora=John C.|Rok=2013|Titul=The Qustul Incense Burner|Miesto=Chicago, Il|Vydavateľ=University of Chicago|URL=http://oi.uchicago.edu/museum/nubia/aqib.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Oriental Institute Website}} * {{Citácia Harvard|Scheel|Bernd|1989|Egyptian Metalworking and Tools|Haverfordwest, UK|Shire Publications Ltd|0-7478-0001-4}} * {{Citácia Harvard|Schuster|Angela M. H.|2000|This old boat||Archeological Institute of America|URL=http://archive.archaeology.org/online/news/abydos.html|DátumPrístupu={{dátum|20130727}}|Periodikum=Archeology}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Garry J.|2009|The Death of King Seqenenre Tao|Periodikum=JARCE|Číslo=45|Strany=159 – 176}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2002|The Oxford History of Ancient Egypt|Oxford, UK|Oxford University Press|0-19-280458-8|OdkazNaAutora=Ian Shaw (egyptológ)}} * {{Citácia Harvard|Shaw|Ian|2003|Dějiny starověkého Egypta|Praha|BB Art|80-7257-975-4|Vydanie=1. časké}} * {{Citácia Harvard|Siliotti|Alberto|1998|The Discovery of Ancient Egypt|Edison, NJ|Book Sales, Inc.|0-7858-1360-8}} * {{Citácia Harvard|Silverman|David|1997|Ancient Egypt|New York, NY|Oxford University Press|0-19-521270-3}} * {{Citácia Harvard|Strouhal|Eugen|1989|Life in Ancient Egypt|Norman, OK|University of Oklahoma Press|0-8061-2475-X}} * {{Citácia Harvard|Tyldesley|Joyce A.|2001|Ramesses: Egypt’s greatest pharaoh|Harmondsworth, UK|Penguin|0-14-028097-9}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Verner|Meno1=Miroslav|Priezvisko2=Bareš|Meno2=Ladislav|Priezvisko3=Vachala|Meno3=Břetislav|Rok=2007|Titul=Encyklopedie starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Libri|ISBN=978-80-7277-306-0}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko=Verner|Meno=Miroslav|Rok=2010|Titul=Chrám světa: Svatyně, kulty a mysteria starověkého Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Academia|ISBN=978-80-200-1861-8}} * {{Citácia Harvard|Vittman|G.|1991|Zum koptischen Sprachgut im Ägyptisch-Arabisch|Wien|Institut für Orientalistik, Universität Wien|Číslo=81|Strany=197 – 227|Periodikum=Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes}} * {{Citácia Harvard|Vymazalová|Hana|2011|Moudrosti svitků boha Thovta: Vědecké poznání za vlády faraonů|Praha|FFUK|978-80-7308-358-8|Priezvisko2=Coppens|Meno2=Filip}} * {{Citácia Harvard|Walbank|Frank William|1984|The Cambridge ancient history Vol. 7, Part 1: The Hellenistic World|Cambridge, UK|Cambridge University Press|978-0-521-23445-0|Meno2=A. E.|Priezvisko2=Astin|Meno3=M. W.|Priezvisko3=Frederiksen|Meno4=R. M.|Priezvisko4=Ogilvie}} * {{Citácia Harvard|Ward|Cheryl|2001|World’s Oldest Planked Boats||Archaeological Institute of America|Diel=54|Číslo=3|Periodikum=Archaeology|URLAnotácie=http://archive.archaeology.org/0105/abstracts/abydos3.html}} * {{Citácia Harvard|Wasserman|James|1994|The Egyptian Book of the dead, the Book of going forth by day: being the Papyrus of Ani|San Francisco, CA|Chronicle Books|0-8118-0767-3|Priezvisko2=Faulkner|Meno2=Raymond Oliver|Priezvisko3=Goelet|Meno3=Ogden|Priezvisko4=von Dassow|Meno4=Eva}} * {{Citácia Harvard|Watterson|Barbara|2005|Egypťané|Praha|Lidové noviny|80-7106-774-1}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2000|The Complete Temples of Ancient Egypt|London, UK|Thames & Hudson|0-500-05100-3}} === Sekundárna literatúra === * {{Citácia Harvard|Baines|John|2000|The Cultural Atlas of Ancient Egypt||Facts on File|0-8160-4036-2|Meno2=Jaromír|Priezvisko2=Málek |Vydanie=revid.}} * {{Citácia Harvard|Bard|K. A.|1999|Encyclopedia of the Archaeology of Ancient Egypt|New York, NY|Routledge|0-415-18589-0}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Bareš|Meno1=Ladislav|Priezvisko2=Veselý|Meno2=Rudolf|Priezvisko3=Gombár|Meno3=Eduard|Rok=2009|Titul=Dějiny Egypta|Miesto=Praha|Vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|ISBN=978-80-7106-971-3|Jazyk=česky}} * {{Citácia Harvard|Grimal|Nicolas|1992|A History of Ancient Egypt||Blackwell Books|0-631-19396-0|Jazyk=nemecky}} * {{Citácia Harvard|MenoEditora1=Helck|PriezviskoEditora1=Wolfgang|MenoEditora2=Otto|PriezviskoEditora2=Eberhard|Rok=1972 – 1992|Titul=Lexikon der Ägyptologie|Vydavateľ=O. Harrassowitz|ISBN=3-447-01441-5}} * {{Citácia Harvard|Lehner|Mark|1997|The Complete Pyramids|London|Thames & Hudson|0-500-05084-8}} * {{Citácia Harvard|PriezviskoEditora=Redford|MenoEditora=Donald B.|Rok=2001|Titul=The Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt|Vydavateľ=Oxford University Press|ISBN=0-19-510234-7}} * {{Citácia Harvard|Strouhal|Evžen|1994|Život starých Egypťnů|Londýn|Opus Pub|978-80-7038-089-5}} * {{Citácia Harvard|Priezvisko1=Trigger|Meno1=B. G.|Priezvisko2=[[Barry Kemp (egyptológ)|Kemp]]|Meno2=[[Barry Kemp (egyptológ)|B. J.]]|Priezvisko3=O’Connor|Meno3=D.|Priezvisko4=Lloyd|Meno4=A. B.|Rok=2005|Titul=Starověký Egypt: Dějiny společnosti|Miesto=Praha|Vydavateľ=Volvox Globator|ISBN=978-80-7207-535-5}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|R. H.|2003|The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt|London|Thames & Hudson|0-500-05120-8}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2008|Lidé starověkého Egypta|Praha|Mladá fronta|978-80-204-1819-7}} * {{Citácia Harvard|Wilkinson|Toby A. H.|2011|The Rise and Fall of Ancient Egypt|London|Bloomsbury Publishing PLC|978-1-4088-1002-6}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.bbc.co.uk/history/ancient/egyptians/ BBC History: Egyptians], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancientegypt.co.uk/menu.html The British Museum: Ancient Egypt], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/ Digital Egypt for Universities] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100416080018/http://www.digitalegypt.ucl.ac.uk/ |date=2010-04-16 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://escholarship.org/uc/nelc_uee?rmode=showAll UCLA Encyclopedia of Egyptology], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.egyptology.com/reeder/links.html The Best Egypt Links On The Web], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancientegyptonline.co.uk/ Ancient Egypt Online], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.egyptologyforum.org/ The Egyptologists’ Electronic Forum], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ancient-egypt.co.uk/ Ancient Egypt and Archaeology Web Site], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.starovekyegypt.net/index.php Starověký Egypt], dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.narmer.pl/indexen.htm Ancient Egypt: History & Chronology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516065027/http://www.narmer.pl/indexen.htm |date=2012-05-16 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://egyptologie.lixa.cz/ Josef Zvoníček: Úvod do egyptologie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150404222235/http://egyptologie.lixa.cz/ |date=2015-04-04 }}, dost. {{dátum|20130808}} * [http://www.ceskatelevize.cz/porady/1052608444-nove-objevy-ve-starem-egypte/20332222632-zapomenuta-velkomesta/?advanced=1&andf=Nov%E9+objevy+ve+star%E9m+Egypt%EC&nazvyf=1&aktualnif=1&archivf=1&backaddr=search%7COn-line ČTV: Nové objevy ve starém Egyptě], dost. {{dátum|20130810}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ancient Egypt|562417061}} [[Kategória:Staroveký Egypt| ]] [[Kategória:Staroveké ríše]] [[Kategória:Dejiny Egypta]] qywkt50i1uzcphh37rlp3y5nb8a30n7 Národné divadlo Košice 0 46358 8381372 8094115 2026-10-08T09:57:36Z Somoska 307483 aktualizácia dramaturgov 8381372 wikitext text/x-wiki {{Infobox Divadlo | názov = Národne divadlo Košice | obrázok = Statne divadlo Kosice (1899).jpg | veľkosť obrázka = | popis = Priečelie historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach, postavenej v roku 1899 | štát = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | miesto = [[Košice]] | typ = profesionálne divadlo | zameranie = [[Činohra (žáner)|činohra]], [[opera]], [[balet]] | predchodca = Východoslovenské národné divadlo<br/> Národné divadlo v Košiciach<br/>Štátne divadlo Košice | vznik = [[1788]] | zánik = | nástupca = | počet scén = 2 | scény = Hlavná scéna, Malá scéna | skratka = NDKE | zriaďovateľ = [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky]] | názov budovy = Budova Národného divadla Košice | štýl = [[eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] | architekt = [[Adolf Láng]] | architekti = | doba stavby = | dátum otvorenia = [[28. september|28. septembra]] [[1899]] | prestavby = | zatvorenie = | demolícia = | ďalšie divadlá = | riaditeľ = Mgr. art. Andrej Šoth, ArtD. | umelecký šéf = | dramaturg = '''Činohra:''' Peter Himič<br>'''Opera:''' Stanislav Trnovský<br>'''Balet:''' Andrej Sukhanov | režisér = | režiséri = | herci = 335 zamestnancov | počet inscenácií = 11 premiér <small>(2019)</small> | mapa = | loc-map = {{LocMap | Slovensko | label = NDK | lat = 48.721647 | lon = 21.257406 | float = center | caption = Poloha v rámci Slovenska }} | popis mapy = | adresa = [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavná]] 58, 042 77 [[Košice]] | web = http://www.sdke.sk/ | commons = State Theatre, Košice }} {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" | [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]] | align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''802-1123/1''' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti| url = https://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18593| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-03| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |} '''Národné divadlo Košice''' je klasické divadlo, ktoré má tri súbory – [[Divadlo (umenie)|činoherný]], [[opera (umenie)|operný]] a [[balet]]ný. Operný súbor má v repertoári operu aj [[opereta|operetu]]. Divadlo sídli na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] č. 58 v [[Košice|Košiciach]]. Má dve scény. ''Hlavná scéna'' je v historickej budove z roku [[1899]] a ''Malá Scéna'' sa nachádza v neďalekej [[secesia|secesnej]] budove. == História == Košické divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice, ktorá sa od 16. storočia nevyužívala, ale v roku [[1756]] v nej zriadili kaviareň, čo bolo v tom čase niečo nové a kaviareň sa stala spoločenským centrom.<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šoth| meno = Ondrej| autor = | odkaz na autora = | titul = Šesť košických divadelných storočí| url = http://www.sdke.sk/sk/sest-kosickych-divadelnych-storoci| vydavateľ = sdke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-03| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Prvá budova Košického divadla bola uvedená do prevádzky v roku [[1788]], hoci celá budova bola dokončená až o dva roky neskôr. Ako prvé v nej bolo pravdepodobne uvedené predstavenie [[opera|opery]] Únos zo Serailu od [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]] (bolo uvedené v tanečnej sále reduty, keďže divadelná sála bola otvorená až v roku [[1790]]). V divadle sa hrávalo najprv len nemecky, potom od roku [[1816]] striedavo maďarsky aj nemecky. Okrem divadla bola v budove znovuotvorená kaviareň a miesto si v nej našla aj reduta. Divadelná sála mala kapacitu 500 divákov. Budova bola postavená v [[klasicizmus|klasicistickom]] slohu podľa projektu [[Štefan Brocký|Štefana Brockého]] a [[Jozef Ján Tallher|Jozefa Jána Tallera]]. Týmto dostali Košice svoj prvý stály divadelný stánok (predtým sa divadelné predstavenia hrali hlavne na pôde [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] univerzity a tiež do mesta občas zavítali kočovné divadelné spoločnosti). V roku [[1828]] bolo v budove otvorené kasíno (čo bolo miesto, kde sa stretávala uzavretá spoločnosť a hrali sa aj spoločenské hry). V roku [[1894]] bola budova z bezpečnostných dôvodov uzavretá.<ref name="historia"/> Súčasná budova divadla bola slávnostne otvorená [[28. september|28. septembra]] [[1899]]. Postavená je podľa plánov kvalitného architekta, [[Adolf Láng|Adolfa Lánga]] v [[eklekticizmus (umenie)|eklektickom]], neobarokovom slohu, na mieste staršej budovy divadla z roku [[1788]]. Pôvodne sa v budove hralo v [[maďarčina|maďarskom jazyku]].<ref name="historia"/> V roku [[1920]] vzniklo [[Slovenské národné divadlo]] v Bratislave, ktoré paradoxne zahájilo svoju činnosť práve v Košiciach Rázusovou hrou ''Hana''. Dôvodom bolo, že budovu v Bratislave mal v tom čase prenajatú maďarský súbor. V nasledujúcom období chodilo Slovenské národné divadlo pravidelne hosťovať do Košíc. V roku [[1924]] vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ako stály košický divadelný zbor. V repertoári mal [[opereta|operety]], [[činohra|činohru]] a občas aj [[opera|opery]]. V roku [[1929]] divadlo zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam. Znovuotvorené bolo v roku [[1937]], ako samostatná filiálka bratislavského národného divadla. Keď v roku [[1938]] Košice pripadli Maďarsku, prišli o svoj divadelný súbor. Počas vojny hosťovali v Košiciach spoločnosti z rôznych maďarských miest.<ref name="historia"/> V roku [[1945]] bolo založené Východoslovenské národné divadlo, ktorého prvým riaditeľom sa stal [[Janko Borodáč]]. Okrem činohry sa začala budovať aj [[opera]], [[opereta]] a [[balet]]. Prvá hudobná premiéra bola opereta ''[[Poľská krv]]'' od [[Oskar Nedbal|Oskara Nedbala]], prvá operná premiéra bola [[Giuseppe Verdi|Verdiho]] ''La Traviata''. V sezóne [[1947]]–[[1948]] začali hrať aj celovečerný [[balet]].<ref name="historia"/> Od sezóny [[1946]]–[[1947]] nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach a v roku [[1955]] bolo premenované na Štátne divadlo. V 90. rokoch prešlo divadlo rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá citlivo zachovala jeho pôvodný ráz. Počas druhej [[Vladimír Mečiar|Mečiarovej]] vlády ([[1994]]–[[1998]]) sa uskutočnil pokus zlúčiť košické divadlo s prešovským. Takto sa divadlo pod názvom Divadlo Janka Borodáča stalo súčasťou Východoslovenského divadla. V roku [[1998]] získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu ''Štátne divadlo Košice''.<ref name="historia"/> Od [[1. máj]]a [[2023]] sa volá ''Národné divadlo Košice''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová | meno = Katarína | autor2 = SITA | titul = Košice už majú Národné divadlo ako Bratislava. Prešla požiadavka o zmenu názvu | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23163821/kosice-uz-maju-narodne-divadlo-ako-bratislava-presla-poziadavka-o-zmenu-nazvu.html | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2023-05-01 | dátum prístupu = 2023-05-01 }}</ref> == Počet predstavení == Národné divadlo uviedlo za rok [[2019]] celkom 337 divadelných predstavení, ktoré navštívilo 78 088 divákov, z toho na domácich scénach 324 predstavení, ktoré navštívilo 72 774 divákov, z toho pre deti a mládež 70 predstavení, ktoré navštívilo 19 111 návštevníkov. Za celý rok 2019 divadlo uviedlo 56 titulov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátne divadlo Košice| odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti a hospodárení za rok 2019| url = http://www.sdke.sk/sites/default/files/inline-files/SDKE%20sprava%20o%20cinnosti%20a%20hospodareni%20za%20rok%202019%20final%20-%20po%20uprave.pdf| vydavateľ = sdke.sk| dátum vydania = 2020-02-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-03| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == Galéria == <gallery> Košice - Divadlo2.jpg|Pohľad z [[Dóm svätej Alžbety|Dómu svätej Alžbety]] Divadlo Kosice 1900.jpg|Severná strana divadla v roku [[1900]] Štátne divadlo Košice, Apríl 2013.jpg|Pohľad z boku Kosice State Theatre 1.JPG|Štátne divadlo Košice InterierSD.jpg|Pohľad do hľadiska divadelnej sály </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Divadlo|Divadelný|Architektúra|}} * [http://www.sdke.sk Oficiálna stránka Národného divadla Košice] {{Súradnice|48.721647|21.257406|type:landmark|format=dms|display=title}} {{NKP v Košiciach}} {{Významné slovenské divadlá}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné divadlo Košice| ]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Košice I]] [[Kategória:Divadlá na Slovensku]] [[Kategória:Divadlá v Košiciach|Štátne divadlo]] [[Kategória:Stavby v Košiciach]] [[Kategória:Architektúra z 1899]] [[Kategória:Secesné stavby na Slovensku]] [[Kategória:Košice - Staré Mesto]] orcu4og1f0jx7tl6s532tye9qd5dh0b Štefan Nosáľ 0 53314 8381251 8360767 2026-10-08T00:18:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381251 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Štefan Nosáľ | Portrét = | Popis osoby = slovenský choreograf, režisér a umelecký vedúci [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnice]] | Dátum narodenia = [[20. január]] [[1927]] | Miesto narodenia = [[Hriňová, Raticov vrch]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2017|7|22|1927|1|20}} | Miesto úmrtia = Bratislava | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | Profesia = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Manželka =Viera Nosáľová | Deti = Barbora Rážová | Rodičia = Ján Nosáľ{{break}}Paulína rod. Ľuptáková | Partnerka = | Príbuzní = }} Prof. Ing. '''Štefan Nosáľ''' (* [[20. január]] [[1927]], [[Hriňová]]{{--}}† [[22. júl]] [[2017]]<ref>[https://www.aktuality.sk/clanok/507458/zomrel-zakladatel-lucnice-stefan-nosal/ Zomrel Štefan Nosáľ, nestor slovenského folklóru] - aktuality.sk</ref>) bol umelecký vedúci a [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreograf]] umeleckého súboru [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]] a [[režisér]]. == Krátky životopis == Študoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde v roku [[1947]] zmaturoval. Od roku [[1949]] pôsobil ako sólista súboru Lúčnica. Od roku [[1951]] súbor vedie ako choreograf a vedúci tanečného súboru. V roku [[1953]] absolvoval Stavebnú fakultu v Bratislave a v roku [[1957]] absolvoval štúdium choreografie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku [[1968]] pôsobil ako pedagóg na VŠMU. V rokoch 1972-92 sa stal vedúcim Katedry tanečnej tvorby. V roku 1980 pôsobil ako profesor na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]]. V roku 1984 vydal vysokoškolskú učebnicu ''Choreografia ľudového tanca''.<ref name=nosal>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prof. Štefan Nosáľ| url = http://www.lucnica.sk/index.php?nosal| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.04.2013| vydavateľ = Lúčnica| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131225143444/http://www.lucnica.sk/index.php?nosal| dátum archivácie = 2013-12-25 }}</ref> V roku [[1975]]-[[1997]] autorsky pripravoval programy súboru Lúčnica, ktorú vyše 50 rokov viedol a formoval. Vytvoril viac ako 200 choreografických diel, tvoril vo filme, TV, choreograficky spolupracoval v divadelných súboroch: [[Slovenské národné divadlo]], [[SĽUK]], [[Poddukliansky ukrajinský súbor]], [[Národné divadlo (Praha)|Národní divadlo v Prahe]], Československý štátny súbor Praha, Kráľovská opera Antverpy, Folklorisch Danstheater Amsterdam, Štátny súbor ŽOK - Moldavsko, Štátny súbor Tunis, súbor Tamburitza Pittsburgh USA, Leningradský Musik hall.<ref name=nosal/> Bol predseda a člen porôt pre balet a ľudový tanec. O svojom živote a tvorbe hovorí v dokumentárnom filme ''[[Profily - Štefan Nosáľ]]'' (Slovenská televízia Bratislava 1994, scenár Dana Herrmanová, réžia Fedor Bartko). == Ocenenia == Profesor Štefan Nosáľ bol od roku [[1968]] nositeľom titulu Zaslúžilý umelec a od [[1989]] Národný umelec. Vo [[február|februári]] [[1997]] mu prezident [[Michal Kováč]] udelil štátne vyznamenanie [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy. V roku [[2001]] dostal [[Krištáľové krídlo]] v kategórii hudba. V [[január|januári]] [[2007]] sa stal laureátom [[Pribinov kríž|Pribinovho kríža]] I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR. V roku [[2010]] si prevzal Cenu [[Pavol Strauss|Pavla Straussa]] za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia. Za výnimočný celoživotný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu v oblasti [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]] v zahraničí mu pri príležitosti jeho 90. narodenín udelil na začiatku [[február|februára]] roku [[2017]] [[minister zahraničných vecí]] a [[európske záležitosti|európskych záležitostí]] (MZVaEZ) SR [[Miroslav Lajčák]] [[Zlatá plaketa|Zlatú plaketu]]. V októbri 2018 bola Štefanovi Nosáľovi udelená cena predsedu Matice slovenskej za prezentáciu slovenského umenia doma i v zahraničí. == Diskografia == * [[2000]] ''Otec a syn - piesne z Hriňovej a Detvy - Ján Nosáľ a Štefan Nosáľ'' * [[2006]] ''Lúčnica - Karpaty'' - [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]], DVD (Choreografia - Prof. Štefan Nosáľ (1,3,4,6- 9,11-13)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.lucnica.sk/index.php?id=104,0,0,1,0,0 |dátum prístupu=2009-01-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090708024142/http://www.lucnica.sk/index.php?id=104,0,0,1,0,0 |dátum archivácie=2009-07-08}}</ref> == Literatúra == * Štefan Nosáľ: ''Na ceste k súčasnej choreografii'', [[1962]], * Štefan Nosáľ: ''Choreografia ľudového tanca'', [[1984]], * Štefan Nosáľ: ''Môj život Lúčnica'', Ikar, [[2000]], ISBN 80-7118-906-5, * [[Drahoslav Machala]]: ''Čarodejník Lúčnice Štefan Nosáľ'', Perfekt, [[2007]], ISBN 80-8046-353-0 * Who is Who v Slovenskej republike == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Najväčší Slovák]] == Externé odkazy == * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58916 Osobnosti.sk] * [http://www.cfn.cz/detail_osoba.php?oid=58121 Cfn.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070319075951/http://www.cfn.cz/detail_osoba.php?oid=58121 |date=2007-03-19 }} * {{OsudBB}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nosáľ, Štefan}} [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Slovenskí choreografi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Lúčnica]] [[Kategória:SĽUK]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Hriňovej]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] ez6yeoui97kasc3i1fjq6kg1opbp5ka Lech Wałęsa 0 60075 8381246 8161713 2026-10-07T23:00:57Z Raippa-Valli 306905 File 8381246 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Politik | Meno = Lech Wałęsa | Portrét = Lech Wałęsa (2019), FORUM 2000, Prague (2).jpg | Poradie = 2. | Úrad = prezident Poľska | Začiatok obdobia = [[22. december]] [[1990]] | Koniec obdobia = [[22. december]] [[1995]] | Viceprezident = | Premiéri = [[Tadeusz Mazowiecki]], [[Jan Krzysztof Bielecki]], [[Jan Olszewski]], [[Waldemar Pawlak]], [[Hanna Suchocká]], [[Józef Oleksy]] | Predchodca = [[Wojciech Jaruzelski]] (v krajine)<br />[[Ryszard Kaczorowski]] (v exile) | Nástupca = [[Aleksander Kwaśniewski]] | Dátum narodenia = {{dnv|1943|9|29}} | Miesto narodenia = [[Popowo (Gmina Tłuchowo)|Popowo]], [[Gmina Tłuchowo]], [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] | Manželka = Danuta Wałęsa | Deti = 8 | Národnosť = | Vierovyznanie = [[katolícka cirkev|rímskokatolícke]] | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} [[File:Strajk sierpniowy w Stoczni Gdańskiej im. Lenina 22.jpg|thumb|right|Wałęsa (1980)]] '''Lech Wałęsa''' ([[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]: {{audio|Pl-Lech_Wałęsa.ogg|[ˈlɛx vaˈwɛ̃sa]}}) (* [[29. september]] [[1943]], [[Popowo (Gmina Tłuchowo)|Popowo]], [[Gmina Tłuchowo]], [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]]) je poľský politik, spoluzakladateľ prvého slobodného odborového hnutia (neskôr politického hnutia) [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] (''Solidarność'') a v rokoch [[1990]] až [[1995]] prezident Poľska. == Životopis == Lech Walesa sa narodil 29. septembra 1943 v poľskom Popowe pri Lipne. Vyštudoval strednú poľnohospodársku školu, slúžil v armáde a ako elektrikár začal v roku [[1967]] pracovať v gdanských lodeniciach. Po deviatich rokoch ho vedenie prepustilo pre odborové aktivity, ale s prestávkami tam pôsobil do roku [[1990]]. V lodeniciach sa stal členom robotníckej rady a postupne sa stával vedúcou osobnosťou boja proti komunizmu a symbolom ľudového odporu. V roku [[1978]] vstúpil do zakázaných Slobodných odborov (SO) a bol spolupracovníkom ilegálneho časopisu Robotník Wybrzežu. V auguste [[1980]] viedol štrajk [[Gdansk|gdanských]] lodenicových robotníkov, ktorý prerástol v celorepublikový prejav odporu proti režimu. Protesty vyústili do dohody s vládou, robotníci dostali právo na štrajk a vlastné nezávislé odbory. Tak vzniklo odborové hnutie Solidarita (Solidarność). V januári [[1981]] Lecha Walesu prijal vtedajší pápež [[Ján Pavol II.]] vo [[Vatikán|Vatikáne]]. Walesa navštívil [[Taliansko]], [[Japonsko]], [[Švédsko]], [[Francúzsko]] a [[Švajčiarsko]] ako hosť medzinárodnej odborovej organizácie (International Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity v Gdansku zvolili na jej čelo. Obdobie relatívneho pokoja skončilo v decembri 1981. Poľský prezident [[Wojciech Jaruzelski]] vyhlásil výnimočný stav, zakázal Solidaritu, uväznil jej vedúcich činiteľov aj Walesu. Od novembra [[1982]] Walesa opäť pracoval v lodeniciach, avšak pod policajným dozorom. Naďalej sa angažoval v ilegálnej Solidarite. Nepopulárny režim a zhoršovanie ekonomiky krajiny vyústili v roku [[1989]] do rokovaní vlády a Solidarity za okrúhlym stolom, na základe ktorých bola okrem iného zlegalizovaná činnosť Solidarity a otvorená cesta k demokracii v Poľsku. V rokoch [[1990]] – [[1995]] bol [[prezident]]om Poľskej republiky. Neúspešne kandidoval aj v prezidentských voľbách v rokoch [[1995]] a [[2000]], podporovaný vlastnou kresťansko-demokratickou stranou. V roku [[2006]] vystúpil zo Solidarity, pretože usúdil, že odbory príliš podporujú politickú stranu bratov [[Jarosław Kaczyński|Kaczyńských]] [[Právo a spravodlivosť|Právo a Spravodlivosť]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Vodca Solidarity a bývalý poľský prezident Lech Walesa má 70 rokov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/lech-walesa-70-jubileum/59620-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-29|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V [[Máj 2009|máji 2009]] vyjadril Walesa podporu [[Garri Kimovič Kasparov|Garrimu Kasparovovi]] - jednému z lídrov ruskej opozície a bývalému [[Šach (hra)|šachovému]] veľmajstrovi - v jeho úsilí bojovať proti politike [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. V [[Október 2011|októbri 2011]] podporil [[New York (mesto)|newyorské]] hnutie Occupy Wall Street (Obsaďte Wall Street) v [[Spojené štáty|USA]], ktoré protestovalo proti chamtivosti firiem.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lech Walesa vyjadril podporu demonštrantom na Wall Street|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/6096091/lech-walesa-vyjadril-podporu-demonstrantom-na-wall-street.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2011-10-13|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> Je dlhodobým kritikom vládnucej poľskej strany Právo a spravodlivosť a jej lídra Jaroslawa Kaczynského. V [[August 2018|auguste 2018]] však vyhlásil, že by sa s ním pred smrťou rád zmieril.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Walesa sa chce pred smrťou zmieriť s nepriateľmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20883789/byvaly-polsky-prezident-walesa-sa-chce-pred-smrtou-zmierit-s-nepriatelmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> == Kontroverzie == Podľa šéfa poľského Inštitútu národnej pamäti Jaroslawa Szareka bol Wałęsa od decembra [[1970]] do júna [[1976]] tajným spolupracovníkom tajnej polície, donášal na svojich kolegov a bral za to peniaze.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=s.|meno=P E R E X, a.|titul=Walesa bol agentom tajnej polície, potvrdili experti – Pravda.sk|periodikum=Pravda.sk|dátum=2017-01-31|url=http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/418412-walesa-bol-agentom-tajnej-policie-potvrdili-experti/|dátum prístupu=2017-02-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Poľská verejnosť je v pohľade na Wałęsovu kauzu dlhodobo rozdelená. Ešte v roku [[2016]] Wałęsa odmietol, že by sa zložka týkala jeho.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Onderčanin|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Agent Bolek šokuje Poľsko, antikomunista Walesa mal donášať štátnej bezpečnosti|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20101976/agent-bolek-sokuje-polsko-antikomunista-walesa-mal-donasat-statnej-bezpecnosti.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-02-23|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V roku [[2017]] experti potvrdili, že Wałęsov rukopis sa zhoduje s písmom agenta tajnej polície s krycím menom ''Bolek''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Walesa odmietol vyjadrenie grafológov, že bol plateným informátorom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20453530/walesa-odmietol-vyjadrenie-grafologov-ze-bol-platenym-informatorom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-02-07|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V [[Marec 2013|marci 2013]] vyvolal rozhorčené reakcie poľskej verejnosti vyhláseniami, že homosexuáli by nemali zastávať vysoké funkcie v politike, pričom príslušníkov tejto sexuálnej menšiny vyzval, aby sa radšej sústredili na menej dôležité činnosti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lech Walesa zaskočil Poliakov výrokmi voči homosexuálom v politike|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/lech-walesa-polsko-homosexuali-vyroky/39147-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-03|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> == Ocenenia == [[5. október|5. októbra]] [[1983]] mu bola udelená [[Nobelova cena za mier]]. Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nositeľom aj ďalších ocenení, napríklad Ceny ľudských práv Európskej rady za rok 1989, Ceny Nechať žiť (Švédsko 1981), Medaily slobody (USA 1981) a Ceny slobody (Švédsko 1982). V [[September 2012|septembri 2012]] získal nemecké mediálne ocenenie Zlatá sliepka v kategórii politika.<ref name=":0" /> == Osobný život == Lech Walesa je ženatý, s manželkou Danutou majú 4 synov a 4 dcéry.<ref name=":0" /> V [[Január 2017|januári 2017]] pochoval svojho tretieho syna Przemyslawa, ktorého našli príbuzní v byte bez známok života.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Poľský exprezident Walesa pochoval v Gdansku svojho syna Przemyslawa|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/polsky-exprezident-walesa-pochoval-v-g/238053-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2017-01-13|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> === Zdravotný stav === Má dlhodobé problémy s [[Cukrovka|cukrovkou]], vysoký krvný tlak a v ostatných rokoch i so srdcom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu hospitalizovali|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22271275/byvaleho-polskeho-prezidenta-lecha-walesu-hospitalizovali.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-11-28|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V roku [[2008]] sa podrobil na klinike v [[Texas|texaskom]] [[Houston|Houstone]] kardiochirurgickému zákroku, pri ktorom mu úspešne voperovali [[kardiostimulátor]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lech Walesa sa v nemocnici zotavuje z ochorenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/5951914/lech-walesa-sa-v-nemocnici-zotavuje-z-ochorenia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2011-06-24|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V marci [[2021]] podstúpil operáciu srdca. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Poľský exprezident Walęsa sa zotavuje po operácii srdca|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/polsky-exprezident-walsa-sa-zotavuje/535064-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-15|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie]] [[COVID-19]] sa dal zaočkovať troma dávkami vakcíny. V januári [[2022]] oznámil že má ochorenie COVID-19.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Lekcia plná bolesti. Už nikdy neodložím rúško, vraví o covide Walesa|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22825818/lekcia-plna-bolesti-uz-nikdy-neodlozim-rusko-vravi-o-covide-walesa.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-22|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> == Iné projekty == {{projekt}} == Referencie == {{referencie}} {{Prezidenti Poľska}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1976 – 2000}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wałęsa, Lech}} [[Kategória:Prezidenti Poľska]] [[Kategória:Poľskí politici]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Poľskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Čestní občania Budapešti]] o3i42vj8ew0bfv312wke24oal3tqdq7 8381299 8381246 2026-10-08T07:16:46Z IronLiberty 280078 spolupráca s SB, presnejšie (BLP) a zdroje, +aktuálne informácie, odčlenené do samostatnej kapitoly 8381299 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Politik | Meno = Lech Wałęsa | Portrét = Lech Wałęsa (2019), FORUM 2000, Prague (2).jpg | Poradie = 2. | Úrad = prezident Poľska | Začiatok obdobia = [[22. december]] [[1990]] | Koniec obdobia = [[22. december]] [[1995]] | Viceprezident = | Premiéri = [[Tadeusz Mazowiecki]], [[Jan Krzysztof Bielecki]], [[Jan Olszewski]], [[Waldemar Pawlak]], [[Hanna Suchocká]], [[Józef Oleksy]] | Predchodca = [[Wojciech Jaruzelski]] (v krajine)<br />[[Ryszard Kaczorowski]] (v exile) | Nástupca = [[Aleksander Kwaśniewski]] | Dátum narodenia = {{dnv|1943|9|29}} | Miesto narodenia = [[Popowo (Gmina Tłuchowo)|Popowo]], [[Gmina Tłuchowo]], [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] | Manželka = Danuta Wałęsa | Deti = 8 | Národnosť = | Vierovyznanie = [[katolícka cirkev|rímskokatolícke]] | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }}'''Lech Wałęsa''' ([[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]: {{audio|Pl-Lech_Wałęsa.ogg|[ˈlɛx vaˈwɛ̃sa]}}) (* [[29. september]] [[1943]], [[Popowo (Gmina Tłuchowo)|Popowo]], [[Gmina Tłuchowo]], [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]]) je poľský politik, spoluzakladateľ prvého slobodného odborového hnutia (neskôr politického hnutia) [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] (''Solidarność'') a v rokoch [[1990]] až [[1995]] prezident Poľska. == Životopis == Lech Walesa sa narodil 29. septembra 1943 v poľskom Popowe pri Lipne. Vyštudoval strednú poľnohospodársku školu, slúžil v armáde a ako elektrikár začal v roku [[1967]] pracovať v gdanských lodeniciach. Po deviatich rokoch ho vedenie prepustilo pre odborové aktivity, ale s prestávkami tam pôsobil do roku [[1990]]. V lodeniciach sa stal členom robotníckej rady a postupne sa stával vedúcou osobnosťou boja proti komunizmu a symbolom ľudového odporu. V roku [[1978]] vstúpil do zakázaných Slobodných odborov (SO) a bol spolupracovníkom ilegálneho časopisu Robotník Wybrzežu. V auguste [[1980]] viedol štrajk [[Gdansk|gdanských]] lodenicových robotníkov, ktorý prerástol v celorepublikový prejav odporu proti režimu. Protesty vyústili do dohody s vládou, robotníci dostali právo na štrajk a vlastné nezávislé odbory. Tak vzniklo odborové hnutie Solidarita (Solidarność).[[File:Strajk sierpniowy w Stoczni Gdańskiej im. Lenina 22.jpg|thumb|Wałęsa (1980)|alt=Wałęsa (1980)|vľavo]] V januári [[1981]] Lecha Walesu prijal vtedajší pápež [[Ján Pavol II.]] vo [[Vatikán|Vatikáne]]. Walesa navštívil [[Taliansko]], [[Japonsko]], [[Švédsko]], [[Francúzsko]] a [[Švajčiarsko]] ako hosť medzinárodnej odborovej organizácie (International Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity v Gdansku zvolili na jej čelo. Obdobie relatívneho pokoja skončilo v decembri 1981. Poľský prezident [[Wojciech Jaruzelski]] vyhlásil výnimočný stav, zakázal Solidaritu, uväznil jej vedúcich činiteľov aj Walesu. Od novembra [[1982]] Walesa opäť pracoval v lodeniciach, avšak pod policajným dozorom. Naďalej sa angažoval v ilegálnej Solidarite. Nepopulárny režim a zhoršovanie ekonomiky krajiny vyústili v roku [[1989]] do rokovaní vlády a Solidarity za okrúhlym stolom, na základe ktorých bola okrem iného zlegalizovaná činnosť Solidarity a otvorená cesta k demokracii v Poľsku. V rokoch [[1990]] – [[1995]] bol [[prezident]]om Poľskej republiky. Neúspešne kandidoval aj v prezidentských voľbách v rokoch [[1995]] a [[2000]], podporovaný vlastnou kresťansko-demokratickou stranou. V roku [[2006]] vystúpil zo Solidarity, pretože usúdil, že odbory príliš podporujú politickú stranu bratov [[Jarosław Kaczyński|Kaczyńských]] [[Právo a spravodlivosť|Právo a Spravodlivosť]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Vodca Solidarity a bývalý poľský prezident Lech Walesa má 70 rokov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/lech-walesa-70-jubileum/59620-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-09-29|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V [[Máj 2009|máji 2009]] vyjadril Walesa podporu [[Garri Kimovič Kasparov|Garrimu Kasparovovi]] - jednému z lídrov ruskej opozície a bývalému [[Šach (hra)|šachovému]] veľmajstrovi - v jeho úsilí bojovať proti politike [[Moskovský kremeľ|Kremľa]]. V [[Október 2011|októbri 2011]] podporil [[New York (mesto)|newyorské]] hnutie Occupy Wall Street (Obsaďte Wall Street) v [[Spojené štáty|USA]], ktoré protestovalo proti chamtivosti firiem.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lech Walesa vyjadril podporu demonštrantom na Wall Street|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/6096091/lech-walesa-vyjadril-podporu-demonstrantom-na-wall-street.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2011-10-13|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> Je dlhodobým kritikom vládnucej poľskej strany Právo a spravodlivosť a jej lídra Jaroslawa Kaczynského. V [[August 2018|auguste 2018]] však vyhlásil, že by sa s ním pred smrťou rád zmieril.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Walesa sa chce pred smrťou zmieriť s nepriateľmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20883789/byvaly-polsky-prezident-walesa-sa-chce-pred-smrtou-zmierit-s-nepriatelmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> == Spolupráca s tajnými službami v rokoch 1970 až 1976 == Podľa správy poľského Inštitútu národnej pamäti z 31. januára 2017 bol Wałęsa od decembra 1970 do júna 1976 evidovaný ako tajný spolupracovník Bezpečnostnej služby ({{V jazyku|pol|Służba Bezpieczeństwa}}, SB) pod krycím menom „Bolek“.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Czuchnowski|meno=Wojciech|autor=|odkaz na autora=|titul=Kim jest TW "Bolek"? Oskarżyciele Wałęsy triumfują PODSUMOWANIE KONFERENCJI IPN|periodikum=Wyborcza|odkaz na periodikum=|url=https://wyborcza.pl/7,75398,21315268,kim-jest-tw-bolek-oskarzyciele-walesy-triumfuja-podsumowanie.html|issn=1689-2844|vydavateľ=Agora SA|miesto=Varšava|dátum=2017-01-31|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=pl}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Walesa bol agentom tajnej polície, potvrdili experti|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/418412-walesa-bol-agentom-tajnej-policie-potvrdili-experti|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> V spise sa nachádza 27 hlásení na kolegov a záznamy o odmenách.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Historik Jan Skórzyński, ktorý analyzoval tieto dokumenty uviedol, že aktívna spolupráca trvala približne rok a pol a zdôraznil v spise zaznamenané pokusy o jej ukončenie z rokov 1973 a 1975.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Wroński|meno=Paweł|autor=|odkaz na autora=|titul="Bolek" to Wałęsa. Ale istotne jest, że zerwał współpracę z SB. I jak to zrobił|periodikum=Wyborcza|odkaz na periodikum=|url=https://wyborcza.pl/7,75398,21315202,bolek-to-walesa-ale-istotne-jest-ze-zerwal-wspolprace-z.html|issn=1689-2844|vydavateľ=Agora SA|miesto=|dátum=2017-01-31|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=pl}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Skórzyński|meno=Jan|autor=|odkaz na autora=|titul=Prof. Skórzyński czyta teczki Bolka. "To historia zwycięstwa nad SB"|periodikum=OKO.Press|odkaz na periodikum=|url=https://oko.press/prof-skorzynski-czyta-teczki-bolka-historia-zwyciestwa-nad-sb|issn=3072-1334|vydavateľ=Fundacja Ośrodek Kontroli Obywatelskiej „OKO“|miesto=Varšava|dátum=2017-02-09|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=pl}}</ref> Podľa dokumentov SB považovala Wałęsu za problematického informátora a súhlasila s jeho prepustením z Gdaňských lodeníc 30. apríla 1976.<ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majchrzak | meno = Grzegorz | autor = | odkaz na autora = | titul = Charakterystyka TW „Bolka“ | url = https://polska1918-89.pl/pdf/charakterystyka-tw-bolka,6228.pdf | vydavateľ = Instytut Pamięci Narodowej | miesto = Varšava | dátum vydania = 2017-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = pl | priezvisko2 = Wołk | meno2 = Grzegorz}}</ref> Zo siete SB ho vyradili 19. júna 1976.<ref name=":5" /> V roku [[2016]] Wałęsa odmietol, že by sa zložka týkala jeho.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Onderčanin|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Agent Bolek šokuje Poľsko, antikomunista Walesa mal donášať štátnej bezpečnosti|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20101976/agent-bolek-sokuje-polsko-antikomunista-walesa-mal-donasat-statnej-bezpecnosti.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-02-23|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V roku [[2017]] znalci potvrdili, že Wałęsov rukopis sa zhoduje s písmom tajného spolupracovníka SB s krycím menom „Bolek“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Walesa odmietol vyjadrenie grafológov, že bol plateným informátorom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20453530/walesa-odmietol-vyjadrenie-grafologov-ze-bol-platenym-informatorom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-02-07|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V septembri 2026 krajská prokuratúra vo Varšave posudok z roku 2017 spochybnila.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prosecutors drop case in which Wałęsa was accused of lying about being communist collaborator|periodikum=Notes from Poland|odkaz na periodikum=|url=https://notesfrompoland.com/2026/09/25/prosecutors-drop-case-in-which-walesa-was-accused-of-lying-about-being-communist-collaborator/|issn=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2026-09-25|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=en}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umorzenie śledztwa przeciwko Lechowi Wałęsie o składanie fałszywych zeznań w śledztwie dot. tzw. "teczek Kiszczaka" - Prokuratura Okręgowa w Warszawie - Portal Gov.pl | url = https://www.gov.pl/web/po-warszawa/umorzenie-sledztwa-przeciwko-lechowi-walesie-o-skladanie-falszywych-zeznan-w-sledztwie-dot-tzw-teczek-kiszczaka | vydavateľ = Prokuratura Okręgowa w Warszawie | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = pl-PL}}</ref> Porovnávací materiál považovala za nedostatočný a autorstvo potvrdeniek za neisté, aj preto, že SB v 80. rokoch proti Wałęsovi preukázateľne falšovala dokumenty a napodobňovala jeho písmo, aby ho skompromitovala pred Nobelovým výborom.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Skórko|meno=Olga|autor=|odkaz na autora=|titul=Koniec głośnej sprawy Lecha Wałęsy. Prokuratura umarza śledztwo ws. "teczek Kiszczaka"|periodikum=Wiadomosci|odkaz na periodikum=|url=https://wiadomosci.dziennik.pl/wydarzenia/artykuly/11319043,koniec-glosnej-sprawy-lecha-walesy-prokuratura-umarza-sledztwo-ws-teczek-kiszczaka.html|issn=2080-6744|vydavateľ=INFOR PL|miesto=Varšava|dátum=2026-09-24|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref><ref name=":7" /> == Kontroverzie == V [[Marec 2013|marci 2013]] vyvolal rozhorčené reakcie poľskej verejnosti vyhláseniami, že homosexuáli by nemali zastávať vysoké funkcie v politike, pričom príslušníkov tejto sexuálnej menšiny vyzval, aby sa radšej sústredili na menej dôležité činnosti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lech Walesa zaskočil Poliakov výrokmi voči homosexuálom v politike|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/lech-walesa-polsko-homosexuali-vyroky/39147-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-03|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> == Ocenenia == [[5. október|5. októbra]] [[1983]] mu bola udelená [[Nobelova cena za mier]]. Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nositeľom aj ďalších ocenení, napríklad Ceny ľudských práv Európskej rady za rok 1989, Ceny Nechať žiť (Švédsko 1981), Medaily slobody (USA 1981) a Ceny slobody (Švédsko 1982). V [[September 2012|septembri 2012]] získal nemecké mediálne ocenenie Zlatá sliepka v kategórii politika.<ref name=":0" /> == Osobný život == Lech Walesa je ženatý, s manželkou Danutou majú 4 synov a 4 dcéry.<ref name=":0" /> V [[Január 2017|januári 2017]] pochoval svojho tretieho syna Przemyslawa, ktorého našli príbuzní v byte bez známok života.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Poľský exprezident Walesa pochoval v Gdansku svojho syna Przemyslawa|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/polsky-exprezident-walesa-pochoval-v-g/238053-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2017-01-13|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> === Zdravotný stav === Má dlhodobé problémy s [[Cukrovka|cukrovkou]], vysoký krvný tlak a v ostatných rokoch i so srdcom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu hospitalizovali|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22271275/byvaleho-polskeho-prezidenta-lecha-walesu-hospitalizovali.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-11-28|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V roku [[2008]] sa podrobil na klinike v [[Texas|texaskom]] [[Houston|Houstone]] kardiochirurgickému zákroku, pri ktorom mu úspešne voperovali [[kardiostimulátor]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lech Walesa sa v nemocnici zotavuje z ochorenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/5951914/lech-walesa-sa-v-nemocnici-zotavuje-z-ochorenia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2011-06-24|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> V marci [[2021]] podstúpil operáciu srdca. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Poľský exprezident Walęsa sa zotavuje po operácii srdca|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/polsky-exprezident-walsa-sa-zotavuje/535064-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-15|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie]] [[COVID-19]] sa dal zaočkovať troma dávkami vakcíny. V januári [[2022]] oznámil že má ochorenie COVID-19.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Lekcia plná bolesti. Už nikdy neodložím rúško, vraví o covide Walesa|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22825818/lekcia-plna-bolesti-uz-nikdy-neodlozim-rusko-vravi-o-covide-walesa.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-22|dátum prístupu=2022-06-12}}</ref> == Iné projekty == {{projekt}} == Referencie == {{referencie}} {{Prezidenti Poľska}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1976 – 2000}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wałęsa, Lech}} [[Kategória:Prezidenti Poľska]] [[Kategória:Poľskí politici]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Poľskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Čestní občania Budapešti]] pqi05zaswdsfp7ebyhuytrp2xulkq10 Ďateľ prostredný 0 61659 8381198 8171968 2026-10-07T18:57:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381198 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=ďateľ prostredný| Obrázok=Средний пёстрый дятел (Dendrocoptes medius), Битцевский лес.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22681114/132055069 IUCN Red list 2024.2. Prístup 20. januára 2025.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[ďatľotvaré]]|Rad po latinsky=Piciformes| Čeľaď po slovensky= [[žlnovité]]|Čeľaď po latinsky=Picidae| Rod po slovensky= [[Dendrocoptes|ďateľ]]|Rod po latinsky=Dendrocoptes| Druh po slovensky=ďateľ prostredný|Druh po latinsky=D. medius| Binomické meno=Dendrocoptes medius| Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=| Obrázok2=DendrocoptesMediusIUCN.svg| Titulok2= Mapa rozšírenia ďatľa prostredného| }} '''Ďateľ prostredný''' ([[latinčina|lat.]] ''Dendrocoptes medius''; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh z čeľade [[ďatľovité]]. Obýva najmä väčšinu kontinentálnej Európy. ==Názvy == Súčasný slovenský názov tohto druhu (vyskytujúci sa už v 19. storočí) znie '''ďateľ''' [staršie: ''ďatel''{{#tag:ref|Podľa staršieho pravopisu sa slovo ďateľ písalo s tvrdým l, čiže sa písalo ďatel - porov. napr. [[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1940.|group=pozn}}] '''prostredný'''<ref name="slovenskeMena"/><ref>FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 145</ref><ref name=Ferianc1942>FERIANC, O. Slovenské ornitologické názvoslovie. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská. 1942. S. 238</ref><ref>FERIANC, O. Avifauna Slovenska. In: Prírodovedecká príloha Technického obzoru Slovenského. č. 11, 1941. S. 149</ref><ref>CHORVÁT, S. Ešte k otázke prezimovania včiel. In: Obzor. č. 31. 5. novembra 1875. S. 245</ref>. Ojedinele sa vyskytuje názov '''ďateľ obyčajný'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Náučný chodník Drienčanský kras – okruh | url = https://chkocerovavrchovina.sopsr.sk/naucny-chodnik-driencansky-kras-okruh/ | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 2019-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-01 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, ktorým ale spravidla označuje [[ďateľ veľký]]. Staršie názvy sú: '''ďateľ''' [staršie: ''ďatel''] '''stredný'''<ref>WOHLLEBEN, P. Tajomné pradivo prírody - fascinujúca súhra rastlín a zvierat. Bratislava: Tatran. 2018. S. 104</ref><ref>JAMNICKÝ, J., MAJERNÍK, O.. Prirodzení nepriatelia jaseňovca pestrého (Leperisinus fraxini Panz.) a možnosť ich využitia v boji proti nemu. Bratislava: Vyd. SAV. 1957. S. 40</ref><ref name=Ferianc1942/><ref>FERIANC, O. Zoologia: pre VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií a pre učiteľské akadémie. Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 174</ref><ref>KLAČKO, R. Prírodopis pre I. triedu gymnázií. Bratislava: Ján Horáček. 1943. S. 57</ref>, '''strakapúd''' [alebo ''strakopud'' a pod.{{#tag:ref|Namiesto tvaru strakapúd sa vyskytovali aj tvary strakopud, strakopúd a pod. - pozri v článku [[strakopud]].|group=pozn}}] '''prostredný'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Práce Výzkumných ustavů lesnických ČSR. | vydanie = | vydavateľ = Státní zěmědělské nakl. | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 254 | url = https://books.google.sk/books?id=H9tOAAAAMAAJ&q=strakapud+prostredn%C3%BD&dq=strakapud+prostredn%C3%BD&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiajKiGw-yFAxURi_0HHdLCAIoQ6AF6BAgKEAI| isbn = | kapitola = | strany = 135| jazyk = }}</ref><ref>ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (dokončenie). In: Slovenské ovocinárstvo - odborný časopis pre povznesenie ovocinárstva, vinohradníctva a záhradníctva. Bratislava: Slovenská ovocinárska spoločnosť, 1939. S. 171</ref>, '''strakapúd''' [alebo ''strakopud'' a pod.] '''stredný'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská vlastiveda | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1943 | počet strán = 644 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 452| jazyk = }}</ref><ref>KREJČÍK, J., KLOCHÁŇ, F. Prírodopis pre meštianske školy slovenské. Praha: Česká grafická unie. 1929. S. 45</ref>, zriedkavo '''ďatel strakatý prostredný'''<ref name="slovenskeMena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov sveta | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016) | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 6.11.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref>. Ľudové slovenské názvy tohto druhu sú: ''menší jarabý ďateľ'', ''menší strakatý ďateľ'', ''prostredný ďateľ'', ''stredný ďateľ''.<ref>FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 143</ref> Vedecké (latinské) názvy tohto druhu sú: ''Dendrocoptes medius'', ''Dendrocopus medius'', ''Dendrocopos medius'', ''Dendropicos medius'', ''Leiopicus medius'', ''Picoides medius'', ''Picus medius''<ref>[http://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=504B2FD466B8E1D8 ďateľ prostredný in: Avibase]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vančurová | meno = Jindřiška | autor = | odkaz na autora = | titul = Dendrocoptes medius (Linnaeus, 1758); strakapoud prostřední | url = https://botany.cz/cs/dendrocoptes-medius/ | vydavateľ = botany.cz | dátum vydania = 2021-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ''Dryobates medius''. == Opis == Ďateľ prostredný meria 20<ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Jonsson | meno = Lars | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes | rok = 1992 | vydavateľ = Franckh-Kosmos | miesto = Stuttgart | isbn = 3-440-06357-7 | jazyk = po nemecky }}</ref> – {{cm|22|m}}<ref name="dieVoegelEuropas" /><ref name="peterson">{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = R. T. | priezvisko2 = Mountfort | meno2 = G. | priezvisko3 = Hollom | meno3 = P. A. D. | titul = Európa madarai | vydavateľ = Gondolat | miesto = Budapest | rok = 1986 | isbn = 978-80-7234-292-1 | jazyk = preklad do maďarčiny }}</ref> s rozpätím krídel 33 – {{cm|34|m}}<ref name="dieVoegelEuropas" /> a váži okolo 55 g.<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = }}</ref>. Je to [[vták]] o niečo menší ako [[ďateľ veľký]], na rozdiel od ktorého majú samec, samica aj mláďatá celé temeno červené, oproti lícam nejasne ohraničené, spodné chvostové krovky sú svetloružové a nie sú ostro ohraničené oproti bielemu bruchu. Na spodku tela sa objavujú ojedinelé čierné pozdĺžne prúžky (najmä u mláďat). Zobák je slabší. == Hlas a inštrumentálne zvuky == {{Počúvaj |Meno súboru=Dendrocopos medius sound.ogg |Názov =Hlas ''"kvää"'' |Popis =5,1 s, [[Holandsko]] | |formát = Ogg }} Hlas je jemne znejúci „kyk“<ref name="dieVoegelEuropas" /> alebo „djyk“, na jar drsný, kvákavý 6 až 9 slabičný rad „gee“ alebo „kvää“<ref name="dieVoegelEuropas" />. Zriedka bubnuje.<ref name="dieVoegelEuropas" /><ref name="peterson" /> == Biotop == Je to typický druh európskych [[Listnatý les|listnatých lesov]]. Je viazaný na teplomilné [[dub]]ové lesy oblasti [[pahorkatina|pahorkatín]] a nížinné [[lužný les|lužné lesy]] s [[dub]]om.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Hniezdenie == Hniezdi v apríli až júli raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s minimálnym priemerom {{mm|34|m}} vytesávajú obaja rodičia, najmä však [[samec]]<ref name="VtakySlovenska2" />, umiestnenie býva od 1,5<ref name="VtakySlovenska2" />, najčastejšie 5 – 10, až 17<ref name="VtakySlovenska2" /> alebo príležitostne až {{m|20|m}}. Hĺbka je 20<ref name="VtakySlovenska2" /> až {{cm|35|m}}, šírka {{cm|12|m}}. Samica znáša 5 až 6 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia<ref name="VtakySlovenska2" /> 12 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia<ref name="VtakySlovenska2" /> na hniezde 2 týždne a potom ešte jeden týždeň. == Potrava == Živia sa [[hmyz]]om nachádzajúcom sa na kôre a pod kôrou, rôzne vývojové štádiá [[chrobák]]ov, [[mravcovité|mravcov]] a [[motýle|motýľov]].<ref name="VtakySlovenska2" /> == Výskyt == Obýva kontinentálnu Európu (okrem Škandinávie, väčšiny Pyrenejského polostrova a severného Ruska), na [[Juh (svetová strana)|juh]]u siaha až do južného [[Turecko|Turecka]], severného [[Irak]]u a západného [[Irán]]u.<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | poznámka = (kap. Ďateľ prostredný, str. 406 – 410, Kropil, R.) }}</ref> === Výskyt a stav na Slovensku === Na [[Slovensko|Slovensku]] je stály, hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 63 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]] a podobne i cez [[zima|zimu]] bol zistený v 64,80 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]].<ref name="RozsVtakovSK" /> Obýva [[lužný les|lužné lesy]] veľkých riek, [[dub]]ové lesy [[nížina|nížin]], [[pahorkatina|pahorkatín]] a južne orientovaných svahov [[pohorie|pohorí]] v celej južnej polovici [[Slovensko|Slovenska]] do 700 – {{mnm|950}}. Na severnom [[Slovensko|Slovensku]] je zriedkavým druhom. Ďateľ prostredný je stály vták, v mimohniezdnom období ho možno nájsť aj v miešaných a [[ihličnatý les|ihličnatých lesoch]] (do {{mnm|1200}}<ref name="VtakySlovenska2" />) a v [[záhrada|záhradách]].<ref name="RozsVtakovSK" /> Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 500 – 4 000, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 6 000 – 10 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status na [[Slovensko|Slovensku]] v roku [[1995]] R – vzácne. V roku [[1998]] žiadny. V roku [[2001]] žiadny.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20170626141836/http://vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | dátum archivácie = 2017-06-26 }}</ref> V roku [[2014]] ''LC'' – menej dotknutý.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v [[Európa|Európe]] a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Ohrozenosť == Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] ďateľ prostredný patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v [[Európa|Európe]] sú z pohľadu dlhodobého trendu v rokoch [[1989]]{{--}}[[2013]] stabilné, z pohľadu krátkodobého trendu v rokoch [[2000]]{{--}}[[2012]] stúpajúce.<ref name="IUCN" /> == Ochrana == Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=20.01.2025}}</ref> Ďateľ prostredný je druh európskeho významu<ref name="euvtaky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vtáčie druhy Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=3 | dátum prístupu = 20.01.2025 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref>, ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 3 [[Chránené vtáčie územie|chránených vtáčich územiach]]. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ridzoň | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karaska | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Topercer | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku | vydanie = Prvé | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | url = http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | isbn = 978-80-89310-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831213218/http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref> Podobne ako ostatné ďatle si pre užitočnosť zaslúži ochranu. Treba šetriť hlavne hniezdne dutiny a staré zárasty a skupiny stromov. == Galéria == <gallery> Mittelspecht am Futterring.jpg|<center>Na kŕmitku</center> Middelste bonte specht aan de vetbollen-4961827.webm|<center>Film z kŕmitka</center> War for territory (21464928456).jpg|<center>Potvrdzovanie teritória</center> Dendrocopos medius01.jpg|<center>Kŕmenie mláďaťa v otvore [[hniezdna dutina|hniezdnej dutiny]]</center> Dendrocopos medius MHNT.ZOO.2010.11.164.13.jpg |''Dendrocopos medius'' </gallery> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Dendrocoptes medius|commons=Dendrocoptes medius}} == Externé odkazy == * [http://www.rozhlas.cz/hlas/splhavci/_zprava/63619 hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň] {{Xenocanto|ďatla prostredného|Dendrocoptes|medius}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=miswoo1|Nadpis= Dendrocoptes medius}} == Zdroj == {{Preklad|de|Mittelspecht|162394925}} {{Ďatlovité na Slovensku}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Žlnovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] c947cyg1yfq7naysrkt29lb03hrx6xh Ďubník trojprstý 0 61687 8381200 8180570 2026-10-07T18:58:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381200 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=ďateľ trojprstý| Obrázok=Picoides tridactylus NAUMANN.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22727137/87304270 IUCN Red list 2024.2. Prístup 24. januára 2025]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[ďatľotvaré]]|Rad po latinsky=Piciformes| Čeľaď po slovensky= [[žlnovité]]|Čeľaď po latinsky=Picidae| Rod po slovensky= [[Picoides|ďateľ]]|Rod po latinsky=Picoides| Druh po slovensky=ďubník trojprstý|Druh po latinsky=P. tridactylus| Binomické meno=Picoides tridactylus| Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=| Obrázok2=PicoidesTridactylusIUCN2024EuropaAzia.svg| Titulok2= Mapa rozšírenia ďubníka trojprstého| }} '''Ďubník trojprstý''' (iné názvy: '''ďateľ trojprstý, ďatlík trojprstý, ďubovník trojprstý'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016) | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 12.12.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref>; lat. ''Picoides tridactylus'') je druh z čeľade [[ďatľovité]]. Obýva boreálne [[ihličnatý les|ihličnaté lesy]] Euroázie a [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Ďubník trojprstý | poznámka = autor druhu Samuel Pačenovský | strany = 413 – 415 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] ďubník trojprstý patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], celková populácia je stabilná, stavy v [[Európa|Európe]] v rokoch [[1970]]{{--}}[[2000]] v niektorých oblastiach klesali, v rokoch [[1990]]{{--}}[[2000]] boli stabilné ale v rokoch [[2000]]{{--}}[[2012]] bol trend neznámy.<ref name="IUCN" /> == Opis == Je to vták o niečo menší ako [[škorec obyčajný]]. Dosahuje dĺžku tela 21 – {{cm|22|m}}<ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Jonsson | meno = Lars | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes | rok = 1992 | vydavateľ = Franckh-Kosmos | miesto = Stuttgart | isbn = 3-440-06357-7 | jazyk = po nemecky }}</ref><ref name="peterson">{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = R. T. | priezvisko2 = Mountfort | meno2 = G. | priezvisko3 = Hollom | meno3 = P. A. D. | titul = Európa madarai | vydavateľ = Gondolat | miesto = Budapest | rok = 1986 | isbn = 978-80-7234-292-1 | jazyk = preklad do maďarčiny }}</ref>, rozpätie krídel 32 – {{cm|35|m}}<ref name="dieVoegelEuropas" /> a maximálnu hmotnosť 76 g<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = }}</ref>. Je podobný [[ďateľ veľký|ďatľovi veľkému]], ale je bez červeného zafarbenia, na lícach má široké čierne pruhy. Chrbát je biely s jednotlivými čiernymi škvrnami, chýbajú mu biele ramenné prúžky. Po stranách tela je silno priečne prúžkovaný. Samec má citrónovo žlté temeno, samica má temeno šedé. Mláďatá sú celkovo šedé s viac škvrnitým bielym chrbátom. == Hlasy a inštrumentálne zvuky == {{Počúvaj |Meno súboru=PicoidesTridactylusJungAndAdult.ogg |Názov =Hlas mláďaťa a rodiča pri kŕmení |Popis =12 s, [[Slovensko]] |formát = Ogg }} Ďubník trojprstý sa ozýva oveľa zriedkavejšie ako [[ďateľ veľký]] a v porovnaní s ním sú jeho hlasové prejavy tichšie s výnimkou bubnovania. Najčastejšie vydáva tiché "kjek" alebo "güg" či "gügg", podobné [[ďateľ veľký|ďatľovi veľkému]], alebo aj tvrdšie "kük" či "ygg". Pri vzrušení kričia rýchlym sledom (pomalším ako [[ďateľ veľký]]), pričom jednotlivé elementy postupne mierne klesajú. Bubnujú obe pohlavia, veľmi podobne ako [[ďateľ bielochrbtý]]. Jednotlivé série sú veľmi dlhé (priemerne 20 úderov za 1,3 sekundy), pričom sa frekvencia posledných 5 úderov zreteľne zvyšuje. Týmto zrýchlením a podstatne kratšími sériami sa dá dobre odlíšiť od bubnovania [[ďateľ bielochrbtý|ďatľa bielochrbtého]]. Páry sa navzájom dorozumievajú pomalším bubnovaním. == Výskyt a stav na Slovensku == Nehojný druh. Vyskytuje sa vo [[Tatry|Vysokých]] a [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], v [[Malá Fatra|Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]],[[Slovenský raj|Slovenský raj]],[[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]], [[Oravská Magura|Oravskej Magure]], [[Levočské vrchy|Levočských]] a [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčniku]] a i. Ďateľ trojprstý je stály vták. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 – 1 200, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 2 000 – 3 500. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku [[1995]] R – vzácny. Ekosozologický status v rokoch [[1998]]<ref name="RozsVtakovSK" /> a [[2001]] žiadny.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20170626141836/http://vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | dátum archivácie = 2017-06-26 }}</ref> V roku [[2014]] ''LC'' – menej dotknutý.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v [[Európa|Európe]], ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Biotop == Ďubník trojprstý je silno viazaný na [[Smrek obyčajný|smreky]]. V menších hustotách hniezdi aj v borovicovej [[Tajga|tajge]] či v [[Tajga|tajge]] s porastom [[Smrekovec opadavý|smrekovca]] a [[Borovica limbová|limby]]. V severnejšie položenej [[Tajga|tajge]] sa vyskytuje aj v čisto [[Breza (rod)|brezových]] porastoch. V subalpínskych polohách [[Stredná Európa|strednej]] a južnej Európy mu poskytujú ideálny biotop predovšetkým pôvodné porasty [[Smrek obyčajný|smrekov]]. == Hniezdenie == Ďateľ trojprstý hniezdi v starých horských porastoch, v severných oblastiach aj na rovinách. Naše územie pri severnej hranici je na južnej hrane hniezdneho rozšírenia. Hniezdi v apríli až máji raz ročne. [[Hniezdna dutina|Hniezdnu dutinu]] s okrúhlym vletovým otvorom 45 – {{mm|50|m}} si tesá sám. Dutina je hlboká 20 – {{cm|30|m}}<ref name="VtakySlovenska2" />. Samica znáša 3 až 4 biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia a mláďatá kŕmia na hniezde tiež obaja rodičia. == Potrava == Živia sa [[chrobáky|chrobákmi]], [[motýle|motýľmi]] a [[mravec|mravcami]]. == Ochrana == Ďubník trojprstý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> Pre vzácny výskyt a užitočnosť si zaslúži úplnú ochranu, je druh európskeho významu<ref name="euvtaky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vtáčie druhy Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=3 | dátum prístupu = 25.01.2025 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref>, ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 3 [[Chránené vtáčie územie|chránených vtáčich územiach]]. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ridzoň | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karaska | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Topercer | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku | vydanie = Prvé | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | url = http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | isbn = 978-80-89310-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831213218/http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref> == Galéria == <gallery> Three-toed Woodpecker - Finlandia 0005 (3).jpg|[[Samec]] Dreizehenspecht Portrait.JPG|[[Samica]] Picoides tridactylus MHNT.ZOO.2010.11.164.12.jpg|Vajce </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Picoides tridactylus|commons=Picoides tridactylus|wikt=ďubník trojprstý}} == Externé odkazy == *[http://www.rozhlas.cz/hlas/splhavci/_zprava/12944 hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň] {{Xenocanto|ďubníka trojprstého|Picoides|tridactylus}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=ettwoo1|Nadpis=Picoides tridactylus}} == Zdroj == {{Preklad|de|Dreizehenspecht|111906944|cs|Datlík tříprstý|15004208}} {{Ďatlovité na Slovensku}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Žlnovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] ryjkoxqx6gopbj8skn5dfg8h3a23y4x Ďateľ hnedkavý 0 61924 8381197 8171966 2026-10-07T18:57:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381197 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=ďateľ hnedkavý| Obrázok=Dendrocopos syriacus.jpg| Titulok=[[Samec|Samček]]| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22681127/264540205 IUCN Red list 2024.2. Prístup 20. januára 2025.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[ďatľotvaré]]|Rad po latinsky=Piciformes| Čeľaď po slovensky= [[žlnovité]]|Čeľaď po latinsky=Picidae| Rod po slovensky= [[Dendrocopos|ďateľ]]|Rod po latinsky=Dendrocopos| Druh po slovensky=ďateľ hnedkavý|Druh po latinsky=D. syriacus| Binomické meno=Dendrocopos syriacus| Klasifikátor1=[[Wilhelm Hemprich|Hemprich]] & [[Christian Gottfried Ehrenberg|Ehrenberg]]| Dátum1=[[1833]]| Synonymá=Picoides syriacus,{{break}}ďatel sýrsky,{{break}}ďatel hnedkastý| Obrázok2=DendrocoposSyriacusIUCN.svg| Titulok2=Mapa rozšírenia ďatľa hnedkavého| }} '''Ďateľ hnedkavý''' (iné názvy: '''ďatel sýrsky''', '''ďateľ hnedkastý'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov sveta | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016) | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 6.11.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref>; [[latinčina|lat.]] ''Dendrocopos syriacus''<ref name="IOC">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds) | titul = Woodpeckers | url = https://www.worldbirdnames.org/bow/woodpeckers/ | vydavateľ = worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-06-22 | dátum prístupu = 2019-08-22 }}</ref>) je druh z čeľade [[ďatľovité]]. Z juhozápadnej [[Ázia|Ázie]] sa rozšíril do [[Stredná Európa|strednej Európy]], šírenie začalo okolo roku [[1890]] cez [[Balkánsky polostrov]]. Na [[Slovensko]] prenikol v roku 1949 a hniezdenie bolo dokázané skoro na polovici územia (na 47,60 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]]).<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Ďateľ hnedkavý | poznámka = autor druhu Štefan Pavlík | strany = 404 - 406 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] ďateľ hnedkavý patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], celková populácia je stabilná, v minulosti rozšíril svoj areál cez [[Balkánsky polostrov]] do [[Stredná Európa|Strednej Európy]].<ref name="IUCN" /> == Opis == Je to [[vtáky|vták]] veľký ako [[škorec obyčajný]]. Dosahuje dĺžku tela 22 – {{cm|23|m}}<ref name="peterson">{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = R. T. | priezvisko2 = Mountfort | meno2 = G. | priezvisko3 = Hollom | meno3 = P. A. D. | titul = Európa madarai | vydavateľ = Gondolat | miesto = Budapest | rok = 1986 | isbn = 978-80-7234-292-1 | jazyk = preklad do maďarčiny }}</ref><ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Jonsson | meno = Lars | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes | rok = 1992 | vydavateľ = Franckh-Kosmos | miesto = Stuttgart | isbn = 3-440-06357-7 | jazyk = po nemecky }}</ref>, rozpätie krídel 34 – {{cm|38|m}}<ref name="dieVoegelEuropas" /> a maximálnu hmotnosť 82 g<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = }}</ref>. Na rozdiel od podobného [[ďateľ veľký|ďatľa veľkého]] mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn.<ref name="peterson" /> Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené<ref name="peterson" /><ref name="dieVoegelEuropas" /> a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.<ref name="VtakySlovenska2" /> == Hlas == Volá mäkšie ako [[ďateľ veľký]]<ref name="dieVoegelEuropas" /> „čik“ a „kirruk“ alebo „tükk“<ref name="peterson" />. Má aj dlhé kotkodákavé volanie.<ref name="dieVoegelEuropas" /> Bubnuje [[samec]] i [[samica]]<ref name="peterson" />, bubnovanie začína ako u [[ďateľ veľký|ďatľa veľkého]] ale na konci zoslabne.<ref name="dieVoegelEuropas" /> ==Výskyt a stav na Slovensku== Na [[Slovensko]] sa rozšíril z juhu [[Európa|Európy]], prvý výskyt bol zaznamenaný v roku [[1949]]<ref name="RozsVtakovSK" />. Nížinami a dolinami riek prenikol až na severné [[Slovensko]], nevystupuje však vyššie ako {{mnm|800}}<ref name="RozsVtakovSK" /> Ďateľ hnedkavý je stály vták. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 – 2 500, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 2 500 – 5 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú miery nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku [[1995]], [[1998]] a [[2001]] žiadny.<ref name="RozsVtakovSK" /><ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20170626141836/http://vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | dátum archivácie = 2017-06-26 }}</ref> V roku [[2014]] ''LC'' – menej dotknutý.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v [[Európa|Európe]] a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Biotop == Ďateľ hnedkavý hniezdi hlavne v [[intravilán]]och obcí, v [[záhrada|záhradách]], [[park]]och a [[cintorín]]och. Mimo obcí hľadá potravu v [[aleja|stromoradiach]] a vetrolamoch, výnimočne tu aj zahniezdi.<ref name="RozsVtakovSK" /> ==Hniezdenie== V strednej [[Európa|Európe]] hniezdi prevažne v [[intravilán]]e, ojedinele v otvorenej krajine s ovocnými sadmi a alejami. Hniezdi v máji až júni raz ročne.<ref name="VtakySlovenska2" /> [[Hniezdna dutina|Hniezdnu dutinu]] s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 4 – {{cm|5|m}} vytesávajú obaja partneri, najmä [[samec]]. Samotná dutina je približne {{cm|35|m}} hlboká a široká {{cm|11.5|m}}. Samica znáša 4 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 14 – 15 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia ďalších 17 až 21 dní. == Potrava == Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou<ref name="VtakySlovenska2" />, bobuľami, ovocím, orechmi a menej [[hmyz]]om. ==Ochrana== Ďateľ hnedkavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=19.01.2025}}</ref>, je druh európskeho významu<ref name="euvtaky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vtáčie druhy Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=3 | dátum prístupu = 08.02.2021 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref>, ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 3 [[Chránené vtáčie územie|chránených vtáčich územiach]]. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ridzoň | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karaska | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Topercer | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku | vydanie = Prvé | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | url = http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | isbn = 978-80-89310-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831213218/http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref> == Galéria == <gallery> Dendrocopos syriacus flying.jpg|<center>Letiaci [[samec|samček]]</center> Dendrocopos syriacus in south hebron.jpg|<center>Vpravo [[samica|samička]]</center> Syrian woodpecker mail on walnut im winter Slovakia.jpg|<center>[[Samec]] v [[zima|zime]] v dedine na [[orech kráľovský|orechu]], [[Žitný ostrov]], [[Slovensko]]</center> Syrian Woodpecker Hole.jpg|<center>Strom s [[hniezdna dutina|hniezdnou dutinou]]</center> Syrian Woodpecker (Dendrocopos syriacus) - peeking out of it's hole (nest).JPG|<center>Mláďa pozerá z otvoru hniezdnej dutiny</center> </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Dendrocopos syriacus|commons=Dendrocopos syriacus}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|ďatla hnedkavého|Dendrocopos|syriacus}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=syrwoo1|Nadpis=Dendrocopos syriacus}} == Zdroj == {{Preklad|de|Blutspecht|167371426}} {{Ďatlovité na Slovensku}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Žlnovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] ppaxtroesg56qe5q179f7iqa28sqdx4 Žlna sivá 0 62029 8381282 8172236 2026-10-08T05:46:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381282 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=žlna sivá| Obrázok=Седой дятел у болота речки Зимёнки.jpg| Titulok=[[Samec]]| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22726503/264583951 IUCN Red list 2024.2. Prístup 24. januára 2025]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[ďatľotvaré]]|Rad po latinsky=Piciformes| Čeľaď po slovensky= [[žlnovité]]|Čeľaď po latinsky=Picidae| Rod po slovensky= [[žlna]]|Rod po latinsky=Picus| Druh po slovensky=žlna sivá|Druh po latinsky=P. canus| Binomické meno=Picus canus| Klasifikátor1=[[Gmelin]]| Dátum1=[[1788]]| Synonymá=| Obrázok2=PicusCanusIUCN.svg| Titulok2=Mapa rozšírenia žlny sivej| }} '''Žlna sivá'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016) | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 12.12.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> (zastarano: ''ďateľ šedivý''<ref>ZÁTURECKÝ, A. P.: Naše vtáctvo. In: Dom a škola: ''Vychovateľský časopis pre rodičov a učiteľov''. č. 1, ročník X, január 1894, str. 106-113. s. 108 [https://archive.org/stream/domakolavychova00salvgoog dostupné online]</ref>; lat. ''Picus canus'') je druh z čeľade [[ďatľovité]]. Obýva Euroáziu v jej stredných [[zemepisná šírka|zemepisných šírkach]] a na východe [[Ázia|Ázie]] sa jej oblasť rozšírenia stáča na juh až po [[Sumatra|Sumatru]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Žlna sivá | poznámka = autor druhu Rudolf Kropil | strany = 395 – 397 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] žlna sivá patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je stúpajúci, podľa výsledkov výskumov v rokoch [[1982]]{{--}}[[2013]] v [[Európa|Európe]] stavy stúpajú. Z iných častí jej areálu rozšírenia sú informácií k dispozícii len v limitovanom rozsahu, populácie sú v týchto ostatných oblastiach stabilné.<ref name="IUCN" /> == Opis == Je to [[vták]] o niečo menší ako [[hrdlička záhradná]]. Dosahuje dĺžku tela 25<ref name="dieVoegelEuropas">{{Citácia knihy | priezvisko = Jonsson | meno = Lars | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes | rok = 1992 | vydavateľ = Franckh-Kosmos | miesto = Stuttgart | isbn = 3-440-06357-7 | jazyk = po nemecky }}</ref> – {{cm|28|m}}<ref name="peterson">{{Citácia knihy | priezvisko = Peterson | meno = R. T. | priezvisko2 = Mountfort | meno2 = G. | priezvisko3 = Hollom | meno3 = P. A. D. | titul = Európa madarai | vydavateľ = Gondolat | miesto = Budapest | rok = 1986 | isbn = 978-80-7234-292-1 | jazyk = preklad do maďarčiny }}</ref>, rozpätie krídel 38 – {{cm|40|m}}<ref name="dieVoegelEuropas" /> a maximálnu hmotnosť 150 g<ref name="VtakySlovenska2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = }}</ref>. Je šedozelená s bridlicovo šedým krkom a hlavou. Samec má jasne červenú škvrnu na čele. Mláďatá sú na bruchu a chvoste škvrnité. Lieta vlnkovite. == Hlas == <div style="float: left"> {{Počúvaj |Meno súboru=Picus canus.ogg |Názov =Revírny hlas |Popis =13 s, [[Rusko]] |formát = Ogg }} </div> <div style="float: left"> {{Počúvaj |Meno súboru=PicusCanusCall.ogg |Názov =Hlas "kük kük.." |Popis =18 s, [[Slovensko]] |formát = Ogg }} </div> <div style="float: left"> {{Počúvaj |Meno súboru=DM550183 480m 00s 540m 00sPicusCanusOdlet.ogg |Názov =Hlas vzrušenia, za letu, "kek kek.." v kombinácii s hlasom "kük" |Popis =19 s, [[Slovensko]] |formát = Ogg }} </div> {{clearleft}} Má podobný revírny hlas ako [[žlna zelená]] (chechtavé „glyk glyk glyk glyk“), na rozdiel od nej je tento chechtavý hlas viac pískavý, ku koncu spomaluje a rozvláčnejší, znie melancholicky, ako ''"püpüpü-pü-pü-pü pü pü pü"''<ref name="dieVoegelEuropas" />, často iba troj až štvorslabičný (hlavné [[samica|samice]]). Pri agresívnom správaní, pri varovaní a všeobecnom vzrušení volajú ''"kük"'', často husto za sebou a prechádza až do hlasu ''"kek"'''. == Výskyt a stav na Slovensku == Pravidelne a dosť hojne sa vyskytuje v podhorských oblastiach na celom území [[Slovensko|Slovenska]] až do výšky {{mnm|1400}}<ref name="RozsVtakovSK" /> V rovinách južného Slovenska je zriedkavejšia, hniezdi tu v rozsiahlych lužných lesoch a parkoch.<ref name="RozsVtakovSK" /> Žlna sivá je stály vták. Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch [[1980]]{{--}}[[1999]] bol 1 500 – 2 000, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 3 500 – 6 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch [[1995]], [[1998]]<ref name="RozsVtakovSK" /> a [[2001]] žiadny.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20170626141836/http://vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | dátum archivácie = 2017-06-26 }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v [[Európa|Európe]], ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D – ustupujúci druh.<ref name="RozsVtakovSK" /> Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch [[2008]]{{--}}[[2012]] bol 2000{{--}}3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov ([[2000]]{{--}}[[2012]]) aj dlhodobý trend od roku [[1980]] ([[1980]]{{--}}[[2012]]) boli ''stabilné''. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola ''stabilná''.<ref name="EUreport2012">{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Černecký, J | titul = Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. | url = http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/art_12_conservation_status_birds_2008_2012.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2019-10-15 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | strany = 790 }}</ref> V roku [[2014]] ''LC'' – menej dotknutý.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch [[2013]]{{--}}[[2018]] bol 2000{{--}}3000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov ([[2007]]{{--}}[[2018]]) aj dlhodobý trend od roku [[1980]] ([[1980]]{{--}}[[2018]]) boli ''stabilné''. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola ''stabilná''.<ref name="EUreport2018">{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Černecký, J | titul = Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. | url = https://cdr.eionet.europa.eu/Converters/run_conversion?file=sk/eu/art12/envxokskg/SK_birds_reports_20190729-093850.xml&conv=612&source=remote | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2019-10-15 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica }}</ref> == Biotop == Žlna sivá žije v [[listnatý les|listnatých]] a [[zmiešaný les|zmiešaných lesoch]] od nížin až po hornú hranicu lesa. Veľmi dôležitý je výskyt [[buk lesný|buka]].<ref name="RozsVtakovSK" /> == Hniezdenie == Hniezdi najmä v [[buk lesný|bukoch]] raz ročne. Hniezdo je umiestnené vo vytesanej [[hniezdna dutina|dutine]] s okrúhlym alebo jemno elipsovitým otvorom priemerne 5 – {{cm|6|m}}. Hĺbka asi {{cm|30|m}}. Často v strome alebo konári, ktorý je mierne naklonený, aby do [[hniezdna dutina|hniezdnej dutiny]] nepršalo. Samica znáša 6 – 7 (8)<ref name="VtakySlovenska2" /> bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci [[samec]]) počas 15 až 17 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia počas asi 20 dní na hniezde a potom ešte 14 dní prikrmujú. == Potrava == Živia sa mravcami a ich larvami a iným [[hmyz]]om. == Ochrana == Pre užitočnosť a biocenologický význam v krajine je v zozname chránených druhov, spoločenská hodnota je 2000 (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> Žlna sivá je druh európskeho významu<ref name="euvtaky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vtáčie druhy Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=3 | dátum prístupu = 08.02.2021 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref>, ktorý sa vyskytuje ako cieľový druh v 18 [[Chránené vtáčie územie|chránených vtáčich územiach]], z toho v 5 ako kritériový. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ridzoň | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karaska | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Topercer | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku | vydanie = Prvé | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | url = http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | isbn = 978-80-89310-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831213218/http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref> == Galéria == <gallery> Picus canus, Pälkäne.JPG|<center>[[Samica]]</center> Joovna siva.JPG|<center>Potravu si hľadajú aj nízko, na pňoch i v tráve</center> Grauspecht HB-01.jpg|<center>[[Samec]] v zime na kŕmitku</center> Picus canus, Białowieża 1.jpg|<center>[[Samec]] pri [[hniezdna dutina|hniezdnej dutine]]</center> Picus canus MHNT ZOO 2010 11 162 ST MORE Yonne.jpg|<center>[[Vajce|Vajíčka]]</center> Žluna šedá (Picus canus).jpg|<center>Kŕmenie mláďat vo vchode do [[hniezdna dutina|hniezdnej dutiny]]</center> </gallery> == Referencie == <references/> {{Preklad|de|Grauspecht|168896730}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Picus canus|commons=Picus canus|wikt=žlna sivá}} == Externé odkazy == * [http://www.rozhlas.cz/hlas/splhavci/_zprava/53746 hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý deň] {{Xenocanto|žlny sivej|Picus|canus}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=gyfwoo1|Nadpis=Picus canus}} {{Ďatlovité na Slovensku}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Žlnovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] bjy8gcdfbqc5g5sv6ffzz22cit91tli Benzín 0 68443 8381326 8072711 2026-10-08T09:01:51Z ~2026-54126-64 307481 521 8381326 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Gasoline in mason jar.jpg|náhľad|Benzín]] '''Benzín''' je kvapalná [[zmes]] prchavých [[uhľovodík]]ov (hlavne [[alkán]]ov, [[cykloalkán]]ov, [[aromatický uhľovodík|aromatických uhľovodíkov]] a [[alkén]]ov) oddelená z [[ropa|ropy]] a ďalších prídavných látok (najčastejšie [[benzén]] a [[izooktán]]), ktoré zlepšujú jeho vlastnosti ako paliva. Zvyčajný počet [[atóm]]ov [[uhlík]]a v jednotlivých [[molekula|molekulách]] uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je medzi 5 až 12. ==Megan Moroneyová== Úmrtie: {{dúv|2518|12|9|1997|10|9}}, IC 521 Benzín sa používa ako [[palivo]] pre väčšinu [[zážihový motor|zážihových motorov]]. Najčastejšie sa vyrába frakčnou destiláciou z [[ropa|ropy]]. == Základné vlastnosti == V tabuľke sú uvedené hodnoty typické pre konkrétne zloženie benzínu. Pri inom zložení sa môžu hodnoty odlišovať. {| class=wikitable ! style="background:#eee;" |Parameter ! style="background:#eee;" |jednotka ! style="background:#eee;" |hodnota |- |hmotnostný podiel [[uhlík]]a||kg.kg<sup>-1</sup>||'''85,5%''' |- |hmotnostný podiel [[vodík]]a||kg.kg<sup>-1</sup>||'''14,5%''' |- |[[hustota]]||kg.dm<sup>-3</sup>||'''0,72''' |- |teoreticky potrebné množstvo vzduchu||m<sup>3</sup>.kg<sup>-1</sup>||'''14,7''' |- |dolná [[výhrevnosť]] benzínu||kJ.kg<sup>-1</sup>||'''43545''' |- |výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom||kJ.m<sup>-3</sup>||'''3433''' |} == Ďalšie vlastnosti == === Odparivosť a frakčné zloženie === Tieto vlastnosti vyjadruje [[destilačná krivka]] – závislosť odpareného podielu paliva od teploty. * teplota začiatku [[Destilácia (chémia)|destilácie]] (odparenie 10 % paliva) by nemala byť vyššia ako 80&nbsp;°C, pre zabezpečenie dobrej štartovateľnosti motorov * teplota stredu destilačnej krivky (odparenie 50 % paliva) by nemala byť vyššia ako 105&nbsp;°C, pre zabezpečenie rýchleho dosiahnutia prevádzkovej teploty motora * teplota konca destilácie (odparenie 90 % paliva) by nemala byť vyššia ako 190&nbsp;°C, pre zabránenie kondenzácie ťažkých frakcií na vnútorných povrchoch motorov === Výparné teplo === [[Výparné teplo]] benzínu závisí od teploty bodu varu a od hustoty. Pohybuje sa v rozsahu 315 – 335 kJ.kg<sup>-1</sup>. Benzín s vyšším výparným teplom viac ochladzuje nasávanú zmes, čím umožní lepšie naplnenie valcov motora. === Odolnosť proti detonačnému spaľovaniu === Túto vlastnosť benzínu popisuje [[oktánové číslo]]. Čím je hodnota čísla vyššia, tým je možné benzín použiť pre motory s vyšším [[kompresný pomer|kompresným pomerom]] (vyšší [[výkon]], vyššia [[účinnosť (technika)|účinnosť]]). Oktánové číslo závisí od zložiek paliva. Najmenšiu odolnosť proti detonáciám majú [[alkán]]y, najväčšiu [[aromatický uhľovodík|aromatické uhľovodíky]]. Odolnosť palív možno zvýšiť: * miešaním palív rôznych oktánových hladín, * pridaním antidetonačných prísad. Oktánové čísla niektorých benzínov predávaných na [[Slovensko|Slovensku]]: {| class=wikitable |- ! Oktánové číslo ! Označenie/obchodný názov ! Poznámka |- | 91 | Normál, Špeciál | |- | 95 | Super | |- | 95 | Natural 95, Natural 95 Plus | bezolovnatý variant |- | 98 | Natural 98 | bezolovnatý |- | 100 | Evo, V-POWER Racing | obchodné názvy |- |130 |Závodný benzín | |- |} == Prísady == Do benzínov sa pridávajú v malom množstve prídavné látky, tzv. [[aditíva]], ktoré zlepšujú ich vlastnosti, alebo plnia inú funkciu. Do benzínov sa obvykle pridávajú nasledovné aditíva: * etanol *na čistenie nasávacieho traktu * proti starnutiu benzínu * proti zamŕzaniu benzínu (čistý benzín (bez pridavku etanolu) mrzne pri teplote nižšej ako -40 stupňov. Úmerne s prídavkom etanolu sa skladovaním (dlhodobejším nejazdením) vytvára v zmesi benzín-etanol vodná zložka a dno nádrže môže zamŕzať už pri teplotách okolo -5 stupňov E10, -25 stupňov E5) * proti [[korózia|korózii]] * proti hromadeniu [[statická elektrina|statickej elektriny]] * [[farbivo|farbivá]] (Farebné odlíšenie. Do benzinu určeného pre armádu sa etanol nepridáva z dôvodu znižovania životnosti motorov (medzi inými aj interná štúdia na VVTŠ L.Mikuláš) a hlavne z dôvodu potreby dlhodobého skladovania v takzvaných NZ. Tento benzín je pre identifikáciu farbený a jeho použitie v civilnom sektore je zakázané.) * na zvýšenie odolnosti proti detonáciám === Antidetonačné prísady === Do polovice 80. rokov 20. storočia boli obvykle do benzínov pridávané na tento účel zlúčeniny [[olovo|olova]] ako napríklad [[tetraetyl olova]] alebo [[tetrametyl olova]], ktoré boli schopné zvýšiť oktánové číslo až o 10 jednotiek. S používaním zlúčenín olova sa úplne prestalo po preukázaní jeho toxického vplyvu na živé organizmy. V súčasnosti sú takzvané bezolovnaté benzíny zložené zo zmesi vysokooktánových zložiek uhľovodíkov s vysokým podielom aromátov a izoparafínov. Dobrý účinok má aj používanie [[éter (chémia)|éterov]] a [[alkohol]]ov. == Iné projekty == {{projekt|q=Benzín|commons=Gasoline}} == Referencie == * Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992. * [http://www.benzin.sk/index.php?selected_id=101&article_id=43 http://www.benzin.sk] : Čo je benzín {{Portál|Chémia}} [[Kategória:Palivá]] [[Kategória:Pohonné hmoty]] [[Kategória:Ropné produkty]] 18hzsfaepi1cydtwnsogpj5i5l1cihp 8381342 8381326 2026-10-08T09:28:16Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54126-64|~2026-54126-64]] ([[User_talk:~2026-54126-64|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.174.55.43 8072711 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Gasoline in mason jar.jpg|náhľad|Benzín]] '''Benzín''' je kvapalná [[zmes]] prchavých [[uhľovodík]]ov (hlavne [[alkán]]ov, [[cykloalkán]]ov, [[aromatický uhľovodík|aromatických uhľovodíkov]] a [[alkén]]ov) oddelená z [[ropa|ropy]] a ďalších prídavných látok (najčastejšie [[benzén]] a [[izooktán]]), ktoré zlepšujú jeho vlastnosti ako paliva. Zvyčajný počet [[atóm]]ov [[uhlík]]a v jednotlivých [[molekula|molekulách]] uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je medzi 5 až 12. Benzín sa používa ako [[palivo]] pre väčšinu [[zážihový motor|zážihových motorov]]. Najčastejšie sa vyrába frakčnou destiláciou z [[ropa|ropy]]. == Základné vlastnosti == V tabuľke sú uvedené hodnoty typické pre konkrétne zloženie benzínu. Pri inom zložení sa môžu hodnoty odlišovať. {| class=wikitable ! style="background:#eee;" |Parameter ! style="background:#eee;" |jednotka ! style="background:#eee;" |hodnota |- |hmotnostný podiel [[uhlík]]a||kg.kg<sup>-1</sup>||'''85,5%''' |- |hmotnostný podiel [[vodík]]a||kg.kg<sup>-1</sup>||'''14,5%''' |- |[[hustota]]||kg.dm<sup>-3</sup>||'''0,72''' |- |teoreticky potrebné množstvo vzduchu||m<sup>3</sup>.kg<sup>-1</sup>||'''14,7''' |- |dolná [[výhrevnosť]] benzínu||kJ.kg<sup>-1</sup>||'''43545''' |- |výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom||kJ.m<sup>-3</sup>||'''3433''' |} == Ďalšie vlastnosti == === Odparivosť a frakčné zloženie === Tieto vlastnosti vyjadruje [[destilačná krivka]] – závislosť odpareného podielu paliva od teploty. * teplota začiatku [[Destilácia (chémia)|destilácie]] (odparenie 10 % paliva) by nemala byť vyššia ako 80&nbsp;°C, pre zabezpečenie dobrej štartovateľnosti motorov * teplota stredu destilačnej krivky (odparenie 50 % paliva) by nemala byť vyššia ako 105&nbsp;°C, pre zabezpečenie rýchleho dosiahnutia prevádzkovej teploty motora * teplota konca destilácie (odparenie 90 % paliva) by nemala byť vyššia ako 190&nbsp;°C, pre zabránenie kondenzácie ťažkých frakcií na vnútorných povrchoch motorov === Výparné teplo === [[Výparné teplo]] benzínu závisí od teploty bodu varu a od hustoty. Pohybuje sa v rozsahu 315 – 335 kJ.kg<sup>-1</sup>. Benzín s vyšším výparným teplom viac ochladzuje nasávanú zmes, čím umožní lepšie naplnenie valcov motora. === Odolnosť proti detonačnému spaľovaniu === Túto vlastnosť benzínu popisuje [[oktánové číslo]]. Čím je hodnota čísla vyššia, tým je možné benzín použiť pre motory s vyšším [[kompresný pomer|kompresným pomerom]] (vyšší [[výkon]], vyššia [[účinnosť (technika)|účinnosť]]). Oktánové číslo závisí od zložiek paliva. Najmenšiu odolnosť proti detonáciám majú [[alkán]]y, najväčšiu [[aromatický uhľovodík|aromatické uhľovodíky]]. Odolnosť palív možno zvýšiť: * miešaním palív rôznych oktánových hladín, * pridaním antidetonačných prísad. Oktánové čísla niektorých benzínov predávaných na [[Slovensko|Slovensku]]: {| class=wikitable |- ! Oktánové číslo ! Označenie/obchodný názov ! Poznámka |- | 91 | Normál, Špeciál | |- | 95 | Super | |- | 95 | Natural 95, Natural 95 Plus | bezolovnatý variant |- | 98 | Natural 98 | bezolovnatý |- | 100 | Evo, V-POWER Racing | obchodné názvy |- |130 |Závodný benzín | |- |} == Prísady == Do benzínov sa pridávajú v malom množstve prídavné látky, tzv. [[aditíva]], ktoré zlepšujú ich vlastnosti, alebo plnia inú funkciu. Do benzínov sa obvykle pridávajú nasledovné aditíva: * etanol *na čistenie nasávacieho traktu * proti starnutiu benzínu * proti zamŕzaniu benzínu (čistý benzín (bez pridavku etanolu) mrzne pri teplote nižšej ako -40 stupňov. Úmerne s prídavkom etanolu sa skladovaním (dlhodobejším nejazdením) vytvára v zmesi benzín-etanol vodná zložka a dno nádrže môže zamŕzať už pri teplotách okolo -5 stupňov E10, -25 stupňov E5) * proti [[korózia|korózii]] * proti hromadeniu [[statická elektrina|statickej elektriny]] * [[farbivo|farbivá]] (Farebné odlíšenie. Do benzinu určeného pre armádu sa etanol nepridáva z dôvodu znižovania životnosti motorov (medzi inými aj interná štúdia na VVTŠ L.Mikuláš) a hlavne z dôvodu potreby dlhodobého skladovania v takzvaných NZ. Tento benzín je pre identifikáciu farbený a jeho použitie v civilnom sektore je zakázané.) * na zvýšenie odolnosti proti detonáciám === Antidetonačné prísady === Do polovice 80. rokov 20. storočia boli obvykle do benzínov pridávané na tento účel zlúčeniny [[olovo|olova]] ako napríklad [[tetraetyl olova]] alebo [[tetrametyl olova]], ktoré boli schopné zvýšiť oktánové číslo až o 10 jednotiek. S používaním zlúčenín olova sa úplne prestalo po preukázaní jeho toxického vplyvu na živé organizmy. V súčasnosti sú takzvané bezolovnaté benzíny zložené zo zmesi vysokooktánových zložiek uhľovodíkov s vysokým podielom aromátov a izoparafínov. Dobrý účinok má aj používanie [[éter (chémia)|éterov]] a [[alkohol]]ov. == Iné projekty == {{projekt|q=Benzín|commons=Gasoline}} == Referencie == * Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992. * [http://www.benzin.sk/index.php?selected_id=101&article_id=43 http://www.benzin.sk] : Čo je benzín {{Portál|Chémia}} [[Kategória:Palivá]] [[Kategória:Pohonné hmoty]] [[Kategória:Ropné produkty]] 2oechfxsfwmfw7k7xhnl9gipsztoa50 Ďatľotvaré 0 77884 8381199 8277332 2026-10-07T18:57:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381199 wikitext text/x-wiki {{Bez riadkových referencií}} {{Infobox živočíchy | Názov = ďatlotvaré | Obrázok = BlackWoods.jpg | Titulok = [[Tesár čierny]] (''Dryocopus martius''), najväčší európsky ďateľ. | Obrázok1 = | Titulok1 = | Stupeň ohrozenia = | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Podríša po slovensky = [[mnohobunkovce]] | Podríša po latinsky = Polycytozoa | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]] | Vývojový stupeň po latinsky = Eumetazoa | Skupina 1 po slovensky = [[dvojstranovce]] | Skupina 1 po latinsky = Bilateralia | Vývojová vetva po slovensky = [[druhoústovce]] | Vývojová vetva po latinsky = Dueterostomia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Nadtrieda po slovensky = [[čeľustnatce]] | Nadtrieda po latinsky = Gnathostomata | Stupeň po slovensky = [[štvornožce]] | Stupeň po latinsky = Tetrapoda | Trieda po slovensky = [[vtáky]] | Trieda po latinsky = Aves | Podtrieda po slovensky = [[Ornithurae|pravé vtáky]] | Podtrieda po latinsky = Ornithurae | Nadrad po slovensky = [[letce]] | Nadrad po latinsky = Neognathae | Rad po slovensky = [[ďatľotvaré]] | Rad po latinsky = Piciformes | Binomické meno = Piciformes }} '''Ďatľotvaré''' (iné názvy pozri nižšie; lat. Piciformes; staršie: Pici, Picariae) sú rad [[letce|letcov]]. V užšom zmysle tento rad nezahŕňa [[jagavce]] (Galbulae/Galbuli) - pozri nižšie kapitolu Systematika. ==Názvy == Slovenské názvy tohto radu sú '''ďatľotvaré'''<ref name="VKŽ">{{Citácia knihy | priezvisko = Krumpál | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií | vydanie = Prvé | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 344 | url = | isbn = 978-80-551-6883-8 | kapitola = | strany = 292| jazyk = }}</ref><ref name=Ivan/><ref name="Burnie">BURNIE, D. et al. Zviera: obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava: Ikar, 2002. S. 21</ref><ref name="Burnievtáky"/> (nespisovne: ''ďatlotvaré''<ref>TRNKA, A. Chordáty - zoológia a ekológia. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008. S. 150</ref>), '''ďatle'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Balážová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maliníková | meno2 = Erika | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Baláž | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Úspešná maturita | vydanie = 1 | vydavateľ = Taktik | miesto = &#x5B;Košice&#x5D; | rok = 2023 | počet strán = 448 | url = | isbn = 978-80-8180-351-2 | kapitola = | strany = 261| jazyk = }}</ref><ref>SLÁDEK, J., KROPIL, R. Lesnícka zoológia. Zvolen: Technická univerzita, 2001. S. 5, 78</ref><ref>BETINA, Vladimír et al. ''[[Malá encyklopédia biológie]]''. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1975. s. 528.</ref><ref>BREHM, A. Život zvierat 3 - Vtáky. Bratislava: Obzor. 1968. S. 350</ref> (resp. staršie ''ďatly''<ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1953. 1(1). S. 15</ref><ref name="Ferianc1941">FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií. 1941. S. 174</ref>, zastarano ''ďatli''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 27</ref>, ''ďatlovia''<ref>BROUL, F. et al. Prírodopis pre meštianske školy slovenské - 1. stupeň. Olomouc: R. Promberger. 1932. S. 49</ref>), '''ďatľovce'''<ref name="Kov2020"/><ref name="VKŽ"/><ref name="Burnievtáky">{{Citácia knihy | priezvisko = Burnie | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = Vták : unikátny obrazový sprievodca | vydanie = 1 | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2008 | počet strán = 512 | url = | isbn = 978-80-551-1754-6 | kapitola = | strany = 315| jazyk = }}</ref><ref name="Ferianc1958">FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958, S. 135 a nasl.</ref> (nespisovne: ''ďatlovce''<ref>BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1960. S. 339</ref><ref>LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. S. 161</ref>) a '''šplhavce'''<ref name="Ivan">IVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2014. S. 100</ref><ref name="Hell">HELL, P., SLÁDEK, J. Poľovníctvo, Poľovnícka zoológia a patológia. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 1962. S. 76</ref> (resp. zastarano ''šplhavci''<ref name="Daněk">DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 150</ref><ref name="Pol" /> či ''šplhaví''<ref name="Rízner">Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 69 a nasl.</ref>). Zastarané názvy sú ''lezce''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Muzeálna slovenská spoločnost̕ | odkaz na autora = | titul = Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft) | vydanie = | vydavateľ = Muzeálna slovenská spoločnost̕ | miesto = | rok = 1906 | počet strán = 846 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 146| jazyk = }}</ref> (resp. ''lezci''<ref name="Rízner" />), ''lazúni''<ref>Győrffy, I. Prírodopis ... pre žiakov ľud. škôl. 9. vyd. Ostrihom 1899. S. 26</ref>, ''ďatlovití''<ref>PECHOČ, K. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá Grafická Unia. 1935. S. 125</ref>{{#tag:ref|Ďatlovití je tu výslovne názov radu, teda nejde o zámenu s názvom čeľade ďatlovité, ktorého zastaraná podoba je tiež ďatlovití.<ref name="Rízner"/>|group=Pozn.}}. == Charakteristika == Patria sem prevažne stromové vtáky. Majú silné prsty prispôsobené šplhaniu, dva prsty smerujú dopredu a dva dozadu, zobák je spravidla dlátovitý s vyplaziteľným jazykom uľahčujúcim chytanie hmyzu. Chvostové perá sú pevnejšie a pomáhajú pri opieraní sa o kmene stromov. Ďatle majú veľmi tvrdú lebku, takže vydrží prudké nárazy pri tesaní zobákom do dreva. Všetky hniezdia v dutinách, ale nie všetky v živých stromoch (niektoré v uhynutých stromoch, niektoré v zemi alebo termitiskách, medozvestky sú hniezdne parazity). Živia sa prevažne hmyzom, iba medozvestky jedia aj včelí vosk a tukany a fuzáne ovocie. Väčšina druhov žije v trópoch, len ďatle aj v lesoch mierneho pásma. == Systematika recentných taxónov == [[Súbor:Buntspecht Dendrocopos major.jpg|thumb|[[Ďateľ veľký]]]] ===Súčasný systém === ''Vysvetlivka: A, B, C... je pomocné označenie rôznych významov toho istého názvu. Znak "/" ako aj hranaté zátvorky uvádzajú synonymá.'' rad '''ďatľotvaré''' A / '''ďatle''' A / '''ďatľovce''' A / '''šplhavce''' A (Piciformes A / Pici A / Picariae A) : * podrad '''ďatle''' B (Pici B / Picae A) [= nadčeľaď [[Picoidea]] A / staršie: nadčeľaď [[Pici]] B] <small>- Tento taxón sa niekedy zaraďuje ako samostatný rad '''ďatľotvaré''' B / '''ďatle''' B / '''ďatľovce''' B / '''šplhavce''' B (Piciformes B / Pici B / Picariae B / Picae A) alebo staršie (zároveň) ako samostatná parvtrieda '''ďatle''' (Picae A)</small> ** infrarad <small>(alebo parvrad)</small> '''ďatle''' C (Picides / Picida) [= nadčeľaď [[Picoidea]] B] *** čeľaď [[žlnovité]] / [[ďatľovité]] (Picidae) <small>- Staršie sa od tejto čeľade niekedy odčleňovala samostatná čeľaď [[krutohlavovité]] / [[krutihlavovité]] (Jyngidae) zodpovedajúca dnešnej podčeľadi [[krutohlavorodé]] / [[krutihlavorodé]] (Jynginae) a niekedy aj čeľaď [[ďatlíčkovité]] (Picumnidae) zodpovedajúca dnešným podčeľadiam [[ďatlíčkorodé]] (Picumninae) a [[Sasiinae]].</small> *** čeľaď [[medozvestkovité]] (Indicatoridae) <small> - čeľaď sa staršie občas zaraďovala do taxónu Ramphastides A (a to niekedy ako podčeľaď [[Indicatorinae]]).</small> ** infrarad <small>(alebo parvrad)</small> [[tukany]] (Ramphastides A / Ramphastida) [= nadčeľaď [[Ramphastoidea]] A / nadčeľaď [[Capitonoidea]] A / čeľaď [[tukanovité]] (Ramphastidae) A] *** čeľaď [[barbetovité]] (Megalaimidae) A [= podčeľaď [[Megalaiminae]] / nadčeľaď [[Megalaimoidea]] A] - <small>V 80. rokoch 20. storočia sa dnešné čeľade Megalaimidae A a Lybiidae B niekedy uvádzali spolu ako jedna čeľaď Megalaimidae B (= Lybiidae A), ktorá bola jedinou čeľaďou nadčeľaďe [[Megalaimoidea]] B či podradu [[Lybii]]. Z dnešného pohľadu bola čeľaď Megalaimidae B parafyletická.</small> *** čeľaď [[fuzáňovité]] A (Lybiidae B) [= podčeľaď [[Lybiinae]] / nadčeľaď [[Lybioidea]]] <small>- Pozri komentár uvedený pri čeľadi barbetovité.</small> *** <small>(bez mena)</small> [=nadčeľaď [[Ramphastoidea]] B / čeľaď [[tukanovité]] (Ramphastidae) B ] **** čeľaď [[hlaváňovité]] A (Capitonidae A) [= podčeľaď [[Capitoninae]] / tribus [[Capitonini]] ] <small>- V minulosti sa v niektorých systémoch uvádzala čeľaď Capitonidae B (po slovensky: [[hlaváňovité]] B alebo staršie [[fuzáňovité]] B) [=nadčeľaď [[Capitonoidea]] B / staršie: nadčeľaď [[Capitones]]], ktorá zahŕňala celý taxón Ramphastides A okrem čeľade Ramphastidae C.</small> **** čeľaď [[jumbovité]] (Semnornithidae) [= podčeľaď [[Semnornithinae]] / tribus [[Semnornithini]]<ref>THE HOWARD AND MOORE COMPLETE CHECKLIST OF THE BIRDS OF THE WORLD - Errata and Corrigende to Volume 1 [https://www.aviansystematics.org/uploads/downloads/174/file/Errata_and_Corrigenda_to_Volume_1_of_HM4.pdf]</ref>] <small>- Staršie sa tento taxón niekedy považoval za súčasť čeľade Capitonidae A (resp. podčeľade Capitoninae).</small> **** čeľaď [[tukanovité]] (Ramphastidae) C [= podčeľaď [[Ramphastinae]] A / tribus [[Ramphastini]] / nadčeľaď [[Ramphastoidea]] C / staršie: nadčeľaď [[Ramphastides]] B] <small>- Niekedy sa v systémoch vyskytuje podčeľaď [[Ramphastinae]] B, ktorá pozostáva z toho, čo je v tomto systéme označené ako Ramphastidae C a Capitonidae A.</small> * podrad [[jagavce]] (Galbulae A / Galbuli) [= nadčeľaď [[Galbuloidea]] / staršie: nadčeľaď [[Galbulae]] A] <small>- Tento taxón sa niekedy zaraďuje ako samostatný rad [[jagavcotvaré]] / [[jagavce]] (Galbuliformes) [= nadrad [[Galbulimorphae]] ].</small> ** čeľaď [[jagavcovité]] (Galbulidae) [= infrarad [[Galbulides]] ] ** čeľaď [[lenivkovité]] (Bucconidae) [= infrarad [[Bucconides]] ] Staršie sa niekedy uvádzalo iné zadelenie radu Piciformes A do podradov (porov. napr. Wetmore 1960): * podrad '''ďatle''' D (Pici C) zahŕňal len čeľaď Picidae; * podrad [[Galbulae]] B zahŕňal všetky ostatné čeľade z radu Piciformes A. <small>Zdroje tejto kapitoly:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piciformes - bird-phylogeny | url = https://www.bird-phylogeny.de/superorders/coraciimorphae/piciformes/ | vydavateľ = bird-phylogeny.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Gaudin, Jimmy. (2024). L'inventaire taxonomique des oiseaux du monde, revu, augmenté et corrigé. Taxonomic checklist of Birds of the World, updated and corrected [https://www.researchgate.net/publication/379237503_L'inventaire_taxonomique_des_oiseaux_du_monde_revu_augmente_et_corrige_Taxonomic_checklist_of_Birds_of_the_World_updated_and_corrected]</ref><ref name="Kov2020">KOVALIK, P. Slovenské mená vtákov sveta 2020 - excelová verzia SMVS_13_aug_2020 [https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletna lista ptaków świata | url = http://listaptakow.eko.uj.edu.pl/nonpasserines3.html#Indicatoridae | vydavateľ = listaptakow.eko.uj.edu.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210719075308/http://listaptakow.eko.uj.edu.pl/nonpasserines3.html#Indicatoridae | dátum archivácie = 2021-07-19 }}</ref><ref>H&M4 Checklist [https://www.aviansystematics.org/checklist?viewfamilies=94] (prístup 3. 5. 2024)</ref><ref>SIBLEY, Ch. G. et al. A CLASSIFICATION OF THE LIVING BIRDS OF THE WORLD BASED ON DNA-DNA HYBRIDIZATION STUDIES. The Auk. No. 3 1988 [https://sora.unm.edu/sites/default/files/journals/auk/v105n03/p0409-p0423.pdf]</ref><ref>Sibley, C. G., & Ahlquist, J. E. (1986). Reconstructing Bird Phylogeny by Comparing DNA’s. Scientific American, 254(2), 82–92.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taxonomy in Flux - Piciformes (tree)| url = http://jboyd.net/Taxo/Piciformes.pdf | vydavateľ = jboyd.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Clements, J. F., P. C. Rasmussen, T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, T. A. Fredericks, J. A. Gerbracht, D. Lepage, A. Spencer, S. M. Billerman, B. L. Sullivan, and C. L. Wood. 2023. The eBird/Clements checklist of Birds of the World: v2023b. Downloaded from https://www.birds.cornell.edu/clementschecklist/download/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Řád - šplhavci (Piciformes) | url = https://www.ornitas.cz/%C5%98%C3%A1d_-_%C5%A1plhavci_(Piciformes) | vydavateľ = ornitas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>PRUM, R. O. Phylogenetic interrelationships of the barbets (Aves: Capitonidae) and toucans (Aves:Ramphastidae) based on morphology with comparisons to DNA-DNA hybridization. Zool. Journal of the Linnean Soc. (1988), 92: 313-343 [https://deepblue.lib.umich.edu/bitstream/handle/2027.42/73985/j.1096-3642.1988.tb01728.x.pdf?sequence=1]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Short | meno = Lester | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Horne | meno2 = Jennifer F. M. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Toucans, Barbets, and Honeyguides (Ramphastidae, Capitonidae and Indicatoridae) | vydanie = | vydavateľ = OUP Oxford | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 526 | url = https://books.google.sk/books?id=EMEKaTlR3qcC&pg=PA7&dq=Ramphastidae+Picides&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjFzsKIxPCFAxX3RPEDHetfAF8Q6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=Ramphastidae%20Picides&f=false| isbn = 978-0-19-854666-5 | kapitola = | strany = 7| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/archosauria/aves/telluraves/piciformes/piciformes.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-03 | miesto = | jazyk = }} a [https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/archosauria/aves/telluraves/piciformes/] a [https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/archosauria/aves/neornithes_after_Sibley_&_Ahlquist_1990/picae.html]</ref><ref>FERIANC, O., MATOUŠEK, B. Slovenské mená vtákov. II. časť. In: Múzeum, č. 3 1978. S. 36</ref><ref name=Ferianc1958/><ref name=Hell/><ref name=Burnie/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Piciformes | url = http://tolweb.org/Piciformes/26411 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202170309/http://tolweb.org/Piciformes/26411 | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref><ref>BOCK, W. J. Aves. In: Parker, S. P. (ed.), Synopsis and Classification of Living Organisms 2. 1982. S. 995.</ref><ref>Livezey, B.C. & Zusi, R.L. 2007. Higher-order phylogeny of modern birds (Theropoda, Aves: Neornithes) based on comparative anatomy. II. Analysis and discussion. Zool. J. Linn. Soc. 149: 1-95</ref><ref>GRZIMEK, B. et al. Grzimeks Tierleben Band IX Vögel 3. 1970.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = kolektív autorov | odkaz na autora = | titul = Птицы России и сопредельных регионов. Совообразные, Козодоеобразные, Стрижеобразные, Ракшеобразные, Удодообразные, Дятлообразные | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 512 | url = https://books.google.sk/books?id=K_9aDwAAQBAJ&pg=PA281&dq=Ramphastidae+Picides&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjFzsKIxPCFAxX3RPEDHetfAF8Q6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=Ramphastidae%20Picides&f=false| isbn = 978-5-04115479-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>WETMORE, A. A classification for the birds of the world. 1960. S. 30 [https://repository.si.edu/bitstream/handle/10088/22963/SMC_139_Wetmore_1960_11_1-37.pdf?sequence=1&isAllowed=y]</ref><ref>Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR (dokončenie). In: Kultúra slova. č. 10. 1990. S. 350</ref><ref>SCHOUTEDEN, D. H. Faune du Congo Belge et du Ruanda-Urundi - III Oiseaux Non-Passereaux. 1953. S. 374 a nasl. [https://books.google.sk/books?id=ydtEAAAAYAAJ&pg=RA4-PA434&lpg=RA4-PA434&dq=Jyngidae+Picumnidae&source=bl&ots=pvrDnB3OIq&sig=ACfU3U3Yd7EDNgPlA8ya3pjT9q2BRtA1wg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjo5f7z-fGFAxUFOHoKHX9FD8AQ6AF6BAgOEAM#v=onepage&q=Picumnidae&f=false]</ref><ref name="Ridgway"/></small> [[Súbor:Toucan2007.jpg|thumb|[[Tukan]]]] === Systémy používané do začiatku 20. storočia === Základné taxóny v 19. storočí boli tieto: * V 19. storočí sa systémoch často vyskytoval rad '''šplhavce''' C/ '''lezce''' A/ '''lazúni''' A (Picae B/ Scansores B/ Picariae C), ktorý zahŕňal popri dnešnom rade Piciformes A aj dnešné rady [[kukučkotvaré]] (Cuculiformes), [[turakotvaré]] (Musophagiformes), [[papagájotvaré]] (Psittaciformes), [[krakľotvaré]] (Coraciiformes), [[dutinovce]] (Bucerotiformes), [[trogónotvaré]] (Trogoniformes), časť dnešného radu [[vrabcotvaré]] (Passeriformes), taxón [[kolibríky]] (Trochilidi), pričom niekedy boli do tohto taxónu zahrnuté aj dnešné taxóny [[dážďovníky]] (Apodi) a [[lelkotvaré]] (Caprimulgiformes) a niekedy naopak boli z neho vylúčené dnešné taxóny papagájotvaré (Psittaciformes) a vrabcotvaré (Passeriformes). * Alternatívne (až do začiatku 20. storočia) sa vyskytoval trochu užšie vymedzený rad '''šplhavce''' D/ '''lezce''' B/ '''lazúni''' B (Scansores C), ktorý spravidla zahŕňal len dnešné rady Piciformes A, kukučkotvaré (Cuculiformes), kurakotvaré (Musophagiformes) a často aj trogónotvaré (Trogoniformes), a niekedy navyše v závislosti od autora (a) buď aj papagájotvaré (Psittaciformes), (b) alebo aj krakľotvaré (Coraciiformes) + dutinovce (Bucerotiformes). Taxón Scansores C bez taxónov Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom [[Zygodactyli]] alebo [[Zygodactylidae]] (pričom ale názvom Zygodactylae sa alternatívne označoval celý dnešný rad Piciformes A okrem čeľade Picidae). Taxón Scansores C vrátane Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom Picariae D.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tag Archives: Linnean taxonomy | url = https://earthlingnature.wordpress.com/tag/linnean-taxonomy/ | vydavateľ = earthlingnature.wordpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Linné, C. Syst. Nat. tomus I. 12. vyd. 1766. S. 115-117, 139-189</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Burmeister | meno = Hermann | autor = | odkaz na autora = | titul = Lehrbuch der Naturgeschichte | vydanie = | vydavateľ = Anton und Gelbecke | miesto = | rok = 1830 | počet strán = 594 | url = https://books.google.sk/books?id=534QAQAAMAAJ&pg=PA496&dq=Nitsch+%22Picariae%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiGpfH2hPKFAxXlQPEDHW6oDZUQ6AF6BAgOEAI#v=onepage&q=Nitsch%20%22Picariae%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 496-500| jazyk = }}</ref><ref>JEŽO, M. Školník pre školy elementárne, slovenské. Trnava: G. a E. Bežo, 1921. S. 82</ref><ref>ZÁTURECKÝ, A. P. Naše vtáctvo. In: Dom a škola č. 4. 1894. S. 108</ref><ref>šplhavec. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref name="Ferianc1941"/><ref name="Rízner"/><ref name="Schmarda">{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url =https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PA556&dq=Unterordnung+Pici&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi_t8nBwPKFAxVWA9sEHYfVBwcQ6AF6BAgNEAI#v=onepage&q=Unterordnung%20Pici&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 554 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref name="Daněk"/><ref name="Pol">POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 90-93</ref><ref>Klettervögel. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 134-135.</ref><ref name="Ridgway">RIDGWAY, R. The birds of North and Middle America - part V 1911 S. 295-297 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/32321#page/329/mode/1up] a part VI. 1914. S. 1 a nasl. [https://www.biodiversitylibrary.org/item/32848#page/29/mode/1up]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Jan van der Hoeven | odkaz na autora = | titul = Naturgeschichte der Wirbelthiere | vydanie = | vydavateľ = Leopold Voss | miesto = | rok = 1856 | počet strán = 817 | url = https://books.google.sk/books?id=DeJHwb4gcf8C&pg=PA474&dq=Scansores+Picariae&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjqiq721_GFAxWYRPEDHYb2DrY4ChDoAXoECAkQAg#v=onepage&q=Picariae&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 453 a nasl., 474| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nicholson | meno = Henry Alleyne | autor = | odkaz na autora = | titul = A Manual of zoology for the use of students | vydanie = | vydavateľ = D. Appleton & Company | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 674 | url = https://books.google.sk/books?id=YlMch_R-fA8C&pg=PA493&dq=Scansores+Trogonidae&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj_3bDs0vGFAxUARPEDHfrFBr4Q6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=Scansores%20Trogonidae&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 492 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref name="Coues">{{Citácia knihy | priezvisko = Coues | meno = Elliott | autor = | odkaz na autora = | titul = Key to North American Birds (Containing a Concise Account of Every Species of Living and Fossil Bird at Present Known from the Continent North of the Mexican and United States Boundary, Inclusive of Greenland and Lower California) | vydanie = | vydavateľ = Estes and Lauriat | miesto = | rok = 1892 | počet strán = 907 | url = https://books.google.sk/books?id=X-9QAAAAYAAJ&pg=PA476&dq=Coues+Key+to+North+American+Piciformes&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjd-uST__GFAxUGgv0HHctBDoAQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=Piciformes&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 444-447| jazyk = }}</ref><ref name="Bronn">{{Citácia knihy | priezvisko = Bronn | meno = Heinrich Georg | autor = | odkaz na autora = | titul = Dr. H.G. Bronn's (Klassen und Ordnungen des Thier-Reichs wissenschaftlich dargestellt in Wort und Bild) | vydanie = | vydavateľ = C.F. Winter'sche Verlagsbuchhandlung | miesto = | rok = 1893 | počet strán = 320 | url = https://books.google.sk/books?id=70pwwjLTVLsC&newbks=1&newbks_redir=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gravenhorst | meno = Johann Ludwig Christian Carl | autor = | odkaz na autora = | titul = Das Thierreich nach den Verwandtschaften und Uebergängen in den Klassen und Ordnungen desselben dargestellt | vydanie = | vydavateľ = Graß, Barth | miesto = | rok = 1845 | počet strán = 254 | url = https://books.google.sk/books?id=xog-AAAAcAAJ&pg=PA47&dq=Zygodactylae&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwipi6mrm_KFAxWNcvEDHU9kDTM4MhDoAXoECAYQAg#v=onepage&q=Trochilus&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 47| jazyk = }}</ref><ref>KAUP, J. J. Classification der säugethiere und vögel. 1844. S. 20 a nasl. [https://www.biodiversitylibrary.org/item/109546#page/35/mode/1up]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Cabinet Cyclopaedia | vydanie = | vydavateľ = Longman, Rees, Orme, Brown and Green | miesto = | rok = 1836 | počet strán = 382 | url = https://books.google.sk/books?id=IXdPAQAAMAAJ&pg=PA357&dq=Scansores+Fissirostres&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjP8KDpqfKFAxXRBNsEHa76CNIQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Scansores%20Fissirostres&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 357-358| jazyk = }}</ref> V 19. storočia sa vyskytovali aj systémy, v ktorých sa namiesto vyššie spomínaného radu šplhavce C (Picae B) uvádzalo niekoľko menších radov, napríklad konkrétne: :- tri rady: rad [[Levirostres]] (t.j. dnešné Ramphastides A a Bucerotidae), rad [[Pici]] D (t. j. dnešné Picidae, Coraciiformes, Sittidae a zvyšné Bucerotiformes) a rad [[Coraces]] (t. j. zvyšok taxónu Picae B a rod ''Lanius'')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gravenhorst | meno = Johann Ludwig Christian | autor = | odkaz na autora = | titul = Vergleichende Uebersicht des Linneischen und einiger neuern zoologischen Systeme | vydanie = | vydavateľ = Bey Heinrich Dieterich | miesto = | rok = 1807 | počet strán = 476 | url =https://books.google.sk/books?id=31cQAQAAMAAJ&pg=PA439&dq=%22ordnung+Picae%22+Pici&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwilm5b8ufGFAxX7cvEDHS6lDJoQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=%22ordnung%20Picae%22%20Pici&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 439| jazyk = }}</ref>; : - alebo štyri rady: rad [[Levirostres]] (t.j. dnešné Indicatoridae, Ramphastides A, Galbulae, Cuculiformes, Musophagiformes, Coraciiformes, Bucerotiformes, Trogoniformes, Apodi a Caprimulgiformes), rad [[Pici]] C (t. j. len dnešné Picidae), rad [[Psittacini]] (t.j. len dnešné Psittaciformes) a rad [[Stridores]] (t. j. len Trochilidi).<ref>Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Vierter Band, Zweite Abtheilung: Vögel, Erster Band: Papageien, Leichtschnäbler, Schwirrvögel, Spechte und Raubvögel. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1882</ref> V niektorých systémoch v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa dnešný rad Piciformes A (či Piciformes B) považoval za súčasť radu [[krakľotvaré]] (Coraciiformes) a v rámci neho sa zaraďoval ako podrad (nie rad) '''ďatle''' A (Pici A/ Picariae A).<ref>BREHM, A. Brehmův Život zvířat, Díl 3, Sv. 3 - Ptáci. Kukačkovití (Papoušci) - Mandelíkovití. Praha: J. Otto. 1927, S. 360</ref><ref>JANDA, J., BABOR, J. F.. Velký ilustrovaný přírodopis všech tří říší, Svazek 1 - Savci-ptáci. Praha: Ústřední nakladatelství a knihkupectví učitelstva českoslovanského, 1930. S. 512</ref><ref name="Ridgway"/><ref name="Bronn"/> V niektorých systémoch v minulosti existoval v rámci vyššie spomínaného radu šplhavce D (Scansores C/Picariae D) podrad '''ďatle''' D (Pici C/Piciformes C), ktorý zahŕňal len dnešnú čeľaď Picidae, zatiaľ čo zvyšok dnešného radu Piciformes A bol zaradený spolu s kukučkami (a niekoľkými ďalšími taxónmi) do podradu nаzvaného Cuculiformes či Coccyges.<ref name="Schmarda"/><ref name="Coues"/> Shufeldt 1903 mal namiesto dnešného radu Piciformes A dva nadpodrady: nadpodrad Piciformes C (s jediným podradom Pici, ktorý zahŕňal len čeľaď Picidae) a nadpodrad Picariformes (s podradmi Indicatores, Capitones a Ramphastides), ktoré oba patrili (spolu s veľkou väčšinou všetkých vtákov) do radu [[Ornithurae]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The American Naturalist | vydanie = | vydavateľ = Essex Institute | miesto = | rok = 1904 | počet strán = 950 | url = https://books.google.sk/books?id=7mTyAAAAMAAJ&q=Picariformes+Piciformes&dq=Picariformes+Piciformes&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj3-KXUvfKFAxW9cfEDHVGUDv8Q6AF6BAgLEAI| isbn = | kapitola = | strany = 855| jazyk = }}</ref><ref>BAYER, F. Z novější systematiky obratlovů. In: Živa č. 6 1905. S. 164 a nasl.</ref> == Poznámky == <references group="Pozn."/> ==Referencie== {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Ďatľotvaré| ]] nv3pm9j6dly892r43841n8syj9jrklr Dolina (rozlišovacia stránka) 0 88964 8381236 8278633 2026-10-07T21:41:58Z Dušan Kreheľ 52078 + miesto v Taliansku 8381236 wikitext text/x-wiki '''Dolina''' môže byť: * geomorfologický útvar, pozri [[dolina]] * slovenský film z roku 1973, pozri [[Dolina (film)]] * folklórny súbor na Slovensku, pozri [[Dolina (folklórny súbor)]] * osada týchto obcí a miest na Slovensku: ** [[Ábelová]] ** [[Banská Belá]] ** [[Beladice]] ** [[Čierny Balog]] ** [[Dolná Strehová]] ** [[Dražkovce]], pozri [[Dolina (Dražkovce)]] ** [[Drietoma]] ** [[Horné Obdokovce]] ** [[Hôrka nad Váhom]] ** [[Lom nad Rimavicou]] ** [[Modrý Kameň]] ** [[Necpaly]], pozri [[Dolina (Necpaly)]] ** [[Plevník-Drienové]], pozri [[Dolina (Plevník-Drienové)]] ** [[Sološnica]] ** [[Stará Lehota]] ** [[Tekovská Breznica]] ** [[Trnava]] ** [[Víťaz]] ** [[Zázrivá]] ** [[Žarnovica]] * vodný tok na Slovensku: ** prítok [[Čamovský potok|Čamovského potoka]] v povodí Ipľa, pozri [[Dolina (prítok Čamovského potoka)]] ** prítok [[Piesočný potok|Piesočného potoka]] v povodí Muráňa, pozri [[Dolina (prítok Piesočného potoka)]] ** prítok [[Rimava (rieka)|Rimavy]], pozri [[Dolina (prítok Rimavy)]] * komúna v Talianska, pozri [[Dolina (Taliansko)]]. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Rozlišovacia stránka}} 9pzcyrqmunydese203e4xx6osljv75v Abanácia 0 89204 8381367 8231400 2026-10-08T09:51:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381367 wikitext text/x-wiki '''Abanácia''' (lat. abannatio<ref name="OED">abannition. In: ''The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0''. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref> alebo abannitio<ref name="Johnson"/>, gr. ἀπεν(ι)αυτισμός - apen(i)autismos<ref name="Ersch-Gruber">ABANNATIO. In: ''Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste 1 A-AËTIUS''. Leipzig : Verlage von Johann Friedrich Gleditsch, 1818. [http://gdz.sub.uni-goettingen.de/dms/load/img/?PPN=PPN345284291&DMDID=DMDLOG_0114 dostupné online] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} s. 52.</ref>) je v staršom práve spravidla [[vyhostenie]] či [[vyhnanstvo]] na jeden rok (či dva roky), a to najmä vo vzťahu k [[starovek]]u a/alebo [[stredovek]]u a najmä za [[neúmyselné zabitie]]. Presné definície pozri nižšie. == Definície == *ročné vypovedanie{{#tag:ref|Formulácia vo ''Veľkom slovníku cudzích slov'', 2008 uvádza „ročná výpoveď“<ref name="VSCS">abanácia. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 5 | typ vydania = revid. a dopl. | miesto = Bratislava – Prešov | vydavateľ = SAMO | rok = 2008 | isbn = 978-80-89123-07-0 | počet strán = 1184 | strany = 13}}</ref>, podobne starší český slovník cudzích slov<ref name="Šetka">abannace. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šetka | meno = Otakar | odkaz na autora = | titul = Nový slovník cizích slov v moderní češtině | vydanie = II | vydavateľ = Jindřich Lorenz | miesto = V Třebíči | rok = 1946 | url = https://books.google.sk/books?id=tic_AAAAIAAJ&q=%22abannace%22&dq=%22abannace%22&hl=sk&sa=X&ved=0CB0Q6AEwAGoVChMIv4X4zLWFyQIVxfEUCh139wY2 | strany = 1 }}</ref>. V staršej češtine však slovo „výpověď“ znamenalo aj vypovedanie z mesta či krajiny<ref>výpověď. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kott | meno = František Štěpán | odkaz na autora = | titul = Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický. Díl čtvrtý{{--}}T-Y | vydanie = | vydavateľ = František Šimáček | miesto = V Praze | rok = 1884 | url = http://kott.ujc.cas.cz/obrazek.php?soubor=04/04-1044.jpg&procento=25 | strany = 1403{{--}}1404 }}</ref>.|group=pozn}}<ref name="VSCS"/><ref name="Šetka"/> *ročné vyhnanstvo<ref>BAILEY, Nathan. ''An Universal Etymological English Dictionary''. 3rd ed. with large Additions. London, 1726. [https://archive.org/stream/universaletymolo00bailuoft#page/n19/mode/2up dostupné online]</ref><ref name="Riddle-Freund">RIDDLE, Joseph Esmond; FREUND, William. ''A Copious and Critical Latin-English Lexicon''. London: Longman, Brown, Green, and Longmans, 1849. [https://books.google.sk/books?id=mAwjAQAAMAAJ&pg=PA3#v=onepage&q&f=false dostupné online] s. 3.</ref> *a) vyhnanstvo, b) menej správne: ročné alebo dvojročné vyhnanstvo za neúmyselné zabitie<ref name="OED"/>{{#tag:ref|Autor tohto hesla, Murray, v OED na pôvodnom kartotečnom lístku hesla poznamenal „never used“, čím chcel naznačiť, že slovo sa prakticky vyskytuje len v slovníkoch, ale nie v praxi. V tlačenej podobe bola táto poznámka ale z hesla vyhodená. {{Citácia knihy | priezvisko = Considine | meno = John, ed | odkaz na autora = | titul = Adventuring in Dictionaries: New Studies in the History of Lexicography | vydanie = | vydavateľ = Cambridge Scholars Publishing | miesto = Newcastle upon Tyne | rok = 2010 | isbn = 978-1-4438-2576-4 | url = https://books.google.sk/books?id=kJcnBwAAQBAJ&pg=PA217&dq=abannition&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=abannition&f=false | strany = 217 }}|group=pozn}} *ročné alebo dvojročné vyhnanstvo za neúmyselné zabitie (označené ako zastaraný výraz)<ref>WHARTON, J. J. S. ''The Law Lexicon Or Dictionary of Jurisprudence: Explaining the Technical Words and Phrases Employed in The Several Departments of English Law; including the Various Legal Terms used in Commercial Business; together with an Explanatory as well as literal translation of the latin maxims contained in the writings of the ancient and modern commentators''. 4rd ed. London: Stevens and Sons, 1867. [https://books.google.sk/books?id=lUgU67cRRqoC&pg=PA2&dq=abannition&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=abannition&f=false dostupné online] s. 2.</ref> *ročné vyhnanstvo, v pravom slova zmysle u [[Gréci|Grékov]], za neúmyselné zabitie<ref name="OED"/> *ročné vyhnanstvo za neúmyselné zabitie u starých Grékov<ref>Hofmann 1698. [https://books.google.sk/books?id=LzzUNnvXIE4C&pg=PA5&dq=homicidii+voluntarii+abannatio&hl=sk&sa=X&ved=0CEQQ6AEwBWoVChMI3cee9ruIyQIVQ4kaCh2cLQR8#v=onepage&q=homicidii%20voluntarii%20abannatio&f=false dostupné online]</ref><ref>Estienne 1734. [https://books.google.sk/books?id=lCQhD7_ppQUC&pg=PR47&lpg=PR47&dq=%22absentia+in+annum%22&source=bl&ots=J5JloD8ee9&sig=uWZWhvE4beu9H1Xi9WtnXtMvg_E&hl=sk&sa=X&ved=0CB4Q6AEwAGoVChMImpKOyLiIyQIVyz0aCh29qwaF#v=onepage&q=%22absentia%20in%20annum%22&f=false dostupné online]</ref><ref>Abannatio. In: ''Grosses vollständiges Universal-Lexicon Aller Wissenschafften und Künste''. [http://www.zedler-lexikon.de/index.html?c=blaettern&zedlerseite=ze010061&bandnummer=01&seitenzahl=0061&dateiformat=1&view=150&supplement=0%27%29 dostupné online] s. 44.</ref> alebo aj starých Rimanov<ref name="Robinet">ABANNATION. In: [[Jean Baptiste René Robinet|ROBINET, Jean-Baptiste-René]], ed. ''Dictionnaire universel des sciences morale, économique, politique et diplomatique, ou Bibliothèque de l’homme-d'état et du citoyen'' I A{{--}}AI. Chez les libraires associés, 1777. [https://books.google.sk/books?id=u19eAAAAcAAJ&pg=PA3&dq=Abannation&hl=sk&sa=X&ved=0CB0Q6AEwAGoVChMIppeW96GIyQIVwscUCh1DgAXE#v=onepage&q=Abannation&f=false dostupné online] s. 3-4.</ref> *ročné vyhnanstvo ako trest bežný u Rimanov, ktorý sa občas vyskytoval aj neskôr<ref>VOGEL, Emil Ferdinand. ''Vollständiges Verdeutschungs- und Erlkärungs-Wörterbuch aller in der Juristen-Sprache sowie in den Geschäftsverkehr am häufigsten vorkommenden Fremdwörter''. Lützen, Schkeuditz: Verlag von Johann David Grimm, 1856. [https://books.google.sk/books?id=Me5QAAAAcAAJ&pg=PA2&dq=Abannatio+%22R%C3%B6mern%22&hl=sk&sa=X&ved=0CB0Q6AEwAGoVChMI3fKLp9GIyQIVBfEOCh1NtQjw#v=onepage&q=Abannatio%20%22R%C3%B6mern%22&f=false dostupné online] s. 2.</ref> *ročné alebo dvojročné vyhnanstvo za neúmyselné zabitie v staroveku<ref name="OED"/><ref name="Johnson">{{Citácia knihy | priezvisko = Johnson | meno = Samuel | odkaz na autora = Samuel Johnson | titul = A Dictionary of the English Language | vydanie = | vydavateľ = [neuvedený] | miesto = London | rok = 1775 | isbn = | url = http://johnsonsdictionaryonline.com/?page_id=7070&i=54 | strany = 54 }}</ref> *ročné vyhnanstvo (či ročná neprítomnosť) za neúmyselné zabitie<ref name="Ersch-Gruber"/><ref>ABANNATION. In: ''[[Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers]]''. [https://books.google.sk/books?id=QwFdAAAAcAAJ&pg=PA3#v=onepage&q&f=false dostupné online]</ref> *ročné vyhostenie zo sídla či krajiny, a to spravidla pre neúmyselné zabitie a nie ako vyhnanstvo a klasický trest (t.j. bez straty práv a pod. „páchateľa“), ale len s cieľom, aby osoby postihnuté zabitím na trest zabudli<ref name="Ersch-Gruber"/> *„trest vyhnanstva, ktorý mal trvať rok a deň. Tento trest sa ukladal v stredoveku za zločin zabitia, keď sa medzi rodinou zabitého a vrahom dosiahol zmier…“<ref name="OSN">abannace. In: ''[[Ottův slovník naučný|Ottův slovník naučný'' díl 1: A{{--}}Alpy]]''. V Praze : J. Otto, 1888. [http://www.archive.org/stream/ottvslovnknauni15ottogoog#page/n34/mode/1up dostupné online]. s. 18.</ref> *ročné vyhnanstvo za úmyselné zabitie<ref name="Martini">[[Matthias Martinius|MARTINIUS, Matthias]]. ''Lexicon philologicum'', 1701. [https://books.google.sk/books?hl=sk&id=TBCT1mf43hQC&q=abannatio#v=snippet&q=abannatio&f=false dostupné online]</ref><ref>ABANNATIO. In: ''Glossarium mediæ at infimæ latinitatis, conditum a Carolo Dufresne, domino Du Cange, auctum a monachis ordinis S. Benedicti cum supplementis integris D.P. Carpenterii et additamentis Adelungii, et aliorum digessit G.A.L. Henschel'' Tomus I, 1840. [http://sul-derivatives.stanford.edu/derivative?CSNID=00002704&mediaType=application/pdf#page=78 dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121030101521/http://sul-derivatives.stanford.edu/derivative?CSNID=00002704&mediaType=application/pdf#page=78 |date=2012-10-30 }} s. 6.</ref><ref>DU CANGE et al. ''Glossarium mediæ et infimæ latinitatis''. Niort : L. Favre, 1883-1887. [http://ducange.enc.sorbonne.fr/abannatio dostupné online dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151211035540/http://ducange.enc.sorbonne.fr/abannatio |date=2015-12-11 }}</ref><ref name="Ersch-Gruber"/> *pozri aj prvý odstavec v kapitole Charakteristika == Etymológia == Väčšina zdrojov uvádza ako základný tvar neskorolatinské abannatio, ktoré je vraj odvodené od ab (preč, od) a annus (rok).<ref name="OED"/><ref name="Robinet"/><ref name="Ersch-Gruber"/><ref name="Martini"/><ref name="Riddle-Freund"/><ref>ABANNATION. In: ''Encyclopédie ou dictionnaire universel raisonné des connaissances humaines'' 43 Supplément I. Yverdon, 1775. [https://books.google.sk/books?id=QwFdAAAAcAAJ&pg=PA3#v=onepage&q&f=false dostupné online] s. 3.</ref> Podľa autora hesla v ''Oxford English Dictionary'' je ale slovo v skutočnosti odvodené od stredovekého latinského slovesa abannire - vyhnať. Autor preto považuje aj význam „ročné vyhnanstvo za neúmyselné zabitie“ (a pod.) za dôsledok hádania spôsobeného vyššie uvedenou chybnou etymológiou a slovo podľa neho v skutočnosti znamená všeobecne „vyhnanstvo“.<ref name="OED"/> Podobná etymológia je od stredovekého latinského slova bannum (zákaz, príkaz a podobne).<ref name="Ersch-Gruber"/><ref>Bann. In: ''Meyers Großes Konversations-Lexikon. Ein Nachschlagewerk des allgemeinen Wissens Band 2''. 6., gänzlich neubearbeitete und vermehrte Auflage. Leipzig und Wien: Bibliographisches Institut, 1905. [http://www.zeno.org/Meyers-1905/K/meyers-1905-002-0353 dostupné online] s. 353.</ref> == Charakteristika == V [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]] sa domácim označením apen(i)autismos označovala ročná neprítomnosť, spravidla ako trest v podobe väčšinou jednoročného vyhnanstva pri určitých zločinoch či prečinoch, najmä zabitie z nedbalosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Apeniautismos | url = http://referenceworks.brillonline.com/entries/der-neue-pauly/apeniautismos-e127010 | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.12.2015 | vydavateľ = Brill Online | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>''[[Suda (encyklopedický slovník)|Suidae Lexicon, Græce & Latine]]''. [https://archive.org/stream/suidaelexicongr01suid#page/252/mode/2up dostupné online] s. 253-254.</ref>. Podobný právny inštitút existoval aj u starovekých Rimanov, vyhnanstvo trvalo ale spravidla 5 rokov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Leist | meno = Burkard Wilhelm | odkaz na autora = | titul = Graeco-italische Rechtsgeschichte | vydanie = | vydavateľ = Verlag von Gustav Fischer | miesto = Jena | rok = 1884 | url = https://archive.org/stream/graecoitalische00leisgoog#page/n397/mode/2up | strany = 370 }}</ref>. U Grékov a Rimanov zmyslom abanácie bolo dať čas príbuzným zabitej osoby na upokojenie a zmiernenie ich bolesti a zabrániť tomu, aby ich dráždila prítomnosť „páchateľa“. Páchateľ neúmyselného zabitia sa však mohol z abanácie (apeniautismos) vykúpiť uspokojením osoby, ktorú smrteľne zranil, alebo, ak táto osoba už zomrela, uspokojením osôb postihnutých jej smrťou.<ref name="Robinet"/> V stredoveku nachádzame už ročné vyhostenie pomenej. V nemeckom Frankfurte sa napríklad v štatútoch z roku 1352 stanovuje, že osoba, ktorá spáchala neúmyselné zabitie a je známa ako „zloduch“, najprv musí prejaviť „pokoru“ (nem. Buße, t.j. nejakou protihodnotou uspokojiť) príbuzným zabitej osoby a potom musí byť rok mimo mesta. Na rozdiel od vyhnanstava táto osoba nestratila ani česť, ani žiadne práva, zmyslom abanácie bolo len - tak ako v staroveku - upokojiť príbuzných zabitej osoby. Podobný systém fungoval v iných regiónoch.<ref name="Ersch-Gruber"/><ref name="OSN"/> U starých [[Sasi (kmeň)|Sasov]] či [[Vizigóti|Vizigótov]] sa však napríklad neúmyselné zabitie riešilo len pokutou a napríklad vo [[Francúzsko|Francúzsku]] stačilo požiadať o odpustenie a poskytnúť milodary.<ref name="Robinet"/> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|wikt=abanácia}} [[Kategória:Právo]] cgneujy8az42ycwal56bbk5e0u70xhy Ľuba Ballová-Králiková 0 91054 8381206 7202722 2026-10-07T19:19:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381206 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľuba Ballová-Králiková | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská hudobná [[historička]] | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[20. november]] [[1934]] | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2019|11|30|1934|11|20}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Košice | Portál2 = Hudba | Portál3 = História }} [[PhDr.]] '''Ľuba Ballová-Králiková''', [[CSc.]] (* [[20. november]] [[1934]], [[Košice]] – † [[30. november]] [[2019]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ballová-Králiková, Ľuba, 1934-2019| url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052846-BallovaKralikova-luba-19342019/| vydavateľ = Slovenský filmový ústav| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241127120154/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0052846-BallovaKralikova-luba-19342019/| dátum archivácie = 2024-11-27}}</ref>) bola [[Slovensko|slovenská]] hudobná [[historička]]. == Životopis == Štúdium [[muzikológia|hudobnej vedy]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] absolvovala v roku [[1958]].<ref name="hc">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Hudobné Centrum| odkaz na autora = | titul = Ľubica Ballová| url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/56-ballova-lubica| vydavateľ = hc.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-03-10| dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = | jazyk =}}</ref> V rokoch [[1958]]-[[1959|59]] pôsobila ako asistentka Ústavu hudobnej výchovy na [[Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pedagogickej fakulte]] v [[Prešov|Prešove]]. V rokoch [[1961]]-[[1965|65]] bola redaktorkou [[Slovenský rozhlas|Česko-slovenského rozhlasu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1965]] bola pracovníčka hudobného oddelenia [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="hc"/><ref name="opera">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Urbančíková| meno = Lýdia| autor = | odkaz na autora = | titul = Osobnosti hudobnej vedy na Slovensku – Igor Vajda, Mária Potemrová a Ľuba Ballová| url = https://operaslovakia.sk/osobnosti-hudobnej-vedy-na-slovensku-igor-vajda-maria-potemrova-a-luba-ballova/| vydavateľ = Opera Slovakia| dátum vydania = 2020-03-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> === Výskum === Zaoberala sa výskumom historických [[Tanec|tancov]] na [[Slovensko|Slovensku]] a históriou pobytu [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] na Slovensku. Výsledky výskumu uverejnila v [[Publikácia|publikácii]] ''Ludwig van Beethoven a Slovensko'' ([[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[1972]]). Vo svojej špecializácií sa zameriavala najmä na hudbu slovenského [[Baroková hudba|baroka]] a [[Klasicizmus|klasicizmu]]. Spolu s Darinou Múdrou a [[Pavol Polák|Pavlom Polákom]] je jednou zo zakladateľov ''Slovenského katalógu hudobnohistorických prameňov''.<ref name="hc"/><ref name="opera"/> === Výstavy === Koncepčne pripravila výstavy s názvom ''Beethoven a Slovensko'' ([[1966]], [[1974]]) a ''Rané tlače z diel Ludwiga van Beethovena na Slovensku'' ([[Dolná Krupá|Dolná Krupá]], [[1978]]) taktiež v roku [[1970]] organizovala [[Konferencia (veľká schôdza)|konferenciu]] venovanú osobnosti Ludwiga van Beethovena.<ref name="hc"/><ref name="opera"/> Bola autorkou scenárov k výstavám ako: ''Poklady hudobnej minulosti'' ([[1968]]), pri príležitosti ''festivalu Pražská jar'', ako aj autorkou scenára k ''Pamätníku Ludwiga van Beethovena'' v areáli [[Kaštieľ v Dolnej Krupej|Kaštieľa v Dolnej Krupej]] ([[1992]]). Zároveň bola autorkou scenára výstavy ''Putovanie [[Daniel Speer|Daniela Speera]] po [[Šariš (región)|Šariši]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]]'' ([[1988]]).<ref name="hc"/><ref name="opera"/> == Dielo == * ''Ludwig van Beeethoven a Slovensko'', [[1972]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{filit|fvb/ballova-kralikova_l.html}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ballová-Králiková, Ľuba}} [[Kategória:Slovenskí hudobní historici]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] renbi1q6ky0tg1gcfh9kqtx30pmfl7f Baptizmus 0 91066 8381168 8370354 2026-10-07T17:05:39Z Maximilián Fedora 259749 8381168 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cades Cove Missionary Baptist Church (2672713466).jpg|náhľad|Baptistický kostol v Cades Cove, [[Tennessee]].]] '''Baptizmus''' je [[protestantizmus|protestantská]], [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálna]] cirkev. Prvý baptistický zbor na svete vznikol v [[Holandsko|Holandsku]], v [[Amsterdam]]e, v roku [[1609]]. Baptizmus je rozšírený po celom svete, ale najmä v [[Spojené štáty|USA]]. Baptizmus uznáva jedinú autoritu – [[Biblia|Bibliu]] ako produkt Božieho zjavenia, praktizuje krst po rozhodnutí nasledovať Ježiša Krista a po verejnom vyznaní svojej viery. Krst je vykonávaný ponorením. Krstení bývajú zvyčajne dospelí (alebo dospievajúci) ľudia. Baptisti majú [[kongregacionalizmus|kongregacionálne]] zriadenie, a zastávajú [[odluka cirkvi od štátu|odluku cirkvi a štátu]] a slobody svedomia. Centrom bohoslužieb je [[kázeň]], doprevádzaná spevom duchovných piesní a podstatnou časťou bohoslužieb sú aj spoločné modlitby. Baptisti nevysluhujú žiadne sviatosti, pretože podľa všeobecného chápania kresťanstva je sviatosť (sakramentum) niečím, čo je nevyhnutnou podmienkou pre spasenie. Krst a Večera Pánova (sväté prijímanie), ktorá je praktizovaná pod obojím (tzn. prijímanie chleba a vína spravidla všetkými členmi zboru), sú úžasnou výsadou Božích detí a zároveň vyjadrením ľudskej poslušnosti Bohu. Keďže baptisti vyznávajú slobodu svedomia a slobodu každého zboru, ich teologické a praktické dôrazy sa čiastočne odlišujú podľa miestnych pomerov. Teologicky sú vo výklade Biblie považovaní za [[protestantský konzervativizmus|konzervatívnych]]. Na svete sú baptisti združení do viacerých zoskupení. Najvýznamnejšími sú Svetová baptistická aliancia (angl. Baptist World Alliance) s 80 miliónmi členov, [[Európska baptistická federácia]] (EBF) a v USA Južná baptistická konvencia (angl. Southern Baptist Convention) so 16 miliónmi členov. Na Slovensku je predstaviteľom baptizmu [[Bratská jednota baptistov]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.baptist.sk/ Bratská jednota baptistov na Slovensku] * [http://www.bwanet.org/ Svetová baptistická aliancia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090804195042/http://www.bwanet.org/default.aspx?pid=5 |date=2009-08-04 }} * [http://www.ebf.org/ Európska baptistická federácia] * [http://www.sbc.net/ Južná baptistická konvencia] [[Kategória:Baptizmus| ]] [[Kategória:Protestantské cirkvi]] [[Kategória:Evanjelikálne hnutie]] orr3n2ydgw4z9nfsxc8nw1jm2nubu7c Hierofánia 0 94217 8381145 6691189 2026-10-07T14:49:09Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Grécke výrazy]] pomocou použitia HotCat 8381145 wikitext text/x-wiki '''Hierofánia''' ([[gréčtina|gr.]]) je [[manifestácia]] svätosti. Pozri heslo [[Sakralizácia (sociálne vedy)|sakralizácia]], najmä kapitolu Posvätné vo fenomenológii náboženstva a "novom humanizme" Mircey Eliada. == Externé odkazy == * {{filit|fvh/hierofania.html}} [[Kategória:Náboženstvo]] [[Kategória:Grécke výrazy]] jtlnl17trhjazcqvj7580ctj1mikbbk Slovenská literatúra 0 96033 8381150 8372258 2026-10-07T14:57:58Z Nelliette 31909 /* Druhá generácia */ výmena výrazu 8381150 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[renesančný humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní celkovo aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|priezvisko=Škoviera|meno=Andrej|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=[[Historická revue]]|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút - SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´ /> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), * [[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (prológ)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * sv. [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}† [[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel,<ref name="Encyklo"/><ref name="grkat.nfo.sk" /> ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * sv. [[Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * sv. [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: ''[[Život Metodov]]'', ''[[Kyjevské listy]]'' a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}https://www.grkat.net/texty/sedmopocetnici.html</ref> * sv. [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=https://www.grkat.net/texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.net|dátum prístupu=2023-06-18|vydavateľ=www.grkat.net|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * sv. [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * sv. [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]]) K ďalším žiakom sv. Metoda patril sv. [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Ján Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] [[Bitka pri Bratislave|bitke pri Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[igric]]i. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň ''[[Nitra milá Nitra]]'', čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn.">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo.</ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}[[12. storočie|12. storočia]] a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (prológ)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], [[staroslovienčina]] v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´ />, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727150725/https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom a slovenskom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo aplikovanie prvkov [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty ako ''[[Žilinská kronika]]'' z roku [[1451]], [[Žilinská mestská kniha]] či modlitby ako ''Maria matko''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anonym Anonym: Kratšie stredoveké anonymné diela (Maria, matko…) | url = https://zlatyfond.sme.sk/dielo/183/Anonym_Kratsie-stredoveke-anonymne-diela/3 | vydavateľ = zlatyfond.SME.sk | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = sk}}</ref> V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Podľa niektorých interpretácií ide o použitie slovenského jazyka v západoslovenskej nárečovej forme s využitím českého pravopisu.<ref>Kuchar Rudolf, 2009, Žilinská právna kniha (Preklad Magdeburského práva, Zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov), 1., Obrazová príloha, 2., Veda, Bratislava. citovaný in: Julia Dudášová-Kriššáková: Slovenské nárečia ako základ pre výskum najstarších dejín slovenského jazyka z metodologického hľadiska. Rozprawy Komisji Językowej ŁTN, t. LXIV, 2017ISSN 0076-0390e-ISSN 2450-9310 [http://cejsh.icm.edu.pl/cejsh/element/bwmeta1.element.desklight-cd425409-573a-4e3f-94f3-d380f6dd017c]</ref> Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a renesancia (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[kníhtlač]]e na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala [[latinčina]] po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala [[dráma]]. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. [[Ján Duchoň]] napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), [[Juraj Lippay]] tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi [[Matej I.|Matejovi Korvínovi]] a [[Osmanská vojna|osmanských vojnách]] zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus (11497525).jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský (básnik)|Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaša|meno=Valentín|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša a jeho magický kruh/ Si palác, kde chcem byť doma|periodikum=Slovenské Pohľady|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|dátum=2023-08-22|ročník=IV.|číslo=9 -10/2023|strany=160|issn=1335-7786}}</ref>. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene|url archívu=https://web.archive.org/web/20210616042959/https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum archivácie=2021-06-16}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť [[Slovania|Slovanov]] a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u a tak sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranoscius. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok (1650{{--}}1780)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''[[Valaská škola mravúv stodola]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč (básnik)|Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka|url archívu=https://web.archive.org/web/20220301192101/https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum archivácie=2022-03-01}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XII.|Karolom XII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://krupina.sk/historicke-osobnosti|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}1840)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovanou [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku. Napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hollý|meno=Ján|titul=Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne|vydanie=1|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry n.p.|miesto=Bratislava|strany=280|dátum archivácie=|edícia=Hviezdoslavova knižnica|Poznámka=Predhovor:Karol Rosenbaum}}</ref> ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka ''[[Grammatica Slavica]]'' (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahovala 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálne-didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[epigram]]ov má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci (hnutie)|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210727153555/https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum archivácie=2021-07-27}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobyla pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210115205108/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum archivácie=2021-01-15}}</ref><ref name="petro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = Peter Petro | titul = Slovak Poetry | url = https://www.ebsco.com/research-starters/literature-and-writing/slovak-poetry | vydavateľ = EBSCO Research Starters | miesto = Ipswich | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = }}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na [[pragmatizmus]], ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali ''[[Slovenskje národňje novini]]'' s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne Štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci (hnutie)]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan|url archívu=https://web.archive.org/web/20211117145944/https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum archivácie=2021-11-17}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[esej]]e ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]]), vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine [[Slovanstvo a svet budúcnosti]]), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] [[19. storočie|19. storočia]] napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. {{Obrázok s popisom|obrázok=Certificate - Marina is the World's Longest Love Poem.jpg|meno=Báseň Marína je nadlhšia ľúbostná báseň na svete.}} [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety ([[Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Botto | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto | dátum prístupu = 21.1.2024 | vydavateľ = Zlatý Fond SME}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´ />). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref name="ReferenceA"/>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave|url archívu=https://web.archive.org/web/20201209214835/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum archivácie=2020-12-09}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421020928/https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https:/zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[zeman]]ov, čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[dialekt]]ami či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''[[Krvavé sonety]]'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo ''[[Dom v stráni]]'' je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cabadaj | titul = Peter | url = http://orol.vlastnyweb.sk/weby/orol/data/docs/OT_10_2013.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | dátum archivácie = 2021-10-04 | vydavateľ = Orol Tatranský | odkaz na autora = Peter Cabadaj | url archívu = https://web.archive.org/web/20211004210905/http://orol.vlastnyweb.sk/weby/orol/data/docs/OT_10_2013.pdf }}</ref>, slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' ([[1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jesenský|meno=Janko|titul=Demokrati|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=461|edícia=Hviezdoslavova knižnica|poznámka=M. Chorváth|jazyk=slovenský}}</ref>, ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Pioézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=184 - 185}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, [[August Strindberg|Strindbergov]] boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] [[Psychoanalýza|psychoanalýzu]]. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Dehmel|Richarda Dehmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých” a v časopise Elán<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=79}}</ref>. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421110716/https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name="´moderna II´">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name="´moderna II´" /> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]]) o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name="´moderna II´" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus|novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[Mystika|mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj (literárny vedec)}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.|url archívu=https://web.archive.org/web/20210709185017/https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum archivácie=2021-07-09}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter-Pavel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210421111854/https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum archivácie=2021-04-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue 9/2022|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. V roku [[1949]] jej vyšla novela ''Zuzana'' v zošitovom vydaní<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Figuli|meno=Margita|titul=Zuzana - novela|vydanie=1|vydavateľ=Nakladateľstvo OBRODA, Bratislava|miesto=Žilina|rok=1949, marec|strany=143|odkaz na autora=Margita Figuli|edícia=OBRODA|jazyk=slovenský}}</ref>. Potom sa Figuli vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], [[Charles-Ferdinand Ramuz|Ramuzom]] a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (prológ)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach ''Gardisti na stráž!, Vojna'', ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér a kol.|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=127-128|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]. Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=633-634|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula a kol.}}</ref> ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). Beniak publikoval v časopise Elán v Prahe, napríklad báseň „Reťaz”<ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=72 - 73}}</ref>. V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn.">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kultúra režúca a rúbajúca|periodikum=Historická revue|priezvisko=Hruboň|meno=Anton|vydavateľ=Petit Press a.s.|miesto=Bratislava|dátum=26.8.2022|ročník=XXXIII|číslo=9/2022|strany=65|issn=1335-6550|dátum prístupu=12.9.2022|odkaz na autora=Anton Hruboň}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická zásuvková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák-Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák-Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}.</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=415-416|jazyk=slovenský|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref>. [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=https://www.janfratrik.sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418230605/http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul]]u a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=1989|strana=11}}</ref> v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´ />. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] <ref>{{Knižná referencia|autor=Ján Smrek|názov=Poézia moja láska 2.diel|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenský spisovateľ|rok=2007|strana=11 - 23}}</ref>([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´ />, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´ /> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´ />. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' ([[1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref name="search.webdepozit.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210112012535/https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%E2%80%93-1945/|dátum archivácie=2021-01-12}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref name="search.webdepozit.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[konštruktivizmus]], [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivému rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman|url archívu=https://web.archive.org/web/20221023170524/http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum archivácie=2022-10-23}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola skupina [[R-10 (literárna skupina)|R-10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, [[Michal Chorvát]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[socialistický realizmus]]. {{Hlavný článok|R-10 (literárna skupina)}} ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorváta]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literárna skupina)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}} [[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] ([[1926]]) – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] s výnimkou ľúbostnej lyriky „Či vôbec“, ktorú uverejnil v roku [[1944]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydanie=1|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=55|odkaz na autora=Vojtech Mihálik|}}</ref>. Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730042631/https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela ''[[Démon súhlasu]]'',([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uholným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma ''[[Polnočná omša]]'' [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli [[Oneskorené reportáže]], v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román ''[[Sklený vrch]]'', [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž }}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii ''[[Mŕtvi nespievajú]]''. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730041612/https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou ''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]], obidve vydané v Kanade. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím]]e básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn.">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= Slovenské literárne centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autoriek a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==Postmoderna <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730043434/https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky [[Postmoderna|postmoderny]] so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908214018/http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k dekonštrukcii [[Mýtus|mýtu]] protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=330|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Citát z diela literárnovedných termínov - František Štraus:travestia - žáner humoristickej literatúry - báseň alebo prozaické dielo, ktorým sa komickou formou zosmiešňuje dielo vážneho obsahu, patriace k „vysokej” literatúre... Za travestie môžeme považovať verše R. Fabryho zo zbierky Uťaté ruky, v ktorých zosmiešňuje sentimentálnu ľúbostnú lyriku.</ref> a [[pastiš]]u<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Štraus|meno=František|titul=Príručný slovník literárnovedných termínov|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|miesto=Bratislava|isbn=80-8061-065-7|strany=219|odkaz na autora=František Štraus|jazyk=slovenský}}</ref>, <ref group="pozn.">Príručný slovník literárnovedných termínov - František Štraus: pastiš - umelecké dielo zostavené z úryvkov dvoch alebo viacerých diel, pochádzajúcich od jedného alebo viacerých autorov. Pastiš satirickej povahy obsahuje prvky paródie.</ref>,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Michel|meno=Albin|titul=Encyclopaedia Universalis:Dictionnaire des Genres et notions littéraires|vydanie=2|vydavateľ=Encyclopaedia Universalis, Albin Michel|miesto=Paríž|rok=2001|isbn=2-226-12236-2|strany=561-562|jazyk=francúzština}}</ref>, <ref group="pozn.">Citácia z hesla ''Pastiche'' od Véronique Klauberovej v Encyclopaedia Universalis/Slov.preklad:"Praktizovanie pastišu, imitačného žánru prislúchajúceho k umeleckej činnosti „druhého stupňa” (G. Genette), siaha až k tvorbe originálnych diel, hoci samotné slovo sa objavuje až v XVII. storočí a to v jazyku výtvarníkov. Pastiche, ktorý sa považuje za vedľajší žáner, pretože je spojený so svojím originálom tak, ako je Mesiac so Zemou, nemá samostatnú existenciu, okrem zmiznutia modelu (Platón užíva pastiš u Lysias vo Phaedre). Jeho nejednoznačný status umocňuje etymológia pripomínajúca varenie (pasticcio znamená v taliančine pasta), ale hanlivé akcenty Encyklopédie pochádzajú aj z jej nemenej nejednoznačnej situácie, medzi jej výsmechom a obdivným odkazom (Genette)"</ref>. K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem [[Paródia|parodizácie]] žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], a vplyv tých, ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn.">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn.">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214145121/https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum archivácie=2022-02-14}}</ref> vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla [[Ivan Laučík|Ivana Laučíka]]'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]]'' * ''Literárna Senica [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]]'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozefa Braneckého]]'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]]'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] == Antológie == * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * [[Matúš Kučera]]: Postavy veľkomoravskej histórie, vydavateľstvo [[Osveta (vydavateľstvo)|Osveta Martin]], fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * [[Stanislav Šmatlák]]: Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia, 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: [[Slovenské literárne centrum]], 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * [[Patrik Šenkár]]: Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * [[Fraňo Ruttkay]]: Ľudovít Štúr, biografia, vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, zostavovateľ [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 * František Štraus: Príručný slovník literárnovedných termínov, 1. vydanie, vydavateľ:VSSS, strán 368, ISBN 80-8061-065-7 * Dictionnaire des Genres et notions littéraires, Encyclopaedia Universalis, Albin Michel, Nouvelle édition augmentée, ISBN 2-226-12236-228 * Slovník slovenských autorov, Valér Mikula a kol., (1999 a 2005), vydavateľstvo Libri 1999, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005, 2. vydanie, strán 651, ISBN 8071498017 a ISBN 9788071498018 * [[Margita Figuli]]: Zuzana, vydanie 1., vydavateľstvo OBRODA, Bratislava, rok 1949, str.143 * [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]]: Na slovenský národ - Selanky, Rozličné básne, Žalospevy a Pesne, Slovenské vydavateľsto krásnej literatúry n.p., Bratislava, rok 1957, úvod:Dr. Karol Rosenbaum, edícia Hviezdoslavova knižnica, str. 280 * [[Janko Jesenský]]: Demokrati, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava, rok 1958, edícia Hviezdoslavova knižnica, str.439 == Pozri aj == {{stĺpce|2| * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer (1942)|Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] * [[Pierre Reverdy]] * [[Richard Dehmel]] * [[Ľudmila Groeblová]] }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [https://www.academia.edu/16267228/Chronologick%C3%BD_v%C3%BDvoj_literat%C3%BAry?email_work_card=thumbnail Chronologický vývoj literatúry] * [https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y Prolegomena k dejinám slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240223183641/https://dspace.uniba.sk/xmlui/bitstream/handle/123456789/36/Krocanova+9788081273360.pdf?sequence=1&isAllowed=y |date=2024-02-23 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] 1lha3nw3haksg52cdbcsskf83a01v35 Šúr (národná prírodná rezervácia) 0 101721 8381257 8240482 2026-10-08T02:16:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381257 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Bratislavského kraja | map1_locator = Bratislavský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | district1 = [[Senec (okres)|Senec]] | municipality = Svätý Jur | municipality1 = Chorvátsky Grob | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Šúr | image = Šúr vjazd západ.JPG | image_caption = | established = [[1952]] | established1 = [[1990]] | established1_type = Ramsarská lokalita | established2 = 2009 | established2_type = posledná novelizácia | code = 168 | management = ŠOP - S-CHKO Malé Karpaty | area = 6.55 | area1 = 1.45 | area1_type = ochranné pásmo | commons = Šúr | lat_d = 48.238333 | long_d = 17.228056 | river = [[Stará Blatina]] | river1 = [[Šúrsky kanál]] | elevation = 130 | public = prístupná }} '''Šúr''' (označovaná aj ako '''Jurský Šúr''') je [[národná prírodná rezervácia]]<ref name="enviro-karta">{{ŠZOCHČPSR|168}}</ref> v katastrálnom území obcí [[Svätý Jur]] a [[Chorvátsky Grob]]<ref name=VKUD>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = }}</ref> s rozlohou {{ha|655|m|w}} a ochranným pásmom {{ha|145|m|w}}. Na území rezervácie platí 3., 4. a 5. stupeň ochrany. Je v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty. Predmetom ochrany je [[mokraď (ekológia)|mokraď]] s výskytom vzácnej [[flóra (kvetena)|flóry]] a [[fauna|fauny]] v prostredí izolovaného zvyšku pôvodného barinato-slatinného [[jelša|jelšového]] lesa s [[rašelinisko]]m. Súčasťou je riedky dubovobrestový les nazývaný [[Panónsky háj]]. Lokalita bola 2. júla 1990 zaradená do zoznamu [[Rámsarská lokalita|rámsarských lokalít]] medzinárodného významu.<ref name="sopsr-mokrade">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medzinárodne významné mokrade na Slovensku | vydavateľ = ŠOPSR | url = http://www.sopsr.sk/webs/MokrSlov/medzinarodzoznam.htm#2.%20Šúr | dátum prístupu = 2010-04-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100129231935/http://www.sopsr.sk/webs/MokrSlov/medzinarodzoznam.htm#2.%20Šúr | dátum archivácie = 2010-01-29 }}</ref> == Dejiny == Šúr je ojedinelým prírodným úkazom so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v [[holocén|mladších štvrtohorách]], v priehlbni pozdĺž východných svahov [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Táto priehlbina vznikla [[tektonika (geológia)|tektonickou]] činnosťou a napĺňala sa vodou pritekajúcou z malokarpatských svahov a [[Dunaj]]a. Vzniklo tu tak obrovské, no veľmi plytké jazero, ktoré sa napĺňalo nielen vodou, ale postupne sa zanášalo aj štrkom, pieskom a hlinou. V plytkej vode sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a usadzovali sa na dne. Tlením sa z nich vytvárala [[rašelina]]. Tak postupne vznikol Šúr, nepriechodný [[močiar]] pokrytý stromami a iným rastlinstvom, v priebehu roka často zaliaty vodou. V tomto období siahal od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Modra|Modru]] a [[Bernolákovo]]. Močariny tvorili prirodzenú zásobáreň zveriny a vtáctva pre obyvateľov okolitých obcí. Zároveň tvorili aj rezervoár [[pitná voda|pitnej vody]], ale keďže boli prekážkou pre rozširovanie poľnohospodárskych plôch, už v [[stredovek]]u sa usilovali o ich vysušovanie. To sa však dialo iba v malom a Šúru to podstatnejšie neublížilo. V roku [[1896]] prekopali cez [[Šúrsky kanál|Šúr kanál]], ktorý prispel k podstatnému zníženiu hladiny jeho vôd. Kanál sa však po čase zaniesol a voda stúpla na pôvodnú výšku. Už vtedy prírodovedci upozorňovali na mimoriadnu hodnotu jeho fauny i flóry. Napriek úsiliu o jeho záchranu vznikol v roku [[1929]] vládny projekt na úplnú likvidáciu Jurského šúra. Kvôli hospodárskej kríze bol pozastavený, ale už v rokoch [[1941]] až [[1943]] bol vykopaný ďalší kanál, ktorý odviedol vody z pritekajúcich potokov. Šúr takmer úplne vyschol. Začalo sa tu dariť požiarom. Až v roku [[1952]] sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že rezervácia bola Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení vyhlásená za [[chránené územie]]. Šúr si to skutočne zaslúžil. Veď v súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným [[biotop]]om – životným priestorom jelšového lesa tohto typu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]]. == Biológia a ekológia == Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tu niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín. Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre územie Slovenska: V roku [[1972]] to boli [[pijavice]] – ''[[Batracobella slovaca]]'', v roku [[1991]] [[vošky]] – ''[[Somaphis bratislavensis]]''. V rezervácii bolo zistených 82 druhov mäkkýšov.<ref>Čejka T. & Dvořák L. (2007). [http://mollusca.sav.sk/pdf/6/6.Cejka.pdf Súhrn výsledkov malakologických výskumov v NPR Šúr (1918–2005)]. ''Malacologica Bohemoslovaca'' '''6''': 22-28.</ref> Šúr je významným sídlom chránených druhov [[obojživelníky|obojživelníkov]] a [[plazy|plazov]] a nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených druhov [[vtáky|vtákov]]. Väčšina z týchto druhov je chránená [[Bernská konvencia|Bernskou konvenciou]], ktorú podpísala aj Slovenská republika. Niektoré druhy sú chránené aj podľa ďalších medzinárodných dohovorov. Na území rezervácie žijú napr. viaceré druhy [[Netopiere (rad)|netopierov]], ktoré sú chránené aj [[Bonnská konvencia|Bonnskou konvenciou]] a osobitnou Dohodou o ochrane netopierov v Európe (Slovensko ratifikovalo aj tieto medzinárodné dohovory). == Rámsarská konvencia == {{hlavný článok|Rámsarský dohovor}} [[2. február]] je každoročne vyhlásený za [[Svetový deň mokradí]]. V tento deň bol v roku [[1971]] v iránskom meste [[Ramsar]] podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy pod názvom [[Rámsarský dohovor]]. Rámsarská konvencia je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov „Dohovor o mokradiach“. Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce najmä z toho dôvodu, že veľký úbytok a nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov, ako aj druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané. Na Slovensku evidujeme týchto 13 mokradí medzinárodného významu, ktoré sú zapísané ako [[Rámsarská lokalita|rámsarské lokality]] (v zátvorke uvádzame dátum ich zápisu): [[Parížske močiare]] (2. 7. 1990), [[Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky|Senné-rybníky]] (2. 7. 1990), Šúr (2. 7. 1990), [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Dunajské luhy]] (26. 5. 1993), [[Latorica]] (26. 5. 1993), [[Niva Moravy]] (26. 5. 1993), [[Alúvium Rudavy]] (17. 2. 1998), [[Mokrade Oravskej kotliny]] (17. 2. 1998), [[Mokrade Turca]] (17. 2. 1998), [[Ipeľ|Poiplie]] (17. 2. 1998), Rieka [[Orava (rieka)|Orava]] a jej prítoky (17. 2. 1998), [[Domica]] (2. 2. 2001), [[Tisa]] (4. 12. 2004). == Súčasnosť == Napriek tomu, že sa NPR Šúr dostalo aj takéhoto medzinárodného uznania, čaká už vyše šesťdesiat rokov na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne ochrany. Prírodné hodnoty tohoto jedinečného územia boli totiž v minulosti narušené už spomínanými viacerými negatívnymi faktormi, z ktorých väčšina pôsobí dodnes. Rozhodujúcim negatívnym faktorom z hľadiska existencie mokraďových spoločenstiev bolo narušenie vodného režimu v dôsledku odvodnenia. Za posledných 60 rokov nebola tomuto problému venovaná dostatočná pozornosť a mokraďové spoločenstvá v rezervácii preto trpia nedostatkom vody. Je preto potešiteľné, že sa v súčasnosti začala realizácia projektu na obnove vodného režimu v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šúr. Projekt realizuje Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP).<ref name="apop-obnova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projekt LIFE 2003NAT/SK/000096 – „Obnova vodného režimu v NPR Šúr“ | vydavateľ = APOP | url = http://www.apop.sk/life/ | dátum prístupu = 2010-04-08 }}</ref> == Náučný chodník: Prírodné klenoty Šúru == * ''Trasa'': [[Svätý Jur]] – pri [[Fanglovský potok|Fanglovskom potoku]], prechádza okolo rybníka, Biologickej stanice [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty UK]], ďalej cez [[Panónsky háj]] a končí pri cestnej komunikácii v [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čiernej Vode]]. * ''Dĺžka'': {{km|4.1|m}} * ''Čas prechodu'': 1{{--}}1,5 hod. * ''Počet zastávok'': 6 a 3 vstupné IP ([[Svätý Jur]] – začiatok NCH, [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] a [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]]) * ''Zameranie chodníka'': prírodovedné, environmentálne * ''Typ chodníka'': samoobslužný, jednosmerný, peší, letný, zimný * ''Náročnosť terénu'': nenáročný * ''Náväznosť na turistickú značku'': nie je * ''Prístup'': začiatok NCH je pri Fanglovskom potoku za novou budovou skladov Hypernovy neďaleko Svätého Jura * ''Rok otvorenia, garant'': 2006, Asociácia priemyslu a ochrany prírody (APOP) Bratislava * ''Textový sprievodca'': nie je, len Sprievodca Šúrom – Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr. Vydaný v rámci projektu "Obnova vodného režimu v NPR Šúr", ktorý podporuje Európska komisia v rámci programu LIFE – Nature == Biologická stanica Šúr == Biologická stanica Šúr je vysunutým pracoviskom Katedry ekológie [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty UK]].<ref name="uniba-stanica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biologická stanica Šúr | vydavateľ = PriF UK | url = http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=2266 | dátum prístupu = 2010-04-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130331221820/http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=2266 | dátum archivácie = 2013-03-31 }}</ref> Stanica poskytuje priestory na realizáciu skupinových terénnych prác a exkurzií, ako aj na realizáciu diplomových prác študentov. Okrem toho sa zapája do pedagogickej a vedeckovýskumnej práce Katedry ekológie. Nezanedbateľnou činnosťou stanice je aj odchov ohrozených druhov pôvodnej fauny Slovenska. == Fotogaléria == <gallery> File:Šúr vjazd zo západu.JPG|Vjazd do Šúru zo západu File:Šúr vjazd zo severu.JPG|Vjazd do Šúru zo severu File:Šúr..JPG|Pohľad na Šúr zo severu File:Šúr náučný chodník severný koniec.JPG|Náučný chodník (severný koniec) File:Šúr kanál 1.JPG|Kanál na severnom okraji Šúru File:Šúr kanál 2.JPG|Kanál na severnom okraji Šúru File:Šúr železnica.JPG|Železnica na severnom okraji medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Svätý Jur|Svätým Jurom]] File:Šúr panelová cesta.JPG|Panelová cesta s topľmi na severnom okraji Šúru File:Šúr rázcestie.JPG|Odbočky na zastávky náučného chodníka 1 a 2 File:Šúr náučný chodník, č. 1.JPG|Náučný chodník ''"Život v Šúrskom rybníku"'' (1. zastávka) File:Šúr jazero 1.JPG|Jeden z dvoch rybníkov (väčší) File:Šúr jazero 2.JPG|Jeden z dvoch rybníkov (väčší) File:Šúr tabuľa č. 2.JPG| File:Šúr náučný chodník, č. 2.JPG|Náučný chodník ''"Bohatstvo jelšového lesa"'' (2. zastávka) File:Šúr 3.JPG|V útrobách Šúru File:Šúr 4.JPG|V útrobách Šúru File:Biologická stanica UK.JPG|Biologická stanica [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty UK]] File:Šúr náučný chodník č. 3.JPG|Náučný chodník ''"Národná prírodná rezervácia Šúr"'' (3. zastávka) </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvs_/sur.html}} * [http://enviroportal.sk/clanok.php?cl=4774 Národná prírodná rezervácia Šúr]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – enviroportal.sk * [http://www.naucnechodniky.sk/?id=2&c=ch&ch=128 Náučný chodník Prírodné klenoty Šúru] – naucnechodniky.sk * [http://www.svatyjur.sk/index.php?id=pam-sur Chránená prírodná rezervácia Šúr] – svatyjur.sk {{Podunajská rovina}} [[Kategória:Ramsarské lokality na Slovensku]] [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Bratislavskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Senec]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Pezinok]] [[Kategória:Svätý Jur]] [[Kategória:Chorvátsky Grob]] 9erxzvnx39likua8cdvnt8v2gjorc9y Účtovníctvo 0 102600 8381131 7823303 2026-10-07T14:19:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381131 wikitext text/x-wiki '''Účtovníctvo''' (zastarano '''kníhvedenie''') je [[metóda]] [[evidencia|evidencie]] hospodárskej [[činnosť|činnosti]] prostrednictvom [[účet|účtov]]; vnútorne [[usporiadaná sústava]] [[informácia|informácií]] a [[údaj]]ov v hodnotovom vyjadrení. <ref>{{filit|fvu/uctovnictvo.html}}</ref> Podrobnosti definície pozri nižšie. ==Bližšie vymedzenie termínu == Termín účtovníctvo (bez ďalších prívlastkov) je v literatúre pri bližšom pohľade vymedzovaný veľmi rôzne, konkrétne najmä ako jedna z týchto možností (použité termíny a značky porov. nižšie v kapitole Delenie): *len [[podvojné účtovníctvo]] (takto napr. v najnovších českých právnych predpisoch) *[[finančné účtovníctvo]] (A, B alebo C) *[[finančné účtovníctvo]] (A, B alebo C) + [[nákladové účtovníctvo]] (a/resp. [[vnútroorganizačné účtovníctvo]]) [v užšom zmysle je namiesto nákladového účtovníctva len nákladové účtovníctvo skutočných (a nie aj cieľových) nákladov] *[[finančné účtovníctvo]] (A, B alebo C) + [[manažérske účtovníctvo]] (A alebo B) *[[účtovníctvo podnikateľov]] (teda možnosti ako boli uvedené vyššie, ale len pre podnikateľov) *[[finančné účtovníctvo]] (A, B alebo C) + [[manažérske účtovníctvo]] (A alebo B) + [[národné účtovníctvo]] [[Daňové účtovníctvo]] sa niekedy chápe ako súčasť finančného účtovníctva, inokedy sa berie ako systém stojaci mimo účtovníctva. Ďalšie (svojou podstatou odlišné) významy termínu účtovníctvo sú: *náuka o metódach a technike účtovania *sústava účtovných zápisov a písomností *oddelenie organizácie venujúce sa účtovníctvu, príp. zastarano úrad účtovníka *historicky: vedenie účtovných kníh (aj v zmysle ich fyzickej údržby, vizuálnej úpravy a podobne) ==Delenie == Znaky A, B, C ... označujú jednotlivé rôzne významy toho istého termínu. === Delenie podľa adresáta účtovníctva === Základné (pri najširšom ponímaní termínu účtovníctvo) je delenie na finančné účtovníctvo (teda účtovníctvo požadované podľa zákonov, najmä podľa obchodného a daňového práva), nákladové či manažérske účtovníctvo (účtovníctvo vedené organizáciami z vlastnej iniciatívy na svoje vlastné potreby) a národné účtovníctvo (účtovníctvo vedené štatistickým úradom o ekonomike celého štátu ako celku). Podrobnosti takéhoto delenia sa líšia podľa autora. Celkovo vzniká takéto delenie: *[[finančné účtovníctvo]] A (=[[základné účtovníctvo]] A, [[externé účtovníctvo]] A) '''*''' : **[[finančné účtovníctvo]] C (=[[základné účtovníctvo]] C, [[externé účtovníctvo]] C) ***[[jednoduché účtovníctvo]] ***[[podvojné účtovníctvo]] [historicky existovalo okrem toho aj [[potrojné účtovníctvo]], ale nepoužíva sa] **[[zachytenie príjmov a výdavkov]] **[[kamerálne účtovníctvo]] ([[kameralistika]]) – môže byť zaradené aj pod "zachytenie príjmov a výdavkov"; je to istá (staršia) forma účtovníctva verejného sektora *[[manažérske účtovníctvo]] A (= [[interné účtovníctvo]] B): **[[manažérske účtovníctvo]] B (= [[interné účtovníctvo]] C): ***[[nákladové účtovníctvo]] (u nás do roku 1953: [[prevádzkové účtovníctvo]]) a [[kalkulácie]] (oboje spolu: [[interné účtovníctvo]] D, [[manažérske účtovníctvo]] C;) ***[[plánovanie]] a [[rozpočtovanie]] **[[manažérske účtovníctvo]] D (prepojenie nákladového účtovníctva a kalkulácií, plánovania a rozpočtovania, ktoré slúži na riadenie a rozpočtovanie; t.j vrátane najmä controllingu) *zvláštne druhy: **[[daňové účtovníctvo]] - ide o upravené finančné účtovníctvo **[[vnútroorganizačné účtovníctvo]] (=[[vnútropodnikové účtovníctvo]]) - v podstate nákladové účtovníctvo vedené formálne v rámci finančného účtovníctva; považuje sa niekedy za úplné synonymum nákladového účtovníctva (či manažérskeho účtovníctva B) ** [[národné účtovníctvo]] Poznámky: * (*) Finančné účtovníctvo A sa z iného hľadiska delí na: ** vlastné [[finančné účtovníctvo]] B (=[[základné účtovníctvo]] B, [[interné účtovníctvo]] A) a ** účtovné (u)závierky (=[[externé účtovníctvo]] B) * Dvojica termínov [[interné účtovníctvo]] / [[externé účtovníctvo]] sa (ako vidno v prehľade) používa buď na odlíšenie finančného účtovníctva od nákladového či manažérskeho účtovníctva, alebo na odlíšenie bežného (finančného) účtovania od (finančných) účtovných výkazov. *Finančné účtovníctvo A a manažérske účtovníctvo A sa niekedy spolu označujú ako (podnikové) [[počtovníctvo]]. <ref> Slovo počtovníctvo je kalk z nemeckého ''Rechnungswesen''. U nás sa tento pojem používal v polovici 20. storočia; v právnych predpisoch sa používal do 50. rokov 20. storočia, v súčasných slovenských právnych predpisoch sa nepoužíva a toto zoskupenie podnikových činností v nich dnes nemá špeciálne označenie. V nemecky hovoriacich krajinách sa pojem počtovníctvo naďalej často používa a v širšom zmysle zahŕňa aj národné účtovníctvo. Slovo Rechnungswesen sa často nepresne prekladá ako „výkazníctvo“ (výkazníctvu správne zodpovedá nemecký výraz Rechnungslegung a anglický financial reporting).</ref> === Delenie podľa typu účtujúceho === Účtovníctvo: *[[účtovníctvo podnikateľov]] (=[[účtovníctvo podnikov]], [[podnikové účtovníctvo]]) *[[účtovníctvo verejnej správy]] (=[[účtovníctvo verejného sektora]], [[verejné účtovníctvo]],[[štátne účtovníctvo]], (spravidla:) [[rozpočtové účtovníctvo]]) *účtovníctvo iných subjektov (napr. občianskych združení s právnou subjektivitou, cirkví, Sociálnej poisťovne a pod.) *zvláštny druh: [[národné účtovníctvo]] ==Charakteristika == Účtovníctvo je: *z praktického hľadiska jednak nástrojom zaznamenávania skutočností a jednak nástrojom riadenia a zdrojom informácií pre rozhodovanie *z teoretického hľadiska ekonomickou disciplínou, ktorá opisuje skutočnosti, ktoré sú predmetom praktického účtovníctva, hodnotí ich a analyzuje, s cieľom ďalšieho zdokonalenia praktického účtovníctva Encyklopédia ''Slovník obchodně-technický, účetní a daňový'' (5-dielov, 1936 - 1940) výstižne píše<ref>citované podľa Šlosár, R.: Dejiny účtovníctva na Slovensku, 2008</ref>: ''Účtovníctvo môže byť: :''a) jednoduchým pisárčením, pokiaľ ide o zapisovanie položiek v časovom poradí i podľa druhu majetkových hodnôt na ľavú alebo pravú stranu účtu a je to tak často i dnes, keď vedúci učtárne na účtovný doklad predpíše, ako a kde sa ma položka zapísať;'' :''b) umením, pokiaľ ide o účelnú voľbu sústavy účtov a spôsobu účtovania a jeho zdokonaľovania, účtovnú uzávierku, oceňovanie, bilancovanie podľa daňových a obchodných zákonov;'' :''c) vedou, pokiaľ sa skúmajú príčiny a účinky účtovných zápisov z rôznych hľadísk, 1. j. právneho, národohospodárskeho, daňového, matematického a iného, a účelnosti nielen celku, ale aj jednotlivých zložiek, ktorými sú účty.'' Pokiaľ ide o konkrétne podrobnosti o fungovaní účtovníctva, pozri najmä články [[finančné účtovníctvo]], [[manažérske účtovníctvo]] a [[národné účtovníctvo]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Accounting}} == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == *Šlosárová, A.: ''Účtovníctvo'', 2011 *Šlosár, R.: ''Dejiny účtovníctva na Slovensku'', 2008 *Takács, Z.: ''Podvojné účtovníctvo podnikateľov'', 1998 *Synek, M., Kislingerová, E.: ''Podniková ekonomika'', 2010 [http://books.google.sk/books?id=IZwGKxZd_1MC&dq=po%C4%8Detnictv%C3%AD&hl=sk&source=gbs_navlinks_s] *Synek, M.: ''Manažerská ekonomika'', 2007 [http://books.google.sk/books?id=qGIHLpxFJlgC&pg=PA81&dq=%22provozn%C3%AD+%C3%BA%C4%8Detnictv%C3%AD%22&hl=sk&sa=X&ei=_Yb7UIGFDsqJtAbgj4GACQ&ved=0CE8Q6AEwBjgK#v=onepage&q=%22provozn%C3%AD%20%C3%BA%C4%8Detnictv%C3%AD%22&f=false] *Vávrová, Ľ (vedúci projektu): ''Manažérske účtovníctvo'', 2003-2004 [http://www.crs.sk/storage/manazerske-uctovnictvo.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121224071351/http://www.crs.sk/storage/manazerske-uctovnictvo.pdf |date=2012-12-24 }} *Cvečková, M.: ''Vnútropodnikové úctovníctvo - podstata, význam, predpoklady a spôsoby jeho vedenia'' [http://www.partneraudit.sk/down/vpn.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141221224104/http://www.partneraudit.sk/down/vpn.pdf |date=2014-12-21 }} *Ovečková, O. et al.: ''[[Slovník obchodného práva]]'', 1994 *Wöhe, G.: ''Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre'', 1981 *Wöhe, G.: ''Úvod do podnikového hospodářství'', 2007 [http://books.google.sk/books?id=Ho_vzw_M-5QC&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false] (preklad z nemeckého Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre) *Lechner K. et al.: ''Einführung in die Allgemeine Betriebswirtschaftslehre'', 1994 *''Zákon o účtovníctve'' (stav 1.1.2013) [http://www.szk.sk/legislativa/zakon-o-uctovnictve/] * {{Citácia knihy | priezvisko = Echaudemaison | meno = Claude-Daniele | spoluautori = et al. | titul = Slovník ekonomie a sociálních věd | vydanie = 1 | vydavateľ = EWA | miesto = Praha | rok = 1995 | isbn = 80-85764-13-X | počet strán = 419 | jazyk = po česky | strany = }} *[https://web.archive.org/web/20220726133029/http://www.shast.yw.sk/subory/download/zakladne_pojmy_vztahy.doc Základné pojmy a vzťahy] *[http://web.tuke.sk/lf-kmlp/Ucitelia/Tobisova%20Alica/Uctovnictvo%20a%20financie/Prednaska%20c.1.doc Prednáška č. 1 Úvod do účtovníctva]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[http://www.csun.edu/~hcbus003/ACCT230_Ch1.ppt Kellman, K.: Cornerstones of Managerial Accounting – Chapter 1] *[http://is.muni.cz/th/134618/esf_b/Bc_prace.pdf Lanča, J.: Finanční účetnictví a manažerské účetnictví jako informační zdroje, 2010] [[Kategória:Účtovníctvo| ]] 5abe1u2vkmw8f8434ws1jl839kwxc9l Penta Bank 0 104481 8381316 8380958 2026-10-08T08:16:36Z MonikaKubasakova 243646 pridaná medzera 8381316 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.129544|17.10607|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Penta Bank | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = [[bankovníctvo]] | Založená = 9. august 1995 | Zakladateľ = | Sídlo = Einsteinova 25, 851 01 Bratislava | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko | Vedenie = Petr Řehák, Ph.D., MBA (generálny riaditeľ a predseda predstavenstva) | Územný rozsah = Slovensko, Česko (od augusta 2009)<ref name=privatbanka2009>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.privatbanka.sk | titul = Privatbanka 2009 | url = http://www.privatbanka.sk/?com=documents&id=820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.4.2011 | vydavateľ = Privatbanka | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} </ref> | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = {{rast}}11 252 000 € <small>(2025)</small><ref name="fin25">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Penta Bank, a. s. (Historický názov: Privatbanka, a.s.)| url = https://finstat.sk/31634419| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-17| jazyk =}}</ref> | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = Penta | Počet zamestnancov =209 <small>(2024)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa 2024 | url = https://privatbanka.com/backend/web/uploads/pdf/vyrocne/priv-25075vyrocnasprava2024pdf.pdf | vydavateľ = Privatbanka, a. s. | rok = 2024 | jazyk = sk }}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = Privatfin, s. r. o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa 2025 | url = https://www.pentabank.cz/getContentAsset/f68a8d1d-3e91-4253-a396-9d7c262b0648/a83a03f5-77ee-4840-9ad0-ce2eaeca58af/PRIV-26013_Vyrocna_sprava_2025.pdf?language=cs | vydavateľ = Privatbanka, a. s. | strany = 55 | jazyk = sk }}</ref> | Vlastník = [[Penta Investments Limited]] (99,40 %; 2026)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priebežná účtovná závierka k 30. júnu 2026 | vydavateľ = Penta Bank, a. s. | url = https://www.pentabank.sk/getContentAsset/66785bf4-3203-472e-bd11-b5ca1d66e8da/a83a03f5-77ee-4840-9ad0-ce2eaeca58af/Poznamky_IFRS_20260630_Priebezna_FINAL.pdf?language=sk&v=22d3b1443ce943558868585d10cbfe6a | strany = 10 | dátum prístupu = 2026-09-22 }}</ref> | Slogan spoločnosti =„Success. Together.“ | Domáca stránka = [http://www.pentabank.sk www.pentabank.sk] | Zánik = | Poznámka ='''Kód banky''': 8120{{break}}'''Označenie banky''': BASL{{break}}'''SWIFT (BIC) kód''': BSLOSK22 |IČO=31 634 419|Obrázok=Penta Bank logo.svg|Aktíva={{rast}}1 034 155 000 € <small>(2025)</small><ref name="fin25"/>}} [[Súbor:Digital Park 13.jpg|náhľad|Sídlo na Einsteinovej v Bratislave]] '''Penta Bank, a. s.''' je slovenská [[banka]] so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá pôsobí na Slovensku a prostredníctvom pobočky aj v [[Česko|Česku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodní věstník - Portál veřejné správy | url = https://ov.gov.cz/zapis/24957129 | vydavateľ = ov.gov.cz | dátum prístupu = 2026-09-22}}</ref> Vznikla v roku 1995 pod obchodným menom Banka Slovakia, a. s., od roku 2005 pôsobila ako Privatbanka, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bankovníctvo – Národná banka Slovenska | url = https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/vyroky-pravoplatnych-rozhodnuti/archiv-rozhodnuti/bankovnictvo/ | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = sk}}</ref> Dňa 18. mája 2026 zmenila obchodné meno na Penta Bank, a. s. Je súčasťou investičnej skupiny [[Penta Investments]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pátý šampion Penty? Naši banku chceme rozvinout na nový level, říká Dospiva | url = https://forbes.cz/paty-sampion-penty-nasi-banku-chceme-rozvinout-na-novy-level-rika-dospiva/ | dátum vydania = 2026-05-18 | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = cs | meno = Michal | priezvisko = Bernáth}}</ref> Zameriava sa najmä na privátne a firemné bankovníctvo, správu finančného majetku a investičné služby.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko-slovenská banka mění jméno i identitu. Investiční skupina s ní plánuje expandovat | url = https://www.e15.cz/finexpert/banky-a-ucty/cesko-slovenska-banka-meni-jmeno-i-identitu-investicni-skupina-s-ni-planuje-expandovat-1432889 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2026-05-18 | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> == História == === Banka Slovakia === Banka vznikla v roku 1995 pod obchodným menom Banka Slovakia, a. s. so sídlom v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Zakladateľskú zmluvu podpísali zástupcovia [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]], Slovenskej poisťovne a Slovenskej sporiteľne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Banka Slovakia zmenila meno kvôli novej obchodnej stratégii | url = http://banky.sk/banka-slovakia-zmenila-meno-kvoli-novej-obchodnej-strategii/ | vydavateľ = BANKY.sk | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = sk}}</ref> [[Národná banka Slovenska]] jej v roku 1995 udelila povolenie pôsobiť ako banka. Ďalším akcionárom sa stalo mesto Banská Bystrica. Obchodnú činnosť začala v roku 1996. Pôvodne pôsobila ako univerzálna banka zameraná na retailové a korporátne bankovníctvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Babincová | meno = Soňa | titul = Biatec | url = https://www.nbs.sk/_img/documents/_publik_nbs_fsr/biatec/rok1996/biatec_6_1996.pdf | dátum vydania = 1996-06-01 | dátum prístupu = 2026-09-22 | vydavateľ = Národna banka Slovenska}}</ref> V roku 2003 získala rakúska Meinl Bank AG väčšinový podiel v Banke Slovakia, keď od [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]] odkúpila 60,07 % jej akcií.<ref name=":3" /> Vstup nového akcionára sprevádzala zmena strategického zamerania banky na špecializované bankové služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Privatbanke sa vlani darilo, jej úrokové výnosy výrazne stúpli | url = https://sita.sk/vofinanciach/privatbanke-sa-vlani-darilo-jej-urokove-vynosy-vyrazne-stupli/ | dátum vydania = 2024-04-10 | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = sk | meno = Lucia | priezvisko = Kvasnicová}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predaj Banky Slovakia sa uzatvoril, Meinl Bank doplatila zvyšných 252 mil. | url = https://openiazoch.zoznam.sk/cl/11744/Predaj-Banky-Slovakia-sa-uzatvoril-Meinl-Bank-doplatila-zvysnych-mil-Sk | dátum vydania = 2003-07-01 | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> === Privatbanka === V roku 2005 banka presunula sídlo z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] do Bratislavy a 1. novembra zmenila obchodné meno na Privatbanka, a. s. Zmena názvu súvisela s jej orientáciou na privátne bankovníctvo. Podľa časopisu [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] Biatec sa Privatbanka stala prvou špecializovanou bankovou inštitúciou na Slovensku orientovanou prednostne na privátne bankovníctvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lengyelová | meno = Veronika | titul = BIATEC – Banka Slovakia sa zmenila na Privatbanku | url = https://www.nbs.sk/_img/documents/_publik_nbs_fsr/biatec/rok2006/biatec_1_2006.pdf | dátum vydania = 2006-01-01 | dátum prístupu = 2026-09-22 | vydavateľ = Národná banka Slovenska}}</ref> V roku 2007 získala Privatbanku od rakúskej Meinl Bank investičná skupina Penta. Transakcii predchádzal súhlas Národnej banky Slovenska a [[Protimonopolný úrad Slovenskej republiky|Protimonopolného úradu SR.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Austrian Bank Sells Stake in Private Bank Subsidiary | url = https://www.wealthbriefing.com/html/article.php/austrian-bank-sells-stake-in-private-bank-subsidiary | vydavateľ = www.wealthbriefing.com | dátum prístupu = 2026-09-22 | priezvisko = Owen | meno = Chris}}</ref> K 31. decembru 2008 vlastnila spoločnosť [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta Investments Limited]] 100 % základného imania a hlasovacích práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa 2008 | url = https://www.pentabank.sk/getContentAsset/8fe05265-aadd-4981-8668-614b66bd3fcc/a83a03f5-77ee-4840-9ad0-ce2eaeca58af/dx_FwHV_CLA-TTQsrOFiNl-HmvfRz5d9.pdf?language=sk | vydavateľ = www.pentabank.sk | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = sk}}</ref> V roku 2009 začala Privatbanka pôsobiť aj v Česku, kde poskytovala cezhraničné bankové služby bez zriadenia pobočky.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová banka v Česku: Penta otevírá Privatbanku | url = https://byznys.hn.cz/c1-37896960-penta-v-cesku-otevira-privatbanku | vydavateľ = Hospodářské noviny (HN.cz) | dátum vydania = 2009-07-25 | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = cs | meno = Zuzana | priezvisko = Kubátová}}</ref> V roku 2017 získala povolenie na činnosť pobočky v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZPRÁVA O VÝVOJI FINANČNÍHO TRHU V ROCE 2017 | url = https://mf.gov.cz/assets/cs/media/Zprava_2017_Zprava-o-vyvoji-financniho-trhu_v03.pdf | dátum vydania = 2018-06-01 | dátum prístupu = 2026-09-22 | vydavateľ = Ministerstvo financí}}</ref> a v januári 2018 bola pobočka zapísaná do českého obchodného registra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Penta Bank, a. s., pobočka Česká republika - IČO 06718159 - Obchodní rejstřík na Podnikatel.cz | url = https://www.podnikatel.cz/rejstrik/penta-bank-a-s-pobocka-ceska-republika-06718159/ | vydavateľ = Podnikatel.cz | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = cs}}</ref> Od 1. novembra 2025 je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva banky Petr Řehák.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správa 2025 | url = https://www.pentabank.cz/getContentAsset/f68a8d1d-3e91-4253-a396-9d7c262b0648/a83a03f5-77ee-4840-9ad0-ce2eaeca58af/PRIV-26013_Vyrocna_sprava_2025.pdf?language=cs&v=1f5b67435ded48e89001365133973b30 | dátum prístupu = 2026-09-22 | vydavateľ = Privatbanka, a. s. | strany = 60 – 62}}</ref> Vo funkcii nahradil Ľuboša Ševčíka, ktorý banku viedol od roku 2007.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Privatbanka od Penty s novým šéfem. Řehák má za úkol rozšíření produktů i sítě | url = https://forbes.cz/privatbanka-od-penty-s-novym-sefem-rehak-ma-za-ukol-rozsireni-produktu-i-site/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-09-22 | jazyk = cs | meno = Michal | priezvisko = Bernáth}}</ref> === Penta Bank === Dňa 18. mája 2026 zmenila Privatbanka obchodné meno na Penta Bank, a. s.<ref name=":1" /> Zmena názvu súvisela so strategickou transformáciou a s rozšírením zamerania banky nad rámec privátneho bankovníctva na širší okruh individuálnych, firemných a municipálnych klientov.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa| meno = Filip| autor =| odkaz na autora =| titul = Na Slovensko prichádza Penta Bank. Nahradí inú banku na trhu| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum =| url = https://zive.aktuality.sk/clanok/2jsQ6fy/na-slovensko-prichadza-penta-bank-nahradi-inu-banku-na-trhu/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2026-05-20| dátum prístupu = 2026-06-17}}</ref> == Činnosť == Penta Bank poskytuje bankové a investičné služby individuálnym klientom, firmám, podnikateľom, municipalitám a inštitucionálnym klientom.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Privatbanka mění název a má velké plány. Penta ukázala, co chystá | url = https://www.penize.cz/osobni-ucty/487482-penta-bank-byvala-privatbanka-ma-velke-plany-co-chysta | vydavateľ = Peníze.cz | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = cs | priezvisko = Kučera | meno = Petr}}</ref> V oblasti individuálneho bankovníctva sa zameriava na každodenné bankovníctvo, správu finančného majetku a privátne bankovníctvo.<ref name=":7" /><ref name=":5" /> V rámci investičných služieb sprostredkúva investície do korporátnych [[Dlhopis (cenný papier)|dlhopisov]] a investičných fondov a ponúka obchodovanie s cennými papiermi a správu portfólia.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa portfólia {{!}} Penta Bank | url = https://www.pentabank.sk/sprava-portfolia | vydavateľ = www.pentabank.sk | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = sk}}</ref> Pre firemných a inštitucionálnych klientov poskytuje bankové a investičné služby a financovanie.<ref name=":5" /><ref name=":7" /> == Hospodárske výsledky == V roku 2025 banka dosiahla čistý zisk 11,3 milióna eur a jej bilančná suma k 31. decembru 2025 predstavovala 1,034 miliardy eur. Objem majetku klientov v správe banky dosiahol v roku 2025 hodnotu 2,44 miliardy eur.<ref name=":6" /> == Ocenenia == V roku 2024 získala Privatbanka titul TREND Banka roka 2024 v rámci výročných cien TREND TOP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročné ceny TREND TOP 2024 získali Artur Gevorkyan, Sladovňa Michalovce, Idona či Privatbanka | url = https://www.trend.sk/biznis/vyrocne-ceny-trend-top-2024-ziskali-artur-gevorkyan-sladovna-michalovce-idona-privatbanka | vydavateľ = TREND | dátum vydania = 2024-11-20 | dátum prístupu = 2026-10-07 | priezvisko = Scherhaufer | meno = Peter}}</ref> ==Referencie== {{reflist}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.pentabank.sk Oficiálna stránka banky] * [https://www.facebook.com/pentabankslovensko/ Penta Bank Slovensko] na [[Facebook|Facebooku]] * [https://www.instagram.com/pentabank_slovensko/ Penta Bank Slovensko] na [[Instagram|Instagrame]] * [https://www.linkedin.com/company/penta-bank-slovensko/home/ Penta Bank Slovensko] na [[LinkedIn]] [[Kategória:Podniky založené v 1995]] [[Kategória:Banky na Slovensku]] [[Kategória:Banky v Česku]] [[Kategória:Bankovníctvo]] gbsifyjp2ue6b2cxzun45yctk68qc82 Škoda 1000 MB 0 108449 8381276 8340757 2026-10-08T04:18:25Z ~2026-52626-20 306818 /* História */ 8381276 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 1000MB(G)/1100MB | obrazok = Škoda1100MBdeLuxebyAlofok2.JPG | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1964{{--}}1969 | krajina_povodu = ČSSR | predchodca = [[Škoda 440 Spartak]] | nasledovnik = [[Škoda 100]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = {{cm3|988}}, 30,9&nbsp;kW (do 1966) {{cm3|988}}, 35,3&nbsp;kW (od 1966) {{cm3|988}}, 38,2&nbsp;kW (do 1968) {{cm3|1107}}, 38,2&nbsp;kW (od 1968) | maximalka = {{km|120|m}}/h | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1390|m}} | sirka = {{mm|1620|m}} | dlzka = {{mm|4170|m}} | hmotnost = {{kg|755}} (de Luxe {{kg|777}}) | kapacita_nadrze = 32l }} {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 1000MBX/1100MBX | obrazok = Skoda1000MBX.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1966{{--}}1969 | krajina_povodu = ČSSR | predchodca = [[Škoda Felicia (veterán)]] | nasledovnik = [[Škoda 110 R Coupé]] | typ_karoserie = tudor | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = {{cm3|988}}, 38,2&nbsp;kW (do 1968) {{cm3|1107}}, 38,2&nbsp;kW (od 1968) | maximalka = {{km|130|m}}/h | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1390|m}} | sirka = {{mm|1620|m}} | dlzka = {{mm|4170|m}} }} '''Škoda 1000 MB''' (typ 990, od roku 1966 typ 721) je [[osobný automobil]] [[nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]] vyrábaný v Československu v podniku [[Škoda Auto|Automobilove Závody Mladá Boleslav n. p.]] v rokoch 1964{{--}}1969. (MB znamená Mladá Boleslav) == História == V 50. rokoch 20. storočia dostala automobilka Škoda (vystupujúca pod obchodným názvom Automobilové Závody Národní Podnik) za úlohu "postaviť národ na kolesá". Znamenalo to okrem iného zvýšiť produkciu automobilov a znížiť ich výrobné náklady. V roku 1955 vtedajšie ministerstvo všeobecného strojárstva stanovilo predpoklady pre nový automobil. Malo ísť o minimálne štvormiestny automobil s pohotovostnou hmotnosťou približne {{kg|700}} a spotrebou paliva od 6 do 7 litrov / {{km|100|m}}. Šéfkonštruktérom nového vozidla sa stal Jozef Velebný, rodák z Pukanca pri Leviciach. Konštrukčné oddelenie automobilky malo v zásade možnosť minimalizovať rozmery vozidla, alebo pri štandardných rozmeroch automobil maximálne odľahčiť. Automobilka si zvolila druhé riešenie. Daňou bolo iba štvormiestne obsadenie, ktoré sa zmenilo na 5.miestne až po roku [[1968]] dodatočným spevňovaním karosérie a podvozku. Na pohon vozidla bolo nutné zvoliť [[Usporiadanie automobilu|usporiadanie pohonu]]. Po niekoľkých prototypových skúškach sa ukázalo, že v Škodovke zaužívaná [[klasická koncepcia (pohon)|klasická koncepcia]], s ktorou mali veľké skúsenosti, je nevhodná, pretože neúmerne zvyšuje hmotnosť, a teda i cenu vozidla. Rozhodovanie medzi [[Predný náhon|predným náhonom]] a [[Zadný náhon|zadným náhonom]] ukončilo nariadenie, že automobilka na výrobu vozidla nesmie žiadne diely dovážať, všetky sa musia vyrobiť v Československu. Na konštrukciu prednej hnanej nápravy boli potrebné kĺbové hriadele, ktoré v AZNP nedokázal nikto vyrobiť, teda bolo nutné zakúpiť licenciu, dovážať ich, alebo podstúpiť náročný a nákladný vývoj. Víťaznou koncepciou sa preto stal [[zadný náhon]], ktorý bol v tej dobe ešte rozšírený medzi západnými automobilkami v segmente malých automobilov. Nevýhodou zvolenej koncepcie bolo vzdanie sa šancí na produkciu karosérií typu pick-up a combi. Škoda to vyriešila pokračovaním výroby zastaraných modelov [[Škoda Octavia|Octavia kombi]] a [[Škoda 1202|1202]] Na pohon automobilu sa v prototypoch skúšali dva rôzne motory OHV: * '''typy 976 a 978''' mali kvapalinou chladený radový štvorvalcový motor umiestnený vpredu s objemom {{cm3|988}} (vŕtanie x zdvih: 68 x {{mm|68|m}}) s výkonom 38 kW * '''typ 977/1''' mal vzduchom chladený štvorvalec typu boxer umiestnený vzadu s objemom {{cm3|1035}} a výkonom 32 kW Vzduchom chladený agregát sa vyznačoval vysokou hlučnosťou a nízkym výkonom, preto bol do finálneho automobilu prepracovaný pôvodný vodou chladený agregát. Chladenie vodou mierne znížilo jeho hlučnosť, dobiehal to však hlučný ventilátor chladiča. Pri previerkách sa však ukázalo, že používaná technológia výroby dielov motora je nevyhovujúca z časového hľadiska, preto sa pri výrobe uchýlili k možnosti tlakového liatia hliníkových dielov. V svojej dobe bol na európskom kontinente spôsob výroby hliníkového bloku motora Škoda 1000MB technologickou novinkou. Nultá séria automobilov v roku [[1962]] v rámci testovania najazdila milióny kilometrov (??{{bez citácie}}) azerbajdžanskou púšťou, zamrznutými moskovskými ulicami a východonemeckými diaľnicami, aby sa preverila jej trvácnosť. Nebolo preto žiadnym prekvapením, že po oficiálnom uvedení Škody 1000MB v roku [[1964]] na trh sa stalo medzinárodne uznávaným modelom. Niektoré české testy tvrdili{{bez citácie}}, že automobil je jeden z najlepších automobilov v objemovej triede jedného litra. Pád však spôsobil model [[Renault 16]] z roku [[1965]], modernej koncepcie [[predný náhon|predného pohonu]] a karosérie [[hatchback]]. To spôsobilo odliv zákazníkov od zadného náhonu, čím bola Škoda 1000 MB z roka na rok zastaraná a jej ďalšie modernizácie boli len slepou vývojovou vetvou. == Karoséria == Škoda 1000 MB mala celokovovú uzavretú štvordverovú samonosnú karosériu typu sedan, čo bolo dané požiadavkou ministerstva priemyslu, ktoré požadovalo lacný automobil, ktorý postaví národ na kolesá. Vsadenie akéhokoľvek podvozkového rámu do karosérie by neprípustne zvýšilo jej hmotnosť, cenu automobilu a zhoršilo prevádzkové náklady. Prednej časti karosérie pri prvých výrobných sériach dominoval chrómovaný oblúk, v ktorého strede sa nachádzalo veko úložného priestoru na rezervu, nad ním sa nachádzala kapota na hlavný batožinový priestor. Po facelifte chromovaná lišta zmizla a bola nahradená tenkou plastovou lištou prechádzajúcou po celej šírke prednej masky. Táto lišta niesla nápis ŠKODA a na jej koncoch boli umiestnené smerovky. Zadnej časti dominovali zvislo posadené koncové svetlá a oblá kapota motorového priestoru, ktorá končila iba niekoľko centimetrov nad náraznikom. Od nárazníka ju oddeľovala vetracia mriežka, kam sa umiestňovala štátna poznávacia značka. Za zadnými dverami boli umiestnené otvory na nasávanie vzduchu do chladiča motora. Staršie modely mali tzv. žiabre – oble tvarované. Po facelifte boli nahradené hranatejšími otvormi. Pri facelifte rovnako zmizol tenký C-stĺpik s veľkým vykrojením na zadné sklo a bol nahradený masívnejším stĺpikom a menším oknom, nie nepodobným tomu na modeli [[Škoda 100]]. == Podvozok == Podvozok pre tento automobil bol vyvinutý od základu nanovo. Predná náprava bola pozbavená akýchkoľvek listových pružín a využila sa lichobežníková náprava s nezávisle zavesenými kolesami s teleskopickými tlmičmi a vinutými pružinami. Riadenie bolo maticou a skrutkou. Táto náprava sa využívala v osobných automobiloch prakticky bezo zmien až do roku 1981 po model [[Škoda Garde|Garde]], kde jedinými zmenami bolo rozšírenie rozchodu nápravy, zavedenie hrebeňového riadenia a použitie 4-piestových kotúčov. Zadná náprava bola rovnako, ako predná, kvôli dovtedy nikdy nepoužitej koncepcii zadného náhonu, vyvinutá úplne od základu. Išlo o hnanú nápravu s kyvnými hnacími polosami ukotvenými v prevodovke. Opačný koniec ramena bol upevnený na pozdĺžnom ramene, ktoré bolo ukotvené v karosérii. Voľný koniec ramena bol odpružený vinutými pružinami a teleskopickými tlmičmi. Výhodou tejto nápravy bola značná konštrukčna jednoduchosť a malý počet prvkov, pričom náprava mala dve podstatné nevýhody: pri pérovaní zadná náprava menila rozchod, ale takisto aj kolesá menili sklon voči vozovke, čo znižovalo bezpečnosť jazdy, ale takisto pri nevhodnej montáži brzdového bubna mohlo dôjsť k zlomeniu hnacieho hriadeľa nápravy a odpadnutiu kolesa. Táto náprava takisto prežila až do roku 1989 na modeli [[Škoda 120]], kde jedinou modernizáciou bolo rozšírenie polosí. V roku 1981 od tejto nápravy odvodili vlečenú kyvadlovú nápravu, ktorá bola odlišnej koncepcie a jediným spoločným dielom ostalo pozdĺžne rameno. Táto náprava sa prvýkrát objavila v modeli [[Škoda Garde|Garde]]. Škoda 1000MB disponovala jednookruhovými brzdami s bubnovými brzdami na všetkých kolesách. Zadné bubny navyše obsahovali excentre pre pripojenie ručnej brzdy. Tento brzdový systém nebol z dnešného pohľadu bezpečný, pretože zlyhanie ktoréhokoľvek prvku brzdovej sústavy malo za dôsledok zlyhanie celého brzdového systému. Preto bol u modelu [[Škoda 100]] nahradený bezpečnejším dvojokruhovým systémom. == Motor == [[File:13-04-05-Skoda Museum Mladá Boleslav by RalfR-007.jpg|thumb]] [[File:13-04-05-Skoda Museum Mladá Boleslav by RalfR-195.jpg|thumb]] [[File:13-04-05-Skoda Museum Mladá Boleslav by RalfR-198.jpg|thumb]] Všetky modifikácie vozidla Škoda 1000/1100 boli poháňané za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uloženým radovým [[zážihový motor|zážihovým]] vodou chladeným [[motor]]om. O prípravu zmesi sa staral jeden, alebo dva jednostupňové spádové [[karburátor]]y [[Jikov]]. Tieto karburátory mali sériovo montovaný automatický sytič riadený teplým vzduchom od výfukového potrubia, ktorý vykazoval značnú poruchovosť. == Motor 1000 MB == Tento motor je základom celého výrobneho radu motorov. Jeho blok vznikol tlakovým odlievaním hliníka a vo svojej dobe bol priekopníckym činom. Od bloku tohto motora boli odvádzané prakticky všetky motory vyrobené v automobilke Škoda až do roku 2001, keď bol naposledy využitý v motore 1.4 8V OHV v modeloch [[Škoda Fabia|Fabia]] a [[Škoda Octavia|Octavia]]. O prípravu zmesi tohto motora sa staral jeden spádový karburátor Jikov 32BST. Technické parametre: * [[Zdvihový objem]] motora: {{cm3|988}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 8,3 * Čistý výkon: 30,9 kW pri 4 750 /min * Točivý moment: 68,5 Nm pri 3 000 /min V roku 1966 bol motor modernizovaný, čím sa jeho parametre nasledovne zmenili: * Čistý výkon: 35,3 kW pri 4 750 /min * Točivý moment: 73,5 Nm pri 3 000 /min == Motor 1000 MBG == Ide o pôvodný motor so zdvihovým objemom jedneho litra. Zvýšenie výkonu sa dosiahlo osadením dvojice karburátorov. Použitie dvojice karburátorov bolo nevyhnutné z dôvodu absencie dvojkomorového karburátora vo výrobnom programe spoločnosti Jikov. * Zdvihový objem motora: {{cm3|988}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 9 * Čistý výkon: 38,24 kW pri 4 800 /min * Točivý moment: 75,5 Nm pri 3 000 /min == Motor 1100 MB == Tento motor vznikol použitím piestov a vložiek so zväčšením vŕtaním, čim sa dosiahlo zvýšenie výkonu. Rovnako, ako pri predošlom bol použitý jeden spádový karburátor. * Zdvihový objem motora: {{cm3|1107}} * Vŕtanie / zdvih: 72/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 8,8 * Čistý výkon: 38,24 kW pri 5 000 /min * Točivý moment: 81,4 Nm pri 3 000 /min == Škoda 1000 MBX/1100 MBX == V období od faceliftovania modelu Škoda 1000 MB v roku 1966 sa v závodoch v Kvasinách rozbehla výroba modelu 1000MBX. Model '''MBX''' bol na rozdiel od vyššie opísaného sedanu tudorom. Nemal šikmo skosenú zadnú časť karosérie, ako neskorší model [[Škoda 110 R Coupé]], ale namiesto toho disponoval zadným sťahovacím oknom, u ktorého bolo zaujimavé, že sa sťahoval súčasne s B-stĺpikom. Tento stĺpik však nebol skutočný, auto žiadnym B-stĺpikom nedisponovalo. To spôsobovalo nízku tuhosť karosérie. Zvyšné súčasti karosérie boli zhodné so sedanom rovnakého roku výroby. Keďže malo ísť o najluxusnejší model vo výrobnej línii vozidiel Škoda, bol osadený interiérom na úrovni de Luxe a inštaloval sa doňho vždy najsilnejší dostupný motor, čo v rokoch 1966{{--}}1968 znamenalo motor Škoda 1000MBG s dvojicou spádových karburátorov. V roku 1968 sa objavil na trhu motor o zdvihovom objeme {{cm3|1107}}, ktorým bol pôvodny dvojkarburátorovy motor nahradený, čím sa súčasne tudor premenoval na Škodu 1100MBX. Na tomto motore však už neboli osadené 2 karburátory. Pri výrobe tohto modelu sa neosvedčila konštrukcia karosérie bez B-stĺpika, preto sa neskôr prešlo ku koncepcii s B-stĺpikom a skosenou zadnou časťou. Po ukončení výroby modelu MBX bol okamžite vo výrobe nahradený modelom 110 R. Aj vďaka krátkemu obdobiu, počas ktorého sa vyrábal, bolo z neho celkovo vyrobených len 2517 kusov, ktoré sú dnes predmetom zberateľského záujmu. Nízka tuhosť karosérie spôsobila, že sa ich zachovalo len veľmi málo. == Prototypy == [[Súbor:Skoda 1000MB hajaja.jpg|right|thumb|Škoda 1000 MB Combi]] V priebehu výroby automobilu Škoda 1000 MB zostávala v produkcii aj Škoda Octavia, pretože 1000MB neexistovala vo variante Combi. Konštrukčné oddelenie AZNP sa pokúsilo vytvoriť variant automobilu 1000MB Combi, v továrenskom slangu nazývaný hajaja. K úprave Combi dospeli sklopením motora do vodorovnej polohy z pôvodneho sklonu 30°. Automobil mal teda motor umiestnený za zadnou nápravou, ale vďaka veľkému zadnému previsu dosahoval kufor slušné rozmery. Dôvodom neuvedenia tohto prototypu do sériovej úpravy boli veľké problémy s mazaním a chladením motora, keďže olejová vaňa slúžiaca na chladenie a uskladňovanie oleja bola naklonená nabok a pod podlahou kufra nezostalo miesto na chladič. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Škoda Auto}} [[Kategória:Automobily Škoda|1000 MB/1100 MB]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] [[Kategória:Veterány]] q660rp52f3yjujyct2qbxbsr4vy7yhm 8381278 8381276 2026-10-08T04:26:46Z ~2026-52626-20 306818 /* Podvozok */ 8381278 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 1000MB(G)/1100MB | obrazok = Škoda1100MBdeLuxebyAlofok2.JPG | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1964{{--}}1969 | krajina_povodu = ČSSR | predchodca = [[Škoda 440 Spartak]] | nasledovnik = [[Škoda 100]] | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = {{cm3|988}}, 30,9&nbsp;kW (do 1966) {{cm3|988}}, 35,3&nbsp;kW (od 1966) {{cm3|988}}, 38,2&nbsp;kW (do 1968) {{cm3|1107}}, 38,2&nbsp;kW (od 1968) | maximalka = {{km|120|m}}/h | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1390|m}} | sirka = {{mm|1620|m}} | dlzka = {{mm|4170|m}} | hmotnost = {{kg|755}} (de Luxe {{kg|777}}) | kapacita_nadrze = 32l }} {{Infobox Automobil | nazov = Škoda 1000MBX/1100MBX | obrazok = Skoda1000MBX.jpg | vyrobca = [[Škoda Auto|AZNP Mladá Boleslav]] | produkcia = 1966{{--}}1969 | krajina_povodu = ČSSR | predchodca = [[Škoda Felicia (veterán)]] | nasledovnik = [[Škoda 110 R Coupé]] | typ_karoserie = tudor | usporiadanie = [[zadný náhon]] | motor = {{cm3|988}}, 38,2&nbsp;kW (do 1968) {{cm3|1107}}, 38,2&nbsp;kW (od 1968) | maximalka = {{km|130|m}}/h | prevodovka = 4-stupňová manuálna | vyska = {{mm|1390|m}} | sirka = {{mm|1620|m}} | dlzka = {{mm|4170|m}} }} '''Škoda 1000 MB''' (typ 990, od roku 1966 typ 721) je [[osobný automobil]] [[nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]] vyrábaný v Československu v podniku [[Škoda Auto|Automobilove Závody Mladá Boleslav n. p.]] v rokoch 1964{{--}}1969. (MB znamená Mladá Boleslav) == História == V 50. rokoch 20. storočia dostala automobilka Škoda (vystupujúca pod obchodným názvom Automobilové Závody Národní Podnik) za úlohu "postaviť národ na kolesá". Znamenalo to okrem iného zvýšiť produkciu automobilov a znížiť ich výrobné náklady. V roku 1955 vtedajšie ministerstvo všeobecného strojárstva stanovilo predpoklady pre nový automobil. Malo ísť o minimálne štvormiestny automobil s pohotovostnou hmotnosťou približne {{kg|700}} a spotrebou paliva od 6 do 7 litrov / {{km|100|m}}. Šéfkonštruktérom nového vozidla sa stal Jozef Velebný, rodák z Pukanca pri Leviciach. Konštrukčné oddelenie automobilky malo v zásade možnosť minimalizovať rozmery vozidla, alebo pri štandardných rozmeroch automobil maximálne odľahčiť. Automobilka si zvolila druhé riešenie. Daňou bolo iba štvormiestne obsadenie, ktoré sa zmenilo na 5.miestne až po roku [[1968]] dodatočným spevňovaním karosérie a podvozku. Na pohon vozidla bolo nutné zvoliť [[Usporiadanie automobilu|usporiadanie pohonu]]. Po niekoľkých prototypových skúškach sa ukázalo, že v Škodovke zaužívaná [[klasická koncepcia (pohon)|klasická koncepcia]], s ktorou mali veľké skúsenosti, je nevhodná, pretože neúmerne zvyšuje hmotnosť, a teda i cenu vozidla. Rozhodovanie medzi [[Predný náhon|predným náhonom]] a [[Zadný náhon|zadným náhonom]] ukončilo nariadenie, že automobilka na výrobu vozidla nesmie žiadne diely dovážať, všetky sa musia vyrobiť v Československu. Na konštrukciu prednej hnanej nápravy boli potrebné kĺbové hriadele, ktoré v AZNP nedokázal nikto vyrobiť, teda bolo nutné zakúpiť licenciu, dovážať ich, alebo podstúpiť náročný a nákladný vývoj. Víťaznou koncepciou sa preto stal [[zadný náhon]], ktorý bol v tej dobe ešte rozšírený medzi západnými automobilkami v segmente malých automobilov. Nevýhodou zvolenej koncepcie bolo vzdanie sa šancí na produkciu karosérií typu pick-up a combi. Škoda to vyriešila pokračovaním výroby zastaraných modelov [[Škoda Octavia|Octavia kombi]] a [[Škoda 1202|1202]] Na pohon automobilu sa v prototypoch skúšali dva rôzne motory OHV: * '''typy 976 a 978''' mali kvapalinou chladený radový štvorvalcový motor umiestnený vpredu s objemom {{cm3|988}} (vŕtanie x zdvih: 68 x {{mm|68|m}}) s výkonom 38 kW * '''typ 977/1''' mal vzduchom chladený štvorvalec typu boxer umiestnený vzadu s objemom {{cm3|1035}} a výkonom 32 kW Vzduchom chladený agregát sa vyznačoval vysokou hlučnosťou a nízkym výkonom, preto bol do finálneho automobilu prepracovaný pôvodný vodou chladený agregát. Chladenie vodou mierne znížilo jeho hlučnosť, dobiehal to však hlučný ventilátor chladiča. Pri previerkách sa však ukázalo, že používaná technológia výroby dielov motora je nevyhovujúca z časového hľadiska, preto sa pri výrobe uchýlili k možnosti tlakového liatia hliníkových dielov. V svojej dobe bol na európskom kontinente spôsob výroby hliníkového bloku motora Škoda 1000MB technologickou novinkou. Nultá séria automobilov v roku [[1962]] v rámci testovania najazdila milióny kilometrov (??{{bez citácie}}) azerbajdžanskou púšťou, zamrznutými moskovskými ulicami a východonemeckými diaľnicami, aby sa preverila jej trvácnosť. Nebolo preto žiadnym prekvapením, že po oficiálnom uvedení Škody 1000MB v roku [[1964]] na trh sa stalo medzinárodne uznávaným modelom. Niektoré české testy tvrdili{{bez citácie}}, že automobil je jeden z najlepších automobilov v objemovej triede jedného litra. Pád však spôsobil model [[Renault 16]] z roku [[1965]], modernej koncepcie [[predný náhon|predného pohonu]] a karosérie [[hatchback]]. To spôsobilo odliv zákazníkov od zadného náhonu, čím bola Škoda 1000 MB z roka na rok zastaraná a jej ďalšie modernizácie boli len slepou vývojovou vetvou. == Karoséria == Škoda 1000 MB mala celokovovú uzavretú štvordverovú samonosnú karosériu typu sedan, čo bolo dané požiadavkou ministerstva priemyslu, ktoré požadovalo lacný automobil, ktorý postaví národ na kolesá. Vsadenie akéhokoľvek podvozkového rámu do karosérie by neprípustne zvýšilo jej hmotnosť, cenu automobilu a zhoršilo prevádzkové náklady. Prednej časti karosérie pri prvých výrobných sériach dominoval chrómovaný oblúk, v ktorého strede sa nachádzalo veko úložného priestoru na rezervu, nad ním sa nachádzala kapota na hlavný batožinový priestor. Po facelifte chromovaná lišta zmizla a bola nahradená tenkou plastovou lištou prechádzajúcou po celej šírke prednej masky. Táto lišta niesla nápis ŠKODA a na jej koncoch boli umiestnené smerovky. Zadnej časti dominovali zvislo posadené koncové svetlá a oblá kapota motorového priestoru, ktorá končila iba niekoľko centimetrov nad náraznikom. Od nárazníka ju oddeľovala vetracia mriežka, kam sa umiestňovala štátna poznávacia značka. Za zadnými dverami boli umiestnené otvory na nasávanie vzduchu do chladiča motora. Staršie modely mali tzv. žiabre – oble tvarované. Po facelifte boli nahradené hranatejšími otvormi. Pri facelifte rovnako zmizol tenký C-stĺpik s veľkým vykrojením na zadné sklo a bol nahradený masívnejším stĺpikom a menším oknom, nie nepodobným tomu na modeli [[Škoda 100]]. == Podvozok == Podvozok pre tento automobil bol vyvinutý od základu nanovo. Predná náprava bola pozbavená akýchkoľvek listových pružín a využila sa lichobežníková náprava s nezávisle zavesenými kolesami s teleskopickými tlmičmi a vinutými pružinami. Riadenie bolo maticou a skrutkou. Táto náprava sa využívala v osobných automobiloch prakticky bezo zmien až do roku 1990 po model [[Škoda 130]], kde jedinými zmenami (od 1984) bolo mierne rozšírenie rozchodu nápravy, zavedenie hrebeňového riadenia a použitie 4-piestových kotúčov (iba niektoré verzie). Zadná náprava bola rovnako, ako predná, kvôli dovtedy nikdy nepoužitej koncepcii zadného náhonu, vyvinutá úplne od základu. Išlo o hnanú nápravu s kyvnými hnacími polosami ukotvenými v prevodovke. Opačný koniec ramena bol upevnený na pozdĺžnom ramene, ktoré bolo ukotvené v karosérii. Voľný koniec ramena bol odpružený vinutými pružinami a teleskopickými tlmičmi. Výhodou tejto nápravy bola značná konštrukčna jednoduchosť a malý počet prvkov, pričom náprava mala dve podstatné nevýhody: pri pérovaní zadná náprava menila rozchod, ale takisto aj kolesá menili sklon voči vozovke, čo znižovalo bezpečnosť jazdy, ale takisto pri nevhodnej montáži brzdového bubna mohlo dôjsť k zlomeniu hnacieho hriadeľa nápravy a odpadnutiu kolesa. Táto náprava takisto prežila až do roku 1989 na modeli [[Škoda 120]], kde jedinou modernizáciou bolo rozšírenie polosí. V roku 1981 od tejto nápravy odvodili vlečenú kyvadlovú nápravu, ktorá bola odlišnej koncepcie a jediným spoločným dielom ostalo pozdĺžne rameno. Táto náprava sa prvýkrát objavila v modeli [[Škoda Garde|Garde]] a trpela na poddimenzovanú konštrukciu. Škoda 1000MB disponovala jednookruhovými brzdami s bubnovými brzdami na všetkých kolesách. Zadné bubny navyše obsahovali excentre pre pripojenie ručnej brzdy. Tento brzdový systém nebol z dnešného pohľadu bezpečný, pretože zlyhanie ktoréhokoľvek prvku brzdovej sústavy malo za dôsledok zlyhanie celého brzdového systému. Preto bol u modelu [[Škoda 100]] nahradený bezpečnejším dvojokruhovým systémom. == Motor == [[File:13-04-05-Skoda Museum Mladá Boleslav by RalfR-007.jpg|thumb]] [[File:13-04-05-Skoda Museum Mladá Boleslav by RalfR-195.jpg|thumb]] [[File:13-04-05-Skoda Museum Mladá Boleslav by RalfR-198.jpg|thumb]] Všetky modifikácie vozidla Škoda 1000/1100 boli poháňané za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uloženým radovým [[zážihový motor|zážihovým]] vodou chladeným [[motor]]om. O prípravu zmesi sa staral jeden, alebo dva jednostupňové spádové [[karburátor]]y [[Jikov]]. Tieto karburátory mali sériovo montovaný automatický sytič riadený teplým vzduchom od výfukového potrubia, ktorý vykazoval značnú poruchovosť. == Motor 1000 MB == Tento motor je základom celého výrobneho radu motorov. Jeho blok vznikol tlakovým odlievaním hliníka a vo svojej dobe bol priekopníckym činom. Od bloku tohto motora boli odvádzané prakticky všetky motory vyrobené v automobilke Škoda až do roku 2001, keď bol naposledy využitý v motore 1.4 8V OHV v modeloch [[Škoda Fabia|Fabia]] a [[Škoda Octavia|Octavia]]. O prípravu zmesi tohto motora sa staral jeden spádový karburátor Jikov 32BST. Technické parametre: * [[Zdvihový objem]] motora: {{cm3|988}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 8,3 * Čistý výkon: 30,9 kW pri 4 750 /min * Točivý moment: 68,5 Nm pri 3 000 /min V roku 1966 bol motor modernizovaný, čím sa jeho parametre nasledovne zmenili: * Čistý výkon: 35,3 kW pri 4 750 /min * Točivý moment: 73,5 Nm pri 3 000 /min == Motor 1000 MBG == Ide o pôvodný motor so zdvihovým objemom jedneho litra. Zvýšenie výkonu sa dosiahlo osadením dvojice karburátorov. Použitie dvojice karburátorov bolo nevyhnutné z dôvodu absencie dvojkomorového karburátora vo výrobnom programe spoločnosti Jikov. * Zdvihový objem motora: {{cm3|988}} * Vŕtanie / zdvih: 68/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 9 * Čistý výkon: 38,24 kW pri 4 800 /min * Točivý moment: 75,5 Nm pri 3 000 /min == Motor 1100 MB == Tento motor vznikol použitím piestov a vložiek so zväčšením vŕtaním, čim sa dosiahlo zvýšenie výkonu. Rovnako, ako pri predošlom bol použitý jeden spádový karburátor. * Zdvihový objem motora: {{cm3|1107}} * Vŕtanie / zdvih: 72/{{mm|68|m}} * Stupeň kompresie: 8,8 * Čistý výkon: 38,24 kW pri 5 000 /min * Točivý moment: 81,4 Nm pri 3 000 /min == Škoda 1000 MBX/1100 MBX == V období od faceliftovania modelu Škoda 1000 MB v roku 1966 sa v závodoch v Kvasinách rozbehla výroba modelu 1000MBX. Model '''MBX''' bol na rozdiel od vyššie opísaného sedanu tudorom. Nemal šikmo skosenú zadnú časť karosérie, ako neskorší model [[Škoda 110 R Coupé]], ale namiesto toho disponoval zadným sťahovacím oknom, u ktorého bolo zaujimavé, že sa sťahoval súčasne s B-stĺpikom. Tento stĺpik však nebol skutočný, auto žiadnym B-stĺpikom nedisponovalo. To spôsobovalo nízku tuhosť karosérie. Zvyšné súčasti karosérie boli zhodné so sedanom rovnakého roku výroby. Keďže malo ísť o najluxusnejší model vo výrobnej línii vozidiel Škoda, bol osadený interiérom na úrovni de Luxe a inštaloval sa doňho vždy najsilnejší dostupný motor, čo v rokoch 1966{{--}}1968 znamenalo motor Škoda 1000MBG s dvojicou spádových karburátorov. V roku 1968 sa objavil na trhu motor o zdvihovom objeme {{cm3|1107}}, ktorým bol pôvodny dvojkarburátorovy motor nahradený, čím sa súčasne tudor premenoval na Škodu 1100MBX. Na tomto motore však už neboli osadené 2 karburátory. Pri výrobe tohto modelu sa neosvedčila konštrukcia karosérie bez B-stĺpika, preto sa neskôr prešlo ku koncepcii s B-stĺpikom a skosenou zadnou časťou. Po ukončení výroby modelu MBX bol okamžite vo výrobe nahradený modelom 110 R. Aj vďaka krátkemu obdobiu, počas ktorého sa vyrábal, bolo z neho celkovo vyrobených len 2517 kusov, ktoré sú dnes predmetom zberateľského záujmu. Nízka tuhosť karosérie spôsobila, že sa ich zachovalo len veľmi málo. == Prototypy == [[Súbor:Skoda 1000MB hajaja.jpg|right|thumb|Škoda 1000 MB Combi]] V priebehu výroby automobilu Škoda 1000 MB zostávala v produkcii aj Škoda Octavia, pretože 1000MB neexistovala vo variante Combi. Konštrukčné oddelenie AZNP sa pokúsilo vytvoriť variant automobilu 1000MB Combi, v továrenskom slangu nazývaný hajaja. K úprave Combi dospeli sklopením motora do vodorovnej polohy z pôvodneho sklonu 30°. Automobil mal teda motor umiestnený za zadnou nápravou, ale vďaka veľkému zadnému previsu dosahoval kufor slušné rozmery. Dôvodom neuvedenia tohto prototypu do sériovej úpravy boli veľké problémy s mazaním a chladením motora, keďže olejová vaňa slúžiaca na chladenie a uskladňovanie oleja bola naklonená nabok a pod podlahou kufra nezostalo miesto na chladič. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Škoda Auto}} [[Kategória:Automobily Škoda|1000 MB/1100 MB]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] [[Kategória:Veterány]] 9tovrloy1hayn8dagoxkc87tlyodsok Primaciálny palác 0 127325 8381337 8368625 2026-10-08T09:21:45Z ~2026-54043-11 307484 /* Historické udalosti späté s palácom */ 8381337 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Primaciálny palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava, Primaciálny palác, Slovensko.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region_type = Kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = [[Bratislava]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | location = [[Primaciálne námestie]] 2 | location_type = Adresa | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.143889 | long_d = 17.110 | coordinates_type = type:landmark_dim:800 <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = [[klasicizmus]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1778 – 1781 | established_type = Výstavba | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = | access_type = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = sídlo [[primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátora Bratislavy]], expozície [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]], reprezentačné priestory | free1_type = Využitie | free2 = [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy]] | free2_type = Správa <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Primate's Palace, Bratislava | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {| class="infobox" | [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]] | align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-184/1''' |} '''Primaciálny palác''' je [[Klasicizmus|klasicistická]] palácová stavba na [[Primaciálne námestie|Primaciálnom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]], niekdajšie sídlo [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]], najvýznamnejšia architektonická pamiatka uvedeného slohového obdobia v meste. Dnes je palác sídlom [[primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátora hlavného mesta Bratislavy]]; niektoré jeho časti slúžia ako expozičné priestory [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]. Vďaka svojím architektonicko-umeleckým kvalitám je Primaciálny palác jednou z najvyhľadávanejších pamätihodností Bratislavy. Aj po vyše dvesto rokoch, môžu obyvatelia a návštevníci Bratislavy obdivovať úchvatnú stavbu citlivo zakomponovanú do mestskej zástavby historického jadra mesta. == História paláca == Miesto, na ktorom dnešná stavba paláca stojí, bolo od najstarších čias centrálnym priestorom stredovekého mesta. Pulzoval tu čulý spoločenský život. Archeologické nálezy osídlenie tohto územia posunuli dokonca až do rímskych čias. Na mieste dnešnej palácovej stavby stál už v stredoveku hospodársky dom ostrihomského arcibiskupa, v ktorom bývali správcovia arcibiskupských majetkov. V časti priliehajúcej k dnešnej [[Laurinská ulica|Laurinskej ulici]] sa skladoval cirkevný desiatok, v časti orientovanej k terajšiemu Primaciálnemu námestiu dal postaviť už arcibiskup Dionýz Sečiansky (Szécsi) (1440{{--}}1465) kaplnku zasvätenú uhorskému kráľovi [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislavovi I.]] Predpokladá sa, že palác vznikol pravdepodobne už pred [[13. storočie|13. storočím]] na základoch starej antickej stavby. Biskupský dom sa spomína v listine z roku [[1370]], kaplnka dokonca už o štvrťstoročie skôr. Pre ďalší vývoj stavby mali zásadný vplyv udalosti v prvej tretine [[16. storočie|16. storočia]]. V auguste roku [[1526]] prišlo na Moháčskom poli k známej [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke]], v ktorej utrpelo uhorské vojsko porážku. Tá mala pre ďalšie osudy [[Uhorsko|Uhorska]] neblahé následky. Jedným z nich bolo nútené presídlenie kráľovského dvora z [[Budín|Budína]] a správcu [[Ostrihomské arcibiskupstvo|cirkevnej provincie]] z [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] do severne položenej [[Trnava|Trnavy]] a Prešporka. V tom čase, za arcibiskupa Pavla Várdaya (1526{{--}}1549), prestavali obytné časti paláca na [[Renesancia|renesančnú]] kúriu a to v čase, keď Prešporok začal plniť funkciu hlavného a korunovačného mesta krajiny. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = left | smer = vertikálny | hlavička = | šírka = 230 | obrázok1 = Bratislava 072.jpg | popis1 = | obrázok2 = Bratislava latinska tabula na soche sv Juraja.jpg | popis2 = Fontána so súsoším ''Svätý Juraj zápasiaci s drakom'' na palácovom nádvorí a dedikačný nápis na zadnej strane fontány }} Každý z arcibiskupov, ktorý tu sídlil, počnúc [[Peter Pázmaň|Petrom Pázmaňom]] (1616{{--}}1637), ho neustále zveľaďoval. Arcibiskup Juraj Sečéni (Széchényi) (1685{{--}}1695) dal palác v roku [[1691]] nadstavať o jedno poschodie. Najväčšmi však k jej vzhľadu prispel arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]] (1725{{--}}1745), veľký mecenáš a milovník a znalec umenia. S jeho pôsobením na arcibiskupskom stolci sa spájajú prestavby viacerých budov v meste. Veľkú pozornosť venoval svojej rezidencii, ktorá dostala v roku [[1721]] úpravy v [[barok]]ovom slohu. Dal vystavať nové schody, až po horné [[Propyleje|propylaje]] a skrášlil palác mnohými nástennými maľbami zhotovenými v súdobom duchu. Pred priečelím budovy postavil [[portikus]], ktorý sa opieral o stĺpy z kamenných kvádrov. Priestranstvo medzi fasádou paláca a zadnou časťou radnice dal uzavrieť umelecky kovanými mrežami. Na námestie pred palácom a pred slepú zadnú stenu [[Stará radnica (Bratislava)|radnice]] umiestnili sochu [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] medzi dvoma anjelmi. Holú stenu vyzdobili rozmernou freskou predstavujúcou priečelie poschodového paláca s balkónom na stĺpoch. Priestranstvo okolo sochy pokrýval pestovaný trávnik s okrasnými stromami. Na prízemí paláca bola veľká zaklenutá sieň, kde sa konali zasadnutia miestodržiteľskej rady. Pravdepodobne sa tu zišiel aj korunovačný snem v roku [[1563]], pri príležitosti prvej z [[Bratislavské korunovácie|prešporských korunovácií]]. Palác, tak ako ho poznáme dnes, je výsledkom radikálnej prestavby v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]]. Bratislava v tomto období prežívala mimoriadne priaznivé obdobie, ktorého jedným z prejavov bol aj nebývalý stavebný rozmach. V tomto duchu pristúpil k stavbe novej rezidencie, hodnej svojho postavenia, arcibiskup a uhorský prímas [[Jozef Baťán]] (Batthyány) (1776{{--}}1799). Narodil sa vo Viedni v roku [[1727]] a vo veku necelých päťdesiat rokov sa stal hlavou katolíckej cirkvi v Uhorsku. I keď dôvody, pre ktoré bola správa cirkevnej provincie nútená opustiť svoje tradičné sídelné mesto už dávno pominuli, kardinál Baťán sa rozhodol vystavať svoju rezidenciu v Prešporku, namiesto Turkami zničeného [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]]. Viedli ho k tomu okrem toho i praktické dôvody – blízkosť svojich rodinných majetkov, ktoré ležali v okolitých mestách ([[Kittsee]], Mošon a [[Mosonmagyaróvár|Magyaróvár]]). Bol tu aj relatívne blízko svojich príbuzných, ktorí bývali vo [[Viedeň|Viedni]]. Nemenej závažným dôvodom bola dostupnosť cisárskeho a kráľovského dvora. V roku [[1774]] preto poveril svojho viedenského dvorného architekta [[Melchior Hefele|Melchiora Hefeleho]] (1716{{--}}1794), aby pripravil plány nového paláca. [[Obrázok:Primaciálny palác 20.jpg|náhľad|Detail kamenného erbu arcibiskupa Baťána. V otvore jaskyne leží lev držiaci v papuli meč; nad jaskyňou vták kŕmi mláďatá vlastnou krvou]]Hefele, žiak významného architekta [[Johann Balthasar Neumann|Johanna Balthasara Neumanna]], už dve desaťročia pracoval v službách Uhorskej kráľovskej komory a mal za sebou viacero úspešných projektov na sakrálnych i civilných stavbách nielen v Uhorsku ([[Győr]], [[Szombathely]], [[Fertőd]]) ale aj za jeho hranicami ([[Viedeň]]). Zmluva s Hefelem je datovaná [[24. február]]a [[1777]], výsledný variant schválil prímas Baťán [[8. jún]]a [[1778]]. Starú arcibiskupskú kúriu vzápätí zbúrali a na jej mieste postavili palác s vnútorným nádvorím, honosným priečelím obráteným do námestia a so sochami na atike. Samotná realizácia stavby prebiehala do roku [[1781]]. Primaciálny palác ako sídlo ostrihomského arcibiskupa svojmu účelu neslúžilo dlho. O necelé polstoročie sa arcibiskup opäť sťahoval do Ostrihomu (prvým „presťahovaným“ bol [[Alexander Rudnay]] v roku [[1820]]). Súviselo to so zmenou spoločensko-politických podmienok. Palác v Prešporku ostal opustený a chátral. Ako nepoužívaný ho dala cirkev do prenájmu. Istý čas tu sídlil dievčenský učiteľský ústav, neskôr dôstojnícka a priemyselná škola. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] prišli prešporskí radní s myšlienkou rozšíriť priestory mestského magistrátu, sídliaceho dovtedy vo vedľa stojacej [[Stará radnica (Bratislava)|Starej radnici]]. Pre magistrát sa budova arcibiskupského paláca, i napriek pokročilej devastácii pôsobiaca honosne, javila ako veľmi vhodná. Poskytovala dôstojné reprezentačné priestory, ktoré v radnici chýbali. Padlo rozhodnutie o jej kúpe a po úspešných rokovaniach s arcibiskupským úradom sa v auguste 1903 stala majetkom mesta (podľa dochovaných záznamov mesto zaplatilo za kúpu paláca tristodvadsaťtisíc strieborných uhorských korún). Je ním dodnes. == Prehliadka paláca == Primaciálny palác patrí právom k najvyhľadávanejším pamätihodnostiam Bratislavy. Predurčuje ho k tomu nielen jeho poloha v samom centre mesta ale aj mimoriadne pôsobivý vzhľad hlavného priečelia vypĺňajúceho takmer bezo zvyšku južnú stranu rovnomenného námestia. Jeho atraktivitu v neposlednom rade znásobujú aj významné historické okamihy, v ktorých hral palác svoju úlohu. === Exteriér === Dvojpodlažná, štvorkrídlová stavba je charakteristická doširoka roztiahnutým, takmer symetrickým hlavným priečelím. Jeho ústrednú časť tvorí [[rizalit]] s predsunutým, balustrádou ohraničeným balkónom, podopieraným štvoricou [[Dórsky sloh|dórskych]] sĺpov. Rizalit zavŕšuje mohutný trojuholníkový [[tympanón]]. Dve vrchné podlažia sú vo vertikálnom smere opticky delené [[Pilaster|pilastrami]] s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami. Priečelie korunuje balustrádová atika a po celom obvode stavby obiehajúca horizontálna rímsa so zuborezom. [[Obrázok:Bratislava primacialne namestie mozaika.jpg|vľavo|náhľad|Mohutný tympanón s alegorickou mozaikou od [[Ernest Zmeták|Ernesta Zmetáka]] a erb arcibiskupa [[Jozef Baťán|Baťána]]]]Z exteriérovej výzdoby si osobitnú pozornosť zasluhuje strecha paláca. Na prvý pohľad upúta predovšetkým uprostred umiestnený mohutný erb arcibiskupa Baťána korunovaný kniežacou čiapkou a kardinálskym klobúkom doplneným [[Insígnia|insígniami]] preláta. Atiku strechy zdobia, ako jednu z mála budov v meste, kolosálne sochy umiestnené v symetrickom usporiadaní. Sú vytesané z pieskovca pochádzajúceho z lomov [[Burgenland|rakúskeho]] [[Sankt Margarethen im Burgenland|Sankt Margarethenu]]. Skupina šiestich alegorických sôch (štyroch samostatných skulptúr a dvoch súsoší) začína zľava súsoším [[Minerva|Minervy]], druhá socha predstavuje Múdrosť, tretia Lásku k vlasti; po pravej strane erbu sú sochy Mlčanlivosti, Čistoty srdca a napokon súsošie Božej múdrosti (Učenosti). Sochy v sebe nesú istú symboliku, ktorú vysvetlil historik [[Ján Matej Korabinský]] (1740{{--}}1811). Podľa neho prvé súsošie dvoch postáv na ľavej strane predstavuje antickú bohyňu múdrosti Minervu (vlastnosťami a atribútmi totožnú s gréckou [[Aténa (mytológia)|Aténou]]), ktorá vyučuje mladíka túžiaceho po poznaní. Symbolom poznania je otvorená kniha pri nohách bohyne. Lásku k vlasti symbolizuje mladík v krátkej tunike držiaci v rukách dva vence – jeden uvitý z trávy a druhý z dubových listov. Mlčanlivosť predstavuje iný mladý muž s mečom držiaci na hrudi zapečatený list ako znak tajomstva, ktoré je odhodlaný brániť. Čistota srdca je stvárnená postavou ženy, ktorá, stojac v pokore so sklonenou hlavou, tisne si obe dlane k hrudi. Výjav je umeleckou interpretáciou úryvku [[Ježiš Kristus|Ježišovej]] kázne o blahoslavenstvách: „''Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.''“ ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 5,8). Posledná dvojica postáv, na pravej strane, sa dá vysvetliť ako alegória Božej múdrosti. Sediaca ženská postava drží v pravej ruke koleso dejín, nohou sa opiera o zemeguľu, a obracia sa k stojacej postave symbolizujúcej Cirkev, opierajúcej sa o stĺp, symbol stálosti. Sochy, ktoré vznikli v rokoch [[1779]]{{--}}[[1780]], sú dielom dvoch viedenských umelcov – Philippa Jakoba Prokoppa a Matthäusa Köglera. Prokopp je autorom oboch krajných súsoší. Kogler vytvoril štyri samostatné figúry personifikujúce Cnosti; okrem toho je aj autorom mohutného erbu arcibiskupa Baťána. Súbor sôch dopĺňajú štyri dekoratívne vázy, ktoré vytvoril Johann A. Messerschmidt, brat slávneho sochára [[Franz Xaver Messerschmidt|Franza Xavera Messerschmidta]]. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochárska výzdoba atiky strechy | šírka = 180 | obrázok1 = Primaciálny palác 14.jpg | popis1 = Philipp Jakob Prokopp, ''Minerva'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok2 = Primaciálny palác 13.jpg | popis2 = Matthäus Kögler, ''Múdrosť'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok3 = Primaciálny palác 12.jpg | popis3 = Matthäus Kögler, ''Láska k vlasti'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok4 = Primaciálny palác 11.jpg | popis4 = Matthäus Kögler, ''Mlčanlivosť'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok5 = Primaciálny palác 21.jpg | popis5 = Matthäus Kögler, ''Čistota srdca'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok6 = Primaciálny palác 10.jpg | popis6 = Philipp Jakob Prokopp, ''Božia múdrosť (Učenosť)'', 1779 – 1780, pieskovec }} Palácovému priečeliu dominuje mohutný [[tympanón]], ktorého plochu vypĺňa monochromatická mozaika od akademického maliara [[Ernest Zmeták|Ernesta Zmetáka]] (1919{{--}}2004). V roku [[1959]] nahradila fresku rakúskeho neskorobarokového maliara [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulbertscha]] (1724{{--}}1796). Maulbertsch, člen viedenskej [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémie výtvarných umení]], známy svojimi monumentálnymi sakrálnymi kompozíciami, prijal v roku [[1780]] pozvanie arcibiskupa Baťána, aby umelecky dotvoril novostavbu jeho paláca. Počas Maulbertschovho umeleckého pôsobenia vznikla nielen freska v tympanóne na priečelí ale aj monumentálna maľba v kupole palácovej kaplnky svätého Ladislava. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = left | smer = vertikálny | hlavička = | šírka = 230 | obrázok1 = Primacialny palac02.jpg | popis1 = | obrázok2 = Primaciálny palác 22.jpg | popis2 = Puttiovia držiaci písmená C a I, iniciály osobného hesla arcibiskupa Jozefa Baťána a nápis s jeho menom }} Podľa [[Ján Matej Korabinský|Korabinského]] pôvodná Maulbertschova maľba predstavovala alegorické vyobrazenie s ústrednou postavou cirkvi – nositeľky Božieho Desatora, ktorú ochraňujú alegorické postavy spravodlivosti a sily (stelesňovanej figúrou leva). Maľba bola zároveň oslavou arcibiskupskej moci, ktorej podliehalo celé Uhorsko, na freske reprezentované v cípoch sediacimi postavami, personifikujúcimi jeho dve hlavné rieky – [[Dunaj]] a [[Tisa|Tisu]]. Tematika sôch ako aj maliarskej výzdoby je známa už z popisov paláca, publikovaných krátko po jeho dostavbe. Okrem toho sú v arcibiskupskom archíve v Ostrihome uložené dva popisy umeleckej výzdoby, z ktorých jeden je vlastnoručne podpísaný Melchiorom Hefelem. Hefele je tiež autorom slov, ktorými vyjadril duchovný odkaz umeleckej výzdoby palácového priečelia: „''Stálym štúdiom a úsilím sa človek dostáva k vede a cnosti, ktoré odmeňuje svet a Boh.''“ Podľa týchto slov sa výzdoba mala stať trvalým poukázaním na to, že iba viera a náboženstvo sú schopné nastoliť večný poriadok. Maulbertschova fasádna freska bola už v priebehu [[19. storočie|19. storočia]] poškodená vplyvmi počasia až prakticky zanikla. Keď sa v roku [[1937]] sochár [[Alojz Rigele]] podieľal na reštaurovaní sochárskej výzdoby na atike, do svojho skicára zachytil farebné vyobrazenie zvyškov fresky, ktoré malo byť hodnoverným podkladom pri prípadnej renovácii maľby. Zničenú maľbu však napokon nahradila mozaika majstra Zmetáka, kompozične i námetovo vychádzajúca z pôvodného diela. Na vrchole mozaiky sa nachádza štylizovaný mestský znak, ktorý nahradil erb Uhorska. Zaujímavým umeleckým doplnkom palácového priečelia sú dvaja puttiovia umiestnení približne v strede fasády nad balkónom, ktorí vo svojich rukách držia pozlátené písmená C a I, inicály osobného hesla arcibiskupa Baťána: C – Clemencia (Láskavosť) a I – Iustitia (Spravodlivosť). Erb aj plastiky boli pôvodne polychrómované (práca J. Militza, bratislavského maliara a pozlacovača). Stred palácového nádvoria vypĺňa [[Barok|ranobarokové]] súsošie [[Juraj (svätec)|svätého Juraja]] zápasiaceho s trojhlavým drakom, umiestnené na podstavci v osemhrannej nádrži. Dračie hlavy slúžia ako chrliče vody. Je dielom neznámeho kamenárskeho majstra, ktorý ho zhotovil podľa návrhu sochára a grafika Juraja Lippaya mladšieho, synovca ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya. Umiestnenie súsošia na nádvorí paláca, ktorý je sídlom mestského magistrátu, je viac ako symbolické. Svätý Juraj, zobrazený v jeho tradičnej ikonografickej kompozícii, bol jedným z mestských patrónov a od nepamäti mu Prešporčania prejavovali osobitnú úctu, o. i. tým, že na jeho sviatok, 24. apríla, si volili richtára a dvanásť prísažných. Na svätého Juraja sa tiež v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] udeľovali plnomocné odpustky. Na tradície sviatku svätého Juraja nadviazal mestský magistrát v súčasnosti, keď počas víkendu prislúchajúceho k tomuto dňu sa každoročne koná obľúbené podujatie ''Bratislava pre všetkých''. Súsošie na palácové nádvorie osadili v roku [[1930]]. Rok predtým ho mestu daroval tunajší obchodník Rudolf Wahl (o tejto skutočnosti informuje pamätná tabuľa umiestnená na zadnej strane podstavca). Bolo v značne zúboženom stave a za jeho dnešný vzhľad vďačíme Alojzovi Rigelemu, ktorý ho zreštauroval. Predpokladá sa, že súsošie bolo pôvodne súčasťou niektorej z fontán v parku [[Letný arcibiskupský palác|Letného arcibiskupského paláca]]. === Interiér === Interiér paláca dýcha noblesou a históriou. Pre bežného návštevníka sú prístupné výstavné priestory obrazárne v niekoľkých dobovo zariadených salónoch, pohľad do honosnej Zrkadlovej siene; prehliadková trasa ho napokon zavedie do arcibiskupovho preskleného oratória s možnosťou nahliadnuť do interiéru kaplnky svätého Ladislava. Slávnostné schodisko vedie na reprezentačné prvé poschodie (''piano nobile''). Tu sa nachádza predsálie, ktorým sa vstupuje do najpriestrannejšej miestnosti paláca – Zrkadlovej siene. Je jadrom jeho dispozície. Architektonickým prevedením zaberá výšku oboch horných poschodí. Vertikálne je rozdelená okolo celej siene obiehajúcim balustrádovým balkónom. Dnes sa sieň využíva na zasadnutia [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|mestského magistrátu]], na usporadúvanie koncertov, sobášov či iných spoločenských podujatí. [[Obrázok:Primaciálny palác 01.jpg|náhľad|Pohľad do expozície paláca so slávnymi [[Bratislavské gobelíny|tapisériami]]]]Ďalšie palácové miestnosti na prvom poschodí slúžia ako výstavné priestory obrazárne, v ktorých sú vystavené umelecké diela predovšetkým obdobia baroka a klasicizmu. Až do roku [[1975]] tu sídlila [[Galéria mesta Bratislavy]], ktorá sa v uvedenom roku presťahovala do zrekonštruovaného [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]]. Obrazáreň v paláci bola zriadená v roku [[1993]] a predstavuje kolekciu niekoľkých desiatok zbierkových predmetov. Vo vstupnom salóne návštevníkov zaujmú najmä reprezentačné portréty vybraných panovníkov [[Habsburgovci|habsburského]] a [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinského rodu]]. V ďalších miestnostiach sú umiestnené súbory [[Holandsko|holandského]] a [[Flámsko|flámskeho]] žánrového maliarstva [[17. storočie|17. storočia]], či obrazy s biblickou tematikou z dielní [[Taliansko|talianskych]] maliarov 16. a 17. storočia. Najcennejším umeleckým exponátom výstavných priestorov je bezpochyby súbor šiestich nástenných [[Bratislavské gobelíny|tapisérií]] nachádzajúcich sa v piatich salónoch v severnom palácovom krídle. Ide o unikátnu kolekciu z prvej polovice 17. storočia s [[Mytológia|mytologickým]] výjavom. Tapisérie boli náhodne objavené vo vykurovacom otvore v predsieni Zrkadlovej siene počas rekonštrukčných prác na začiatku 20. storočia. Prečo boli gobelíny ukryté ako aj spôsob ako sa dostali do Bratislavy sú dodnes zahalené tajomstvom. ==== Kaplnka svätého Ladislava ==== [[Obrázok:Primacialny palac04.jpg|vľavo|náhľad|Nenápadný vstup do palácovej kaplnky svätého Ladislava. Nad portálom sa nachádza mramorový reliéf Madony s dieťaťom]]Najdôležitejším sakrálnym priestorom paláca bola jeho kaplnka. Existovala už v stredovekom paláci a už vtedy niesla patrocínium [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]], [[Arpádovci|arpádovského]] panovníka, jedného z uhorských krajinských patrónov (svätý Ladislav – uhorským kráľom v rokoch [[1077]]{{--}}[[1095]] – mal veľkú zásluhu na dokončení procesu christianizácie krajiny). Predpokladá sa, že kaplnka (vysvätená v roku [[1454]]) stála v pôvodnom paláci na tom istom mieste ako dnes. Podľa historických opisov obsahovala barokový drevený hlavný oltár z roku [[1628]] so sochou Panny Márie. Na stene kaplnky videl rozmerný obraz sediaceho kráľa svätého Ladislava, ktorý, podľa dedikačného nápisu na rube plátna, venoval dómsky kanonik Michael Veresmarti v roku [[1634]]. Pri výstavbe novej kaplnky arcibiskup Baťáni požadoval od architekta zachovanie jej umiestnenia. Mechele rešpektoval arcibiskupovo prianie a tomu pripôsobil aj projekt svojho paláca. S vysvätením novej kaplnky prímas Baťány počítal už na sviatok svätého Ladislava [[27. jún]]a [[1781]], jej vnútorné zariadenie však ešte nebolo hotové. Dokončili ho až v septembri a hotovú kaplnku tak vysvätili až [[9. november|9. novembra]] [[1781]]. Kaplnka je z exteriéru bežne prehliadnuteľná, pretože takmer nič nenasvedčuje o jej existencii. Je ukrytá v priečnom trakte medzi dvoma nádvoriami, bez zdôraznenia na fasáde a bez vežičky na streche. Jediným nenápadným znamením je reliéf Madony s dieťaťom z červeného mramoru, ktorý dal arcibiskup umiestniť nad vchod z nádvoria. Kaplnka je vybudovaná na oktogonálnom pôdoryse. Jej vnútorný priestor vertikálne prestupuje všetkými podlažiami paláca, pričom vo výške piana nobile sa nachádzajú lodžie. Jedna z nich, súkromné oratórium arcibiskupa, je zakrytá drevenou zasklenou konštrukciou. Vertikálne je interiér kaplnky členený na dve podlažia oddelené po celom obvode obiehajúcou rímsou so zuborezom. Na najvrchnejšom poschodí zuborezová rímsa tvorí základnú obrysovú líniu pre kupolovú výmaľbu. Týmto architektonickým riešením bola vylúčená maliarska ilúzia plynulého prechodu steny do kupoly. [[Obrázok:Primaciálny palác kaplnka.jpg|náhľad|[[Franz Anton Maulbertsch]], ''Zázrak svätého Ladislava'', 1780, freska]]Steny kaplnky sú vyzdobené iluzívnymi maľbami navodzujúcimi dojem mramoru. Po obvode architekt vytvoril vysoké výklenky vertikálne oddelené pilastrami s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami. Do troch z výklenkov sú umiestnené oltáre. Hlavný, zasvätený patrónovi kaplnky, a dva bočné – oltár svätého Jozefa a oltár strážnych anjelov. Hlavný oltár nesie rozmerný obraz ''Apoteóza svätého Ladislava'', ktorého autorom mal byť pôvodne maliar Anton Rosier (1717{{--}}1781). Ten k nemu vytvoril aj skicu no v jeho realizácii mu zabránila smrť (zomrel [[1. júl]]a [[1781]]). Podľa Rosierom vypracovaného návrhu oltárny obraz napokon namaľoval [[Andreas Zallinger]] (1738{{--}}1805) v Bratislave usadený viedenský maliar. Obrazy bočných oltárov (''Svätý Jozef Pestún'' a ''Anjelské chóry'') namaľovali Maulbetschovi viedenskí žiaci a pomocníci – Jacob Kohl (1734{{--}}1788) a Johann Maydinger (1733{{--}}1806). Umelecká výzdoba kaplnky vrcholí v nízkej oválnej kupole. Jej celú plochu vypĺňa monumentálna freska ''Zázrak svätého Ladislava'' z roku [[1780]] od [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulbertscha]]. Maľba zachytáva jeden z výjavov z legiend o svätom Ladislavovi. Vyčerpané kráľovské vojsko napojila voda, ktorá zázračne vytryskla zo skaly po tom, čo do nej na koni sediaci Ladislav udrel svojou kopijou. Z nebies celú udalosť sleduje [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] s [[Ježiš Kristus|Ježiškom]] na rukách. Maľba obsahuje množstvo postáv, medzi ktorými tri postavy majú zvláštny kultúrnohistorický význam: v strede skupiny vojakov napravo šľachtic v uhorskom zemianskom odeve, v strede skupiny vľavo páža s pštrosím perom na čiapke a s krčahom v ruke a úplne vľavo postava sedliaka-lukostrelca v plátenom odeve. Postavy reprezentujú tri spoločenské vrstvy súdobého obyvateľstva v typickom oblečení. Kaplnka svojmu religióznemu poslaniu slúžila až do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Potom bola na polstoročie pre verejnosť uzavretá. Sprístupnila sa až po obnove v roku [[1993]]. Dodnes slúži svojmu účelu pri nedeľných bohoslužbách. Na bohoslužobné účely ju využíva [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]] ako aj [[Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku|Starokatolíci v Bratislave]]. Od roku 2023 využívajú kaplnku aj [https://www.facebook.com/OORCCSK Starí rímskokatolíci], ktorí tam slúžia tradičné latinské sväté omše podľa starého rímskeho obradu, teda také, aké sa v kaplnke slávili od jej vzniku. == Historické udalosti späté s palácom == [[Obrázok:Primacialny palac03.jpg|náhľad|Nápis na múre palácového prejazdu pripomína významnú historickú udalosť – podpis [[Bratislavský mier (1805)|Bratislavského mieru]]]]Luxusné arcibiskupské sídlo od svojho vzniku dlhší čas spĺňalo postavenie rezidencie s najvyšším spoločensko-politickým poslaním. Okrem toho, že tu počas slávností (korunovácie, slávnostné zasadania uhorského snemu a pod.) boli ubytovávaní predstavitelia najvyššej šľachty a neraz i korunované hlavy, palác sa stal i svedkom jednej z najvýznamnejších historických udalostí novodobých dejín. [[26. december|26. decembra]] [[1805]] sa v honosnej Zrkadlovej sieni zišli zástupcovia najvyššej rakúskej a francúzskej diplomacie. [[Bratislavský mier (1805)|Bratislavský mier]], ktorý tu rakúske knieža [[Johann-Joseph Lichtenstein]] a francúzsky minister zahraničných vecí [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord]] podpísali, spečatil víťazstvo [[Napoleon Bonaparte|napoleonských]] vojsk v [[Bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]]. Pripomienkou tejto udalosti sú dve pamätné mramorové tabule osadené v múre prejazdu paláca (v slovenčine a nemčine). V sieni sa konali otváracie slávnostné zasadania [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], ktorý sídlil v súčasnej budove [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnice]]. [[11. apríl]]a [[1848]] tu podpísal posledný, v Bratislave korunovaný panovník [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand V.]] (po predchádzajúcom schválení Uhorským snemom) tzv. [[Marcové zákony]], ktoré o. i. priniesli významné zmeny v štátopravnom usporiadaní habsburskej monarchie. V Zrkadlovej sieni bola [[3. august]]a [[1968]] predstaviteľmi delegácií komunistických strán [[ZSSR]], [[NDR]], [[PĽR]], [[MĽR]], [[BĽR]] a [[ČSSR]] podpísaná [[Bratislavská deklarácia (1968)|Bratislavská deklarácia]].<ref name="CSFT32/68" /> Ani tá však neodvrátila [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]. PENIS == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Bratislavské gobelíny]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * Zs. Lehel, ''Alojz Rigele'', Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-56-1 * I. Rusina, ''Renesančná a baroková plastika v Bratislave'', Tatran, Bratislava, 1983 * Št. Holčík, ''Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830'', Tatran, Bratislava, 1986 * J. Oršulová, ''Heraldické pamiatky Bratislavy'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6 * M. Melicherčík, ''Portréty 18. 19. storočia zo zbierok Galérie mesta Bratislava, Pallas, Bratislava, b.r.v. * A. Lohnert, ''Stála expozícia anglických gobelínov a starého európskeho umenia'', Galéria mesta Bratislavy, b.r.v. * J. Cincík, ''Barokové freská Jeana Josepha Chamanta a Antona Franza Maulbertscha na Slovensku'', Matica slovenská, Turčiansky Svätý Martin, 1938 * B. Bublincová, Št. Holčík, ''Bratislavské fontány'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8 * J. Pohaničová, ''Výnimočné stavby dlhého storočia. Od klasicizmu k moderne v architektúre na Slovensku'', Trio Publishing, Bratislava, 2011, ISBN 978-80-89552-07-8 * [http://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/123981/SpisyFF_382-2009-1_47.pdf Program priečelia Primaciálneho paláca v Bratislave - cirkevno-politický manifest z doby jozefinizmu] {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bratislave]] [[Kategória:Klasicistické stavby na Slovensku]] [[Kategória:Bratislavská arcidiecéza]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1781]] 22amg9pae7tnhgxn11uvny0eah2as3n 8381340 8381337 2026-10-08T09:27:35Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54043-11|~2026-54043-11]] ([[User_talk:~2026-54043-11|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 8368625 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Primaciálny palác | native_name = | other_name = | category = palác <!-- *** Image *** --> | image = Bratislava, Primaciálny palác, Slovensko.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region_type = Kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = [[Bratislava]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Locations *** --> | location = [[Primaciálne námestie]] 2 | location_type = Adresa | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.143889 | long_d = 17.110 | coordinates_type = type:landmark_dim:800 <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | author_type = | style = [[klasicizmus]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 1778 – 1781 | established_type = Výstavba | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = | access_type = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = sídlo [[primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátora Bratislavy]], expozície [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]], reprezentačné priestory | free1_type = Využitie | free2 = [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy]] | free2_type = Správa <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Primate's Palace, Bratislava | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {| class="infobox" | [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]] | align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-184/1''' |} '''Primaciálny palác''' je [[Klasicizmus|klasicistická]] palácová stavba na [[Primaciálne námestie|Primaciálnom námestí]] v [[Bratislava|Bratislave]], niekdajšie sídlo [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]], najvýznamnejšia architektonická pamiatka uvedeného slohového obdobia v meste. Dnes je palác sídlom [[primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátora hlavného mesta Bratislavy]]; niektoré jeho časti slúžia ako expozičné priestory [[Galéria mesta Bratislavy|Galérie mesta Bratislavy]]. Vďaka svojím architektonicko-umeleckým kvalitám je Primaciálny palác jednou z najvyhľadávanejších pamätihodností Bratislavy. Aj po vyše dvesto rokoch, môžu obyvatelia a návštevníci Bratislavy obdivovať úchvatnú stavbu citlivo zakomponovanú do mestskej zástavby historického jadra mesta. == História paláca == Miesto, na ktorom dnešná stavba paláca stojí, bolo od najstarších čias centrálnym priestorom stredovekého mesta. Pulzoval tu čulý spoločenský život. Archeologické nálezy osídlenie tohto územia posunuli dokonca až do rímskych čias. Na mieste dnešnej palácovej stavby stál už v stredoveku hospodársky dom ostrihomského arcibiskupa, v ktorom bývali správcovia arcibiskupských majetkov. V časti priliehajúcej k dnešnej [[Laurinská ulica|Laurinskej ulici]] sa skladoval cirkevný desiatok, v časti orientovanej k terajšiemu Primaciálnemu námestiu dal postaviť už arcibiskup Dionýz Sečiansky (Szécsi) (1440{{--}}1465) kaplnku zasvätenú uhorskému kráľovi [[Ladislav I. (Uhorsko)|Ladislavovi I.]] Predpokladá sa, že palác vznikol pravdepodobne už pred [[13. storočie|13. storočím]] na základoch starej antickej stavby. Biskupský dom sa spomína v listine z roku [[1370]], kaplnka dokonca už o štvrťstoročie skôr. Pre ďalší vývoj stavby mali zásadný vplyv udalosti v prvej tretine [[16. storočie|16. storočia]]. V auguste roku [[1526]] prišlo na Moháčskom poli k známej [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke]], v ktorej utrpelo uhorské vojsko porážku. Tá mala pre ďalšie osudy [[Uhorsko|Uhorska]] neblahé následky. Jedným z nich bolo nútené presídlenie kráľovského dvora z [[Budín|Budína]] a správcu [[Ostrihomské arcibiskupstvo|cirkevnej provincie]] z [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]] do severne položenej [[Trnava|Trnavy]] a Prešporka. V tom čase, za arcibiskupa Pavla Várdaya (1526{{--}}1549), prestavali obytné časti paláca na [[Renesancia|renesančnú]] kúriu a to v čase, keď Prešporok začal plniť funkciu hlavného a korunovačného mesta krajiny. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = left | smer = vertikálny | hlavička = | šírka = 230 | obrázok1 = Bratislava 072.jpg | popis1 = | obrázok2 = Bratislava latinska tabula na soche sv Juraja.jpg | popis2 = Fontána so súsoším ''Svätý Juraj zápasiaci s drakom'' na palácovom nádvorí a dedikačný nápis na zadnej strane fontány }} Každý z arcibiskupov, ktorý tu sídlil, počnúc [[Peter Pázmaň|Petrom Pázmaňom]] (1616{{--}}1637), ho neustále zveľaďoval. Arcibiskup Juraj Sečéni (Széchényi) (1685{{--}}1695) dal palác v roku [[1691]] nadstavať o jedno poschodie. Najväčšmi však k jej vzhľadu prispel arcibiskup [[Imrich Esterházi (1664 – 1745)|Imrich Esterházi]] (1725{{--}}1745), veľký mecenáš a milovník a znalec umenia. S jeho pôsobením na arcibiskupskom stolci sa spájajú prestavby viacerých budov v meste. Veľkú pozornosť venoval svojej rezidencii, ktorá dostala v roku [[1721]] úpravy v [[barok]]ovom slohu. Dal vystavať nové schody, až po horné [[Propyleje|propylaje]] a skrášlil palác mnohými nástennými maľbami zhotovenými v súdobom duchu. Pred priečelím budovy postavil [[portikus]], ktorý sa opieral o stĺpy z kamenných kvádrov. Priestranstvo medzi fasádou paláca a zadnou časťou radnice dal uzavrieť umelecky kovanými mrežami. Na námestie pred palácom a pred slepú zadnú stenu [[Stará radnica (Bratislava)|radnice]] umiestnili sochu [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] medzi dvoma anjelmi. Holú stenu vyzdobili rozmernou freskou predstavujúcou priečelie poschodového paláca s balkónom na stĺpoch. Priestranstvo okolo sochy pokrýval pestovaný trávnik s okrasnými stromami. Na prízemí paláca bola veľká zaklenutá sieň, kde sa konali zasadnutia miestodržiteľskej rady. Pravdepodobne sa tu zišiel aj korunovačný snem v roku [[1563]], pri príležitosti prvej z [[Bratislavské korunovácie|prešporských korunovácií]]. Palác, tak ako ho poznáme dnes, je výsledkom radikálnej prestavby v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]]. Bratislava v tomto období prežívala mimoriadne priaznivé obdobie, ktorého jedným z prejavov bol aj nebývalý stavebný rozmach. V tomto duchu pristúpil k stavbe novej rezidencie, hodnej svojho postavenia, arcibiskup a uhorský prímas [[Jozef Baťán]] (Batthyány) (1776{{--}}1799). Narodil sa vo Viedni v roku [[1727]] a vo veku necelých päťdesiat rokov sa stal hlavou katolíckej cirkvi v Uhorsku. I keď dôvody, pre ktoré bola správa cirkevnej provincie nútená opustiť svoje tradičné sídelné mesto už dávno pominuli, kardinál Baťán sa rozhodol vystavať svoju rezidenciu v Prešporku, namiesto Turkami zničeného [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]]. Viedli ho k tomu okrem toho i praktické dôvody – blízkosť svojich rodinných majetkov, ktoré ležali v okolitých mestách ([[Kittsee]], Mošon a [[Mosonmagyaróvár|Magyaróvár]]). Bol tu aj relatívne blízko svojich príbuzných, ktorí bývali vo [[Viedeň|Viedni]]. Nemenej závažným dôvodom bola dostupnosť cisárskeho a kráľovského dvora. V roku [[1774]] preto poveril svojho viedenského dvorného architekta [[Melchior Hefele|Melchiora Hefeleho]] (1716{{--}}1794), aby pripravil plány nového paláca. [[Obrázok:Primaciálny palác 20.jpg|náhľad|Detail kamenného erbu arcibiskupa Baťána. V otvore jaskyne leží lev držiaci v papuli meč; nad jaskyňou vták kŕmi mláďatá vlastnou krvou]]Hefele, žiak významného architekta [[Johann Balthasar Neumann|Johanna Balthasara Neumanna]], už dve desaťročia pracoval v službách Uhorskej kráľovskej komory a mal za sebou viacero úspešných projektov na sakrálnych i civilných stavbách nielen v Uhorsku ([[Győr]], [[Szombathely]], [[Fertőd]]) ale aj za jeho hranicami ([[Viedeň]]). Zmluva s Hefelem je datovaná [[24. február]]a [[1777]], výsledný variant schválil prímas Baťán [[8. jún]]a [[1778]]. Starú arcibiskupskú kúriu vzápätí zbúrali a na jej mieste postavili palác s vnútorným nádvorím, honosným priečelím obráteným do námestia a so sochami na atike. Samotná realizácia stavby prebiehala do roku [[1781]]. Primaciálny palác ako sídlo ostrihomského arcibiskupa svojmu účelu neslúžilo dlho. O necelé polstoročie sa arcibiskup opäť sťahoval do Ostrihomu (prvým „presťahovaným“ bol [[Alexander Rudnay]] v roku [[1820]]). Súviselo to so zmenou spoločensko-politických podmienok. Palác v Prešporku ostal opustený a chátral. Ako nepoužívaný ho dala cirkev do prenájmu. Istý čas tu sídlil dievčenský učiteľský ústav, neskôr dôstojnícka a priemyselná škola. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] prišli prešporskí radní s myšlienkou rozšíriť priestory mestského magistrátu, sídliaceho dovtedy vo vedľa stojacej [[Stará radnica (Bratislava)|Starej radnici]]. Pre magistrát sa budova arcibiskupského paláca, i napriek pokročilej devastácii pôsobiaca honosne, javila ako veľmi vhodná. Poskytovala dôstojné reprezentačné priestory, ktoré v radnici chýbali. Padlo rozhodnutie o jej kúpe a po úspešných rokovaniach s arcibiskupským úradom sa v auguste 1903 stala majetkom mesta (podľa dochovaných záznamov mesto zaplatilo za kúpu paláca tristodvadsaťtisíc strieborných uhorských korún). Je ním dodnes. == Prehliadka paláca == Primaciálny palác patrí právom k najvyhľadávanejším pamätihodnostiam Bratislavy. Predurčuje ho k tomu nielen jeho poloha v samom centre mesta ale aj mimoriadne pôsobivý vzhľad hlavného priečelia vypĺňajúceho takmer bezo zvyšku južnú stranu rovnomenného námestia. Jeho atraktivitu v neposlednom rade znásobujú aj významné historické okamihy, v ktorých hral palác svoju úlohu. === Exteriér === Dvojpodlažná, štvorkrídlová stavba je charakteristická doširoka roztiahnutým, takmer symetrickým hlavným priečelím. Jeho ústrednú časť tvorí [[rizalit]] s predsunutým, balustrádou ohraničeným balkónom, podopieraným štvoricou [[Dórsky sloh|dórskych]] sĺpov. Rizalit zavŕšuje mohutný trojuholníkový [[tympanón]]. Dve vrchné podlažia sú vo vertikálnom smere opticky delené [[Pilaster|pilastrami]] s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami. Priečelie korunuje balustrádová atika a po celom obvode stavby obiehajúca horizontálna rímsa so zuborezom. [[Obrázok:Bratislava primacialne namestie mozaika.jpg|vľavo|náhľad|Mohutný tympanón s alegorickou mozaikou od [[Ernest Zmeták|Ernesta Zmetáka]] a erb arcibiskupa [[Jozef Baťán|Baťána]]]]Z exteriérovej výzdoby si osobitnú pozornosť zasluhuje strecha paláca. Na prvý pohľad upúta predovšetkým uprostred umiestnený mohutný erb arcibiskupa Baťána korunovaný kniežacou čiapkou a kardinálskym klobúkom doplneným [[Insígnia|insígniami]] preláta. Atiku strechy zdobia, ako jednu z mála budov v meste, kolosálne sochy umiestnené v symetrickom usporiadaní. Sú vytesané z pieskovca pochádzajúceho z lomov [[Burgenland|rakúskeho]] [[Sankt Margarethen im Burgenland|Sankt Margarethenu]]. Skupina šiestich alegorických sôch (štyroch samostatných skulptúr a dvoch súsoší) začína zľava súsoším [[Minerva|Minervy]], druhá socha predstavuje Múdrosť, tretia Lásku k vlasti; po pravej strane erbu sú sochy Mlčanlivosti, Čistoty srdca a napokon súsošie Božej múdrosti (Učenosti). Sochy v sebe nesú istú symboliku, ktorú vysvetlil historik [[Ján Matej Korabinský]] (1740{{--}}1811). Podľa neho prvé súsošie dvoch postáv na ľavej strane predstavuje antickú bohyňu múdrosti Minervu (vlastnosťami a atribútmi totožnú s gréckou [[Aténa (mytológia)|Aténou]]), ktorá vyučuje mladíka túžiaceho po poznaní. Symbolom poznania je otvorená kniha pri nohách bohyne. Lásku k vlasti symbolizuje mladík v krátkej tunike držiaci v rukách dva vence – jeden uvitý z trávy a druhý z dubových listov. Mlčanlivosť predstavuje iný mladý muž s mečom držiaci na hrudi zapečatený list ako znak tajomstva, ktoré je odhodlaný brániť. Čistota srdca je stvárnená postavou ženy, ktorá, stojac v pokore so sklonenou hlavou, tisne si obe dlane k hrudi. Výjav je umeleckou interpretáciou úryvku [[Ježiš Kristus|Ježišovej]] kázne o blahoslavenstvách: „''Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.''“ ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 5,8). Posledná dvojica postáv, na pravej strane, sa dá vysvetliť ako alegória Božej múdrosti. Sediaca ženská postava drží v pravej ruke koleso dejín, nohou sa opiera o zemeguľu, a obracia sa k stojacej postave symbolizujúcej Cirkev, opierajúcej sa o stĺp, symbol stálosti. Sochy, ktoré vznikli v rokoch [[1779]]{{--}}[[1780]], sú dielom dvoch viedenských umelcov – Philippa Jakoba Prokoppa a Matthäusa Köglera. Prokopp je autorom oboch krajných súsoší. Kogler vytvoril štyri samostatné figúry personifikujúce Cnosti; okrem toho je aj autorom mohutného erbu arcibiskupa Baťána. Súbor sôch dopĺňajú štyri dekoratívne vázy, ktoré vytvoril Johann A. Messerschmidt, brat slávneho sochára [[Franz Xaver Messerschmidt|Franza Xavera Messerschmidta]]. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochárska výzdoba atiky strechy | šírka = 180 | obrázok1 = Primaciálny palác 14.jpg | popis1 = Philipp Jakob Prokopp, ''Minerva'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok2 = Primaciálny palác 13.jpg | popis2 = Matthäus Kögler, ''Múdrosť'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok3 = Primaciálny palác 12.jpg | popis3 = Matthäus Kögler, ''Láska k vlasti'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok4 = Primaciálny palác 11.jpg | popis4 = Matthäus Kögler, ''Mlčanlivosť'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok5 = Primaciálny palác 21.jpg | popis5 = Matthäus Kögler, ''Čistota srdca'', 1779 – 1780, pieskovec | obrázok6 = Primaciálny palác 10.jpg | popis6 = Philipp Jakob Prokopp, ''Božia múdrosť (Učenosť)'', 1779 – 1780, pieskovec }} Palácovému priečeliu dominuje mohutný [[tympanón]], ktorého plochu vypĺňa monochromatická mozaika od akademického maliara [[Ernest Zmeták|Ernesta Zmetáka]] (1919{{--}}2004). V roku [[1959]] nahradila fresku rakúskeho neskorobarokového maliara [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulbertscha]] (1724{{--}}1796). Maulbertsch, člen viedenskej [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémie výtvarných umení]], známy svojimi monumentálnymi sakrálnymi kompozíciami, prijal v roku [[1780]] pozvanie arcibiskupa Baťána, aby umelecky dotvoril novostavbu jeho paláca. Počas Maulbertschovho umeleckého pôsobenia vznikla nielen freska v tympanóne na priečelí ale aj monumentálna maľba v kupole palácovej kaplnky svätého Ladislava. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = left | smer = vertikálny | hlavička = | šírka = 230 | obrázok1 = Primacialny palac02.jpg | popis1 = | obrázok2 = Primaciálny palác 22.jpg | popis2 = Puttiovia držiaci písmená C a I, iniciály osobného hesla arcibiskupa Jozefa Baťána a nápis s jeho menom }} Podľa [[Ján Matej Korabinský|Korabinského]] pôvodná Maulbertschova maľba predstavovala alegorické vyobrazenie s ústrednou postavou cirkvi – nositeľky Božieho Desatora, ktorú ochraňujú alegorické postavy spravodlivosti a sily (stelesňovanej figúrou leva). Maľba bola zároveň oslavou arcibiskupskej moci, ktorej podliehalo celé Uhorsko, na freske reprezentované v cípoch sediacimi postavami, personifikujúcimi jeho dve hlavné rieky – [[Dunaj]] a [[Tisa|Tisu]]. Tematika sôch ako aj maliarskej výzdoby je známa už z popisov paláca, publikovaných krátko po jeho dostavbe. Okrem toho sú v arcibiskupskom archíve v Ostrihome uložené dva popisy umeleckej výzdoby, z ktorých jeden je vlastnoručne podpísaný Melchiorom Hefelem. Hefele je tiež autorom slov, ktorými vyjadril duchovný odkaz umeleckej výzdoby palácového priečelia: „''Stálym štúdiom a úsilím sa človek dostáva k vede a cnosti, ktoré odmeňuje svet a Boh.''“ Podľa týchto slov sa výzdoba mala stať trvalým poukázaním na to, že iba viera a náboženstvo sú schopné nastoliť večný poriadok. Maulbertschova fasádna freska bola už v priebehu [[19. storočie|19. storočia]] poškodená vplyvmi počasia až prakticky zanikla. Keď sa v roku [[1937]] sochár [[Alojz Rigele]] podieľal na reštaurovaní sochárskej výzdoby na atike, do svojho skicára zachytil farebné vyobrazenie zvyškov fresky, ktoré malo byť hodnoverným podkladom pri prípadnej renovácii maľby. Zničenú maľbu však napokon nahradila mozaika majstra Zmetáka, kompozične i námetovo vychádzajúca z pôvodného diela. Na vrchole mozaiky sa nachádza štylizovaný mestský znak, ktorý nahradil erb Uhorska. Zaujímavým umeleckým doplnkom palácového priečelia sú dvaja puttiovia umiestnení približne v strede fasády nad balkónom, ktorí vo svojich rukách držia pozlátené písmená C a I, inicály osobného hesla arcibiskupa Baťána: C – Clemencia (Láskavosť) a I – Iustitia (Spravodlivosť). Erb aj plastiky boli pôvodne polychrómované (práca J. Militza, bratislavského maliara a pozlacovača). Stred palácového nádvoria vypĺňa [[Barok|ranobarokové]] súsošie [[Juraj (svätec)|svätého Juraja]] zápasiaceho s trojhlavým drakom, umiestnené na podstavci v osemhrannej nádrži. Dračie hlavy slúžia ako chrliče vody. Je dielom neznámeho kamenárskeho majstra, ktorý ho zhotovil podľa návrhu sochára a grafika Juraja Lippaya mladšieho, synovca ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya. Umiestnenie súsošia na nádvorí paláca, ktorý je sídlom mestského magistrátu, je viac ako symbolické. Svätý Juraj, zobrazený v jeho tradičnej ikonografickej kompozícii, bol jedným z mestských patrónov a od nepamäti mu Prešporčania prejavovali osobitnú úctu, o. i. tým, že na jeho sviatok, 24. apríla, si volili richtára a dvanásť prísažných. Na svätého Juraja sa tiež v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] udeľovali plnomocné odpustky. Na tradície sviatku svätého Juraja nadviazal mestský magistrát v súčasnosti, keď počas víkendu prislúchajúceho k tomuto dňu sa každoročne koná obľúbené podujatie ''Bratislava pre všetkých''. Súsošie na palácové nádvorie osadili v roku [[1930]]. Rok predtým ho mestu daroval tunajší obchodník Rudolf Wahl (o tejto skutočnosti informuje pamätná tabuľa umiestnená na zadnej strane podstavca). Bolo v značne zúboženom stave a za jeho dnešný vzhľad vďačíme Alojzovi Rigelemu, ktorý ho zreštauroval. Predpokladá sa, že súsošie bolo pôvodne súčasťou niektorej z fontán v parku [[Letný arcibiskupský palác|Letného arcibiskupského paláca]]. === Interiér === Interiér paláca dýcha noblesou a históriou. Pre bežného návštevníka sú prístupné výstavné priestory obrazárne v niekoľkých dobovo zariadených salónoch, pohľad do honosnej Zrkadlovej siene; prehliadková trasa ho napokon zavedie do arcibiskupovho preskleného oratória s možnosťou nahliadnuť do interiéru kaplnky svätého Ladislava. Slávnostné schodisko vedie na reprezentačné prvé poschodie (''piano nobile''). Tu sa nachádza predsálie, ktorým sa vstupuje do najpriestrannejšej miestnosti paláca – Zrkadlovej siene. Je jadrom jeho dispozície. Architektonickým prevedením zaberá výšku oboch horných poschodí. Vertikálne je rozdelená okolo celej siene obiehajúcim balustrádovým balkónom. Dnes sa sieň využíva na zasadnutia [[Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy|mestského magistrátu]], na usporadúvanie koncertov, sobášov či iných spoločenských podujatí. [[Obrázok:Primaciálny palác 01.jpg|náhľad|Pohľad do expozície paláca so slávnymi [[Bratislavské gobelíny|tapisériami]]]]Ďalšie palácové miestnosti na prvom poschodí slúžia ako výstavné priestory obrazárne, v ktorých sú vystavené umelecké diela predovšetkým obdobia baroka a klasicizmu. Až do roku [[1975]] tu sídlila [[Galéria mesta Bratislavy]], ktorá sa v uvedenom roku presťahovala do zrekonštruovaného [[Mirbachov palác|Mirbachovho paláca]]. Obrazáreň v paláci bola zriadená v roku [[1993]] a predstavuje kolekciu niekoľkých desiatok zbierkových predmetov. Vo vstupnom salóne návštevníkov zaujmú najmä reprezentačné portréty vybraných panovníkov [[Habsburgovci|habsburského]] a [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinského rodu]]. V ďalších miestnostiach sú umiestnené súbory [[Holandsko|holandského]] a [[Flámsko|flámskeho]] žánrového maliarstva [[17. storočie|17. storočia]], či obrazy s biblickou tematikou z dielní [[Taliansko|talianskych]] maliarov 16. a 17. storočia. Najcennejším umeleckým exponátom výstavných priestorov je bezpochyby súbor šiestich nástenných [[Bratislavské gobelíny|tapisérií]] nachádzajúcich sa v piatich salónoch v severnom palácovom krídle. Ide o unikátnu kolekciu z prvej polovice 17. storočia s [[Mytológia|mytologickým]] výjavom. Tapisérie boli náhodne objavené vo vykurovacom otvore v predsieni Zrkadlovej siene počas rekonštrukčných prác na začiatku 20. storočia. Prečo boli gobelíny ukryté ako aj spôsob ako sa dostali do Bratislavy sú dodnes zahalené tajomstvom. ==== Kaplnka svätého Ladislava ==== [[Obrázok:Primacialny palac04.jpg|vľavo|náhľad|Nenápadný vstup do palácovej kaplnky svätého Ladislava. Nad portálom sa nachádza mramorový reliéf Madony s dieťaťom]]Najdôležitejším sakrálnym priestorom paláca bola jeho kaplnka. Existovala už v stredovekom paláci a už vtedy niesla patrocínium [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]], [[Arpádovci|arpádovského]] panovníka, jedného z uhorských krajinských patrónov (svätý Ladislav – uhorským kráľom v rokoch [[1077]]{{--}}[[1095]] – mal veľkú zásluhu na dokončení procesu christianizácie krajiny). Predpokladá sa, že kaplnka (vysvätená v roku [[1454]]) stála v pôvodnom paláci na tom istom mieste ako dnes. Podľa historických opisov obsahovala barokový drevený hlavný oltár z roku [[1628]] so sochou Panny Márie. Na stene kaplnky videl rozmerný obraz sediaceho kráľa svätého Ladislava, ktorý, podľa dedikačného nápisu na rube plátna, venoval dómsky kanonik Michael Veresmarti v roku [[1634]]. Pri výstavbe novej kaplnky arcibiskup Baťáni požadoval od architekta zachovanie jej umiestnenia. Mechele rešpektoval arcibiskupovo prianie a tomu pripôsobil aj projekt svojho paláca. S vysvätením novej kaplnky prímas Baťány počítal už na sviatok svätého Ladislava [[27. jún]]a [[1781]], jej vnútorné zariadenie však ešte nebolo hotové. Dokončili ho až v septembri a hotovú kaplnku tak vysvätili až [[9. november|9. novembra]] [[1781]]. Kaplnka je z exteriéru bežne prehliadnuteľná, pretože takmer nič nenasvedčuje o jej existencii. Je ukrytá v priečnom trakte medzi dvoma nádvoriami, bez zdôraznenia na fasáde a bez vežičky na streche. Jediným nenápadným znamením je reliéf Madony s dieťaťom z červeného mramoru, ktorý dal arcibiskup umiestniť nad vchod z nádvoria. Kaplnka je vybudovaná na oktogonálnom pôdoryse. Jej vnútorný priestor vertikálne prestupuje všetkými podlažiami paláca, pričom vo výške piana nobile sa nachádzajú lodžie. Jedna z nich, súkromné oratórium arcibiskupa, je zakrytá drevenou zasklenou konštrukciou. Vertikálne je interiér kaplnky členený na dve podlažia oddelené po celom obvode obiehajúcou rímsou so zuborezom. Na najvrchnejšom poschodí zuborezová rímsa tvorí základnú obrysovú líniu pre kupolovú výmaľbu. Týmto architektonickým riešením bola vylúčená maliarska ilúzia plynulého prechodu steny do kupoly. [[Obrázok:Primaciálny palác kaplnka.jpg|náhľad|[[Franz Anton Maulbertsch]], ''Zázrak svätého Ladislava'', 1780, freska]]Steny kaplnky sú vyzdobené iluzívnymi maľbami navodzujúcimi dojem mramoru. Po obvode architekt vytvoril vysoké výklenky vertikálne oddelené pilastrami s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami. Do troch z výklenkov sú umiestnené oltáre. Hlavný, zasvätený patrónovi kaplnky, a dva bočné – oltár svätého Jozefa a oltár strážnych anjelov. Hlavný oltár nesie rozmerný obraz ''Apoteóza svätého Ladislava'', ktorého autorom mal byť pôvodne maliar Anton Rosier (1717{{--}}1781). Ten k nemu vytvoril aj skicu no v jeho realizácii mu zabránila smrť (zomrel [[1. júl]]a [[1781]]). Podľa Rosierom vypracovaného návrhu oltárny obraz napokon namaľoval [[Andreas Zallinger]] (1738{{--}}1805) v Bratislave usadený viedenský maliar. Obrazy bočných oltárov (''Svätý Jozef Pestún'' a ''Anjelské chóry'') namaľovali Maulbetschovi viedenskí žiaci a pomocníci – Jacob Kohl (1734{{--}}1788) a Johann Maydinger (1733{{--}}1806). Umelecká výzdoba kaplnky vrcholí v nízkej oválnej kupole. Jej celú plochu vypĺňa monumentálna freska ''Zázrak svätého Ladislava'' z roku [[1780]] od [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulbertscha]]. Maľba zachytáva jeden z výjavov z legiend o svätom Ladislavovi. Vyčerpané kráľovské vojsko napojila voda, ktorá zázračne vytryskla zo skaly po tom, čo do nej na koni sediaci Ladislav udrel svojou kopijou. Z nebies celú udalosť sleduje [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] s [[Ježiš Kristus|Ježiškom]] na rukách. Maľba obsahuje množstvo postáv, medzi ktorými tri postavy majú zvláštny kultúrnohistorický význam: v strede skupiny vojakov napravo šľachtic v uhorskom zemianskom odeve, v strede skupiny vľavo páža s pštrosím perom na čiapke a s krčahom v ruke a úplne vľavo postava sedliaka-lukostrelca v plátenom odeve. Postavy reprezentujú tri spoločenské vrstvy súdobého obyvateľstva v typickom oblečení. Kaplnka svojmu religióznemu poslaniu slúžila až do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Potom bola na polstoročie pre verejnosť uzavretá. Sprístupnila sa až po obnove v roku [[1993]]. Dodnes slúži svojmu účelu pri nedeľných bohoslužbách. Na bohoslužobné účely ju využíva [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]] ako aj [[Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku|Starokatolíci v Bratislave]]. Od roku 2023 využívajú kaplnku aj [https://www.facebook.com/OORCCSK Starí rímskokatolíci], ktorí tam slúžia tradičné latinské sväté omše podľa starého rímskeho obradu, teda také, aké sa v kaplnke slávili od jej vzniku. == Historické udalosti späté s palácom == [[Obrázok:Primacialny palac03.jpg|náhľad|Nápis na múre palácového prejazdu pripomína významnú historickú udalosť – podpis [[Bratislavský mier (1805)|Bratislavského mieru]]]]Luxusné arcibiskupské sídlo od svojho vzniku dlhší čas spĺňalo postavenie rezidencie s najvyšším spoločensko-politickým poslaním. Okrem toho, že tu počas slávností (korunovácie, slávnostné zasadania uhorského snemu a pod.) boli ubytovávaní predstavitelia najvyššej šľachty a neraz i korunované hlavy, palác sa stal i svedkom jednej z najvýznamnejších historických udalostí novodobých dejín. [[26. december|26. decembra]] [[1805]] sa v honosnej Zrkadlovej sieni zišli zástupcovia najvyššej rakúskej a francúzskej diplomacie. [[Bratislavský mier (1805)|Bratislavský mier]], ktorý tu rakúske knieža [[Johann-Joseph Lichtenstein]] a francúzsky minister zahraničných vecí [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord]] podpísali, spečatil víťazstvo [[Napoleon Bonaparte|napoleonských]] vojsk v [[Bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]]. Pripomienkou tejto udalosti sú dve pamätné mramorové tabule osadené v múre prejazdu paláca (v slovenčine a nemčine). V sieni sa konali otváracie slávnostné zasadania [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], ktorý sídlil v súčasnej budove [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnice]]. [[11. apríl]]a [[1848]] tu podpísal posledný, v Bratislave korunovaný panovník [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinand V.]] (po predchádzajúcom schválení Uhorským snemom) tzv. [[Marcové zákony]], ktoré o. i. priniesli významné zmeny v štátopravnom usporiadaní habsburskej monarchie. V Zrkadlovej sieni bola [[3. august]]a [[1968]] predstaviteľmi delegácií komunistických strán [[ZSSR]], [[NDR]], [[PĽR]], [[MĽR]], [[BĽR]] a [[ČSSR]] podpísaná [[Bratislavská deklarácia (1968)|Bratislavská deklarácia]].<ref name="CSFT32/68" /> Ani tá však neodvrátila [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="CSFT32/68">{{Citácia periodika | vydavateľ = Zpravodajský film Praha | periodikum = Československý filmový týdeník | rok = 1968 | mesiac = august | ročník = 1968 | číslo = 32 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1130615451-ceskoslovensky-filmovy-tydenik/218562262700028-ceskoslovensky-filmovy-tydenik-1968/ | dátum prístupu = 2018-08-12 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Bratislavské gobelíny]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * Zs. Lehel, ''Alojz Rigele'', Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-56-1 * I. Rusina, ''Renesančná a baroková plastika v Bratislave'', Tatran, Bratislava, 1983 * Št. Holčík, ''Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830'', Tatran, Bratislava, 1986 * J. Oršulová, ''Heraldické pamiatky Bratislavy'', Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6 * M. Melicherčík, ''Portréty 18. 19. storočia zo zbierok Galérie mesta Bratislava, Pallas, Bratislava, b.r.v. * A. Lohnert, ''Stála expozícia anglických gobelínov a starého európskeho umenia'', Galéria mesta Bratislavy, b.r.v. * J. Cincík, ''Barokové freská Jeana Josepha Chamanta a Antona Franza Maulbertscha na Slovensku'', Matica slovenská, Turčiansky Svätý Martin, 1938 * B. Bublincová, Št. Holčík, ''Bratislavské fontány'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8 * J. Pohaničová, ''Výnimočné stavby dlhého storočia. Od klasicizmu k moderne v architektúre na Slovensku'', Trio Publishing, Bratislava, 2011, ISBN 978-80-89552-07-8 * [http://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/123981/SpisyFF_382-2009-1_47.pdf Program priečelia Primaciálneho paláca v Bratislave - cirkevno-politický manifest z doby jozefinizmu] {{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký|Architektúra|Architektonický}} {{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} [[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Paláce v Bratislave]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bratislave]] [[Kategória:Klasicistické stavby na Slovensku]] [[Kategória:Bratislavská arcidiecéza]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1781]] f6n3z89wom6ftg6v5ducpxqyf3vr5ds Camille Claudelová 0 142337 8381347 8272696 2026-10-08T09:32:01Z Somoska 307483 /* Umelecký odkaz */ Doplnenie inscenácie, ktorá bola realizovaná na slovensku o Camille Cluadel. Aktualizácia dosahu jej umeleckého odkazu aj na Slovensku 8381347 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Camille Claudelová |Portrét = Camille Claudel.jpg |Veľkosť obrázka = 200px |Popis = francúzska sochárka a grafička |background = |Dátum narodenia = [[8. december]] [[1864]] |Miesto narodenia = [[Fère-en-Tardenois]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1943|10|19|1864|12|8}} |Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] }} '''Camille Claudelová''' (* [[8. december]] [[1864]], [[Fère-en-Tardenois]], [[Francúzsko]] – † [[19. október]] [[1943]], [[Paríž]]) bola francúzska [[sochárstvo|sochárka]] a [[grafika (výtvarné umenie)|grafička]]. Jej mladší brat bol [[básnik]] a [[diplomat]] [[Paul Claudel]]. == Mladosť == Narodila sa vo Fère-en-Tardenois, [[departement]] [[Aisne (departement)|Aisne]] v severnom Francúzsku, ako druhorodené dieťa (prvé dieťa, syn Henri, zomrel 1. augusta 1863) v rodine vidieckeho šľachtica Louisa Prospera, ktorý sa zaoberal [[hypotéka]]mi a bankovými transakciami. Matka rodená Louise Athanaïse Cécile Cerveaux, pochádzala z [[Champagne]] z rodiny katolíckych kňazov a sedliakov. Keď bola Camille ešte dieťaťom, rodina sa presťahovala do [[Villeneuve-sur-Fère]], kde sa v roku [[1866]] narodil jej mladší brat [[Paul Claudel]]. V roku [[1870]] sa presťahovali do [[Bar-le-Duc]], v roku [[1876]] do [[Nogent-sur-Seine (obec)|Nogent-sur-Seine]] a v [[1879]] do [[Wassy-sur-Blaise]], hoci letné obdobie rodina vždy trávila v [[Villeneuve-sur-Fère]], ktorej prísna krajina v deťoch vyvolávala hlboké dojmy. Camille nakoniec v roku [[1881]] spolu so svojou matkou, bratom a mladšou sestrou začala bývať v [[paríž]]skej štvrti [[Montparnasse]], kým ich otec zostal na pôvodnom mieste, aby finančne mohol podporovať rodinu. == Tvorivé obdobie == Uchvátená kameňom a zemou študovala v [[Académie Colarossi]] so sochárom [[Alfred Boucher|Alfredom Boucherom]]. (V tom čase prestížna výtvarná škola [[École des Beaux-Arts]] neumožňovala prijatie žien na štúdium.) V roku [[1882]] si Claudelová prenajala dielňu spoločne so skupinou žien, z ktorých väčšinu tvorili Angličanky. Okrem iných bola medzi nimi aj [[Jessie Lipscombová]]. V roku [[1883]] sa stretla s [[Auguste Rodin|Auguste Rodinom,]] ktorý ju a jej priateľov vyučoval sochárstvo. Keď okolo roku [[1884]] začala Claudelová pracovať v Rodinovej dielni, stala sa jeho zdrojom inšpirácie, modelkou, dôvernou priateľkou a milenkou. Nikdy nežila s Rodinom spoločne, pretože on nebol ochotný ukončiť dvadsaťročný vzťah s Rose Beuretovou, nikdy Rodinovi neporodila dieťa, hoci s ním bola tehotná. Podľa knihy od spisovateľky [[Anne Delbéeová|Anne Delbéeovej]] ''Osud jednej ženy'', svoje nenarodené dieťa stratila pri nehode a táto tragédia ju uvrhla do hlbokej depresie. Aféra rozrušila aj jej rodinu, hlavne matku, ktorá vždy nesúhlasila s jej umeleckou kariérou. Pod vplyvom sporov Claudelová opustila rodinný dom. V roku [[1892]], možno po nechcenom potrate, Claudelová ukončila svoj intímny vzťah s Rodinom, hoci sa stále až do roku [[1898]] pravidelne vídali. Začiatkom roka [[1903]] vystavovala svoje dielo na [[Salón]]e. Renomé Camille Claudelovej nevyplývalo len a iba z jej spojenia s Rodinom. V skutočnosti bola rovnako dobrá sochárka ako najlepší umeleckí vrstovníci. Jej práca bola podobná svojim duchom Rodinovym dielam, ale odhaľovala vnútornú lyriku a imagináciu, najmä v známych sochách: ''Bronzovom valčíku'' (1893). Vo ''Veku dospelosti'' (1900) je zreteľná mocná alegória odpútavania sa od Rodina. Claudelovej onyxová a malá bronzová ''Vlna'' (1897) bola vedomým zlomom obdobia, kedy sa inšpirovala Rodinom, s výtvarnou kvalitou celkom odlišnou od „heroického“ cítenia jej predošlých prác. S Rodinom naposledy spolupracovala na pomníku spisovateľa [[Honoré de Balzac|Balzaca]]. Uvádza sa, že obliecť sochu do mníšskeho rúcha bol jej nápad. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] Claudelová priťahovala mecenášov, obchodníkov a zažívala obchodný úspech, ktorý však nemal dlhé trvanie. Od novembra [[1905]] sa Claudelovej duševné zdravie menilo k horšiemu. [[4. december|4.]]-[[16. december|16. decembra]] mala poslednú veľkú výstavu u Eugéne Blota. V roku [[1906]] zničila mnoho zo svojich sôch a na dlhé obdobie ju prenasledovala [[paranoja]]. Obvinila Rodina z krádeže nápadov a z prípravy svojej úkladnej vraždy. Po svadbe svojho brata ([[1906]]), ktorý ju dovtedy podporoval a po jeho návrate do [[Čína|Číny]], žila osamotená vo svoje dielni. == Hospitalizácia v liečebni pre duševne chorých == Otec, ktorý schvaľoval Claudelovej umeleckú kariéru a snažil sa jej všemožne pomáhať, a finančne ju podporoval, zomrel 2. marca [[1913]]. Claudelovú o jeho smrti nikto neinformoval. 10. marca [[1913]] po matkinom zásahu ju intervenujú na [[psychiatrická klinika|psychiatrickej klinike]] v [[Ville-Évrard]] v departmente [[Neuilly-sur-Marne]]. Aj keď na protokole o prijatí je napísané, že bola hospitalizovaná na základe vlastnej žiadosti, formulár podpísal len lekár a jej matka. V roku [[1914]] z dôvodu evakuácie pred postupujúcimi nemeckými jednotkami nemocnicu premiestnili do [[Enghien]]. [[7. september|7. septembra]] 1914 Camille spolu s množstvom ďalších žien premiestnili do blázinca Montdevergues v [[Montfavet]], šesť kilometrov od [[Avignon]]u. Na protokole o prijatí do ústavu podpísanom [[22. október|22. októbra]] 1914, je zaznamenané, že pacientka trpí „sústavným delirióznym stihomamom založeným na mylnom chápaní skutočnosti a imaginácie“. Matka zakazovala, aby jej dcéra dostávala iné listy než od brata, s časom personál liečebne pravidelne odporúčal Claudelovú prepustiť, ale matka neoblomne odmietala. [[1. jún]]a [[1920]] psychiater Dr. Brunet poslal matke list s odporúčaním, aby sa pokúsila dcéru včleniť do rodiny, list však zostal bez odpovede. Paul Claudel, jej brat, ju niekoľko rokov navštevoval, ale o svojej sestre hovoril len v minulom čase. V roku [[1929]] ju navštívila [[Jessie Lipscombová]]. Camille Claudelová zomrela 19. októbra [[1943]] v liečebni Montfavet (známej ako ''Asile de Montdevergues'', teraz moderná klinika ''Centre Hospitalier de Montfavet''), kde prežila 30 rokov. Matka, ktorá zomrela 20. júna [[1929]], dcéru v liečebni ani raz nenavštívila. (Niektoré biografie uvádzajú, že matka zomrela v roku 1920). Camille Claudelová je pochovaná na cintoríne Monfavet. == Umelecký odkaz == Hoci Claudelová zničila asi 90 svojich sôch, zachovali sa ich náčrty a štúdie. V roku [[1951]] jej brat zorganizoval výstavu v [[Musée Rodin]], kde sú teraz vystavené niektoré jej práce. Veľká výstava jej diel v ňom bola realizovaná aj v roku [[1984]]. V roku [[2005]] sa konala veľká výstava prác Rodina a Claudelovej v [[Québec|Quebeku]] a [[Detroit]]e. Keď vyšli niekoľké jej biografie v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], verejnosť sa začala viac zaujímať o jej dielo. V roku [[1988]] natočil francúzsky režisér [[Bruno Nuytten]] životopisný [[film]] ''[[Camille Claudelová (film)|Camille Claudelová]]'' v hlavnej úlohe s [[Isabelle Adjaniová|Isabelle Adjaniovou]] v roli Claudelovej a [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], ktorý predstavoval Rodina. V roku [[1989]] film získal dve nominácie na [[Academy Awards|Oscara]]. V roku 2026 vznikla v Národnom divadle Košice autorská inscenácia ''[https://www.sdke.sk/sk/host/camille-claudel-anatomia-vasne Camille Claudel – Anatómia vášne]'', venovaná životu a tvorbe francúzskej sochárky Camille Claudel. Jej premiéra sa uskutočnila 25. septembra 2026 v priestoroch umelecko-dekoračných dielní Národného divadla Košice na Južnej triede. Autormi námetu a scenára, ktorý vychádza aj z pôvodnej korešpondencie sochárky, sú [https://eculturebase.com/moja-kultura/15153/camille-claudel-vstupi-do-kosickych-umeleckych-dielni-anatomia-vasne-skuma-cenu-tvorby-a-slobody Andrej Sukhanov a Nina Vidovencová.] Sukhanov sa ujal réžie a choreografie, pričom spolu s Vidovencovou pripravil koncepciu a dramaturgiu inscenácie. Nina Vidovencová bola zároveň autorkou scénografie a kostýmov. Na dramaturgii spolupracoval Peter Himič. Inscenácia prepája činoherné a pohybové divadlo s výtvarnými prvkami a prostredníctvom životného príbehu Camille Claudel sa zaoberá otázkami umeleckej slobody, tvorivej identity, rodinných vzťahov a vzťahu medzi tvorivosťou a osobnou obetou. Titulnú postavu stvárnila Eva Sklyarová, jej mladšiu podobu Lea Mračková a Augusta Rodina Jakub Kuka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moja Kultúra: Camille Claudel vstúpi do košických umeleckých dielní. Anatómia vášne skúma cenu tvorby a slobody | url = https://eculturebase.com/moja-kultura/15153/camille-claudel-vstupi-do-kosickych-umeleckych-dielni-anatomia-vasne-skuma-cenu-tvorby-a-slobody | vydavateľ = eCultureBase | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.dia.org/exhibitions/claudel_rodin/preview.asp ''Camille Claudel and Rodin: Fateful Encounter'' výstava v Detroit Institute of Arts 2005] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303194616/http://www.dia.org/exhibitions/claudel_rodin/preview.asp |date=2016-03-03 }} * [http://www.camilleclaudel.asso.fr/ Rozsiahla prezentácia Camille Claudelovej a jej prác (vo francúzštine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120920065051/http://www.camilleclaudel.asso.fr/ |date=2012-09-20 }} * [http://www.rodin-web.org/claudel/default.htm Stránky o Claudelovej vrátane životopisu na rodin-web.org] * [http://www.artcyclopedia.com/artists/claudel_camille.html Camille Claudelová na artcyclopedia.com] * [http://www.kfilmu.net/filmy.php?sekce=informace&film=camille-claudelova Film Camille Claudelová na kfilmu.net v češtine] * [http://www.pandesmuses.fr/2016/04/camille-claudel.html Poème pour Camille Claudel] == Zdroj == {{Preklad|cs|Camille Claudelová|1157020}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Claudelová, Camille}} [[Kategória:Francúzski sochári]] 4xtyfkta1fh3cme7vtxswz210e0ebw5 Cintorín Slávičie údolie 0 144027 8381404 8120906 2026-10-08T11:41:49Z ~2026-54107-50 307497 /* Pochované osobnosti */ 8381404 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slávičie údolie house.JPG|náhľad|Dom smútku]] '''Cintorín Slávičie údolie''' je s rozlohou 18,5 [[Hektár|ha]] najväčším [[cintorín]]om v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol založený v roku [[1912]] a pôvodne bol určený pre chudobných. Nachádza sa v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] na ulici [[Staré grunty]], vedľa rozsiahleho komplexu vysokoškolských internátov ([[Študentský domov Mladosť (Bratislava)|Mladosť]] a [[Študentské domovy a jedálne Ľudovíta Štúra|ŠDaJĽŠ]]). Nie je situovaný na rovnomennej blízkej ulici [[Slávičie údolie (ulica)| Slávičie údolie]] (tá náleží do mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]]). Na cintoríne sa dodnes aktívne pochováva. == Pochované osobnosti == {{stĺpce|3| *[[Milan Lasica]] *[[Janko Alexy]] *[[Ondrej Bartko]] *[[Emil Boleslav Lukáč]] *[[Janko Borodáč]] *[[Marek Brezovský]] *[[Ivan Bukovčan]] *[[Ján Cikker]] *[[Ján Čajak mladší]] *[[Alexander Dubček]] *[[Vladimír Dzurilla]] *[[Vladimír Fajnor]] *[[Peter Fiala]] *[[Margita Figuli]] *[[Marian Filc]] *[[Koloman Gögh]] *[[Anton Habovštiak]] *[[Mikuláš Huba (herec)|Mikuláš Huba]] *[[Terézia Hurbanová-Kronerová]] *[[Viera Husáková]] *[[Alexander Húščava]] *[[Koloman Ivanička]] *[[Štefan Janšák]] *[[Mária Kišonová-Hubová]] *[[Ján Kostra]] *[[Ivan Krajíček]] *[[Fraňo Kráľ]] *[[Jozef Kroner]] *[[Jozef Lacko]] *[[Ján Langoš]] *[[Michal Lukniš]] *[[Alexander Mach]] *[[Gejza Medrický]] *[[Vojtech Mihálik]] *[[Vladimír Mináč]] *[[Mirko Nešpor]] *[[Ľudo Ondrejov]] *[[Ján Ondruš]] *[[Dušan Pašek]] *[[Andrej Plávka]] *[[Lucia Poppová]] *[[Jozef Roháček]] *[[Ladislav Slovák]] *[[Otto Smik]] *[[Milo Urban]] *[[Ľudo Zelienka]] *[[Silvia Petöová]] }}Arnold Flögl <gallery> Súbor:Ján Langoš grave.JPG|Hrob [[Ján Langoš|Jána Langoša]] Súbor:Margita Figuli Grave.JPG|Hrob [[Margita Figuli|Margity Figuli]] Súbor:IVAN BUKOVČAN GRAVE.JPG|Hrob [[Ivan Bukovčan|Ivana Bukovčana]] Súbor:Ľudo Zelienka.JPG|Hrob [[Ľudo Zelienka|Ľuda Zelienku]] </gallery> == Dopravné spojenie == Cintorín je ľahko prístupný od [[Mlynská dolina|Mlynskej doliny]]. Leží pri ňom veľké záchytné [[parkovisko]]. === MHD === {{Zastávka|ba|Cintorín Slávičie|datum}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.findagrave.com/php/famous.php?page=cem&FScemeteryid=639819 Cintorín Slávičie údolie na www.findagrave.com] (anglicky) {{Výhonok}} {{Súradnice|48.156127|17.067969|dim:310|format=dms|display=title}} [[Kategória:Cintoríny v Bratislave|Slávičie údolie]] [[Kategória:Karlova Ves]] a2kj0xp3nd1na4t2b5xp0q7lahgwnxc 8381405 8381404 2026-10-08T11:49:37Z ~2026-54107-50 307497 /* */ 8381405 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slávičie údolie house.JPG|náhľad|Dom smútku]] '''Cintorín Slávičie údolie''' je s rozlohou 18,5 [[Hektár|ha]] najväčším [[cintorín]]om v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol založený v roku [[1912]] a pôvodne bol určený pre chudobných. Nachádza sa v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] na ulici [[Staré grunty]], vedľa rozsiahleho komplexu vysokoškolských internátov ([[Študentský domov Mladosť (Bratislava)|Mladosť]] a [[Študentské domovy a jedálne Ľudovíta Štúra|ŠDaJĽŠ]]). Nie je situovaný na rovnomennej blízkej ulici [[Slávičie údolie (ulica)| Slávičie údolie]] (tá náleží do mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]]). Na cintoríne sa dodnes aktívne pochováva. == Pochované osobnosti == {{stĺpce|3| *[[Milan Lasica]] *[[Janko Alexy]] *[[Ondrej Bartko]] *[[Emil Boleslav Lukáč]] *[[Janko Borodáč]] *[[Marek Brezovský]] *[[Ivan Bukovčan]] *[[Ján Cikker]] *[[Ján Čajak mladší]] *[[Alexander Dubček]] *[[Vladimír Dzurilla]] *[[Vladimír Fajnor]] *[[Peter Fiala]] *[[Margita Figuli]] *[[Marian Filc]] *[[Koloman Gögh]] *[[Anton Habovštiak]] *[[Mikuláš Huba (herec)|Mikuláš Huba]] *[[Terézia Hurbanová-Kronerová]] *[[Viera Husáková]] *[[Alexander Húščava]] *[[Koloman Ivanička]] *[[Štefan Janšák]] *[[Mária Kišonová-Hubová]] *[[Ján Kostra]] *[[Ivan Krajíček]] *[[Fraňo Kráľ]] *[[Jozef Kroner]] *[[Jozef Lacko]] *[[Ján Langoš]] *[[Michal Lukniš]] *[[Alexander Mach]] *[[Gejza Medrický]] *[[Vojtech Mihálik]] *[[Vladimír Mináč]] *[[Mirko Nešpor]] *[[Ľudo Ondrejov]] *[[Ján Ondruš]] *[[Dušan Pašek]] *[[Andrej Plávka]] *[[Lucia Poppová]] *[[Jozef Roháček]] *[[Ladislav Slovák]] *[[Otto Smik]] *[[Milo Urban]] *[[Ľudo Zelienka]] *[[Silvia Petöová]] }} <gallery> Súbor:Ján Langoš grave.JPG|Hrob [[Ján Langoš|Jána Langoša]] Súbor:Margita Figuli Grave.JPG|Hrob [[Margita Figuli|Margity Figuli]] Súbor:IVAN BUKOVČAN GRAVE.JPG|Hrob [[Ivan Bukovčan|Ivana Bukovčana]] Súbor:Ľudo Zelienka.JPG|Hrob [[Ľudo Zelienka|Ľuda Zelienku]] </gallery> == Dopravné spojenie == Cintorín je ľahko prístupný od [[Mlynská dolina|Mlynskej doliny]]. Leží pri ňom veľké záchytné [[parkovisko]]. === MHD === {{Zastávka|ba|Cintorín Slávičie|datum}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.findagrave.com/php/famous.php?page=cem&FScemeteryid=639819 Cintorín Slávičie údolie na www.findagrave.com] (anglicky) {{Výhonok}} {{Súradnice|48.156127|17.067969|dim:310|format=dms|display=title}} [[Kategória:Cintoríny v Bratislave|Slávičie údolie]] [[Kategória:Karlova Ves]] g6e3199pxdu39o7ukedj33w4615epe9 8381406 8381405 2026-10-08T11:49:46Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54107-50|~2026-54107-50]] ([[User_talk:~2026-54107-50|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2025-33885-17 8120906 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slávičie údolie house.JPG|náhľad|Dom smútku]] '''Cintorín Slávičie údolie''' je s rozlohou 18,5 [[Hektár|ha]] najväčším [[cintorín]]om v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol založený v roku [[1912]] a pôvodne bol určený pre chudobných. Nachádza sa v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] na ulici [[Staré grunty]], vedľa rozsiahleho komplexu vysokoškolských internátov ([[Študentský domov Mladosť (Bratislava)|Mladosť]] a [[Študentské domovy a jedálne Ľudovíta Štúra|ŠDaJĽŠ]]). Nie je situovaný na rovnomennej blízkej ulici [[Slávičie údolie (ulica)| Slávičie údolie]] (tá náleží do mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]]). Na cintoríne sa dodnes aktívne pochováva. == Pochované osobnosti == {{stĺpce|3| *[[Milan Lasica]] *[[Janko Alexy]] *[[Ondrej Bartko]] *[[Emil Boleslav Lukáč]] *[[Janko Borodáč]] *[[Marek Brezovský]] *[[Ivan Bukovčan]] *[[Ján Cikker]] *[[Ján Čajak mladší]] *[[Alexander Dubček]] *[[Vladimír Dzurilla]] *[[Vladimír Fajnor]] *[[Peter Fiala]] *[[Margita Figuli]] *[[Marian Filc]] *[[Koloman Gögh]] *[[Anton Habovštiak]] *[[Mikuláš Huba (herec)|Mikuláš Huba]] *[[Terézia Hurbanová-Kronerová]] *[[Viera Husáková]] *[[Alexander Húščava]] *[[Koloman Ivanička]] *[[Štefan Janšák]] *[[Mária Kišonová-Hubová]] *[[Ján Kostra]] *[[Ivan Krajíček]] *[[Fraňo Kráľ]] *[[Jozef Kroner]] *[[Jozef Lacko]] *[[Ján Langoš]] *[[Michal Lukniš]] *[[Alexander Mach]] *[[Gejza Medrický]] *[[Vojtech Mihálik]] *[[Vladimír Mináč]] *[[Mirko Nešpor]] *[[Ľudo Ondrejov]] *[[Ján Ondruš]] *[[Dušan Pašek]] *[[Andrej Plávka]] *[[Lucia Poppová]] *[[Jozef Roháček]] *[[Ladislav Slovák]] *[[Otto Smik]] *[[Milo Urban]] *[[Ľudo Zelienka]] *[[Silvia Petöová]] }}<gallery> Súbor:Ján Langoš grave.JPG|Hrob [[Ján Langoš|Jána Langoša]] Súbor:Margita Figuli Grave.JPG|Hrob [[Margita Figuli|Margity Figuli]] Súbor:IVAN BUKOVČAN GRAVE.JPG|Hrob [[Ivan Bukovčan|Ivana Bukovčana]] Súbor:Ľudo Zelienka.JPG|Hrob [[Ľudo Zelienka|Ľuda Zelienku]] </gallery> == Dopravné spojenie == Cintorín je ľahko prístupný od [[Mlynská dolina|Mlynskej doliny]]. Leží pri ňom veľké záchytné [[parkovisko]]. === MHD === {{Zastávka|ba|Cintorín Slávičie|datum}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.findagrave.com/php/famous.php?page=cem&FScemeteryid=639819 Cintorín Slávičie údolie na www.findagrave.com] (anglicky) {{Výhonok}} {{Súradnice|48.156127|17.067969|dim:310|format=dms|display=title}} [[Kategória:Cintoríny v Bratislave|Slávičie údolie]] [[Kategória:Karlova Ves]] 6nxu4qfxn4asvghr5whfia0mnzx1rh1 Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta Spišská Nová Ves 0 145562 8381212 8139363 2026-10-07T19:49:09Z ~2026-54048-88 307440 Zmena titulov p. Volneho. 8381212 wikitext text/x-wiki Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta [[Spišská Nová Ves]] (richtári, predsedovia MsNV, primátori): {{Stĺpce|2| * 1384 - 1389 Ján Knol * 1394 - 1396 Ján Uungeroten * 1396 - 1399 Andrej * 1400 - 1405 Ján Knol * 1405 - 1408 Peter Gaaz * 1408 - 1412 Juraj Besteller * 1412 - 1416 Žigmund Reuber * 1416 - 1417 Gašpar Hulboch * 1417 - 1419 Žigmund Reuber * 1419 - 1426 Juraj Besteller * 1426 - 1428 Ambrosius * 1428 - 1430 Mikuláš Haberman * 1430 - 1431 Arnold * 1431 - 1435 Mikuláš Haberman * 1435 - 1436 Filip Stockel * 1436 - 1437 Vavrinec Weprocht * 1437 - 1444 Ladislav Nikondey * 1444 - 1445 Peter Messerschmitt * 1445 - 1449 Ján Stojan * 1449 - 1454 Valent Rump * 1454 - 1469 Mikuláš Stremchin * 1469 - 1484 Kristian Rab * 1484 - 1488 Juraj Sneyder * 1488 - 1497 Ján Schaler * 1497 - 1500 Michal Klugel * 1500 - 1508 Andrej Grauman * 1508 - 1511 Koloman Sartor * 1511 - 1516 Andrej Grauman * 1516 - 1519 Klement Schuler * 1519 - 1522 Bartolomej Schelpfenig * 1522 - 1524 Andrej Grauman * 1524 - 1527 Michal Schuster * 1527 - 1528 Tobiáš Grussel * 1528 - 1530 Klement Schneider * 1530 - 1531 Michal Schuster * 1531 - 1533 Klement Schneider * 1533 - 1535 Martin Pauczt * 1535 - 1536 Klement Schneider * 1536 - 1538 Achacius * 1538 - 1540 Valent Grauman * 1540 - 1542 Klement Sartor * 1542 - 1543 Gašpar Marianmuc * 1543 - 1544 Benedik Schuler * 1544 - 1547 Valent Grauman * 1547 - 1548 Gregor Hecht * 1548 - 1549 Benedik Grussel * 1549 - 1550 Valent Grauman * 1550 - 1551 Štefan Kopperschmitt * 1551 - 1552 Benedik Salamon * 1552 - 1553 Valent Grauman * 1553 - 1554 Michal Totschman * 1554 - 1555 Benedik Grussel * 1555 - 1556 Štefan Kopperschmitt * 1556 - 1557 Gašpar Marianmuc * 1557 - 1558 Michal Totschman * 1558 - 1559 Benedik Grussel * 1559 - 1560 Štefan Kopperschmitt * 1560 - 1561 Benedik Grussel * 1561 - 1562 Anton Omes * 1562 - 1565 Benedik Grussel * 1565 - 1568 Anton Omes * 1568 - 1569 Štefan Kopperschmitt * 1569 - 1570 Anton Omes * 1570 - 1571 Benedik Grussel * 1571 - 1572 Anton Omes * 1572 - 1574 Benedik Grussel * 1574 - 1575 Anton Omes * 1575 - 1576 Jakub Polák * 1576 - 1577 Peter Dirner * 1578 - 1579 Benedik Grussel * 1579 - 1581 Peter Dirner * 1581 - 1584 Anton Omes * 1584 - 1587 Peter Dirner * 1587 - 1589 Gregor Kilian * 1589 - 1591 Anton Omes * 1591 - 1592 Ján Dirner * 1592 - 1593 Gregor Kilian * 1593 - 1594 Ján Mileter * 1594 - 1595 Gregor Kilian * 1595 - 1596 Valent Lepesch * 1596 - 1597 Ján Mileter * 1597 - 1598 Ján Salamon * 1598 - 1599 Anton Omes * 1599 - 1600 Michal Lecel * 1600 - 1601 Ján Dirner * 1601 - 1602 Ján Salamon * 1602 - 1605 Wolfgang Feuchter * 1605 - 1606 Ján Mileter * 1606 - 1607 Wolfgang Feuchter * 1607 - 1610 Ján Mileter * 1610 - 1612 Šimon Omes * 1612 - 1614 Wolfgang Feuchter * 1614 - 1616 Ján Dirner * 1616 - 1617 Wolfgang Feuchter * 1617 - 1618 Ján Mileter * 1618 - 1620 Wolfgang Feuchter * 1620 - 1621 Ján Mileter * 1621 - 1623 Tobiáš Dirner * 1623 - 1625 Benedik Roxer * 1625 - 1627 Tobiáš Dirner * 1627 - 1629 Ján Mileter * 1629 - 1631 Pavol Seys * 1631 - 1633 Benedik Roxer * 1633 - 1637 Pavol Seys * 1637 - 1641 Štefan Dirner * 1641 - 1643 Jakub Mum * 1643 - 1646 Štefan Dirner * 1646 - 1648 Ján Mileter * 1648 - 1650 Ján Dirner * 1650 - 1651 Juraj Mileter * 1651 - 1653 Ján Reis * 1653 - 1656 Ján Dirner * 1656 - 1657 Juraj Mileter * 1657 - 1659 Ján Dirner * 1659 - 1661 Ján Reis * 1661 - 1663 Juraj Mileter * 1663 - 1665 Melichar Novák * 1665 - 1667 Pavol Sontag * 1667 - 1668 Juraj Mileter * 1668 - 1669 Melichar Novák * 1669 - 1673 Ján Mileter * 1673 - 1675 Pavol Sontag * 1675 - 1676 Ján Mileter * 1676 - 1677 Ján Molnár * 1677 - 1678 Ján Mileter * 1678 - 1679 Ján Molnár * 1679 - 1681 Pavol Reis * 1681 - 1682 Klement Tittel * 1682 - 1683 Ján Tomáš * 1683 - 1685 Pavol Sontag * 1685 - 1686 Ľudovít Grunblat * 1686 - 1687 Pavol Reis * 1687 - 1688 Ján Mileter * 1688 - 1689 Ján Marci * 1689 - 1691 Pavol Reis * 1691 - 1693 Ján Marci * 1693 - 1694 Ján Tomáš * 1694 - 1695 Pavol Reis * 1695 - 1696 Ján Marci * 1696 - 1703 Pavol Reis * 1703 - 1704 Ján Polc * 1704 - 1705 Pavol Reis * 1705 - 1710 Martin Holtzschuer * 1710 - 1717 Daniel Schmit * 1717 - 1718 Samuel Pulsky * 1718 - 1722 Ján Sontag * 1722 - 1726 Daniel Englbert * 1726 - 1728 Juraj Cechner * 1728 - 1734 Ľudovít Grunblat * 1734 - 1736 Daniel Englbert * 1736 - 1741 Gašpar Grunblat * 1742 - 1744 Michal Sontag * 1744 - 1758 Tobiáš Jony * 1759 - 1773 Martin Paltzman * 1774 - 1783 Samuel Liedeman * 1783 - 1788 Samuel Benigny * 1789 - 1793 Andrej Haas * 1793 - 1798 Samuel Kohler * 1799 - 1804 Ján Michal Trangous * 1805 - 1810 Matej Jager * 1811 - 1830 Andrej Husko * 1831 - 1839 Martin Kohler * 1841 - 1846 Ján Soltz * 1846 - Andrej Ksensig * … chýbajú pramene * 1861 - 1862 Albert Máriássy * 1862 - 1867 Ede Szontágh * 1868 - 1887 Vincent Schertl * 1887 - 1889 Ján Bukovinszky * 1889 - 1892 Viliam Scholcz * 1893 - 1893 Alexander Fabinyi * 1893 - 1898 Dr. Július Nosz * 1899 - 1919 Kornel Folgens * 1920 - 1922 Elemír Vollay * 1922 - 1923 Ing. Václav Holý * 1923 - 1924 Martin Faith * 1924 - 1926 JUDr. Alexander Horka * 1926 - 1930 Jozef Bacsányi * 1930 - 1938 Rudolf Drahovský * 1938 - 1945 Jozef Kuchár * 1945 - 1945 Viktor Buček * 1945 - 1945 Jozef František Bajtoš * 1945 - 1946 Alexander Huba * 1946 - 1948 Ladislav Rusnák * 1948 - 1948 Pavol Mihalík * 1948 - 1950 Ľudovít Tréger * 1950 - 1952 Jozef Vytykač * 1953 - 1954 Gustáv Kavalec * 1954 - 1957 František Bartko * 1957 - 1960 Gustáv Švábovský * 1960 - 1971 Juraj Mižík * 1971 - 1976 František Kočík * 1976 - 1989 PaedDr. František Pukluš * 1989 - 1990 Ing. Ján Borovský * 1990 - 1994 Ing. Rastislav Jacák * 1994 - 2002 [[Karol Mitrík|Ing. Karol Mitrík]] * 2002 - 2006 [[Anna Fedorová|Mgr. Anna Fedorová]] * 2006 - 2018 [[Ján Volný|PhDr. Ján Volný, PhD.]] }} [[Kategória:Spišská Nová Ves]] kp2u6fuz77b5pv3d7okeep5qityzxf5 8381213 8381212 2026-10-07T19:50:34Z ~2026-54048-88 307440 /* */ 8381213 wikitext text/x-wiki Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta [[Spišská Nová Ves]] (richtári, predsedovia MsNV, primátori): {{Stĺpce|2| * 1384 - 1389 Ján Knol * 1394 - 1396 Ján Uungeroten * 1396 - 1399 Andrej * 1400 - 1405 Ján Knol * 1405 - 1408 Peter Gaaz * 1408 - 1412 Juraj Besteller * 1412 - 1416 Žigmund Reuber * 1416 - 1417 Gašpar Hulboch * 1417 - 1419 Žigmund Reuber * 1419 - 1426 Juraj Besteller * 1426 - 1428 Ambrosius * 1428 - 1430 Mikuláš Haberman * 1430 - 1431 Arnold * 1431 - 1435 Mikuláš Haberman * 1435 - 1436 Filip Stockel * 1436 - 1437 Vavrinec Weprocht * 1437 - 1444 Ladislav Nikondey * 1444 - 1445 Peter Messerschmitt * 1445 - 1449 Ján Stojan * 1449 - 1454 Valent Rump * 1454 - 1469 Mikuláš Stremchin * 1469 - 1484 Kristian Rab * 1484 - 1488 Juraj Sneyder * 1488 - 1497 Ján Schaler * 1497 - 1500 Michal Klugel * 1500 - 1508 Andrej Grauman * 1508 - 1511 Koloman Sartor * 1511 - 1516 Andrej Grauman * 1516 - 1519 Klement Schuler * 1519 - 1522 Bartolomej Schelpfenig * 1522 - 1524 Andrej Grauman * 1524 - 1527 Michal Schuster * 1527 - 1528 Tobiáš Grussel * 1528 - 1530 Klement Schneider * 1530 - 1531 Michal Schuster * 1531 - 1533 Klement Schneider * 1533 - 1535 Martin Pauczt * 1535 - 1536 Klement Schneider * 1536 - 1538 Achacius * 1538 - 1540 Valent Grauman * 1540 - 1542 Klement Sartor * 1542 - 1543 Gašpar Marianmuc * 1543 - 1544 Benedik Schuler * 1544 - 1547 Valent Grauman * 1547 - 1548 Gregor Hecht * 1548 - 1549 Benedik Grussel * 1549 - 1550 Valent Grauman * 1550 - 1551 Štefan Kopperschmitt * 1551 - 1552 Benedik Salamon * 1552 - 1553 Valent Grauman * 1553 - 1554 Michal Totschman * 1554 - 1555 Benedik Grussel * 1555 - 1556 Štefan Kopperschmitt * 1556 - 1557 Gašpar Marianmuc * 1557 - 1558 Michal Totschman * 1558 - 1559 Benedik Grussel * 1559 - 1560 Štefan Kopperschmitt * 1560 - 1561 Benedik Grussel * 1561 - 1562 Anton Omes * 1562 - 1565 Benedik Grussel * 1565 - 1568 Anton Omes * 1568 - 1569 Štefan Kopperschmitt * 1569 - 1570 Anton Omes * 1570 - 1571 Benedik Grussel * 1571 - 1572 Anton Omes * 1572 - 1574 Benedik Grussel * 1574 - 1575 Anton Omes * 1575 - 1576 Jakub Polák * 1576 - 1577 Peter Dirner * 1578 - 1579 Benedik Grussel * 1579 - 1581 Peter Dirner * 1581 - 1584 Anton Omes * 1584 - 1587 Peter Dirner * 1587 - 1589 Gregor Kilian * 1589 - 1591 Anton Omes * 1591 - 1592 Ján Dirner * 1592 - 1593 Gregor Kilian * 1593 - 1594 Ján Mileter * 1594 - 1595 Gregor Kilian * 1595 - 1596 Valent Lepesch * 1596 - 1597 Ján Mileter * 1597 - 1598 Ján Salamon * 1598 - 1599 Anton Omes * 1599 - 1600 Michal Lecel * 1600 - 1601 Ján Dirner * 1601 - 1602 Ján Salamon * 1602 - 1605 Wolfgang Feuchter * 1605 - 1606 Ján Mileter * 1606 - 1607 Wolfgang Feuchter * 1607 - 1610 Ján Mileter * 1610 - 1612 Šimon Omes * 1612 - 1614 Wolfgang Feuchter * 1614 - 1616 Ján Dirner * 1616 - 1617 Wolfgang Feuchter * 1617 - 1618 Ján Mileter * 1618 - 1620 Wolfgang Feuchter * 1620 - 1621 Ján Mileter * 1621 - 1623 Tobiáš Dirner * 1623 - 1625 Benedik Roxer * 1625 - 1627 Tobiáš Dirner * 1627 - 1629 Ján Mileter * 1629 - 1631 Pavol Seys * 1631 - 1633 Benedik Roxer * 1633 - 1637 Pavol Seys * 1637 - 1641 Štefan Dirner * 1641 - 1643 Jakub Mum * 1643 - 1646 Štefan Dirner * 1646 - 1648 Ján Mileter * 1648 - 1650 Ján Dirner * 1650 - 1651 Juraj Mileter * 1651 - 1653 Ján Reis * 1653 - 1656 Ján Dirner * 1656 - 1657 Juraj Mileter * 1657 - 1659 Ján Dirner * 1659 - 1661 Ján Reis * 1661 - 1663 Juraj Mileter * 1663 - 1665 Melichar Novák * 1665 - 1667 Pavol Sontag * 1667 - 1668 Juraj Mileter * 1668 - 1669 Melichar Novák * 1669 - 1673 Ján Mileter * 1673 - 1675 Pavol Sontag * 1675 - 1676 Ján Mileter * 1676 - 1677 Ján Molnár * 1677 - 1678 Ján Mileter * 1678 - 1679 Ján Molnár * 1679 - 1681 Pavol Reis * 1681 - 1682 Klement Tittel * 1682 - 1683 Ján Tomáš * 1683 - 1685 Pavol Sontag * 1685 - 1686 Ľudovít Grunblat * 1686 - 1687 Pavol Reis * 1687 - 1688 Ján Mileter * 1688 - 1689 Ján Marci * 1689 - 1691 Pavol Reis * 1691 - 1693 Ján Marci * 1693 - 1694 Ján Tomáš * 1694 - 1695 Pavol Reis * 1695 - 1696 Ján Marci * 1696 - 1703 Pavol Reis * 1703 - 1704 Ján Polc * 1704 - 1705 Pavol Reis * 1705 - 1710 Martin Holtzschuer * 1710 - 1717 Daniel Schmit * 1717 - 1718 Samuel Pulsky * 1718 - 1722 Ján Sontag * 1722 - 1726 Daniel Englbert * 1726 - 1728 Juraj Cechner * 1728 - 1734 Ľudovít Grunblat * 1734 - 1736 Daniel Englbert * 1736 - 1741 Gašpar Grunblat * 1742 - 1744 Michal Sontag * 1744 - 1758 Tobiáš Jony * 1759 - 1773 Martin Paltzman * 1774 - 1783 Samuel Liedeman * 1783 - 1788 Samuel Benigny * 1789 - 1793 Andrej Haas * 1793 - 1798 Samuel Kohler * 1799 - 1804 Ján Michal Trangous * 1805 - 1810 Matej Jager * 1811 - 1830 Andrej Husko * 1831 - 1839 Martin Kohler * 1841 - 1846 Ján Soltz * 1846 - Andrej Ksensig * … chýbajú pramene * 1861 - 1862 Albert Máriássy * 1862 - 1867 Ede Szontágh * 1868 - 1887 Vincent Schertl * 1887 - 1889 Ján Bukovinszky * 1889 - 1892 Viliam Scholcz * 1893 - 1893 Alexander Fabinyi * 1893 - 1898 Dr. Július Nosz * 1899 - 1919 Kornel Folgens * 1920 - 1922 Elemír Vollay * 1922 - 1923 Ing. Václav Holý * 1923 - 1924 Martin Faith * 1924 - 1926 JUDr. Alexander Horka * 1926 - 1930 Jozef Bacsányi * 1930 - 1938 Rudolf Drahovský * 1938 - 1945 Jozef Kuchár * 1945 - 1945 Viktor Buček * 1945 - 1945 Jozef František Bajtoš * 1945 - 1946 Alexander Huba * 1946 - 1948 Ladislav Rusnák * 1948 - 1948 Pavol Mihalík * 1948 - 1950 Ľudovít Tréger * 1950 - 1952 Jozef Vytykač * 1953 - 1954 Gustáv Kavalec * 1954 - 1957 František Bartko * 1957 - 1960 Gustáv Švábovský * 1960 - 1971 Juraj Mižík * 1971 - 1976 František Kočík * 1976 - 1989 PaedDr. František Pukluš * 1989 - 1990 Ing. Ján Borovský * 1990 - 1994 Ing. Rastislav Jacák * 1994 - 2002 [[Karol Mitrík|Ing. Karol Mitrík]] * 2002 - 2006 [[Anna Fedorová|Mgr. Anna Fedorová]] * 2006 - 2018 [[Ján Volný|PhDr. Ján Volný, PhD.]] * 2018 - 2026 Ing. Pavol Bečarik }} [[Kategória:Spišská Nová Ves]] s05q42l9h1w1q27pes8fbpmuu2f3el0 P*U*L*S*E 0 152680 8381158 6111104 2026-10-07T15:33:55Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovania z [[Pulse (film, 1995)]] na [[Pulse (film z roku 1995)]] 8381158 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Pulse (film z roku 1995)]] npb1sg0azrdzidb28g47b7okitfd4vy Perm (mesto) 0 156166 8381114 7350836 2026-10-07T13:34:54Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Perm_Russia.jpg bol odstránený, pretože ho Jameslwoodward na Commons zmazal. 8381114 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Perm | other_name = {{V jazyku|rus|Пермь}} | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = Pohľad na mesto | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Perm.svg | symbol = Coat of Arms of Perm.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rusko | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Permský kraj | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 171 | lat_d = 58 | lat_m = 00 | lat_s = 50 | lat_NS = S | long_d = 56 | long_m = 14 | long_s = 56 | long_EW = V | coordinates_type = type:city(1000000)_region:RU | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 799.68 <!-- *** Population *** --> | population = 1048005 | population_date = [[2017]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1723 | established_type = | mayor = Igor Nikolajevič Šubin | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+6 | timezone_DST = UTC+7 | postal_code = 614xxx | area_code = +7 342 | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha Permu v Rusku | map_locator = Rusko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Perm | statistics = | website = [http://www.gorodperm.ru/ www.gorodperm.ru] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Perm''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v Rusku a administratívne centrum Permského kraja. Nachádza sa na rieke [[Kama]] na úpätí pohoria [[Ural (pohorie)|Ural]]. Medzi rokmi 1940-1957 sa mesto volalo Molotov. Má rozlohu 799,93 km² a žije tu viac ako 1 milión obyvateľov. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Italy}} [[Agrigento]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Čerkasy]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Germany}} [[Duisburg]], [[Nemecko]] * {{flagicon|United States}} [[Louisville (Kentucky)|Louisville]], [[Kentucky]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|UK}} [[Oxford]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{flagicon|China}} [[Šen-čen]], [[Čína]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Perm}} {{Mestá v Rusku}} {{ruský výhonok}} [[Kategória:Perm (mesto)| ]] [[Kategória:Mestá v Rusku]] [[Kategória:Permský kraj]] 13rzozesjgkoqqt7fslnddfh5ljbzio ABN AMRO World Tennis Tournament 0 165637 8381329 8262398 2026-10-08T09:09:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381329 wikitext text/x-wiki {{Infobox Tenisový turnaj (ATP) | Názov = ABN AMRO Open | Aktuálny = ABN AMRO World Tennis Tournament 2010 | Logo = | Logo_veľkosť = | Mesto = [[Rotterdam]] | Krajina = {{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | Povrch = tvrdý / v&nbsp;hale | Web = [https://www.abnamro-open.nl/en abnamro-open.nl] | Poznámky = | Kategória = [[ATP International Series Gold]]<br /><small>(1998{{--}}2008)</small><br />[[ATP World Tour 500 series]]<br /><small>(2009{{--}}súčasnosť)</small> | Počet = 32D/32Q/16Š }} '''ABN AMRO World Tennis Tournament''' je [[tenis]]ový turnaj, ktorý sa koná v [[Rotterdam]]e v [[Holandsko|Holandsku]]. Hrá sa od roku [[1972]] a to na tvrdom povrchu. Je súčasťou [[International Series Gold|ATP Tour 500]] patriacej do [[Association of Tennis Professionals|ATP Tour]]. Najviac titulov na tomto turnaji vo dvojhre získal [[Arthur Ashe]] (v rokoch 1972, 1975 a 1976) a [[Roger Federer]] (v rokoch 2005, 2012 a 2018). V roku [[1984]] finále medzi [[Jimmy Connors|Jimmym Connorsom]] a [[Ivan Lendl|Ivanom Lendlom]] bolo predčasne prerušené kvôli falošnému bombovému poplachu a zápas nebol dokončený. Obidvaja hráči preto boli vyhlásení za víťazov. Od roku [[2004]] je riaditeľom turnaja bývalý [[Holandsko|holandský]] tenista [[Richard Krajicek]]. == Finálové výsledky == === Dvojhra === {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- !Rok !width="200"|Víťaz !width="200"|Finalista !width="125"|Výsledok |- |1972 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Arthur Ashe]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Tom Okker]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|2}}, {{ku|6|1}} |- | style="background:#cfcfcf"|1973 | colspan=3 align=center style="background:#cfcfcf"|Nehralo sa |- |1974 | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Tom Okker]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Tom Gorman]] | {{ku|4|6}}, {{ku|7|6}}<sup>2</sup>, {{ku|6|1}} |- |1975 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Arthur Ashe]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Tom Okker]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|2}}, {{ku|6|4}} |- |1976 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Arthur Ashe]] {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Robert Lutz]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|3}} |- |1977 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Dick Stockton]] | {{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Ilie Năstase]] | {{ku|2|6}}, {{ku|6|3}}, {{ku|6|3}} |- |1978 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jimmy Connors]] | {{Minivlajka|Mexiko}} [[Raúl Ramírez]] | {{ku|7|5}}, {{ku|7|5}} |- |1979 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Björn Borg]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[John McEnroe]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|2}} |- |1980 | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Heinz Günthardt]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gene Mayer]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|4}} |- |1981 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jimmy Connors]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gene Mayer]] | {{ku|6|1}}, {{ku|2|6}}, {{ku|6|2}} |- |1982 | {{Minivlajka|Argentína}} [[Guillermo Vilas]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jimmy Connors]] | {{ku|0|6}}, {{ku|6|2}}, {{ku|6|4}} |- |1983 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gene Mayer]] | {{Minivlajka|Argentína}} [[Guillermo Vilas]] | {{ku|6|1}}, {{ku|7|6}} |- |1984 | — | {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ivan Lendl]]<br /> {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jimmy Connors]] | {{ku|6|0}}, {{ku|1|0}} <br />{{Malé|(prerušené)}} |- |1985 | {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Miloslav Mečíř]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Jakob Hlasek]] | {{ku|6|1}}, {{ku|6|2}} |- |1986 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Joakim Nyström]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Anders Järryd]] | {{ku|6|0}}, {{ku|6|3}} |- |1987 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Stefan Edberg]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[John McEnroe]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|3}}, {{ku|6|1}} |- |1988 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Stefan Edberg]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Miloslav Mečíř]] | {{ku|7|6}}, {{ku|6|2}} |- |1989 | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Jakob Hlasek]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Anders Järryd]] | {{ku|6|1}}, {{ku|7|5}} |- |1990 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Brad Gilbert]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Jonas Svensson]] | {{ku|6|1}}, {{ku|6|3}} |- |1991 | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Omar Camporese]] | {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ivan Lendl]] | {{ku|3|6}}, {{ku|7|6}}<sup>4</sup>, {{ku|7|6}}<sup>4</sup> |- |1992 | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Boris Becker]] | {{Minivlajka|Spoločenstvo nezávislých štátov}} [[Alexandr Vladimirovič Volkov|Alexander Volkov]] | {{ku|7|6}}<sup>9</sup>, {{ku|4|6}}, {{ku|6|2}} |- |1993 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Anders Järryd]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Karel Nováček]] | {{ku|6|3}}, {{ku|7|5}} |- |1994 | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Michael Stich]] | {{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[Wayne Ferreira]] | {{ku|4|6}}, {{ku|6|3}}, {{ku|6|0}} |- |1995 | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Richard Krajicek]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Paul Haarhuis]] | {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|6|4}} |- |1996 | {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Goran Ivanišević]] | {{Minivlajka|Rusko}} [[Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov|Jevgenij Kafeľnikov]] | {{ku|6|4}}, {{ku|3|6}}, {{ku|6|3}} |- |1997 | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Richard Krajicek]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Česko}} [[Daniel Vacek]] | {{ku|7|6}}<sup>4</sup>, {{ku|7|6}}<sup>5</sup> |- |1998 | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jan Siemerink]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Thomas Johansson]] | {{ku|7|6}}<sup>2</sup>, {{ku|6|2}} |- |1999 | {{Minivlajka|Rusko}} [[Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov|Jevgenij Kafeľnikov]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Tim Henman]] | {{ku|6|2}}, {{ku|7|6}}<sup>3</sup> |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2000|2000]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Cédric Pioline]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Tim Henman]] | {{ku|6|7}}<sup>3</sup>, {{ku|6|4}}, {{ku|7|6}}<sup>4</sup> |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2001|2001]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Escudé]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Roger Federer]] | {{ku|7|5}}, {{ku|3|6}}, {{ku|7|6}}<sup>5</sup> |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2002|2002]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Escudé]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Tim Henman]] | {{ku|3|6}}, {{ku|7|6}}<sup>7</sup>, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2003|2003]] | {{Minivlajka|Bielorusko}} [[Max Mirnyj]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Raemon Sluiter]] | {{ku|7|6}}<sup>3</sup>, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2004|2004]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Lleyton Hewitt]] | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Juan Carlos Ferrero]] | {{ku|6|7}}<sup>1</sup>, {{ku|7|5}}, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2005|2005]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Roger Federer]] | {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Ivan Ljubičić]] | {{ku|5|7}}, {{ku|7|5}}, {{ku|7|6}}<sup>5</sup> |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2006|2006]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Radek Štěpánek]] | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Christophe Rochus]] | {{ku|6|0}}, {{ku|6|3}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2007|2007]] | {{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Michailovič Južnyj|Michail Južnyj]] | {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Ivan Ljubičić]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2008|2008]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Michaël Llodra]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Robin Söderling]] | {{ku|6|7}}<sup>3</sup>, {{ku|6|3}}, {{ku|7|6}}<sup>4</sup> |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2009|2009]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Andy Murray]] | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Rafael Nadal]] | {{ku|6|3}}, {{ku|4|6}}, {{ku|6|0}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2010|2010]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Robin Söderling]] | {{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Michajlovič Južnyj|Michail Južnyj]] | {{ku|6|4}}, {{ku|2|0}} {{Malé|(skreč)}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2011|2011]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Robin Söderling]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Jo-Wilfried Tsonga]] | {{ku|6|3}}, {{ku|3|6}}, {{ku|6|3}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2012|2012]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Roger Federer]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Argentína}} [[Juan Martín del Potro]] | {{ku|6|1}}, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2013|2013]] | {{Minivlajka|Argentína}} [[Juan Martín del Potro]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Julien Benneteau]] | {{ku|7|6}}<sup>2</sup>, {{ku|6|3}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2014|2014]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Tomáš Berdych]] | {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Marin Čilić]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|2}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2015|2015]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Stan Wawrinka]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Tomáš Berdych]] | {{ku|4|6}}, {{ku|6|3}}, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2016|2016]] | {{Minivlajka|Slovensko}} [[Martin Kližan]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Gaël Monfils]] | {{ku|6|7}}<sup>1</sup>, {{ku|6|3}}, {{ku|6|1}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2017|2017]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Jo-Wilfried Tsonga]] | {{Minivlajka|Belgicko}} [[David Goffin]] | {{ku|4|6}}, {{ku|6|4}}, {{ku|6|1}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2018|2018]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Roger Federer]] {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Grigor Dimitrov]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2019|2019]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Gaël Monfils]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Stan Wawrinka]] | {{ku|6|3}}, {{ku|1|6}}, {{ku|6|2}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2020|2020]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Gaël Monfils]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Kanada}} [[Félix Auger-Aliassime]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2021|2021]] | {{Minivlajka|Rusko}} [[Andrej Andrejevič Rubľov|Andrej Rubľov]] | {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Márton Fucsovics]] | {{ku|7|6}}<sup>4</sup>, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2022|2022]] | {{Minivlajka|Kanada}} [[Félix Auger-Aliassime]] | {{Minivlajka|Grécko}} [[Stefanos Tsitsipas]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|2}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO Open 2023|2023]] | {{Minivlajka|}} [[Daniil Sergejevič Medvedev|Daniil Medvedev]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Jannik Sinner]] | {{ku|5|7}}, {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- |[[Mužská dvojhra na ABN AMRO Open 2024|2024]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Jannik Sinner]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Alex de Minaur]] | {{ku|7|5}}, {{ku|6|4}} |} ===Štvorhra=== {|class="wikitable" style="font-size:90%" |- !Rok !width="200"|Víťazi !width="200"|Finalisti !width="125"|Výsledok |- |1972 | {{Minivlajka|Austrália}} [[Roy Emerson]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[John Newcombe]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Arthur Ashe]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Robert Lutz]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|3}} |- | style="background:#cfcfcf"|1973 | colspan=3 align=center style="background:#cfcfcf"|Nehralo sa |- |1974 | {{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[Bob Hewitt]]<br />{{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[Frew McMillan]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre Barthès]]<br />{{Minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Ilie Năstase]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|4}}, {{ku|6|3}} |- |1975 | {{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[Bob Hewitt]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[Frew McMillan]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[José Higueras]]<br />{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Balázs Taróczy]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- |1976 | {{Minivlajka|Austrália}} [[Rod Laver]]<br />{{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[Frew McMillan]] {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Arthur Ashe]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Tom Okker]] | {{ku|6|1}}, {{ku|6|7}}<sup>4</sup>, {{ku|7|6}}<sup>5</sup> |- |1977 | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Wojciech Fibak|Wojtek Fibak]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Tom Okker]] | {{Minivlajka|India}} [[Vijay Amritraj]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Dick Stockton]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|4}} |- |1978 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Fred McNair]]<br />{{Minivlajka|Mexiko}} [[Raúl Ramírez]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Robert Lutz]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Stan Smith]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|3}} |- |1979 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Peter Fleming]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[John McEnroe]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Heinz Günthardt]]<br />{{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[Bernard Mitton]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|4}} |- |1980 | {{Minivlajka|India}} [[Vijay Amritraj]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Stan Smith]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Bill Scanlon]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Brian Teacher]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|3}} |- |1981 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Fritz Buehning]]<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Ferdi Taygan]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gene Mayer]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Sandy Mayer]] | {{ku|7|6}}, {{ku|1|6}}, {{ku|6|4}} |- |1982 | {{Minivlajka|Austrália}} [[Mark Edmondson]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Sherwood Stewart]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Fritz Buehning]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Kevin Curren]] | {{ku|7|5}}, {{ku|6|2}} |- |1983 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Fritz Buehning]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Tom Gullikson]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Peter Fleming]]<br />{{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Pavel Složil]] | {{ku|7|6}}, {{ku|4|6}}, {{ku|7|6}} |- |1984 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Kevin Curren]]<br />{{Minivlajka|Poľsko}} [[Wojtek Fibak]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Fritz Buehning]]<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Ferdi Taygan]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|4}} |- |1985 | {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Tomáš Šmíd]]<br />{{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Pavel Složil]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Vitas Gerulaitis]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[Paul McNamee]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|4}} |- |1986 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Stefan Edberg]]<br />{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[Slobodan Živojinović]] | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Wojtek Fibak]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Matt Mitchell]] | {{ku|2|6}}, {{ku|6|3}}, {{ku|6|2}} |- |1987 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Stefan Edberg]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anders Järryd]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Chip Hooper]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Mike Leach]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|3}}, {{ku|6|4}} |- |1988 | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Patrik Kühnen]]<br />{{Minivlajka|Nemecko}} [[Tore Meinecke]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Magnus Gustafsson]]<br />{{Minivlajka|Taliansko}} [[Diego Nargiso]] | {{ku|7|6}}, {{ku|7|6}} |- |1989 | {{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Miloslav Mečíř]]<br />{{Minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Milan Šrejber]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Jan Gunnarsson]]<br />{{Minivlajka|Švédsko}} [[Magnus Gustafsson]] | {{ku|7|6}}, {{ku|6|0}} |- |1990 | {{Minivlajka|Mexiko}} [[Leonardo Lavalle]]<br />{{Minivlajka|Mexiko}} [[Jorge Lozano]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Diego Nargiso]]<br />{{Minivlajka|Venezuela}} [[Nicolás Pereira]] | {{ku|6|3}}, {{ku|7|6}} |- |1991 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Patrick Galbraith]]<br />{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anders Järryd]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Steve DeVries]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[David Macpherson]] | {{ku|7|6}}, {{ku|6|2}} |- |1992 | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Marc-Kevin Goellner]]<br />{{Minivlajka|Nemecko}} [[David Prinosil]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Paul Haarhuis]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Mark Koevermans]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|7}}, {{ku|7|6}} |- |1993 | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Henrik Holm]]<br />{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anders Järryd]] {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Južná Afrika (1928-1994)}} [[David Adams]]<br />{{Minivlajka|Rusko (1991-1993)}} [[Andrej Stanislavovič Oľchovskij|Andrej Oľchovskij]] | {{ku|6|4}}, {{ku|7|6}} |- |1994 | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Jeremy Bates]]<br />{{Minivlajka|Švédsko}} [[Jonas Björkman]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jacco Eltingh]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Paul Haarhuis]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|1}} |- |1995 | {{Minivlajka|Česko}} [[Martin Damm]]<br />{{Minivlajka|Švédsko}} [[Anders Järryd]] {{Malé|(4)}} | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Tomas Carbonell]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Francisco Roig]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|2}} |- |1996 | {{Minivlajka|Južná Afrika}} [[David Adams]]<br />{{Minivlajka|Južná Afrika}} [[Marius Barnard]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Hendrik Jan Davids]]<br />{{Minivlajka|Česko}} [[Cyril Suk]] | {{ku|6|3}}, {{ku|5|7}}, {{ku|7|6}} |- |1997 | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jacco Eltingh]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Paul Haarhuis]] | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Libor Pimek]]<br />{{Minivlajka|Južná Afrika}} [[Byron Talbot]] | {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|6|4}} |- |1998 | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jacco Eltingh]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Paul Haarhuis]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Neil Broad]]<br />{{Minivlajka|Južná Afrika}} [[Piet Norval]] | {{ku|7|6}}, {{ku|6|3}} |- |1999 | {{Minivlajka|Južná Afrika}} [[David Adams]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Južná Afrika}} [[John-Laffnie de Jager]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Neil Broad]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[Peter Tramacchi]] | {{ku|6|7}}<sup>5</sup>, {{ku|6|3}}, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2000|2000]] | {{Minivlajka|Južná Afrika}} [[David Adams]] {{Malé|(3)}}<br />{{Minivlajka|Južná Afrika}} [[John-Laffnie de Jager]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Tim Henman]]<br />{{Minivlajka|Rusko}} [[Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov|Jevgenij Kafeľnikov]] | {{ku|5|7}}, {{ku|6|2}}, {{ku|6|3}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2001|2001]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Jonas Björkman]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Roger Federer]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Petr Pála]]<br />{{Minivlajka|Česko}} [[Pavel Vízner]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|0}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2002|2002]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Roger Federer]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Max Mirnyj]] | {{Minivlajka|Bahamy}} [[Mark Knowles]]<br />{{Minivlajka|Kanada}} [[Daniel Nestor]] | {{ku|4|6}}, {{ku|6|3}}, [{{ku|10|4}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2003|2003]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Wayne Arthurs]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[Paul Hanley]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Roger Federer]]<br />{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Max Mirnyj]] | {{ku|7|6}}<sup>4</sup>, {{ku|6|2}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2004|2004]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Paul Hanley]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Česko}} [[Radek Štěpánek]] | {{Minivlajka|Izrael}} [[Jonathan Erlich]]<br />{{Minivlajka|Izrael}} [[Andy Ram]] | {{ku|5|7}}, {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|7|5}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2005|2005]] | {{Minivlajka|Izrael}} [[Jonathan Erlich]]<br />{{Minivlajka|Izrael}} [[Andy Ram]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Cyril Suk]]<br />{{Minivlajka|Česko}} [[Pavel Vízner]] | {{ku|6|4}}, {{ku|4|6}}, {{ku|6|3}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2006|2006]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Paul Hanley]] {{Malé|(3)}}<br />{{Minivlajka|Zimbabwe}} [[Kevin Ullyett]] | {{Minivlajka|Izrael}} [[Jonathan Erlich]]<br />{{Minivlajka|Izrael}} [[Andy Ram]] | {{ku|7|6}}<sup>4</sup>, {{ku|7|6}}<sup>2</sup> |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2007|2007]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Martin Damm]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|India}} [[Leander Paes]] | {{Minivlajka|Rumunsko}} [[Andrei Pavel]]<br />{{Minivlajka|Nemecko}} [[Alexander Waske]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|7}}<sup>5</sup>, [{{ku|10|7}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2008|2008]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Tomáš Berdych]]<br />{{Minivlajka|Rusko}} [[Dmitrij Igorevič Tursunov|Dmitrij Tursunov]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Philipp Kohlschreiber]]<br />{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Michajlovič Južnyj|Michail Južnyj]] | {{ku|7|5}}, {{ku|3|6}}, [{{ku|10|7}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2009|2009]] | {{Minivlajka|Kanada}} [[Daniel Nestor]]<br />{{Minivlajka|Srbsko}} [[Nenad Zimonjić]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Lukáš Dlouhý]]<br />{{Minivlajka|India}} [[Leander Paes]] | {{ku|6|2}}, {{ku|7|5}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2010|2010]] | {{Minivlajka|Kanada}} [[Daniel Nestor]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Srbsko}} [[Nenad Zimonjić]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Simon Aspelin]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[Paul Hanley]] | {{ku|6|4}}, {{ku|4|6}}, [{{ku|10|7}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2011|2011]] | {{Minivlajka|Rakúsko}} [[Jürgen Melzer]]<br />{{Minivlajka|Nemecko}} [[Philipp Petzschner]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Michaël Llodra]]<br />{{Minivlajka|Srbsko}} [[Nenad Zimonjić]] | {{ku|6|4}}, {{ku|3|6}}, [{{ku|10|5}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2012|2012]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Michaël Llodra]]<br />{{Minivlajka|Srbsko}} [[Nenad Zimonjić]] {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Robert Lindstedt]]<br />{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Horia Tecău]] | {{ku|4|6}}, {{ku|7|5}}, [{{ku|16|14}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2013|2013]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Robert Lindstedt]]<br />{{Minivlajka|Srbsko}} [[Nenad Zimonjić]] {{Malé|(4)}} | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Thiemo de Bakker]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Jesse Huta Galung]] | {{ku|5|7}}, {{ku|6|3}}, [{{ku|10|8}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2014|2014]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Michaël Llodra]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Mahut]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jean-Julien Rojer]]<br />{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Horia Tecău]] | {{ku|6|2}}, {{ku|7|6}}<sup>4</sup> |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2015|2015]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jean-Julien Rojer]]<br />{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Horia Tecău]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[James Murray (tenista)|Jamie Murray]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[John Peers]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|3}}, [{{ku|10|8}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2016|2016]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Mahut]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Kanada}} [[Vasek Pospisil]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Philipp Petzschner]]<br />{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Alexander Peya]] | {{ku|7|6}}<sup>2</sup>, {{ku|6|4}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2017|2017]] | {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Ivan Dodig]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Marcel Granollers Pujol|Marcel Granollers]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Wesley Koolhof]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Matwé Middelkoop]] | {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|6|3}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2018|2018]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre-Hugues Herbert]]<br />{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Mahut]] {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Rakúsko}} [[Oliver Marach]]<br />{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Mate Pavić]] | {{ku|2|6}}, {{ku|6|2}}, [{{ku|10|7}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2019|2019]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Jérémy Chardy]]<br />{{Minivlajka|Fínsko}} [[Henri Kontinen]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jean-Julien Rojer]]<br />{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Horia Tecău]] | {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|7|6}}<sup>4</sup> |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2020|2020]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Pierre-Hugues Herbert]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Mahut]] {{Malé|(4)}} | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Henri Kontinen]]<br />{{Minivlajka|Nemecko}} [[Jan-Lennard Struff]] | {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|4|6}}, [{{ku|10|7}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2021|2021]] | {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Nikola Mektić]]<br />{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Mate Pavić]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Kevin Krawietz]]<br />{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Horia Tecău]] | {{ku|7|6}}<sup>7</sup>, {{ku|6|2}} |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO World Tennis Tournament 2022|2022]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Robin Haase]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Matwé Middelkoop]] | {{Minivlajka|Južná Afrika}} [[Lloyd Harris]]<br />{{Minivlajka|Nemecko}} [[Tim Pütz]] | {{ku|4|6}}, {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, [{{ku|10|5}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO Open 2023|2023]] | {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Ivan Dodig]] {{Malé|(2)}}<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Austin Krajicek]] | {{Minivlajka|India}} [[Rohan Bopanná|Rohan Bopanna]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[Matthew Ebden]] | {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|2|6}}, [{{ku|12|10}}] |- |[[Mužská štvorhra na ABN AMRO Open 2024|2024]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Wesley Koolhof]]<br />{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Nikola Mektić]] {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Robin Haase]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Botic van de Zandschulp]] | {{ku|6|3}}, {{ku|7|5}} |} zdroj: [https://web.archive.org/web/20240425061213/https://www.abnamro-open.nl/en/players/winners víťazi turnaja na oficiálnej stránke] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{portál|Tenis|Tenisový}} * [https://www.abnamro-open.nl/ Oficiálna stránka turnaja] * [https://www.atptour.com/en/tournaments/rotterdam/407/overview Profil turnaja na stránkach ATP] {{Turnaje v Rotterdame}} {{ATP World Tour 500 series}} {{ATP International Series Gold}} [[Kategória:ABN AMRO World Tennis Tournament| ]] [[Kategória:ATP Tour]] [[Kategória:Tenisové turnaje v Holandsku]] 3oi467hw6wpw79nvq4pr6hnaal89jfa AFC Nové Mesto nad Váhom 0 173187 8381332 8379389 2026-10-08T09:14:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381332 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = AFC Nové Mesto nad Váhom| obrázok = AFC Nové Mesto nad Váhom znak.jpg | celýnázov = Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom | prezývka = Považan| založený = [[1922]] | štadión = [[Areál AFC Považan]],<br />[[Nové Mesto nad Váhom]]| kapacita = 4 500 (4 500 na sedenie)| tréner = {{minivlajka|Slovensko}} Martin Krajčovič | majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} Ing. Dušan Današ | liga = [[4. liga]] | sezóna = [[4. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 11. miesto | |vzor_lp1=_greenshoulders|vzor_t1=_greenhoops|vzor_pp1=_greenshoulders|vzor_tr1=_adidaswhite|vzor_po1=_adidaswhite| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=279910|ponožky1=279910| vzor_lp2=|vzor_t2=_sides_black|vzor_pp2=|vzor_tr2=_sides_black|vzor_po2=| ľavéplece2=CEFF00|telo2=CEFF00|pravéplece2=CEFF00|trenírky2=CEFF00|ponožky2=CEFF00 }} '''AFC Nové Mesto nad Váhom''' dlhým tvarom ''Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom'' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] so sídlom v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. V súčasnosti hrá v [[4. liga|4. lige]]. == História klubu == === Začiatky klubu === Športový život v Novom Meste nad Váhom sa podľa dobovej tlače začal v roku 1892, keď sa v rámci spolku ''Vágújhelyi Korcsolyázó Egylet'' pestovalo najmä korčuľovanie. Za zakladateľov športu v meste sa považuje [[Alexander Pavlík|dr. Alexander Pavlík]] a jeho spoločník. Neskôr vznikol spolok ''Vágújhelyi Torna Egylet'', ktorý pestoval aj futbal. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa futbal hrával len medzi študentmi. Klub bol založený v roku 1922 z uličných futbalových mužstiev pod názvom ŠK Nové Mesto nad Váhom. V roku 1928 sa klub premenoval na Slávia. Okrem Slávie pôsobili v meste aj kluby Orol a Makkabea. V januári 1932 sa zlúčili a pôsobili pod názvom AC. Na rozvoji športu v meste sa podľa dobovej tlače podieľali dr. Pongrácz, dr. Schnabel, Holec, kpt. Hochmann, Ferdinand Fritz, K. Biermann, J. Šmid, Hnilica, bratia Tauberovci a Faluš. V roku 1933 postúpil AC do 1. triedy B, ďalší rok sa stalo Nové Mesto úspešným účastníkom Majstrovstiev župy. V roku 1938 to bolo 5. miesto, v roku 1939 obsadil AC 4. miesto a v roku 1940 dosiahol klub 2. miesto. V roku 1941 prišlo k reorganizácii súťaží keď sa súťaž rozdelila do dvoch divízií – Západ a Východ. Do západnej skupiny mal postúpiť i klub AC, ale okrem víťaza ŠK Baťovany postúpili kluby, ktoré skončili za AC Nové Mesto nad Váhom. Práve tento moment mal na futbal v Novom Meste nad Váhom veľký dopad, keď futbalový klub ukončil svoju činnosť. === Po 2. svetovej vojne === Po skončení 2. svetovej vojny sa pod názvom ŠK rodila snaha nadviazať na bohatú tradíciu vtedajšieho AC. V rokoch 1952/1958 pod názvom Tatran hrali novomešťania prvú triedu. V roku 1958 vzniká zlúčením Tatrana a Dukly TJ Považan. V tomto období sa navyše dobudoval športový areál. V sezóne 1960/61 už Považan postúpil do Majstrovstiev kraja. V tomto období sa v klube sformovala dobrá partia futbalistov, ktorí sa v ďalších rokoch presadili do vyšších súťaží. Najznámejším z nich bol Janko Ondrášek, ktorý si po prestupe do Interu Bratislava zahral i v reprezentácii bývalej ČSR. Po sezóne 1968/69 Považan zostupuje až do oblastnej súťaže. Na návrat do Majstrovstiev kraja potreboval klub 7 sezón. Po skvelých umiestneniach sa Považanu splnil sen o postupe do 2. Slovenskej národnej ligy v sezóne 1984/85, keď suverénne ovládol ligu a zvládol aj kvalifikáciu so Zlatými Moravcami. === 90. roky v znamení 3. ligy === V sezóne 1993/94 po reorganizácii súťaží si klub vybojovali postup do III. ligy západ. V sezóne 1995/96 pôsobil v klube v rámci hosťovania slávny bundesligový fantóm [[Marek Mintál]], ktorý vtedy ešte len rozbiehal svoju slávnu futbalovú kariéru. V sezóne 1998/99 dosiahli novomešťania najlepšie umiestnenie, keď obsadili v III. lige západ skvelé 2. miesto. V sezóne 2001/02 nastala v klube kríza, ktorej dôsledkom bol zostup do IV. ligy – severozápad. V klube nezostal kameň na kameni, odišlo 80% hráčov a taktiež celé vedenie mužstva. Novomešťania sa dokázali zmobilizovať a v sezóne 2003/04 postúpili kurióznym spôsobom späť do III. ligy – západ. V sezóne 2003/04 mužstvo dosiahlo celkovo druhé miesto s rovnakým počtom bodov ako [[Horná Streda]]. O prvenstve rozhodlo celkové skóre. [[Horná Streda]] ale postup z finančných dôvodov odmietla. === Nová výzva a postup o poschodie vyššie === Po presne desiatich rokoch v III. lige – západ prišiel historický úspech v podobe postupu do [[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet ligy]] (II. ligy). Mužstvo obsadilo celkovo 3. miesto a postúpilo do novovytvorenej 2. ligy, keď sa počet účastníkov v II. lige zvýšil v dôsledku reorganizácii súťaží. V premiérovej druholigovej sezóne patrila [[Nové Mesto nad Váhom|Novému Mestu nad Váhom]] po jesennej časti [[DOXXbet liga 2014/2015|DOXXbet ligy]] posledná priečka a tím sa tak dostal do skupiny o zostup do [[3. liga|III. ligy]] západ. Avšak mužstvo sa na jar neuveriteľne zdvihlo a pod vedením [[Miloš Lintner|Miloša Lintnera]] si nakoniec mužstvo uchovalo druholigovú príslušnosť. Jesennú časť začali Novomešťania vo veľkom štýle, keď si dlhšiu dobu udržiavali umiestnenie v prvej šestke. Skvelé výkony mužstva navyše podčiarklo aj účinkovanie v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]], keď sa mužstvo dokázalo prebojovať až do [[Slovenský pohár vo futbale 2015/2016|osemfinále]], kde však nešťastne, po pokutových kopoch, podľahlo [[FK Senica|Senici.]] Nakoniec v sezóne [[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] mužstvu len tesne unikla nadstavbová účasť o postup do [[Fortuna liga|Fortuna ligy]], keď AFC nedokázalo využiť výhodu domáceho prostredia a v dohrávke posledného kola podľahlo [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Novomešťania sa však aj napriek nepríjemnej strate trénera (zo zdravotných dôvodov musel nútene vynechať niekoľko zápasov) poľahky zachránili druholigovú príslušnosť. S novou sezónou [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] prišla zmena na trénerskej pozícii, keď si mužstvo prebral ambiciózny tréner [[Dušan Kramlík]]. Ten mužstvo počas letnej prestávky stabilizoval a vhodne doplnil chýbajúce posty v mužstve. V [[Slovenský pohár vo futbale|pohári]] mužstvo tentokrát skončilo o kolo skôr, keď Novomešťanom vystavil stopku trnavský [[FC Spartak Trnava|Spartak]]. Počas sezóny Nové Mesto dlho usilovalo o umiestnenie v prvej šestke, postup do vyššej súťaže však Novomešťanom unikol o štyri body, a tak si aj po tretí raz zahrali o zotrvanie v lige. Tentokrát bola situácia obzvlášť nepriaznivá – kvôli opätovnej reorganizácii súťaže vypadávalo až päť mužstiev a víťaz skupiny Západ o udržanie nastúpil do baráže s víťazom skupiny Východ o jedinú miestenku v celoslovenskej druhej lige pre nasledujúcu sezónu. Považan nakoniec skončil na druhom mieste, zaostajúc za juniorkou trnavského Spartaka o osem bodov. Zániku [[FC VSS Košice]] však Novomešťania vďačia za zachovanie druholigovej príslušnosti. Nasledujúca sezóna [[2. slovenská futbalová liga 2017/2018|2017/18]] sa opäť odohrávala na celoslovenskej úrovni. Družstvo bodovalo na ihriskách súperov výrazne lepšie – z ihrísk súperov prinieslo až 23 bodov, zatiaľ čo v domácom prostredí sa im podarilo získať iba deväť. Mužstvo pod vedením trénera Kramlíka bojovalo o zotrvanie v súťaži až do záveru sezóny, napokon sa však po štvorročnom pôsobení v druhej lige rozlúčilo na konečnom 13. mieste. === Návrat do regionálnych súťaží === Od sezóny 2018/19 sa klub vrátil do [[3. liga|III. ligy – Západ]], v ktorej strávil predtým sedemnásť sezón. Po šiestich rokoch však prišiel zostup: v jesennej časti Považan pozbiera iba sedem bodov a na jar sa mu nepodarilo dohnať manko na záchranné priečky. Spolu s [[FK Dubnica nad Váhom]] tak klub zostúpil do [[4. liga|IV. ligy – Západ]]. == Historické názvy klubu == * [[1922]] – [[1928]] - ŠK Nové Mesto nad Váhom * [[1928]] – [[1932]] - Slávia Nové Mesto nad Váhom * [[1932]] – [[1941]] - AC Nové Mesto nad Váhom * [[1952]] – [[1958]] - Tatran Nové Mesto nad Váhom * [[1958]] – [[1994]] - TJ Považan Nové Mesto nad Váhom * [[1994]] – [[2002]] - AFC VTJ Považan Nové Mesto nad Váhom * [[2002]] – súčasnosť - AFC Nové Mesto nad Váhom == Športové úspechy == * [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] Postup do [[2. liga|DOXXbet ligy]] ([[2. liga|2. ligy]]) – 2013/14 * [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] Postup do [[3. liga|3. ligy]] – 1994/95, 2003/04 * [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] 2. miesto v [[3. liga|3. lige]] – 1998/99, 2005/06 * [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] Postup do [[2. slovenská národná liga|2. slovenskej národnej ligy]] – 1984/85 * [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] Postup do Majstrovstiev kraja – 1960/61, 1970/71, 1975/76 * Postup do 1. triedy B – 1932/33 * Osemfinále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupu]] – [[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]] == Umiestnenia podľa jednotlivých sezón == Nové Mesto nad Váhom je najúspešnejším mužstvom v histórii najvyššej krajskej/regionálnej súťaže [[Západoslovenský futbalový zväz|Západoslovenského futbalového zväzu]] (ZsFZ). Medzi sezónami 1960/61 a 2025/26 v nej odohralo celkovo 39 sezón, najviac zo všetkých mužstiev. Druhé [[PFK Piešťany|Piešťany]] ich majú 33 a tretia [[FC Slovan Galanta|Galanta]] spolu so [[TJ Calex Zlaté Moravce|Zlatými Moravcami]] po 32.<ref name="ZsFZ52" /> Klub je zároveň držiteľom rekordu v počte riadne ukončených sezón v tejto súťaži.<ref name="ZsFZ177" /> V historickej tabuľke súťaže patrí [[Nové Mesto nad Váhom|Novému Mestu nad Váhom]] 1. miesto so ziskom 1555 bodov. V 1105 zápasoch dosiahlo 447 víťazstiev, 214 remíz a 444 prehier pri celkovom skóre 1679:1631. Druhé [[TJ Calex Zlaté Moravce|Zlaté Moravce (Calex)]] zaostávajú o 58 bodov.<ref name="ZsFZ173" /> Zaujímavosťou je, že napriek prvenstvu v tabuľke má klub takmer vyrovnanú bilanciu víťazstiev a prehier a gólový rozdiel len +48. [[TJ Calex Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]] na druhom mieste majú rozdiel +306.<ref name="ZsFZ173" /> Nové Mesto nad Váhom tiež nikdy nebolo potrestané odpočtom bodov, zatiaľ čo viaceré mužstvá z čela tabuľky áno.<ref name="ZsFZ173" /> {| class="wikitable" style="text-align: center;" | colspan="12" |'''{{flagicon|Československo}} Československo (1955 – 1993)''' |- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center" |- !Sezóny !Liga !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |SG ! width="33" |IG ! width="33" |+/- ! width="33" |B !Pozícia |- |1955 |Majstrovstvá bratislavského kraja |3 |22 |6 |5 |11 |19 |41 | -22 |'''17''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''10.''' |- |1956 |Západoslovenský kraj - KV Bratislava |4 |18 |9 |2 |7 |38 |30 |8 |'''20''' |'''3.''' |- |1957/58 |Západoslovenský kraj - KV Bratislava |4 |29 |10 |4 |15 |39 |67 | -28 |'''24''' |'''10.''' |- |1958/59 |Západoslovenský kraj - KV Bratislava |4 |26 |19 |6 |4 |83 |24 |59 |'''38''' |'''2.''' |- |1959/60 |Západoslovenský kraj - KV Bratislava |4 |26 |14 |7 |5 |58 |26 |32 |'''35''' |'''2.''' |- |1960/61 |Západoslovenský kraj - sk. C |4 |20 |13 |2 |5 |55 |19 |36 |'''28''' | bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.''' |- |1961/62 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |3 |26 |10 |2 |14 |40 |51 | -11 |'''22''' |'''9.''' |- |1962/63 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |3 |24 |9 |5 |10 |42 |42 |0 |'''23''' |'''8.''' |- |1963/64 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |3 |24 |9 |6 |9 |41 |32 | +9 |'''24''' |'''7.''' |- |1964/65 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |3 |25 |9 |4 |12 |37 |41 | -4 |'''22''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.''' |- |1965/66 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |26 |11 |6 |9 |40 |41 | -1 |'''28''' |'''6.''' |- |1966/67 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |26 |8 |4 |14 |33 |49 | -16 |'''20''' |'''11.''' |- |1967/68 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |26 |11 |4 |11 |29 |53 | -24 |'''26''' |'''9.''' |- |1968/69 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |26 |6 |2 |18 |22 |60 | -38 |'''14''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''14.''' |- |1969/70 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |5 |26 |10 |5 |11 |39 |50 | -11 |'''25''' |'''9.''' |- |1970/71 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |5 |26 |10 |2 |14 |36 |49 | -13 |'''22''' | align="center" |'''10.''' |- |1971/72 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |5 |26 |4 |2 |20 |17 |69 | -52 |'''10''' |align=center bgcolor=#FFCCCC|'''14.''' |- |1972/73 |1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod |6 |23 |10 |3 |10 |31 |41 | -10 |'''23''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.''' |- |1973/74 |1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod |6 |28 |14 |4 |10 |62 |34 | +28 |'''32''' |'''5.''' |- |1974/75 |1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod |6 |28 |11 |8 |11 |35 |39 | -4 |'''28''' |'''8.''' |- |1975/76 |1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod |6 |29 |17 |6 |6 |56 |35 | +21 |'''40''' | bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.''' |- |1976/77 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |5 |30 |12 |5 |13 |43 |49 | -6 |'''29''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.''' |- |1977/78 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |30 |13 |4 |13 |42 |38 | +4 |'''30''' |'''8.''' |- |1978/79 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |30 |10 |8 |12 |43 |39 | +4 |'''28''' |'''8.''' |- |1979/80 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |30 |15 |5 |10 |52 |25 | +27 |'''35''' |'''3.''' |- |1980/81 |Majstrovstvá župy - sk. Západ |4 |30 |11 |8 |11 |52 |47 | +5 |'''30''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''6.''' |- |1981/82 |Divzia - sk. Západ |4 |29 |18 |6 |5 |54 |25 | +29 |'''42''' |'''2.''' |- |1982/83 |Divzia - sk. Západ |4 |30 |19 |4 |7 |64 |36 | +28 |'''42''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''2.''' |- |1983/84 |Divízia - sk. Západ (Severozápad) |4 |26 |13 |7 |6 |54 |30 | +24 |'''33''' |'''4.''' |- |1984/85 |Divízia - sk. Západ (Severozápad) |4 |26 |17 |7 |2 |57 |20 | +37 |'''41''' | bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.''' |- |[[2. SNFL 1985/86|1985/86]] |[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]] |3 |30 |12 |7 |11 |45 |38 | +7 |'''31''' | align="center" |'''8.''' |- |[[2. SNFL 1986/87|1986/87]] |[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]] |3 |30 |12 |8 |10 |38 |43 | -5 |'''32''' | align="center" |'''3.''' |- |[[2. SNFL 1987/88|1987/88]] |[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]] |3 |30 |14 |7 |9 |49 |37 | +12 |'''35''' | align="center" |'''4.''' |- |[[2. SNFL 1988/89|1988/89]] |[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]] |3 |30 |12 |9 |9 |49 |40 | +7 |'''33''' | align="center" |'''4.''' |- |[[2. SNFL 1989/90|1989/90]] |[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]] |3 |30 |8 |10 |12 |33 |44 | -11 |'''24''' | bgcolor="#FFCCCC" align="center" |'''15.''' |- |1990/91 |Divízia - sk. Západ |4 |30 |11 |8 |11 |44 |46 | -2 |'''30''' |'''9.''' |- |1991/92 |Divízia - sk. Západ |4 |30 |10 |6 |14 |45 |51 | -6 |'''26''' |'''13.''' |- |1992/93 |Divízia - sk. Západ |4 |30 |12 |5 |13 |37 |29 | +8 |'''29''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''8.''' |- style="background:#079807; font-weight:bold; color:#FFFFFF" align="center" | colspan="12" |{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993 – ) |- !Sezóny !Liga !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |SG ! width="33" |IG ! width="33" |+/- ! width="33" |B !Pozícia |- |[[4. liga 1993/94|1993/94]] |[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]] |4 |30 |12 |4 |14 |62 |60 | +2 |'''28''' |'''7.''' |- |[[4. liga 1994/95|1994/95]] |[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]] |4 |30 |19 |2 |9 |73 |41 | +32 |'''59''' | bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |9 |7 |14 |35 |46 | -11 |'''34''' |'''12.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |13 |9 |8 |49 |40 | +9 |'''48''' |'''3.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 1997/1998|1997/98]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |32 |17 |6 |9 |53 |33 | +20 |'''57''' |'''3.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 1998/1999|1998/99]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |32 |18 |4 |10 |67 |45 | +22 |'''58''' |'''2.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 1999/2000|1999/00]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |34 |17 |8 |9 |76 |39 | +37 |'''59''' |'''5.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2000/2001|2000/01]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |32 |12 |4 |16 |50 |59 | -9 |'''40''' |'''12.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2001/2002|2001/02]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |8 |5 |17 |30 |44 | -14 |'''29''' |align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.''' |- |[[4. liga 2002/03|2002/03]] |[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]] |4 |30 |11 |7 |12 |55 |42 | +13 |'''40''' |'''8.''' |- |[[4. liga 2003/04|2003/04]] |[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]] |4 |30 |25 |1 |4 |75 |28 | +47 |'''76''' | bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |13 |5 |12 |48 |39 | +9 |'''44''' |'''7.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |17 |5 |8 |43 |26 | +17 |'''56''' |'''2.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2006/2007|2006/07]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |26 |13 |5 |8 |34 |33 | +1 |'''44''' |'''3.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2007/2008|2007/08]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |15 |5 |10 |36 |29 | +7 |'''50''' |'''5.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2008/2009|2008/09]] |[[3. liga|2. liga - sk. Západ]] |3 |30 |10 |5 |15 |32 |47 | -15 |'''35''' |'''12.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2009/2010|2009/10]] |[[3. liga|2. liga - sk. Západ]] |3 |30 |12 |5 |13 |42 |42 |0 |'''41''' |'''9.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2010/2011|2010/11]] |[[3. liga|2. liga - sk. Západ]] |3 |30 |15 |6 |9 |55 |33 | +22 |'''51''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''4.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2011/2012|2011/12]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |28 |15 |6 |7 |45 |36 | +9 |'''51''' | align="center" |'''3.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2012/2013|2012/13]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |11 |6 |13 |37 |37 |0 |'''39''' | align="center" |'''10.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2013/2014|2013/14]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |19 |5 |6 |50 |26 | +24 |'''62''' | bgcolor="#ace1af" align="center" |'''3.''' |- | rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]] |[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]] | rowspan="2" |2 |22 |3 |4 |15 |15 |39 | -24 |'''13''' | align="center" |'''12.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]] |32 |8 |6 |18 |27 |48 | -21 |'''30''' | align="center" |'''10.''' |- | rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] |[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]] | rowspan="2" |2 |22 |9 |4 |9 |25 |25 |0 |'''31''' | align="center" |'''8.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]] |32 |14 |5 |13 |41 |39 | +2 |'''47''' | align="center" |'''8.''' |- | rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] |[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]] | rowspan="2" |2 |22 |8 |8 |6 |29 |23 | +6 |'''32''' | align="center" |'''8.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]] |32 |13 |9 |10 |45 |30 | +15 |'''48''' | align="center" |'''8.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2017/2018|2017/18]] |[[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] |2 |30 |9 |5 |16 |33 |57 | -24 |'''32''' |align=center bgcolor=#FFCCCC|'''13.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/19]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |28 |7 |9 |12 |25 |41 | -16 |'''30''' |'''12.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/20]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |16 |4 |6 |6 |13 |17 | -4 |'''18''' |'''13.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/21]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |15 |6 |2 |7 |17 |20 | -3 |'''20''' |'''9.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2021/2022|2021/22]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |34 |14 |7 |13 |48 |39 | +9 |'''49''' |align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |28 |10 |9 |9 |39 |42 | -3 |'''39''' |'''7.''' |- |[[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]] |[[3. liga|3. liga - sk. Západ]] |3 |30 |6 |4 |20 |39 |76 | -37 |'''22''' |align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.''' |- | 2024/25 |[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]] |4 |32 |7 |6 |19 |34 |47 | -21 |'''27''' |'''16.''' |- |[[4. slovenská futbalová liga 2025/2026|2025/26]] |[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]] |4 |30 |8 |8 |14 |39 |57 | -18 |'''32''' |'''11.''' |- |2026/27 |[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]] |4 | | | | | | | | | |} == Účinkovanie v Slovnaft Cupe == {| class="wikitable" |- ! style="color:white; background:green;"|Ročník ! style="color:white; background:green;"|Súťaž ! style="color:white; background:green;"|Kolo ! style="color:white; background:green;"|Klub ! style="color:white; background:green;"|Celkom ! style="color:white; background:green;"|Postup ! style="color:white; background:green;"|Strelci |- | rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 1983/84|1983/84]] | rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Púchov|Gumárne Púchov]] ! align="center" |1:0<ref name="RSSSF" /> | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup | |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[ŠKF Sereď|Hutník Sereď]] ! align="center" |1:1 {{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}<ref name="RSSSF" /> | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Tuka<ref name="UjSzo1983" /> |- |3. kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] ! align="center" |3:3 {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}<ref name="RSSSF" /><ref name="FCST1983" /><ref name="STHistoria" /> | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kačic<ref name="FCST1983" /> |- |[[Slovenský pohár vo futbale 1988/89|1988/89]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Hurbanovo|Agro Hurbanovo]] ! align="center" |3:10<ref name="RSSSF" /><ref name="Hurbanovo" /> | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Ján Trebatický<ref name="SFZ_Pohar_1989"/> |- | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 1989/90|1989/90]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Trnávka]] ! align="center" |3:1<ref name="RSSSF" /> | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Štefánek, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Krajčovič, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kačic |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FC Senec|Poľnohospodár Senec]] ! align="center" |0:0 {{Malé|(2:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}<ref name="RSSSF" /> | | |- |[[Slovenský pohár vo futbale 2006/2007|2006/07]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[SFM Senec]] ! align="center" |1:2<ref name="RSSSF2007" /> | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Hulínek<ref name="RSSSF2007" /> |- | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2007/2008|2007/08]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FK Púchov]] ! align="center" |1:0 | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Horúcka |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] ! align="center" |0:2 | | |- | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2008/2009|2008/09]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Iskra Petržalka|MŠK Iskra Petržalka]] ! align="center" |2:1 | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Vido, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Stano |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] ! align="center" |0:2 | | |- | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2009/2010|2009/10]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FK Spartak Vráble]] ! align="center" |1:1 {{Malé|(5:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup ||[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šebek |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka akadémia|MFK Petržalka]] ! align="center" |1:6 | ||[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šupka |- |[[Slovenský pohár vo futbale 2010/2011|2010/11]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[PŠC Pezinok|PSČ Pezinok]] ! align="center" |0:1 | | |- |[[Slovenský pohár vo futbale 2011/2012|2011/12]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Sokol Dolná Žďaňa]] ! align="center" |0:2 | | |- |[[Slovenský pohár vo futbale 2012/2013|2012/13]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] ! align="center" |1:3 | ||[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Gajdošík |- | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2013/2014|2013/14]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Topvar Topoľčany]] ! align="center" |1:1 {{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Miklovič |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ! align="center" |0:5 | | |- |[[Slovenský pohár vo futbale 2014/2015|2014/15]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Rovinka]] ! align="center" |1:1 {{Malé|(4:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Bakši |- | rowspan="4" |[[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]] | rowspan="4" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Nevidzany]] ! align="center" |2:0 | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kurtín, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Mičko |- |3.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[KFC Kalná nad Hronom]] ! align="center" |2:0 | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Belic, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šebek |- |4.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FO ŽP Šport Podbrezová|ŽP Šport Podbrezová]] ! align="center" |1:1 {{Malé|(5:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Belic |- |Osemfinále |{{flagicon|Slovakia}} [[FK Senica]] ! align="center" |1:1 {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Belic |- | rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2016/17|2016/17]] | rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Tatran Horovce]] ! align="center" |8:1 | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rapavý, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Bošanský, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kurtín, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Vlado, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Jastráb, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šebek |- |3.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FK Slovan Ivanka pri Dunaji]] ! align="center" |4:3 | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rapavý, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Cisár, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Bošanský, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Mikúš |- |4.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] ! align="center" |0:3 | | |- |[[Slovenský pohár vo futbale 2017/18|2017/18]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Námestovo]] !1:4 | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Beňo |- | rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2018/19|2018/19]] | rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]] !3:0 | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Bošanský, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Vlado |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Družstevník Radimov]] !1:1 {{Malé|(3:2 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Železník |- |3.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[OFK Malženice]] !0:0 {{Malé|(2:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | | |- | rowspan="4" |[[Slovnaft Cup 2019/2020|2019/20]] | rowspan="4" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MFC SPARTAK Bánovce nad Bebravou]] !3:0 | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Živčic, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Buček, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Múdry |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Dubnica]] !2:1 | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rapavý, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šebek |- |3.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]] !2:0 | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rapavý, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Zula |- |4.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Žilina]] ! align="center" |0:4 | | |- | rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2020/2021|2020/21]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Vrbové]] !0:0 {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup | |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[FK Melčice - Lieskové]] !1:2 | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rapavý |- | rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2021/22|2021/22]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |Predkolo |{{flagicon|Slovakia}} [[Sokol FC Chocholná - Velčice]] !4:2 | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šebek, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rapavý, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Drexler |- |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]] !1:4 | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rapavý |- | rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2022/23|2022/23]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Spartak Horná Streda]] !4:0 | align="center" bgcolor="#ace1af" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Štefanka, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šebek, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Floriš, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kravarík |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]] !0:2 | | |- |[[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Dubovce]] !0:3 | | |- | rowspan="3" |[[Slovnaft Cup 2024/2025|2024/25]] | rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Krásno nad Kysucou]] !2:2 {{Malé|(9:8 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Líška, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kaman |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]] !2:2 {{Malé|(4:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kvasnička, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Kubica |- |3.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[AS Trenčín]] !0:2 | align="center" | | |- ||[[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/26]] |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Košecké Podhrade]] !2:5 | align="center" | |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Šebek, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Bača |- | rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2026/27|2026/27]] | rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |1.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Slovan Beckov]] !7:1 | bgcolor="#ace1af" align="center" |postup |[[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Campos, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Antol, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Attah Junior, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Lopušan, [[Súbor:Soccer ball.svg|15px]] Rigo |- |2.kolo |{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Skalica]] !0:1 | align="center" | | |} {| class="wikitable" ! style="color:white; background:green;"|Prehľad ! style="color:white; background:green;"|Z ! style="color:white; background:green;"|V ! style="color:white; background:green;"|R ! style="color:white; background:green;"|P ! style="color:white; background:green;"|G ! style="color:white; background:green;"|GD ! style="color:white; background:green;"|+/- |- align="center" | align="left" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]] |47 |15 |13 |19 |73 |87 | -14 |- style="background:LightGoldenrodYellow" align="center" |'''Celkovo''' ||'''47''' |'''15''' |'''13''' |'''19''' |'''73''' |'''87''' |'''-14''' |} == Rivali == Historicky najväčším rivalom klubu je klub, ktorý si okúsil pôsobenie vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]] - [[TJ Spartak Myjava]]. Medzi regionálnych protivníkov patria lokálny konkurenti [[PFK Piešťany]], [[OK Častkovce]], [[OFK Trebatice]] a [[OŠK Trenčianske Stankovce]]. == Dresy == V sezóne 2012/13 boli na domácej pôde používané zeleno-biele dresy značky [[Nike]], na pôde súpera to boli bielo-červené dresy značky [[Adidas]]. Od sezóny [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] je jediným dodávateľom dresov nemecká spoločnosť [[Adidas]]. {| class="wikitable" |- ! style="color:white; background:green;"|Sezóna ! style="color:white; background:green;"|Značka ! style="color:white; background:green;"|Sponzor |- |2016- |{{minivlajka|Germany}}[[Adidas]] |[[Heraldik Slovakia]] |} == Areál == [[Súbor:Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom.jpg|náhľad|Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom]] Pred výstavbou súčasného areálu sa futbal v meste hrával na ihrisku pri železničnej stanici. Podľa spomienok dobovej tlače na pôvodnom ihrisku vyrástli továrenské budovy a rozprestieral sa tu závod na spracovanie ľanu (trepáreň). Terajší areál sa nachádza na konci mesta vedľa zimného štadiónu. Štadión elipsovitého tvaru bez osvetlenia bol postavený v 60. rokoch 20. storočia. Kapacita je 4 500 divákov. == Súčasná zostava == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual= október 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Medard Vangel]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=53|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Rastislav Hodál]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Mário Lopušan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Martin Šebek]]}} [[Súbor:Eo circle blue white letter-c.svg|15px|Kapitán]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Patrik Vávra]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Nicolas Jurík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Ondrej Vanda]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Róbert Štefánek]]}} [[Súbor:Eo circle blue white letter-a.svg|15px|Asistent kapitána]] [[Súbor:Injury icon.svg|15px|Zranený]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Vratko Šálek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Marcelo Da Cruz Brotto Junior]]}} [[Súbor:Injury icon.svg|15px|Zranený]] {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Svatík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Antol]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Martin Rigo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Oliver Petráš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Andrej Kaman]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Luan Victor Da Silva Campos Vicente]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Oliver Grznár]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Adrián Rojko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Christian Attah Junior]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Lukáš Šubert]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Realizačný tím == {| class="wikitable sortable" |- ! style="color:white; background:green;"|Pozícia ! style="color:white; background:green;"|Pracovník |- | '''Tréner''' | Martin Krajčovič |- | '''Asistent trénera''' | Lukáš Šebek |- | '''Tréner brankárov''' | Enriko Kirka |- | '''Technický vedúci''' | Norbert Boško |- | '''Prezident''' | Ing. Dušan Današ |- | '''Predseda klubu''' | Miroslav Ostrenka |- | '''Manažér klubu''' | Pavol Šupka |- | '''Technický manažér''' | Libor Barborík |- | '''Bezpečnostný manažér klubu''' | Ing. Anton Zvarík |- | '''Lekár''' | Pavol Šulovský |} == Slávni hráči == <div style="column-count:2;"> * {{flagicon|Argentina}}{{flagicon|Slovakia}} [[Aldo Baéz]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Branislav Balocký]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Damián Bariš]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Tomas Belic|Tomáš Belic]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Miloš Brezinský]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Adrián Chovan]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Marián Dirnbach]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Peter Drahno]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Róbert Hanko]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Milan Ivana]] * {{flagicon|Czechoslovakia}}[[Emil Jankech]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Oliver Janso]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Michal Kukučka]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Tomáš Marček]] * {{flagicon|Czechoslovakia}}[[Vojtech Masný]] [[Súbor:Olympic rings without rims.svg|20px|alt=Olympijské kruhy]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Marek Mintál]] * {{flagicon|Czechoslovakia}}[[Vladimír Mojžiš]] * {{flagicon|Czechoslovakia}}[[Ján Ondrášek]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Lukáš Skovajsa]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Igor Šemrinec]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Marián Ščepko]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Martin Trančík]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Miloš Volešák]] * {{flagicon|Slovakia}}[[Ladislav Žák]] </div> == Referencie == <references> <ref name="ZsFZ52">{{Citácia knihy | priezvisko = Václav | meno = Kristián | titul = Futbalové súťaže Západoslovenského futbalového zväzu (1960/61 – 2025/26) | url = https://futbalvobciach.sk/knihy/ | vydanie = 1. (elektronická verzia) | rok = 2026 | isbn = 978-80-570-7409-0 | strany = 52 | dátum prístupu = 2026-09-24 }}</ref> <ref name="ZsFZ173">{{Citácia knihy | priezvisko = Václav | meno = Kristián | titul = Futbalové súťaže Západoslovenského futbalového zväzu (1960/61 – 2025/26) | url = https://futbalvobciach.sk/knihy/ | vydanie = 1. (elektronická verzia) | rok = 2026 | isbn = 978-80-570-7409-0 | strany = 173 | dátum prístupu = 2026-09-24 }}</ref> <ref name="ZsFZ177">{{Citácia knihy | priezvisko = Václav | meno = Kristián | titul = Futbalové súťaže Západoslovenského futbalového zväzu (1960/61 – 2025/26) | url = https://futbalvobciach.sk/knihy/ | vydanie = 1. (elektronická verzia) | rok = 2026 | isbn = 978-80-570-7409-0 | strany = 177 | dátum prístupu = 2026-09-24 }}</ref> <ref name="RSSSF">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechoslovakia Cup Full Results 1980-1993 | url = https://www.rsssf.org/tablest/tsjslcuphistfull.html | vydavateľ = Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation (RSSSF) | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> <ref name="UjSzo1983">{{Citácia periodika | titul = NÁZOV ČLÁNKU | periodikum = Új Szó | miesto = Bratislava | dátum vydania = DD. 8. 1983 | strany = XX | jazyk = hu | url = https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1983_08/?pg=174 }}</ref> <ref name="FCST1983">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Považan Nové Mesto nad Váhom vs TJ Spartak TAZ Trnava (13.09.1983) | url = https://fcst.vcislach.sk/sk/zapasy/2965-tj-povazan-nove-mesto-nad-vahom-vs-tj-spartak-taz-trnava | vydavateľ = FCST včíslach | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> <ref name="STHistoria">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História | url = https://fcspartaktrnava.com/historia/ | vydavateľ = FC Spartak Trnava | dátum prístupu = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260615045757/https://fcspartaktrnava.com/historia/ | dátum archivácie = 2026-06-15 }}</ref> <ref name="Hurbanovo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historické tabuľky | url = https://www.mskhurbanovo.sk/historicke-tabulky/ | vydavateľ = MŠK Hurbanovo | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> <ref name="SFZ_Pohar_1989">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zeman | meno = Peter | titul = SLOVENSKÝ POHÁR – Pred 30 rokmi víťazstvo Slovana Bratislava v spomienkach Rudolfa Duckého | url = https://futbalsfz.sk/slovensky-pohar-pred-30-rokmi-vitazstvo-slovana-v-spomienkach-rudolfa-duckeho/ | vydavateľ = Slovenský futbalový zväz | dátum vydania = 2019-04-27 | dátum aktualizácie = 2019-04-29 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = slovensky }}</ref> <ref name="RSSSF2007">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Samák | meno = Miroslav | titul = Slovakia Cup 2006/07 | url = https://www.rsssf.org/tabless/slowcup07.html | vydavateľ = Rec.Sport.Soccer Statistics Foundation (RSSSF) | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2026-09-29 }}</ref> </references> == Externé odkazy == * [http://nmnv.sk/sport_futbal.html História klubu] {{Štvrtá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:AFC Nové Mesto nad Váhom| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Nové Mesto nad Váhom, AFC]] [[Kategória:Šport v Novom Meste nad Váhom]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]] 1l08yhiaue20ozwqz1ab8p49x4dcuu2 Černousy 0 175119 8381159 6466310 2026-10-07T15:41:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381159 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Černousy | typ = obec | znak = Cernousy_CoA_CZ.svg | vlajka = Flag_of_Cernousy.svg | obrázok = Černousy, Černousy, obecní úřad 01.jpg | popis = <!-- Obecní úřad --> | ob.roz.pôs = Frýdlant | pov.ob = Frýdlant | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 263 | zemepisná šírka = 51,004722 | zemepisná dĺžka = 15,050556 | rozloha = 8,55 | prvá zmienka = | starosta = Bc. Vladimír Keller | PSČ = 463 73 | početč = 3 | početzsj = 3 | početk = 3 | NUTS5 = CZ0513 545996 | adresa = Obecní úřad Černousy<br />Černousy č. p. 72<br />463 73  Habartice u Frýdlantu | email = obec_cernousy@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = cernousy.webpark.cz | commons = Černousy | }} '''Černousy''' ({{v jazyku|deu|''Tschernhausen''}}) sú [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Liberec|Liberec]] v [[Liberecký kraj|Libereckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 363 obyvateľov, z toho 193 mužov a 170 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,2 roka (muži 37,2 roka, ženy 41,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Černousy}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20051001060056/http://cernousy.webpark.cz/ Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Liberec}} [[Kategória:Černousy| ]] [[Kategória:Obce okresu Liberec]] 1r8928i59vl12xh5swva23m7zmbbyqg Žlebské Chvalovice 0 176037 8381281 8185002 2026-10-08T05:38:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381281 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Žlebské Chvalovice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Žlebské Chvalovice, common.jpg | popis = Náves v Žlebských Chvaloviciach | ob.roz.pôs = Chrudim | pov.ob = Třemošnice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 385 | zemepisná šírka = 49,892778 | zemepisná dĺžka = 15,561667 | rozloha = 3,59 | prvá zmienka = 1391 | starosta = Jaroš Jan | PSČ = 538 43 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0531 574091 | adresa = Žlebské Chvalovice 47<br />53843 Třemošnice | email = chvalovice@mzh.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.zlebskechvalovice.cz | commons = Žlebské Chvalovice }} '''Žlebské Chvalovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Chrudim|Chrudim]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 92 obyvateľov, z toho 43 mužov a 49 žien, pričom priemerný vek v obci bol 50,2 roka (muži 47,0 roka, ženy 53,0 roka). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1391]]. == Časti obce == * Žlebské Chvalovice * Žlebská Lhotka == Galéria == <gallery> Súbor:Žlebské Chvalovice, chapel.jpg|Kaplnka v južnej časti obce Súbor:Žlebské Chvalovice, common pond.jpg|Rybník na návsi, v pozadí Železné hory </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Žlebské Chvalovice}} == Externé odkazy == * [http://zlebskechvalovice.ic.cz/index.html Stránky venované 600 výročiu založenia obce Žlebské Chvalovice] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.chvalovice.estranky.cz/ Futbalové stránky TJ Sokol Žlebské Chvalovice] {{český výhonok}} {{Obce okresu Chrudim}} [[Kategória:Obce okresu Chrudim]] ir6xgwxkk5wlazsp54oimhs964gj6e6 Čejov 0 177245 8381154 5901164 2026-10-07T15:11:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381154 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Čejov | typ = obec | znak = Cejov CZ CoA.jpg | vlajka =Cejov_CZ_flag.png | obrázok = Čejov, ulice.jpg | popis = <!-- Ulice v Čejově --> | ob.roz.pôs = Humpolec | pov.ob = Humpolec | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 489 | zemepisná šírka = 49,564167 | zemepisná dĺžka = 15,379167 | rozloha = 7,98 | prvá zmienka = 1370 | starosta = Jiří Ježek | PSČ = 396 01 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0633 547735 | adresa = Čejov 191<br />39601 Humpolec | email = obec@cejov.eu | mapa = | popis mapy = | web = www.cejov.eu | commons = Čejov }} '''Čejov''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Pelhřimov|Pelhřimov]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 525 obyvateľov, z toho 272 mužov a 253 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,2 roka (muži 38,5 roka, ženy 40,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Čejov}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20130530085249/http://cejov.eu/ Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Pelhřimov}} [[Kategória:Obce okresu Pelhřimov]] 9d4rbybipnujdlezs7anlnqrzbx3bst Person of the Year 0 185631 8381107 8323412 2026-10-07T13:22:36Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Joseph Stalin, 1950 (cropped).jpg]] → [[File:Joseph Stalin, circa 1942 (cropped).jpg]] [[c:COM:FR#FR1|Criterion 1]] · Request from the original uploader 8381107 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Charles Lindbergh Time cover 1928.jpg|thumb|Muž, žena, či myšlienka, ktorá podľa časopisu ''[[Time (týždenník)|Time]]'' „najviac ovplyvnila udalosti v predchádzajúcom roku“.]] '''Person of the Year''' (do roku 1999 '''Man of the Year''', resp. '''Woman of the Year'''<ref>{{Citácia periodika |titul=Person of the Year – TIME |autor=Eliza Gray |periodikum=TIME.com |deadurl=yes |url=http://time.com/topic/person-of-the-year/ |dátum prístupu=July 13, 2015 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150713104526/http://time.com/topic/person-of-the-year/ |dátum archivácie=2015-07-13 }}</ref>; v preklade „Osobnosť roka“) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje americký spravodajský týždenník ''[[Time (týždenník)|Time]]''. Napriek názvu nemusí ísť o ocenenie muža, ženy či konkrétnej osobnosti. Okrem jednotlivcov môže ísť aj o skupinu osôb, nápad či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka“.<ref>{{Citácia knihy| titul=Person of the Year: 75th Anniversary Celebration | vydanie=Special Collector's | miesto=New York | vydavateľ=Time Books | rok=2002 | oclc=52817840}}</ref> == Pozadie vzniku == Tradícia výberu „Person of the Year“ sa začala v roku 1927. Letec [[Charles Lindbergh]] v tomto roku absolvoval svoj historický transatlantický let. Časopis ''Time'' túto udalosť prehliadol a pilot sa na jeho obálku nedostal. Vedenie redakcie rozhodlo svoje rozpaky napraviť a podať udalosť prostredníctvom titulnej strany obálky prvého januárového čísla v roku 1928 ako príbeh s Lindberghovým vyobrazením a predstaviť ho ako Muža roka.<ref>''Time'' (2002), "Person of the Year: 75th Anniversary Celebration", p. 1.</ref> == Výber == === Nominácia národných lídrov === Od začiatku jeho vzniku bol v zozname aspoň raz takmer každý úradujúci [[prezident Spojených štátov]] mužom alebo Osobnosťou roka. Výnimkou boli: [[Calvin Coolidge]], ktorý úradoval v čase prvého vydania, [[Herbert Hoover]], ktorý po ňom nasledoval a [[Gerald Ford]], ktorý bol jediným prezidentom, ktorý nikdy nebol do funkcie [[Prezident|prezidenta,]] či [[Viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta]] zvolený. Väčšina z nich bola vyhlásená za Muža, či Osobnosť roka buď v roku, kedy boli zvolení, alebo keď boli vo funkcii. Jediný, kto dostal tento titul pred zvolením, bol osem rokov pred jeho prvými voľbami v roku 1944 ako najvyšší veliteľ spojeneckých inváznych síl Osobnosťou roka [[Dwight D. Eisenhower]]. Tento titul získal opäť v roku 1959, kedy bol vo funkcii prezidenta. Prvým zvoleným prezidentom USA s titulom Osobnosť roka bol [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] a je jedinou osobnosťou, ktorá tento titul získala trikrát, najprv ako zvolený prezident v roku 1932 a neskôr ako úradujúci prezident v rokoch 1934 a 1941. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých krajín, ktoré boli vybrané ako muž, žena, či Osobnosť roka (zoradené v chronologickom poradí podľa názvu krajiny, od najčastejšie vybraných), sú: {| class=wikitable |- ! Počet výberov ! Úrad ! Meno |- |23 (14 jednotlivých lídrov) |[[Prezident Spojených štátov]] |{{sortname|Franklin D.|Roosevelt}} (1932, 1934, 1941); {{sortname|Harry S.|Truman}} (1945, 1948); {{sortname|Dwight D.|Eisenhower}} (1959); {{sortname|John F.|Kennedy}} (1961); {{sortname|Lyndon B.|Johnson}} (1964, 1967); {{sortname|Richard|Nixon}} (1971, 1972); {{sortname|Jimmy|Carter}} (1976); {{sortname|Ronald|Reagan}} (1980, 1983); {{sortname|George H. W.|Bush}} (1990); {{sortname|Bill|Clinton}} (1992, 1998); {{sortname|George W.|Bush}} (2000, 2004); {{sortname|Barack|Obama}} (2008, 2012); {{sortname|Donald|Trump}} (2016); a {{sortname|Joe|Biden}} (2020) |- | style="text-align: center;" |6 (4 jednotliví lídri) |[[Sovietsky zväz|Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] |{{sortname|Josif Vissarionovič|Stalin}} (1939, 1942); {{sortname|Nikita Sergejevič|Chruščov}} (1957); {{sortname|Jurij Vladimirovič|Andropov}} (1983); a {{sortname|Michail Sergejevič|Gorbačov}} (1987, 1989) |- | style="text-align: center;" |4 |[[Spolkový kancelár (Nemecko)]] |{{sortname|Adolf|Hitler}} (1938); {{sortname|Konrad|Adenauer}} (1953); {{sortname|Willy|Brandt}} (1970); a {{sortname|Angela|Merkel}} (2015) |- | style="text-align: center;" |3 |[[Pápež]] (Vodca [[Vatikán|Vatikánskeho štátu]]) |[[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] (1962); [[Ján Pavol II.]] (1994); a [[František (pápež)|František]] (2013) |- | style="text-align: center;" |2 (1 líder) |Najvyšší vodca [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] |{{sortname|Teng|Siao-pching}} (1978, 1985) |- | style="text-align: center;" |2 |[[Francúzsko|Premiér Francúzska]] |{{sortname|Pierre|Laval}} (1931); a {{sortname|Charles|de Gaulle}} (1958) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Čína|Premiér Čínskej republiky]] |{{sortname|Čankajšek|}} (1937) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Egypt|Prezident Egypta]] |{{sortname|Anwar|as-Sádát}} (1977) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Etiópske cisárstvo|Habešský cisár]] |{{sortname|Hajilä|Sillase}} (1935) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Irán|Premiér Iránu]] |{{sortname|Mohammad|Mosaddek}} (1951) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Irán|Najvyšší vodca Iránu]] |{{sortname||Chomejní}} (1979) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Premiér Izraela]] |{{sortname|Jicchak|Rabin}} (1993) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Palestína|Prezident Palestínskej národnej samosprávy]] |{{sortname|Jásir|Arafát}} (1993) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Filipíny|Prezident Filipín]] |{{sortname|Corazon|Aquinová}} (1986) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Prezident Ruskej federácie]] |{{sortname|Vladimír|Putin}} (2007) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Zoznam kráľov Saudskej Arábie|Kráľ Saudskej Arábie]] |[[Fajsal (Saudská Arábia)|Fajsal]] (1974) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Južná Afrika (štát)|Prezident Juhoafrickej republiky]] |{{sortname|Frederik Willem|de Klerk}} (1993) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Ukrajina|Prezident Ukrajiny]] |{{sortname|Volodymyr Olexandrovyč|Zelenskyj}} (2022) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Spojené kráľovstvo|Predseda vlády Spojeného kráľovstva]] |{{sortname|Winston|Churchill}} (1940) |- | style="text-align: center;" |1 |[[Monarchia Spojeného kráľovstva|Kráľovná Spojeného kráľovstva]] a ďalších kráľovských spoločenstiev |[[Alžbeta II.]] (1952) |} ; Poznámky [[Winston Churchill]] bol vybraný aj druhýkrát. Bolo to do špeciálneho vydania „Muž polstoročia“ v roku 1949, keď slúžil ako vodca opozície pred svojím druhým premiérskym úradom. [[Charles de Gaulle]] bol vybraný pri voľbe prezidenta Francúzska ešte pred formálnym nástupom do úradu. [[Lech Wałęsa]] a [[Nelson Mandela]] boli vybraní tiež ešte pred zvolením za prezidenta [[Poľsko|Poľska]] a prezidenta [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republiky]] === Nominácia žien === Pred rokom 1999 tento titul získali štyri ženy: tri ako „Žena roka“ – [[Wallis Simpsonová]] (1936), [[Alžbeta II.|kráľovná Alžbeta II]]. (1952) a [[Corazon Aquinová]] (1986) – a jedna žena v roku 1937 ako „Muž a manželka roka“, [[Soong Mei-ling]], spolu so svojím manželom, generálom [[Čankajšek|Čankajškom]].<ref name="Soong">{{cite web |url=http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2019712_2019710_2019671,00.html |title=Mme Chiang Kai-Shek: 1937 |first=Joan |last=Levenstein |access-date=December 7, 2016 |magazine=Time|date=December 16, 2006}}</ref> „Americké ženy“ boli titulom uznané ako skupina v roku 1975. Muži aj ženy spolu boli uznaní napríklad ako „[[Maďarské povstanie|Maďarskí bojovníci za slobodu]]“ (1956), „[[Veda a technológie v Spojených štátoch|Vedci USA]]“ (1960), „[[Generácia Baby boomers|The Dediči]]“ (1966), „[[Američania (USA)|Stredo-američania]]“ (1969), „[[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov“]] (1950 a 2003), [[You (Time Person of the Year)|You]] (prispievatelia [[World Wide Web|WWW]] v r. 2006), Demonštranti (2011) a [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|Bojovníkom s Ebolou]] (2014). V časopise titul bol stále „Muž roka“ pre edície „Maďarských bojovníkov za slobodu“ z roku 1956 a v roku 1966 pre „Dedičov“ v ktorých obe titulky zobrazovali ženu stojacu za mužom a „Muži roka“. vo vydaní z roku 1960 „Vedci USA“, ktoré na svojej obálke obsahovalo výlučne mužov. Až vo vydaní „Stredo-američanov“ z roku 1969 tento názov bol zmenený na „Muža a ženu roka“. V roku 1999 sa titul zmenil na neutrálnu „Osobnosť roka“. Prvý tento titul dostal [[Jeff Bezos]] zo spoločnosti [[Amazon.com]].<ref>{{cite web|last=Rothman|first=Lilly|title=Here's the History of TIME's Person of the Year Franchise|magazine=Time|url=https://time.com/5047813/person-of-the-year-history/|date=December 5, 2017|access-date=December 14, 2021|accessdate=2023-10-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230530081610/https://time.com/5047813/person-of-the-year-history/|archivedate=2023-05-30}}</ref> K ženám, ktoré boli po premenovaní titulu na „Osobnosť roka“ patria „[[Whistle-blower|Whistlebloweri]]“: Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová (r. 2002), [[Melinda Gatesová]] spolu s [[Bill Gates|Billom Gatesom]] a spevákom [[Bono Vox|Bonom Voxom]] (r. 2005), [[Angela Merkelová]] (r. 2015), „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (r. 2017), [[Greta Thunbergová]] (r. 2019) a [[Kamala Harrisová]] spolu s [[Joe Biden|Joeom Bidenom]] v roku 2020. V roku 2020, v rámci osláv [[Medzinárodný deň žien|Medzinárodného dňa žien]], redaktori časopisu ''Time'' vydali 89 nových obálok časopisov, z ktorých každá zobrazuje okrem 11 už dovtedy vybraných, aj ženy ako náprotivky k Mužom roka, ktorí boli vybraní v priebehu minulého storočia.<ref>{{Cite web|title=100 Women of the Year {{!}} Time|url=https://time.com/100-women-of-the-year/|access-date=2020-11-18|website=time.com|accessdate=2023-10-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20221223082517/https://time.com/100-women-of-the-year/|archivedate=2022-12-23}}</ref> === Nominácia skupín, alebo neživých predmetov === Napriek názvu sa na titul nenominujú len jednotlivci. Do špeciálneho koncoročného čísla boli vybrané aj dvojice ľudí, ako sú manželské páry a politickí oponenti, spoločenské triedy ľudí a aj neživé predmety.. '''Viaceré nominované osoby''' * [[Čankajšek]], prezident Číny a jeho manželka [[Sung Mej-ling]] (1937) * [[William Anders]], [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]], a [[Jim Lovell]], posádka vesmírnej lode [[Apollo 8]] (1968) * [[Richard Nixon]] a [[Henry Kissinger]], politickí spojenci (1972) * [[Ronald Reagan]] a [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]], súperi počas [[Studená vojna|Studenej vojny]] (1983) * [[Nelson Mandela]] a [[Frederik Willem de Klerk|F. W. de Klerk]]; [[Jásir Arafát]] a [[Jicchak Rabin]], politickí lídri vedúci mierové rokovania (1993) * [[Bill Clinton]] a americký právnik a sudca [[Ken Starr]], kľúčové postavy Clintonovho impeachmentu (1998) * [[Cynthia Cooperová]], [[Coleen Rowleyová]], a [[Sherron Watkinsová]], za pomoc pri odhaľovaní nezákonných konaní ([[Whistle-blower|whistleblowers]], 2002) * [[Bill Gates]], [[Melinda Gatesová]], a [[Bono Vox]], za filantropiu (2005) * [[Joe Biden]] a [[Kamala Harrisová]], Aktuálne zvolený americký prezident a viceprezidentka (2020) '''Triedy nekonkrétnych ľudí''' * [[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov amerických]] (1950 a 2003) * [[Maďarské povstanie|Maďarskí bojovníci za slobodu]] (1956) * [[Veda a technológie v Spojených štátoch|Vedci USA]] (1960) * [[Generácia Baby boomers]]/ Dediči (1966) * [[Američania (USA)|Stredo-američania]] (1969) * [[Feminizmus (hnutie)|Americké ženy]] (1975) * [[You (Time Person of the Year)|You]] (2006) * Demonštranti/ [[Arabská jar]], [[Protesty v Španielsku 2011|Španielska revolúcia]], čílske študentské demonštrácie, protesty proti úsporným opatreniam v Grécku, protesty proti korupcii v Indii, [[Ruské protesty (2011-2013)|protesty v Rusku]] a mnoho ďalších (2011) * [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|Bojovníci s Ebolou]] (2014) * „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (2017) * „Strážcovia“ (2018) '''Neživé predmety''' * [[Počítač]] (stroj roka, 1982) * [[Klimatické zmeny|Ohrozená Zem]] (Planéta roka, 1988) '''Abstraktné pojmy''' * [[Rusko-ukrajinská vojna|Duch Ukrajiny]] (2022) === Špeciálne nominácie === V roku 1949 bol [[Winston Churchill]] menovaný za Muža prvej polovici 20. storočia,<ref>{{cite web|author=<!--Staff writer(s)/no by-line.-->|title=Through War & Peace|magazine=Time |url=https://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,780196,00.html|date=January 2, 1950|access-date=February 13, 2008}}</ref> a posledné číslo časopisu ''Time'' z roku 1989 označilo [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michaila Gorbačova]] za „Muža dekády“.<ref>{{cite web|last=Morrow|first=Lance|title=Gorbachev: The Unlikely Patron Of Change|magazine=Time |url=https://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,969082,00.html|date=January 1, 1990|access-date=February 13, 2008}}</ref> Číslo časopisu z 31. decembra 1999 označilo [[Albert Einstein|Alberta Einsteina]] za „Osobnosť storočia“.<ref>{{cite web|last=Golden|first=Frederic|title=Person of the Century: Albert Einstein|magazine=Time|url=https://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,993017,00.html|date=January 3, 2000|access-date=February 13, 2008|accessdate=2023-10-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903221617/http://content.time.com/time/magazine/article/0,9171,993017,00.html|archivedate=2013-09-03}}</ref> [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] a [[Móhandás Karamčand Gándhí|Mahátma Gándhí]] boli vybraní na druhom mieste.<ref>{{cite news|last=Isaacson|first=Walter|title=Who mattered and why|website=CNN|url=https://edition.cnn.com/ALLPOLITICS/time/1999/12/27/century.html|date=December 27, 1999|access-date=February 13, 2008}}</ref> Vo vydaní z dňa 31. decembra okrem Einsteina boli nominované aj osobnosti pre každé storočie z 2. tisícročia: [[Viliam I. (Anglicko)|Viliam Dobyvateľ]] pre [[11. storočie]], [[Saladin (sultán)|Saladin]] pre [[12. storočie]], [[Čingischán|Džingischán]] pre [[13. storočie]], [[Giotto di Bondone|Giotto]] pre [[14. storočie]], [[Johann Gutenberg]] pre [[15. storočie]], [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] pre [[16. storočie]], [[Isaac Newton]] pre [[17. storočie]], [[Thomas Jefferson]] pre [[18. storočie]] a [[Thomas Alva Edison|Thomas Edison]] pre [[19. storočie]].<ref>{{cite web |title=TIME Magazine -- U.S. Edition -- December 31, 1999 Vol. 154 No. 27 |url=https://content.time.com/time/magazine/0,9263,7601991231,00.html |website=content.time.com |access-date=10 April 2023 |language=en-us}}</ref> === Kontroverzné nominácie === Na základe mnohých predchádzajúcich výberov z obdivuhodných ľudí sa, napriek častým vyhláseniam časopisu o opaku, toto označenie často považuje za poctu a hovorí sa o ňom ako o ocenení alebo cene.<ref>''Time'' (2002), ''Person of the Year: 75th Anniversary Celebration'', pp. 2, 79.</ref> Pritom časopis ''Time'' upozorňuje, že aj kontroverzné postavy ako [[Adolf Hitler]] (1938), [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] (1939 a 1942), [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] (1957) a [[Chomejní|Ajatolláh Chomejní]] (1979) titul získali za udalosti, na ktoré vo svojej dobe počas rokov významný vplyv mali.<ref>{{cite web|title=Person of the Year: A Photo History – Notorious Leaders: Controversial Choices|magazine=Time|url=http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2019712_2019694_2019586,00.html|access-date=September 27, 2013|date=December 16, 2006}}</ref> V dôsledku odporu, ktorý sa dostal voči časopisu od amerického publika za vymenovanie Chomejního Mužom roka v roku 1979, sa z komerčných dôvodov jeho redaktori odvtedy rozhodli vyhýbať používaniu v Spojených štátoch kontroverzných osôb. Je to preto, lebo sa obávajú zníženia predaja, či príjmov z reklám.<ref>''Time'' (2002), ''Person of the Year: 75th Anniversary Celebration'', p. 79.</ref> Napríklad Osobnosťou roka 2001, bezprostredne po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septembra]], sa stal [[Rudy Giuliani]], ktorý v tom čase pôsobil ako starosta [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref>{{cite web|last=Pooley|first=Eric|title=Mayor of the World|magazine=Time |url=https://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2020227_2020306,00.html|date=December 31, 2001|access-date=February 13, 2008}}</ref> Určené pravidlá pre výber jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, ktorí mali najväčší vplyv na udalosti toho roka, pritom za najpravdepodobnejšiu osobnosť určovali [[Usáma bin Ládin|Usámu bin Ládina]]. Giulianiho vybrali, aby symbolizoval americkú reakciu na útoky. Rovnako to bolo, keď bol [[Albert Einstein]] bol vybraný za Osobnosť storočia. Reprezentoval storočie vedeckého bádania a zázrakov. Bolo to namiesto Adolfa Hitlera, ktorý by bol podľa pravidiel pravdepodobne silnejším kandidátom.<ref>{{cite news|last=Chowdhury|first=Prasenjit|title=The test of time|work=The Times of India|url=https://m.timesofindia.com/edit-page/the-test-of-time/articleshow/13823828.cms|date=June 5, 2012|access-date=June 6, 2012}}</ref> Výber bol v konečnom dôsledku založený na tom, ako to časopis opisuje „v koho verili, že má silnejší vplyv na históriu a kto najviac reprezentoval rok, či storočie“. == Osobnosti roka == {| class="wikitable sortable plainrowheaders" ! scope="col" width="4%" | Rok ! scope="col" width="4%" | Obrázok ! scope="col" width="15" | Výber ! scope="col" width="10%" | Roky života ! scope="col" width="43%" | Poznámky ! scope="col" width="17%" | Spolunominovaní |- | 1927 | [[Súbor:Charles Lindbergh Time cover 1928.jpg|border|110px]] ! scope="row" |{{sortname|Charles|Lindbergh}} | 1902–1974 | Lindbergh sa stal v roku 1927 prvým človekom, ktorý naraz bez zastávky [[Spirit of St. Louis|lietadlom]] preletel Atlantik z [[New York City|New Yorku]] do [[Paríž]]a. | Rowspan=83 | |- | 1928 | [[Súbor:Walter Chysler Time cover 1929.webp|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Walter|Chrysler}} | 1875–1940 | V roku 1928 Chrysler dosiahol fúziu [[Chrysler Corporation]] s [[Dodge]] a zahájil stavbu [[mrakodrap]]u [[Chrysler Building]]. |- | 1929 | [[Súbor:Owen D. Young on TIME Magazine, January 6, 1930.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Owen D.|Young}} | 1874–1962 | Young, vtedajší predseda [[General Electric]], viedol komisiu, ktorá v roku 1929 vydala návrh úpravy reparácií [[Nemecko|Nemecka]] po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], známy ako [[Youngov plán]]. |- | 1930 | [[Súbor:Gandhi Time cover 1931.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Móhandás Karamčand Gándhí}} | 1869–1948 | Gándhí bol vodcom hnutia za nezávislosť Indie. V roku 1930 viedol tzv.[[Soľný pochod]], 240-míľový (386&nbsp;km) pochod na protest proti uvaleniu dane za soľ v [[Britská India|Britskej Indii]]. |- | 1931 | [[Súbor:Pierre Laval-TIME-1932.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Pierre|Laval}} | 1883–1945 | Laval bol premiérom Francúzska v roku 1931. V Amerike na prezidenta Hoovera aj na verejnosť zapôsobil dočasným zmrazením platieb dlhu po prvej svetovej vojne a časopis ''Time'' ho menoval mužom roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pôvodný článok v časopise ''Time'' |url=http://www.time.com/time/covers/0,16641,19320104,00.html |dátum prístupu=2017-02-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130813192000/http://www.time.com/time/covers/0,16641,19320104,00.html |dátum archivácie=2013-08-13 }}</ref> |- | 1932 | [[Súbor:Franklin D. Roosevelt on Time cover 1933.webp|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Franklin D.|Roosevelt}} | 1882–1945 | Roosevelt v prezidentských voľbách roku 1932 s veľkou prevahou zvíťazil nad [[Herbert Hoover|Herbertom Hooverom]]. |- | 1933 | [[Súbor:1933 Time Man of the Year cover alt 2.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Hugh S.|Johnson}} | 1882–1942 | Johnson viedol úrad [[National Recovery Administration]], ktorý bol prezidentom Franklinom D. Rooseveltom poverený, aby koordinoval boj proti [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej kríze]]. |- | 1934 | [[Súbor:Franklin D. Roosevelt Time cover 1935.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Franklin D.|Roosevelt}} (2) | 1882–1945 | Roosevelt bol v rokoch 1933 až 1945 [[Prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]]. |- | 1935 | [[Súbor:Haile Selassie Time cover 1936.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Haile|Selassie}} | 1892–1975 | Selassie bol [[habešský cisár]] (dnešná [[Etiópia]]) v roku 1935, keď talianska armáda napadla túto krajinu a začala sa [[druhá taliansko-etiópska vojna]]. |- | 1936 | [[Súbor:Vincenzo Laviosa - Duke and Duchess of Windsor - Google Art Project (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Wallis|Simpsonová}} | 1896–1986 | Wallis Simpsonová sa preslávila svojím sobášom s britským vojvodom z Windsoru, predtým [[Eduard VIII. (Spojené kráľovstvo)|kráľom Eduardom VIII.]], ktorého očarila natoľko, že kvôli nej dňa 11. decembra 1936 abdikoval. |- | rowspan="2" | 1937 | [[Súbor:Chiang Kai-shek（蔣中正） (9to12).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Čankajšek|}} | 1887–1975 | Čankajšek vládol v Číne v roku 1937 počas [[druhá čínsko-japonská vojna|druhej čínsko-japonskej vojny]]. |- | [[Súbor:Madame Chiang Kai-shek, seated portrait (cropped 3x4).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Sung|Mej-ling}} | 1898–2003 | Sung bola od roku 1927 až do jeho smrti v roku 1975 [[Čankajšek|Čankajškovou]] manželkou. Dostala od časopisu ''Time'' titul „Madame Čankajšek“ a bola uznaná spolu s manželom ako Osobnosti roka - „Man & Wife of the Year“ (''Manžel a manželka roka'').<ref name="Soong" /> |- | 1938 | [[Súbor:Adolf Hitler cropped restored.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Adolf|Hitler}} | 1889–1945 | Hitler, ako nemecký kancelár, dohliadal po [[Anšlus]]e a [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] na zjednotenie Nemecka s [[Rakúsko]]m a so [[Sudety (región)|Sudetmi]]. |- | 1939 | [[Súbor:Joseph Stalin, circa 1942 (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Josif Vissarionovič|Stalin}} | 1878–1953 | Stalin bol [[Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálnym tajomníkom Komunistickej strany]], čo znamená ''de facto'' lídrom Sovietskeho zväzu. Pred [[Poľská obranná vojna (1939)|napadnutím Poľska]] mal hlavnú zásluhu na [[Pakt Ribbentrop-Molotov|dohode o neútočení]] s Nemeckom. |- | 1940 | [[Súbor:Sir Winston Churchill - 19086236948 (cropped2).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Winston|Churchill}} | 1874–1965 | Churchill bol [[Premiér Spojeného kráľovstva|premiérom Spojeného kráľovstva]] v roku 1940, keď došlo [[Operácia Dynamo|k evakuácii z dunkerquského obkľúčenia]] a [[Bitka o Britániu|bitke o Britániu]]. |- | 1941 | [[Súbor:FDR 1944 Color Portrait (3x4 cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Franklin D.|Roosevelt}} (3) | 1882–1945 | Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov v roku 1941 keď sa konal [[útok na Pearl Harbor]], podpisoval za Spojené štáty vyhlásenie vojny Japonsku a rozhodol, že USA vstúpia do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Pôvodne bola vydavateľmi za „cicavca roka“ vymenovaná animovaná postavička [[Dumbo]], no tesne pred jej zverejnením po útoku na Pearl Harbor zmenili „Osobnosť roka“ na prezidenta Roosevelta.<ref name="WDFM">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.waltdisney.com/content/timely-dumbo-almost-cover-boy|titul=The Timely "Dumbo": Almost a Cover Boy| periodikum=Walt Disney Family Museum|dátum=May 16, 2011| dátum prístupu =March 4, 2013}}</ref> |- | 1942 | [[Súbor:Joseph Stalin, circa 1942 (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Josif Vissarionovič|Stalin}} (2) | 1878–1953 | Vodca Sovietskeho zväzu. Viedol prelomovú [[bitka o Stalingrad|bitku o Stalingrad]] (1942–1943). |- | 1943 | [[Súbor:George Catlett Marshall, general of the US army (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|George C.|Marshall}} | 1880–1959 | Veliteľ štábu armády Spojených štátov, [[generál]] Marshall, bol kľúčovou osobnosťou v organizovaní bojových akcií USA v druhej svetovej vojne. |- | 1944 | [[Súbor:WW2 Liberation of France Eisenhower Portrait (3x4 cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Dwight D.|Eisenhower}} | 1890–1969 | Generál Eisenhower bol v roku 1944 počas [[Operácia Overlord|Operácie Overlord]] [[Vrchné veliteľstvo spojeneckých expedičných síl|veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe]]. |- | 1945 | [[Súbor:Harry S Truman, bw half-length photo portrait, facing front, 1945 (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Harry S.|Truman}} | 1884–1972 | Harry Truman sa stal prezidentom Spojených štátov v roku 1945 po smrti Franklin D. Roosevelta a povolil atómové bombardovanie [[Hirošima (mesto)|Hirošimy]] a [[Nagasaki]]. |- | 1946 | [[Súbor:James F. Byrnes cph.3c32232.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|James F.|Byrnes}} | 1879–1972 | V roku 1946 bol Byrnes [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|ministrom zahraničných vecí USA]]. V tom čase prebehla [[Iránska kríza z roku 1946|Iránska kríza]], v ktorej zaujal nekompromisný postoj v opozícii voči Stalinovi. Jeho prejav zahájil [[Morgenthauov plán]], ktorý predložil koncepciu o budúcej povojnovej podobe okupácie Nemecka. |- | 1947 | [[Súbor:George Catlett Marshall, general of the US army (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|George C.|Marshall}} (2) | 1880–1959 | [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|Minister zahraničných vecí Spojených štátov]] amerických v roku 1947, George Marshall, bol architektom [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]]. |- | 1948 | [[Súbor:TRUMAN 58-766-06 (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Harry S.|Truman}} (2) | 1884–1972 | Harry Truman bol v roku 1948 znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho víťazstvo bolo považované za najväčšie volebné prekvapenie americkej histórie.<ref>{{citácia periodika | url =http://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/general-article/truman-politics/ | title =General Article: Presidential Politics | autor =''[[American Experience]]'' | periodikum =pbs.org | dátum = | titul =Archivovaná kópia | dátum prístupu =2017-02-20 | url archívu =https://web.archive.org/web/20170221085231/http://www.pbs.org/wgbh/americanexperience/features/general-article/truman-politics/ | dátum archivácie =2017-02-21 }}</ref><ref>{{citácia periodika | url =http://www.sampler.isr.umich.edu/2012/featured/isr-and-the-truman-dewey-upset/ | titul =ISR and the Truman/Dewey upset | autor =Susan Rosegrant | odkaz na periodikum =''University of Michigan'' | periodikum =isr.umich.edu | dátum =April 18, 2012 | dátum prístupu =2017-02-20 | url archívu =https://web.archive.org/web/20130402213551/http://www.sampler.isr.umich.edu/2012/featured/isr-and-the-truman-dewey-upset/ | dátum archivácie =2013-04-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | url =http://life.time.com/history/dewey-defeats-truman-the-story-behind-a-classic-political-photo/#1 | titul =BEHIND THE PICTURE: ‘DEWEY DEFEATS TRUMAN’ | autor =Ben Cosgrove | periodikum =''[[Time (týždenník)|TIME Magazine]]'' | dátum =October 21, 2012 | dátum prístupu =2017-02-20 | url archívu =https://web.archive.org/web/20150505005029/http://life.time.com/history/dewey-defeats-truman-the-story-behind-a-classic-political-photo/#1 | dátum archivácie =2015-05-05 }}</ref> |- | 1949 | [[Súbor:Sir Winston Churchill - 19086236948 (cropped2).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Winston|Churchill}} (2) | 1874–1965 | Vyhlásený za „muža prvej polovice storočia“. Winston Churchill viedol Britániu a jej spojencov k víťazstvu v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. V roku 1949 bol Churchill vodcom opozície. |- | 1950 | [[Súbor:Man-of-the-Year-TIME-1951.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Americkí vojaci|[[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov amerických]]}} | | Americkí vojaci, zapojení do [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]] (1950–1953). |- | 1951 | [[Súbor:Mohammad Mosaddegh portrait.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Mohammad|Mosaddek}} | 1882–1967 | V roku 1951 bol Mosaddek zvolený za premiéra Iránu a vyhnal západné ropné spoločnosti, čím spôsobil vznik [[Iránska kríza|Iránskej krízy]] |- | 1952 | [[Súbor:Queen Elizabeth II-TIME-1953.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Alžbeta II.|[[Alžbeta II.]]}} | Narodený v roku 1926 | Po smrti svojho otca, kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]], v roku 1952, zasadla Alžbeta II. na trón [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]].<ref>Alžbeta II. sa tiež stala kráľovnou [[Austrália|Austrálie]], [[Kanada|Kanady]], [[Cejlón|Cejlonu]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], [[Pakistan]]u a [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]]</ref> |- | 1953 | [[Súbor:Konrad-Adenauer-TIME-1954.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Konrad|Adenauer}} | 1876–1967 | V roku 1953 sa Konrad Adenauer stal kancelárom Západného Nemecka. |- | 1954 | [[Súbor:John Foster Dulles Nov 49-cropped.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|John Foster|Dulles}} | 1888–1959 | Ako [[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|minister zahraničných vecí Spojených štátov]] bol John Dulles v roku 1954 architektom spojeneckého paktu [[SEATO]]. |- | 1955 | [[Súbor:Mr. Harlow H. Curtice, General Manager. Buick Motor Division.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Harlow|Curtice}} | 1893–1962 | Curtice bol medzi rokmi 1953 až 1958 prezidentom firmy [[General Motors]] (GM). V roku 1955 táto firma predala päť miliónov vozidiel a stala sa prvou korporáciou, ktorá zarobila v jednom roku jednu miliardu dolárov.<ref>{{Citácia periodika|titul = Harlow H. Curtice is dead at 69| periodikum=[[The New York Times]]|dátum=November 4, 1962|url = http://select.nytimes.com/mem/archive/pdf?res=F40A11F9385B12718DDDAD0894D9415B828AF1D3| dátum prístupu =October 6, 2009}} (fee for article)</ref> |- | 1956 | [[Súbor:Hole in flag - Budapest 1956.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Maďarsko|[[Maďarské povstanie|Maďarskí bojovníci za slobodu]]}} | | Toto menovanie bolo uznaním maďarským revolucionárom, ktorí padli [[Maďarské povstanie|v povstaní roku 1956]]. |- | 1957 | [[Súbor:Nikita-Khrushchev-TIME-1958.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Nikita Sergejevič |Chruščov}} | 1894–1971 | V roku 1957 si Chruščov upevnil svoje vedenie Sovietskeho zväzu po tom, ako prekonal sprisahanie, ktoré ho malo dostať z prezídia a vypustením družice [[Sputnik 1]] doviedol Sovietsky zväz k [[Vesmírne preteky|vesmírnym pretekom]]. |- | 1958 | [[Súbor:Charles-DeGaulle-TIME-1959.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Charles|de Gaulle}} | 1890–1970 | De Gaulle počas alžírskej krízy v tomto roku ako predseda Ústavnej rady poveril Michela Debrého (budúci predseda vlády), aby pripravil projekt ústavy [[Piata francúzska republika|piatej republiky]]. V decembri toho istého roku sa po zvolení stal jej prezidentom. |- | 1959 | [[Súbor:Dwight D. Eisenhower, official photo portrait, May 29, 1959.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Dwight D.|Eisenhower}} (2) | 1890–1969 | Dwight Eisenhower bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1953 až 1961. |- | 1960 | [[Súbor:Conical flask teal.svg|110px]] ! scope="row" | {{sort|Vedci USA|[[Veda a technológie v Spojených štátoch|Vedci USA]]}} | | Reprezentovali ich [[George Wells Beadle|George Beadle]], [[Charles Stark Draper|Charles Draper]], [[John Franklin Enders|John Enders]], [[Donald A. Glaser]], [[Joshua Lederberg]], [[Willard Libby]], [[Linus Pauling]], [[Edward Mills Purcell|Edward Purcell]], [[Isidor Isaac Rabi|Isidor Rabi]], [[Emilio G. Segrè|Emilio Segrè]], [[William Shockley]], [[Edward Teller]], [[Charles Hard Townes|Charles Townes]], [[James Van Allen]] a [[Robert Burns Woodward|Robert Woodward]]. |- | 1961 | [[Súbor:John F. Kennedy, White House color photo portrait.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|John F.|Kennedy}} | 1917–1963 | John F. Kennedy bol inaugurovaný do funkcie prezidenta USA v roku 1961. Po nej nasledovala nevydarená [[Invázia v Zálive svíň|invázia]] na Kube. |- | 1962 | [[Súbor:Pope John XXIII - Time Magazine Cover - January 4, 1963.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|pápež|[[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]]}} | 1881–1963 | Ján XXIII. bol medzi rokmi 1958 až 1963 [[Pápež|hlavou]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckej cirkvi]]. V roku 1962 bol sprostredkovateľom a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny. V tomto istom roku zvolal aj [[Druhý vatikánsky koncil]]. |- | 1963 | [[Súbor:Martin Luther King, Jr..jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Martin Luther|King, Jr.}} | 1929–1968 | Líder [[Afroamerické hnutie za občianske práva|afroamerického hnutia za občianske práva]] [[Martin Luther King, Jr.|Martin Luther King]] povedal v tomto roku svoje slávne slová „[[I Have a Dream]]“ („''Mám sen")''. |- | 1964 | [[Súbor:37 Lyndon Johnson 3x4.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Lyndon B.|Johnson}} | 1908–1973 | Johnson bol právoplatne zvolený za prezidenta USA v roku 1964. Bolo to pred oficiálnym vyhlásením Zákona o občianskych právach z roku 1964 a deklaráciou o boji proti chudobe. Zároveň v tomto roku eskalovala vojenská účasť USA [[Vietnamská vojna|vo vojne vo Vietname]]. |- | 1965 | [[Súbor:Gen William C Westmoreland.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|William|Westmoreland}} | 1914–2005 | Generál Westmoreland bol vo vietnamskej vojne veliteľoom vojenských síl Spojených štátov. |- | 1966 | [[Súbor:US Birth Rates.svg|110px]] ! scope="row" | {{sort|Dediči|[[Generácia Baby boomers|Dediči]]}} | | Ocenenie dostala generácia mužov a žien, ktorí mali 25&nbsp;rokov a menej (dnes nazývaní aj ako „[[Generácia Baby boomers]]“). |- | 1967 | [[Súbor:Lyndon B. Johnson Dec. 1967 (cropped 3x4).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Lyndon B.|Johnson}} (2) | 1908–1973 | Lyndon B. Johnson bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1963 až 1969. |- | 1968 | [[Súbor:Apollo 8 Crewmembers (4x5 cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Apollo|[[Astronaut]]i z misie [[Apollo 8]]}} | | Posádka misie Apollo 8 ([[William Anders]], [[Frank Borman]] a [[Jim Lovell]]) bola prvá, ktorá prekonala obežnú dráhu Zeme a dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila oblet Mesiaca. Týmto činom pripravila podmienky pre prvé pristátie ľudskej posádky na Mesiaci (1969). |- | 1969 | [[Súbor:US map-Central.png|110px]] ! scope="row" | {{sort|Američania|[[Američania (USA)|Stredo-američania]]}} | | Označovaní aj ako mlčiaca väčšina ([[silent majority]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Larsen|meno=Roy|dátum=January 5, 1970|titul=A Letter From The Publisher|periodikum=Time|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,943108,00.html#ixzz1EiZ91J8D|dátum prístupu=2017-02-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20130822171737/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,943108,00.html#ixzz1EiZ91J8D|dátum archivácie=2013-08-22}}</ref> |- | 1970 | [[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F057884-0009, Willy Brandt.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Willy|Brandt}} | 1913–1992 | Ako štvrtý kancelár [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] bol Willy Brandt uznávaný za jeho prístup k normalizácii vzťahov vtedajšieho východného a západného bloku.<ref>"Willy Brandt", Time Magazine, January 4, 1971, [http://www.time.com/time/subscriber/personoftheyear/archive/stories/1970.htmlo online archive]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Retrieved July 11, 2007.</ref> |- | 1971 | [[Súbor:RichardNixoncrop.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Richard|Nixon}} | 1913–1994 | Richard Nixon bol medzi rokmi 1969 až 1974 prezidentom Spojených štátov. |- ! rowspan="2" | 1972 | [[Súbor:Richard Nixon presidential portrait (1).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Richard|Nixon}} (2) | 1913–1994 | Nixon ako prvý prezident USA v roku 1972 navštívil Čínu. So Sovietskym zväzom podpísal zmluvu o obmedzení strategických zbraní [[Strategic Arms Limitation Talks#SALT I|SALT I]]. Následne absolvoval prezidentské voľby, v ktorých získal najvyššie volebné víťazstvo v histórii USA. |- | [[Súbor:Henry A. Kissinger, U.S. Secretary of State, 1973-1977.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Henry|Kissinger}} | Narodený v roku 1923 | Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, sa v roku 1972 spolu s prezidentom zúčastnil [[Návšteva Richarda Nixona v Číne|cesty do Číny]]. |- | 1973 | [[Súbor:Washington DC Judge John Sirica in 1974.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|John|Sirica}} | 1904–1992 | V roku 1973 predseda Súdu prislúchajúceho pre dištrikt hlavného mesta USA ([[Washington D.C.|District of Columbia]]), John Sirica, požiadal prezidenta Nixona, aby odovzdal nahrávky konverzácií [[Biely dom|Bieleho domu]], súvisiacich s [[Aféra Watergate|aférou Watergate]]. |- | 1974 | [[Súbor:King Faisal bin Abdulaziz (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Faisal|[[Fajsal bin Abd al-Azíz|Kráľ Faisal]]}} | 1906–1975 | Faisal, [[Zoznam kráľov Saudskej Arábie|kráľ Saudskej Arábie]], bol uznávaný pre jeho prístup počas [[ropná kríza v roku 1973|ropnej krízy v rokoch 1973–1974]], ktorá vznikla pre okolnosti týkajúce sa [[Jomkipurská vojna|Jomkipurskej vojny]]. |- | 1975 | [[Súbor:Venus symbol (heavy pink).svg|110px]] ! scope="row" | {{sort|Americké ženy|[[Feminizmus (hnutie)|Americké ženy]]}} | | Reprezentujú ich predstaviteľky amerického feministického hnutia [[Susan Brownmillerová]], [[Kathleen Byerlyová]], [[Alison Cheeková]], [[Jill Ker Conwayová|Jill Conwayová]], [[Betty Fordová]], [[Ella T. Grassová|Ella Grassová]], [[Carla Anderson Hillsová|Carla Hillsová]], [[Barbara Jordanová]], [[Billie Jean Kingová]], [[Carol Suttonová]], [[Susie Sharpová]] a [[Addie Wyattová]]. |- | 1976 | [[Súbor:Jimmy Carter presidential portrait (cropped 1).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Jimmy|Carter}} | Narodený v roku 1924 | V roku 1976 v prezidentských voľbách v Spojených štátoch porazil úradujúcu hlavu štátu [[Gerald Ford|Geralda Forda]]. |- | 1977 | [[Súbor:Anwar Sadat cropped.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Anwar|Sadat}} | 1918–1981 | Anwar Sadat bol prvý arabský líder, ktorý ako prezident Egypta v roku 1977 odcestoval do Izraela, aby rokoval o normalizácii egyptsko-izraelských vzťahov. |- | 1978 | [[Súbor:Deng Xiaoping at the arrival ceremony for the Vice Premier of China (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Teng|Siao-pching}} | 1904–1997 | Teng Siao-pching zbavil moci [[Chua Kuo-feng]]a a ''de facto'' ako hlavný vodca prevzal v roku 1978 kontrolu nad Čínou. |- | 1979 | [[Súbor:Ruhollah Khomeini by Jamaran 1.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Chomejní|[[Chomejní|Ajatolláh Chomejní]]}} | 1902–1989 | Ajatolláh Chomejní v roku 1979 ako [[Najvyšší vodca Iránu|Najvyšší duchovný vodca Iránu]] viedol [[Iránska revolúcia|Iránsku revolúciu]]. |- | 1980 | [[Súbor:Official Portrait of President Reagan 1981-cropped.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Ronald|Reagan}} | 1911–2004 | Ronald Reagan bol v roku 1980 drvivou väčšinou zvolený za 40. prezidenta Spojených štátov amerických. |- | 1981 | [[Súbor:Strajk sierpniowy w Stoczni Gdańskiej im. Lenina 22.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Lech|Wałęsa}} | Narodený v roku 1943 | Predák poľskej odborovej organizácie [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]], Lech Wałęsa, bol až do jeho uväznenia a vyhlásenia stanného práva (december 1981) jedným z architektov Augustových dohôd medzi vládou a opozíciou. |- | 1982 | [[Súbor:Sanco 8001.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Počítač|[[Osobný počítač|Počítač]]}} | | Označený ako „stroj roka“. Osobný počítač ohlásil úsvit [[Informačný vek|informačného veku]]. |- ! rowspan="2" | 1983 | [[Súbor:Official Portrait of President Reagan 1981-cropped.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Ronald|Reagan}} (2) | 1911–2004 | Reagan, ako prezident Spojených štátov, zorganizoval v roku 1983 [[Invázia na Grenadu|inváziu na Grenadu]] a presadzoval tzv. [[Strategická obranná iniciatíva|Strategickú obrannú iniciatívu]]. |- | [[Súbor:YuriAndropov1970.png|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Jurij Vladimirovič|Andropov}} | 1914–1984 | Sovietsky líder Jurij Andropov bol silným kritikom [[Strategická obranná iniciatíva|Strategickej obrannej iniciatívy]]. V auguste 1983 bol hospitalizovaný a v roku 1984 zomrel. |- | 1984 | [[Súbor:Peter Ueberroth 1985.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Peter|Ueberroth}} | Narodený v roku 1937 | Peter Ueberroth bol poverený vedením organizácie [[Letné olympijské hry 1984|Letných olympijských hier 1984 v Los Angeles]], ktoré boli bojkotované štrnástimi krajinami vtedajšieho východného bloku. |- | 1985 | [[Súbor:Deng Xiaoping at the arrival ceremony for the Vice Premier of China (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Teng|Siao-pching}} (2) | 1904–1997 | Vodca Číny Teng Siao-pching dostal uznanie za "rozsiahle ekonomické reformy, ktoré zmenili ortodoxný marxizmus".<ref>{{Citácia periodika | url=http://articles.latimes.com/1985-12-30/news/mn-29833_1_heat-lamp | titul =Time Picks China's Deng Xiaoping as Man of the Year | autor =Jennings Parrott |periodikum=''[[Los Angeles Times]]'' | dátum =December 30, 1985}}</ref> |- | 1986 | [[Súbor:Corazon Aquino 1986.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Corazon|Aquinová}} | 1933–2009 | Corazon Aquinová v roku [[1986]] viedla revolúciu na [[Filipíny|Filipínach]], ktorá zvrhla prezidenta [[Ferdinand Marcos|Ferdinanda Marcosa]] a nastolila v štáte [[demokracia|demokraciu]]. |- | 1987 | [[Súbor:RIAN archive 850809 General Secretary of the CPSU CC M. Gorbachev (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Michail Sergejevič|Gorbačov}} | Narodený v roku 1931 | Pod jeho vedením sa v roku 1987 začala v Sovietskom zväze reformná politika prestavby ([[perestrojka]]) a otvorenosti ([[glasnosť]]). |- | 1988 | [[Súbor:The Blue Marble (remastered).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Ohrozenie|[[Environmentalizmus|Ohrozenie]] [[Zem]]e}} | | „Planéta roka," zahrňujúca aspekt zosobňujúci [[Matka príroda|Matku prírodu]]. |- | 1989 | [[Súbor:RIAN archive 850809 General Secretary of the CPSU CC M. Gorbachev (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Michail Sergejevič|Gorbačov}} (2) | Narodený v roku 1931 | Bol uznaný za „muža desaťročia“. Gorbačov v roku 1989 dosiahol prvé slobodné voľby v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], ktoré sa konali ešte pred rozpadom [[Východný blok|východného bloku]] |- | 1990 | [[Súbor:George H. W. Bush presidential portrait (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|George H. W.|Bush}} | Narodený v roku 1924 | Prezident Spojených štátov, George H. W. Bush, bol zodpovedný za účasť USA na [[Druhá vojna v Perzskom zálive|druhej vojne v Perzskom zálive]] (1990–1991). |- | 1991 | [[Súbor:Ted Turner at the LBJ Foundation.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Ted|Turner}} | Narodený v roku 1938 | Zakladateľ káblovej televíznej spoločnosti [[CNN]]. |- | 1992 | [[Súbor:Bill Clinton.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Bill|Clinton}} | Narodený v roku 1946 | Bill Clinton sa v roku 1992 stal prezidentom Spojených štátov. |- | 1993 | [[Súbor:Peace symbol (bold).svg|110px]] ! scope="row" | {{sort|Mierotvorcovia|Mierotvorcovia}} | | Reprezentovali ich [[Jásir Arafát]], [[Frederik Willem de Klerk|F. W. de Klerk]], [[Nelson Mandela]] a [[Jicchak Rabin]].<br/>De Klerk, prezident Juhoafrickej republiky, dohliadal v roku 1990 na prepustenie Nelsona Mandelu. Spoločne v krajine ukončili nadvládu systému [[apartheid]]u.<br/>Predseda Palestínskej národnej samosprávy, Jásir Arafat, a premiér Izraela, Jicchak Rabin, podpísali v roku 1993 [[Mierová dohoda z Osla|Mierovú dohodu z Osla]], prvú priamu dohodu medzi palestínskymi a izraelskými orgánmi. |- | 1994 | [[Súbor:Ritratto di papa Giovanni Paolo II (1984).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Pápež|[[Ján Pavol II.]]}} | 1920–2005 | Ján Pavol II. bol medzi rokmi 1978 až 2005 [[Pápež|hlavou]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckej cirkvi]]. |- | 1995 | [[Súbor:Newt Gingrich by Gage Skidmore 3 (cropped).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Newt|Gingrich}} | Narodený v roku 1943 | Newt Gingrich bol lídrom tzv. Republikánskej revolúcie v USA, kedy [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] získala väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte a väčšinu guvernérov štátov USA. Gingrich sa vďaka tomu stal predsedom Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických. |- | 1996 | [[Súbor:Ho photo (cropped 3x4).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|David|Ho}} | Narodený v roku 1952 | David Ho je taiwansko-americký biológ známy svojimi výsledkami v oblasti porozumenia nákaze vírusom [[HIV]] a liečby [[AIDS]]. |- | 1997 | [[Súbor:Andrew Grove.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Andrew|Grove}} | 1936–2016 | Americký podnikateľ, inžinier a spisovateľ maďarského pôvodu Andrew Grove viedol firmu [[Intel]] a stal sa jedným z priekopníkov [[polovodičová technológia|polovodičovej technológie]]. |- | rowspan="2" | 1998 | [[Súbor:Bill Clinton.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Bill|Clinton}} (2) | Narodený v roku 1946 | Prezident USA Bill Clinton bol v roku 1998 po afére s [[Monica Lewinsky|Monicou Lewinsky]] [[Obžaloba Billa Clintona|obžalovaný]]. Senát ho nakoniec zbavil obvinenia. |- | [[Súbor:Kenneth W. Starr.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Ken|Starr}} | Narodený v roku 1946 | Ken Starr sa preslávil vyšetrovaním afér spojených s vládou Billa Clintona. Na základe jeho správy (Starrova správa, po anglicky ''Starr report'') bola otvorená možnosť rokovať o odvolaní Clintona z funkcie prezidenta (''tzv. impeachment'') a Clinton stratil na päť rokov právnickú licenciu. |- | 1999 | [[Súbor:Jeff Bezos 2016 crop.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Jeff|Bezos}} | Narodený v roku 1964 | Jeff Bezos je zakladateľ a výkonný riaditeľ [[Amazon.com]]. |- | 2000 | [[Súbor:GeorgeWBush (1).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|George W.|Bush}} | Narodený v roku 1946 | V roku 2000 bol George W. Bush [[Prezidentské voľby v USA v roku 2000|tesným počtom hlasov (0,01%) zvolený]] za prezidenta Spojených štátov. |- | 2001 | [[Súbor:Rudy Giuliani 207-DP-8297B-DSC 0041.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Rudy|Giuliani}} | Narodený v roku 1944 | Rudy Giuliani bol starostom [[New York (mesto)|New Yorku]] v čase [[Útoky z 11. septembra 2001|koordinovaných teroristických útokov]], ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001. |- | 2002 | [[Súbor:Whistle icon.svg|110px]] ! scope="row" | {{sort|Whistleblowers|[[Whistle-blower|Whistlebloweri]]}} | | Reprezentujú ich [[Cynthia Cooperová]], [[Coleen Rowleyová]] a [[Sherron Watkinsová]].<br/>Watkinsová odkryla v roku 2001 [[Enron scandal|účtovné nezrovnalosti vo finančných správach]] firmy [[Enron]] a usvedčila ich v nasledujúcom roku pre [[Kongres Spojených štátov|Kongresom]]. Hodnota akcií spoločnosti, do ktorých investovali tisíce ľudí, spadla z 90 dolárov na 50 centov. V roku 2002 Cynthia Cooperová odhalila vo [[MCI Inc.|WorldCom]]e (v tom čase v USA rekordnú) defraudáciu vo výške 3,8&nbsp;miliardy dolárov. V roku 2002 agentka [[FBI]] Coleen Rowleyová vypovedala o nesprávnom zaobchádzaní s informáciami vzťahujúcimi sa na útoky z 11. septembra 2001. |- | 2003 | [[Súbor:2ID Recon Baghdad.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Americkí vojaci|[[United States Armed Forces|Ozbrojené sily Spojených štátov amerických]]}} (2) | | Reprezentuje vojakov armády USA na celom svete, špeciálne v [[Tretia vojna v Perzskom zálive|irackej vojne]] (2003–2011). |- | 2004 | [[Súbor:George-W-Bush.jpeg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|George W.|Bush}} (2) | Narodený v roku 1946 | V roku 2004 bol George W. Bush znovuzvolený za prezidenta USA. Bol iniciátorom [[Tretia vojna v Perzskom zálive|Tretej vojny v Perzskom zálive]]. |- | 2005 | [[Súbor:Bill og Melinda Gates 2009-06-03 (bilde 01).JPG|border|110px]]<br>[[Súbor:Bono singing in Indianapolis on Joshua Tree Tour 2017 9-10-17.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Dobrí samaritáni|Dobrí samaritáni}} | | Reprezentujú ich [[Bono Vox|Bono]], [[Bill Gates]] a [[Melinda Gatesová]].<br />Bono, filantrop a člen rockovej skupiny [[U2 (hudobná skupina)|U2]] sa v roku 2005 zaslúžil o akciu [[Live 8|Live&nbsp;8]]. Bill Gates, zakladateľ [[Microsoft]]u a vtedajší [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatší človek sveta]] a jeho manželka Melinda založili filantropickú organizáciu [[Bill & Melinda Gates Foundation]]. |- | 2006 | [[Súbor:Computer keyboard.png|110px]] ! scope="row" | {{sort|You|[[You (Time Person of the Year)|You]]}}<ref name="you">{{Citácia periodika | autor=Lev Grossman | titul=You — Yes, You — Are TIME's Person of the Year | url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1570810,00.html | periodikum=Time | dátum=December 13, 2006 | dátum prístupu=December 20, 2012 | url archívu=https://web.archive.org/web/20070112060107/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1570810,00.html | dátum archivácie=2007-01-12 }}</ref> | | Reprezentuje [[User-generated content|individuálnych prispievateľov obsahu]], ktorí tvoria [[World Wide Web]]. | {{Collapsible list | title = štyria kandidáti | [[Mahmúd Ahmadínežád]] | [[Chu Ťin-tchao]] | [[Kim Čong-il]] | [[James Baker]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.nbcnews.com/id/16242528/ns/us_news-life/t/time-magazines-person-year-you/|dátum=December 17, 2006|periodikum=TIME|titul=Time magazine's 'Person of the Year' is ... You|autor=NBC News Staff}}</ref> }} |- | 2007 | [[Súbor:Vladimir Putin official portrait.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Vladimír|Putin}}<ref>{{Citácia periodika | autor= | titul=Person of the Year 2007 | url=http://www.time.com/time/specials/2007/0,28757,1690753,00.html | periodikum=Time | rok=2007 | dátum prístupu=July 8, 2009 | url archívu=https://web.archive.org/web/20130824201145/http://www.time.com/time/specials/2007/0,28757,1690753,00.html | dátum archivácie=2013-08-24 }}</ref> | Narodený v roku 1952 | [[Prezident Ruskej federácie]]. | {{Collapsible list | title = štyria kandidáti | [[Al Gore]] | [[Joanne Rowlingová]] | [[Chu Ťin-tchao]] | [[David Petraeus]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/specials/packages/completelist/0,29569,1690753,00.html|dátum=December 19, 2007|periodikum=TIME|titul=Complete List - Person of the Year 2007|autor=TIME Staff}}</ref> }} |- | 2008 | [[Súbor:Obama portrait crop.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Barack|Obama}}<ref>{{Citácia periodika | title=Person of the Year 2008 | url=http://www.time.com/time/specials/2008/personoftheyear/article/0,31682,1861543_1865068,00.html?cnn=yes | periodikum=Time | dátum prístupu=December 17, 2008 | dátum=December 17, 2008 | meno=David | priezvisko=Von Drehle | titul=Archivovaná kópia | url archívu=https://web.archive.org/web/20090429064022/http://www.time.com/time/specials/2008/personoftheyear/article/0,31682,1861543_1865068,00.html?cnn=yes | dátum archivácie=2009-04-29 }}</ref> | Narodený v roku 1961 | V roku 2008 Barack Obama vyhral voľby a v januári nasledujúceho roka sa stal prvým afro-americkým prezidentom Spojených štátov. | {{Collapsible list | title = štyria kandidáti | [[Henry Paulson]] | [[Nicolas Sarkozy]] | [[Sarah Palinová]] | [[Zhang Yimou]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/person-of-the-year/2008/|dátum=December 17, 2008|periodikum=TIME|titul=Person of the Year 2008|autor=TIME Staff|dátum prístupu=2017-02-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20170717004521/http://content.time.com/time/person-of-the-year/2008/|dátum archivácie=2017-07-17}}</ref> }} |- | 2009 | [[Súbor:Ben Bernanke official portrait.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Ben|Bernanke}}<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,1946375_1947251,00.html|titul=Person of the Year 2009|priezvisko=Grunwald|meno=Michael|dátum=December 16, 2009|periodikum=Time|dátum prístupu=December 16, 2009|url archívu=https://web.archive.org/web/20130826123238/http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,1946375_1947251,00.html|dátum archivácie=2013-08-26}}</ref> | Narodený v roku 1953 |Predseda [[Federal Reserve System|Federálneho rezervného systému]] počas [[Ekonomická kríza od 2007|ekonomickej krízy od roku 2007]]. | {{Collapsible list | title = štyria kandidáti | [[Stanley McChrystal]] | Čínsky pracujúci | [[Nancy Pelosiová]] | [[Usain Bolt]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/person-of-the-year/2009/|dátum=December 16, 2009|periodikum=TIME|titul=Person of the Year 2009|autor=TIME Staff|dátum prístupu=2017-02-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20170718060906/http://content.time.com/time/person-of-the-year/2009/|dátum archivácie=2017-07-18}}</ref> }} |- | 2010 | [[Súbor:Mark Zuckerberg at the 37th G8 Summit in Deauville 018 v1.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Mark|Zuckerberg}}<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2036683_2037183,00.html|titul=Person of the Year 2010|priezvisko=Grossman|meno=Lev|dátum=December 15, 2010|periodikum=Time|dátum prístupu=December 15, 2010|url archívu=https://web.archive.org/web/20101215133743/http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2036683_2037183,00.html|dátum archivácie=2010-12-15}}</ref> | Narodený v roku 1984 | Zakladateľ sociálne siete [[Facebook]]. | {{Collapsible list | title = štyria kandidáti | [[Tea Party movement|The Tea Party]] | [[Hámid Karzaj]] | [[Julian Assange]] | [[2010 Copiapó mining accident|The Chilean Miners]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/specials/packages/completelist/0,29569,2036683,00.html|dátum=December 15, 2010|periodikum=TIME|titul=Complete List - Person of the Year 2010|autor=TIME Staff}}</ref> }} |- | 2011 | [[Súbor:Marcha estudiantes Chile.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Demonštranti|Demonštranti}}<ref>{{Citácia periodika|url=http://timemagazine.tumblr.com/post/14212577849/times-2011-person-of-the-year-is-the-protester|titul=Person of the Year 2011|priezvisko=Grunwald|meno=Michael|dátum=December 14, 2011| periodikum=Time| dátum prístupu =December 14, 2011}}</ref> | | Reprezentuje celosvetové protestné hnutia, ako boli napríklad: [[Arabská jar]], [[Protesty v Španielsku 2011|Španielska revolúcia]], ako aj čílske študentské demonštrácie v rokoch 2011–12, protiúsporné protesty v Grécku (2010–2011), protikorupčné protesty v Indii(2010-2011), [[Ruské protesty (2011)]] a mnoho ďalších. | {{Collapsible list | title = štyria kandidáti | [[William McRaven]] | [[Ai Weiwei]] | [[Paul Ryan]] | [[Kate Middletonová]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://content.time.com/time/specials/packages/completelist/0,29569,2101745,00.html|dátum=December 14, 2011|periodikum=TIME|titul=Complete List - Person of the Year 2011|autor=TIME Staff}}</ref> }} |- | 2012 | [[Súbor:President Barack Obama (cropped) 3.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Barack|Obama}} (2)<ref>{{Citácia periodika | autor= | titul=Person of the Year 2012 | url=http://poy.time.com/2012/12/19/person-of-the-year-barack-obama/ | periodikum=Time | dátum prístupu=December 23, 2012 | dátum=December 19, 2008 | url archívu=https://web.archive.org/web/20121219192633/http://poy.time.com/2012/12/19/person-of-the-year-barack-obama/ | dátum archivácie=2012-12-19 }}</ref> | Narodený v roku 1961 | V roku 2012 bol Barack Obama znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. | {{Collapsible list | title = ôsmi kandidáti | [[Marissa Mayer]] | [[Mohammed Morsi]] | [[Illegal immigration to the United States|Undocumented Americans]] | [[Bill Clinton]] a [[Hillary Clintonová]] | [[Malála Júsufzajová]] | [[Tim Cook]] | [[Higgsov bozón]] | [[Fabiola Gianotti]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://celebrate.today.com/_news/2012/12/18/15973433-the-time-person-of-the-year-short-list-revealed|dátum=December 18, 2012|periodikum=TODAY|titul=The TIME Person of the Year short list revealed|autor=TIME Staff|dátum prístupu=2017-02-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20161220134343/http://celebrate.today.com/_news/2012/12/18/15973433-the-time-person-of-the-year-short-list-revealed|dátum archivácie=2016-12-20}}</ref> }} |- | 2013 |[[Súbor:Portrait of Pope Francis (2021) FXD (cropped 3x4).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|František|[[František (pápež)|Pápež František]]}}<ref>{{Citácia periodika | autor= | title=Pope Francis, The People’s Pope | url=http://poy.time.com/2013/12/11/person-of-the-year-pope-francis-the-peoples-pope/?hpt=hp_t2 | periodikum=Time | dátum prístupu=December 11, 2013 | dátum=December 11, 2013 | titul=Archivovaná kópia | url archívu=https://web.archive.org/web/20160811192747/http://poy.time.com/2013/12/11/person-of-the-year-pope-francis-the-peoples-pope/?hpt=hp_t2 | dátum archivácie=2016-08-11 }}</ref> | Narodený v roku 1936 | [[Konkláve|V roku 2013 zvolený]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckej cirkvi]]. Nastúpil po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI]]. | {{Collapsible list | title = deviati kandidáti | [[Baššár al-Asad]] | [[Jeff Bezos]] | [[Ted Cruz]] | [[Miley Cyrusová]] | [[Barack Obama]] | [[Hassan Rouhani]] | [[Kathleen Sebelius]] | [[Edward Snowden]] | [[Edith Windsor]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://poy.time.com/2013/12/09/top-ten-finalists-for-person-of-the-year/|dátum=December 9, 2013|periodikum=TIME|titul=The Top Ten Finalists for Person of the Year in 2013|autor=TIME Staff|dátum prístupu=2017-02-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20131212080315/http://poy.time.com/2013/12/09/top-ten-finalists-for-person-of-the-year/|dátum archivácie=2013-12-12}}</ref> }} |- | 2014 | [[Súbor:PPE Training (2).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sort|Ebola|[[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|Bojovníci s Ebolou]]}}<ref>{{Citácia periodika | autor= | titul=The Choice | url=http://time.com/time-person-of-the-year-ebola-fighters-choice/ | periodikum=Time | dátum prístupu=December 10, 2014 | dátum=December 10, 2014 | url archívu=https://web.archive.org/web/20180227175205/http://time.com/time-person-of-the-year-ebola-fighters-choice/ | dátum archivácie=2018-02-27 }}</ref> | |Vzťahuje sa na zdravotníkov, ktorí bojovali [[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|chorobou vyvolanou vírusom Ebola]] [[Epidémia eboly v západnej Afrike v rokoch 2013 až 2016|počas jej epidémie v roku 2014]]. Patria k nim nielen lekári a sestry, ale aj zdravotníci, sanitári a všetci, ktorí pochovávali obete.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.cnn.com/2014/12/10/world/time-person-of-the-year/|titul=Ebola fighters are Time's 'Person of the Year'|autor=Eliott C. McLaughlin, CNN|dátum=December 10, 2014| periodikum=CNN| dátum prístupu =July 25, 2015}}</ref> V tíme boli medzi inými doktor Jerry Brown, riaditeľ nemocnice v [[Monrovia|Monrovii]] ([[Libéria]]),<ref>{{Citácia periodika| url=http://www.smh.com.au/content/dam/images/1/2/4/l/j/j/image.related.articleLeadNarrow.300x0.124l0d.png/1418243285880.jpg | periodikum=The Sydney Morning Herald}}</ref><ref name="time.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://time.com/time-person-of-the-year-ebola-fighters/|titul=TIME Person of the Year 2014: Ebola Fighters|periodikum=TIME.com|dátum prístupu=July 25, 2015|dátum=December 10, 2014|url archívu=https://web.archive.org/web/20210304131946/https://time.com/time-person-of-the-year-ebola-fighters/|dátum archivácie=2021-03-04}}</ref> Dr. [[Kent Brantly]], prvý Američan nakazený týmto vírusom,<ref name="time.com"/><ref>{{Citácia periodika | url=http://assets.nydailynews.com/polopoly_fs/1.2040224!/img/httpImage/image.jpg_gen/derivatives/article_970/article-time2-1210.jpg | miesto=New York | periodikum=Daily News | titul=Archivovaná kópia | dátum prístupu=2017-02-20 | url archívu=https://web.archive.org/web/20160304113722/http://assets.nydailynews.com/polopoly_fs/1.2040224!/img/httpImage/image.jpg_gen/derivatives/article_970/article-time2-1210.jpg | dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> americká zdravotníčka Ella Watson-Strykerová z humanitárnej organizácie [[Lekári bez hraníc]],<ref name="time.com"/><ref name="s-nbcnews">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media2.s-nbcnews.com/j/streams/2014/December/141210/1D274907403248-ella.blocks_desktop_large.jpg|titul=Image: 1D274907403248-ella.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px)|vydavateľ=media2.s-nbcnews.com| dátum prístupu =September 23, 2015}}</ref> vedúci ambumlancie Foday Gallah z Monrovie, ktorý prežil nakazenie Ebolou,<ref name="time.com"/><ref name="s-nbcnews2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media2.s-nbcnews.com/j/streams/2014/December/141210/1D274907403249-foday.blocks_desktop_large.jpg|titul=Image: 1D274907403249-foday.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px)|vydavateľ=media2.s-nbcnews.com| dátum prístupu =September 23, 2015}}</ref> či Salome Karmah, študujúca zdravotná sestra z Libérie, ktorej rodičia umreli na Ebolu<ref name="time.com"/><ref name="s-nbcnews3">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media4.s-nbcnews.com/j/streams/2014/December/141210/1D274907403247-salome.blocks_desktop_large.jpg|titul=Image: 1D274907403247-salome.blocks_desktop_large.jpg, (730 × 974 px)|vydavateľ=media4.s-nbcnews.com| dátum prístupu =September 23, 2015}}</ref> a mnoho ďalších. | {{Collapsible list | title = siedmi kandidáti | [[Ferguson unrest|The Ferguson protesters]] | [[Vladimír Putin]] | [[Taylor Swiftová]] | [[Jack Ma]] | [[Tim Cook]] | [[Masoud Barzani]] | [[Roger Goodell]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://time.com/3623703/time-person-of-the-year-2014-shortlist/|dátum=December 8, 2014|periodikum=TIME|titul=TIME Unveils Finalists for 2014 Person of the Year|autor=Laura Stampler}}</ref> }} |- | 2015 | [[Súbor:Angela Merkel 2019 cropped.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Angela|Merkelová}} | Narodená v roku 1954 | [[Spolkový kancelár (Nemecko)|Nemecká spolková kancelárka]] Angela Merkelová (od r. 2005) dostala uznanie pre účasť na [[Dlhová kríza v Grécku|riešení gréckych dlhov]] a [[Európska migračná kríza|migračnej krízy v Európe]].<ref>{{Citácia periodika|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2015-angela-merkel-choice/|dátum=December 9, 2015|periodikum=TIME|titul=The Choice: Why Angela Merkel is TIME's Person of the Year 2015|autor=Nancy Gibbs|dátum prístupu=2017-02-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20180714205632/http://time.com/time-person-of-the-year-2015-angela-merkel-choice/|dátum archivácie=2018-07-14}}</ref> | {{Collapsible list | title = siedmi kandidáti | [[Abu Bakr al-Baghdadi]] | [[Black Lives Matter]] activists | [[Caitlyn Jenner]] | [[Travis Kalanick]] | [[Vladimir Putin]] | [[Hassan Rouhani]] | [[Donald Trump]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://time.com/4136910/person-of-the-year-shortlist-2015/|dátum=December 7, 2015|periodikum=TIME|titul=TIME Announces Shortlist for 2015 Person of the Year|autor=Sarah Begley}}</ref> }} |- | 2016 |[[Súbor:Donald Trump official portrait (cropped 2).jpg|110px|border]] ! scope="row" | {{sortname|Donald|Trump}} | Narodený v roku 1946 | V roku 2016 Donald Trump [[Prezidentské voľby v USA v roku 2016|zvíťazil vo voľbách prezidenta Spojených štátov]]. Je prvým občanom, ktorý získal prezidentský úrad v USA bez toho, aby mal nejaké vojenské či politické korene. | {{Collapsible list | title = siedmi kandidáti | [[Simone Biles]] | [[Hillary Clintonová]] | pionieri technológie [[CRISPR]] | [[Recep Tayyip Erdoğan]] | [[Nigel Farage]] | [[Flint water crisis|The Flint Whistleblowers]] | [[Beyoncé|Beyoncé Knowlesová]] | [[Narendra Modi]] | [[Vladimír Putin]] | [[Mark Zuckerberg]]<ref>{{Citácia periodika|url=http://time.com/4589502/person-of-the-year-2016-shortlist/|dátum=December 5, 2016|periodikum=TIME|titul=TIME Announces 2016 Person of the Year Shortlist on Today Show|autor=Katie Reilly}}</ref> }} |- |2017 |[[Súbor:MeToo logo.svg|110px]] !„Tí, ktorí prelomili mlčanie“ | |Ľudia, ktorí prehovorili proti [[Sexuálne zneužívanie|sexuálnemu zneužívaniu]] a [[Sexuálne obťažovanie|obťažovaniu]]. Na obálke časopisu sú reprezentovaní poľnohospodárskou pracovníčkou [[Isabel Pascualová|Isabel Pascualovou]], lobistkou [[Adama Iwuová|Adamou Iwuovou]], herečkou [[Ashley Judd]]ovou, informatičkou [[Susan Fowlerová|Susan Fowlerovou]], hudobnou skladateľkou a speváčkou [[Taylor Swiftová|Taylor Swiftovou]] a paňou, ktorá pracuje v nemocnici - tá si nepriala byť zverejnená a nevidno jej do tváre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osobností roku magazínu Time jsou ti, kteří 'prolomili mlčení' o sexuálním obtěžování|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/osobnosti-roku-magazinu-time-jsou-ti-kteri-prolomili-mlceni-o-sexualnim_1712061404_dp|vydavateľ=iROZHLAS|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=cs}}</ref> | {{Collapsible list |title = šiesti kandidáti | [[Donald Trump]] | [[Si Ťin-pching]] | [[Robert Mueller]] | [[Kim Čong-un]] | [[Colin Kaepernick]] | [[Patty Jenkins]] | <ref>{{cite web|title=Donald Trump: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-donald-trump-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231216094241/https://time.com/time-person-of-the-year-2017-donald-trump-runner-up/|archivedate=2023-12-16}}</ref><ref>{{cite web|title=Xi Jinping: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-xi-jinping-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231208063915/https://time.com/time-person-of-the-year-2017-xi-jinping-runner-up/|archivedate=2023-12-08}}</ref><ref>{{cite web|title=Robert Mueller: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-robert-mueller-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231218025625/https://time.com/time-person-of-the-year-2017-robert-mueller-runner-up/|archivedate=2023-12-18}}</ref><ref>{{cite web|title=Kim Jong Un: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-kim-jong-un-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231220212037/https://time.com/time-person-of-the-year-2017-kim-jong-un-runner-up/|archivedate=2023-12-20}}</ref><ref>{{cite web|title=Colin Kaepernick: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-colin-kaepernick-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231226035645/https://time.com/time-person-of-the-year-2017-colin-kaepernick-runner-up/|archivedate=2023-12-26}}</ref><ref>{{cite web|title=Patty Jenkins: Time Person of the Year 2017 Runner Up|url=http://time.com/time-person-of-the-year-2017-patty-jenkins-runner-up/|website=Time|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171210051208/http://time.com/time-person-of-the-year-2017-patty-jenkins-runner-up/|archivedate=2017-12-10}}</ref> }} |- |2018 |[[Súbor:Jamal Khashoggi in March 2018.jpg|110px|border]]<br />[[Súbor:PH1-RAPPLER-DSCF3442.jpg|110px|border]]<br />[[Súbor:Police escort detained Reuters journalist Kyaw Soe Oo.jpg|110px|border]] !„Strážcovia“ | |Novinári, ktorí čelili perzekúciám, väzneniu, alebo boli zavraždení kvôli svojej práci. Na štyroch rôznych titulných stranách boli vyobrazení títo: [[Džamál Chášukdží]], stĺpčekár denníku ''[[The Washington Post]]'' zavraždený kvôli kritike saudského korunného princa, [[Maria Ressa]], editorka filipínského zpravodajského webu ''[[Rappler]]'', ktorá bola stíhaná za kritické pokrytie kontroverznej a násilnej politiky prezidenta, [[Wa Lone]] a [[Kyaw Soe Oo]], spravodajky agentúry ''[[Reuters]]'' zadržané v [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]] počas vyšetrovania masakru v [[Inn Din]]e a pracovníci denníku ''[[The Capital Gazette]]'', [[maryland]]ských novín, ktorých redakcia sa stala terčom útoku strelca, ktorý zabil päť zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TIME Person of the Year 2018: The Guardians|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-the-guardians/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=en-us|meno=Karl|priezvisko=Vick|url archívu=https://web.archive.org/web/20190819215803/https://time.com/person-of-the-year-2018-the-guardians/|dátum archivácie=2019-08-19}}</ref> | {{Collapsible list | title = šiesti kandidáti | [[Donald Trump]] | [[Robert Mueller]] | [[March for Our Lives|The Activists]] | [[Mun Čä-in]] | [[Ryan Coogler]] | [[Meghan, vojvodkyňa zo Sussexu|Meghan Markle]] | <ref>{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-donald-trump-runner-up/|title=Donald Trump: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=11 December 2018|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240124010219/https://time.com/person-of-the-year-2018-donald-trump-runner-up/|archivedate=2024-01-24}}</ref><ref>{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-robert-mueller-runner-up/|title=Robert Mueller: Tine Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=11 December 2018|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240124010219/https://time.com/person-of-the-year-2018-robert-mueller-runner-up/|archivedate=2024-01-24}}</ref><ref>{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-the-activists-runner-up/|title=The Activists: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231207083006/https://time.com/person-of-the-year-2018-the-activists-runner-up/|archivedate=2023-12-07}}</ref><ref>{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-moon-jae-in-runner-up/|title=Moon Jae-in: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240115002053/https://time.com/person-of-the-year-2018-moon-jae-in-runner-up/|archivedate=2024-01-15}}</ref><ref>{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-ryan-coogler-runner-up/|title=Ryan Coogler: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240124010219/https://time.com/person-of-the-year-2018-ryan-coogler-runner-up/|archivedate=2024-01-24}}</ref><ref>{{cite web|url=http://time.com/person-of-the-year-2018-meghan-markle-runner-up/|title=Meghan Markle: Time Person of the Year 2018 Runner Up|website=Time|date=10 December 2018|access-date=21 January 2019|accessdate=2021-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20231213142927/https://time.com/person-of-the-year-2018-meghan-markle-runner-up/|archivedate=2023-12-13}}</ref> }} |- | 2019 | [[Súbor:Greta Thunberg au parlement européen (33744056508), recadré.png|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Greta|Thunbergová}} | Narodená v roku 2003 | švédska ekologická aktivistka, najmladšia ocenená osobnosť<ref>{{Citácia periodika | autor = ČTK | titul = Osobností roku podle časopisu Time je Greta Thunbergová, porazila i Trumpa | periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/osobnosti-roku-podle-casopisu-time-je-ekologicka-aktivistka/r~c371eafc1c1711ea858fac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2019-12-11}}</ref> | {{Collapsible list | title = štyria kandidáti | [[Donald Trump]] |[[Nancy Pelosiová]] |Demonštanti v Hongkongu |Whistle-bloweri Trumpovho ukrajinského škandálu }} |- | 2020 | [[Súbor:Joe Biden, Kamala Harris (collage).jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Joe|Biden}} a {{sortname|Kamala|Harrisová}} | Narodení v roku 1942 a 1964 | V roku 2020 boli Biden a Harrisová [[Prezidentské voľby v USA v roku 2020|zvolení]] prezidentom a víceprezidentkou USA, keď porazili úradujúceho prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a viceprezidenta [[Mike Pence|Mikea Pencea]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Why TIME Chose Joe Biden and Kamala Harris as the 2020 Person of the Year | periodikum = Time | dátum_vydania = 2020-12-11 | url = https://time.com/person-of-the-year-2020-joe-biden-kamala-harris-choice/ | dátum_prístupu = 2020-12-11 | dátum prístupu = 2020-12-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201212175438/https://time.com/person-of-the-year-2020-joe-biden-kamala-harris-choice | dátum archivácie = 2020-12-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = „Za změnu amerického příběhu.“ Time vyhlásil osobností roku Bidena a Harrisovou | periodikum = ČT24 | dátum_vydania = 2020-12-11 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3239260-za-zmenu-americkeho-pribehu-time-vyhlasil-osobnosti-roku-dvojici-bidena-a-harrisovou | dátum_prístupu = 2020-12-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = Kerry Flynn | titul = Joe Biden and Kamala Harris named Time Person of the Year | periodikum = CNN | url = https://www.cnn.com/2020/12/10/media/joe-biden-kamala-harris-time-person-of-the-year/index.html | dátum prístupu = 2020-12-11 }}</ref> | {{Collapsible list | title = traja kandidáti | [[Donald Trump]] |[[Anthony Fauci]] a zdravotníci v prvej línii |[[Protesty po smrti Georga Floyda|Hnutie za rasovú spravodlivosť]] }} |- |2021 | [[Súbor:Elon Musk Royal Society crop.jpg|border|110px]] ! scope="row" | {{sortname|Elon|Musk}} | Narodený v roku 1971 | americký inžinier, vynálezca, vizionár, podnikateľ a filantrop, generálny riaditeľ spoločnosti [[Tesla (automobilka)|Tesla, Inc.]], zakladateľ [[SpaceX]] a [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|jeden z najbohatších ľudí sveta]] za rok 2021<ref>{{Cite web|title=Elon Musk Is TIME's 2021 Person of the Year|url=https://time.com/person-of-the-year-2021-elon-musk/|access-date=2021-12-13|website=Time|accessdate=2021-12-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211213152608/https://time.com/person-of-the-year-2021-elon-musk/|archivedate=2021-12-13}}</ref> |Časopis ''Time'' nezverejnil užší zoznam na rok 2021.<ref>{{cite web |last1=Flynn |first1=Kerry |title=Time Person of the Year: Elon Musk, CEO of Tesla and SpaceX, named most influential of 2021 |url=https://www.cnn.com/2021/12/13/media/slug-time-person-year-elon-musk/index.html |website=CNN |date=December 13, 2021 |access-date=14 December 2021}}</ref> |- |rowspan="2"| 2022 | [[Súbor:The world must officially recognize that Russia has become a terrorist state - address by the President of Ukraine. (51941720577) (cropped).jpg|110px]] ! scope="row" |{{sortname|Volodymyr|Zelenskyj}}<ref>{{Cite web|title=Volodymyr Zelensky Is Time's 2022 Person of the Year|url=https://time.com/person-of-the-year-2022-volodymyr-zelensky/|access-date=2022-12-07|magazine=Time|accessdate=2023-10-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230104155135/https://time.com/person-of-the-year-2022-volodymyr-zelensky/|archivedate=2023-01-04}}</ref> | narodený v roku 1978 | Od roku 2019, prezident a od [[Ruská invázia na Ukrajinu|Invázii ruských vojsk v roku 2022]] aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl [[Ukrajina|Ukrajiny]] |rowspan="2"|{{Collapsible list | title = deviati kandidáti | [[Si Ťin-pching]] | [[Najvyšší súd Spojených štátov]] | [[Elon Musk]] | [[Liz Cheneyová]] | [[MacKenzie Scottová]] | [[Iránske protesty v rokoch 2021-2022|Demonštranti v Iráne]] | [[Ron DeSantis]] | [[Janet Yellenová]] | Organizácia dohľadu nad bezpečnosťou používania zbraní | <ref>{{cite web|url=https://www.today.com/news/time-2022-person-of-the-year-shortlist-rcna60072|title= Who will be Time’s 2022 Person of the Year? See the contenders|access-date=2022-07-12|website=Today}}</ref> }} |- | [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|110px]] ! scope="row" |{{sort|Spirit of Ukraine|The Spirit of Ukraine}}<ref name="Spirit of Ukraine">{{Cite web|title=The Spirit of Ukraine and Time's 2022 Person of the Year|url=https://time.com/spirit-of-ukraine-person-of-the-year-2022/|access-date=2022-12-07|magazine=Time|accessdate=2023-10-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230104204243/https://time.com/spirit-of-ukraine-person-of-the-year-2022/|archivedate=2023-01-04}}</ref> | | „Duch Ukrajiny“ („The Spirit of Ukraine“) predstavuje „odhodlanosť [[Ukrajinci|ukrajinského ľudu]] a ukrajinského odporu, ako aj jej zahraničnú pomoc“. {{Collapsible list | title = Zahrňuje nasledujúcich ľudí a organizácie: | Chirurga [[David Nott|Davida Notta]] a jeho [[Nadácia Davida Notta|nadáciu]] | španielskeho šéfkuchára [[José Andrés]]a a jeho nadáciu [[World Central Kitchen]] | Vlastníka reštaurácií Jevhena Klopotenka | Operného speváka Sergija Ivančuka | Anesteziologičku Irynu Kondratovú | Herca [[Liev Schreiber|Lieva Schreibera]] a BlueCheck Ukraine | Podnikateľa Olega Rogynskejho | Podnikateľa [[Elon Musk|Elona Muska]], inžinier Olega Kutkova a [[Starlink]] | Medičku [[Júlia Paievska|Júliu Paievskú]] | Novinárku [[Olga Rudenková|Oľgu Rudenkovú]] a periodikum ''[[Kyiv Independent]]''<ref name="Spirit of Ukraine"/> }} |- | 2023 | [[Súbor:Taylor Swift at the 2023 MTV Video Music Awards 4.png|110px|border]] ! scope="row" | {{sortname|Taylor|Swiftová}} |narodená v roku 1989 |Speváčka a skladateľka, ktorej turné [[The Eras Tour]] sa v rokoch 2023–2024 stalo najlepšie zarábajúcim koncertným turné všetkých čias.<ref>{{cite news|url=https://news.pollstar.com/2023/12/08/taylor-swift-sets-all-time-touring-record-with-billion-dollar-gross/|title=Taylor Swift Sets All-Time Touring Record With $1 Billion Gross|last=Gensler|first=Andy|magazine=[[Pollstar]]|date=December 8, 2023|access-date=December 8, 2023|archive-date=December 8, 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20231208150250/https://news.pollstar.com/2023/12/08/taylor-swift-sets-all-time-touring-record-with-billion-dollar-gross/|url-status=live}}</ref> Turné malo v roku 2023 významný kultúrny a ekonomický dopad. Časopis ''Time'' opísal Taylor Swift ako prvú Osobnosť roka, ktorá bola takto ocenená za svoje „úspechy v umení“. Taylor Swift bola aj na titulke Person of the Year pre rok 2017 v skupine nazvanej „Tí, ktorí prelomili mlčanie“. Podľa vyjadrenia časopisu bola prvou ženou, ktorá sa takto na titulke objavila dvakrát.<ref>{{cite web |last1=Shah |first1=Simmone |title=Taylor Swift Makes History as Person of the Year |url=https://time.com/6343069/taylor-swift-history-person-of-the-year/ |magazine=Time |access-date=6 December 2023 |date=6 December 2023 |accessdate=2024-08-18 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20231206124713/https://time.com/6343069/taylor-swift-history-person-of-the-year/ |archivedate=2023-12-06 }}</ref> | {{Collapsible list | title = ôsmi kandidáti | [[Sam Altman]] | [[Barbie]] | [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]] | Hollywoodski štrajkujúci | [[Jerome Powell]] | [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] | Prokurátori proti Donaldovi Trumpovi | [[Si Ťin-pching]] }} |- |2024 | [[Súbor:Official Presidential Portrait of President Donald J. Trump (2025).jpg|110px|border]] ! scope="row" | {{sortname|Donald|Trump}} (2) | narodený v roku 1946 | V roku 2024 bol Donald Trump [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|znovu zvolený]] prezidentom Spojených štátov. Porazil úradujúcu viceprezidentku [[Kamala Harris|Kamalu Harrisovú]] a stal sa druhým prezidentom, ktorý vyhral voľby na dve funkčné obdobia, ktoré nenasledovali za sebou. Pred ním toto dosiahol vo voľbách v roku 1892 prezident [[Stephen Grover Cleveland|Grover Cleveland]].<ref>{{cite news|url=https://www.cnn.com/2024/12/11/politics/trump-time-magazine-person-of-the-year|title=Trump named Time's 'Person of the Year' for second time |work=CNN|first=Steve|last=Contorno|first2=Kristen|last2=Holmes|date=December 12, 2024|access-date=December 12, 2024}}</ref><ref>{{cite web|url=https://time.com/7200212/person-of-the-year-2024-donald-trump/|title=Donald Trump 2024 TIME Person of the Year|magazine=Time|first=Eric|last=Cortellessa|date=December 12, 2024|access-date=December 12, 2024|accessdate=2024-12-18|archiveurl=https://web.archive.org/web/20241222110649/https://time.com/7200212/person-of-the-year-2024-donald-trump/|archivedate=2024-12-22}}</ref> |{{Collapsible list | title = deviati kandidáti |[[Kamala Harrisová]] |[[Catherine, princezná z Walesu]] |[[Elon Musk]] |[[Julija Borisovna Navaľná|Julija Navaľná]] |[[Benjamin Netanjahu]] |[[Jerome Powell]] |[[Joseph James Rogan|Joe Rogan]] |[[Claudia Sheinbaumová]] |[[Mark Zuckerberg]]<ref>{{cite web |last1=TIME Staff |title=Who Will Be TIME’s Person of the Year for 2024? See the Shortlist |url=https://time.com/7200122/person-of-the-year-2024-shortlist/ |website=TIME |access-date=10 December 2024 |language=en |date=9 December 2024 |accessdate=2024-12-18 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20241209143617/https://time.com/7200122/person-of-the-year-2024-shortlist/ |archivedate=2024-12-09 }}</ref>}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20021217072735/http://www.time.com/time/personoftheyear/archive/covers/1927.html Obálky časopisu ''Time''] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20021217142248/http://www.time.com/time/personoftheyear/archive/stories/index.html Príbehy Osobností roka] {{eng icon}} [[Kategória:Žurnalistika]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time| ]] g9vij19cfsoelenek9inanhoao81k1q Železničná napájacia sústava 0 188945 8381234 8244753 2026-10-07T21:35:39Z Pe3kZA 39673 akt. 8381234 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Europe rail electrification en.svg|thumb|right|Sústavy používané v Európe: {{legenda|#003399|750 V jednosmerná}} {{legenda|#c39467|15 kV 16,7 Hz}} {{legenda|#46a43b|3 kV jednosmerná}} {{legenda|#5bc6ff|1,5 kV jednosmerná}} {{legenda|#ffd617|25 kV 50 Hz}} {{legenda|#c0c1c5|neelektrifikované}} ]] '''Železničná napájacia sústava''' je súhrnný pojem pre spôsob napájania vlaku poháňaného stabilným zdrojom elektrickej energie. Definuje ju: * technické riešenie – použitie [[trolejové vedenie|trolejového vedenia]] (jedno- alebo viacvodičového) alebo [[napájacia koľajnica|napájacej koľajnice]] * [[Elektrické napätie|napätie]] – používajú sa napätia od 600 do 25 000 [[Volt|V]] * priebeh [[Elektrický prúd (veličina)|prúdu]] – [[jednosmerný prúd|jednosmerný]], [[striedavý prúd]]; v prípade striedavého prúdu ďalej ** počet fáz – poznáme jednofázové a [[trojfázová sústava|trojfázové]] sústavy ** [[Frekvencia (fyzika)|frekvencia]] – 16,7 [[Hz]] (pôvodne 16⅔ Hz) a 50 Hz == Historické súvislosti == Úroveň techniky sa od doby počiatkov elektrifikácie železničných tratí výrazne zvýšila. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré ovplyvňovali elektrický pohon vlakov, patrí rozvoj elektrickej distribučnej siete, pokrok v konštrukcii elektrických motorov, polovodičovej techniky a riadiacej elektroniky. História napájacích sústav je sprevádzaná snahou využiť výhody jednosmerného i striedavého prúdu. Zatiaľ čo v minulosti toto kombinovanie často viedlo k usmerňovaniu striedavného prúdu na jednosmerný, rozvoj silnoprúdovej polovodičovej techniky a výhody trojfázového [[asynchrónny motor|asynchrónneho motora]] viedli k tomu, že dnes sa často premieňa jednosmerný prúd na [[trojfázová sústava|trojfázový]] striedavý s voliteľnou frekvenciou, ktorým sa asynchrónny trakčný motor napája<ref name="greg">Stanislav Gregora, Jaroslav Novák: [http://www.cdrail.cz/VTS/CLANKY/1704.pdf Modernizace trakčních pohonů vozidel elektrické trakce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081203032241/http://www.cdrail.cz/VTS/CLANKY/1704.pdf |date=2008-12-03 }}, Vědeckotechnický sborník 17/2004, České dráhy</ref>. Hlavným trendom je postupné presadzovanie úspornejšej, ale technicky náročnejšej striedavej trakcie nad jednosmernou. V súčasnosti sa v elektrifikovanej koľajovej doprave používa niekoľko napájacích sústav; dôvody sú najmä historické, trate sa elektrifikovali za rôznej úrovne techniky. Zmeniť na existujúcej trati napájaciu sústavu (najmä v prípade prestavby z jednosmernej na striedavú) si vyžaduje výmenu elektrického zariadenia meniarní a výmenu či zásadnú rekonštrukciu elektrickej výzbroje hnacích vozidiel. Problematický je i prechod vlaku medzi dvoma sústavami – ak vlak neťahá viacsystémový [[rušeň]], je potrebný preprah. V prípade viacsystémového rušňa je nutné stiahnuť zberač elektrického prúdu pred niekoľkometrovým neutrálnym poľom, prepnúť výzbroj rušňa do nasledujúcej sústavy a vztýčiť zberač pod trolejom druhej sústavy. Kvôli zložitosti preprahu a cene viacsystémových rušňov môže i dnes dôjsť k elektrifikácii konštrukčne zastaranejšou, ale v krajine majoritnou napájacou sústavou. == Napájacie sústavy == === Začiatky elektrickej trakcie === Pri prvých pokusoch i na prvých elektrifikovaných tratiach sa používal [[jednosmerný prúd]] s napätím 600 – 1 500 [[Volt|V]]. Dôvody možno hľadať vo vtedajšej úrovni techniky – motory na jednosmerný prúd bolo možné jednoducho regulovať ([[Elektrický rušeň#Regulácia výkonu|odporová regulácia]]) a meniť smer jazdy (výmena pólov). Jednosmerná napájacia sústava vyžaduje iba jeden trolejový vodič (resp. napájaciu koľajnicu), druhý pól je v koľajniciach (nevýhoda – dochádza ku vzniku [[blúdivý prúd|blúdivých prúdov]]). Nutnosť používať jednosmerný prúd spočiatku nebola obmedzujúca, prvé dráhy mali často vlastnú [[elektráreň]], keďže [[elektrická distribučná sieť]] ešte nebola rozvinutá (v raných dobách elektrifikácie vznikali dokonca i jednosmerné distribučné siete). Neskôr sa prešlo k usmerňovaniu striedavého prúdu zo siete jednosmerný v [[meniareň|meniarňach]]. Usmerňovalo sa elektromechanicky (sústroj (striedavý) motor–dynamo), od [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] [[ortuťový usmerňovač|ortuťovými usmerňovačmi]]. === Sústava 600–850 V jednosmerná === V železničnej doprave táto sústava funguje na juhovýchode [[Anglicko|Anglicka]]. Začiatky tejto sústavy siahajú do obdobia pred [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]], keď ju na svojich tratiach zaviedla spoločnosť London and South Western Railway (L&SWR), konkrétne s napätím 650 V. Od roku 1955 zaviedli BR na novo elektrifikovaných úsekoch napätie 750 V. Napájacia sústava s napätím 600 alebo 750 [[Volt|V]] jednosmerného prúdu sa dnes používa najmä na pohon mestských liniek [[Električková doprava|električiek]] a trolejbusov ([[Električková doprava v Bratislave|Bratislava]], [[Električková doprava v Košiciach|Košice]], [[Trolejbusová doprava v Žiline|Žilina]], [[Električková doprava v Prahe|Praha]], [[Električková doprava v Brne|Brno]]...), keďže tu nie je potrebné prenášať tak veľké výkony na značné vzdialenosti. [[Metro v Prahe|Pražské metro]] je napájané jednosmernou sústavou s napätím 750 V. === Sústava 1,5 kV jednosmerná === [[Súbor:I10 319 Bf Poprad-Tatry TEŽ, 425 961.jpg|thumb|right|[[Tatranské elektrické železnice]] používajú 1,5 kV jednosmernú sústavu, záber zo [[Železničná stanica Poprad-Tatry|železničnej stanice Poprad-Tatry]]]] Táto sústava vychádza z možností techniky v dobe jej vzniku, v období medzi [[svetová vojna|svetovými vojnami]]. V dnešnej dobe dobe táto sústava prináša obmedzenia, pretože nie je schopná zvládať dnes požadované výkony. Jej nahradeniu zatiaľ bránia ekonomické dôvody. V rámci Európy sa používa v južnej časti [[Francúzsko|Francúzska]] (okrem [[vysokorýchlostná trať|vysokorýchlostných tratí]]) a v [[Holandsko|Holandsku]]. Na Slovensku túto sústavu používajú [[Tatranské elektrické železnice]]. Sieť [[S-Bahn v Hamburgu]] používa jednosmernú napájaciu sústavu s napätím 1,2 kV. === Sústava 3 kV jednosmerná === [[Súbor:Locomotive 183004.jpg|thumb|right|[[Železničná trať Žilina – Košice]] používa 3 kV jednosmernú sústavu]] V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] vznikla potreba ďalej zvyšovať výkon elektrických rušňov, čo bolo možné zvýšením prúdu alebo napätia. Zvyšovanie prúdu viedlo k vysokým stratám v už tak hrubých vodičoch trakčného vedenia. Preto bolo zvýšené trakčné napätie na 3 kV, ktoré predstavuje pre jednosmernú sústavu technický limit (najmä pre komutátor motora – jednosmerný prúd sa zložito transformuje, a preto je nutné poháňať motor priamo trakčným napätím). Výhodou tejto sústavy je jednoduchosť vozidiel, jednoduchá [[Rekuperácia (dopravný prostriedok)|rekuperácia]]. K nevýhodám donedávna patrila stratová odporová regulácia výkonu. Ďalej je nutné zabezpečiť ochranu kovových predmetov v okolí trate proti účinkom [[blúdivý prúd|blúdivých prúdov]]. Zásadným obmedzením sústavy je, že nedokáže preniesť výkon porovnateľný so striedavou sústavou napriek tomu, že prierez trolejového drôtu je väčší. Preto sa aj v Taliansku na nové vysokorýchlostné trate používa striedavá sústava 25 kV 50 Hz. Priekopníkom tejto sústavy bolo [[Taliansko]]. Dnes sa používa okrem neho aj v [[Španielsko|Španielsku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Slovinsko|Slovinsku]], strednom [[Rusko|Rusku]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]], [[Estónsko|Estónsku]], na vychode [[Ukrajina|Ukrajiny]] a v severnej časti [[Česko|Česka]] a [[Slovensko|Slovenska]]. V Česku je táto trakcia jednou zo štyroch. Prepraví však väčšinu cestujúcich i nákladu v štáte. Podľa štúdie pre [[Správa železniční dopravní cesty|SŽDC]] z roku 2017 by na zmenu 3 kV jednosmernej sústavy na 25 kV sústavu striedavú bolo potrebných 79 miliárd korún českých. Úspory energie po zmene by však mali byť až 30% nákladov z roku 2015. Prvým prepnutým úsekom by mal byť úsek Nedakonice – Řikovice na trati [[Železničná trať Přerov – Břeclav|Přerov – Břeclav]]. Prepojenie so Slovenskom by malo mať prioritu ako aj koridor [[Břeclav]] – [[Havlíčkův Brod]] – [[Kutná Hora]] – [[Kolín]] – [[Lysá nad Labem]] – [[Děčín]] – štátna hranica s Nemeckom.<ref name=prepinanie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = AC/DC na dráze za 79 miliard. Železnici čeká velké přepínání elektřiny | url = https://ekonomika.idnes.cz/ceske-zeleznice-vlaky-elektrifikace-ministerstvo-dopravy-pau-/ekonomika.aspx?c=A170118_220516_ekonomika_fka| dátum vydania = 2017-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-18 | vydavateľ = MAFRA | miesto = |jazyk = }}</ref> === Striedavá sústava 15 kV 16,7 Hz (pôvodne 16⅔ Hz) === Jednosmerný komutátorový elektromotor možno napájať i striedavým prúdom s nízkou frekvenciou. To viedlo k myšlienke využitím [[frekvenčný menič|frekvenčného meniča]] znížiť sieťovú frekvenciu na 1/3: 16⅔ Hz. Táto frekvencia bola zvolená tak, aby sa jednoducho vyrábala rotačnými [[frekvenčný menič|frekvenčnými meničmi]]. Napätie z trakčného vedenia sa na rušni v odbočkovom [[transformátor]]e znižuje na napätie trakčného motora. Výkon sa reguluje skokovo zapájaním či odpájaním odbočiek. Výhodou tohto systému v dobe jeho vzniku bolo vyššie napätie v trolejovom vedení, vďaka ktorému sa znížil prúd potrebný pre prenos rovnakého výkonu, a tým aj straty. V porovnaní s modernou striedavou sústavou so sieťovou frekvenciou je nevýhodou nutnosť znižovať frekvenciu v meniarňach a o čosi väčší a ťažší transformátor v trakčnom vozidle. S rozvojom polovodičovej techniky sa frekvencia zmenila na 16,7 Hz v dôvodu obmedzenia [[rezonančný jav|rezonančných javov]] v rozvodnej sieti. Touto sústavou boli elektrifikované trate už v [[0. roky 20. storočia|prvej dekáde 20. storočia]]. Dnes sa používa v [[Nemecko|Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Nórsko|Nórsku]] a [[Švédsko|Švédsku]]. Krátke úseky sa nachádzajú aj na území [[Česko|Česka]] a [[Slovensko|Slovenska]] v pohraničných oblastiach. === Striedavá sústava 3 x 3 kV 15 Hz === Priekopníkom využitia striedavého prúdu na železnici bol „otec elektrického vlaku“ [[Kálmán Kandó]], ktorý v roku [[1894]] vyvinul vysokonapäťový indukčný trojfázový motor a generátor pre elektrické lokomotívy. Použitie trojfázového prúdu viedlo k nutnosti vybudovať '''dvojvodičové trakčné vedenie''' (tretia fáza bola v koľajniciach). Touto sústavou bola v roku [[1902]] elektrifikovaná trať Valtellina v [[Taliansko|Taliansku]], prvá elektrifikovaná hlavná trať v Európe. V nasledujúcich rokoch boli takto elektrifikované mnohé železnice v severnom Taliansku, podľa čoho sa sústava nazýva '''taliansky systém'''. Sústava sa prestala používať v roku [[1975]] Výhodou bola prirodzená regulácia otáčok – pri prekročení synchrónnych otáčok prejde motor do generatorického režimu a funguje ako brzda. Nevýhodou bola zložitosť vedenia. Dnes sa trojfázová sústava používa na niektorých zubačkách ([[Ozubnicová železnica|ozubnicových tratiach]]). === Striedavá sústava 25 kV 50 Hz === [[Súbor:Boleráz, nádraží, vlak s lokomotivou 240.111.jpg|thumb|right|[[Železničná trať Kúty – Trnava]] používa 25 kV striedavú sústavu, záber zo stanice [[Boleráz]]]] I trojfázová sústava bola náročná na infraštruktúru v pomeroch povojnového Maďarska, a preto vyvinul Kálman Kandó v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] sústavu využívajúcu jednu fázu s bežnou sieťovou frekvenciou. Prvá trať bola touto sústavou elektrifikovaná v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] na úseku [[Budapešť]]-Nyugati–Alag. Vtedajšie lokomotívy využívajúce túto sústavu boli vybavené odbočkovým transformátorom a rotačným fázovým meničom napájajúcim viacfázový striedavý motor<ref name="greg"/>. Až do [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] sa zdalo, že Maďarsko zostane so svojou sústavou osamotené. Prudký rozvoj polovodičovej techniky spôsobil návrat k tejto sústave, ktorá je dnes považovaná za najperspektívnejšiu. Má najmenšie straty spôsobené prenosom a trakčné vedenie je možné po transformácii napájať z bežnej rozvodnej siete. Problémom tejto sústavy je potreba rovnakého zaťaženia fáz rozvodnej siete, preto sú jednotlivé úseky napájané z rôznych fáz. Problémy sú aj pri rekuperačnom brzdení (nízky [[účinník]], deformovaný priebeh napätia a prúdu, nárazové dodávky), preto sa mu niektorí dodávatelia elektrickej energie bránia. Táto sústava sa používa v [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], na severe [[Francúzsko|Francúzska]], v [[Dánsko|Dánsku]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Litva|Litve]], na západe a strede [[Ukrajina|Ukrajiny]], celom [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a v južnej časti [[Česko|Česka]] a [[Slovensko|Slovenska]]. == Napájacie sústavy na Slovensku == {{Aktualizovať}} Na {{km|1556|m}} elektrifikovaných tratí [[Železnice Slovenskej republiky|Železníc Slovenskej republiky]] (s výnimkou [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodných]]) sú použité sústavy: * 25 kV 50 Hz striedavý prúd (južná časť krajiny, na trati [[Bratislava]] - [[Žilina]] v úseku Bratislava - Žilina Predmestie (styk sústav pred Žilina Predmestie a na trati Púchov - [[Horní Lideč]] v úseku Púchov - [[Lúky (okres Púchov)|Lúky]] pod Makytou)) * 3 kV jednosmerný prúd (trať [[Čop (mesto)|Čop]] – [[Čierna nad Tisou]] – [[Košice]] – [[Žilina]] – [[Čadca]] – [[Bohumín]] ([[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|190]], [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|190]], [[Železničná trať Žilina – Košice|180]], [[Železničná trať Bratislava – Žilina|120]], 320), trate severne od nej a niekoľko kratších pripojených tratí ([[Železničná trať Čadca – Zwardoń|129]], [[Železničná trať Košice – Muszyna|188]]), na trati Žilina - Bratislava krátky úsek Žilina - Žilina Predmestie (styk sústav na západ od Žilina predmestie) a trať Púchov - Horní Lideč (styk sústav v úseku Púchov - Lúky pod Makytou) * 15 kV 16 2/3 Hz striedavý prúd ({{km|2.3|m}} dlhý úsek [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|Bratislava-Petržalka]] – [[Kittsee]] Gr./št. hranica) === Body styku sústav === * 25 kV 50 Hz / 3 kV js- na trati [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Bratislava – Žilina]] na západ od Žilina Predmestie (zmena od 8. apríla 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽSR sa chystajú na ďalší krok v modernizácii uzla Žilina | url = https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2025/marec/zsr-chystaju-dalsi-krok-modernizacii-uzla-zilina.html | dátum prístupu = 2025-03-31 | vydavateľ = ŽSR | url archívu = https://web.archive.org/web/20250420072746/https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2025/marec/zsr-chystaju-dalsi-krok-modernizacii-uzla-zilina.html | dátum archivácie = 2025-04-20 }}</ref>) * 25 kV 50 Hz / 3 kV js- na trati [[Železničná trať Púchov – Horní Lideč|Púchov – Lúky pod Makytou]] v kilometri 0,894 pri žst. Púchov (zmena od 1. augusta 2015<ref name="prepnutiect">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dvouvládí na železnici končí. Ale velmi pozvolna | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1560484-dvouvladi-na-zeleznici-konci-ale-velmi-pozvolna | dátum vydania = 2015-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-25 | vydavateľ = [[Česká televize]] | miesto = | jazyk = }}</ref>) * 25 kV 50 Hz / 3 kV js- na štátnej hranici pri [[Hidasnémeti]] * 25 kV 50 Hz / 15 kV 16,7 Hz – v [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|žst. Bratislava-Petržalka]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rail.sk/skhist/elektr.htm Elektrifikácia tratí na Slovensku] * [http://www.bueker.net/trainspotting/voltage_map_europe.php Mapy a charakteristika napájacích a zabezpečovacích systémov interoperability v Európe] (EN) == Zdroje == {{preklad|cs|Železniční napájecí soustava|4977382}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Železničné technológie]] 2vfcm2wxszbmll5uv31o2kbyav6g5az Umelecká beseda slovenská (budova) 0 192474 8381333 8344540 2026-10-08T09:14:45Z Slovenská Výtvarná únia 263775 pridaný link 8381333 wikitext text/x-wiki {{Geobox | building <!-- *** Heading *** --> | name = Umelecká beseda slovenská | native_name = | other_name = | category = budova <!-- *** Image *** --> | image = Grossmann safarikovo.JPG | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.141088 | long_d = 17.117353 | coordinates_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Bratislava Staré Mesto }} '''Umelecká beseda slovenská''' je budova v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Dostojevského rad]]e 2, postavená v rokoch [[1924]]-[[1926]] pre účely spolku [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besedy slovenskej]]. Architektami stavby boli [[Alois Balán]] a [[Jiří Grossmann (architekt)|Jiří Grossmann]]. Aktuálne je budova vo vlastníctve občianskeho združenia [[Slovenská výtvarná únia]] a je zaradená do Národných kultúrnych pamiatok. <ref>Zamestnanec SVÚ</ref> == Charakteristika == ''Umelecká beseda slovenská'' je názov spolku, ktorý bol založený v roku [[1921]], aby združoval všetky umelecké odbory. Rovnomenný pavilón, slúžiaci ako výstavný a klubový objekt postavila dvojica mladých architektov Alois Balán a Jiří Grossman na pozemku v blízkosti [[Dunaj]]a. Objekt spadá do prelomového obdobia ich tvorby. Približne od roku [[1925]] môžeme sledovať odklon od [[dekorativizmus|dekorativizmu]] a čoraz väčší vplyv [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistických]] tendencií v tvorbe tejto dvojice. == Význam budovy == Spomínaná budova Umeleckej besedy slovenskej na [[Dostojevského rad|Dostojevského rade]] je významná z hľadiska funkčného ale i [[koncept]]uálneho. Potreba typu takejto stavby [[reflexia|reflektovala]] nové potreby v oblasti reprezentácie a združovania sa umelcov. [[Koncepcia]] celej budovy je založená na odlišnom princípe ako doteraz realizované projekty tejto dvojice [[architekt]]ov. Upustenie od [[ornament]]u, pozdvihnutie formy ale aj materiálu, to sú znaky novej, modernej architektúry. V tomto novom výtvarnom programe je koncipovaný aj [[pavilón]] Umeleckej besedy slovenskej. Pavilón je postavený na mieste, ktoré bolo pred reguláciou rieky Dunaj často zaplavované, preto dalo mesto pozemok spolku zadarmo. K pozemku patrí aj veľká záhrada, ktorá sa po čase stala populárnou ako [[Záhrada umelcov]]. == Vnútorné usporiadanie budovy == Budova Umeleckej besedy je trojpodlažná, čiastočne podpivničená. Ak podlažia počítame smerom nahor od úrovne chodníka, budova má tri nadzemné podlažia, aj keď druhé je neštandardné. "Podpivničená" časť, alebo polozapustený suterén je v podstate prízemie. Hlavný vstup do objektu je zo [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovho námestia]] cez predložené [[schodisko]], vystupujúce z hmoty budovy. Vedie priamo do priestrannej [[hala|haly]], nazývanej Foyer, slúžiacej ako zhromažďovací priestor, ale aj na menšie výstavy. Prízemie, teda prvé nadzemné podlažie, pozostáva z dvoch výstavných siení, kancelárie SVÚ, sociálnych zariadení a technickej miestnosti. Veľká Sála bola prednostne koncipovaná na výstavy obrazov a malá Kamenná sála, takzvaný "kameňák" na výstavy sôch. Obe sály sú presvetlené zhora. Do Kamennej sály sa návštevník dostane priestrannými schodmi z Foyer. Pred vstupom do "kameňáku" sa po oboch stranách nachádzajú toalety. Z Foyer sa dá vstúpiť aj na samostatné schodisko, ktoré vedie k druhému a tretiemu nadzemnému podlažiu. Smerom nadol sa nachádza výstup z budovy z bočnej strany. V polozapustenom [[suterén]]e (dva schody pod úrovňou chodníka), teda prízemí, sa nachádzali pomocné prevádzky ako hospodárske priestory, sklady, archív, ale aj menšia zasadacia sieň. Aktuálne sa v týchto priestoroch nachádza prevádzka reštaurácie. Na druhom nadzemnom podlaží je menší priestor, aktuálne využívaný ako druhá technická miestnosť. Kedysi bola využívaná ako miesto na prespávanie pre umelcov, ktorý cestovali z ďaleka. Na treťom nadzemnom podlaží sa nachádzajú priestory Klubu Umelcov, aktuálne v rekonštrukcií, a priestranná terasa. == Architektonický výraz == [[Architektúra|Architektonický výraz]] tejto stavby je postavený na jednoduchosti radenia kubických hmôt, charakteristickej farebnosti prírodných materiálov a ich kontraste s inými materiálmi. Tento výraz si Umelecká beseda zachovala dodnes. Hmotová diferenciácia je podčiarknutá farebným kontrastom bielych hladkých plôch a červeného [[režné murivo|režného muriva]]. Znaky funkcionalistickej architektúry sú umocnené pravidelne členenými [[okno|oknami]], ale predovšetkým hlavným dvojpodlažným [[kubus]]om, nad vstupom do ktorého citlivo presahuje výstavná časť so [[Strešný svetlík|svetlíkmi]], s pravidelným rastrom presvetľujúcich strešných okien. == Konštrukčné riešenie == Konštrukčne je stavba riešená ako kombinácia [[železobetón]]ového [[skelet (stavebníctvo)|skeletu]] a muriva. Skelet výstavných siení má vo veľkej sieni rozpon 9 m a 7,5 m v malej sieni. Prestrešené sú rámovou konštrukciou stropu. Spoločenská časť je z tehlového muriva. Celá stavba je založená na betónových pásoch. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * Šlachta, Š.: ''Alojz Balán - Juraj Grossmann.'' Projekt 24,1982, č. 4/5, s.88-89. * Šlachta, Š.: ''Umelecká beseda slovenska.'' [[Architektúra & Urbanizmus]] 29, 1995, č. 1/2, s. 14-15. [[Kategória:Stavby v Bratislave]] [[Kategória:Architektúra z 1926]] sdgrezslg97a822252n4r16rzcic5q9 Ocot 0 192958 8381327 8006450 2026-10-08T09:05:09Z ~2026-54126-64 307481 523 8381327 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Essig-1.jpg|náhľad|Príklady octu]] '''Ocot''' je z [[chémia|chemického]] hľadiska [[voda|vodný]] [[roztok]] 5 až 10% [[kyselina octová|kyseliny etánovej]] (octovej). Má výraznú kyslú [[chuť]] a charakteristický [[zápach]]. Používa sa na dochucovanie [[jedlo|jedál]] a [[pokrm]]ov. ==Lucy Dacusová== Úmrtie: {{dúv|2518|8|2|1995|5|2}}, IC 523 == Iné projekty == {{projekt|q=Ocot|wikt=ocot}} {{Gastronomický výhonok}} [[Kategória:Ocot]] [[Kategória:Prísady do jedla]] [[Kategória:Fermentované jedlá]] k27qz85mctrb7viy3of9td9shnvn3ne 8381343 8381327 2026-10-08T09:28:17Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54126-64|~2026-54126-64]] ([[User_talk:~2026-54126-64|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 7561240 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Essig-1.jpg|náhľad|Príklady octu]] '''Ocot''' je z [[chémia|chemického]] hľadiska [[voda|vodný]] [[roztok]] 5 až 10% [[kyselina octová|kyseliny etánovej]] (octovej). Má výraznú kyslú [[chuť]] a charakteristický [[zápach]]. Používa sa na dochucovanie [[jedlo|jedál]] a [[pokrm]]ov. == Iné projekty == {{projekt|q=Ocot|wikt=ocot}} {{Gastronomický výhonok}} [[Kategória:Ocot]] [[Kategória:Prísady do jedla]] [[Kategória:Fermentované jedlá]] j6koyemw3fsub46abd0sioklen3yrky Reproduktorová sústava 0 194966 8381172 7183334 2026-10-07T17:21:38Z ~2026-53964-24 307422 Doplnený opis prenosných reproduktorových sústav a možnosti nabíjania telefónu cez USB. 8381172 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Lautsprecher 4-wege 2.jpg|right|thumb|4-pásmová reproduktorová sústava]] '''Reproduktorová sústava''' je zariadenie na premenu [[elektrický signál|elektrického signálu]] z audio zariadení na počuteľný [[zvuk]]. Reproduktorové sústavy sa používajú pre ozvučenie vo [[frekvencia|frekvenčnom]] pásme počuteľnom pre ľudské [[ucho]] (20 Hz – 20 kHz). Reproduktorová sústava je [[finálny výrobok]] určený [[konečný spotrebiteľ|konečnému spotrebiteľovi]]. Tomu zodpovedá aj [[kvalita]] a [[tvar]] vyhotovenia. Konštrukčne navonok pozostáva z [[ozvučnica|ozvučnice]] (reproduktorovej debny), v ktorej sú inštalované elektrické zariadenia: [[reproduktor (elektroakustický menič)|elektroakustické meniče]] (reproduktory), pasívne elektricke obvody ([[Reproduktorová výhybka|LC výhybka]]), elektronika ([[nízkofrekvenčný zosilňovač|zosilňovač]], [[ekvalizér]], [[displej]]) a elektrické prípojné miesto ([[konektor]]). == Delenie == Pri reproduktorových sústavách sa využíva niekoľko vlastností [[človek|ľudského]] [[ucho|ucha]] v súvislosti so zvukom: :'''''smerovosť''''' ľudské ucho vie presne určiť smer zdroja zvuku iba pre vysoké [[tón]]y. :'''''reč''''' ľudské ucho je najcitlivejšie pre frekvencie ľudskej reči 1 kHz – 3 kHz :'''''basy''''' ľudské ucho nedokáže určiť smer a vzdialenosť zvuku o nízkej frekvencii. Nie je podstatný rozdiel pri použití jedného, alebo viacerých basových reproduktorov. ===Podľa prítomnosti zosilňovača=== *'''Pasívna reproduktorová sústava''' je sústava neobsahujúcu zosilňovacie prvky ([[predzosilňovač]], [[nízkofrekvenčný zosilňovač|zosilňovač]]). Vstupom je elektronický signál z audio zosilňovača o [[elektrické napätie|napätiach]] > 2V. Obvykle obsahuje po jednom samostatnom reproduktore, alebo [[reproduktorová výhybka|frekvenčné filtre]] (výhybky) a viacero reproduktorov pre jednotlivé frekvenčné pásma. *'''Aktívna reproduktorová sústava''' je sústava obsahujúca zosilňovače. Vstupom pre ňu je audio signál o napätí 0,7V -1V (<2V). Zjednodušene môžeme povedať, že aktívna reproduktorová sústava je pasívna sústava so zabudovaným audio zosilňovačom. :''[[Počítač]]ové reproduktory'' sú najbežnejším príkladom aktívnych reproduktorov. [[Zosilňovač]] je obvykle tvorený jednoduchým jednočipovým zosilňovačom a [[zdroj (elektrotechnika)|zdrojom]] zabudovaným v jednom z reproduktorov sústavy. :''Kombo reproduktor''. Používa sa prevažne pre [[elektrická gitara|gitary]] a elektronické klávesové nástroje, ako jednoduché ozvučenie pre tréning a menej náročné umelecké vystúpenia. Zvyčajne má okrem zabudovaného zosilňovača aj korekčné obvody a efekty. === Podľa frekvenčného pásma === *'''Úzkopásmové'''. Reproduktor prenáša len jednu časť počuteľného spektra (20 Hz -20 kHz), podľa toho na čo je určený. Obvykle ich delíme na vysokotónové, ktoré prenášajú frekvencie 1,5 kHz až 16 kHz, strednotónové 300 Hz – 11 kHz, nízkotónové 20 Hz – 3 kHz. Hranice nie sú presne dané, záleží na konštrukcii reproduktora. Úzkopásmové reproduktory sa používajú v kombinácii so zosilňovačmi pre jednotlivé pásma, alebo v kombinácii z externou frekvenčnou výhybkou. *'''Širokoopásmové'''. Reproduktorová sústava prenáša celé spektrum (alebo jeho podstatnú časť). Je tvorená jedným, alebo niekoľkými reproduktormi, ktoré môžu byť jedno, alebo viacpásmové. === Podľa použitých reproduktorov === *'''Jednopásmové'''. Reproduktor sústavy je tvorený jedným širokopásmovým meničom (reproduktorom, ktorý prenáša celé pásmo). Používajú sa len v lacných zariadeniach, kde nezáleží príliš na kvalite zvuku, alebo hlavnou úlohou je prenášať reč. *'''Viacpásmové'''. Sústava je osadená reproduktormi obvykle na tri frekvenčné pásma. Dôvodom je, že reprosústavy dvojpásmové mávajú zvyčajne problém s nadviazaním pásiem. Deliaca frekvencia je medzi 1 – 3 kHz, čo je tzv. rečová oblasť, kde má ľudské ucho najväčšiu citlivosť. Ak pásmo predelíme na dve pásma, potom sa akusticky dve reproduktory stretnú práve na týchto frekvenciách a fázové posuvy spôsobia, že v oblasti deliacej frekvencie vyžarujú oba reproduktory ten istý signál, ale s rôznou fázou, čo spôsobí zmenu amplitúdy a zafarbenia zvuku. Z tohoto hľadiska sú na tom lepšie trojpásmové sústavy, kde rečové pásmo od 1 kHz do 3 kHz môže vyžarovať jeden reproduktor. Existujú aj sústavy štvor a viacpásmové, alebo osadené viacerými reproduktormi pre jedno pásmo. === Podľa použitia === *'''Mono''' reproduktorová sústava je tvorená jedným reproduktorom. *'''Stereo''' reproduktorová sústava je tvorená dvoma rovnocennými jedno, alebo viacpásmovými reproduktormi. *'''Viacprvková sústava''' je obvykle tvorená viacprvkovými reproduktormi (napr. 2.1, 4.1, 5.1, 7.1). Číslo pred bodkou udáva počet satelitov, číslo za bodkou počet subwooferov. Viacprvkové sústavy sa využívajú pre získanie dojmu priestorového zvuku hlavne v spojení s domácim kinom (zvuk deja odohrávajúceho sa za chrbtom osoby sledujúcej dej sa ozve zozadu). 2.1 je stereo zostava s jedným subwooferom, 4.1 je zostava dvoch predných, dvoch zadných reproduktorov a jedného subwoofera, 5.1 je 4.1 doplnená o dialógový (stredný reproduktor). 7.1 je 5.1 s dvoma bočnými reproduktormi. === Podľa konštrukcie ozvučnice === ''Bližšie pozri [[Ozvučnica]].'' *'''uzatvorená''' – reproduktorová ozvučnica je uzatvorená krabica *'''otvorená''' – reproduktorová ozvučnica je krabica bez zadnej steny, alebo len rezonančná doska *'''basreflexová ozvučnica''' je uzatvorená ozvučnica s otvorom (nátrubkom) pre otáčanie fázy spätného pohybu reproduktora. *'''izobarická''' (s konštantným akustickým tlakom)  – v uzatvorenej ozvučnici sú reproduktory sú umiestnené za sebou, tak aby sa tlakovo ovplyvňovali. Druhý reproduktor v tandeme kompenzuje tlak za membránou a tým odstraňuje efekt „tlakovej pružiny“ *'''pásmový priepust''' (bandpass) v ozvučnici reproduktor nehrá bezprostredne do posluchového priestoru, ale cez nátrubok. V uzatvorenej ozvučnici je nízkofrekvenčný rozsah interakciou reproduktora a ozvučnice, ale rozsah vyšších frekvencií je výsledkom prirodzenej charakteristiky reproduktora. Pri ozvučnici typu pásmový priepust predná časť reproduktoru vyžaruje do komory ktorá je naladená nátrubkom, čo vytvára filter ktorý obmedzuje frekvenčný rozsah reproduktora – ozvučnica prepúšťa len určité frekvencie. *'''pasívny žiarič (passive radiator)''' – uzatvorená ozvučnica obsahuje aktívny reproduktor a pasívny reproduktor (bez magnetickej časti a cievky). Vnútorný pretlak v uzatvorenej ozvučnici, ktorý vznikne pohybom membrány aktívneho reproduktora vzad vyvolá dopredný pohyb pasívnej membrány, a tým vyvolanie zvuku v rovnakej fáze bez akustického skratu. *'''slimák''' ozvučnica má vnútorne zložitú štruktúru – vytvorený zvukovod, ktorý prenáša akustický tlak vyvolaný pohybom membrány reproduktora vzad. Dlhá akustická cesta spôsobí oneskorenie zvuku spôsobeného týmto pohybom a tým eliminuje akustický skrat. *'''so zvukovodom''' – na výstupe reproduktora je umiestnený nátrubok lievikovitého tvaru brániaci akustickému skratu. Používa sa hlavne pre vysokotónové reproduktory. Mení smerové charakteristiky. == Materiál == Reproduktorové sústavy musia mať tuhosť, aby nedochádzalo k nežiaducim parazitickým [[kmit]]om, [[vibrácia|vibráciám]], [[rezonancia|rezonanciám]]. Preto sa vyrábajú z [[tuhosť|tuhého]] materiálu najlepšie so zložitou vnútornou štruktúrou pohlcujúcou vibrácie. Ideálna je hrubá [[drevotrieska]], [[preglejka]], [[MDF]], [[plast]] (obvykle tenkostenný, ale s [[rebro]]vaním), [[kov]], ale aj [[betón]] a iné neštandardné materiály. Vnútro ozvučnice býva vystlané tlmiacim materiálom ([[vatelín]]). Veľkosť ozvučnice závisí hlavne na parametroch basového (stredového) reproduktora. == Elektrické prvky v reproduktorovej sústave == Každá kvalitnejšia reproduktorová sústava, či už aktívna alebo pasívna obsahuje obvykle viacero obvodov slúžiacich na zosilnenie, usmernenie, vyhladenie alebo separovanie privádzaného hudobného signálu. === Elektrická výhybka === Potrebnou súčasťou viacpásmových reproduktorových zostáv je elektrická LC frekvenčná výhybka, ktorá slúži na rozdelenie privádzaného signálu do niekoľkých frekvenčných pásiem. Pretože dnešné potreby pre kvalitný posluch hudby sú vyššie ako v minulosti, do reproduktorových sústav sa osadzuje niekoľko reproduktorov špecializovaných pre jednotlivé frekvenčné pásma. Ide hlavne o dvojpásmové (stredobasový a stredovýškový reproduktor) a trojpásmové (basový, stredový a výškový reproduktor) zostavy. Základné časti výhybky sú krabicové (zvitkové, elektrolytické kondenzátory s nízkou impedanciou) zadržiavajúce nízke frekvencie a tlmivky (cievky) zadržiavajúce vysoké frekvencie. Pomocou týchto pasívnych súčiastok zapojených do série môžeme ľahko odvodiť väčšinu jednoduchších pasívnych výhybiek. Aktívne výhybky obsahujú integrované obvody a sú často kvalitnejšie a preladiteľné, ale potrebujú vlastný zdroj napájania. === Ochranné obvody === Tieto obvody slúžia na vyhladenie chodu meničov v reproduktorovej zostave a na ich ochranu. Ide prevažne o obvody obmedzovača nárazového prúdu, oneskoreného pripojenia / odpojenia reproduktorov pri ich zapnutí/vypnutí, limitácie výkonu zosilňovača (limiter), ochrany reproduktorov pri jednosmernom napätí a tepelnej a mechanickej ochrany. == Prenosné reproduktorové sústavy == Prenosné reproduktorové sústavy môžu využívať spojenie [[Bluetooth]] a zabudovaný akumulátor. Niektoré modely umožňujú cez [[USB]] nabíjať mobilný telefón, a slúžia tak aj ako [[Powerbanka|powerbanka]].<ref>[https://www.techradar.com/audio/wireless-bluetooth-speakers/jbl-charge-6-review Recenzia JBL Charge 6]. TechRadar (po anglicky).</ref><ref>[https://sergeev-electronics.ru/blog-portativnye-kolonki-jbl-clip-5-flip-7-charge-6-chto-vybrat Prenosné reproduktory JBL: porovnanie Clip 5, Flip 7 a Charge 6]. Sergeev Electronics, 20. septembra 2026 (po rusky).</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Reproduktor]] * [[Reproduktorová výhybka]] * [[Ozvučnica]] * [[Nízkofrekvenčný zosilňovač]] * [[Elektroakustický menič]] * [[Zvuk]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Loudspeakers|commons_štítok=Reproduktory a reproduktorové sústavy}} == Externé odkazy == * [http://www.repromania.net/ repromania.net] – stavebné návody na konštrukciu reprosústav, teória, katalóg reproduktorov a reprosústav Tesla (v češtine) * [http://audioweb.cz/ audioweb.cz] – popisy konštrukcií reprosústav, teória (v češtine) [[Kategória:Reproduktory]] [[Kategória:Výstupné zariadenia]] 9rnv64t9cjkcoue2e5hwq4nl86msu40 8381180 8381172 2026-10-07T17:59:10Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-53964-24|~2026-53964-24]] ([[User_talk:~2026-53964-24|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:138:E700:A492:2D8F:682A:2810 7183334 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Lautsprecher 4-wege 2.jpg|right|thumb|4-pásmová reproduktorová sústava]] '''Reproduktorová sústava''' je zariadenie na premenu [[elektrický signál|elektrického signálu]] z audio zariadení na počuteľný [[zvuk]]. Reproduktorové sústavy sa používajú pre ozvučenie vo [[frekvencia|frekvenčnom]] pásme počuteľnom pre ľudské [[ucho]] (20 Hz – 20 kHz). Reproduktorová sústava je [[finálny výrobok]] určený [[konečný spotrebiteľ|konečnému spotrebiteľovi]]. Tomu zodpovedá aj [[kvalita]] a [[tvar]] vyhotovenia. Konštrukčne navonok pozostáva z [[ozvučnica|ozvučnice]] (reproduktorovej debny), v ktorej sú inštalované elektrické zariadenia: [[reproduktor (elektroakustický menič)|elektroakustické meniče]] (reproduktory), pasívne elektricke obvody ([[Reproduktorová výhybka|LC výhybka]]), elektronika ([[nízkofrekvenčný zosilňovač|zosilňovač]], [[ekvalizér]], [[displej]]) a elektrické prípojné miesto ([[konektor]]). == Delenie == Pri reproduktorových sústavách sa využíva niekoľko vlastností [[človek|ľudského]] [[ucho|ucha]] v súvislosti so zvukom: :'''''smerovosť''''' ľudské ucho vie presne určiť smer zdroja zvuku iba pre vysoké [[tón]]y. :'''''reč''''' ľudské ucho je najcitlivejšie pre frekvencie ľudskej reči 1 kHz – 3 kHz :'''''basy''''' ľudské ucho nedokáže určiť smer a vzdialenosť zvuku o nízkej frekvencii. Nie je podstatný rozdiel pri použití jedného, alebo viacerých basových reproduktorov. ===Podľa prítomnosti zosilňovača=== *'''Pasívna reproduktorová sústava''' je sústava neobsahujúcu zosilňovacie prvky ([[predzosilňovač]], [[nízkofrekvenčný zosilňovač|zosilňovač]]). Vstupom je elektronický signál z audio zosilňovača o [[elektrické napätie|napätiach]] > 2V. Obvykle obsahuje po jednom samostatnom reproduktore, alebo [[reproduktorová výhybka|frekvenčné filtre]] (výhybky) a viacero reproduktorov pre jednotlivé frekvenčné pásma. *'''Aktívna reproduktorová sústava''' je sústava obsahujúca zosilňovače. Vstupom pre ňu je audio signál o napätí 0,7V -1V (<2V). Zjednodušene môžeme povedať, že aktívna reproduktorová sústava je pasívna sústava so zabudovaným audio zosilňovačom. :''[[Počítač]]ové reproduktory'' sú najbežnejším príkladom aktívnych reproduktorov. [[Zosilňovač]] je obvykle tvorený jednoduchým jednočipovým zosilňovačom a [[zdroj (elektrotechnika)|zdrojom]] zabudovaným v jednom z reproduktorov sústavy. :''Kombo reproduktor''. Používa sa prevažne pre [[elektrická gitara|gitary]] a elektronické klávesové nástroje, ako jednoduché ozvučenie pre tréning a menej náročné umelecké vystúpenia. Zvyčajne má okrem zabudovaného zosilňovača aj korekčné obvody a efekty. === Podľa frekvenčného pásma === *'''Úzkopásmové'''. Reproduktor prenáša len jednu časť počuteľného spektra (20 Hz -20 kHz), podľa toho na čo je určený. Obvykle ich delíme na vysokotónové, ktoré prenášajú frekvencie 1,5 kHz až 16 kHz, strednotónové 300 Hz – 11 kHz, nízkotónové 20 Hz – 3 kHz. Hranice nie sú presne dané, záleží na konštrukcii reproduktora. Úzkopásmové reproduktory sa používajú v kombinácii so zosilňovačmi pre jednotlivé pásma, alebo v kombinácii z externou frekvenčnou výhybkou. *'''Širokoopásmové'''. Reproduktorová sústava prenáša celé spektrum (alebo jeho podstatnú časť). Je tvorená jedným, alebo niekoľkými reproduktormi, ktoré môžu byť jedno, alebo viacpásmové. === Podľa použitých reproduktorov === *'''Jednopásmové'''. Reproduktor sústavy je tvorený jedným širokopásmovým meničom (reproduktorom, ktorý prenáša celé pásmo). Používajú sa len v lacných zariadeniach, kde nezáleží príliš na kvalite zvuku, alebo hlavnou úlohou je prenášať reč. *'''Viacpásmové'''. Sústava je osadená reproduktormi obvykle na tri frekvenčné pásma. Dôvodom je, že reprosústavy dvojpásmové mávajú zvyčajne problém s nadviazaním pásiem. Deliaca frekvencia je medzi 1 – 3 kHz, čo je tzv. rečová oblasť, kde má ľudské ucho najväčšiu citlivosť. Ak pásmo predelíme na dve pásma, potom sa akusticky dve reproduktory stretnú práve na týchto frekvenciách a fázové posuvy spôsobia, že v oblasti deliacej frekvencie vyžarujú oba reproduktory ten istý signál, ale s rôznou fázou, čo spôsobí zmenu amplitúdy a zafarbenia zvuku. Z tohoto hľadiska sú na tom lepšie trojpásmové sústavy, kde rečové pásmo od 1 kHz do 3 kHz môže vyžarovať jeden reproduktor. Existujú aj sústavy štvor a viacpásmové, alebo osadené viacerými reproduktormi pre jedno pásmo. === Podľa použitia === *'''Mono''' reproduktorová sústava je tvorená jedným reproduktorom. *'''Stereo''' reproduktorová sústava je tvorená dvoma rovnocennými jedno, alebo viacpásmovými reproduktormi. *'''Viacprvková sústava''' je obvykle tvorená viacprvkovými reproduktormi (napr. 2.1, 4.1, 5.1, 7.1). Číslo pred bodkou udáva počet satelitov, číslo za bodkou počet subwooferov. Viacprvkové sústavy sa využívajú pre získanie dojmu priestorového zvuku hlavne v spojení s domácim kinom (zvuk deja odohrávajúceho sa za chrbtom osoby sledujúcej dej sa ozve zozadu). 2.1 je stereo zostava s jedným subwooferom, 4.1 je zostava dvoch predných, dvoch zadných reproduktorov a jedného subwoofera, 5.1 je 4.1 doplnená o dialógový (stredný reproduktor). 7.1 je 5.1 s dvoma bočnými reproduktormi. === Podľa konštrukcie ozvučnice === ''Bližšie pozri [[Ozvučnica]].'' *'''uzatvorená''' – reproduktorová ozvučnica je uzatvorená krabica *'''otvorená''' – reproduktorová ozvučnica je krabica bez zadnej steny, alebo len rezonančná doska *'''basreflexová ozvučnica''' je uzatvorená ozvučnica s otvorom (nátrubkom) pre otáčanie fázy spätného pohybu reproduktora. *'''izobarická''' (s konštantným akustickým tlakom)  – v uzatvorenej ozvučnici sú reproduktory sú umiestnené za sebou, tak aby sa tlakovo ovplyvňovali. Druhý reproduktor v tandeme kompenzuje tlak za membránou a tým odstraňuje efekt „tlakovej pružiny“ *'''pásmový priepust''' (bandpass) v ozvučnici reproduktor nehrá bezprostredne do posluchového priestoru, ale cez nátrubok. V uzatvorenej ozvučnici je nízkofrekvenčný rozsah interakciou reproduktora a ozvučnice, ale rozsah vyšších frekvencií je výsledkom prirodzenej charakteristiky reproduktora. Pri ozvučnici typu pásmový priepust predná časť reproduktoru vyžaruje do komory ktorá je naladená nátrubkom, čo vytvára filter ktorý obmedzuje frekvenčný rozsah reproduktora – ozvučnica prepúšťa len určité frekvencie. *'''pasívny žiarič (passive radiator)''' – uzatvorená ozvučnica obsahuje aktívny reproduktor a pasívny reproduktor (bez magnetickej časti a cievky). Vnútorný pretlak v uzatvorenej ozvučnici, ktorý vznikne pohybom membrány aktívneho reproduktora vzad vyvolá dopredný pohyb pasívnej membrány, a tým vyvolanie zvuku v rovnakej fáze bez akustického skratu. *'''slimák''' ozvučnica má vnútorne zložitú štruktúru – vytvorený zvukovod, ktorý prenáša akustický tlak vyvolaný pohybom membrány reproduktora vzad. Dlhá akustická cesta spôsobí oneskorenie zvuku spôsobeného týmto pohybom a tým eliminuje akustický skrat. *'''so zvukovodom''' – na výstupe reproduktora je umiestnený nátrubok lievikovitého tvaru brániaci akustickému skratu. Používa sa hlavne pre vysokotónové reproduktory. Mení smerové charakteristiky. == Materiál == Reproduktorové sústavy musia mať tuhosť, aby nedochádzalo k nežiaducim parazitickým [[kmit]]om, [[vibrácia|vibráciám]], [[rezonancia|rezonanciám]]. Preto sa vyrábajú z [[tuhosť|tuhého]] materiálu najlepšie so zložitou vnútornou štruktúrou pohlcujúcou vibrácie. Ideálna je hrubá [[drevotrieska]], [[preglejka]], [[MDF]], [[plast]] (obvykle tenkostenný, ale s [[rebro]]vaním), [[kov]], ale aj [[betón]] a iné neštandardné materiály. Vnútro ozvučnice býva vystlané tlmiacim materiálom ([[vatelín]]). Veľkosť ozvučnice závisí hlavne na parametroch basového (stredového) reproduktora. == Elektrické prvky v reproduktorovej sústave == Každá kvalitnejšia reproduktorová sústava, či už aktívna alebo pasívna obsahuje obvykle viacero obvodov slúžiacich na zosilnenie, usmernenie, vyhladenie alebo separovanie privádzaného hudobného signálu. === Elektrická výhybka === Potrebnou súčasťou viacpásmových reproduktorových zostáv je elektrická LC frekvenčná výhybka, ktorá slúži na rozdelenie privádzaného signálu do niekoľkých frekvenčných pásiem. Pretože dnešné potreby pre kvalitný posluch hudby sú vyššie ako v minulosti, do reproduktorových sústav sa osadzuje niekoľko reproduktorov špecializovaných pre jednotlivé frekvenčné pásma. Ide hlavne o dvojpásmové (stredobasový a stredovýškový reproduktor) a trojpásmové (basový, stredový a výškový reproduktor) zostavy. Základné časti výhybky sú krabicové (zvitkové, elektrolytické kondenzátory s nízkou impedanciou) zadržiavajúce nízke frekvencie a tlmivky (cievky) zadržiavajúce vysoké frekvencie. Pomocou týchto pasívnych súčiastok zapojených do série môžeme ľahko odvodiť väčšinu jednoduchších pasívnych výhybiek. Aktívne výhybky obsahujú integrované obvody a sú často kvalitnejšie a preladiteľné, ale potrebujú vlastný zdroj napájania. === Ochranné obvody === Tieto obvody slúžia na vyhladenie chodu meničov v reproduktorovej zostave a na ich ochranu. Ide prevažne o obvody obmedzovača nárazového prúdu, oneskoreného pripojenia / odpojenia reproduktorov pri ich zapnutí/vypnutí, limitácie výkonu zosilňovača (limiter), ochrany reproduktorov pri jednosmernom napätí a tepelnej a mechanickej ochrany. == Pozri aj == * [[Reproduktor]] * [[Reproduktorová výhybka]] * [[Ozvučnica]] * [[Nízkofrekvenčný zosilňovač]] * [[Elektroakustický menič]] * [[Zvuk]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Loudspeakers|commons_štítok=Reproduktory a reproduktorové sústavy}} == Externé odkazy == * [http://www.repromania.net/ repromania.net] – stavebné návody na konštrukciu reprosústav, teória, katalóg reproduktorov a reprosústav Tesla (v češtine) * [http://audioweb.cz/ audioweb.cz] – popisy konštrukcií reprosústav, teória (v češtine) [[Kategória:Reproduktory]] [[Kategória:Výstupné zariadenia]] to1m9tyevvgtutlpii6mf9ntmlff1wp Mondi SCP 0 201669 8381171 8309640 2026-10-07T17:16:24Z KormiSK 91359 8381171 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Mondi SCP | Logo spoločnosti = | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = Papierenské | Založená = 1880 | Zakladateľ = Jakub Klein | Sídlo = Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = | Vedenie = Matjaž Gorjup <br />(Generálny riaditeľ) | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = | Produkcia = 535 000 ton papiera (2009) <ref name=klufakty>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hlavné fakty & čísla | url = http://www.mondigroup.com/sk/desktopdefault.aspx/tabid-512/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 25.7.2011 | dátum prístupu = 12.7.2012 | vydavateľ = Mondi SCP | miesto = Ružomberok | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20130526203520/http://www.mondigroup.com/sk/desktopdefault.aspx/tabid-512/ | dátum archivácie = 2013-05-26 }}</ref><br /> 474 000 ton celulózy (2009)<ref name=klufakty/> | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = Mondi Group | Počet zamestnancov = 1500 (2009)<ref name=klufakty/> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = Mondi 51% Eco-Invest 49% | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.mondigroup.com/sk//desktopdefault.aspx/tabid-511/ www.mondigroup.com] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Mondi SCP.jpg|náhľad|Mondi SCP]] '''Mondi SCP a. s.''', predtým '''Mondi Business Paper SCP''' a '''SCP – Severoslovenské celulózky a papierne''' je podnik na výrobu [[papier|papiera]] a papierenských výrobkov v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Podnik vlastní s 51% podielom medzinárodná skupina [[Mondi]]. Zvyšné akcie vlastní česká firma [[ECO-INVEST|ECO-INVESTMENT]], na ktorej čele je [[Milan Fiľo]]. Fabrika patrila spoločne so skrachovaným [[Texicom|Texicomom]] medzi dvoch najväčších zamestnávateľov v regióne. Dnes ostáva jediným významným zamestnávateľom v meste a okolí. Zamestnáva približne 1500 zamestnancov.<ref name=klufakty/> == Dejiny podniku == Výroba papiera v Ružomberku má už viac ako 140-ročnú tradíciu. V roku 2022 oslavoval Mondi SCP 142 rokov priemyselnej výroby papiera v meste. Papierenský podnik sa nachádzal najskôr v mestskej časti [[Biely Potok]]. V roku 1883 vznikol na ustanovujúcom valnom zhromaždení zakladateľov nový podnik pod názvom '''''Ružomberský účastinný spolok – továrne na papierovú drevolátku'''''. Továreň na výrobu lepenky a dreviny spustila výrobu v roku 1885. Po prvej svetovej vojne sa názov spoločnosti zmenil na '''''Továreň na drevinu''''', úč. spol. a bol najväčšou komerčnou brusiarňou a lepenkárňou na Slovensku. Počas vojny bol podnik poškodený a v roku 1945 Nemcami úplne vypálený. V roku 1945 firmu znárodnili a pričlenili do veľkého národného podniku, ktorý v Ružomberku vznikol. Až do konca roku 1963 pracoval podnik v areáli na Bielom Potoku, kedy jeho výrobu úplne zastavili. Ďalší veľký podnik na výrobu celulózy a papiera vznikol na rieke [[Váh]]. Založili ju v roku 1907 ružomberskí rodáci pod vedením rodiny Makovických a mala názov '''''Uhorská papiereň''', úč. spol.'' (terajší areál závodu SOLO), výroba začala hneď v nasledujúcom roku. Rast spoločnosti zastavila ako v mnohých podobných prípadoch 1. svetová vojna. Od roku 1918 mal podnik názov '''''Slovenská papiereň''', úč. spol.'' Podnik úspešne fungoval až do konca 2. svetovej vojny, kedy bol ochromený Nemcami a po nástupe komunistického režimu znárodnený. V roku 1880 vznikol v Ružomberku nový závod na výrobu bielej a hnedej lepenky. Ružomberskí mešťania Jozef Glasner, Hermann Steiner, Áron Stern a Július Lukáč, založili pod vedením Jakuba Kleina firmu na výrobu drevoviny '''''Jakub Klein a spol.'''''. V roku 1899 sa pôvodná spoločnosť zmenila účastinnú spoločnosť s názvom ''Ružomberská továreň na celulózu a papier, úč. spol.''. Nová spoločnosť začala s výstavbou nového závodu, postavila vlastnú výrobňu sulfitovej celulózy a ďalší papierenský stroj. Podnik sa naďalej rozširoval až do príchodu [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Počas vojny továreň čiastočne vyhorela a dostala sa do finančných problémov, takže bola nútená za 6,5 milióna korún podnik predať [[Texicom|Mautnerovým textilným závodom]] v [[Rybárpole|Rybárpoli]]. Hneď od roku 1921 prevzala vedenie závodu Žilinská továreň na celulózu a závod sa postupne rozširoval. V roku 1927 prešiel podnik do majetku Živnostenskej banky, úč. spol., ktorá vykonala úplnú rekonštrukciu závodu s úmyslom zamerať výrobu na mäkké a viskózové celulózy a na akostné tlačové a písacie papiere. V roku 1936 prešiel závod do majetku firmy SOLO, spojené sirkárne a lučebné továrne, úč. spol. Praha. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] vyhorel a po priblížení frontu bol Nemcami znefunkčnený, keď dôležité súčiastky odviezli do Nemecka. Dňa 1. januára 1946 bol podnikom dekrétom prezidenta znárodnený a včlenený do sektoru Československé závody pre celulózu a papier s generálnym riaditeľstvom v Prahe. V roku 1946 sa podnik stal súčasťou národného podniku '''''Považské celulózky a papierne''', n.p.'' v Ružomberku. V roku 1949 vytvorili závody SUPRA a SOLO, po 3 rokoch boli opätovne rozdelené. K definitívnemu zlúčeniu došlo pod názvom '''''Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok''''' v roku 1958. Podnik postavil v roku 1982 nový celulúzo-papierenský kombinát. V roku 1996 bol závod sprivatizovaný a majiteľom podniku sa stala investičná skupina Eco-Invest, a.s. Zvolen, za ktorou stáli [[Milan Fiľo]], [[Ladislav Krajňák]] a [[Juraj Kamarás]]. V roku 2000 vstúpila do podniku odkúpením 50% podielu medzinárodná skupina MONDI (vtedy pod názvom Neusiedler), názov sa zmenil na ''Neusiedler SCP a.s.''. Začalo sa obdobie viacerých investícií, modernizácie a zvyšovania objemu výroby. V roku 2004 sa názov zmenil na ''Mondi Business Paper SCP a.s.'' a v roku 2008 na '''''Mondi SCP, a. s.''''' . V roku 2009 bola na Tatranskej ceste pri frekventovanej križovatke postavená nová administratívna budova spoločnosti. V roku 2021 bola oficiálne spustená výroba na papierenskom stroji číslo 19.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový stroj ročne spracuje tisíce ton zberového papiera | url = https://komercnespravy.pravda.sk/obchod-a-podnikanie/clanok/602200-novy-stroj-rocne-spracuje-tisice-ton-zberoveho-papiera/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2021-09-29 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://www.mondislovensko.sk/ Mondi SCP – oficiálna stránka] *[http://www.mondigroup.com/sk//desktopdefault.aspx/tabid-511/ Mondi Group – oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100901050253/http://www.mondigroup.com/sk/desktopdefault.aspx/tabid-511/ |date=2010-09-01 }} *[http://www.mondigroup.com/ Mondi Group – official site] *[http://ecoinvestment.cz/sk Eco-Investment – oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170809131453/http://ecoinvestment.cz/sk |date=2017-08-09 }} {{Súradnice|49.08075|19.329758|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}} [[Kategória:Stavby v Ružomberku]] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] ghviclqrtcl3e1sb57ql7v3bge5rzf4 Abú Bakr Kákí Chamís 0 228337 8381383 8215766 2026-10-08T10:20:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381383 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox atlét | Meno = Abú Bakr Kákí Chamís<br/>{{ar|أبو بكر كاكي خميس}} | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = | Dátum narodenia = {{dn|1989|06|21}} | Miesto narodenia = [[Elmuglad]], {{minivlajka|Sudán}} [[Sudán]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Atletická disciplína = [[beh na 800 metrov]] | Osobný rekord = 1:42,69 min. | Tohtosezónny rekord = 1:42,69 min. | Stav k = [[11. júl]]u [[2008]] }} '''Abú Bakr Kákí Chamís''' ({{ara|{{ar|أبو بكر كاكي خميس}}}}, po anglicky ''Abubaker Kaki Khamis''; * [[21. jún]] [[1989]], [[Elmuglad]])<ref name="wa" /><ref name="ta" /> je [[Sudán|sudánsky]] atlét, venujúci sa [[beh na 800 metrov|behu na 800 m]].<ref name="wa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abubaker KAKI | url = https://worldathletics.org/athletes/sudan/abubaker-kaki-14225691 | vydavateľ = World Athletics | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = }}</ref> Juniorský svetový rekord zabehol [[6. jún]]a [[2008]] na [[Bislettské hry|Bislettských hrách]] v [[Oslo]]. == Správa o úmrtí == V apríli 2025 bola medializovaná informácia, že 12. apríla 2025 zahynul vo svojom dome v meste al-Fašír v dôsledku delostreleckého útoku sudánskych polovojenských Jednotiek rýchlej podpory ({{v jazyku|arb|قوات الدعم السريع}}, {{eng|''Rapid Support Forces''}} – RSF), vytvorených z arabských nomádskych milícií Džandžavíd ({{v jazyku|arb|جنجويد}}) v sudánskej občianskej vojne;<ref name="ta">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Magomedova | meno = Marina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sudanese Track Star Abubaker Kaki Killed in Shelling | url = https://www.telecomasia.net/news/other/sudanese-track-star-abubaker-kaki-killed-in-shelling/ | vydavateľ = telecomasia.net | miesto = | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250414133936/https://www.telecomasia.net/news/other/sudanese-track-star-abubaker-kaki-killed-in-shelling/ | dátum archivácie = 2025-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = مؤمن محمد | odkaz na autora = | titul = استشهاد العداء العالمي أبوبكر كاكي في الفاشر بعد قصف منزله من قبل مليشيا الجنجويد | url = https://sudafax.com/477707/%D8%A7%D8%B3%D8%AA%D8%B4%D9%87%D8%A7%D8%AF-%D8%A7%D9%84%D8%B9%D8%AF%D8%A7%D8%A1-%D8%A7%D9%84%D8%B9%D8%A7%D9%84%D9%85%D9%8A-%D8%A3%D8%A8%D9%88%D8%A8%D9%83%D8%B1-%D9%83%D8%A7%D9%83%D9%8A-%D9%81%D9%8A#google_vignette | vydavateľ = sudafax.com | miesto = | dátum vydania = 2025-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = }}</ref> správa však bola neskôr dementovaná.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sudanese Runner Abubaker Kaki Khamis is Not Dead | periodikum = 500 Words Magazine | odkaz na periodikum = | url = https://500wordsmag.com/sudan-news/sudanese-runner-abubaker-kaki-khamis-is-not-dead/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-04-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250501214021/https://500wordsmag.com/sudan-news/sudanese-runner-abubaker-kaki-khamis-is-not-dead/ | dátum archivácie = 2025-05-01 }}</ref> == Úspechy == {| class="wikitable" |- !| Podujatie !| Disciplína !| Medaila !| Čas (min.) |- || [[Halové majstrovstvá sveta v atletike 2008|HMS 2008]] || [[beh na 800 metrov|800 m]] | style="background: Gold;" | zlatá || 1:44,81 |- || [[Halové majstrovstvá sveta v atletike 2010|HMS 2010]] || [[beh na 800 metrov|800 m]] | style="background: Gold;" | zlatá || 1:46,23 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://worldathletics.org/athletes/sudan/abubaker-kaki-14225691 Abú Bakr Kákí] na webe World Athletics {{Atletický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Kákí Chamís, Abú Bakr}} [[Kategória:Sudánski atléti]] [[Kategória:Sudánski bežci na 800 m]] [[Kategória:Bežci na 800 m]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2008]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Majstri sveta v behu na 800 m]] pzd5ycp6jsorvyrzwo02ecgjfje812c Čierny kameň 0 233770 8381176 8094604 2026-10-07T17:38:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381176 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Čierny kameň | obrázok = Cierny_kamen.jpg | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Ružomberok (okres)|Ružomberok]] | okres1 = | obec = [[Ľubochňa]] | obec1 = [[Liptovské Revúce]] | obec2 = | pohorie = [[Veľká Fatra]] | podcelok = [[Hôľna Fatra]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1479.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9349 | zemepisná dĺžka = 19.1446 | hornina = Vápenec | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neprístupný | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Čierny kameň | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Čierny kameň''' ({{mnm|1479.4}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS | vydanie = 8 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 2007 | url = | isbn = 978-80-8042-509-8 | kapitola = mapová časť | strany = 57 | jazyk = }}</ref>) je [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] vo [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]]. Nachádza sa nad [[Liptovské Revúce|Liptovskými Revúcami]], približne {{Km|19|m|w}} juhozápadne od [[Ružomberok|Ružomberka]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.1446&y=48.93496&ref=permalink | vydavateľ = mapy.dennikn.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho severozápadnom svahu sa nachádza [[Čierny kameň (národná prírodná rezervácia)|Národná prírodná rezervácia Čierny kameň]]. == Poloha == Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Hôľna Fatra]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-03| miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Ružomberok (okres)|Ružomberok]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Ľubochňa]] a [[Liptovské Revúce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-03 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Najbližšími sídlami sú juhovýchodným smerom situované [[Liptovské Revúce]], východným smerom obec [[Liptovská Osada]] a južným [[Motyčky]] a [[Staré Hory]]. Vrch leží v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]].<ref name="mapa"/> == Popis == Čierny kameň je súčasťou liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Severne susedí [[Sedlo pod Čiernym kameňom|Sedlom pod Čiernym kameňom]] oddelený [[Minčol (vrch vo Veľkej Fatre)|Minčol]] ({{Mnm|1398}}) a [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] ({{Mnm|1567}}), západne sa nachádza [[Sedlo Ploskej|sedlom]] oddelená [[Ploská (vrch vo Veľkej Fatre)|Ploská]] ({{Mnm|1532}}) a [[Borišov]] ({{Mnm|1510}}), južne sa nachádza [[Ostré brdo]] ({{Mnm|1319}}), [[Šturec (vrch)|Šturec]] ({{Mnm|1075}}) a [[Motyčianska hoľa]] ({{Mnm|1292}}) a východne [[Čierna hora (vrch vo Veľkej Fatre)|Čierna hora]] ({{Mnm|1335}}), [[Malý Zvolen]] ({{Mnm|1372}}), [[Končitá (vrch vo Veľkej Fatre)|Končitá]] ({{Mnm|1248}}) a Magury ({{Mnm|1199}}).<ref name=M>''Veľká Fatra. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Západne orientované svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc [[Ľubochnianka|Ľubochnianky]], juhovýchodné odvodňuje riečka [[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]], obe smerujúce severným smerom do rieky [[Váh]].<ref name="mapa"/> Na vrchol nevedie značený chodník.<ref name="mapa"/> === Geológia === Vrchol Čierneho kameňa je troskou [[Chočský príkrov|chočského príkrovu]] nad mráznickým súvrstvím [[fatrikum|fatrika]]. === Prírodná rezervácia === Severozápadný svah Čierneho kameňa, vo výške od {{Mnm|1200}} tvorí územie národnej prírodnej rezervácie. Bola vyhlásená v roku [[1964]] s cieľom ochrany [[prales]]ovitých porastov [[smrek obyčajný|smreku obyčajného]], [[mukyňa obyčajná|mukyne obyčajnej]], [[javor horský|javora horského]] a bohatého podrastu [[Smrek (rod)|smrekového]] a [[Borovica horská|kosodrevinového]] charakteru<ref>Veľký, J. a koletív, 1977; ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' I. zväzok A - D. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 473</ref>, so zachovanou prirodzenou pásmovitosťou lesných vegetačných stupňov od 5. po 8. stupeň. Jej rozloha je 34 ha<ref>[http://www.sopsr.sk/velkafatra/sk/opk.htm http://www.sopsr.sk] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} prístup 19.8.2008</ref>. === Výhľady === Vrcholový hrebeň Čierneho kameňa pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných a turistom dostupných lokalít je však vidieť najmä okolité vrchy [[Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre|Veľkej Fatry]], no pri priaznivých podmienkach aj [[Malá Fatra|Malú Fatru]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] i [[Oravské Beskydy|Beskydy]], [[Západné Tatry|Západné]] a [[Nízke Tatry]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]] a [[Štiavnické vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.93496&lng=19.14460&ele=1479&azi=71.57&alt=-4.69&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.93496%c2%b0%20N%2019.14460%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Turistika == Vrchol Čierneho kameňa nie je [[Horská turistika|turistický]] prístupný. Cez prírodnú rezerváciu možno prejsť po hrebeni zelenou značkou z [[Ploská (vrch vo Veľkej Fatre)|Ploskej]] alebo z [[Rakytov (vrch)|Rakytova]].<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-121-velka-fatra-9-vydanie-2021-2/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-25 | jazyk = }}</ref> === Prístup === * po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke traverzom severozápadným úbočím: ** od juhozápadu z rázc. pri [[Chata pod Borišovom|Chate pod Borišovom]] cez [[Sedlo Ploskej]] ** od severovýchodu po hrebeni cez [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] a [[Sedlo pod Čiernym kameňom]] * po {{Turistická značka|červená}} červeno značenej trase cez [[Sedlo pod Čiernym kameňom]]: ** od juhovýchodu z obce [[Liptovské Revúce]] ** zo severného smeru z [[Ľubochnianska dolina|Ľubochnianskej doliny]]-Blatnej cez rázc. Močidlo<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hôľna Fatra]] * [[Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.1446&y=48.93496&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Veľká Fatra}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy vo Veľkej Fatre]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Liptovské Revúce]] [[Kategória:Ľubochňa]] [[Kategória:Vrchy v okrese Ružomberok]] [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Žilinskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Ružomberok]] j69mvd9rhzbagluwbciavid3o35znt8 Cyklometrická funkcia 0 235560 8381302 8276479 2026-10-08T07:19:31Z Bjankuloski06 97993 Decimal comma version of image 8381302 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Arcsine Arccosine (decimal comma).svg|right|Arkus sínus a Arkus kosínus]] '''Cyklometrická funkcia''' je [[Zobrazenie (matematika)|matematická funkcia]] [[Inverzná funkcia|inverzná]] ku [[Goniometrická funkcia|funkciám goniometrickým]]. == Definícia == Medzi cyklometrické funkcie patria: * [[Arkus sínus]] (<math>\arcsin</math>) * [[Arkus kosínus]] (<math>\arccos</math>) * [[Arkus tangens]] (<math>\operatorname{arctg}</math>) * [[Arkus kotangens]] (<math>\operatorname{arccotg}</math>) Aby mohla k ľubovoľnej [[Funkcia|funkcii]] existovať inverzná [[funkcia]], daná funkcia musí byť [[Prostá funkcia|prostá]], to znamená: rôznym dvom prvkom musí priraďovať dve rôzne hodnoty. [[Goniometrická funkcia|Goniometrické funkcie]] sú ale periodické, a teda nie sú prosté. Preto ak chceme uvažovať o cyklometrických funkciách musíme najskôr ošetriť ich [[definičný obor]] a taktiež aj definičné obory [[Goniometrická funkcia|goniometrických funkcií]] – to znamená, že musíme vybrať len tú [[Podmnožina|podmnožinu]] definičného oboru danej goniometrickej funkcie, na ktorej je prostá. === Definičné obory cyklometrických a goniometrických funkcií === {| class="wikitable" border="1" |- | '''Goniometrické funkcie''' | '''Cyklometrické funkcie''' |- | Sínus: <math>\sin(x)</math> pre <math>x \in \R</math> | Arkus sínus: <math>\arcsin(x)</math> pre <math>x \in <-1; 1></math> |- | Cosínus: <math>\cos(x)</math> pre <math>x \in \R</math> | Arkus cosínus: <math>\arccos(x)</math> pre <math>x \in <-1; 1></math> |- | Tangens: <math>\operatorname{tg}(x)</math> pre <math>x \in \R-\{\frac{\pi}{2}+k \pi\}; k\in \Z</math> | Arkus tangens: <math>\operatorname{arctg}(x)</math> pre <math>x \in R</math> |- | Cotangens: <math>\operatorname{ctg}(x)</math> pre <math>x \in \R-\{k \pi\}; k\in \Z </math> | Arkus cotangens: <math>\operatorname{arcctg}(x)</math> pre <math>x \in R</math> |} ==Vzťahy medzi cyklometrickými a goniometrickými funkciami== ===sin a arcsin=== :<math>\arcsin(\sin x) = x\!</math>, ak platí <math>\ |x|\leq \frac{\pi}{2}</math> :<math>\sin(\arcsin x) = x\!</math>, ak platí <math>\ |x|\leq1</math> ===cos a arccos=== :<math>\arccos (\cos x) = x\!</math>, ak platí <math>\ 0 \leq x \leq\pi</math> :<math>\cos(\arccos x) = x\!</math>, ak platí <math>\ |x|\leq1</math> ===tg a arctg=== :<math>\operatorname{arctg}(\operatorname{tg}x)=x\!</math>, ak platí <math>\ |x|<\frac{\pi}{2}</math> :<math>\operatorname{tg}(\operatorname{arctg}x)=x\!</math> ===cotg a arccotg=== :<math>\operatorname{arccotg}(\operatorname{cotg}x)=x\!</math>, ak platí <math>\ 0 < x <\pi</math> :<math>\operatorname{cotg}(\operatorname{arcotg}x)=x\!</math> ==Vzťahy medzi cyklometrickými funkciami== :<math>\arcsin x = \frac{\pi}{2} - \arccos x = \operatorname{arctg} \frac{x}{\sqrt{1 - x^2}} = \frac{\pi}{2} - \operatorname{arccotg} \frac{x}{\sqrt{1 - x^2}}</math> :<math>\arccos x = \frac{\pi}{2} - \arcsin x = \frac{\pi}{2} - \operatorname{arctg} \frac{x}{\sqrt{1 - x^2}} = \operatorname{arccotg} \frac{x}{\sqrt{1 - x^2}}</math> :<math>\operatorname{arctg} x = \arcsin \frac{x}{\sqrt{1 + x^2}} = \frac{\pi}{2} - \arccos \frac{x}{\sqrt{1 + x^2}} = \frac{\pi}{2} - \operatorname{arccotg} x</math> :<math>\operatorname{arccotg} x = \frac{\pi}{2} - \arcsin \frac{x}{\sqrt{1 + x^2}} = \arccos \frac{x}{\sqrt{1 + x^2}} = \frac{\pi}{2} - \operatorname{arctg} x</math> Pre <math>x > 0</math> platí :<math>\operatorname{arccotg} x = \operatorname{arctg} \frac{1}{x}</math> Pre <math>x < 0</math> platí :<math>\operatorname{arccotg} x = \pi + \operatorname{arctg} \frac{1}{x}</math> ==Vzťahy medzi cyklometrickými funkciami so vzájomne opačnými argumentmi== :<math>\arcsin(-x) = - \arcsin x \!</math> :<math>\arccos(-x) = \pi - \arccos x \!</math> :<math>\operatorname{arctg} (-x)= - \operatorname{arctg} x \!</math> :<math>\operatorname{arccotg}(-x) = \pi - \operatorname{arccotg}x \!</math> ==Súčty a rozdiely cyklometrických funkcií== ===arcsin ''x'' + arcsin ''y''=== :<math>\arcsin x + \arcsin y = \arcsin[x\sqrt{1-y^2} + y\sqrt{1-x^2}], </math> ak platí <math>\ xy \leq 0 </math> alebo <math> x^2 + y^2\leq 1 </math> :<math>\arcsin x + \arcsin y = \pi - \arcsin[x\sqrt{1-y^2} + y\sqrt{1-x^2}], </math> ak platí <math>\ x > 0, y > 0, x^2 + y^2 > 1 </math> :<math>\arcsin x + \arcsin y = - \pi - \arcsin[x\sqrt{1-y^2} + y\sqrt{1-x^2}], </math> ak platí <math>\ x < 0, y < 0, x^2 + y^2 > 1 </math> ===arcsin ''x'' - arcsin ''y''=== :<math>\arcsin x - \arcsin y = \arcsin[x\sqrt{1-y^2} - y\sqrt{1-x^2}], </math> ak platí <math>\ xy \geq 0 </math> alebo <math> x^2 + y^2\leq 1 </math> :<math>\arcsin x - \arcsin y = \pi - \arcsin[x\sqrt{1-y^2} - y\sqrt{1-x^2}], </math> ak platí <math>\ x > 0, y < 0, x^2 + y^2 > 1 </math> :<math>\arcsin x - \arcsin y = - \pi - \arcsin[x\sqrt{1-y^2} + y\sqrt{1-x^2}], </math> ak platí <math>\ x < 0, y > 0, x^2 + y^2 > 1 </math> ===arccos ''x'' + arccos ''y''=== :<math>\arccos x + \arccos y = \arccos[xy - \sqrt{1-x^2}\cdot\sqrt{1-y^2}], </math> ak platí <math>\ x + y \geq 0</math> :<math>\arccos x + \arccos y = 2\pi - \arccos[xy - \sqrt{1-x^2}\cdot\sqrt{1-y^2}], </math> ak platí <math>\ x + y < 0</math> ===arccos ''x'' - arccos ''y''=== :<math>\arccos x - \arccos y = -\arccos[xy + \sqrt{1-x^2}\cdot\sqrt{1-y^2}], </math> ak platí <math>\ x \geq y</math> :<math>\arccos x - \arccos y = \arccos[xy + \sqrt{1-x^2}\cdot\sqrt{1-y^2}], </math> ak platí <math>\ x < y</math> ===arctg ''x'' + arctg ''y''=== :<math>\operatorname{arctg} x + \operatorname{arctg} y = \operatorname{arctg}\,{\frac{x+y}{1-xy}}, </math> ak platí <math>\ xy < 1</math> :<math>\operatorname{arctg} x + \operatorname{arctg} y = \pi + \operatorname{arctg}\,{\frac{x+y}{1-xy}}, </math> ak platí <math>\ x > 0, xy > 1</math> :<math>\operatorname{arctg} x + \operatorname{arctg} y =-\pi + \operatorname{arctg}\,{\frac{x+y}{1-xy}}, </math> ak platí <math>\ x < 0, xy > 1</math> ===arctg ''x'' - arctg ''y''=== :<math>\operatorname{arctg}x - \operatorname{arctg}y = \operatorname{arctg}{\frac{x-y}{1+xy}}, </math> ak platí <math>\ xy > -1</math> :<math>\operatorname{arctg}x - \operatorname{arctg}y = \pi + \operatorname{arctg}{\frac{x-y}{1+xy}}, </math> ak platí <math>\ x > 0, xy < -1</math> :<math>\operatorname{arctg}x - \operatorname{arctg}y = -\pi + \operatorname{arctg}{\frac{x-y}{1+xy}}, </math> ak platí <math>\ x < 0, xy < -1</math> ===arccotg ''x'' + arccotg ''y''=== :<math>\operatorname{arccotg}x + \operatorname{arccotg}y = \operatorname{arccotg}{\frac{xy-1}{x+y}}, </math> ak platí <math>\ x > -y</math> :<math>\operatorname{arccotg}x + \operatorname{arccotg}y = \operatorname{arccotg}{\frac{xy-1}{x+y}}+\pi,</math> ak platí <math>\ x < -y</math> ===arcsin ''x'' + arccos ''x''=== :<math>\arcsin x + \arccos x =\frac{\pi}{2},</math> ak platí <math>\ |x|\leq1</math> ===arctg ''x'' + arccotg ''x''=== :<math>\operatorname{arctg}x + \operatorname{arccotg}x = \frac{\pi}{2}</math> ==Vyjadrenie cyklometrických funkcií v logaritmickom tvare== Cyklometrické funkcie sa dajú tiež vyjadriť použitím logaritmov a [[Komplexné číslo|komplexných čísel]]: :<math> \begin{align} \arcsin x &{}= -i\,\log\left(i\,x+\sqrt{1-x^2}\right) &{}\\ \arccos x &{}= -i\,\log\left(x+\sqrt{x^2-1}\right) = \frac{\pi}{2}\,+i\log\left(i\,x+\sqrt{1-x^2}\right) = \frac{\pi}{2}-\arcsin x &{}\\ \operatorname{arctg}x &{}= \frac{i}{2}\left(\log\left(1-i\,x\right)-\log\left(1+i\,x\right)\right)= \operatorname{arccotg}\frac{1}{x}\\ \operatorname{arccotg}x &{}= \frac{i}{2}\left(\log\left(1-\frac{i}{x}\right)-\log\left(1+\frac{i}{x}\right)\right)= \operatorname{arctg}\frac{1}{x}\\ \end{align}</math> == Pozri aj == * [[Goniometrická funkcia|Goniometrické funkcie]] == Literatúra == * Rektorys, K. a spol.: ''Přehled užité matematiky I.'', Prometheus, Praha, 2003, 7. vydání. ISBN 80-7196-179-5 * Bartch, Hans-Jochen: ''Matematické vzorce'', SNTL, Praha 1987, 2. revidované vydání == Iné projekty == {{Projekt}} {{Trigonomické funkcie}} [[Kategória:Cyklometrické funkcie| ]] [[Kategória:Goniometria]] 7cjltjcsyktyedsmozqpo19nkrbon7x TJ Slávia Ekonóm Bratislava 0 241128 8381174 8370021 2026-10-07T17:31:57Z Lautarovicentin 261519 8381174 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava | obrázok = | celýnázov = Telovýchovná jednota<br/ >Slávia Ekonóm Bratislava | prezývka = Ekonóm | Legendy = | štadión = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky | kapacita = 500 | predseda = {{SVK}} Peter Múčka| tréner = {{SVK}} Igor Šiška | liga = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto |7. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/|založený=1952|majiteľ=Ekonomická univerzita v Bratislave|ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=000099|ponožky1=000099|ľavéplece2=3399FF|telo2=3399FF|pravéplece2=3399FF|trenírky2=000099|ponožky2=000099}} '''Telovýchovná jednota Slávia Ekonóm Bratislava''' vznikla v roku 1962. TJ je pokračovateľom Slávie Vysoké školy, ktorá vznikla v roku 1952, a ktorá sa po reorganizácii v roku 1962 rozdelila na [[Slávia UK Bratislava|Sláviu UK]], Sláviu SVŠT a Sláviu Ekonóm Bratislava<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bobrík, Miroslav – Seman, František a kol.|titul=Vývoj vysokoškolského športu v podmienkach Československého zväzu telesnej výchovy (1957-1990). Kapitola 6.3. In 90 rokov vysokoškolského športu na Slovensku.|vydavateľ=Slovenská asociácia univerzitného športu|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-970777-6-1}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Univerzitný šport na Slovensku - II. časť (1958 - 1989)|url=http://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/univerzitn%C3%BD-%C5%A1port-na-slovensku-ii-%C4%8Das%C5%A5-1958-1989|dátum prístupu=20.9.2022}}</ref>. Telovýchovná jednota Slávia Ekonóm Bratislava sa zaregistrovala ako občianske združenie 19. 7. 1990<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Sláviu Ekonóm Bratislava v roku 1962 tvorilo 7 oddielov a 575 členov <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KAPRÁL|meno=V.|titul=Vysokoškolský šport v číslach. [Koreferát na konferencii vysokoškolského športu Slovenskej republiky.]|rok=1983}}</ref>. Na národnej úrovni sa najviac darilo hokejovému oddielu (účastník 1. slovenskej národnej hokejovej ligy), basketbalu (dlhoročný účastník 1. slovenskej národnej basketbalovej ligy) a oddielu karate (prvý oddiel karate na Slovensku a majstrovské tituly v rámci [[Československá socialistická republika|ČSSR]]). V roku 2002 tvorili TJ Slávia Ekonóm Bratislava 4 športové oddiely: futbalový, turistický, tenisový a karate. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc. (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom [[Peter Baláž (ekonóm)|Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.]] TJ Slávia Ekonóm Bratislava je podporovaná [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickou univerzitou v Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štatút Ekonomickej univerzity v Bratislave|url=https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/statut-eu-v-bratislave-2013.pdf|dátum vydania=01.01.2013|dátum prístupu=20.09.2022|vydavateľ=Ekonomická univerzita v Bratislave}}</ref>, Slovenskou asociáciou univerzitného športu (SAUŠ) a [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Mestskou časťou Bratislava - Nové mesto]] (v r. 2022). Oficiálna adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava. == Oddiel futbalový == Futbalový oddiel TJ Slávia Ekonóm hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na bratislavských Pasienkoch. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia. Klub pôsobí od sezóny 2022/23 v VII. lige seniorov Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto. V VI. lige účinkoval od sezóny 2015/16 do 2021/22. Od sezóny 1998/99 pôsobil v V. lige, resp. I. triede Oblastného futbalového zväzu Bratislava-mesto. V súčasnosti je aktívne mužstvo dospelých a mladšej prípravky U8. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). V minulosti (cca 1995-2005) tvorilo futbalový oddiel až 6 družstiev v rôznych vekových kategóriách - prípravka, mladší/starší žiaci, mladší/starší dorast, muži, ženy). V sezóne 2026/27 má Slávia Ekonóm zastúpenie v troch súťažiach a vekových kategóriách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>: - dospelí - Súťaž: VII. liga, ObFZ Bratislava - mesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>; - staršia prípravka U11, Bratislavský futbalový zväz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - U11 - Prípravka - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/u11-m-a/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>. - mladšia prípravka U9, Bratislavský futbalový zväz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - U09 - Prípravka - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/u09-m-a/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>. === Káder seniorov – 2026/2027<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - súpiska {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/hraci/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref> === Nino Krebs (b), Dušan Kečkéš (b) – Martin Moravský (o), Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Peter Považanec (o), Iarko Lasak (o), Róbert Kočiš (o), Andrej Šebest (o) – Martin Kohút (s), Martin Štefánik (s), Šimon Šepitka (s), Jozef Husák (s), Jaromír Kudrik (s), Lukáš Berdák (s), David Varga (s), Denys Tokovchuk (s), Omari Gabunia (s), Martin Tománek (s) – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Lukáš Svoboda (u), Ján Prachár (u), Maxym Shyp (u) === Športové úspechy === *2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto *2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto *2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto *1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy === Historická bilancia seniorov === {| class="wikitable" |+Bilancia seniorov TJ Slávia Ekonóm Bratislava !Sezóna !Súťaž !Počet účastníkov !Umiestenie !Počet zápasov !Výhry !Remízy !Prehry !Skóre !Body |- |2025/26 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/archiv/#/2025-2026/tabulky/ VII. liga] |8 |5. |14 |4 |4 |6 |19:33 |16 |- |2024/25 |VII. [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/archiv/#/2024-2025/tabulky/ liga] |9 |7. |16 |5 |2 |9 |20:46 |17 |- |2023/24 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/4534/tabulky/ VII. liga] |11 |8. |20 |5 |5 |10 |32:43 |20 |- |2022/23 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/4054/tabulky/ VII. liga] |9 |9. |16 |4 |3 |9 |23:41 |15 |- |2021/22 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/3841/tabulky/ VI. liga] |10 |10. |18 |2 |2 |14 |18:68 |8 |- |2020/21 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/3270/tabulky/ VI. liga] |11 |11. |10 |0 |0 |10 |6:52 |0 |- |2019/20 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/2754/tabulky/ VI. liga] |12 |12. |11 |0 |3 |8 |10:37 |3 |- |2018/19  |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/2222/tabulky/ VI. liga] |10 |9. |27 |6 |1 |20 |27:87 |19 |- |2017/18 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/1955/tabulky/ VI. liga] |9 |4. |16 |7 |2 |7 |32.31 |23 |- |2016/17 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/1538/tabulky/ VI. liga] |12 |8. |22 |6 |2 |14 |38:74 |21 |- |2015/16 |VI. liga |13 |9. |24 |8 |4 |12 |47:45 |28 |- |2014/15 |V. liga |10 |7. |27 |9 |1 |17 |37:67 |28 |- |2013/14 |V. liga |8 |4. |21 |10 |2 |9 |41:41 |32 |- |2012/13 |V. liga |10 |5. |27 |12 |4 |11 |49:50 |40 |- |2011/12  |V. liga |9 |6. |24 |8 |4 |12 |29:33 |28 |- |2010/11 |V. liga |12 |6. |22 |9 |2 |11 |38:41 |29 |- |2009/10  |V. liga |11 |4. |20 |13 |2 |5 |61:33 |41 |- |2008/09 |V. liga |10 |5. |18 |9 |1 |8 |41:38 |28 |- |2007/08  |V. liga |13 |8. |24 |9 |4 |11 |32:48 |31 |- |2006/07 |V. liga |17 |12. |32 |11 |3 |18 |58:73 |36 |- |2005/06 |V. liga |16 |12. |30 |8 |9 |13 |54:54 |33 |- |2004/05 |V. liga |16 |12. |32 |9 |7 |14 |42:56 |34 |- |2003/04 |I. trieda |17 |11. |32 |10 |8 |14 |47:64 |38 |- |2002/03 |I. trieda |16 |12. |30 |10 |5 |15 |60:76 |35 |- |2001/02 |I. trieda |18 |7. |34 |16 |5 |13 |67:58 |53 |- |2000/01 |I. trieda |18 |11. |34 |14 |7 |13 |71:52 |49 |- |1999/00 |I. trieda |17 |14. |32 |7 |6 |19 |49:61 |27 |- |1998/99 |I. trieda |14 |8. |26 |8 |6 |12 |47:57 |30 |- |1997/98 |II. trieda |10 |4. |18 |11 |1 |6 |37:24 |34 |- |1996/97 |II. trieda |12 |10. |22 |6 |3 |11 |30:41 |21 |- |1995/96 |? | | | | | | | | |- |1994/95 |II. trieda |10 |10. |22 |2 |3 |17 |24:69 |9 |- |1993/94 |I.B. trieda |14 |14. |26 |2 |4 |20 |24:104 |8 |- | rowspan="2" |1988/89 |Ekonóm A - Súťaž juniorov |13 |9. |24 |8 |4 |12 |29:47 |20 |- |Ekonóm B - II. trieda |8 |7. |22 |4 |5 |13 |26:54 |13 |- | rowspan="2" |1987/88 |Ekonóm A - Súťaž juniorov |14 |7. |26 |9 |3 |14 |40:81 |21 |- |Ekonóm B - II. trieda |11 |9. |20 |7 |2 |11 |36:50 |16 |- |1986/87 |II.A Trieda |14 |6. |26 |12 |2 |12 |35:49 |26 |} {| class="wikitable" |+Pamätné zápasy TJ Slávia Ekonóm | |'''Rok''' |'''Domáci''' |'''Hostia''' |'''Výsledok''' |- |1 |1995 |TJ Slávia Ekonóm |FK Stupava |2:1 |- |2 |1998 |TJ Slávia Ekonóm |SFM Senec |2:0 |- |3 |2006 |Lokomotíva Devínska Nová Ves |TJ Slávia Ekonóm |1:3 |- |4 |2010 |FK Inter Bratislava |TJ Slávia Ekonóm |2:3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bulletin Ekonom - FK Inter|url=http://www.mkregion.sk/futbal/5lmesto1011/obr/EKONOM_INTER_17Apr2011.pdf|dátum vydania=01.01.2011|dátum prístupu=22.09.2022}}</ref> |- |5 |2014 |TJ Slávia Ekonóm |FC Petržalka |3:2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=6. kolo seniori V. liga BA mesto. Slávia Ekonóm - FC Petržalka akadémia|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/zapas/105095/?print=1|dátum vydania=21.09.2014|dátum prístupu=22.09.2022}}</ref> |} == Oddiel karate == Prvý slovenský oddiel karate. V septembri 1969 vznikol pod vedením Jána Hrabinu prvý krúžok karate v Bratislave, ktorý cvičil v bratislavskom „véčku“: Šebej, Cisár, Hazucha, Kopinič, Šimkovič a ďalší. V roku 1970 sa bratislavský krúžok rozdelil na niekoľko menších. Pod vedením Fera Šebeja začala cvičiť nová skupina na Vysokej škole ekonomickej.<ref>[https://karatecadca.sk/historia/ karatecadca.sk]</ref> V roku 1972 predsedníctvo Slovenského zväzu džuda ustanovilo Komisiu karate v zložení: [[František Šebej|Šebej]], Kopinič, Klementis, Ondris a Bernátek. Komisia v krátkom čase začala zakladať nové oddiely, ktoré vznikali hlavne v Bratislave. Prvým slovenský bol oddiel karate pri TJ Slávia Ekonóm založený 2. marca 1970 založený Ladislavom Klementisom a Ivanom Aibekom. Prvým trénerom sa stal Ladislav Klementis. V roku 1975 sa stali majstrami [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] (ČSSR) v kumite: * kategórii do 70 kg: Klementis (Slávia Ekonóm Bratislava) * kategórii do 80 kg: Suchal (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1976 sa stal majstrom ČSSR v kumite: * kategória do 80 kg: Ing. Šimkovič (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1979 sa stali majstrami ČSSR v Trnave: * kata: Čižmárik (Slávia Ekonóm Bratislava) * kumite: kategória do 80 kg: Ing. Mikuš (Slávia Ekonóm Bratislava) * kumite: kategória nad 80 kg:  Serdula (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1980 na majstrovstvách ČSSR v Prahe dosiahli víťazstvo v kata: * kategória do 65 kg:  Klementis (Slávia Ekonóm Bratislava) * kategória do 80 kg: Mikuš (Slávia Ekonóm Bratislava) * kategória nad 80 kg: Serdula (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1982 na Majstrovstvách ČSSR mužov v Prahe dosiahli úspechy v športovom zápase<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=MALEC|meno=Vladimír|titul=Šport vo svete '82|vydavateľ=Vydavateľstvo Šport|miesto=Bratislava|rok=1982|isbn=77-030-83-11-4}}</ref>: * kategória do 80 kg: Mikuš (Slávia Ekonóm Bratislava) - 1. miesto * bez rozdielu váh: Šutiak (Slávia Ekonóm Bratislava) - 2. miesto V roku 1982 na Majstrovstvách Slovenskej socialistickej republiky (SSR) v Trnave (4.12.1982) dosiahli úspechy<ref name=":0" />: * Magyar (Slávia Ekonóm) - 1. miesto v súborných cvičeniach * kategória do 70 kg: 1. Šlachtovský Michal (Slávia Ekonóm), 3. Daniel (Slávia Ekonóm) * kategória do 80 kg: 2. Šutiak (Slávia Ekonóm) * bez rozdielu váh: 2. Zamboch (Slávia Ekonóm) V roku 1982 na Majstrovstvách SSR juniorov a dorastu (Bratislava, 13.11.1982)<ref name=":0" /> * Magyar Alexander (Slávia Ekonóm) - 1. miesto medzi juniormi v súborných cvičeniach. == Oddiel hokejový == Hokejový oddiel TJ Slávia Ekonóm Bratislava účinkoval 5 ročníkov v najvyššej národnej hokejovej súťaži [[1. slovenská národná hokejová liga|1. Slovenskej národnej hokejovej lige]] (SNHL) v období 1984-1991. Odohral celkom 220 zápasov s bilanciou 47-21-152, získal 115 b so skóre 772:1332. V rokoch 1976 až 1982 pôsobil v divízii, ktorá bola druhou najvyššou národnou hokejovou súťažou. V sezóne 1978/79 skončila Slávia Ekonóm v divízii v skupine A na 3. mieste zo 7 účastníkov. V sezóne 1980/81 nepostúpil Ekonóm do 1. SNHL, keď skončil na nepostupovom 3. mieste v kvalifikácii o postup s mužstvami Gumárne Púchov a MEZ Michalovce. V sezóne 1981/82 opäť Ekonóm nepostúpil do 1. SNHL, keď odohral kvalifikáciu o postup s mužstvami ZPA Prešov, Liptovský Mikuláš a Piešťany, a skončil na 3. mieste. Slávia Ekonóm v sezóne 1983/84 vyhrala Divíziu západ a Bratislava a postúpila do 1. SNHL. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]] skončila v 16. sezóne 1. SNHL na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 8-4-32 159:252 20 b a vypadla do 2. SNHL. V kanadskom bodovaní získali Konstantinidis 37 b (25 gólov +12 asistencií), Kret 29 b (11+18), Babák  25 b (16+9), J. Izso 23 b (12+11), R. Izso 19 b (15+4), Šechný 19 b (13+6), Radosa 16 b (13+6) a Murgaš 14 b (5+9). V sezóne 1985/86 Ekonóm opäť vyhral 2. SNHL a postúpil v kvalifikácii s Geológom Stavbár Spišská Nová Ves po víťazstvách 5:3 (d) a 5:3 (v) v baráži do 1. SNHL. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]] Ekonóm skončil v 1. SNHL na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 14 3 27 155:201 31 b a vypadol do 2. SNHL. V sezóne 1986/87 bol hráč Ekonómu Peter Babák v All stars tíme 1. SNHL. V kanadskom bodovaní ovládli hráči Ekonómu súťaž produktivity v 1. SNHL: 1. Konstantinidis 53 b (31 gólov + 32 asistencií), 2. Babák 51 b (35+16) a R. Izso 28 b. (11+17). Najlepším strelcom súťaže sa stal Peter Babák – 35 g. Na druhom mieste medzi strelcami bol [[Marius Konstantinidis]] – 31 g. Slávia Ekonóm vyhrala v sezóne 1987/88 opätovne 2. SNHL a postúpila do 1. SNHL. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] skončila na 10. mieste z 12 účastníkov s bilanciou 44 14 6 24 174:232 34 b. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]], skončila v 1. SNHL na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 6 5 33 147:300 17 b. Uskutočnilo sa aj mestské hokejové derby Slovan CHZJD Bratislava – Slávia Ekonóm. V tejto sezóne nikto nevypadával. Slávia Ekonóm vypadla z 1. SNHL v sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]], kedy skončila na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 5 3 36 137:337 13 b. Zostava zo zápasu Slávia Ekonóm – ŠK PS Poprad 4:5 v sezóne 1990/91 bola nasledovná: Rehák - Mosnár, Kašper, Gregor, Rohožník, Demeter, Pavovič - Iffka, Rajčák, Hollý - Chlapík, Rusznyák, Koutný - Babák, Mravík, Liška. V sezóne 1991/92 skončili hokejisti už pod názvom HK Slávia Ekonóm Bratislava na 4. mieste v západnej skupine 2. SNHL a v sezóne 1992/93 na poslednom 6. mieste v západnej skupine 2. SNHL. Známi hráči histórie: Babák, [[Marius Konstantinidis|Konstantinidis]], Kret, J. Izso, R. Izso, Radosa, Šechný, Brieda, Boris Hosťovecký, Mravík, Sakáč, Iffka, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], Liška, Mosnár, [[Jozef Bukovinský]], [[Milan Kužela]], [[Ján Jaško]], [[Miroslav Miklošovič]], Rymarenko, Trenéri: Igor Partl, [[Jozef Bukovinský]] Najväčšie úspechy: Víťaz 2. SNHL - 1983/84, 1985/86, 1987/88 {| class="wikitable" |+'''Slávia Ekonóm Bratislava v národných hokejových súťažiach''' !Sezóna !Súťaž !Počet družstiev !Umiestnenie !Počet zápasov !Výhry !Remízy !Prehry !Skóre !Body |- |1976/77 |Divízia Západ |8 |7. |28 |4 |1 |23 |107:229 |9 |- |1977/78 |Divízia - sk.A |8 |6. |28 |7 |4 |17 |116:156 |18 |- |1978/79 |Divízia - sk.A |7 |3. |24 |16 |0 |8 |155:22 |32 |- |1979/80 |Divízia Západ |8 |2. |26 |16 |1 |9 |196:115 |33 |- |1980/81 |Divízia Západ |6 |1. |20 |19 |0 |1 |203:41 |31 |- |1981/82 |Divízia Západ |6 |1. |20 |20 |0 |0 |181:41 |40 |- |1982/83 |Divízia Západ a Bratislava |7 |2. |18 |14 |0 |4 |180:78 |28 |- |1983/84 |Divízia Západ a Bratislava |5 |1. |16 |14 |1 |1 |147:47 |29 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]] |1. SNHL |12 |12. |44 |8 |4 |32 |159:252 |20 |- |1985/86 |2. SNHL - červená skupina |6 |1. |12 |10 |0 |2 |85:37 |20 |- | |2. SNHL - nadstavba |7 |1. |18 |14 |1 |3 |123:58 |29 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]] |1. SNHL |12 |12. |44 |14 |3 |27 |155:201 |31 |- |1987/88 |2. SNHL červená skupina |8 |1. |14 |13 |0 |1 |87:39 |26 |- | |2. SNHL nadstavba |8 |1. |14 |11 |2 |1 |82:50 |24 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] |1. SNHL |12 |10. |44 |14 |6 |24 |147:232 |34 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] |1. SNHL |12 |12. |44 |6 |5 |33 |147:300 |17 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]] |1. SNHL |12 |12. |44 |5 |3 |36 |137:337 |13 |- |1991/92 |2. SNHL Západ |8 |4. |14 |6 |2 |6 |60:58 |14 |- | |2. SNHL nadstavba |6 |5. |10 |4 |2 |4 |42:39 |10 |- |1992/93 |2. SNHL Západ |6 |6. |10 |2 |1 |7 |34:50 |5 |- | |2. SNHL nadstavba | |4. |6 |3 |1 |2 |28:28 |10 |} V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] sa uskutočnili až doteraz posledné bratislavské mestské hokejové derby v 1. SNHL medzi Slovanom CHZJD Bratislava a Sláviou Ekonóm. *Slávia Ekonóm - Slovan CHZJD Bratislava 2:6 (2:1, 0:1, 0:4), G: Konstantinidis, Babák - Hornák 2, Horváth, Ondreička, Volár, Brieda, Počet divákov: 1 182 *Slovan CHZJD Bratislava - Slávia Ekonóm 12:4 (4:2, 7:0, 1:2), G: Karabín 5, Marián Horváth 2, Pethő 2, Blaško, Pavelec, Brieda - Konstantinidis, Hosťovecký, Kužela, Hančin, Počet divákov: 1 633 divákov Zostavy: Slovan CHZJD: Škandera - D. Králik, [[Miroslav Mosnár|Mosnár]], Halahija, [[:cs:Eduard_Uvíra|Uvíra]], [[Róbert Pukalovič (1960)|Pukalovič]], Sýkočin, Paulovič, Pavelec - Blaško, Hornák, [[Marián Horváth]] - [[Ivan Dornič (1962)|Dornič]], [[Karol Ondreička (hokejista)|Ondreička]], Ščepko - [[Ladislav Karabin|Karabín]], Franta, [[Jozef Pethö|Pethő]] - Kalináč, Volár, Brieda, Tréner. [[Ján Filc]] Slávia Ekonóm: B. Petrovič (22. Styk, 28. Petrovič) - Gallo, Žitník, Hosťovecký, [[:cs:Milan_Kužela|Kužela]], D. Gašparovič, Vašek - Boris, [[Marius Konstantinidis|Konstantinidis]], [[Peter Babák|Babák]] - [[Ján Jaško|Jaško]], [[:cs:Miroslav_Miklošovič|Miklošovič]], I. Gašparovič (41. Rymarenko) - Hančin, Hulák, Lukačka, Tréner: [[Jozef Bukovinský]] == Oddiel basketbalový == Mužský basketbalový tím Slávia Ekonóm Bratislava pôsobil v najvyššej národnej basketbalovej súťaži 19 sezón v sezónach 1972/73 až 1992/93. Slávia Ekonóm pôsobila v basketbalovej 1. SNL 15 sezón po sebe od 1972/73 do sezóny 1986/87, v ktorej vypadla. V sezóne 1989/90 postúpila Slávia Ekonóm opäť do 1. SNL v baráži s víťazmi krajov, keď skončila na 3. mieste za LB Krompachy a Pokrokom Spišská Nová Ves a postupovali 4 mužstvá. V 1. SNL pôsobila Slávia Ekonóm ďalšie 4 sezóny. Najlepšie dosiahnuté umiestnenie bolo 4. miesto v sezóne 1978/79. V sezóne 1972/73 vyhrala Slávia Ekonóm "B" krajskú súťaž. {| class="wikitable sortable" |+Bilancia TJ Slávia Ekonóm Bratislava v mužskej slovenskej národnej lige<ref>Gacík, Juraj. Basketbalové seniorské súťaže v tabuľkách - Muži (1945-1993). 2021.</ref> !Sezóna !Počet účastníkov !Umiestnenie !Počet zápasov !Výhry !Prehry !Skóre !Body |- |1972/73* |14 |13. |26 |8 |18 |1642:1841 |34 |- |1973/74 |14 |6. |26 |13 |13 |1906:1875 |39 |- |1974/75 |14 |11. |26 |9 |17 |1917:1934 |35 |- |1975/76 |14 |11. |26 |8 |18 |1790:1958 |34 |- |1976/77 |14 |13. |26 |8 |18 |1839:2019 |34 |- |1977/78 |14 |6. |26 |14 |12 |2027:1965 |40 |- |1978/79 |14 |4. |26 |14 |12 |1977:1922 |40 |- |1979/80 |14 |8. |26 |8 |18 |1687:1763 |30 |- |1980/81 |14 |7. |26 |12 |14 |2052:2142 |38 |- |1981/82 |14 |7. |26 |12 |14 |2061:2030 |38 |- |1982/83 |14 |9. |26 |11 |15 |2082:2125 |37 |- |1983/84 |14 |10. |26 |10 |16 |2004:2163 |36 |- |1984/85 |14 |12. |26 |6 |20 |1911:2395 |32 |- |1985/86 |14 |14. |26 |3 |23 |2034:2477 |29 |- |1986/87 |16 |14. |20 |9 |11 |1717:1756 |29 |- |1987/88 | colspan="7" |Slávia Ekonóm pôsobila v krajskej súťaži |- |1988/89 | colspan="7" |Slávia Ekonóm pôsobila v krajskej súťaži |- |1989/90 |16 |13. |14 |7 |7 |1178:1133 |21 |- |1990/91 |16 |8. |30 |12 |18 |2496:2526 |42 |- |1991/92 |16 |10. |30 |13 |17 |2469:2417 |43 |- |1992/93 |15 |5. |28 |18 |10 |2371:2111 |46 |} <nowiki>*</nowiki> Trnávka odstúpila súťaž Slávii Ekonóm Bratislava == Oddiel softbalový == Počiatky slovenského softbalu sú spojené s rokom 1978 a družstvom Ekonóm Bratislava, ktoré viedla softbalová nestorka Nataša Šándorová. Ekonóm patril medzi najúspešnejšie družstvá na Slovensku.<ref>[https://bratislava.sme.sk/c/533364/softbal-hravaju-aj-zmiesane-druzstva.html]</ref> == Areál Ekonomickej univerzity v Bratislave na Pasienkoch == Vybudovanie športových ihrísk TJ Slávia Ekonóm sa realizovalo v rokoch 1963 a 1964. Investorom bol Miestny výbor Československého zväzu telesnej výchovy (MV ČSTV) a TJ Slávia Ekonóm. Dodávateľom bol Odbor výstavby Obvodného Národného výboru Bratislava – Nové mesto. Obstarávacia hodnota stavby bola 772 000 Kčs (cca 25 700 Eur). V roku 1979 požiadal Rektorát VŠE v Bratislave Stredisko geodézie pre hl. mesto Bratislava zapísať pozemky športového areálu na Pasienkoch v Bratislave na československý štát v správe Rektorátu VŠE v Bratislave. Odovzdávajúca organizácia bol Obvodný národný výbor Bratislava III a preberajúca organizácia Rektorát VŠE v Bratislave. Dôvod prevodu majetku bol nasledovný: „V akcii „Z“ vybudovaný športový areál potrebuje Vysoká škola ekonomická pre vyučovací proces.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História TJ Slávia Ekonóm|url=https://slavia.euba.sk/Areal_EU_historia.pdf|dátum prístupu=12.10.2022|vydavateľ=slavia.euba.sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy a zdroje == *[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka] *[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2022] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230430032936/https://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf |date=2023-04-30 }} *[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2022.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2022] *{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]] [[Kategória:Šport v Bratislave]] [[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Karate na Slovensku]] [[Kategória:Softbal na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] 3zin20ucm37in5wecnqj5wn6e1vmpf2 Nepriama úmernosť 0 246561 8381312 6717589 2026-10-08T07:51:36Z ~2026-54125-38 307477 wiki link 8381312 wikitext text/x-wiki '''Nepriama úmernosť''' alebo '''nepriama úmera''' je funkcia daná predpisom<br /> <math>f:\mathbb{R}\mapsto\mathbb{R},x\mapsto f(x)=\frac{k}{x}</math> kde <math>k\in\mathbb{R},x\ne0</math>. == Vlastnosti == Definičný obor je množina reálnych čísel s výnimkou prvku 0. Obor hodnôt je rovnaká množina. Ak <math>k>0</math> je funkcia klesajúca na celom definičnom obore, no ak <math>k<0</math>, potom je funkcia rastúca na celom definičnom obore. Funkcia má dve asymptoty - os <math>x</math> a os <math>y</math>. Grafom nepriamej úmernosti je rovnoosá [[Hyperbola (matematika)|hyperbola]]. Koľkokrát sa zväčší dĺžka jednej odvesny, toľkokrát sa zmenší dĺžka druhej odvesny (pri danom obsahu trojuholníka). Hovoríme, že dĺžka jednej odvesny je nepriamo úmerná dĺžke druhej odvesny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = K. M. DELVENTHAL, A. KISSNER, M. KULICK | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Compact Verlag | titul = Kompendium matematiky | url = | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2004 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = slovenský }}</ref> {{výhonok}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Funkcie]] ckh5g2wsz32jmyb68pxu87axvi1ql7s Atómové elektrárne Mochovce 0 253329 8381190 8370644 2026-10-07T18:37:18Z ~2026-54051-71 307432 /* Mochovské reaktory */ 8381190 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="font-size:85%" | colspan="2" |[[Súbor:Mochovce2025.jpg|stred|bezrámu]] |- |'''Krajina''' |{{Minivlajka|SVK}} [[Slovensko]] |- |'''Stav''' |V prevádzke |- |'''Začiatok výstavby''' |1. október 1983 |- |'''Začiatok prevádzky''' |29. október 1998 |- |'''Plánovaná životnosť''' |80 rokov |- |'''Vlastník''' |Slovenské elektrárne, a.s. |- |'''Celkový výkon''' |1 471 MW |- |'''Ročná výroba''' |6 922 GWh |- |'''Koeficient využitia''' |84,1% |- |'''Reaktory v prevádzke''' |2x 500 MW<br>1x 471 MW |- |'''Reaktor vo výstavbe''' |1x 471 MW |- |'''Web''' |''[https://www.seas.sk/elektraren/ae-mochovce/ AE Mochovce]'' |} '''Atómové elektrárne Mochovce''' (EMO) sú [[jadrová elektráreň|jadrové elektrárne]], ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce [[Mochovce (obec)|Mochovce]] medzi mestami [[Nitra]] a [[Levice (Slovensko)|Levice]] neďaleko mesta [[Vráble]]. [[Slovenské elektrárne]], a.s. prevádzkujú tri jadrové tlakovodné reaktory typu [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], pričom v lokalite je ešte jeden rozostavaný blok rovnakého typu.<ref name=aemochovce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.<ref name=správa2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 | url = https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160602020511/https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-06-02 }}</ref> Celkovo tak tri bloky vyrábajú približne 39% spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref>https://www.seas.sk/ae-mochovce</ref> Výstavba 3. a 4. bloku EMO v celkovej hodnote 6,7 miliárd eur je najväčšou investíciou v dejinách Slovenska.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia"/> Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2026. V júli a auguste 2018 sa vykonala na primárnom okruhu tretieho reaktora tzv. studená hydroskúška, ktorá prebehla presne podľa plánu s dobrými výsledkami. Po jej ukončení sa začala ďalšia fáza uvádzania do prevádzky - malá revízia, teda kontrola stavu zariadení po studenej hydroskúške. Horúca hydroskúška - otestovanie primárneho aj sekundárneho okruhu na nominálnych parametroch - t.z. pri projektovanom tlaku a teplotách, ale zatiaľ bez jadrového paliva, sa začala 21. decembra 2018. Po zopakovaní programu horúcej hydroskúšky bude nasledovať veľká revízia a po nej má byť v treťom štvrťroku 2022, po vydaní súhlasu [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úradu jadrového dozoru SR]], do reaktora 3. bloku zavezené jadrové palivo, čím sa začne finálna fáza uvádzania elektrárne do prevádzky. Slovenské elektrárne, a.s. chcú v roku 2023 začať vyrábať z 3. bloku prvé megawatty nízkouhlíkovej elektriny. Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku Mochovce, bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná a sebestačná, a to aj v prípade neprevádzkovania štyroch 110 MW blokov fosílnych elektrární na uhlie [[Elektráreň Vojany|EVO 1 – blok 5 a blok 6]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> a [[Elektráreň Nováky|ENO B – blok 1 a blok 2]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elektrinu z Novák netreba, priznal slovenský zástupca na medzinárodnom fóre|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/elektrinu-z-novak-netreba-priznal-slovensky-zastupca-na-medzinarodnom-fore/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-12-19|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum prístupu=2017-09-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906134937/http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> ktoré budú vyradené z prevádzky, v zmysle rozhodnutia vlády SR, najneskôr do konca marca 2024 resp. do konca decembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170412061843/http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum archivácie=2017-04-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum vydania = 10.3.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160404182219/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum archivácie = 2016-04-04 }}</ref> Dňa 31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] (NEA) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ÚJD SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum vydania = 1.6.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160925005645/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum archivácie = 2016-09-25 }}</ref> Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC (unit capability factor) v roku 2017 bol v AE Mochovce na 2. bloku viac ako 94 %, na 1. bloku 85 % z dôvodu dlhej generálnej opravy, ktorá sa robí každé 4 roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Holý|meno=Robert|odkaz na autora=|titul=Správa o prevádzke a bezpečnosti AE Mochovce a Bohunice V2|url=https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum vydania=marec 2018|dátum aktualizácie=2019|dátum prístupu=28.3.2018|vydavateľ=Slovenské elektrárne, a.s.|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181209124021/https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum archivácie=2018-12-09}}</ref> Slovenské jadrové bloky patria dlhodobo medzi najspoľahlivejšie v porovnaní s ostatnými reaktormi typu VVER, ktorých je spolu v prevádzke 70 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Fínsko, Ukrajina, Rusko, Čína, Arménsko, India, Irán, Bielorusko). Dňa 25. augusta 2022 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie tretieho bloku do prevádzky. Po nadobudnutí účinnosti tohto povolenia, bolo možné 15 dní po vydaní povolenia, naviesť palivo do tretieho reaktora. Naplno tretí blok začal pracovať o 14 mesiacov.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia">{{Citácia periodika | priezvisko = Funtíková | meno = Denisa | priezvisko2 = Grečko | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Ján | titul = Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2984697/najvacsia-investicia-v-dejinach-slovenska-ziskala-definitivne-povolenie-do-3-bloku-mochoviec-mozu-zaviezt-palivo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-25 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Dňa 22. mája 2026 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie štvrtého bloku do prevádzky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÚJD SR povoľuje uvádzanie MO4 do prevádzky – Úrad jadrového dozoru SR | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd-sr-povoluje-uvadzanie-mo4-do-prevadzky/ | vydavateľ = www.ujd.gov.sk | dátum prístupu = 2026-05-25}}</ref> Pri areáli elektrárne sa nachádza aj [[Fotovoltický článok|fotovoltaický systém]] s inštalovaným výkonom 0,95&nbsp;MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.<ref name=fotovoltaic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotovoltický systém Mochovce | url = http://0441-redizajn-web-seas.millennium000.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/fotovoltika/fotovolticky-system-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (nefunkčný odkaz)</ref> [[Súbor:Mochovce 2005-01-19 1.jpg|thumb|right|Vnútro reaktorovej haly blokov 1 a 2 JE Mochovce.]] == Prvý a druhý blok == Výstavba JE Mochovce začala v novembri [[1982]], ale v roku [[1991]] bola pre nedostatok financií zastavená. V roku [[1995]] [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|Vláda SR]] schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz [[Areva]]), [[Siemens AG]] a [[Electricité de France]]. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli [[1998]] a decembri [[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/prvy-blok-jadrovej-elektrarne-mochovce-uviedli-do-prevadzky-v-auguste-1998/7551/|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> Majú plánovanú životnosť do roku [[2058]], resp. [[2060]].<ref name=aemochovce/> V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 [[Watt (jednotka)|MW]].<ref name=aemochovce/><ref name=odstavkasme/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MŽP SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach | url = http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/umweltpolitische/ESPOOverfahren/UVP_Mochovce12/EMO12_Standpunkt_sk.pdf | dátum vydania = 21.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia SR | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = World Nuclear News | meno = | odkaz na autora = | titul = China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle | url = http://www.world-nuclear-news.org/NP-China-Slovakia-to-cooperate-on-nuclear-fuel-cycle-2511154.html | dátum vydania = 25.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref name=seas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 | url = http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160324131432/http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-24 }}</ref> V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160215150903/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum archivácie = 2016-02-15 }}</ref> V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu japonskej JE Fukušima]].<ref name=odstavkasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec| url = http://ekonomika.sme.sk/c/7395412/elektrarne-zacali-s-odstavkou-druheho-bloku-mochoviec.html| dátum vydania = 21.09.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 | url = http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304195616/http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Ďalšia plánovaná odstávka&nbsp;prvého bloku&nbsp;sa uskutočnila v marci 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/clanok/planovana-odstavka-1-bloku-ae-mochovce/165 | dátum vydania = 23.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum vydania = 27.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001092909/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných [[čerpadlo|čerpadiel]] a nízkotlakového dielu prvého [[turbogenerátor]]a. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum vydania = 18.10.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304130845/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor)&nbsp;–&nbsp;až 94,41 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti | url = https://www.seas.sk/clanok/rok-2015-rekordy-v-spolahlivosti/239 | dátum vydania = 5.5.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru]] vo svojej správe za rok 2014, ktorú vláda SR zobrala na vedomie 15. apríla 2015.<ref name=seas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé | url = http://www.seas.sk/clanok/jadrove-zariadenia-su-bezpecne-a-spolahlive/168 | dátum vydania = 16.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národný akčný plán SR 2015 | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/%24FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150912073508/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/$FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum archivácie = 2015-09-12 }}</ref> Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore. Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005&nbsp;–&nbsp;2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli [[Atómové elektrárne Bohunice|bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach]]. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí: * chladenie [[jadrový reaktor|tlakovej nádoby reaktora]] z vonkajšej strany plášťa, t.&nbsp;j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka * systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa. * riadenie [[vodík]]a v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru. * systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v [[kontajnment]]e v dôsledku kondenzácie pary. * dlhodobý odvod tepla z [[kontajnment]]u slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná [[dieselgenerátorová stanica]]. * systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“&nbsp;–&nbsp;ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku. <!-- Na prvom a druhom mochovskom bloku EMO boli v roku 2015 zrealizované viaceré investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšenia bezpečnosti: * rekonštrukcia automatík DGS * úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ - Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ - Úprava riadiaceho softwaru zavážacieho stroja pre prekládku palivových kaziet v reaktore s vysunutou pracovnou a televíznou tyčou - Výmena spätných klapiek TVD - Pripojovacie miesta na mobilný zdroj napájacej vody do PG EMO (Fukushima) - Autonómne chladenie stávajúcich DGs (nezávislé na TVD) - Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovania vodíka KPL - Meranie množstva kondenzátu vo vzduchotechnike.<ref>https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243</ref> (tu treba nahradiť skratky textom, článku by mal rozumieť aj laik a toto je preňho "prázdna" informácia)--> Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/%24FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum vydania = apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200629081430/https://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/$FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum archivácie = 2020-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012018/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Riadenie starnutia jadrových elektrární | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012026/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref> Najnovšia správa Úradu jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170320234110/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum archivácie=2017-03-20}}</ref> Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektoré bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-05-17|url=http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref> == Výstavba tretieho a štvrtého bloku == V roku [[1987]] bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], ale pre nedostatok financií bola stavba v roku [[1992]] zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany [[Rakúsko|Rakúska]] sa v novembri [[2008]] výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]], talianskej spoločnosti [[Enel]].<ref name="seas.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum vydania = august 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001163303/http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti [[Areva]], [[Siemens AG]], [[Rolls-Royce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = WNN | meno = | odkaz na autora = | titul = Neutron instrumentation contract | url = http://www.world-nuclear-news.org/IT_Neutron_instrumentation_contract_2604112.html | dátum vydania = 26.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.<ref name=infoletak>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atómové elektrárne Mochovce | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110708181533/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum archivácie = 2011-07-08 }}</ref>. [[Európska komisia]] po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania [[skleníkový plyn|skleníkových plynov]], a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok [[2012]], resp. začiatok [[2013]], kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name=faqse>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FAQ | url = http://www.seas.sk/elektrarne/atomove-elektrarne/3a4-blok-elektrarne-mochovce/3172/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizóriá a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151117021944/http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|dátum archivácie=2015-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023112514/http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023014944/http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref> Podľa Úradu jadrového dozoru SR je nevyhnutnou podmienkou dodržania stanovených termínov dokončenia dobrá koordinácia stavebných a montážnych prác, ako aj funkčné odskúšanie jednotlivých prevádzkových systémov. „Najväčší dôraz pri výkone dozornej činnosti kladieme na dodržiavanie zásady nadradenosti jadrovej bezpečnosti nad ostatnými činnosťami.“<ref>https://www.webnoviny.sk/dostavba-atomovej-elektrarne-mochovce-pokracuje-podla-harmonogramu/</ref> === Studená a horúca hydroskúška === Vo februári 2018 došlo k pripojeniu tretieho bloku do elektrizačnej sústavy SEPS. Projektový riaditeľ dostavby blokov Francisco José Morejón Verdú očakával ďalší postup k ukončeniu studených hydroskúšok, ako aj k začiatku predprevádzkových horúcich funkčných skúšok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské elektrárne pripojili tretí blok v Mochovciach do siete | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/458315-slovenske-elektrarne-pripojili-treti-blok-v-mochovciach-do-siete/ | dátum vydania = 12.2.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Slovenské elektrárne úspešne ukončili studenú hydroskúšku 3. bloku v auguste 2018. Išlo o prvú komplexnú skúšku, pri ktorej sa systémy reaktora prevádzkovali spolu s pomocnými systémami. Studená hydroskúška je jednou z najdôležitejších častí procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Začala sa v polovici júla a trvala 38 dní. Hlavným cieľom studenej hydroskúšky bolo preukázať tesnosť systémov a zariadení elektrárne, ako sú tlakové nádoby, potrubia a ventily jadrového aj konvenčného ostrova a prečistiť hlavné cirkulačné potrubia. Primárny okruh bol pri skúške natlakovaný až na 13,7 MPa (čo je viac ako 111 % prevádzkového tlaku) a zahriaty na 120 °C. Následne boli odskúšané parogenerátory zo sekundárnej strany a potrubia napájacej vody a ostrej pary na tlak až 7,65 MPa (166 % prevádzkového tlaku). Počas studenej hydroskúšky boli otestované všetky hlavné cirkulačné čerpadlá na primárnom okruhu, hlavné napájacie čerpadlá na sekundárnom okruhu, parogenerátory, potrubia, čerpadlá a ďalšie komponenty na primárnom aj sekundárnom okruhu, vrátane bezproblémového prevádzkovania viacerých pomocných systémov. Všetky zariadenia, ako potrubia, ventily, zvary a prírubové spoje museli byť skontrolované pri presne definovaných tlakoch. Dôležitou skúškou bola tiež skúška tesnosti ochrannej obálky primárneho okruhu, ktorú tvoria až 1,5 m hrubé železobetónové steny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MOCHOVCE: ÚSPEŠNÁ STUDENÁ HYDROSKÚŠKA 3. BLOKU | url = https://www.seas.sk/clanok/mochovce-uspesna-studena-hydroskuska-3-bloku/360 | dátum vydania = 23.8.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška na treťom jadrovom bloku elektrárne začala dňa 21. decembra 2018. Do februára na treťom bloku prebehli dve podetapy horúcej hydroskúšky z piatich. Primárny okruh jadrovej elektrárne bol nahriaty na teplotu 140 °C. Pri tejto teplote bola podľa ÚJD SR úspešne vykonaná tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu, ako aj tlaková skúška jeho pevnosti pri tlaku 19,12 megapascalov, ktorá sa vykonáva len raz počas uvádzania elektrárne do prevádzky. Bola otestovaná tesnosť a integrita hermetickej zóny podtlakom aj pretlakom s vynikajúcim výsledkom. Ďalej bola na treťom jadrovom bloku otestovaná automatika postupného napájania významných zariadení z havarijných [[dieselgenerátor]]ov a odskúšaný nátok záložného systému zásoby chladiva do reaktora. Bola tiež vykonaná tesnostná skúška parogenerátorov a zmerané hydraulické charakteristiky primárneho okruhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tretiemu mochoveckému bloku sa zatiaľ darí, prechádza horúcou hydroskúškou | url = https://venergetike.sk/tretiemu-mochoveckemu-bloku-sa-zatial-dari-prechadza-horucou-hydroskuskou/ | dátum vydania = 13.2.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = V Energetike | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška bola ukončená 15. marca 2019.<ref name="ujd020519"/> Napriek tomu, že predbežné výsledky naznačujú úspešný priebeh testov, finálne hodnotenie horúcej hydroskúšky vydá [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] až na základe vyhodnotenia výsledkov inšpekčnej činnosti počas horúcej hydroskúšky a na základe posúdenia predloženej dokumentácie. Od 15. do 23. marca prebiehala Integrálna skúška tesnosti a pevnosti hermetických priestorov. Od 23. marca 2019 prebieha rozšírená revízia primárneho okruhu.<ref name="ujd020519">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Informácia o priebehu horúcej hydroskúšky a ďalších krokoch v procese prípravy 3. bloku JE Mochovce 3,4 na uvádzanie do prevádzky | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum vydania = 2.5.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190513070555/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum archivácie = 2019-05-13 }}</ref> Slovenské elektrárne, a. s. (SE) v apríli 2019 deklarovali, že tretí blok by mal byť po technickej stránke pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete roku 2019. „V polovici marca 2019 sme ukončili jeden z posledných míľnikov pred dokončením stavby, ktorým je horúca hydroskúška na treťom bloku elektrárne Mochovce. V súčasnosti prebieha veľká revízia a očakávame, že po technickej stránke bude tretí blok pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete 2019,“ povedal hovorca SE Miroslav Šarišský. Počas horúcej hydroskúšky energetici vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich, bezpečnostných a ďalších systémov. Pri skúške tesnosti a pevnosti hermetických priestorov boli dosiahnuté vynikajúce výsledky. Parametre hermetickej zóny boli pri natlakovaní na 150 kilopascalov takmer dvojnásobne lepšie ako limity určené Úradom jadrového dozoru SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SaS chce riešiť Mochovce trestným oznámením a predajom Slovenských elektrární | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/508223-sas-chce-riesit-mochovce-trestnym-oznamenim-a-predajom-slovenskych-elektrarni/ | dátum vydania = 8.4.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Problémy === Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia. V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok [[2014]] a bloku EMO 4 na rok [[2015]], kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name="mochovce3and42013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce 3&4 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/projekty/mochovce-3-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.07.2013 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2013 [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa [[Juraj Rizman|Juraja Rizmana]] z [[Greenpeace]] Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.<ref name=sudeniesa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd| url = http://ekonomika.sme.sk/c/6908187/dostavbu-mochoviec-moze-skomplikovat-sud.html| dátum vydania = 21.08.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.08.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|havárii v jadrovej elektrárni Fukušima]].<ref name=sudeniesa/> Výstavba mala v tomto období približne štvorročný časový sklz.<ref name=sudeniesa/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holeš | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/ | dátum vydania = 16.7.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Toma | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku záťažových stress testov, ktoré požadovala [[Európska únia|EÚ]]. Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavba-3-a-4-bloku-jadrovej-elektrarne-mochovce/8982/|dátum prístupu=2017-03-21|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum vydania=31.10.2011|dátum prístupu=21.3.2017|vydavateľ=ENEL|url archívu=https://web.archive.org/web/20170315001204/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum archivácie=2017-03-15}}</ref> V apríli 2014 bolo na mimoriadnom [[valné zhromaždenie|valnom zhromaždení]] Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje mali pochádzať z odkladu výplat [[dividenda|dividend]]. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá mala byť ukončená v lete 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D’Agnese | meno = Luca | odkaz na autora = | titul = ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum vydania = 4.8.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006114759/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum archivácie = 2014-10-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7164126/dostavba-mochoviec-vyjde-na-takmer-styri-miliardy.html | dátum vydania = 08.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.05.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141001033042/http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum archivácie = 2014-10-01 }}</ref> V októbri 2014 SE zverejnili ďalšie aktualizované termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku EMO. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/ | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V roku 2015 sa už odhadovalo, že celkový rozpočet dostavby dosiahne 4,63 mld €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku|meno=|titul=Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014|url=http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum vydania=2015|dátum prístupu=1.2.2017|vydavateľ=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20200613020846/http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum archivácie=2020-06-13}}</ref> Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii boli aj porovnateľné projekty, napr. fínska AE [[Atómová elektráreň Olkiluoto|Olkiluoto]] či francúzska AE [[Flamanville]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville EPR timetable and costs revised | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-EPR-timetable-and-costs-revised-0309154.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville start-up put back one year | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-start-up-put-back-one-year-1911144.html | dátum vydania = 19.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Spustenie reaktora Olkiluoto 3 sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olkiluoto 3 commercial operation rescheduled - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Olkiluoto-3-commercial-operation-rescheduled-0910177.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 | url = http://www.world-nuclear-news.org/nn-olkiluoto-3-start-up-pushed-back-to-2018-0109147.html | dátum vydania = 1.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/spustenie-najmodernejsieho-reaktora-v-europe-sa-opat-odklada/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-10|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č. 3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.<ref>{{Citácia periodika|titul=Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-09-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/flamanville-by-po-problemech-s-nadobou-mohla-jet-pouze-na-snizeny-vykon/|dátum prístupu=2017-03-20|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Centrale nucléaire de Flamanville 3 | url = https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110201253/https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum archivácie = 2017-01-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. | url = https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum vydania = január 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307235233/https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum archivácie = 2016-03-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Voříšek | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? | url = http://oenergetice.cz/elektrarny-evropa/jak-je-to-s-vystavbou-jadernych-bloku-v-evrope/ | dátum vydania = 9.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = oenergetice.cz | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bezat | meno = Jean-Michel | odkaz na autora = | titul = Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville | url = http://www.lemonde.fr/economie/article/2015/09/03/nouveau-report-et-reevaluation-du-cout-pour-le-reacteur-epr-de-flamanville_4744155_3234.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = Le Monde | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> Aktuálna cena za nový jadrový blok vo Flamanville je 10,5 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF on track with Flamanville performance testing - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-on-track-with-Flamanville-performance-testing-09101701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> K januáru 2017 bol tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %, celková cena však stúpla už na 5,4 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flamanville costs up €2 billion - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville_costs_up_2_billion_Euros-0412127.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku sa posunulo na júl 2018 a štvrtého na rok 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba Mochoviec pokračuje podľa harmonogramu|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/440392-dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-harmonogramu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-09-01|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Objektívne je nutné skonštatovať, že výstavba akejkoľvek novej jadrovej elektrárne je najťažšia stavba na svete, ktorá sa nikdy nezaobíde bez problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF confirms Flamanville EPR start-up schedule - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-confirms-Flamanville-EPR-start-up-schedule-1207174.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov | url = http://venergetike.sk/mochovce-by-sa-mali-predrazit-800-milionov/ | dátum vydania = 2.11.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = venergetike.sk, SITA | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2018 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.seas.sk|meno=© Slovenské elektrárne {{!}}|titul=Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu {{!}} Slovenské elektrárne|url=https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-4-tlakova-skuska-primarneho-okruhu/279|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=www.seas.sk}}</ref> === Dozorňa a riadenie dostavby === Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou {{km|3600|m}} káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku či na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ružinská | meno = Viera | odkaz na autora = | titul = Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372801-enel-o-mochovciach-nemame-kristalovu-gulu/ | dátum vydania = 4.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri 2015 začala s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomáhať firma [[Škoda|Škoda JS Plzeň]], ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = energia.sk, ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/skoda-js-zvysuje-svoj-vplyv-pri-riadeni-dostavby-mochoviec/18245/ | dátum vydania = 12.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = energy-online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375333-skoda-js-navrhne-preventivne-opatrenia-pre-mochovce/ | dátum vydania = 29.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2015 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového projektového riaditeľa 3. a 4. bloku Mochoviec španielskeho odborníka Francisca Josèho Morejon Verdù.<ref>https://www.seas.sk/clanok/novy-projektovy-riaditel-pre-mochovce-3-4/310</ref> Predtým dostavbu riadili a koordinovali Taliani.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavbu-mochoviec-riadi-od-aprila-anglican/19963/ | dátum vydania = 29.4.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ =energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mochovce - chladice veže.JPG|thumb|right|Chladiace veže atómových elektrární v Mochovciach.]] === Zavážanie paliva === Významným krokom pred spúšťaním elektrárne je zavezenie paliva do reaktorovej nádoby. Po zavezení paliva začne tzv. fyzikálne spúšťanie, ktoré by malo trvať osem týždňov, po ňom bude nasledovať energetické spúšťanie. Následne sa spustí skúška turbíny a prakticky začne prevádzka. Teda výroba energie v treťom bloku EMO by mala v skúšobnom režime nastať 10 až 12 týždňov od zavezenia paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] vydal 18. februára 2020 návrh na zavezenie paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> Dotknuté orgány majú do 15. apríla 2020 možnosť vyjadriť sa k návrhu rozhodnutia. V prípade vydania kladného rozhodnutia, by malo byť jadrové palivo zavezené do tretieho bloku v treťom štvrťroku 2022.<ref name="zavezenie paliva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Jadrový dozor vydal pre Mochovce návrh na zavezenie paliva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-18 | dátum prístupu = 2020-02-19 }}</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-ujd-vydal-navrh-rozhodnutia-na-zavezenie-paliva/409</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-ukoncili-opakovany-nahrev/410</ref> == Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku == * Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice * Mechanické systémy: Škoda * Elektrické systémy a prístroje: PPA Control * Systém kontroly a riadenia: ORANO (predtým Areva, ešte predtým Framatome), [[Siemens AG]] * Ostatní dodávatelia: ASE, [[Rolls-Royce]], GSE SYSTEMS Inc.(simulátory z USA) == Mochovské reaktory == {| class="wikitable" ! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie |- |Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,6 MWe <ref>https://www.world-nuclear-news.org/Articles/Uprate-project-under-way-at-Slovak-units</ref>||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||04. júl 1998||29. október 1998 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2078<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK, energia.sk | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/prevadzka-slovinskej-jadrovej-elektrarne-krsko-bola-predlzena-o-20-rokov/20000/ | dátum vydania = 4.5.2016 | dátum aktualizácie = 0 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,8 MWe <ref>https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2872979-doosan-skoda-power-zmodernizuje-jadernou-elektrarnu-v-mochovcich-za-vice-nez-700</ref> ||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2080 |- |Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe|| 11.jún 2009 || '''V komerčnej prevádzke.''' <small> V dňoch 09. až 12.septembra 2022 bolo zavezených 42 ton jadrového paliva do tlakovej nádoby reaktora. Dňa 22.októbra 2022 bola v reaktore prvýkrát dosiahnutá kritickosť. Začalo fyzikálne spúšťanie reaktora. Dňa 13.januára 2023 vydal Úrad jadrového dozoru SR písomný súhlas s energetickým spúšťaním reaktora. Prvé pripojenie tretieho bloku do siete sa uskutočnilo dňa 31.januára 2023 o 22:57 hod. V dňoch 8. až 14.októbra 2023 bol vykonaný 144 hodinový preukazný chod reaktora na výkonovej hladine 100% nominálneho výkonu. Tretí blok bol uvedený do komerčnej prevádzky. </small><ref>https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html?ref=terazbox_sme</ref> <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokončili spúšťanie 3. bloku v Mochovciach 144-hodinovým testom|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncili-spustanie-3-bloku-v-mocho/748097-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-10-17|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->31. január 2023 <ref>https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/535475-maju-za-sebou-medzinarodnu-kontrolu-spustia-ich-az-v-buducom-roku/</ref><ref> https://www.seas.sk/clanok/misia-maae-videla-ze-v-mochovciach-pred-zacatim-komercnej-prevadzky-dodrziavaju-bezpecnost/406</ref> || 17. október 2023<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový slovenský jaderný blok Mochovce 3 oficiálně zahájil komerční provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/novy-slovensky-jaderny-blok-mochovce-3-oficialne-zahajil-komercni-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=23. říjen 2023, 07:34|dátum prístupu=2023-10-23|jazyk=cs}}</ref>|| <!-- Plánované odstavenie -->2103<ref>https://pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref> |- |Mochovce 4||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe|| 11.jún 2009 || '''99,62% dokončený.''' V dňoch 29.júna až 03.júla 2026 bolo zavezených 42 ton jadrového paliva do tlakovej nádoby jadrového reaktora. Dňa 20.júla 2026 bola dokončená montáž reaktora a jeho hermetické uzavretie. Dňa 06.augusta 2026 bola v reaktore prvýkrát dosiahnutá kritickosť. Dňa 10.septembra 2026 bola úspešne ukončená etapa fyzikálneho spúšťania reaktora. Dňa 18.septembra 2026 vydal Úrad jadrového dozoru SR písomný súhlas s energetickým spúšťaním reaktora. <small>(30.september 2026)</small>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->2026||2027|| <!-- Plánované odstavenie -->2107 |} == Jadrová bezpečnosť == Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie | url = http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304112620/http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> na Slovensku je to predovšetkým [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru SR]] (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úrad jadrového dozoru SR | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 12.2.2016 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170321035503/http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum archivácie = 2017-03-21 }}</ref> Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon 541/2004 Z. z. | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/541/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = MS SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee [[NSAC]] s medzinárodným personálnym obsadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou | url = http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu]] (MAAE), misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární [[WANO]] a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bezpečnostné bariéry | url = http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu [[rádioaktivita|rádioaktivity]] do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/druhy-blok-mochoviec-dosiahol-vlani-rekord-v-spolahlivosti/19158/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií [[SAMG]]. Vo väzbe na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči]], bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011&nbsp;–&nbsp;2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.<!-- <ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_%20EMO12.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_EMO34.pdf</ref> (oba zdroje neboli prístupné - 28.1.2017)--> <!-- V jadrovej elektrárni Mochovce boli počas roku 2014 zrealizované nasledujúce investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšiť bezpečnosť: • Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ • Úprava signalizácie na paneloch a pultoch BD • Výmena a utesnenie segmentu protipríruby príklopu šachty reaktora • Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ • Rekonštrukcia automatík DGS • Výroba, dodávka, montáž a rekonštrukcia úsekových rozvádzačov 0,4kV, vybudovanie nového zberu dát do DSE a rozšírenie DSE systému • Výmena servopohonov PSA • Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovanie vodíka KPL 2. blok • Zabezpečenie funkčnosti spätných klapiek v rozvode TVD • Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody do parogenerátorov.<ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf</ref> (treba prepísať skratky a formulovať to tak, aby obsah pochopil i vzdelaný laik)--> Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.<ref>{{Citácia periodika|titul=ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-04-03|url=http://venergetike.sk/ujd-slovenske-atomky-su-spolahlive-bezpecne/|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum prístupu=2017-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170711222439/https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum archivácie=2017-07-11 }}</ref> == Vplyv na životné prostredie == Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia]] o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku elektrární. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bolo potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170224212417/https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum archivácie=2017-02-24}}</ref> AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum prístupu=2017-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171201032914/https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum archivácie=2017-12-01 }}</ref> Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V {{km|15|m}} okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do [[atmosféra|atmosféry]] a výpuste do [[hydrosféra|hydrosféry]]. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu [[aerosól]]ov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce - životné prostredie | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> == Argumenty za a proti dostavbe == === Za === Hlavné argumenty za dokončenie 3. a 4. bloku sú energetická bezpečnosť Slovenska, teda zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe energií, a tiež fakt, že jadrová energia dramaticky neznečisťuje ovzdušie skleníkovým plynom CO2 a neprispieva tak k oteplovaniu planéty ako iné elektrárne na fosílne palivá (uhlie, plyn, mazut). Podporu si pritom Mochovce okrem slovenských politických kruhov zo širšej svetovej debaty o jadrovej energetike nachádzajú aj vo vedeckej komunite a medzi výrobcami elektrární. [[Euromajdan|Politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine]] v roku 2014 predstavovali pádny argument za dostavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/ | dátum vydania = 16.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cesko-by-malo-zvysit-zasoby-jadroveho-paliva-zhodli-sa-odbornici/18326/ | dátum vydania = 19.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = 2010-2016 energy online, a.s | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považoval za prioritu aj vtedajší predseda vlády [[Robert Fico]] a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevedel predstaviť".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | odkaz na autora = | titul = Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum vydania = 8.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141014111614/http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum archivácie = 2014-10-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Sme | miesto = | jazyk = }}</ref> Z vládnych činiteľov výstavbu nepriamo podporil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, [[Norbert Kurilla]], keďže jadrová energia môže pomôcť pri dekarbonizácii výroby elektrickej energie a plnení klimatických dohôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum prístupu=2017-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171110061555/https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum archivácie=2017-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/interview/statny-tajomnik-envirorezortu-dekarbonizacia-energetiky-je-nezastavitelna/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-26|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niektorí vedci z oblasti ochrany [[Biodiverzita|biodiverzity]], napríklad profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v [[Adelaide]] požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nuclear power paves the only viable path forward on climate change|url=https://www.theguardian.com/environment/2015/dec/03/nuclear-power-paves-the-only-viable-path-forward-on-climate-change|periodikum=The Guardian|dátum=2015-12-03|dátum prístupu=2023-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}</ref><ref name=biologovia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu | url = http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285 | dátum vydania = 13.1.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = euractiv.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná [[jadrová energia]] je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.<ref name="biologovia" /> <br>Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia;&nbsp;za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne [[skleníkový plyn|skleníkové plyny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy | url = https://conservationbytes.com/2014/12/15/an-open-letter-to-environmentalists-on-nuclear-energy/ | dátum vydania = 15.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = conservationbytes.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>http://www.world-nuclear-news.org/VP-An-inconvenient-reality-nuclear-power-is-needed-to-achieve-climate-goals-2710171.html</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.<ref>https://www.nature.com/news/three-years-to-safeguard-our-climate-1.22201</ref> <br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] Jukija Amano.<ref>http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/sef-iaea-reaktory-typu-vver-1200-su-bezpecne/24085/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change|url=https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.iaea.org|jazyk=en}}</ref><ref name="seas.sk"/> Za ďalší benefit prevádzky jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí slovenských blokov, označovaná ich bezuhlíková výroba elektriny. Tá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO<sub>2</sub> ročne. Na odstránenie CO<sub>2</sub> ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární | url = http://www.seas.sk/clanok/90-reaktorrokov-jadrovych-blokov-slovenskych-elektrarni/140 | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa Bryony Worthingtonovej, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny Spojeného kráľovstva, je vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovaná téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/krynica-2014-jadro-je-pre-nizkouhlikovu-ekonomiku-klucove/14210/ | dátum vydania = 8.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = energy online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Využívanie jadra podporil aj [[Medzivládny panel pre klimatické zmeny]] (IPCC) vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = IPCC | meno = | odkaz na autora = | titul = A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 | url = http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala [[Európska komisia]] v novembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UK needs more nuclear for low-carbon future, says National Grid - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-UK-needs-more-nuclear-for-low-carbon-future-says-National-Grid-14071701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref> Využitie jadra obhajovali tiež šéf [[Enel]]u Francesco Starace či vedecký riaditeľ francúzskej [[Électricité de France|EDF]] Jean-Paul Chabard, ktorý za jeho klady považoval efektivitu, dekarbonizáciu a úspešnosť pri vstrebávaní dopadov klimatických zmien. Argumentoval tiež, že v Európe sa stavajú ďalšie nové reaktory ako Flamanville 3 (v Normandii) či Hinkley Point C (vo Veľkej Británii).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šéf Enelu: Uhlie je mŕtve, plyn otázny|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/sef-enelu-uhlie-je-mrtve-plyn-otazny/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EURACTIV.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Anti-nuclear' Germany is Europe's biggest GHG emitter - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-Anti-nuclear-Germany-is-Europes-biggest-GHG-emitter-13111701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecký šéf EDF R&D: O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti|url=https://euractiv.sk/section/ovzdusie/interview/vedecky-sef-edf-rd-o-jadrovej-energii-nie-su-ziadne-pochybnosti/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maďarskú atómku, ktorú financujú Rusi, „už nič nezastaví“|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-09-05|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144959/https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Environmentalists appeal to Macron for nuclear - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/V-Environmentalists-appeal-to-Macron-for-nuclear-0406171.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Podľa najnovšej predbežnej správy [[Svetová meteorologická organizácia|Svetovej meteorologickej organizácie]] (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutočnila v nemeckom meste Bonn v dňoch 6.–17.11.2017, s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predbežná správa WMO o stave klímy v roku 2017|url=https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=880|vydavateľ=Aktuality SHMÚ|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Slovenský hydrometeorologický|priezvisko=ústav}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Home|url=https://climate.nasa.gov/|vydavateľ=Climate Change: Vital Signs of the Planet|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=en}}</ref> Je nevyvrátiteľným faktom, že odstavenie jadrových blokov, ktoré vo všetkých krajinách, vedie a bude všade viesť k ich nahradeniu fosílnymi palivami a teda aj k neskoršiemu odstaveniu fosílnych zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IEA: Prudký pokles kapacity výroby elektřiny z jádra ohrozí plnění klimatických cílů a bezpečnost dodávek {{!}} Kurzy.cz|url=https://www.kurzy.cz/zpravy/495841-iea-prudky-pokles-kapacity-vyroby-elektriny-z-jadra-ohrozi-plneni-klimatickych-cilu-a-bezpecnost/|vydavateľ=www.kurzy.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs|priezvisko=Kurzy.cz}}</ref> Napríklad Nemecko je pozoruhodným príkladom krajiny, ktorá nedokáže splniť svoje klimatické ciele, a kvôli odstaveniu jadrových blokov dokonca ani znížiť emisie z výroby elektriny. Toto potvrdzuje aj Únia zainteresovaných vedcov (angl. Union of Concerned Scientists), ktorá je vo svete jedným z popredných „dozorov“, a vyzýva na „dočasnú finančnú podporu na zabránenie predčasnému zatvoreniu jadrových elektrární“. Tiež uvádza, že „obmedzenie najhorších účinkov klimatických zmien si môže tiež vyžadovať iné nízkouhlíkové energetické riešenia, vrátane jadrovej energie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=You are being redirected...|url=https://www.seas.sk/clanok/protijadrovi-aktivisti-global2000-zamerne-siria-poplasne-spravy-o-mochovciach/380|vydavateľ=www.seas.sk|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|vydavateľ=atominfo.cz|dátum prístupu=2023-10-17|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144954/https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref> === Proti === Prúdy proti dostavbe nových blokov Mochoviec a vo všeobecnosti poukazujúce na rizikovosť využívania atómových elektrární, predstavujú najmä mimovládne environmentálne organizácie ako [[Greenpeace]] či rakúska [[Global 2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nein zum Schrottreaktor Stopp Mochovce | url = https://www.global2000.at/stopp-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-13 | vydavateľ = Global 2000 | miesto = | jazyk = de }}</ref> Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho [[Trícium|trícia]] H-3 v rieke [[Hron]], kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek [[Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky|Úradu verejného zdravotníctva]] z rovnakého roku ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti elektrárne nepreukázala. V súvislosti s vypúšťaním odpadovej vody s tríciom z Mochoviec môže podľa SE negatívne pôsobiť možná výstavba malých vodných elektrární na Hrone, ktorá môže spomaliť riedenie trícia v toku rieky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia|url=https://www.energia.sk/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref> Odporcovia čerpajú najmä z nedávnych havárií či problémov v iných atómových elektrárňach mimo územia Slovenska. Veľký vplyv na svetovú jadrovú energetiku, jednak na sprísňovanie bezpečnostných kritérií nutných pre prevádzku reaktorov, zároveň na vyraďovanie niektorých reaktorov z prevádzky (napr. stratégia ''[[Energiewende]]'' v Nemecku), mala havária v japonskej elektrárni [[Atómová elektráreň Fukušima 1|Fukušima]], spôsobená prehriatím reaktora po zemetrasení a vlnách cunami v marci 2011. Havária bola spojená s únikom radiácie do priľahlého okolia a kontamináciou priľahlých vôd Tichého oceánu.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref> Vedecká komisia OSN v máji 2013 však vydala prehlásenie, že "únik radiácie vo Fukušime nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy a je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Ako ďalšie príklady hrozby jadrovej energie je možné považovať falšovanie dokumentov pri výrobe súčastí pre jadrové elektrárne v francúzskom závode v Le Creusot (pre AE Hinkley Point C) či zvýšenú koncentráciu uhlíka v reaktorovej nádobe nového bloku francúzskej AE Flamanville medzi rokmi 2015 a 2017.<ref>{{Citácia periodika|titul=Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-03-27|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/problemy-arevy-nekonci-inspekce-le-creusot-nedopadla-dobre/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Vo Francúzsku však nedôjde k znižovaniu závislosti od jadrovej energetiky v takej miere, v akej sa uplatnilo v Nemecku. Napriek tlaku súčasnej vlády a ministra životného prostredia Nicolasa Hulota a postupnému odstaveniu AE Fessenheim do roku 2020 sú ďalšie reaktory štátnej spoločnosti Electricité de France na iných miestach vo výstavbe (AE Flamanville).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170413070924/http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum archivácie=2017-04-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bayart|meno=Bertille|titul=«Fessenheim, caricature de l'impuissance politique»|periodikum=Le Figaro|dátum=2017-04-07|issn=0182-5852|url=http://www.lefigaro.fr/vox/economie/2017/04/07/31007-20170407ARTFIG00298-fessenheim-caricature-de-l-impuissance-politique.php|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Paríži zverejnili zloženie vlády, ministrom životného prostredia bude známa tvár {{!}} TVNOVINY.sk|url=https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/64862-v-parizi-zverejnili-zlozenie-vlady-ministrom-zivotneho-prostredia-bude-znama-tvar|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2017-05-18|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk}}</ref> Otázky tiež vzbudzovali španielska AE [[Santa María de Garoña]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>, česká atómová elektráreň [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovany]] alebo belgické reaktory [[Atómová elektráreň Tihange|Tihange 2]] a [[Atómová elektráreň Doel|Doel 3]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakousko a životnost reaktorů: Dukovany měly už v roce 2015 skončit|url=https://www.euro.cz/clanky/rakousko-a-zivotnost-reaktoru-dukovany-mely-uz-v-roce-2015-skoncit-1351491/|vydavateľ=Euro.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum prístupu=2017-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906140344/http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fgesellschaft%2Fzeitgeschehen%2F2017-06%2Ftihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144952/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2017-06/tihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum prístupu=2017-06-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906135527/http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> Problémy z európskych jadrových elektrární boli aj vo švajčiarskej [[Atómová elektráreň Leibstadt|AE Leibstadt]], kde francúzsky dodávateľ Areva dodal vadné palivové tyče.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Má Areva další problém? Kvůli palivovým tyčím bude JE Leibstadt do konce roku mimo provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/ma-areva-dalsi-problem-kvuli-palivovym-tycim-bude-leibstadt-konce-roku-mimo-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=21. listopad 2017, 17:35|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orano {{!}} Acteur majeur de l'énergie et du combustible nucléaire|url=https://www.orano.group/fr|vydavateľ=orano.group|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=fr}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Mochovce Nuclear Power Plant}} == Externé odkazy == * [http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce Oficiálna stránka Atómovej elektrárne Mochovce] * [https://www.seas.sk/o-nas/nase-elektrarne/atomove-elektrarne/mochovce-34-vo-vystavbe/ Dostavba 3. a 4.bloku Atómovej elektrárne Mochovce] * [http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ Fotografie výstavby MO34 - november 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151119022926/http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ |date=2015-11-19 }} {{Súradnice|48.264848|18.456516|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}} {{Elektrárne na Slovensku}} {{Jadrová energetika na Slovensku}} [[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]] [[Kategória:Elektrárne v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Stavby v okrese Levice]] [[Kategória:Kalná nad Hronom]] [[Kategória:Slovenské elektrárne]] [[Kategória:Fotovoltaické elektrárne na Slovensku]] 2ehbhpful7mruw75jkmbo3njr1i24sb Filip II. (Španielsko) 0 257781 8381286 8375559 2026-10-08T06:01:44Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:Duplicate|Duplicate]]: [[File:Alonso Sánchez Coello - Anne of Austria, Queen of Spain - Google Art Project.jpg]] → [[File:Anne of Austria Spain.jpg]] Exact or scaled-down duplicate: [[c::File:Anne of Austria Spain.jpg]] 8381286 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip II. |titul = španielsky kráľ |obrázok = Portrait of Philip II of Spain by Sofonisba Anguissola - 002b.jpg |popis obrázku = Filip II. na portréte [[Sofonisba Anguissola|Sofonisby Anguissolovej]] z roku 1565, upravenom v roku 1573 |obrázok erbu = Royal Arms of Spain (1580-1668).svg |podpis = Firma del Rey Felipe II.svg |dynastia = [[Habsburgovci]] |panovanie = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol I.]] |nástupca = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |dátum narodenia = [[21. máj]] [[1527]] |miesto narodenia = palác Pimentel, [[Valladolid]], [[Kastílska koruna]] |dátum úmrtia = {{duv|1598|9|13|1527|5|21}} |miesto úmrtia = [[El Escorial]], [[Kastílska koruna]] |miesto pochovania = Kráľovský panteón kláštora [[El Escorial]] |vierovyznanie = [[Katolícka cirkev|rímskokatolícke]] |manželka = [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (1543 – 1545)<br />[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] (1554 – 1558)<br />[[Alžbeta z Valois]] (1559 – 1568)<br />[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (1570 – 1580) |potomstvo = [[Don Carlos|Karol]]<br />[[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]]<br />[[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]]<br />Ferdinand<br />Karol Vavrinec<br />Diego Félix<br />[[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<br />Mária |otec = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |matka = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |titul0 = portugalský kráľ<br /><small>ako Filip I.</small> |panovanie0 = [[12. september]] [[1580]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca0 = [[Henrich I. (Portugalsko)|Henrich I.]]<br /><small>[[António I. (Portugalsko)|António I.]] (sporný)</small> |nástupca0 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip II.]] |titul1 = anglický a írsky kráľ<br /><small>''[[jure uxoris]]''</small> |panovanie1 = [[25. júl]] [[1554]] – [[17. november]] [[1558]]<br /><small>spolu s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]]</small> |predchodca1 = [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] |nástupca1 = [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] |titul2 = panovník [[Habsburské Nizozemsko|habsburského Nizozemska]] a burgundský vojvoda |panovanie2 = [[25. október]] [[1555]] – [[6. máj]] [[1598]] |predchodca2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca2 = [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára Eugénia]] a [[Albrecht VII. Habsburský|Albrecht VII.]] |titul3 = neapolský a sicílsky kráľ |panovanie3 = [[1554]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca3 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |nástupca3 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul4 = milánsky vojvoda |panovanie4 = [[11. október]] [[1540]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca4 = [[Francesco II. Sforza]] |nástupca4 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] |titul5 = sardínsky kráľ |panovanie5 = [[16. január]] [[1556]] – [[13. september]] [[1598]] |predchodca5 = [[Karol V. (Svätá ríša rímska)|Karol V.]] |nástupca5 = [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] }} '''Filip II.''' (špa. ''Felipe II''), prezývaný ''el Prudente'' („Rozvážny“) (* [[21. máj]] [[1527]], [[Valladolid]] – † [[13. september]] [[1598]], [[El Escorial]]), bol panovník z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a jedna z ústredných postáv európskych dejín druhej polovice 16. storočia. Od roku 1540 bol [[Milánske vojvodstvo|milánskym vojvodom]], od roku 1554 kráľom [[Neapolské kráľovstvo|Neapola]] a [[Sicílske kráľovstvo|Sicílie]], od roku 1555 vládcom [[Habsburské Nizozemsko|Habsburského Nizozemska]] a od roku 1556 panovníkom kráľovstiev patriacich ku [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej korune]], v historiografii súhrnne označovaných ako Španielsko. V rokoch 1554 – 1558 bol z titulu manželstva s [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] spolukráľom [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]] a [[Írske kráľovstvo|Írska]] a od roku 1580 vládol ako '''Filip I.''' aj [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsku]] a jeho zámorským územiam.<ref name="RAH">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref> Bol synom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabely Portugalskej]]. Jeho monarchia nebola jednotným centralizovaným štátom, ale súborom kráľovstiev, kniežatstiev a ďalších území spojených osobou panovníka. Jednotlivé krajiny si zachovávali vlastné zákony, zastupiteľské zhromaždenia, daňové sústavy a správne tradície. Po získaní portugalskej koruny počas nástupníckej krízy roku 1580 sa pod jeho dynastickou vládou ocitli rozsiahle územia v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. [[Iberská únia]] však neznamenala pripojenie Portugalska ku Kastílii; portugalské kráľovstvo si ponechalo vlastnú správu, právo, menu i kontrolu nad svojím zámorským obchodom.<ref name="Koenigsberger">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | kapitola = The Statecraft of Philip II | titul = Politicians and Virtuosi: Essays in Early Modern History | miesto = London | vydavateľ = Hambledon Press | rok = 1986 | strany = 77–96 | isbn = 978-0-907628-65-1 | jazyk = en }}</ref> Filip roku 1561 ustálil kráľovský dvor a hlavné úrady v [[Madrid]]e, odkiaľ monarchiu spravoval prostredníctvom kráľovských rád, sekretárov, miestokráľov a guvernérov. Väčšinu dôležitých rozhodnutí posudzoval osobne, čo posilňovalo jeho dohľad nad správou, ale v spojení s veľkými vzdialenosťami a množstvom písomností mohlo spomaľovať prijímanie rozhodnutí.<ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = en }}</ref> Významnou súčasťou jeho vlády bola obrana katolíckej jednoty. Podporoval zavádzanie rozhodnutí [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] a proti náboženským názorom považovaným za heretické vystupoval prostredníctvom cenzúry, štátnej správy a [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]]. Obmedzovanie jazyka a zvykov [[Moriskovia|Moriskov]] prispelo k vypuknutiu [[Povstanie v Alpujarras|povstania v Alpujarras]], zatiaľ čo náboženské, daňové a politické spory v Nizozemsku prerástli do dlhodobého [[Nizozemská revolúcia|povstania]], ktoré sa mu nepodarilo ukončiť.<ref name="Kamen1997">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = en }}</ref> V zahraničnej politike ukončil mier z [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|Cateau-Cambrésis]] roku 1559 dlhé vojny s Francúzskom a potvrdil prevahu španielskej monarchie v Taliansku. Flotila [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] pod velením [[Juan de Austria|Juana de Austria]] porazila Osmanov v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] roku 1571, víťazstvo však neodstránilo osmanskú moc v Stredomorí. Pokus o inváziu do Anglicka pomocou [[Grande y Felicísima Armada|Španielskej Armady]] sa roku 1588 skončil neúspechom, hoci španielske loďstvo bolo následne obnovené a vojna pokračovala. Za Filipovej vlády sa zároveň upevnila koloniálna správa v Amerike, vzniklo stále španielske osídlenie na [[Filipíny|Filipínach]] a pravidelné plavby [[Manilská galeóna|manilských galeón]] spojili ázijský obchod s Amerikou a Európou.<ref name="MetGalleon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hecht | meno = Johanna | titul = The Manila Galleon Trade (1565–1815) | url = https://www.metmuseum.org/essays/the-manila-galleon-trade-1565-1815 | vydavateľ = The Metropolitan Museum of Art | dátum = 2003-10-01 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Vojny a udržiavanie rozsiahleho správneho aparátu kládli vysoké nároky na kráľovské financie. Koruna sa opierala najmä o kastílske dane, príjmy z amerického striebra a úvery európskych finančníkov, napriek tomu v rokoch 1557, 1560, 1575 a 1596 pozastavila platby z časti svojich záväzkov a dohodla sa s veriteľmi na ich reštrukturalizácii.<ref name="Debt">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | url = https://press.princeton.edu/books/hardcover/9780691151496/lending-to-the-borrower-from-hell | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-6 | jazyk = en }}</ref> Filipova vláda bola súčasťou obdobia španielskeho Zlatého veku (špa. ''Siglo de Oro''). Panovník podporoval výtvarné umenie, architektúru, kartografiu a budovanie kráľovských zbierok; jeho najvýznamnejším stavebným projektom sa stal palácovo-kláštorný komplex [[El Escorial]].<ref name="UNESCO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monastery and Site of the Escurial, Madrid | url = https://whc.unesco.org/en/list/318/ | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref> Obraz Filipa II. bol po stáročia ovplyvnený protichodnými tradíciami: jeho odporcovia ho zobrazovali ako fanatického a despotického panovníka, čím prispeli k vzniku [[Čierna legenda|čiernej legendy]], zatiaľ čo jeho obhajcovia z neho vytvárali vzor katolíckeho kráľa. Moderná historiografia zdôrazňuje úspechy aj hranice jeho vlády. Za jeho panovania dosiahla španielska monarchia mimoriadny politický a územný rozsah, získala portugalskú korunu a patrila medzi rozhodujúce európske mocnosti, zároveň však zostali nevyriešené vojny v Nizozemsku a s Anglickom a narastalo finančné zaťaženie koruny. Po Filipovej smrti roku 1598 ho na španielskom a portugalskom tróne vystriedal jeho syn [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]]<ref name="Koenigsberger" /><ref name="Parker2014" /> == Mladosť a príprava na vládu (1527 – 1554) == === Narodenie a dynastické postavenie === [[Súbor:Palacio de Pimentel.jpg|vľavo|náhľad|265x265bod|Nádvorie Pimentelovho paláca vo Valladolide, kde sa 21. mája 1527 narodil Filip II.]] Filip sa narodil 21. mája 1527 vo Valladolide, v budove dnes známej ako palác Pimentel, ktorú v tom čase využíval panovnícky dvor. Bol prvorodeným synom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], vládnuceho v španielskych kráľovstvách ako Karol I., a [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabely Portugalskej]]. Pokrstený bol 5. júna 1527 v dominikánskom Kostole svätého Pavla vo Valladolide; obrad vykonal toledský arcibiskup Alonso de Fonseca. Meno dostal podľa svojho starého otca z otcovej strany, kastílskeho kráľa [[Filip I. (Kastília)|Filipa Pekného]].<ref name="RAH-Felipe">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Felipe II | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/15713-felipe-ii | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 1–20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> Z otcovej strany bol vnukom Filipa Pekného a [[Jana (Kastília)|Jany I. Kastílskej]], z matkinej strany portugalského kráľa [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuela I.]] a [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]]. Jeho nástupnícke postavenie preto vychádzalo z habsburskej, kastílsko-aragónskej aj portugalskej dynastickej tradície. Kastílske kortesy ho 19. apríla 1528 v kláštore San Jerónimo el Real v Madride uznali za následníka Kastílskej koruny a za [[astúrske knieža]]. Toto uznanie sa vzťahovalo na Kastíliu a jej pridružené územia; nástupnícke práva v krajinách [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] podliehali miestnym právnym predpisom, prísahám a stavovským procedúram. Filipovo postavenie následníka preto nevychádzalo z jednotného „španielskeho“ nástupníckeho aktu, ale z viacerých právne odlišných titulov.<ref name="Fernandez-childhood">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 622–645 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> [[Súbor:Antonio de Holanda Emperatriz Isabel de Portugal y Felipe II de España.jpg|náhľad|[[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] s malým Filipom; pravdepodobná kópia podľa strateného portrétu Antónia de Holanda z roku 1529.]] Prvé roky strávil predovšetkým v domácnosti svojej matky. Izabelin dvor tvorili kastílski aj portugalskí služobníci a dvorné dámy; medzi osoby poverené bezprostrednou starostlivosťou o princa patrila portugalská šľachtičná Leonor de Mascareñas, ktorá zastávala postavenie pestúnky a hlavnej opatrovateľky. Dvor nemal stále sídlo a spolu s panovníckou rodinou sa presúval najmä medzi Valladolidom, Madridom, Toledom a ďalšími kastílskymi mestami. Filip tak vyrastal v prostredí, v ktorom sa každodenný život panovníckej rodiny spájal s cestovaním, verejnými obradmi, prijímaním vyslancov a zasadnutiami stavovských zhromaždení.<ref name="March-youth">{{Citácia knihy | priezvisko = March | meno = José María | titul = Niñez y juventud de Felipe II: documentos inéditos sobre su educación civil, literaria y religiosa y su iniciación al gobierno (1527–1547) | zväzok = 1 | miesto = Madrid | vydavateľ = Ministerio de Asuntos Exteriores | rok = 1941 | jazyk = es }}</ref><ref name="Sanchez-learning">{{Citácia knihy | priezvisko = Gonzalo Sánchez-Molero | meno = José Luis | titul = El aprendizaje cortesano de Felipe II (1527–1546): la formación de un príncipe del Renacimiento | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-15-1 | jazyk = es }}</ref> Karol V. trávil dlhé obdobia mimo Pyrenejského polostrova, preto sa na princovej ranej výchove bezprostrednejšie podieľala jeho matka. Izabela počas manželových neprítomností opakovane vykonávala regentské právomoci a Filip tak už v detstve poznával dvor, na ktorom sa sústreďovalo vybavovanie správnych, finančných a personálnych záležitostí monarchie. Jeho najbližšími súrodencami, ktorí sa dožili dospelosti, boli [[Mária Habsburská (1528 – 1603)|Mária]], narodená v roku 1528, a [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana]], narodená v roku 1535; dvaja ďalší synovia cisárskeho páru zomreli v ranom detstve.<ref name="Fernandez-childhood" /> Izabela Portugalská zomrela 1. mája 1539 v Tolede po komplikáciách súvisiacich s posledným pôrodom. Filip mal vtedy jedenásť rokov. Jej smrť viedla k reorganizácii domácností cisárskych detí a k posilneniu úlohy mužských vychovávateľov a hodnostárov princovho vlastného dvora. Dobové pramene dokladajú zmenu zloženia jeho domácnosti, neposkytujú však podklad pre neskoršie tvrdenia, podľa ktorých možno Filipovu povahu alebo spôsob vlády priamo vysvetľovať touto udalosťou.<ref name="Isabella-collections">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Isabella of Portugal | url = https://www.galeriadelascoleccionesreales.es/en/monarch/isabella-of-portugal/0ea9d2ad-559c-10cd-eec5-15caabf98435 | vydavateľ = Galería de las Colecciones Reales, Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en }}</ref><ref name="Kamen-formative" /> === Výchova a vzdelanie === Systematické vzdelávanie princa sa začalo v prvej polovici 30. rokov 16. storočia. V roku 1534 poverila Izabela Portugalská jeho vyučovaním duchovného a učenca [[Juan Martínez Silíceo|Juana Martíneza Silícea]], ktorý sa venoval najmä čítaniu, písaniu, latinskej gramatike, matematike a náboženskej náuke. V roku 1535 vymenoval Karol V. kastílskeho šľachtica Juana de Zúñiga y Avellaneda za princovho ''aya'', teda hlavného vychovávateľa, a zároveň za správcu jeho domácnosti. Zúñiga mal dohliadať na denný režim, správanie, dvorskú disciplínu, telesnú prípravu a postupné oboznamovanie následníka s povinnosťami panovníka. Filip v tom čase dostal osobitný princovský dvor, ktorý mal vlastných úradníkov, kaplánov, pážatá, komorníkov a služobníctvo.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="Fernandez-education">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 646–661 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Od roku 1541 sa na princovom vzdelávaní podieľali ďalší predstavitelia iberského humanizmu, najmä [[Juan Cristóbal Calvete de Estrella]], Honorato Juan a [[Juan Ginés de Sepúlveda]]. Jednotliví učitelia nevytvárali moderný školský zbor s presne oddelenými predmetmi; vzdelávanie sa prispôsobovalo princovmu veku, programu dvora a jeho budúcemu postaveniu. Zahŕňalo latinskú gramatiku a literatúru, náboženstvo, dejiny, zemepis, základy gréčtiny, aritmetiku a niektoré poznatky z geometrie a kozmografie. Súčasťou výučby bolo čítanie antických autorov a kresťanských dejepiscov, rozbor panovníckych a vojenských príkladov z minulosti a nácvik písomného vyjadrovania.<ref name="March-youth" /><ref name="Sanchez-learning" /> Základným jazykom Filipovej domácnosti a správy, na ktorú sa pripravoval, bola kastílčina. Portugalčinu poznal z prostredia svojej matky a jej dvorných dám, zatiaľ čo latinčina bola hlavným jazykom jeho formálneho vzdelávania. Jeho znalosť latinčiny umožňovala čítanie a porozumenie textov, hoci pri verejných latinských prejavoch využíval aj pomoc učiteľov a sekretárov. Francúzštinu a taliančinu dokázal v obmedzenej miere sledovať, ale nezískal v nich takú aktívnu znalosť ako v kastílčine. Neovládal nemčinu ani nizozemské jazyky; pri neskorších rokovaniach preto používal tlmočníkov, sekretárov alebo spoločný jazyk diplomatickej korešpondencie.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-education" /> Literárna a náboženská výučba tvorila iba jednu časť prípravy následníka. Zúñiga dohliadal na jazdu na koni, lov, zaobchádzanie so zbraňami a ďalšie činnosti spájané so životom aristokracie. Program zahŕňal tanec, hudbu, dvorskú etiketu a účasť na verejných slávnostiach. Princova domácnosť zamestnávala hudobníkov, medzi ktorými pôsobili organista [[Antonio de Cabezón]] a skladateľ a hráč na vihuele [[Luis de Narváez]]. Filip sa zároveň oboznamoval s mapami, meracími prístrojmi, výtvarnými dielami a ilustrovanými knihami, ktoré boli súčasťou materiálnej kultúry renesančného dvora.<ref name="Sanchez-learning" /> Náboženská príprava vychádzala z katolíckej vierouky a každodenného liturgického poriadku panovníckej domácnosti. Zahŕňala účasť na omšiach, modlitby, spoveď, čítanie náboženskej literatúry a výklad povinností kresťanského panovníka. Humanistické predmety a katolícka náuka pritom nepredstavovali dve oddelené časti vzdelávania: klasické dejiny, rétorika a morálna filozofia sa používali aj na vysvetľovanie spravodlivosti, sebaovládania, ochrany cirkvi a zodpovednosti panovníka voči poddaným.<ref name="Sanchez-learning" /><ref name="March-youth" /> === Prvé politické skúsenosti a regentstvo === Po smrti Izabely Portugalskej a odchode Karola V. do Nizozemska v roku 1539 bola správa Kastílie zverená vláde vedenej toledským arcibiskupom a kardinálom Juanom Pardom de Tavera. Na jej práci sa podieľali Francisco de los Cobos, Juan de Zúñiga a ďalší cisárski hodnostári. Dvanásťročný Filip nebol samostatným regentom; začal však dostávať vybrané správy, zúčastňoval sa na audienciách a oboznamoval sa s postupom, ktorým rady predkladali panovníkovi svoje stanoviská. Karol mu zároveň posielal písomné pokyny týkajúce sa správania, náboženských povinností a postupného zapájania do verejných záležitostí.<ref name="Parker-threshold">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 1–58 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 662–697 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Prvú vlastnú hodnosť spojenú so zvrchovanosťou nad územím získal 11. októbra 1540, keď ho Karol V. investoval za milánskeho vojvodu. [[Milánske vojvodstvo]] sa po smrti bezdetného [[Francesco II. Sforza|Francesca II. Sforzu]] v roku 1535 vrátilo ako ríšske léno cisárovi a súčasne sa stalo predmetom sporu medzi Habsburgovcami a francúzskou dynastiou Valois. Filipovo udelenie vojvodstva preto zostalo spočiatku utajené, aby nekomplikovalo diplomatické rokovania s Francúzskom. Samotnú správu Milána naďalej vykonávali cisárski guvernéri a Filip ako trinásťročný vojvoda neviedol jeho vládu osobne.<ref name="Kamen-Milan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 5–7 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Parker-threshold" /> V roku 1542 sprevádzal otca do krajín Aragónskej koruny. Počas francúzskeho obliehania Perpignanu sa zdržiaval v zázemí habsburských vojsk, ale nevelil jednotkám ani sa nezúčastnil na boji. Následne navštívil Monzón, Zaragozu, Barcelonu a Valenciu. Na kortesoch v Monzóne prijal prísahu aragónskych stavov ako následník koruny; ďalšie obrady a rokovania prebiehali podľa právnych zvyklostí jednotlivých krajín. Cesta ho oboznámila s tým, že kráľovstvá Aragónskej koruny mali vlastné kortesy, úrady, zákony, daňové postupy a stavovské privilégiá, odlišné od kastílskych inštitúcií.<ref name="Kamen-formative" /><ref name="Fernandez-regency" /> V máji 1543, krátko pred svojimi šestnástymi narodeninami, bol Filip počas ďalšej Karolovej neprítomnosti poverený správou kráľovstiev Kastílskej a Aragónskej koruny. Zvrchovaným panovníkom zostával Karol a v Kastílii bola naďalej formálnou spolupanovníčkou Jana I.; Filip vykonával delegované regentské a miestodržiteľské právomoci. Jeho rozhodovanie obmedzovali právomoci jednotlivých rád, územné zákony, pokyny neprítomného panovníka a povinnosť konzultovať závažné otázky so skúsenými hodnostármi.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Bezprostredne pred odchodom z Pyrenejského polostrova odovzdal Karol synovi dve osobné inštrukcie, podpísané v prístave [[Palamós]] 4. a 6. mája 1543. Prvý dokument upravoval princovo osobné správanie aj všeobecný spôsob vybavovania vládnych záležitostí. Druhý bol určený iba Filipovi a obsahoval dôverné hodnotenie vzťahov medzi hlavnými radcami. Cisár ho nabádal, aby rozhodnutia prerokúval s viacerými osobami, nepripútal sa výlučne k jednému ministrovi, zachovával práva jednotlivých krajín, dohliadal na výkon spravodlivosti a chránil katolícke náboženstvo. Za osobného sprievodcu mu určil Juana de Zúñiga; pri štátnych otázkach mal spolupracovať najmä s kardinálom Taverom, Franciscom de los Cobos, Fernandom de Valdés a vojvodom z Alby.<ref name="Palamos">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Corpus documental de Carlos V | zväzok = 2 | kapitola = Instrucciones de Carlos V a Felipe II, Palamós, mayo de 1543 | miesto = Salamanca | vydavateľ = Ediciones Universidad de Salamanca; Consejo Superior de Investigaciones Científicas | rok = 1975 | strany = 90–118 | jazyk = es }}</ref> Administratívne záležitosti sa k princovi dostávali prostredníctvom systému územných a odborných rád. Kastílske otázky spracúvala Rada Kastílie, záležitosti aragónskych krajín Rada Aragónu, americké územia Rada pre Indie a zahraničné, vojenské, finančné či cirkevné otázky príslušné osobitné orgány. Rady vypracúvali písomné stanoviská, označované ako ''consultas'', ku ktorým princ pripájal rozhodnutie alebo pokyn pre sekretára. Zaoberal sa menovaním úradníkov, sťažnosťami a milosťami, organizáciou obrany, zásobovaním pevností, finančnými požiadavkami dvora aj korešpondenciou s miestodržiteľmi a vicekráľmi. Závažnejšie otázky naďalej konzultoval s otcom prostredníctvom pravidelnej korešpondencie.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> Veľkú časť regentskej agendy tvorilo zabezpečovanie peňazí a vojska pre vojnu s Francúzskom a obranu stredomorského pobrežia. Cisársky dvor požadoval od Kastílie nové úvery, daňové výnosy a mimoriadne príspevky, zatiaľ čo princovi radcovia upozorňovali na zadlžovanie kráľovskej pokladnice a na odpor miest voči ďalším požiadavkám. Filip vo svojich listoch informoval otca o stave príjmov, možnostiach získania úverov a hraniciach, po ktoré bolo možné zaťažiť kastílske hospodárstvo bez narušenia správy kráľovstva. Neurčoval však celkovú habsburskú vojnovú politiku, ktorej ciele zostávali v rukách Karola V.<ref name="Fernandez-regency" /> Počas regentstva predsedal aj zasadnutiam stavovských zhromaždení. V roku 1547 zastupoval otca na kortesoch krajín Aragónskej koruny v Monzóne, kde sa rokovalo o príspevkoch panovníkovi, obrane pobrežia, opevneniach, obchode a územných privilégiách. Rokovania sa uskutočňovali oddelene so zástupcami Aragónska, Katalánska a Valencie, pretože každý z týchto celkov schvaľoval dane a predkladal sťažnosti podľa vlastného práva. Filip tu nevystupoval ako samostatný panovník, ale ako zástupca otca a následník príslušných korún.<ref name="Fernandez-regency" /> Právne postavenie princa sa zmenilo 30. júna 1546, keď ho Karol formálne oslobodil spod otcovskej moci a uznal za plnoletého. V rovnakom období sa menilo aj zloženie jeho poradného okruhu. Kardinál Tavera zomrel v roku 1545, Juan de Zúñiga v roku 1546 a Francisco de los Cobos v roku 1547. Ich agendu postupne preberali sekretári, predsedovia rád a ďalší hodnostári princovej domácnosti, takže pred odchodom z polostrova v roku 1548 už Filip pracoval s administratívou bez stáleho dohľadu pôvodnej skupiny vychovávateľov.<ref name="Fernandez-regency" /><ref name="Parker-threshold" /> === Manželstvo s Máriou Manuelou Portugalskou === [[Súbor:Maria Manuela, Princess of Portugal and Asturias - El Prado.jpg|náhľad|[[Mária Manuela Portugalská]], Filipova prvá manželka. Anonymná kópia podľa strateného portrétu Antoina Trouvéona z roku 1542; zbierka Museo del Prado.]] Súčasťou dynastickej politiky bolo Filipovo prvé manželstvo s [[Mária Manuela Portugalská|Máriou Manuelou Portugalskou]], dcérou portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]]. Snúbenci boli dvojnásobnými bratrancom a sesternicou: Filipova matka bola sestrou Jána III. a jeho otec bol bratom Kataríny. Sobáš preto vyžadoval cirkevnú dišpenzáciu. Manželstvo malo potvrdiť spojenectvo habsburského a avizského dvora a udržať vzájomné dynastické väzby medzi Kastíliou a Portugalskom.<ref name="Kamen-marriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 12, 20 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-regency" /> Sobáš sa uskutočnil 12. novembra 1543 v Salamanke a verejné slávnosti pokračovali počas nasledujúcich dní. Mária Manuela následne žila s vlastnou domácnosťou v blízkosti princovho dvora. Dňa 8. júla 1545 porodila vo Valladolide syna [[Don Carlos|Carlosa]]. O štyri dni neskôr, 12. júla, zomrela na popôrodné komplikácie. Filip sa tak vo veku osemnásť rokov stal vdovcom a Carlos zostal jeho jediným legitímnym dieťaťom a dynastickým následníkom.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Fernandez-regency" /> Filipovo otcovstvo nemenilo jeho právne postavenie voči Karolovi V., ale narodenie mužského potomka zabezpečilo ďalšiu generáciu španielskej vetvy Habsburgovcov. Carlos dostal vlastnú domácnosť a bol zverený opatrovateľkám a vychovávateľom, zatiaľ čo jeho otec pokračoval vo výkone regentských povinností. Neskoršie zdravotné, výchovné a politické problémy princa Carlosa patrili až do obdobia Filipovej samostatnej vlády.<ref name="Kamen-marriage" /><ref name="Parker-threshold" /> === Cesta po Taliansku, ríši a Nizozemsku === V roku 1548 rozhodol Karol V., že sa Filip má osobne predstaviť elitám talianskych, nemeckých a nizozemských krajín, s ktorých dedením sa počítalo v habsburských nástupníckych plánoch. Pred cestou bol princov dvor upravený podľa burgundského ceremoniálu používaného v Nizozemsku. Správu polostrovných kráľovstiev počas jeho neprítomnosti prevzala jeho sestra Mária spolu so svojím manželom, arcivojvodom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]], neskorším cisárom. Výpravu sprevádzali vojvoda z Alby, Ruy Gómez de Silva, Luis de Requesens, dvorskí úradníci, kapláni, vojaci a početná šľachtická družina.<ref name="Kamen-renaissance">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 21–49 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref><ref name="Gomez-journey">GÓMEZ-CENTURIÓN JIMÉNEZ, Carlos. El felicísimo viaje del príncipe don Felipe, 1548–1551. In: ''Felipe II: un monarca y su época. La monarquía hispánica''. Madrid: Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V, 1998, s. 81–95. ISBN 978-84-7120-230-7.</ref> Filip odišiel z Valladolidu 2. októbra 1548. Po ceste cez Aragónsko a Katalánsko sa 2. novembra nalodil v prístave Roses a koncom mesiaca dorazil do Janova. Dňa 20. decembra slávnostne vstúpil do Milána ako jeho vojvoda. Ďalej pokračoval cez Mantovu, Trident, Tirolsko, Innsbruck, Mníchov, Augsburg a Heidelberg do Luxemburska a Nizozemska. Do Bruselu vstúpil 1. apríla 1549, kde sa stretol s otcom a s miestodržiteľkou Nizozemska [[Mária Habsburská (1505 – 1558)|Máriou Habsburskou]]. Trasa a verejné obrady boli podrobne opísané v súdobej kronike Juana Cristóbala Calveteho de Estrella, podľa ktorej sa cesta začala označovať ako ''felicísimo viaje'', „najšťastnejšia cesta“.<ref name="Calvete-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Calvete de Estrella | meno = Juan Cristóbal | titul = El felicísimo viaje del muy alto y muy poderoso príncipe don Felipe | url = https://books.google.com/books?id=71dYAAAAcAAJ | miesto = Amberes | vydavateľ = Martín Nucio | rok = 1552 | jazyk = es }}</ref><ref name="Gomez-journey" /> Cesta mala reprezentačnú aj politickú funkciu. Mestá pripravovali slávnostné vstupy, dočasné triumfálne oblúky, alegorické výjavy, bohoslužby, hostiny a rytierske turnaje. Predstavitelia miest a stavov pritom predkladali princovi svoje privilégiá, žiadosti a očakávania. Filip prijímal delegácie a skladal alebo prijímal prísahy podľa miestnych právnych foriem. Keďže neovládal francúzštinu ani jazyky nizozemských provincií na úrovni potrebnej pri rokovaniach, veľká časť komunikácie prebiehala prostredníctvom prekladateľov a členov burgundského dvora.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Gomez-journey" /> [[Súbor:Ingresso dell'infante Filippo II Gonzaga a Mantova nel 1549.gif|vľavo|náhľad|258x258bod|Príchod princa Filipa do [[Mantova (mesto)|Mantovy]] v roku 1549 na Tintorettovom obraze z roku 1579.]] V priebehu roku 1549 navštívil Brabant, Flámsko, Henegavsko, Holandsko, Zeeland, Utrecht, Frízsko a ďalšie časti habsburského Nizozemska. Stavovské zhromaždenia jednotlivých provincií ho postupne uznávali za budúceho nástupcu. Tieto akty nevytvorili jednotné nizozemské kráľovstvo: provincie si zachovávali vlastné zákony, privilégiá, súdy, daňové systémy a stavovské orgány. Spoločným prvkom bolo panovníkovo dynastické právo a ústredné inštitúcie pôsobiace pri miestodržiteľskom dvore v Bruseli.<ref name="Denys-Netherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Denys | meno = Catherine | spoluautori = Isabelle Paresys | titul = Les Anciens Pays-Bas à l'époque moderne, 1404–1815 | miesto = Paris | vydavateľ = Ellipses | rok = 2016 | strany = 19–23 | jazyk = fr }}</ref><ref name="Kamen-renaissance" /> Dňa 4. novembra 1549 vydal Karol V. [[Pragmatická sankcia (1549)|pragmatickú sankciu]], ktorá zjednotila pravidlá dynastického nástupníctva v sedemnástich nizozemských provinciách. Stanovila, že provincie majú v budúcnosti prejsť na toho istého dediča a nemajú sa rozdeliť medzi viacerých členov dynastie. Sankcia však nerušila ich vlastné právne poriadky ani z nich nevytvorila administratívne jednotný štát. Filipovo uznanie za dediča preto spájalo jednotlivé územia osobou budúceho panovníka, nie spoločným zákonodarstvom.<ref name="Denys-Netherlands" /> [[Súbor:Philip II.jpg|náhľad|Filip ako astúrsky princ na Tizianovom portréte vytvorenom v Augsburgu v roku 1551; Museo del Prado, Madrid.]] Počas pobytu v Nizozemsku a nemeckých krajinách sa Filip oboznámil aj s burgundskou organizáciou dvora, systémom miestodržiteľstva a politickým prostredím Svätej ríše rímskej. Navštevoval zbierky, zbrojnice, opevnenia a umelecké dielne. V Augsburgu ho v roku 1550 portrétoval [[Tizian]], ktorý ho zobrazil v brnení ako habsburského dynastického následníka. Obrazová reprezentácia, verejné vstupy a udeľovanie rytierskych rád tvorili súčasť spôsobu, akým bol princ predstavovaný šľachte a mestským elitám jednotlivých krajín.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Parker-threshold" /> S cestou súviselo aj rokovanie o nástupníctve v [[Svätá rímska ríša|Svätej ríši rímskej]]. Karol V. sa pokúsil presadiť dohodu, podľa ktorej by ho v cisárskej hodnosti najprv vystriedal jeho brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], po Ferdinandovi Filip a po Filipovi Ferdinandov syn Maximilián. V roku 1551 sa dosiahol predbežný dynastický kompromis, nemal však podporu potrebnú na uskutočnenie. Cisárska hodnosť bola voliteľná, ríšski kurfirsti neboli viazaní rodinnou dohodou Habsburgovcov a rakúska vetva dynastie podporovala nástupníctvo Maximiliána. Filip preto cisársku korunu nezískal a plán striedania oboch vetiev sa nerealizoval.<ref name="Rodriguez-succession">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | jazyk = en }}</ref><ref name="Fernandez-journey">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | vydanie = 9. | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa-Calpe | rok = 1998 | strany = 699–725 | isbn = 978-84-239-9736-7 | jazyk = es }}</ref> Filip odišiel z Nizozemska na jar 1551 a 12. júla sa vylodil v Barcelone. Po takmer troch rokoch sa vrátil do kráľovstiev, ktorých správu počas jeho neprítomnosti vykonávali Mária a Maximilián. Cesta mu poskytla bezprostrednú skúsenosť s talianskymi štátmi, nemeckými kniežatstvami a nizozemskými provinciami, ale neodstránila právne, jazykové ani politické rozdiely medzi nimi. Každé z týchto území naďalej vyžadovalo osobitnú administratívu a vlastný spôsob rokovania so stavmi.<ref name="Kamen-renaissance" /><ref name="Fernandez-journey" /> === Druhé regentstvo === Po návrate v roku 1551 Filip opäť prevzal správu polostrovných kráľovstiev. Mária s Maximiliánom odišli do strednej Európy a princ pokračoval v práci s kastílskymi a aragónskymi radami. Jeho vláda sa zaoberala financovaním obnovenej vojny s francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]], obranou pobrežia pred osmanskými a severoafrickými flotilami, zásobovaním posádok a vybavovaním personálnych a súdnych záležitostí. Požiadavky na peniaze sa prerokúvali oddelene s kortesmi jednotlivých korún a s kastílskymi mestami, pričom veľká časť výdavkov súvisela s operáciami vedenými mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Kamen-soldier">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 50–58 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1552 – 1553 Filip predsedal ďalším kortesom krajín Aragónskej koruny v Monzóne. Rokovania sa opakovane predlžovali a sústredili sa na finančné príspevky, obranu Stredomoria, obchodné záležitosti a sťažnosti stavov na činnosť kráľovských úradníkov. Princ musel jednotlivé požiadavky prerokúvať s aragónskymi, katalánskymi a valencijskými zástupcami osobitne. Ani počas druhého regentstva preto nevznikla spoločná vláda alebo spoločné zastupiteľské zhromaždenie pre všetky polostrovné kráľovstvá.<ref name="Rodriguez-succession" /><ref name="Fernandez-journey" /> == Anglické manželstvo a prevzatie vlády (1554 – 1559) == === Sobáš s Máriou I. === [[Súbor:Lucas de Heere (c.1534-1584) (probably after) - Mary I of England (1516–1558), and Philip II of Spain (1527–1598) - BHC2952 - Royal Museums Greenwich.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Dvojportrét Márie I. sediacej vpravo a Filipa II. stojaceho vľavo|Mária I. a Filip II. na dvojportréte zo 16. storočia.]] Manželstvo Filipa s anglickou a írskou kráľovnou [[Mária I. (Anglicko)|Máriou I.]] bolo výsledkom rokovaní, ktoré sa začali krátko po jej nástupe na trón v júli 1553. Mária potrebovala zabezpečiť pokračovanie dynastie a hľadala manžela zodpovedajúceho jej panovníckemu postaveniu a katolíckemu vierovyznaniu. Jej príbuzný [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] navrhol svojho syna Filipa, ktorého sobáš mohol upevniť habsbursko-anglické vzťahy a obmedziť francúzsky vplyv v severozápadnej Európe. Filip bol v tom čase dedičom väčšiny území španielskej a burgundskej vetvy habsburskej monarchie, ale ešte nebol vládnucim panovníkom jej hlavných častí.<ref name="SamsonTreaty">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 57 – 73 | jazyk = en}}</ref> Voľba zahraničného manžela vyvolala v Anglicku odpor časti šľachty, mestského obyvateľstva a politických elít. Odporcovia sobáša sa obávali, že Filipov príchod povedie k dosadzovaniu cudzincov do anglických úradov, k využívaniu anglických financií a vojska v habsburských konfliktoch a napokon k strate politickej samostatnosti kráľovstva. Náboženské motívy sa spájali s obavami z cudzej vlády, dynastickými záujmami jednotlivých rodov a nesúhlasom s Máriinou politikou. Plánované manželstvo sa stalo jedným z hlavných podnetov povstania vedeného [[Thomas Wyatt mladší|Thomasom Wyattom mladším]] v januári a februári 1554, nebolo však jeho jedinou príčinou. Po porážke povstalcov zostala Mária rozhodnutá v rokovaniach pokračovať.<ref name="KelseyMarriage">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 62 – 95 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Podmienky manželstva boli upravené zmluvou, ktorej ustanovenia anglický parlament potvrdil osobitným zákonom. Filip mal počas trvania manželstva používať titul anglického a írskeho kráľa, podieľať sa na výkone kráľovskej moci a vystupovať spolu s Máriou v úradných listinách. Jeho postavenie však bolo odvodené od manželkinho dedičného práva. Bez jej súhlasu nemohol samostatne rozhodovať o krajine a po jej smrti nemal mať na anglický trón vlastný nárok, pokiaľ by z manželstva nevzišiel dedič. Zmluva zároveň stanovovala, že anglické zákony, výsady a spôsob správy zostanú zachované, cudzinci nebudú dosadzovaní do anglických úradov a Mária ani prípadné deti nesmú byť bez súhlasu anglických stavov odvezené do zahraničia.<ref name="MarriageAct1554">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Act touching the Articles of the Queen's Highness's most Noble Marriage (1 Mar. Sess. 3 c. 2) | url = https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=pst.000017915519&seq=310 | vydavateľ = The Statutes of the Realm | dátum vydania = 1554 | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref>[[Súbor:Maria Tudor1.jpg|náhľad|[[Mária I. (Anglicko)|Mária I. Anglická]] na portréte Anthonisa Mora z roku 1554, vytvorenom v Londýne v roku jej sobáša s Filipom; Museo del Prado, Madrid.|vľavo|336x336bod]]Dedičské články zmluvy počítali s tým, že spoločné dieťa bude dediť Máriine kráľovstvá. Za určitých okolností mohlo získať aj niektoré z Filipových nizozemských a burgundských dŕžav, pričom nástupnícke práva Filipovho syna z prvého manželstva, [[Don Carlos|Carlosa]], zostali zachované. Išlo o podmienené nástupnícke ustanovenia, nie o okamžité spojenie Anglicka so španielskymi alebo nizozemskými územiami. Anglicko zároveň nebolo sobášom automaticky zaviazané vstúpiť do prebiehajúcich vojen Karola V. proti Francúzsku. Použitie anglických financií, lodí a vojska sa naďalej riadilo anglickým právom a rozhodnutiami kráľovnej a jej rady.<ref name="SamsonTreaty" /> Filip vyplával zo severošpanielskeho prístavu [[A Coruña]] v júli 1554 a 20. júla pristál v Southamptone. Privítala ho delegácia anglických hodnostárov a počas prijatia bol uvedený do [[Podväzkový rád|Podväzkového rádu]], ktorého členom ho Mária vymenovala ešte pred jeho príchodom. Do Winchesteru dorazil 23. júla a v ten istý deň sa po prvý raz osobne stretol s budúcou manželkou. Filip mal dvadsaťsedem rokov, zatiaľ čo Mária mala tridsaťosem rokov.<ref name="SamsonWedding">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 86 – 128 | jazyk = en}}</ref> Na zabezpečenie postavenia zodpovedajúceho kráľovnej mu Karol V. tesne pred sobášom postúpil [[Neapolské kráľovstvo]] a titulárne [[Jeruzalemské kráľovstvo]]. Filip už predtým získal titul [[Milánske vojvodstvo|milánskeho vojvodu]], ale až neapolský kráľovský titul mu umožnil vystupovať pri svadobnom obrade ako panovník porovnateľného postavenia. Prevod Neapolského kráľovstva neznamenal zmenu jeho vnútorného usporiadania. Krajinu naďalej spravoval miestodržiteľ prostredníctvom miestnych úradov, súdov a stavovských inštitúcií.<ref name="ParkerEarly">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 43 – 57 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = en}}</ref> Sobáš sa uskutočnil 25. júla 1554 vo [[Winchesterská katedrála|Winchesterskej katedrále]], na sviatok svätého Jakuba, ktorý bol v španielskych kráľovstvách spojený s kultom apoštola a pútnickým miestom [[Santiago de Compostela]]. Obrad viedol winchesterský biskup a anglický lord kancelár [[Stephen Gardiner]]. Svadobná liturgia sa konala podľa katolíckeho obradu a jej ceremoniálne usporiadanie zdôrazňovalo panovnícke postavenie oboch manželov. Anglickí a habsburskí vyjednávači zároveň dbali na to, aby použité tituly neprekračovali podmienky sobášnej zmluvy.<ref name="WinchesterWedding">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen Mary Chair | url = https://www.winchester-cathedral.org.uk/history/queen-mary-chair/ | vydavateľ = Winchester Cathedral | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = en}}</ref><ref name="SamsonWedding"/> Po svadbe manželia postupne cestovali do Londýna, kam slávnostne vstúpili v auguste 1554. Verejné obrady, výzdoba ulíc a prijatia organizované mestskými predstaviteľmi prezentovali manželstvo ako spojenie dvoch katolíckych dynastií. Filip sa pritom musel prispôsobiť anglickým panovníckym zvyklostiam a vystupovať v súlade s právnym postavením, ktoré mu priznávala sobášna zmluva. Samostatná korunovácia sa neuskutočnila; jeho kráľovský titul vyplýval zo zákona a z manželstva s korunovanou kráľovnou.<ref name="KelseyMarriage"/> === Spoluvláda v Anglicku a Írsku === [[Súbor:1 Shilling, England, Mary & Philip II of Spain, 1555 - National Museum of American History - DSC00273.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Strieborný šiling s dvojicou profilových portrétov|Anglický strieborný šiling z roku 1555 s profilmi Márie I. a Filipa. Spoločná podobizeň panovníkov vyjadrovala ich spoluvládu.]] Filipovo postavenie v Anglicku nemožno obmedziť na neformálnu úlohu manžela kráľovnej. Z právneho hľadiska bol počas Máriinho života anglickým a írskym spolupanovníkom ''jure uxoris'', teda na základe práv svojej manželky. Zákony, kráľovské nariadenia, parlamentné akty, diplomatické poverenia a ďalšie verejné dokumenty sa vydávali v mene oboch panovníkov. Ich mená a podobizne sa objavovali aj na minciach a spoločnej veľkej pečati. Roky vlády sa v právnych textoch počítali podľa spoločnej vlády Filipa a Márie.<ref name="Velasco2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Velasco Berenguer | meno = Gonzalo | titul = The Select Council of Philip I: A Spanish Institution in Tudor England, 1555–1558 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 139 | číslo = 597 | rok = 2024 | strany = 326 – 359 | doi = 10.1093/ehr/cead216 | url = https://academic.oup.com/ehr/article/139/597/326/7590494 | jazyk = en}}</ref> Spoločná titulácia nemenila skutočnosť, že Mária zostávala dedičnou držiteľkou koruny a základným zdrojom Filipovho postavenia. Filip nemohol bez nej meniť anglické zákony, určovať nástupníctvo ani previesť korunné majetky na cudzie osoby. Na rozdiel od Máriiných práv jeho právomoc nemala pokračovať po skončení manželstva. Spoluvláda preto spájala verejné vystupovanie oboch panovníkov s presne vymedzenými obmedzeniami, ktoré mali zabrániť podriadeniu Anglicka cudzej monarchii.<ref name="MarriageAct1554"/><ref name="Velasco2024"/> Filip sa zúčastňoval na zasadnutiach [[Tajná rada (Spojené kráľovstvo)|Tajnej rady]], prijímal vyslancov, vybavoval žiadosti poddaných a spolurozhodoval o vymenovaniach, financiách a zahraničnej politike. Pri výkone vlády sa opieral o anglických radcov aj o členov vlastnej domácnosti. Keďže neovládal angličtinu, pri úradných rokovaniach používal najmä španielčinu, francúzštinu a latinčinu; písomnosti sa podľa potreby prekladali. Jazyková odlišnosť a obmedzenia týkajúce sa zamestnávania cudzincov sťažovali vytvorenie spoločného dvorského prostredia, neviedli však k zriadeniu osobitnej španielskej správy Anglicka.<ref name="KelseyGovernment">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 95 – 114 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Filipova prítomnosť posilnila diplomatické spojenie Anglicka s habsburskými dŕžavami, ale anglické kráľovstvo sa nestalo provinciou ani právnou súčasťou španielskej monarchie. Medzi jednotlivými krajinami nevznikla spoločná centrálna vláda, jednotné zákonodarstvo ani spoločný daňový systém. Spojenie malo charakter dynastickej únie, v ktorej si každá koruna zachovávala vlastné zákony, inštitúcie, financie a politické tradície. Spoločným prvkom boli osoby panovníkov a časť ich zahraničnopolitických záujmov.<ref name="Velasco2024"/> Jednou z hlavných otázok spoločnej vlády bola obnova vzťahov Anglicka s pápežstvom. V novembri 1554 pricestoval do krajiny pápežský legát [[Reginald Pole]], ktorý rokoval s panovníkmi a parlamentom o zrušení cirkevného rozkolu vzniknutého za vlády [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] Dňa 30. novembra 1554 predniesli obe komory parlamentu žiadosť o odpustenie a Pole vyhlásil zmierenie kráľovstva s Rímom. Filip podporoval rokovania a podieľal sa na dosiahnutí kompromisu, podľa ktorého sa od držiteľov vo všeobecnosti nevyžadovalo vrátenie pozemkov niekdajších kláštorov. Zachovanie už uskutočnených majetkových prevodov malo obmedziť odpor šľachty a vlastníkov pôdy proti obnove pápežskej jurisdikcie.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="Velasco2024"/> Koncom roka 1554 parlament obnovil staršie anglické zákony proti heréze. Od februára 1555 začali cirkevné súdy odovzdávať odsúdených protestantov svetskej moci na vykonanie trestu smrti. Počas vlády Márie I. bolo za herézu upálených približne 280 osôb vrátane duchovných, remeselníkov, obchodníkov a žien. Konania prebiehali podľa anglického cirkevného a svetského práva; [[Španielska inkvizícia]] nezískala v Anglicku právomoc ani tam nevytvorila svoje tribunály. Filip bol o uplatňovaní náboženskej politiky informovaný, podporoval obnovenie katolíckej jednoty a proti trestným konaniam ako celku nevystúpil, ich bezprostredné vedenie však zostávalo v rukách anglických biskupov, súdov a úradníkov.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="SamsonPolitics">{{Citácia knihy | priezvisko = Samson | meno = Alexander | titul = Mary and Philip: The Marriage of Tudor England and Habsburg Spain | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 2020 | strany = 140 – 176 | jazyk = en}}</ref> Na jeseň 1554 sa na dvore začalo predpokladať, že Mária je tehotná. Správy o očakávanom potomkovi ovplyvnili rokovania parlamentu i prípravy na budúcu správu kráľovstva. Právne opatrenia prijaté začiatkom roka 1555 počítali s tým, že ak by Mária zomrela pri pôrode alebo pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, Filip by sa podieľal na správe Anglicka počas maloletosti dediča. Jeho postavenie malo zostať viazané na práva spoločného dieťaťa a na spoluprácu s anglickými inštitúciami. Očakávaný pôrod sa však neuskutočnil a v priebehu leta 1555 sa ukázalo, že kráľovná dieťa neporodí. Dobové pramene neumožňujú s istotou určiť zdravotnú príčinu príznakov, ktoré boli na dvore považované za tehotenstvo.<ref name="KelseyGovernment"/> V máji a júni 1555 sa Anglicko pokúsilo sprostredkovať mier medzi Karolom V. a francúzskym kráľom [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrichom II.]] Rokovania sa konali pri Marcqu na území patriacom k anglickej enkláve Calais. Filip sa na diplomatických prípravách podieľal spolu s Máriou a anglickými radcami. Strany sa nedohodli najmä pre rozdielne požiadavky týkajúce sa Savojska, Piemontu, Milánska a ďalších území obsadených počas predchádzajúcich vojen. Konferencia ukázala možnosti anglického sprostredkovania, ale neviedla k uzavretiu mieru.<ref name="KelseyGovernment"/> Karol V. medzitým pripravoval odovzdanie vlády nad svojimi dŕžavami, a preto Filipa povolal do Nizozemska. Pred odchodom z Anglicka Filip 29. augusta 1555 vytvoril užší poradný orgán, v dobových dokumentoch označovaný ako ''consejo escogido'' alebo ''select council''. Jeho členmi boli kardinál Reginald Pole, kancelár Stephen Gardiner, lord pokladník William Paulet, grófovia z Arundelu a Pembroke, elyský biskup Thomas Thirlby, William Paget, Robert Rochester a štátny tajomník William Petre. Rada nemala nahradiť celú Tajnú radu. Mala vyberať dôležité záležitosti, pripravovať súhrnné správy a udržiavať pravidelný kontakt s Filipom počas jeho neprítomnosti.<ref name="Velasco2024"/> Filip opustil Greenwich 29. augusta 1555 a po plavbe cez Dover a Calais prišiel 8. septembra do Bruselu. Jeho odchodom sa spoločná vláda formálne neskončila. Naďalej používal anglický a írsky kráľovský titul, dostával správy užšej rady a vyjadroval sa k zahraničnému obchodu, námorníctvu, obrane, diplomatickým rokovaniam a niektorým personálnym otázkam. Zachovaná korešpondencia dokladá pravidelnú výmenu listov a memoránd medzi Filipom a jeho anglickými radcami až do Máriinej smrti.<ref name="Velasco2024"/> === Prevzatie nizozemských a španielskych dŕžav === [[Súbor:The abdication of Emperor Charles V in favor of his son Philip II . At Brussels, 25 October 1555 (SM 947).png|náhľad|vpravo|upright=1.3|alt=Karol V. odovzdáva pred zhromaždeným dvorom vládu Filipovi|Odovzdanie vlády nad nizozemskými dŕžavami Filipovi v Bruseli 25. októbra 1555 na obraze Louisa Gallaita z roku 1842.]] Dňa 25. októbra 1555 sa vo veľkej sále bruselského paláca Coudenberg zhromaždili zástupcovia generálnych stavov nizozemských provincií. Karol V. pred nimi oznámil, že sa vzdáva vlády nad nizozemskými a burgundskými dŕžavami v prospech Filipa. Obrad mal potvrdiť právnu kontinuitu a získať súhlas stavov, ktorých privilégiá musel nový panovník rešpektovať. Keďže rokovanie prebiehalo prevažne vo francúzštine, časť Filipovej odpovede predniesol biskup z Arrasu [[Antoine Perrenot de Granvelle]], jeden z hlavných habsburských radcov.<ref name="RodriguezTransfer">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 126 – 136 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> Nizozemsko nebolo jednotným štátom spravovaným podľa jedného súboru zákonov. Tvorili ho vojvodstvá, grófstva, panstvá a mestské územia s vlastnými súdmi, stavovskými zhromaždeniami, daňovými pravidlami a privilégiami. Na základe [[Pragmatická sankcia (1549)|Pragmatickej sankcie z roku 1549]] Filip prevzal nástupníctvo vo všetkých provinciách spoločne, hoci si jednotlivé územia naďalej zachovali svoju právnu a inštitucionálnu osobitosť. Filip preto neprevzal jeden nizozemský kráľovský titul, ale súbor vojvodských, grófskych a panských titulov a v jednotlivých provinciách skladal predpísané prísahy na zachovanie ich práv.<ref name="RodriguezTransfer"/> Dňa 16. januára 1556 sa Karol V. vzdal v prospech Filipa vlády nad [[Kastílska koruna|Kastílskou korunou]], [[Koruna Aragónska|Aragónskou korunou]], Sicíliou, Sardíniou a zámorskými územiami patriacimi ku Kastílii. Neapolské kráľovstvo a Milánske vojvodstvo už Filip vlastnil. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak stal panovníkom rozsiahleho súboru európskych a mimoeurópskych území. Jednotlivé časti monarchie si však zachovali vlastné zákony, meny, daňové systémy, zastupiteľské orgány a správne rady. Označenie „španielska monarchia“ preto pomenúva dynastický a politický celok, nie jednotný centralizovaný štát v modernom zmysle.<ref name="ParkerEarly"/><ref name="RodriguezTransfer"/> Počas Filipovej neprítomnosti na Pyrenejskom polostrove spravovala španielske kráľovstvá jeho sestra [[Jana Habsburská (1535 – 1573)|Jana Habsburská]], vdova po portugalskom následníkovi trónu. Funkciu regentky vykonávala v rokoch 1554 – 1559 a spolupracovala s jednotlivými kráľovskými radami. Správa Kastílie, Aragónska, Neapola, Sicílie, amerických miestodržiteľstiev a ďalších dŕžav zostávala rozdelená medzi územne alebo vecne vymedzené rady, miestodržiteľov, súdy a miestne stavovské orgány. Rozhodnutia, ktoré si vyžadovali panovníkov súhlas, sa medzi Bruselom a Pyrenejským polostrovom prenášali prostredníctvom poslov a písomnej korešpondencie.<ref name="RodriguezTransfer"/> Filip nezdedil rakúske dedičné krajiny ani postavenie cisára [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Tie zostali pod vládou Karolovho brata [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]], ktorý už od roku 1531 pôsobil ako rímsky kráľ a spravoval záležitosti ríše. Karolovo vzdanie sa cisárskej hodnosti nadobudlo úplný právny účinok až po uznaní kurfirstmi v roku 1558. Rozdelením dedičstva sa upevnilo rozlíšenie medzi španielskou a rakúskou vetvou habsburskej dynastie, ktoré naďalej spolupracovali, ale mali samostatných panovníkov a odlišné politické záujmy.<ref name="RodriguezTransfer"/> Krátko po prevzatí španielskych kráľovstiev uzavrel Filip s Henrichom II. päťročné prímerie vo Vaucelles, podpísané 5. februára 1556. Dohoda dočasne prerušila vojnu a ponechala obom stranám väčšinu území, ktoré práve ovládali. Francúzsko si tak dočasne zachovalo svoje pozície v Piemonte a Savoji, ostrov Korzika a faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun. Prímerie nevyriešilo základné spory o politickú rovnováhu v Taliansku a bolo porušené ešte v tom istom roku po vytvorení francúzsko-pápežského spojenectva.<ref name="RodriguezWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | titul = The Changing Face of Empire: Charles V, Philip II and Habsburg Authority, 1551–1559 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1988 | strany = 137 – 252 | isbn = 0-521-30346-X | jazyk = en}}</ref> === Vojna s Francúzskom a pápežom === [[Súbor:Pope Paul IV – Jacopino Conte (Manner), ca. 1560.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét pápeža Pavla IV. v červenom odeve|Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]] na portréte z okruhu Jacopina del Conte, približne 1556 – 1560.]] Pápež [[Pavol IV. (pápež)|Pavol IV.]], zvolený v máji 1555, považoval habsburskú moc v Neapolskom a Milánskom vojvodstve za ohrozenie politického postavenia [[Pápežský štát|Pápežského štátu]]. Ako príslušník neapolského rodu Carafovcov dlhodobo vystupoval proti španielskemu vplyvu v Taliansku. Jeho vláda nadviazala spojenectvo s Henrichom II. a podporovala francúzsky vojenský zásah na Apeninskom polostrove. Spor sa týkal najmä svetskej moci pápeža, postavenia Neapolského kráľovstva a rovnováhy medzi Francúzskom a Habsburgovcami; neviedol k Filipovmu odmietnutiu pápežskej duchovnej autority.<ref name="Lynch1961">{{Citácia periodika | priezvisko = Lynch | meno = John | titul = Philip II and the Papacy | periodikum = Transactions of the Royal Historical Society | ročník = 11 | rok = 1961 | strany = 23 – 42 | doi = 10.2307/3678749 | jazyk = en}}</ref> Pred začatím vojenskej operácie si Filip vyžiadal právne a teologické stanoviská k otázke, či katolícky panovník môže viesť obrannú vojnu proti pápežovi ako vládcovi Pápežského štátu. Na ich základe rozlišoval medzi rešpektovaním pápežovej duchovnej právomoci a odporom proti jeho svetskej a vojenskej politike. Filipovým cieľom nebolo obsadenie Ríma ani vytvorenie samostatnej cirkvi. Vojenské velenie odovzdal [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|Fernandovi Álvarezovi de Toledo, vojvodovi z Alby]], ktorý pôsobil ako neapolský miestodržiteľ.<ref name="Lynch1961"/> Albove jednotky prekročili hranice Pápežského štátu v septembri 1556. Postupne obsadili niekoľko pevností a miest v okolí Ríma, prerušili zásobovacie a komunikačné trasy, ale do samotného mesta nevstúpili. Filip opakovane požadoval, aby sa zabránilo útoku na Rím a udalostiam porovnateľným s jeho vyplienením cisárskymi vojskami v roku 1527. Alba preto spájal vojenský nátlak s rokovaniami a usiloval sa prinútiť Pavla IV. k neutralite bez odstránenia jeho vlády nad Pápežským štátom.<ref name="MallettShaw">{{Citácia knihy | priezvisko = Mallett | meno = Michael | spoluautori = Christine Shaw | titul = The Italian Wars 1494–1559: War, State and Society in Early Modern Europe | miesto = London – New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2014 | strany = 291 – 298 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom roka 1557 vstúpila do Talianska francúzska armáda vedená [[František de Guise|Františkom, vojvodom z Guise]]. Francúzi mali podporiť pápeža, oslabiť španielsku vládu v Neapole a obnoviť francúzske postavenie v strednom a južnom Taliansku. Guise však nedokázal obsadiť pevnosť Civitella del Tronto a jeho vojsko čelilo problémom so zásobovaním, financiami a koordináciou s pápežskými jednotkami. Po začatí rozsiahleho habsburského ťaženia na severovýchodnej hranici Francúzska bol odvolaný naspäť do vlasti.<ref name="MallettShaw"/> Vojna zároveň prehlbovala úverové problémy Filipovej monarchie. Panovník financoval armády prostredníctvom bežných daní, mimoriadnych príspevkov jednotlivých krajín, dodávok amerického striebra a krátkodobých úverových zmlúv označovaných ako ''asientos''. Na jar 1557 pozastavil splácanie časti krátkodobých záväzkov a nariadil ich reštrukturalizáciu. Niektoré pohľadávky a nahromadené úroky boli premenené na dlhodobé štátne renty, známe ako ''juros'', zabezpečené príjmami kastílskej koruny. Tento krok sa často označuje ako štátny bankrot, nešlo však o úplné odmietnutie všetkých dlhov ani o zastavenie všetkých kráľovských platieb. Bol to nútený presun časti krátkodobého dlhu do dlhodobejšej podoby, ktorého vyrovnávanie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | spoluautori = Hans-Joachim Voth | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 2014 | isbn = 978-1-4008-4843-0 | jazyk = en}}</ref> === Vstup Anglicka do vojny a Saint-Quentin === [[Súbor:The battle of St. Quintin, Picardy (1577).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Rytina zobrazujúca boj vojsk pri opevnenom Saint-Quentine|Bitka pri Saint-Quentine na zobrazení z vydania Münsterovej ''Cosmographie'' z roku 1577.]] Filip sa 20. marca 1557 vrátil do Anglicka, aby obnovil osobný kontakt s Máriou a rokoval o anglickej účasti vo vojne proti Francúzsku. Sobášna zmluva mu neumožňovala jednostranne zatiahnuť krajinu do habsburského konfliktu. Anglickí radcovia spočiatku namietali, že kráľovská pokladnica nemá dostatok prostriedkov, pobrežná obrana potrebuje posilnenie a vojna neprináša kráľovstvu bezprostredný územný prospech. Filip preto musel dosiahnuť súhlas Márie a anglických politických orgánov.<ref name="KelseyWar">{{Citácia knihy | priezvisko = Kelsey | meno = Harry | titul = Philip of Spain, King of England: The Forgotten Sovereign | miesto = London | vydavateľ = I.B. Tauris | rok = 2011 | strany = 128 – 152 | isbn = 978-1-84885-716-2 | jazyk = en}}</ref> Situáciu zmenilo vystúpenie anglického vyhnanca Thomasa Stafforda, ktorý s malou skupinou mužov a s podporou získanou vo Francúzsku v apríli 1557 obsadil hrad Scarborough. Stafford vyzval na odpor proti vláde Márie a Filipa, ale miestne úrady jeho skupinu rýchlo zajali. Anglická vláda označila francúzsku pomoc Staffordovi za nepriateľský zásah. Mária podpísala vyhlásenie vojny 1. júna a verejne bolo vyhlásené 7. júna 1557.<ref name="KelseyWar"/> Anglicko vyslalo na kontinent niekoľkotisícový zbor vedený [[William Herbert, 1. gróf z Pembroke|Williamom Herbertom, grófom z Pembroke]]. Jednotky sa pripojili k armáde zostavenej v Nizozemsku, ktorú tvorili vojaci z nizozemských provincií, nemeckých krajín, španielskych kráľovstiev, Savojska a ďalších habsburských dŕžav. Nešlo teda výlučne o španielsku armádu. Hlavným veliteľom bol [[Emanuel Filibert Savojský|Emanuel Filibert, vojvoda savojský]], ktorého rodinu Francúzi pripravili o väčšinu jej území.<ref name="KamenStQuentin">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven – London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | strany = 27 – 29 | isbn = 0-300-07081-0 | jazyk = en}}</ref> V lete 1557 habsburské vojsko obkľúčilo opevnené mesto [[Saint-Quentin (Aisne)|Saint-Quentin]] v Pikardii. Francúzsky veliteľ [[Anne de Montmorency]] sa pokúsil 10. augusta dopraviť do mesta posily a zásoby, jeho armáda však bola pri ústupe napadnutá jednotkami Emanuela Filiberta. Francúzi utrpeli vysoké straty a viacerí predstavitelia najvyššej šľachty vrátane Montmorencyho padli do zajatia. Filip sa na samotnej poľnej bitke nezúčastnil, pretože sa s časťou armády a hlavnými anglickými jednotkami ešte nachádzal pri Cambrai. Do obliehacieho tábora prišiel približne dva dni po bitke.<ref name="KamenStQuentin"/><ref name="ParkerEarly"/> Po bitke pokračovalo obliehanie mesta, ktoré bránila posádka pod vedením [[Gaspard de Coligny|Gasparda de Colignyho]]. Filip sa podieľal na koordinácii zásobovania, delostrelectva a ďalšieho vedenia obliehania. Saint-Quentin bol 27. augusta po delostreleckej paľbe a útoku na poškodené opevnenia dobytý. Po preniknutí vojakov do mesta nasledovalo rabovanie a násilie voči obyvateľstvu, ktoré velitelia nedokázali okamžite zastaviť. Coligny a zostávajúci príslušníci posádky sa dostali do zajatia.<ref name="KelseyWar"/> Víťazná armáda nepokračovala v bezprostrednom pochode na Paríž. Saint-Quentin bolo treba obsadiť, opraviť jeho opevnenia a zabezpečiť zásobovacie trasy. Vojaci boli rozptýlení medzi obliehacie práce a posádky, viaceré oddiely nedostávali pravidelne žold a prichádzalo jesenné obdobie nevhodné na rozsiahlu operáciu vo vnútrozemí. Rozhodnutie ukončiť ďalší postup preto vyplývalo zo súhrnu vojenských, finančných a logistických okolností, nie iba z osobného rozhodnutia panovníka.<ref name="RodriguezWar"/> Francúzska porážka pri Saint-Quentine prinútila Henricha II. odvolať vojvodu z Guise a časť jeho jednotiek z Talianska. Pavol IV. tak stratil bezprostrednú francúzsku vojenskú podporu a v septembri 1557 uzavrel s Albom mier v Cave. Španielske jednotky sa stiahli z obsadených pápežských miest, pápež sa zaviazal nepodporovať ďalší útok proti Neapolskému kráľovstvu a Alba v mene Filipa obnovil formálne vzťahy s pápežom. Dohoda potvrdila pápežovu duchovnú autoritu aj jeho vládu nad Pápežským štátom a zároveň ukončila jeho účasť vo francúzsko-habsburskej vojne.<ref name="Lynch1961"/><ref name="MallettShaw"/> === Strata Calais a bitka pri Gravelines === [[Súbor:1838 François-Édouard Picot - The Siege of Calais.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Historická maľba francúzskych vojsk pred hradbami Calais|Francúzske obsadenie Calais v roku 1558 na obraze François-Édouarda Picota z roku 1838.]] Filip opustil Anglicko 3. júla 1557 a cez Calais sa vrátil k armáde na kontinente. Do Anglicka už nikdy neprišiel, naďalej však zostával jeho spolupanovníkom a udržiaval písomný kontakt s Máriou a užšou radou. Po skončení hlavnej časti ťaženia boli početné habsburské a anglické jednotky rozpustené alebo premiestnené do zimných posádok. Francúzske velenie využilo oslabenie pohraničnej obrany a pripravilo útok proti anglickej oblasti okolo Calais.<ref name="Velasco2024"/> Calais bolo pod anglickou vládou od roku 1347 a predstavovalo poslednú významnú anglickú državu na francúzskej pevnine. Jeho obrana sa opierala o mesto, okolité pevnosti, systém zaplavovaných území a možnosť zásobovania po mori. V zime 1557 – 1558 však bola posádka početne slabá, časť opevnení potrebovala opravu a anglická vláda nedokázala včas sústrediť dostatočné posily. Filip a jeho predstavitelia upozorňovali na pripravovaný francúzsky útok a ponúkali vojenskú pomoc, jej nasadenie však komplikoval nedostatok času, nepriaznivé počasie a právne obmedzenia týkajúce sa umiestňovania cudzích posádok na anglickom území.<ref name="KelseyWar"/> Francúzska armáda vedená vojvodom z Guise začala operáciu na prelome rokov 1557 a 1558. Po rýchlom obsadení vonkajších pevností a delostreleckom ostreľovaní sa obrancovia Calais 7. januára 1558 vzdali. V priebehu januára Francúzi získali aj Guînes a ďalšie anglické oporné body v okolí. Anglicko tak stratilo územie, ktoré držalo viac ako dve storočia. Pokusy o okamžité znovudobytie mesta sa neuskutočnili, pretože anglická vláda nemala pripravenú dostatočnú armádu, flotilu ani finančné prostriedky na rozsiahlu obojživelnú operáciu.<ref name="KelseyWar"/> Filip vyjadril anglickej rade po strate Calais podporu a požadoval, aby sa pripravili opatrenia na jeho opätovné získanie. Vojenská situácia sa však na jar 1558 ďalej zhoršila, keď francúzske jednotky v júni obsadili Thionville v Luxembursku. Francúzske velenie sa následne pokúsilo napadnúť ďalšie prístavné mestá vo Flámsku. Armáda vedená maršalom Paulom de Thermes obsadila Dunkerque a pri návrate bola zastavená neďaleko Gravelines.<ref name="RodriguezWar"/> [[Súbor:Eccouj amantjmi. lectorj il uero sito della battaglia data nel anno 1558 a di 13 di luglio intorno a Grauellina.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Súdobá mapa a zobrazenie rozostavenia vojsk pri Gravelines|Súdobé zobrazenie bojiska pri Gravelines, vydané v roku 1558.]] Dňa 13. júla 1558 zaútočilo na francúzsku armádu habsburské vojsko vedené [[Lamoral Egmont|Lamoralom, grófom z Egmontu]]. Francúzi boli pritlačení k pobrežiu a ich pohyb sťažoval terén, príliv a prítomnosť anglických lodí pod velením lorda admirála [[Edward Clinton, 1. gróf z Lincolnu|Edwarda Clintona]]. Delostrelecká paľba z anglických plavidiel a útok Egmontových jednotiek rozvrátili francúzske zostavy. Maršal de Thermes a veľká časť jeho armády padli do zajatia. Víťazstvo pri Gravelines zastavilo francúzsky postup vo Flámsku, neviedlo však k znovuzískaniu Calais.<ref name="RodriguezWar"/><ref name="Velasco2024"/> === Smrť Márie I. a zánik anglickej spoluvlády === Koncom roka 1557 sa na anglickom dvore opäť rozšírilo presvedčenie, že Mária čaká dieťa. Očakávanie potomka pretrvávalo niekoľko mesiacov, ale ani tentoraz sa pôrod neuskutočnil. Kráľovnin zdravotný stav sa v priebehu roka 1558 zhoršoval a otázka nástupníctva sa stala bezprostrednou politickou témou. Filip zostával v Nizozemsku a informácie o vývoji dostával od Márie, anglickej rady a svojich diplomatických zástupcov.<ref name="KelseyWar"/> V prípade Máriinej smrti mala podľa anglického nástupníckeho práva najvyšší nárok jej nevlastná sestra [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta]]. Filip jej nástupníctvo prijal ako politicky a právne najuskutočniteľnejšie riešenie. Alternatívou podporovanou Francúzskom bola škótska kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária Stuartová]], ktorá bola zasnúbená a neskôr vydatá za francúzskeho následníka trónu Františka. Jej nástup by mohol spojiť anglické nároky s francúzskou dynastiou Valoisovcov. Filipovo stanovisko ovplyvnilo diplomatické rokovania, o nástupníctve však nemohol rozhodnúť samostatne a konečné uznanie Alžbety vychádzalo z anglického práva a rozhodnutia domácich politických inštitúcií.<ref name="ParkerEarly"/> Na jeseň 1558 vyslal Filip do Anglicka svojho dôverníka Gómeza Suáreza de Figueroa, grófa z Ferie. Feria mal zastupovať Filipove záujmy, informovať ho o kráľovninom zdravotnom stave a nadviazať kontakt s možnou nástupníčkou. Mária zomrela 17. novembra 1558 v londýnskom paláci St James's Palace bez žijúceho potomka. V ten istý deň sa kráľovnou stala Alžbeta I. Filipov titul anglického a írskeho kráľa, ktorý bol odvodený od manželstva, Máriinou smrťou automaticky zanikol.<ref name="Velasco2024"/> Po Alžbetinom nástupe sa v diplomatickej korešpondencii krátko skúmala možnosť jej sobáša s Filipom. Také manželstvo by si vyžadovalo pápežský dišpenz pre Filipov predchádzajúci zväzok s jej nevlastnou sestrou a dohodu o náboženskej politike i rozdelení právomocí. Nešlo o ukončené manželské rokovanie ani o dohodnutý sobáš. Alžbeta nedala záväzný súhlas a Filip sa začiatkom roka 1559 sústredil na dynastické spojenie s francúzskym kráľovským rodom, ktoré bolo súčasťou pripravovanej mierovej dohody.<ref name="KelseyWar"/> === Mier z Cateau-Cambrésis a návrat na Pyrenejský polostrov === [[Súbor:Biccherna 63, attr. alle monache di s. marta, pace di Cateau-Cambrésis tra filippo II ed enrico II, 1559.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Alegorická maľba uzavretia mieru|Alegorické zobrazenie mieru z Cateau-Cambrésis na sienskej tabuľke ''biccherna'' z roku 1559.]] Po ťaženiach v rokoch 1557 a 1558 nemala ani jedna strana dostatok finančných prostriedkov na dlhodobé pokračovanie vojny v dovtedajšom rozsahu. Filipova vláda musela splácať a reštrukturalizovať vysoké vojenské dlhy, zatiaľ čo francúzska koruna čelila vlastným problémom s úvermi, výberom daní a platením armády. Rokovania sa začali v septembri 1558 v Arrase, pokračovali v opátstve Cercamp a napokon boli prenesené do [[Le Cateau-Cambrésis (obec)|Le Cateau-Cambrésis]]. Predmetom rokovaní boli územia v Taliansku, Pikardii, Savoji, Piemonte, Luxembursku, Korzike a v oblasti Calais, ako aj plánované dynastické sobáše.<ref name="Haan2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Haan | meno = Bertrand | titul = Une paix pour l’éternité: La négociation du traité du Cateau-Cambrésis | miesto = Madrid | vydavateľ = Casa de Velázquez | rok = 2010 | strany = 171 – 218 | jazyk = fr}}</ref> Anglicko a Francúzsko uzavreli vlastnú mierovú zmluvu 2. apríla 1559. Francúzsko si malo ponechať Calais počas ôsmich rokov a potom ho vrátiť Anglicku alebo zaplatiť náhradu vo výške 500&nbsp;000 korún. Ustanovenie umožnilo anglickej vláde predstaviť stratu mesta ako dočasnú, v praxi sa však Calais pod anglickú vládu už nevrátilo. Filip nemohol rozhodovať o tomto území namiesto Alžbety I., ale jeho vyjednávači koordinovali postup s anglickými zástupcami a mier s Francúzskom bol podmienkou ukončenia širšieho konfliktu.<ref name="Haan2010"/> Hlavná francúzsko-habsburská zmluva bola podpísaná 3. apríla 1559. Henrich II. sa vzdal francúzskych nárokov na Milánske a Neapolské kráľovstvo a súhlasil s obnovením značnej časti Savojska pod vládou Emanuela Filiberta. Korzika sa mala vrátiť [[Janovská republika|Janovskej republike]] a francúzske jednotky mali opustiť väčšinu svojich pozícií v Toskánsku a Piemonte. Niekoľko pevností zostalo dočasne obsadených francúzskymi alebo španielskymi posádkami, takže obnova savojského územia neprebehla okamžite a úplne.<ref name="Haan2010"/><ref name="MallettShaw"/> Filip na druhej strane vrátil Francúzsku Saint-Quentin a ďalšie mestá obsadené počas ťaženia v Pikardii. Francúzsko si zachovalo faktickú kontrolu nad mestami Metz, Toul a Verdun, hoci ich začlenenie do francúzskeho kráľovstva nebolo vo Svätej rímskej ríši právne uznané. Dohoda preto nepredstavovala jednostranné odovzdanie všetkých francúzskych výbojov. Bola územným kompromisom, ktorý ukončil otvorené súperenie o Milánsko a Neapol a uzavrel sériu konfliktov označovaných ako [[Talianske vojny]]. Francúzsko-habsburské súperenie tým nezaniklo, na určitý čas sa však prestalo sústreďovať na priame ovládnutie talianskych štátov.<ref name="Haan2010"/> Súčasťou mierového usporiadania boli dva dynastické sobáše. Emanuel Filibert Savojský sa oženil s Margarétou Francúzskou, sestrou Henricha II., a Filip sa mal oženiť s kráľovou dcérou [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]]. Zástupný sobáš Filipa a Alžbety sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde ženícha zastupoval vojvoda z Alby. Osobné stretnutie manželov a svadobné obrady na Pyrenejskom polostrove sa uskutočnili až po Alžbetinom príchode v roku 1560.<ref name="Haan2010"/> [[Súbor:Anthonis Mor Margaret of Parma c 1559.jpg|náhľad|vpravo|alt=Portrét Margaréty Parmskej v tmavom odeve|Margaréta Parmská na portréte Antona Mora, približne 1559.]] Pred odchodom z Nizozemska Filip vymenoval svoju nevlastnú sestru [[Margaréta Parmská|Margarétu Parmskú]] za generálnu miestodržiteľku nizozemských provincií. Pri správe mala spolupracovať s ústrednými radami a s domácimi hodnostármi, medzi ktorými zostával významným poradcom Antoine Perrenot de Granvelle. Filip predpokladal, že prostredníctvom miestodržiteľky, rád, finančných úradov a pravidelnej korešpondencie bude možné riadiť nizozemské záležitosti aj počas jeho neprítomnosti. Miestne stavy a mestské orgány si naďalej zachovávali svoje zákonné právomoci a daňové privilégiá.<ref name="RodriguezWar"/> Filip vyplával 25. augusta 1559 z prístavu Vlissingen a 8. septembra pristál v Larede na severnom pobreží Kastílie. V Nizozemsku strávil od roku 1548 s prestávkami viac než desať rokov, počas ktorých získal skúsenosti s tamojšími stavovskými inštitúciami, habsburskou diplomaciou a vojnou proti Francúzsku. Po návrate sa už do Nizozemska ani do ostatných častí severnej Európy osobne nevrátil. Vzťahy s týmito územiami odvtedy udržiaval prostredníctvom miestodržiteľov, rád, vyslancov a rozsiahlej písomnej korešpondencie.<ref name="Velasco2024"/><ref name="RodriguezWar"/> == Upevňovanie vlády a krízy monarchie (1559 – 1568) == === Návrat na Pyrenejský polostrov a manželstvo s Alžbetou z Valois === Po uzavretí [[Zmluva z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] a usporiadaní najnaliehavejších záležitostí v Nizozemsku odplával Filip II. 25. augusta 1559 z Vlissingenu a 8. septembra pristál v prístave [[Laredo (Kantábria)|Laredo]]. Návratom sa skončilo jeho posledné dlhšie pôsobenie severne od Pyrenejí: Nizozemsko už počas zvyšku života nenavštívil. Neznamenalo to však, že by sa severné provincie ocitli mimo jeho každodennej pozornosti. Spravoval ich prostredníctvom miestodržiteľov, rád a rozsiahlej korešpondencie, pričom rozhodnutia prijaté na dvore v Kastílii zostávali závislé od správ, ktoré prichádzali s niekoľkotýždňovým oneskorením.<ref name="Parker2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 121 – 194 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ParkerStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | isbn = 978-0-300-08273-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným z ustanovení mierových dohôd bolo Filipovo manželstvo s [[Alžbeta z Valois|Alžbetou z Valois]], dcérou francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]]. Alžbeta bola v predchádzajúcej fáze rokovaní zvažovaná ako nevesta Filipovho syna dona Carlosa, zmenené dynastické a diplomatické okolnosti však viedli k jej zasnúbeniu so samotným kráľom. Sobáš v zastúpení sa uskutočnil 22. júna 1559 v parížskej katedrále Notre-Dame, kde Filipa zastupoval [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvoda z Alby]]. Osobný sobášny obrad sa konal 2. februára 1560 v [[Guadalajara (Španielsko)|Guadalajare]]. Alžbeta následne na španielskom dvore používala meno Izabela ({{V jazyku|spa|Isabel de Valois}}).<ref name="KamenPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 1998 | strany = 58 – 121 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Manželstvo potvrdzovalo zmierenie medzi francúzskymi [[Valoisovci|Valoisovcami]] a španielskymi Habsburgovcami po desaťročiach vojen o nadvládu v Taliansku a západnej Európe. Malo preto aj trvalý diplomatický rozmer. Kráľovná si udržiavala korešpondenciu so svojou matkou Katarínou Medicejskou a pri niektorých príležitostiach sprostredkovávala informácie medzi francúzskym a španielskym dvorom. Jej politická činnosť však bola obmedzená postavením manželky panovníka a záverečné rozhodnutia zostávali v rukách Filipa II. a jeho rád. Súčasťou Alžbetinho dvora sa stala talianska maliarka [[Sofonisba Anguissola]], ktorá pôsobila ako dvorná dáma, učiteľka kreslenia a portrétistka členov kráľovskej rodiny.<ref name="Parker2014"/><ref name="KamenPhilip"/> V roku 1565 dostala Alžbeta diplomatické poverenie a odcestovala do Bayonne pri francúzsko-španielskej hranici na stretnutie so svojou matkou a bratom [[Karol IX. (Francúzsko)|Karolom IX.]]. Rokovania od 15. júna do 2. júla prebiehali počas francúzskych náboženských vojen. Filipa II., ktorý do Francúzska neprišiel, politicky zastupoval vojvoda z Alby. Španielska delegácia naliehala na dôslednejší postup proti hugenotom, zatiaľ čo francúzska strana chcela zachovať priestor na vlastné riešenie občianskeho konfliktu; rokovalo sa tiež o možných dynastických sobášoch. Stretnutie neviedlo k záväznej dohode. Neskoršie tvrdenie, že sa v Bayonne vopred dohodol [[Bartolomejská noc|masaker z roku 1572]], zachované záznamy z rokovaní nepotvrdzujú.<ref name="WeberBayonne">WEBER, Bernerd C. The Conference of Bayonne, 1565: An Episode in Franco-Spanish Diplomacy. ''The Journal of Modern History''. 1939, roč. 11, č. 1, s. 1 – 22. (po anglicky)</ref><ref name="Parker2014"/> === Správa zloženej monarchie a usadenie dvora v Madride === Po usadení v Madride sa definitívne centralizoval polysynodiálny systém vládnutia (systém špecializovaných rád), s ktorým sa Filip oboznámil už počas svojho regentstva. K Rade Kastílie, Aragónska či Indie pribudla Rada Talianska. Tieto orgány naďalej pripravovali písomné stanoviská (consultas), pričom presun do Madridu umožnil lepšie sústredenie archívov a úradníckeho aparátu na jednom mieste Nešlo o vládu kabinetu v modernom zmysle: každý orgán pôsobil v oblasti určenej tradíciou a kráľovskými nariadeniami a konečným zdrojom rozhodnutia zostával panovník.<ref name="ParkerStrategy" /><ref name="ElliottSpain">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Imperial Spain, 1469–1716 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 242 – 284 | isbn = 978-0-14-100703-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzi kráľom a radami stáli kráľovskí sekretári. Prijímali zásielky, pripravovali výťahy zo správ, prepisovali rozhodnutia a zabezpečovali ich odoslanie. Filip II. venoval písomnostiam veľkú časť pracovného dňa a často opravoval aj podrobnosti návrhov, čo mu umožňovalo sledovať mnoho oblastí správy, zároveň však predlžovalo vybavovanie spisov. V naliehavých alebo osobitne citlivých prípadoch zriaďoval menšie pracovné skupiny – ''juntas'' – zložené z vybraných radcov a odborníkov. Vzdialené krajiny naďalej riadili miestodržitelia, vicekráli a guvernéri, ktorí disponovali značným praktickým priestorom na konanie, pretože pokyny z Kastílie nemohli predvídať všetky miestne okolnosti.<ref name="ParkerStrategy"/> Na dvore pôsobili skupiny šľachticov a úradníkov spojené osobnou priazňou, príbuzenstvom a patronátom. V prvej polovici šesťdesiatych rokov 16. storočia patrili medzi najvplyvnejších [[Ruy Gómez de Silva]], knieža z Éboli, a vojvoda z Alby. Ruy Gómez bol spájaný najmä s dvorskou správou a vyjednávaním, kým Alba sa opieral o dlhoročné vojenské skúsenosti a aristokratické postavenie. Historici pri opise týchto sietí hovoria o okruhu kniežaťa z Éboli a okruhu vojvodu z Alby; nešlo však o pevne organizované politické strany. Kráľ využíval rady členov oboch okruhov a pri jednotlivých otázkach sa rozhodoval podľa odlišných okolností.<ref name="Boyden">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súbor:Madrid alcazar Antón van der Wyngaerde.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Kresba Madridu s kráľovským Alcázarom a okolitou zástavbou v roku 1562|Kráľovský [[Alcázar v Madride]] a západná časť mesta na kresbe [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]] z roku 1562, krátko po trvalom usadení dvora. Alcázar sa stal hlavným sídlom panovníka a ústrednej správy.]] V júni 1561 Filip II. premiestnil dvor a väčšinu ústredných správnych orgánov z [[Toledo|Toleda]] do [[Madrid]]u. Nezachoval sa osobitný zakladajúci akt, ktorým by Madrid jednorazovo vyhlásil za hlavné mesto. Jeho postavenie vzniklo tým, že sa v ňom natrvalo usadili kráľ, dvorské úrady a rady; mesto sa tak stalo faktickým sídlom monarchie. Výber nevysvetľuje jediná doložená príčina. Madrid ležal v strednej časti Kastílie, mal kráľovský Alcázar, nachádzal sa blízko poľovníckych revírov a rezidencií v El Parde a Aranjueze a na rozdiel od Toleda v ňom nepôsobila rovnako mocná arcibiskupská a mestská korporácia. Poloha uľahčovala spojenie s viacerými časťami Pyrenejského polostrova, hoci vzdialenosť od pobrežia predlžovala komunikáciu so severoeurópskymi dŕžavami.<ref name="Sieber">SIEBER, Claudia Winn. ''The Invention of a Capital: Philip II and the First Reform of Madrid''. Dizertačná práca. Baltimore: Johns Hopkins University, 1986, s. 14 – 162. (po anglicky)</ref> Príchod dvora rýchlo zmenil hospodárske a priestorové pomery mesta. Do Madridu prichádzali šľachtici, úradníci, duchovní, vojaci, remeselníci, obchodníci a služobníctvo. Zvýšený dopyt po obydliach, potravinách, vode a doprave viedol k rozširovaniu zástavby a k regulácii zásobovania, cien, čistoty ulíc a stavebných prác. Majiteľov niektorých domov zaťažovala ''regalía de aposento'', povinnosť poskytnúť ubytovanie členom dvora alebo odviesť zodpovedajúcu náhradu. Kráľovská správa rozširovala a prestavovala Alcázar, no mesto ešte dlho nemalo urbanistickú ani reprezentatívnu podobu neskoršieho hlavného mesta.<ref name="Sieber"/> Usadenie ústredných orgánov v Madride neznamenalo úplné skončenie pohyblivého dvora. Filip II. pravidelne pobýval v [[Aranjuez]]e, [[El Pardo|El Parde]], Valsaíne, Segovii a neskôr v El Escoriale; podľa potreby cestoval aj na zasadnutia stavovských zhromaždení. Stabilné správne centrum však umožnilo sústrediť archívy, sekretariáty a rokovania rád na jednom mieste. Súčasne zvýraznilo napätie medzi ústredným rozhodovaním a miestnou správou: čím viac záležitostí sa predkladalo kráľovi, tým väčšie množstvo spisov musel dvor spracovať a tým dôležitejšia bola presnosť i rýchlosť poslov a námorných spojení.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Sieber"/> Konsolidáciu správy sprevádzali trvalé finančné ťažkosti. Vojny zdedené po Karolovi V. boli financované kombináciou daní, predaja dlhodobých rentových záväzkov ''juros'' a krátkodobých úverov ''asientos'', ktoré poskytovali najmä medzinárodní bankári. Pozastavenie platieb vyhlásené v roku 1557 nebolo zánikom štátu ani odmietnutím všetkých záväzkov. Dohoda dokončená v roku 1560 reštrukturalizovala veľkú časť krátkodobého dlhu na dlhodobejšie záväzky zabezpečené kastílskymi príjmami. Znížila okamžitý tlak veriteľov, ale nevyriešila rozdiel medzi rozsahom vojenských záväzkov a pravidelnými príjmami koruny. Najväčšiu časť výdavkov spoločnej politiky monarchie naďalej kryli príjmy vyberané v Kastílii, pretože panovník nemohol bez súhlasu miestnych inštitúcií rovnomerne zdaňovať všetky svoje krajiny.<ref name="DrelichmanVoth">{{Citácia knihy | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = Lending to the Borrower from Hell: Debt, Taxes, and Default in the Age of Philip II | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 2014 | isbn = 978-0-691-15149-7 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Založenie El Escorialu === [[Súbor:Juan Bautista de Toledo - Sección de la Iglesia por el eje longitudinal.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Architektonický pozdĺžny rez kostolom komplexu El Escorial|Pozdĺžny rez kostolom [[El Escorial]]u, ktorý vypracoval [[Juan Bautista de Toledo]] v roku 1567. Výkres dokumentuje projekt v jeho ranej stavebnej fáze.]] V roku 1561 bolo vybrané stavenisko pri obci El Escorial na úpätí pohoria [[Sierra de Guadarrama]], približne 45 kilometrov severozápadne od Madridu. Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 23. apríla 1563. Prvým hlavným architektom sa stal Juan Bautista de Toledo, ktorý predtým pôsobil v Taliansku a pri kráľovských stavbách v Neapole. Po jeho smrti v roku 1567 postupne prevzal vedenie projektu [[Juan de Herrera]]. Výstavba pokračovala do roku 1584 a jej plány sa počas prác opakovane upravovali.<ref name="Kubler">{{Citácia knihy | priezvisko = Kubler | meno = George | titul = Building the Escorial | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1982 | jazyk = po anglicky}}</ref> Komplex zasvätený svätému Vavrincovi spájal niekoľko funkcií: bol kláštorom [[Hieronymiti|hieronymitov]], kráľovskou rezidenciou, bazilikou, knižnicou, vzdelávacou ustanovizňou a miestom dynastickej pamäti. Mal uchovávať telesné pozostatky členov panovníckeho rodu a napĺňať ustanovenia závetu Karola V. týkajúce sa jeho pochovania a bohoslužieb za cisára i Izabelu Portugalskú. Zasvätenie svätému Vavrincovi sa spájalo s víťazstvom pri Saint-Quentine, dosiahnutým na jeho sviatok 10. augusta 1557, vznik stavby však nemožno vysvetľovať iba ako pripomienku jednej bitky. Projekt sústreďoval dynastické, náboženské, rezidenčné a vzdelávacie ciele Filipovej vlády.<ref name="KamenEscorial">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16244-8 | jazyk = po anglicky}}</ref> Filip II. sa podieľal na výbere miesta, posudzoval návrhy a vyžadoval pravidelné správy o materiáloch, nákladoch a postupe prác. Architekti a správcovia pritom museli zosúladiť kráľove požiadavky s technickými a liturgickými potrebami rozsiahleho súboru budov. El Escorial sa už počas výstavby stal jedným z miest, z ktorých panovník vybavoval štátne záležitosti. Jeho politická funkcia však nenahradila Madrid: išlo o kráľovské sídlo a kláštor, kým sekretariáty a väčšina rád zostávali viazané na hlavné dvorské centrum.<ref name="Kubler"/><ref name="KamenEscorial"/> === Náboženská politika a prijatie tridentských dekrétov === Náboženská jednota bola v očiach Filipa II. súčasťou panovníckej povinnosti a verejného poriadku. Kráľ podporoval činnosť [[Španielska inkvizícia|španielskej inkvizície]], ale tá zostávala osobitnou súdnou inštitúciou s vlastnými tribunálmi, úradníkmi a procesným postupom. Rozsudky vynášali inkvizičné súdy; osoby odsúdené na smrť odovzdávali svetskej moci, ktorá trest vykonala. Kráľ podporoval činnosť inštitúcie, jednotlivé procesy však formálne neviedol.<ref name="KamenInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Spanish Inquisition: A Historical Revision | vydanie = 4 | vydavateľ = Yale University Press | miesto = New Haven – Londýn | rok = 2014 | strany = 92 – 157 | isbn = 978-0-300-18051-0 | jazyk = po anglicky}}</ref> Koncom päťdesiatych rokov boli vo Valladolide a Seville odhalené malé náboženské kruhy ovplyvnené protestantskými textami a reformnými prúdmi. Valladolidská skupina zahŕňala duchovných, vzdelaných laikov a členov niekoľkých príbuzensky prepojených domácností; medzi jej známe postavy patril kazateľ Agustín de Cazalla. V Seville sa vyšetrovanie dotklo prostredia spojeného s kazateľmi Juanom Gilom a Constantinom Poncem de la Fuente i s hieronymitským kláštorom San Isidoro del Campo, z ktorého časť mníchov ušla do zahraničia. Názory obvinených neboli úplne jednotné a označenie všetkých za členov jednej organizovanej „luteránskej“ cirkvi by nevystihovalo rozmanitosť ich postojov. Počet zapojených bol v pomere k obyvateľstvu Kastílie malý, úrady však prípady vnímali ako dôkaz, že reformačné učenie môže preniknúť aj na Pyrenejský polostrov.<ref name="KamenInquisition"/> V roku 1559 sa konali veľké verejné akty viery, ''autos de fe'': vo Valladolide 21. mája a 8. októbra a v Seville 24. septembra. Filip II. sa zúčastnil na druhom valladolidskom obrade, približne mesiac po návrate zo severnej Európy. Obrad zahŕňal omšu, verejné vyhlásenie rozsudkov a kajúcne úkony; samotné popravy sa uskutočňovali oddelene pod právomocou svetských orgánov. Procesy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch a prispeli k prísnejšej kontrole tlače, vzdelávania a dovozu kníh.<ref name="KamenInquisition"/> Generálny inkvizítor [[Fernando de Valdés]] vydal v roku 1559 nový index zakázaných kníh. Okrem jednoznačne protestantských diel sa na zozname ocitli aj niektoré duchovné a humanistické texty v ľudových jazykoch, pri ktorých sa úrady obávali nekontrolovaného výkladu viery. Kráľovská pragmatika z 22. novembra 1559 zároveň zakázala poddaným Kastílskej koruny študovať na väčšine zahraničných univerzít; výnimku tvorili univerzity v Bologni, Ríme, Neapole, Catanii a Coimbre, pričom nariadenie sa vtedy nevzťahovalo na poddaných krajín Koruny Aragónskej. Opatrenie sledovalo náboženskú kontrolu, ale súviselo aj s dohľadom nad poddanými a s odlevom peňazí. Nebolo úplným uzatvorením španielskeho vzdelávania pred zahraničím a jeho praktické uplatňovanie malo výnimky, zreteľne však obmedzilo jednu z ciest intelektuálnej mobility.<ref name="KamenInquisition"/><ref name="ElliottSpain"/> Najvýznamnejším jednotlivým prípadom bolo konanie proti [[Bartolomé Carranza|Bartolomému Carranzovi]], dominikánovi a od roku 1558 arcibiskupovi toledskému. Jeho rozsiahly výklad katechizmu ''Comentarios sobre el catechismo christiano'' vyšiel v Antverpách v roku 1558. Inkvizícia ho v noci z 22. na 23. augusta 1559 zatkla pre podozrenie, že niektoré výroky v diele a svedectvá získané pri procesoch proti kastílskym náboženským kruhom obsahujú alebo potvrdzujú heretické učenie. Carranza obvinenia odmietal. Spor sa rozšíril na otázku, či môže španielska inkvizícia definitívne súdiť arcibiskupa, a vyvolal dlhé rokovania s pápežskou kúriou. V roku 1567 bol väzeň odovzdaný do Ríma, kde proces pokračoval; jeho konečný rozsudok bol vydaný až v roku 1576.<ref name="KamenInquisition"/> [[Súbor:Council of Trent by Pasquale Cati.jpg|thumb|left|upright=1.15|alt=Freska zobrazujúca zasadnutie Tridentského koncilu v zaplnenej sále|[[Tridentský koncil]] na freske Pasquala Catiho z roku 1588. Ide o neskoršie výtvarné zobrazenie koncilu, ktorého záverečné dekréty Filip II. prijal vo svojich državách v roku 1564.]] Súbežne s represiou podozrení z herézy prebiehala vnútorná obnova katolíckych inštitúcií. [[Tridentský koncil]] ukončil rokovania 4. decembra 1563 a pápež [[Pius IV.]] jeho dekréty potvrdil bulou ''Benedictus Deus'' z 26. januára 1564. Filip II. ich kráľovským výnosom ({{V jazyku|spa|real cédula}}) z 12. júla 1564 nariadil zachovávať vo svojich krajinách. Prijatie však spojil s výhradou, že koncilové ustanovenia nemajú porušovať kráľovské práva ani platné zákony a privilégiá jednotlivých území. Španielska koruna tak podporila vieroučné a disciplinárne výsledky koncilu, ale nepovažovala ich za dôvod na vzdanie sa dovtedajšieho dohľadu nad cirkevnou správou.<ref name="OMalley">{{Citácia knihy | priezvisko = O'Malley | meno = John W. | titul = Trent: What Happened at the Council | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = Cambridge, Massachusetts | rok = 2013 | strany = 244 – 291 | isbn = 978-0-674-06697-7 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="ElliottSpain"/> Koncilové reformy zdôrazňovali pobyt biskupov v diecézach, pravidelné vizitácie, vzdelávanie duchovenstva v seminároch, disciplínu rehoľných spoločenstiev a presnejšiu evidenciu sviatostí vrátane manželstva. Ich zavádzanie záviselo od provinčných a diecéznych synod, miestnych biskupov, kapitúl a patronátnych práv koruny, preto neprebiehalo vo všetkých krajinách monarchie rovnakou rýchlosťou. Filipova náboženská politika v tomto období zahŕňala súčasne podporu katolíckej reformy, ochranu kráľovskej jurisdikcie a trestné potláčanie názorov, ktoré cirkevné a svetské orgány označili za heretické.<ref name="OMalley"/><ref name="KamenInquisition"/> === Stredomorská obrana === Ukončenie vojny s Francúzskom umožnilo sústrediť väčšiu pozornosť na západné Stredomorie. Španielske pobrežie, Baleárske ostrovy, Sicília, Neapol a severoafrické pevnosti boli vystavené nájazdom korzárov napojených na Alžír a Tripolis; osmanské námorné sily zároveň podporovali severoafrických spojencov. Obrana sa opierala o galéry jednotlivých krajín monarchie, prenajaté lode, príspevky talianskych spojencov a [[Maltézsky rád|Rád svätého Jána]] na Malte. Keďže tieto zložky mali rozdielne velenie, financovanie a zásobovanie, zostavenie spoločnej flotily bývalo pomalé a jej nasadenie záviselo od ročného obdobia.<ref name="Braudel">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | vydavateľ = University of California Press | miesto = Berkeley | rok = 1995 | strany = 908 – 1028 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Guilmartin">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1974 | jazyk = po anglicky}}</ref> Na prelome rokov 1559 a 1560 vznikla výprava, ktorej cieľom bolo oslabiť osmanskú základňu v Tripolise. Celkové velenie mal Juan de la Cerda, vojvoda z Medinaceli a miestokráľ Sicílie, námorné sily viedol Giovanni Andrea Doria. Flotila po problémoch so zásobovaním, počasím a chorobami upustila od bezprostredného útoku na Tripolis a v marci 1560 obsadila ostrov [[Džerba]], kde kresťanské vojsko začalo budovať pevnosť. Osmanská flotila pod velením Pijaliho pašu dorazila neočakávane 11. mája. V bojoch v nasledujúcich dňoch rozvrátila spojenecké loďstvo a zajala alebo zničila veľkú časť jeho galér a menších plavidiel. Posádka pevnosti pod Álvarom de Sande odolávala približne do konca júla, potom sa po vyčerpaní vody a zásob vzdala. Počet mŕtvych a zajatých sa v prameňoch rozchádza, straty však dosiahli niekoľko tisíc mužov.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Porážka pri Džerbe viedla k obnove galérových síl a k posilňovaniu prístavov, tento proces však prerušila ďalšia katastrofa. Dňa 19. októbra 1562 zastihla flotilu pri [[La Herradura|La Herradure]] na južnom pobreží Granady prudká búrka. Z 28 galér sa 25 potopilo alebo stroskotalo a zahynuli tisíce námorníkov, veslárov, vojakov i cestujúcich; medzi obeťami bol veliteľ Juan de Mendoza. Udalosť nebola výsledkom nepriateľského útoku, no výrazne znížila počet lodí, ktoré bolo možné okamžite nasadiť proti osmanským a alžírskym silám.<ref name="Braudel"/> Na jar 1563 obliehal Hasan paša z Alžíru španielske pevnosti [[Oran]] a Mers el-Kébir. Posádky vydržali do príchodu pomocného loďstva v júni a obliehatelia ustúpili. Španielska výprava proti pevnosti Peñón de Vélez de la Gomera v tom istom roku neuspela, no ďalšie vojsko pod velením Garcíu Álvareza de Toledo ju v septembri 1564 dobylo. Kontrola skalnej pevnosti umožnila obmedziť činnosť korzárov v jej bezprostrednom okolí, nevytvorila však súvislú španielsku vládu nad severoafrickým pobrežím. Tamojšie oporné body zostávali izolovanými posádkami závislými od zásobovania po mori.<ref name="Braudel"/><ref name="ParkerStrategy"/> [[Súbor:Siege of malta 1.jpg|thumb|right|upright=1.25|alt=Maľovaná mapa Malty s osmanskou flotilou a obliehanými pevnosťami|Príchod osmanskej flotily k Malte v roku 1565 na obraze [[Matteo Pérez d'Aleccio|Mattea Péreza d’Aleccia]] zo 16. storočia. Cyklus vznikol podľa predstáv a svedectiev účastníkov po skončení obliehania.]] V roku 1565 nasledovalo [[Veľké obliehanie Malty|obliehanie Malty]]. Osmanské vojsko a flotila pod velením Mustafu pašu a Pijaliho pašu sa vylodili 18. mája; k operácii sa pripojil aj korzár a osmanský admirál [[Turgut Reis]]. Obranu viedol veľmajster [[Jean Parisot de La Valette]]. Tvorili ju rytieri rádu, maltská domobrana a španielski, talianski i ďalší žoldnieri. Pevnosť svätého Elma padla 23. júna po dlhom odpore a Turgut počas bojov utrpel smrteľné zranenie. Hlavné obranné postavenia pri Birgu a Senglei však obliehatelia napriek opakovaným útokom nedobyli.<ref name="Guilmartin"/><ref name="Braudel"/> Miestokráľ Sicílie García Álvarez de Toledo musel pri príprave pomoci zohľadniť neúplné správy o sile protivníka, nedostatok lodí a potrebu chrániť samotnú Sicíliu a Neapol. Menší oddiel prenikol na ostrov začiatkom júla, zatiaľ čo hlavné pomocné vojsko, zložené približne z osemtisíc mužov, sa vylodilo v zálive svätého Pavla 7. septembra. Osmanské sily už boli oslabené stratami, chorobami a blížiacim sa jesenným obdobím; 8. septembra začali ustupovať a po posledných bojoch opustili ostrov. Obrana Malty bola spoločným výkonom rádu, miestneho obyvateľstva a jednotiek z viacerých katolíckych krajín; španielska monarchia zabezpečila hlavné pomocné vojsko a zásobovaciu základňu na Sicílii.<ref name="Braudel"/><ref name="Guilmartin"/> Udržanie Malty neodstránilo osmanskú schopnosť vysielať do západného Stredomoria veľké flotily ani neukončilo korzárske nájazdy. Filipova vláda preto pokračovala vo výstavbe galér, pobrežných veží a opevnení a v rokovaniach o spoločných námorných silách s pápežom, Benátkami, Janovom a Maltézskym rádom. Skúsenosti z Džerby, La Herradury a Malty ovplyvnili organizáciu flotíl v nasledujúcom desaťročí, keď sa stredomorský konflikt rozšíril o vojnu o Cyprus a vznik Svätej ligy.<ref name="ParkerStrategy"/><ref name="Braudel"/> === Narastanie krízy v Nizozemsku === Po Filipovom odchode zostala generálnou miestodržiteľkou Nizozemska jeho nevlastná sestra [[Margaréta Parmská]]. Pomáhali jej Štátna rada, Tajná rada a Finančná rada, ako aj miestni miestodržitelia jednotlivých provincií. V prvých rokoch mal výrazný vplyv Antoine Perrenot de Granvelle, biskup z Arrasu, od roku 1561 kardinál a prvý arcibiskup mechelenský. Jeho postavenie, prístup ku korešpondencii s kráľom a spojenie s politikou ústrednej správy vyvolávali odpor časti vysokej šľachty, hoci každé rozhodnutie nemožno pripisovať iba Granvellovi.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = revidované | vydavateľ = Penguin Books | miesto = Londýn | rok = 2002 | strany = 35 – 117 | isbn = 978-0-14-139132-8 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="Israel">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | strany = 132 – 160 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jedným zo zdrojov napätia bola reorganizácia diecéz schválená pápežskou bulou ''Super universas'' z 12. mája 1559. Namiesto dovtedajšieho usporiadania malo vzniknúť osemnásť diecéz, z ktorých tri – Cambrai, Mechelen a Utrecht – sa stali metropolitnými arcibiskupstvami. Reforma mala zlepšiť správu cirkvi, vzdelávanie duchovenstva a postup proti heréze. Odpor však vyvolával spôsob financovania nových biskupstiev z príjmov opátstiev, obava šľachty a kapitúl zo straty vplyvu i skutočnosť, že noví biskupi mali zohrávať úlohu pri presadzovaní náboženských nariadení. Zavádzanie reformy sa preto predlžovalo a v jednotlivých provinciách postupovalo nerovnomerne.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Ďalším sporným bodom bola prítomnosť vojakov ponechaných v krajine po vojne s Francúzskom. Provinčné stavy sa obávali nákladov, porušovania výsad a použitia jednotiek na presadzovanie kráľovských rozhodnutí. Filip II. ich po opakovaných žiadostiach v rokoch 1560 – 1561 stiahol. Tým splnil jednu z hlavných požiadaviek stavov, neodstránil však spor o protikacírske nariadenia, menovanie úradníkov a spôsob, akým sa prijímali rozhodnutia bez dostatočnej účasti miestnej aristokracie.<ref name="ParkerDutch"/> [[Viliam I. Oranžský|Viliam Oranžský]], Lamoral, gróf z Egmontu, a Philippe de Montmorency, gróf z Hornu, žiadali obmedzenie Granvellovho vplyvu a väčšie zastúpenie vysokej šľachty pri správe krajiny. V roku 1563 prestali pravidelne dochádzať do Štátnej rady. Filip napokon súhlasil s Granvellovým odchodom a kardinál opustil Nizozemsko v marci 1564. Jeho odvolanie však neriešilo základný spor. Hlavní aristokratickí kritici boli v tom čase prevažne katolíci a ich opozícia vychádzala najmä z ústavných, patronátnych a mocenských otázok; súčasne sa však v mestách a niektorých vidieckych oblastiach šírili kalvínske zbory a ilegálna protestantská tlač.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Gróf Egmont prišiel na jar 1565 do Madridu, aby kráľovi predložil žiadosť o miernejšie presadzovanie protikacírskych nariadení a o zmenu spôsobu vlády. Na dvore bol prijatý s poctami, ale výsledok jeho misie si obe strany vykladali odlišne. V takzvaných listoch zo Segovijského lesa z októbra 1565 Filip II. odmietol podstatné zmiernenie náboženskej politiky a prikázal pokračovať v platných nariadeniach. Rozhodnutie posilnilo presvedčenie časti nizozemskej šľachty, že miestne rady nedokážu dosiahnuť zmenu bežnými úradnými postupmi.<ref name="ParkerDutch"/> Koncom roka 1565 vytvorili príslušníci nižšej a strednej šľachty združenie známe ako Kompromis šľachticov. Dňa 5. apríla 1566 odovzdali Margaréte Parmskej v Bruseli petíciu, v ktorej žiadali zastavenie alebo zmiernenie protikacírskych nariadení a inkvizičného postupu, kým sa k otázke opätovne nevyjadrí kráľ. V súvislosti s prijatím delegácie vzniklo pomenovanie ''geuzen'' („žobráci“), ktoré si neskôr osvojili rozličné skupiny odporcov vlády. Miestodržiteľka dočasne obmedzila presadzovanie najprísnejších opatrení, hoci na ich formálne zrušenie nemala právomoc.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> [[Súbor:Beeldenstorm (Iconoclastic Fury) in Antwerpen 1566 Frans Hogenberg.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Dobová rytina davu ničiaceho obrazy a zariadenie v antverpskej katedrále|Ničenie zariadenia antverpskej katedrály 20. augusta 1566 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Obrazoborecké útoky zasiahli kostoly a kláštory vo viacerých nizozemských provinciách, ich rozsah sa však miestne líšil.]] V lete 1566 sa rozšírili verejné kalvínske zhromaždenia pod holým nebom, známe ako ''hagepreken''. Náboženské napätie sa prekrývalo s hospodárskou neistotou, nezamestnanosťou v niektorých remeslách a vysokými cenami obilia. Dňa 10. augusta sa pri Steenvoorde vo Flámsku začala vlna útokov proti obrazom, oltárom a ďalšiemu zariadeniu katolíckych kostolov a kláštorov. [[Beeldenstorm|Obrazoborecké nepokoje]] sa rozšírili do viacerých provincií; 20. augusta zasiahli katedrálu Panny Márie v Antverpách. Priebeh nebol všade rovnaký: niekde konali malé organizované skupiny, inde sa pridal početnejší dav a v časti miest miestne úrady škodám zabránili alebo dosiahli odovzdanie kostolov protestantom bez rozsiahleho ničenia.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Margaréta Parmská získala podporu časti šľachty, zostavila lojálne vojenské oddiely a do jari 1567 obnovila kontrolu nad väčšinou miest. Ozbrojený kalvínsky oddiel bol 13. marca porazený pri Oosterweele neďaleko Antverp. Viliam Oranžský, ktorý odmietol zložiť bezvýhradnú prísahu na podporu všetkých kráľových opatrení, odišiel do svojho rodového sídla v Dillenburgu. Filip II. už medzitým rozhodol vyslať do Nizozemska skúsené vojsko pod velením vojvodu z Alby. Približne desaťtisíc veteránov prešlo v lete 1567 zo severného Talianska cez Savojsko, Franche-Comté a Lotrinsko po trase, ktorá sa neskôr označovala ako [[Španielska cesta]]. Alba dorazil do Bruselu 22. augusta; Margaréta po strate rozhodujúceho vplyvu rezignovala a koncom roka krajinu opustila.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="ParkerStrategy"/> Alba v septembri 1567 zriadil Radu pre vyšetrovanie nepokojov, v prameňoch nazývanú ''Conseil des Troubles'' a odporcami „Krvavá rada“. Nebola riadnym stavovským súdom: mala vyšetrovať zodpovednosť za petičné hnutie, obrazoborectvo a vzburu a jej konanie obchádzalo časť provinčných procesných výsad. Dňa 9. septembra dal Alba zatknúť grófov Egmonta a Horna, hoci sa počas nepokojov podieľali na obnove poriadku a zostali katolíkmi. Po procese boli odsúdení za velezradu a 5. júna 1568 popravení v Bruseli. Konfiškácie majetku, rozsudky a odchod ďalších odporcov do exilu rozšírili konflikt za hranice pôvodných náboženských a správnych sporov.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> Prvý väčší ozbrojený vpád exulantov v roku 1568 viedli príbuzní Viliama Oranžského. Vojsko Ľudovíta Nasavského zvíťazilo 23. mája pri Heiligerlee; v bitke padol jeho brat Adolf Nasavský. Alba však Ľudovítovo vojsko 21. júla porazil pri Jemmingene. Viliamov vlastný jesenný pochod do Brabantska neprinútil kráľovské vojsko k rozhodujúcej bitke a po nedostatku peňazí a zásob sa jeho armáda rozpadla. Rok 1568 sa preto často uvádza ako začiatok [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]], hoci povstanie nemalo jeden všeobecne prijatý počiatočný okamih a jeho prvé politické, náboženské i vojenské fázy sa vyvíjali odlišne v jednotlivých provinciách.<ref name="ParkerDutch"/><ref name="Israel"/> === Kráľovská rodina a otázka následníctva === [[Súbor:Elizabeth.of.Valois.JPG|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét Alžbety z Valois v tmavých bohato zdobených šatách, držiacej miniatúrny portrét Filipa II.|[[Alžbeta z Valois]] na portréte z rokov 1561 – 1565 pripisovanom Sofonisbe Anguissolovej. V pravej ruke drží miniatúrny portrét Filipa II.]] Začiatkom šesťdesiatych rokov zostával jediným legitímnym mužským potomkom Filipa II. infant [[Don Carlos (1545 – 1568)|Carlos]], syn jeho prvej manželky [[Mária Manuela Portugalská|Márie Manuely Portugalskej]]. Kastílske kortesy mu 22. februára 1560 v Tolede zložili prísahu ako kniežaťu astúrskemu a dedičovi Koruny Kastílie. Právne potvrdenie nástupníctva však neodstraňovalo neistotu spôsobenú jeho zdravotným stavom ani potrebu ďalších potomkov.<ref name="ParkerPhilip">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Philip II | vydanie = 4 | vydavateľ = Open Court | miesto = Chicago | rok = 2002 | strany = 89 – 93, 201 | isbn = 978-0-8126-9519-9 | jazyk = po anglicky}}</ref> Alžbeta z Valois prekonala viacero neúspešných tehotenstiev vrátane potratu dvojičiek v roku 1564. Dňa 12. augusta 1566 porodila dcéru [[Izabela Klára Eugénia Španielska|Izabelu Kláru Eugéniu]] a 10. októbra 1567 druhú dcéru [[Katarína Michaela Španielska|Katarínu Michaelu]]. Obe sa dožili dospelosti a Filip sa osobitne podieľal na ich výchove a neskorších dynastických plánoch. Narodenie dcér však nezabezpečilo mužskú následnosť, preto don Carlos zostával až do smrti jediným žijúcim legitímnym synom panovníka.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Pri ďalšom tehotenstve kráľovná 3. októbra 1568 predčasne porodila dcéru Juanu, ktorá krátko po narodení zomrela. Alžbeta v ten istý deň zomrela v Aranjueze na komplikácie spojené s pôrodom. Jej smrť vo veku 23 rokov ukončila osobné dynastické spojenie vytvorené mierom z Cateau-Cambrésis, nezrušila však diplomatické styky medzi oboma dvormi. Keďže don Carlos zomrel už v júli, Filip II. zostal na konci roka 1568 bez žijúceho mužského dediča a otázka ďalšieho manželstva nadobudla bezprostredný politický význam.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="Parker2014"/> === Don Carlos === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Infant Don Carlos of Spain - Google Art Project.jpg|thumb|left|upright=0.85|alt=Celopostavový portrét mladého dona Carlosa v čiernom odeve|Don Carlos na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1564. V tom čase bol formálne uznaným následníkom trónu, samostatnú správnu alebo vojenskú právomoc však nedostal.]] Don Carlos študoval od roku 1561 v [[Alcalá de Henares]] spolu so svojím strýkom [[Juan de Austria|donom Juanom de Austria]] a bratrancom [[Alexander Farnese|Alexandrom Farnese]]. Dňa 19. apríla 1562 spadol na schodoch a utrpel vážne poranenie hlavy. Lekári po zhoršení jeho stavu vykonali trepanáciu lebky; medzi prizvanými odborníkmi bol aj anatóm [[Andreas Vesalius]]. Carlos sa zotavil, no jeho zdravotné ťažkosti pokračovali. Správy diplomatov a dvoranov mu pripisujú prudké zmeny správania, záchvaty hnevu a telesnú slabosť, tieto svedectvá však vznikali v prostredí politických sporov a neumožňujú spätne stanoviť jednoznačnú lekársku diagnózu.<ref name="KamenPhilip"/><ref name="ParkerPhilip"/> Princ očakával, že ako následník dostane miesto vo vláde alebo vojenské velenie. Zaujímal sa najmä o Nizozemsko a žiadal, aby tam mohol odísť ako kráľov zástupca. Filip II. a jeho poradcovia mu však pre jeho zdravotný stav, správanie a nedostatok skúseností odmietli zveriť nezávislú právomoc. Carlos sa zároveň stal predmetom viacerých neuskutočnených sobášnych plánov, medzi ktorými bola aj arcivojvodkyňa Anna Rakúska. Nesúlad medzi jeho dynastickým postavením a praktickým vylúčením z rozhodovania prehlboval konflikt s otcom a s členmi dvora.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Koncom roka 1567 sa Carlos pokúšal získať peniaze a pomoc na odchod z dvora, pričom svoj zámer oznámil donovi Juanovi de Austria. Ten o veci informoval kráľa. Filip II. už disponoval správami o synových vyhrážkach a kontaktoch a dospel k záveru, že jeho odchod by mohol vyvolať dynastickú a politickú krízu. V noci zo 17. na 18. januára 1568 vstúpil s niekoľkými radcami do princových komnát v madridskom Alcázare, dal zaistiť jeho zbrane a písomnosti a oznámil mu zadržanie. Carlos zostal uväznený vo vlastných izbách a jeho kontakt s okolím bol prísne obmedzený. Vybraná skupina radcov zhromažďovala svedectvá a skúmala zaistené písomnosti, neprebehol však verejný súdny proces ani nebol vyhlásený verejný rozsudok.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="Parker2014"/> Kráľ oznámil zadržanie kortesom, pápežovi a príbuzným na európskych dvoroch, no uviedol iba všeobecné dôvody súvisiace so štátnym záujmom a synovým správaním. Neúplné vysvetlenie poskytlo priestor na šírenie protichodných správ. Počas väzby Carlos striedal obdobia odmietania potravy s nepravidelným a nadmerným jedením a jeho už predtým oslabené zdravie sa zhoršovalo. Zomrel 24. júla 1568. Zachovaná dokumentácia neposkytuje spoľahlivý dôkaz, že Filip II. nariadil jeho otrávenie alebo popravu; podozrenia sa však stali súčasťou protišpanielskej politickej publicistiky a neskoršieho literárneho spracovania princovho osudu.<ref name="ParkerPhilip"/><ref name="KamenPhilip"/> === Politika voči granadským moriskom a začiatok povstania === [[Súbor:Weiditz Trachtenbuch 105-106.jpg|thumb|right|upright=1.0|alt=Dobová kresba moriskej rodiny v odevoch používaných v Granade|Moriská rodina z Granady v cestovnom odeve na kresbe [[Christoph Weiditz|Christopha Weiditza]] z prvej polovice 16. storočia. Vyobrazenie vzniklo niekoľko desaťročí pred zákazmi z rokov 1566 – 1567 a dokumentuje odevné zvyklosti, ktoré úrady neskôr obmedzovali.]] Osobitnú náboženskú a správnu otázku predstavovalo obyvateľstvo bývalého [[Granadský emirát|Granadského emirátu]]. [[Moriskovia]] boli moslimovia a potomkovia moslimov, ktorí prijali krst – vo veľkej miere pod nátlakom – a právne boli kresťanmi. Mnohí naďalej používali arabčinu, nosili osobitný odev a zachovávali rodinné, sviatočné a hygienické zvyklosti odlišné od väčšinového obyvateľstva. Ich náboženská prax nebola jednotná: časť tajne udržiavala islamské obrady, iní sa rôznym spôsobom začleňovali do katolíckej spoločnosti. Cirkevné a kráľovské orgány však kultúrne odlišnosti často pokladali za prekážku úplnej christianizácie a za možný znak skrytého islamu.<ref name="Harvey">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | vydavateľ = University of Chicago Press | miesto = Chicago – Londýn | rok = 2005 | strany = 204 – 237 | isbn = 978-0-226-31963-6 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent">{{Citácia knihy | priezvisko = Domínguez Ortiz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vincent | meno2 = Bernard | titul = Historia de los moriscos: vida y tragedia de una minoría | vydavateľ = Alianza Editorial | miesto = Madrid | rok = 1993 | strany = 32 – 47 | isbn = 978-84-206-2415-0 | jazyk = po španielsky}}</ref> Postoj vlády ovplyvňovali aj bezpečnostné pomery v Stredomorí. Granadské pobrežie bolo vystavené korzárskym nájazdom a úrady sa obávali, že osmanské alebo severoafrické sily by mohli pri útoku využiť miestnu pomoc. Niektorí jednotlivci skutočne udržiavali kontakty s druhým brehom Stredozemného mora alebo sa pripájali k ozbrojeným skupinám v horách, z toho však nemožno vyvodzovať jednotné politické správanie všetkých moriskov. Napätie zvyšovali majetkové spory, dane, zásahy úradníkov, činnosť inkvizície a rozdiely medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami z iných častí Kastílie.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Cirkevná synoda granadskej provincie, zvolaná v roku 1565 z podnetu arcibiskupa Pedra Guerrera, žiadala, aby sa začali dôsledne uplatňovať asimilačné opatrenia pripravené už za Karola V., ktorých výkon bol dlhý čas odkladaný. Po rokovaní osobitnej komisie Filip II. 17. novembra 1566 schválil pragmatiku, ktorú v Granade verejne vyhlásili 1. januára 1567. Nariadenie obmedzovalo používanie hovorenej i písanej arabčiny, moriský odev a závoje, osobitné mená, svadobné a hudobné zvyklosti vrátane tancov ''zambras'' a používanie verejných kúpeľov. Pre niektoré ustanovenia určilo prechodné lehoty, celkovým cieľom však bolo odstrániť verejne rozpoznateľné kultúrne osobitosti granadských moriskov a podriadiť ich dôslednejšiemu cirkevnému i svetskému dohľadu.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> Granadský moriský predstaviteľ Francisco Núñez Muley predložil prezidentovi kráľovskej kancelárie Pedrovi de Deza rozsiahle memorandum. Tvrdil v ňom, že jazyk, odev, kúpele a slávnostné zvyky sú prevažne regionálnymi tradíciami a samy osebe nedokazujú islamskú vieru. Upozorňoval tiež na praktické a hospodárske dôsledky náhleho zákazu a žiadal zachovanie alebo zmiernenie opatrení. Jeho argumenty ani ďalšie prosby neviedli k odvolaniu pragmatiky. Pokusy o jej presadzovanie posilnili medzi moriskami obavy zo straty spoločenského postavenia, majetku a kultúrnej identity.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> [[Súbor:Rebelión de Las Alpujarras.svg|thumb|left|upright=1.25|alt=Mapa Granadského kráľovstva s vyznačenými oblasťami povstania v Alpujarrách|Hlavné oblasti [[Povstanie v Alpujarrách|povstania v Alpujarrách]] v rokoch 1568 – 1571. Nepokoje sa začali koncom decembra 1568 a ich potlačenie patrilo už k nasledujúcej fáze Filipovej vlády.]] Po neúspechu petícií začali skupiny moriských predákov pripravovať ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo na Štedrý večer 24. decembra 1568 v hornatom území južne od Granady. Hernanda de Córdoba y Válor, príslušníka moriskej aristokracie, povstalci vyhlásili za kráľa pod menom Abén Humeya. Pokus Faraxa Aben Faraxa strhnúť v noci z 24. na 25. decembra obyvateľstvo granadskej štvrte Albaicín neuspel, vzbura sa však rozšírila do dedín v [[Alpujarras|Alpujarrách]] a priľahlých oblastiach. Odľahlý a členitý terén sťažoval zásah kráľovských jednotiek a miestny konflikt sa postupne zmenil na rozsiahlu vojnu, ktorej ďalší priebeh presiahol rok 1568.<ref name="Harvey"/><ref name="DominguezVincent"/> == Vojny a politické krízy (1569 – 1573) == Roky 1569 až 1573 priniesli súbežné konflikty v niekoľkých častiach monarchie Filipa II. Povstanie [[Moriskovia|Moriskov]] v bývalom [[Granadské kráľovstvo|Granadskom kráľovstve]], ktoré sa začalo na konci roku 1568, prerástlo do rozsiahlej horskej vojny. V Stredomorí vyvolalo osmanské napadnutie [[Cyprus|Cypru]] vznik [[Svätá liga (1571)|Svätej ligy]] a námornú [[Bitka pri Lepante|bitku pri Lepante]]. V [[Habsburské Nizozemsko|Nizozemsku]] sa zároveň odpor proti vláde vojvodu z Alby zmenil po dobytí Brielle v roku 1572 na územne zakotvené povstanie, ktoré sa stalo ďalšou fázou [[Osemdesiatročná vojna|osemdesiatročnej vojny]]. Tieto udalosti prebiehali popri napätých vzťahoch s [[Anglické kráľovstvo|Anglickom]] a popri snahe zabezpečiť nástupníctvo po smrti princa [[Don Carlos|Carlosa]]. Filip o jednotlivých otázkach rozhodoval prostredníctvom osobitných rád a veliteľov, ich riešenie však spájali nároky na vojsko, loďstvo, úver a pravidelné zásobovanie.<ref name="ParkerGrandStrategy115">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 115–177 | jazyk = anglicky}}</ref> === Potlačenie povstania v Alpujarrách === [[Súbor:Alonso Sánchez Coello - Don Juan de Austria armado (1567).jpg|náhľad|vpravo|upright=0.82|[[Juan de Austria|Don Juan de Austria]] v brnení na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] z roku 1567. Filip II. poveril svojho nevlastného brata velením hlavného kráľovského vojska v záverečnej fáze vojny v Granade.]] Po vypuknutí povstania koncom roka 1568 a zvolení Abéna Humeyu za kráľa (pozri vyššie) sa boje počas roka 1569 rozšírili do horských oblastí medzi Granadou, Almeríou a Málagou. Kráľovské sily spočiatku nevystupovali pod jednotným poľným velením. Zo západu postupoval granadský generálny kapitán [[Íñigo López de Mendoza y Mendoza|Íñigo López de Mendoza]], markíz z Mondéjaru, zatiaľ čo vo východnej časti kráľovstva operoval [[Luis Fajardo de la Cueva]], markíz z Los Vélez. Mondéjar začiatkom roku 1569 prenikol cez hornaté územie do údolia Poqueira, obsadil niekoľko povstaleckých sídel a prijímal kapitulácie skupín, ktoré zložili zbrane. Jeho ochota rokovať o milosti vychádzala aj z nedostatku pravidelného vojska a zásob. Na kráľovskom dvore však vyvolávala podozrenie, že miernejšie podmienky umožnia povstalcom znovu sa ozbrojiť. Oddiely Los Véleza zasa postupovali z Murcie a Almeríe a ich operácie sprevádzalo rozsiahle plienenie a zotročovanie zajatcov. Nezladené velenie, násilie vojakov a porušovanie ochranných listín prispeli k tomu, že časť už podrobených obcí opäť prešla na stranu povstalcov.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández Álvarez | meno = Manuel | titul = Felipe II y su tiempo | miesto = Madrid | vydavateľ = Espasa Calpe | rok = 1998 | isbn = 84-239-9736-7 | strany = 451–465 | jazyk = španielsky}}</ref><ref name="HarveyAlpujarras">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 204–237 | jazyk = anglicky}}</ref> Na čele povstania stál Fernando de Válor, ktorý prijal meno [[Abén Humeya]] a nechal sa vyhlásiť za kráľa. Jeho autorita závisela od súhlasu miestnych predákov a od schopnosti udržiavať vzťahy medzi jednotlivými skupinami Moriskov, horskými ozbrojencami označovanými ako ''monfíes'' a bojovníkmi prichádzajúcimi z [[Alžír|Alžíru]] a ďalších častí severnej Afriky. Počet povstalcov nemožno presne určiť. Správy francúzskych a janovských diplomatov odhadovali približne 4 000 ozbrojených mužov začiatkom roku 1569 a až 25 000 na jar 1570; druhý údaj zahŕňal aj niekoľko tisíc severoafrických a osmanských bojovníkov a v historiografii sa používa iba ako dobový odhad. Povstalecké oddiely využívali členitý terén, napádali menšie posádky a prerušovali cesty, nedokázali však vytvoriť trvalú spoločnú poľnú armádu. V októbri 1569 bol Abén Humeya po vnútornom spore zavraždený vlastnými stúpencami. Vedenie prevzal jeho príbuzný Diego López, známy ako [[Abén Aboo]].<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Filip II. reagoval postupným sústredením väčších síl a centralizáciou velenia. Don Juan de Austria prišiel do Granady už v apríli 1569 a predsedal poradnému orgánu, ktorý mal koordinovať vojenské a správne opatrenia. Spočiatku ho kráľ obmedzil podrobnými pokynmi a prikázal mu, aby bez súhlasu rady nepodnikal samostatné operácie. Keď sa však povstanie ďalej šírilo, Filip rozhodol o nasadení pravidelných jednotiek z Kastílie a Talianska, o posilnení pobrežnej stráže a o nahradení dovtedajšieho rozdeleného velenia. Koncom roku 1569 dostal don Juan právomoc viesť hlavnú poľnú armádu. V januári 1570 začal ťaženie s približne 12 000 mužmi; ďalšie kráľovské sily operovali pod vedením [[Gonzalo Fernández de Córdoba (1520 – 1578)|vojvodu zo Sessy]] a markíza z Los Vélez. Počet vojakov sa počas kampane menil v dôsledku príchodu posíl, chorôb, dezercie a potreby ponechávať posádky v obsadených sídlach.<ref name="HarveyAlpujarras" /><ref name="DominguezVincent" /> Jednou z hlavných operácií bolo obliehanie opevneného mestečka [[Galera (Granada)|Galera]], kam sa uchýlilo civilné obyvateľstvo i povstalci. Kráľovské vojsko použilo delostrelectvo, zákopové práce a opakované útoky proti obrane umiestnenej na strmom teréne. Po približne siedmich týždňoch odporu obsadilo Galeru 10. februára 1570. Po dobytí nasledovalo zabíjanie časti obrancov a obyvateľov, zotročovanie zajatcov a zničenie sídla; rozsah strát uvádzajú dobové kroniky rozdielne. Don Juan potom postupoval na [[Serón]] a na jar spojil svoje sily s armádou vojvodu zo Sessy. Súbežné operácie, ničenie zásob a kontrola prístupových ciest obmedzovali možnosť povstalcov sústreďovať sa vo väčších skupinách. Boj mal pritom na oboch stranách podobu útokov proti obciam, popráv zajatcov, odvádzania civilistov a ničenia úrody, pričom civilné obyvateľstvo tvorilo veľkú časť obetí.<ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /><ref name="HarveyAlpujarras" /> Na jar 1570 začala časť povstaleckých vodcov vyjednávať. V máji prijal Abén Aboo podmienky, podľa ktorých mali tí, ktorí odovzdajú zbrane, dostať milosť, no po správach o očakávanej pomoci zo severnej Afriky v odpore pokračoval. Pomoc prichádzajúca cez Stredozemné more zostala nepravidelná a nedokázala vyrovnať rastúcu prevahu kráľovských síl. Počas leta a jesene sa vzdávali ďalšie skupiny, kým zostávajúci povstalci ustupovali do odľahlých častí pohoria. Abén Aboo sa udržal s niekoľkými stovkami mužov do marca 1571. Dňa 13. marca ho v jaskyni pri Bérchules zavraždili vlastní spoločníci, ktorí rokovali s kráľovskou stranou o milosti. Jeho smrť sa zvyčajne pokladá za koniec organizovanej fázy povstania, hoci menšie skupiny ozbrojencov pôsobili v horách aj neskôr.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="FernandezAlvarezAlpujarras" /> Potlačenie povstania sprevádzalo nútené premiestnenie väčšiny granadských Moriskov. Čiastkové deportácie sa uskutočňovali už počas bojov a zasiahli aj obyvateľov mesta Granada, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Všeobecné vysídľovanie sa začalo 1. novembra 1570. Úrady zhromažďovali ľudí v kostoloch, nemocniciach a určených zberných miestach a potom ich v sprievode vojakov posielali do [[Andalúzia|západnej Andalúzie]], oboch Kastílií, [[Estremadura|Extremadury]] a ďalších vnútrozemských oblastí Kastílskej koruny. Presuny prebiehali aj počas nepriaznivého počasia; nedostatok potravín, choroby a vyčerpanie spôsobili úmrtia počas cesty. Odhady celkového počtu vysídlených sa pohybujú približne medzi 80 000 a 90 000 osobami, presnú hranicu však komplikuje viacero deportačných vĺn, návraty utečencov a neúplná evidencia.<ref name="HarveyDispersal">{{Citácia knihy | priezvisko = Harvey | meno = L. P. | titul = Muslims in Spain, 1500 to 1614 | miesto = Chicago; London | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-226-31963-6 | strany = 230–237 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="DominguezVincent" /> Rozptýlenie malo zároveň bezpečnostný, konfesijný a hospodársky rozmer. Koruna chcela znemožniť opätovné vytvorenie súvislého moriského územia v granadských horách, deportovaných však potrebovala usadiť tak, aby ich mohli kontrolovať miestne svetské a cirkevné úrady. Pragmatika zo 6. októbra 1572 upravila ich registráciu, pohyb a pobyt v pridelených sídlach. Pôda a domy po vysídlených obyvateľoch boli inventarizované a postupne prideľované kresťanským osadníkom z iných častí monarchie. Presídľovanie nenahradilo pôvodné obyvateľstvo okamžite: vojna, vysídlenie a poškodenie zavlažovacích systémov, sadov a remeselných prevádzok znížili počet obyvateľov i produkciu viacerých oblastí bývalého Granadského kráľovstva.<ref name="DominguezVincent" /><ref name="HarveyDispersal" /> === Štvrté manželstvo a otázka následníctva === [[Súbor:Anne of Austria Spain.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.82|[[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]], štvrtá manželka Filipa II., na portréte Alonsa Sáncheza Coella, približne 1571.]] Smrť princa Carlosa a kráľovnej Alžbety z Valois zanechala v roku 1568 Filipa iba s dvomi dcérami. Na vyriešenie tejto dynastickej krízy bola za novú nevestu vybraná arcivojvodkyňa [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna]], najstaršia dcéra cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] a Filipovej sestry [[Mária Španielska (1528 – 1603)|Márie Španielskej]]. Anna bola teda Filipovou neterou a zároveň pochádzala z rakúskej vetvy Habsburgovcov. Pôvodne sa o nej uvažovalo ako o manželke princa Carlosa; po jeho smrti sa návrh premenil na sobáš s kráľom. Pre blízke príbuzenstvo bola potrebná pápežská dišpenzácia.<ref name="BorregoAnna">{{Citácia periodika | priezvisko = Borrego Gutiérrez | meno = Esther | titul = Realidad, crónica y opinión: los avatares del viaje de Anna de Austria a España (1570) a través de fuentes mixtas | periodikum = Mélanges de la Casa de Velázquez | ročník = 43 | číslo = 2 | dátum = 2013 | strany = 17–38 | doi = 10.4000/mcv.5105 | jazyk = španielsky}}</ref> Manželské kapitulácie boli podpísané v Madride 24. januára 1570. Sobáš v zastúpení sa konal 4. mája v [[Katedrála svätého Víta|Katedrále svätého Víta]] v Prahe; Filipa zastupoval Annin strýko [[Karol II. Štajerský]]. Nová kráľovná potom cestovala s bratmi Albertom a Václavom cez ríšske územia a Nizozemsko k Severnému moru, odkiaľ sa preplavila na kantábrijské pobrežie. Trasa bola prispôsobovaná vojenskej situácii a Filip dostával pravidelné správy o jej pohybe, sprievode a prijatiach v jednotlivých mestách. Osobný sobáš sa uskutočnil 14. novembra 1570 v kaplnke [[Alcázar v Segovii|segovského Alcázaru]]. Po pobyte vo Valsaíne a ďalších kráľovských sídlach vstúpila Anna 26. novembra slávnostne do Madridu.<ref name="BorregoAnna" /> Prvý syn manželov, Ferdinand, sa narodil 4. decembra 1571 a stal sa následníkom v jednotlivých kráľovstvách monarchie; v Kastílii niesol titul [[Princ astúrsky|princa astúrskeho]]. Jeho narodenie sa na dvore spájalo aj so správou o víťazstve pri Lepante, ktorá dorazila niekoľko týždňov predtým, a obe udalosti sa objavovali v súdobej dvorskej ikonografii a slávnostných textoch. Druhý syn, Carlos Lorenzo, sa narodil 12. augusta 1573. Do konca sledovaného obdobia tak mal Filip dvoch synov a dve dcéry; Ferdinand však zomrel v roku 1578 a Carlos Lorenzo už v roku 1575. Následníctvo preto zostalo závislé od ďalších detí kráľovského páru a napokon prešlo na ich syna, budúceho [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]], narodeného v roku 1578.<ref name="RAHAnna">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia – Historia Hispánica | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielsky}}</ref> Anna dostala samostatnú kráľovskú domácnosť, ktorej zloženie, hodnosti a výdavky upravovala dvorská etiketa. Súčasťou rodinného okruhu zostali aj Filipove dcéry z predchádzajúceho manželstva. Zachovaná korešpondencia a účty dokladajú Anninu účasť na náboženských úkonoch, dvorských slávnostiach, udeľovaní priazne a objednávaní umeleckých a náboženských predmetov. Jej postavenie vyplývalo predovšetkým z úlohy kráľovnej manželky a matky možných dedičov; neznamenalo vytvorenie samostatného rozhodovacieho centra porovnateľného s kráľovskými radami.<ref name="BorregoAnna" /><ref name="RAHAnna" /> === Osmanské dobytie Cypru a vznik Svätej ligy === Kým kráľovské vojsko bojovalo v Granade, zmenila sa situácia vo východnom Stredomorí. Sultán [[Selim II.]] sa rozhodol zaútočiť na Cyprus, ktorý patril [[Benátska republika|Benátskej republike]] a ležal blízko osmanského pobrežia i námorných trás medzi Anatóliou, Sýriou a Egyptom. Osmanská vláda predložila Benátkam požiadavku na odstúpenie ostrova a po jej odmietnutí vyslala v lete 1570 invázne vojsko pod vedením [[Lala Mustafa Paša|Lalu Mustafu Pašu]]. [[Nikózia]] padla 9. septembra 1570 po niekoľkotýždňovom obliehaní. Väčšina ostrova následne prešla pod osmanskú kontrolu, zatiaľ čo posádka [[Famagusta|Famagusty]] pod velením [[Marco Antonio Bragadin|Marca Antonia Bragadina]] odolávala až do augusta 1571.<ref name="SettonLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Setton | meno = Kenneth M. | titul = The Papacy and the Levant, 1204–1571 | zväzok = IV: The Sixteenth Century from Julius III to Pius V | miesto = Philadelphia | vydavateľ = American Philosophical Society | rok = 1984 | isbn = 0-87169-162-0 | strany = 995–1084 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátski vyslanci žiadali pomoc pápeža i Filipa II., no ich záujmy sa úplne neprekrývali. Benátky sa usilovali predovšetkým zachrániť Cyprus a svoje obchodné pozície v Levante. Filip musel zohľadňovať obranu Sicílie, Neapola, Sardínie a španielskeho pobrežia, základne v severnej Afrike, vojnu v Granade a výdavky v Nizozemsku. Prvé spoločné námorné ťaženie v roku 1570 preto sprevádzali spory o velenie, zásobovanie a cieľ výpravy. Flotily Benátok, pápeža a Filipa sa síce spojili vo východnom Stredomorí, ale po správach o páde Nikózie a s príchodom nepriaznivého ročného obdobia sa rozišli bez pokusu o rozhodujúcu bitku. Neúspech posilnil úsilie pápeža [[Pius V.|Pia V.]] vytvoriť trvalejšie spojenectvo.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 121–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Rokovania prebiehali v Ríme od jesene 1570. Spornými bodmi boli rozsah každoročného príspevku, postavenie hlavného veliteľa, rozdelenie prípadnej koristi a otázka, či má koalícia chrániť najmä benátske državy na východe, alebo útočiť aj na osmanské a severoafrické základne ohrozujúce územia španielskej monarchie. Dohodu uzavreli v máji 1571 a 25. mája bola slávnostne vyhlásená v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. Jadrom ligy boli pápež, Filip II. a Benátska republika; na výprave sa prostredníctvom vlastných alebo prenajatých lodí podieľali aj [[Janovská republika]], [[Savojské vojvodstvo]], [[Toskánske veľkovojvodstvo]], [[Urbinské vojvodstvo]] a [[Maltézsky rád]]. [[Francúzske kráľovstvo]] sa nepripojilo, pretože naďalej udržiavalo vlastné vzťahy s Osmanskou ríšou a prechádzalo náboženskými vojnami.<ref name="SettonLepanto" /> Zmluva predpokladala, že liga bude každoročne pripravovať 200 galér, 100 zásobovacích a dopravných plavidiel, 50 000 pešiakov, 4 500 jazdcov a potrebné delostrelectvo. Filip mal hradiť polovicu spoločných nákladov, Benátky tretinu a pápež zostávajúcu šestinu. Tieto ustanovenia predstavovali plánovaný rámec a nezodpovedali presne zloženiu každej neskoršej flotily. Za hlavného veliteľa bol ustanovený don Juan de Austria. Pápežské lode viedol [[Marcantonio Colonna]], benátske [[Sebastiano Venier]] a medzi veliteľmi lodí v španielskej službe mal dôležité postavenie janovský admirál [[Giovanni Andrea Doria]]. Filipove inštrukcie donovi Juanovi zdôrazňovali zachovanie jednoty koalície, zákaz riskovať flotilu bez primeraného dôvodu a potrebu rozhodovať po porade s poprednými veliteľmi.<ref name="SettonLepanto" /><ref name="GuilmartinLepanto">{{Citácia knihy | priezvisko = Guilmartin | meno = John F. | titul = Gunpowder and Galleys: Changing Technology and Mediterranean Warfare at Sea in the Sixteenth Century | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1974 | isbn = 0-521-20272-8 | strany = 203–255 | jazyk = anglicky}}</ref> [[Súbor:Plan of the Battle of Lepanto.png|náhľad|vpravo|upright=1.35|Plán rozostavenia flotíl v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. Loďstvo Svätej ligy je označené modrou a osmanské loďstvo červenou farbou.]] V lete 1571 sa jednotlivé kontingenty zhromažďovali v [[Messina|Messine]] na Sicílii. Zostavovanie spoločnej flotily komplikovali rozdielne systémy velenia, oneskorené vyplácanie žoldu, nedostatok posádok a spory medzi benátskymi a španielskymi dôstojníkmi. Benátčania poskytli najväčší počet galér a všetkých šesť ťažkých [[galeasa|galeás]], zatiaľ čo Filipova monarchia zabezpečila veľkú časť pechoty, financií a lodí zo Španielska, Neapola, Sicílie a Janova. Don Juan rozdelil vojakov rôzneho pôvodu medzi lode tak, aby jednotlivé oddiely neboli úplne oddelené podľa príslušnosti k jednotlivým kontingentom. Tým sa znižovalo riziko, že spor medzi kontingentmi ochromí celú bojovú zostavu.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiLepanto" /> === Bitka pri Lepante === Flotila ligy vyplávala z Messiny 16. septembra 1571 a postupovala popri južnom pobreží Talianska a cez Iónske ostrovy. Pri [[Kefalónia|Kefalónii]] sa jej velitelia dozvedeli, že Famagusta kapitulovala 1. augusta. Osmanský veliteľ napriek dohodnutým podmienkam odchodu nechal Bragadina a ďalších benátskych dôstojníkov popraviť. Zánik poslednej benátskej pevnosti na Cypre odstránil pôvodný cieľ záchrannej výpravy, don Juan a väčšina veliteľov však rozhodli vyhľadať osmanské loďstvo. Ráno 7. októbra sa obe flotily priblížili v [[Patraský záliv|Patraskom zálive]] pri vstupe do Korintského zálivu, neďaleko osmanskej základne Lepanto, dnešného [[Nafpaktos|Nafpaktosu]].<ref name="SettonLepanto" /><ref name="CapponiBattle">{{Citácia knihy | priezvisko = Capponi | meno = Niccolò | titul = Victory of the West: The Great Christian-Muslim Clash at the Battle of Lepanto | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Da Capo Press | rok = 2007 | isbn = 978-0-306-81544-7 | strany = 200–297 | jazyk = anglicky}}</ref> Presný počet lodí a mužov sa v jednotlivých prameňoch líši, pretože nie všetky zoznamy rovnako rozlišujú bojové galéry, menšie galioty, dopravné lode a plavidlá, ktoré sa k hlavnej zostave nepripojili. Najčastejšie rekonštrukcie prisudzujú Svätej lige 206 galér a šesť galeás. Z galér bolo približne 109 benátskych, 49 patrilo ku kontingentu španielskej monarchie, 27 poskytovali janovskí majitelia a zvyšok pripadal na pápeža, Maltézsky rád, Savojsko a Toskánsko. Osmanské loďstvo malo približne 230 galér a päťdesiat až šesťdesiat menších galiot, pričom aj tieto čísla zostávajú odhadom. Na oboch stranách sa nachádzali desaťtisíce námorníkov, veslárov a vojakov. Na lodiach ligy tvorili údernú silu pri boji zblízka najmä španielski, talianski a nemeckí pešiaci; osmanské lode niesli janičiarov a ďalšie pešie oddiely.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> Don Juan usporiadal flotilu do troch hlavných častí a zálohy. Ľavému krídlu pri pobreží velil Benátčan [[Agostino Barbarigo]], stredu s vlajkovou loďou ''Real'' sám don Juan a pravému krídlu Giovanni Andrea Doria. Zálohu viedol [[Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Galeasy boli vysunuté pred hlavnú líniu a mali narušiť nepriateľské priblíženie paľbou ťažkého delostrelectva. Osmanskému stredu velil kapudan paša [[Müezzinzade Ali Paša]] z vlajkovej lode ''Sultana'', jeho pravé krídlo pri pobreží viedol Mehmed Sirocco a ľavé krídlo alžírsky miestodržiteľ [[Uluç Ali Paša]]. Obe zostavy sa snažili využiť svoje krídla na obchvat protivníka, pričom plytká voda pri severnom brehu obmedzovala priestor na manévrovanie.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Paľba galeás poškodila a rozptýlila časť osmanskej línie, bitka sa však nerozhodla samotným delostrelectvom. Po zrážke hlavných zostáv sa boj zmenil na sériu vzájomne prepojených stretnutí galér. Lode sa zachytávali hákmi, vojaci strieľali z arkebúz a postupovali pri abordáži cez paluby. Pri severnom pobreží prenikli Siroccove galéry medzi breh a ľavé krídlo ligy, ale Benátčania ich po ťažkom boji obkľúčili; Barbarigo utrpel smrteľné zranenie a Sirocco zahynul. V strede sa ''Sultana'' opakovane pokúsila obsadiť ''Real''. Posily z galér Colonnu a ďalších veliteľov umožnili vojakom ligy preniknúť na osmanskú vlajkovú loď. Ali Paša bol zabitý a ''Sultana'' dobytá, po čom sa odpor osmanského stredu rozpadol.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Na južnom krídle Doria odtiahol svoju zostavu ďalej od stredu, aby zabránil Uluçovi Alimu v obchvate. Medzi pravým krídlom a stredom ligy tým vznikol priestor, do ktorého osmanský veliteľ prenikol a napadol niekoľko izolovaných galér vrátane lodí Maltézskeho rádu. Situáciu zmenil príchod Bazánovej zálohy a lodí uvoľnených po víťazstve v strede. Uluç Ali sa vyhol obkľúčeniu a s časťou svojich galér ustúpil; išlo o jedinú väčšiu časť osmanskej zostavy, ktorá unikla v organizovanej skupine. Boj sa skončil v popoludňajších hodinách a víťazná flotila sa pre zhoršujúce počasie stiahla s korisťou a zajatými loďami k chráneným kotviskám.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> [[Súbor:The Battle of Lepanto by Paolo Veronese.jpeg|náhľad|vľavo|upright=0.92|''Alegória bitky pri Lepante'' od [[Paolo Veronese|Paola Veroneseho]], vytvorená krátko po bitke. Náboženské a politické alegórie tohto druhu nepredstavujú presný plán bojových operácií, ale spôsob ich súdobej interpretácie.]] Údaje o stratách sú nejednotné. Odborné odhady spravidla uvádzajú približne 7 500 až 10 000 mŕtvych na strane ligy a najmenej 20 000 zabitých alebo zajatých na osmanskej strane; ďalší muži zahynuli po potopení lodí. Spojenci zajali viac než sto osmanských galér a niekoľko desiatok ďalších potopili alebo zničili, zatiaľ čo približne tridsať až štyridsať plavidiel uniklo s Uluçom Alim. Z osmanských galér bolo oslobodených približne 10 000 až 15 000 kresťanských veslárov. Číselné rozpätia odrážajú rozdiely medzi hláseniami bezprostredných účastníkov, neskoršími súpismi a propagandistickými správami oboch strán.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Medzi vojakmi ligy bol aj [[Miguel de Cervantes]], ktorý slúžil v jednotke Diega de Urbinu na galére ''Marquesa''. Počas boja utrpel tri strelné zranenia, dve do hrude a jedno do ľavej ruky. Ruka mu nebola amputovaná, zranenie však trvalo obmedzilo jej pohyblivosť. Jeho prítomnosť je doložená služobnými a literárnymi prameňmi; neskoršie umelecké zobrazenia bitky napriek tomu nemožno používať ako doslovný záznam jednotlivých bojových situácií.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="CapponiBattle" /> Víťazstvo zničilo väčšinu osmanskej poľnej flotily nasadenej v kampani roku 1571 a ukončilo jej operácie v danom období. Neviedlo však k znovudobytiu Cypru ani k trvalému zániku osmanskej námornej moci. Spojenecké lode boli poškodené, posádky vyčerpané a ročné obdobie neumožňovalo rozsiahlu následnú operáciu. Osmanská vláda počas zimy postavila a vystrojila nové galéry, hoci skúsených veliteľov, námorníkov a lukostrelcov nahrádzala ťažšie než samotné trupy. Bezprostredný vojenský výsledok a dlhodobejšie územné dôsledky bitky preto neboli totožné.<ref name="GuilmartinLepanto" /><ref name="SettonLepanto" /> === Rozpad ligy a výprava do Tunisu === Po smrti Pia V. 1. mája 1572 stratila liga svojho hlavného sprostredkovateľa. Nový pápež [[Gregor XIII.]] spojenectvo formálne podporoval, ale rozpory medzi jeho členmi pretrvávali. Benátky požadovali operácie vo východnom Stredomorí, ktoré by mohli viesť k návratu Cypru alebo k získaniu iného územia. Filipovi velitelia dávali prednosť cieľom súvisiacim s obranou Sicílie, Neapola a severoafrického pobrežia. V kampani roku 1572 sa obnovené osmanské loďstvo pod Uluçom Alim vyhýbalo rozhodujúcej bitke a opieralo sa o pevnosti pri [[Methoni|Modone]]. Spojenecká flotila nedokázala prinútiť protivníka k boju za podmienok, ktoré by jej vyhovovali, a neúspešný bol aj pokus proti [[Pylos|Navarinu]].<ref name="CapponiBattle" /><ref name="BraudelMediterranean">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = II | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | isbn = 0-00-211536-0 | strany = 1088–1107 | jazyk = anglicky}}</ref> Benátska vláda medzičasom tajne rokovala s [[Vysoká porta|Vysokou portou]]. Mier uzavretý v marci 1573 potvrdil osmanskú držbu Cypru, zaviazal Benátky zaplatiť 300 000 dukátov a obnovil ich obchodné vzťahy s Osmanskou ríšou. Samostatný mier jedného z troch hlavných členov znamenal zánik spoločnej ligy. Z hľadiska Filipa II. sa tým uvoľnili lode pre západné Stredomorie, zároveň však zanikol rámec, v ktorom sa o náklady veľkej flotily delili Madrid, Benátky a pápež.<ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="CapponiBattle" /> [[Súbor:John of Austria in Tunis, 1573.png|náhľad|vpravo|upright=0.86|Don Juan de Austria vstupuje do [[Tunis]]u v roku 1573. Knižná ilustrácia z 19. storočia je neskorším umeleckým zobrazením udalosti.]] Filip následne schválil výpravu proti Tunisu. Mesto bolo od zásahu Uluça Aliho v roku 1569 pod osmanskou kontrolou a nachádzala sa v ňom osmanská posádka, zatiaľ čo pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do tuniského jazera zostávala pod španielskou kontrolou. Don Juan vyplával na jeseň 1573 s viac než stovkou galér, ďalšími plavidlami a približne 20 000 vojakmi. Po príchode flotily sa osmanská posádka z mesta stiahla a don Juan obsadil Tunis v októbri takmer bez boja. Na trón dosadil hafsidského princa Muhammada a španielske jednotky začali budovať nové opevnenie, ktoré malo spolu s La Goulette zabezpečiť kontrolu prístupu k mestu.<ref name="WilliamsTunis">{{Citácia knihy | priezvisko = Williams | meno = Phillip | kapitola = The Strategy of Galley Warfare in the Mediterranean (1560–1620) | titul = Guerra y sociedad en la Monarquía Hispánica: política, estrategia y cultura en la Europa moderna (1500–1700) | zväzok = I | miesto = Madrid | vydavateľ = Fundación MAPFRE; Ediciones del Laberinto; CSIC | rok = 2006 | isbn = 978-84-8483-224-9 | strany = 891–920 | poznámka = editori Enrique García Hernán a Davide Maffi | jazyk = anglicky}}</ref> Rozhodnutie držať Tunis vytvorilo potrebu stálej posádky, zásobovania a dokončenia opevnenia na mieste, ktoré mohlo osmanské loďstvo napadnúť z východu. V kráľovských radách sa preto diskutovalo aj o lacnejšej možnosti zničiť obranné zariadenia mesta a ponechať iba La Goulette. Do konca roku 1573 však zostal Tunis pod ochranou španielskej posádky a klientského vládcu. Jeho strata v nasledujúcej osmanskej kampani roku 1574 už patrila do ďalšej fázy stredomorskej vojny.<ref name="WilliamsTunis" /><ref name="BraudelMediterranean" /> === Kríza vo vzťahoch s Anglickom === Napätie medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa na prelome rokov 1568 a 1569 zmenilo na obchodnú a diplomatickú krízu. Päť menších lodí, ktoré viezli striebro a zlato určené na vyplatenie vojska vojvodu z Alby v Nizozemsku, sa pred korzármi ukrylo v anglických prístavoch. Peniaze poskytli janovskí finančníci a vlastnícke právo ku kovu pred jeho odovzdaním Filipovým zástupcom nebolo jednoznačné. Anglická vláda zásielku zadržala a Alžbeta oznámila, že si ju požičia za rovnakých podmienok, za akých mala byť poskytnutá španielskemu kráľovi. Alba odpovedal zadržaním anglického majetku v Nizozemsku; nasledovali odvetné opatrenia proti nizozemským a španielskym obchodníkom v Anglicku a proti anglickým obchodníkom na územiach Filipovej monarchie. Spor obmedzil tradičný obchod medzi Anglickom a Antverpami a súčasne sťažil financovanie Flámskej armády.<ref name="MacCaffreyTreasure">{{Citácia knihy | priezvisko = MacCaffrey | meno = Wallace T. | titul = The Shaping of the Elizabethan Regime: Elizabethan Politics, 1558–1572 | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1968 | strany = 271–290 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="ParkerBritishProblem">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | isbn = 0-300-07540-5 | strany = 147–178 | jazyk = anglicky}}</ref> Náboženský rozmer vzťahov zvýraznila bula ''[[Regnans in Excelsis]]'', ktorú Pius V. vydal 25. februára 1570. Pápež v nej Alžbetu exkomunikoval, vyhlásil ju za zbavenú nároku na vládu a jej poddaných oslobodil od povinnosti poslušnosti. Filip nebol pôvodcom buly a jej vydanie nebolo spojené s pripravenou španielskou vojenskou operáciou. V Madride a Bruseli sa obávali, že verejná výzva bez možnosti okamžitého zásahu vystaví anglických katolíkov prísnejšiemu postihu a sťaží tajné rokovania. Bula napriek tomu vytvorila politický rámec, v ktorom časť exilových katolíkov a odporcov Alžbety hľadala podporu pápeža a španielskeho kráľa pre zmenu na anglickom tróne.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2002 | isbn = 978-1-134-74120-5 | strany = 22–39 | jazyk = anglicky}}</ref> Najrozsiahlejším plánom tohto obdobia bolo [[Ridolfiho sprisahanie]], pomenované podľa florentského bankára Roberta Ridolfiho. Jeho účastníci počítali s oslobodením zajatej škótskej kráľovnej [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]], jej sobášom s [[Thomas Howard, 4. vojvoda z Norfolku|Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku]], povstaním anglických katolíkov a zásahom vojska z Nizozemska. Ridolfi počas roku 1571 navštívil Brusel, Rím a Madrid a tvrdil, že v Anglicku možno zhromaždiť rozsiahlu domácu podporu. Španielsky vyslanec v Londýne Guerau de Spes plán podporoval, vojvoda z Alby ho však považoval za nedostatočne pripravený. Upozorňoval na chýbajúci bezpečný prístav, neisté informácie o počte povstalcov, náročnosť prepravy niekoľkých tisíc vojakov cez more a nebezpečenstvo, že predčasný zásah vyvolá vojnu s Anglickom v čase povstania v Nizozemsku.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="MacCaffreyTreasure" /> Filip napokon vyjadril podmienečný súhlas s vojenskou pomocou, jej začatie však viazal na úspešné vnútorné povstanie a na podmienky, ktoré Alba nepokladal za splnené. Nešlo teda o už pripravenú inváziu s určeným dátumom a miestom vylodenia. Anglické úrady medzitým zachytili poslov a šifrovanú korešpondenciu a počas leta a jesene 1571 odkryli väzby medzi Ridolfim, Norfolkovými služobníkmi, Máriinými zástupcami a španielskym vyslancom. Norfolk bol zatknutý, v januári 1572 odsúdený za velezradu a 2. júna popravený. De Spes musel Anglicko opustiť na prelome rokov 1571 a 1572. Ridolfi zostal na kontinente a priamemu zatknutiu sa vyhol.<ref name="ParkerBritishProblem" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> Alžbetina vláda sa napriek odhaleniu sprisahania usilovala zabrániť otvorenej vojne. Začiatkom marca 1572 prikázala [[Morskí gézovia|morským gézom]], aby opustili anglické prístavy, v ktorých dovtedy predávali korisť a dopĺňali zásoby. Toto rozhodnutie bezprostredne ovplyvnilo dianie v Nizozemsku, pretože flotila vyhnancov sa obrátila proti Brielle. Obchodný spor sa začal zmierňovať v roku 1573 predbežnou dohodou v [[Nijmegen|Nijmegene]]; otázky náhrad a obnovenia obchodu boli podrobnejšie upravené až dohodou v Bristole v auguste 1574. Anglo-španielske vzťahy tak zostali napäté, ale Filip a Alžbeta počas týchto rokov nevstúpili do vyhlásenej vojny.<ref name="MacCaffreyTreasure" /><ref name="DoranForeignPolicy" /> === Albova daňová politika v Nizozemsku === Vojvoda z Alby potreboval po roku 1568 zabezpečiť pravidelný príjem na žold, posádky, pevnosti a vojenské operácie. Dovtedajší spôsob financovania závisel od subvencií schvaľovaných provinciálnymi stavmi a od prevodov z iných častí monarchie. Tie prichádzali oneskorene, podliehali úrokom a mohli byť prerušené námornou alebo diplomatickou krízou, ako ukázalo zadržanie peňazí v Anglicku. Alba preto v roku 1569 predložil stavom sústavu troch daní podľa kastílskych vzorov: jednorazovú stotinu, teda jedno percento z hodnoty majetku; dvadsiatinu, päť percent z prevodu nehnuteľností; a desatinu, desať percent z predaja hnuteľného tovaru. Posledné dve dávky mali vytvoriť trvalejší príjem nezávislý od pravidelného súhlasu stavov.<ref name="ParkerDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 2002 | isbn = 978-0-14-025399-6 | strany = 115–141 | jazyk = anglicky}}</ref><ref name="IsraelDutch">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-19-873072-9 | strany = 170–199 | jazyk = anglicky}}</ref> Provinciálne stavy namietali, že pravidelná daň z každého predaja by zasiahla obchod a výrobu, pretože rovnaký výrobok mohol byť zdanený pri viacerých po sebe nasledujúcich transakciách. Spor sa týkal aj ústavnej otázky: trvalý príjem vyberaný bez nového stavovského súhlasu by zmenšil ich vplyv na vládu. Stavy napokon povolili stotinu a namiesto ďalších dvoch daní ponúkli časovo obmedzenú subvenciu. Keď sa Alba v roku 1571 pokúsil presadiť vyberanie desatiny, mestské rady, obchodníci a remeselníci kládli pasívny odpor; v niektorých mestách zostali obchody zatvorené a úradníci nedokázali vytvoriť spoľahlivý systém výberu. Alba túto daň v roku 1572 dočasne odložil výmenou za ďalšiu subvenciu. Konflikt však už spojil hospodárske námietky s odporom proti mimoriadnym súdom, vojenským posádkam a obmedzovaniu provinčných výsad.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Kráľ podporoval zásadu, že Nizozemsko má väčšou mierou prispievať na vlastnú obranu, ale podrobnosti daňovej sústavy vytvorila Albova vláda v Bruseli. Pomalá komunikácia znamenala, že Filipove odpovede prichádzali s odstupom a reagovali na situáciu, ktorá sa už mohla zmeniť. Z Madridu sa preto nevydávali podrobné každodenné pokyny k samotnému výberu. Filip schvaľoval alebo odmietal návrhy predkladané guvernérom a radami, pričom súčasne požadoval zníženie výdavkov a pokračovanie vojenského tlaku. Rozpor medzi týmito požiadavkami sa prejavoval nevyplateným žoldom a rastúcim dlhom Flámskej armády.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="ParkerDutch" /> === Dobytie Brielle a územné rozšírenie povstania === [[Súbor:Capture of Brielle, April 1 1572 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.25|Morskí gézovia obsadzujú [[Brielle]] 1. apríla 1572. Dobová rytina [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]].]] Po odchode z Anglicka sa približne dve desiatky lodí morských gézov pod vedením [[Viliam II. de la Marck|Viliama de la Marcka, pána z Lumey]] a [[Willem Bloys van Treslong|Willema Bloysa van Treslong]] objavili 1. apríla 1572 pred Brielle na ostrove Voorne. V meste nebola pravidelná kráľovská posádka, preto ho gézovia po krátkom nátlaku obsadili. Pôvodne mohlo ísť o dočasné získanie zásob a útočiska, velitelia sa však rozhodli prístav udržať v mene [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]]. Pokus holandského miestodržiteľa Maximiliena de Hénin, grófa z Bossu, získať Brielle späť neuspel. Dňa 6. apríla sa proti kráľovskej posádke vzbúrilo prístavné mesto [[Vlissingen]], ktoré kontrolovalo plavbu pri ústí Šeldy, a v nasledujúcich týždňoch sa k povstaniu pridali ďalšie sídla v Zeelande a Holandsku.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | isbn = 978-0-19-920911-8 | strany = 77–103 | jazyk = anglicky}}</ref> Šírenie povstania nebolo vo všetkých mestách rovnaké. Niekde prevzali moc miestni kalvíni a mestské milície, inde mestská rada vyjednávala s vyslancami princa Oranžského a ďalšie sídla sa pridali až pod vojenským tlakom. V máji prešlo na povstaleckú stranu obchodné mesto [[Enkhuizen]], čím gézovia získali prístup k [[Zuiderzee]]. Do leta ovládali alebo mali podporu vo väčšine miest Holandska a v časti Zeelandu; Amsterdam, Middelburg, Goes a niekoľko ďalších pevností zostali verné kráľovskej vláde. Územná súvislosť pobrežných oblastí, prístavy a miestne daňové príjmy poskytli povstaniu základňu, ktorú vpády Viliama Oranžského z roku 1568 nemali.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> Prevraty sprevádzalo konfesijné násilie. Ozbrojenci plienili alebo preberali katolícke kostoly a kláštory, vyháňali duchovných a v niektorých prípadoch ich zabíjali. V júli 1572 dal Lumey napriek výzvam na prepustenie popraviť v Brielle devätnásť katolíckych kňazov a rehoľníkov zajatých v Gorincheme, známych ako [[Gorcumskí mučeníci]]. Násilie nebolo obmedzené na jednu stranu konfliktu a jeho rozsah sa medzi mestami líšil. Viliam Oranžský sa usiloval podriadiť miestnych veliteľov vlastnej právomoci a presadzoval verejnú ochranu katolíkov, zároveň však potreboval vojenskú podporu radikálnych gézov a nedokázal ich konanie vždy kontrolovať.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Zástupcovia povstaleckých miest sa zišli 19. júla 1572 v [[Dordrecht]]e na neautorizovanom zasadnutí [[Stavy Holandska|stavov Holandska]]. Uznali Viliama Oranžského za kráľovského miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a Utrechtu a schválili financie na vedenie vojny. Formálne naďalej tvrdili, že konajú v mene Filipa II. a proti jeho zlým radcom a utláčateľskej správe. Súčasne však bez kráľovského súhlasu vyberali dane, menovali úradníkov a organizovali vojsko, čím si vytvárali vlastné mocenské štruktúry. Reformované bohoslužby získali verejné postavenie, hoci kalvíni tvorili iba menšinu obyvateľstva; katolícke bohoslužby boli v mnohých povstaleckých mestách postupne obmedzené alebo zakázané.<ref name="TracyFounding" /><ref name="IsraelDutch" /> Pobrežné povstanie bolo súčasťou širšieho útoku plánovaného Viliamom Oranžským a jeho spojencami. Jeho brat [[Ľudovít Nassauský]] prekvapivo obsadil [[Mons]] 24. mája 1572 s pomocou vojakov, ktorí prenikli do mesta v prestrojení. Oranžský v lete prekročil Rýn s námezdným vojskom a postupoval do Brabantska, kým hugenotské oddiely mali prísť z Francúzska. Alba sa vyhol všeobecnej bitke a sústredil sa na izoláciu Monsu. Masakra francúzskych protestantov počas [[Bartolomejská noc|Bartolomejskej noci]] 24. augusta a následný obrat francúzskej politiky znemožnili očakávanú rozsiahlu pomoc. Mons kapituloval 19. septembra za podmienok, ktoré umožnili odchod časti obrancov, a Oranžského hlavné vojsko sa pre nedostatok peňazí a zásob rozpadlo.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> === Kráľovská protiofenzíva a obliehania v rokoch 1572 – 1573 === Po páde Monsu obrátil Alba vojsko proti mestám, ktoré podporili povstanie. Bezprostredným cieľom bolo obnoviť spojenie medzi južnými provinciami a severom a odradiť ďalšie mestá od zmeny strany. Operácie viedol najmä jeho syn [[Fadrique Álvarez de Toledo y Enríquez de Guzmán|Fadrique Álvarez de Toledo]]. Začiatkom októbra 1572 sa bez odporu podriadil [[Mechelen]], ktorého obyvatelia sa pokúsili preukázať vernosť kráľovi. Vojaci napriek tomu mesto počas troch dní plienili. Mechelen bol potrestaný za predchádzajúce prijatie Oranžského posádky a korisť zároveň slúžila ako náhrada časti nevyplateného žoldu. Rozhodnutie povoliť plienenie prijalo kráľovské velenie, hoci rozsah násilia a krádeží už nedokázalo presne riadiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> V novembri nasledovalo dobytie [[Zutphen]]u a v decembri [[Naarden]]u. Po vniknutí kráľovských jednotiek do oboch miest boli zabití obrancovia i civilisti; presné počty obetí nie sú známe a neskoršie správy ich často zväčšovali v rámci vojnovej propagandy. Popravy, požiare a plienenie však potvrdzujú pramene z oboch táborov. Alba a jeho velitelia používali trest ako zámernú výstrahu mestám, ktoré by odmietli kapitulovať, zatiaľ čo oranžistická tlač udalosti šírila ako dôkaz, že vzdanie sa nezaručuje bezpečnosť. Rovnaké ťaženie zahŕňalo aj úspešnú pomoc obliehanému mestu [[Goes]]: oddiel pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] prešiel v októbri 1572 za odlivu plytčinami Východnej Šeldy a prinútil povstalcov obliehanie prerušiť.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> [[Súbor:Beleg van Haarlem in 1573 - Siege of Haarlem in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|[[Obliehanie Haarlemu]] v rokoch 1572 – 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Obraz spája jednotlivé fázy obliehania do jednej kompozície.]] Ďalším cieľom sa stal [[Haarlem]], ktorého poloha medzi južnou a severnou časťou Holandska mala operačný význam pre obe strany. Fadrique začal mesto obliehať 11. decembra 1572. Obranu viedol Wigbolt Ripperda a posádku tvorili miestni ozbrojenci i francúzski, anglickí, škótski a nemeckí vojaci. Kráľovské delostrelectvo vytváralo prielomy v hradbách, obrancovia však stavali vnútorné zemné valy a odrazili prvé útoky. Obe strany používali míny a protimíny: obliehatelia sa snažili podkopať opevnenie, zatiaľ čo obrancovia razili vlastné chodby, aby nepriateľské práce zničili. Zásobovanie cez zamrznutú alebo loďami prekonávanú plochu Haarlemského jazera predlžovalo odpor mesta.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege">{{Citácia knihy | priezvisko = Duffy | meno = Christopher | titul = Siege Warfare: The Fortress in the Early Modern World, 1494–1660 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 1996 | isbn = 978-0-415-14649-4 | strany = 72–91 | jazyk = anglicky}}</ref> Kráľovské a amsterdamské lode porazili 26. mája 1573 povstaleckú flotilu na Haarlemskom jazere a obliehatelia následne uzavreli hlavné zásobovacie trasy. Viacero pokusov Viliama Oranžského dopraviť mestu pomoc po súši bolo odrazených. Po vyčerpaní potravín Haarlem 13. júla kapituloval. Mesto zaplatilo vysokú kontribúciu a väčšina civilného obyvateľstva nebola vystavená všeobecnému plieneniu, velitelia a veľká časť posádky však boli popravení; viacerých zajatcov zviazali po dvojiciach a utopili v rieke Spaarne. Počty popravených i celkové straty oboch strán sa v prameňoch odlišujú. Sedemmesačné obliehanie stálo kráľovskú armádu niekoľko tisíc mužov a ďalšie výdavky, ktoré prehlbovali nedoplatky žoldu.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="DuffySiege" /> Krátko po kapitulácii sa časť vojakov pri Haarleme vzbúrila a žiadala vyplatenie dlžného žoldu. Velenie muselo rokovať, zabezpečiť čiastočnú platbu a potrestať niektorých vodcov vzbury. Takéto vojenské nepokoje neznamenali prechod vojakov k povstalcom; vyplývali predovšetkým zo zmluvného chápania služby, podľa ktorého mali nárok na pravidelnú mzdu. Dočasne však obmedzili schopnosť armády okamžite pokračovať v ťažení a ukázali, ako tesne výsledky v Holandsku záviseli od prevodov peňazí a miestnych kontribúcií.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> [[Súbor:Slag op de Zuiderzee - Battle of the Zuiderzee in 1573 (Frans Hogenberg).jpg|náhľad|vľavo|upright=1.28|[[Bitka na Zuiderzee]] v októbri 1573 na dobovej rytine Fransa Hogenberga. Povstalecké lode zajali kráľovského miestodržiteľa grófa z Bossu.]] Po Haarleme zaútočila kráľovská armáda na [[Alkmaar]]. Obliehanie sa začalo 21. augusta 1573. Mesto malo nedávno upravené opevnenie a vodnú priekopu, posádku posilnili vojaci, ktorí prežili boje pri Haarleme. Útok z 18. septembra obrancovia odrazili. Viliam Oranžský povolil prerazenie hrádzí a stúpajúca voda v okolitých poldroch zhoršovala zásobovanie a pohyb obliehateľov. Keďže ďalší útok sľuboval vysoké straty a jesenné počasie komplikovalo táborenie, Fadrique nariadil ústup; posledné jednotky odišli 8. októbra. Alkmaar sa tak stal prvým mestom, pri ktorom sa Albova armáda po začatí pravidelného obliehania musela stiahnuť bez kapitulácie obrancov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="TracyFounding" /> O tri dni neskôr, 11. októbra, porazili lode morských gézov na Zuiderzee kráľovskú flotilu vedenú grófom z Bossu. Boj prebiehal v plytkých vodách a skončil sa zajatím Bossuovej vlajkovej lode aj samotného veliteľa. Výsledok sťažil zásobovanie Amsterdamu po vode a upevnil spojenie medzi povstaleckými mestami severného Holandska. V Zeelande pokračovalo obliehanie Middelburgu, zatiaľ čo v októbri začali kráľovské sily blokovať [[Leiden]]. Do konca roku 1573 teda kráľovská armáda ovládala väčšinu vnútrozemských a južných provincií, ale nedokázala odstrániť povstaleckú základňu v Holandsku a Zeelande.<ref name="IsraelDutch" /><ref name="TracyFounding" /> === Odvolanie vojvodu z Alby === Filip dostával o nizozemskej situácii správy prostredníctvom Albu, Štátnej rady, finančných úradníkov, vojenských veliteľov a osobitných vyslancov. Ich hodnotenia sa rozchádzali v otázke, či možno odpor zlomiť ďalšími trestnými opatreniami, alebo treba obnoviť rokovanie s provinciálnymi elitami. Kráľ neustúpil od požiadavky zachovať katolícke náboženstvo a vlastnú zvrchovanosť, súhlasil však s výmenou generálneho guvernéra. K rozhodnutiu prispeli dlhodobý odpor voči daniam, neúspech ukončiť povstanie, konflikty Albu s nizozemskými radcami, náklady armády a potreba vyskúšať inú kombináciu vojenských a politických prostriedkov.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="ParkerGrandStrategy115" /> Za Albovho nástupcu vybral Filip [[Luis de Requesens y Zúñiga|Luisa de Requesensa y Zúñigu]], ktorý predtým pôsobil ako vyslanec v Ríme, zúčastnil sa na prípravách stredomorskej flotily a od roku 1571 spravoval Milánske vojvodstvo. Requesens prišiel do Bruselu v novembri 1573 a úrad generálneho guvernéra prevzal koncom mesiaca. Alba opustil Nizozemsko v decembri. Výmena neznamenala okamžité zastavenie bojov ani zrušenie všetkých predchádzajúcich opatrení: nový guvernér zdedil nevyplatenú armádu, pokračujúce obliehania, rozdelené provincie a obmedzený priestor na náboženské ústupky.<ref name="ParkerDutch" /><ref name="IsraelDutch" /> Na konci roku 1573 boli výsledky jednotlivých konfliktov rozdielne. Organizované povstanie v Granade bolo potlačené a väčšina tamojších Moriskov nútene rozptýlená po Kastílskej korune. Sobáš s Annou Habsburskou priniesol dvoch synov, hoci obaja neskôr zomreli v detstve. Svätá liga zvíťazila pri Lepante, ale rozpadla sa po osobitnom mieri Benátok a Cyprus zostal osmanský; španielska monarchia súčasne obsadila Tunis. Vzťahy s Anglickom sa po obchodnej kríze a Ridolfiho sprisahaní začali diplomaticky upravovať, zatiaľ čo povstanie v Holandsku a Zeelande získalo mestá, daňové zdroje a námorné základne. Filipova vláda preto vstupovala do roku 1574 s ukončenou vojnou v Granade, ale s pokračujúcimi záväzkami v severnej Afrike a Nizozemsku.<ref name="ParkerGrandStrategy115" /><ref name="BraudelMediterranean" /><ref name="ParkerDutch" /> == Krízy monarchie a portugalské nástupníctvo (1574 – 1581) == Roky 1574 – 1581 boli vo Filipovej vláde spojené so súbehom vojenských, finančných a dynastických problémov. Osmanské dobytie Tunisu ukončilo krátke obdobie španielskej prevahy v tejto časti severnej Afriky, zatiaľ čo vojna v Nizozemsku pokračovala napriek pokusom o rokovanie. Pozastavenie platieb kastílskej koruny v roku 1575 narušilo úverové a zásobovacie mechanizmy, od ktorých závisela [[Flámska armáda]], a nevyplácané jednotky sa opakovane búrili. Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 následne prispelo k dočasnému spojeniu dovtedy znepriatelených nizozemských provincií. Toto spojenectvo sa však v rokoch 1578 – 1579 rozpadlo a jednotlivé územia sa zoskupili v [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]].<ref name="ParkerDutchThird">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 198 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1570s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 184 – 207 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Súčasne sa na Pyrenejskom polostrove po smrti portugalského kráľa [[Sebastián I. (Portugalsko)|Sebastiána I.]] v roku 1578 otvorila kľúčová otázka nástupníctva, ktorá napokon vyústila do dynastického a vojenského pripojenia [[Portugalské kráľovstvo|Portugalska]] k Filipovým dŕžavám.<ref name="DisneyPortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 192 – 199 | isbn = 978-0-521-60397-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LivermorePortugal1580">{{Citácia knihy | priezvisko = Livermore | meno = H. V. | titul = A New History of Portugal | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1969 | strany = 158 – 169 | isbn = 978-0-521-09571-6 | jazyk = angličtina}}</ref> === Strata Tunisu a obmedzenie stredomorskej vojny === Španielske obsadenie [[Tunis]]u v októbri 1573, uskutočnené flotou pod velením Filipovho nevlastného brata [[Ján Habsburský (1547 – 1578)|dona Juana de Austria]], nevytvorilo trvalú obrannú sústavu. Posádky museli zabezpečovať staršiu pevnosť [[La Goulette]] pri vstupe do Tuniského jazera aj nové opevnenie pri samotnom meste. Medzi oboma bodmi ležal priestor, ktorý bolo ťažké brániť proti početnej armáde podporovanej loďstvom. Madrid navyše rozhodoval o zásobovaní severoafrických pevností súčasne s financovaním vojny v Nizozemsku a s udržiavaním galér v západnom Stredomorí.<ref name="HessTunis1574">{{Citácia knihy | priezvisko = Hess | meno = Andrew C. | titul = The Forgotten Frontier: A History of the Sixteenth-Century Ibero-African Frontier | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1978 | strany = 92 – 99 | isbn = 978-0-226-33030-3 | doi = 10.7208/9780226330303 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII">{{Citácia knihy | priezvisko = Braudel | meno = Fernand | titul = The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II | zväzok = 2 | miesto = London | vydavateľ = Collins | rok = 1973 | strany = 1088 – 1130 | isbn = 0-00-211536-0 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Tunes urbs - under siege 1574.jpg|thumb|right|350px|alt=Dobová veduta Tunisu, pevností a osmanského loďstva počas obliehania|[[Tunis]] a [[La Goulette]] počas osmanského obliehania roku 1574 na pohľade vydanom [[Georg Braun|Georgom Braunom]] a [[Frans Hogenberg|Fransom Hogenbergom]] v roku 1575. Dobová veduta zachytáva mesto, pevnosti, vojenské tábory a loďstvo podľa kartografických konvencií 16. storočia.]] Osmanská vláda pripravila na rok 1574 rozsiahlu výpravu, ktorej cieľom bolo opätovné začlenenie Tunisu do sféry [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pozemné sily viedol [[Koca Sinan Paša]], loďstvu velil [[Uluç Ali Paša]], vtedajší [[Kapudan paša|kapudan paša]]. Flotila dorazila k tuniskému pobrežiu v júli a vylodila vojsko s delostrelectvom. Po obkľúčení oboch španielskych oporných bodov padla 24. augusta La Goulette a 13. septembra aj pevnosť pri Tunise. Časť obrancov zahynula pri útokoch, ďalší sa dostali do zajatia; presné súhrnné počty uvádzané v dobových správach a neskoršej literatúre sa navzájom odlišujú.<ref name="HessTunis1574" /><ref name="BraudelMediterraneanII" /> Don Juan sa pokúšal zhromaždiť pomocné loďstvo na [[Sicília|Sicílii]], no výpravu nebolo možné pripraviť včas. Filip a jeho rady pritom odmietali riskovať neprimerane veľkú časť dostupných galér v operácii, ktorej výsledok bol po strate La Goulette neistý. Pád mesta a pevností ukončil vládu Španielskom podporovanej vetvy [[Hafsovci|Hafsovcov]] a obnovil osmanskú kontrolu nad Tunisom. Neznamenal však úplné vytlačenie hispánskej monarchie zo severoafrického pobrežia: v jej rukách zostali ďalšie ''presidios'', medzi nimi [[Oran]], [[Mers el-Kébir]] a [[Melilla]].<ref name="HessTunis1574" /> Strata Tunisu neviedla k novej rozhodujúcej námornej bitke porovnateľnej s [[Bitka pri Lepante|Lepantom]]. Obe mocnosti mali na konci 70. rokov 16. storočia ďalšie naliehavé záväzky. Filip sústreďoval rastúcu časť peňazí a vojska na Nizozemsko a neskôr na portugalskú nástupnícku otázku, zatiaľ čo sultán [[Murad III.]] začal v roku 1578 vojnu proti [[Safíjovská Perzia|Safíjovskej Perzii]]. Stredomorské násilie sa neskončilo – pokračovali korzárske prepady, zajímanie lodí a miestne strety –, rozsiahle výpravy ústredných flotíl však ustúpili.<ref name="BraudelMediterraneanII" /> Od roku 1577 prebiehali prostredníctvom kráľovského vyslanca Giovanniho Marglianiho rokovania s osmanskými predstaviteľmi. Výsledkom boli časovo obmedzené a opakovane obnovované dohody o prímerí, nie trvalá mierová zmluva upravujúca všetky sporné otázky. Rokovania prebiehali diskrétne aj preto, že Filip sa na verejnosti naďalej predstavoval ako ochranca katolíckych krajín pred osmanskou expanziou. Do roku 1581 sa napriek viacerým prerušeniam vytvoril stav, v ktorom sa Madrid ani Istanbul neusilovali o ďalšie priame meranie síl svojich hlavných flotíl.<ref name="TejadaMargliani">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tejada Carrasco | meno = Cristina | titul = La embajada Margliani: encuentros y desencuentros entre el Imperio Otomano y España en la época de Felipe II (1578–1581) | vydavateľ = Universidad de Alcalá | rok = 2017 | url = https://hdl.handle.net/10017/38628 | dátum prístupu = 2026-09-10 | poznámka = dizertačná práca | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="BraudelMediterraneanII" /> === Requesensova vláda a vojna v Holandsku a Zeelande === [[Luis de Zúñiga y Requesens]], ktorý v novembri 1573 nahradil [[Fernando Álvarez de Toledo, 3. vojvoda z Alby|vojvodu z Alby]] vo funkcii generálneho miestodržiteľa Nizozemska, dostal od Filipa za úlohu obnoviť kráľovskú autoritu kombináciou vojenského tlaku a obmedzených ústupkov. V júni 1574 vyhlásil všeobecnú milosť, z ktorej však boli vyňatí vedúci predstavitelia povstania a ľudia obvinení z aktívneho [[Kalvinizmus|kalvinizmu]]. Dal tiež formálne ukončiť činnosť [[Krvavá rada|Rady nepokojov]], spojenej s Albovým represívnym režimom. Tieto opatrenia nezmenili základný spor: Filip nebol ochotný pripustiť verejné protestantské bohoslužby ani trvalé obmedzenie svojich panovníckych práv a povstalci v Holandsku a Zeelande odmietali odzbrojiť bez záruk svojich náboženských a politických požiadaviek.<ref name="ParkerDutchSecond">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 145 – 168 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KoenigsbergerNetherlands">{{Citácia knihy | priezvisko = Koenigsberger | meno = H. G. | titul = Monarchies, States Generals and Parliaments: The Netherlands in the Fifteenth and Sixteenth Centuries | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2001 | strany = 260 – 300 | isbn = 978-0-521-80330-4 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Slag op de Mookerheide, 1574 Serie 6 Nederlandse Gebeurtenissen, 1571-1576 (serietitel), RP-P-OB-78.765.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina bitky pri Mookerheide|[[Bitka pri Mookerheide]] 14. apríla 1574 na dobovej spravodajskej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. V boji zahynuli [[Ľudovít Nasavský (1538 – 1574)|Ľudovít]] a [[Henrich Nasavský (1550 – 1574)|Henrich Nasavský]].]] Na jar 1574 sa Requesens musel vyrovnať s vpádom vojska, ktoré v Nemecku zhromaždili bratia [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] Ľudovít a Henrich Nasavskí. Ich zámerom bolo preniknúť k rieke [[Máza|Máze]], spojiť sa s Viliamovými silami a prinútiť kráľovské vojsko, aby zmiernilo tlak na obliehaný Leiden. Dňa 14. apríla 1574 ich pri Mookerheide zastavili jednotky Flámskej armády. Povstalecké vojsko bolo porazené a obaja nasavskí velitelia zahynuli. Víťazstvo zabránilo bezprostrednému spojeniu povstaleckých armád, no nevyriešilo situáciu v západných provinciách, kde povstalci kontrolovali veľkú časť vodných ciest a mohli využívať námorné spojenie medzi mestami.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Army of Flanders and the Spanish Road, 1567–1659 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2004 | strany = 26 – 61 | isbn = 978-0-521-54392-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ešte pred bitkou pri Mookerheide sa kráľovská posádka vo [[Middelburg]]u, poslednom významnom opornom bode na ostrove [[Walcheren]], vzdala po dlhom obliehaní a prerušení zásobovania. Kapitulácia vo februári 1574 upevnila povstaleckú kontrolu nad väčšinou Zeelandu a nad prístupmi k ústiu [[Šelda|Šeldy]]. Requesens preto pokračoval v obliehaní Leidenu, ktorého poloha medzi [[Haag]]om, [[Amsterdam]]om a [[Utrecht (mesto)|Utrechtom]] mu dávala vojenský aj komunikačný význam. Prvé obliehanie bolo prerušené pre nasavský vpád; po Mookerheide kráľovské jednotky mesto opäť uzavreli.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="TracyDutchRepublic">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | strany = 99 – 142 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:The relief of Leiden, by Joost Jansz Lanckaert.jpg|thumb|left|340px|alt=Tapiséria zobrazujúca vyslobodenie Leidenu|Vyslobodenie [[Leiden]]u 3. októbra 1574 na tapisérii Joosta Jansza Lanckaerta z rokov 1587 – 1589. Kompozícia znázorňuje zaplavené okolie mesta a postup povstaleckého loďstva.]] Obrana Leidenu sa opierala o mestské hradby, no s predlžujúcim sa obliehaním sa zhoršovalo zásobovanie a medzi obyvateľmi sa šírili choroby. Holandské stavy na návrh Viliama Oranžského rozhodli otvoriť hrádze a zaplaviť časť nízko položenej krajiny. Postup vody bol spočiatku pomalý, pretože vietor a výška terénu bránili povstaleckému loďstvu dostať sa k mestu. Začiatkom októbra sa však podmienky zmenili a oddiely takzvaných [[Gézovia|morských gézov]] pod velením Louisa de Boisota prenikli cez zaplavené územie. Kráľovské jednotky opustili svoje postavenia a 3. októbra 1574 dorazila pomoc do mesta. Obyvatelia počas obliehania utrpeli veľké straty hladom a epidémiami, ich presný počet však nemožno spoľahlivo určiť.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Neúspech pri Leidene ukázal obmedzenia kráľovskej armády v krajine, kde bolo možné používať hrádze, kanály a pobrežné loďstvo ako súčasť obrany. Povstalci zároveň nedokázali vytlačiť kráľovské posádky zo všetkých provincií. Amsterdam zostával na Filipovej strane a kráľovské jednotky ovládali dôležité vnútrozemské komunikácie. Výsledkom nebola súvislá frontová línia, ale sieť miest, pevností, riek a ostrovov, o ktoré sa bojovalo vojenskými operáciami, blokádami aj rokovaniami s miestnymi elitami.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Na začiatku roka 1575 sa v [[Breda|Brede]] začali mierové rozhovory sprostredkované cisárskymi vyslancami. Kráľovskí zástupcovia ponúkali milosť, potvrdenie tradičných výsad a odchod časti zahraničných jednotiek, ak povstalci obnovia poslušnosť a zrieknu sa verejného protestantského kultu. Delegáti Holandska a Zeelandu žiadali náboženské záruky a riešenie postavenia vojska ešte pred úplným podriadením sa kráľovi. Rokovania sa skončili v júli bez dohody. Rozdiely sa netýkali iba formulácií, ale otázky, či môže panovník nariadiť jednotnú vieru aj proti vôli provinčných a mestských stavov a či sa povstalci môžu spoľahnúť na sľúbenú amnestiu po odzbrojení.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="ParkerDutchSecond" /> Vojna preto pokračovala. Kráľovská armáda sa pokúšala prerezať spojenie medzi Holandskom a Zeelandom a v septembri 1575 zaútočila cez plytké vody na ostrov [[Schouwen-Duiveland|Schouwen]]. Po namáhavom prechode zatopeným terénom obsadila časť ostrova a začala obliehať [[Zierikzee]]. Operácia síce dokazovala, že Requesensove sily zostávali bojaschopné, súčasne však zvyšovala náklady na žold, zásoby a opevňovacie práce práve v čase, keď sa prerušil tok úverov z Kastílie.<ref name="ParkerDutchSecond" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Pozastavenie platieb a úverová kríza (1575 – 1577) === Financovanie Filipovej monarchie dlhodobo záviselo od predaja štátnych rent (''juros'') a krátkodobých úverových zmlúv (''asientos'') so súkromnými, najmä janovskými bankármi. Dňa 1. septembra 1575 Filip nariadil pozastavenie platieb z viacerých krátkodobých úverových zmlúv. V staršej literatúre sa tento krok často označoval ako „štátny bankrot“, nešlo však o zánik štátu ani o úplné odmietnutie všetkých dlhov. Koruna naďalej uznávala dlhodobé ''juros'' a vyplácala viaceré bežné záväzky; sporné boli predovšetkým podmienky a zabezpečenie ''asientos''. Kráľovská rada sa usilovala znížiť náklady na obsluhu dlhu, preskúmať zmluvy a prinútiť bankárov, aby prijali premenu časti pohľadávok na dlhodobejšie cenné papiere. V moderných pojmoch išlo o platobné moratórium a vynútenú reštrukturalizáciu vybranej časti verejného dlhu.<ref name="AlvarezChamley1575">{{Citácia periodika | priezvisko1 = Álvarez-Nogal | meno1 = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Philip II against the Cortes and the Credit Freeze of 1575–1577 | periodikum = Revista de Historia Económica / Journal of Iberian and Latin American Economic History | ročník = 34 | číslo = 3 | rok = 2016 | strany = 351 – 382 | doi = 10.1017/S0212610915000373 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozhodnutie malo širšie následky, než kráľovskí radcovia predpokladali. Pohľadávky voči korune sa používali ako zábezpeka v súkromnom obchode a medzi bankami, takže ich zmrazenie narušilo úverové reťazce na kastílskych obchodných trhoch. Časť platieb na veľtrhoch sa zastavila, viaceré banky a obchodníci obmedzili nové úvery a finančníci odmietali uzatvárať ďalšie kontrakty, kým sa nevyriešia staré záväzky. Kríza preto nebola iba sporom medzi Filipom a niekoľkými janovskými veriteľmi; preniesla sa do domáceho úveru, obchodu a schopnosti vlády presúvať peniaze k armádam mimo Pyrenejského polostrova.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Spor bol zároveň prepojený s rokovaniami medzi panovníkom a [[Kastílske kortesy|kastílskymi kortesmi]]. Koruna žiadala vyšší a spoľahlivejší daňový výnos, z ktorého by mohla hradiť staré dlhy a uzatvárať nové úvery. Zástupcovia miest sa bránili ďalšiemu zaťaženiu spotreby a požadovali kontrolu spôsobu vyberania daní. Rokovania sa pretiahli na viac ako dva roky. Až keď mestá prijali zvýšenie pravidelných príspevkov a koruna sa dohodla s väčšinou veriteľov, bolo možné obnoviť bežnejšie fungovanie úverového trhu.<ref name="AlvarezChamley1575" /> V decembri 1577 uzavrela koruna s bankármi dohodu známu ako ''medio general''. Časť splatných pohľadávok bola uznaná za nových podmienok, časť sa zmenila na ''juros'' a pri niektorých záväzkoch sa znížili úroky alebo nominálna hodnota. Finančníci výmenou získali právne potvrdené nároky na určené kráľovské príjmy a opäť začali poskytovať služby potrebné na medzinárodné prevody. Dohoda neodstránila dlhodobý rozdiel medzi príjmami monarchie a nákladmi jej vojen, ukončila však bezprostredné zmrazenie úverov z rokov 1575 – 1577.<ref name="AlvarezChamley1575" /> Pre Nizozemsko bol rozhodujúci časový súbeh úverovej krízy s obliehaním Zierikzee. Peniaze určené na žold prichádzali oneskorene alebo vôbec a nedoplatky sa pridávali k starším dlhom voči vojakom. Vzbura vojenskej jednotky v ranom novoveku neznamenala automaticky prechod na stranu nepriateľa. Vojaci si spravidla vytvorili vlastnú organizáciu, zvolili hovorcov, odmietali plniť rozkazy a obsadili miesto, z ktorého mohli vynútiť vyplatenie žoldu. Zásobovanie si však často zabezpečovali násilným vyberaním potravín a peňazí od obyvateľstva. Takéto vzbury sa vo Flámskej armáde vyskytovali už pred rokom 1575, no platobná kríza zväčšila ich rozsah a sťažila vláde ich ukončenie.<ref name="ParkerMutiny1572">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Mutiny and Discontent in the Spanish Army of Flanders, 1572–1607 | periodikum = Past & Present | číslo = 58 | rok = 1973 | strany = 38 – 52 | doi = 10.1093/past/58.1.38 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> === Smrť Requesensa a vyplienenie Antverp === Requesens zomrel 5. marca 1576 v [[Brusel]]i po krátkom ochorení. Keďže Filip neurčil nástupcu, ktorý by sa mohol okamžite ujať úradu, dočasná výkonná moc prešla na Štátnu radu zloženú prevažne z nizozemských veľmožov a úradníkov. Rozhodovanie komplikovala vzdialenosť od Madridu: listy a pokyny cestovali niekoľko týždňov a nový generálny miestodržiteľ nemohol prísť skôr, než dostal menovanie, inštrukcie a zabezpečenie cesty. Mocenské vákuum vzniklo práve v čase, keď vláda nemala peniaze na uspokojenie armády.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 2. júla 1576 sa posádke pod velením [[Cristóbal de Mondragón|Cristóbala de Mondragón]] podarilo prinútiť Zierikzee ku kapitulácii. Víťazní vojaci však krátko nato odmietli poslušnosť, pretože im dlhovali žold za dlhé obdobie. Ďalšie vzbúrené oddiely sa sústreďovali v Brabantsku a Flámsku. Koncom júla obsadili [[Aalst]], odkiaľ podnikali výpravy do okolia a vymáhali zásoby. V októbri došlo k násiliu aj v [[Maastricht]]e. Provinčné stavy a mestá začali zhromažďovať vlastné jednotky, pričom ich odpor sa čoraz väčšmi obracal proti prítomnosti všetkých zahraničných kráľovských vojakov, nielen proti konkrétnym vzbúrencom.<ref name="ParkerMutiny1572" /><ref name="ParkerDutchThird" /> [[Súbor:Spaanse Furie Antwerpen.jpg|thumb|right|330px|alt=Dobová rytina vyplienenia Antverp|Vyplienenie [[Antverpy|Antverp]] v novembri 1576 na dobovej rytine [[Frans Hogenberg|Fransa Hogenberga]]. Rytina bola zároveň súčasťou povstaleckej obrazovej propagandy, preto ju nemožno chápať ako doslovný záznam jednotlivých výjavov.]] Najvážnejší stret vznikol v Antverpách. V meste sa nachádzala kráľovská citadela s profesionálnymi jednotkami, zatiaľ čo mestská správa a predstavitelia stavov posilňovali vlastnú obranu. Začiatkom novembra dorazili k citadele vzbúrení vojaci z Aalstu a ďalších posádok. Dňa 4. novembra zaútočili spoločne s mužmi z citadely proti stavovským a mestským silám. Po prelomení odporu nasledovalo niekoľkodňové rabovanie, podpaľačstvo, zabíjanie a vymáhanie výkupného. Požiar zničil alebo poškodil veľké množstvo domov a obchodných skladov. Odhady počtu obetí sa v prameňoch značne rozchádzajú, preto nemožno bez výhrad preberať vysoké čísla rozšírené v dobových pamfletoch.<ref name="FagelAntwerp1576">{{Citácia periodika | priezvisko = Fagel | meno = Raymond | titul = The Origins of the Spanish Fury at Antwerp (1576): A Battle Within City Walls | periodikum = Early Modern Low Countries | ročník = 4 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 102 – 123 | doi = 10.18352/emlc.130 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerMutiny1572" /> Udalosť sa rozšírila pod názvom „španielska zúrivosť“ (hol. ''Spaanse Furie''), hoci medzi vojakmi Flámskej armády boli okrem mužov zo Španielska aj príslušníci iných krajín Filipovej monarchie a [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]]. Označenie odrážalo dobovú politickú interpretáciu, ktorá násilie spájala so „španielskou“ vládou ako celkom. Vyplienenie nebolo vykonané na priamy Filipov rozkaz. Vzbúrenci konali proti rozkazom úradov a usilovali sa vynútiť si dlžný žold; za podmienky, ktoré vzburu umožnili, však niesol zodpovednosť systém financovania a velenia kráľovskej armády.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="ParkerMutiny1572" /> Antverpy boli najvýznamnejším obchodným a finančným mestom Nizozemska a ich vyplienenie malo dôsledky presahujúce bezprostredné škody. Obchodníci, veritelia a remeselníci prišli o tovar, účtovné doklady i nehnuteľnosti; ďalší z mesta odišli alebo obmedzili podnikanie. Politicky udalosť oslabila postavenie tých katolíckych a rojalistických elít, ktoré dovtedy odmietali povstanie v Holandsku a Zeelande, ale súčasne požadovali odchod neplatených vojakov. Správy a rytiny znázorňujúce násilie sa rýchlo šírili po Európe a stali sa súčasťou protišpanielskej polemiky.<ref name="FagelAntwerp1576" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Gentská pacifikácia a Večný edikt === Už pred útokom na Antverpy sa predstavitelia Brabantska a Hainautu usilovali zvolať [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]], hoci panovník ani ním vymenovaný miestodržiteľ im nedali riadny súhlas. Ich bezprostredným cieľom bolo obnoviť poriadok a odstrániť vzbúrené jednotky. Keďže však Holandsko a Zeeland ovládali časť prístupových ciest a disponovali vlastným vojskom, katolícke provincie sa s nimi museli dohodnúť. V októbri 1576 začali v [[Gent]]e rokovania medzi delegátmi Generálnych stavov a zástupcami Viliama Oranžského. Správa o vyplienení Antverp urýchlila uzavretie dohody.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> [[Gentská pacifikácia]], podpísaná 8. novembra 1576, požadovala odchod španielskych a ďalších zahraničných jednotiek, zastavenie prenasledovania spojeného s náboženskými ediktmi a obnovenie provinčných a mestských výsad. Signatári sa zaviazali vzájomne si pomáhať proti vojenskému násiliu a odložiť konečné riešenie náboženskej otázky na neskoršie zasadnutie Generálnych stavov. V Holandsku a Zeelande mal dovtedajší stav dočasne zostať zachovaný, čo v praxi chránilo miestne postavenie reformovaného náboženstva; v ostatných provinciách zostal verejným náboženstvom katolicizmus. Dohoda tak neustanovila všeobecnú náboženskú slobodu a nezmierila rozdielne konfesijné ciele účastníkov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Pacifikácia zároveň nebola formálnym zosadením Filipa. Jej účastníci sa ešte hlásili k vernosti panovníkovi a svoje konanie vysvetľovali ako obranu zákonov krajiny pred neporiadkom spôsobeným vojakmi a nesprávnymi radami kráľovských služobníkov. Tento právny rámec umožňoval, aby sa k dohode pripojili aj katolícki šľachtici a mestskí hodnostári, ktorí odmietali kalvinizmus, ale žiadali vládu prostredníctvom domácich inštitúcií. Na obmedzený čas sa tak vytvorilo spoločné politické zoskupenie takmer všetkých provincií okrem trvalo rojalistického [[Luxemburské vojvodstvo|Luxemburska]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip medzitým vymenoval za generálneho miestodržiteľa dona Juana de Austria. Víťaz od Lepanta pricestoval 3. novembra 1576 do Luxemburska, no bez dostatočného vojska a peňazí nemohol presadiť pôvodné kráľovské pokyny silou. Rokovania so stavmi pomáhal sprostredkovať jeho tajomník a dôverník [[Juan de Escobedo]]. Don Juan napokon 12. februára 1577 podpísal takzvaný [[Večný edikt (1577)|Večný edikt]], ktorým prijal hlavné ustanovenia Gentskej pacifikácie: uznal tradičné výsady, súhlasil s odchodom zahraničných jednotiek a s rozpustením časti vojenských síl. Stavy na oplátku uznali jeho úrad a potvrdili katolicizmus ako verejné náboženstvo mimo Holandska a Zeelandu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Odchod jednotiek sa uskutočnil na jar 1577 po dohode o úhrade časti ich nedoplatkov. Španielske a talianske pluky opustili väčšinu Nizozemska a presunuli sa cez Luxembursko do Talianska. Don Juan potom v máji slávnostne vstúpil do Bruselu. Navonok sa obnovila zákonná vláda miestodržiteľa, jej základ však zostával neistý. Holandsko a Zeeland nesplnili požiadavku odovzdať obsadené pevnosti, Generálne stavy zostali politicky aktívne a Viliam Oranžský nedôveroval zárukám, ktoré záviseli od budúceho Filipovho súhlasu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="ParkerFlandersArmy" /> Filip Večný edikt dodatočne prijal, odmietal však ústupky, ktoré by podľa jeho výkladu oslabovali katolícke náboženstvo alebo jeho zvrchované práva. Don Juan na druhej strane žiadal peniaze a spoľahlivé pevnosti, pretože sa obával, že ho stavy zbavia reálnej moci. Korešpondencia medzi Madridom, Luxemburskom a Bruselom postupovala pomaly a každá strana pochybovala, či druhá plní dohodu v dobrej viere. Kompromis z februára preto nevytvoril stabilný ústavný poriadok; iba dočasne oddialil obnovenie otvorenej vojny.<ref name="ParkerGrandStrategy">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Grand Strategy of Philip II | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1998 | strany = 125 – 154 | isbn = 978-0-300-07540-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerDutchThird" /> === Obnovenie vojny a nástup Alexandra Farneseho === Dňa 24. júla 1577 don Juan nečakane obsadil citadelu v [[Namur]]e. Tento krok vysvetľoval potrebou zaistiť si bezpečnú základňu, Generálne stavy ho však považovali za porušenie dohôd a dôkaz prípravy nového vojenského zásahu. Miestodržiteľ opustil Brusel a začal zhromažďovať sily v Namure a Luxembursku. Viliam Oranžský prišiel v septembri do Bruselu, kde získal výrazný politický vplyv, a stavy prestali dona Juana uznávať za oprávneného miestodržiteľa.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Generálne stavy pozvali do Nizozemska arcivojvodu [[Matej Habsburský|Mateja Habsburského]], mladšieho brata cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], a bez Filipovho súhlasu ho ustanovili za generálneho miestodržiteľa. Matej však nemal vlastnú armádu ani dostatočné finančné zdroje. Jeho úrad bol obmedzený Štátnou radou a politickým vedením Viliama Oranžského, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom. Voľba habsburského arcivojvodu ukazovala, že stavy v tejto fáze ešte nehľadali nevyhnutne republikánske usporiadanie; pokúšali sa nájsť knieža, ktoré by prijalo rozsiahle obmedzenie svojej moci a chránilo provinčné privilégiá.<ref name="KoenigsbergerNetherlands" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Filip v reakcii povolil návrat jednotiek, ktoré podľa Večného ediktu odišli do Talianska. Ich presun po [[Španielska cesta|Španielskej ceste]] riadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], parmský princ, syn bývalej miestodržiteľky [[Margaréta Parmská|Margaréty Parmskej]] a don Juanov synovec. Farnese priniesol posily, ktoré mali pravidelnú organizáciu a bojové skúsenosti. Návrat a ďalšie udržiavanie Flámskej armády záviseli od obnovenia úverových prevodov, ktoré dohoda ''medio general'' na konci roku 1577 čiastočne umožnila; ani potom však financovanie vojska nebolo plynulé.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="AlvarezChamley1575" /> [[Súbor:Vaenius - Alexander Farnese.png|thumb|left|260px|alt=Portrét Alexandra Farneseho v brnení|[[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]], od októbra 1578 generálny miestodržiteľ v Nizozemsku; portrét od [[Otto van Veen|Otta van Veena]], približne z roku 1585.]] Dňa 31. januára 1578 kráľovské vojsko porazilo armádu Generálnych stavov v [[Bitka pri Gembloux (1578)|bitke pri Gembloux]]. Stavovské sily ustupovali v nevýhodnom postavení a útok jazdy vedený Farnesem spôsobil rozpad ich zostavy. Kráľovská armáda následne obsadila [[Leuven]], [[Tienen]], [[Aarschot]] a ďalšie mestá. Víťazstvo obnovilo spojenie medzi Namurom a lojálnymi územiami, ale neviedlo k okamžitému pádu Bruselu ani Antverp. V auguste zastavili stavovské jednotky don Juanov ďalší postup v [[Bitka pri Rijmename|bitke pri Rijmename]].<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Vojenské udalosti sprevádzala radikalizácia miestnej politiky. V Gente prevzali v októbri 1577 moc kalvínski radikáli vedení Janom van Hembyze a Françoisom van Ryhove. Zatkli viacerých katolíckych hodnostárov vrátane vojvodu z Aarschotu, zasahovali proti kláštorom a vytvorili výbor osemnástich, ktorý riadil mesto. Podobné režimy vznikli alebo získali vplyv aj v iných flámskych a brabantských mestách. Ich postup proti katolíckemu duchovenstvu a majetku vyvolával odpor medzi šľachtou a mestskými elitami, ktoré sa ku Gentskej pacifikácii pridali predovšetkým pre odchod zahraničných vojsk, nie pre zavedenie kalvinizmu.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Don Juan zomrel 1. októbra 1578 vo vojenskom tábore pri [[Bouge]] neďaleko Namuru. Dobové správy jeho smrť pripisovali horúčkovitému ochoreniu, často stotožňovanému s [[Týfus|týfusom]], presnú diagnózu však nemožno spätne určiť. Pred smrťou poveril dočasným velením Farneseho a Filip toto rozhodnutie následne potvrdil. Nový generálny miestodržiteľ spájal vojenské operácie s rokovaniami a osobnými kontaktmi s katolíckymi šľachticmi. Ponúkal potvrdenie miestnych výsad a odchod časti zahraničných jednotiek výmenou za uznanie Filipa a výlučné postavenie katolíckeho náboženstva.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> === Escobedova vražda a pád Antonia Péreza === Nizozemská vojna bola prepojená aj s mocenskými vzťahmi na Filipovom dvore. Kráľovský tajomník [[Antonio Pérez (štátnik)|Antonio Pérez]] získal po smrti svojho patróna [[Ruy Gómez de Silva|Ruya Gómeza de Silva]], kniežaťa z Éboli, v roku 1573 značný vplyv na spracovanie tajnej diplomatickej korešpondencie. Bol politicky spojený s kniežaťovou vdovou [[Ana de Mendoza de la Cerda|Anou de Mendoza]], kňažnou z Éboli, a súperil s okruhom ďalšieho kráľovského tajomníka Matea Vázqueza. Dvorské zoskupenia nepredstavovali pevné strany s jednotným programom. Siete príbuzných, klientov a úradníkov však ovplyvňovali, ktoré správy sa dostali ku kráľovi a ako boli vysvetlené.<ref name="KamenSpainPerez">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Spain, 1469–1714: A Society of Conflict | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Pearson Longman | rok = 2005 | strany = 130 – 133 | isbn = 978-0-582-78464-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez v roku 1574 odporučil Juana de Escobeda za osobného tajomníka dona Juana de Austria. Očakával, že mu bude podávať správy o don Juanových zámeroch, Escobedo sa však postupne stal miestodržiteľovým lojálnym stúpencom. Keď ho don Juan v roku 1577 vyslal do Madridu, Escobedo žiadal peniaze pre nizozemskú armádu a podporu ďalších plánov svojho pána. Nadobudol pritom presvedčenie, že Pérez don Juanove návrhy pred Filipom skresľuje, a dostal sa so svojím niekdajším patrónom do otvoreného konfliktu.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Pérez presviedčal Filipa, že Escobedo podporuje nebezpečné ambície jeho nevlastného brata a že ho nemožno odstrániť bežným súdnym postupom bez prezradenia štátnych tajomstiev. V noci 31. marca 1578 Escobeda na ulici v Madride zavraždili najatí útočníci spojení s Pérezovými ľuďmi. Zachovaná korešpondencia dokladá, že Pérez predtým získal kráľov súhlas s tajným „prostriedkom“ proti Escobedovi; pretože sa v listoch používali nepriame výrazy a Pérez kráľovi predkladal skreslené informácie, presný rozsah toho, čo Filip vedel o príprave konkrétnej vraždy, zostáva predmetom rozdielnych výkladov.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> Po don Juanovej smrti sa Filip oboznámil s časťou jeho osobných písomností a dospel k záveru, že Pérez ho pri vysvetľovaní korešpondencie zavádzal. Dňa 28. júla 1579 dal zatknúť Péreza aj kňažnú z Éboli. Pérez zostal najprv v domácom väzení a začalo sa zdĺhavé vyšetrovanie jeho úradného postupu i Escobedovej smrti. Prípad bolo ťažké viesť verejne, pretože sa dotýkal tajnej zahraničnej politiky a predchádzajúceho kráľovho súhlasu s mimoriadnym zásahom. V sledovanom období nepadol konečný rozsudok a Pérezov proces pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí.<ref name="KamenSpainPerez" /><ref name="ParkerGrandStrategy" /> === Únie v Arrase a Utrechte === Spoločný postup dohodnutý v Gente oslabovali odlišné politické a náboženské ciele provincií. Holandsko a Zeeland boli pod rozhodujúcim vplyvom reformovaných elít a Viliama Oranžského, zatiaľ čo Hainaut, Artois a časť Flámska zostávali prevažne katolícke. Mnohé mestá a šľachtici chceli odchod zahraničných jednotiek a potvrdenie privilégií, ale odmietali kalvínske preberanie kostolov a prenasledovanie duchovných. Farnese tieto rozdiely využíval pri rokovaniach s takzvanými nespokojencami, teda katolíckymi veľmožmi a ich stúpencami, ktorí sa odvracali od politiky Generálnych stavov.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 6. januára 1579 uzavreli zástupcovia [[Artois]], [[Hainaut]]u a mesta [[Douai]] [[Únia v Arrase|Úniu v Arrase]]. Vyhlásili vernosť katolíckemu náboženstvu, žiadali zachovanie provinčných slobôd a otvorili cestu k zmiereniu s Filipom. Rokovania vyústili 17. mája do [[Arraská zmluva (1579)|Arraskej zmluvy]]. Panovník prostredníctvom Farneseho potvrdil miestne privilégiá a súhlasil, že zahraničné jednotky za stanovených podmienok opustia zmierené územia; signatári uznali jeho zvrchovanosť a výlučné verejné postavenie katolicizmu. Zmierenie neznamenalo, že sa všetky južné provincie naraz vrátili pod kráľovskú kontrolu, ale Farnesemu poskytlo politickú a územnú základňu pre ďalší postup.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Dňa 23. januára 1579 uzavreli zástupcovia Holandska, Zeelandu, Utrechtu, groningenských Ommelanden a časti Geldernu [[Utrechtská únia|Utrechtskú úniu]]. V nasledujúcich mesiacoch sa k nej pridali ďalšie územia a mestá vrátane častí Frízska a Overijsselu; pristúpili k nej aj niektoré južné mestá, napríklad Gent, Antverpy, Breda a neskôr Bruggy. Nemožno ju preto v okamihu vzniku zjednodušene opisovať ako dohodu presne siedmich severných provincií. Jej geografický rozsah a členstvo sa formovali postupne a v prvých rokoch zahŕňali aj mestá, ktoré Farnese neskôr znovu dobyl.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Únia stanovila spoločnú obranu, koordináciu zahraničnej politiky a pravidlá financovania vojny, pričom ponechávala provinciám ich zákony, výsady a vnútorné orgány. V náboženských otázkach umožňovala Holandsku a Zeelandu zachovať vlastné usporiadanie a ostatným členom upraviť verejný kult podľa miestnych podmienok; zároveň zakazovala prenasledovať jednotlivca iba pre jeho osobné presvedčenie. Nešlo o modernú jednotnú ústavu ani o úplné oddelenie cirkvi od štátu. Text vznikol ako obranná dohoda a formálne ešte neodvolával vernosť Filipovi; jeho signatári ho pôvodne predstavovali ako prostriedok na ochranu Gentskej pacifikácie.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> Rozdelenie na arraské a utrechtské zoskupenie nevytvorilo zo dňa na deň neskoršiu hranicu medzi [[Holandská republika|Spojenými provinciami]] a [[Španielske Nizozemsko|Španielskym Nizozemskom]]. Viaceré provincie boli vnútorne rozdelené, mestá menili strany a rozsah územia ovládaného jednotlivými vládami sa menil podľa výsledku obliehaní. Politický význam oboch únií spočíval v tom, že pôvodné spojenectvo všetkých odporcov zahraničného vojska nahradili dve užšie sústavy s rozdielnym vzťahom ku kráľovi a ku katolíckemu náboženstvu.<ref name="ParkerDutchThird" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Farnese súčasne pokračoval vo vojenských operáciách. V marci 1579 obľahol Maastricht, ktorý kontroloval dôležité prechody cez Mázu a spojenie medzi severovýchodným Nizozemskom a ríšskymi krajinami. Obrancovia spevňovali hradby, kopali protichodby a opakovane odrážali útoky. Kráľovské vojsko používalo delostrelectvo, zákopy a podzemné míny, pričom utrpelo značné straty. Na konci júna preniklo do mesta; po bojoch v uliciach nasledovalo zabíjanie a rabovanie. Aj pri tejto udalosti sa počty obetí v dobových rozprávaniach a neskorších odhadoch výrazne líšia.<ref name="TracyDutchRepublic" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dobytie Maastrichtu posilnilo kráľovskú kontrolu nad juhovýchodným koridorom a upevnilo Farneseho postavenie medzi zmierenými provinciami. Jeho ďalší postup však stále závisel od pravidelného prísunu peňazí a posíl. Na Filipov príkaz navyše v roku 1580 odišla časť skúsených jednotiek a veliteľov k portugalskej hranici. Nizozemský konflikt sa preto neskončil; prešiel do fázy, v ktorej Farnese postupne dobýjal mestá a zároveň udržiaval dohodu s katolíckymi provinciami.<ref name="ParkerFlandersArmy" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Politická príslušnosť severovýchodných území zostávala neistá. [[Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu|Georges de Lalaing, gróf z Rennenbergu]], ktorého Generálne stavy ustanovili za miestodržiteľa Frízska, Groningenu, Drenthe a Overijsselu, prešiel 3. marca 1580 na Filipovu stranu a zaistil pre kráľa mesto [[Groningen]]. Okolité oblasti a viaceré mestá jeho rozhodnutie neprijali, takže namiesto pokojného návratu provincií pod kráľovskú vládu sa otvoril ďalší priestor bojov. Rennenbergov prechod ukázal, že ani na severe nebola politická a konfesijná príslušnosť všetkých miest vopred určená.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Násilie nebolo obmedzené na kráľovské jednotky. Dňa 9. apríla 1580 obsadili stavovské oddiely, medzi ktorými boli anglickí žoldnieri, katolícky [[Mechelen]]. Po dobytí nasledovalo rabovanie domov, kostolov a kláštorov známe ako „anglická zúrivosť“. Udalosť poskytla kráľovskej strane vlastný príklad vojenského násilia a posilnila nedôveru katolíckych obyvateľov voči jednotkám Generálnych stavov. Aj tu sa údaje o obetiach v dobových správach líšia a boli súčasťou propagandistického zápasu oboch strán.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> === Zosadenie Filipa v povstaleckých provinciách === Filip vydal v marci 1580 proti Viliamovi Oranžskému proskripčný edikt, ktorý bol v Nizozemsku zverejnený o niekoľko mesiacov neskôr. Obvinil ho z nevery, vzbury a kacírstva, vyhlásil ho za psanca a prisľúbil finančnú odmenu i šľachtický stav tomu, kto ho zabije alebo vydá kráľovskej moci. Cieľom bolo zbaviť povstanie jeho najvýznamnejšieho politického vodcu a súčasne presvedčiť váhajúcich, že zmierenie s Oranžským už nie je zlučiteľné s poslušnosťou voči panovníkovi.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="GelderenResistance">{{Citácia knihy | priezvisko = van Gelderen | meno = Martin | titul = The Political Thought of the Dutch Revolt, 1555–1590 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1992 | strany = 149 – 152 | isbn = 978-0-521-39122-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Viliam odpovedal spisom ''Apológia'', ktorý bol predložený Generálnym stavom v decembri 1580 a následne vyšiel vo viacerých jazykoch. Odmietal kráľovské obvinenia, obhajoval doterajší odpor a Filipa vykresľoval ako panovníka, ktorý porušil zákony a prísahy svojich krajín. Kráľovský edikt a Oranžského odpoveď posunuli konflikt od tvrdenia, že povstalci bojujú iba proti zlým radcom, k otvorenej polemike o tom, či Filip naďalej smie vykonávať vládu nad jednotlivými provinciami.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Generálne stavy sa zároveň pokúšali získať zahraničnú vojenskú pomoc a nájsť nového panovníka. V septembri 1580 uzavreli ich zástupcovia – bez súhlasu Holandska a Zeelandu – v Plessis-lès-Tours dohodu s [[František, vojvoda z Anjou|Františkom, vojvodom z Anjou]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]] Anjou mal prijať vládu za podmienok obmedzujúcich jeho moc a zaručujúcich práva provincií. Dohoda sledovala aj získanie francúzskych peňazí a vojska, hoci francúzsky kráľ sa nechcel otvorene zapojiť do vojny s Filipom.<ref name="IsraelDutch1570s" /><ref name="ParkerDutchThird" /> Dňa 26. júla 1581 vydali Generálne stavy dokument známy ako [[Akt o odprisahaní poslušnosti|Akt o odprisahaní poslušnosti]] (hol. ''Plakkaat van Verlatinghe''). V mene Brabantska, Geldernu, Flámska, Holandska, Zeelandu, Frízska, Mechelenu a Utrechtu vyhlásili, že Filip stratil svoje panovnícke práva, pretože nechránil poddaných, porušoval ich výsady a zaobchádzal s nimi ako s nepriateľmi. Úradníkov a obyvateľov zbavili prísahy poslušnosti, ktorú mu zložili ako vojvodovi, grófovi alebo pánovi jednotlivých krajín.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="IsraelDutch1570s" /> Akt nevyhlásil okamžite jednotnú republiku v neskoršej podobe. Provinčné stavy si naďalej zachovali vlastnú zvrchovanosť a väčšina signatárov predpokladala, že Filipove tituly prejdú na iného kniežaťa, predovšetkým na vojvodu z Anjou. Dokument však odstránil právnu fikciu, podľa ktorej sa odpor viedol v kráľovom mene proti jeho úradníkom. Z Filipovho hľadiska išlo o vzburu a neplatné odňatie dedičných práv; z hľadiska stavov o zosadenie vládcu, ktorý nesplnil povinnosti vyplývajúce z prísah a miestnych zákonov. Tým sa politický rozchod stal výslovným, hoci vojenské rozhodnutie konfliktu zostávalo ďaleko.<ref name="GelderenResistance" /><ref name="KoenigsbergerNetherlands" /> === Portugalská nástupnícka kríza === [[Súbor:Lagos46 kopie.jpg|thumb|right|340px|alt=Neskoršie zobrazenie bitky pri Alcácer Quibir|[[Bitka pri Alcácer Quibir]] 4. augusta 1578 na zobrazení vydanom Miguelom Leitãom de Andrade v roku 1629. Portugalské vojsko je znázornené v obkľúčení marockých síl; ide o neskoršiu obrazovú rekonštrukciu, nie o očité svedectvo.]] Portugalský kráľ Sebastián I. sa v lete 1578 vypravil do [[Maroko|Maroka]], kde chcel podporiť zosadeného sultána Abú Abdalláha Muhammada proti vládcovi [[Abd al-Malik I.|Abd al-Malikovi I.]] Filip, ktorý sa so svojím synovcom Sebastiánom stretol už počas príprav výpravy, postupoval zdržanlivo a odmietol zapojiť monarchiu do rozsiahlej vojny. Portugalskú armádu tvorili domáce oddiely, zahraniční žoldnieri, dobrovoľníci a početný sprievod. Dňa 4. augusta 1578 bola pri [[Ksar el-Kebir|Alcácer Quibir]] obkľúčená a porazená. Sebastián v boji zahynul bez potomka; v bitke zomreli aj obaja súperiaci marockí vládcovia, od čoho pochádza označenie „bitka troch kráľov“.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Porážka mala pre Portugalsko bezprostredné demografické a finančné následky. Zahynula alebo sa dostala do zajatia časť šľachty a vojenských družín a rodiny zajatcov museli zhromažďovať vysoké výkupné. Kráľ nemal manželku ani potomka, a preto po ňom nastúpil jeho prastrýko, kardinál Henrich. Nový panovník mal šesťdesiatšesť rokov a ako vysvätený duchovný nemal legitímne deti. Pokúsil sa od pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] získať dišpenz, ktorý by mu umožnil uzavrieť manželstvo, no do jeho smrti sa takáto možnosť neuskutočnila.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = de Oliveira Marques | meno = A. H. | titul = History of Portugal | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1976 | strany = 312 – 319 | isbn = 978-0-231-08353-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Nástupnícke právo neposkytovalo riešenie, ktoré by všetky strany prijímali ako nesporné. Uchádzači odvodzovali svoje nároky od detí Manuela I., pričom právnici rozdielne hodnotili blízkosť príbuzenstva, zastupovanie zomretých predkov, prednosť mužskej línie, legitimitu narodenia a postavenie cudzích panovníkov. Filip bol synom Manuelovej najstaršej dcéry Izabely Portugalskej. Bol teda Manuelovým vnukom a zo všetkých legitímnych vnukov bol najstarším dospelým mužom, svoj nárok však odvodzoval cez ženskú líniu a už vládol mimo Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Silný nárok uplatňovala aj [[Katarína, vojvodkyňa z Bragançy]], dcéra Manuelovho syna Duarta, vojvodu z Guimarãesu. Žila v Portugalsku, bola legitímneho pôvodu a spolu s manželom [[Ján I., vojvoda z Bragançy|Jánom, vojvodom z Bragançy]], mala dospelé politické zázemie. Podľa zásady primogenitúry a zastúpenia staršej vetvy mohol mať pred Katarínou prednosť jej synovec [[Ranuccio I. Farnese|Ranuccio Farnese]], maloletý syn Kataríninej staršej sestry Márie a parmského princa Alexandra Farneseho. Jeho vek a spojenie rodiny Farnese s Filipovou službou však obmedzovali možnosť samostatne presadzovať jeho kandidatúru.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Ďalším uchádzačom bol António, prior z Crata, syn Manuelovho syna Ľudovíta. Pochádzal z mužskej línie, jeho rodičia však neuzavreli všeobecne uznané manželstvo a odporcovia preto jeho nárok odmietali pre nemanželský pôvod. António tvrdil, že zväzok jeho rodičov bol platný, a zdôrazňoval svoje portugalské narodenie. Podporu získaval najmä medzi časťou nižšieho duchovenstva, mestského obyvateľstva a tých skupín, ktoré sa obávali vlády panovníka sídliaceho mimo krajiny. Rozloženie podpory nebolo úplne jednotné: príslušníci rovnakého stavu i jednotlivé mestá sa rozhodovali rozdielne.<ref name="LivermorePortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Filip poveril budovaním podpory v Portugalsku diplomata [[Cristóvão de Moura|Cristóvãa de Mouru]]. Jeho vyslanci rokovali s vysokou šľachtou, biskupmi, sudcami, členmi kráľovskej rady aj mestskými predstaviteľmi. Filip sľuboval zachovanie portugalských zákonov a úradov, udeľoval penzie a úrady a zdôrazňoval, že spojenie korún môže zabezpečiť obranu kráľovstva a jeho obchodu. Materiálne prísľuby boli súčasťou kampane, neboli však jediným dôvodom podpory: časť elít považovala Filipov genealogický nárok a schopnosť zachovať poriadok po katastrofe v Maroku za presvedčivé. Iní jeho kandidatúru odmietali ako hrozbu pre politickú samostatnosť Portugalska.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Henrich zvolal kortesy do [[Almeirim]]u, aby sa zaoberali nástupníctvom, ale pred smrťou neurčil všeobecne uznaného dediča. Zomrel 31. januára 1580, presne v deň svojich šesťdesiatych ôsmych narodenín. Dočasnú vládu prevzala rada piatich guvernérov, ktorú ešte ustanovil. Tvorili ju lisabonský arcibiskup Jorge de Almeida, Francisco de Sá de Meneses, João Telo de Meneses, João de Mascarenhas a Diogo Lopes de Sousa. Mali spravovať kráľovstvo a rozhodnúť spor, boli však vystavení nátlaku jednotlivých uchádzačov a nemali vlastnú silu schopnú vynútiť rozhodnutie v celej krajine. Väčšina z nich sa napokon priklonila k Filipovi, zatiaľ čo António sa snažil získať rozhodnutie verejnou aklamáciou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> === Vojenské ovládnutie Portugalska === [[Súbor:António prior do Crato.jpg|thumb|left|200px|alt=Portrét Antónia, priora z Crata|[[António, prior z Crata]], Filipov hlavný súper o portugalskú korunu, na neskoršom vyobrazení zo zbierok [[Národná knižnica Portugalska|Národnej knižnice Portugalska]].]] Filip sústreďoval od jari 1580 vojsko pri portugalskej hranici a zároveň pokračoval v rokovaniach. Velením pozemnej armády poveril vojvodu z Alby, ktorého po predchádzajúcom odvolaní z dvora znovu povolal do aktívnej služby. Námorné sily viedol [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvaro de Bazán]], markíz zo Santa Cruz. Prítomnosť armády mala podporiť Filipov právny nárok a odradiť odporcov, ale po Henrichovej smrti sa stala aj prípravou na vojenský zásah. Vojaci pochádzali z rozličných častí monarchie a časť skúsených jednotiek bola presunutá z talianskych a nizozemských posádok.<ref name="KamenAlbaPortugal">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Duke of Alba | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2004 | strany = 193 – 204 | isbn = 978-0-300-10283-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ParkerFlandersArmy" /> António sa 19. júna 1580 dal v Santaréme aklamovať za portugalského kráľa a následne ho uznali viaceré mestá. Jeho hlavnou základňou sa stali Santarém, Lisabon a časti stredného a severného Portugalska. Nemal však porovnateľnú stálu armádu, delostrelectvo ani finančné zdroje. Vysoká šľachta bola rozdelená a vojvoda z Bragançy neposkytol kandidatúre svojej manželky takú vojenskú podporu, ktorá by vytvorila tretiu účinnú stranu konfliktu.<ref name="HermannAntonio1580">{{Citácia periodika | priezvisko = Hermann | meno = Jacqueline | titul = Um rei indesejado: notas sobre a trajetória política de D. Antônio, Prior do Crato | periodikum = Revista Brasileira de História | ročník = 30 | číslo = 59 | rok = 2010 | strany = 141 – 166 | doi = 10.1590/S0102-01882010000100008 | jazyk = portugalčina}}</ref><ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Albova armáda prekročila hranicu z [[Extremadura|Extremadury]], obsadila [[Elvas]] a postupovala smerom na Lisabon. Guvernéri sa nedokázali postaviť na čelo spoločného odporu a na viacerých miestach Filipovu autoritu uznali bez boja. Súbežne Bazánovo loďstvo ovládalo pobrežné prístupy a podporovalo pozemný postup. Táto kombinácia znižovala možnosť, že António udrží hlavné mesto alebo dostane rýchlu pomoc zo zahraničia.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Dňa 25. augusta 1580 sa pri [[Alcântara (Lisabon)|Alcântare]] na západnom okraji Lisabonu stretla Albova armáda s Antoniovými silami. Filipovi vojaci prelomili obranu a donútili protivníka k ústupu. Bazánove lode súčasne pôsobili na rieke [[Tejo]] a obmedzovali pohyb Antoniových síl. Dobové i neskoršie pramene uvádzajú rozdielne údaje o počtoch vojakov a obetí; isté je, že výsledok otvoril Albovi cestu do Lisabonu, ktorý jeho jednotky obsadili o dva dni neskôr.<ref name="KamenAlbaPortugal" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> António unikol z bojiska, presúval sa cez stredné a severné Portugalsko a ešte niekoľko mesiacov sa pokúšal organizovať odpor. Keď kráľovské jednotky ovládli aj Porto, odišiel do exilu. Jeho nárok tým nezanikol: podporu si udržal na časti [[Azory|Azorských ostrovov]], predovšetkým na ostrove [[Terceira]], a neskôr hľadal pomoc vo Francúzsku a Anglicku. Filipovo ovládnutie pevninského Portugalska v roku 1580 preto neukončilo celú nástupnícku vojnu; boje o Azory pokračovali až do roku 1583.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Vojenské víťazstvo sprevádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť tomu, aby bolo Filipovo postavenie vnímané iba ako výsledok dobytia. Kráľ vyhlásil amnestiu s výnimkami pre vedúcich odporcov, potvrdzoval úrady stúpencom a pripravoval zvolanie portugalských kortesov. Súčasne trval na svojom dedičnom práve a odmietal tvrdenie, že získal korunu iba vojenskou silou. Jeho vláda tak vychádzala z kombinácie genealogického nároku, podpory časti portugalských stavov a elít, rozhodnutí kráľovských úradníkov a výsledku vojenskej kampane.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Počas pobytu v pohraničnom [[Badajoz]]e postihla kráľovský dvor epidémia chrípky alebo podobného respiračného ochorenia. Filip ochorel a 26. októbra 1580 zomrela jeho štvrtá manželka [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]]. Z jej synov v tom čase žili už len dedič trónu [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego]] a najmladší Filip (budúci Filip III.). Kráľ sa už znovu neoženil.<ref name="RAHAnnaDeath">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ana de Austria | vydavateľ = Real Academia de la Historia | dielo = Historia Hispánica | url = https://historia-hispanica.rah.es/biografias/3543-ana-de-austria | dátum prístupu = 2026-09-10 | jazyk = španielčina}}</ref> === Kortesy v Tomare a povaha únie === [[Súbor:Tomar - Convento de Cristo - Janela do Capítulo (2).jpg|thumb|right|280px|alt=Manuelínske okno Kláštora Rádu Kristovho v Tomare|[[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare]], dejisko kortesov, ktoré v roku 1581 uznali Filipa za portugalského kráľa; detail [[Manuelinský sloh|manuelínskeho]] okna kapituly.]] Filip vstúpil do Portugalska osobne v decembri 1580 a začiatkom nasledujúceho roka sa presunul do [[Tomar]]u. Dňa 16. apríla 1581 sa v areáli [[Kláštor Rádu Kristovho v Tomare|Kláštora Rádu Kristovho]] zišli portugalské kortesy, tvorené zástupcami duchovenstva, šľachty a miest. Zhromaždenie uznalo Filipov nárok a aklamovalo ho za kráľa Portugalska ako Filipa I. Používanie výrazu „korunovácia“ je v tomto prípade nepresné: portugalská tradícia kládla dôraz na aklamáciu a vzájomnú prísahu panovníka a stavov, nie na korunovanie korunou pri samostatnom korunovačnom obrade.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Panovník pred kortesmi prijal súbor záväzkov, ktoré upravovali postavenie Portugalska v dynastickom spojení. Potvrdil jeho zákony, privilégiá a zvyklosti a sľúbil pravidelne zvolávať portugalské kortesy. Verejné listiny sa mali naďalej vydávať podľa portugalských foriem a kráľovstvo si zachovalo vlastnú menu, pečate, súdnictvo a finančné orgány. Úrady v Portugalsku mali byť spravidla obsadzované portugalskými poddanými a pri panovníkovej neprítomnosti mal krajinu spravovať vhodný miestodržiteľ alebo regentský orgán podľa dohodnutých pravidiel.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Osobitne sa chránilo inštitucionálne oddelenie portugalského obchodu a námornej správy. Prístup k úradom a k obchodu vyhradenému portugalskej korune nemali automaticky získať Kastílčania ani poddaní ostatných Filipových krajín. Naopak, Portugalsko nebolo povinné prevziať kastílske zákony alebo daňový systém. Praktické dodržiavanie týchto sľubov sa v nasledujúcich desaťročiach stávalo predmetom sporov, ich prijatie v Tomare však určovalo právny rámec Filipovej portugalskej vlády.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> Spojenie portugalskej koruny s Kastíliou, Aragónskom a ďalšími Filipovými krajinami sa preto označuje ako dynastická alebo [[Personálna únia|personálna únia]], v historiografii aj ako [[Iberská únia]]. Spoločný bol panovník a časť jeho dvora a zahraničnej politiky, nie jednotný právny štát. Portugalsko zostalo samostatným kráľovstvom so svojimi inštitúciami, podobne ako si osobitné právo a stavovské orgány zachovávali Kastília, Aragónsko, Valencia či Neapol. Označenie udalostí z roku 1580 za jednoduchú „anexiu Portugalska Španielskom“ preto nevystihuje dobovú ústavnú štruktúru; rovnako neúplné by však bolo opomenúť vojenské donútenie, ktoré odstránilo Antoniovu vládu na pevnine.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Filip sa po kortesoch presunul do Lisabonu a začal vykonávať portugalské kráľovské funkcie prostredníctvom domácich úradov. V meste zostal dvor, na ktorý prichádzali žiadosti o potvrdenie privilégií, menovania a riešenie majetkových sporov vzniknutých počas nástupníckej krízy. V roku 1581 však jeho vládu ešte neuznávali všetky portugalské územia: Terceira a niektoré ďalšie azorské ostrovy zostávali verné Antóniovi. Tomarské uznanie teda ustanovilo Filipovu vládu v pevninskom kráľovstve a jej právne podmienky, zatiaľ čo vojenské dokončenie únie nasledovalo až v ďalších rokoch.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="LivermorePortugal1580" /> Získanie portugalskej koruny zmenilo rozdelenie Filipových politických povinností. Na jednej strane získal titul a príjmy ďalšieho európskeho kráľovstva; na druhej strane prevzal zodpovednosť za obranu jeho samostatnej námornej a obchodnej sústavy a za dodržiavanie záväzkov prijatých voči portugalským stavom. Podrobné fungovanie portugalskej a ostatnej zámorskej správy patrilo k osobitným radám, úradom a právnym režimom a nebolo súčasťou zlúčenia s kastílskou správou.<ref name="DisneyPortugal1580" /><ref name="MarquesPortugal" /> == Vojna v Nizozemsku a konflikt s Anglickom (1582 – 1588) == === Upevnenie vlády v Portugalsku a boje o Azory === Po zasadnutí [[Kortesy v Tomare|kortesov v Tomare]] zostávalo poslednou väčšou prekážkou všeobecného uznania Filipa II. za portugalského kráľa postavenie [[António, prior z Crata|Antónia, priora z Crata]]. António po porážke na portugalskej pevnine naďalej vystupoval ako panovník a jeho mocenskou základňou sa stal ostrov [[Terceira]], jeden z najvýznamnejších [[Azory|Azorských ostrovov]], ktoré neuznali Filipovu vládu. Ostrovy mali vojenský aj komunikačný význam, pretože ležali pri trasách spájajúcich Pyrenejský polostrov s Atlantikom. Portugalská nástupnícka vojna preto po roku 1581 pokračovala ako námorný a ostrovný konflikt o to, či sa Antóniovi podarí udržať územnú základňu a získať účinnú pomoc zo zahraničia.<ref name="DisneyPortugalAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 1: Portugal: From Beginnings to 1807 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 193 – 208 | isbn = 978-0-521-74612-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenWest">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = War in the West, 1580–1586 | strany = 242 – 268 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Naval combat at the Terceira Island, July 1582.png|thumb|right|upright=1.3|alt=Neskoršia historická ilustrácia námornej bitky pri Azorách|[[Bitka pri Ponta Delgada|Námorná bitka pri ostrove São Miguel]] 26. júla 1582. Litografia Josepa Serru i Porsona z roku 1875 je neskoršou umeleckou predstavou udalosti, nie súdobým záznamom.]] Antóniovu stranu podporovala predovšetkým [[Katarína Medicejská]], matka francúzskeho kráľa [[Henrich III. Francúzsky|Henricha III.]], ktorá si uplatňovala vlastné nároky odvodené od portugalskej dynastie a zároveň sledovala oslabenie habsburského vplyvu. Francúzsko a Filipova monarchia však formálne neboli vo vojne, preto bola výprava pripravená tak, aby ju bolo možné vydávať za súkromný podnik. Flotile francúzskych, portugalských a ďalších dobrovoľníckych lodí velil florentský vojak [[Filippo di Piero Strozzi|Filippo Strozzi]]. Filip poveril operáciou skúseného admirála [[Álvaro de Bazán, markíz zo Santa Cruz|Álvara de Bazána, markíza zo Santa Cruz]], ktorý zhromaždil kastílske, portugalské a ďalšie plavidlá verné kráľovi. Obe flotily sa stretli 26. júla 1582 južne od ostrova [[São Miguel]]. Strozzi sa pokúsil využiť početnú prevahu v pechote a rozhodnúť boj nalodením na nepriateľské lode, Bazán však udržal svoju zostavu a po niekoľkohodinovom boji protivníka porazil. Strozzi utrpel smrteľné zranenie a Antóniovi spojenci stratili niekoľko najvýznamnejších lodí.<ref name="MartinParkerAzores">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 72 – 74 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Po bitke vznikol spor o právne postavenie zajatcov. Bazán vychádzal z toho, že príslušníci výpravy nebojovali pod otvorenou zvrchovanou autoritou štátu, s ktorým by bol Filip vo vojne, a časť z nich dal po vojenskom konaní popraviť ako pirátov a vzbúrencov. Tento postup mal odradiť ďalších dobrovoľníkov od služby Antóniovi, súčasne však ukazoval nejasnú hranicu medzi štátnou vojnou, [[korzárstvo|korzárstvom]] a súkromnou ozbrojenou výpravou v neskorom 16. storočí. Po víťazstve pri São Miguel zostávala Terceira pod Antóniovou kontrolou. Bazán sa preto po zabezpečení mora vrátil na pevninu, aby zhromaždil vyloďovacie sily a zásoby pre jej dobytie.<ref name="MartinParkerAzores" /> V roku 1583 zhromaždila koruna v [[Lisabon]]e podstatne väčšie sily. Výprava pozostávala z desiatok vojnových a dopravných lodí a z približne deväťtisíc až desaťtisíc vojakov; jej jadro tvorili jednotky z Pyrenejského polostrova, Talianska a nemeckých krajín. Bazán zároveň využil portugalských lodivodov a plavidlá, čím operácia nadobudla charakter spoločnej akcie poddaných oboch korún. Obrancovia Terceiry opevnili prístupy k hlavnému mestu [[Angra do Heroísmo|Angre]] a očakávali útok na najvhodnejších kotviskách. Bazán preto 26. júla 1583 uskutočnil klamné manévre pred hlavnými obrannými postaveniami a hlavnú časť vojska vysadil pri zátoke das Mós na menej chránenom južnom pobreží. Po prekonaní pobrežnej obrany sa útočníci presunuli do vnútrozemia a prinútili francúzsko-portugalské sily ustúpiť. Angra sa následne vzdala a odpor na Terceire sa v priebehu niekoľkých dní rozpadol.<ref name="MartinParkerAzores" /><ref name="DisneyPortugalAzores" /> Dobytím Terceiry a podriadením ostatných vzdorujúcich ostrovov sa v auguste 1583 skončila vojenská fáza portugalskej nástupníckej vojny. António unikol a pokračoval v uplatňovaní nároku z francúzskeho a neskôr anglického exilu, po strate Azor však prišiel o územnú základňu pre trvalú vládu. Filip získal vojenskú kontrolu nad celým portugalským územím a dynastická únia sa tým upevnila. Portugalsko si podľa záväzkov prijatých v Tomare zachovalo osobitné právo, úrady, meny a stavovské inštitúcie.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> Filip odišiel z Lisabonu v roku 1583 a vládu v kráľovstve zveril svojmu synovcovi [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodovi Albrechtovi Habsburskému]], ktorý pôsobil ako miestokráľ. Záležitosti portugalskej koruny predkladala panovníkovi v Madride osobitná [[Portugalská rada]], vytvorená v roku 1582 a personálne obsadzovaná prevažne Portugalcami. Takéto usporiadanie zodpovedalo spôsobu, akým Filip spravoval zloženú monarchiu: spoločným prvkom bola osoba panovníka, kým jednotlivé kráľovstvá si ponechávali vlastné právne a správne mechanizmy. V rokoch 1582 – 1583 sa Filipova pozornosť sústreďovala predovšetkým na potlačenie ozbrojeného nástupníckeho odporu.<ref name="DisneyPortugalAzores" /><ref name="KamenWest" /> === Dynastické nástupníctvo po smrti princa Diega === Popri portugalskej otázke zasiahla Filipovu monarchiu ďalšia zmena v nástupníctve. Jeho syn [[Diego Habsburský (1575 – 1582)|Diego Félix]], ktorý sa po smrti staršieho brata Ferdinanda stal kniežaťom astúrskym a dedičom viacerých korunových titulov, zomrel 21. novembra 1582 vo veku siedmich rokov, pravdepodobne na [[pravé kiahne]]. Jediným žijúcim Filipovým synom tak zostal štvorročný infant Filip, budúci [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] V monarchii bez jednotného nástupníckeho poriadku bolo biologické poradie základom nároku, verejné postavenie dediča však upravovali osobitné právne zvyklosti a stavovské prísahy jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenWest" /> Kastílske [[Kortesy (stavovské zhromaždenie)|kortesy]] zložili infantovi prísahu ako kniežaťu astúrskemu 11. novembra 1584 v madridskom kostole [[San Jerónimo el Real]]. Na kortesoch Aragónskej koruny zvolaných do [[Monzón]]u mu v novembri 1585 zložili osobitné prísahy zástupcovia Valencie, Aragónska a Katalánska. Tieto akty vyjadrovali právnu oddelenosť jednotlivých korún a súčasne verejne potvrdzovali Filipovho najmladšieho syna ako očakávaného nástupcu. Po Diegovej smrti tak dynastická kontinuita hlavnej vetvy španielskych Habsburgovcov závisela od jediného mužského dediča.<ref name="KamenWest" /> === Farneseho postup v Nizozemsku === [[Súbor:Leys-Furie française-Bruxelles.jpg|náhľad|Neúspešný útok vojvodu z Anjou na [[Antverpy]] 17. januára 1583, známy ako [[Francúzska zúrivosť]]. Neskoršia historická rytina.]] V severozápadnej Európe sa zatiaľ menila politická a vojenská rovnováha. [[Generálne stavy Nizozemska|Generálne stavy]] povstaleckých provincií sa po odprisahaní poslušnosti Filipovi II. usilovali nájsť panovníka, ktorý by im poskytol zahraničnú vojenskú ochranu. Francúzsky princ [[František, vojvoda z Anjou|František, vojvoda z Anjou]], prijal v roku 1582 obmedzenú zvrchovanosť nad časťou Nizozemska, jeho vzťah s mestami a stavmi však zostával napätý. Keď sa pokúsil 17. januára 1583 vojensky ovládnuť Antverpy a niekoľko ďalších miest, obyvatelia Antverp jeho vojakov vytlačili v pouličnom boji. Udalosť označovaná ako Francúzska zúrivosť zničila veľkú časť Anjouovej politickej autority. Vojvoda v júni opustil Nizozemsko a 10. júna 1584 vo Francúzsku zomrel, takže projekt francúzskej ochrany povstaleckých provincií sa skončil bez vytvorenia stabilnej vlády.<ref name="ParkerDutchFourth">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 199 – 229 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="Tracy1583">{{Citácia knihy | priezvisko = Tracy | meno = James D. | titul = The Founding of the Dutch Republic: War, Finance, and Politics in Holland, 1572–1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2008 | kapitola = The Securing of Holland's Forward Frontier, 1583–1588 | isbn = 978-0-19-920911-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rozklad Anjouovho postavenia využil Filipov miestodržiteľ a veliteľ [[Flámska armáda|Flámskej armády]] [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexander Farnese]]. Farnese spájal vojenský nátlak s rokovaniami o kapitulácii a s obnovovaním miestnych privilégií tam, kde boli mestské elity ochotné uznať kráľa a katolícke náboženstvo. Jeho postup nadväzoval na rozdelenie Nizozemska po [[Únia v Arrase|Únii v Arrase]] a [[Utrechtská únia|Utrechtskej únii]]: južné katolícke provincie poskytovali kráľovskej armáde bezpečnejšie zázemie, kým severné a pobrežné provincie mohli využívať rieky, zaplavovanie krajiny a námorné spojenie. V roku 1583 Farneseho sily získali [[Eindhoven]], [[Dunkerque]] a [[Nieuwpoort]]; v nasledujúcom roku kapitulovali [[Bruggy]] a po dlhom obliehaní aj [[Gent]]. Tým sa zmenšoval priestor, cez ktorý mohli povstalci udržiavať spojenie medzi Flámskom, Brabantskom a severom.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Povstalecké hnutie prišlo zároveň o svojho najvýznamnejšieho politického vodcu. Po jednom neúspešnom atentáte zastrelil [[Viliam I. Oranžský|Viliama Oranžského]] 10. júla 1584 v [[Delft]]e burgundský katolík [[Balthasar Gérard]]. Predchádzajúca kráľovská proskripcia vytvorila politický rámec atentátu, jeho bezprostredné prípravy však vykonal Gérard. Viliamova smrť pripravila povstalcov o sprostredkovateľa medzi provinciami a náboženskými skupinami. Odpor ďalej organizovali generálne a provinčné stavy a časť Viliamovho vojenského a dynastického postavenia postupne prevzal jeho syn [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]].<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Na začiatku roka 1585 sa Farneseho obliehací oblúk priblížil k hlavným brabantským mestám. [[Brusel]] sa vzdal 10. marca po prerušení zásobovania a po dohode, ktorá umožnila protestantom určitý čas na odchod. Kráľovské vojsko tým upevnilo súvislý pás územia medzi Hainautom, Flámskom a veľkou časťou Brabantska. Vojenský úspech prinášalo sústavné dobývanie opevnených miest namiesto jednej rozhodujúcej poľnej bitky. Farnese musel pri každom obliehaní zabezpečiť financovanie, dopravu delostrelectva, zásobovanie mnohonárodnej armády a udržanie disciplíny, pretože nové vzbury neplatených jednotiek mohli zvrátiť predchádzajúce úspechy.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> === Obliehanie a kapitulácia Antverp === [[Súbor:Beleg en inname van Antwerpen in 15841585 plan van de stad en omgeving, RP-P-OB-79.960.jpg|thumb|right|upright=1.35|alt=Historický plán Antverp, rieky Šeldy a obliehacích postavení|Plán [[Obliehanie Antverp (1584 – 1585)|obliehania Antverp]] s tokom [[Šelda|Šeldy]], opevneniami a postaveniami oboch strán.]] Najdôležitejším cieľom Farneseho ťaženia sa stali Antverpy. Mesto patrilo k najväčším obchodným a finančným centrám Európy, malo rozsiahle opevnenie a prístup k moru po Šelde. Po Španielskej zúrivosti z roku 1576 sa priklonilo k povstaniu a od roku 1579 bolo členom Utrechtskej únie. Jeho obranu riadil niekdajší Viliamov spolupracovník [[Philips van Marnix van Sint-Aldegonde|Philips van Marnix zo Sint-Aldegonde]]. Farnese začal sústavné obliehanie v lete 1584. Namiesto bezprostredného útoku na hradby obsadzoval pevnosti, dediny, hrádze a riečne prístupy, aby mesto oddelil od zásobovania zo [[Zeeland]]u a z území ovládaných Generálnymi stavmi.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 208 – 234 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovým prvkom obliehania bola blokáda Šeldy. Rieka bola pri meste široká a podliehala prílivu, pričom severný breh a dolný tok čiastočne kontrolovali povstalci. Keďže Farnese nedokázal dobyť všetky zeelandské pevnosti, rozhodol sa prehradiť rieku medzi pevnosťami pomenovanými svätá Mária a svätý Filip. Z oboch brehov dal vysunúť drevené móla chránené delostrelectvom a medzeru medzi nimi vyplnil radom zakotvených plavidiel spojených trámami, reťazami a plávajúcimi prekážkami. Stavbu chránili jednotky na brehoch aj hliadkové člny. Most zároveň tvoril opevnenú bariéru, ktorá zastavovala zásobovacie lode a umožňovala presun kráľovských vojakov z jedného brehu na druhý.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> [[Súbor:Branders gebruikt voor het opblazen van de schipbrug in de Schelde, 1585 Navis incendiaria cum cuniculo Navis cum inverso velo (titel op object), RP-P-OB-79.986.jpg|thumb|left|upright=1.2|alt=Rytina dvoch výbušných lodí použitých proti mostu na Šelde|Dve konštrukcie výbušných lodí použitých proti Farneseho mostu v noci zo 4. na 5. apríla 1585. Rytina zo 17. storočia.]] Antverpskí obrancovia sa most pokúsili zničiť pomocou plavidiel navrhnutých talianskym inžinierom [[Federigo Giambelli|Federigom Giambellim]]. Dve najväčšie lode boli prestavané na plávajúce míny: v ich spevnených vnútorných komorách sa nachádzalo veľké množstvo pušného prachu prikryté kameňmi, kovovým odpadom a ďalším materiálom, ktorý mal pri výbuchu pôsobiť ako črepiny. V noci zo 4. na 5. apríla 1585 ich obrancovia poslali po prúde spolu s bežnými zápalnými loďami. Jedna hlavná nálož vybuchla pri bariére a roztrhla časť mosta; tlaková vlna a úlomky usmrtili bližšie neurčený, pravdepodobne vysoký počet vojakov a dočasne narušili blokádu. Správa o rozsahu škody však dorazila k posádke mesta neskoro a zeelandské lode premeškali príležitosť na preplávanie vzniknutou medzerou. Farnese dal most rýchlo opraviť.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Ďalší pokus o prelomenie obkľúčenia sa sústredil na hrádzu Kouwenstein severne od mesta. Ovládnutie alebo prekopanie hrádze mohlo spojiť zaplavené územie s plavebnými cestami a otvoriť zásobovací koridor. V máji 1585 sa pri nej odohral rozsiahly boj, v ktorom sa jednotkám Generálnych stavov a antverpským lodiam podarilo na určitý čas obsadiť časť opevnenia a vytvoriť prielom. Nedostatočná koordinácia a Farneseho protiútok však obnovili kráľovskú kontrolu. Po neúspechu tejto operácie už mesto nemalo reálnu možnosť pravidelného zásobovania a jeho zásoby sa postupne míňali.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="Tracy1583" /> Marnix začal rokovať a 17. augusta 1585 prijal kapitulačné podmienky. Mesto uznalo Filipa II., odovzdalo opevnenia a zaviazalo sa obnoviť výlučné verejné postavenie katolíckeho náboženstva. Protestantským obyvateľom bola ponechaná štvorročná lehota, počas ktorej mohli svoje záležitosti usporiadať, prestúpiť na katolicizmus alebo mesto opustiť. Farnese zabránil plieneniu a slávnostne vstúpil do Antverp, čím zdôraznil rozdiel medzi dohodnutou kapituláciou a násilnosťami z roku 1576. Kapitulačné podmienky upravili prechod mesta pod kráľovskú moc bez nového plienenia, zároveň však viedli k odchodu veľkej časti protestantského obyvateľstva.<ref name="ParkerDutchFourth" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> Kapituláciu sprevádzali dlhodobé hospodárske a demografické zmeny, ktoré ďalej prehlbovala pokračujúca blokáda a rozsiahla migrácia. Obchodníci, remeselníci, tlačiari a finančníci sa sťahovali najmä do [[Amsterdam]]u, [[Middelburg]]u, [[Leiden]]u a ďalších severných miest, ale aj do Anglicka a nemeckých krajín. Generálne stavy a zeelandské lode udržali dolnú Šeldu uzavretú pre námornú dopravu do Antverp. Mesto zostalo významným regionálnym centrom v habsburskom Nizozemsku, stratilo však veľkú časť dovtedajšej úlohy v diaľkovom obchode. Presun ľudí, kapitálu a odborných znalostí prispel k rastu severných provincií. Ich hospodársky vzostup súčasne podporovali aj ďalšie dlhodobé procesy.<ref name="IsraelTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = Dutch Primacy in World Trade, 1585–1740 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1989 | kapitola = The Origins of Dutch World-Trade Hegemony | strany = 12 – 37 | isbn = 978-0-19-821139-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutch1580s" /> Pád Antverp završil najúspešnejšiu fázu Farneseho postupu. Povstanie však pokračovalo v Holandsku a Zeelande, kde obranu podporovali vodné prekážky, vlastné flotily a sústava opevnených miest. Generálne stavy navyše získavali pravidelnejšiu finančnú základňu, najmä prostredníctvom holandských úverov a daní, a po Viliamovej smrti sa postupne formovali republikánske orgány založené na spolupráci provincií. Filip ovládol väčšinu južných provincií a vojenské rozdelenie Nizozemska sa začalo približovať hranici medzi neskoršími južnými habsburskými krajinami a [[Holandská republika|Republikou spojených provincií]].<ref name="Tracy1583" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> === Prechod k otvorenej vojne s Anglickom === Vzťahy medzi Filipom II. a anglickou kráľovnou [[Alžbeta I.|Alžbetou I.]] sa zhoršovali už od 60. rokov 16. storočia. Až do polovice 80. rokov sa konflikt udržiaval pod úrovňou formálne vyhlásenej vojny. Anglická vláda poskytovala nizozemským povstalcom peniaze, umožňovala nábor dobrovoľníkov a tolerovala alebo podporovala útoky súkromných lodí proti lodnej doprave Filipových poddaných. Filip na druhej strane podporoval katolícke siete a exulantov, ktorí spochybňovali alžbetínske náboženské usporiadanie. Obe vlády si pritom ponechávali priestor na popieranie priamej zodpovednosti: korzári vystupovali ako súkromní podnikatelia, vojaci ako dobrovoľníci a diplomatické rokovania pokračovali aj počas ozbrojených stretov.<ref name="WernhamBeforeArmada">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strany = 350 – 400 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s">{{Citácia knihy | priezvisko = Doran | meno = Susan | titul = Elizabeth I and Foreign Policy, 1558–1603 | miesto = London; New York | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | strany = 36 – 64 | isbn = 978-0-415-15355-3 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova dohoda s francúzskou [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolíckou ligou]] v [[Joinville]] na konci roka 1584 zvýšila v Anglicku obavy, že Francúzsko ovládnu sily spojené so španielskymi Habsburgovcami. Po Farneseho úspechoch a počas obliehania Antverp sa Alžbeta rozhodla zasiahnuť otvorenejšie. [[Zmluva z Nonsuchu]], uzavretá 10. augusta 1585 podľa anglického juliánskeho kalendára, teda 20. augusta podľa gregoriánskeho kalendára, zaväzovala Anglicko vyslať do Nizozemska 6 400 pešiakov a 1 000 jazdcov a poskytovať pravidelnú finančnú pomoc. Ako záruku dostali Angličania do držby prístavy [[Brielle]] a [[Vlissingen]]. Hoci zmluva neobsahovala formálne vyhlásenie vojny, Filip ju chápal ako verejnú vojenskú podporu svojich povstaleckých poddaných.<ref name="WernhamNonsuch">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = Before the Armada: The Growth of English Foreign Policy, 1485–1588 | miesto = London | vydavateľ = Jonathan Cape | rok = 1966 | strana = 371 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Velením anglického zboru bol poverený Alžbetin dlhoročný dôverník [[Robert Dudley, 1. gróf z Leicesteru|Robert Dudley, gróf z Leicesteru]], ktorý prišiel do Nizozemska v decembri 1585. Generálne stavy mu začiatkom nasledujúceho roka udelili titul generálneho miestodržiteľa. Alžbeta s prijatím takého rozsiahleho úradu vopred nesúhlasila, pretože nechcela, aby jej zásah pôsobil ako prevzatie zvrchovanosti nad provinciami. Leicester sa zároveň dostal do sporov s holandskými mestskými elitami o financovanie vojny, obchod s nepriateľom, menovanie úradníkov a rozsah svojej právomoci. Anglické jednotky pomohli stabilizovať niektoré obranné postavenia, Farneseho postup však pokračoval. Kráľovská armáda v roku 1586 dobyla [[Grave (Holandsko)|Grave]] a [[Venlo]] a v auguste 1587 po obliehaní aj prístav [[Sluis]]. Leicester sa v decembri 1587 vrátil do Anglicka, čím sa obdobie jeho generálneho miestodržiteľstva uzavrelo.<ref name="Tracy1583" /><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> [[Súbor:William Borough Sir Francis Drake in Cadiz.jpg|thumb|right|upright=1.3|alt=Súdobý náčrt anglického útoku na lode v prístave Cádiz|Útok [[Francis Drake|Francisa Drakea]] na lode v [[Cádiz]]e na jar 1587. Náčrt pripisovaný Williamovi Boroughovi, účastníkovi výpravy.]] Ďalším zdrojom konfliktu boli výpravy [[Francis Drake|Francisa Drakea]]. Po vypuknutí otvorených bojov zaútočil v rokoch 1585 – 1586 na viaceré prístavy a na lodnú dopravu v Atlantiku. Keďže Drake velil s podporou anglickej koruny, jeho akcie spôsobovali Filipovým poddaným hospodárske straty a zároveň predstavovali námornú súčasť anglického zásahu v Nizozemsku. Filip preto v októbri 1585 nariadil zadržať anglické lode a majetok v prístavoch svojej monarchie a príprava útoku na Anglicko nadobudla konkrétnejšiu podobu. [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|Anglo-španielska vojna]] sa tak začala sériou rozhodnutí a zásahov bez jediného formálneho aktu vyhlásenia.<ref name="KamenWest" /><ref name="WernhamBeforeArmada" /> Na jar 1587 Drake prenikol s flotilou do [[Cádizský záliv|Cádizskeho zálivu]]. Útok sa začal 29. apríla podľa gregoriánskeho kalendára, teda 19. apríla podľa anglického juliánskeho kalendára, a trval približne dva dni. Angličania zničili, zajali alebo poškodili najmenej dve desiatky plavidiel a odviezli alebo spálili časť zásob pripravovaných pre výpravu. Drake potom pokračoval pri portugalskom pobreží a napádal lodnú dopravu. Zásah skomplikoval zásobovanie [[Španielska armada|Armady]] a prispel k odkladu jej vyplávania. K posunu výpravy do roku 1588 zároveň viedol nedostatok lodí, námorníkov, diel, potravín a peňazí aj opakované zmeny operačného plánu.<ref name="KamenThunder">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerPlan">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 78 – 138 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> === Mária Stuartová a rozhodnutie o výprave === [[Súbor:The execution of Mary Queen of Scots (engraving).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Neskoršia rytina popravy Márie Stuartovej|Poprava [[Mária Stuartová|Márie Stuartovej]] na hrade [[Fotheringhay]] 8. februára 1587 podľa anglického kalendára. Rytina vznikla až v 19. storočí.]] Náboženský a dynastický rozmer konfliktu zosobňovala bývalá škótska kráľovná [[Mária Stuartová]], katolíčka a pravnučka anglického kráľa [[Henrich VII. Anglický|Henricha VII.]] Po úteku zo Škótska bola od roku 1568 v anglickom zajatí a pre časť európskych katolíkov predstavovala legitímnu nástupníčku Alžbety I. V roku 1586 zachytila sieť Alžbetinho tajomníka [[Francis Walsingham|Francisa Walsinghama]] šifrovanú korešpondenciu medzi Máriou a skupinou okolo [[Anthony Babington|Anthonyho Babingtona]]. Sprisahanci pripravovali oslobodenie Márie, zavraždenie Alžbety a povstanie podporené zahraničným vojenským zásahom. Máriina odpoveď sa stala podstatným dôkazom pri procese na hrade Fotheringhay v októbri 1586.<ref name="GuyMary">{{Citácia knihy | priezvisko = Guy | meno = John | titul = My Heart Is My Own: The Life of Mary Queen of Scots | miesto = London | vydavateľ = Fourth Estate | rok = 2004 | strany = 470 – 528 | isbn = 978-1-84115-752-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DoranForeignPolicy1580s" /> Mária bola uznaná vinnou podľa anglického zákona prijatého na ochranu kráľovnej. Alžbeta po niekoľkomesačnom váhaní podpísala rozsudok a Máriu 8. februára 1587 podľa vtedy používaného anglického juliánskeho kalendára, teda 18. februára podľa gregoriánskeho kalendára, sťali. Poprava pomazanej kráľovnej vyvolala protesty katolíckych dvorov a odstránila osobu, okolo ktorej sa mohli spájať plány na katolícke nástupníctvo. Filip mohol udalosť používať ako náboženské a dynastické odôvodnenie vojny. Inváziu pritom pripravoval už pred popravou: v rokoch 1583 – 1585 dostával návrhy na útok a po zmluve z Nonsuchu prikázal vytvoriť rozsiahlu flotilu. Máriina smrť teda urýchlila a ideologicky vyostrila konflikt, ktorého korene spočívali aj v anglickom zásahu v Nizozemsku a v námorných útokoch proti Filipovej monarchii.<ref name="GuyMary" /><ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Filipova predstava povojnového usporiadania zostávala v niektorých bodoch neurčitá. Neplánoval odovzdať anglickú korunu sebe ako bývalému manželovi [[Mária I. Tudorová|Márie I.]] a pri určovaní katolíckeho nástupcu zvažoval viacero možností. Bezprostredným cieľom výpravy bolo odstrániť Alžbetinu vládu, zastaviť anglickú pomoc povstalcom a obnoviť katolícke pomery; presný spôsob vytvorenia novej vlády sa mal riešiť po úspešnom vylodení. Pápež [[Sixtus V.]] prisľúbil finančný príspevok a duchovné privilégiá účastníkom, väčšia časť pápežských peňazí však mala byť vyplatená až po pristátí na anglickej pôde. Náklady a praktické riziká preto zostávali predovšetkým na Filipovej monarchii.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="KamenThunder" /> Súbežne s prípravami na inváziu pokračovali diplomatické kontakty. Na začiatku roka 1588 rokovali anglickí vyslanci pod vedením [[Valentine Dale|Valentina Dala]] s Farneseho zástupcami v okolí [[Bourbourg]]u o možnom prímerí a usporiadaní pomerov v Nizozemsku. Základné požiadavky sa však rozchádzali: Filip trval na obnovení poslušnosti povstaleckých provincií a verejného postavenia katolicizmu, kým anglická strana žiadala bezpečnostné a náboženské záruky, ktoré by chránili jej spojencov. Farnese dostal pokyn udržiavať rokovania aj počas príprav Armady, Alžbeta však zároveň ponechávala otvorenú možnosť dohody, ktorá by odvrátila veľkú vojnu. Rokovania mali pre obe strany dvojaký význam: zachovávali možnosť dohody a Filipovi zároveň pomáhali zastierať bezprostredný čas útoku. K spoločnému riešeniu napokon nedospeli.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="MartinParkerPlan" /> === Plánovanie a zhromaždenie Armady === Prípravu výpravy komplikovali rozdielne predstavy jej dvoch hlavných veliteľských centier. Markíz zo Santa Cruz navrhoval veľkú flotilu, ktorá by niesla vlastné vojsko priamo z Pyrenejského polostrova. Farnese v Nizozemsku pripravoval skúsenú poľnú armádu a plochodnové prepravné člny, potreboval však vojnové lode, ktoré by na určitý čas ovládli Lamanšský prieliv a pobrežné vody. Filip spojil oba koncepty. Armada mala preplávať [[Lamanšský prieliv|prielivom]], nadviazať spojenie s Farnesem, ochrániť nalodenie jeho vybraných jednotiek a sprevádzať ich k anglickému pobrežiu. Flotila súčasne viezla tisíce vlastných vojakov, ktorí mali posilniť výsadok.<ref name="MartinParkerPlan" /> Takto vytvorený plán vyžadoval presnú súčinnosť síl vzdialených stovky kilometrov. Hlboké oceánske lode Armady nemohli bezpečne vplávať do plytkých a piesčitých vôd pri Dunkerque a Nieuwpoorte. Farneseho transportné člny nemali dostatočnú výzbroj ani námorné vlastnosti na samostatný prechod a pri pobreží ich ohrozovali rýchle plavidlá holandských a zeelandských povstalcov. Komunikácia medzi Madridom, Lisabonom a Bruselom trvala týždne; po vyplávaní bolo možné posielať správy medzi Armadou a Farnesem iba menšími loďami, pričom prístupy k flámskym prístavom kontroloval nepriateľ. Filip a jeho velitelia tieto ťažkosti poznali, chýbal im však spoločný komunikačný a kotviaci bod, na ktorom by sa obe zložky bezpečne stretli.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = Armada: The Spanish Enterprise and England's Deliverance in 1588 | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2022 | isbn = 978-0-300-25986-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Alonso Pérez de Guzmán.jpg|thumb|right|upright=0.85|alt=Portrét vojvodu z Mediny Sidonie|[[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonso Pérez de Guzmán, vojvoda z Mediny Sidonie]], hlavný veliteľ Armady. Portrét od Francesca Giannettiho.]] Hlavným organizátorom flotily bol Santa Cruz, ktorý mal skúsenosti z [[Bitka pri Lepante|Lepanta]], Azor aj atlantických operácií. Zomrel však 9. februára 1588 v Lisabone, keď prípravy stále neboli dokončené. Filip za jeho nástupcu vymenoval [[Alonso Pérez de Guzmán, 7. vojvoda z Mediny Sidonie|Alonsa Péreza de Guzmán, vojvodu z Mediny Sidonie]]. Vojvoda upozorňoval na vlastnú obmedzenú námornú prax a na nedostatky flotily, kráľ však jeho žiadosť o uvoľnenie neprijal. Jeho predchádzajúce skúsenosti pochádzali najmä zo správy rozsiahlych majetkov a andalúzskeho pobrežia, kým veľkej plachetnicovej flotile v boji dovtedy nevelil. V Lisabone reorganizoval prideľovanie zásob, zjednotil služobné pravidlá, skontroloval počty ľudí a rozdelil flotilu do eskadier.<ref name="KamenThunder" /><ref name="MartinParkerPlan" /> Príprava Armady bola administratívnym a logistickým podnikom celej monarchie. Koruna zhromažďovala kráľovské galeóny, portugalské bojové lode, ozbrojené obchodné plavidlá, stredomorské galeasy, zásobovacie lode a malé spojovacie plavidlá. Flotila bola rozdelená do eskadier Portugalska, Kastílie, Biskajska, Gipuzkoy, Andalúzie a Levanty a do osobitných skupín uriek, galeás, galér a menších lodí. Lode a ľudia pochádzali z Portugalska, Andalúzie, Baskicka, Kantábrie, Stredomoria, Talianska, Dubrovníka aj severnej Európy. Rozdielne typy plavidiel mali odlišnú rýchlosť, ponor, výzbroj a zásobovacie potreby. Mnohé obchodné lode boli zosilnené a vyzbrojené až pre výpravu. Rôznorodé ráže diel si vyžadovali priraďovať muníciu ku konkrétnym hlavniam a komplikovali jej dopĺňanie počas dlhšieho boja.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParker2022" /> Počty sa v súdobých zoznamoch aj v modernej literatúre líšia podľa toho, či zahŕňajú malé, pomocné a neskôr odoslané plavidlá. Pri odchode z Lisabonu tvorilo flotilu približne 130 až 140 lodí; po vyradení niekoľkých plavidiel vyplávalo z [[A Coruña|A Coruñe]] do hlavnej fázy výpravy približne 130 lodí. Na palubách bolo okolo 8 000 námorníkov, viac než 2 000 veslárov, približne 19 000 vojakov a vyše tisíc ďalších osôb vrátane delostrelcov, úradníkov, sluhov, duchovných a dobrovoľníkov. Flotila niesla približne 2 400 diel rôznych veľkostí. Značná časť tonáže, ľudí a diel slúžila na transport, zásobovanie a obranu proti nalodeniu, takže okamžitá palebná sila bola menšia, než naznačovali celkové počty.<ref name="MartinParkerTables">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = xviii – xx; 261 – 295 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> V súdobých španielskych dokumentoch sa používali názvy ''Grande Armada'', ''Armada y ejército de Su Majestad'' a najmä slávnostné označenie ''Grande y Felicísima Armada''. Do neskoršej historickej pamäti vstúpila aj ako „Neporaziteľná armada“ alebo ''Armada Invencible'', hoci toto pomenovanie nebolo jej jednotným oficiálnym názvom. Flotila mala mnohonárodnostný charakter: patrila panovníkovi viacerých právne odlišných krajín a významnú úlohu v nej mali portugalské lode a námorníci aj jednotky z jeho talianskych a nizozemských držav.<ref name="MartinParker2022" /><ref name="MartinParkerTables" /> === Plavba Lamanšským prielivom === [[Súbor:Armadaroute.jpg|thumb|left|upright=1.35|alt=Mapa trasy Armady z Pyrenejského polostrova cez Lamanšský prieliv a okolo Britských ostrovov|Trasa Armady v roku 1588: postup Lamanšským prielivom a návrat okolo Škótska a Írska.]] Filipove krajiny na Pyrenejskom polostrove používali od roku 1582 [[gregoriánsky kalendár]], kým Anglicko zostalo pri [[juliánsky kalendár|juliánskom kalendári]], ktorý bol v 16. storočí o desať dní pozadu. Dátumy nasledujúceho priebehu sú uvádzané podľa gregoriánskeho kalendára; v súdobých anglických záznamoch sa preto tie isté udalosti objavujú s dátumom o desať dní skorším.<ref name="MartinParkerChannel">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 139 – 181 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Armada začala opúšťať Lisabon 28. mája 1588 a vyplávanie celej zostavy trvalo niekoľko dní. Postupovala pomaly pozdĺž portugalského a galícijského pobrežia. Nepriaznivé počasie, poškodenia a nedostatok čerstvej vody prinútili Medinu Sidoniu sústrediť lode v A Coruñi, kde sa opravovali a opätovne zásobovali. Veliteľ poslal kráľovi správu o stave výpravy a navrhol zvážiť jej odklad, Filip však trval na pokračovaní. Hlavná zostava opäť vyplávala 21. – 22. júla. Prestávka umožnila odstrániť časť nedostatkov, zároveň však spotrebovala zásoby a prehĺbila únavu posádok ešte pred vstupom do bojovej oblasti.<ref name="MartinParkerPlan" /><ref name="MartinParkerChannel" /> Anglická obrana bola rozdelená medzi hlavné loďstvo v [[Plymouth]]e pod velením lorda admirála [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charlesa Howarda z Effinghamu]] a eskadru pri východnom ústí prielivu pod velením [[Henry Seymour (admirál)|Henryho Seymoura]], ktorá mala sledovať Farneseho prístavy. Medzi Howardových hlavných veliteľov patrili Drake, [[John Hawkins]] a [[Martin Frobisher]]. Angličania mali niekoľko desiatok kráľovských vojnových lodí a veľký počet ozbrojených obchodných a menších plavidiel. Ich najlepšie galeóny boli nižšie, spravidla obratnejšie a prispôsobené sústavnejšej delostreleckej paľbe. Kráľovské galeóny tvorili najbojaschopnejšiu časť loďstva, kým mnoho najatých plavidiel malo obmedzenú bojovú hodnotu. Po mobilizácii navyše celé loďstvo zápasilo s nedostatkom potravín, pušného prachu a peňazí na mzdy.<ref name="RodgerSafeguard">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodger | meno = N. A. M. | titul = The Safeguard of the Sea: A Naval History of Britain, 660–1649 | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1997 | strany = 263 – 276 | isbn = 978-0-14-029724-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MartinParkerChannel" /> Popri flotile mobilizovala Alžbetina vláda pobrežné posádky a krajské oddiely domobrany. Najväčšie poľné vojsko pod Leicesterovým velením sa sústreďovalo pri [[Tilbury]] na ochranu ústia Temže a prístupu k Londýnu, ďalšie sily mali chrániť kráľovnú a zasiahnuť podľa miesta vylodenia. Súpisky zachytávali najmä nominálne stavy, zatiaľ čo počet vycvičených a skutočne nasaditeľných mužov bol nižší; časť domobrany mala nedostatočnú výzbroj a zásoby. Alžbeta navštívila tábor v Tilbury až po tom, čo Armada prešla do Severného mora, keď však anglická vláda ešte nepoznala jej konečný zámer ani rozsah poškodenia. Pozemné oddiely tak počas námornej kampane plnili úlohu zálohy pripravenej zasiahnuť pri prípadnom vylodení.<ref name="DoranForeignPolicy1580s" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Armadu spozorovali pri myse [[Lizard Point|Lizard]] 29. júla. Medina Sidonia zoradil lode do širokej obrannej formácie v tvare polmesiaca, v ktorej boli slabšie a nákladné plavidlá chránené silnejšími loďami na krídlach a v tyle. Anglická flotila sa po náročnom vyplávaní z Plymouthu dostala za protivníka a 31. júla začala prvý väčší boj. Howard a jeho velitelia sa usilovali využiť náveternú polohu a ostreľovať španielske lode z väčšej vzdialenosti. Medina Sidonia udržal väčšinu zostavy pohromade a neprijal boj založený na hromadnom nalodení, pokiaľ naň nebola vhodná príležitosť. Po zrážke a výbuchu na španielskej strane zostali poškodené galeóny ''Nuestra Señora del Rosario'' a ''San Salvador'' oddelené od hlavnej formácie; ''Rosario'' zajal Drake a ''San Salvador'' neskôr padol do anglických rúk.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 117 – 174 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalšie boje sa odohrali 2. augusta pri [[Portland (Dorset)|Portlande]] a 4. augusta pri [[Ostrov Wight|ostrove Wight]]. Anglické lode opakovane útočili na boky a zadnú časť Armady, ktorej hlavná formácia zostala súdržná. Španielski velitelia zase nemohli prinútiť rýchlejšie anglické lode, aby sa priblížili na vzdialenosť vhodnú pre nalodenie a boj pechoty. Obe strany používali delostrelectvo odlišne. Angličania sa snažili opakovane nabíjať a poškodzovať trupy a takeláž z odstupu; na mnohých lodiach Armady bol väčší počet vojakov a časť posádok bola pripravená na rozhodnutie boja zblízka. Španielske lode pritom tiež viedli účinnú paľbu a anglickí velitelia počítali s možnosťou nalodenia na poškodené plavidlo.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="RodgerSafeguard" /> Pri ostrove Wight sa Angličania pokúsili zatlačiť Armadu k pobrežiu a zabrániť jej v postupe ku Calais. Španielska zostava manéver ustála a 6. augusta zakotvila na otvorenej [[Calais|calaiskej]] rede. Dovtedajšie boje spôsobili straty na ľuďoch, spotrebovali veľkú časť munície a poškodili viacero lodí, hlavná zostava Armady však zostala súdržná. Medina Sidonia dosiahol oblasť určenú na spojenie s Farnesem, čím sa odkryla základná slabina plánu: Farneseho vojsko sa v tom čase ešte len pripravovalo na nalodenie.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> === Calais, zápalné lode a bitka pri Gravelines === Farnese sústredil jednotky a člny v Dunkerque a okolí, no prístav blokovali holandské a zeelandské plavidlá s malým ponorom pod velením [[Justinus Nasavský|Justina Nasavského]]. Transporty bolo potrebné naložiť po častiach, vyviesť úzkymi kanálmi a zoradiť na mori. Armada ich nemohla vyzdvihnúť priamo v prístave a Medina Sidonia nemal presné informácie o čase, ktorý Farnese potreboval. Poslovia medzi Calais a Dunkerque sa pohybovali pomaly a časť správ sa oneskorila. Kým španielska flotila čakala na otvorenom kotvisku, anglické lode sa spojili so Seymourovou východnou eskadrou a získali početnú prevahu v bezprostrednej oblasti.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="MartinParker2022" /> V noci zo 7. na 8. augusta poslali Angličania po vetre proti zakotvenej Armade osem [[zápalná loď|horiacich lodí]]. Spomienka na Giambelliho výbušné lode pri Antverpách vyvolala medzi posádkami obavu, že sa k nim blížia plavidlá naplnené pušným prachom. Anglické lode niesli bežný zápalný materiál, no španielski kapitáni v tme nepoznali ich obsah. Väčšina preto prerezala kotevné laná a pokúsila sa uniknúť požiaru. Lode sa rozptýlili a silnejúci vietor ich odniesol severovýchodne. Medina Sidonia a niekoľko veliteľov sa pokúsili obnoviť zostavu, Armada však stratila kompaktný polmesiac aj mnohé kotvy potrebné pri ďalšej plavbe.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="FernandezArmesto" /> [[Súbor:English Ships and the Spanish Armada, August 1588 RMG BHC0262.jpg|thumb|right|upright=1.4|alt=Maľba anglických a španielskych lodí bojujúcich v Lamanšskom prielive|Anglické lode a Armada v auguste 1588. Obraz anglickej školy vznikol krátko po udalosti a pravdepodobne zobrazuje alebo symbolicky pripomína [[Bitka pri Gravelines (1588)|boj pri Gravelines]].]] Ráno 8. augusta zaútočila anglická flotila pri [[Gravelines]] na rozptýlené španielske lode. Boj prebiehal niekoľko hodín a postupne sa presunul do plytkých vôd pri flámskom pobreží. Anglické posádky sa tentoraz približovali viac než v predchádzajúcich dňoch a sústredenou paľbou poškodzovali boky, sťažne a lanovie vedúcich lodí. Vlajková loď ''San Martín'', portugalská galeóna ''São Mateus'', ''San Felipe'' a ďalšie plavidlá utrpeli vážne zásahy. Španielski velitelia napriek poškodeniu kryli slabšie lode a opakovane uzatvárali medzery v zostave. Priamo v boji alebo bezprostredne po ňom stratila Armada niekoľko lodí; vysoké boli najmä straty na ľuďoch a rozsah poškodenia ostatných plavidiel.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat">{{Citácia periodika | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = Andrew | priezvisko3 = Bell | meno3 = Lawrence | titul = Anatomy of Defeat: The Testimony of Juan Martínez de Recalde and Don Alonso Martínez de Leyva on the Failure of the Spanish Armada in 1588 | periodikum = The Mariner's Mirror | ročník = 90 | číslo = 3 | rok = 2004 | strany = 314 – 347 | doi = 10.1080/00253359.2004.10656908 | jazyk = angličtina}}</ref> Anglickým galeónam poskytovali ich obratnosť a rýchlejšia paľba pri Gravelines výraznú výhodu. Mnohé lode oboch flotíl však mali príbuznú konštrukciu a časť najväčších lodí Armady zniesla mimoriadne množstvo zásahov. O výsledku rozhodol súbeh viacerých okolností: výhodná anglická poloha a delostrelecká taktika, rozptýlenie po útoku zápalných lodí, obmedzené zásoby vhodnej munície na španielskej strane, poškodenie plavidiel a zlyhanie spojenia s Farneseho transportmi. Vietor po bitke zatlačil Armadu k piesčinám pri zeelandskom pobreží; jeho následná zmena zachránila lode pred okamžitým stroskotaním a zároveň ich odviedla do [[Severné more|Severného mora]].<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /> Medina Sidonia po porade s veliteľmi nariadil pokračovať na sever. Proti vetru a cez nepriateľskú flotilu sa Armada ku Calais vrátiť nemohla, čím zanikla možnosť spojiť sa s Farnesem a bezpečne previezť Flámsku armádu do Anglicka. Anglická flotila prenasledovala Armadu na sever, sama však mala takmer vyčerpané zásoby pušného prachu a potravín. Pri ústí rieky [[Firth of Forth]] Howard prenasledovanie ukončil. Boj pri Gravelines tak zmenil smer celej kampane: Armada pokračovala okolo Britských ostrovov k návratovej trase namiesto k invázii.<ref name="MartinParkerChannel" /><ref name="ParkerDefeat" /> === Návrat okolo Škótska a Írska === Armada sa mala vrátiť do prístavov Pyrenejského polostrova oboplávaním severu [[Škótsko|Škótska]] a západného pobrežia [[Írsko|Írska]]. Velitelia dostali pokyn vyplávať dostatočne ďaleko do Atlantiku, aby sa vyhli ostrovom a nebezpečným pobrežným vodám. Mnohé posádky však nemali podrobné mapy severného Atlantiku, presná zemepisná dĺžka sa na mori nedala spoľahlivo určiť a odhady prejdenej vzdialenosti sa rozchádzali. Lode boli poškodené bojom, časť z nich nemala kotvy a zásoby vody a potravín sa kazili alebo míňali. Medzi mužstvom sa šírili horúčky, úplavica a ďalšie choroby.<ref name="MartinParkerReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 181 – 233 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="FernandezArmestoReturn">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-Armesto | meno = Felipe | titul = The Spanish Armada: The Experience of War in 1588 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1988 | strany = 202 – 269 | isbn = 978-0-19-822926-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Severne od Britských ostrovov sa zostava postupne rozpadala. Silnejšie lode sa pokúšali držať určeného kurzu, kým poškodené a pomalé plavidlá zaostávali. Búrky a západné vetry zahnali časť flotily bližšie k írskemu pobrežiu, než velitelia predpokladali. Bez kotiev nemohli lode pri nečakanom priblížení k pevnine bezpečne vyčkať na zmenu vetra; poškodené čerpadlá a nedostatok zdravých námorníkov znižovali schopnosť udržať plavidlá nad vodou. Niektoré lode sa potopili na otvorenom mori, iné stroskotali na skalách alebo boli úmyselne navedené k brehu v nádeji na záchranu posádky.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="ParkerDefeat" /> Najväčšia koncentrácia vrakov vznikla v septembri a októbri pri západnom a severnom pobreží Írska. Osudy stroskotancov sa líšili. Časť sa utopila pri rozpade lodí, niektorých zabili miestne skupiny alebo anglické posádky, ďalší získali pomoc írskych obyvateľov a s veľkými ťažkosťami sa cez Škótsko alebo kontinent vrátili domov. Anglická správa v Írsku považovala ozbrojených stroskotancov za možnú inváznu silu a nariaďovala ich zadržiavanie a v mnohých prípadoch popravy. Známe svedectvo kapitána [[Francisco de Cuéllar|Francisca de Cuéllara]] opisuje stroskotanie, útek pred anglickými jednotkami a pobyt medzi írskymi spojencami; zachytáva však iba jednu z mnohých skúseností rozptýlených posádok.<ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Počet stratených lodí závisí od použitého zoznamu a od toho, či sa započítavajú plavidlá vyradené ešte pred vstupom do prielivu, zajaté lode, vraky, potopené plavidlá a lode odpísané po návrate. Moderné rekonštrukcie zvyčajne uvádzajú približne 44 až 51 stratených alebo nenávratne vyradených lodí, teda približne tretinu flotily, pričom najväčšia skupina stroskotala pri Írsku. Ľudské straty sa nedajú určiť presne; boj, stroskotania, hlad a choroby si vyžiadali mnoho tisíc obetí. Väčšina veľkých kráľovských a portugalských bojových lodí sa napriek tomu vrátila, často vo vážne poškodenom stave. Prvé lode priplávali do severošpanielskych prístavov v septembri a rozptýlení preživší sa vracali ešte počas nasledujúcich mesiacov.<ref name="MartinParkerTables" /><ref name="MartinParkerReturn" /><ref name="MartinParker2022" /> === Výsledok výpravy a bezprostredné dôsledky === Hlavné operačné ciele výpravy zostali nesplnené: Farneseho vojsko zostalo v Nizozemsku, Alžbetina vláda pokračovala a severné nizozemské provincie naďalej prijímali anglickú pomoc. O výsledku rozhodol súbeh strategických, organizačných, bojových a prírodných faktorov. Plán závisel od spojenia dvoch oddelených síl bez bezpečného prístavu a spoľahlivej komunikácie; anglické a holandské námorné sily zabránili jeho uskutočneniu; boje v prielive poškodili flotilu a spotrebovali zásoby; strata formácie a kotiev pri Calais zvýšila zraniteľnosť lodí; pri návrate potom pôsobili navigačné obmedzenia, nedostatok potravín, choroby a búrky. Neúspech Armady tak spôsobil reťazec logistických ťažkostí, nepriateľskej činnosti a nepriaznivého počasia. Neskoršie výklady ho symbolicky zjednodušili na „protestantský vietor“ alebo prevahu anglických diel.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="FernandezArmestoReturn" /> Filip II. dostával správy o návrate postupne a nariadil, aby prístavy, úrady a cirkevné inštitúcie zabezpečili preživším ubytovanie, liečenie a výplatu aspoň časti dlžného žoldu. Zároveň požadoval vyšetrovanie strát, výpovede veliteľov a súpis stavu lodí. V prvých správach sa príčiny vysvetľovali nepriaznivým počasím, neskoršie výpovede Juana Martíneza de Recaldeho, Alonsa Martíneza de Leyvu a ďalších dôstojníkov však pomenúvali aj nedostatok munície, problematickú koordináciu s Farnesem, nevhodné zásoby a rozhodnutia prijaté počas plavby. Mnohí velitelia zomreli na následky zranení a chorôb krátko po návrate, iní pokračovali v kráľovskej službe.<ref name="ParkerDefeat" /><ref name="KamenThunder" /> Najväčšie anglické straty prišli po skončení námorných bojov. Medzi posádkami sa šírili infekčné ochorenia a veľká časť námorníkov zostávala bez riadnej mzdy, ubytovania a zásobovania. Howard a ďalší velitelia žiadali vládu o peniaze a pomoc pre chorých mužov. Presný počet obetí chorôb je neistý, zrejme však niekoľkonásobne prevýšil anglické bojové straty. Kampaň tak odhalila závažné nedostatky anglického mobilizačného a zásobovacieho systému.<ref name="RodgerSafeguard" /><ref name="MartinParkerAftermath">{{Citácia knihy | priezvisko = Martin | meno = Colin | priezvisko2 = Parker | meno2 = Geoffrey | titul = The Spanish Armada | vydanie = Revised edition | miesto = Manchester | vydavateľ = Manchester University Press | rok = 1999 | strany = 234 – 260 | isbn = 978-1-901341-14-0 | jazyk = angličtina}}</ref> Španielska námorná moc pretrvala aj po porážke. Jadro oceánskych galeón sa čiastočne zachovalo, koruna opravovala lode, objednávala nové plavidlá a upravovala systém atlantických flotíl. Rovnováha v Atlantiku zostala otvorená a vojna pokračovala do roku 1604. Už nasledujúci rok vyslala Alžbeta I. veľkú výpravu k A Coruñi a Lisabonu, ktorá takisto nedosiahla svoje hlavné ciele. Filip neskôr pripravil ďalšie armady, hoci ani pokusy z rokov 1596 a 1597 neviedli k invázii do Anglicka. Tieto udalosti patria k poslednému desaťročiu jeho vlády.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="KamenThunder" /> [[Súbor:Elizabeth I (Armada Portrait).jpg|thumb|left|upright=1.25|alt=Slávnostný portrét Alžbety I. s výjavmi Armady v pozadí|Takzvaný ''Armádny portrét'' [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety I.]], vytvorený približne v roku 1588. Výjavy v pozadí zobrazujú príchod Armady a jej rozptýlenie a premieňajú vojenský výsledok na obraz panovníckej legitimity a Božej priazne.]] V Anglicku bol výsledok rýchlo spracovaný v ďakovných bohoslužbách, pamätných medailách, tlačiach a dvorskej ikonografii. Nápisy odkazujúce na vietor a Boží zásah začlenili udalosť do protestantského výkladu dejín. ''Armádny portrét'' Alžbety I. spojil námorné scény s obrazom panovníčky ako ochrankyne kráľovstva. V katolíckych krajinách sa neúspech vykladal ako skúška, trest alebo dôsledok ľudských pochybení, pričom zostala zachovaná predstava nábožensky oprávnenej vojny. Obe strany vytvárali selektívnu pamäť: anglické podanie zmenšovalo význam vlastných logistických problémov a španielske vysvetlenia mohli presúvať dôraz z operačných nedostatkov na búrky.<ref name="FernandezArmestoReturn" /><ref name="MartinParkerAftermath" /> Rok 1588 bol výrazným neúspechom Filipovho invázneho projektu a významným propagandistickým víťazstvom Alžbetinho režimu. Bezprostredná vojenská situácia zostala otvorená: Farnese stále ovládal väčšinu južného Nizozemska, severné provincie si upevňovali republikánske inštitúcie a obe koruny pokračovali v nákladnej vojne. Dlhodobý obraz Armady formovala aj neskoršia politická a národná pamäť, ktorá udalosť premenila na symbolický medzník a často jej pripisovala rozhodujúci vplyv na celú vojnu rokov 1585 – 1604.<ref name="MartinParkerAftermath" /><ref name="MartinParker2022" /><ref name="IsraelDutch1580s" /> == Posledné desaťročie vlády (1589 – 1598) == === Anglická výprava k A Coruñi a Lisabonu === Porážka [[Grande y Felicísima Armada|Armady]] v roku 1588 vážne narušila Filipove invázne plány, jadro jeho námorných síl však prežilo a [[Anglo-španielska vojna (1585 – 1604)|anglo-španielska vojna]] pokračovala. Časť najväčších kráľovských galeón sa vrátila do prístavov na severe Pyrenejského polostrova a španielske a portugalské lodenice začali poškodené plavidlá opravovať. Anglická vláda sa pokúsila využiť okamih, keď boli posádky oslabené stratami a prístavy zamestnané obnovou loďstva. Na jar 1589 preto vyslala k Pyrenejskému polostrovu rozsiahlu námornú a pozemnú výpravu, v anglickej historiografii označovanú ako ''English Armada'' alebo ''Counter Armada''. Jej financovanie spájalo kráľovský príspevok so súkromným kapitálom obchodníkov a šľachticov, ktorí očakávali podiel na koristi. Rozdielne záujmy koruny, veliteľov a investorov ovplyvňovali výber cieľov aj priebeh celej operácie.<ref name="WernhamCounterArmada">{{Citácia knihy | editori = R. B. Wernham | titul = The Expedition of Sir John Norris and Sir Francis Drake to Spain and Portugal, 1589 | miesto = Aldershot | vydavateľ = Temple Smith for the Navy Records Society | rok = 1988 | strany = xi – lxvi, 141 – 241, 291 – 294 | isbn = 978-0-566-05578-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = The Time of Thunder, 1587–1593 | strany = 269 – 300 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Mapa contraarmada.svg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa plavby anglickej výpravy k A Coruñi a Lisabonu v roku 1589|Trasa anglickej protiofenzívy z roku 1589. Ide o modernú mapu znázorňujúcu postup k [[A Coruña|A Coruñi]], [[Peniche]] a [[Lisabon]]u a návrat výpravy.]] Velenie bolo rozdelené medzi admirála [[Francis Drake|Francisa Drakea]], zodpovedného za loďstvo, a skúseného vojaka [[John Norreys|Johna Norreysa]], ktorý riadil pozemné jednotky. S výpravou cestoval aj [[António, prior z Crata|António, prior z Crata]], porazený uchádzač o portugalský trón. Anglické velenie malo zničiť alebo zajať španielske lode, podporiť Antóniovo nastolenie v Portugalsku, získať základňu na [[Azory|Azorách]] a podľa okolností napadnúť flotilu privážajúcu drahé kovy. Takýto súbor cieľov presahoval možnosti jedinej výpravy. Lode niesli početné vojsko, ale nedostatok obliehacieho delostrelectva, dopravných prostriedkov a zásob sťažoval dlhšiu pozemnú operáciu. Do flotily sa navyše pripojili ozbrojené obchodné a súkromné plavidlá, ktorých posádky uprednostňovali korisť pred vojenskou disciplínou.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Výprava opustila [[Plymouth (Anglicko)|Plymouth]] v apríli 1589 a namiesto priameho útoku na [[Santander]], kde Angličania očakávali časť opravených lodí, zamierila k A Coruñi v [[Galícia|Galícii]]. Výber ovplyvnilo počasie, informácie o obrane prístavov aj potreba získať zásoby. Anglické oddiely sa na začiatku mája vylodili pri meste a obsadili jeho dolnú, slabo opevnenú časť. Obrancovia sa stiahli do horného mesta chráneného hradbami. Miestna posádka, ozbrojení obyvatelia a jednotky privolané z vnútrozemia odrazili pokusy o prielom. K obrane sa viaže neskoršia tradícia o účasti [[María Pita|Maríe Pity]], obyvateľky mesta, ktorá mala počas útoku zabiť anglického práporčíka a povzbudiť obrancov. Angličania po približne dvojtýždňových bojoch obliehanie ukončili, dolnú časť mesta podpálili a opäť sa nalodili.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Drake a Norreys potom pokračovali k portugalskému pobrežiu. Koncom mája sa vojsko vylodilo pri [[Peniche]], zatiaľ čo flotila postupovala k ústiu rieky [[Tejo]]. Norreysove jednotky pochodovali približne osemdesiat kilometrov k Lisabonu. Velenie predpokladalo, že prítomnosť Antónia vyvolá rozsiahle povstanie a že portugalské obyvateľstvo poskytne vojakom zásoby. Antóniova výzva však pritiahla iba jednotlivcov a menšie skupiny miestnych stúpencov. Filipova vláda si zachovala oporu medzi časťou šľachty, duchovenstva, mestských elít a úradníkov a Antóniova predchádzajúca porážka oslabovala vieru v úspech ďalšieho pokusu.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> Lisabon chránili opevnenia, ozbrojené galeje na rieke a jednotky pod velením [[Albrecht VII. Habsburský|arcivojvodu Albrechta]], Filipovho miestokráľa v Portugalsku. Obranu podporovali kastílski a portugalskí vojaci aj miestna domobrana. Norreys postupoval bez ťažkých diel potrebných na pravidelné obliehanie a jeho mužstvo po pochode trpelo nedostatkom potravín a chorobami. Drake s väčšinou hlbšie sa ponárajúcich lodí operoval mimo najlepšie chránených častí ústia Teja. Nepravidelné spojenie medzi pozemným vojskom a flotilou marilo prípravu rozhodujúceho útoku, zatiaľ čo kráľovské oddiely podnikali výpady proti anglickým postaveniam a prerušovali ich zásobovanie z okolia.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Po niekoľkých dňoch pred Lisabonom sa Norreys stiahol k pobrežiu a vojsko sa opäť nalodilo. Medzi posádkami sa šírili horúčky a črevné ochorenia, zásoby sa míňali a počet bojaschopných mužov rýchlo klesal. Na spiatočnej plavbe Angličania napadli [[Vigo]] a získali určitú korisť, ale výprava sa skončila bez splnenia hlavných cieľov. Portugalská koruna zostala Filipovi, Lisabon aj hlavné španielske námorné základne sa udržali a očakávaná flotila s drahými kovmi zostala mimo dosahu výpravy. Straty sa v prameňoch a neskorších výpočtoch značne líšia; z mnohých tisíc mŕtvych a neschopných služby si podstatnú časť vyžiadali choroby, zlé zásobovanie a vyčerpanie.<ref name="WernhamCounterArmada" /> Kampaň odhalila hranice možností oboch monarchií. Anglické lode dokázali zasahovať obchodné trasy a slabo chránené pobrežné ciele, obsadenie veľkého opevneného prístavu však vyžadovalo súčinnosť flotily, delostrelectva a pravidelne zásobovaného pozemného vojska. Filip po odchode nepriateľa pokračoval v opravách a výstavbe lodí a v reorganizácii atlantickej obrany. António sa vrátil do exilu; neúspech z roku 1589 ukončil jeho posledný vojensky vážny pokus o získanie portugalskej koruny.<ref name="WernhamCounterArmada" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Aragonská kríza a prípad Antonia Péreza === Bývalý kráľovský tajomník [[Antonio Pérez]], ktorého pád a uväznenie v súvislosti s vraždou [[Juan de Escobedo|Juana de Escobeda]] boli opísané vyššie, dokázal po rokoch vyšetrovania a mučenia v apríli 1590 ujsť z madridského väzenia. Dostal sa do [[Aragónske kráľovstvo|Aragónskeho kráľovstva]], odkiaľ pochádzala jeho rodina, a využil právny rozdiel medzi Kastíliou a Aragónskom. Požiadal o ochranu aragónskych zákonov a inštitúcie [[Justicia de Aragón|justície Aragónska]]. Jeho útek vyvolal jednu z najvážnejších vnútropolitických kríz posledného desaťročia Filipovej vlády a osobný spor s kráľom preniesol do konfliktu o rozsah panovníckej súdnej právomoci a stavovských privilégií.<ref name="GasconAragon1591">{{Citácia periodika | priezvisko = Gascón Pérez | meno = Jesús | titul = People, Pamphlets and Popular Mobilisation in the Aragonese Rebellion of 1591 | periodikum = Journal of Early Modern Studies | ročník = 13 | rok = 2024 | strany = 171 – 189 | doi = 10.36253/JEMS-2279-7149-15264 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello, Antonio Pérez, vers 1570, huile sur bois, 20.2 cm × 28.4 cm, Hospital Tavera (Tolède).png|náhľad|vpravo|upright=0.82|alt=Portrét Antonia Péreza s tmavou bradou a v čiernom odeve|[[Antonio Pérez]], bývalý kráľovský tajomník, na portréte [[Alonso Sánchez Coello|Alonsa Sáncheza Coella]] približne z roku 1570. Jeho útek do Aragónska v roku 1590 vyvolal spor medzi kráľovskou jurisdikciou a aragónskymi právnymi inštitúciami.]] Aragónsko bolo súčasťou Filipovej zloženej monarchie, zachovávalo si však vlastné právo, [[Aragónske kortesy|kortesy]], deputáciu kráľovstva a súdne mechanizmy. Justicia, vysoký úradník vyberaný z aragónskej šľachty, rozhodoval v sporoch týkajúcich sa privilégií a mohol poskytovať osobitnú právnu ochranu označovanú ako ''manifestación''. Táto ochrana ponechala Péreza vo väzbe pod aragónskou jurisdikciou, zatiaľ čo miestne orgány posudzovali žaloby predložené korunou. Filipovi poradcovia pochybovali, že bežné aragónske konanie povedie k jeho odovzdaniu, a preto proti nemu použili aj inkvizičné konanie pre údajné výroky a skutky spadajúce pod náboženskú právomoc.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pokus premiestniť Péreza 24. mája 1591 z väzenia justície do sídla [[Španielska inkvizícia|inkvizície]] v paláci [[Aljafería]] vyvolal v [[Zaragoza|Zaragoze]] nepokoje. Časť obyvateľov chápala zásah inkvizície ako spôsob, ktorým chce kráľ obísť aragónske právo. Dav napadol predstaviteľov kráľovskej moci a kráľovský zástupca [[Íñigo de Mendoza, markíz z Almenary|markíz z Almenary]] utrpel zranenia, na ktorých neskôr zomrel. Pérez bol vrátený do väzby aragónskej justície. Spor sa šíril prostredníctvom letákov, rukopisných textov, verejných prejavov a sietí aristokratických i mestských podporovateľov. Jeho účastníci používali jazyk obrany ''fueros'', tradičných práv kráľovstva, zatiaľ čo kráľovská strana zdôrazňovala poslušnosť panovníkovi a potrebu potrestať obvineného úradníka.<ref name="GasconAragon1591" /> [[Súbor:Antonio Pérez liberado por el pueblo aragonés en 1591- Manuel Ferran Bayona - 5755.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Maľba davu oslobodzujúceho Antonia Péreza v Zaragoze|Oslobodenie Antonia Péreza počas nepokojov v Zaragoze na obraze Manuela Ferrana i Bayonu z roku 1864. Maľba vznikla takmer tri storočia po udalosti a predstavuje romantickú historickú rekonštrukciu.]] Druhý pokus odovzdať Péreza inkvizícii 24. septembra 1591 vyvolal násilnejšie povstanie. Ozbrojený dav prerušil prevoz väzňa, v pouličných bojoch zahynulo približne pätnásť ľudí a Pérez sa dostal na slobodu. Časť aragónskej aristokracie a mestských predstaviteľov sa obávala, že kráľovský zásah vytvorí precedens pre rušenie politických práv kráľovstva. Iní šľachtici, mestá a oblasti zostali verní Filipovi alebo odmietli ozbrojený odpor. Do mobilizácie sa síce zapojili rôzne vrstvy od šľachty a duchovenstva až po remeselníkov a roľníkov, Aragónsko ako celok sa však proti kráľovi zďaleka nepostavilo jednotne. Spory o Péreza sa spojili s miestnymi mocenskými konfliktmi a so staršími sťažnosťami na kráľovských úradníkov.<ref name="GasconAragon1591" /> Filip rozhodol o vyslaní kastílskeho vojska pod velením [[Alonso de Vargas|Alonsa de Vargasa]]. Rozkaz odôvodnil obnovením poriadku a ochranou kráľovskej autority, odporcovia ho pokladali za porušenie zákazu vstupu cudzieho vojska do kráľovstva bez súhlasu jeho inštitúcií. Aragonská deputácia a mladý justicia [[Juan de Lanuza y Urrea|Juan de Lanuza]] na prelome októbra a novembra vyhlásili ozbrojený odpor. Zhromaždili však iba malé, slabo vycvičené sily bez jednotného velenia. Významní magnáti zostali bokom a časť povolaných mužov sa rozišla ešte pred stretnutím s kráľovskou armádou. Vargas preto 12. novembra vstúpil do Zaragozy bez veľkej bitky.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> Pérez medzitým unikol cez Pyreneje do [[Béarn]]u, kde našiel ochranu na území ovládanom stúpencami [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha Navarrského]]. Lanuza zostal v Aragónsku. Kráľovské orgány ho zatkli a po skrátenom konaní 20. decembra 1591 popravili; ďalšie popravy nasledovali v januári 1592. Inkvizícia a kráľovské súdy pokračovali vo vyšetrovaní účastníkov, pričom ukladané tresty zahŕňali väzenie, pokuty, konfiškácie aj vyhnanstvo. Represia bola zameraná na vedúcich predstaviteľov odporu a na osoby spájané s násilnosťami. Kráľovské jednotky zostali v kráľovstve aj po obnovení poriadku a posádka v Aljaferíi sa stala trvalejším prvkom kontroly Zaragozy.<ref name="GasconAragon1591" /> Vo februári 1592 vpadla zo severu do Aragónska menšia skupina exulantov a francúzskych a béarnskych vojakov, ktorá sa pokúsila vyvolať nové povstanie. Pridalo sa k nej len málo domácich stúpencov a kráľovské oddiely ju rýchlo rozohnali. Pérez potom pôsobil vo Francúzsku a neskôr v Anglicku, kde poskytoval informácie o Filipovom dvore a publikoval texty namierené proti bývalému panovníkovi. Jeho dielo ''Relaciones'' pomohlo v nepriateľskej politickej publicistike upevniť obraz Filipa ako tajnostkárskeho a tyranského vládcu. Pérezove spisy zároveň poskytujú cenné svedectvo o zákulisí dvora. Keďže vznikali v kontexte jeho osobného konfliktu s kráľom a snahy obhájiť vlastné konanie, moderní historici ich porovnávajú s úradnou korešpondenciou a ďalšími svedectvami.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="GasconAragon1591" /> Filip zvolal v roku 1592 aragónske kortesy do [[Tarazona|Tarazony]]. Rokovania sa uskutočnili za prítomnosti kráľovských vojakov a v atmosfére po porážke odporu. Schválené zmeny posilnili panovníkov vplyv na niektoré aragónske úrady, uľahčili odvolávanie justície a upravili rozhodovanie deputácie a podmienky zvolávania ozbrojených síl. Koruna tým obmedzila mechanizmy, ktoré počas krízy použili Pérezovi stúpenci. Aragonské právo, kortesy, deputácia aj úrad justície však pokračovali vo svojej činnosti. Výsledkom bol posun rovnováhy v prospech panovníka v rámci zachovaného ústavného usporiadania kráľovstva.<ref name="GasconAragon1591" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Zásah do francúzskych náboženských vojen === Po smrti francúzskeho následníka trónu [[František, vojvoda z Anjou|vojvodu z Anjou]] v roku 1584 sa najbližším dedičom bezdetného [[Henrich III. (Francúzsko)|Henricha III.]] stal podľa dynastického poradia protestantský [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich Navarrský]] z rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]]. Filip II. podporoval [[Katolícka liga (Francúzsko)|Katolícku ligu]], ktorej vodcovia odmietali prijatie protestanta za francúzskeho kráľa. Pomoc zahŕňala peniaze, diplomatickú podporu a neskôr priamy zásah jednotiek z Nizozemska a Pyrenejského polostrova. Filip sledoval viacero navzájom prepojených cieľov: udržanie katolíckeho panovníka vo Francúzsku, zabránenie francúzskej podpore nizozemským povstalcom a Anglicku a ochranu hraníc svojich nizozemských a iberských dŕžav.<ref name="HoltFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Holt | meno = Mack P. | titul = The French Wars of Religion, 1562–1629 | vydanie = 2. vydanie | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2005 | strany = 126 – 177 | isbn = 978-0-521-83872-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars">{{Citácia knihy | priezvisko = Knecht | meno = Robert J. | titul = The French Wars of Religion, 1559–1598 | vydanie = 3. vydanie | miesto = Harlow | vydavateľ = Longman | rok = 2010 | strany = 130 – 181 | isbn = 978-1-4082-2819-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Henricha III. zavraždil 1. augusta 1589 dominikán [[Jacques Clément]] a kráľ nasledujúci deň zomrel. Henrich Navarrský prijal titul Henrich IV., veľká časť katolíckeho obyvateľstva a miest ovládaných Ligou ho však neuznala. Na čele ligistickej moci stál [[Karol Lotrinský, vojvoda z Mayenne|vojvoda z Mayenne]], zatiaľ čo Paríž ovládali radikálni katolícki predstavitelia združení okolo mestskej rady a kazateľov. Filip uznával potrebu francúzskeho katolíckeho kandidáta alebo dynastického riešenia prijateľného pre Ligu, súčasne však začal presadzovať nárok svojej dcéry [[Izabela Klára Eugénia|Izabely Kláry Eugénie]], vnučky francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] po matke [[Alžbeta z Valois|Alžbete z Valois]]. Tento nárok narážal na francúzsku tradíciu vylučujúcu ženy a ich potomkov v ženskej línii z následníctva.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> [[Súbor:Henri IV assiégeant Paris.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.2|alt=Henrich IV. na koni pred obliehaným Parížom|[[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] pred [[Paríž]]om v roku 1590 na obraze neznámeho autora z prvej štvrtiny 17. storočia. Zásah vojvodu z Parmy prinútil kráľovské vojsko obliehanie prerušiť.]] Henrich IV. porazil vojská Ligy pri [[Bitka pri Arques|Arques]] v septembri 1589 a pri [[Bitka pri Ivry|Ivry]] 14. marca 1590. Potom obkľúčil Paríž a prerušil veľkú časť jeho zásobovania. V meste sa počas leta zhoršoval hlad a šírili sa choroby. Filip nariadil [[Alexander Farnese, vojvoda z Parmy|Alexandrovi Farnesemu, vojvodovi z Parmy]], aby opustil časť operácií proti severným nizozemským provinciám a prišiel Lige na pomoc. Farnese postupoval zo Španielskeho Nizozemska s vycvičenými jednotkami Flámskej armády. Namiesto priamej bitky s Henrichom manévroval k rieke [[Marna (rieka)|Marna]], obsadil [[Lagny-sur-Marne|Lagny]] a obnovil zásobovaciu trasu do Paríža. Henrich musel v septembri obliehanie zrušiť. Farnese zásobil mesto a následne stiahol svoju armádu do Nizozemska bez toho, aby dovolil protivníkovi vnútiť mu rozhodujúci boj.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> Španielske jednotky zasiahli aj v [[Bretónsko (región)|Bretónsku]]. V roku 1590 sa tam pod velením [[Juan del Águila|Juana del Águilu]] vylodilo vojsko, ktoré podporovalo katolíckeho vojvodu [[Filip Emanuel Lotrinský, vojvoda z Mercœur|z Mercœuru]] proti stúpencom Henricha IV. Vybudovalo opevnenú základňu pri [[Blavet]]e, dnešnom Port-Louis, a získalo prístav vhodný na spojenie s Pyrenejským polostrovom. Bretónsky konflikt mal miestny, francúzsky aj medzinárodný rozmer: Mercœur sledoval vlastné mocenské záujmy, Henrichovi prívrženci bránili kráľovskú autoritu a Anglicko s Nizozemcami poskytovali vojakov a lode proti španielskej prítomnosti. Filipovi velitelia pritom podliehali rozkazom z Madridu, zásobovanie však záviselo od nepravidelnej námornej dopravy a spolupráce s francúzskymi spojencami.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Farnese vstúpil do Francúzska druhý raz na začiatku roku 1592, keď Henrich IV. obliehal [[Rouen]]. Spoločne s Mayenneho silami prinútil kráľa znovu ustúpiť od významného mesta. Pri ďalších manévroch sa Farneseho armáda dostala do nebezpečnej polohy pri [[Caudebec-en-Caux|Caudebecu]], vojvoda však prepravil vojsko cez [[Seina|Seinu]] a unikol obkľúčeniu. Počas kampane utrpel zranenie a jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Filip ho už predtým kritizoval za pomalé prípravy Armady a neskôr zvažoval jeho odvolanie; vojenská nevyhnutnosť však udržiavala skúseného veliteľa vo funkcii. Farnese zomrel 3. decembra 1592 v [[Arras]]e počas príprav na ďalšie francúzske ťaženie.<ref name="KamenThunderLate" /><ref name="HoltFrenchWars" /> Opakované odvelenie Flámskej armády do Francúzska udržalo Paríž a Rouen mimo Henrichovej moci v rozhodujúcich okamihoch, zároveň však poskytlo severným nizozemským provinciám čas na vlastné operácie. Kráľovské zdroje sa delili medzi Francúzsko, Nizozemsko, Atlantik a obranu Pyrenejského polostrova. Madrid určoval hlavné politické ciele, ale velitelia v teréne museli prispôsobovať rozkazy zásobovaniu, vzdialenostiam a požiadavkám francúzskych spojencov. Vodcovia Ligy prijímali Filipovu podporu, ich predstavy o budúcom panovníkovi a rozdelení moci sa však často odlišovali od španielskych plánov.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> === Generálne stavy a kandidatúra infantky Izabely === Vojvoda z Mayenne zvolal na január 1593 do Paríža [[Generálne stavy (Francúzsko)|generálne stavy]], ktoré mali nájsť katolícke riešenie nástupníctva. Filipovi vyslanci, medzi nimi [[Lorenzo Suárez de Figueroa y Córdoba, vojvoda z Ferie|vojvoda z Ferie]] a diplomat [[Juan de Tassis y Acuña|Juan de Tassis]], presadzovali Izabelu Kláru Eugéniu. Infantka mala silnú dynastickú väzbu na francúzsky rod Valoisovcov, jej nárok však viedol cez matku a bol spojený s mocou cudzieho panovníka. Španielska diplomacia navrhovala, aby sa vydala za katolíckeho princa, pričom sa zvažovali kandidáti z rakúskej habsburskej vetvy, lotrinského rodu aj francúzskeho prostredia. Nejasnosť budúceho manžela a otázka, kto by v skutočnosti vládol, zvyšovali odpor aj medzi členmi Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="KamenThunderLate" /> [[Súbor:Alonso Sánchez Coello 011.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.84|alt=Celopostavový portrét infantky Izabely Kláry Eugénie v bohato zdobených šatách|[[Izabela Klára Eugénia]], dcéra Filipa II. a Alžbety z Valois, na portréte Alonsa Sáncheza Coella z rokov 1585 – 1588. Filip v roku 1593 presadzoval jej kandidatúru na francúzsky trón.]] Odpor proti kandidatúre sa opieral o výklad [[Salické právo|salického práva]] a o predstavu, že francúzska koruna nemôže prejsť na ženu ani na cudziu dynastiu cez ženskú líniu. [[Parížsky parlament]] vydal 28. júna 1593 rozhodnutie známe ako ''arrêt Lemaistre'', ktoré trvalo na zachovaní tradičných pravidiel následníctva a odmietalo prevod koruny na cudzie knieža alebo princeznú. Rozhodnutie neuznalo Henricha IV. automaticky, oslabilo však najdôležitejší právny základ španielskeho projektu. Umiernení katolíci, neskôr označovaní ako ''politiques'', čoraz viac pokladali obnovenie jednotnej kráľovskej moci za naliehavejšie než pokračovanie vojny o kandidáta Ligy.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. 25. júla 1593 verejne prestúpil na katolicizmus v bazilike [[Bazilika Saint-Denis|Saint-Denis]]. Korunovaný bol 27. februára 1594 v [[Chartres]], pretože tradičné korunovačné mesto [[Reims]] ovládali jeho odporcovia, a 22. marca vstúpil do Paríža. Jeho konverzia odstránila hlavnú náboženskú prekážku, ktorá bránila mnohým katolíkom uznať bourbonské nástupníctvo. Mestá a šľachtici postupne prechádzali na kráľovu stranu, často po rokovaniach zaručujúcich úrady, bezpečnosť alebo finančné vyrovnanie. Katolícka liga sa rozpadala na miestne skupiny a španielske vojenské posádky, ktorých postavenie záviselo od zásobovania zo zahraničia.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Filip pokračoval v podpore odporcov Henricha IV. a pápežské uznanie kráľovej konverzie sa snažil oddialiť. [[Klement VIII.]] napokon v septembri 1595 Henricha zbavil cirkevných trestov a prijal jeho zmierenie s Katolíckou cirkvou. Tým sa zmenšila možnosť predstaviť vojnu ako spoločný katolícky zápas proti heretickému uchádzačovi. Spor sa čoraz zreteľnejšie menil na vojnu medzi dvoma katolíckymi panovníkmi o bezpečnosť hraníc, pevnosti a rovnováhu síl. Filipov francúzsky projekt tak prešiel od podpory Ligy a dynastickej kandidatúry k otvorenému medzištátnemu konfliktu s uznaným francúzskym kráľom.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> === Obrat vojny v Nizozemsku === V čase, keď sa veľká časť Filipovej pozornosti a síl presunula do Francúzska, zreorganizovali severné nizozemské provincie svoje vojsko a financovanie. [[Móric Oranžský|Móric Nasavský]], syn Viliama Oranžského, bol postupne ustanovený za miestodržiteľa Holandska, Zeelandu a ďalších provincií a prevzal významnú časť vojenského velenia. Politickú koordináciu Generálnych stavov podporoval krajinský advokát Holandska [[Johan van Oldenbarnevelt]]. Pravidelnejšie daňové príjmy najbohatších severných provincií umožňovali udržiavať platené jednotky, budovať pevnosti a pripravovať ťaženia podľa možností riečnej a námornej dopravy. Móric spolu s bratrancom [[Viliam Ľudovít Nasavský|Viliamom Ľudovítom Nasavským]] zároveň zavádzal systematickejší výcvik, presnejšie členenie jednotiek a postupy uľahčujúce pohyb a paľbu pechoty.<ref name="ParkerDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = The Dutch Revolt | vydanie = Revised edition | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 1990 | strany = 229 – 257 | isbn = 978-0-14-013712-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="IsraelDutchLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Israel | meno = Jonathan I. | titul = The Dutch Republic: Its Rise, Greatness, and Fall, 1477–1806 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1995 | strany = 234 – 267 | isbn = 978-0-19-873072-9 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:De inname van Breda door Prins Maurits op 4 maart 1590 in vier scènes - The capture of Breda by Prince Maurice in 1590 in 4 scenes-large.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.35|alt=Rytina štyroch výjavov z dobytia Bredy vojakmi ukrytými v rašelinovej lodi|Dobytie [[Breda|Bredy]] 4. marca 1590 v štyroch výjavoch. Móricovi vojaci prenikli do mesta ukrytí v nákladnej lodi s rašelinou; rytina pripisovaná Bartholomeovi Dolendovi vznikla začiatkom 17. storočia.]] Prvým výrazným úspechom novej fázy bolo dobytie Bredy v marci 1590. Malý oddiel vojakov sa ukryl v lodi privážajúcej do mesta rašelinu, prešiel kontrolou a v noci premohol časť posádky. Móricove jednotky čakajúce v okolí potom vstúpili do pevnosti. Rozsahom malá operácia priniesla Generálnym stavom strategicky položené mesto v Brabantsku bez zdĺhavého obliehania. V nasledujúcich kampaniach sa Móric častejšie opieral o riadne obliehanie. Delostrelectvo, muníciu a zásoby prepravoval po riekach a kanáloch, opevnené body vyberal tak, aby každý úspech uľahčil spojenie s ďalším cieľom.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = van Nimwegen | meno zborník = Olaf | kapitola zborník = Maurits van Nassau and Siege Warfare (1590–1597) | editori = Marco van der Hoeven | titul = Exercise of Arms: Warfare in the Netherlands, 1568–1648 | miesto = Leiden | vydavateľ = Brill | rok = 1997 | strany = 113 – 131 | isbn = 978-90-04-10727-4 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1591 získalo stavovské vojsko [[Zutphen]], [[Deventer]], pevnosť pri [[Delfzijl]]e a [[Nijmegen]]. Ťaženie z roku 1592 prinieslo dobytie [[Steenwijk]]u a [[Coevorden]]u, čím sa zlepšilo spojenie medzi Frízskom a východnými oblasťami republiky. V roku 1593 kapituloval [[Geertruidenberg]] po obliehaní, pri ktorom Móric vybudoval súvislé línie zákopov a opevnených táborov proti posádke aj prípadnému pomocnému vojsku. Postup vyžadoval rozsiahlu prácu ženistov a vojakov, kontrolu hrádzí a presné zásobovanie. Dobyté pevnosti dostávali nové posádky a úpravy, aby sa nestali ľahkým cieľom kráľovskej protiofenzívy.<ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> [[Súbor:Beleg van Groningen - Siege of Groningen (1594).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.28|alt=Historický plán opevneného Groningenu a obliehacích postavení|[[Obliehanie Groningenu (1594)|Obliehanie Groningenu]] v roku 1594 na pláne vydanom Janom Janssoniom v 17. storočí. Kapitulácia mesta upevnila vládu Generálnych stavov na severovýchode Nizozemska.]] Kľúčovým cieľom na severovýchode bol [[Groningen]], ktorého mestská vláda udržiavala spojenie s kráľovskou stranou a ovládala prístupy do okolitých oblastí. Móric a Viliam Ľudovít mesto obľahli v máji 1594. Po delostreleckom ostreľovaní, budovaní prístupových zákopov a bojoch o vonkajšie postavenia Groningen 22. júla kapituloval; dohoda o podmienkach, známa ako zmluva o redukcii, bola uzavretá nasledujúci deň. Upravila spojenie mesta s oblasťou Ommelanden a zaviedla verejné reformované bohoslužby. Víťazstvo odstránilo významnú kráľovskú základňu za severnou obrannou líniou a umožnilo Generálnym stavom sústrediť ďalšie operácie na východ a juh.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Kráľovské velenie v tomto období strácalo kontinuitu. Po Farneseho smrti spravoval Nizozemsko dočasne [[Peter Ernst I. z Mansfeldu]]. Filip vymenoval za generálneho miestodržiteľa arcivojvodu [[Ernest Habsburský (1553 – 1595)|Ernesta Habsburského]], ktorý prišiel do Bruselu začiatkom roku 1594, ale už 20. februára 1595 zomrel. Dočasné velenie potom prevzal [[Pedro Enríquez de Acevedo, gróf z Fuentes|gróf z Fuentes]]. Vojaci opakovane čakali na žold a zásoby, čo podporovalo vzbury jednotiek a obmedzovalo schopnosť viesť súvislé ťaženia. Povinnosť zasahovať vo Francúzsku zároveň odčerpávala jednotky, ktoré kráľovskí velitelia potrebovali proti Móricovi.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="IsraelDutchLate" /> Filip napokon zveril miestodržiteľstvo svojmu synovcovi arcivojvodovi Albrechtovi. Albrecht pôsobil od roku 1583 ako miestokráľ v Portugalsku a v roku 1593 prišiel do Madridu pomáhať starnúcemu kráľovi pri ústrednej správe. Vymenovanie za miestodržiteľa Nizozemska dostal 26. apríla 1595, z Madridu odišiel v auguste a do Bruselu dorazil vo februári 1596. Jeho vláda mala posilniť dynastickú autoritu a spojiť politické rokovania s vojenskou obnovou. Prvé roky však určovalo súčasné vedenie vojny proti Francúzsku, Anglicku a Spojeným provinciám.<ref name="DuerlooAlbert">{{Citácia knihy | priezvisko = Duerloo | meno = Luc | titul = Dynasty and Piety: Archduke Albert (1598–1621) and Habsburg Political Culture in an Age of Religious Wars | miesto = Farnham | vydavateľ = Ashgate | rok = 2012 | strany = 41 – 83 | isbn = 978-0-7546-6904-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenLastYears">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = Philip of Spain | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1997 | kapitola = Last Years, 1593–1598 | strany = 301 – 316 | isbn = 978-0-300-07800-8 | jazyk = angličtina}}</ref> Rok 1597 priniesol ďalšiu sériu stavovských úspechov. Móric najprv v januári porazil kráľovské jazdectvo pri [[Bitka pri Turnhoute (1597)|Turnhoute]]. Počas jesenného ťaženia potom jeho armáda získala pevnosti [[Rheinberg]], [[Moers]], [[Groenlo]], [[Bredevoort]], [[Enschede]], [[Ootmarsum]], [[Oldenzaal]] a [[Lingen]]. Rýchly postup vychádzal z pripraveného zásobovania, použitia splavných tokov a sústredenia síl proti posádkam, ktoré nedostali včasnú pomoc. Generálne stavy tým vytvorili súvislejšiu obrannú oblasť na východe. Južné katolícke provincie zostávali pod habsburskou vládou a Albrechtova armáda si zachovala schopnosť viesť veľké operácie, územná iniciatíva v samotnom Nizozemsku však v 90. rokoch prešla na stranu republiky.<ref name="ParkerDutchLate" /><ref name="VanNimwegenSieges" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Dvor, ústredná správa a príprava následníka === Filipov zdravotný stav sa od konca 80. rokov zhoršoval. Opakované záchvaty [[dna (choroba)|dny]] mu sťažovali chôdzu, dlhé pracovné zasadnutia aj presuny medzi kráľovskými sídlami. Panovník napriek tomu ďalej čítal memorandá, dopĺňal ich vlastnými poznámkami a vyhradzoval si konečné rozhodnutie v hlavných otázkach zahraničnej politiky, financií a personálnych menovaní. Rozsah písomností a pomalosť komunikácie medzi Madridom, Lisabonom, Bruselom, Milánom a ďalšími centrami predlžovali vybavovanie vecí. Vojny navyše vytvárali potrebu rýchlych rozhodnutí, ktoré sa často prijímali skôr na základe neúplných správ, než dorazila odpoveď z ďalšieho bojiska.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate">{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Geoffrey | titul = Imprudent King: A New Life of Philip II | miesto = New Haven; London | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2014 | strany = 303 – 375 | isbn = 978-0-300-19653-5 | jazyk = angličtina}}</ref> V ústrednom rozhodovaní nadobudla väčší význam úzka skupina skúsených poradcov. [[Juan de Idiáquez]] sa zaoberal najmä zahraničnými a vojenskými záležitosťami, [[Cristóbal de Moura]] patril k najvplyvnejším sprostredkovateľom v portugalských a domácich otázkach a [[Diego Fernández de Cabrera y Bobadilla, gróf z Chinchónu|gróf z Chinchónu]] mal výrazné postavenie vo veciach Aragónskej koruny a financií. Skupina, ktorú historici zvyknú označovať ako ''Junta de Noche'', fungovala v rôznych podobách už od polovice 80. rokov. Pripravovala vybrané materiály, porovnávala stanoviská územných a odborných rád a umožňovala kráľovi sústrediť sa na naliehavé rozhodnutia. Formálne rozhodnutia naďalej prechádzali príslušnými radami a panovníckymi písomnosťami.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Po aragónskych kortesoch povolal Filip z Lisabonu arcivojvodu Albrechta, ktorý prišiel do [[San Lorenzo de El Escorial]] 11. septembra 1593. Albrecht sa zapojil do práce úzkej rady a ako blízky príbuzný panovníka poskytoval dynastickú oporu pri rozhodovaní. Jeho odchod do Nizozemska v roku 1595 znovu zvýšil každodennú zodpovednosť Mouru, Idiáqueza a ďalších tajomníkov. Vplyv poradcov vychádzal z ich prístupu ku kráľovi a schopnosti triediť písomnosti, rozhodujúce akty však až do Filipovej smrti vydávala kráľovská autorita.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Osobitnú pozornosť venoval Filip svojmu jedinému žijúcemu synovi, kniežaťu [[Filip III. Španielsky|Filipovi]]. Dedič sa vzdelával v katolíckom náboženstve, jazykoch, dejinách, geografii a dvorských zručnostiach a od mladosti sa zúčastňoval na verejných obradoch. Kráľ ho postupne oboznamoval s prácou rád, prijímaním vyslancov a vybavovaním žiadostí. Dňa 30. júla 1595 pripravil pre syna písomné pokyny, v ktorých mu odporúčal pravidelnú prácu, zachovanie náboženskej jednoty, pozorný výber služobníkov a dôveru vo vyskúšaných poradcov, najmä v Mouru. Sedemnásťročný princ začal častejšie navštevovať zasadnutia a audiencie; jeho úloha zostávala poradná a reprezentačná a konečné rozhodnutia si ponechával kráľ.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Kráľova staršia dcéra Izabela Klára Eugénia mala pri dvore viditeľnejšie miesto než väčšina infantiek. Pomáhala otcovi pri súkromnej korešpondencii, sprevádzala ho počas choroby a zúčastňovala sa na dynastických obradoch. Po zániku projektu jej francúzskej kandidatúry sa stala súčasťou nového sobášneho plánu s arcivojvodom Albrechtom. Albrecht bol pôvodne určený pre cirkevnú dráhu a mal kardinálsku hodnosť, preto bolo pred uzavretím manželstva potrebné pápežské uvoľnenie z jeho cirkevného postavenia. Dohoda spájala sobáš s plánovaným odovzdaním vlády nad Nizozemskom obom snúbencom.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> Mladšia dcéra [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]], vydatá za savojského vojvodu [[Karol Emanuel I.|Karola Emanuela I.]], udržiavala s otcom pravidelný písomný kontakt. Zomrela 7. decembra 1597 v [[Turín]]e po pôrode svojho desiateho dieťaťa. Správa dorazila k Filipovi v čase jeho zhoršujúceho sa zdravia a posledných mierových rokovaní. Dynastické väzby so Savojskom pokračovali prostredníctvom jej detí, vzťahy s vojvodom však zostávali ovplyvnené jeho samostatnou politikou v severnom Taliansku a vo Francúzsku.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Príprava dvojitého sobáša mala zabezpečiť nástupníctvo aj spoluprácu španielskej a rakúskej vetvy Habsburgovcov. Knieža Filip sa mal oženiť s Albrechtovou sestrou [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margarétou Habsburskou]], kým Izabela mala uzavrieť manželstvo s Albrechtom. Sobáše sa uskutočnili až v roku 1599, po Filipovej smrti. Za jeho života sa však vyrokovali rozhodujúce podmienky a začala sa príprava presunu Nizozemska pod spoločnú vládu Izabely a Albrechta.<ref name="DuerlooAlbert" /><ref name="KamenLastYears" /> === Otvorená vojna s Francúzskom === Henrich IV. vyhlásil Filipovi vojnu 17. januára 1595. Formálne vyhlásenie potvrdilo stav, ktorý už existoval v podobe španielskej podpory Ligy, prítomnosti posádok v Bretónsku a zásahov Flámskej armády. Po upevnení moci v Paríži vystupoval francúzsky kráľ proti Filipovi ako legitímny panovník a občiansky konflikt sa tým otvorene prepojil s vojnou medzi dvoma monarchiami. Henrichove sily sa naďalej delili medzi obliehanie španielskych pevností a potláčanie zostávajúcich ligistických protivníkov. Vojna preto pokračovala v Pikardii, Burgundsku a Bretónsku ako sled obliehaní, nájazdov a bojov o pohraničné mestá.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Pri [[Bitka pri Fontaine-Française|Fontaine-Française]] 5. júna 1595 narazil Henrich na sily prichádzajúce zo [[Franche-Comté]] pod velením [[Juan Fernández de Velasco, 5. vojvoda z Frías|Juana Fernándeza de Velasca]], kastílskeho konstábla, a vojvodu z Mayenne. Kráľ osobne viedol prudkú jazdeckú zrážku a španielsko-ligistické vojsko po neistote o sile protivníka ustúpilo. Boj mal menší rozsah než veľké bitky predchádzajúcej fázy, jeho politický účinok však urýchlil podrobenie ligistických miest v Burgundsku. Na severe dosiahla kráľovská strana pod grófom z Fuentes opačné výsledky: v júli dobyla [[Doullens]] a v októbri prinútila ku kapitulácii [[Cambrai]], dovtedy ovládané [[Jean de Monluc de Balagny|Jeanom de Monlucom de Balagny]].<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Po príchode do Nizozemska prevzal francúzske operácie arcivojvoda Albrecht. V apríli 1596 jeho armáda obsadila [[Calais]], významný prístav pri Lamanšskom prielive, a krátko nato aj [[Ardres]]. Úspechy vytvorili tlak na severné Francúzsko a poskytli Filipovi oporné body blízko Anglicka. V marci 1597 sa kráľovské jednotky zmocnili [[Amiens]]u ľsťou: vojaci prestrojení za roľníkov zatarasili mestskú bránu vozom a umožnili ukrytým oddielom preniknúť dnu. Henrich IV. osobne viedol následné obliehanie a 25. septembra 1597 Amiens získal späť. Kampaň vyčerpávala obe strany a ukázala, že obsadenie pevnosti prinášalo trvalý výsledok iba vtedy, keď ju bolo možné pravidelne zásobovať a včas vyslobodiť.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="KnechtFrenchWars" /><ref name="DuerlooAlbert" /> V Bretónsku pokračovala španielska posádka v Blavete a ďalšie oddiely podporovali vojvodu z Mercœuru. Anglické jednotky vyslané Henrichovi IV. a francúzske kráľovské sily proti nim viedli viacročné operácie. Španieli v roku 1594 vybudovali aj pevnosť pri [[Crozon]]e, ktorá mala kontrolovať prístup k [[Brest (Francúzsko)|Brestu]]. Francúzsko-anglické vojsko ju po ťažkom obliehaní v novembri dobylo a väčšinu obrancov zabilo. Blavet zostal v španielskych rukách až do mierového vyrovnania. Vojna na bretónskom pobreží bola úzko spojená s námornými plánmi proti Anglicku, pretože tamojšie prístavy mohli slúžiť ako základne pre plavbu cez Lamanšský prieliv alebo k Írsku.<ref name="WernhamReturnArmadas">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 1 – 81 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KnechtFrenchWars" /> Dosah bretónskej základne ukázal nájazd kapitána [[Carlos de Amésquita|Carlosa de Amésquitu]] na [[Cornwall]] v lete 1595. Štyri galeje s približne štyristo vojakmi vyplávali z Blavetu a 2. augusta podľa gregoriánskeho kalendára pristáli v [[Mount's Bay]]. Oddiely napadli a podpálili [[Mousehole]], [[Paul (Cornwall)|Paul]], [[Newlyn]] a časť [[Penzance]], rozohnali narýchlo zhromaždenú miestnu domobranu a pred návratom slúžili katolícku omšu. Po dvoch dňoch sa znovu nalodili a bezpečne sa vrátili do Bretónska. Krátky nájazd preukázal, že menšie veslové plavidlá dokázali z blízkej kontinentálnej základne preplávať prieliv, vysadiť organizovaný oddiel a odísť skôr, než sa sústredilo anglické loďstvo.<ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Dobytie Cádizu v roku 1596 === Anglická vláda pripravila v roku 1596 novú veľkú výpravu, ktorej bezprostredným cieľom bolo španielske loďstvo a prístavy. Námorné velenie mal lord admirál [[Charles Howard, 1. gróf z Nottinghamu|Charles Howard z Effinghamu]], pozemným jednotkám velil [[Robert Devereux, 2. gróf z Essexu|Robert Devereux, gróf z Essexu]]. S anglickými loďami sa spojila eskadra a vojaci Spojených provincií. Výpravu financovala koruna spolu so stavmi a súkromnými účastníkmi; velitelia preto znovu rozhodovali medzi vojenskou hodnotou dlhodobého obsadenia základne a okamžitým ziskom koristi. Flotila pozostávala z kráľovských vojnových lodí, nizozemských plavidiel, transportov a ozbrojených obchodných lodí. Dobové zoznamy používajú odlišné kategórie, preto sa celkové počty lodí aj mužov v literatúre rozchádzajú.<ref name="WernhamReturnCadiz">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 82 – 129 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Zeeslag voor Cadiz, 1596, RP-P-OB-80.177.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.4|alt=Rytina námorného boja a plán Cádizu so zoskupením lodí v zálive|Anglicko-nizozemský útok na [[Cádiz]] v roku 1596 na dobovej nizozemskej rytine. Horná časť zobrazuje námorný boj 1. júla, dolná časť polohu mesta, zálivu a lodí.]] Anglicko-nizozemské loďstvo sa 30. júna 1596 podľa gregoriánskeho kalendára objavilo pred [[Cádiz]]om. V zálive sa nachádzali kráľovské vojnové lode, galeje aj obchodné plavidlá pripravované na atlantickú plavbu. Howard presadzoval najprv námorný útok a jeho ťažšie lode prenikli do vnútorného zálivu pod paľbou pobrežných postavení. Španielske galeóny sa po boji stiahli hlbšie do zálivu; aby nepadli do rúk protivníka, časť lodí ich posádky zapálili alebo potopili. Obchodné lode naložené tovarom boli takisto zničené po tom, čo sa rokovania o ich vykúpení skončili bez dohody. Materiálna strata zasiahla kráľovské námorníctvo, súkromných obchodníkov aj budúce príjmy koruny z poplatkov.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Essexove jednotky sa vylodili, prelomili obranu pri meste a 1. júla Cádiz obsadili. Posádka a časť obyvateľov sa uchýlili do citadely alebo unikli cez záliv. Útočníci získali zásoby a korisť a v meste došlo k rozsiahlemu rabovaniu; kostoly a domy boli poškodené napriek pokusom veliteľov udržať poriadok. Po rokovaniach prepustili časť obyvateľstva za výkupné. Španielske úrady medzitým zhromažďovali vojsko vo vnútrozemí a zabezpečovali okolité pevnosti. Obyvatelia, ktorí sa nedostali do zajatia, pomáhali pri obrane prístupov a odnášaní majetku z dosahu protivníka.<ref name="WernhamReturnCadiz" /> Medzi anglickými veliteľmi sa diskutovalo o trvalom udržaní Cádizu. Prístav by poskytoval základňu pri vstupe do Stredozemného mora a pri trasách do Lisabonu a Sevilly, jeho obrana by však vyžadovala silnú posádku, pravidelné zásobovanie a ďalšie finančné prostriedky. Zázemie výpravy v okolitej krajine bolo slabé a medzi mužstvom sa začali šíriť choroby. Howard a väčšina rady sa preto priklonili k odchodu. Útočníci pred evakuáciou zničili časť opevnení a 15. júla mesto opustili. Cádiz zostal pod Filipovou vládou, škody na lodiach, tovare, budovách a úverových vzťahoch však patrili k najväčším, aké anglický útok počas vojny spôsobil jedinému iberskému prístavu.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="KamenLastYears" /> Filip nariadil vyšetriť pripravenosť obrany a zodpovednosť veliteľov. Obnova Cádizu zahŕňala opravu hradieb, reorganizáciu pobrežných posádok a posilnenie pevností chrániacich záliv. Koruna musela súčasne riešiť nároky obchodníkov, výpadok lodí a náklady na pripravovanú odvetnú výpravu. Anglický úspech povzbudil predstavu, že útok na prístav môže narušiť Filipove námorné operácie účinnejšie než čakanie na inváznu flotilu pri anglickom pobreží. Po opravách sa španielske atlantické spojenie obnovilo. Angličania si z Cádizu odniesli korisť a spôsobili rozsiahle škody, strategickú kontrolu nad prístavom si však Filipova monarchia udržala.<ref name="WernhamReturnCadiz" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> === Armady z rokov 1596 a 1597 === Filip odpovedal na útok v Cádize prípravou novej flotily. Jej úlohy sa počas roka 1596 menili podľa vývoja vo Francúzsku, Írsku a pri anglickom pobreží. V plánovaní sa objavovala podpora povstalcov v [[Írsko|Írsku]], útok na juhozápadné Anglicko aj upevnenie španielskeho postavenia v Bretónsku. Spoločným cieľom bolo prinútiť Alžbetinu vládu rozdeliť sily a oslabiť jej pomoc Henrichovi IV. a Spojeným provinciám. Velenie dostal [[Martín de Padilla y Manrique, 1. gróf zo Santa Gadea|Martín de Padilla]], adelantado mayor Kastílie. Lode, vojaci a zásoby sa zhromažďovali vo viacerých portugalských a španielskych prístavoch, čo sťažovalo ich súčasné vyplávanie.<ref name="WernhamReturn1596">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 130 – 142 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas">{{Citácia periodika | priezvisko = Tenace | meno = Edward | titul = A Strategy of Reaction: The Armadas of 1596 and 1597 and the Spanish Struggle for European Hegemony | url = https://archive.org/details/sim_english-historical-review_2003-09_118_478/page/855 | periodikum = The English Historical Review | ročník = 118 | číslo = 478 | rok = 2003 | strany = 855 – 882 | doi = 10.1093/ehr/118.478.855 | jazyk = angličtina}}</ref> Flotila vyplávala z Lisabonu v októbri 1596, teda v období častejších atlantických búrok. Skladala sa z kráľovských galeón, ďalších ozbrojených lodí a veľkého počtu transportov a menších plavidiel. Súdobé súpisy rozlišovali medzi hlavnými loďami a pomocnými jednotkami, preto celkový počet závisí od spôsobu počítania; jadro tvorilo približne osemdesiat väčších plavidiel. Po postupe na severozápad zastihla flotilu pri pobreží Galície a pri myse [[Finisterre]] silná búrka. Lode stratili vzájomný kontakt, viaceré stroskotali alebo utrpeli vážne poškodenie a veľká časť sa vrátila do [[Ferrol]]u, A Coruñe a ďalších prístavov. Do začiatku novembra sa z pôvodného jadra vrátilo iba približne päťdesiat lodí v stave, ktorý umožňoval ich evidenciu; rozptýlené plavidlá prichádzali aj neskôr.<ref name="WernhamReturn1596" /><ref name="KamenLastYears" /> Flotilu v roku 1596 rozvrátila búrka ešte pred stretnutím s anglickým loďstvom. Neskorý termín, nedostatočne zladené vyplávanie, rozdielna rýchlosť plavidiel a nepripravenosť časti transportov zväčšili účinok počasia. Koruna po návrate zachraňovala delá, výstroj a mužstvo zo stroskotaných alebo poškodených lodí a začala pripravovať nový pokus. Filip považoval tlak na Anglicko za súčasť širšej vojny, v ktorej anglické peniaze, jednotky a lode podporovali jeho protivníkov vo Francúzsku a Nizozemsku. Rozhodnutie obnoviť výpravu preto prijal aj napriek súčasnej finančnej kríze.<ref name="TenaceArmadas" /><ref name="WernhamReturn1596" /> Plán z roku 1597 bol konkrétnejšie zameraný na [[Falmouth (Cornwall)|Falmouth]] a priľahlú časť [[Cornwall]]u. Obsadenie prístavu malo vytvoriť predmostie, vyvolať tlak na anglickú obranu a prípadne podporiť ďalšie operácie. Prípravy prebiehali najmä vo Ferrole a A Coruñi. Aj pri tejto flotile sa počty v prameňoch líšia: jeden súpis zachytáva 98 väčších plavidiel vrátane 24 galeón a viac než 17&nbsp;000 mužov, vyššie údaje zahŕňajú aj menšie transporty a pomocné lode a dosahujú približne 130 až 140 plavidiel. Rozdielne čísla tak opisujú odlišne vymedzené časti tej istej výpravy.<ref name="WernhamReturn1597">{{Citácia knihy | priezvisko = Wernham | meno = R. B. | titul = The Return of the Armadas: The Last Years of the Elizabethan War against Spain, 1595–1603 | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1994 | strany = 171 – 190 | isbn = 978-0-19-820443-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TenaceArmadas" /> Prvý odchod z Ferrolu 19. septembra prerušili protivetre a flotila sa zhromaždila pri A Coruñi. Na more znovu vyplávala 18. októbra. V tom čase bola veľká anglická flotila pod Essexovým velením mimo domácich vôd na neúspešnej výprave k Azorám, takže juhozápadné pobrežie chránili najmä miestne sily a menšie námorné oddiely. Po štyroch dňoch plavby však španielsku zostavu zastihla búrka, ktorá ju rozptýlila v [[Biskajský záliv|Biskajskom zálive]] a pri vstupe do Lamanšského prielivu. Niekoľko lodí sa dostalo k anglickému a waleskému pobrežiu a malé skupiny vojakov krátko vystúpili na pevninu alebo získali informácie od miestnych plavidiel. Rozptýlenie odrezalo tieto lode od spoločného velenia, delostrelectva a hlavnej transportnej skupiny, a tým zmarilo plánované obsadenie Falmouthu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> Padilla zhromaždil preživšie plavidlá a vrátil sa do severošpanielskych prístavov. Časť lodí stroskotala a ďalšie potrebovali rozsiahle opravy, jadro kráľovských galeón však zostalo zachované. Dva pokusy v priebehu dvoch rokov ukázali riziko veľkých neskorých expedícií zložených z plavidiel rôzneho pôvodu a výkonnosti. Počasie bolo bezprostrednou príčinou rozptýlenia oboch flotíl; účinok búrok znásobili termíny vyplávania, zložité zhromažďovanie, nedostatky zásobovania a závislosť plánu od spoločného príchodu veľkého počtu transportov. Výprava z roku 1597 sa stala posledným Filipovým pokusom o inváziu do Anglicka. Námorná vojna a útoky na obchodné trasy pokračovali aj za jeho nástupcu.<ref name="WernhamReturn1597" /><ref name="TenaceArmadas" /> === Pozastavenie platieb v roku 1596 === Súbežné vojny vo Francúzsku, Nizozemsku a Atlantiku zvyšovali tlak najmä na príjmy Kastílskej koruny. Kráľovská pokladnica naďalej financovala svoje armády a flotily osvedčenou kombináciou daní, prevodov amerického striebra, dlhodobých rent (''[[juro|juros]]'') a krátkodobých úverov (''[[asiento|asientos]]'') od súkromných bankárov. V 90. rokoch už podstatnú časť budúcich daňových príjmov pohlcovalo splácanie starších záväzkov, takže nové vojenské výdavky zdražovali úver a obmedzovali hotovosť dostupnú korunnej pokladnici.<ref name="AlvarezNogalChamley1596">{{Citácia periodika | priezvisko = Álvarez-Nogal | meno = Carlos | priezvisko2 = Chamley | meno2 = Christophe | titul = Debt Policy under Constraints: Philip II, the Cortes, and Genoese Bankers | url = https://archive.org/details/sim_economic-history-review_2014-02_67_1/page/192 | periodikum = The Economic History Review | ročník = 67 | číslo = 1 | rok = 2014 | strany = 192 – 213 | doi = 10.1111/1468-0289.12010 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DrelichmanVothDebt">{{Citácia periodika | priezvisko = Drelichman | meno = Mauricio | priezvisko2 = Voth | meno2 = Hans-Joachim | titul = The Sustainable Debts of Philip II: A Reconstruction of Castile's Fiscal Position, 1566–1596 | url = https://archive.org/details/sim_journal-of-economic-history_2010-12_70_4/page/813 | periodikum = The Journal of Economic History | ročník = 70 | číslo = 4 | rok = 2010 | strany = 813 – 842 | doi = 10.1017/S0022050710000733 | jazyk = angličtina}}</ref> Po nákladoch na Armadu schválili kastílske kortesy 4. apríla 1590 mimoriadny príspevok známy ako ''millones''. Jeho plánovaný výnos predstavoval osem miliónov dukátov rozdelených na šesť rokov a vyberal sa predovšetkým prostredníctvom prirážok k spotrebným dávkam na víno, mäso, olej a ocot. Rozvrhnutie a výber prebiehali cez mestá zastúpené na kortesoch, čím získali ich predstavitelia dôležitú úlohu pri správe novej dane. Zaťaženie základnej spotreby prenášalo časť vojnových nákladov na široké vrstvy obyvateľstva a miestne podmienky určovali, ako sa suma medzi obce a tovary rozdelila. Pôvodne časovo obmedzený príspevok sa stal predmetom ďalších rokovaní, pretože vojenské výdavky po uplynutí prvého obdobia neklesli.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="KamenThunderLate" /> Príjmy z daní a drahých kovov počas 90. rokov zostávali vysoké, veľká časť však bola vopred určená na staršie záväzky. Správy o očakávaných zásielkach striebra umožňovali uzatvárať nové asientos ešte pred príchodom flotíl, takže časové oneskorenie alebo nečakaný vojenský výdavok vyvolávali nedostatok použiteľnej hotovosti. Dobytie Cádizu poškodilo lode a súkromný majetok a narušilo plánované námorné operácie. Súčasne bolo potrebné platiť Flámsku armádu, posádky vo Francúzsku, obranu Portugalska a stavbu ďalšej flotily. Rozhodujúci problém spočíval v nesúlade medzi splatnosťou a právnym určením príjmov na jednej strane a okamžitými záväzkami na viacerých bojiskách na strane druhej.<ref name="DrelichmanVothDebt" /><ref name="AlvarezNogalChamley1596" /> Koncom novembra 1596 vydal Filip dekrét, ktorým pozastavil platby z vybraných úverových kontraktov. Staršia literatúra označuje tento krok ako štátny bankrot, dekrét však v praxi dočasne prerušil splácanie asientos a prinútil veriteľov rokovať o novom usporiadaní záväzkov. Platby držiteľom veľkej časti juros a výber daní pokračovali. Opatrenie zasiahlo najmä bankárov poskytujúcich krátkodobé úvery a zabezpečujúcich medzinárodné prevody. Kým sa rokovalo o podmienkach vyrovnania, obmedzil sa prísun peňazí armádam a dodávateľom.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Rokovania vyústili v roku 1597 do dohody označovanej ako ''medio general''. Časť nesplatených krátkodobých záväzkov sa premenila na dlhodobejšie nároky kryté určenými príjmami a upravili sa podmienky ďalšieho financovania. Odhady celkovej sumy sa líšia podľa toho, ktoré kontrakty historici započítavajú, zhodujú sa však, že išlo o niekoľko miliónov dukátov. Bankári po dohode obnovili poskytovanie úverov, pretože koruna naďalej disponovala rozsiahlymi daňovými príjmami a schopnosťou právne viazať ich budúce výnosy. Reštrukturalizácia rozložila časť okamžitých platieb do dlhšieho obdobia a preniesla ich na príjmy, ktoré tým zostali zaťažené aj za nasledujúcej vlády.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> Finančné usporiadanie bolo spojené s rokovaniami medzi korunou a kastílskymi kortesmi o pokračovaní mimoriadnych daní. Mestá mohli schválenie príspevku podmieňovať vlastnými požiadavkami, panovník však kontroloval veľkú časť výdavkov a zahraničnej politiky bez priamej účasti kortesov. Vojnové zaťaženie sa tak premietalo do cien spotrebných tovarov, mestských dlhov a budúcich kráľovských príjmov. Pozastavenie platieb z roku 1596 preusporiadalo vzťah s finančníkmi, zatiaľ čo nepomer medzi dlhodobými príjmami a rozsahom vojenských záväzkov prešiel na vládu Filipa III.<ref name="AlvarezNogalChamley1596" /><ref name="DrelichmanVothDebt" /> === Mier z Vervins === Po znovudobytí Amiensu mali Filip II. aj Henrich IV. dôvody pristúpiť na rokovania. Francúzsky kráľ potreboval dokončiť pacifikáciu kráľovstva a vyriešiť zostávajúci odpor v Bretónsku. Filipova monarchia financovala niekoľko vojen súčasne, prešla pozastavením platieb a dve po sebe nasledujúce flotily rozptýlili búrky. Rokovania podporoval pápež Klement VIII., ktorý chcel ukončiť vojnu medzi katolíckymi panovníkmi. Jeho legáti a zástupcovia oboch korún sa stretli vo [[Vervins]] v Pikardii, blízko hranice Španielskeho Nizozemska.<ref name="LesafferVervins">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Lesaffer | meno zborník = Randall | kapitola zborník = Treaty of Vervins (1598) | editori = Gordon Martel | titul = The Encyclopedia of Diplomacy | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley Blackwell | rok = 2018 | strany = 1 – 4 | isbn = 978-1-118-88791-2 | doi = 10.1002/9781118885154.dipl0518 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="HoltFrenchWars" /> [[Súbor:Paix de Vervins par Gillot Saint-Evre.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.2|alt=Historická maľba rokovania delegátov pri uzavretí mieru z Vervins|Rokovanie o [[Mier z Vervins|mieri z Vervins]] na obraze Gillota Saint-Evra z roku 1837. Ide o neskoršiu historickú predstavu udalosti.]] Mierová zmluva bola podpísaná 2. mája 1598. Vychádzala zo základného územného usporiadania [[Mier z Cateau-Cambrésis|mieru z Cateau-Cambrésis]] z roku 1559 a určovala navrátenie miest získaných počas najnovšej vojny. Francúzsku sa vrátili Calais, Ardres, Doullens a ďalšie obsadené body a španielske jednotky mali opustiť Bretónsko. Francúzska koruna opätovne potvrdila ustanovenia z roku 1559 týkajúce sa habsburských území a nárokov a obe strany obnovili diplomatické a obchodné vzťahy. Mier z Vervins tak v zásadných rysoch obnovil hranice z roku 1559 a uzavrel poslednú fázu vyčerpávajúcich pohraničných bojov.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="KnechtFrenchWars" /> Henrich IV. dosiahol medzinárodné uznanie bourbonskej vlády a mohol sústrediť prostriedky na vnútornú obnovu. Filip prijal panovníka, ktorého nástupníctvu sa od roku 1589 snažil zabrániť, ale získal ukončenie francúzskej vojny bez odstúpenia starších habsburských území. Krátko pred uzavretím mieru vydal Henrich [[Nantský edikt]], ktorý upravil postavenie francúzskych protestantov, a vojvoda z Mercœuru sa podriadil kráľovi. Tým sa skončila hlavná vojenská fáza francúzskych náboženských vojen.<ref name="HoltFrenchWars" /><ref name="LesafferVervins" /> Anglicko a Spojené provincie stáli mimo zmluvy. Alžbetini a nizozemskí vyslanci sa usilovali zachovať spoločný tlak na Filipa, francúzska vláda však uprednostnila samostatný mier. Anglo-španielska vojna pokračovala do roku 1604 a boj medzi habsburskou vládou a Spojenými provinciami prerušilo až [[Dvanásťročné prímerie]] v roku 1609. Mier z Vervins teda uzavrel francúzsku vetvu vzájomne prepojených vojen, kým konflikty s Anglickom a severným Nizozemskom pokračovali.<ref name="LesafferVervins" /><ref name="WernhamReturnArmadas" /> === Odstúpenie Nizozemska Izabele a Albrechtovi === [[Súbor:Juan Pantoja de la Cruz (ca. 1553-1608) - Felipe II, anciano - 10034484 - Royal Monastery of San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.84|alt=Portrét zostarnutého Filipa II. v čiernom odeve s Rádom zlatého rúna|Zostarnutý Filip II. na portréte [[Juan Pantoja de la Cruz|Juana Pantoju de la Cruz]] približne z rokov 1590 – 1594.]] Štyri dni po podpísaní mieru, 6. mája 1598, vydal Filip akt o odstúpení nizozemských provincií a [[Burgundské grófstvo|Burgundského grófstva]] svojej dcére Izabele Kláre Eugénii. Prevod bol spojený s jej plánovaným manželstvom s arcivojvodom Albrechtom, ktorý už krajiny spravoval ako generálny miestodržiteľ. Filip očakával, že vláda samostatného dynastického páru s vlastným dvorom v Bruseli posilní prijatie habsburskej moci v lojálnych provinciách a vytvorí priaznivejšie podmienky pre dohodu so severnými provinciami. Akt zároveň zabezpečoval Izabele postavenie zvrchovanej panovníčky, ktoré jej francúzska kandidatúra neposkytla.<ref name="EstebanCession">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Esteban Estríngana | meno zborník = Alicia | kapitola zborník = Preparing the Ground: The Cession of the Netherlands' Sovereignty in 1598 and the Failure of its Peace-Making Objective, 1607–1609 | editori = Randall Lesaffer | titul = The Twelve Years Truce (1609): Peace, Truce, War and Law in the Low Countries at the Turn of the Seventeenth Century | miesto = Leiden; Boston | vydavateľ = Brill | rok = 2014 | strany = 15 – 47 | isbn = 978-90-04-27491-4 | doi = 10.1163/9789004274921_004 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="DuerlooAlbert" /> Odstúpenie obsahovalo dynastické a náboženské podmienky. Izabela a Albrecht mali vládnuť spoločne a krajiny mali zdediť ich legitímni potomkovia. Pri bezdetnosti manželstva alebo zániku určenej línie sa územia mali vrátiť španielskej korune. Budúce manželstvá dedičov podliehali obmedzeniam, ktoré mali zabrániť prechodu krajín na nepriateľskú dynastiu. Katolícke vierovyznanie zostalo základnou podmienkou vlády a novým panovníkom i ich poddaným akt zakazoval účasť na obchode so španielskymi a portugalskými územiami vo východných a západných Indiách. Tieto ustanovenia vytvárali osobitnú dynastickú vetvu a súčasne zachovávali mechanizmus návratu území hlavnej španielskej línii Habsburgovcov.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Vojenské a finančné väzby zostali rovnako významné ako právny akt. Obrana južných provincií závisela od Flámskej armády, od peňazí posielaných z Kastílie a od spojenia cez habsburské územia v Taliansku a ríši. Španielske posádky a velitelia si udržali dôležité postavenie a Madrid mal prostriedky ovplyvňovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku nových panovníkov. Odstúpenie vytvorilo osobitný dvor a zvrchovanú dynastickú vládu, pričom strategická závislosť od širšej habsburskej monarchie zostala zachovaná.<ref name="EstebanCession" /><ref name="DuerlooAlbert" /> Generálne stavy v severných provinciách akt odmietli a pokračovali vo výkone vlastnej zvrchovanej moci. Opierali sa o stabilnejšie vojenské a finančné štruktúry a po úspechoch 90. rokov ovládali súvislé územie. Móricove ťaženia preto pokračovali aj po formálnej zmene panovníka. Praktický význam odstúpenia sa prejavil predovšetkým v južnom Nizozemsku, kde vláda Izabely a Albrechta po ich sobáši v roku 1599 získala vlastný dvor a politické centrum v Bruseli.<ref name="EstebanCession" /><ref name="IsraelDutchLate" /> === Posledná choroba a smrť === Na jar 1598 Filip naďalej sledoval mierové rokovania, nástupnícke dohody a každodennú korešpondenciu, jeho pracovnú schopnosť však obmedzovala dna, horúčky a kožné vredy. Pri presunoch používal osobitne upravené kreslo a nosidlá. Koncom júna sa rozhodol odísť z Madridu do El Escorialu, ktorý určil za dynastické pohrebisko a kde chcel stráviť posledné obdobie života. Cesta trvala približne štyri dni, pretože sprievod musel postupovať pomaly a pravidelne zastavovať. Po príchode zostal kráľ väčšinu času pripútaný na lôžko.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Lekári liečili opakované záchvaty dny, horúčku a zapálené rany prostriedkami dostupnými v dobovej medicíne. Takmer úplná nehybnosť počas posledných päťdesiatich troch dní podľa svedectiev znemožňovala bežné premiestňovanie aj zmenu polohy tela. Pri lôžku sa striedali duchovní, lekári, služobníci, infantka Izabela a vybraní členovia dvora. Tajomníci mu podľa možností prinášali písomnosti a informácie, väčšinu bežného rozhodovania už zabezpečovali princ a skúsení poradcovia.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Filip pristupoval k smrti podľa obradov katolíckej cirkvi a podľa pravidiel habsburského dvora. Dňa 1. septembra prijal [[pomazanie chorých|posledné pomazanie]] a 8. septembra posledné prijímanie. S princom Filipom a infantkou Izabelou hovoril o ich náboženských a dynastických povinnostiach a synovi pripomenul postavenie poradcov, ktorí mu mali pomáhať po nástupe na trón. V posledných dňoch sa pri jeho lôžku slúžili omše a čítali modlitby. Kráľ zomrel v El Escoriale približne o piatej hodine ráno v nedeľu 13. septembra 1598 vo veku 71 rokov.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> [[Súbor:Cenotafio de Felipe II y su familia.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Bronzové pozlátené sochy modliaceho sa Filipa II. a členov jeho rodiny v bazilike El Escorialu|Kráľovský cenotaf v bazilike [[El Escorial]]u s modliacimi sa postavami Filipa II. a členov jeho rodiny. Súsošie z pozláteného bronzu vytvoril [[Pompeo Leoni]].]] Telo bolo oblečené podľa dvorského a náboženského obradu, uložené do rakvy a po zádušných obradoch pochované v kláštornej krypte El Escorialu v blízkosti hrobu jeho štvrtej manželky [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anny Habsburskej]]. Pri neskoršom dokončení [[Panteón kráľov|Panteónu kráľov]] boli jeho pozostatky uložené do dnešného priestoru dynastického pohrebiska. Pohrebné obrady a oznámenia o smrti sa konali aj v ďalších mestách monarchie a na spriatelených dvoroch, pričom ich forma zodpovedala právnym a obradným zvyklostiam jednotlivých kráľovstiev.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="ParkerImprudentLate" /> Knieža Filip nastúpil ako dvadsaťročný [[Filip III. Španielsky|Filip III.]] na tróny Kastílie, Aragónska, Portugalska a ďalších krajín, ktoré sa dedili v španielskej habsburskej línii. Nástupníctvo prebehlo bez dynastického sporu a nový panovník potvrdil Mouru, Idiáqueza a ďalších otcovských služobníkov v ich funkciách, hoci pomer síl na dvore sa čoskoro zmenil v prospech [[Francisco Gómez de Sandoval y Rojas, vojvoda z Lermy|vojvodu z Lermy]]. Izabela a Albrecht prevzali vládu nad južným Nizozemskom podľa aktu z mája 1598. Nová vláda zároveň zdedila vojnu s Anglickom a Spojenými provinciami, záväzky voči armádam a veriteľom aj správu právne rozčlenenej monarchie.<ref name="KamenLastYears" /><ref name="DuerlooAlbert" /> == Zámorské dŕžavy == [[Súbor:Philip II's realms in 1598.svg|náhľad|vpravo|upright=1.35|alt=Mapa území pod vládou Filipa II. v roku 1598|Rozsah dŕžav pod vládou Filipa II. v roku 1598 na modernej rekonštrukcii. Mapa farebne rozlišuje územia prislúchajúce k jednotlivým správnym radám; španielske a portugalské zámorské sústavy zostávali aj po roku 1580 právne a inštitucionálne oddelené.]] Po nástupe na španielske tróny spravoval Filip II. rozsiahle územia v [[Karibik]]u, na americkej pevnine a neskôr aj na [[Filipíny|Filipínach]]. Španielske dŕžavy v Amerike a Ázii patrili z právneho hľadiska ku [[Kastília|Korune Kastílie]] a dobové písomnosti ich označovali súhrnným názvom ''Indias''. Sústava zahŕňala ostrovy Veľkých Antíl, [[Nové Španielsko]] s priľahlými oblasťami [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]], časti dnešných Spojených štátov, územia v severnej a západnej [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], [[Miestokráľovstvo Peru]] a od roku 1565 postupne budované oporné body v západnom Tichomorí. Hranice kráľovskej moci boli v mnohých regiónoch pohyblivé. Vedľa miest, baní a údolí pod pravidelnou správou ležali rozsiahle oblasti, v ktorých si domorodé politické spoločenstvá zachovávali samostatnosť alebo uznávali panovníka iba obmedzene.<ref name="BurkholderKingdoms">{{Citácia periodika | priezvisko = Burkholder | meno = Mark A. | titul = Spain's America: From Kingdoms to Colonies | periodikum = Colonial Latin American Review | ročník = 25 | číslo = 2 | rok = 2016 | strany = 125 – 153 | doi = 10.1080/10609164.2016.1205241 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ElliottAtlantic">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | strany = 88 – 217 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Ako už bolo uvedené pri vzniku [[Iberská únia|Iberskej únie]] v roku 1580, spojenie korún španielskej monarchie s portugalskou korunou nevytvorilo spoločnú koloniálnu správu. Kastílska [[Rada Indií]] nemala právomoc nad [[Brazília|Brazíliou]] ani nad portugalskými dŕžavami v Afrike a Ázii; tie naďalej spravovali portugalské orgány podľa portugalského práva. Filip teda vládol dvom zámorským sústavám, ktoré zostávali inštitucionálne oddelené.<ref name="DisneyEmpire">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 2: The Portuguese Empire | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | isbn = 978-0-521-40908-7 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BouzaFilipes">{{Citácia knihy | priezvisko = Bouza Álvarez | meno = Fernando | titul = Portugal no Tempo dos Filipes: Política, Cultura, Representações (1580–1668) | miesto = Lisabon | vydavateľ = Edições Cosmos | rok = 2000 | isbn = 978-972-762-195-8 | jazyk = portugalčina}}</ref> Vzdialenosť určovala každodenné fungovanie zámorskej vlády. List zo Stredného Mexika putoval do Madridu niekoľko mesiacov, správa z Manily často viac než rok a odpoveď sa vracala rovnako dlho. Kráľ a jeho rady vydávali podrobné príkazy, miestokráli, sudcovia, guvernéri, mestské rady, biskupi a kráľovskí pokladníci však museli riešiť naliehavé otázky skôr, než poznali rozhodnutie dvora. Miestne úrady preto dostávali pomerne širokú výkonnú právomoc, ktorú vyvažovali vzájomná kontrola, povinné správy, odvolania, mimoriadne inšpekcie a vyšetrovanie po skončení funkčného obdobia. Kráľovská moc sa v praxi vytvárala nepretržitou výmenou nariadení, petícií, súdnych podaní a informácií medzi dvorom a jednotlivými územiami.<ref name="HaringEmpire">{{Citácia knihy | priezvisko = Haring | meno = Clarence H. | titul = The Spanish Empire in America | miesto = New York | vydavateľ = Harcourt, Brace & World | rok = 1947 | strany = 102 – 172 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz">{{Citácia knihy | priezvisko = Lockhart | meno = James | priezvisko2 = Schwartz | meno2 = Stuart B. | titul = Early Latin America: A History of Colonial Spanish America and Brazil | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1983 | strany = 67 – 224 | isbn = 978-0-521-29929-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kráľovská politika spájala niekoľko cieľov: rozširovanie panovníckej jurisdikcie, ochranu námorných trás, šírenie katolíckeho kresťanstva, výber daní a podielov z ťažby, zásobovanie miest a udržiavanie verejného poriadku. Medzi týmito úlohami vznikalo napätie. Požiadavka na rast príjmov podporovala baníctvo a pracovné odvody, zatiaľ čo zákony prikazovali chrániť domorodých poddaných pred svojvoľným zaobchádzaním. Misijné pôsobenie prinášalo jazykové školy, farnosti a nové formy obecnej organizácie, súčasne však sprevádzalo zásahy do náboženských praktík a presídľovanie. Podobu jednotlivých zámorských spoločností určovali popri kráľovských nariadeniach rozhodnutia domorodých obcí, prisťahovalcov, obchodníkov a cirkevných rádov, ako aj činnosť afrického a ázijského obyvateľstva.<ref name="ElliottAtlantic"/><ref name="LockhartSchwartz"/> === Ústredná a miestna správa Španielskej Ameriky === Najvyšším orgánom pre kastílske zámorie bola [[Rada Indií]] (špan. ''Consejo de Indias''), založená v roku 1524. Pripravovala návrhy zákonov a kráľovských nariadení, posudzovala správy prichádzajúce z Ameriky a Filipín, navrhovala kandidátov na svetské i cirkevné úrady a pôsobila ako najvyššia odvolacia súdna inštancia v záležitostiach Indií. Jej členovia nerozhodovali namiesto kráľa; predkladali mu písomné stanoviská, z ktorých vznikali kráľovské dekréty, príkazy a menovacie listiny. Každý typ rozhodnutia mal vlastnú právnu formu a praktický účinok získaval až po doručení, zverejnení a prijatí príslušným úradom v zámorí.<ref name="HaringCouncil">{{Citácia knihy | priezvisko = Haring | meno = Clarence H. | titul = The Spanish Empire in America | miesto = New York | vydavateľ = Harcourt, Brace & World | rok = 1947 | kapitola = The Council of the Indies | strany = 102 – 118 | jazyk = angličtina}}</ref> Filipova vláda sa usilovala usporiadať veľké množstvo predpisov nahromadených od začiatku 16. storočia. V roku 1567 poverila právnika [[Juan de Ovando|Juana de Ovanda]] inšpekciou Rady Indií. Ovando porovnával jej registre, spôsob vedenia konaní a vedomosti o jednotlivých územiach; v roku 1571 sa stal predsedom rady. Reforma spresnila rozdelenie práce medzi úradníkmi, podporila zhromažďovanie zemepisných a štatistických údajov a urýchlila prípravu systematickej zbierky zámorského práva. Úplná ''Recopilación de leyes de los reinos de las Indias'' bola vyhlásená až v roku 1680 a prvý raz vytlačená nasledujúci rok, no značná časť jej materiálu vyrástla z kodifikačnej práce začatej za Filipa II.<ref name="HaringCouncil"/><ref name="BarreraNature">{{Citácia knihy | priezvisko = Barrera-Osorio | meno = Antonio | titul = Experiencing Nature: The Spanish American Empire and the Early Scientific Revolution | miesto = Austin | vydavateľ = University of Texas Press | rok = 2006 | strany = 55 – 86 | isbn = 978-0-292-70981-2 | jazyk = angličtina}}</ref> Obchodné a plavebné záležitosti sústreďovala [[Casa de Contratación]] v [[Sevilla|Seville]], založená v roku 1503. Evidovala lode, cestujúcich a náklad, vyberala clá, uchovávala námorné mapy, skúšala lodivodov a dohliadala na prepravu kráľovských zásielok. Jej právomoci sa prelínali s Radou Indií: rada rozhodovala o politike, menovaniach a súdoch, zatiaľ čo Casa zabezpečovala značnú časť praktickej organizácie dopravy a účtovníctva. Sevillský obchodný konzulát zastupoval záujmy privilegovaných veľkoobchodníkov a podieľal sa na financovaní konvojov. Úradné monopoly usmerňovali obchod do povolených prístavov, popri registrovaných zásielkach však nepretržite fungoval pašerácky a medziregionálny obchod.<ref name="HaringTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Haring | meno = Clarence H. | titul = Trade and Navigation between Spain and the Indies in the Time of the Hapsburgs | miesto = Cambridge, Massachusetts | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 1918 | strany = 3 – 95 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="AGICasa">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Casa de Contratación de las Indias | url = https://artsandculture.google.com/story/the-casa-de-contrataci%C3%B3n-de-las-indias-archivos-estatales/hwUxPZ3eb-jDJw?hl=en | vydavateľ = Archivo General de Indias; Google Arts & Culture | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref> Najvyššími kráľovskými zástupcami v Amerike boli miestokráli Nového Španielska a Peru. Vystupovali ako predstavitelia panovníka, riadili civilnú správu, obranu a kráľovské financie, predsedali hlavnej audiencii svojho sídla a vykonávali patronátne právomoci koruny voči cirkvi. Ich autorita bola rozsiahla, ale časovo ohraničená a podliehala zákonom, pokynom z Madridu aj kontrole súdov a finančných úradníkov. Územia vzdialené od miestokráľovských hlavných miest spravovali generálni kapitáni a guvernéri, ktorých menovacie listiny spájali správne, vojenské a súdne právomoci v odlišnom rozsahu.<ref name="HaringEmpire"/><ref name="ElliottAtlantic"/> Kráľovské audiencie boli odvolacími súdmi i významnými politickými orgánmi. Sudcovia, nazývaní ''oidores'', posudzovali civilné a trestné spory, chránili kráľovskú jurisdikciu a v určených situáciách preberali časť vlády po smrti alebo odchode miestokráľa. Audiencia mohla podať panovníkovi vlastnú správu aj vtedy, keď jej predsedom bol miestokráľ alebo guvernér. Vzájomná kontrola vyvolávala kompetenčné konflikty, ale súčasne bránila sústredeniu všetkých rozhodnutí v rukách jediného zástupcu koruny. Do konca Filipovej vlády pôsobili audiencie okrem iného v Santo Domingu, Mexiku, Guatemale, Guadalajare, Paname, Lime, Charcase, Quite, Bogote a v určitých obdobiach aj v Manile.<ref name="HaringEmpire"/> Pod úrovňou audiencií sa nachádzali guvernéri, ''corregidores'', ''alcaldes mayores'' a ďalší úradníci s územne vymedzenou súdnou, policajnou a daňovou právomocou. Mestské rady čiže ''cabildos'' volili alebo kooptovali časť vlastných funkcionárov, spravovali obecný majetok, zásobovanie, trhy, ulice a miestnu domobranu. V najbohatších mestách postupne rástla hodnota mestských úradov a koruna od druhej polovice 16. storočia častejšie povoľovala ich predaj. Cabildos zostávali hlavnými fórami miestnych elít, ktoré prostredníctvom poslov a právnych zástupcov presadzovali svoje požiadavky pred audienciami i priamo pri dvore.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottAtlantic"/> Kráľovské príjmy na mieste spravovali pokladníci, účtovníci, faktori a dozorcovia, súhrnne označovaní ako ''oficiales reales''. Mali viesť navzájom porovnateľné knihy a k truhlici s peniazmi sa spravidla dostali iba použitím viacerých kľúčov zverených odlišným úradníkom. Madrid preveroval výkon funkcie mimoriadnymi ''visitas'' a záverečným ''juicio de residencia'', počas ktorého mohli obyvatelia podávať sťažnosti na odchádzajúceho hodnostára. Kontrola mohla viesť k pokute, zákazu ďalšieho výkonu úradu alebo k potvrdeniu riadnej správy. Vyšetrovanie pre vzdialenosť neraz trvalo roky a jeho priebeh ovplyvňovali miestne osobné väzby, dostupnosť účtov aj ochota svedkov vypovedať.<ref name="HaringEmpire"/> === Miestne spoločnosti, obce a pracovné povinnosti === Španielskoamerické právo rozlišovalo ''república de españoles'' a ''república de indios'', teda normatívne chápané spoločenstvá španielskych osadníkov a domorodého obyvateľstva. Rozdelenie malo uľahčiť správu, výber tribútu a osobitnú právnu ochranu domorodých poddaných. Každodenný život túto schému prekračoval: v mestách a baníckych strediskách spolu žili Európania, príslušníci rozličných pôvodných národov, Afričania, ľudia zmiešaného pôvodu a prisťahovalci z iných častí monarchie. Ich postavenie určoval pôvod, slobodný alebo zotročený stav, pohlavie, majetok, povolanie, miestna povesť a príslušnosť ku korporáciám, nie jediná všade rovnako uplatňovaná klasifikácia.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottOrdering">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | kapitola = The Ordering of Society | strany = 153 – 183 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Domorodé obce si pod koloniálnou správou zachovali časť spoločného majetku, miestnych autorít a spôsobov rozdeľovania povinností. Koruna uznávala dedičných vládcov a náčelníkov pod označením ''caciques'' alebo ''curacas'' a zavádzala domorodé cabildos so starostami a radnými. Títo predstavitelia zostavovali daňové zoznamy, zabezpečovali pracovné kontingenty, riešili menšie spory a zastupovali obec pred španielskymi úradmi. Postavenie sprostredkovateľov im prinášalo moc aj zodpovednosť voči dvom stranám. Niektorí využívali úrad vo vlastný prospech, iní viedli dlhé súdne konania na obranu obecnej pôdy, privilégií a oslobodení od dávok.<ref name="LockhartSchwartz"/> ''[[Encomienda]]'' dávala držiteľovi právo prijímať tribút a určité služby od vymedzeného domorodého spoločenstva; sama osebe nebola vlastníckym titulom k jeho pôde ani právom vlastniť jeho obyvateľov. Encomendero mal zabezpečovať ochranu a kresťanské vyučovanie, pričom kráľovské zákony obmedzovali dedičnosť grantu a zakazovali svojvoľné pracovné nároky. V čase Filipovho nástupu už boli najväčšie prvotné encomiendy predmetom dlhodobého sporu medzi ich držiteľmi, korunou a obcami. Panovník udeľoval výnimky a predlžoval niektoré držby, zároveň však zvyšoval počet komunít odvádzajúcich tribút priamo kráľovskej pokladnici. Obce, ktoré sa prostredníctvom tlmočníkov a právnych zástupcov obrátili na audienciu, mohli dosiahnuť zníženie dávok, vrátenie pôdy alebo potvrdenie privilégií; inde si encomenderos zachovali rozhodujúci vplyv nad vyberaním tribútu.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottAtlantic"/> Popri encomiende sa rozšírili pracovné odvody organizované kráľovskými úradníkmi. V Novom Španielsku sa pre ne používal názov ''repartimiento'', v Andách sa naďalej rozvíjali formy označované slovom ''mita''. Obce vysielali na určený čas pracovníkov do baní, na stavby, do poľnohospodárstva alebo do dopravy a predpisy stanovovali mzdu, dĺžku služby a podiel obyvateľov, ktorých bolo možné povolať. Zamestnávatelia, úradníci a miestni sprostredkovatelia tieto limity často obchádzali. Nútená rotácia zasahovala do poľnohospodárskeho kalendára, rodinného života a obecného hospodárenia, kým mzdy a mestské trhy zároveň priťahovali rastúci počet dobrovoľných pracovníkov.<ref name="LockhartSchwartz"/> Európske plodiny, hospodárske zvieratá a pozemkové formy menili využívanie krajiny. Dobytok, ovce a kone sa šírili do oblastí dovtedy bez veľkých domestikovaných cicavcov, ranče a obilné majetky zásobovali mestá a banícke strediská. Španielske pozemkové granty, kúpy a prenájmy sa stretávali s kolektívnymi nárokmi obcí; spory o vodu, pasienky a hranice patrili k najčastejším súdnym konaniam. Väčšie vidiecke majetky sa formovali postupne a ich pracovná sila zahŕňala nájomcov, dlžníkov, sezónnych robotníkov, odvedencov aj zotročených ľudí.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="ElliottResources">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | kapitola = The Exploitation of American Resources | strany = 88 – 116 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Zotročovaní Afričania prichádzali do španielskych prístavov prostredníctvom licencovaného aj pašovaného obchodu. Pracovali v domácnostiach, dielňach, cukrovaroch, baniach, prístavoch a pri doprave; ďalší získali slobodu a živili sa ako remeselníci, obchodníci, vojaci alebo poľnohospodári. Koruna síce postupne obmedzila zákonné zotročovanie pôvodných obyvateľov, na vojnových hraniciach a v oblastiach so slabým dohľadom však pokračovalo zajímanie i nútený presun. Prítomnosť afrického a afroamerického obyvateľstva bola zvlášť výrazná v karibských prístavoch, v pobrežných nížinách a v mestách Nového Španielska a Peru.<ref name="BennettAfricans">{{Citácia knihy | priezvisko = Bennett | meno = Herman L. | titul = Africans in Colonial Mexico: Absolutism, Christianity, and Afro-Creole Consciousness, 1570–1640 | miesto = Bloomington | vydavateľ = Indiana University Press | rok = 2003 | strany = 1 – 54 | isbn = 978-0-253-34185-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> Počet pôvodných obyvateľov počas 16. storočia prudko klesal. Opakované epidémie pravých kiahní, osýpok a ďalších chorôb zasahovali populácie bez predchádzajúcej imunologickej skúsenosti; úmrtnosť zvyšovali podvýživa, vojny, nútené presuny a rozvrat hospodárstva. Pokles obyvateľstva menil daňové zoznamy, dostupnosť práce aj sídelnú sieť a nútil úrady znovu určovať výšku tribútu. Presný rozsah strát sa určuje ťažko, pretože dobové súpisy zachytávali iba časť preživších a úmrtnosť v jednotlivých regiónoch prudko kolísala. Domorodé spoločenstvá napriek stratám obnovovali obecné orgány, prispôsobovali kresťanské inštitúcie vlastnému prostrediu a používali kráľovské súdy pri obrane miestnych záujmov.<ref name="CookBorn">{{Citácia knihy | priezvisko = Cook | meno = Noble David | titul = Born to Die: Disease and New World Conquest, 1492–1650 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1998 | strany = 60 – 134 | isbn = 978-0-521-62730-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> === Nariadenia o objavovaní, osídľovaní a pacifikácii z roku 1573 === Dňa 13. júla 1573 vydal Filip II. v kráľovskom sídle pri Segovii ''Ordenanzas de descubrimiento, nueva población y pacificación de las Indias''. Súbor 148 ustanovení zjednotil pravidlá pre nové prieskumné výpravy, zakladanie sídel a rozširovanie kráľovskej jurisdikcie. Výpravu smel viesť iba držiteľ riadneho poverenia a jej účastníci mali zaznamenávať polohu, prírodné podmienky, obyvateľstvo, jazyky, politické pomery a možnosti zásobovania. Tým sa ďalšie prenikanie do neovládaných oblastí dostávalo pod presnejšiu kontrolu koruny a súkromný veliteľ podliehal vopred stanoveným povinnostiam.<ref name="Ordenanzas1573">{{Citácia knihy | autor = España. Ministerio de la Vivienda | titul = Ordenanzas de descubrimiento, nueva población y pacificación de las Indias, dadas por Felipe II en 1573 | miesto = Madrid | vydavateľ = Servicio Central de Publicaciones | rok = 1973 | strany = 1 – 112 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="TylerLaws">{{Citácia knihy | priezvisko = Tyler | meno = S. Lyman | titul = Spanish Laws Concerning Discoveries, Pacifications, and Settlements among the Indians | miesto = Salt Lake City | vydavateľ = American West Center, University of Utah | rok = 1980 | strany = 1 – 83 | jazyk = angličtina}}</ref> Nariadenia nahradili v oficiálnom slovníku ďalších výprav výraz ''conquista'' slovom ''pacificación''. Prieskumníci mali nadväzovať styky prostredníctvom tlmočníkov, darov a rokovaní a misionári mali vysvetľovať kresťanské učenie bez okamžitého použitia sily. Osobitné ustanovenia zakazovali svojvoľne zaberať majetok, zotročovať obyvateľov a vymáhať tribút bez právneho podkladu. Panovník tak reagoval na desaťročia sporov o oprávnenosť dobyvačných vojen a na správy o násilí páchanom počas starších expedícií.<ref name="Ordenanzas1573"/><ref name="TylerLaws"/> Veľká časť textu upravovala zakladanie miest. Úradníci mali vyberať zdravé miesto s prístupom k pitnej vode, palivu, poľnohospodárskej pôde a dopravným trasám. Z centrálneho námestia sa mali viesť pravidelné ulice, pričom veľkosť námestia, poloha kostola, verejných budov, trhoviska, prístavu a jednotlivých parciel závisela od terénu a zamýšľanej funkcie sídla. Zakladatelia rozdeľovali stavebné parcely a poľnohospodársku pôdu, vyčleňovali spoločné pasienky a určovali termín, v ktorom museli osadníci majetok skutočne využívať.<ref name="TylerLaws"/> Právny jazyk pacifikácie zmenil spôsob, akým úrady opisovali nové výpravy, vojenské donútenie však z pohraničných oblastí nezmizlo. Guvernéri posudzovali odpor ako vzburu alebo prekážku kráľovskej jurisdikcie, osadníci žiadali ochranu ciest a vojsko sprevádzalo mnohé misie. Na severe Mexika, v Čile, na Filipínach a na okrajoch Amazónie sa rokovanie a misijná činnosť opakovane spájali s presídľovaním a ozbrojenými zásahmi; rozsah donútenia určoval aktuálny pomer síl a možnosti miestnej správy.<ref name="TylerLaws"/><ref name="ElliottAtlantic"/> === Nové Španielsko a severná hranica === [[Súbor:Chichimecas - esp.png|náhľad|vľavo|upright=1.15|alt=Mapa území domorodých skupín na severe Nového Španielska|Moderná mapa severného Nového Španielska v druhej polovici 16. storočia. Názov [[Chichimekovia]] používali Španieli ako súhrnné označenie viacerých politicky samostatných skupín.]] Nové Španielsko bolo počas Filipovej vlády najstarším a administratívne najpevnejšie usporiadaným americkým miestokráľovstvom. Jeho jadro tvorilo stredné Mexiko s hlavným mestom [[Mexiko (mesto)|Mexikom]], hustou sieťou domorodých obcí, španielskych miest, cirkevných inštitúcií a trhov. Právomoc miestokráľa siahala aj na karibské a stredoamerické územia, no vzdialenejšie provincie podliehali vlastným audienciám a guvernérom. Guadalajara spravovala severozápadné oblasti, Guatemala veľkú časť Strednej Ameriky a generálni kapitáni zabezpečovali obranu ostrovov a pobrežia.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="HaringEmpire"/> Hospodársky rast podporovalo strieborné baníctvo v [[Zacatecas (štát)|Zacatecas]], [[Guanajuato (štát)|Guanajuate]], Pachuce a ďalších strediskách. Metóda amalgamácie rudy pomocou ortuti, rozšírená v Mexiku od 50. rokov 16. storočia, umožnila spracúvať aj rudu s nižším obsahom kovu. Bane vytvárali dopyt po potravinách, zvieratách, koži, dreve, povozoch a pracovnej sile, takže sa pozdĺž ciest rozvíjali ranče, poľnohospodárske majetky a zásobovacie mestá. Do severných revírov prichádzali španielski a domorodí baníci, remeselníci, obchodníci, africkí otroci a pracovníci vysielaní v rámci repartimienta.<ref name="BakewellSilver">{{Citácia knihy | priezvisko = Bakewell | meno = Peter J. | titul = Silver Mining and Society in Colonial Mexico: Zacatecas, 1546–1700 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1971 | strany = 85 – 180 | isbn = 978-0-521-08227-3 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ElliottResources"/> Banícke a zásobovacie cesty pretínali územia skupín, ktoré španielske pramene označovali spoločným názvom [[Chichimekovia]]. Išlo najmä o Guachichilov, Zacatekov, Guamarov, Pamov a ďalšie spoločenstvá s vlastnými vodcami a odlišnými záujmami. Od roku 1550 napádali karavány, ranče a osady, bránili loviská a vodné zdroje a získavali kone, dobytok i kovové nástroje. Španielski vojaci, osadníci a ich domorodí spojenci odpovedali trestnými výpravami, budovaním pevností a zotročovaním zajatcov. Konflikt známy ako [[Chichimecká vojna]] trval s meniacou sa intenzitou približne štyri desaťročia.<ref name="PowellSoldiers">{{Citácia knihy | priezvisko = Powell | meno = Philip Wayne | titul = Soldiers, Indians, and Silver: The Northward Advance of New Spain, 1550–1600 | miesto = Berkeley; Los Angeles | vydavateľ = University of California Press | rok = 1952 | strany = 43 – 128 | jazyk = angličtina}}</ref> Miestokráľ Martín Enríquez de Almansa, ktorý vládol v rokoch 1568 – 1580, posilňoval reťaz prezídií a ozbrojených sprievodov na ceste do Zacatecas. Osádky chránili dôležité úseky komunikácií, no vojaci nedokázali trvalo ovládať rozsiahlu suchú krajinu. Náklady rástli a násilie podnecovalo ďalšie odvetné útoky. Teológovia a rehoľníci zároveň spochybňovali zákonnosť bezvýhradnej „vojny ohňom a krvou“, najmä zajímanie žien a detí a predaj zajatcov do otroctva.<ref name="PowellSoldiers"/> V druhej polovici 80. rokov sa politika za miestokráľa Álvara Manriqueho de Zúñiga priklonila k rokovaniu. Úrady ponúkali skupinám prijímajúcim mier pravidelné dodávky potravín, odevov, náradia a pôdy a uznávali autoritu vodcov, ktorí zabezpečili bezpečný prechod po cestách. Kapitán [[Miguel Caldera]], syn španielskeho otca a guachichilskej matky, sprostredkovával dohody a spájal znalosť hranice s vojenskou právomocou. Františkánske misie a menšie osady dopĺňali tento systém, v dobovej správe označovaný ako „mier prostredníctvom nákupu“.<ref name="PowellPeace">{{Citácia knihy | priezvisko = Powell | meno = Philip Wayne | titul = Soldiers, Indians, and Silver: The Northward Advance of New Spain, 1550–1600 | miesto = Berkeley; Los Angeles | vydavateľ = University of California Press | rok = 1952 | strany = 182 – 199 | jazyk = angličtina}}</ref> Miestokráľ Luis de Velasco mladší nadviazal na rokovania a v roku 1591 podporil presídlenie približne štyristo tlaxcalských rodín do ôsmich severných sídel. [[Tlaxcala|Tlaxcalčania]] dostali pôdu, dočasné daňové úľavy, právo nosiť zbrane a ďalšie privilégiá. Koruna od nich očakávala, že budú zásobovať nové obce a odovzdávať susedom skúsenosti so stálym poľnohospodárstvom a obecnou správou. Program znížil počet útokov na hlavné cesty a rozšíril misijné osídlenie; zároveň presúval pôdu pod kráľovskú jurisdikciu a menil hospodársky i kultúrny život severných skupín.<ref name="PowellPeace"/><ref name="JeffresTlaxcalans">{{Citácia periodika | priezvisko = Jeffres | meno = Travis | titul = In Case I Die Where I Am Selected to Be Sent: Coercion and the Tlaxcalan Resettlement of 1591 | periodikum = Ethnohistory | ročník = 66 | číslo = 1 | rok = 2019 | strany = 95 – 116 | doi = 10.1215/00141801-7217347 | jazyk = angličtina}}</ref> V rokoch 1576 – 1580 zasiahla stredné a južné Mexiko rozsiahla epidémia označovaná v prameňoch slovom ''cocoliztli'', odvodeným z [[Nahuatl|nahuatlu]]. Dobové opisy uvádzali vysoké horúčky, krvácanie a rýchly priebeh ochorenia. Odhady hovoria približne o dvoch miliónoch úmrtí, pričom sčítania, z ktorých vychádzajú, majú značnú mieru neistoty. Etiológia zostáva predmetom vedeckej diskusie; analýza starej DNA z jedného pohrebiska preukázala baktériu ''Salmonella enterica'' Paratyphi C, zatiaľ čo staršie výskumy uvažovali o vírusovej hemoragickej horúčke podporenej extrémnym suchom. Epidémia vyľudnila mnohé obce, znížila počet poplatníkov a pracovníkov a prinútila miestne úrady upravovať tribút aj pracovné kvóty.<ref name="CookBorn"/><ref name="VageneSalmonella">{{Citácia periodika | priezvisko = Vågene | meno = Åshild J. | spoluautori = a kol. | titul = Salmonella enterica genomes from victims of a major sixteenth-century epidemic in Mexico | periodikum = Nature Ecology & Evolution | ročník = 2 | rok = 2018 | strany = 520 – 528 | doi = 10.1038/s41559-017-0446-6 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="AcunaCocoliztli">{{Citácia periodika | priezvisko = Acuña-Soto | meno = Rodolfo | priezvisko2 = Stahle | meno2 = David W. | priezvisko3 = Cleaveland | meno3 = Malcolm K. | priezvisko4 = Therrell | meno4 = Matthew D. | titul = Megadrought and Megadeath in 16th Century Mexico | periodikum = Emerging Infectious Diseases | ročník = 8 | číslo = 4 | rok = 2002 | strany = 360 – 362 | doi = 10.3201/eid0804.010175 | jazyk = angličtina}}</ref> Správa Nového Španielska počas Filipovej vlády tak spájala konsolidované inštitúcie centrálneho Mexika s pokračujúcou expanziou na severe a cez Tichý oceán. Mexické hlavné mesto bolo sídlom miestokráľa, audiencie, arcibiskupstva, mincovne, univerzity a obchodných korporácií; zároveň fungovalo ako komunikačný uzol pre Veracruz na atlantickom pobreží a Acapulco na pobreží Tichého oceánu. Príjmy a zásoby z miestokráľovstva podporovali obranu Karibiku aj novú správu Filipín.<ref name="HaringEmpire"/><ref name="ElliottAtlantic"/> === Reformy miestokráľa Francisca de Toleda v Peru === [[Súbor:Francisco de Toledo Virrey.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.8|alt=Portrét miestokráľa Francisca de Toleda|[[Francisco de Toledo]], miestokráľ Peru v rokoch 1569 – 1581, na anonymnom portréte zo 16. storočia.]] Miestokráľovstvo Peru zahŕňalo počas Filipovej vlády väčšinu španielskych dŕžav v Južnej Amerike. Jeho správnym centrom bola [[Lima]], no rozhodujúca časť domorodého obyvateľstva, tribútu a baníckej výroby sa sústreďovala v [[Andy|Andách]]. Veľké vzdialenosti, horský terén a pretrvávanie miestnych politických štruktúr sťažovali uplatňovanie príkazov vydaných v Lime. Audiencie v Lime, Charcase, Quite a Bogote, regionálni guvernéri, cirkevní hodnostári a obecné autority preto vykonávali rozsiahlu časť správy samostatne.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="MumfordVertical">{{Citácia knihy | priezvisko = Mumford | meno = Jeremy Ravi | titul = Vertical Empire: The General Resettlement of Indians in the Colonial Andes | miesto = Durham | vydavateľ = Duke University Press | rok = 2012 | strany = 85 – 222 | isbn = 978-0-8223-5310-2 | jazyk = angličtina}}</ref> Filip vymenoval za miestokráľa [[Francisco de Toledo|Francisca de Toleda]], ktorý prišiel do Peru v novembri 1569 a zostal vo funkcii do roku 1581. Jeho poverenie nadväzovalo na porady o americkej správe známe ako ''Junta Magna'' z roku 1568. Dvor od neho očakával stabilizáciu kráľovských financií, úpravu tribútu, zabezpečenie baní, upevnenie súdnictva a cirkevnej disciplíny a vyriešenie otázky nezávislého inkského dvora vo Vilcabambe. Toledo spojil tieto úlohy do rozsiahleho programu, ktorý ovplyvnil peruánske inštitúcie na celé nasledujúce storočie.<ref name="MumfordVertical"/><ref name="BakewellRedMountain">{{Citácia knihy | priezvisko = Bakewell | meno = Peter | titul = Miners of the Red Mountain: Indian Labor in Potosí, 1545–1650 | miesto = Albuquerque | vydavateľ = University of New Mexico Press | rok = 1984 | strany = 65 – 129 | isbn = 978-0-8263-0769-9 | jazyk = angličtina}}</ref> V rokoch 1570 – 1575 miestokráľ precestoval veľkú časť andského územia v rámci generálnej inšpekcie. Jeho sprievod vypočúval španielskych osadníkov, duchovných, domorodých hodnostárov a obyvateľov obcí, kontroloval daňové zoznamy a riešil spory o pôdu a pracovné povinnosti. Úradníci zhromažďovali výpovede o predkolumbovskej vláde Inkov a o právach jednotlivých etnických spoločenstiev. Získané informácie slúžili na určovanie daní a hraníc jurisdikcií, ale aj na právnu argumentáciu, ktorá predstavovala inkskú expanziu ako tyranskú a španielsku zvrchovanosť ako legitímnu.<ref name="MumfordVertical"/> Najrozsiahlejšou zmenou bolo všeobecné presídľovanie domorodého obyvateľstva do plánovaných obcí nazývaných ''reducciones''. Úrady sústreďovali obyvateľov roztrúsených usadlostí do stoviek väčších miest s námestím, kostolom, domom kňaza, budovami miestnej správy a pravidelne vytýčenými ulicami. Koncentrácia mala uľahčiť vyučovanie kresťanstva, sčítanie obyvateľov, výber tribútu, organizáciu práce a výkon súdnictva. Moderné odhady hovoria o viac než jednom milióne presídlených; neúplnosť zachovaných zoznamov neumožňuje celkový počet presne zrekonštruovať.<ref name="MumfordVertical"/> Redukcie zasiahli do andskej „vertikálnej“ organizácie, v ktorej komunity využívali polia, pastviny a ďalšie zdroje v rozličných nadmorských výškach. Nové sídlo mohlo ležať ďaleko od časti tradičnej pôdy, zavlažovacích zariadení alebo miest náboženského významu. Obyvatelia preto udržiavali vedľajšie usadlosti, sezónne sa presúvali a prispôsobovali plánované mestá vlastným sociálnym väzbám. ''Ayllu'', miestni ''curacas'' a obecné cabildos pretrvali vo vnútri nového rámca a sprostredkovávali rozdeľovanie tribútu a práce.<ref name="MumfordVertical"/> Toledo dal zostaviť nové zoznamy poplatníkov a previedol veľkú časť tribútu na pravidelné peňažné a naturálne dávky. Za jeho výber zodpovedali domorodí predstavitelia pod dohľadom ''corregidores de indios''. Corregidor súdil miestne spory, dohliadal na obecné úrady a zabezpečoval dodanie pracovných kontingentov. Funkcia mala preniesť výkon kráľovskej správy bližšie k obciam, držitelia úradu však využívali nútený predaj tovaru, poplatky a osobné väzby na baníkov či vlastníkov pôdy. Sťažnosti na takéto praktiky prichádzali k audienciám, cirkevným hodnostárom aj do Madridu už počas Filipovej vlády.<ref name="MumfordVertical"/><ref name="UNESCOTaxes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxes of the Indians who are in the Royal Crown that are charged under the administration of Viceroy Francisco de Toledo | url = https://www.unesco.org/en/memory-world/lac/taxes-indians-who-are-royal-crown-are-charged-under-administration-viceroy-francisco-de-toledo | vydavateľ = UNESCO | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref> S reformou správy súviselo odstránenie posledného nezávislého inkského centra vo [[Vilcabamba|Vilcabambe]]. Po smrti vládcu Titu Cusiho Yupanquiho v roku 1571 prevzal moc jeho brat [[Túpac Amaru I.|Túpac Amaru]]. Napätie vzrástlo po zabití španielskeho vyslanca Atilana de Anaya, ktoré Toledo použil ako bezprostredný dôvod vojenskej výpravy. Vojsko pod velením Martína Hurtada de Arbieto obsadilo Vilcabambu v júni 1572 a Túpaca Amara zajal oddiel vedený Martínom Garcíom Óñezom de Loyola. Po súdnom konaní ho v septembri 1572 verejne sťali v [[Cusco|Cuscu]]. Jeho smrť ukončila existenciu samostatného novoinckého štátu, zatiaľ čo príslušníci inkskej šľachty naďalej zastávali miestne úrady a uplatňovali privilégiá uznávané koloniálnym právom.<ref name="HemmingIncas">{{Citácia knihy | priezvisko = Hemming | meno = John | titul = The Conquest of the Incas | miesto = Londýn | vydavateľ = Macmillan | rok = 1970 | strany = 398 – 438 | isbn = 978-0-333-10683-9 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MumfordVertical"/> === Potosí, Huancavelica a banícka mita === [[Súbor:Capitulo-CIX.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Vyobrazenie mesta a bane Potosí v kronike Pedra Ciezu de León|[[Potosí]] a vrch Cerro Rico na vyobrazení v kronike [[Pedro Cieza de León|Pedra Ciezu de León]], vydanej v roku 1553. Mesto sa počas Filipovej vlády stalo jedným z najväčších baníckych stredísk sveta.]] Strieborné ložisko v Cerro Rico pri Potosí sa ťažilo od roku 1545. Mimoriadne bohaté povrchové rudy umožnili rýchly rast mesta, no v 60. rokoch 16. storočia sa dostupnosť kvalitnej rudy znížila a výroba stagnovala. Toledo považoval obnovu ťažby za základ peruánskych financií. Koruna podporila výstavbu vodných nádrží a kanálov poháňajúcich drviace mlyny, upravila dodávky ortuti a sústredila pracovnú silu z rozsiahlej časti andskej vysočiny.<ref name="BakewellRedMountain"/><ref name="ColeMita">{{Citácia knihy | priezvisko = Cole | meno = Jeffrey A. | titul = The Potosí Mita, 1573–1700: Compulsory Indian Labor in the Andes | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1985 | strany = 1 – 54 | isbn = 978-0-8047-1256-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Kľúčovou technickou zmenou bolo zavedenie amalgamácie striebra ortuťou na začiatku 70. rokov. Rozdrvená ruda sa miešala s ortuťou a ďalšími látkami; vzniknutý amalgám sa následne zahrieval, aby zostalo striebro. Metóda umožnila hospodárne spracovať rudy chudobnejšie než tie, ktoré sa predtým tavili v domorodých peciach ''huayras''. Ortuť pochádzala najmä z bane [[Huancavelica]], ktorú koruna prevádzkovala prostredníctvom zmluvných ťažiarov a prísne kontrolovaného predaja. Potosí a Huancavelica sa tým stali vzájomne závislými centrami jedného výrobného systému.<ref name="RobinsMercury">{{Citácia periodika | priezvisko = Robins | meno = Nicholas A. | priezvisko2 = Hagan | meno2 = Nicole A. | titul = Mercury Production and Use in Colonial Andean Silver Production: Emissions and Health Implications | periodikum = Environmental Health Perspectives | ročník = 120 | číslo = 5 | rok = 2012 | strany = 627 – 631 | doi = 10.1289/ehp.1104192 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="BakewellRedMountain"/> Miestokráľ v roku 1573 prestaval staršie andské pracovné povinnosti na pravidelnú banícku mitu. Šestnásť provincií od Cusca po územie dnešnej Bolívie malo každoročne posielať približne sedminu dospelých mužských poplatníkov. Kontingent sa delil na týždenné smeny, takže časť povolaných pracovala v baniach a úpravniach, kým ostatní čakali alebo si hľadali platenú prácu. Cesta z najvzdialenejších obcí trvala týždne a s pracovníkmi často odchádzali manželky, deti, nosiči a stáda lám. Náklady na cestu a neprítomnosť produktívnych členov znášali celé komunity.<ref name="ColeMita"/><ref name="BakewellRedMountain"/> Mitayos mali podľa predpisov dostávať mzdu a pracovný čas podliehal úradným limitom. Stanovená odmena však často nestačila na ubytovanie, stravu, sviečky a nástroje a vlastníci baní predlžovali smeny alebo presúvali pracovníkov medzi pracoviskami. Najrizikovejšie bolo lámanie a vynášanie rudy v úzkych, zle vetraných šachtách a práca s ortuťou v Potosí i Huancavelice. Vedľa odvedencov pôsobili lepšie platení špecialisti a dobrovoľní námezdní robotníci, označovaní v Potosí ako ''mingas''. Niektorí mitayos zostávali v meste ako baníci, obchodníci či remeselníci, ďalší utekali z obcí zapísaných do odvodu a hľadali ochranu na majetkoch alebo v oblastiach mimo mitačných provincií.<ref name="ColeMita"/><ref name="BakewellRedMountain"/><ref name="RobinsMercury"/> Výroba v Potosí po zavedení amalgamácie, pracovného odvodu a nových vodných diel prudko vzrástla a najvyššie úrovne 16. storočia dosiahla v 90. rokoch. Mesto priťahovalo obyvateľov zo vzdialených oblastí Ánd, európskych obchodníkov, Afričanov a remeselníkov a vytvorilo rozsiahly trh s potravinami, textilom, drevom, kokou a ťažnými zvieratami. Striebro sa razilo v miestnej mincovni alebo putovalo k pobrežiu, cez Panamu a Karibik do Sevilly; časť smerovala vnútroamerickým obchodom a pašovanými trasami k Atlantiku a Tichému oceánu.<ref name="BakewellRedMountain"/><ref name="ElliottResources"/> Kráľovská pokladnica získavala podiel z produkcie prostredníctvom dane z kovu, mincovných poplatkov, predaja ortuti a ďalších odvodov. Väčšina vyťaženého striebra patrila súkromným ťažiarom a obchodníkom a po zaplatení daní vstupovala do úverov a obchodných sietí. Americká ťažba preto Filipovi poskytovala dôležitý zdroj hotovosti, nebola však totožná s kráľovským príjmom. Súkromné investície, domorodá pracovná sila, zásobovanie zo vzdialených andských oblastí a pravidelné spojenie s atlantickými prístavmi tvorili základ baníckeho hospodárstva, z ktorého koruna vyberala svoje podiely.<ref name="ElliottResources"/><ref name="HaringTrade"/> === Cirkevná správa, misie a inkvizícia === [[Súbor:Doctrina Christiana.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.9|alt=Titulná strana trojjazyčnej Doctrina Christiana vytlačenej v Lime v roku 1584|Titulná strana ''Doctrina Christiana'', vytlačenej v [[Lima|Lime]] roku 1584 v španielčine, [[Kečuánčina|kečuánčine]] a ajmarčine. Išlo o prvú známu knihu vytlačenú v Južnej Amerike.]] Vzťah koruny k cirkvi určoval kráľovský patronát (''patronato real''). Pápežské privilégiá umožňovali panovníkovi navrhovať kandidátov na biskupské a ďalšie benefíciá, určovať hranice diecéz po dohode s Rímom, financovať misie z kráľovských príjmov a dohliadať na vyberanie a rozdeľovanie desiatkov. Biskupi a rehoľné rády zostávali súčasťou katolíckej cirkvi, ich doprava, výstavba kostolov a veľká časť materiálneho zabezpečenia však záviseli od koruny. Filip využíval patronát na prenášanie reforiem [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] do amerických diecéz a na posilnenie disciplíny svetského i rehoľného duchovenstva.<ref name="ElliottSacred">{{Citácia knihy | priezvisko = Elliott | meno = J. H. | titul = Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830 | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2006 | kapitola = America as Sacred Space | strany = 184 – 217 | isbn = 978-0-300-11431-7 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> Evanjelizáciu zabezpečovali najmä [[Františkáni|františkáni]], [[Rehoľa kazateľov|dominikáni]], [[Rád svätého Augustína|augustiniáni]], [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]] a svetskí kňazi. Učili sa miestne jazyky, zostavovali gramatiky a katechizmy, spravovali farnosti, školy, nemocnice a misijné obce. Ich postoje k domorodým spoločnostiam sa odlišovali. Niektorí duchovní vystupovali proti nadmernému tribútu a nútenej práci, iní podporovali presídľovanie a ničenie svätýň ako prostriedok náboženskej zmeny. Kresťanské bratstvá, sviatky a obecné úrady si miestni veriaci osvojovali a pretvárali podľa vlastných sociálnych potrieb.<ref name="ElliottSacred"/><ref name="LockhartSchwartz"/> Filip v roku 1569 rozhodol o vytvorení stálych tribunálov [[Inkvizícia|inkvizície]] v Lime a Mexiku. Limský tribunál začal pôsobiť v roku 1570 a mexický v roku 1571; ich rozsiahle okresy zahŕňali aj vzdialené provincie a ostrovy. Vyšetrovali podozrenia z protestantizmu, judaizovania, bigamie, rúhania, čarodejníctva, držby zakázaných kníh a priestupkov duchovných. Formálnej právomoci tribunálov podliehali predovšetkým Európania, Afričania a osoby zmiešaného pôvodu. Domorodí novokrstenci boli spravidla vyňatí a ich náboženské priestupky riešili biskupské a misijné súdy.<ref name="GreenleafInquisition">{{Citácia knihy | priezvisko = Greenleaf | meno = Richard E. | titul = The Mexican Inquisition of the Sixteenth Century | miesto = Albuquerque | vydavateľ = University of New Mexico Press | rok = 1969 | strany = 155 – 220 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="HampeInquisition">{{Citácia periodika | priezvisko = Hampe Martínez | meno = Teodoro | titul = Recent Works on the Inquisition and Peruvian Colonial Society, 1570–1820 | url = https://archive.org/details/sim_latin-american-research-review_1996_31_2/page/43 | periodikum = Latin American Research Review | ročník = 31 | číslo = 2 | rok = 1996 | strany = 43 – 65 | jazyk = angličtina}}</ref> Inkvizítori boli súčasne kráľovskými úradníkmi a cirkevnými sudcami. Mexický inkvizítor [[Pedro Moya de Contreras]] sa stal arcibiskupom, kráľovským visitátorom a v rokoch 1584 – 1585 aj miestokráľom. Takéto spájanie funkcií mu umožnilo kontrolovať súdy a financie, no vyvolávalo spory s audienciou a inými korporáciami. Na verejných ''autos de fe'' sa vyhlasovali rozsudky tribunálu, zatiaľ čo väčšina konaní prebiehala písomne a končila pokáním, pokutou, zákazom činnosti alebo vyhnanstvom. Trest smrti nad odsúdenými, ktorých jej tribunál odovzdal, vykonávala svetská moc.<ref name="GreenleafInquisition"/><ref name="PooleMoya">{{Citácia knihy | priezvisko = Poole | meno = Stafford | titul = Pedro Moya de Contreras: Catholic Reform and Royal Power in New Spain, 1571–1591 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1987 | strany = 41 – 216 | isbn = 0-520-05551-9 | jazyk = angličtina}}</ref> Tretí limský provinciálny koncil, ktorý zasadal od augusta 1582 do októbra 1583 pod vedením arcibiskupa [[Toribio de Mogrovejo|Toribia de Mogroveja]], upravil pastoráciu v rozsiahlej časti Južnej Ameriky. Jeho účastníci stanovili požiadavky na vzdelanie a správanie kňazov, pravidlá vysluhovania sviatostí, nedeľného vyučovania a ochrany domorodých veriacich pred hospodárskym zneužívaním. Koncil zároveň nariadil pripraviť jednotný katechizmus, spovednú príručku a zbierku kázní v španielčine, kečuánčine a ajmarčine. Jezuita [[José de Acosta]] sa výrazne podieľal na ich redakcii.<ref name="UNESCOLima">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Originals of the Lima Council by its Archbishop Toribio Mogrovejo, 1582–1583 | url = https://www.unesco.org/en/memory-world/lac/originals-lima-council-its-archbishop-toribio-mogrovejo-1582-1583 | vydavateľ = UNESCO | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ElliottSacred"/> Tlačiar Antonio Ricardo presunul so súhlasom koruny zariadenie z Mexika do Limy a roku 1584 vytlačil trojjazyčnú ''Doctrina Christiana y catecismo para instrucción de los indios''. Bola prvou známou tlačenou knihou v Južnej Amerike. Preklady vytvárala a kontrolovala skupina znalcov oboch andských jazykov, aby sa v rozsiahlych diecézach používala rovnaká terminológia. Texty koncilu sa stali hlavnými pastoračnými príručkami andskej cirkvi a súčasne upevnili kečuánčinu a ajmarčinu ako široko používané misijné jazyky.<ref name="UNESCOLima"/> Podobný reformný program prijal tretí mexický provinciálny koncil v roku 1585. Pod vedením Pedra Moyu de Contreras riešil vzdelanie duchovenstva, správu farností, sviatosti, cirkevné súdnictvo a zaobchádzanie s domorodým obyvateľstvom. Koncilné dekréty uplatňovali tridentské zásady v podmienkach mnohých jazykov a veľkých vzdialeností medzi farnosťami. Biskupské vizitácie potom prenášali tieto regionálne pravidlá do jednotlivých farností.<ref name="PooleMoya"/><ref name="ElliottSacred"/> === Zemepisné zisťovania a prírodovedné poznanie === [[Súbor:Culhuacán, Mexico WDL457.png|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Mapa Culhuacánu z roku 1580|Mapa oblasti [[Culhuacán]] z roku 1580, vytvorená ako súčasť odpovede na kráľovský zemepisný dotazník. Spája miestne obrazové tradície s prvkami európskej kartografie.]] Ovandom vedená reforma Rady Indií spojila správu s rozsiahlym zhromažďovaním informácií. Úradníci v Madride potrebovali údaje o vzdialenostiach, obyvateľstve, jazykoch, prírodných zdrojoch, cirkevnej sieti, daniach a hraniciach jurisdikcií. V roku 1571 vznikol úrad kronikára a kozmografa Indií, ktorý zastával [[Juan López de Velasco]]. Z prichádzajúcich správ zostavoval zemepisné opisy, posudzoval mapy a pripravoval dotazníky pre miestne úrady. Jeho ''Geografía y descripción universal de las Indias'', dokončená v 70. rokoch, zostala v rukopise a slúžila predovšetkým vláde.<ref name="BarreraNature"/><ref name="ClineRelaciones">{{Citácia periodika | priezvisko = Cline | meno = Howard F. | titul = The Relaciones Geográficas of the Spanish Indies, 1577–1586 | url = https://archive.org/details/sim_hispanic-american-historical-review_1964-08_44_3/page/341 | periodikum = The Hispanic American Historical Review | ročník = 44 | číslo = 3 | rok = 1964 | strany = 341 – 374 | doi = 10.1215/00182168-44.3.341 | jazyk = angličtina}}</ref> V roku 1577 rozoslala koruna päťdesiatbodový dotazník, na ktorý odpovedali mestá a okresy najmä v rokoch 1579 – 1585. Texty dnes známe ako ''Relaciones Geográficas'' opisovali názov a polohu sídla, podnebie, vodstvo, rastliny, nerastné zdroje, počet obyvateľov, miestne jazyky, dejiny, spôsob obživy, cesty, cirkevné stavby a správnu príslušnosť. Odpovede pripravovali miestni úradníci s pomocou kňazov, osadníkov, tlmočníkov, domorodých hodnostárov a pamätníkov. Jednotná osnova preto zachytávala hlasy a vedomosti ľudí s rozdielnym postavením, hoci konečnú písomnú podobu určovala koloniálna administratíva.<ref name="ClineRelaciones"/><ref name="MundyMapping">{{Citácia knihy | priezvisko = Mundy | meno = Barbara E. | titul = The Mapping of New Spain: Indigenous Cartography and the Maps of the Relaciones Geográficas | miesto = Chicago | vydavateľ = University of Chicago Press | rok = 1996 | strany = 1 – 90, 133 – 190 | isbn = 978-0-226-55097-8 | jazyk = angličtina}}</ref> K mnohým správam bola priložená mapa alebo obrazový plán. Ich autori kombinovali európske predstavy o meranej vzdialenosti a orientácii s mezoamerickými znakmi pre miesta, cesty, vodné toky a dynastické dejiny. Mapa Culhuacánu z roku 1580 napríklad zobrazuje jazerné a horské prostredie, sídla, komunikácie a kresťanský kostol v obrazovom jazyku vychádzajúcom z viacerých tradícií. Mapy odovzdávali údaje o hraniciach a miestnej hierarchii, ktoré sa slovami opisovali ťažšie.<ref name="MundyMapping"/> Filip v roku 1570 poveril dvorného lekára [[Francisco Hernández de Toledo|Francisca Hernándeza]] vedeckou výpravou do Nového Španielska. Hernández mal preskúmať liečivé rastliny, zvieratá a nerasty, zaznamenať ich miestne názvy a overiť spôsoby použitia. V rokoch 1571 – 1577 cestoval po strednom Mexiku a spolupracoval s domorodými lekármi, informátormi a maliarmi. Počas šiestich rokov vznikli rozsiahle latinské a španielske opisy a tisíce obrazových záznamov, ktoré zachytávali aj nahuatlské názvoslovie a farmakologické poznatky.<ref name="BarreraNature"/><ref name="LoCHernandez">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Four Books on the Nature and Virtues of Plants and Animals for Medicinal Purposes in New Spain | url = https://www.loc.gov/item/2021666767/ | vydavateľ = Library of Congress | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref> Hernández sa vrátil do Španielska s rukopismi a ilustráciami, no celé dielo počas jeho života nevyšlo. Lekár Nardo Antonio Recchi pripravil výber z materiálu a rozličné časti boli tlačené až v 17. storočí. Expedícia napriek oneskorenej publikácii ukázala, že zámorská správa dokázala organizovať dlhodobý výskum na kráľovský príkaz. Jeho obsah vytvorila spolupráca európskeho učenca s odborníkmi v Novom Španielsku, ktorých mená sa v zachovaných vydaniach často neuvádzali.<ref name="BarreraNature"/><ref name="LoCHernandez"/> Zemepisné dotazníky, botanická expedícia, banské správy a cirkevné vizitácie slúžili súčasne poznaniu aj vláde. Údaje umožňovali prepočítavať tribút, určovať polohu nových farností, plánovať cesty a posudzovať žiadosti o úrady či privilégiá. Domorodí tlmočníci, pisári, liečitelia, zememerači a maliari boli nevyhnutnými tvorcami tohto informačného systému, hoci pri prechode ich poznatkov do španielskych formulárov dochádzalo k zjednodušovaniu a preusporiadaniu.<ref name="MundyMapping"/><ref name="BarreraNature"/> === Osídlenie Filipín a založenie Manily === [[Súbor:Miguel Lopez de Legazpi.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.8|alt=Neskoršia podobizeň Miguela Lópeza de Legazpiho|[[Miguel López de Legazpi]] na neskoršej podobizni uverejnenej v roku 1871. Jeho výprava založila roku 1565 prvé trvalé španielske sídlo na Filipínach.]] Názov Filipíny vznikol ešte pred Filipovým nástupom na trón. Členovia výpravy Ruya Lópeza de Villalobosa pomenovali v roku 1543 niektoré ostrovy ''Las Islas Filipinas'' na počesť vtedajšieho princa Filipa a označenie sa neskôr rozšírilo na celé súostrovie. Pred trvalým španielskym osídlením tvorili ostrovy množstvo príbuzensky a obchodne prepojených spoločenstiev. Pobrežné osady udržiavali styky s Borneom, Molukami, Čínou a Japonskom; na Mindanau a Sulu sa rozvíjali islamské sultanáty a v nížinách Luzonu a Visájskych ostrovov vládli miestni ''datus'', rádžovia a ďalší hodnostári.<ref name="PhelanHispanization">{{Citácia knihy | priezvisko = Phelan | meno = John Leddy | titul = The Hispanization of the Philippines: Spanish Aims and Filipino Responses, 1565–1700 | miesto = Madison | vydavateľ = University of Wisconsin Press | rok = 1959 | strany = 1 – 27 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TremmlManila">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | strany = 15 – 42, 93 – 124 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> Pokusy o trvalé spojenie ostrovov s Novým Španielskom dovtedy zlyhávali najmä preto, že expedície nepoznali spoľahlivú spiatočnú trasu cez Tichý oceán. Filip schválil novú výpravu pripravovanú miestokráľom Luisom de Velasco a jeho nástupcami. Velenie dostal baskický úradník [[Miguel López de Legazpi]] a navigačným poradcom sa stal augustinián [[Andrés de Urdaneta]], ktorý mal skúsenosti z predchádzajúcich plavieb v Ázii. Päť lodí vyplávalo z prístavu Navidad v novembri 1564 a vo februári 1565 dorazilo k Visájskym ostrovom.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="SchurzGalleon">{{Citácia knihy | priezvisko = Schurz | meno = William Lytle | titul = The Manila Galleon | miesto = New York | vydavateľ = E. P. Dutton | rok = 1939 | strany = 21 – 45 | jazyk = angličtina}}</ref> Legazpi po rokovaniach a ozbrojených stretoch založil na ostrove [[Cebu]] osadu Villa del Santísimo Nombre de Jesús. Nedostatok potravín, odpor niektorých miestnych vládcov a portugalské nároky na oblasť sťažovali jej udržanie. Výprava si zabezpečovala zásoby dohodami, výmenou aj rekvizíciami a postupne nadväzovala spojenectvá s časťou visájskych komunít. Španielska prítomnosť sa v roku 1569 presunula aj na Panay, kde boli podmienky na zásobovanie priaznivejšie. Legazpi udeľoval encomiendy svojim druhom ešte predtým, než mala správa presné údaje o počte obyvateľov a miestnych záväzkoch, čo viedlo k sporom o výšku tribútu a rozsah služieb.<ref name="PhelanHispanization"/> [[Súbor:Andres Urdaneta Tornaviaje.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Mapa spiatočnej plavby Andrésa de Urdanetu cez Tichý oceán|Spiatočná trasa [[Andrés de Urdaneta|Andrésa de Urdanetu]] z Cebu do Acapulca v roku 1565. Plavba na sever k pásmu západných vetrov vytvorila základ pravidelného spojenia medzi Filipínami a Novým Španielskom.]] Urdaneta vyplával zo Cebu na lodi ''San Pedro'' v júni 1565. Namiesto priameho smeru na východ zamieril najprv k severovýchodu, dosiahol pásmo západných vetrov a morských prúdov a potom preplával severný Tichý oceán k pobrežiu Kalifornie. Do Acapulca dorazil v októbri po viac než štyroch mesiacoch. Spiatočná plavba, označovaná ako ''tornaviaje'', poskytla praktickú trasu z Ázie do Ameriky a umožnila zásobovať filipínske sídla z Nového Španielska. Cesta zostávala dlhá a nebezpečná, no jej základný priebeh používali manilské galeóny nasledujúce dve a pol storočia.<ref name="SchurzGalleon"/><ref name="TremmlTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Triangular Trade and the Global Economy | strany = 125 – 168 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> Správy o dobre chránenom prístave a živom regionálnom obchode priviedli Španielov na Luzon. Martín de Goiti a Juan de Salcedo podnikli prvú výpravu do Manilského zálivu v roku 1570 a po bojoch s miestnymi silami sa vrátili na Panay. Legazpi prišiel s väčšou výpravou nasledujúci rok. Dohodol vzťahy s rádžom Matandom a Lakandulom z Tonda, zatiaľ čo odpor skupín spojených s rádžom Sulaymanom vyústil v júni 1571 do bitky pri Bangkusay. Dňa 24. júna 1571 Legazpi ustanovil španielske mesto [[Manila]] na mieste staršej opevnenej osady pri ústí rieky Pasig.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlManila"/> Poloha Manily spájala úrodné oblasti stredného Luzonu, chránený záliv a námorné trasy do južnej Číny, Japonska a juhovýchodnej Ázie. V opevnenom meste vzniklo španielske cabildo a parcely dostali vojaci, úradníci a cirkevné rády. Za hradbami pokračovali domorodé obce Tondo a ďalšie osady a rýchlo sa rozrastala čínska obchodná štvrť. Manila sa stala sídlom guvernéra a generálneho kapitána, pokladničných úradníkov a neskôr audiencie a arcibiskupstva. Cebu si uchovalo regionálny význam, no politické a obchodné ťažisko kolónie sa presunulo na Luzon.<ref name="TremmlPort">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Manila as an Intercultural Port City | strany = 267 – 290 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> V novembri 1574 napadol Manilu čínsky korzár Lin Feng, v španielskych prameňoch známy ako Limahong. Jeho muži pri prvom útoku zabili veliteľa Martína de Goiti, ale obrancovia odrazili pokus preniknúť do mesta. Limahong sa stiahol do Pangasinanu, kde ho niekoľko mesiacov obliehali oddiely Juana de Salceda spolu s filipínskymi spojencami; napokon unikol po mori. Útok urýchlil stavbu pevnejších hradieb a poukázal na závislosť osady od miestnych bojovníkov, lodí a zásob.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlManila"/> === Správa a spoločnosť na Filipínach === Filipíny patrili právne k Indiám a ich najvyššie záležitosti posudzovala Rada Indií. Praktické spojenie viedlo cez Nové Španielsko: lode vyplávali z Acapulca, miestokráľ zabezpečoval vojakov, úradníkov, misionárov a peniaze a mexická audiencia prijímala časť odvolaní. Na ostrovoch vládol guvernér s titulom generálneho kapitána, ktorý spájal civilnú správu s velením vojska. Provincie spravovali ''alcaldes mayores'' a miestne mestá či obce mali vlastné rady pod kráľovským dohľadom.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="CunninghamAudiencia">{{Citácia knihy | priezvisko = Cunningham | meno = Charles Henry | titul = The Audiencia in the Spanish Colonies as Illustrated by the Audiencia of Manila (1583–1800) | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1919 | strany = 51 – 81 | jazyk = angličtina}}</ref> Nová správa nadviazala na existujúce jednotky osídlenia nazývané ''barangay'' a na autoritu miestnych ''datus''. Datus, ich rodiny a ďalší uznávaní hodnostári vytvorili vrstvu ''principales''. Pomáhali zostavovať zoznamy poplatníkov, vyberať tribút a organizovať obecné práce a za túto službu získavali spoločenské a daňové výsady. Španielski úradníci pretvárali pružné miestne vzťahy do územne pevnejších obcí, zároveň však bez spolupráce principales nedokázali pravidelne vyberať dávky ani komunikovať s obyvateľstvom.<ref name="PhelanHispanization"/> Encomiendy na Filipínach oprávňovali držiteľov vyberať stanovený tribút, pričom mali zabezpečovať ochranu a náboženské vyučovanie. Hodnota tribútu, spôsob platenia a dostupnosť kňaza vyvolávali konflikty od začiatku osídlenia. Encomenderos a výbercovia požadovali zlato, bavlnené tkaniny, vosk, ryžu alebo peniaze podľa miestnych možností. Biskup Domingo de Salazar a viacerí rehoľníci tvrdili, že obce bez skutočnej ochrany a kresťanského vyučovania nemožno nútiť platiť plnú dávku. Kráľovské nariadenia viazali plný tribút na splnenie týchto povinností, v odľahlých encomiendách však kňazi často chýbali a úrady kontrolovali výber dávok iba sporadicky.<ref name="PhelanHispanization"/> Stavba galeón, pevností, kostolov a verejných budov si vyžadovala drevo, dopravu a veľké množstvo pracovných dní. Guvernéri ukladali obciam dodávky a pracovné povinnosti, za ktoré mali pracovníci dostávať mzdu alebo započítanie do dávok. Nepravidelné platenie, vzdialené presuny a strata času potrebného na obrábanie polí patrili k hlavným predmetom sťažností. Úteky, presťahovanie do menej dostupných oblastí a ozbrojené povstania ukazovali hranice správnej kontroly. Španielska moc sa do konca 16. storočia sústreďovala predovšetkým v Manile, na veľkej časti nížinného Luzonu a vo Visájach; sultanáty Sulu a Maguindanao aj viaceré horské spoločenstvá si zachovávali politickú samostatnosť.<ref name="PhelanHispanization"/> Filip zriadil kráľovskú audienciu v Manile dekrétom z roku 1583 a prvé zasadnutie sa konalo 15. júna 1584. Guvernér bol jej predsedom a traja sudcovia mali rozhodovať odvolania, preverovať správu a v prípade potreby prevziať vládu. Náklady a opakované spory medzi sudcami, guvernérom, mestom a biskupom podnietili miestne žiadosti o zrušenie. Kráľ audienciu v auguste 1589 zrušil a rozhodnutie sa vykonalo v roku 1590; súdna odvolacia právomoc sa vrátila do Mexika a guvernérovi zostal právny poradca.<ref name="CunninghamAudiencia"/> Skúsenosti z nasledujúcich rokov ukázali potrebu nezávislej kontroly guvernéra a miestnych financií. Filip rozhodol v novembri 1595 o obnovení tribunálu s prezidentom, štyrmi ''oidores'', prokurátorom a pomocným personálom. Obnovená audiencia začala pôsobiť 8. mája 1598, teda niekoľko mesiacov pred kráľovou smrťou. Jej druhé zriadenie vytvorilo trvalý najvyšší súd Filipín a posilnilo priamy administratívny vzťah medzi Manilou a Radou Indií.<ref name="CunninghamAudiencia"/> === Cirkev, jazyky a tlač na Filipínach === [[Súbor:Doctrina-cristiana.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.9|alt=Titulná strana Doctrina Christiana vytlačenej v Manile roku 1593|Titulná strana manilskej ''Doctrina Christiana'' z roku 1593. Španielsko-tagalogský text bol vytlačený latinkou aj domácim písmom [[Baybayin|baybayin]] a patrí k najstarším zachovaným tlačiam z Filipín.]] Prví augustiniáni prišli s Legazpiho výpravou v roku 1565. Nasledovali františkáni v roku 1577, jezuiti v roku 1581 a dominikáni v roku 1587. Rády si rozdeľovali misijné oblasti, zakladali kostoly a školy a pripravovali duchovných na prácu v tagalčine, cebuánčine, ilokánčine a ďalších jazykoch. Nedostatok misionárov obmedzoval počet pravidelne spravovaných farností a bol jedným z dôvodov sústreďovania rozptýlených osád do väčších obcí.<ref name="PhelanHispanization"/> Pápež Gregor XIII. založil 6. februára 1579 manilskú diecézu ako sufragánnu diecézu Mexika. Prvým biskupom sa stal dominikán [[Domingo de Salazar]], ktorý prišiel do Manily v roku 1581. Salazar zasahoval do sporov o tribút, prácu a podmienky encomiend a zvolal cirkevné a svetské autority na zhromaždenie známe ako prvá manilská synoda. Jej rokovania v 80. rokoch formulovali morálne a právne námietky proti vyberaniu dávok bez primeranej ochrany, výučby a súhlasu obyvateľov a viedli k správam zaslaným kráľovi.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="ManilaArchdiocese">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://rcam.org/history/ | vydavateľ = Roman Catholic Archdiocese of Manila | dátum prístupu = 2026-09-12 | jazyk = angličtina}}</ref> Dňa 14. augusta 1595 pápež Klement VIII. povýšil Manilu na arcidiecézu a založil sufragánne diecézy Cebu, Nueva Cáceres a Nueva Segovia. Nové členenie prispôsobilo cirkevnú organizáciu rozšíreniu španielskej správy na Luzone a vo Visájach. Biskupi zostávali závislí od rehoľníkov, ktorí ovládali miestne jazyky a spravovali väčšinu farností. Vzťah medzi guvernérom, audienciou, biskupmi a rádmi pravidelne vyvolával kompetenčné spory, pretože cirkevní predstavitelia posudzovali zákonnosť tribútu a práce a svetskí úradníci rozhodovali o ich materiálnom zabezpečení.<ref name="ManilaArchdiocese"/><ref name="PhelanHispanization"/> Misionári vytvárali slovníky, gramatiky a katechetické texty, pričom využívali pomoc miestnych tlmočníkov a pisárov. V roku 1593 vyšla v Manile ''Doctrina Christiana, en lengua española y tagala'', obsahujúca základné modlitby a poučenia v španielčine a tagalčine. Tagalog bol zaznamenaný latinkou aj domácim písmom baybayin. Zachované vydanie vzniklo technikou drevotlače a zvyčajne sa spája s textovou prácou františkána Juana de Plasencia a s tlačiarenskou činnosťou čínskych remeselníkov. V tom istom prostredí vznikali aj rané kresťanské tlače v čínštine.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlActors">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Actors and Agency | strany = 291 – 314 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> Kresťanstvo sa v nížinných oblastiach šírilo prostredníctvom krstu, farností, škôl, sviatkov a náboženských bratstiev. Miestne rodiny prijímali nové mená a obrady a príslušníci principales obsadzovali obecné a cirkevné funkcie. Domáce predstavy o príbuzenstve, liečení, duchoch a predkoch však naďalej ovplyvňovali každodennú zbožnosť. Misionári označovali časť týchto praktík za modloslužbu a viedli proti nim disciplinárne konania. Najhlbšie zmeny nastali v nížinných obciach s trvalou misiou, zatiaľ čo vo vzdialenejších oblastiach si domáce náboženské praktiky zachovali väčšiu kontinuitu.<ref name="PhelanHispanization"/> === Manila a transpacifický obchod === [[Súbor:Manila-Accapulco galleon trade route, showing onward route to Spain.png|náhľad|vľavo|upright=1.25|alt=Mapa obchodnej trasy medzi Manilou, Acapulcom a Španielskom|Trasa [[Manilská galeóna|manilských galeón]] medzi Manilou a Acapulcom a jej spojenie s atlantickou cestou do Španielska. Tichomorská vetva prepájala ázijský obchod s trhmi Nového Španielska a prostredníctvom nich aj s Európou.]] Pravidelná plavba medzi Manilou a [[Acapulco|Acapulcom]] vytvorila prvé dlhodobo fungujúce priame obchodné spojenie medzi Áziou a Amerikou. Z Nového Španielska lode viezli striebro, mince, potraviny, víno, textil, úradné písomnosti, vojakov, osadníkov a misionárov. V Manile nakupovali najmä hodvábne tkaniny a priadzu, bavlnu, porcelán, lakované predmety, korenie a ďalší ázijský tovar. Veľká časť nákladu pochádzala z čínskych prístavov v provincii Fujian a do Manily ju privážali džunky každú obchodnú sezónu.<ref name="TremmlTrade"/><ref name="SchurzGalleon"/> Hlavným platidlom bolo americké striebro. Čínska daňová a obchodná ekonomika vytvárala po striebre vysoký dopyt, kým cenový pomer zlata a striebra robil vývoz kovu z Ameriky do Ázie ziskovým. Manila umožnila španielskym obchodníkom vymieňať mexické a peruánske striebro za čínsky tovar bez portugalského sprostredkovania cez Indický oceán. Rok založenia mesta 1571 sa preto v hospodárskych dejinách často spája so vznikom pravidelného obehu striebra, ktorý priamo prepojil hlavné obchodné oblasti Ameriky, Európy a východnej Ázie.<ref name="FlynnSilver">{{Citácia periodika | priezvisko = Flynn | meno = Dennis O. | priezvisko2 = Giráldez | meno2 = Arturo | titul = Born with a Silver Spoon: The Origin of World Trade in 1571 | periodikum = Journal of World History | ročník = 6 | číslo = 2 | rok = 1995 | strany = 201 – 221 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TremmlTrade"/> Obchod nevykonávala iba úzka skupina Španielov. Čínski obchodníci a remeselníci, ktorých španielske pramene označovali ako ''sangleys'', zabezpečovali dovoz, stavbu lodí, spracovanie kovov, výrobu nábytku, zásobovanie potravinami a maloobchod. Guvernér Gonzalo Ronquillo de Peñalosa dal začiatkom 80. rokov zriadiť pri opevnenom meste štvrť a trhovisko [[Parián]]. Úrady registrovali čínskych obyvateľov, vyberali od nich poplatky a podporovali ich kresťanské vyučovanie, pričom manilské hospodárstvo zostávalo od ich práce a kapitálu bezprostredne závislé. Do prístavu prichádzali aj japonskí, portugalskí, malajskí, indickí a ďalší ázijskí obchodníci.<ref name="TremmlPort"/><ref name="TremmlActors"/> Manilskí španielski obyvatelia získavali podiely na povolenom náklade a zverovali nákup tovaru agentom. Rozdelenie lodného priestoru vyvolávalo spory medzi guvernérom, mestskou radou, cirkevnými korporáciami a jednotlivými obchodníkmi. Veľké zisky lákali investorov z Mexika a Peru, ktorých kapitál mohol vytlačiť menej majetných manilských obyvateľov. Podhodnocovanie nákladu, tajné zásielky a prekladanie tovaru mimo úradnej kontroly navyše zväčšovali skutočný objem obchodu nad sumy zapísané v registroch.<ref name="TremmlTrade"/><ref name="SchurzGalleon"/> Sťažnosti sevillských a mexických obchodníkov viedli Filipa k obmedzeniu transpacifickej výmeny. Nariadenia z roku 1593 vyhradili obchod na trase obyvateľom Filipín, zakázali priamu plavbu z Peru a iných amerických oblastí do Ázie a stanovili počet, nosnosť i úradnú hodnotu nákladu lodí. Medzi Manilou a Acapulcom mali spravidla plávať dve obchodné lode ročne. Predpisy chránili postavenie manilských osadníkov a zároveň bránili tomu, aby ázijský tovar a odlev striebra oslabovali atlantický monopol Sevilly. Rozdiel medzi úradným ocenením a trhovou hodnotou poskytoval priestor na obchádzanie limitov.<ref name="TremmlTrade"/><ref name="CunninghamAudiencia"/> Plavba podliehala monzúnom a sezónnym vetrom. Lode z Acapulca smerovali na západ v nižších zemepisných šírkach a po zastávke pri Mariánskych ostrovoch prichádzali k Filipínam. Spiatočná cesta viedla ďaleko na sever a potom naprieč oceánom ku kalifornskému pobrežiu. Preťaženie, skorbut, nedostatok vody, tajfúny a navigačné chyby spôsobovali vysokú úmrtnosť a občasnú stratu celej lode. Stavba veľkých galeón spotrebúvala filipínske drevo a prácu tesárov, povozníkov a veslárov z priľahlých provincií.<ref name="SchurzGalleon"/><ref name="PhelanHispanization"/> Správa Filipín prinášala korune menej miestnych príjmov, než si vyžadovali posádky, lode a úrady. Pokladnica Nového Španielska preto posielala do Manily peniaze, výstroj a zásoby, ktorými kryla časť schodku. Hodnota ázijského obchodu zároveň spočívala prevažne v súkromných zásielkach a clách, nie v priamom kráľovskom vlastníctve nákladu. Filip zachovával ostrovy z náboženských, strategických a obchodných dôvodov a ich spojenie s Mexikom vytvorilo osobitnú tichomorskú vetvu kastílskej zámorskej správy.<ref name="PhelanHispanization"/><ref name="TremmlTrade"/> === Portugalské dŕžavy po roku 1580 === Portugalské zámorie si po roku 1580 zachovalo vlastnú správnu sústavu sústredenú v Lisabone. Portugalská rada pri dvore sprostredkovávala menovania a korešpondenciu, zatiaľ čo lisabonské úrady naďalej viedli účty, vydávali plavebné povolenia a organizovali námorné výpravy. Casa da Índia spravovala veľkú časť kráľovského obchodu s Afrikou a Áziou a lisabonské finančné orgány kontrolovali príjmy z ciel, monopolov a zmlúv. Úradné miesta v portugalských dŕžavách zostávali podľa dohody uzavretej pri vzniku únie prevažne vyhradené portugalským poddaným.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="BouzaFilipes"/> Rozsah priamej územnej moci sa v jednotlivých častiach portugalského zámoria zásadne líšil. V Brazílii vznikali rozsiahle oblasti poľnohospodárskeho osídlenia, mestá a plantáže. V Angole sa Portugalci pokúšali preniknúť do vnútrozemia a upevniť prístavy. V Indickom oceáne tvorili ich dŕžavy najmä prístavy, pevnosti a obchodné stanice obklopené územiami ázijských a afrických štátov. Miestni spojenci, súkromní obchodníci, zmiešané komunity a námorníci z mnohých oblastí tvorili neoddeliteľnú súčasť správy aj obrany týchto rozptýlených dŕžav.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="SubrahmanyamAsia">{{Citácia knihy | priezvisko = Subrahmanyam | meno = Sanjay | titul = The Portuguese Empire in Asia, 1500–1700: A Political and Economic History | vydanie = 2. | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2012 | strany = 101 – 180 | isbn = 978-0-470-67291-4 | doi = 10.1002/9781118496459 | jazyk = angličtina}}</ref> Dynastické spojenie uľahčovalo výmenu informácií a koordináciu obrany, no hranica medzi oboma sústavami zostávala právne významná. Kastílski poddaní nezískali všeobecné právo obchodovať v portugalských prístavoch a Portugalci nemohli bez kastílskych licencií vstupovať do obchodu so Španielskou Amerikou. V praxi vznikali spoločné úverové, pašerácke a rodinné siete, ktoré využívali prístavy oboch korún. Osobitne viditeľné boli medzi portugalským Macaom a španielskou Manilou, kde obchodníci dokázali obchádzať zákazy priameho prepojenia oboch ázijských vetiev.<ref name="BoyajianTrade">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyajian | meno = James C. | titul = Portuguese Trade in Asia under the Habsburgs, 1580–1640 | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1993 | strany = 1 – 78, 125 – 176 | isbn = 978-0-8018-4405-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="TremmlRelations">{{Citácia knihy | priezvisko = Tremml-Werner | meno = Birgit M. | titul = Spain, China, and Japan in Manila, 1571–1644: Local Comparisons and Global Connections | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Amsterdam University Press | rok = 2015 | kapitola = Foreign Relations and Iberian Dualism | strany = 171 – 238 | isbn = 978-90-8964-833-4 | doi = 10.1515/9789048526819 | jazyk = angličtina}}</ref> === Brazília a portugalský Atlantik === [[Súbor:Capitanias.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.05|alt=Mapa portugalských kapitanátov v Brazílii približne z roku 1574|Mapa portugalských kapitanátov v [[Brazília|Brazílii]], ktorú Luís Teixeira vytvoril približne v roku 1574, niekoľko rokov pred spojením portugalskej a španielskych korún.]] Brazília bola rozdelená na kapitanáty, z ktorých časť zostávala v rukách dedičných donatárov a časť prešla pod priamu kontrolu koruny. Nad nimi pôsobil generálny guvernér so sídlom v [[Salvador (Brazília)|Salvadore da Bahia]], založenom v roku 1549. Guvernér riadil obranu, kráľovské súdnictvo a vzťahy medzi kapitanátmi, jeho možnosti zasahovať do miestnych záležitostí však obmedzovali vzdialenosti a práva donatárov. Mestské rady v Salvadore, Olinde a ďalších sídlach zastupovali vlastníkov pôdy, obchodníkov a úradníkov a spravovali každodenné obecné otázky.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="DisneyBrazil">{{Citácia knihy | priezvisko = Disney | meno = A. R. | titul = A History of Portugal and the Portuguese Empire | zväzok = 2: The Portuguese Empire | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2009 | strany = 195 – 270 | isbn = 978-0-521-40908-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Hlavným vývozným odvetvím sa stalo pestovanie a spracovanie cukrovej trstiny, predovšetkým v Pernambucu a Bahii. ''Engenho'' zahŕňalo polia, lis, kotly, sklady, technické zariadenie a pracovnú silu potrebnú na rýchle spracovanie úrody. Výstavba cukrovaru si vyžadovala veľký kapitál a úver; majitelia spolupracovali s lisabonskými, janovskými, flámskymi a neskôr aj holandskými obchodníkmi, ktorí zabezpečovali zariadenie, dopravu a odbyt. Cukor smeroval cez Lisabon na severoeurópske trhy a clá z jeho obchodu tvorili rastúcu časť portugalských zámorských príjmov.<ref name="SchwartzSugar">{{Citácia knihy | priezvisko = Schwartz | meno = Stuart B. | titul = Sugar Plantations in the Formation of Brazilian Society: Bahia, 1550–1835 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1985 | strany = 67 – 144 | isbn = 978-0-521-31399-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="LockhartSchwartz"/> Pracovnú silu prvých plantáží tvorili domorodí zajatci, obyvatelia misijných osád, slobodní pracovníci a čoraz početnejší zotročení Afričania. Koruna a jezuiti obmedzovali zotročovanie pokrstených a mierových domorodcov, osadníci však využívali výnimky pre zajatcov z takzvanej spravodlivej vojny a pre osoby vykúpené z domorodého zajatia. Epidémie, úteky a odpor oslabovali dostupnosť miestnej práce, zatiaľ čo portugalské základne v západnej a strednej Afrike rozširovali transatlantický obchod s otrokmi. Do konca 16. storočia nadobúdali Afričania a ich potomkovia v hlavných cukrovarníckych oblastiach stále väčší podiel na pracovnej sile.<ref name="SchwartzSugar"/><ref name="DisneyBrazil"/> Filipova vláda pokračovala v rozširovaní portugalských sídel na severovýchodnom pobreží, kde francúzski obchodníci udržiavali spojenectvá s časťou domorodých skupín. V roku 1585 portugalské a tabajarské sily založili v Paraíbe mesto Nossa Senhora das Neves, neskôr nazývané Filipeia na počesť panovníka. Portugalské a spojenecké oddiely vedené Cristóvãom de Barrosom ovládli v roku 1590 oblasť [[Sergipe]], čím otvorili pozemné spojenie medzi Bahiou a Pernambucom a rozšírili pastviny i cukrovarnícke zázemie. Boje v oboch oblastiach sprevádzali presuny obyvateľstva, zotročovanie zajatcov a zakladanie pevností a misijných obcí.<ref name="DisneyBrazil"/><ref name="LockhartSchwartz"/> Atlantické ostrovy a africké pevnosti tvorili s Brazíliou jeden obchodný priestor, hoci každý región mal vlastných guvernérov a privilégiá. [[Madeira]] a [[São Tomé]] poskytovali staršie skúsenosti s výrobou cukru, [[Kapverdy]] sprostredkovávali obchod s hornoguinejským pobrežím a pevnosť São Jorge da Mina chránila obchod so zlatom. Na ostrovoch a pobreží žili portugalskí osadníci, africké obyvateľstvo, ľudia zmiešaného pôvodu a mobilné skupiny obchodníkov, ktorí prepájali vnútrozemské trhy s oceánskou dopravou.<ref name="DisneyEmpire"/> Paulo Dias de Novais založil roku 1576 osadu São Paulo de Luanda ako základňu portugalského kapitanátu v [[Angola|Angole]]. Jeho výpravy vstupovali do zložitých vzťahov s kráľovstvom Ndongo a s miestnymi vládcami: obdobia spojenectva a obchodu sa striedali s vojnami a zajímaním ľudí. Vývoz zotročených Afričanov smeroval najmä do Brazílie a v rastúcej miere aj do španielskoamerických prístavov. Filip v roku 1595 uzavrel s portugalským obchodníkom Pedrom Gomesom Reynelom všeobecnú zmluvu na dodávky zotročených Afričanov do Španielskej Ameriky, čím posilnil úlohu portugalských podnikateľov v tomto obchode.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="WheatEarlySlaveTrade">{{Citácia periodika | priezvisko = Wheat | meno = David | priezvisko2 = Schultz | meno2 = Kara D. | titul = The Early Slave Trade from Angola to Spanish America and Brazil, 1575–1595 | periodikum = Anuario de Estudios Americanos | ročník = 79 | číslo = 2 | rok = 2022 | strany = 487 – 514 | doi = 10.3989/aeamer.2022.2.04 | jazyk = angličtina}}</ref> Portugalské atlantické dŕžavy sa po roku 1580 stali cieľom nepriateľov španielskej vetvy Habsburgovcov. Výprava [[Francis Drake|Francisa Drakea]] napadla Santiago na Kapverdách v roku 1585, flotila [[Thomas Cavendish|Thomasa Cavendisha]] Santos v Brazílii v roku 1591 a korzári Jamesa Lancastera Recife v roku 1595. Obranu zabezpečovali miestne posádky, domobrana, pobrežné pevnosti a príležitostne lode vyslané z Portugalska. Útoky narúšali obchod a odhaľovali dlhé nechránené úseky pobrežia, no hlavné portugalské centrá v Brazílii a Atlantiku zostali na konci Filipovej vlády pod korunou.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="AndrewsElizabethan">{{Citácia knihy | priezvisko = Andrews | meno = Kenneth R. | titul = Elizabethan Privateering: English Privateering during the Spanish War, 1585–1603 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1964 | strany = 115 – 191 | jazyk = angličtina}}</ref> === Estado da Índia a obchod v Indickom oceáne === [[Súbor:Market of Goa, Itinerario.png|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Trh v Goe na rytine z diela Jana Huygena van Linschotena|Trh v [[Goa|Goe]] na rytine uverejnenej roku 1605 v ''Itinerariu'' [[Jan Huygen van Linschoten|Jana Huygena van Linschotena]]. Vyobrazenie vychádza z autorovho pobytu v meste v rokoch 1583 – 1589, teda počas Filipovej vlády.]] Portugalské dŕžavy od východnej Afriky po východnú Áziu tvorili správny celok známy ako ''Estado da Índia''. Jeho sídlom bolo Goa, kde pôsobil miestokráľ alebo guvernér, najvyšší súd, arcibiskup, finančné úrady a veliteľstvo námorných síl. Podliehali mu kapitáni pevností a faktori na pobreží východnej Afriky, v Perzskom zálive, Indii a juhovýchodnej Ázii. Macao malo vlastnú mestskú radu a osobitné vzťahy s čínskymi úradmi; jeho formálna väzba na Estado da Índia preto fungovala inak než pri priamo ovládaných pevnostiach.<ref name="SubrahmanyamAsia"/><ref name="DisneyEmpire"/> Táto sústava nemala podobu súvislého územia. [[Mozambik (ostrov)|Mozambik]], [[Hormuz]], Goa, Daman, Diu, Cochin, [[Melaka|Malakka]], Macao a ďalšie body chránili námorné trasy, sklady a colné príjmy, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva a výrobných oblastí patrila miestnym štátom. Portugalskí kapitáni uzatvárali dohody s ázijskými vládcami, vyberali clá a vydávali lodné preukazy ''cartazes''. Loďstvo, diplomatické dohody a služby gudžarátskych, konkanijských, arabských, perzských, malajských, čínskych a ďalších obchodníkov a námorníkov umožňovali udržiavať tento reťazec prístavov bez územného ovládnutia väčšiny priľahlého vnútrozemia.<ref name="SubrahmanyamAsia"/> Každoročná ''Carreira da Índia'' spájala Lisabon s [[Goa|Goou]] okolo Mysu dobrej nádeje. Lode odchádzali na jar, aby využili sezónne vetry v Atlantiku a Indickom oceáne, a jedna plavba v každom smere trvala približne pol roka; flotila vyslaná z Lisabonu sa preto vracala až nasledujúce leto. Previezli kráľovských úradníkov, vojakov, striebro a meď smerom do Ázie a korenie, textil, drahokamy a ďalší tovar do Európy. Búrky, choroby, preťaženie a nedostatočná údržba spôsobovali časté straty. Lisabonská Casa da Índia registrovala náklad a spravovala kráľovské monopoly, no veľký priestor zostával súkromným podielom posádok a obchodníkov.<ref name="BoyajianTrade"/><ref name="SubrahmanyamAsia"/> Miestny obchod vo vnútri Ázie bol objemom i rozmanitosťou rozsiahlejší než preprava do Portugalska. Portugalskí ''casados'', teda ženatí usadlíci, investovali do plavieb medzi prístavmi od východnej Afriky po Japonsko a spolupracovali s ázijskými partnermi. Kráľovskí úradníci získavali časť odmeny formou práva na súkromný obchod alebo velenie výnosnej plavby. Úradné zákazy, clá a monopoly preto existovali vedľa prenajímaných práv, súkromných zmlúv a pašovania. Významnú úlohu pri úverovaní portugalsko-ázijského obchodu mali obchodníci označovaní v Portugalsku ako noví kresťania, potomkovia násilne pokrstených Židov.<ref name="BoyajianTrade"/> Filip rešpektoval portugalskú personálnu a právnu prevahu v Estado da Índia a menoval portugalských miestokráľov a guvernérov. Správy z [[Goa|Goy]] smerovali cez Lisabon a portugalské orgány, hoci panovník o dôležitých menovaniach, flotilách a vojenských otázkach rozhodoval na spoločnom dvore. Dlhá komunikačná cesta dávala miestnym veliteľom priestor prispôsobovať príkazy aktuálnej situácii. Kráľovské rozhodnutie sa mohlo dostať do Goy až v nasledujúcej plavebnej sezóne a výsledok jeho vykonania prišiel do Európy o ďalší rok.<ref name="DisneyEmpire"/><ref name="BoyajianTrade"/> Vojna španielskej monarchie s Anglickom a povstanie v Nizozemsku rozšírili okruh nepriateľov portugalského obchodu. Zákazy obchodovať s povstaleckými provinciami obmedzili holandský prístup k lisabonskému koreniu a podnietili tamojších obchodníkov hľadať priamu cestu do Ázie. Prvá holandská výprava vedená Cornelisom de Houtmanom oboplávala Mys dobrej nádeje v rokoch 1595 – 1597. Anglickí korzári zároveň lovili portugalské lode v Atlantiku a pri africkom pobreží. Počas Filipovho života zostali hlavné ázijské oporné body v portugalských rukách, rastúca priama konkurencia však menila strategické podmienky ich ďalšej obrany.<ref name="SubrahmanyamAsia"/><ref name="BoyajianTrade"/> === Atlantické spojenie, príjmy a obrana === Španielske americké dŕžavy spájala s Pyrenejským polostrovom ''Carrera de Indias'', regulovaná plavebná a obchodná sústava sústredená v Seville. Od polovice 16. storočia prevažovali organizované konvoje. Flota Nového Španielska smerovala cez Karibik do [[Veracruz|Veracruzu]], kým galeóny Tierra Firme plávali ku [[Cartagena (Kolumbia)|Cartagene]] a k panamskej šiji. Presné termíny odchodov sa menili podľa počasia, dostupnosti lodí, vojenskej situácie a času potrebného na zhromaždenie nákladu; označenie „každoročná flotila“ preto vyjadrovalo plánovaný rytmus, ktorý sa v praxi často oneskoroval.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ParrySeaborne">{{Citácia knihy | priezvisko = Parry | meno = J. H. | titul = The Spanish Seaborne Empire | miesto = Londýn | vydavateľ = Hutchinson | rok = 1966 | strany = 128 – 173 | jazyk = angličtina}}</ref> Peruánske striebro putovalo z Potosí k tichomorskému pobrežiu, po mori do prístavu Callao a Panamy a potom po súši alebo rieke cez šiju k atlantickému prístavu Nombre de Dios. Pre nezdravé prostredie, zanášanie prístavu a ťažkosti s obranou bolo Nombre de Dios v roku 1597 nahradené novým prístavom [[Portobelo]]. Mexické striebro a ázijský tovar privezený do Acapulca prechádzali cez vnútrozemie do Mexika a Veracruzu. V karibskej Cartagene sa k hlavnému prúdu pripájali zlato, perly a ďalšie zásielky zo severnej Južnej Ameriky.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ElliottResources"/> Obe flotily sa pred spiatočnou plavbou zvyčajne zhromaždili v [[Havana|Havane]]. Odtiaľ prešli Floridským prielivom, využili Golfský prúd a zamierili cez severný Atlantik k Azorám a Pyrenejskému polostrovu. Konvoj chránil obchodné lode vojenským sprievodom a sústredenou obranou, zároveň však vyžadoval čakanie na pomalšie plavidlá a vytváral veľké nároky na zásoby v prístavoch. Hurikány, stroskotania, epidémie a oneskorenia spôsobovali vážne straty aj v rokoch bez nepriateľského útoku.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ParrySeaborne"/> Z Európy prichádzalo víno, olej, železné výrobky, papier, knihy, odevy, zbrane a luxusný tovar spolu s úradníkmi, duchovnými a súkromnými cestujúcimi. Amerika vyvážala predovšetkým striebro, zlato, kožu, cukor, farbivá a liečivé či aromatické produkty. Registrovaná transatlantická výmena tvorila iba jednu časť zámorského hospodárstva. Obchod medzi americkými prístavmi, zásobovanie baní z okolitého vidieka a tichomorská výmena s Áziou presúvali veľké množstvo tovaru bez cesty cez Sevillu.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ElliottResources"/> Koruna získavala z amerického obchodu clo ''almojarifazgo'', daň z predaja ''alcabala'', podiel z drahých kovov, príjmy z ortuťového monopolu a mimoriadne príspevky. Osobitná dávka ''avería'' financovala ochranné lode a náklady konvoja. Kráľovské striebro sa prepravovalo vedľa omnoho väčších súkromných zásielok a časť budúcich príjmov bola vopred určená na splácanie veriteľov a platenie vojenských záväzkov. Po odpočítaní nákladov správy a starších záväzkov zostávala Filipovi k dispozícii iba časť kovu zaúčtovaného ako kráľovský príjem; vojna, oneskorenie alebo strata flotily tento disponibilný podiel ďalej znižovali.<ref name="HaringTrade"/><ref name="ElliottResources"/> Po útokoch francúzskych a anglických korzárov venovala koruna väčšiu pozornosť pevnostiam pri hlavných prístavoch. Výprava Francisa Drakea do Karibiku v rokoch 1585 – 1586 ukázala zraniteľnosť Santo Dominga, Cartageny a San Agustína. Filip poveril po následných inšpekciách vojenského inžiniera [[Bautista Antonelli|Bautistu Antonelliho]] a ďalších odborníkov prípravou opevnení v Havane, San Juane, Cartagene, Portobele a pri prístupoch k panamskej šiji. Stavba hradieb, pevností a delostreleckých postavení pokračovala mnoho rokov a financovali ju miestne príjmy, príspevky obyvateľov aj prostriedky posielané z bohatších pokladníc.<ref name="ParrySeaborne"/><ref name="AndrewsElizabethan"/> Atlantická a tichomorská doprava spojila miestne hospodárstva s Filipovou európskou politikou, jej každodenné fungovanie však zostávalo v rukách tisícov súkromných a obecných aktérov. Baníci a obchodníci rozhodovali, koľko striebra prihlásia na prepravu; domorodé obce zabezpečovali časť práce a zásob; africkí a afroamerickí námorníci, nosiči a remeselníci pracovali v prístavoch; ázijskí obchodníci určovali ponuku manilského trhu. Kráľovské úrady vyberali dane, udeľovali licencie a organizovali ochranu. Popri nimi regulovaných trasách naďalej prúdil tovar prostredníctvom pašovania a miestnych dohôd, ktoré reagovali na vojnu, výpadky dopravy a okamžitú ponuku na trhoch.<ref name="LockhartSchwartz"/><ref name="TremmlTrade"/><ref name="BoyajianTrade"/> Počas Filipovej vlády sa zámorská správa rozšírila geograficky aj inštitucionálne. Reformy v Peru a Novom Španielsku spresnili daňové a pracovné povinnosti, audiencie a kontrolné konania posilnili kráľovské súdnictvo a Manila vytvorila trvalé spojenie medzi Amerikou a východnou Áziou. Rovnaké desaťročia priniesli nútené presídľovanie, pracovné odvody, pokračujúci obchod s otrokmi, epidémie a vojny na hraniciach. Portugalská časť monarchie pridala samostatnú sieť v Atlantiku a Indickom oceáne, ktorá si zachovala vlastné orgány. Filipova zámorská monarchia tak mala podobu rozsiahlej mozaiky právne odlišných dŕžav. Spájali ich panovnícka autorita, námorné trasy, obchodný úver a nepretržitý obeh nariadení, účtov, petícií a správ medzi miestnymi spoločnosťami a európskymi dvormi.<ref name="BurkholderKingdoms"/><ref name="ElliottAtlantic"/><ref name="DisneyEmpire"/> == Dvor, kultúra a mecenášstvo == [[Súbor:Real Monasterio de San Lorenzo de El Escorial (36612898612).jpg|náhľad|vpravo|upright=1.25|alt=Pohľad na kláštor a kráľovské sídlo El Escorial|[[El Escorial]] spája kláštor, baziliku, kráľovský palác, dynastické pohrebisko, kolégium a knižnicu. Jeho stavba i výzdoba patrili k najrozsiahlejším kultúrnym podnikom Filipovej vlády.]] Kráľovský dvor za vlády Filipa II. spájal panovníkovu domácnosť, ústredné úrady, kaplnku, šľachtické sprievody, diplomatické zastúpenia a služby potrebné na každodenný chod rezidencie. Bol zároveň miestom, kde sa rozdeľovali úrady a pocty, prijímali vyslanci, vychovávali členovia dynastie a objednávali umelecké diela. Maliari, sochári, architekti, hudobníci, kníhtlačiari, kartografi a výrobcovia vedeckých prístrojov preto nevstupovali do styku iba so samotným kráľom. O zákazkách rozhodovali aj členovia kráľovskej rodiny, vysokí hodnostári domácnosti, cirkevné inštitúcie a správcovia jednotlivých stavieb.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991">{{Citácia knihy | priezvisko = Rodríguez-Salgado | meno = M. J. | kapitola = The Court of Philip II of Spain | editor-priezvisko = Asch | editor-meno = Ronald G. | editor2-priezvisko = Birke | editor2-meno = Adolf M. | titul = Princes, Patronage, and the Nobility: The Court at the Beginning of the Modern Age, c. 1450–1650 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1991 | strany = 205 – 244 | isbn = 978-0-19-920502-8 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="ChecaMecenas1992">{{Citácia knihy | priezvisko = Checa Cremades | meno = Fernando | titul = Felipe II: Mecenas de las artes | miesto = Madrid | vydavateľ = Nerea | rok = 1992 | isbn = 978-84-86763-71-8 | jazyk = španielčina}}</ref> Filipov [[mecenášstvo|patronát]] vyrastal z potrieb katolíckeho panovníka a hlavy dynastie. Objednávky mali zabezpečiť dôstojné slávenie liturgie, uchovať pamiatku predkov, predstaviť zákonnú následnosť a vybaviť sídla predmetmi primeranými kráľovskej hodnosti. Súčasne odrážali jeho záujem o architektúru, maľbu, knihy, mapy, záhrady a technické poznanie. Kráľovské diela spájali kastílske stavebné tradície, taliansky renesančný klasicizmus, nizozemské maliarstvo a tapisérstvo i franko-flámsku polyfóniu. Ich rozmanitú podobu vytvárali remeselníci a umelci pochádzajúci z viacerých území monarchie aj zo susedných štátov.<ref name="MulcahyPatron2004">{{Citácia knihy | priezvisko = Mulcahy | meno = Rosemarie | titul = Philip II of Spain, Patron of the Arts | miesto = Dublin | vydavateľ = Four Courts Press | rok = 2004 | isbn = 978-1-85182-773-2 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenEscorial2010">{{Citácia knihy | priezvisko = Kamen | meno = Henry | titul = The Escorial: Art and Power in the Renaissance | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2010 | isbn = 978-0-300-16825-9 | jazyk = angličtina}}</ref> === Dvor a sieť kráľovských sídel === Filipova domácnosť si zachovala súbežné služby vytvorené podľa burgundských a kastílskych zvyklostí. Burgundský poriadok, zavedený pre princa v roku 1548, upravoval najmä verejný ceremoniál, hodnosti pri panovníkovej osobe, stolovanie, komoru, kaplnku a stajne. Kastílska domácnosť ďalej zabezpečovala časť tradičných služieb a mala vlastných hodnostárov i služobníkov. Vedľa nich pôsobili domácnosti kráľovien, princov a infantiek. Jednotlivé zložky sa personálne prekrývali a ich postavenie sa v priebehu vlády menilo. Príslušnosť k domácnosti zostávala významným zdrojom platu, prestíže a prístupu ku kráľovskej rodine.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/><ref name="BoydenCourtier1995">{{Citácia knihy | priezvisko = Boyden | meno = James M. | titul = The Courtier and the King: Ruy Gómez de Silva, Philip II, and the Court of Spain | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1995 | isbn = 978-0-520-08622-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Prístup k panovníkovi určovala priestorová i ceremoniálna hierarchia. Väčší okruh dvoranov sa zúčastňoval na verejných bohoslužbách, prijatiach a sviatkoch, zatiaľ čo vstup do vnútorných komnát patril užšej skupine komorníkov, tajomníkov, duchovných a sluhov. Audiencia, krátky rozhovor pri presune medzi miestnosťami alebo odovzdanie písomnej žiadosti mohli ovplyvniť kariéru žiadateľa. Tento osobný kanál dopĺňal riadne konanie v radách a kanceláriách. Veľmoži preto udržiavali pri dvore vlastné domácnosti a siete klientov, prostredníctvom ktorých získavali informácie, odporúčania a sprostredkovateľov.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/><ref name="BoydenCourtier1995"/> Rytmus kráľovho dňa určovali bohoslužby, porady, čítanie písomností, podpisovanie rozhodnutí a prijímanie osôb s právom audiencie. Filip si veľkú časť správnej práce vykonával v súkromnejších miestnostiach a komunikáciu s radami viedol prostredníctvom písomných konzúlt. Dvor zostával početným spoločenstvom závislým od kuchýň, stajní, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a ochrany. K jeho obyvateľom patrili popri aristokracii kapláni, lekári, lekárnici, holiči, komorníci, strážcovia, poslovia, kuchári, krajčíri, práčky, remeselníci a ďalší platení služobníci. Rozpočty domácnosti tak zachytávajú sociálne omnoho širšie prostredie než iba okruh kráľových politických poradcov.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Vlastné dvory kráľovien a detí vytvárali ďalšie centrá objednávok a osobnej priazne. [[Alžbeta z Valois]] udržiavala väzby na francúzske prostredie, podporovala hudbu a výtvarnú tvorbu a jej domácnosť poskytla priestor maliarke [[Sofonisba Anguissola|Sofonisbe Anguissole]]. Anna Habsburská priviedla služobníctvo a dvorné zvyklosti spojené so stredoeurópskou vetvou dynastie. Po Anninej smrti nadobudli v každodennom živote dvora osobitné postavenie infantky [[Izabela Klára Eugénia|Izabela Klára Eugénia]] a Katarína Michaela. Ich izby, kaplnky, odevy, portréty, hudobná výučba a sobášne prípravy tvorili samostatnú oblasť dvorskej spotreby a reprezentácie.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="PradoSofonisba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip II | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/philip-ii/7d7280d6-5603-488a-8521-933acc357d7a | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Palacio Real de Aranjuez. Jardín del Rey.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.1|alt=Kráľovská záhrada pri paláci v Aranjueze|Kráľovská záhrada pri [[Kráľovský palác v Aranjueze|paláci v Aranjueze]]. Úpravy sídla spájali reprezentačnú architektúru s reguláciou vodných tokov, pestovaním rastlín a dvorským oddychom.]] Po ustanovení Madridu za stále sídlo dvora pokračovala kráľovská domácnosť v pravidelných presunoch medzi viacerými rezidenciami. Jarné pobyty sa spájali najmä s [[Aranjuez]]om, poľovačky s [[Palác El Pardo|El Pardom]] a Valsaínom pri Segovii a dlhšie pracovné a náboženské pobyty s El Escorialom. Presun, označovaný ako ''jornada'', zahŕňal členov rodiny, časť úradníkov, stráž, kaplnku, kuchyne, kone, vozy, liturgické potreby, nábytok i textílie. Rozsah sprievodu sa prispôsoboval dĺžke pobytu a účelu cesty. Písomnosti a poslovia pritom zabezpečovali spojenie s radami a kanceláriami, ktoré zostávali v Madride.<ref name="FernandezArchitecture2021">{{Citácia knihy | priezvisko = Fernández-González | meno = Laura | titul = Philip II of Spain and the Architecture of Empire | miesto = University Park | vydavateľ = Pennsylvania State University Press | rok = 2021 | isbn = 978-0-271-08724-5 | doi = 10.5325/j.ctv1ns7mjd | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Rezidencie mali rozdielne funkcie a zariadenie sa medzi nimi často premiestňovalo. Tapisérie chránili chladné steny, menili vzhľad sál a pri slávnostiach vytvárali dočasné obrazové programy. Truhlice, skladacie stoly, strieborný riad, odevy, knihy a kaplnkové predmety putovali spolu s domácnosťou alebo čakali v miestnych skladoch. Stály architektonický rámec preto dopĺňala pohyblivá vrstva drahých textílií a úžitkových predmetov. Inventáre ich zaznamenávali podľa materiálu, námetu, rozmerov, pôvodu a miestnosti, za ktorú zodpovedal konkrétny správca.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> Dvorský pobyt v prírode mal politický aj praktický rozmer. Poľovačka poskytovala telesnú aktivitu, zábavu a príležitosť na menej formálny kontakt s vybranými spoločníkmi, zároveň si vyžadovala chránené lesy, správcov zveri, psince, stajne a dohľad nad využívaním pôdy. V Aranjueze sa k lovu a jazde pridávali záhrady, rybníky, sady a plavba po rieke [[Tajo]]. Úprava krajiny ukazovala schopnosť dvora viesť vodu, vysádzať dovezené druhy a organizovať prácu záhradníkov, hydrotechnikov a robotníkov.<ref name="FernandezArchitecture2021"/> === Kráľovská architektúra a organizácia stavebných prác === Kráľovské stavby spravovala sieť odborníkov a úradníkov, nad ktorou vykonávala dohľad [[Junta de Obras y Bosques]], teda orgán pre kráľovské stavby, lesy a sídla. Pripravoval rozpočty, kontroloval účty, zabezpečoval materiál a riešil spory so zhotoviteľmi i obcami. Na jednotlivých miestach pôsobili správcovia diela, účtovníci, hlavní majstri a dozorcovia. Kamenári, murári, tesári, pokrývači, kováči, sklári, záhradníci a nádenníci dostávali mzdu podľa remesla a pracovného času, zatiaľ čo špecializované predmety vznikali na základe samostatných zmlúv. Veľké objednávky sa rozdeľovali na menšie, merateľné úlohy, čo umožňovalo priebežne preverovať cenu a kvalitu.<ref name="FernandezArchitecture2021"/><ref name="WilkinsonHerrera1993">{{Citácia knihy | priezvisko = Wilkinson-Zerner | meno = Catherine | titul = Juan de Herrera: Architect to Philip II of Spain | miesto = New Haven; Londýn | vydavateľ = Yale University Press | rok = 1993 | isbn = 978-0-300-04991-6 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Juan de Herrera.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.76|alt=Juan de Herrera na rytine z roku 1791|[[Juan de Herrera]] na rytine z roku 1791. Ako kráľovský architekt koordinoval dokončenie El Escorialu a pracoval aj na ďalších sídlach, technických zariadeniach a projektoch spojených s matematikou.]] Filip sa o postup prác zaujímal prostredníctvom plánov, modelov, rozpočtov a správ. Architekti mu predkladali pôdorysy a nákresy s alternatívnymi riešeniami; kráľ na písomnosti pripájal poznámky alebo ich vracal na ďalšie posúdenie. Rozhodovanie sa týkalo polohy budov, komunikačných trás, kaplniek, súkromných miestností, záhrad, vodovodov aj nákladov. Panovníkova účasť mala podobu usmerňovania a schvaľovania, kým výpočty, konštrukčné riešenia a vedenie pracovísk zostávali úlohou kvalifikovaných odborníkov.<ref name="WilkinsonHerrera1993"/><ref name="LopezMozo2015">{{Citácia periodika | priezvisko = López-Mozo | meno = Ana | titul = On the Use of Perspective by Juan de Herrera, Architect of Philip II of Spain | periodikum = Nexus Network Journal | ročník = 17 | rok = 2015 | strany = 133 – 155 | doi = 10.1007/s00004-015-0240-1 | jazyk = angličtina}}</ref> Po smrti [[Juan Bautista de Toledo|Juana Bautistu de Toledo]] v roku 1567 sa najvplyvnejším kráľovským architektom stal Juan de Herrera. Pri práci využíval presnú geometriu, ortogonálne projekcie, perspektívne kresby a modely. Stavby spájané s jeho menom charakterizujú jasné členenie objemu, pravidelný rytmus otvorov, obmedzená reliéfna výzdoba, strmé bridlicové strechy a dôraz na kvalitné kamenárske spracovanie. Neskoršia historiografia označila tento architektonický jazyk za „herrerovský štýl“. Na jednotlivých realizáciách pracovali aj ďalší majstri a výslednú podobu stavieb určovali ich funkcia, staršia zástavba a dostupné materiály.<ref name="WilkinsonHerrera1993"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> V Madride pokračovali úpravy starého alcázaru, ktorého stredoveké jadro sa postupne prispôsobovalo dvorskému ceremoniálu, práci úradov a ubytovaniu kráľovskej rodiny. Nové a prestavané miestnosti oddeľovali reprezentačné trasy od súkromnejších komnát, vznikali galérie pre obrazy a priestory pre archív, zbrojnicu a služby domácnosti. Predmestské sídla El Pardo a Valsaín poskytovali zázemie pre poľovačky a kratšie pobyty. Ich prevádzka zároveň podnecovala výstavbu ciest, mostov, mlynov, zásobovacích objektov a vodných zariadení v okolitej krajine.<ref name="FernandezArchitecture2021"/> Aranjuez vyrastal pri niekdajšom sídle rádu svätého Jakuba na sútoku riek Tajo a Jarama. Juan Bautista de Toledo pripravil plán paláca a záhrad a Herrera po jeho smrti upravoval jednotlivé časti projektu. Za Filipovho života bola dokončená iba časť neskoršieho paláca; oveľa ďalej postúpilo pretváranie okolitej krajiny. Hrádze, kanály a zavlažovacie sústavy zásobovali záhrady, sady a lúky; aleje usmerňovali pohyb a spájali palác s miestami lovu a oddychu. Dvor tu skúšal ovocné dreviny a okrasné rastliny získané z rozličných častí Pyrenejského polostrova i zo zahraničia.<ref name="FernandezArchitecture2021"/><ref name="WilkinsonHerrera1993"/> Kráľovské stavebníctvo podporovalo presun remeselníckych postupov medzi regiónmi. Talianski sochári a kamenári pracovali vedľa kastílskych majstrov, flámski výrobcovia dodávali tapisérie, sklo a hudobné nástroje a portugalskí odborníci sa po roku 1580 zapájali do projektov vyžadujúcich námorné, kartografické či inžinierske znalosti. Zmluvy presne určovali materiál, rozmery a termíny. Architekt alebo kráľovský zástupca po kontrole často žiadal opravy hotového diela. Platby mohli meškať a remeselníci sa potom domáhali dlžných súm prostredníctvom petícií a súdnych konaní.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> === Dokončenie a fungovanie El Escorialu === Ako už bolo spomenuté pri založení El Escorialu, po smrti pôvodného architekta zjednotil vedenie tohto rozsiahleho pracoviska Juan de Herrera a upravil projekt jeho najvýznamnejších častí. Osobitnú pozornosť venoval bazilike, hlavnému priečeliu, nádvoriu kráľov, vežiam, strechám a väzbám medzi kláštorom, kolégiom a palácom. Stavitelia pritom museli zachovať už postavené úseky a zosúladiť ich s novými rozhodnutiami. Posledný stavebný kameň bol položený 13. septembra 1584, po viac než 21 rokoch výstavby. Maľovanie fresiek, osádzanie oltárov, výroba nábytku a dopĺňanie zbierok pokračovali aj potom.<ref name="LopezMozo2015"/><ref name="RBMEHistoria">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historia | url = https://rbme.patrimonionacional.es/s/rbme/page/historia | vydavateľ = Real Biblioteca del Monasterio de San Lorenzo de El Escorial | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="EscobarBibliography2017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Escobar | meno = Jesús | titul = Philip II and El Escorial | url = https://arthistory.northwestern.edu/documents/philip-ii-and-el-escorial---oxford-bibliographies.pdf | vydavateľ = Oxford Bibliographies in Renaissance and Reformation | dátum vydania = 2017-06-27 | dátum prístupu = 2026-09-13 | doi = 10.1093/OBO/9780199920105-0114 | jazyk = angličtina}}</ref> Komplex združoval funkcie, ktoré boli v iných sídlach rozptýlené. Hieronymitský kláštor zabezpečoval pravidelné modlitby za členov dynastie, bazilika slávnostnú liturgiu, kolégium a seminár vyučovanie, knižnica zhromažďovanie textov a palác ubytovanie kráľovskej rodiny. Pohrebiská pod kostolom prijímali telesné pozostatky príslušníkov rodu. Dnešnú architektonickú podobu získal Panteón kráľov až v 17. storočí. Prepojenie týchto priestorov vyjadrovalo úzky vzťah medzi panovníckou službou, katolíckou bohoslužbou, vzdelanosťou a dynastickou pamäťou.<ref name="KamenEscorial2010"/><ref name="EscobarBibliography2017"/> Kráľovské apartmány sa nachádzali pri presbytériu baziliky. Filip mal zo svojich miestností prístup k súkromnej tribúne a oratóriu, odkiaľ mohol sledovať liturgiu bez prechodu cez hlavné chrámové priestory. Zariadenie obytných izieb bolo v porovnaní s veľkými reprezentačnými sálami účelné: písací stôl, kreslá, lôžko, skrine, náboženské obrazy, mapy a predmety osobnej zbožnosti podporovali prácu aj modlitbu. Jednoduchosť časti zariadenia sa spájala s drahými textíliami, kvalitným drevom, hodinami a umeleckými dielami, ktoré inventáre evidovali ako majetok koruny.<ref name="KamenEscorial2010"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> El Escorial sa počas pobytu panovníka menil na pracovné sídlo. Do areálu prichádzali tajomníci, radcovia, vyslanci a poslovia a písomnosti sa prevážali medzi kláštorom a Madridom. Blízkosť mníšskej komunity ovplyvňovala denný poriadok. Vedľa kláštorného režimu vytvárali politické rokovania, dvorské služby a zásobovanie vlastný rytmus. V posledných rokoch života tu Filip trávil dlhé obdobia, pričom rozsah sprievodu zaťažoval ubytovacie kapacity kláštora i okolitého mestečka.<ref name="KamenEscorial2010"/><ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Výstavba si vyžiadala rozsiahly systém zásobovania. Žula pochádzala predovšetkým z lomov v okolí, drevo z kráľovských lesov a tehly, vápno a strešná bridlica z ďalších oblastí Kastílie. Mramory, jaspis, bronzové súčasti a drahé kamene určené pre oltáre sa získavali cez obchodníkov a kráľovských agentov na Pyrenejskom polostrove i v Taliansku. Materiál sa vážil, meral a zapisoval do účtov; poškodené alebo nevyhovujúce dodávky sa vracali. Stavebná kancelária uchovávala výkresy, zmluvy, vzorky a výpočty, vďaka čomu bolo možné koordinovať stovky pracovníkov a objednávok.<ref name="WilkinsonHerrera1993"/><ref name="MulcahyBasilica1994">{{Citácia knihy | priezvisko = Mulcahy | meno = Rosemarie | titul = The Decoration of the Royal Basilica of El Escorial | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1994 | isbn = 978-0-521-41344-2 | jazyk = angličtina}}</ref> === Výzdoba baziliky, dynastická pamiatka a relikvie === [[Súbor:Retablo mayor de San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.05|alt=Hlavný oltár baziliky El Escorialu|Hlavný oltár a retabulum baziliky El Escorialu. Architektúru navrhol Juan de Herrera, výrobu z drahých kameňov a bronzu koordinoval Jacopo da Trezzo a na maľbách a sochách pracovali umelci z Talianska a Španielska.]] Výzdoba baziliky vznikala ako sústava navzájom previazaných oltárov, obrazov, sôch, liturgického náčinia a relikviárov. Herrera navrhoval architektonické rámy a dohliadal na ich súlad s priestorom chrámu. Objednávatelia určovali rozmery, ikonografické témy a materiál, umelci predkladali kresby alebo menšie modely a hotové práce posudzovali správcovia stavby, duchovní aj kráľ. Program kládol dôraz na Krista, Pannu Máriu, apoštolov, evanjelistov, cirkevných otcov a mučeníkov, ktorých kult zapadal do zasvätenia kláštora svätému Vavrincovi.<ref name="MulcahyBasilica1994"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Najnáročnejšou zákazkou bolo hlavné retabulum za oltárom. Jeho architektonický návrh vypracoval Herrera a technickú realizáciu od roku 1579 viedol milánsky zlatník a kamenár [[Jacopo da Trezzo]]. Červený jaspis, rozličné druhy mramoru, pozlátený bronz a maľované plátna vytvorili viacposchodovú kompozíciu prispôsobenú mohutnému presbytériu. Bronzové sochy vytvoril [[Pompeo Leoni]], kamenárske práce z mramoru a jaspisu viedol Juan Bautista Comane a obrazy dodali [[Federico Zuccari]] a [[Pellegrino Tibaldi]]. Montáž si vyžadovala dopravu ťažkých častí, presné kovové spoje a opakované úpravy priamo na mieste; hlavné práce boli ukončené roku 1588.<ref name="MulcahyBasilica1994"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Po oboch stranách presbytéria boli umiestnené bronzové modliace sa skupiny členov dynastie. Jedna predstavuje Karola V. s manželkou Izabelou Portugalskou a ich deťmi, druhá Filipa II. s manželkami a deťmi. Pompeo Leoni ich vytvoril s pomocou svojej dielne podľa portrétnych podkladov a podrobne určeného programu. Postavy kľačia obrátené k oltáru a ich heraldické označenia určujú rodové postavenie. Súsošia tak spájali pohrebnú pamiatku s nepretržitou účasťou dynastie na liturgii slávenej za jej zosnulých členov.<ref name="MulcahyBasilica1994"/><ref name="LazureRelics2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Lazure | meno = Guy | titul = Possessing the Sacred: Monarchy and Identity in Philip II's Relic Collection at the Escorial | url = https://archive.org/details/sim_renaissance-quarterly_spring-2007_60_1/page/58 | periodikum = Renaissance Quarterly | ročník = 60 | číslo = 1 | rok = 2007 | strany = 58 – 93 | doi = 10.1353/ren.2007.0076 | jazyk = angličtina}}</ref> Maliarsky program sa v priebehu výstavby menil. [[Juan Fernández de Navarrete]], prezývaný ''el Mudo'', bol roku 1568 ustanovený kráľovským maliarom a pre El Escorial vytvoril oltárne obrazy svätcov i biblické výjavy. Jeho kompozície využívali benátsku prácu so svetlom a farbou a zachovávali zreteľné rozprávanie vhodné pre chrámový priestor. Smrť maliara v roku 1579 prerušila širšiu objednávku a dvor hľadal náhradu medzi umelcami pôsobiacimi v Španielsku a Taliansku. Na výzdobe následne pracovali Zuccari, Tibaldi, [[Luca Cambiaso]], [[Rómulo Cincinato]] a ich pomocníci.<ref name="MulcahyNavarrete1999">{{Citácia knihy | priezvisko = Mulcahy | meno = Rosemarie | titul = Juan Fernández de Navarrete el Mudo, pintor de Felipe II | miesto = Madrid | vydavateľ = Sociedad Estatal para la Conmemoración de los Centenarios de Felipe II y Carlos V | rok = 1999 | isbn = 978-84-95146-21-2 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="MulcahyBasilica1994"/> [[Súbor:Martirio de San Mauricio El Greco.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.88|alt=El Grecov obraz Mučeníctvo svätého Maurícia a Tébskej légie|[[El Greco]], ''Mučeníctvo svätého Maurícia a Tébskej légie'' (1580 – 1582). Obraz vznikol pre jeden z oltárov El Escorialu, napokon však zostal v kráľovskej zbierke mimo pôvodne určeného oltárneho miesta.]] Filip objednal od El Greca roku 1580 ''Mučeníctvo svätého Maurícia a Tébskej légie''. Maliar umiestnil do popredia poradu dôstojníkov, ktorí prijímajú rozhodnutie zomrieť pre vieru, kým samotnú popravu posunul hlbšie do obrazu. Takéto rozvrhnutie zdôraznilo duchovnú voľbu postáv a odlišovalo sa od priamočiarejšieho rozprávania používaného na hlavných oltároch komplexu. Dielo po dokončení roku 1582 nebolo osadené na plánované miesto a oltár dostal obraz rovnakého námetu od Rómula Cincinata. Kráľ dôvod zmeny písomne nevysvetlil; El Grecovo plátno zostalo súčasťou zbierok El Escorialu.<ref name="PatrimonioMauricio">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Martirio de San Mauricio y la Legión Tebana | url = https://www.patrimonionacional.es/colecciones-reales/pintura/el-martirio-de-san-mauricio-y-la-legion-tebana | vydavateľ = Patrimonio Nacional | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="MulcahyPatron2004"/> Fresková výzdoba pokrývala knižnicu, kláštor, schodiská i galérie. Osobitným reprezentačným priestorom sa stala Sála bitiek, kde talianski maliari Niccolò Granello, Fabrizio Castello, Orazio Cambiaso a Lazzaro Tavarone vytvorili v 80. a na začiatku 90. rokov rozsiahle výjavy. Dlhá maľba bitky pri La Higueruele pripomínala vojnu kastílskeho kráľa Jána II. proti Granade, ďalšie scény zobrazovali Saint-Quentin a boje pri ostrove Terceira. Maliari spracovali vojenské udalosti ako panorámy s krajinou, opevneniami, šíkmi a tábormi. Galéria predstavovala kontinuitu vojenskej služby korune a prenášala súčasné víťazstvá do dlhších dejín monarchie.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Filip zhromaždil v El Escoriale takmer 7 500 relikvií, ku ktorým patrili písomné potvrdenia pôvodu a pravosti. Získaval ich prostredníctvom vyslancov, duchovných, šľachticov a príbuzných, zvlášť z oblastí, kde reformácia viedla k rušeniu kláštorov a kultu svätcov. Kosti, časti odevov a ďalšie posvätné predmety sa ukladali do skriniek a relikviárov rozmiestnených pri oltároch a v osobitných kaplnkových priestoroch. Správcovia ich triedili podľa svätcov a sviatkov, aby sa vybrané relikvie mohli pri liturgii vystavovať veriacim.<ref name="LazureRelics2007"/> Relikviáre boli zároveň rozsiahlymi zlatníckymi objednávkami. Dielne vyrábali busty, schránky, kríže a monštrancie zo striebra, pozláteného kovu, krištáľu a dreva, pričom ich tvar umožňoval rozpoznať uloženú časť tela alebo identitu svätca. Evidencia relikvií, autentík a umiestnenia bola súčasťou ich kultu: kláštor potreboval vedieť, ktorý predmet môže vystaviť v príslušný sviatok a akým dokumentom sa preukazuje jeho pôvod. Zbierka premieňala všeobecné spoločenstvo svätcov na hmotnú súčasť každodennej bohoslužby za monarchiu a jej panovníkov.<ref name="LazureRelics2007"/><ref name="KamenEscorial2010"/> === Kráľovské zbierky a maliarske objednávky === Kráľovská obrazáreň vznikala dedením, nákupmi, darmi, diplomatickou výmenou a priamymi objednávkami. Diela sa nachádzali v madridskom alcázare, El Parde, Aranjueze, El Escoriale a v ďalších sídlach a pri presunoch sa zapisovali do inventárov. Umiestnenie ovplyvňovalo ich význam: oltárny obraz slúžil liturgii, portrét v audienčnej sále reprezentoval dynastiu, mytologické plátno v súkromnej komnate oslovovalo obmedzený okruh divákov a tapisériový cyklus menil sálu počas slávnosti. Zbierka fungovala ako pracovná súčasť obývaných palácov a jej usporiadanie vychádzalo z funkcie miestností, dvorského ceremoniálu a osobného užívania diel.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Filip zdedil diela zhromaždené habsburskými a kastílskymi predkami a pokračoval v kontakte s [[Tiziano Vecelli|Tizianom]], ktorý už pracoval pre Karola V. Benátsky maliar vytvoril pre Filipa portréty, náboženské kompozície i obrazy politickej alegórie. Zákazky sa dojednávali prostredníctvom listov a agentov, plátna sa posielali z Benátok a platby prechádzali zložitým dvorským účtovníctvom. Objednávateľ a umelec tak udržiavali dlhodobý vzťah bez trvalej Tizianovej prítomnosti na španielskom dvore.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Sériu šiestich mytologických malieb, ktorú Tizian nazýval ''poesie'', si Filip objednal roku 1551 a maliar ju vytváral približne do roku 1562. Zahŕňala ''Danaé'', ''Venušu a Adonisa'', ''Perzea a Andromedu'', ''Dianu a Actaeona'', ''Dianu a Kallistó'' a ''Únos Európy''. Námety vychádzali najmä z Ovídiových ''Premien'' a spájali telesnú krásu, túžbu, násilie, premenu a smrť. Tizian dostal pri výbere a spracovaní tém značnú voľnosť a obrazy koncipoval ako vizuálny náprotivok básnictva. Boli určené pre panovníkove súkromné priestory a v neskorších storočiach sa séria rozptýlila medzi viaceré zbierky.<ref name="NationalGalleryPoesie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Titian: Love, Desire, Death | url = https://www.nationalgallery.org.uk/exhibitions/past/titian-love-desire-death | vydavateľ = The National Gallery | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="MulcahyPatron2004"/> [[Súbor:Philip II offering Fernando.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.9|alt=Tizianov obraz Filip II. odovzdáva princa Ferdinanda Víťazstvu|Tizian, ''Filip II. odovzdáva princa Ferdinanda Víťazstvu'' (približne 1573 – 1575). Alegória spája narodenie mužského dediča v roku 1571 s víťazstvom kresťanskej flotily pri Lepante.]] Tizianova alegória ''Filip II. odovzdáva princa Ferdinanda Víťazstvu'', namaľovaná približne v rokoch 1573 – 1575, spojila dve udalosti z roku 1571: narodenie princa Ferdinanda a víťazstvo pri Lepante. Obrnený kráľ drží dieťa, ku ktorému zostupuje okrídlená postava Víťazstva s vencom a palmovou ratolesťou. V pozadí sa odohráva námorný boj a pri kráľových nohách leží spútaný nepriateľ s turbanom. Kompozícia tak prepojila jazyk antickej alegórie a kresťanského triumfu s verejným potvrdením dynastickej následnosti.<ref name="PradoTitianVictory">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip II Offering the Infante Fernando to Victory | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/philip-ii-offering-the-infante-fernando-to-victory/d1f2bea9-0d59-495e-9fb5-6efe7762798d | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref> [[Súbor:Bosch - Haywain Triptych.jpg|náhľad|vľavo|upright=1.08|alt=Triptych Voz sena od Hieronyma Boscha|[[Hieronymus Bosch]], ''Voz sena''. Filip II. získal triptych zo zbierky rodiny humanistu Felipeho de Guevaru a roku 1574 ho dal previezť do El Escorialu.]] Významnú časť Filipových nizozemských malieb tvorili diela [[Hieronymus Bosch|Hieronyma Boscha]]. Kráľ roku 1570 kúpil väčší súbor obrazov od dedičov humanistu a zberateľa Felipeho de Guevaru; medzi nimi bol triptych ''Voz sena'', odovzdaný do El Escorialu v roku 1574. ''Záhrada pozemských rozkoší'' sa v inventári kláštora objavila roku 1593. Oba triptychy zobrazujú hriech, nestálosť pozemských pôžitkov, trest a cestu ľudstva medzi stvorením a zatratením. Hieronymita José de Sigüenza ich na začiatku 17. storočia vykladal ako morálne a náboženské obrazy, čo dokladá spôsob, akým ich čítalo vzdelané prostredie kláštora.<ref name="PradoHaywain">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Haywain Triptych | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/the-haywain-triptych/7673843a-d2b6-497a-ac80-16242b36c3ce | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="PradoGarden">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Garden of Earthly Delights Triptych | url = https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/the-garden-of-earthly-delights-triptych/02388242-6d6a-4e9e-a992-e1311eab3609 | vydavateľ = Museo Nacional del Prado | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenEscorial2010"/> Boschove triptychy patrili do širšieho súboru nizozemského umenia v kráľovských priestoroch. Filip vlastnil početné náboženské maľby, krajiny a výjavy každodenného života, ako aj talianske diela od renesancie po súčasných manieristov. Pri nákupoch sa spoliehal na vyslancov, obchodníkov, miestodržiteľov a znalcov, ktorí upozorňovali na predaj významných súkromných zbierok. Dary medzi príbuznými panovníckymi dvormi prinášali obrazy, tapisérie, šperky a vzácne predmety a zároveň upevňovali diplomatické a rodové väzby.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Samostatnú skupinu tvorili tapisérie, ktoré patrili k najdrahším položkám dvorského zariadenia. Zdedili sa najmä bohaté bruselské cykly Karola V. a Márie Uhorskej, ďalšie kusy sa objednávali v nizozemských dielňach podľa kartónov významných maliarov. Veľké tkané výjavy zobrazovali biblické príbehy, antické dejiny, cnosti, bitky a rodové znaky. Tapisérie sa dali zrolovať a previezť, takže sprevádzali dvor medzi sídlami, zakrývali steny pri audienciách a menili ulice či chrámy počas vstupov, sobášov a pohrebných obradov.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> Inventáre zachytávajú aj hodiny, automatické mechanizmy, drahé kamene, rezané kryštály, medaily, mince, zbrane, brnenia, nábytok a predmety z prírodných materiálov. Niektoré slúžili ako diplomatické dary, iné ako liturgické alebo osobné vybavenie. Ich hodnota spočívala v cene materiálu, remeselnej náročnosti, pôvode a spojení s konkrétnou osobou či udalosťou. Kráľovská zbrojnica uchovávala bojové i slávnostné zbrane predkov a súčasníkov; spolu s portrétmi a rodovými pamiatkami vytvárala materiálny záznam dynastických dejín.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> === Dvorský portrét a obraz dynastie === Portrét plnil pri habsburskom dvore presne určené úlohy. Zaznamenával podobu panovníka a jeho príbuzných, oznamoval vek a postavenie možného sobášneho partnera, sprevádzal diplomatický dar a zastupoval neprítomnú osobu v paláci spojeneckého dvora. Maliari preto vytvárali oficiálne kompozície, ktoré sa kopírovali v rôznych veľkostiach. Základný typ určoval postoj tela, odev, gesto ruky a predmety hodnosti; jednotlivé verzie potom reagovali na vek portrétovaného, cieľového príjemcu a miesto určenia.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Vývoj Filipovho obrazu ovplyvnil nizozemský portrétista [[Anthonis Mor]], ktorý ho zobrazil počas princových ciest po Európe a po sobáši s Máriou Tudorovou. Na jeho spôsob nadviazal [[Alonso Sánchez Coello]], dlhoročný kráľovský maliar a autor portrétov Filipa, jeho manželiek, detí a dvorných hodnostárov. Postavy maľoval v celej alebo trojštvrťovej dĺžke pred jednoduchým pozadím, s presne opísanými látkami, čipkami, šperkmi, zbraňami a insígniami. Obmedzené gesto a priamy pohľad sústreďovali pozornosť na hodnosť a sebaovládanie zobrazenej osoby.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="PradoSofonisba"/> Sofonisba Anguissola, spomenutá už pri opise Alžbetinej domácnosti, zastávala ako dvorná dáma odlišné spoločenské postavenie než platení mužskí kráľovskí maliari. Na dvore portrétovala členov kráľovskej rodiny a podieľala sa na formovaní uvoľnenejšieho komorného portrétu. Podobizeň Filipa II., dnes v Prade, bola neskôr upravená tak, aby vytvorila pár s portrétom Anny Habsburskej. Dlhodobé nesprávne pripisovanie niektorých jej diel Sánchezovi Coellovi ukazuje, ako úzko sa ich dvorská tvorba približovala v kompozícii a reprezentatívnej funkcii.<ref name="PradoSofonisba"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Po smrti Sáncheza Coella roku 1588 pokračovali v portrétnej práci jeho dielňa a ďalší maliari. [[Juan Pantoja de la Cruz]], ktorý sa školil v Coellovom prostredí, sa v 90. rokoch podieľal na zobrazovaní zostarnutého kráľa, princa Filipa a infantky Izabely Kláry Eugénie. Jeho presné podanie čiernych hodvábov, výšiviek, šperkov a dvorského odevu zachovalo vizuálnu kontinuitu, kým tvár a držanie tela zaznamenávali vek portrétovaných. Portréty následníka sa množili s rastúcou potrebou verejne potvrdiť dynastickú budúcnosť monarchie.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Čierny odev na mnohých podobizniach vyjadroval popri smútku či osobnej prísnosti aj vysokú hodnosť a nákladnú dvorskú eleganciu. Sýte a stále čierne farbenie kvalitných tkanín bolo technicky náročné. Zlaté retiazky, rádové insígnie, čipka, drahokamy a lesk hodvábu vytvárali kontrast, ktorý maliar podrobne zaznamenal. Odev zároveň podliehal dvorským pravidlám, náboženskému kalendáru, veku, pohlaviu a konkrétnej príležitosti, takže portrét poskytoval súčasníkom presnú informáciu o spoločenskom postavení.<ref name="ChecaMecenas1992"/> === Knižnica El Escorialu a organizácia poznania === [[Súbor:Real Biblioteca de San Lorenzo de El Escorial. Salón principal.jpg|náhľad|vpravo|upright=1.15|alt=Hlavná sála kráľovskej knižnice El Escorialu|Hlavná sála [[Kráľovská knižnica v El Escoriale|knižnice El Escorialu]]. Fresky zobrazujú sedem slobodných umení, filozofiu a teológiu; knihy boli usporiadané podľa odborov a veľkosti.]] Knižnica patrila k pôvodným inštitúciám El Escorialu a mala slúžiť kláštoru, kolégiu, korune a schváleným učencom. Prvé knihy prišli roku 1565. Zásielku tvorilo približne štyridsaťdva zväzkov, zrejme palácové duplikáty, ktoré dočasne uložili v sakristii neďalekej La Fresnedy. Nasledujúci rok pribudli cennejšie rukopisy a tlače z osobnej kráľovej zbierky. Do konca roka 1568 knižnica evidovala 1 044 zväzkov. Pri formovaní zbierky sa uplatnil humanistický návrh Juana Páeza de Castra, ktorý Filipovi odporúčal zhromaždiť rozptýlené rukopisy, tlače, mince, mapy a vedecké prístroje v jednej vzdelaneckej inštitúcii.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Kráľ poveroval nákupom kníh diplomatov a učencov pôsobiacich v hlavných európskych centrách. Diego Guzmán de Silva vyhľadával rukopisy v Benátkach, Francés de Álava vo Francúzsku a [[Benito Arias Montano]] v Nizozemsku. Ambrosio de Morales cestoval po kláštoroch a katedrálach Leónu, Galície a Astúrie a zapisoval staré kódexy. Keď bola 26. júna 1575 knižnica formálne odovzdaná hieronymitskej komunite, obsahovala približne 4 000 zväzkov. Nákupy sa sústreďovali na kvalitné texty v pôvodných jazykoch, staré rukopisy a vydania vhodné pre teológiu, právo, dejiny, medicínu, matematiku a filológiu.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="EscobarBibliography2017"/> Zbierku zásadne rozšírili celé súkromné knižnice. Roku 1571 pribudlo päťdesiatsedem gréckych a stodvanásť latinských rukopisov zo zbierky Gonzala Péreza. Pozostalosť Juana Páeza de Castra priniesla roku 1572 tristo pätnásť zväzkov vrátane päťdesiatich gréckych kódexov a šesťdesiatich jedného arabského rukopisu. Najväčším prírastkom 70. rokov bola knižnica diplomata a humanistu [[Diego Hurtado de Mendoza|Diega Hurtada de Mendozu]]: roku 1576 sa do El Escorialu dostalo 853 kódexov a viac než tisíc tlačí. Zbierka kanonistu Antonia Agustína pridala roku 1591 približne tisíc rukopisov. Takto vznikol mnohojazyčný fond latinských, gréckych, hebrejských, arabských a románskych textov.<ref name="RBMEHistoria"/> Montano sa v marci 1577 ujal triedenia, posudzovania a katalogizácie kníh, ktoré sa ešte nachádzali v dočasnej miestnosti. Spolupracoval s hieronymitskými knihovníkmi a ďalšími znalcami jazykov. Knihy sa rozdeľovali podľa odborov a veľkosti, označovali sa vlastníckymi znakmi a zapisovali do katalógov. Pri zakázaných alebo sporných tituloch sa kontrolovalo, či ich možno uchovať po vypustení označených pasáží alebo iba so zvláštnym povolením. Duplikáty a zakázané knihy boli po dokončení priestorov uložené oddelene v hornej sále, čo umožňovalo spájať ochranu vzácnych textov s pravidlami cirkevnej cenzúry.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="EMLOMontano">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Correspondence of Benito Arias Montano | url = https://emlo-portal.bodleian.ox.ac.uk/collections/?catalogue=benito-arias-montano | vydavateľ = Early Modern Letters Online, University of Oxford | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="GoodmanScience1983">{{Citácia periodika | priezvisko = Goodman | meno = David | titul = Philip II's Patronage of Science and Engineering | periodikum = The British Journal for the History of Science | ročník = 16 | číslo = 1 | rok = 1983 | strany = 49 – 66 | doi = 10.1017/S000708740001952X | jazyk = angličtina}}</ref> Hlavná sála knižnice meria približne 54 metrov na dĺžku, 9 metrov na šírku a 10 metrov na výšku. Nízko položené okná osvetľujú jednoloďový priestor a drevené police podľa Herrerovho návrhu lemujú jeho dlhé steny. Vyrobil ich taliansky stolár Giuseppe Freccia s pomocou španielskych remeselníkov. Tlače sa ukladali pozlátenou oriezkou smerom do miestnosti, čím rady kníh získavali jednotný vzhľad. Dnešné kovové mreže a dvierka políc pochádzajú až z 18. storočia.<ref name="RBMESalon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Salón principal | url = https://rbme.patrimonionacional.es/s/rbme/page/sal-n-principal | vydavateľ = Real Biblioteca del Monasterio de San Lorenzo de El Escorial | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref> Sedem úsekov valenej klenby zobrazuje sedem slobodných umení: gramatiku, rétoriku, dialektiku, aritmetiku, hudbu, geometriu a astrológiu. Na kratších stenách ich rámcujú filozofia a teológia, pričom jednotlivé alegórie sprevádzajú príklady učencov a historických výjavov. Ikonografický program pravdepodobne pripravili Herrera a José de Sigüenza; namaľoval ho Pellegrino Tibaldi so spolupracovníkmi vrátane Bartoloméa Carducha. Poradie obrazov viedlo od jazykových a matematických disciplín k poznaniu prírody, filozofii a zjavenej teológii. Knihy, maľba, architektúra a vedecké nástroje tak vytvorili spoločný priestor určený na systematické štúdium.<ref name="RBMESalon"/><ref name="EscobarBibliography2017"/> Knižnica zhromažďovala aj mapy, glóbusy, astroláby, armilárne sféry, mince, medaily, portréty a prírodniny. Tieto predmety slúžili pri výučbe a zároveň sprítomňovali geografický, chronologický a prírodný poriadok opisovaný v knihách. Prístup zostával viazaný na inštitúciu, odporúčanie a dohľad knihovníkov. Pod dobovou predstavou „verejnosti“ sa rozumel predovšetkým okruh vzdelancov oprávnených pracovať so zbierkou. Knižnica uchovávala vedomosti pre kláštor a kolégium a poskytovala texty odborníkom zapojeným do cirkevných, historických a správnych úloh koruny.<ref name="RBMEHistoria"/><ref name="KamenEscorial2010"/> === Antverpská polyglotná Biblia a kníhtlač === [[Súbor:Biblia Regia Plantin.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.94|alt=Strana z Antverpskej polyglotnej Biblie vytlačenej Krištofom Plantinom|Strana z [[Antverpská polyglotná Biblia|Antverpskej polyglotnej Biblie]], nazývanej aj ''Biblia Regia''. Paralelné stĺpce sprístupňovali biblický text vo viacerých starých jazykoch.]] Rozsiahlym tlačovým podnikom spojeným s Filipovým patronátom bola Antverpská polyglotná Biblia, známa ako ''Biblia Regia''. Tlačiar [[Christophe Plantin|Krištof Plantin]] ju vydal v ôsmich veľkých zväzkoch v rokoch 1568 – 1573. Na redakciu dohliadal Arias Montano, ktorého kráľ vyslal do Antverp. Vydanie prinieslo hebrejský, aramejský, grécky a latinský biblický text spolu s latinskými prekladmi, slovníkmi, gramatikami a odbornými prílohami. Projekt si vyžiadal sadzbu odlišných písiem, kontrolu textových variantov a spoluprácu odborníkov na niekoľko starých jazykov.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025">{{Citácia knihy | priezvisko = Dunkelgrün | meno = Theodor | titul = The Multiplicity of Scripture: The Making of the Antwerp Polyglot Bible | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 2025 | isbn = 978-0-88844-234-5 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="KamenEscorial2010"/> Kráľovská podpora zahŕňala privilegované postavenie vydania, diplomatickú ochranu, nákup časti nákladu a Montanovo poverenie. Plantin niesol značné výrobné náklady a priebežne vyjednával o papieri, doprave a úhrade exemplárov. Výsledný titul ''Biblia Regia'' jasne uvádzal vydanie pod kráľovský patronát. Filologickú a tlačiarenskú prácu vykonala medzinárodná skupina hebraistov, grecistov, znalcov sýrčiny, korektorov, sadzačov a rytcov. Časť výtlačkov bola vytlačená na kvalitnejšom papieri alebo pergamene a slúžila ako reprezentačný dar cirkevným a svetským hodnostárom.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025"/> Textové a teologické riešenia vydania skúmali univerzitní teológovia, španielska inkvizícia i rímske orgány. Najväčšiu pozornosť vyvolali Montanove odborné prílohy a použitie hebrejských a aramejských prameňov. Schvaľovanie sa preto predĺžilo a Plantin s Montanom museli odpovedať na námietky a získavať posudky. Spor ukázal, že katolícka biblická filológia potrebovala pôvodné jazyky a zároveň podliehala presnej kontrole vieroučnej interpretácie. Polyglota napokon vstúpila do knižníc celej Európy a El Escorial dostal súbor reprezentačných exemplárov.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025"/><ref name="EMLOMontano"/> Filip udeľoval tlačové privilégiá aj ďalším liturgickým, právnym, historickým a odborným dielam. Privilegium chránilo vydavateľa na vymedzený čas pred nepovoleným pretlačením a spájalo tlač s predbežným schvaľovaním. Po tridentskom koncile sa vo veľkom vyrábali zjednotené misály, breviáre a ďalšie liturgické knihy; Plantin získal významné objednávky pre španielsky trh. Kvalita papiera, typografie a rytín mala praktický aj reprezentačný význam a veľké náklady vytvárali prácu pre papiernikov, písmolejcov, sadzačov, korektorov, kníhviazačov a obchodníkov.<ref name="DunkelgrunPolyglot2025"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> === Hudba, liturgia a dvorská zábava === Hudba sprevádzala každodennú omšu, vešpery, procesie, sviatky, sobáše, krsty, pohreby a prijatia vyslancov. Kráľovská kaplnka nadväzovala na burgundskú tradíciu a zamestnávala spevákov a skladateľov prevažne z franko-flámskeho prostredia; vedľa nej pôsobili španielski kapláni, speváci, organisti a inštrumentalisti. Medzi kapelníkmi sa vystriedali Pierre de Manchicourt, Jean de Bonmarché, Gérard de Turnhout, George de La Hèle a Philippe Rogier. Ich omše, motetá a ďalšie polyfonické skladby sa zapisovali do veľkoformátových chórových kníh, z ktorých mohol spievať celý súbor.<ref name="NooneEscorial1998">{{Citácia knihy | priezvisko = Noone | meno = Michael J. | titul = Music and Musicians in the Escorial Liturgy under the Habsburgs, 1563–1700 | miesto = Rochester | vydavateľ = University of Rochester Press | rok = 1998 | isbn = 978-1-878822-71-0 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/> Hudobníci z rozličných domácností a území účinkovali pri veľkých obradoch spoločne. Zloženie súboru sa menilo podľa miesta, dostupnosti spevákov a charakteru sviatku. Polyfónia sa striedala s chorálom a hovorenými časťami liturgie; trúbky, píšťaly a bubny mali dôležitú úlohu pri verejných vstupoch, turnajoch a vojenských slávnostiach. Hudobníci dostávali platy, odev, stravu alebo ubytovanie a pri nástupe či odchode cestovali medzi Madridom, Nizozemskom, Talianskom a ďalšími dvormi. Kráľovská kaplnka bola preto cirkevnou inštitúciou aj cestou medzinárodného prenosu repertoáru.<ref name="NooneEscorial1998"/> [[Súbor:Obras de musica para tecla arpa y vihuela de Antonio de Cabeçon 1578.jpg|náhľad|vpravo|upright=0.9|alt=Titulná strana zbierky skladieb Antonia de Cabezóna z roku 1578|Titulná strana zbierky ''Obras de música para tecla, arpa y vihuela'', ktorú roku 1578 vydal Hernando de Cabezón. Tlač uchovala podstatnú časť klávesovej tvorby jeho otca [[Antonio de Cabezón|Antonia de Cabezóna]].]] Slepý organista a skladateľ [[Antonio de Cabezón]] patril ku klávesovým hudobníkom skoršej časti vlády. Slúžil najprv Izabele Portugalskej, potom princovi Filipovi a sprevádzal ho na cestách po Taliansku, Nemecku, Nizozemsku a Anglicku. Jeho tienta, variácie a úpravy vokálnych skladieb rozvíjali imitáciu a možnosti organu, klavichordu, harfy i vihuely. Po Antoniovej smrti roku 1566 pokračoval v službe jeho syn Hernando. Ten roku 1578 v Madride vydal ''Obras de música para tecla, arpa y vihuela'', hlavný tlačený prameň otcovej tvorby; tabulatúrny zápis umožňoval hrať skladby na viacerých druhoch nástrojov.<ref name="BNECabezon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obras de música para tecla, arpa y vihuela de Antonio de Cabeçón | url = https://bdh-rd.bne.es/viewer.vm?id=0000160045 | vydavateľ = Biblioteca Nacional de España | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = španielčina}}</ref><ref name="NooneEscorial1998"/> Bazilika El Escorialu mala rozsiahle organové vybavenie. Kráľ roku 1578 uzavrel zmluvu s flámskym organárom Gillesom Brebosom na štyri hlavné nástroje; po jeho smrti sa na dokončení podieľali jeho synovia a ďalší remeselníci. Organy boli osadené tak, aby mohli viesť spev z rôznych častí chrámu a pri slávnostiach sa navzájom striedať. Hieronymitská komunita zachovávala vlastný liturgický poriadok a chorálnu tradíciu, ku ktorej sa pri významných príležitostiach pridávali profesionálni dvorskí speváci a polyfónny repertoár.<ref name="NooneEscorial1998"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Svetská zábava zahŕňala lov, jazdu, tanec, hudbu, kartové a stolové hry, divadelné predstavenia a slávnostné turnaje. Ich rozsah určovala príležitosť a zloženie dvora. Sobáše a návštevy vyslancov prinášali dočasné javiská, kostýmy, hudobné produkcie a alegorickú výzdobu, zatiaľ čo večery v užšom rodinnom kruhu využívali komornejší repertoár. Kráľovné a infantky mali vlastných hudobníkov a tanečných majstrov a podieľali sa na objednávaní predstavení. Výdavky na zábavu sa v čase vojny, dvorského smútku alebo choroby obmedzovali, po významných dynastických udalostiach opäť rástli.<ref name="RodriguezSalgadoCourt1991"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> Verejné sviatky prepájali dvor s mestom. Kráľovský vstup, prísaha následníka, svadba alebo ďakovná procesia viedli po uliciach vyzdobených tapisériami, erbmi, maľovanými oblúkmi a svetlami. Mestské rady, cechy, cirkevné kapituly a rehoľné domy financovali vlastné časti programu. Tlačené alebo rukopisné opisy slávností vysvetľovali alegórie a šírili správu o udalosti mimo bezprostredného publika. Dočasná architektúra poskytovala maliarom, tesárom a básnikom objednávky, ktoré sa po skončení podujatia zachovali najmä v účtoch, kresbách a písomných reláciách.<ref name="FernandezArchitecture2021"/><ref name="ChecaMecenas1992"/> === Matematika, kartografia a technické poznanie === Filipova správa potrebovala odborníkov schopných merať územie, projektovať opevnenia, viesť stavby, zostavovať mapy, určovať polohu lodí a kontrolovať banské či vodné zariadenia. Matematika preto vstupovala do dvorskej praxe cez architektúru, delostrelectvo, navigáciu, zememeračstvo a účtovníctvo. Kráľ podporoval konkrétne projekty a pracovné miesta, dával prekladať odborné knihy do kastílčiny a povolával učencov z rôznych častí monarchie. Patronát smeroval predovšetkým k poznaniu využiteľnému v správe a technike, pričom teoretická geometria, astronómia a prírodná filozofia poskytovali jeho pojmový základ.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> Na Herrerov podnet vznikla v Madride roku 1582 Kráľovská matematická akadémia. Prvým prednášajúcim sa stal portugalský kozmograf [[João Baptista Lavanha]], ktorý začal vyučovať v nasledujúcom roku. Program zahŕňal aritmetiku, geometriu, kozmografiu, astronómiu, navigáciu a vybrané otázky vojenského a stavebného inžinierstva. Poslucháčmi mali byť dvorania a úradníci, ale aj technicky činní ľudia, ktorí potrebovali matematiku pri svojej práci. Prednášky a pripravované príručky v kastílčine rozširovali odbornú terminológiu mimo latinského univerzitného prostredia.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="WilkinsonHerrera1993"/> Akadémia fungovala ako dvorské vyučovacie a koordinačné pracovisko bez univerzitných fakúlt a právomoci udeľovať akademické hodnosti. Závisela od kráľovského financovania a od dostupnosti jednotlivých učiteľov. Herrera pripravoval jej organizačný rámec a prepájal ju so sieťou kráľovských architektov, inžinierov a kozmografov. V 90. rokoch sa zloženie učiteľov i výučba menili. Geometrické kreslenie a výpočty sa v tomto prostredí uplatňovali ako nevyhnutná súčasť kráľovskej služby.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="WilkinsonHerrera1993"/> [[Súbor:Esfera armilar de Santucci, Real Biblioteca del Monasterio de San Lorenzo de El Escorial.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.9|alt=Armilárna sféra Antonia Santucciho v knižnici El Escorialu|[[Armilárna sféra]] Antonia Santucciho, vyrobená vo Florencii približne roku 1582. Do kráľovskej knižnice v El Escoriale bola premiestnená najneskôr roku 1593.]] Prepojenie vedeckého prístroja, diplomatického daru a knižničnej výučby predstavuje armilárna sféra florentského kozmografa Antonia Santucciho. Vytvoril ju približne roku 1582 pre kardinála Ferdinanda Medicejského, ktorý ju poslal Filipovi. Prístroj znázorňuje geocentricky usporiadané nebeské kruhy, zemepisné súradnice a pohyby nebeských telies podľa dobovej kozmografie. Kráľ ho najprv uchovával v madridskom alcázare; od roku 1593 je zaznamenaný medzi predmetmi hlavnej sály knižnice El Escorialu, kde dopĺňal glóbusy, mapy a astronomické knihy.<ref name="RBMESalon"/> Kartografické objednávky mali vytvoriť presnejší obraz Pyrenejského polostrova i sídel monarchie. Matematik Pedro Esquivel začal v 60. rokoch 16. storočia rozsiahle merania Kastílie pomocou triangulačných a astronomických postupov. Takzvaný atlas El Escorialu pozostávajúci z dvadsiatich jednej rukopisných máp sa dlho priamo spájal s jeho prácou. Novší výskum odlišuje tento atlas od Esquivelovho zachovaného terénneho zápisníka a autorstvo i presný vzťah oboch projektov zostávajú predmetom odbornej diskusie. Spoločne dokladajú úsilie premeniť miestne údaje, merania a staršie mapové podklady na súvislé zobrazenie kráľovstiev.<ref name="CrespoAtlas2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Crespo Sanz | meno = Antonio | priezvisko2 = Vicente Maroto | meno2 = María Isabel | titul = Mapping Spain in the Sixteenth Century: The Escorial Atlas and Pedro de Esquivel's Notebook | periodikum = Imago Mundi | ročník = 66 | číslo = 2 | rok = 2014 | strany = 159 – 179 | doi = 10.1080/03085694.2014.902579 | jazyk = angličtina}}</ref> Ďalším spôsobom poznávania krajiny boli ''Relaciones topográficas''. Kráľovské dotazníky rozoslané v rokoch 1575 a 1578 žiadali kastílske mestá a obce o údaje o názve, polohe, dejinách, obyvateľstve, cirkevných stavbách, vodách, plodinách, nerastoch, cestách a miestnych privilégiách. Odpovede zostavovali obecní predstavitelia s pomocou starších obyvateľov a pisárov. Na rozdiel od amerických ''Relaciones Geográficas'', spracovaných v predchádzajúcej kapitole, sa tento súbor týkal predovšetkým obcí v strednom Španielsku. Materiál poskytoval dvoru správne informácie a zároveň zachoval miestne podania, názvoslovie a opis hospodárstva.<ref name="KaganCityscape1986">{{Citácia periodika | priezvisko = Kagan | meno = Richard L. | titul = Philip II and the Art of the Cityscape | url = https://archive.org/details/sim_journal-of-interdisciplinary-history_summer-1986_17_1/page/n138 | periodikum = Journal of Interdisciplinary History | ročník = 17 | číslo = 1 | rok = 1986 | strany = 115 – 135 | doi = 10.2307/204127 | jazyk = angličtina}}</ref><ref name="CrespoAtlas2014"/> Filip roku 1561 poveril flámskeho kresliara [[Anton van den Wyngaerde|Antona van den Wyngaerdeho]], aby zobrazoval mestá jeho kráľovstiev. Wyngaerde v nasledujúcom desaťročí precestoval veľkú časť Španielska a vytvoril desiatky panoramatických pohľadov. Pracoval z terénnych skíc, vyhľadával vyvýšené stanoviská a spájal pozorované detaily s usporiadaním, ktoré umožnilo čitateľne predstaviť ulice, hradby, kostoly, paláce, rieky a okolitú krajinu. Veduty slúžili ako vizuálny súpis miest i ako obraz územia pod panovníkovou mocou; mnohé zostali v kresbovej podobe a neboli určené na širokú tlačenú distribúciu.<ref name="KaganCityscape1986"/><ref name="KaganCities1989">{{Citácia knihy | priezvisko = Kagan | meno = Richard L. | titul = Spanish Cities of the Golden Age: The Views of Anton van den Wyngaerde | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1989 | isbn = 978-0-520-05610-7 | jazyk = angličtina}}</ref> Architektúra poskytovala priestor na uplatnenie matematických a mechanických poznatkov. Herrera navrhoval zdvíhacie zariadenia, ktoré uľahčovali dopravu kameňa pri veľkých stavbách, a svoje vysvetlenia sprevádzal geometrickými nákresmi. Vodné diela v Aranjueze vyžadovali meranie spádu, stavbu hrádzí, kanálov a čerpacích mechanizmov. Opevnenia a prístavy zamestnávali inžinierov poznajúcich balistiku, zemné práce a pôsobenie vody. Dvor zhromažďoval ich správy a výkresy, porovnával návrhy s nákladmi a využíval skúsenosti získané na staveniskách v Španielsku, Taliansku, Nizozemsku a Portugalsku.<ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> === Povaha a dosah kráľovského patronátu === Filip určoval hlavné zámery, schvaľoval nákladné objednávky a venoval pozornosť plánom aj inventárom. Kultúrny život monarchie vytvárala široká sieť objednávateľov. Kráľovné a infantky, kniežatá, vysoká šľachta, biskupi, kapituly, rehoľné rády, mestské rady a obchodníci zamestnávali vlastných umelcov a často sprostredkovali dvoru nové diela. Tvorcovia sa pohybovali medzi týmito patrónmi a kombinovali kráľovské zákazky s cirkevnou či súkromnou prácou. Aj pri El Escoriale vznikali rozhodnutia rokovaním medzi kráľom, architektmi, mníchmi, teológmi, správcami a umelcami.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="MulcahyPatron2004"/> Objednávka podliehala rozpočtu, zmluve a kontrole. Náčrt alebo model mohol byť prijatý, zmenený či nahradený; dodané obrazy sa presúvali na iné miesto a po smrti umelca sa zákazka rozdelila medzi jeho nástupcov. Kráľov vkus podporoval najmä zrozumiteľné náboženské rozprávanie, dôstojný portrét, kvalitné remeselné spracovanie a architektúru založenú na jasnom poriadku. Súčasne vlastnil Boschove mnohoznačné triptychy a Tizianove zmyslové mytologické plátna. Rozmiestnenie diel podľa prístupnosti priestoru umožňovalo vedľa seba existovať liturgickému obrazu, dynastickej reprezentácii, humanistickej alegórii aj súkromnému zberateľstvu.<ref name="MulcahyPatron2004"/><ref name="KamenEscorial2010"/> Kráľovské projekty čelili oneskoreným platbám, nedostatku materiálu, úmrtiam tvorcov a sporom o kvalitu. Dlhé trasy medzi Madridom, Talianskom a Nizozemskom predlžovali schvaľovanie i dopravu a vojnové výdavky obmedzovali dostupné prostriedky. Výsledkom štyroch desaťročí objednávok bola sústava sídel, zbierok a odborných pracovísk s El Escorialom ako hlavným centrom. Filipov dvor popri správnej a ceremoniálnej funkcii sústreďoval veľkú časť kultúrneho patronátu monarchie. Umenie, učenosť a technické poznanie slúžili liturgii, dynastickej pamäti, reprezentácii katolíckeho panovníka i praktickému chodu dvora a správy.<ref name="ChecaMecenas1992"/><ref name="GoodmanScience1983"/><ref name="FernandezArchitecture2021"/> == Manželky Filipa II. == <gallery> Súbor:Maria Manuela de Portugal.jpg|Mária Portugalská Súbor:MaryTudorbyHansHolbein.jpg|Mária Tudorová Súbor:Elisabeth de Valois8.jpeg|Alžbeta Valois Súbor:Alonso Sánchez Coello 003b.jpg|Anna Habsburská </gallery> == Manželstvá a deti == 1/ [[15. november]] [[1543]] ∞ princezná [[Mária Portugalská (1527)|Mária Portugalská]] (* [[1527]] – † [[154]]5), dcéra portugalského kráľa [[Ján III. (Portugalsko)|Jána III.]] a [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]] * [[Don Carlos|Karol (Don Carlos]]) (* [[8. júl]] [[1545]] – † [[24. júl]] [[1568]]) 2/ [[25. júl]] [[1554]] ∞ anglická kráľovná [[Mária I. (Anglicko)|Mária I.]] (* [[1516]] – † [[1558]]), dcéra [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Katarína Aragónska|Kataríny Aragónskej]] 3/ [[2. február]] [[1560]] ∞ princezná [[Alžbeta Valois|Alžbeta z Valois]] (* [[1545]] – † [[1568]]), dcéra francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] a [[Katarína Medicejská|Kataríny Medicejskej]] * [[Izabela Klára Španielska|Izabela Klára]] (* [[12. august]] [[1566]] – † [[1. december]] [[1633]]) ∞ [[1599]] arcivojvoda [[Albrecht Habsburský (1559 – 1621)|Albrecht VII. Habsburský]] * [[Katarína Michaela Španielska|Katarína Michaela]] (* [[10. október]] [[1567]] – † [[6. november]] [[1597]]) ∞ [[1585]] vojvoda [[Karol Emanuel I.]] Savojský 4/ [[12. september]] [[1570]] ∞ [[Anna Habsburská (1549 – 1580)|Anna Habsburská]] (* [[1549]] – † [[1580]]), dcéra cisára [[Maximilián II. Habsburský|Maximiliána II.]] a [[Mária Španielska|Márie Španielskej]] * Ferdinand (* [[4. december]] [[1571]] – † [[18. október]] [[1578]]) * Karol (Carlos) Laurentius (* [[12. august]] [[1573]] – † [[30. jún]] [[1575]]) * Diego (* [[12. júl]] [[1575]] – † [[21. november]] [[1582]]) * Filip (* [[14. apríl]] [[1578]] – † [[31. marec]] [[1621]]), ako [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]] španielsky kráľ ∞ [[Margaréta Habsburská (1584)|Margaréta Habsburská]], dcéra [[Karol Štajerský|Karola Štajerského]] a [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Márie Anny Bavorskej]] * Mária (* [[14. február]] [[1580]] – † [[5. august]] [[1583]]) == Rodokmeň Filipa II. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip II.''' |2 = [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] |3 = [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]] |4 = [[Filip I. (Kastília)|Filip I. Habsburský]] |5 = [[Jana (Kastília)|Jana Kastílska]] |6 = [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] |7 = [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Mária Aragónska]] |8 = [[Maximilián I. Habsburský]] |9 = [[Mária Burgundská]] |10 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |11 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |12 = [[Ferdinand Portugalský (1433 – 1470)|Ferdinand Portugalský]] |13 = [[Beatrica Portugalská (1430 – 1506)|Beatrica Portugalská]] |14 = [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] |15 = [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] |16 = [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III.]] |17 = [[Eleonóra Portugalská]] |18 = [[Karol Smelý]] |19 = [[Izabela Bourbonská (1437)|Izabela Bourbonská]] |20 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |21 = [[Jana Enríquezová]] |22 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |23 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] |24 = |25 = |26 = |27 = |28 = [[Ján II. (Aragónsko)|Ján II. Aragónsky]] |29 = [[Jana Enríquezová]] |30 = [[Ján II. (Kastília)|Ján II. Kastílsky]] |31 = [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]] }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philip II of Spain}} {{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}} {{Princovia a princezné z Astúrie}} {{Španielski králi a kráľovné}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Králi Portugalska]] [[Kategória:Neapolskí králi]] [[Kategória:Sicílski králi]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Španielski Habsburgovci]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Osobnosti francúzskych náboženských vojen]] [[Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial]] 4ymtp91g5xuzgmuiglblgncoyg5znkn Zoznam vodcov Sovietskeho zväzu 0 262041 8381108 8109455 2026-10-07T13:22:38Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Joseph Stalin, 1950 (cropped).jpg]] → [[File:Joseph Stalin, circa 1942 (cropped).jpg]] [[c:COM:FR#FR1|Criterion 1]] · Request from the original uploader 8381108 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Changing the guard at Lenin's Tomb1 cropped.jpg|thumb|[[Senátny palác (Moskovský kremeľ)|Senátny palác]] v [[Moskovský kremeľ|Moskovskom kremli]] bol sídlom vodcov ZSSR]] [[Súbor:Joseph Stalin, circa 1942 (cropped).jpg|thumb|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] bol v rokoch [[1924]]{{--}}[[1953]] najdlhšie slúžiacim vodcom ZSSR]] Počas svojej 69-ročnej existencie mal [[Sovietsky zväz]] zvyčajne len [[de facto|faktického]] vodcu, ktorý nemusel byť vždy [[hlava štátu|hlavou štátu]] alebo dokonca [[predseda vlády|predsedom vlády]], ale viedol a zároveň zastával funkciu [[generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálneho tajomníka komunistickej strany]].{{#tag:ref|Podľa [[Ústava Sovietskeho zväzu z roku 1977|ústavy z roku 1977]] bol [[predseda vlády|predsedom vlády]] [[predseda Rady ministrov Sovietskeho zväzu|predseda rady ministrov]]<ref name="armstrong-169">Armstrong 1986, s. 169.</ref> a [[hlava štátu|hlavou štátu]] predseda [[Prezídium Najvyššieho sovietu|Prezídia Najvyššieho sovietu]].|group=pozn.}}<ref name="armstrong-165">Armstrong 1986, s. 165.</ref> Funkcia [[predseda Rady ministrov Sovietskeho zväzu|predsedu rady ministrov]] bola porovnateľná s funkciou predsedu vlády v [[prvý svet|prvom svete]],<ref name="armstrong-169"/> zatiaľ čo funkcia predsedu [[Prezídium Najvyššieho sovietu|prezídia]] bola porovnateľná s funkciou [[prezident]]a.<ref name="armstrong-165"/> V ideológii [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimira Lenina]] bol na čele sovietskeho štátu kolegiálny orgán avantgardnej strany (ako je opísané v knihe ''[[Čo robiť?]]''). Po upevnení moci [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifom Stalinom]] v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]]<ref name="armstrong-98">Armstrong 1986, s. 98.</ref> sa funkcia generálneho tajomníka [[Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|Ústredného výboru komunistickej strany]] stala synonymom vodcu Sovietskeho zväzu,<ref>Armstrong 1986, s. 93.</ref> pretože táto funkcia kontrolovala [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickú stranu]]<ref>Armstrong 1986, s. 22.</ref> a prostredníctvom členstva v strane aj [[Vláda Sovietskeho zväzu|sovietsku vládu]].<ref name="armstrong-98"/> Generálny tajomník často zastával aj vysoké funkcie vo vláde.<ref>Ginsburgs, Ajani a van den Berg 1989, s. 500.</ref> Funkcia generálneho tajomníka nemala jasné smernice nástupníctva, takže po smrti alebo odvolaní sovietskeho vodcu potreboval nástupca podporu [[Politbyro Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|politbyra]], ústredného výboru alebo iného vládneho či straníckeho aparátu, aby sa mohol ujať moci a zároveň sa pri nej udržať. V [[marec|marci]] [[1990]] vznikol úrad [[prezident Sovietskeho zväzu|prezidenta Sovietskeho zväzu]], ktorý nahradil generálneho tajomníka ako najvyššiu sovietsku politickú funkciu.<ref>Brown 1996, s. 195.</ref> Súčasne so zriadením úradu prezidenta odhlasovali zástupcovia [[Zjazd ľudových poslancov (ZSSR)|Zjazdu ľudových poslancov]] odstránenie článku 6 o [[vedúca úloha strany|vedúcej úlohe strany]] zo [[Ústava Sovietskeho zväzu|sovietskej ústavy]], ktorý stanovoval, že Sovietsky zväz je [[stranícka diktatúra|štátom s vládou jednej strany]] kontrolovaný komunistickou stranou, ktorá zasa zohráva vedúcu úlohu v spoločnosti. Toto hlasovanie oslabilo stranu a jej hegemóniu nad ZSSR a jeho [[Sovietsky ľud|obyvateľmi]].<ref>Brown 1996, s. 196.</ref> V prípade smrti, odstúpenia alebo odvolania úradujúceho prezidenta mal funkciu prevziať [[viceprezident Sovietskeho zväzu|viceprezident]], avšak [[rozpad Sovietskeho zväzu|ZSSR sa rozpadol]] skôr, ako mohla nastať táto situácia.<ref>Brown 1996, s. 275.</ref> Po [[pokus o sovietsky štátny prevrat v roku 1991|neúspešnom pokuse o prevrat]] v [[august]]e [[1991]] bol viceprezident nahradený zvoleným členom [[Štátna rada Sovietskeho zväzu|Štátnej rady Sovietskeho zväzu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ЗАКОН Об органах государственной власти и управления Союза ССР в переходный период | url = https://www.sssr.su/zopp.html | vydavateľ = sssr.su | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> == Titul vodcu == * 1922{{--}}1952: generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * 1953{{--}}1966: prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * 1966{{--}}1991: generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu == Zoznam vodcov == * [[Vladimir Iľjič Lenin]] ([[1917]]{{--}}[[1924]]) * [[Josif Vissarionovič Stalin]] ([[1922]]{{--}}[[1953]]) * [[Georgij Maximilianovič Malenkov]] ([[1953]]) * [[Nikita Sergejevič Chruščov]] ([[1953]]{{--}}[[1964]]) * [[Leonid Iľjič Brežnev]] ([[1964]]{{--}}[[1982]]) * [[Jurij Vladimirovič Andropov]] ([[1982]]{{--}}[[1984]]) * [[Konstantin Ustinovič Černenko]] ([[1984]]{{--}}[[1985]]) * [[Michail Sergejevič Gorbačov]] ([[1985]]{{--}}[[1991]]) == Galéria == <gallery> Súbor:Vladimir Lenin (cropped 3-4).jpg|[[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimir Lenin]] Súbor:Joseph Stalin Cropped 1943 (3x4 cropped).jpg|[[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] Súbor:Georgy Malenkov 1953.jpg|[[Georgij Maximilianovič Malenkov|Georgij Malenkov]] Súbor:Nikita Khrushchev 1962.jpg|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] Súbor:Leonid Brezjnev, leider van de Sovjet-Unie, Bestanddeelnr 925-6564.jpg|[[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]] Súbor:YuriAndropov1970.png|[[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurij Andropov]] Súbor:Konstantin Ustinovič Černěnko, 1973.jpg|[[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantin Černenko]] Súbor:GorbachevMS.jpg|[[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] </gallery> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * ARMSTRONG, John Alexander. ''Ideology, Politics, and Government in the Soviet Union (An Introduction)''. Lanham, Maryland : University Press of America, 1986. 240 s. ISBN 978-0-8191-5405-7. * BROWN, Archie. ''The Gorbachev Factor''. Oxford, Anglicko : Oxford University Press, UK, 1996. 426 s. ISBN 978-0-19-827344-8. * GINSBURGS, George; AJANI, Gianmaria; Gerard Pieter van den Berg; SIMONS, William B. ''Soviet Administrative Law (Theory and Policy)''. Leiden, Holandsko : BRILL, 1989. 516 s. ISBN 978-0-7923-0288-9. == Pozri aj == * [[Prezident Ruskej federácie]] [[Kategória:Zoznamy vládcov|Rusko]] l37latlc029ypuly8w4ih9thia4eq08 Talianska kuchyňa 0 280499 8381089 8341288 2026-10-07T12:39:06Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8381089 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Collage cucina italiana.jpg|thumb|300px|Zľava zhora v smere hodinových ručičiek; niektoré z najobľúbenejších talianskych jedál: [[pizza]] (''Margherita''), [[cestovina|cestoviny]] (''carbonara''), [[espreso (káva)|''espresso'']] a ''[[gelato]]'']] [[Súbor:Meaty Lasagna 8of8 (8736299782).jpg|thumb|[[Lazane]] s ''[[ragú]]'']] '''Talianska kuchyňa''' je národná kuchyňa [[Taliansko|Talianska]], ktorou sa inšpirovalo mnoho daľších. Využíva rôzne druhy mäsa a rýb, zeleninu (uvarenú na mnoho spôsobov) a [[cestoviny]]. Talianska kuchyňa je ďalej známa pestrým výberom plniek, zmrzliny, dezertov. Vo svete sú rozšírené rôzne druhy talianskych [[syr]]ov a medzi najznámejšie talianske jedlá patrí [[pizza]]. Podľa využitia miestnych poľnohospodárskych plodín sa delí na tri druhy: severnú, strednú a južnú. Rovnako ako kuchyňa iných stredomorských krajín je veľmi bohatá a pestrá vďaka rôznym kultúrnym a národným vplyvom ([[Kelti]], [[Gréci]], Etruskovia, Rimania, [[Arabi]], Normani, Rakúšania, Španieli, a ďalší). <!-- Tieto kultúrne príspevky, spolu s environmentálnymi a klimatické rozdiely a rozmanitá geopolitickú histórii krajiny viedli k regionálnej variácie dobre charakterizuje. V celkovom zobrazení (a teda s regionálnymi výnimkami) črty talianskej kuchyne patria všetky tie prvky, ktoré sú v súčasnosti považované za typické pre stredomorskej potravu. V posledných rokoch sa stal predmetom veľkého záujmu verejnosti v gastronómii a vinárstvaa a mnohých združení zaoberajúcich sa znovuobjavením a zachovaním tradičných regionálnych talianskych jedál (napríklad Slow Food a Accademia Italiana della Cucina). --> == Cestoviny alebo pasta == Talianska kuchyňa používa viac ako 400 druhov cestovín, ktoré sú známe svojou kvalitou a obľubou; napr. ako nám známe [[špagety]], [[tortellini]] a [[raviolli]]. * Talianske cestoviny: ** [[Špagety]] ** [[Tortellini]] ** [[Orecchiette]] ** [[Ravioli]] ** [[Tagliatelle]] ** [[Fusilli]] ** [[Cavatelli]] ** [[Strascinati]] ** [[Farfalle]] ** [[Maccheroni]] ** [[Lasagne]] ** [[Lagane]] ** [[Manate]] ** [[Gnocchi]] ** [[Pizzoccheri]] ** [[Pastasciutta]] ** [[Penne (cestovina)|Penne]] ** [[Testaroli]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Italská kuchyně|8227920}} {{preklad|it|Cucina italiana|50241611}} [[Kategória:Talianska kuchyňa| ]] 5fl4jl11trfslkt8tpxg3rhkfnf9lew Remeslá v stredovekých a ranonovovekých Košiciach 0 288813 8381374 7952320 2026-10-08T10:02:01Z ~2026-54065-00 307487 /* Cech tovarišov tkáčskeho remesla */ 8381374 wikitext text/x-wiki Tento článok pojednáva o '''[[remeslo|remeslách]] v meste [[Košice]]''' v období [[stredovek]]u a raného [[novovek]]u (do [[18. storočie|18. storočia]]). Remeslami sa okrem [[Nemci|Nemcov]] venovali aj chudobnejší [[Slováci|slovenskí]] a [[Maďari|maďarskí]] obyvatelia mesta. V stredoveku boli Košice najvýznamnejším strediskom remeselníckej výroby na území [[Slovensko|Slovenska]] a po [[Budín]]e druhým v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V období najväčšieho rozmachu na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] tvorili košickí remeselníci 29 % obyvateľstva mesta, resp. 54 % daňových poplatníkov združených až v devätnástich [[cech]]och a zhruba 250 až 300 rozličných remeselníckych dieľňach.<ref>ŠPIESZ: ''Remeslá na Slovensku v období existencie cechov'', 1972, s.21,23</ref> == Košické remeslá v stredoveku == === Najstaršia zmienka o cechu v Uhorsku – košickí kožušníci === Spolu s [[Obchod v stredovekých a ranonovovekých Košiciach|košickým diaľkovým obchodom]] sa rozvíjala v mestskom prostredí výroba tovarov. Exkluzívnou komoditou, ktorú košickí kupci predávali na európskych trhoch, boli kožušiny a kože. Kožušníctvo bolo najvyvinutejším košickým remeslom, o čom svedčí, že si pravdepodobne nechali svoje stanovy potvrdiť mestskou radou v roku [[1307]].<ref>Zmienka o tom sa zachovala v listine z roku 1448. Špiesz naopak tvrdí, že stanovy cechu boli spísané až v roku 1568, ale sám uznáva, že rok 1307 je prvou zmienkou o cechu v Uhorsku vôbec. Najstaršie spísomnené stanovy cechu sú doložené z roku 1415, cech ševcov z [[Podolínec|Podolínca]] - ŠPIESZ: Remeslá...s.34-38</ref> Tým sa remeslo zorganizovalo do [[cech]]u. Ide tak o najstaršie potvrdenie cechu v celom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Stanovy upravovali kúpu a predaj jednotlivých druhov kožušín a kontrolu kvality výroby. Zakazovali spracovanie koží každému, kto nebol členom cechu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = psova | meno = Uršula | odkaz na autora = | titul = Z histórie cechov | url = http://www.cassovia.sk/historiaclanky/cechy/ | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Kovospracujúce remeslá === Najviac košických remeselníkov pracovalo v kovospracujúcich odboroch až s 23 špecializáciami. Už v poslednom desaťročí [[14. storočie|14. storočia]] tu pôsobili až 4 zvonolejárske rodiny. V 15. storočí liali zvony i lejári [[bronz]]u, ktorých bolo desať. Od roku [[1444]] sa spomínajú aj majstri odlievania diel. Ich výrobky si objednal kráľ [[Matej Korvín]] v rokoch [[1461]] a [[1484]]. Významní boli aj košickí panciernici, mečiari, výrobcovia [[luk]]ov, [[kuša|kuší]] a šípov.<ref name=SPIESZ23>ŠPIESZ: Remeslá...s.23</ref> Výrobky košických zlatníkov si taktiež objednával budínsky dvor. Meno Zlatník sa často objavovalo aj v zozname košických richtárov alebo senátorov.<ref name="HALAGA"/> === Monopol na výrobu barchetu === Kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] bol známy svojou podporou [[slobodné kráľovské mesto|kráľovských miest]], z ktorých druhým najvýznamnejším v Uhorsku boli práve Košice. Za ich sústavnú materiálnu a finančnú pomoc v jeho častých vojenských konfliktoch sa im kráľ odmenil zvláštnym [[privilégium|privilégiom]], ktoré malo z Košíc urobiť celouhorské centrum výroby barchetu. Monopol na jeho výrobu a výkup materiálu bol mestu udelený v roku [[1411]]. Barchet bola [[bavlna|bavlnená]] tkanina, z ktorej sa šila spodná a posteľná bielizeň, ale i obrusy. Košickí výrobci okrem samotnej bavlny, ktorá sa dovážala z [[Afrika|Afriky]] a [[Malá Ázia|Malej Ázie]], pridávali do barchetu i vlnovú a ľanovú priadzu. Podľa privilégia sa mali do mesta presťahovať všetci výrobcovia tohoto luxusného tovaru aj so svojími nástrojmi. Špeciálne sa toto nariadenie adresovalo mestám [[Budín]], [[Bratislava]], [[Trnava]], [[Stoličný Belehrad]] a [[Sibiu (mesto)|Sibiu]]. Košickí barchetári sa oslobodili od platenia [[tridsiatok|tridsiatku]], a aby sa zvýraznil ich profit, bolo zakázané barchet dovážať zo zahraničia. Napriek tomu, že kráľ privilégium neskôr niekoľkokrát potvrdil a vydal k nemu osem ďalších listín, nebolo ostatnými mestami dodržované. Samotné Košice nemali ani možnosť dodržiavanie [[Monopol ponuky|monopolu]] kontrolovať alebo si ho vynucovať. V tejto súvislosti treba spomenúť, že podobný monopol na bielenie plátna v Uhorsku zdieľali Košice spolu s [[Bardejov]]om.<ref>ŠPIESZ: Remeslá...s.25, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duchoň | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Košice v stredoveku. Luxemburská éra. Časť tretia. | url = http://www.cassovia.sk/historiaclanky/luxemburg/7.php | dátum vydania = 19.04.2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.10.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Ostatné remeslá === V Uhorsku neexistovalo remeslo, ktoré by v Košiciach nebolo zastúpené. Z ostatných remesiel mali početné zastúpenie drevospracujúce (stolári, tesári, šindliari) a potravinárske (pivovarníci, pálenčiari, rybári, haringári, šrotovači, mlynári). Mnohé z nich sa organizovali do cechov až v 16. storočí. Bohoslužobné rúcha zhotovovali vyšívači hodvábom. Z 15. storočia sa dochovali údaje o štyroch, dvaja z nich upevňovali do rúch i [[Perla|perly]]. Dobré meno mali košickí maliari, ktorí vymaľovali okná premonštrátskeho kostola kláštora v [[Leles]]i, rezbári a kamenári. Kamenára Mikuláša si dokonca povolal v roku [[1412]] [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] na hrad [[Vyšehrad]].<ref name=SPIESZ23 /> V roku [[1476]] kráľovský dvor objednal na svadbu kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] s [[Beatrix Aragónska|Beatrix Neapolskou]] od mediarskych a železiarskych majstrov kuchynského riadu 200 kotlov, z ktorých 10 malo byť takých veľkých, aby v jednom bolo možné uvariť dvoch volov, a 20 takých, čo by sa v dvoch uvaril jeden vôl. Okrem toho si žiadal aj kastroly, šerpíky, pekáče, lyžice, nože atď.<ref name=HALAGA>HALAGA: Právny...s.67</ref> === Košické remeslá organizované v cechy === Najrozvinutejšie remeslá sa organizovali do cechov. Potreba potvrdiť si stanovy mali remeslá najmä v 2. polovici 15. storočia. Mnohé remeslá však existovali bez akýchkoľvek potvrdení alebo fungovali popri príbuzných cechových remeslách. Pôvodne sa cechy organizovali spravidla ako bratstvá okolo oltára niektorého svätca v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme svätej Alžbety]]. Prestížnou záležitosťou najbohatších cechov bola zodpovednosť za obranu jednej z veží [[košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]]. Podľa cechu potom bola aj veža nazývaná (kováčska, koželužská, zámočnícka, bednárska, kolesárska, mäsiarska, hrnčiarska, povraznícko-pugilárnicka, obuvnícka). V košických remeslách bol v stredoveku rozšírený systém tvz.''majsterštukov'' – majstrovských kusov, ktoré boli zväčša veľmi nákladné a náročné na zhotovenie. Išlo o špecializované diela, ktoré slúžili ako vrcholné diela. Tkáči zhotovovali odev pre [[Sedliak (poddanstvo)|sedliaka]] k pluhu, pre [[kňaz]]a k oltáru, pre [[Rytier (stredovek)|rytiera]] do poľa, pre pannu do tanca, a to všetko podľa miestnych zvykov a módy.<ref>ŠPIESZ: Remeslá...s.36</ref> ''Na prelome 15. a 16. storočia boli v cech organizované tieto remeslá, ktorých potvrdenie stanov sa zachovalo''<ref name=HALAGA />: {| | valign=top | * kožušníci – [[1307]], zachovaný opis z roku [[1448]] * tkáči – [[1400]], [[1429]] * barchetári – [[1411]] monopol v Uhorsku, stanovy zachované z [[1461]] * vačkári, taškári, opaskári – [[1439]] * kupci (gilda) – [[1446]] * remenári – [[1450]], [[1470]] * mäsiari – [[1452]] || | valign=top | * kolesári, tokári, stolári – [[1459]] * sedlári – [[1461]] * strihači látok – [[1461]] * krajčíri – [[1461]] * koželuhovia – [[1467]], [[1482]] * obuvníci – [[1480]] |} ''Cechmi boli aj tieto remeslá, ktorých stanovy sa nezachovali, ale zmieňujú ich iné pramene'': * kramári – maloobchodníci nepripustení do [[gilda|gildy]], resp. cechu košických kupcov, prvá zmienka [[1487]] * zbrojári – [[1459]] * olejníci – [[1514]] ''Z roku [[1517]] sa zachovali zápisy o voľbách predstavenstiev cechov. K tomuto roku ich evidovali v Košiciach '''19'''''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eliáš | meno = Štefan a kolektív | odkaz na autora = | titul = Dejiny Košíc. 1.diel. | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2007 | isbn = 978-80-89089-68-0 | kapitola = | strany = 50 | jazyk = }}</ref>: {| | valign=top | * kováči * zámočníci a mečiari * zlatníci a maliari * cinári a opaskári * kolesári || | valign=top | * debnári * štitári a sedlári * kožušníci * garbiari * obuvníci || | valign=top | * remenári * huniari * súkeníci a klobukári * krajčíri * hrnčiari || | valign=top | * mäsiari * sladkovia * olejníci * holiči a kúpeľníci |} Pre porovnanie v stredovekej [[Bratislava|Bratislave]] fungovalo 6 cechov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Špiesz | meno = Anton | odkaz na autora = Anton Špiesz | titul = Bratislava v stredoveku | vydavateľ = Perfekt | miesto = Turany | rok = 2008 | isbn = 978-80-8046-397-7 | kapitola = | strany = 201 | jazyk = }}</ref>, v [[Prešov]]e 9 a v [[Bardejov]]e 7-10 cechov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eliáš | meno = Štefan a kolektív | odkaz na autora = | titul = Dejiny Košíc v dátach. 1.diel Pravek a stredovek | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2008 | isbn = 978-80-89089-68-0 | kapitola = | strany = 50 | jazyk = }}</ref> * [[Kategória:Dejiny Košíc]] 3xk86a7b5yvy87t8uqq97vu4uco4nnv 8381377 8381374 2026-10-08T10:02:23Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54065-00|~2026-54065-00]] ([[User_talk:~2026-54065-00|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 195.80.164.250 7952320 wikitext text/x-wiki Tento článok pojednáva o '''[[remeslo|remeslách]] v meste [[Košice]]''' v období [[stredovek]]u a raného [[novovek]]u (do [[18. storočie|18. storočia]]). Remeslami sa okrem [[Nemci|Nemcov]] venovali aj chudobnejší [[Slováci|slovenskí]] a [[Maďari|maďarskí]] obyvatelia mesta. V stredoveku boli Košice najvýznamnejším strediskom remeselníckej výroby na území [[Slovensko|Slovenska]] a po [[Budín]]e druhým v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V období najväčšieho rozmachu na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] tvorili košickí remeselníci 29 % obyvateľstva mesta, resp. 54 % daňových poplatníkov združených až v devätnástich [[cech]]och a zhruba 250 až 300 rozličných remeselníckych dieľňach.<ref>ŠPIESZ: ''Remeslá na Slovensku v období existencie cechov'', 1972, s.21,23</ref> == Košické remeslá v stredoveku == === Najstaršia zmienka o cechu v Uhorsku – košickí kožušníci === Spolu s [[Obchod v stredovekých a ranonovovekých Košiciach|košickým diaľkovým obchodom]] sa rozvíjala v mestskom prostredí výroba tovarov. Exkluzívnou komoditou, ktorú košickí kupci predávali na európskych trhoch, boli kožušiny a kože. Kožušníctvo bolo najvyvinutejším košickým remeslom, o čom svedčí, že si pravdepodobne nechali svoje stanovy potvrdiť mestskou radou v roku [[1307]].<ref>Zmienka o tom sa zachovala v listine z roku 1448. Špiesz naopak tvrdí, že stanovy cechu boli spísané až v roku 1568, ale sám uznáva, že rok 1307 je prvou zmienkou o cechu v Uhorsku vôbec. Najstaršie spísomnené stanovy cechu sú doložené z roku 1415, cech ševcov z [[Podolínec|Podolínca]] - ŠPIESZ: Remeslá...s.34-38</ref> Tým sa remeslo zorganizovalo do [[cech]]u. Ide tak o najstaršie potvrdenie cechu v celom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Stanovy upravovali kúpu a predaj jednotlivých druhov kožušín a kontrolu kvality výroby. Zakazovali spracovanie koží každému, kto nebol členom cechu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = psova | meno = Uršula | odkaz na autora = | titul = Z histórie cechov | url = http://www.cassovia.sk/historiaclanky/cechy/ | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Kovospracujúce remeslá === Najviac košických remeselníkov pracovalo v kovospracujúcich odboroch až s 23 špecializáciami. Už v poslednom desaťročí [[14. storočie|14. storočia]] tu pôsobili až 4 zvonolejárske rodiny. V 15. storočí liali zvony i lejári [[bronz]]u, ktorých bolo desať. Od roku [[1444]] sa spomínajú aj majstri odlievania diel. Ich výrobky si objednal kráľ [[Matej Korvín]] v rokoch [[1461]] a [[1484]]. Významní boli aj košickí panciernici, mečiari, výrobcovia [[luk]]ov, [[kuša|kuší]] a šípov.<ref name=SPIESZ23>ŠPIESZ: Remeslá...s.23</ref> Výrobky košických zlatníkov si taktiež objednával budínsky dvor. Meno Zlatník sa často objavovalo aj v zozname košických richtárov alebo senátorov.<ref name="HALAGA"/> === Monopol na výrobu barchetu === Kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] bol známy svojou podporou [[slobodné kráľovské mesto|kráľovských miest]], z ktorých druhým najvýznamnejším v Uhorsku boli práve Košice. Za ich sústavnú materiálnu a finančnú pomoc v jeho častých vojenských konfliktoch sa im kráľ odmenil zvláštnym [[privilégium|privilégiom]], ktoré malo z Košíc urobiť celouhorské centrum výroby barchetu. Monopol na jeho výrobu a výkup materiálu bol mestu udelený v roku [[1411]]. Barchet bola [[bavlna|bavlnená]] tkanina, z ktorej sa šila spodná a posteľná bielizeň, ale i obrusy. Košickí výrobci okrem samotnej bavlny, ktorá sa dovážala z [[Afrika|Afriky]] a [[Malá Ázia|Malej Ázie]], pridávali do barchetu i vlnovú a ľanovú priadzu. Podľa privilégia sa mali do mesta presťahovať všetci výrobcovia tohoto luxusného tovaru aj so svojími nástrojmi. Špeciálne sa toto nariadenie adresovalo mestám [[Budín]], [[Bratislava]], [[Trnava]], [[Stoličný Belehrad]] a [[Sibiu (mesto)|Sibiu]]. Košickí barchetári sa oslobodili od platenia [[tridsiatok|tridsiatku]], a aby sa zvýraznil ich profit, bolo zakázané barchet dovážať zo zahraničia. Napriek tomu, že kráľ privilégium neskôr niekoľkokrát potvrdil a vydal k nemu osem ďalších listín, nebolo ostatnými mestami dodržované. Samotné Košice nemali ani možnosť dodržiavanie [[Monopol ponuky|monopolu]] kontrolovať alebo si ho vynucovať. V tejto súvislosti treba spomenúť, že podobný monopol na bielenie plátna v Uhorsku zdieľali Košice spolu s [[Bardejov]]om.<ref>ŠPIESZ: Remeslá...s.25, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duchoň | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Košice v stredoveku. Luxemburská éra. Časť tretia. | url = http://www.cassovia.sk/historiaclanky/luxemburg/7.php | dátum vydania = 19.04.2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.10.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Ostatné remeslá === V Uhorsku neexistovalo remeslo, ktoré by v Košiciach nebolo zastúpené. Z ostatných remesiel mali početné zastúpenie drevospracujúce (stolári, tesári, šindliari) a potravinárske (pivovarníci, pálenčiari, rybári, haringári, šrotovači, mlynári). Mnohé z nich sa organizovali do cechov až v 16. storočí. Bohoslužobné rúcha zhotovovali vyšívači hodvábom. Z 15. storočia sa dochovali údaje o štyroch, dvaja z nich upevňovali do rúch i [[Perla|perly]]. Dobré meno mali košickí maliari, ktorí vymaľovali okná premonštrátskeho kostola kláštora v [[Leles]]i, rezbári a kamenári. Kamenára Mikuláša si dokonca povolal v roku [[1412]] [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] na hrad [[Vyšehrad]].<ref name=SPIESZ23 /> V roku [[1476]] kráľovský dvor objednal na svadbu kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] s [[Beatrix Aragónska|Beatrix Neapolskou]] od mediarskych a železiarskych majstrov kuchynského riadu 200 kotlov, z ktorých 10 malo byť takých veľkých, aby v jednom bolo možné uvariť dvoch volov, a 20 takých, čo by sa v dvoch uvaril jeden vôl. Okrem toho si žiadal aj kastroly, šerpíky, pekáče, lyžice, nože atď.<ref name=HALAGA>HALAGA: Právny...s.67</ref> === Košické remeslá organizované v cechy === Najrozvinutejšie remeslá sa organizovali do cechov. Potreba potvrdiť si stanovy mali remeslá najmä v 2. polovici 15. storočia. Mnohé remeslá však existovali bez akýchkoľvek potvrdení alebo fungovali popri príbuzných cechových remeslách. Pôvodne sa cechy organizovali spravidla ako bratstvá okolo oltára niektorého svätca v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme svätej Alžbety]]. Prestížnou záležitosťou najbohatších cechov bola zodpovednosť za obranu jednej z veží [[košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]]. Podľa cechu potom bola aj veža nazývaná (kováčska, koželužská, zámočnícka, bednárska, kolesárska, mäsiarska, hrnčiarska, povraznícko-pugilárnicka, obuvnícka). V košických remeslách bol v stredoveku rozšírený systém tvz.''majsterštukov'' – majstrovských kusov, ktoré boli zväčša veľmi nákladné a náročné na zhotovenie. Išlo o špecializované diela, ktoré slúžili ako vrcholné diela. Tkáči zhotovovali odev pre [[Sedliak (poddanstvo)|sedliaka]] k pluhu, pre [[kňaz]]a k oltáru, pre [[Rytier (stredovek)|rytiera]] do poľa, pre pannu do tanca, a to všetko podľa miestnych zvykov a módy.<ref>ŠPIESZ: Remeslá...s.36</ref> ''Na prelome 15. a 16. storočia boli v cech organizované tieto remeslá, ktorých potvrdenie stanov sa zachovalo''<ref name=HALAGA />: {| | valign=top | * kožušníci – [[1307]], zachovaný opis z roku [[1448]] * tkáči – [[1400]], [[1429]] * barchetári – [[1411]] monopol v Uhorsku, stanovy zachované z [[1461]] * vačkári, taškári, opaskári – [[1439]] * kupci (gilda) – [[1446]] * remenári – [[1450]], [[1470]] * mäsiari – [[1452]] || | valign=top | * kolesári, tokári, stolári – [[1459]] * sedlári – [[1461]] * strihači látok – [[1461]] * krajčíri – [[1461]] * koželuhovia – [[1467]], [[1482]] * obuvníci – [[1480]] |} ''Cechmi boli aj tieto remeslá, ktorých stanovy sa nezachovali, ale zmieňujú ich iné pramene'': * kramári – maloobchodníci nepripustení do [[gilda|gildy]], resp. cechu košických kupcov, prvá zmienka [[1487]] * zbrojári – [[1459]] * olejníci – [[1514]] ''Z roku [[1517]] sa zachovali zápisy o voľbách predstavenstiev cechov. K tomuto roku ich evidovali v Košiciach '''19'''''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eliáš | meno = Štefan a kolektív | odkaz na autora = | titul = Dejiny Košíc. 1.diel. | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2007 | isbn = 978-80-89089-68-0 | kapitola = | strany = 50 | jazyk = }}</ref>: {| | valign=top | * kováči * zámočníci a mečiari * zlatníci a maliari * cinári a opaskári * kolesári || | valign=top | * debnári * štitári a sedlári * kožušníci * garbiari * obuvníci || | valign=top | * remenári * huniari * súkeníci a klobukári * krajčíri * hrnčiari || | valign=top | * mäsiari * sladkovia * olejníci * holiči a kúpeľníci |} Pre porovnanie v stredovekej [[Bratislava|Bratislave]] fungovalo 6 cechov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Špiesz | meno = Anton | odkaz na autora = Anton Špiesz | titul = Bratislava v stredoveku | vydavateľ = Perfekt | miesto = Turany | rok = 2008 | isbn = 978-80-8046-397-7 | kapitola = | strany = 201 | jazyk = }}</ref>, v [[Prešov]]e 9 a v [[Bardejov]]e 7-10 cechov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eliáš | meno = Štefan a kolektív | odkaz na autora = | titul = Dejiny Košíc v dátach. 1.diel Pravek a stredovek | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2008 | isbn = 978-80-89089-68-0 | kapitola = | strany = 50 | jazyk = }}</ref> === Cech tovarišov tkáčskeho remesla === Osobitnú kapitolu predstavuje cech tovarišov tkáčskeho remesla. Stanovy cechu tovarišov boli potvrdené už v roku [[1429]] a sú teda staršie ako cech majstrov samotný. Na čele cechu stáli dvaja strarší tovariši, jedného z nich volili majstri. Ten musel byť ženatý. Druhého slobodného si spomedzi seba zvolili sami tovariši. Stanovy nedovoľovali tovarišom opustiť majstrov pred vypršaním určitej výpovednej lehoty. Do mesta sa mohli vrátiť až po štvrťroku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Špiesz | meno = Anton | odkaz na autora = Anton Špiesz | titul = Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku | vydavateľ = Vydavateľstvo Osveta | miesto = Martin | rok = 1983 | id = 70-054-83 | kapitola = | strany = 37 | jazyk = }}</ref> == Košické remeslá v ranom novoveku == === Metropolitné cechy === V súvislosti s poklesom diaľkového obchodu vzrástol význam domácich trhov. Voči konkurencii zo zahraničia, ale aj z ostatného územia Uhorska, sa hornouhorské mestá chránili bližším primknutím pod ochranu k metropole – Košiciam. Cechy existujúce v okolitých mestách si nechávali potvrdiť nové stanovy, ktoré z nich robili filiálky košických metropolitných cechov. To im umožňovalo stavať stánky spolu s košickými na rozličných jarmokoch a trhoch. Metropolitný cech zvolával aj porady remeselníkov celej provincie. Dôležitú úlohu v riadení hospodárskej politiky oblasti zastávala rada piatich miest [[Pentapolitana]].<ref>HALAGA: Právny...s.72-73</ref> === Košické cechy v 16. a 17. storočí === Ku stredovekým cechom pribudli v 16. storočí v Košiciach tieto cechy: {| | valign=top | * povrazníkov * mečiarov * garbiarov * murárov || | valign=top | * kamenárov * hrnčiarov * medikováčov * sedlárov || | valign=top | * čižmárov * kováčov * zlatníkov. |} V 17. storočí aj cechy: {| | valign=top | * cinárov * klobučníkov * nemeckých zámočníkov (puškári, hodinári) * stolárov a sklenárov * nožiarov || | valign=top | * tesárov * gombičkárov * vyšívačov zlatom – mieškárov * knihárov * bielych pekárov (1703) |} Ku koncu 17. storočia v meste stále fungujú rozliční remeselníci, ale kvôli daniam a vojenskému vyčíňaniu boli v zúboženom stave. Rovnaký počet cechov ako v Košiciach, tridsať, mala aj [[Levoča]], jednoznačne vedúce postavenie v Uhorsku malo dočasné hlavné mesto [[Bratislava]] so 45 cechmi.<ref>ŠPIESZ: Remeslo...s.94</ref> === Úpadok a obnova remeselníctva v 18. storočí === Po skončení [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstania Františka II. Rákociho]] na začiatku 18. storočia bolo mesto natoľko hospodársky zdevastované, že v nich evidovali menej remeselníkov ako v [[Prešov]]e či [[Kežmarok|Kežmarku]]. V roku [[1720]] bolo v meste iba 131 remeselníckych dielní (v Bratislave ich bolo 273). Nijaké remeslo nemalo dominujúce postavenie a výroba pre trh bola minimálna. Škála remesiel tu bola napriek malému počtu remeselníkov stále široká. V priebehu 18. storočia sa však hospodársky život v meste prudko rozvíjal a v roku [[1777]] už počet remeselníckych dielní dosiahol počet 314. Z počtu novoprijatých remeselníkov v rokoch [[1736]] – [[1790]] pochádzalo 76,4 z Uhorska, zvyšok z [[Česko|českých]] a [[Rakúsko|rakúskych]] krajín a [[Západná Európa|západnej Európy]]. Na jedného majstra pripadalo 1,3 tovariša, čo bol najvyšší priemer na území Slovenska po [[Bratislava|Bratislave]] (2), [[Komárno|Komárne]] (1,7) a [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] (1,4). Najrozvinutejšími remeslami v 18. storočí boli čižmárstvo, garbiarstvo, krajčírstvo, mäsiarstvo a hrnčiarstvo.<ref>ŠPISZ: Remeslá...s. 167 – 168</ref> Štatúty košických novovekých cechov boli písané v [[nemčina|nemčine]], a to až u polovice z nich. Zvyšok si delili [[latinčina]] s [[maďarčina|maďarčinou]]. V Košiciach bolo badať prílev maďarských remeselníkov, ale nemožno vylúčiť, že by v cechoch nepracovali aj [[Slováci]], ktorí mali v iných slovenských mestách svoje slovenské spísomnenie štatútov.<ref>ŠPIESZ: Remeslá...59 a 189 – 192</ref> Počet remeselníkov v meste v pomere k počtu obyvateľstva bol vysoký, čo neskôr pozitívne pôsobilo pri vzniku prvých [[Manufaktúry v Košiciach|košických manufaktúr]] v [[90. roky 18. storočia|90. rokoch 18. storočia]]. Cechové reguly sa stále viac stávali prekážkou slobodnému podnikaniu. V roku [[1813]] boli ich stanovy [[Liberalizmus|liberalizované]] a v tejto podobe existovali cechy až do ich zrušenia v roku [[1872]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Špiesz | meno = Anton | odkaz na autora = Anton Špiesz | titul = Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1790-1825 | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1961 | id = 301-02 | kapitola = | strany = 16, 226 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Obchod v stredovekých a ranonovovekých Košiciach]] * [[Manufaktúry v Košiciach]] * [[Dejiny Košíc]] == Zdroje == {{Portál|Košice|Košický|História|Historický}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = Ondrej Richard Halaga | titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Špiesz | meno = Anton | odkaz na autora = Anton Špiesz | titul = Remeslo na Slovensku v období existencie cechov | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1972 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} [[Kategória:Dejiny Košíc]] gu00lotlb6kf0datuni6tdo5wsq68g6 Šurianske cukrovarské železnice 0 290329 8381256 8238039 2026-10-08T01:41:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381256 wikitext text/x-wiki '''Šurianske cukrovarské železnice''' (oficiálny, dobový názov: '''Veľkošuriansky cukrovar i rafinéria účastinný spolok vo Veľkých Šuranoch, Priemyselná koľaj pre hospodárske účely''', ''Nagy-Surányi czukorgyár és finomitó részvénytársaság, Tornózci mezagázdasági iparvasút'') bola sieť [[úzkorozchodná železnica|úzkorozchodných železníc]], ktorých úlohou bolo zásobovanie [[cukrovar|cukrovaru]] [[Šurany]] potrebnými [[surovina|surovinami]] na výrobku [[cukor (sladidlo)|cukru]] a zaobstarávanie [[majer|majerov]] a súkromných hospodárstiev. Projekt vznikol z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa cukrovaru Šurany, Alexandra Deutscha, ktorého cieľom bolo vyriešenie problému dopravy [[repa|repy]]. Prvá časť [[železnica|železnice]] bola vybudovaná v roku [[1911]]. Železnica spájala [[Šurany]] s [[Trnovec nad Váhom|Trnovcom nad Váhom]], [[Poľný Kesov|Poľným Kesovom]], [[Jatov|Jatovom]] a [[Selice|Selicami]]. Posledné spomínané miesto bol najďalej od cukrovaru. Sieť mala pri sčítaní vyše 100 kilometrov. Počas [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráže]] bola železnica niekoľkokrát preťatá hranicami, čo spôsobilo problémy ([[Šurany]] patrili do [[Maďarsko|Maďarska]]). Z tohto dôvodu bola vybudovaná časť do obce [[Branč (okres Nitra)|Branč]], kde sa napájala na hlavnú železničnú trať do [[Nitra|Nitry]] (repa smerovala do slovenského, nitrianskeho cukrovaru). [[Železnica]] zanikla v roku [[1968]], kedy stratila hospodársky význam. Spomienkou na túto železnicu je [[Nitrianska poľná železnica]]. Nachádza sa v areáli výstaviska [[Agrokomplex]] [[Nitra]] a jej súčasťou je aj [[skanzen]]. == Zdroje == * Väčšina dostupných informácií bola publikovaná na špeciálnom CD, vytvorenom serverom [http://www.rail.sk Rail.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130528032347/http://www.rail.sk/ |date=2013-05-28 }} * [http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h442-1.htm Vzpomínky na šuranskou železnici, Josef Bosáček, Železnice 6/95] * [http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h442-5.htm] Po trase šuranské cukrovarské železnice, Jaroslav Přibyl, Železnice 6/95 * [http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h442-3.htm Cukrová železnica, Ján Jahn, Krásy Slovenska 7/1996] * Vzpomínky ne šuranské lokomotivy, Přibil/Bosáček, Železnice, (2/1996) * Tulák po dráhách, Jaroslav Přibyl == Externé odkazy == * [http://www.surail.szm.sk Stránka o Šurianskej cukrovarskej železnici a priľahlých tratiach] * [https://web.archive.org/web/20100213095800/http://www.npz.yw.sk/ Nitrianská poľná železnica] * [http://ciernediery.sk/cukrovar-v-suranoch/ Cukrovar v Šuranoch] na webe Čierne diery {{Súradnice|48.088712|18.180828|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Úzkorozchodné železničné trate na Slovensku]] [[Kategória:Zrušené železničné trate na Slovensku]] [[Kategória:Trate s rozchodom 760 mm]] [[Kategória:Šurany]] [[Kategória:Doprava v okrese Nitra]] [[Kategória:Doprava v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Doprava v okrese Šaľa]] lof7drgri4s1lieej66edksstz62ip8 Abruka 0 301834 8381382 7947994 2026-10-08T10:07:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381382 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Abruka maja, 2010.jpg|náhľad|najstarší dom na ostrove]] [[Súbor:Abruka-pos.jpg|náhľad|poloha ostrova v Estónsku]] '''Abruka''' ([[Švédčina|švédsky]] ''Abrö'', [[Nemčina|nemecky]] ''Abro'') je jeden z [[Estónsko|estónskych]] [[ostrov]]ov v [[Baltské more|Baltskom more]]. Abruka sa nachádza na severnom okraji [[Rižský záliv|Rižského zálivu]], približne {{km|12|m}} južne od [[Kuressaare]]. Zemepisné súradnice stredu ostrova sú 58° 08' 50" severnej šírky a 22° 30' 30" východnej dĺžky. Ostrov má rozlohu {{ha|878|m|w}}. ==Geografia== Abruka sa nachádza necelých {{km|5|m}} od južného pobrežia ostrova [[Saaremaa (ostrov)|Saaremaa]], najväčšieho v [[Západoestónske súostrovie|Západoestónskom súostroví]]. Je obklopený niekoľkými ďalšími ostrovmi a ostrovčekmi, z nich najväčšie sú [[Vahase]] na západe, [[Kasselaid]] na východe a [[Linnusitamaa]] na juhu. ==Osídlenie== Prvé záznamy o osídlení ostrova pochádzajú zo [[stredovek]]u, keď tu biskup z [[Kuressaare]] založil farmu. Stále osídlenie začalo v [[18. storočie|18. storočí]]. Maximálna dosiahnutá veľkosť populácie v celej histórii ostrova bola 150 ľudí. V roku [[2004]] mal ostrov 3e obyvateľov.<ref>https://web.archive.org/web/20070606215149/http://www.kaarma.ee/page.asp?p=87</ref> Ostrov je dostupný pravidelnou poštovnou lodnou linkou z kuressaarského prístavu Roomassaare. == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam ostrovov Estónska]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.abruka.pri.ee/ Abruka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190827194533/http://abruka.pri.ee/ |date=2019-08-27 }} * [http://www.estonia360.ee/abruka/ Panoramatický letecký pohľad na ostrov] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{estónsky výhonok}} [[Kategória:Ostrovy Baltského mora]] [[Kategória:Ostrovy Estónska]] [[Kategória:Západoestónske súostrovie]] e4co0zxrrawt00xyyobaalhbu0236t5 Diskusia s redaktorom:Pe3kZA 3 303214 8381358 8375010 2026-10-08T09:41:43Z CopyEditor.SK 302055 /* Igor Vlk – súkromná firma (Ezdrav.sk) */ nová sekcia 8381358 wikitext text/x-wiki <center>{{redaktor|Pe3kZA|správca}}</center> <div class="messagebox"> {| style="width:100%; background:none" <div style="text-align:justify; padding:0.5em;"><center>'''<big>Predtým, než mi napíšeš...</big><br>Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br>Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' </center></div> |} </div> {| class="wikitable" style="width:100%" |- | bgcolor="#ffffff style="font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;" | '''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2025|Archív 2025]] |} == 2025 == == ŠNR == Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC) :{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:57, 1. január 2026 (UTC) == Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia == Dobrý deň, priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim: - vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že "'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie"''' - mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:15, 15. január 2026 (UTC) == Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) == Vynechanie textu "Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom" má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC) :{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:32, 18. január 2026 (UTC) == Úpravy bez zdrojov == Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka. Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC) == Kristián Macháček == Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC) == Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] == Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&curid=745401&diff=8171887&oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -> približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -> tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC) :{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako "X alebo Y km". Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:15, 26. február 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC) ::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC) :::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC) :::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC) ::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC) :::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC) :{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:50, 26. február 2026 (UTC) :Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené. == Spätná väzba == Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC) :{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:11, 23. marec 2026 (UTC) == Prekladová šablóna == Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC) :Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:12, 3. apríl 2026 (UTC) == šablóna urgentná úprava == Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC) :{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC) == 133P/Elst-Pizarro == Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC) :{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:08, 12. apríl 2026 (UTC) ::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC) == Ptolemaios XIV == Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC) :Je to ok.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:49, 15. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC) == Kat. == Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:54, 28. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Vyznamenanie == Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] {{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}} {{clear}} == Na úpravu == Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC) :Nazdar. Potom je najvyšší čas zaviesť samostatnú šablónu, ktorá by riešila túto dobu. Urgentná š. - myslím že nie len u mňa, ale hlavne u neskúsených, nových redaktorov - vyvoláva zdanie, že ich výtvor, označený touto šablónou je úplne zlý a strácajú chuť vôbec niečo s tým robiť. Tie nedostatky pritom vôbec nie sú takého charakteru, aby sa články museli mazať. Netvrdím tým, že to je v poriadku, ale to, že by zrejme bolo vhodnejšie riešiť to primeranejším spôsobom. Článok označený urgentom sa len málokedy zbaví tohto biľagu, čo je často na škodu.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:22, 13. máj 2026 (UTC) ::Článok ozdrojovaný jedným primárnym zdrojom, doplneným modrými koníkmi a triv. zmienkami, nespĺňa základné kritérium pre encyklopedický obsah – spoľahlivé zdroje a jasne doloženú významnosť. To sú nedostatky fundamentálneho charakteru, nie technické banality. Bez ohľadu na to, ako ľúbivo a rozsiahlo je ev. naformulovaný (to dnes nie je problém dosiahnuť aj bez významnejšej mentálnej námahy). Či niekto má alebo nemá chuť s tým niečo robiť, je sekundárna záležitosť (ak do toho ale skutočne vložil čas a energiu, je nanajvýš logické nerezignovať kvôli údržbovej šablóne; plus sa mu dá samozrejme pomôcť rozvedením problémov v diskusii prípadne v pingu v zhrnutí). A teda nezanedbateľná časť urgentov je priebežne ponechávaná, či už s pričinením pôvodného autora, alebo ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 13. máj 2026 (UTC) :::Súhlas s Teslatonom. Kvalitu treba zvyšovať, nie podliezať. Urgent má svoje opodstatnenie. Ako riešenie je venovanie sa mentoringu nových redaktorov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 13. máj 2026 (UTC) ::::Kiežby boli všetky urgenty aspoň v takom stave, ako tie predmetné články... Nemyslím si, že je to správny, motivujúci prístup, no vem to čert... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:48, 13. máj 2026 (UTC) == Zamknutie stránky == Na základe čoho ste zamkli stránku Vladimír Mináč? Zmazaný text: Odmietal Nežnú revolúciu a označoval ju za prevrat, súčasne názov "nežná revolúcia" sám Mináč vymyslel, čo dokazuje zverejnené video: "Ja si myslím, že ste naozaj fantastickí, nežní, najmä, že tá revolúcia je nežná, to je obrovská vec. To sa nikdy nestalo, to je naozaj československá zvláštnosť. Ale nemyslel by som si... atď. Ide o to, že ak je Vladimír Minač ako osobnosť z niečoho obvinený, mala by byť aj uvedená jeho obhajoba. Wikipédia by mala byť pluralitná a nie ideologicky jednostranná! Redaktor ~2026-29230-47 je navyše troll a cenzor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:07, 21. máj 2026 (UTC) :Vyriešte si názorové nezhody na DS a potom sa môžu vykonať zmeny. Takéto revertovacie vojny vedú k zbytočnému zahlcovaniu histórie...--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:13, 21. máj 2026 (UTC) :Ten človek nemá ochotu diskutovať, on chce iba cenzurovať. Ide o autentické slová V. Mináča, ktoré sú podložené zverejneným videom z archívu jeho otca. Nie je dôvod aby toto bolo mazané a prepisovaná história. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:15, 21. máj 2026 (UTC) ::To nie je dôvod, aby takéto eseje na wiki boli.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:18, 21. máj 2026 (UTC) ::Ten človek nemá záujem rozširovať wikipédiu encyklopedickým textom len tu neustále spamovať. Je to známa firma z matice sovietskej, ktorej úpravy boli už miliónkrát vrátené a stále zahlcuje wikipédiu svojou propagáciou a propagáciou matice. Nie je to dôveryhodný prispievateľ ale matičný spamer. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:21, 21. máj 2026 (UTC) :: Navrhujem blokovať uživateľa, ktorý tu cenzuruje a vymazáva obsah a ešte aj uráža. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:31, 21. máj 2026 (UTC) :: Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:33, 21. máj 2026 (UTC) ::: Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý spamuje obsah viacerých diskusií textom ktorý diskusiou nie je. Na diskusných stránkach diskutujeme a nespamujeme. A neviem, čo konkrétne pokladá užívateľ za urážku. S tou ústavou to dúfam myslíš ako vtip, mňa to pobavilo. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:37, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nazvať autentické citáty človeka o ktorom je vytvorená stránka spam? Upozorňujem ťa, že porušuješ zákon. Ešte raz opakujem. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:38, 21. máj 2026 (UTC) :::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) == Futbalové mestá == Ahoj! K tým dejiskám futbalu čo pridávaš by sa určite našiel vhodný zdroj. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:03, 11. jún 2026 (UTC) == Prosba o posúdenie prepracovaného hesla Múzeum poistenia == Dobrý deň, vlani v júli som vytvoril heslo Múzeum poistenia (a dve ďalšie), ktoré ste oprávnene odstránili — nespĺňali požiadavky na encyklopedické heslo. Priznávam, že som vtedy postupoval nesprávne: som zakladateľom tohto občianskeho združenia, mám teda konflikt záujmov, a články som napísal bez zdrojov a bez znalosti pravidiel. Odvtedy som si pravidlá naštudoval a chcem to urobiť správne. Konflikt záujmov mám priznaný na svojej používateľskej stránke. V pieskovisku ([[Redaktor:TomikSK/pieskovisko]]) mám pripravený úplne nový, neutrálne písaný návrh hesla Múzeum poistenia s 10 referenciami z nezávislých zdrojov (TASR, Forbes, RTVS, STVR, SITA, Nový Čas, regionálna tlač, register MV SR). Chcel by som Vás poprosiť o posúdenie, či návrh v tejto podobe spĺňa požiadavky na encyklopedické heslo, prípadne čo treba upraviť. Vzhľadom na konflikt záujmov ho nechcem presúvať do hlavného priestoru sám — ak by ste ho po úpravách považovali za vyhovujúci, bol by som rád, keby presun urobil nezávislý redaktor. Ďakujem za Váš čas.--[[Redaktor:TomikSK|TomikSK]] ([[Diskusia s redaktorom:TomikSK|diskusia]]) 11:38, 19. júl 2026 (UTC) :{{ping|TomikSK|s=1}}Zdravím Tomik, vcelku by to aj mohlo byť, len mne osobne sa tam veľmi prelína múzeum a OZ. Čitateľ sa miestami stráca, o čom to je. Možno by to chcelo - už v úvode jednoznačnejšie poukázať, že ide o stránku o múzeu..., napr. „Múzeum poistenia je virtuálne múzeum so sídlom vo Svidníku, ktoré sa zameriava na zhromažďovanie, uchovávanie a sprístupňovanie historických artefaktov súvisiacich s dejinami poisťovníctva na území Slovenska. Založilo a spravuje ho rovnomenné občianske združenie...“ Ohľadom OZ možno dať krátky odsek, no do zvyšku článku tieto dva subjekty nemiešať. Inak by to aj mohlo byť ok, snáď po zverejnení doplnia a skorigujú iní redaktori. Pokojne to zverejnite.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:25, 19. júl 2026 (UTC) :: Ďakujem veľmi pekne za posúdenie a konkrétny návrh úvodnej vety. Pripomienku som zapracoval — článok teraz začína jednoznačnou definíciou múzea a občianske združenie je oddelené v krátkej samostatnej sekcii na konci. Keďže mám konflikt záujmov, presun do hlavného priestoru radšej nechám na Vás alebo iného redaktora, ak s aktuálnou podobou súhlasíte. Ešte raz ďakujem za Váš čas. --[[Redaktor:TomikSK|TomikSK]] ([[Diskusia s redaktorom:TomikSK|diskusia]]) 15:54, 19. júl 2026 (UTC) :::{{ping|TomikSK|s=1}}Ahoj, len teraz ešte skorigujte, kto ho teda založil, pretože v úvode je že OZ a v druhom odseku, že Vy, ako FO. Nahrajte ho pokojne, takto by tam figurovalo moje meno.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:24, 20. júl 2026 (UTC) :::: Ďakujem, rozpor som opravil a heslo je zverejnené: [[Múzeum poistenia]]. Ešte raz vďaka za pomoc a trpezlivosť. --[[Redaktor:TomikSK|TomikSK]] ([[Diskusia s redaktorom:TomikSK|diskusia]]) 11:20, 20. júl 2026 (UTC) == [[Hotel Josef]] == Čau @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] chcem len poukázať na pridanie UU tebou do článku [[Hotel Josef]]. Článok je z roku 2007 čiže neni dôvod dávať tam UU. Takisto som odstránil UU autor na DS @[[Redaktor:Hotel Josef Prague|Hotel Josef Prague]] pretože to nie je zakladateľ článku - pridal sa pred 2 mesiacmi. Pekný deň 😉 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 08:34, 24. júl 2026 (UTC) == [[Apollodotos II.]] == Ahoj. Prosím ťa oprav mi to, v názve článku som pôvodne uviedol Apollodotos I. a premiestnil som to správne na [[Apollodotos II.]], ale je to už nesprávne aj vo wikidátach. Pomrvil som to dnes poriadne. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 05:50, 8. august 2026 (UTC) :Ahoj, vyzerá to byť už dobre, pre istotu kukni. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:15, 8. august 2026 (UTC) :: ďakujem, len ešte vymazať Apollodotos I. lebo budem aj o ňom písať. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 06:25, 8. august 2026 (UTC) :::Už.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:30, 8. august 2026 (UTC) ::::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:06, 8. august 2026 (UTC) == Etabletka == Dobrý deň, som nová autorka na Wikipédii a snažila som sa vytvoriť svoju prvú stránku. Zdá sa však, že zatiaľ nespĺňa niektoré požiadavky Wikipédie. Bola by som veľmi vďačná, ak by ste si našli čas a pozreli sa na ňu. Budem vďačná za akékoľvek tipy, pripomienky alebo odporúčania, čo by bolo potrebné upraviť či doplniť. [[Etabletka|https://sk.wikipedia.org/wiki/Etabletka]] Ďakujem za váš čas a ochotu pomôcť. Pekný deň --[[Redaktor:CopyEditor.SK|CopyEditor.SK]] ([[Diskusia s redaktorom:CopyEditor.SK|diskusia]]) 10:21, 10. august 2026 (UTC) == Hontianska paráda == Čau. Pri [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hontianska_par%C3%A1da&curid=31200&diff=8362743&oldid=8218889 takýchto úpravách] treba zmeniť nielen údaj, ale aj citáciu. Tá stále opisuje ročník 2026, nie 2027.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 30. august 2026 (UTC) :A nakoľko spomína 29. ročník v tomto roku, z toho vyplýva, že nasleduje 30... {{Úsmev|:D}}--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:50, 30. august 2026 (UTC) == Garáž 1180 == Ahoj. Toho redaktora treba natrvalo zablokovať, je to bábka (pozri [[meta:Steward requests/Checkuser/2026-09#Ěmil rokov@sk.wikipedia]]), obchádza blok. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:01, 12. september 2026 (UTC) :{{Odpoveď|Spider 001757}} Ahoj, inak ako to, že si stále vytvára učty keď je už blohnutý? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:08, 12. september 2026 (UTC) ::{{Odpoveď|Fillos X.}} Ahoj, ťažko povedať... Vyzerá, že aj to ''možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá'' sa dá obísť. Môže vytvárať rôzne, buď z nejakého iného zariadenia, alebo možno premazáva cookies. Aj [[Špeciálne:Príspevky/Ozajemil|tento účet]] je jeho. Práve kvôli tomuto redaktorovi mi bolo dočasne pridelené to zobrazovanie IP, pretože je možné, že sa tu ešte nachádzajú nejaké jeho skryté úpravy. Majú s tým problém aj na [[:cs:Diskuse s wikipedistou:OJJ#Nálezy|cswiki]]. V každom prípade, ak sa úpravy nejakého nového účtu budú zhodovať s [[meta:Steward requests/Checkuser/2026-09#Ěmil rokov@sk.wikipedia|týmto]], treba hneď žiadať o trvalý blok. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:24, 12. september 2026 (UTC) : A prosím pokud možno pingnout mě, sbírám ty účty. :-) [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:53, 12. september 2026 (UTC) == Vodný tok Ďurian alebo Ďurjanský potok? == Drahý redaktor, Poznámky k zmene názvu vo WIKI potok Ďurian → Ďurjanský potok. Ide o názov cca 4 km dlhého potoka - prítok Štiavnice v povodí Ipľa. Tečie v katastrálnom území obce Sitnianska Lehôtka a po hranici s katastrálnym územím Hontianske Nemce. Okres Krupina, predtým „veľký“ okres Zvolen. 1) Názov potoka ešte nebol štandardizovaný. Ak nepríde na adresu Názvoslovnej autority (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) návrh na jeho štandardizáciu od niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý by mohol predbehnúť dlhodobý projekt zahusťovania databázy štandardizovaných názvov názvami z katastrálnych máp a z lesníckych máp, príde jeho štandardizácia do poradia o niekoľko rokov. 2) Navrhovaná WIKI podoba Ďurjanský potok má v sebe problém v slabike “rjan“, ktorá je v slovenčine nesystémová. Ak sa žiada dlhá slabika, vhodná je slabika „rán“ alebo „rian“. 3) K potoku sa viažu jeho cenné historické písomné doklady z roka 1291 fl. Gyro a z roka 1476 Gywropathaka alias Kosenycze. A katastrálna mapa z roka 1871 má Gyurasin (!) patak, náreč. Ďurian. 4) V publikácii MAJTÁN, M. - ŽIGO, P.: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7 je na s. 26 zatiaľ neštandardizovaná podoba názvu potoka Ďurian s odvolaním sa na pôvod názvu z terénneho názvu Ďurian. Uvedené sú i variantné neštandardizované názvy potoka Ďurov potok, Kosenice, Lehotský potok. 5) V publikácii Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. ISBN 80-85672-03-0 sú na s. 30 a 79 štandardizované názvy lesa a lúky v obci Hontianske Nemce, po ktorých potok preteká, v podobe Ďurian. Odporúčam ponechať vo WIKI doterajší názov Ďurian a nenahrádzať ho podobou Ďurjanský potok. Prípadne podať Názvoslovnej autorite písomný návrh so zdôvodnením na štandardizáciu jeho názvu, ale vopred nie je garantované riešenie, ktoré navrhovateľ ponúkne. Starček, 2026-09-27 --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 06:21, 27. september 2026 (UTC) :{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, ďakujem za upresnenie; nateraz som dal do článku oba názvy. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:07, 27. september 2026 (UTC) == Žiadosť o upravovanie portálu Cesty == Ahoj @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]! Mohol by som sa pridať k editovaniu portálu Cesty? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:05, 27. september 2026 (UTC) :Ahoj, ak máš záujem zmysluplne prispievať, každá pomoc je vítaná. Aj keď je viacero portálov, ktoré potrebujú pozornosť viac, pretože tento je aspoň občas aktualizovaný... Ale vítam aktivitu.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:38, 27. september 2026 (UTC) == Igor Vlk – súkromná firma (Ezdrav.sk) == Dobrý deň, na Wikipédii som snažila svoju druhú stránku. Zdá sa však, že zatiaľ nespĺňa niektoré požiadavky Wikipédie. Bola by som veľmi vďačná, ak by ste si našli čas a pozreli sa na ňu. Budem vďačná za akékoľvek tipy, pripomienky alebo odporúčania, čo by bolo potrebné upraviť či doplniť. [[Igor Vlk – súkromná firma (Ezdrav.sk)]] Ďakujem za váš čas a ochotu pomôcť. --[[Redaktor:CopyEditor.SK|CopyEditor.SK]] ([[Diskusia s redaktorom:CopyEditor.SK|diskusia]]) 09:41, 8. október 2026 (UTC) 9323hzeh4so0utgi8korxnvldarsuk1 A Sense of Purpose 0 311961 8381361 7535201 2026-10-08T09:45:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381361 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:''A Sense of Purpose''}} {{Infobox album | Interpret = In Flames | Názov = A Sense of Purpose | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Melodický death metal]], [[Alternatívny metal]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Sense of Purpose | url = http://www.metal-archives.com/reviews/In_Flames/A_Sense_of_Purpose/183368/ | vydavateľ = metal-archives.com | dátum vydania = 2015-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-16 | miesto = | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It is time to rock on | url = http://www.thehindu.com/todays-paper/tp-features/tp-metroplus/article654284.ece | vydavateľ = thehindu.com | dátum vydania = 2009-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151107012440/http://www.thehindu.com/todays-paper/tp-features/tp-metroplus/article654284.ece | dátum archivácie = 2015-11-07 }}</ref> | Dĺžka = 47:59 | Dátum vydania = [[1. apríl]] [[2008]] | Miesto nahratia = September{{--}}November 2007<br />v IF Studios, [[Goteborg]]u, [[Švédsko]] | Popis = | Vydavateľ = [[Nuclear Blast]], [[Koch Records|Koch]] | Producent = [[In Flames]], [[Roberto Laghi]], [[Daniel Bergstrand]] | Skladateľ = | Recenzie = * [[About.com]] {{Rating|3.5|5}} [http://heavymetal.about.com/od/cdreviews/fr/inflamesasense.htm link] * [[Allmusic]] {{Rating|4|5}} [http://www.allmusic.com/album/r1340696/review link] * [[Alternative Press (music magazine)|Alternative Press]] {{Rating|3.5|5}} [http://altpress.com/reviews/1236.htm link] * [[Blabbermouth.net]] {{Rating|7|10}} [http://www.roadrunnerrecords.com/Blabbermouth.net/showreview.aspx?reviewID=1383 link] * [[Chronicles of Chaos (webzine)|Chronicles of Chaos]] {{Rating|7.5|10}} [http://www.chroniclesofchaos.com/reviews/albums/2-5198_in_flames_a_sense_of_purpose.aspx link] * [[PopMatters]] {{Rating|7|10}} [http://www.popmatters.com/pm/review/in-flames-a-sense-of-purpose link] * [[Sputnikmusic]] {{Rating|3.5|5}} [http://www.sputnikmusic.com/album.php?albumid=25928 link] * [[Sputnikmusic]] {{Rating|2|5}} [http://www.sputnikmusic.com/review/26221/In-Flames-A-Sense-of-Purpose/ link] | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Come Clarity]] <br/> (2006) | Tento album = '''A Sense of Purpose''' <br/> (2008) | Nasledujúci album = [[Sounds of a Playground Fading]] <br/> (2011) }} '''A Sense of Purpose''' je deviaty štúdiový album [[Švédsko|švédskej]] [[melodic death metal]]ovej kapely [[In Flames]]. V Severnej Amerike bol vydaný [[1. apríl]]a [[2008]] cez Nuclear Blast, v Európe [[4. apríl]]a [[2008]] cez Koch Records. Bol tiež vydaný ako limitovaná edícia (s tromi bonusovými skladbami, len okolo 1 500 kópií). 10. apríla sa album stal najlepším, v oficiálnom švédskom rebríčku albumov. Obsadil tiež 28. miesto v rebríčku [[Billboard 200]]. Zatiaľ sa z albumu predalo 295 000 kópií. Limitovaná edícia obsahuje DVD so 160-minútovým dokumentom o natáčaní albumu. == Zoznam skladieb == Texty a hudba: Anders Fridén, Bjorn Gelotte, Jesper Strombald # „The Mirror's Thruth“ – 3:02 # „Disconnected“ – 3:37 # „Sleepless Again“ – 4:12 # „Alias“ – 4:53 # „I'm The Highway“ – 3:46 # „Delight And Angers“ – 3:41 # „Move Through Me“ – 3:08 # „The Chosen Pessimist“ – 8:16 # „Sober And Irrelevant“ – 3:24 # „Condemned“ – 3:36 # „Drenched In Fear“ – 3:32 # „March To The Shore“ – 3:30 '''Bonusové skladby''' # „Eraser“ – 3:22 # „Tilt“ – 3:49 # „Abnegation“ – 3:43 == Zostava == * [[Anders Fridén]] – spev, vokály * [[Jesper Strömbald]] – gitara * [[Björn Gelotte]] – sólová gitara * [[Peter Iwers]] – basgitara * [[Daniel Svensson]] – bicie == Referencie == <references /> == Zdroj == {{preklad|en|A Sense of Purpose|627098901}} [[Kategória:Albumy skupiny In Flames]] 7k08voedgw2cexh412ckf8zkqwz1nty Kolégium Antona Neuwirtha 0 315415 8381079 8381038 2026-10-07T12:04:53Z IronLiberty 280078 +neutralita, vysvetelnie: [[Diskusia:Kolégium Antona Neuwirtha#Neutralita]] 8381079 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.190629|17.258805|format=dms|display=title}} {{neutralita}} {{Infobox Vysoká škola |Názov = Kolégium Antona Neuwirtha |Popis = Logo Kolégia Antona Neuwirtha |Logo = Kolégium_Antona_Newuirtha.png |Popis loga = <!-- Logo značiace tri piliere Kolégia: akademický, komunitný a duchovný --> |Motto = [[Pravda (filozofia)|Pravda]] oslobodzuje, [[Dobro]] víťazí, [[Krása]] priťahuje. |Pôvodný názov = |Latinský názov = |Poloha = [[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]] |Skratka = |Typ = nezisková organizácia (združenie; IČO 42138515) |Zameranie = humanitné štúdiá |Náboženská príslušnosť = |Patrón = [[Anton Neuwirth]] |Rok založenia = 2009 |Rok otvorenia = 2009 |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = Martin Luterán |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = |Počet študentov = |Pregraduálny študenti = |Postgraduálny študenti = |Doktorandi = |Rozpočet = |Kampus = |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]] |Adresa = Námestie padlých hrdinov 7<br />P. O. Box 51<br />900 28 Ivanka pri Dunaji |Telefón = |Web = [http://www.kolegium.org/ www.kolegium.org] |Mail =info@kolegium.org }} '''Kolégium Antona Neuwirtha''' je nezávislá vzdelávacia inštitúcia zameraná na výchovu spoločensky angažovaných mladých ľudí v duchu kresťanských hodnôt a kultúrneho odkazu západnej civilizácie. Kolégium Antona Neuwirtha bolo založené v roku 2009 a sídli v kaštieli [[Ivanka pri Dunaji|v Ivanke pri Dunaji]]. Bolo pomenované na počesť [[Anton Neuwirth|Antona Neuwirtha]], slovenského intelektuála, lekára, politického väzňa, politika a diplomata. == Vznik a vízia == Prvotným autorom myšlienky Kolégia je [[Martin Luterán]], ktorý počas svojho štúdia na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]] dostal nápad vytvoriť akademický program pre študentov vysokých škôl so zameraním na štúdium filozofie a dejín západnej civilizácie. Za vzor si zobral [[Kolégium (stredoveký internát)|stredoveké univerzitné kolégiá]], v ktorých študenti a profesori bývali a žili spoločne. Rozhodol sa ho pomenovať po, vtedy už nebohom, [[Anton Neuwirth|Antonovi Neuwirthovi]], ktorý kládol na výchovu a vzdelávanie veľký dôraz a sníval o tom, že aj na Slovensku bude stabilný vzdelávací inštitút. Kolégium s hrdosťou nesie meno tohto významného slovenského intelektuála 20. storočia, ktorého životným mottom bolo „Liečiť zlo láskou”<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liečiť zlo láskou|url=https://old.kolegium.org/produkt/liecit-zlo-laskou/|dátum prístupu=2021-11-12|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20211112105828/https://old.kolegium.org/produkt/liecit-zlo-laskou/|dátum archivácie=2021-11-12}}</ref>. Kolégium Antona Neuwirtha bolo oficiálne zapísané do registru [[Občianske združenie|občianskych združení]] dňa 6.2.2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = REGIS - Detail | url = http://www.statistics.sk/pls/wregis/detail?wxidorg=1012830 | dátum vydania = 2009-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-08-02 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140810202206/http://www.statistics.sk/pls/wregis/detail?wxidorg=1012830 | dátum archivácie = 2014-08-10 }}</ref>. Oficiálne otvorenie Kolégia prebehlo 21. septembra 2009 za prítomnosti arcibiskupa [[Stanislav Zvolenský|Stanislava Zvolenského]], europoslankyne [[Anna Záborská|Anny Záborskej]] (dcéry Antona Neuwirtha) a ďalších významných predstaviteľov spoločenského a akademického života.<ref>http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090923020</ref> Prví študenti nastúpili do univerzitného programu v akademickom roku 2009/2010. Sídlom Kolégia sa stal [[kaštieľ v Ivanke pri Dunaji]], prenajatý na tento účel [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosťou Ježišovou]], ktorej kaštieľ patrí. Cieľom Kolégia Antona Neuwirtha je aktívna snaha o celistvé rozvíjanie charakterov a osobností mladých ľudí pomocou odovzdávania bohatstva západnej civilizácie. Kolégium na svojej stránke hovorí o svojich cieľoch a víziách: „Víziou Kolégia Antona Neuwirtha je inšpirovať k obnove klasického vzdelávania na Slovensku a v Európe. Poslaním Kolégia Antona Neuwirtha je vytvárať vítajúci priestor pre spoznávanie a odovzdávanie kultúrneho bohatstva západnej civilizácie, v ktorom by mohol každý, kto úprimne hľadá Pravdu, nájsť podporu pre svoj intelektuálny, charakterový a duchovný rast.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kolegium.org/o-kolegiu/vizia-a-poslanie/ |dátum prístupu=2014-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140808062850/http://www.kolegium.org/o-kolegiu/vizia-a-poslanie/ |dátum archivácie=2014-08-08 }}</ref> Americký inštitút pre vzdelávanie mladých leadrov, [https://www.johnjayfellows.com/ John Jay Institute for Faith, Society & Law] v roku 2014 skonštatoval, že Kolégium už po krátkom období existencie významne ovplyvňuje verejné dianie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heagen | meno = Jandi | odkaz na autora = | titul = Putin’s Antidote | url = http://www.johnjayinstitute.org/resources/articles/putins-antidote/ | dátum vydania = 2014-05-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-08-04 | vydavateľ = John Jay Institute | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006112447/http://www.johnjayinstitute.org/resources/articles/putins-antidote/ | dátum archivácie = 2014-10-06 }}</ref> == Vzdelávacie programy Kolégia Antona Neuwirtha == Od svojho vzniku v roku 2009 sa Kolégium rozrástlo a tvoria ho vzdelávacie programy pre deti, mládež aj dospelých, dostupné na celom Slovensku. Vlajkovým programom je [https://kolegium.org/pre-vysokoskolakov/ Univerzitné kolégium]. Na stredných školách ho niekoľko rokov kopírovalo Stredoškolské Kolégium, ktoré fungovalo od roku 2015 do roku 2022. V roku 2019 vznikla [https://www.akademiavelkychdiel.sk/ Akadémia veľkých diel], voľnočasový program pre žiakov II. stupňa základných škôl a stredných škôl. Diela Kolégia Antona Neuwirtha sa v roku 2020 rozšírili o základnú školu [https://www.citadela.kolegium.org/ Citadelu]. Na jeseň v roku 2020 Kolégium spustilo [https://www.online.kolegium.org/ online diskusné semináre] na rôzne témy, od filozofie, cez umenie a teológiu až po vzdelávanie, ktoré sú dostupné pre kohokoľvek. V akademickom roku 2026/2027 otvorilo Kolégium prvý ročník Gymnázia - prvého klasického gymnázia v Bratislave. === Univerzitné kolégium === Univerzitné kolégium Antona Neuwirtha je študijno-formačný program internátneho typu. Vznikol ako prvý spomedzi všetkých diel Kolégia a dodnes je jeho vlajkovou loďou. '''Víziou''' programu sú stovky mužov a žien pôsobiacich v rôznych oblastiach verejného života na Slovensku a v Európe, ktorí budú svojím zdravým rozumom a cnostným životom vydávať svedectvo Pravde, Dobru a Kráse. '''Poslaním''' programu je formovať mysle a charaktery mladých ľudí systematickým vzdelávaním o kresťanskom kultúrnom dedičstve a jeho vplyve na západnú civilizáciu. Podľa pôvodnej predstavy jeho zakladateľa Martina Luterána je univerzitný program Kolégia postavený na troch pilieroch: akademickom, komunitnom a duchovnom. Tie sú zhmotnené knižnicou, kde sa študenti a profesori stretávajú na akademickej pôde; jedálňou, kde sa celé spoločenstvo spája a posilňuje; a kaplnkou, ktorá buduje duchovný rozmer človeka. '''Akademický pillier''' je postavený na čítaní pôvodných textov, diskusných seminároch, písaní argumentačných esejí a tutoriáloch, na ktorých študenti spolu s akademikmi hlbšie preberajú jednotlivé otázky. Akademický rok je rozdelený na zimný a letný semester, na konci ktorých sú skúšky. Sylaby tvoria 4 hlavné a 3 doplnkové predmety. Hlavné predmety sú Morálna filozofia, História, Teológia a Politická filozofia. Doplnkové predmety tvoria Kresťanstvo a kultúra, Metafyzika a Umenie. '''Komunitný pilier''' je založený na spoločnom bývaní v kaštieli, vďaka ktorému študenti spolu trávia mnoho času. Posilňujú to intenzívne víkendové programy, komunitné služby, ktoré si študenti medzi sebou podelia, no najmä účasť na rôznych neformálnych podujatiach organizovaných samotnými študentmi. '''Duchovný pilier''' je do vysokoškolského programu zaradený preto, že Kolégium nazerá na človeka ako na celistvú bytosť a snaží sa rozvíjať jeho myseľ aj charakter. Na to, aby sa získané vedomosti stali súčasťou myslenia a života študentov, aby formovali ich postoje a konanie, je potrebné ich konfrontovať s vlastným vnútrom, s duchovným rozmerom. Príležitosti na to poskytuje prítomnosť kaplnky v kaštieli, sväté omše pred seminármi aj duchovné obnovy počas semestra. Nie je podmienkou byť veriaci: program je otvorený pre všetkých, ktorí úprimne hľadajú pravdu a neboja sa konfrontovať svoje názory a presvedčenia. Dôležitou súčasťou vysokoškolského programu sú aj '''víkendové formačné programy''' zamerané na rozvoj mäkkých zručností a každotýždenné '''kolokviá''' (neformálne stretnutia) s osobnosťami spoločenského a politického života. === Akadémia veľkých diel === Akadémia veľkých diel je '''voľnočasový program pre žiakov II. stupňa základných škôl a stredných škôl''' na Slovensku zameraný na rozvoj charakteru, kritického myslenia, čítania s porozumením a sústredenosti. Nasleduje '''princípy klasického a charakterového vzdelávania''' používané na tých najlepších svetových univerzitách. Vznikla v roku 2019 ako nový program Kolégia Antona Neuwirtha. Autormi jej myšlienky sú Martin Luterán a Miroslava Duranková, absolventka Kolégia Antona Neuwirtha a súčasná riaditeľka Akadémie veľkých diel. Poslaním Akadémie je: „hľadaním odpovedí na dôležité životné otázky, prostredníctvom štúdia veľkých diel západnej civilizácie a tvorbou vzťahov založených na dôvere umožniť žiakom a učiteľom, aby lepšie porozumeli sebe a svetu a stali sa tak hrdinami svojho vlastného príbehu.” Vďaka '''učiteľom''', ktorí s Akadémiou spolupracujú, je program rozšírený na desiatkach základných a stredných škôl po celom Slovensku. Učitelia spolu so žiakmi vytvárajú jednotlivé kluby, v ktorých sa raz do týždňa stretávajú a spoločne diskutujú o veľkých dielach. Študenti sa na semináre pripravujú pomocou materiálov v online knižnici. Na jednom seminári je 7-15 študentov, ktorí spolu diskutujú o konkrétnych dielach a o dôležitých témach, ktoré otvárajú. Učiteľ posúva diskusiu študentov pomocou metodiky Akadémie. Na záver programu sú študenti odmenení certifikátom. Veľké diela, ktoré tvoria sylaby Akadémie, sú výberom toho najlepšieho z literatúry, hudby, filmu a výtvarného umenia. Jej cieľom je rozšíriť pozitívnu skúsenosť študentov zo vzdelávania z programov Kolégia pre čo najväčší počet mladých ľudí na celom Slovensku a obohatiť vzdelávací systém o prvky klasického a charakterového vzdelávania. === Základná škola Citadela === ZŠ Citadela je súčasťou novej Spojenej školy Kolégia Antona Neuwirtha. Sídli v Bratislave aj v Ivanke pri Dunaji. Ponúka hodnotové ukotvenie, stáročiami overený vzdelávací model, ale aj prijímajúcu komunitu a rešpektujúci prístup k deťom. Vzdelávanie v ZŠ Citadela je založené na koncepte katolíckeho klasického vzdelávania, ktoré rozvíja dieťa celistvo: rozvíja myseľ, telo aj dušu. Žiakom odovzdáva pevné základy v dejinách, umení, náboženstve, matematike a vede. ZŠ Citadela kladie veľký dôraz na rozvoj kritického myslenia – deti sa neučia len samotnú techniku čítania a písania. Učia sa porozumieť obsahu, formulovať vlastné názory, diskutovať a argumentovať. Vzdelávací prístup vychádza z prirodzenej detskej túžby objavovať svet, čím vytvára bezpečné a stimulujúce prostredie. Dôležitým pilierom je formovanie charakteru, ktoré dáva žiakom priestor rásť v základných cnostiach rozumnosti, spravodlivosti, odvahy či miernosti. '''[https://www.circeinstitute.org/resources/what-classical-education Katolícke klasické vzdelávanie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211023173607/https://www.circeinstitute.org/resources/what-classical-education |date=2021-10-23 }}''' je vzdelávanie, v ktorom sa žiaci stretávajú s „klasikou“ – s dejinami, literatúrou, umením, latinčinou, ale aj gramatikou, matematikou a prírodnými vedami. Organizačným princípom štúdia sú dejiny. Deti sa ponárajú do príbehu sveta cez štúdium dôležitých kníh, udalostí a umeleckých diel, ako za sebou nasledovali v základných dejinných epochách. === Gymnázium Kolégia Antona Neuwirtha === Gymnázium Kolégia Antona Neuwirtha je súčasťou novej Spojenej školy Kolégia Antona Neuwirtha, ktorá spája nové klasické gymnázium so Základnou školou Citadela. Sídli na Zochovej ulici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nielen škola, ale životný priestor {{!}} Gymnázium KAN | url = https://gymnazium.kolegium.org/kto-sme | dátum vydania = 2025-09-30 | dátum prístupu = 2026-10-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> v Bratislave a ponúka unikátne vzdelávanie, ktoré rozvíja mladých ľudí celistvo – formuje ich '''myslenie,''' prehlbuje ich '''duchovný život''', posilňuje ich '''charakter'''. Víziou gymnázia sú charakterní mladí ľudia odhodlaní žiť slobodne, radostne a tvorivo na Božiu slávu a pre spoločné dobro. V spoločnosti priateľov a v dialógu s najväčšími mysliteľmi západnej civilizácie je poslaním Gymnázia KAN skúmať veľké otázky a učiť sa dobre myslieť, cítiť a konať. === Kolégium ONLINE === [https://online.kolegium.org/ Kolégium ONLINE] je e-learningová platforma, ktorá poskytuje online diskusné semináre v kurzoch na rôzne témy dostupné všetkým, ktorí túžia po kvalitnom vzdelávaní. Kurzy sú zamerané na témy z oblasti filozofie, teológie, umenia, psychológie a výchovy a vzdelávania. === Kolégium OFFLINE === [https://online.kolegium.org/ Kolégium OFFLINE] sú letné vzdelávacie pobyty v kaštieli v Ivanke pri Dunaji. Víkendové kurzy sú zamerané na rôzne témy z oblasti filozofie, teológie a umenia. === Iné projekty a aktivity === Medzi ďalšie aktivity Kolégia patrí organizovanie rozličných (najmä akademických) programov pre študentov vysokých a stredných škôl a mladých profesionálov so záujmom o verejný život: * Free Society Seminar: medzinárodný letný akademický program pre vysokoškolských študentov z celého sveta, ktorý vznikol z iniciatívy [[Michael Novak|Michaela Novaka]] * Letná univerzita Kolégia Antona Neuwirtha: letná škola pre študentov stredných škôl o etike, metafyzike, politike a kultúre * Denný detský tábor: pre deti vo veku od 5 do 10 rokov, postavený na princípoch [https://obchod.postoj.sk/produkt/klub-nerozbitnych-deti/27 Klubu nerozbitných detí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211025160520/https://obchod.postoj.sk/produkt/klub-nerozbitnych-deti/27 |date=2021-10-25 }} V roku 2010 zorganizovalo Kolégium pod záštitou primátora hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] [[Andrej Ďurkovský|Andreja Ďurkovského]] odbornú konferenciu o projekte megakasína v Bratislave, '''Hazard na Dunaji'''.<ref>{{Citácia periodika|autor=TASR|titul=Rentabilita megakasína môže byť ohrozená, tvrdí Martin Štochmaľ|periodikum=aktuality.sk|dátum=2010-03-25|url=http://www.aktuality.sk/clanok/159705/rentabilita-megakasina-moze-byt-ohrozena-tvrdi-martin-stochmal/|6=}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika|autor=TASR|titul=M.ŠTOCHMAĽ: Po zmenách v zákone a daniach by megakasíno nemuselo byť rentabilné|periodikum=SME|dátum=2010-03-25|url=http://bratislava.sme.sk/c/5300972/mstochmal-po-zmenach-v-zakone-a-daniach-by-megakasino-nemuselo-byt-rentabilne.html|}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Demko|meno=Matúš|odkaz na autora=|titul=Odborná konferencia Hazard na Dunaji|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100325020|dátum vydania=2010-03-25|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2014-08-06|vydavateľ=TK KBS|jazyk=}}</ref> Kolégium sa akademicky podieľalo na organizácii medzinárodného semináru '''Central European Summer School''' v rokoch 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=III Central European Summer School|url=http://www.centrumjp2.pl/nauka/szkoly-letnie/iii-miedzynarodowa-szkola-letnia-w-zmiacej/zmiaca2013-staff/|dátum vydania=2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2014-08-06|vydavateľ=Centre for Thought of John Paul II.|jazyk=en/pl|url archívu=https://web.archive.org/web/20140808060949/http://www.centrumjp2.pl/nauka/szkoly-letnie/iii-miedzynarodowa-szkola-letnia-w-zmiacej/zmiaca2013-staff/|dátum archivácie=2014-08-08}}</ref> až 2019 poľského inštitútu [[Centrum Myśli Jana Pawła II|Centre for Thought of John Paul II.]] == Názory zvonka na fungovanie KAN == Podľa politológa Pavla Hardoša ide o organizáciu, ktorej primárnou funkciou nie je vzdelávanie, ale "''regrutovanie mladých ľudí inklinujúcich k istej forme kresťanského konzervativizmu, ich správne ideologické vzdelanie, socializácia, networkovanie a príprava pre budúce pôsobenie v politike a spoločenskom živote".'' Kolégium tak predstavuje miesto, kde si ''"slovenský ultra-konzervativizmus buduje svoje personálne zázemie a chráni si ho pred kontamináciou ‚svetskej' spoločnosti.''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ráno omša, večer Platón. Čo je Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré vychováva slovenskú konzervatívnu elitu?|url=https://refresher.cz/122704-Rano-omsa-vecer-Platon-Co-je-Kolegium-Antona-Neuwirtha-ktore-vychovava-slovensku-konzervativnu-elitu|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=sk|priezvisko=Starkbauer|meno=Eduard|dátum vydania=24.10.2022}}</ref> Novinár Juraj Kušnierik svoju skúsenosť s Kolégiom popísal nasledovne: „''Neviem, ako sa to ľuďom, ktorí formujú Kolégium Antona Neuwirtha darí, ale zdá sa mi, že to robia výborne: v povrchnej a rýchlej dobe dokážu nadchnúť mladých ľudí k "dobrodružstvu myslenia". Čítajú Tomáša Akvinského, no zároveň chodia na Pohodu, páči sa im Katarzia alebo film Kandidát (a vedia povedať prečo).''“ Kolégium Antona Neuwirtha navštívil v rokoch 2013 a 2014. ''„Očakával som, že sa v Kolégiu stretnem so slušnými a vzdelanými mladými ľuďmi, ktorí však budú moje niekedy nekonvenčné, či - poviem to rovno - liberálne názory vnímať ako hrozbu. Ako veľmi som sa mýlil!“'', opísal v stĺpčeku pre .týždeň. „''Bola to najzaujímavejšia diskusia, na akej som sa kedy zúčastnil. Študenti kládli veľmi dobré otázky, výborne polemizovali a debatovali. Platónovi a svätému Augustínovi rozumeli rovnako dobre ako hiphopu či súčasnej literatúre. Takú skupinu inteligentných, zvedavých, rozhľadených a poctivo premýšľajúcich ľudí som dovtedy nestretol. Bolo mi s nimi veľmi dobre.''“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Názory {{!}} Prekvapený Kolégiom|url=https://www.tyzden.sk/nazory/23805/prekvapeny-kolegiom/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2014-08-21|dátum prístupu=2023-10-10|jazyk=sk|meno=Juraj|priezvisko=Kušnierik}}</ref> „''Študenti Kolégia sú otvorení, zapálení a majú chuť riešiť myšlienky a fundamentálne otázky fungovania spoločnosti, nie konkrétnych ľudí a aktuálne taľafatky. Sú to moji ľudia. Keby som bol na vysokej škole alebo tesne po nej, určite by som si tento program vyskúšal aj na vlastnej koži'',“ napísal vo svojom blogu po návšteve Univerzitného kolégia Róbert Chovanculiak<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JE SPOVEĎ LEN NÁBOŽENSKÝ ÚKON, ALEBO GENIÁLNA SPOLOČENSKÁ TECHNOLÓGIA?⛪️🤔 Aj o takýchto „divokých konštruktoch“ sa diskutuje v Univerzitnom kolégiu počas pravidelných kolokvií. Tie sme už v tomto… {{!}} Kolégium Antona Neuwirtha | url = https://www.linkedin.com/posts/kol%C3%A9gium-antona-neuwirtha_je-spove%C4%8F-len-n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BD-%C3%BAkon-alebo-geni%C3%A1lna-activity-7472523497106501632-mYlv | vydavateľ = LinkedIn | dátum prístupu = 2026-10-06 | jazyk = en}}</ref>. == Vedenie organizácie == === Správna rada === * Mgr. Martin Luterán, M.Jur., M.Phil., D.Phil. * Mgr. Daniela Horváthová * Mgr. Martin Kolesár * Ing. Lucia Krčméry * Ing. Mária Leitnerová * Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A. * Mgr. art. Slavomír Zrebný * Mgr. Soňa Leitnerová * Mgr. Pavol Kubík === Rada poradcov === * Vladimír Záborský * Daniela Ostatníková * Mons. Cyril Vasiľ SJ * Mons. Stanislav Zvolenský * Štefan Šulek * Michal Hrabovec * Pavol Karaba * Jolana Šuleková * Terézia Krčméryová * Štefan Súkeník === Rektorát === * Mgr. Martin Luterán, M.Jur., M.Phil., D.Phil. - rektor *Ing. Slávka Kubíková - prorektorka pre Citadelu *Ing. Lucia Krčméry - prorektorka *Ing. Miroslava Duranková, M.A. - prorektorka pre charakterové vzdelávanie === Riaditelia programov === * Branislav Kuljovský, M.A., M.A., PhD./S.T.D. - riaditeľ vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha * Ing. Miroslava Duranková, M.A. - riaditeľka Akadémie veľkých diel * JUDr., ThLic. Martin Mihalik, M.A., PhD. - riaditeľ ZŠ Citadela * Mgr. Pavol Kuljovský - riaditeľ pre rozvoj a kampus === Akademici Univerzitného kolégia === * Mgr. Martin Luterán, M.Jur., M.Phil., D.Phil. ([[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]; Právna filozofia na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]]) * Branislav Kuljovský, M.A., M.A., PhD./S.T.D. (Teologická fakulta KU Leuven v Belgicku) * Mgr. Matúš Sitár, PhD. ([[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]) * Dr. William E. Carroll, PhD. (Senior Research Fellow, Collegium of Anton Neuwirth, Ivanka pri Dunaji, Slovakia; Visiting Professor of Philosophy, Zhongnan University, Wuhan, China; Visiting Professor, Hongyi Honor College, Wuhan University, China) * Ing. Róbert Toth, MLitt., PhD. (Informačné systémy na Vysokom učení technickom v Brne, Filozofia na [[University of St Andrews]], Filozofia na Trinity College Dublin) * Samuel Trizuljak, M.A., M.St., PhD. (Politológia na [[University of Cambridge|Cambridgeskej univerzite]], Moderná európska história na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]], Moderná európska história na Karlovej [[Karlova univerzita|univerzite]]) * Mgr. Marta Glossová, PhD. == Publikačná a prekladateľská činnosť == Kolégium pod vlastným vydavateľstvom pravidelne publikuje knihy z oblasti politiky, filozofie a morálky. === Knihy a zborníky === * David Albert Jones: ''Život v plnosti'' (prvé vydanie 2010, druhé vydanie 2013) * William E. Carroll: ''Stvorenie a veda'' (prvé vydanie 2011, druhé vydanie 2013) * Martin D'Arcy: ''Problém zla'' (2012) * Christopher O. Tollefsen, Hadley Arkes et al.: ''Malá kniha o klamstve'' (2013) * ''Quo vadis, Slovensko?'' (2013; zborník; vydané v spolupráci so Spoločenstvom Ladislava Hanusa) * Sherif Girgis, Ryan T. Anderson, Robert P. George: ''Čo je to manželstvo? Obhajoba zväzku muža a ženy'' (2013) * ''Odkaz Ladislava Hanusa dnes'' (2014; zborník; vydané v spolupráci so Spoločenstvom Ladislava Hanusa) * John Henry Newman: ''Idea univerzity'' (2015) * C. S. Lewis: ''Štúdium v čase vojny'' (2016) * ''Príhovory: 10 rokov Kolégia Antona Neuwirtha'' (2020; ed. Matúš Sitár) * Branislav Kuljovský, Martin Luterán, Matúš Sitár (ed.): ''Malá kniha o eutanázii'' (2020) * Matúš Sitár, Katarína Sitarová: ''Dejiny v príbehoch: Cesta do staroveku'' (2023). * Roger Scruton: ''Božia Tvár'' (2024) * Maksymilian Nawara OSB: ''Dýchať menom: O kresťanskej meditácii'' (2024) * Matúš Sitár, Katarína Sitarová: ''Dejiny v príbehoch: Putovanie stredovekom'' (2024) * Matúš Sitár, Katarína Sitarová: ''Dejiny v príbehoch: Prelet novovekom'' (2025) === Periodiká a iné publikácie === * ''Listy Kolégia Antona Neuwirtha'' (pravidelný spravodaj z fungovania Kolégia) * ''K veci'' (týždenné autorizované preklady príspevkov z amerického servera ''The Catholic Thing'' v rovnomennej rubrike na serveri ''Postoj.sk''<ref>http://www.postoy.sk/categories/k-veci</ref>) *''[https://kolegium.org/clanky/ Blog Kolégia Antona Neuwirtha]'' (obsahujúci okrem aktuálnych správ aj rubriku akademických textov s názvom ''52 veľkých ideí'') == Medzinárodná spolupráca == Kolégium spolupracuje s viacerými zahraničnými konzervatívnymi a kresťanskými neziskovými organizáciami a think tankami, zameranými prevažne na vzdelávanie v oblasti filozofie, morálky, teológie a výchovy lídrov aktívnych vo verejnej sfére. Spolupráca prebieha vo forme stážistických pobytov, výmenných pobytov študentov, hosťujúcich prednášajúcich a spoločnej organizácii projektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spolupracujúce organizácie | url = http://www.kolegium.org/o-kolegiu/spolupracujuce-organizacie/#tab-id-3 | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-08-01 | vydavateľ = Kolégium Antona Neuwirtha | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niektoré, ako The Witherspoon Institute, sú známe šírením konšpirácii, propagandy a pseudo-vedeckých dezinformácii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uncovering the Christian Think Tanks Behind the Bogus Studies on Gay Parenting|url=https://www.vice.com/en/article/3k8qmw/uncovering-the-christian-think-tanks-behind-the-bogus-studies-on-gay-parenting|vydavateľ=www.vice.com|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Witherspoon Institute|url=https://mediabiasfactcheck.com/witherspoon-institute/|vydavateľ=Media Bias/Fact Check|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=en-US}}</ref>. * [[The Witherspoon Institute]] ([[USA]]) * [[John Jay Institute|John Jay Institute for Faith, Society & Law]] ([[USA]]) * [[Franciscan University of Steubenville]] ([[USA]]) * [[Nadácia Konrada Adenauera]] ([[Nemecko]]) * [[Internationales Theologisches Institut für Studien zu Ehe und Familie|International Theological Institute]] in Trumau ([[Rakúsko]]) * [[Szent Ignác Jezsuita Szakkollégium]] ([[Maďarsko]]) * [[Centrum Myśli Jana Pawła II]] ([[Poľsko]]) == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.kolegium.org Oficiálna stránka Kolégia Antona Neuwirtha] [[Kategória:Kresťanské vzdelávanie na Slovensku]] [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Ivanka pri Dunaji]] 25sv3vyg7r331lzsrrod5rvosmfdobj 8381081 8381079 2026-10-07T12:18:25Z IronLiberty 280078 red. úpravy - inline linky (kde dávalo zmysel náhrada), boldy a pod. 8381081 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.190629|17.258805|format=dms|display=title}} {{neutralita}} {{Infobox Vysoká škola |Názov = Kolégium Antona Neuwirtha |Popis = Logo Kolégia Antona Neuwirtha |Logo = Kolégium_Antona_Newuirtha.png |Popis loga = <!-- Logo značiace tri piliere Kolégia: akademický, komunitný a duchovný --> |Motto = [[Pravda (filozofia)|Pravda]] oslobodzuje, [[Dobro]] víťazí, [[Krása]] priťahuje. |Pôvodný názov = |Latinský názov = |Poloha = [[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]] |Skratka = |Typ = nezisková organizácia (združenie; IČO 42138515) |Zameranie = humanitné štúdiá |Náboženská príslušnosť = |Patrón = [[Anton Neuwirth]] |Rok založenia = 2009 |Rok otvorenia = 2009 |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = Martin Luterán |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = |Riaditeľ = |Kancelár = |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = |Počet študentov = |Pregraduálny študenti = |Postgraduálny študenti = |Doktorandi = |Rozpočet = |Kampus = |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = |Športová reprezentácia = |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = [[Ivanka pri Dunaji]], [[Slovensko]] |Adresa = Námestie padlých hrdinov 7<br />P. O. Box 51<br />900 28 Ivanka pri Dunaji |Telefón = |Web = [http://www.kolegium.org/ kolegium.org] |Mail =info@kolegium.org }} '''Kolégium Antona Neuwirtha''' je nezávislá vzdelávacia inštitúcia zameraná na výchovu spoločensky angažovaných mladých ľudí v duchu kresťanských hodnôt a kultúrneho odkazu západnej civilizácie. Kolégium Antona Neuwirtha bolo založené v roku 2009 a sídli v kaštieli [[Ivanka pri Dunaji|v Ivanke pri Dunaji]]. Bolo pomenované na počesť [[Anton Neuwirth|Antona Neuwirtha]], slovenského intelektuála, lekára, politického väzňa, politika a diplomata. == Vznik a vízia == Prvotným autorom myšlienky Kolégia je [[Martin Luterán]], ktorý počas svojho štúdia na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]] dostal nápad vytvoriť akademický program pre študentov vysokých škôl so zameraním na štúdium filozofie a dejín západnej civilizácie. Za vzor si zobral [[Kolégium (stredoveký internát)|stredoveké univerzitné kolégiá]], v ktorých študenti a profesori bývali a žili spoločne. Rozhodol sa ho pomenovať po vtedy už nebohom [[Anton Neuwirth|Antonovi Neuwirthovi]], ktorý kládol na výchovu a vzdelávanie veľký dôraz a sníval o tom, že aj na Slovensku bude stabilný vzdelávací inštitút. Kolégium s hrdosťou nesie meno tohto významného slovenského intelektuála 20. storočia, ktorého životným mottom bolo „Liečiť zlo láskou”.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liečiť zlo láskou|url=https://old.kolegium.org/produkt/liecit-zlo-laskou/|dátum prístupu=2021-11-12|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20211112105828/https://old.kolegium.org/produkt/liecit-zlo-laskou/|dátum archivácie=2021-11-12}}</ref> Kolégium Antona Neuwirtha bolo oficiálne zapísané do registru [[Občianske združenie|občianskych združení]] dňa 6.2.2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = REGIS - Detail | url = http://www.statistics.sk/pls/wregis/detail?wxidorg=1012830 | dátum vydania = 2009-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-08-02 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140810202206/http://www.statistics.sk/pls/wregis/detail?wxidorg=1012830 | dátum archivácie = 2014-08-10 }}</ref> Oficiálne otvorenie Kolégia prebehlo 21. septembra 2009 za prítomnosti arcibiskupa [[Stanislav Zvolenský|Stanislava Zvolenského]], europoslankyne [[Anna Záborská|Anny Záborskej]] (dcéry Antona Neuwirtha) a ďalších významných predstaviteľov spoločenského a akademického života.<ref>http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090923020</ref> Prví študenti nastúpili do univerzitného programu v akademickom roku 2009/2010. Sídlom Kolégia sa stal [[kaštieľ v Ivanke pri Dunaji]], prenajatý na tento účel [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosťou Ježišovou]], ktorej kaštieľ patrí. Cieľom Kolégia Antona Neuwirtha je aktívna snaha o celistvé rozvíjanie charakterov a osobností mladých ľudí pomocou odovzdávania bohatstva západnej civilizácie. Kolégium na svojej stránke hovorí o svojich cieľoch a víziách: „Víziou Kolégia Antona Neuwirtha je inšpirovať k obnove klasického vzdelávania na Slovensku a v Európe. Poslaním Kolégia Antona Neuwirtha je vytvárať vítajúci priestor pre spoznávanie a odovzdávanie kultúrneho bohatstva západnej civilizácie, v ktorom by mohol každý, kto úprimne hľadá Pravdu, nájsť podporu pre svoj intelektuálny, charakterový a duchovný rast.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kolegium.org/o-kolegiu/vizia-a-poslanie/ |dátum prístupu=2014-08-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140808062850/http://www.kolegium.org/o-kolegiu/vizia-a-poslanie/ |dátum archivácie=2014-08-08 }}</ref> Americký inštitút pre vzdelávanie mladých leadrov, John Jay Institute for Faith, Society & Law v roku 2014 skonštatoval, že Kolégium už po krátkom období existencie významne ovplyvňuje verejné dianie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heagen | meno = Jandi | odkaz na autora = | titul = Putin’s Antidote | url = http://www.johnjayinstitute.org/resources/articles/putins-antidote/ | dátum vydania = 2014-05-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-08-04 | vydavateľ = John Jay Institute | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006112447/http://www.johnjayinstitute.org/resources/articles/putins-antidote/ | dátum archivácie = 2014-10-06 }}</ref> == Vzdelávacie programy Kolégia Antona Neuwirtha == Od svojho vzniku v roku 2009 sa Kolégium rozrástlo a tvoria ho vzdelávacie programy pre deti, mládež aj dospelých, dostupné na celom Slovensku. Vlajkovým programom je Univerzitné kolégium. Na stredných školách ho niekoľko rokov kopírovalo Stredoškolské Kolégium, ktoré fungovalo od roku 2015 do roku 2022. V roku 2019 vznikla Akadémia veľkých diel, voľnočasový program pre žiakov II. stupňa základných škôl a stredných škôl. Diela Kolégia Antona Neuwirtha sa v roku 2020 rozšírili o základnú školu Citadelu. Na jeseň v roku 2020 Kolégium spustilo online diskusné semináre na rôzne témy, od filozofie, cez umenie a teológiu až po vzdelávanie, ktoré sú dostupné pre kohokoľvek. V akademickom roku 2026/2027 otvorilo Kolégium prvý ročník Gymnázia - prvého klasického gymnázia v Bratislave. === Univerzitné kolégium === Univerzitné kolégium Antona Neuwirtha je študijno-formačný program internátneho typu. Vznikol ako prvý spomedzi všetkých diel Kolégia a dodnes je jeho vlajkovou loďou. Víziou programu sú stovky mužov a žien pôsobiacich v rôznych oblastiach verejného života na Slovensku a v Európe, ktorí budú svojím zdravým rozumom a cnostným životom vydávať svedectvo Pravde, Dobru a Kráse. Poslaním programu je formovať mysle a charaktery mladých ľudí systematickým vzdelávaním o kresťanskom kultúrnom dedičstve a jeho vplyve na západnú civilizáciu. Podľa pôvodnej predstavy jeho zakladateľa Martina Luterána je univerzitný program Kolégia postavený na troch pilieroch: akademickom, komunitnom a duchovnom. Tie sú zhmotnené knižnicou, kde sa študenti a profesori stretávajú na akademickej pôde; jedálňou, kde sa celé spoločenstvo spája a posilňuje; a kaplnkou, ktorá buduje duchovný rozmer človeka. Akademický pillier je postavený na čítaní pôvodných textov, diskusných seminároch, písaní argumentačných esejí a tutoriáloch, na ktorých študenti spolu s akademikmi hlbšie preberajú jednotlivé otázky. Akademický rok je rozdelený na zimný a letný semester, na konci ktorých sú skúšky. Sylaby tvoria 4 hlavné a 3 doplnkové predmety. Hlavné predmety sú Morálna filozofia, História, Teológia a Politická filozofia. Doplnkové predmety tvoria Kresťanstvo a kultúra, Metafyzika a Umenie. Komunitný pilier je založený na spoločnom bývaní v kaštieli, vďaka ktorému študenti spolu trávia mnoho času. Posilňujú to intenzívne víkendové programy, komunitné služby, ktoré si študenti medzi sebou podelia, no najmä účasť na rôznych neformálnych podujatiach organizovaných samotnými študentmi. Duchovný pilier je do vysokoškolského programu zaradený preto, že Kolégium nazerá na človeka ako na celistvú bytosť a snaží sa rozvíjať jeho myseľ aj charakter. Na to, aby sa získané vedomosti stali súčasťou myslenia a života študentov, aby formovali ich postoje a konanie, je potrebné ich konfrontovať s vlastným vnútrom, s duchovným rozmerom. Príležitosti na to poskytuje prítomnosť kaplnky v kaštieli, sväté omše pred seminármi aj duchovné obnovy počas semestra. Nie je podmienkou byť veriaci: program je otvorený pre všetkých, ktorí úprimne hľadajú pravdu a neboja sa konfrontovať svoje názory a presvedčenia. Dôležitou súčasťou vysokoškolského programu sú aj víkendové formačné programy zamerané na rozvoj mäkkých zručností a každotýždenné kolokviá (neformálne stretnutia) s osobnosťami spoločenského a politického života. === Akadémia veľkých diel === Akadémia veľkých diel je voľnočasový program pre žiakov II. stupňa základných škôl a stredných škôl na Slovensku zameraný na rozvoj charakteru, kritického myslenia, čítania s porozumením a sústredenosti. Nasleduje princípy klasického a charakterového vzdelávania používané na tých najlepších svetových univerzitách. Vznikla v roku 2019 ako nový program Kolégia Antona Neuwirtha. Autormi jej myšlienky sú Martin Luterán a Miroslava Duranková, absolventka Kolégia Antona Neuwirtha a súčasná riaditeľka Akadémie veľkých diel. Poslaním Akadémie je: „hľadaním odpovedí na dôležité životné otázky, prostredníctvom štúdia veľkých diel západnej civilizácie a tvorbou vzťahov založených na dôvere umožniť žiakom a učiteľom, aby lepšie porozumeli sebe a svetu a stali sa tak hrdinami svojho vlastného príbehu.” Vďaka učiteľom, ktorí s Akadémiou spolupracujú, je program rozšírený na desiatkach základných a stredných škôl po celom Slovensku. Učitelia spolu so žiakmi vytvárajú jednotlivé kluby, v ktorých sa raz do týždňa stretávajú a spoločne diskutujú o veľkých dielach. Študenti sa na semináre pripravujú pomocou materiálov v online knižnici. Na jednom seminári je 7-15 študentov, ktorí spolu diskutujú o konkrétnych dielach a o dôležitých témach, ktoré otvárajú. Učiteľ posúva diskusiu študentov pomocou metodiky Akadémie. Na záver programu sú študenti odmenení certifikátom. Veľké diela, ktoré tvoria sylaby Akadémie, sú výberom toho najlepšieho z literatúry, hudby, filmu a výtvarného umenia. Jej cieľom je rozšíriť pozitívnu skúsenosť študentov zo vzdelávania z programov Kolégia pre čo najväčší počet mladých ľudí na celom Slovensku a obohatiť vzdelávací systém o prvky klasického a charakterového vzdelávania. === Základná škola Citadela === ZŠ Citadela je súčasťou novej Spojenej školy Kolégia Antona Neuwirtha. Sídli v Bratislave aj v Ivanke pri Dunaji. Ponúka hodnotové ukotvenie, stáročiami overený vzdelávací model, ale aj prijímajúcu komunitu a rešpektujúci prístup k deťom. Vzdelávanie v ZŠ Citadela je založené na koncepte katolíckeho klasického vzdelávania, ktoré rozvíja dieťa celistvo: rozvíja myseľ, telo aj dušu. Žiakom odovzdáva pevné základy v dejinách, umení, náboženstve, matematike a vede. ZŠ Citadela kladie veľký dôraz na rozvoj kritického myslenia – deti sa neučia len samotnú techniku čítania a písania. Učia sa porozumieť obsahu, formulovať vlastné názory, diskutovať a argumentovať. Vzdelávací prístup vychádza z prirodzenej detskej túžby objavovať svet, čím vytvára bezpečné a stimulujúce prostredie. Dôležitým pilierom je formovanie charakteru, ktoré dáva žiakom priestor rásť v základných cnostiach rozumnosti, spravodlivosti, odvahy či miernosti. Katolícke klasické vzdelávanie je vzdelávanie, v ktorom sa žiaci stretávajú s „klasikou“ – s dejinami, literatúrou, umením, latinčinou, ale aj gramatikou, matematikou a prírodnými vedami. Organizačným princípom štúdia sú dejiny. Deti sa ponárajú do príbehu sveta cez štúdium dôležitých kníh, udalostí a umeleckých diel, ako za sebou nasledovali v základných dejinných epochách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What Is Classical Education? | url = https://www.circeinstitute.org/resources/what-classical-education | url archívu = https://web.archive.org/web/20211023173607/https://www.circeinstitute.org/resources/what-classical-education | vydavateľ = circeinstitute.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | dátum archivácie = 2021-10-23 | jazyk = }}</ref> === Gymnázium Kolégia Antona Neuwirtha === Gymnázium Kolégia Antona Neuwirtha je súčasťou novej Spojenej školy Kolégia Antona Neuwirtha, ktorá spája nové klasické gymnázium so Základnou školou Citadela. Sídli na Zochovej ulici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nielen škola, ale životný priestor {{!}} Gymnázium KAN | url = https://gymnazium.kolegium.org/kto-sme | dátum vydania = 2025-09-30 | dátum prístupu = 2026-10-06 | jazyk = sk-SK}}</ref> v Bratislave a ponúka unikátne vzdelávanie, ktoré rozvíja mladých ľudí celistvo – formuje ich myslenie''',''' prehlbuje ich duchovný život, posilňuje ich charakter. Víziou gymnázia sú charakterní mladí ľudia odhodlaní žiť slobodne, radostne a tvorivo na Božiu slávu a pre spoločné dobro. V spoločnosti priateľov a v dialógu s najväčšími mysliteľmi západnej civilizácie je poslaním Gymnázia KAN skúmať veľké otázky a učiť sa dobre myslieť, cítiť a konať. === Kolégium ONLINE === Kolégium ONLINE je e-learningová platforma, ktorá poskytuje online diskusné semináre v kurzoch na rôzne témy dostupné všetkým, ktorí túžia po kvalitnom vzdelávaní. Kurzy sú zamerané na témy z oblasti filozofie, teológie, umenia, psychológie a výchovy a vzdelávania. === Kolégium OFFLINE === Kolégium OFFLINE sú letné vzdelávacie pobyty v kaštieli v Ivanke pri Dunaji. Víkendové kurzy sú zamerané na rôzne témy z oblasti filozofie, teológie a umenia. === Iné projekty a aktivity === Medzi ďalšie aktivity Kolégia patrí organizovanie rozličných (najmä akademických) programov pre študentov vysokých a stredných škôl a mladých profesionálov so záujmom o verejný život: * Free Society Seminar: medzinárodný letný akademický program pre vysokoškolských študentov z celého sveta, ktorý vznikol z iniciatívy [[Michael Novak|Michaela Novaka]] * Letná univerzita Kolégia Antona Neuwirtha: letná škola pre študentov stredných škôl o etike, metafyzike, politike a kultúre * Denný detský tábor: pre deti vo veku od 5 do 10 rokov, postavený na princípoch Klubu nerozbitných detí<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Klub nerozbitných detí|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://obchod.postoj.sk/produkt/klub-nerozbitnych-deti/27|url archívu=https://web.archive.org/web/20181018100124/https://obchod.postoj.sk/produkt/klub-nerozbitnych-deti/27|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-10-07|dátum archivácie=2018-10-18}}</ref> V roku 2010 zorganizovalo Kolégium pod záštitou primátora hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] [[Andrej Ďurkovský|Andreja Ďurkovského]] odbornú konferenciu o projekte megakasína v Bratislave, Hazard na Dunaji.<ref>{{Citácia periodika|autor=TASR|titul=Rentabilita megakasína môže byť ohrozená, tvrdí Martin Štochmaľ|periodikum=aktuality.sk|dátum=2010-03-25|url=http://www.aktuality.sk/clanok/159705/rentabilita-megakasina-moze-byt-ohrozena-tvrdi-martin-stochmal/|6=}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika|autor=TASR|titul=M.ŠTOCHMAĽ: Po zmenách v zákone a daniach by megakasíno nemuselo byť rentabilné|periodikum=SME|dátum=2010-03-25|url=http://bratislava.sme.sk/c/5300972/mstochmal-po-zmenach-v-zakone-a-daniach-by-megakasino-nemuselo-byt-rentabilne.html|}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Demko|meno=Matúš|odkaz na autora=|titul=Odborná konferencia Hazard na Dunaji|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20100325020|dátum vydania=2010-03-25|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2014-08-06|vydavateľ=TK KBS|jazyk=}}</ref> Kolégium sa akademicky podieľalo na organizácii medzinárodného semináru Central European Summer School v rokoch 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=III Central European Summer School|url=http://www.centrumjp2.pl/nauka/szkoly-letnie/iii-miedzynarodowa-szkola-letnia-w-zmiacej/zmiaca2013-staff/|dátum vydania=2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2014-08-06|vydavateľ=Centre for Thought of John Paul II.|jazyk=en/pl|url archívu=https://web.archive.org/web/20140808060949/http://www.centrumjp2.pl/nauka/szkoly-letnie/iii-miedzynarodowa-szkola-letnia-w-zmiacej/zmiaca2013-staff/|dátum archivácie=2014-08-08}}</ref> až 2019 poľského inštitútu [[Centrum Myśli Jana Pawła II|Centre for Thought of John Paul II.]] == Názory zvonka na fungovanie KAN == Podľa politológa Pavla Hardoša ide o organizáciu, ktorej primárnou funkciou nie je vzdelávanie, ale "''regrutovanie mladých ľudí inklinujúcich k istej forme kresťanského konzervativizmu, ich správne ideologické vzdelanie, socializácia, networkovanie a príprava pre budúce pôsobenie v politike a spoločenskom živote".'' Kolégium tak predstavuje miesto, kde si ''"slovenský ultra-konzervativizmus buduje svoje personálne zázemie a chráni si ho pred kontamináciou ‚svetskej' spoločnosti.''"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ráno omša, večer Platón. Čo je Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré vychováva slovenskú konzervatívnu elitu?|url=https://refresher.cz/122704-Rano-omsa-vecer-Platon-Co-je-Kolegium-Antona-Neuwirtha-ktore-vychovava-slovensku-konzervativnu-elitu|vydavateľ=Refresher|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=sk|priezvisko=Starkbauer|meno=Eduard|dátum vydania=24.10.2022}}</ref> Novinár Juraj Kušnierik svoju skúsenosť s Kolégiom popísal nasledovne: „''Neviem, ako sa to ľuďom, ktorí formujú Kolégium Antona Neuwirtha darí, ale zdá sa mi, že to robia výborne: v povrchnej a rýchlej dobe dokážu nadchnúť mladých ľudí k "dobrodružstvu myslenia". Čítajú Tomáša Akvinského, no zároveň chodia na Pohodu, páči sa im Katarzia alebo film Kandidát (a vedia povedať prečo).''“ Kolégium Antona Neuwirtha navštívil v rokoch 2013 a 2014. ''„Očakával som, že sa v Kolégiu stretnem so slušnými a vzdelanými mladými ľuďmi, ktorí však budú moje niekedy nekonvenčné, či - poviem to rovno - liberálne názory vnímať ako hrozbu. Ako veľmi som sa mýlil!“'', opísal v stĺpčeku pre .týždeň. „''Bola to najzaujímavejšia diskusia, na akej som sa kedy zúčastnil. Študenti kládli veľmi dobré otázky, výborne polemizovali a debatovali. Platónovi a svätému Augustínovi rozumeli rovnako dobre ako hiphopu či súčasnej literatúre. Takú skupinu inteligentných, zvedavých, rozhľadených a poctivo premýšľajúcich ľudí som dovtedy nestretol. Bolo mi s nimi veľmi dobre.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Názory {{!}} Prekvapený Kolégiom|url=https://www.tyzden.sk/nazory/23805/prekvapeny-kolegiom/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2014-08-21|dátum prístupu=2023-10-10|jazyk=sk|meno=Juraj|priezvisko=Kušnierik}}</ref> „''Študenti Kolégia sú otvorení, zapálení a majú chuť riešiť myšlienky a fundamentálne otázky fungovania spoločnosti, nie konkrétnych ľudí a aktuálne taľafatky. Sú to moji ľudia. Keby som bol na vysokej škole alebo tesne po nej, určite by som si tento program vyskúšal aj na vlastnej koži'',“ napísal vo svojom blogu po návšteve Univerzitného kolégia Róbert Chovanculiak.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JE SPOVEĎ LEN NÁBOŽENSKÝ ÚKON, ALEBO GENIÁLNA SPOLOČENSKÁ TECHNOLÓGIA?⛪️🤔 Aj o takýchto „divokých konštruktoch“ sa diskutuje v Univerzitnom kolégiu počas pravidelných kolokvií. Tie sme už v tomto… {{!}} Kolégium Antona Neuwirtha | url = https://www.linkedin.com/posts/kol%C3%A9gium-antona-neuwirtha_je-spove%C4%8F-len-n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BD-%C3%BAkon-alebo-geni%C3%A1lna-activity-7472523497106501632-mYlv | vydavateľ = LinkedIn | dátum prístupu = 2026-10-06 | jazyk = en}}</ref> == Vedenie organizácie == === Správna rada === * Mgr. Martin Luterán, M.Jur., M.Phil., D.Phil. * Mgr. Daniela Horváthová * Mgr. Martin Kolesár * Ing. Lucia Krčméry * Ing. Mária Leitnerová * Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A. * Mgr. art. Slavomír Zrebný * Mgr. Soňa Leitnerová * Mgr. Pavol Kubík === Rada poradcov === * Vladimír Záborský * Daniela Ostatníková * Mons. Cyril Vasiľ SJ * Mons. Stanislav Zvolenský * Štefan Šulek * Michal Hrabovec * Pavol Karaba * Jolana Šuleková * Terézia Krčméryová * Štefan Súkeník === Rektorát === * Mgr. Martin Luterán, M.Jur., M.Phil., D.Phil. - rektor *Ing. Slávka Kubíková - prorektorka pre Citadelu *Ing. Lucia Krčméry - prorektorka *Ing. Miroslava Duranková, M.A. - prorektorka pre charakterové vzdelávanie === Riaditelia programov === * Branislav Kuljovský, M.A., M.A., PhD./S.T.D. - riaditeľ vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha * Ing. Miroslava Duranková, M.A. - riaditeľka Akadémie veľkých diel * JUDr., ThLic. Martin Mihalik, M.A., PhD. - riaditeľ ZŠ Citadela * Mgr. Pavol Kuljovský - riaditeľ pre rozvoj a kampus === Akademici Univerzitného kolégia === * Mgr. Martin Luterán, M.Jur., M.Phil., D.Phil. ([[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]; Právna filozofia na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]]) * Branislav Kuljovský, M.A., M.A., PhD./S.T.D. (Teologická fakulta KU Leuven v Belgicku) * Mgr. Matúš Sitár, PhD. ([[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologická fakulta]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]) * Dr. William E. Carroll, PhD. (Senior Research Fellow, Collegium of Anton Neuwirth, Ivanka pri Dunaji, Slovakia; Visiting Professor of Philosophy, Zhongnan University, Wuhan, China; Visiting Professor, Hongyi Honor College, Wuhan University, China) * Ing. Róbert Toth, MLitt., PhD. (Informačné systémy na Vysokom učení technickom v Brne, Filozofia na [[University of St Andrews]], Filozofia na Trinity College Dublin) * Samuel Trizuljak, M.A., M.St., PhD. (Politológia na [[University of Cambridge|Cambridgeskej univerzite]], Moderná európska história na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]], Moderná európska história na Karlovej [[Karlova univerzita|univerzite]]) * Mgr. Marta Glossová, PhD. == Publikačná a prekladateľská činnosť == Kolégium pod vlastným vydavateľstvom pravidelne publikuje knihy z oblasti politiky, filozofie a morálky. === Knihy a zborníky === * David Albert Jones: ''Život v plnosti'' (prvé vydanie 2010, druhé vydanie 2013) * William E. Carroll: ''Stvorenie a veda'' (prvé vydanie 2011, druhé vydanie 2013) * Martin D'Arcy: ''Problém zla'' (2012) * Christopher O. Tollefsen, Hadley Arkes et al.: ''Malá kniha o klamstve'' (2013) * ''Quo vadis, Slovensko?'' (2013; zborník; vydané v spolupráci so Spoločenstvom Ladislava Hanusa) * Sherif Girgis, Ryan T. Anderson, Robert P. George: ''Čo je to manželstvo? Obhajoba zväzku muža a ženy'' (2013) * ''Odkaz Ladislava Hanusa dnes'' (2014; zborník; vydané v spolupráci so Spoločenstvom Ladislava Hanusa) * John Henry Newman: ''Idea univerzity'' (2015) * C. S. Lewis: ''Štúdium v čase vojny'' (2016) * ''Príhovory: 10 rokov Kolégia Antona Neuwirtha'' (2020; ed. Matúš Sitár) * Branislav Kuljovský, Martin Luterán, Matúš Sitár (ed.): ''Malá kniha o eutanázii'' (2020) * Matúš Sitár, Katarína Sitarová: ''Dejiny v príbehoch: Cesta do staroveku'' (2023). * Roger Scruton: ''Božia Tvár'' (2024) * Maksymilian Nawara OSB: ''Dýchať menom: O kresťanskej meditácii'' (2024) * Matúš Sitár, Katarína Sitarová: ''Dejiny v príbehoch: Putovanie stredovekom'' (2024) * Matúš Sitár, Katarína Sitarová: ''Dejiny v príbehoch: Prelet novovekom'' (2025) === Periodiká a iné publikácie === * ''Listy Kolégia Antona Neuwirtha'' (pravidelný spravodaj z fungovania Kolégia) * ''K veci'' (týždenné autorizované preklady príspevkov z amerického servera ''The Catholic Thing'' v rovnomennej rubrike na serveri ''Postoj.sk''<ref>http://www.postoy.sk/categories/k-veci</ref>) *''[https://kolegium.org/clanky/ Blog Kolégia Antona Neuwirtha]'' (obsahujúci okrem aktuálnych správ aj rubriku akademických textov s názvom ''52 veľkých ideí'') == Medzinárodná spolupráca == Kolégium spolupracuje s viacerými zahraničnými konzervatívnymi a kresťanskými neziskovými organizáciami a think tankami, zameranými prevažne na vzdelávanie v oblasti filozofie, morálky, teológie a výchovy lídrov aktívnych vo verejnej sfére. Spolupráca prebieha vo forme stážistických pobytov, výmenných pobytov študentov, hosťujúcich prednášajúcich a spoločnej organizácii projektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spolupracujúce organizácie | url = http://www.kolegium.org/o-kolegiu/spolupracujuce-organizacie/#tab-id-3 | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-08-01 | vydavateľ = Kolégium Antona Neuwirtha | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niektoré, ako The Witherspoon Institute, sú známe šírením konšpirácii, propagandy a pseudo-vedeckých dezinformácii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uncovering the Christian Think Tanks Behind the Bogus Studies on Gay Parenting|url=https://www.vice.com/en/article/3k8qmw/uncovering-the-christian-think-tanks-behind-the-bogus-studies-on-gay-parenting|vydavateľ=www.vice.com|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Witherspoon Institute|url=https://mediabiasfactcheck.com/witherspoon-institute/|vydavateľ=Media Bias/Fact Check|dátum prístupu=2023-03-26|jazyk=en-US}}</ref>. * [[The Witherspoon Institute]] ([[USA]]) * [[John Jay Institute|John Jay Institute for Faith, Society & Law]] ([[USA]]) * [[Franciscan University of Steubenville]] ([[USA]]) * [[Nadácia Konrada Adenauera]] ([[Nemecko]]) * [[Internationales Theologisches Institut für Studien zu Ehe und Familie|International Theological Institute]] in Trumau ([[Rakúsko]]) * [[Szent Ignác Jezsuita Szakkollégium]] ([[Maďarsko]]) * [[Centrum Myśli Jana Pawła II]] ([[Poľsko]]) == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.kolegium.org Oficiálna stránka Kolégia Antona Neuwirtha] [[Kategória:Kresťanské vzdelávanie na Slovensku]] [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Ivanka pri Dunaji]] tt3sa433vebcn2rjgu883ony0fog4a8 Maurice Druon 0 319226 8381220 8227467 2026-10-07T20:07:23Z Nelliette 31909 ex šablona 8381220 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Maurice Druon | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1918]] | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2009|4|14|1918|4|23}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[politik]] | národnosť = francúzska | obdobie = realistický [[román]] | žáner = [[román]], [[novela]], [[esej]], [[hra]] | téma = história, politika, vojna, odboj | hnutie = | debut = Megarée - hra | významné práce = Prekliati králi, 7 dielov | manželka = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = [[Francúzska akadémia|Komandér Čestnej légie]], [[Goncourtova cena]] | podpis = | web = | poznámky = }} '''Maurice Druon''' (* [[23. apríl]] [[1918]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[14. apríl]] [[2009]], tamže), celým menom '''Maurice Samuel Roger Charles Druon''', bol francúzsky spisovateľ, člen [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], prozaik, politik, francúzsky minister kultúry v rokoch [[1973]] a [[1974]] a tajomník Francúzskej akadémie počas štrnástich rokov. Angažoval sa vo francúzskom odboji počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1943]] odišiel do [[Londýn]]a, kde pracoval vo vysielaní [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Po vojne mal úspech s románovou sériou ''Les Grandes Familles'' (Veľké rodiny, 3 časti), za ktorú získal [[Goncourtova cena|Goncourtovu cenu]] (1948), a so ságou ''Les rois maudits'' (Prekliati králi). V roku [[1966]] ho zvolili doživotne do Francúzskej akadémie. Písal romány, divadelné hry a eseje. == Život == === Literárna mladosť === Maurice Druon je vnukom spisovateľa [[Joseph Kessel|Josepha Kessela]] a pravnukom [[ Antoine Cros|Antoina Crosa]], kráľa [[Kráľovstvo Araukánie a Patagónie|Araukánie]]. Jeho predkami bol aj poet [[Charles Cros]] a brazílsky literát [[Odorico Mendes]]. Druonovi rodičia prišli do Francúzska z [[Orenburg]]u. Boli to litovskí židia. Jeho otec Lazare Kessel spáchal samovraždu pred narodením M. Druona. Matka sa znovu vydala za René Edouarda Marie Druon de Reyniac ([[1874]]{{--}}[[1961]]), ktorý ho adoptoval. Detstvo strávil v [[Normandia|Normandii]] v La Croix-Saint-Leufroy, kde sa spriatelil s Pierrom Thureauom Danginom, synom akademika. Po lýceu a vojenskej kadetskej škole kavalérie vyštudoval fakultu literatúry a politické vedy v Paríži. So svojím strýkom Josephom Kesselom chodil po ruských kabaretoch a spoznával veľké mená dobrodružných letcov spoločnosti „Aéropostale“ - [[Antoine de Saint-Exupéry|Saint-Exupéryho]] a [[Henri Guillaumet|Henri Guillaumeta]] - a umelcov východnej Európy. === Úspešný odbojár a spisovateľ === V septembri 1939 bol povolaný do povinnej vojenskej služby a publikoval v Paris-Soir článok nazvaný ''„J’ai vingt ans et je pars“'' (Mám dvadsať a odchádzam). Ako mladý oficier kavalérie zo školy L’École de Saumur v [[1940]] sa zúčastnil Francúzskej kampane v bojoch kadetov na [[Saumur|Saumure]] na [[Loira (rieka)|Loire]]. Keď ho demobilizovali, zostal na voľnej nohe a uviedol svoju prvú hru ''„Mégarée“'' (Megareus) v Grand Théâtre de Monte-Carlo 3. 2.1942. Zapojil sa do hnutia odporu. Na [[Vianoce]] [[1942]] odišiel so svojím strýkom J. Kesselom, aby vstúpil do radov Francúzskych oslobodeneckých síl [[Charles de Gaulle|generála de Gaulle]]. Prešli [[Pyreneje]] a Španielsko, v Portugalsku nasadli do hydroplánu smerom do Londýna v roku [[1943]]. Pomáhali v tábore generála [[François d’Astier de La Vigerie|Françoisa d’Astier de La Vigerie]], potom sa zapojili do programu „Honneur et Patrie“ v BBC. Neskôr odišiel na misiu do Alžírska ako vojenský korešpondent až do roku [[1944]]. V roku [[1943]] napísal s Kesselom pieseň ''„Le chant des partisans“'' (Partizánska pieseň), ktorá sa stala hymnou francúzskeho hnutia odporu. Po oslobodení sa dal na literárne chodníčky a publikoval spomienky na vojnu ''„La Dernière Brigade“'' (Posledná brigáda) v [[1946]]. So svojím románom ''„Les Grandes familles“'' v roku [[1948]] získal Goncourtovu cenu, ktorá mu zaistila postavenie v literárnom Paríži. V roku [[1953]] mu uviedli jednoaktovku „Un Voyageur“ (Cestovateľ) v Comédie-Française a publikoval s Kesselom hru „''Le Coup de grâce''“ (Rana z milosti). Definitívne získal slávu historickou románovou ságou ''„Les Rois maudits“'' (Prekliati králi), publikovanou od roku [[1955]], a r. 1973 adaptovanou ako [[televízny seriál]]. Maurice Druon nikdy neskrýval, že „Prekliati králi“ sú výsledkom práce celého ateliéru. Medzi spolupracovníkov patrili napr. Gilbert Sigaux, Matthieu Galley, Pierre de Lacretelle, José André Lacour a spisovateľka [[Edmonde Charles-Roux]]. So svojimi dvoma ságami a antickým príbehom ''„Alexander Veľký a Diove pamäti“'' sa špecializoval na historický román. Okrem toho napísal knižku pre mládež ''„Tistou les Pouces verts“'' (Tistou so zázračnými prstami) a novely. Po prestížnych cenách (Prix Pierre de Monaco) bol zvolený v roku [[1966]] do 30. kresla [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]]. Zasadal medzi rokmi 1969 a 1970 v komisii na reformu ORTF. === Minister kultúry === Tento gaullistický odbojár zostal politicky angažovaný počas celého obdobia po vojne. Postupne sa z románopisca stáva polemik a kritik katolíckej cirkvi. Cítiť to v prácach ''L’Avenir en désarroi'' (Rozháraná budúcnosť) alebo analýze [[Máj 1968 v Paríži|udalostí z mája 1968]] – ''Une église qui se trompe de siècle'' (Cirkev, ktorá si pomýlila storočie). Vyslovuje tézu zjednotenej Európy. Neodmietol nálepku konzervatívca. V roku [[1973]] bol [[Georges Pompidou|Georgesom Pompidouom]] menovaný za ministra kultúry. Nominácia tejto postavy [[Charles de Gaulle|gaullizmu]], hlavne keď nebola volená ale dosadená, literáta s popularitou v televízii, odbojára neskrývajúceho svoj zmysel pre poriadok, mala upokojiť masy rozčúlené stavbou projektu „[[Beaubourg|Centre Beaubourg]]“, nazývaného aj Centre Pompidou. Druon v kresle ministra zakúsil zmätky, keď odmietol dať subvencie niektorým divadlám, čím vyvolal ich verejné protesty. Napriek tomu iným divadlám mimo Paríža pomohol, renovovala sa [[Comédie Française]] a vybudovali sa kultúrne centrá v departementoch. Funkciu vykonával do roku [[1974]]. Bol zvolený za poslanca a zastával viaceré diplomatické posty aj v [[Rada Európy|Rade Európy]], do mája [[1981]]. === Stály tajomník Francúzskej akadémie === Stálym tajomníkom sa stal [[7. november|7. novembra]] [[1985]], nahradiac [[Jean Mistrel|Jeana Mistrela]], spomaľoval vývoj Inštitútu, keďže kritizoval voľbu prvej akademičky [[Marguerite Yourcenar|Marguerite Yourcenarovej]] bojac sa, že: :''„zakrátko tu budete mať štyridsiatku gazdiniek, ktoré budú štrikovať počas rokovania o francúzskom lexikóne.“'' M. Druon vo svojej prijímacej reči vyhlásil, že ''„civilizácia je predovšetkým jazyk“''. Otvoril akadémiu pre zahraničných frankofónnych autorov. Keď sa v roku [[1999]] vzdával kresla tajomníka v prospech [[Hélène Carrère d'Encausse]], zostal čestným tajomníkom a ostal verný svojej pozícii "strážcu Chrámu", keď bránil vstupu [[Valéry Giscard d’Estaing|Valéry Giscarda d’Estainga]] roku [[2003]]. Pokračoval v komentovaní vnútornej politiky a v prezidentských voľbách podporil [[Nicolas Sarkozy|Nicolasa Sarkozyho]]. V roku [[2009]] skonal, slávnostný smútočný obrad sa odohral v katedrále [[Invalidovňa|Invalidovne]] (''Les Invalides''). Zúčastnili sa na ňom poprední politici s prezidentom [[Nicolas Sarkozy|Sarkozym]] a hrala sa „Pieseň partizánov“. Pochovaný je v opátstve Faize. == Literát známy v zahraničí == Vďaka ''Prekliatym kráľom'' preloženým do mnohých jazykov a televíznemu seriálu sa stal veľmi známy. Stal sa členom viacerých akadémií: Aténskej, marockej a rumunskej. == Ceny a medaily == * Veľký kríž Čestnej Légie * Komandér čestnej légie * Médaille de la France libre * Chevalier commandeur de l’Ordre de l’Empire britannique a titre honoraire * Grand officier du Mérite de l’Ordre souverain de Malte * Docteur honoris causa univerzity v Yorku, univerzity v Toronte, Boston University a univerzity v Tirane. * le Prix Goncourt * Literárna cena Fondu Princa Pierra de Monaco za celé dielo * Prix Saint-Simon, Prix Agrippa d’Aubigné * Rad priateľstva národov * Médaille de la Plume Française == Dielo == === Romány === * ''La Dernière Brigade'', Posledná Brigáda, 1946 * ''La fin des hommes'' 1948 – 1951, trilógia, Zánik mužov * ''Les grandes familles I.'', Veľké rody / Rozvetvené rodiny, slov. "Burziáni" * ''La chute des corps, II. "Zánik"'' * ''Rendez-vous aux enfers, III., "Stretnutie v pekle" * ''La volupté d’être'', 1954, "Skon kurtizány Lucrezie" * ''Les rois maudits'', 1955 – 1977, "Prekliati králi" # Le roi de fer (Železný kráľ) I. # La Reine étranglée (Zahrdúsená kráľovná) II. # Les Poisons de la Couronne (Jed v kráľovskej korune) III. # La Loi des mâles (Zákon mužov) IV. # La Louve de France (Francúzska vlčica) V. # Le Lys et le Lyon (Ľalia a lev) VI. # Quand le roi perd le royaume (Keď kráľ prehrá Francúzsko) VII. * ''Tistou les pouces verts'', 1957, "Tistou so zázračnými prstami" * ''Alexandre le Grand'', 1958, "Alexander Veľký" * ''Les mémoires de Zeus'', 1963 – 1967 "Diove pamäti" * ''L’aube des dieux I.'', Úsvit bohov * ''Les jours des hommes, II.'', Dni mužov === Eseje, hry, novely === * '' Mégarée'', 1942, Megareus, divadelná hra * ''Le Sonneur de bien aller'', 1943, Zvonár na šťastnú cestu, novela * ''Le chant des partisans'', 1943, Pieseň partizánov * ''Lettres d’un Européen et Nouvelles lettres d’un Européens'', eseje, Listy Európana a nové listy Európana * ''Un voyageur'' (1953), komédia, Cestovateľ * ''Antilopes des prés'' (1955), Lúčne antilopy, novela * ''L’hôtel de Mondez'', (1956) Mondezovský dom * ''Le Coup de grâce'' (1953), Rana z milosti, melodráma, spolu s Joseph Kessel * ''Des seigneurs de la plaine à l'hôtel de Mondez'' (1962), Vládci pláne v Mondezovskom dome novely * ''Le train du 12 novembre'' Vlak z 12. novembra (v "The black Prince and other tales, London, Rupert Hart-Davis, 1962) * ''Paris, de César à saint Louis'' (1964), historická esej, Paríž od Cézara po sv. Ľudovíta * ''Bernard Buffet'' (1964), Bernard Buffet, esej * ''Le Pouvoir'' (1965), Moc * ''Le Bonheur des uns'' ... (1967), novely, Šťastie jedných... * ''1- Les seigneurs de la plaine'', Vládci pláne * ''3- L’hôtel de Mondez'' Mondezovský dom * ''4- Le Bonheur des uns'', "Šťastie jedných"... * ''5- Le malheur des autres'', "Nešťastie druhých" * ''L’Avenir en désarroi'' (1968), esej, "Rozháraná budúcnosť" * ''Une église qui se trompe de siècle'' (1972), esej, "Cirkev, ktorá si pomýlila storočie" * ''La Parole et le Pouvoir'' (1974), (Plon), Heslo a moc * ''Attention la France!'' (1981), Pozor na Francúzsko! (Stock) * ''Réformer la démocratie'' (1982), Reforma demokracie (Plon) * ''La Culture et l’État'' (1985), Kultúra a štát (Vouloir la France) * ''Vézelay, colline éternelle'', nové vydanie (1987), (Albin Michel), Vézelay, večný kopec * ''Lettre aux Français sur leur langue et leur âme'' (1994), List Francúzom o ich jazyku a duši (Julliard) * ''Circonstances'' (1997), Okolnosti (Le Rocher) * ''Circonstances politiques'' (1998) Politické okolnosti I. * ''Circonstances politiques II'' (1999) Politické okolnosti II. * ''Le Bon Français'' (1999), Akurátny Francúz (Le Rocher) * ''La France aux ordres d’un cadavre'' (2000), esej, Francúzsko pod nadvládou zdochliny * ''Ordonnances pour un État malade'' (2002), Recepty pre chorý štát (Éditions de Fallois/du Rocher) * ''Le Franc-parler'' (2003), Úprimnosť (Le Rocher) * ''Mémoires I. L’aurore vient du fond du ciel'', (2006), (Plon/Éditions de Fallois) Pamäti I. Úsvit prichádza z hlbín nebies * ''Mémoires II. C’était ma guerre, ma France et ma douleur'' (2010), (Plon /Éditions de Fallois) Pamäti II. Moja vojna, moje Francúzsko a môj bôľ == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Maurice Druon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} == Externé odkazy == * [http://www.larousse.fr/encyclopedie/ehm/Rois_maudits/181522 Prekliati králi - heslo v slovníku Larousse ]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/172136/Maurice-Druon heslo Maurice Druon v Encyclopaedia Britannica] * [http://archives.tsr.ch/player/personnalite-druon Video s Mauriceom Druonom ] * [http://www.academie-francaise.fr/immortels/base/academiciens/fiche.asp?param=634 Stránka Francúzskej akadémie o M. Druonovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090630030248/http://www.academie-francaise.fr/immortels/base/academiciens/fiche.asp?param=634 |date=2009-06-30 }} == Zdroj == * ''[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]'', 1981, str.150, vyd. [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] * {{preklad|fr|Maurice Druon|55578042}} {{S-start}} {{Tabuľka poradí |pred = [[ Georges Duhamel]] | teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 30]]<br/>[[Francúzska akadémia]] |roky = [[1966]]–[[2009]] |potom = [[Danièle Sallenave]] }} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Druon, Maurice}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]] [[Kategória:Ministri kultúry Francúzska]] [[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Laureáti Goncourtovej ceny]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] fstl3ys5irraghnxtmnyjqqt3ug14wv 8381222 8381220 2026-10-07T20:16:45Z Nelliette 31909 /* Minister kultúry */ wl, preklad 8381222 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Maurice Druon | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = | dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1918]] | miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2009|4|14|1918|4|23}} | miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | zamestnanie = [[spisovateľ]], [[politik]] | národnosť = francúzska | obdobie = realistický [[román]] | žáner = [[román]], [[novela]], [[esej]], [[hra]] | téma = história, politika, vojna, odboj | hnutie = | debut = Megarée - hra | významné práce = Prekliati králi, 7 dielov | manželka = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = [[Francúzska akadémia|Komandér Čestnej légie]], [[Goncourtova cena]] | podpis = | web = | poznámky = }} '''Maurice Druon''' (* [[23. apríl]] [[1918]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[14. apríl]] [[2009]], tamže), celým menom '''Maurice Samuel Roger Charles Druon''', bol francúzsky spisovateľ, člen [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], prozaik, politik, francúzsky minister kultúry v rokoch [[1973]] a [[1974]] a tajomník Francúzskej akadémie počas štrnástich rokov. Angažoval sa vo francúzskom odboji počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1943]] odišiel do [[Londýn]]a, kde pracoval vo vysielaní [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Po vojne mal úspech s románovou sériou ''Les Grandes Familles'' (Veľké rodiny, 3 časti), za ktorú získal [[Goncourtova cena|Goncourtovu cenu]] (1948), a so ságou ''Les rois maudits'' (Prekliati králi). V roku [[1966]] ho zvolili doživotne do Francúzskej akadémie. Písal romány, divadelné hry a eseje. == Život == === Literárna mladosť === Maurice Druon je vnukom spisovateľa [[Joseph Kessel|Josepha Kessela]] a pravnukom [[ Antoine Cros|Antoina Crosa]], kráľa [[Kráľovstvo Araukánie a Patagónie|Araukánie]]. Jeho predkami bol aj poet [[Charles Cros]] a brazílsky literát [[Odorico Mendes]]. Druonovi rodičia prišli do Francúzska z [[Orenburg]]u. Boli to litovskí židia. Jeho otec Lazare Kessel spáchal samovraždu pred narodením M. Druona. Matka sa znovu vydala za René Edouarda Marie Druon de Reyniac ([[1874]]{{--}}[[1961]]), ktorý ho adoptoval. Detstvo strávil v [[Normandia|Normandii]] v La Croix-Saint-Leufroy, kde sa spriatelil s Pierrom Thureauom Danginom, synom akademika. Po lýceu a vojenskej kadetskej škole kavalérie vyštudoval fakultu literatúry a politické vedy v Paríži. So svojím strýkom Josephom Kesselom chodil po ruských kabaretoch a spoznával veľké mená dobrodružných letcov spoločnosti „Aéropostale“ - [[Antoine de Saint-Exupéry|Saint-Exupéryho]] a [[Henri Guillaumet|Henri Guillaumeta]] - a umelcov východnej Európy. === Úspešný odbojár a spisovateľ === V septembri 1939 bol povolaný do povinnej vojenskej služby a publikoval v Paris-Soir článok nazvaný ''„J’ai vingt ans et je pars“'' (Mám dvadsať a odchádzam). Ako mladý oficier kavalérie zo školy L’École de Saumur v [[1940]] sa zúčastnil Francúzskej kampane v bojoch kadetov na [[Saumur|Saumure]] na [[Loira (rieka)|Loire]]. Keď ho demobilizovali, zostal na voľnej nohe a uviedol svoju prvú hru ''„Mégarée“'' (Megareus) v Grand Théâtre de Monte-Carlo 3. 2.1942. Zapojil sa do hnutia odporu. Na [[Vianoce]] [[1942]] odišiel so svojím strýkom J. Kesselom, aby vstúpil do radov Francúzskych oslobodeneckých síl [[Charles de Gaulle|generála de Gaulle]]. Prešli [[Pyreneje]] a Španielsko, v Portugalsku nasadli do hydroplánu smerom do Londýna v roku [[1943]]. Pomáhali v tábore generála [[François d’Astier de La Vigerie|Françoisa d’Astier de La Vigerie]], potom sa zapojili do programu „Honneur et Patrie“ v BBC. Neskôr odišiel na misiu do Alžírska ako vojenský korešpondent až do roku [[1944]]. V roku [[1943]] napísal s Kesselom pieseň ''„Le chant des partisans“'' (Partizánska pieseň), ktorá sa stala hymnou francúzskeho hnutia odporu. Po oslobodení sa dal na literárne chodníčky a publikoval spomienky na vojnu ''„La Dernière Brigade“'' (Posledná brigáda) v [[1946]]. So svojím románom ''„Les Grandes familles“'' v roku [[1948]] získal Goncourtovu cenu, ktorá mu zaistila postavenie v literárnom Paríži. V roku [[1953]] mu uviedli jednoaktovku „Un Voyageur“ (Cestovateľ) v Comédie-Française a publikoval s Kesselom hru „''Le Coup de grâce''“ (Rana z milosti). Definitívne získal slávu historickou románovou ságou ''„Les Rois maudits“'' (Prekliati králi), publikovanou od roku [[1955]], a r. 1973 adaptovanou ako [[televízny seriál]]. Maurice Druon nikdy neskrýval, že „Prekliati králi“ sú výsledkom práce celého ateliéru. Medzi spolupracovníkov patrili napr. Gilbert Sigaux, Matthieu Galley, Pierre de Lacretelle, José André Lacour a spisovateľka [[Edmonde Charles-Roux]]. So svojimi dvoma ságami a antickým príbehom ''„Alexander Veľký a Diove pamäti“'' sa špecializoval na historický román. Okrem toho napísal knižku pre mládež ''„Tistou les Pouces verts“'' (Tistou so zázračnými prstami) a novely. Po prestížnych cenách (Prix Pierre de Monaco) bol zvolený v roku [[1966]] do 30. kresla [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]]. Zasadal medzi rokmi 1969 a 1970 v komisii na reformu ORTF. === Minister kultúry === Tento gaullistický odbojár zostal politicky angažovaný počas celého obdobia po vojne. Postupne sa z románopisca stáva polemik a kritik katolíckej cirkvi. Cítiť to v prácach ''L’Avenir en désarroi'' (Rozháraná budúcnosť) alebo analýze [[Máj 1968 v Paríži|udalostí z mája 1968]] – ''Une église qui se trompe de siècle'' (Cirkev, ktorá si mýli storočie). Vyslovuje tézu zjednotenej Európy. Neodmietol nálepku konzervatívca. V roku [[1973]] bol [[Georges Pompidou|Georgesom Pompidouom]] menovaný za ministra kultúry. Nominácia tejto postavy [[Charles de Gaulle|gaullizmu]], hlavne keď nebola volená ale dosadená, literáta s popularitou v televízii, odbojára neskrývajúceho svoj zmysel pre poriadok, mala upokojiť masy rozčúlené stavbou projektu „[[Beaubourg|Centre Beaubourg]]“, nazývaného aj [[Centre national d’art et de culture Georges-Pompidou|Centre Pompidou]]. Druon v kresle ministra zakúsil zmätky, keď odmietol dať subvencie niektorým divadlám, čím vyvolal ich verejné protesty. Napriek tomu iným divadlám mimo Paríža pomohol, renovovala sa [[Comédie Française]] a vybudovali sa kultúrne centrá v [[Departement (Francúzsko)|departementoch.]] Funkciu vykonával do roku [[1974]]. Bol zvolený za poslanca a zastával viaceré diplomatické posty aj v [[Rada Európy|Rade Európy]], do mája [[1981]]. === Stály tajomník Francúzskej akadémie === Stálym tajomníkom sa stal [[7. november|7. novembra]] [[1985]], nahradiac [[Jean Mistrel|Jeana Mistrela]], spomaľoval vývoj Inštitútu, keďže kritizoval voľbu prvej akademičky [[Marguerite Yourcenar|Marguerite Yourcenarovej]] bojac sa, že: :''„zakrátko tu budete mať štyridsiatku gazdiniek, ktoré budú štrikovať počas rokovania o francúzskom lexikóne.“'' M. Druon vo svojej prijímacej reči vyhlásil, že ''„civilizácia je predovšetkým jazyk“''. Otvoril akadémiu pre zahraničných frankofónnych autorov. Keď sa v roku [[1999]] vzdával kresla tajomníka v prospech [[Hélène Carrère d'Encausse]], zostal čestným tajomníkom a ostal verný svojej pozícii "strážcu Chrámu", keď bránil vstupu [[Valéry Giscard d’Estaing|Valéry Giscarda d’Estainga]] roku [[2003]]. Pokračoval v komentovaní vnútornej politiky a v prezidentských voľbách podporil [[Nicolas Sarkozy|Nicolasa Sarkozyho]]. V roku [[2009]] skonal, slávnostný smútočný obrad sa odohral v katedrále [[Invalidovňa|Invalidovne]] (''Les Invalides''). Zúčastnili sa na ňom poprední politici s prezidentom [[Nicolas Sarkozy|Sarkozym]] a hrala sa „Pieseň partizánov“. Pochovaný je v opátstve Faize. == Literát známy v zahraničí == Vďaka ''Prekliatym kráľom'' preloženým do mnohých jazykov a televíznemu seriálu sa stal veľmi známy. Stal sa členom viacerých akadémií: Aténskej, marockej a rumunskej. == Ceny a medaily == * Veľký kríž Čestnej Légie * Komandér čestnej légie * Médaille de la France libre * Chevalier commandeur de l’Ordre de l’Empire britannique a titre honoraire * Grand officier du Mérite de l’Ordre souverain de Malte * Docteur honoris causa univerzity v Yorku, univerzity v Toronte, Boston University a univerzity v Tirane. * le Prix Goncourt * Literárna cena Fondu Princa Pierra de Monaco za celé dielo * Prix Saint-Simon, Prix Agrippa d’Aubigné * Rad priateľstva národov * Médaille de la Plume Française == Dielo == === Romány === * ''La Dernière Brigade'', Posledná Brigáda, 1946 * ''La fin des hommes'' 1948 – 1951, trilógia, Zánik mužov * ''Les grandes familles I.'', Veľké rody / Rozvetvené rodiny, slov. "Burziáni" * ''La chute des corps, II. "Zánik"'' * ''Rendez-vous aux enfers, III., "Stretnutie v pekle" * ''La volupté d’être'', 1954, "Skon kurtizány Lucrezie" * ''Les rois maudits'', 1955 – 1977, "Prekliati králi" # Le roi de fer (Železný kráľ) I. # La Reine étranglée (Zahrdúsená kráľovná) II. # Les Poisons de la Couronne (Jed v kráľovskej korune) III. # La Loi des mâles (Zákon mužov) IV. # La Louve de France (Francúzska vlčica) V. # Le Lys et le Lyon (Ľalia a lev) VI. # Quand le roi perd le royaume (Keď kráľ prehrá Francúzsko) VII. * ''Tistou les pouces verts'', 1957, "Tistou so zázračnými prstami" * ''Alexandre le Grand'', 1958, "Alexander Veľký" * ''Les mémoires de Zeus'', 1963 – 1967 "Diove pamäti" * ''L’aube des dieux I.'', Úsvit bohov * ''Les jours des hommes, II.'', Dni mužov === Eseje, hry, novely === * '' Mégarée'', 1942, Megareus, divadelná hra * ''Le Sonneur de bien aller'', 1943, Zvonár na šťastnú cestu, novela * ''Le chant des partisans'', 1943, Pieseň partizánov * ''Lettres d’un Européen et Nouvelles lettres d’un Européens'', eseje, Listy Európana a nové listy Európana * ''Un voyageur'' (1953), komédia, Cestovateľ * ''Antilopes des prés'' (1955), Lúčne antilopy, novela * ''L’hôtel de Mondez'', (1956) Mondezovský dom * ''Le Coup de grâce'' (1953), Rana z milosti, melodráma, spolu s Joseph Kessel * ''Des seigneurs de la plaine à l'hôtel de Mondez'' (1962), Vládci pláne v Mondezovskom dome novely * ''Le train du 12 novembre'' Vlak z 12. novembra (v "The black Prince and other tales, London, Rupert Hart-Davis, 1962) * ''Paris, de César à saint Louis'' (1964), historická esej, Paríž od Cézara po sv. Ľudovíta * ''Bernard Buffet'' (1964), Bernard Buffet, esej * ''Le Pouvoir'' (1965), Moc * ''Le Bonheur des uns'' ... (1967), novely, Šťastie jedných... * ''1- Les seigneurs de la plaine'', Vládci pláne * ''3- L’hôtel de Mondez'' Mondezovský dom * ''4- Le Bonheur des uns'', "Šťastie jedných"... * ''5- Le malheur des autres'', "Nešťastie druhých" * ''L’Avenir en désarroi'' (1968), esej, "Rozháraná budúcnosť" * ''Une église qui se trompe de siècle'' (1972), esej, "Cirkev, ktorá si pomýlila storočie" * ''La Parole et le Pouvoir'' (1974), (Plon), Heslo a moc * ''Attention la France!'' (1981), Pozor na Francúzsko! (Stock) * ''Réformer la démocratie'' (1982), Reforma demokracie (Plon) * ''La Culture et l’État'' (1985), Kultúra a štát (Vouloir la France) * ''Vézelay, colline éternelle'', nové vydanie (1987), (Albin Michel), Vézelay, večný kopec * ''Lettre aux Français sur leur langue et leur âme'' (1994), List Francúzom o ich jazyku a duši (Julliard) * ''Circonstances'' (1997), Okolnosti (Le Rocher) * ''Circonstances politiques'' (1998) Politické okolnosti I. * ''Circonstances politiques II'' (1999) Politické okolnosti II. * ''Le Bon Français'' (1999), Akurátny Francúz (Le Rocher) * ''La France aux ordres d’un cadavre'' (2000), esej, Francúzsko pod nadvládou zdochliny * ''Ordonnances pour un État malade'' (2002), Recepty pre chorý štát (Éditions de Fallois/du Rocher) * ''Le Franc-parler'' (2003), Úprimnosť (Le Rocher) * ''Mémoires I. L’aurore vient du fond du ciel'', (2006), (Plon/Éditions de Fallois) Pamäti I. Úsvit prichádza z hlbín nebies * ''Mémoires II. C’était ma guerre, ma France et ma douleur'' (2010), (Plon /Éditions de Fallois) Pamäti II. Moja vojna, moje Francúzsko a môj bôľ == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Maurice Druon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}} == Externé odkazy == * [http://www.larousse.fr/encyclopedie/ehm/Rois_maudits/181522 Prekliati králi - heslo v slovníku Larousse ]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/172136/Maurice-Druon heslo Maurice Druon v Encyclopaedia Britannica] * [http://archives.tsr.ch/player/personnalite-druon Video s Mauriceom Druonom ] * [http://www.academie-francaise.fr/immortels/base/academiciens/fiche.asp?param=634 Stránka Francúzskej akadémie o M. Druonovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090630030248/http://www.academie-francaise.fr/immortels/base/academiciens/fiche.asp?param=634 |date=2009-06-30 }} == Zdroj == * ''[[Malá encyklopédia spisovateľov sveta]]'', 1981, str.150, vyd. [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] * {{preklad|fr|Maurice Druon|55578042}} {{S-start}} {{Tabuľka poradí |pred = [[ Georges Duhamel]] | teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 30]]<br/>[[Francúzska akadémia]] |roky = [[1966]]–[[2009]] |potom = [[Danièle Sallenave]] }} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Druon, Maurice}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]] [[Kategória:Ministri kultúry Francúzska]] [[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Laureáti Goncourtovej ceny]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] f5mqz9s04kn3qp0ubd0jwbutuj2c3iy Čepúšky 0 319807 8381157 7593611 2026-10-07T15:27:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381157 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 6. 2021, dôvod: prekryté novým CHA Kulháň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Čepúšky : [ev. č. 23] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]] | district1 = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | municipality = [[Prašice]], [[Zlatníky]] | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Čepúšky | image = | image_caption = | established = 30.6.1988 | code = 23 | management = ŠOP - S-CHKO Ponitrie | area = 0.58128 | commons = | lat_d = 48.692222 | long_d = 18.089444 | range = Považský Inovec }} '''Čepúšky''' sú [[prírodná rezervácia]] v pohorí [[Považský Inovec]] v podcelku [[Nízky Inovec]]. Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Prašice]], [[Topoľčany (okres)|okres Topoľčany]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] a [[Zlatníky]], [[Bánovce nad Bebravou (okres)|okres Bánovce nad Bebravou]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Vyhlásená bola v roku 1988 na rozlohe {{ha|58.1|m}}, bez ochranného pásma. Predmetom ochrany sú: ''Ojedinelé rastlinné spoločenstvá bezkolencového brezovo-dubového lesa Považského Inovca, ktoré nadväzujú na kyslý dubový les, ktorý je druhovo chudobnejší. Takéto [[Spoločenstvo (ekológia)|fytocenózy]] sú na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] zachovalé už len ojeninele''<ref>{{ŠZOCHČPSR|23}}</ref>. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany. == Referencie == {{Referencie}} {{slovenský výhonok}} {{Považský Inovec}} [[Kategória:Považský Inovec]] [[Kategória:Prírodné rezervácie v Trenčianskom kraji]] [[Kategória:Prírodné rezervácie v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Bánovce nad Bebravou]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Prašice]] [[Kategória:Zlatníky]] o6xncatp79a1gwwid5y32etekbxmz52 Carlo Ancelotti 0 323641 8381187 8039410 2026-10-07T18:25:51Z ~2026-54089-75 307431 /* */ 8381187 wikitext text/x-wiki '''Carlito Ancelotti''' (* [[10. jún]] [[1959]], [[Reggiolo]], [[Emilia-Romagna]]) je bývalý [[Taliansko|taliansky]] profesionálny [[futbal]]ista a momentálne tréner španielskeho veľkoklubu [[Real Madrid CF]]. Hrával na poste stredopoliara a väčšinu svojich úspechov dosiahol počas pôsobenia v [[AC Miláno]], s ktorým vyhral dvakrát titul a dvakrát Ligu majstrov UEFA. Ako tréner postupne trénoval [[AC Reggiana 1919|Reggianu]], [[Parma FC|Parmu]] a [[Juventus FC|Juventus]], kým sa stal trénerom AC Miláno v roku [[2001]]. Ako tréner ''rossoneri'' dosiahol viaceré úspechy, v roku 2004 získal titul, v rokoch 2003 a 2007 Ligu majstrov a Coppa Italia v 2003. Je jedným zo šiestich osobností, ktoré vyhrali Ligu majstrov ako hráči a ako tréneri. V máji 2009 nahradil [[Guus Hiddink|Guusa Hiddinka]] na poste trénera anglického klubu [[Chelsea FC]]. S klubom podpísal trojročnú zmluvu na 9 miliónov libier. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Carlo Ancelotti}} {{Biografický výhonok}} {{Talianske národné mužstvo na MS 1986}} {{Talianske národné mužstvo na ME 1988}} {{Talianske národné mužstvo na MS 1990}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ancelotti, Carlo}} [[Kategória:Talianski futbalisti]] [[Kategória:Talianski futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči Parma FC]] [[Kategória:Hráči AS Rím]] [[Kategória:Hráči AC Miláno]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1986]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 1988]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Talianskej republiky]] mojzfgfm2n8iwg1c7l214fu8fbmhoha 8381188 8381187 2026-10-07T18:26:13Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54089-75|~2026-54089-75]] ([[User talk:~2026-54089-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 185.213.146.52 (8381187): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok 8039410 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Carlo Ancelotti | celé meno = | foto = Carlo Ancelotti in Russia.jpg | popis = | prezývka = ''Carletto'' | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1959|6|10}} | rodné mesto = [[Reggiolo]] | miesto narodenia = | štát = [[Taliansko]] | výška = 180cm | súčasný klub = | klubové číslo = | pozícia = stredopoliar | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = [[Parma FC]] | roky = 1976 – 1979<br />1979 – 1987<br />1987 – 1992 | kluby = [[Parma FC]]<br />[[AS Rím]]<br />[[AC Miláno]] | zápasy(góly) = {{0}}55 (13)<br />171 (12)<br />112 (10) | reprezentačné roky = 1981-1991 | národné mužstvo = {{ITA|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}17 {{0}}(0) | trénerské roky = 1995 – 1996<br />1996 – 1998<br />1999 – 2001<br />2001 – 2009<br />2009 – 2011<br />2011 – 2013<br />2013 - 2015<br />2016 - 2018<br />2018 - 2019<br />2019 - 2021<br />2021 - 2025 | trénerské kluby = [[AC Reggiana 1919]]<br />[[Parma FC]]<br />[[Juventus FC|Juventus Turín]]<br />[[AC Miláno]]<br />[[Chelsea FC]]<br />[[Paris Saint-Germain]]<br />[[Real Madrid CF]]<br />[[FC Bayern Mníchov]]<br />[[SSC Napoli]]<br />[[Everton FC]]<br />[[Real Madrid CF]] | pkupdate = | nmupdate = }} '''Carlo Ancelotti''' (* [[10. jún]] [[1959]], [[Reggiolo]], [[Emilia-Romagna]]) je bývalý [[Taliansko|taliansky]] profesionálny [[futbal]]ista a momentálne tréner španielskeho veľkoklubu [[Real Madrid CF]]. Hrával na poste stredopoliara a väčšinu svojich úspechov dosiahol počas pôsobenia v [[AC Miláno]], s ktorým vyhral dvakrát titul a dvakrát Ligu majstrov UEFA. Ako tréner postupne trénoval [[AC Reggiana 1919|Reggianu]], [[Parma FC|Parmu]] a [[Juventus FC|Juventus]], kým sa stal trénerom AC Miláno v roku [[2001]]. Ako tréner ''rossoneri'' dosiahol viaceré úspechy, v roku 2004 získal titul, v rokoch 2003 a 2007 Ligu majstrov a Coppa Italia v 2003. Je jedným zo šiestich osobností, ktoré vyhrali Ligu majstrov ako hráči a ako tréneri. V máji 2009 nahradil [[Guus Hiddink|Guusa Hiddinka]] na poste trénera anglického klubu [[Chelsea FC]]. S klubom podpísal trojročnú zmluvu na 9 miliónov libier. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Carlo Ancelotti}} {{Biografický výhonok}} {{Talianske národné mužstvo na MS 1986}} {{Talianske národné mužstvo na ME 1988}} {{Talianske národné mužstvo na MS 1990}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ancelotti, Carlo}} [[Kategória:Talianski futbalisti]] [[Kategória:Talianski futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči Parma FC]] [[Kategória:Hráči AS Rím]] [[Kategória:Hráči AC Miláno]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1986]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 1988]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Talianskej republiky]] jsfelexiqlyy49l5ixxohpkl4zw89vv Redaktor:Pe3kZA 2 326059 8381097 8172349 2026-10-07T12:56:02Z Pe3kZA 39673 /* Predmet záujmu */ akt. 8381097 wikitext text/x-wiki {| class=wikitable align=right style="margin-left:0.5em" ! Infobox Pe3kZA |- |[[Súbor:Paris - Eiffelturm und Marsfeld2.jpg|240px]] |- | {{userbox wikipedia|administrator}} |- | {{userbox wikipedia|rcp}} |- | {{Nálepka ľavá|MidnightBlue|CornflowerBlue|[[Obrázok:Silver piece.png|40px]]|Tento redaktor na Wikipédii pôsobí {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|13}}.}} |- | {{Redaktor z EÚ}} |- | {{Univerzálna nálepka|obrazok=[[Súbor:Kompas ruzica slovencina.svg|40px]]|text=Tento redaktor žije na [[Slovensko|Slovensku]]}} |- | {{Redaktor zo Žiliny}} |- |{{Univerzálna nálepka| obrazok=16| text=Tento redaktor vykoná za deň priemerne [https://tools.wmflabs.org/supercount/index.php?user=Pe3kZA&project=sk.wikipedia 16] úprav {{Úsmev}}| farba_pozadie=lightgreen | farba_pozadie_obrazok=green}} |- |{{Univerzálna nálepka| obrazok=4k| text=Tento redaktor založil viac ako [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/Pe3kZA dosť] článkov| farba_pozadie=lightgreen| farba_pozadie_obrazok=green}} |- | {{Univerzálna nálepka|obrazok=[[Súbor:Spain traffic signal r301-100-green.svg|40px]]|text=Tento redaktor splnil osobnú výzvu '''[[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays/2|#100wikidays]]'''}} |} '''Pe3kZA'''{{--}}som ZA (lepšiu wiki), nie PROTI... [[Súbor:Bouncywikilogo.gif|center|150px]] == Predmet záujmu == Najväčšiu radosť mi robí tvoriť, upravovať a rozširovať články z oblastí [[geografia|geografie]], [[Turistika|turizmu]], [[automobil]]izmu, [[šport]]u a [[doprava|dopravy]], no viem sa zahryznúť i do iných tém. Prispievam keď mám [[chuť]] a [[čas]] a súčasťou mojej práce pre wiki je aj krotenie vandalov a kontrola posledných úprav. V lete [[2018]] som sa zapojil do [[Wikipédia:100wikidays|výzvy]] [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays|100 Wiki Days]], ktorú som zopakoval v [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays/2|roku 2019]]. V roku 2020 a 2021 som v rámci [[Redaktor:Pe3kZA/SLEM|osobnej výzvy]] rozšíril ďalších cca 200 článkov a od [[7. október|7. októbra]] [[2021]] som napĺňal výzvu [[Redaktor:Pe3kZA/1000WikiDays|'''1000 wikidays''']]. Zámerom bolo vytvoriť a doplniť existujúce články o najvyšších vrchoch všetkých slovenských pohorí a geomorfologických častiach, čo sa aj podarilo. Za toto obdobie tak do 2. júla 2024 pribudlo '''1333''' takmer výlučne geografických článkov o Slovensku a desiatky ďalších bolo rozšírených. Aktivitu som ukončil po '''5. rokoch''' (1827 dňoch) 7. októbra 2026 s 2261 vytvorenými článkami. == Ťahák == * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} #[[Wikipédia:Šablóny/Údržba|šablóny]] + [[Šablóna:Nts|Nts]] + [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0abl%C3%B3na:Pozri Pozri] + [[Šablóna:Turistická značka]] #[https://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:%C5%A0abl%C3%B3ny_na_upozornenie_pou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEov šablóny]{{--}}do diskusií #[[Štrbský štít|Geobox pre SK vrchy]] #[[Pomoc:Referencie]] {{tooltip|pozn|Poznámka}} [[Šablóna:Pozri]] #[[Pomoc:Prehľad editácie stránok]] [[Pomoc:Wikitext]] #[[Wikipédia:Vyznamenania]] #[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf Zoznam geo názvov] + [http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/ SK geo] #[https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Maps_of_the_Outer_Western_Carpathians Mapky] #[https://tools.wmflabs.org/userviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&namespace=0&redirects=0&range=latest-90&sort=views&direction=1&view=list&user=Pe3kZA Založené články a ich návštevnosť] #[https://tools.wmflabs.org/xtools/pcount/index.php?name=Pe3kZA&lang=sk&wiki=wikipedia štatistika redaktora] #{{Malé|([[malý text]])}} {{clear}} == Váš ohlas == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #080 |okraj_farba = #080 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Pokus9999|Pokus9999]] 18:30, 17. december 2010 (UTC) *--[[Redaktor:Chiak|Chiak]] 20:24, 17. december 2010 (UTC) *--[[Redaktor:Pescan|Pescan]] 10:48, 16. marec 2011 (UTC) *--[[Redaktor:Mikulas1|Mikulas1]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikulas1|diskusia]]) 19:46, 11. apríl 2012 (UTC) *--[[Redaktor:Modelar|Modelar]] ([[Diskusia s redaktorom:Modelar|diskusia]]) 16:48, 9. máj 2012 (UTC) *--[[User:TheComputerMan|<span style="font-family: verdana; color: #2E8B57;">'''TheComputerMan'''</span>]] [[User talk:TheComputerMan|✉]] 12:16, 28. júl 2012 (UTC) *--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:36, 5. november 2012 (UTC) *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 21:18, 9. december 2012 (UTC) *--[[Redaktor:BarT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#EEC900">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BarT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 10:58, 17. január 2013 (UTC) *--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 09:41, 25. január 2013 (UTC) *--[[Redaktor:Jurgi10.22|'''''Jurgi10.22''''']] - [[Diskusia s redaktorom:Jurgi10.22|✉]] - 19:56, 20. marec 2013 (UTC) *--[[Redaktor:Matejsinkovic|'''''Matejsinkovic''''']] - [[Diskusia s redaktorom:Matejsinkovic|✉]] - 14:51, 9. apríl 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Japonský-bonsaj|Japonský-bonsaj]] ([[Diskusia s redaktorom:Japonský-bonsaj|diskusia]]) 13:45, 18. september 2014 (UTC) *--[[Redaktor:OJJ|OJJ]] ([[Diskusia s redaktorom:OJJ|diskusia]]) 18:17, 30. november 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 19:35, 5. december 2015 (UTC) *--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] <small>([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])</small> 7. 10. 2016, 20:33 (UTC) *--[[Redaktor:CaptainClawHE|CaptainClawHE]] ([[Diskusia s redaktorom:CaptainClawHE|diskusia]]) 1. 11. 2016, 22:00 (UTC) *--''[[User:Stanislav Hoferek|<font face="Georgia" color="#006600">Stanislav Hoferek</font>]]'' 18:09, 11. marec 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Gepetito|Gepetito]] ([[Diskusia s redaktorom:Gepetito|diskusia]]) 12:03, 25. marec 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 22:34, 24. jún 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 13:39, 23. október 2018 (UTC) *--[[Redaktor:BalkoMilan|BalkoMilan]] ([[Diskusia s redaktorom:BalkoMilan|diskusia]]) 15:21, 12. apríl 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 23:55, 3. máj 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]])[[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] ([[Diskusia s redaktorom:Nelliette|diskusia]]) 21:24, 27. máj 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Marek Jakubov|Marek Jakubov]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Jakubov|diskusia]]) 22:47, 13. jún 2019 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:00, 5. december 2019 (UTC) *--[[Redaktor:Bukovník|Bukovník]] ([[Diskusia s redaktorom:Bukovník|diskusia]]) 11:46, 20. apríl 2020 (UTC) *--[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 10:53, 6. júl 2020 (UTC) *--[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 16:43, 14. Marec 2021 (UTC) *--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:16, 13. november 2021 (UTC) *--''Bum-bác!'' [[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:44, 4. október 2022 (UTC) *--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:37, 16. november 2022 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 14:30, 5. máj 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 10:39, 23. jún 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 17:36, 4. november 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Racer TC22|Racer TC22]] ([[Diskusia s redaktorom:Racer TC22|diskusia]]) 12:55, 8. marec 2024 (UTC) * [[Redaktor:Tom z TN|Tom z TN]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom z TN|diskusia]]) 15:49, 15. november 2024 (UTC) * [[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 14:09, 10. marec 2025 (UTC) * [[Redaktor:Akul59|Akul59]] ([[Diskusia s redaktorom:Akul59|diskusia]]) 18:38, 9. október 2025 (UTC) * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:47, 1. január 2026 (UTC) * [[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 20:55, 20. január 2026 (UTC) }} <gallery> Súbor:Barnstar of Reversion Hires.png|<span style="font-size: 90%">''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|antivandalskú medailu]] za Tvoju prácu v oblasti boja proti vandalizmu na slovenskej Wikipédii.''<br />--[[Redaktor:Wookie|Wookie]] ([[Diskusia s redaktorom:Wookie|diskusia]]) 17:47, 9. máj 2012 (UTC)</span> Súbor:Feather Barnstar Hires.png|<span style="font-size: 90%">''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|zlepšovačskú medailu]] za Tvoju snahu a prácu v oblasti Žiliny a okolia na slovenskej Wikipédii. Zakaždým čo kliknem na tlačidlo „Zobraziť históriu“, v nejakom článku s tematikou Žiliny si tam...''<br />--[[Redaktor:Jurgi10.22|'''''Jurgi10.22''''']] - [[Diskusia s redaktorom:Jurgi10.22|✉]] - 20:49, 24. marec 2013 (UTC)</span> Súbor:Barnstar of Reversion2.png|<span style="font-size: 90%">''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstars|antivandalskú medailu]] za Tvoju aktívnu prácu v oblasti boja proti vandalizmu na slovenskej Wikipédii.''<br />--[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#EEC900">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 08:41, 13. jún 2013 (UTC)</span> Súbor:Eraser Barnstar Hires.png|<span style="font-size: 90%">''Za dlouhodobou činnost na postu správce a likvidaci vandalismů.''<br />--[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:53, 17. marec 2016 (UTC)</span> Súbor:Globe-barnstar Hires.png|<span style="font-size: 90%">''Za systematickú prácu na dopĺňaní a skvalitňovaní geografických článkov.''<br />--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 6. október 2016 19:55</span> Súbor:Administrator Barnstar Hires.png|<span style="font-size: 90%">'''Rad múdreho správcu''' ''za dlouholetou a ukázkovou činnost ve funkci správce Slovenské Wikipedie.''<br />--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] 21. máj 2023 9:53 (UTC)</span> Súbor:Best practices barnstar.svg|Za vytrvanie pri [[Redaktor:Pe3kZA/1000WikiDays|1500+ WD]].<span style="font-size: 90%"><br />--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:17, 29. september 2024 (UTC)</span> </gallery>{{Vyznamenanie|kod=4008|text=Za aktívne vytváranie geografických článkov.|podpis=--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:36, 7. september 2023 (UTC)}}{{Vyznamenanie|kod=180316|text=<center>Gratulujeme k&nbsp;získaniu '''3.&nbsp;miesta v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE/2016|WikiJar SVE 2016]]''' v&nbsp;kategórii '''Československý odboj počas prvej svetovej vojny'''.|podpis=V&nbsp;mene organizátora <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font>}}<center> {{Vyznamenanie|kod=180319|text=<center>Gratulujeme k&nbsp;získaniu '''3.&nbsp;miesta v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]''' v&nbsp;kategórii '''Originálne články'''.|podpis=V&nbsp;mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]])}}<center> {{Vyznamenanie|kod=180519|text=<center>Ďakujeme za '''účasť v&nbsp;súťaži [[Wikipédia:WikiJar SVE 2020|WikiJar SVE 2020]].|podpis=V mene organizátora <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font>}}{{Vyznamenanie|kod=4008|text=Za rekordný počet uskutočnených [[Wikipédia:Rollback|Rollbackov]] (10 000+).|podpis=--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:57, 29. september 2023 (UTC)}}</center> {{clear}} {| class="wikitable" style="width:100%" |- | bgcolor="#00FF00 style="font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;" | '''Písek:''' [[Redaktor:Pe3kZA/pieskovisko|P 1]] | [[Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko|P 2]] | [[Redaktor:Pe3kZA/pieskovisko 2|P 3]] | [[Redaktor:Pe3kZA/pieskovisko 3|P 4]] | [[Redaktor:Pe3kZA/pieskovisko 4|P 5]] |} {| class="wikitable" style="border:2px solid #FF7F24; width: 100%; background-color: #FFFFE0" |- ! Problematickí redaktori vyháňajú dobrých redaktorov z Wikipédie omnoho častejšie, ako dobrí redaktori problematických. <br />Výnimkou sú priamočiari vandali. Nad nimi dobrí redaktori zvíťazia vždy. (ivob) |} {{Zásady a odporúčania Wikipédie}} [[Kategória:Wikipédia:Správcovia]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Žiliny]] qg42guuwsu9buqnyxbtmu9ssl6e22i1 AC Arles-Avignon 0 327247 8381330 8192234 2026-10-08T09:12:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381330 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = AC Arles-Avignon| obrázok = | celýnázov = Athlétic Club Arles-Avignon| prezývka = ''Les Lions'' - Levy | založený = [[1913]] | štadión = [[Parc des Sports (Avignon)|Parc des Sports]]<br>[[Avignon]], [[Francúzsko]] | kapacita = 17 700 | predseda = {{minivlajka|Francúzsko}} [[François Perrot]] | mgrtitle = Manažér | tréner = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Michel Estevan]] | liga = [[Ligue 1]] | sezóna = 2008-09 | pozícia = L2 - 3. miesto | vzor_lp1=|vzor_t1=_3navystripes|vzor_pp1=| ľavéplece1=000066|telo1=FFD800|pravéplece1=000066|trenírky1=000066|ponožky1=000066| vzor_lp2=|vzor_t2=_lightblueshoulders|vzor_pp2=| ľavéplece2=00AEFF |telo2=601116|pravéplece2=00AEFF|trenírky2=601116|ponožky2=601116| }} '''Athlétic Club Arles-Avignon''' je francúzsky futbalový klub pôsobiaci momentálne v [[Ligue 1]]. Klub bol z minulosti známy ako Athletic Club Arles, ale v roku [[2010]] sa presťahovala z [[Arles]] do blízkeho mesta [[Avignon]] a zmenil si názov na Athlétic Club Arles-Avignon. Domáce zápasy hráva na štadióne [[Parc des Sports (Avignon)|Parc des Sports]] z kapacitou 17 700 miest. V tejto sezóne hrá v [[Ligue 1 2010-2011|Ligue 1]], keď minulú sezónu obsadil v [[Ligue 2]] tretiem miesto a postúpil do najvyššej ligy. Hrávajú zo žlto-modrými prúžkovanými dresmi a v modrých trenírkach. == História == Klub bol založený v roku [[1913]] zlúčením troch klubov: la Pédale joyeuse, Arles Auto-vélo a Arles Sports. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia hrali [[Ligue 2]] a [[Championnat National]]. V roku [[1970]] a [[1973]] hrali vo štvrťfinále [[Coupe de France]]. V roku [[2009]] postúpili po štyroch sezónach do [[Ligue 2]]. Vtedy prestali hrať na štadióne [[Stade Fernand Fournier]] a presťahovali sa do nového štadión [[Parc des Sports (Avignon)|Parc des Sports]]. A zmenili názov na AC Arles - Avignon a aj logo. Na štadión sa presťahovali s dohodou s klubom [[Avignon Foot 84]]. [[12. októbra]] [[2009]] sa tím dohodol z anglickým tímom z [[FA Premier League|Premier League]] [[Manchester City|Manchestrom City]], že budu spolu spolupracovať, a prípadne si medzi sebou vymieňať hráčov na hosťovanie alebo na prestupy. == Úspechy == * '''DH South-East Group''' : 1954, 1965 == Súčasná zostava == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=[[29. jún]] [[2010]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Vincent Planté]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Álvaro Mejía Pérez|Álvaro Mejía]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Maroko|poz=O|meno=[[Amin Erbati]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=O|meno=[[Bakary Soro]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Jamel Aït Ben Idi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Benjamin Psaume]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Sébastien Piocelle]](C)}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Grécko|poz=Ú|meno=[[Angelos Charisteas]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Alžírsko|poz=Z|meno=[[Kamel Ghilas]]}} (hosťovanie z [[Hull City AFC|Hull City]]) {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Alžírsko|poz=Z|meno=[[Hameur Bouazza]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Loïc Abenzoar]]}} (hosťovanie z [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]]) {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Chafik Najih]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Fabien Laurenti]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Cyrille Merville]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Thomas Ayasse]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Yann Kermorgant]]}} (hosťovanie z [[Leicester City FC|Leicester City]]) {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Guinea|poz=Ú|meno=[[Kaba Diawara]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Rémy Cabella]]}} (hosťovanie z [[Montpellier HSC|Montpellier]]) {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Gaël Germany]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Jean-Alain Fanchone]]}} (hosťovanie z [[RC Strasbourg|Strasbourg]]) {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Emmanuel Corrèze]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Grécko|poz=Z|meno=[[Angelos Basinas]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Senegal|poz=Z|meno=[[Deme N'Diaye]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Camel Meriem]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Franck Dja Djedje]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Guinea|poz=B|meno=[[Naby Yattara]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Francisco Pavón]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Brazília|poz=Ú|meno=Jonathan}} (hosťovanie z [[Goiás Esporte Clube|Goiás]]) {{Futbalová súpiska koniec}} == Externé odkazy == * [http://www.acarlesavignon.fr/ AC Arles-Avignon] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100522084126/http://www.acarlesavignon.fr/ |date=2010-05-22 }} - Oficiálna webstránka * [https://web.archive.org/web/20101213193441/http://www.arles-avignon.com/ AC Arles-Avignon] - Webstránka fanúšikov == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:AC Arles-Avignon}} [[Kategória:Francúzske futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1913]] 7rc6w5mfp6wd6f7ho9dssj1vo410c0n Abram Samojlovič Bezikovič 0 335403 8381381 7455940 2026-10-08T10:04:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381381 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Abram Samojlovič Bezikovič |Portrét = |Popis = ruský matematik |Dátum narodenia = [[24. január]] [[1891]] |Miesto narodenia = [[Berďansk]], [[Ukrajina]], vtedy [[Ruská ríša]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1970|11|2|1891|1|24}} |Miesto úmrtia = [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Spojené kráľovstvo]] }} '''Abram Samojlovič Bezikovič''' ({{V jazyku|rus|Абрам Самойлович Безикович}}; * [[24. január]] (podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]] [[11. január]]) [[1891]], [[Berďansk]], [[Ukrajina]], vtedy [[Ruská ríša]]<ref>John Charles Burkill: ''Abram Samoilovitch Besicovitch. 1891-1970''. Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society. Vol. 17, (Nov., 1971), pp. 1-16 [http://www.jstor.org/stable/769699 JSTOR]</ref> - † [[2. november]] [[1970]], [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Spojené kráľovstvo]]) bol ruský [[matematik]]. Zaoberal sa predovšetkým [[reálna analýza|reálnou analýzou]], [[teória miery|teóriou miery]] a [[kombinatorika|kombinatorikou]]. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www-history.mcs.st-andrews.ac.uk/Biographies/Besicovitch.html Biografia] * [http://gdz.sub.uni-goettingen.de/dms/load/img/?IDDOC=10655 Besicovitch ''On Kakeyas Problem and a similar one'', Math.Zeitschrift Bd.27, 1928, 312] * [http://gdz.sub.uni-goettingen.de/dms/load/img/?IDDOC=38403 Besicovitch ''On linear sets of points of fractal dimension'', Math.Annalen 1929] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, [http://gdz.sub.uni-goettingen.de/dms/load/img/?IDDOC=37902 2. časť], [http://gdz.sub.uni-goettingen.de/dms/load/img/?IDDOC=37903 3. časť] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bezikovič, Abram Samojlovič}} [[Kategória:Ruskí matematici]] [[Kategória:Anglickí matematici]] [[Kategória:Matematici židovského pôvodu]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] s5q7ovky8ixebg0tdmvo2lo7u70x3q5 A Thousand Suns 0 350648 8381362 8252888 2026-10-08T09:46:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381362 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Linkin Park]] | Názov = A Thousand Suns | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Alternatívny rock]] | Dĺžka = 47:56 | Dátum vydania = 14. september 2010 | Miesto nahratia = 2008 – 2010 | Popis = | Vydavateľ = [[Warner Bros. Records]] | Producent = [[Rick Rubin]], [[Mike Shinoda]] | Skladateľ = | Recenzie = * [[Allmusic]] {{Rating|2.5|5}}<ref name="Allmusic Review">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/album/r1943041 |titul=allmusic ((( A Thousand Suns > Overview))) |priezvisko=Erlewine |meno=Stephen Thomas |dátum prístupu=2010-09-13}}</ref> * [[Artistdirect]] {{Rating|5|5}}<ref name="Artistdirect">{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.artistdirect.com/entertainment-news/article/linkin-park-a-thousand-suns-review-5-out-of-5-stars/7637042 |titul =Linkin Park "A Thousand Suns" Review — 5 out of 5 Stars | priezvisko=Florino |meno=Rick |vydavateľ=[[Artistdirect]]|dátum vydania=13. september 2010|dátum prístupu= 2010-09-13 }}</ref> * [[BBC Music]] (mixed)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bbc.co.uk/music/reviews/88j9|titul= Linkin Park A Thousand Suns Review|priezvisko= Diver|meno=Mike|vydavateľ=[[BBC Music]]|dátum vydania=15. september 2010|dátum prístupu=2010-09-16}}</ref> * ''[[Entertainment Weekly]]'' (B)<ref name="EW">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ew.com/ew/article/0,,20419720,00.html |titul=A Thousand Suns |3=Music |4=EW.com |priezvisko=Greenblatt |meno=Leah |vydavateľ=[[Entertainment Weekly]] |dátum vydania=8. september 2010 |dátum prístupu=2010-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100910235054/http://www.ew.com/ew/article/0,,20419720,00.html |dátum archivácie=2010-09-10 }}</ref> * ''[[Kerrang!]]'' {{Rating|4|5}}<ref name="Kerrang Review">{{Citácia periodika| priezvisko = Winwood| meno = Ian| dátum vydania = 8. september 2010| titul = Linkin Park Bring the Noise and the Message on Impressive Fourth Album| periodikum = [[Kerrang!]] | vydavateľ = [[Bauer Media Group]]| miesto = [[Nemecko]]| issn = | url = http://www.lpassociation.com/forums/showthread.php?t=31847| dátum prístupu = 2010-09-08}}</ref> * ''[[New York Daily News]]'' {{Rating|1|5}}<ref name="Jim Farber">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/2010/09/07/2010-09-07_linkin_parks_a_thousand_suns_tries_to_go_surreal_but_simply_steals_others_cliche.html?r=entertainment/|titul=Linkin Park's 'A Thousand Suns' tries to go surreal but simply steals others' cliches|vydavateľ=[[New York Daily News]]|autor=Jim Farber|dátum prístupu=2010-09-03}}</ref> * ''[[Rock Sound]]'' (7/10)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rocksound.tv/reviews/article/linkin-park-a-thousand-suns|titul=Linkin Park - A Thousand Suns|priezvisko=Walker|meno=Jen|vydavateľ=[[Rock Sound]]|dátum vydania=10. september 2010|dátum prístupu=2010-09-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20100916044728/http://www.rocksound.tv/reviews/article/linkin-park-a-thousand-suns|dátum archivácie=2010-09-16}}</ref> * ''[[Rolling Stone]]'' {{Rating|3|5}}<ref name="RS">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/a-thousand-suns-20100913|titul= A Thousand Suns by Linkin Park|priezvisko= Rosen|meno= Jody|vydavateľ=[[Rolling Stone]]|dátum vydania= 13. september 2010|dátum prístupu= 2011-02-18}}</ref> * ''[[Spin magazine|Spin]]'' (6/10)<ref name="Spin">{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.spin.com/reviews/linkin-park-thousand-suns-machine-shopwarner-bros|titul = Linkin Park, 'A Thousand Suns' (Machine Shop/Warner Bros.)|priezvisko=Wood|meno=Mikael|vydavateľ=[[Spin]]|dátum vydania=13. september 2010|dátum prístupu=2010-09-13}}</ref> * [[Sputnikmusic]] {{Rating|3.5|5}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sputnikmusic.com/review/38969/Linkin-Park-A-Thousand-Suns/ |titul=Linkin Park - A Thousand Suns |priezvisko=Sylvia |meno=Dave de |vydavateľ=[[Sputnikmusic]] |dátum prístupu=8. september 2010}}</ref> | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Minutes to Midnight]] <br/> (2007) | Tento album = '''A Thousand Suns''' <br/> (2010) | Nasledujúci album = [[Living Things]] <br/> (2012) | Allmusic = | Misc = {{Single |Názov=A Thousand Suns |Farba pozadia=#B0C4DE |Singel 1=[[The Catalyst]] |Singel 1 dátum=2. august 2010 |Singel 2=[[Waiting for the End]] |Singel 2 dátum=1. október 2010 |Singel 3=[[Burning in the Skies]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.music-news.com/shownews.asp?H=Linkin-Park-announce-new-single-Burning-In-The-Skies&nItemID=38813| titul= Linkin Park announce new single 'Burning In The Skies'| dátum vydania= 21. január 2011| dátum prístupu= 2011-01-22}}</ref> |Singel 3 dátum=21. marec 2011 }} }} '''''A Thousand Suns''''' je štvrtý štúdiový album [[USA|americkej]] [[rock]]ovej skupiny [[Linkin Park]]. Bol vydaný 14. septembra 2010. Z albumu boli vydané tri single „[[The Catalyst]]“, „[[Waiting for the End]]“ a „[[Burning in the Skies]]“. V Marci 2011 kapela vydala upravenú verziu skladby „[[Iridescent]]“, ktorá bola určená pre film [[Transformers: Dark of the Moon]]. Upravená verzia, ktorá má o niečo kratšiu stopáž, ale rýchlejšie tempo sa v júni 2011 dočkala aj svojho videoklipu. ''A Thousand Suns'' je [[Konceptuálny album|koncepčný album]] zaoberajúci sa ľudským strachom pred [[jadrová vojna|jadrovou vojnou]].<ref name="Jason Truen">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.themusicnetwork.com/reviews/album/2010/09/03/album-review-linkin-park-a-thousand-suns-track-by-track//|titul=Album review: Linkin Park, A Thousand Suns (track-by-track)|vydavateľ=The Music Network |autor=Treuen, Jason|dátum prístupu=2010-09-03}}</ref><ref name="Jordy Kasko">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.reviewrinserepeat.com/artist/linkin-park/album/a-thousand-suns/review|titul= Linkin Park - A Thousand Suns|priezvisko= Kasko|meno= Jordy|dátum vydania= 10. september 2010|dátum prístupu= 2010-09-11|url archívu= https://web.archive.org/web/20100912001511/http://www.reviewrinserepeat.com/artist/linkin-park/album/a-thousand-suns/review|dátum archivácie= 2010-09-12}}</ref> Album ako celok bol prirovnávaný k [[progresívny rock|progresívnemu rockovému]] albumu a bol porovnávaný s albumami ''[[The Dark Side of the Moon]]'' kapely [[Pink Floyd]] a ''[[Kid A]]'' skupiny [[Radiohead]].<ref name="Jordy Kasko"/> ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | jeden textár = [[Linkin Park]], ak nie je uvedené inak | titul1 = The Requiem | dĺžka1 = 2:01 | titul2 = The Radiance | poznámka2 = featuring časť interview s [[Robert Oppenheimer|Robertom Oppenheimerom]] | dĺžka2 = 0:57 | titul3 = [[Burning in the Skies]] | dĺžka3 = 4:13 | titul4 = Empty Spaces | dĺžka4 = 0:18 | titul5 = When They Come for Me | dĺžka5 = 4:53 | titul6 = Robot Boy | dĺžka6 = 4:29 | titul7 = Jornada del Muerto | dĺžka7 = 1:34 | titul8 = [[Waiting for the End]] | dĺžka8 = 3:51 | titul9 = Blackout | dĺžka9 = 4:39 | titul10 = Wretches and Kings | poznámka10 = featuring časť interview s [[Mario Savio|Mariom Saviom]] | dĺžka10 = 4:10 | titul11 = Wisdom, Justice, and Love | poznámka11 = Linkin Park, [[Martin Luther King, Jr.]] | dĺžka11 = 1:38 | titul12 = Iridescent | dĺžka12 = 4:56 | titul13 = Fallout | dĺžka13 = 1:23 | titul14 = [[The Catalyst]] | dĺžka14 = 5:42 | titul15 = The Messenger | dĺžka15 = 3:01 }} ==Zostava== {{col-begin|šírka=75%}} {{col-2|šírka=75%}} '''Linkin Park''' * [[Chester Bennington]] – [[spev]], [[perkusie]], [[rytmická gitara]] v „Iridescent“ * [[Brad Delson]] – [[sólová gitara]], [[perkusie]], [[Klávesové nástroje|klávesy]], [[sprievodný spev]] * [[Mike Shinoda]] – [[spev]], [[klávesové nástroje|klávesy]], [[rytmická gitara]] * Dave "Phoenix" Farrell – [[basová gitara]], [[sprievodný spev]] * [[Joe Hahn]] – [[turntablism|turntable]], [[syntetizátor]], [[Samplovanie|sample]], [[sprievodný spev]] * Rob Bourdon – [[bicie]], [[perkusie]] '''Hlavná produkcia''' * [[Rick Rubin]] – [[Hudobný producent|producent]] * [[Mike Shinoda]] – producent, [[Zvukový inžinier|zvukár]], [[výtvarný režisér]], [[Pro Tools]] '''Ďalší''' * [[Martin Luther King, Jr.]] – reč/rečník/hovorená časť – „Wisdom, Justice, and Love“ * [[Robert Oppenheimer]] – odpovedajúci na otázky – „The Radiance“ * [[Mario Savio]] – reč/rečník/hovorená časť ("Bodies upon the gears" reč) – „Wretches and Kings“ {{col-2|šírka=75%}} '''Produkcia''' * Neal Avron – [[Mixovanie hudby|mixovanie]] * Kymm Britton – propagácia * Anton Brooks – propagácia * Lindsay Chase – production coordination * Brad Delson – [[Pro Tools]] * Ryan DeMarti – koordinácia produkcie, [[A&R]] * Nicolas Fournier – asistent * Joe Hahn – výtvarný režisér * Jerry Johnson – technik bicích nástrojov * Liza Joseph – [[A&R]] * Frank Maddocks – výtvarný dozor, dizajn, výtvarný režisér * Ethan Mates – inžinier, [[Pro Tools]] * Vlado Meller – [[mastering]] * Josh Newell – inžinier, [[Pro Tools]] * Czeslaw "NoBraiN" Sakowski – [[Programovanie]] * Mark Santangelo – asistent * Peter Standish – marketing * Josh Vanover – [[Grafika obalu|grafika]], výtvarný režisér * Ellen Wakayama – výtvarný režisér * Tom Whalley – [[A&R]] {{col-2|šírka=75%}} {{col-end|šírka=75%}} ==Pozície v rebríčkoch a certifikácie== {{col-begin}} {{col-2}} ===Rebríčky=== {| class="wikitable sortable" !Rebríček (2010) !Vrcholová<br>pozícia |- |[[ARIA Charts|Australian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://australian-charts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=australian-charts - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=australian-charts |dátum prístupu=2010-09-19}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Ö3 Austria Top 40|Austria Albums Top 75]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=Linkin Park - A Thousand Suns - austriancharts.at|vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-10-04}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Ultratop 50|Belgian Albums Chart]] (Flámsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=ultratop.be - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=ULTRATOP & Hung Medien / hitparade.ch |dátum prístupu=2010-09-24}}</ref> |align="center"|2 |- |[[Ultratop 50|Belgian Albums Chart]] (Valónsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=ultratop.be - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=ULTRATOP & Hung Medien / hitparade.ch |dátum prístupu=2010-09-17}}</ref> |align="center"|4 |- |[[Canadian Albums Chart]]<ref name="LP Billboard">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.billboard.com/#/album/linkin-park/a-thousand-suns/1389392 |titul=A Thousand Suns - Linkin Park | Billboard.com |vydavateľ=[[Billboard]] |dátum prístupu=2010-09-24}}</ref> |align="center"|1 |- |Czech Republic Albums Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?hitp=P |titul=Hitparáda - TOP50 Prodejní |dátum prístupu=2010-09-23}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Tracklisten|Danish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a|titul=Danish Albums Chart|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2010-09-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20120406004216/http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a|dátum archivácie=2012-04-06}}</ref> |align="center"|2 |- |[[International Federation of the Phonographic Industry|European Top Albums Chart]]<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |- |[[Finland's Official List|Finnish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Linkin Park: A Thousand Suns |url=http://www.ifpi.fi/tilastot/virallinen-lista/artistit/linkin+park/a+thousand+suns |jazyk=Fi |vydavateľ=IFPI.fi |dátum prístupu=2010-09-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110826050204/http://ifpi.fi/tilastot/virallinen-lista/artistit/linkin%20park/a%20thousand%20suns |dátum archivácie=2011-08-26 }}</ref> |align="center"|6 |- |[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|French Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Linkin Park dans les charts français |url=http://www.chartsinfrance.net/Linkin-Park/charts.html |jazyk=Fr |vydavateľ=Chartsinfrance.net |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|4 |- |[[Media Control Charts|German Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.kulturnews.de/knde/news.php?id=1337&artist=Linkin%20Park |titul=Linkin Park entern Platz 1 der Charts |vydavateľ=kulturnews.de |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Greek Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://greekcharts.com/search.asp?cat=a&search=linki+park |titul=greekcharts.com - Greek charts portal |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120317001046/http://greekcharts.com/search.asp?cat=a&search=linki+park |dátum archivácie=2012-03-17 }}</ref> |align="center"|2 |- |[[Mahasz|Hungarian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mahasz.hu/?menu=slagerlistak&menu2=archivum&lista=top40&ev=2010&het=37&submit_=Keres%E9s|titul=MAHASZ - Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége |vydavateľ=mahasz.hu |date= |dátum prístupu=2010-09-15}}</ref> |align="center"|3 |- |[[Irish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240002&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=37 |titul=Top 75 Artist Album, Week Ending 16 September 2010 |dátum prístupu=2010-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120524053807/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240002&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=37 |dátum archivácie=2012-05-24 }}</ref> |align="center"|3 |- |[[Federation of the Italian Music Industry|Italian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.fimi.it/classifiche_artisti.php |titul=FIMI - Federazione Industria Musicale Italiana - Classifiche |vydavateľ=fimi.it |dátum prístupu=2010-09-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150326032507/http://www.fimi.it/classifiche_artisti.php |dátum archivácie=2015-03-26 }}</ref> |align="center"|1 |- |[[Oricon|Japanese Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.oricon.co.jp/prof/artist/259828/products/music/883463/1/ |titul=ア・サウザンド・サンズ リンキン・パーク |vydavateľ=[[Oricon]] Style |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|2 |- |[[MegaCharts|Netherlands Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a|titul=Dutch Albums Chart |vydavateľ=Hung Medien / hitparade.ch |dátum prístupu=2010-09-18}}</ref> |align="center"|7 |- |[[Recording Industry Association of New Zealand|New Zealand Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=charts.org.nz - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180325124306/http://charts.org.nz//showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |dátum archivácie=2018-03-25 }}</ref> |align="center"|1 |- |[[VG-lista|Norwegian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://norwegiancharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=norwegiancharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-23}}</ref> |align="center"|4 |- |[[Polish Music Charts|Polish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://olis.onyx.pl/listy/index.asp?lang=en|titul=olis.onyx.pl - Oficjalna lista sprzedaży :: OLIS - Official Retail Sales Chart |vydavateľ=OLIS |dátum prístupu=2010-09-26}}</ref> |align="center"|2 |- |[[Associação Fonográfica Portuguesa|Portuguese Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://portuguesecharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=portuguescharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-22}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Russian Music Charts|Russian Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://lenta.ru/articles/2010/10/08/chart/ |titul=Russia Top 25. Albums |dátum prístupu=2010-10-08}}</ref> |align="center"|3 |- |[[Productores de Música de España|Spanish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://spanishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=spanishcharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-25}}</ref> |align="center"|3 |- |[[Sverigetopplistan|Swedish Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=swedishcharts.com - Linkin Park - A Thousand Suns |vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-09-24}}</ref> |align="center"|5 |- |[[Swiss Music Charts|Swiss Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Linkin+Park&titel=A+Thousand+Suns&cat=a |titul=Linkin Park - A Thousand Suns - swisscharts.com|vydavateľ=Hung Medien |dátum prístupu=2010-10-04}}</ref> |align="center"|1 |- |[[UK Albums Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archive Chart|url=http://www.theofficialcharts.com/archive-chart/_/3/2010-09-25/|work=[[UK Albums Chart]]|vydavateľ=[[The Official Charts Company]]|dátum prístupu=2010-09-19}}</ref> |align="center"|2 |- |US [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |- |US Alternative Albums (''[[Billboard charts#Albums|Billboard]]'')<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |- |US Rock Albums (''[[Billboard charts#Albums|Billboard]]'')<ref name="LP Billboard"/> |align="center"|1 |} {{col-2}} ===Certifikácie=== {| class="wikitable" style="text-align:center;" !Krajina !Prevádzkovateľ ![[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]] |- | style="text-align:left;"|Austrália |[[Australian Recording Industry Association|ARIA]] |Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.linkin-park.it/news.php?item.1212.3|titul=Linkin Park.it - Mike e Chester a NovaFM|dátum prístupu=2011-04-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20120419151043/http://www.linkin-park.it/news.php?item.1212.3|dátum archivácie=2012-04-19}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Rakúsko |[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI]] |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpi.at/?section=goldplatin |titul=IFPI Austria - Gold & Platin |vydavateľ=IFPI Austria |jazyk=De |dátum prístupu=2010-10-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081216161149/http://www.ifpi.at/?section=goldplatin |dátum archivácie=2008-12-16 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Kanada |[[Canadian Recording Industry Association|CRIA]] |Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.cria.ca/goldplat.php#archives |titul=Gold & Platinum Certification – January 2011 |vydavateľ=[[Canadian Recording Industry Association]] |dátum prístupu=2011-03-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080808061428/http://www.cria.ca/goldplat.php#archives |dátum archivácie=2008-08-08 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Dánsko |IFPI |style="text-align:center;"|Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ifpi.dk/index.php?pk_menu=287|titul=Guld og platin 2011|dátum vydania=10. január 2011|vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|jazyk=Da|dátum prístupu=2011-02-16}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Fínsko |ÄKT/IFPI |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpi.fi/tilastot/kultalevyt/2010/ulkomaiset/albumit |titul=IFPI Finland - Gold & Platin |vydavateľ=IFPI Finland |dátum prístupu=2011-01-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120926225747/http://www.ifpi.fi/tilastot/kultalevyt/2010/ulkomaiset/albumit |dátum archivácie=2012-09-26 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Nemecko |[[Bundesverband Musikindustrie|BVMI]] |Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kulturnews.de/knde/news.php?id=1337&artist=Linkin%20Park|titul=Linkin Park entern Platz 1 der Charts|dátum prístupu=2011-04-03|dátum vydania=22. september 2010}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Japonsko |[[RIAJ]] |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=ゴールド等認定作品一覧　2010年9月 | url=http://www.riaj.or.jp/data/others/gold/201009.html | vydavateľ=[[RIAJ]] | jazyk=Ja | dátum vydania=10. október 2010 | dátum prístupu=2010-11-10 | url archívu=https://web.archive.org/web/20101129035131/http://riaj.or.jp/data/others/gold/201009.html | dátum archivácie=2010-11-29 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|Nový Zéland |[[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]] |align="center"|Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rianz.org.nz/rianz/chart.asp |titul=RIANZ New Zealand Top 40 Albums Chart No:1741 |dátum vydania=4. október 2010 |vydavateľ=[[Recording Industry Association of New Zealand]]|dátum prístupu=2010-10-05}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Poľsko |[[Polish Music Charts|ZPAV/OLiS]] |align="center"|Platina<ref>[http://www.zpav.pl/rankingi/wyroznienia/platynowe/index.php zpav.pl] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100413120449/http://www.zpav.pl/rankingi/wyroznienia/platynowe/index.php |date=2010-04-13 }} Platynowe CD</ref> |- | style="text-align:left;"|Portugalsko |[[Associação Fonográfica Portuguesa|AFP]] |align="center"|Platina<ref>[http://www.artistas-espectaculos.com/topafp/pt/ "A&E: TOP OFICIAL DA ASSOCIAÇÃO FONOGRÀFICA PORTUGUESA"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100715192723/http://www.artistas-espectaculos.com/topafp/pt/ |date=2010-07-15 }}. Week 41, 2010. artistas-espectaculos.com. Retrieved 2010-10-14.</ref> |- | style="text-align:left;"|Rusko |NFPP |align="center"|Platina<ref>[http://lenta.ru/articles/2011/02/05/chart/]. lenta.ru. Retrieved 2011-02-09.</ref> |- | style="text-align:left;"|Švajčiarsko |IFPI |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://swisscharts.com/awards.asp?year=2010 |titul=The Official Swiss Charts and Music Community: Awards 2010 |vydavateľ=swisscharts.com|dátum prístupu=2010-10-10}}</ref> |- | style="text-align:left;"|Spojené kráľovstvo |[[British Phonographic Industry|BPI]] |Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |titul=Certified Awards Search |vydavateľ=[[British Phonographic Industry|BPI]] |dátum prístupu=2010-09-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |dátum archivácie=2017-10-06 }}</ref> |- | style="text-align:left;"|USA |[[Recording Industry Association of America|RIAA]] |Zlato<ref>http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=Linkin%20Park&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2010&sort=Artist&perPage=25</ref> |} {{col-end}} == Referencie == {{reflist|2}} {{Linkin Park}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2010]] [[Kategória:Albumy Linkin Park]] [[Kategória:Koncepčné albumy]] [[Kategória:Albumy Warner Bros. Records]] [[Kategória:Hudobné albumy produkované Rickom Rubinom]] 2y81874124juk4ir18fe18jjd8ox7ou Étampes (mesto) 0 353184 8381095 6612450 2026-10-07T12:53:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381095 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Étampes | other_name = | other_name_note = | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = France Essonne Etampes Hotel de Ville 02.jpg | image_caption = Radnica <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Blason ville fr Étampes (Essonne).svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Francúzsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Île-de-France (región)|Île-de-France]] | state_type = Región | state_label = Región v ktorej mesto leží | region = [[Essonne (departement)|Essone]] | region_type = Departement | region_label = Departement v ktorom mesto leží | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 76 | lat_d = 48 | lat_m = 26 | lat_s = 03 | lat_NS = S | long_d = 02 | long_m = 09 | long_s = 41 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = 156 | lowest = | lowest_elevation = 66 <!-- *** Dimensions *** --> | area = 40.92 | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 22205 | population_date = 2008 | population_urban = | population_metro = | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Založenie | mayor = Franck Marlin | mayor_type = | mayor_party = PR <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 91150 | area_code = | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Mapy *** --> | map = France location map-Regions and departements 1975-2014.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Francúzska | map_locator = Francúzsko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky *** --> | commons = Étampes (Essonne) | website = [http://www.mairie-etampes.fr/ mairie-evry.fr] }} '''Étampes''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v juhozápadnej časti [[Metropola|metropolitnej]] oblasti [[Paríž]]a vo [[Francúzsko|Francúzsku]] v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Essonne (departement)|Essonne]] a [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]. Od [[Point zéro|centra]] Paríža je vzdialené 48,1 km. Má asi 22 000 obyvateľov. == Pamiatky == * veža Guinette * dom Anne de Pisseleu * dom St-Yon * kostol Saint- Martin * kostol Notre-Dame * kostol Notre Dame de la Trinité * kostol Saint-Basile * kostol Saint-Gilles * kostol Saint Jean-Baptiste de Guinette * Muzeum mesta Étampes - založené v roku [[1874]], umiestnené v objekte radnice == Vývoj počtu obyvateľov == ''Počet obyvateľov'' <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:455 height:373 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:30000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:5000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:1000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1962 text:1962 bar:1968 text:1968 bar:1975 text:1975 bar:1982 text:1982 bar:1990 text:1990 bar:1999 text:1999 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1962 from:0 till: 13515 bar:1968 from:0 till: 16493 bar:1975 from:0 till: 19651 bar:1982 from:0 till: 19386 bar:1990 from:0 till: 21457 bar:1999 from:0 till: 21839 PlotData= bar:1962 at: 13515 fontsize:S text: 13.515 shift:(-10,5) bar:1968 at: 16493 fontsize:S text: 16.493 shift:(-10,5) bar:1975 at: 19651 fontsize:S text: 19.651 shift:(-10,5) bar:1982 at: 19386 fontsize:S text: 19.386 shift:(-10,5) bar:1990 at: 21457 fontsize:S text: 21.457 shift:(-10,5) bar:1999 at: 21839 fontsize:S text: 21.839 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) text:"Zdroj: INSEE" </timeline> == Osobnosti mesta == * [[Diana de Poitiers]] (* [[1499]] – † [[1566]]), vojvodkyňa z Valentinois a z Étampes, milenka francúzskeho kráľa [[Henrich II. (Francúzsko)|Henricha II.]] * [[Étienne Geoffroy Saint-Hilaire]] (* [[1772]] - † [[1844]]), prírodovedec, zakladateľ ZOO v Paríži * [[Louise Abbéma]] (* [[1858]] - † [[1927]]), maliarka obdobia Belle Époque == Partnerské mestá == {{flagicon|Nemecko}} [[Borna]], [[Nemecko]] == Literatúra == * René de Poilloüe de Saint-Périer: Étampes - La grande histoire d'une petite ville, ISBN 2-84373-540-8 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Étampes (Essonne)}} == Externé odkazy == [https://web.archive.org/web/20110527185832/http://www.mairie-etampes.fr/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|cs|Étampes|6802072}} {{Francúzsky výhonok}} {{Okolie Paríža}} [[Kategória:Mestá v Île-de-France]] oj1iat1418ejuf01cy595bw7w116xyy Kláštor hieronymitov 0 365539 8381259 8375921 2026-10-08T02:31:29Z Kent Wang 224139 Pridanie galérie, preloženej z portugalčiny; + {{Široký obrázok}} 8381259 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Monastery of the Hieronymites and Tower of Belém in Lisbon |názov = Monastery of the Hieronymites |obrázok = {{#property:P18}} |titulok = Kláštor hieronymitov |štát = {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = iii, vi |ID = 263 |link = [http://whc.unesco.org/en/list/723 UNESCO] |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe]] |súradnice = |rok = 1983 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Kláštor hieronymitov''' ([[Portugalčina|portugalsky]]: ''Mosteiro dos Jerónimos'') je [[kláštor]] v [[portugalsko]]m [[Santa Maria de Belém|Beléme]], predmestí [[Lisabon]]u. == Dejiny == Kláštor založil v roku [[1502]] kráľ [[Manuel I. (Portugalsko)|Manuel I.]] z vďaky za šťastnú výpravu [[Vasco da Gama|Vasca da Gama]] do [[India|Indie]], stavba bola dokončená v roku [[1511]], kedy Manuelov syn [[Ján III. (Portugalsko)|Ján III.]] rezignoval na jej financovanie. Na realizácii stavby, situovanej na mieste bývalej [[kaplnka|kaplnky]] Ermida do Restelo (''Capela de São Jerónimo''), ktorú tam založil [[Henrich Moreplavec]] participovali ''Diogo de Boitaca'' ([[1460]] – [[1528]]), ''João de Castilho'' ([[1475]] – [[1552]]), ''Diogo de Torral'' ([[1500]] – [[1566]]) a ''Jerónimo de Ruao'' ([[1530]] – [[1601]]). Považuje sa{{Kto}} za perlu [[Gotika|goticko]]-[[renesancia|renesančného]] [[manuelský sloh|manuelského štýlu]]. Do roku [[1934]] patril kláštor rádu svätého Hieronyma (odtiaľ je jeho názov), v roku [[1983]] bol spolu s [[Belémska veža|Belémskou vežou]] zaradený na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. V kláštore sú hroby kráľa Manuela I. a jeho manželky [[Mária Aragónska (1482 – 1517)|Márie Aragónskej]], kráľa Jána III. a jeho manželky [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny Habsburskej]], náhrobky moreplavca Vasca da Gama ([[1468]] – [[1523]]) a [[spisovateľ]]a [[Luísa Vaz de Camões|Luíse Vaz de Camões]] ([[1527]] – [[1570]]). V areáli kláštora bola [[13. december|13. decembra]] [[2007]] podpísaná [[Lisabonská zmluva]]. == Galéria == <gallery mode="packed"> File:South portal of Mosteiro dos Jerónimos 6171.jpg|Južný portál File:Monasterio de los Jerónimos, Lisboa, Portugal, 2022-07-24, DD 38-40 HDR.jpg|Interiér kostola File:Tomb of Vasco da Gama 8515.jpg|Hrobka Vasca da Gamu File:Tomb of Luís de Camões 8508.jpg|Hrobka Luísa de Camõesa File:Views of the cloisters of Mosteiro dos Jerónimos 8498.jpg|Krížová chodba File:Views of the cloisters of Mosteiro dos Jerónimos, upper floor 8486.jpg|Krížová chodba, horné podlažie File:Views of the cloisters of Mosteiro dos Jerónimos, ground floor 8500.jpg|Krížová chodba, prízemie File:Lion fountain in the cloisters of Mosteiro dos Jerónimos 8501.jpg|Levia fontána v krížovej chodbe </gallery> {{Široký obrázok|Panorama of Jerónimos Monastery (edited).jpg|1800px|Panoramatický pohľad na kláštor}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mosteiro dos Jerónimos}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Klášter svatého Jeronýma|7156415}} {{architektonický výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Portugalsko}} [[Kategória:Kláštory v Portugalsku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Portugalsku]] [[Kategória:Kráľovské pohrebiská]] [[Kategória:Gotické stavby v Portugalsku]] [[Kategória:Renesančné stavby v Portugalsku]] 0beu8xn4dp05ykvsrq52rz743z6tyw1 Čachtický hradný vrch 0 373752 8381133 8276547 2026-10-07T14:27:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381133 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 3. 2021, dôvod: prekryté novým CHA Čachtické Karpaty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Čachtický hradný vrch : [ev. č. 20] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | municipality = [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]] | municipality1 = Čachtice | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Čachtický hradný vrch | image = Čachtice, hrad z údolí.JPG | image_caption = Hradný vrch z obce Višňové | established = 1964 | established1 = 1993 | established1_type = posledná novelizácia | code = 20 | management = ŠOP - S-CHKO Malé Karpaty | area = 0.5617 | commons = | lat_d = 48.724511 | long_d = 17.760451 | range = Malé Karpaty }} '''Čachtický hradný vrch''' je [[národná prírodná rezervácia]] v pohorí [[Malé Karpaty]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129 Malé Karpaty Bradlo | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-16 | jazyk = }}</ref> v podcelku [[Čachtické Karpaty]], východne od obce [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]].<ref name=M>''Malé Karpaty – Bradlo. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Je v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty. Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)|Višňové]] a [[Čachtice]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|okres Nové Mesto nad Váhom]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]]. Vyhlásená bola v roku 1964 (s novelizáciou z roku 1993) na rozlohe {{ha|56.17|m}}, bez ochranného pásma. Rezervácia je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]]. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú: ''Severné časti Malých Karpát – hradný vrch s dominujúcou zrúcaninou [[Čachtický hrad|hradu Čachtice]]. Geologický podklad je [[Mezozoikum|mezozoický]], vyskytujú sa tu povrchové i podzemné krasové formy. Vzácna lesostepná vegetácia – stredozemné a xerotermné druhy. Vzácne druhy hmyzu.<ref>{{ŠZOCHČPSR|20}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|20}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky *[http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chko/Male_Karpaty/page3.html Čachtický hradný vrch na stránkach SAŽP] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080917033105/http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chko/Male_Karpaty/page3.html |date=2008-09-17 }} {{slovenský výhonok}} {{Malé Karpaty}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Trenčianskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Chránené územia Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]] [[Kategória:Malé Karpaty]] [[Kategória:Hradné vrchy na Slovensku]] [[Kategória:Čachtice]] [[Kategória:Višňové (okres Nové Mesto nad Váhom)]] [[Kategória:Čachtické Karpaty]] kkqu12f5jyxv91b7f7jqni8ubtth7pe 2. hokejová liga (Slovensko) 2011/2012 0 381777 8381311 8207652 2026-10-08T07:47:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381311 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 2. hokejová liga (Slovensko) |sezóna = 2011/2012 |víťaz = [[HK Iskra Partizánske]] |víťaz_základ = [[HK Iskra Partizánske]] a [[HKM Rimavská Sobota]] |zostup = nikto |počet_mužstiev = 14 |odohraté_zápasy = |počet_gólov = |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = [[HK Iskra Partizánske]] nepostúpil do 1.ligy. }} '''2. hokejová liga (Slovensko) 2011/2012''' bola devätnástou sezónou [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejovej ligy]]. Súťaž bola rozdelená do dvoch skupín, po ktorých nasledovala nadstavbová časť o postup do [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]], ktorá pozostávala zo vzájomného zápasu víťazov dvoch skupín. Vo finále vyhralo družstvo [[HK Iskra Partizánske]] nad družstvom [[HKM Rimavská Sobota]] '''2:1''' na zápasy v sérii hranej na dva víťazné zápasy. Družstvo [[HK Iskra Partizánske]] sa tak stretlo v baráži o postup do [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] s družstvom [[HK Trebišov]] v ktorej však neuspelo. == Hokejové kluby v sezóne 2011/2012 == {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="background:lightgrey;width:19%" | Klub ! style="background:lightgrey;width:14%" | Mesto ! style="background:lightgrey;width:24%" | Štadión ! style="background:lightgrey;width:4%" | Kapacita ! style="background:lightgrey;width:4%" | Založený ! style="background:lightgrey;width:19%" | Klubové farby ! style="background:lightgrey;width:19%" | Webstránka |- ! style="background-color:#CC0000; color:white;" colspan=8 | Skupina "A" (Západ) |- | '''[[HK Levice]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Levice (Slovensko)|Levice]] | [[Zimný štadión Levice]] | align=center | | align=center | [[1987]] | žltá, zelená | http://www.hklevice.sk/ |- | '''[[HK 96 Dynamax Nitra|Dynamax Nitra]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]] | [[Nitra aréna]] | align=center | 5300 | align=center | [[1996]] | biela, červená, čierna | |- | '''[[HC Mikron Nové Zámky]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nové Zámky]] | [[Zimný štadión Nové Zámky]] | align=center | | align=center | [[1965]] | biela, zelená | http://www.hcnovezamky.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120106075351/http://www.hcnovezamky.sk/ |date=2012-01-06 }} |- | '''[[MHK Dubnica]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Dubnica nad Váhom]] | [[Zimný štadión Dubnica nad Váhom]] | align=center | [[3000]] | align=center | [[1942]] | oranžová, čierna | http://www.mhkdubnica.sk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190403155447/https://www.mhkdubnica.sk/ |date=2019-04-03 }} |- | '''[[HK Iskra Partizánske]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Partizánske]] | [[Zimný štadión Partizánske]] | align=center | | align=center | | biela, žltá, červená | http://www.hokejpartizanske.sk{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} |- | '''[[MHC Prievidza|MšHK Prievidza]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Prievidza]] | [[Zimný štadión Prievidza]] | align=center | 3986 | align=center | [[1954]] | biela, zelená | http://www.mhc-prievidza.estranky.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120209152140/http://www.mhc-prievidza.estranky.sk/ |date=2012-02-09 }} |- | '''[[HO Hamíkovo O.Z. Hamuliakovo]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Hamuliakovo]] | [[Hokejová hala Hamuliakovo]] | align=center | | align=center | [[2010]] | žltá, čierna | http://www.hamikovo.sk |- ! style="background-color:#CC0000; color:white;" colspan=8 | Skupina "B" (Východ) |- | '''[[HK Slovan Gelnica]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Gelnica]] | [[Zimný štadión Petra Bindasa Gelnica]] | align=center | | align=center | [[1949]] | červená, zelená, čierna, biela | http://www.hkslovangelnica.webgarden.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120120083819/http://hkslovangelnica.webgarden.cz/ |date=2012-01-20 }} |- | '''[[MHK Dolný Kubín|MŠK Hviezda Dolný Kubín]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Dolný Kubín]] | [[Zimný štadión Dolný Kubín]] | align=center | | align=center | | biela, červená | http://www.mskhviezda.sk/ |- | '''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|MHk 32 Liptovský Mikuláš "B"]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]] | [[Zimný štadión Liptovský Mikuláš]] | align=center | 3680 | align=center | [[1932]] | biela, modrá, červená | http://www.mhk32lm.sk/ |- | '''[[HKM Rimavská Sobota]]''' | {{minivlajka|Slovensko}}[[Rimavská Sobota]] | [[Zimný štadión Rimavská Sobota]] | align=center | | align=center | | biela, modrá, červená | http://hkmrs.webnode.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120114131350/http://hkmrs.webnode.sk/ |date=2012-01-14 }} |- | '''[[HK Sabinov]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Sabinov]] | [[Zimný štadión Sabinov]] | align=center | | align=center | | biela, žltá, modrá | https://web.archive.org/web/20120512182005/http://www.mhksabinov.tym.sk/ |- | '''[[HK Warriors Bardejov]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Humenné]] | [[Zimný štadión Humenné]] | align=center | | align=center | [[2011]] | modrá, žltá, biela | |- | '''[[HK Brezno]]''' | {{minivlajka|Slovensko}} [[Brezno]] | [[Aréna Brezno]] | align=center | 3000 | align=center | [[1935]] | biela, červená, modrá | http://hkbrezno.webgarden.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120222180527/http://www.hkbrezno.webgarden.cz/ |date=2012-02-22 }} |- |} == Základná časť == === Skupina Západ === {{Image label begin|image=Slovakia location map.svg|width=475|float=right}} {{Image label small|x=115|y=95|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[MHK Dubnica nad Váhom|Dubnica nad Váhom]]}} {{Image label small|x=155|y=120|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[MHC Prievidza|Prievidza]]}} {{Image label small|x=142|y=135|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Iskra Partizánske|Partizánske]]}} {{Image label small|x=43|y=190|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HO Hamíkovo|Hamuliakovo]]}} {{Image label small|x=120|y=210|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Lokomotíva Nové Zámky|Nové Zámky]]}} {{Image label small|x=110|y=170|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK 96 Dynamax Nitra|Nitra]]}} {{Image label small|x=155|y=70|scale=1|text=[[MHK Dolný Kubín|Dolný Kubín]] [[Image:Red_pog.svg|8x8px]]}} {{Image label small|x=150|y=180|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Levice|Levice]]}} {{Image label small|x=240|y=115|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Brezno|Brezno]]}} {{Image label small|x=235|y=84|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]}} {{Image label small|x=250|y=170|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HKM Rimavská Sobota|Rim. Sobota]]}} {{Image label small|x=335|y=120|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Slovan Gelnica|Gelnica]]}} {{Image label small|x=405|y=90|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Warriors Bardejov|Humenné]]}} {{Image label small|x=350|y=85|scale=1|text=[[Image:Red_pog.svg|8x8px]] [[HK Sabinov|Sabinov]]}} {{Image label end|caption=Rozmiestnenie klubov Slovnaft extraligy 2011/2012}} {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Postupujúci do nadstavby |} {| style=border-collapse:collapse border=1 cellspacing=0 cellpadding=5 |- align=center bgcolor=#efefef !width=20|Por. !width=185|Tím !width=20|Z !width=20|B !width=20|V !width=20|VP !width=20|PP !width=20|P !width=20|Skóre !width=20|+/– |- align="center" bgcolor="#ccffcc" ||1||[[HK Iskra Partizánske]]||18||'''45'''||13||2||2||1||102:60||+42 |- align="center" ||2||[[HK Levice]]||18||'''35'''||10||2||1||5||74:61||+13 |- align="center" ||3||[[HK 96 Dynamax Nitra|Dynamax Nitra]]||18||'''32'''||9||2||1||6||110:75||+35 |- align="center" ||4||[[MšHK Prievidza]]||18||'''32'''||9||1||3||5||96:68||+28 |- align="center" ||5||[[HO Hamíkovo O.Z. Hamuliakovo]]||18||'''22'''||5||3||1||9||88:110||–22 |- align="center" ||6||[[HK Lokomotíva Nové Zámky|HC Mikron Nové Zámky]]||18||'''22'''||6||1||2||9||90:83||+7 |- align="center" ||7||[[MHK Dubnica]]||18||'''1'''||0||0||1||17||37:140||-103 |} === Skupina východ === {| class="wikitable" |- | style="background: #ccffcc;" | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Postupujúci do nadstavby |} {| style=border-collapse:collapse border=1 cellspacing=0 cellpadding=5 |- align=center bgcolor=#efefef !width=20|Por. !width=185|Tím !width=20|Z !width=20|B !width=20|V !width=20|VP !width=20|PP !width=20|P !width=20|Skóre !width=20|+/– |- align="center" bgcolor="#ccffcc" ||1||[[HKM Rimavská Sobota]]||18||'''43'''||13||1||2||2||102:43||+59 |- align="center" ||2||[[HK Slovan Gelnica]]||18||'''30'''||8||2||2||6||83:86||−3 |- align="center" ||3||[[MHK Dolný Kubín|MŠK Hviezda Dolný Kubín]]||18||'''30'''||8||3||0||7||63:61||+2 |- align="center" ||4||[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|MHk 32 Liptovský Mikuláš "B"]]||18||'''28'''||9||0||1||8||87:69||+18 |- align="center" ||5||[[HK Warriors Bardejov]]||18||'''24'''||6||1||4||7||78:92||−14 |- align="center" ||6||[[HK Sabinov]]||18||'''23'''||6||2||1||9||77:97||−20 |- align="center" ||7||[[HK Brezno]]||18||'''11'''||3||1||0||14||61:103||−42 |} == O postup == {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[18. február]] [[2012]] |mužstvo1 = '''[[HK Iskra Partizánske]]''' |skóre = 3–2sn |mužstvo2 = [[HKM Rimavská Sobota]] |štadión = [[Zimný štadión Partizánske]], [[Partizánske]] |čas = 17:30 |tretiny = (1-0, 1-0, 0-2, 0-0) |góly2 = 48:00 – (PP) [[Matúš Petričko]] ([[Juraj Rusič]], [[Peter Maček]])<br> 52:10 - [[Michal Slovák]] ([[Juraj Rusič]], [[Martin Mikluš]]) |góly1 = [[Jozef Uhrecký]] ([[Marek Klačanský]], [[Patrik Bosák]]) – 04:26<br> [[Patrik Bosák]] ([[Boris Oravec]]) (PP)– 37:04<br> [[Patrik Bosák]] - GWS |divákov = 813 }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffcc |dátum = [[25. február]] [[2012]] |mužstvo1 = '''[[HKM Rimavská Sobota]]''' |skóre = 3–2 |mužstvo2 = [[HK Iskra Partizánske]] |štadión = [[Zimný štadión Rimavská Sobota]], [[Rimavská Sobota]] |čas = 17:00 |tretiny = (1-0, 1-2, 1-0) |góly2 = 33:13 – [[Marek Klačanský]] ([[Roman Varga]])<br> 39:52 - [[Jozef Uhrecký]] ([[Vladimír Gális]], [[Branislav Zelený]]) |góly1 = [[Martin Haas]] ([[Michal Slovák]]) – 15:34<br> [[Martin Mikluš]] ([[Peter Maček]]) – 25:35<br> [[Martin Mikluš]] ([[Ján Slovák]])- 40:49 |divákov = 720 }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[28. február]] [[2012]] |mužstvo1 = [[HKM Rimavská Sobota]] |skóre = 3–4 |mužstvo2 = '''[[HK Iskra Partizánske]]''' |štadión = [[Aréna Brezno]], [[Brezno]] |čas = 18:00 |tretiny = (1-3, 0-0, 2-1) |góly2 = 08:55 – [[Igor Malinka]] ([[Marek Klačanský]]) <br> 09:11 - [[Ján Švenda]] ([[Vladimír Gális]]) <br> (PP) 15:40 - [[Roman Varga]] ([[Tibor Tartaľ]], [[Marek Klačanský]]) <br> 59:23 [[Branislav Zelený]] ([[Jozef Uhrecký]]) |góly1 = [[Matúš Petričko]] ([[Martin Mikluš]], [[Peter Maček]]) (PP) – 13:48<br> [[Matúš Petričko]] ([[Juraj Rusič]], [[Michal Slovák]]) (PP) – 40:20<br> [[Lukáš Piperek]] ([[Matúš Petričko]]) - 58:22 |divákov = 508 }} == Baráž o 1. hokejovú ligu == {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[3. marec]] [[2012]] |mužstvo1 = '''[[HK Trebišov]]''' |skóre = 4–0 |mužstvo2 = [[HK Iskra Partizánske]] |štadión = [[Zimný štadión Trebišov]], [[Trebišov]] |čas = 17:00 |tretiny = (1-0, 2-0, 1-0) |góly2 = |góly1 = [[Michal Findura]] ([[Ladislav Ščurko]], [[František Koky]]) – 14:17<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[Michal Findura]]) – 36:16<br> [[Martin Schnelly]] ([[Lukáš Sax]], [[Róbert Veľk]]) (PP) - 38:58<br> [[Erik Ivančo]] ([[Martin Marcinko]]) (PP2) – 54:37 |divákov = 550 }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffcc |dátum = [[4. marec]] [[2012]] |mužstvo1 = '''[[HK Trebišov]]''' |skóre = 8–2 |mužstvo2 = [[HK Iskra Partizánske]] |štadión = [[Zimný štadión Trebišov]], [[Trebišov]] |čas = 17:00 |tretiny = (4-0, 1-1, 3-1) |góly2 = 22:42 (SG) - [[Patrik Bosák]] ([[Igor Malinka]])<br> 47:53 - [[Vladimír Gális]] ([[Boris Oravec]]) |góly1 = [[František Koky]] ([[Michal Findura]]) - (PP2) 03:55<br> [[Lukáš Sax]] ([[Branislav Horváth]], [[Richard Ficko]]) - 14:16<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[Michal Findura]]) - (PP2) 18:14<br> [[Patrik Gergeľ]] ([[František Bojkun]], [[Radovan Cútt]]) - (PP) 18:33<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[František Koky]], [[Michal Findura]]) - 39:01<br> [[Ladislav Ščurko]] ([[František Koky]], [[Michal Findura]]) - (PP) 50:02<br> [[Martin Schnelly]] ([[Lukáš Sax]]) - (PP) 51:33<br> [[Patrik Gergeľ]] ([[Michal Danko]]) - (SG) 59:32 |divákov = 500 }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffff |dátum = [[7. marec]] [[2012]] |mužstvo1 = [[HK Iskra Partizánske]] |skóre = 0–4 |mužstvo2 = '''[[HK Trebišov]]''' |štadión = [[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]] |čas = 17:30 |tretiny = (0-1, 0-1, 0-2) |góly2 = 04:39 - [[Michal Danko]] ([[Erik Ivančo]], [[Patrik Gergeľ]])<br> 36:49 - [[František Koky]] ([[Ladislav Ščurko]], [[Michal Findura]])<br> 43:14 (PP) - [[Ladislav Ščurko]] ([[Dušan Kobeľa]], [[Michal Findura]]) <br> 50:17 - [[Michal Findura]] ([[Ladislav Ščurko]], [[František Koky]]) |góly1 = |divákov = 630 }} {{Hokejbox2 |bg = #ffffcc |dátum = [[8. marec]] [[2012]] |mužstvo1 = [[HK Iskra Partizánske]] |skóre = 2–10 |mužstvo2 = '''[[HK Trebišov]]''' |štadión = [[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]] |čas = 17:30 |tretiny = (1-3, 1-1, 0-6) |góly2 = 04:26 [[Lukáš Sax]] ([[Martin Schnelly]]) <br>09:29 [[Lukáš Sax]] ([[Patrik Gergeľ]]) <br>19:59 (PP) [[Richard Ficko]] ([[Róbert Veľk]]) <br>29:33 [[František Koky]] ([[Michal Findura]]) <br>29:33 [[František Koky]] ([[Michal Findura]]) <br>48:24 [[Ladislav Ščurko]] ([[Michal Findura]]) <br>51:14 [[Michal Findura]] ([[František Koky]], [[Ladislav Ščurko]]) <br>52:38 (PP) [[Richard Ficko]] ([[Branislav Horváth]], [[Lukáš Sax]]) <br>54:24 (PP) [[Michal Findura]] ([[Ladislav Ščurko]]) <br>57:59 (PP2) [[Pavel Valko]] ([[František Koky]]) |góly1 = [[Šimon Peniaška]] ([[Martin Sliepka]]) - 07:52<br> [[Marek Klačanský]] ([[Stanislav Varga (hokejista)|Stanislav Varga]]) - 30:01 |divákov = 230 }} == Externé odkazy == * [http://www.szlh.sk/statistiky/c-0001_l-318 2. hokejová liga SZĽH sezóna 2011/2012]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.szlh.sk/statistiky/c-080401_l-312 1. hokejová liga SZĽH sezóna 2011/2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120304093143/http://www.szlh.sk/statistiky/c-080401_l-312 |date=2012-03-04 }} {{Sezóny 2. hokejovej ligy}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2011]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2012]] h226bx011np0urqobrckbirg0ba4h25 Sophiina voľba 0 390820 8381151 8358014 2026-10-07T15:07:32Z Jetam2 30982 menšie dozdrojovanie 8381151 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Kniha | Názov = Sophiina voľba | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[William Styron]] | Originálny názov = Sophie's Choice | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[angličtina]] | Krajina vydania = | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1979]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = Sociálno - psychologický román <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = | Tlač = | ISBN = }} '''''Sophiina voľba''''' je [[román]] vydaný v roku 1979. Autorom je [[William Styron]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Drâa River | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sophie’s Choice | url = https://www.britannica.com/topic/Sophies-Choice | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = }}</ref> V slovenčine vyšla prvýkrát v roku 1986. Dej sa zaoberá tematikou 2. svetovej vojny. <!-- Hlavnú postava Sophia je odvlečená so svojimi dvomi deťmi do koncentračného tábora. Opitý dôstojník jej povedal aby vybrala ktoré z nich pôjde do plynu a ktoré nechajú žiť. hlavná postava rozpráva tento príbeh v amerike až po skončení vojny. --> Ide o sociálno - psychologický s prvkami [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]]. V roku 1982 bol uvedené sfilmovanie románu.<ref name="britannica"/> [[Kategória:Romány USA]] [[Kategória:Knihy z 1979]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Romány o holokauste]] d32fw56bftxt1315am8ru4r0yr6hq11 8381152 8381151 2026-10-07T15:08:23Z Jetam2 30982 opr 8381152 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Kniha | Názov = Sophiina voľba | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[William Styron]] | Originálny názov = Sophie's Choice | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[angličtina]] | Krajina vydania = | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1979]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = Sociálno - psychologický román <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = | Tlač = | ISBN = }} '''''Sophiina voľba''''' je [[román]] vydaný v roku 1979. Autorom je [[William Styron]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Sophie’s Choice | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Sophies-Choice | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = }}</ref> V slovenčine vyšla prvýkrát v roku 1986. Dej sa zaoberá tematikou 2. svetovej vojny. <!-- Hlavnú postava Sophia je odvlečená so svojimi dvomi deťmi do koncentračného tábora. Opitý dôstojník jej povedal aby vybrala ktoré z nich pôjde do plynu a ktoré nechajú žiť. hlavná postava rozpráva tento príbeh v amerike až po skončení vojny. --> Ide o sociálno - psychologický s prvkami [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]]. V roku 1982 bol uvedené sfilmovanie románu.<ref name="britannica"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Romány USA]] [[Kategória:Knihy z 1979]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Romány o holokauste]] fze4rhszbd0ivlga64z1d86cnvfvcm0 8381153 8381152 2026-10-07T15:08:37Z Jetam2 30982 preklep 8381153 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Kniha | Názov = Sophiina voľba | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[William Styron]] | Originálny názov = Sophie's Choice | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[angličtina]] | Krajina vydania = | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1979]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = Sociálno - psychologický román <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = | Tlač = | ISBN = }} '''''Sophiina voľba''''' je [[román]] vydaný v roku 1979. Autorom je [[William Styron]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Sophie’s Choice | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Sophies-Choice | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = }}</ref> V slovenčine vyšla prvýkrát v roku 1986. Dej sa zaoberá tematikou 2. svetovej vojny. <!-- Hlavnú postava Sophia je odvlečená so svojimi dvomi deťmi do koncentračného tábora. Opitý dôstojník jej povedal aby vybrala ktoré z nich pôjde do plynu a ktoré nechajú žiť. hlavná postava rozpráva tento príbeh v amerike až po skončení vojny. --> Ide o sociálno - psychologický s prvkami [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]]. V roku 1982 bolo uvedené sfilmovanie románu.<ref name="britannica"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Romány USA]] [[Kategória:Knihy z 1979]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Romány o holokauste]] ijpl7jm1w9r1k2ogki4g98sl9anvhid Villard-Saint-Sauveur 0 409188 8381147 8347084 2026-10-07T14:52:22Z Kontributor 2K 239199 8381147 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Villard-Saint-Sauveur | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville FR Villard-Saint-Sauveur (Jura).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Franche-Comté]] | departement = [[Jura (departement)|Jura]] | obvod = [[Saint-Claude (obvod)|Saint-Claude]] | kantón = [[Saint-Claude (kantón, Jura)|Saint-Claude]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 46 | lat_min = 22 | lat_sec = 18 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 52 | lon_sec = 28 | lon_VZ = V | rozloha = 9.05 | najvyšší bod = 1089 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 410 | najnižší bod názov= | PSČ = 39200 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 39560 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Villard-Saint-Sauveur''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Jura (departement)|Jura]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Franche-Comté]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|9.05}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|1089}} a najnižší bod {{mnm|410 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|39560}} ({{OBD|FR|39560}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=39560 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 39560}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Jura]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Jura]] 0y44k923h606cmenk08jhav7ndm5r3b Cahus 0 411070 8381141 8272558 2026-10-07T14:47:30Z Kontributor 2K 239199 8381141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Cahus | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville FR Cahus (Lot).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Midi-Pyrénées]] | departement = [[Lot (departement)|Lot]] | obvod = Figeac | kantón = Bretenoux | rieka = | starosta = | lat_deg = 44 | lat_min = 57 | lat_sec = 24 | lat_SJ = S | lon_deg = 1 | lon_min = 55 | lon_sec = 9 | lon_VZ = V | rozloha = 10.01 | najvyšší bod = 505 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 139 | najnižší bod názov= | PSČ = 46130 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 46043 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Cahus''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Lot (departement)|Lot]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Midi-Pyrénées]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|10.01}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|505}} a najnižší bod {{mnm|139 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|46043}} ({{OBD|FR|46043}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=46043 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 46043}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Lot]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Lot]] r4gx09lhosolnbox83x1s0g8nshwb1d François Hollande 0 436026 8381224 8161225 2026-10-07T20:33:29Z Nelliette 31909 /* Súkromný život */ wl 8381224 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = François Hollande | Rodné meno = François Gérard Georges Nicolas Hollande | Portrét = Francois_Hollande_2015.jpeg | Veľkosť portrétu = 200px | Poradie = 24. | Úrad = prezident Francúzskej republiky | Začiatok obdobia= [[15. máj]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[14. máj]] [[2017]] | Predchodca = [[Nicolas Sarkozy]] | Nástupca = [[Emmanuel Macron]] | Poradie2 = | Úrad2 = [[Zoznam spolukniežat Andorry|Spoluknieža Andorry]] | Začiatok obdobia2= [[15. máj]] [[2012]] | Koniec obdobia2 = [[14. máj]] [[2017]] | Predchodca2 = [[Nicolas Sarkozy]] | Nástupca2 = [[Emmanuel Macron]] | Poradie3 = | Úrad3 = Poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] za [[Francúzsko]] | Začiatok obdobia3 = [[20. júl]] [[1999]] | Koniec obdobia3 = [[17. december]] [[1999]] | Dátum narodenia = {{dnv|1954|8|12}} | Miesto narodenia = [[Rouen]] [[Francúzsko]] | Politická strana = [[Socialistická strana Francúzska]] | Alma mater = [[Parížska univerzita]] - fakulta práva, [[HEC Paris]], [[École Nationale d'Administration|ENA]] | Profesia = politik, advokát, štátnik | Manželka = | Partnerka = [[Ségolène Royalová]] <small>(1973–2007)</small>, [[Valérie Trierweilerová]] <small>(2000–2014)</small> | Deti = Thomas, Clément, Julien, Flora | Národnosť = [[Francúzi|Francúz]] | Vierovyznanie = | Podpis = François Hollande signature.svg | Webstránka = http://francoishollande.fr/ | Poznámky = }} '''François Hollande''', celým menom '''François Gérard Georges Nicolas Hollande''' (* [[12. august]] [[1954]], [[Rouen]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[politik]] a bývalý [[Zoznam prezidentov Francúzska|prezident Francúzska]] a [[Zoznam spolukniežat Andorry|spoluknieža Andorry]], v rokoch [[1997]]{{--}}[[2008]] prvý tajomník francúzskej socialistickej strany. Bol aj poslancom za departement [[Corrèze (departement)|Corrèze]] v Národnom zhromaždení Francúzska ([[1988]]{{--}}[[1993]]), starostom obce [[Tulle]] ([[2001]]{{--}}[[2008]]) a prezidentom generálnej rady [[Corrèze (departement)|Corrèze]] (od [[2008]]). [[16. október|16. októbra]] [[2011]] bol nominovaný „Socialistickou stranou“ a „Stranou ľavicových radikálov“ za kandidáta do prezidentských volieb v roku [[2012]]. Jeho hlavným oponentom je jeho predchodca v úrade prezidenta, [[Nicolas Sarkozy]]. == Mladosť == Jeho otec, Georges Gustave Hollande (* [[9. máj]] [[1923]] - † 7. apríl 2020) bol lekár{{--}}otorinolaryngológ, bol kandidát extrémnej pravice v mestských voľbách v [[Rouen]] v [[1959]] a [[1965]]. Jeho matka, Nicole Frédérique Marguerite Tribert (* 7. septembra 1927, – † 2009), bola sociálna asistentka a blízka politickej ľavici. Figurovala na zozname Socialistickej strany v 2008 v mestských voľbách mesta [[Cannes]]. Detstvo strávil v [[Bois-Guillaume (mesto)|Bois-Guillaume]], pri [[Rouen]]e, bol žiakom v penzionáte Jean-Baptiste-de-La-Salle de Rouen (združená škola). V prvom trimestri [[1968]] jeho otec, priaznivec Algérie française, s blízkymi vzťahmi k Jean-Louis Tixier-Vignancourtovi a [[OAS]], predal svoju kliniku, apartmány v [[Clos du Hamel]], dom v Bois-Guillaume a presťahoval sa s rodinou do [[Neuilly-sur-Seine]], kde začal podnikať v oblasti nehnuteľností.<br />François, žiak lýcea Pasteura v Neuilly-sur-Seine, sa zapísal na fakultu práva v Paríži, kde získal bakalársky diplom. Potom študoval na „[[HEC Paris|HEC]]“ v Paríži a na „Inštitúte politických vied“, kde vstúpil do UNEF-Renouveau, blízkej [[Komunistická strana Francúzska|Komunistickej strane Francúzska]]. Nastúpil aj na [[École nationale d'administration|ENA]], v promočnom ročníku „Voltaire“. V roku [[1976]] bol vylúčený z vojenskej služby, ale dosiahol anuláciu tohto rozhodnutia. Počas svojich štúdií na dôstojníckej škole v [[Coëtquidan]] v januári [[1977]] bol v izbe spolu so [[Jean-Pierre Jouyet]]om, [[Michel Sapin|Michelom Sapinom]], [[Henri de Castries|Henrim de Castries]] a [[Jean-Michel Lambert]]om. Má staršieho brata. == Súkromný život == Na konci 70. rokov sa zoznámil so [[Ségolène Royalová|Ségolène Royalovou]], neskoršou političkou, počas jedného soirée na „[[École nationale d'administration|ENA]]“ (bola tiež z ročníka Voltaire). Pár Royal-Hollande vytvoril voľný zväzok a splodil štyri deti: Thomasa (1984, advokát), Clémence (1985, študovala medicínu), Juliena (1987, filmár) a Floru (1992, študentka psychológie). Ich rozchod bol oznámený v predvečer druhého kola volieb v roku [[2007]]. V roku 2010 potvrdil svoj vzťah so žurnalistkou [[Valérie Trierweilerová|Valérie Trierweilerovou]], ktorá bola jeho spoločníčkou od roku [[2006]]. Vzťah zostal utajený až do volebnej kampane [[Ségolène Royalová|Ségolène Royalovej]]. V júni 2022 sa oženil s [[Julie Gayetová|Julie Gayetovou]]. Hollande má štyri deti z predchádzajúceho vzťahu so svojou dlhoročnou partnerkou Ségolene Royalovou.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Francúzsky exprezident Hollande sa oženil s herečkou Julie Gayetovou|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-exprezident-hollande-sa-oze/639361-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-06-08|dátum prístupu=2022-08-03}}</ref> == Politická kariéra == V roku [[2012]] bol kandidátom prezidentských volieb vo Francúzsku. François Hollande zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb s 51,64% hlasov nad [[Nicolas Sarkozy|Nicolasom Sarkozym]], dovtedajším prezidentom, o necelé 4 % hlasov. [[29. októbra]] [[2013]] sa uskutočnila plánovaná oficiálna jednodňová návšteva Françoisa Hollanda na [[Slovensko|Slovensku]], pozri obrazová galéria z návštevy<ref>[http://www.teraz.sk/fotodennik/francois-hollande-na-slovensku/66441-fotografia.html#/fotodennik/fotografia/66441 fotogaléria na teraz.sk]</ref> [[29. decembra]] [[2013]] bola „Ústavnou radou“ schválená zvýšená daň 75% na príjmy najbohatších daňovníkov nad 1 mil. € vo [[Francúzsko|Francúzsku]], čo je splnenie jedného z bodov volebného programu F. Hollanda.<ref>[http://www.lefigaro.fr/impots/2013/12/29/05003-20131229ARTFIG00037-hausses-d-impots-le-conseil-constitutionnel-censure-des-mesures-cles.php Le Figaro]</ref> === Mandáty === * 23. jún 1988{{--}}1. apríl 1993{{--}}poslanec za [[Corrèze (departement)|Corrèze]] * Od 12. júna 1997{{--}}poslanec za Corrèze * 20. júl 1999{{--}}17. december 1999{{--}}poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] * poslanec Národného zhromaždenia za Corrèze, člen ekonomickej komisie * 15. máj [[2012]]{{--}}Prezident Francúzskej republiky<ref>[http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/242869-francois-hollande-sa-ujal-uradu-ohlasil-novu-cestu-pre-europu/ pravda.sk]</ref> === Mandáty lokálne === * 14. marec 1983{{--}}16. marec 1989 : člen mestskej rady v obci [[Ussel]]. * 17. marec 1989{{--}}24. jún 1995 : zástupca starostu v [[Tulle]]. * 23. marec 1992{{--}}30. marec 1992 : regionálny radca v [[Limousin (región)|Limousin]]. * 25. jún 1995{{--}}18. marec 2001 : mestský radca v [[Tulle]]. * 16. marec 1998{{--}}2. apríl 2001 : regionálny radca v [[Limousin (región)|Limousin]]. * 19. marec 2001{{--}}17. marec 2008 : starosta [[Tulle]]. * od 20 marca 2008: predseda všeobecnej rady v [[Corrèze (departement)|Corrèze]]. === Politické funkcie === * [[1994]]{{--}}[[1995]]: tajomník Socialistickej strany, ekonomická sekcia * [[1995]]{{--}}[[1997]]: hovorca, tajomník Socialistickej strany, sekcia tlače * [[1997]]{{--}}[[2008]]: člen národného výboru a prvý tajomník Socialistickej strany == Autorské publikácie == * ''La Gauche bouge'', Ľavica sa hýbe, kolektívne dielo napísané pod pseudonymom Jean-François Trans, vydal Jean-Claude Lattès, [[1985]]. * ''L'Heure des choix. Pour une économie politique'', avec Pierre Moscovici, „Hodina voľby. K politickej ekonómii" (s Pierre Moscovici), [[1991]], (ISBN 978-2-7381-0146-4). * ''L'Idée socialiste aujourd'hui'', Socialistická idea dnes, vydal Omnibus, [[2001]] (en collaboration) (ISBN 978-2-259-19584-3). * ''Devoirs de vérité, entretiens avec Edwy Plenel'', éd. Stock, [[2007]] (ISBN 978-2-234-05934-4). * ''Droit d'inventaires, entretiens avec Pierre Favier'', Le Seuil, [[2009]] (ISBN 978-2-02-097913-9). * ''Le rêve français'', "Francúzsky sen", Éditions Privat, août [[2011]] (ISBN 978-2-7089-4441-1). * ''Un destin pour la France'', "Osud Francúzska", Fayard, janvier [[2012]] (ISBN 978-2-213-66283-1). * ''Changer de destin'', "Zmeniť osud", Robert Laffont, 23 février [[2012]], (ISBN 978-2-221-13117-6), 180 pages. === Predhovory ku knihám === * ''Le socialisme selon Léon Blum'', "Socializmus podľa [[Léon Blum|Léona Bluma]]", autor David Frapet, Créer, [[2003]]. * ''Le dernier Chirac'', "Posledný Chirac", autori Bruno Dive, Jacob-Duvernet, [[2009]]. * ''Pourquoi pas le socialisme ?'', "Prečo nie socializmus?", autor Gerald Cohen, L'Herne, [[2010]] (ISBN 978-2-85197-921-6). ==Galéria== <gallery> Súbor:François Hollande and Ségolène Royal, Socialist rally, Zénith, 2007 05 29 n2.jpg|Hollande-Royalová v roku 2007 Súbor:2012 Francois Hollande CGPME.JPG|rok 2012 Súbor:François Hollande.jpg|Volebná kampaň 2012 </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:François Hollande}} == Externé odkazy == * Článok v [[Le Figaro]]{{--}}[http://elections.lefigaro.fr/presidentielle-2012/2012/04/22/01039-20120422ARTFIG00207-hollande-et-sarkozy-au-second-tour-record-pour-le-fn.php apríl 2012, voľby] {{fra icon}} * [http://www.assemblee-nationale.fr/13/tribun/fiches_id/1654.asp Národné zhromaždenie Francúzska - webová stránka poslanca] {{fra icon}} * Články v [[Le Monde]]{{--}}[http://www.lemonde.fr/sujet/8ed5/francois-hollande.html predvolebná kampaň] {{fra icon}} == Zdroj == {{preklad|fr|François Hollande|78117181}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Politika|Politický|}} {{Prezidenti Francúzska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hollande, François}} [[Kategória:Francúzski politici]] [[Kategória:Prezidenti Francúzska]] [[Kategória:Francúzski socialisti]] [[Kategória:Francúzski ateisti]] [[Kategória:Osobnosti z Rouenu]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Francúzskej republiky (2012)]] [[Kategória:Absolventi École nationale d’administration]] [[Kategória:Absolventi HEC Paris]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu holandského leva]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]] c09tel8t2m5g03j4ivyih1z2n3z7dmy Solutréenska hypotéza 0 436869 8381365 7304923 2026-10-08T09:49:57Z ~2026-49748-80 305306 8381365 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Solutréenská hypotéza}} '''Solutréenská hypotéza''' [vyslov: solütreenská] alebo '''solutrénska hypotéza''' alebo '''solutréska hypotéza''' je kontroverzná teória, podľa ktorej ľudia z [[Európa|Európy]] patrili medzi prvých obyvateľov svetadielu [[Amerika]]. Je založená na technologických podobnostiach kamenných nástrojov kultúry [[solutréen]] z pravekej Európy a neskoršej [[cloviská kultúra|cloviskej kultúry]] z amerického svetadielu. Prvýkrát bola sformulovaná v roku 1998, medzi jej hlavných zástancov patrí Dennis Stanford (Smithsonian Institution) a Bruce Bradley (University of Exeter). Podľa tejto hypotézy príslušníci solutréenskej kultúry migrovali z Európy do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] počas [[ľadová doba|ľadovej doby]] a priniesli svoje metódy výroby kamenných nástrojov, ktoré neskôr prispeli k sformovaniu neskoršej technológie kultúry clovis objavenej na mnohých miestach Severnej Ameriky. Hypotéza sa opiera o zmienené podobnosti a skutočnosť, že tieto nemajú žiadne náprotivky vo východnej [[Ázia|Ázii]], Beringii alebo [[Sibír|Sibíri]], oblastí, z ktorých raní Američania, predkovia amerických [[Indiáni|indiánov]], migrovali. [[Kategória:Dejiny Ameriky]] [[Kategória:Archeologické teórie]] pqztdnnv6w8ctq8kvxiqp7cx57va3ua 1. vodnopólová liga žien 2007/08 0 438075 8381300 8221311 2026-10-08T07:17:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381300 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. vodnopólová liga žien |sezóna = 2007/08 |sezóna_pred = 1. vodnopólová liga žien 2006/07 |sezóna_po = 1. vodnopólová liga žien 2008/09 |majster = [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]] |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 4 |odohraté_zápasy = 60 |počet_gólov = 1150 <small>(19,2 g na zápas)</small> |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''1. vodnopólová liga žien''' v '''sezóne 2007/08''' bol 17. ročník [[1. vodnopólová liga žien|ligy vodnopólistiek]], [[vodné pólo|vodnopólovej]] súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský zväz vodného póla|Slovenským zväzom vodného póla]] (SZVP). Jej víťazom sa stal už po 11-krát tím [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]]. == Systém súťaže == Hrala sa iba základná časť, a to turnajovým spôsobom. Hralo sa spolu 10 turnajov. 3 turnaje sa uskutočnili v [[Žilina|Žiline]] (PVK Vrútky) a [[Topoľčany|Topoľčanoch]] a 2 turnaje v [[Piešťany|Piešťanoch]] a [[Bratislava|Bratislave]]. == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=200|Družstvo !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=50|{{tooltip|UvPS|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} |- | [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]] || align="center"|1. |- | [[Pirana SC Topoľčany|ŠK Topvar Topoľčany]] || align="center"|2. |- | [[KVP Kúpele Piešťany]] || align="center"|3. |- | [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] || align="center"|4. |} == Tabuľka a konečné umiestnenie == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#F7F6A8 |align="center"|1. | '''Vrútky''' |align="center"|30 |align="center"|27 |align="center"|1 |align="center"|2 |align="center"|463 |align="center"|165 |align="center"|+298 |align="center"|'''55''' |- bgcolor=#DCE5E5 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|30 |align="center"|21 |align="center"|1 |align="center"|8 |align="center"|313 |align="center"|205 |align="center"|+108 |align="center"|'''43''' |- bgcolor=#FFDAB9 |align="center"|3. | '''Piešťany''' |align="center"|30 |align="center"|5 |align="center"|2 |align="center"|23 |align="center"|209 |align="center"|433 |align="center"|−224 |align="center"|'''12''' |- bgcolor=#f6f6f6 |align="center"|4. | '''Bratislava''' |align="center"|30 |align="center"|4 |align="center"|2 |align="center"|24 |align="center"|165 |align="center"|347 |align="center"|−182 |align="center"|'''10''' |} == Slovenský pohár 2008 == V roku [[2008]] sa uskutočnil piaty ročník '''Slovenského pohára''' vo vodnom póle žien. Hral sa takisto turnajovým spôsobom a zúčastnili sa ho všetky 4 družstvá, ktoré hrali aj v lige. Hrali sa 2 turnaje, v Žiline a v Topoľčanoch. O poradí rozhodlo skóre zo vzájomných zápasov. Novým držiteľom pohára sa stali hráčky [[Pirana SC Topoľčany|ŠK Topvar Topoľčany]]. {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#d6d6e6 |align="center"|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] | '''Topoľčany''' |align="center"|6 |align="center"|5 |align="center"|0 |align="center"|1 |align="center"|79 |align="center"|38 |align="center"|+41 |align="center"|'''10''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Vrútky''' |align="center"|6 |align="center"|5 |align="center"|0 |align="center"|1 |align="center"|102 |align="center"|44 |align="center"|+58 |align="center"|'''10''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Piešťany''' |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|5 |align="center"|50 |align="center"|98 |align="center"|−48 |align="center"|'''2''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|4. | '''Bratislava''' |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|5 |align="center"|26 |align="center"|77 |align="center"|−51 |align="center"|'''2''' |} == Pozri aj == * [[Vodnopólová extraliga mužov 2007/08]] == Externé odkazy == * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_200817.pdf Sezóna 2007/08 na oficiálnej stránke SZVP] == Zdroj == * [https://web.archive.org/web/20090422190507/http://www.waterpolo.sk/hraci_07ze_2008.asp Sezóna 2007/08 na stránke waterpolo.sk] * [http://www.sportslovakia.sk/web/kronika-sportu/2007/ks-2007.pdf Kronika športu 2007]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{1. vodnopólová liga žien}} [[Kategória:Vodné pólo v 2008]] [[Kategória:1. vodnopólová liga žien]] 6tvxkqxwbi5a7d0k6x7gk13le37rmk7 1. vodnopólová liga žien 2008/09 0 438095 8381301 8221312 2026-10-08T07:19:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381301 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. vodnopólová liga žien |sezóna = 2008/09 |sezóna_pred = 1. vodnopólová liga žien 2007/08 |sezóna_po = 1. vodnopólová liga žien 2009/10 |majster = [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]] |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 4 |odohraté_zápasy = 48 |počet_gólov = 929 <small>(19,4 g na zápas)</small> |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''1. vodnopólová liga žien''' v '''sezóne 2008/09''' bol 18. ročník [[1. vodnopólová liga žien|ligy vodnopólistiek]], [[vodné pólo|vodnopólovej]] ligy žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský zväz vodného póla|Slovenským zväzom vodného póla]] (SZVP). Súťaž sa konala od [[13. decembra]] [[2008]]{{--}}[[21. júna]] [[2009]]. Jej víťazom sa stal už po 12-krát tím [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]]. == Systém súťaže == Hrala sa iba základná časť, a to turnajovým spôsobom. Hralo sa spolu 8 turnajov. Všetky tímy organizovali 2 turnaje. == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=200|Družstvo !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=50|{{tooltip|UvPS|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} |- | [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]] || align="center"|1. |- | [[Pirana SC Topoľčany|ŠK Topvar Topoľčany]] || align="center"|2. |- | [[KVP Kúpele Piešťany]] || align="center"|3. |- | [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] || align="center"|4. |} == Tabuľka a konečné umiestnenie == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#F7F6A8 |align="center"|1. | '''Vrútky''' |align="center"|24 |align="center"|22 |align="center"|1 |align="center"|1 |align="center"|395 |align="center"|132 |align="center"|+263 |align="center"|'''45''' |- bgcolor=#DCE5E5 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|24 |align="center"|16 |align="center"|1 |align="center"|7 |align="center"|279 |align="center"|157 |align="center"|+122 |align="center"|'''33''' |- bgcolor=#FFDAB9 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|24 |align="center"|9 |align="center"|0 |align="center"|15 |align="center"|143 |align="center"|244 |align="center"|−101 |align="center"|'''18''' |- bgcolor=#f6f6f6 |align="center"|4. | '''Piešťany''' |align="center"|24 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|24 |align="center"|112 |align="center"|396 |align="center"|−284 |align="center"|'''0''' |} == Slovenský pohár 2009 == V roku [[2009]] sa uskutočnil šiesty ročník '''Slovenského pohára''' vo vodnom póle žien. Keďže Piešťany sa ho nezúčastnili, počet účastníkov klesol na 3. Hrali sa 3 turnaje. [[Pirana SC Topoľčany|ŠK Topvar Topoľčany]] obhájili víťazstvo spred roka. {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#d6d6e6 |align="center"|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] | '''Topoľčany''' |align="center"|6 |align="center"|5 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|70 |align="center"|38 |align="center"|+32 |align="center"|'''11''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Vrútky''' |align="center"|6 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|3 |align="center"|62 |align="center"|46 |align="center"|+16 |align="center"|'''5''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|5 |align="center"|23 |align="center"|71 |align="center"|−48 |align="center"|'''2''' |} == Pozri aj == * [[Vodnopólová extraliga mužov 2008/09]] == Externé odkazy == * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_200912.pdf Sezóna 2008/09 na oficiálnej stránke SZVP] * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_200917.pdf Slovenský pohár 2009 na oficiálnej stránke SZVP] == Zdroj == * [http://www.waterpolo.sk/hraci_07ze_2009.asp Sezóna 2008/09 na stránke waterpolo.sk] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.sportslovakia.sk/web/kronika-sportu/2009/ks-2009.pdf Kronika športu 2009]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{1. vodnopólová liga žien}} [[Kategória:Vodné pólo v 2008]] [[Kategória:Vodné pólo v 2009]] [[Kategória:1. vodnopólová liga žien]] pca4chbd2vrj0a3el0zyp1cfik7m1tg 1. vodnopólová liga žien 2009/10 0 438100 8381303 8221313 2026-10-08T07:21:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381303 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. vodnopólová liga žien |sezóna = 2009/10 |sezóna_pred = 1. vodnopólová liga žien 2008/09 |sezóna_po = 1. vodnopólová liga žien 2010/11 |majster = [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]] |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 3 |odohraté_zápasy = 33 |počet_gólov = 552 <small>(16,7 g na zápas)</small> |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''1. vodnopólová liga žien''' v '''sezóne 2009/10''' bol 19. ročník [[1. vodnopólová liga žien|ligy vodnopólistiek]], [[vodné pólo|vodnopólovej]] ligy žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský zväz vodného póla|Slovenským zväzom vodného póla]] (SZVP). Počet účastníkov klesol na 3, keďže družstvo [[KVP Kúpele Piešťany]] sa do súťaže neprihlásilo. Jej víťazom sa stal už po 13-krát tím [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]]. == Systém súťaže == Hrala sa iba základná časť, a to turnajovým spôsobom. Hralo sa spolu 8 turnajov. Všetky tímy organizovali 2 turnaje. == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=200|Družstvo !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=50|{{tooltip|UvPS|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} |- | [[PVK Vrútky]] || align="center"|1. |- | [[Pirana SC Topoľčany|TOZAN SC Topoľčany]] || align="center"|2. |- | [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] || align="center"|3. |} == Tabuľka a konečné umiestnenie == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#F7F6A8 |align="center"|1. | '''Vrútky''' |align="center"|22 |align="center"|19 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|246 |align="center"|128 |align="center"|+116 |align="center"|'''40''' |- bgcolor=#DCE5E5 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|22 |align="center"|12 |align="center"|2 |align="center"|8 |align="center"|185 |align="center"|154 |align="center"|+31 |align="center"|'''26''' |- bgcolor=#FFDAB9 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|22 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|22 |align="center"|109 |align="center"|282 |align="center"|−173 |align="center"|'''0''' |} == Zimné majstrovstvá Slovenska 2010 == V roku [[2010]] sa pred samotnou ligou žien uskutočnili tzv. '''Zimné majstrovstvá Slovenska''' vo vodnom póle žien. Zúčastnili sa ich tie isté 3 tímy ako v ligovej súťaži a hrali sa spolu 3 turnaje. {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#d6d6e6 |align="center"|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] | '''Vrútky''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|2 |align="center"|71 |align="center"|40 |align="center"|+31 |align="center"|'''12''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|6 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|3 |align="center"|53 |align="center"|46 |align="center"|+7 |align="center"|'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|6 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|6 |align="center"|45 |align="center"|83 |align="center"|−38 |align="center"|'''0''' |} == Slovenský pohár 2010 == V roku [[2010]] sa uskutočnil siedmy ročník '''Slovenského pohára''' vo vodnom póle žien. Znova hrali len 3 družstvá a hrali sa 3 turnaje. Po dvoch rokoch sa z víťazstva tešili hráčky [[PVK Vrútky]]. {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#d6d6e6 |align="center"|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] | '''Vrútky''' |align="center"|6 |align="center"|5 |align="center"|0 |align="center"|1 |align="center"|81 |align="center"|41 |align="center"|+40 |align="center"|'''10''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|2 |align="center"|58 |align="center"|41 |align="center"|+17 |align="center"|'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|6 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|6 |align="center"|30 |align="center"|87 |align="center"|−57 |align="center"|'''0''' |} == Pozri aj == * [[Vodnopólová extraliga mužov 2009/10]] == Externé odkazy == * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_201013.pdf Sezóna 2009/10 na oficiálnej stránke SZVP] * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_201017.pdf Slovenský pohár 2010 na oficiálnej stránke SZVP] == Zdroj == * [https://web.archive.org/web/20100514132450/http://www.waterpolo.sk/hraci_07ze_2010.asp Sezóna 2009/10 na stránke waterpolo.sk] {{1. vodnopólová liga žien}} [[Kategória:Vodné pólo v 2010]] [[Kategória:1. vodnopólová liga žien]] btofsjoqkjhwkwtu4iw1d0kck6tt1ye 1. vodnopólová liga žien 2010/11 0 438112 8381304 8221314 2026-10-08T07:23:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381304 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. vodnopólová liga žien |sezóna = 2010/11 |sezóna_pred = 1. vodnopólová liga žien 2009/10 |sezóna_po = 1. vodnopólová liga žien 2011/12 |majster = [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]] |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 3 |odohraté_zápasy = 27 |počet_gólov = 611 <small>(22,6 g na zápas)</small> |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''1. vodnopólová liga žien''' v '''sezóne 2010/11''' bol 20. ročník [[1. vodnopólová liga žien|ligy vodnopólistiek]], [[vodné pólo|vodnopólovej]] ligy žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský zväz vodného póla|Slovenským zväzom vodného póla]] (SZVP). Jej víťazom sa stal už po 14-krát tím [[PVK Vrútky|MD PVK Vrútky]]. == Systém súťaže == Hrala sa iba základná časť, a to turnajovým spôsobom. Hralo sa spolu 9 turnajov. Všetky tímy organizovali 3 turnaje. == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=200|Družstvo !style="border-bottom:1px solid #AAAAAA" width=50|{{tooltip|UvPS|Umiestnenie v predchádzajúcej sezóne}} |- | [[PVK Vrútky]] || align="center"|1. |- | [[Pirana SC Topoľčany]] || align="center"|2. |- | [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] || align="center"|3. |} == Zápasy == {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="600" |- ! rowspan=2| !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} |- | colspan=2| <small>v Žiline </small> ||colspan=2| <small>v Topoľčanoch</small> ||colspan=2| <small>v Bratislave</small> ||colspan=2| <small>v Topoľčanoch</small> ||colspan=2| <small>v Bratislave</small> |- |style="text-align: left;"| Vrútky ||{{ku|12|10}}||{{ku|15|2}}||{{ku|10|9}}||{{ku|15|10}}||{{ku|14|4}}||{{ku|18|13}}||{{ku|9|12}}||{{ku|14|4}}||{{ku|11|12}}||{{ku|27|7}} |- |style="text-align: left;"| Topoľčany ||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|13|4}}||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|11|8}}||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|21|14}}||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|13|5}}||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|20|6}} |} {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="500" |- ! rowspan=2| !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} |- | colspan=2| <small>v Žiline</small> ||colspan=2| <small>v Topoľčanoch</small> ||colspan=2| <small>v Bratislave</small> ||colspan=2| <small>v Žiline</small> |- |style="text-align: left;"| Vrútky ||{{ku|19|4}}||{{ku|20|3}}||{{ku|7|9}}||{{ku|21|3}}||{{ku|16|13}}||{{ku|25|1}}||{{ku|12|6}}||{{ku|17|3}} |- |style="text-align: left;"| Topoľčany ||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|13|12}}||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|10|9}}||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|14|7}}||bgcolor=#CCCCCC|&nbsp;||{{ku|13|10}} |} == Tabuľka a konečné umiestnenie == {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#F7F6A8 |align="center"|1. | '''Vrútky''' |align="center"|18 |align="center"|15 |align="center"|0 |align="center"|3 |align="center"|282 |align="center"|125 |align="center"|+157 |align="center"|'''30''' |- bgcolor=#DCE5E5 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|18 |align="center"|12 |align="center"|0 |align="center"|6 |align="center"|208 |align="center"|185 |align="center"|+23 |align="center"|'''24''' |- bgcolor=#FFDAB9 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|18 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|18 |align="center"|121 |align="center"|301 |align="center"|−180 |align="center"|'''0''' |} == Zimné majstrovstvá Slovenska 2010/11 == Na prelome rokov [[2010]] a [[2011]] pred samotnou ligou žien sa uskutočnili tzv. '''Zimné majstrovstvá Slovenska''' vo vodnom póle žien. Zúčastnili sa ich tie isté 3 tímy ako v ligovej súťaži a hrali a spolu 3 turnaje. {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#d6d6e6 |align="center"|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] | '''Vrútky''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|2 |align="center"|73 |align="center"|39 |align="center"|+34 |align="center"|'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|6 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|2 |align="center"|41 |align="center"|37 |align="center"|+4 |align="center"|'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|5 |align="center"|32 |align="center"|70 |align="center"|−38 |align="center"|'''2''' |} == Slovenský pohár 2011 == V roku [[2011]] sa uskutočnil ôsmy ročník '''Slovenského pohára''' vo vodnom póle žien. Zúčastnili sa ho 4 družstvá, okrem ligových družstiev aj družstvo [[KVP Kúpele Piešťany]]. Víťazstvo obhájil tím [[PVK Vrútky]]. Hral sa iba jediný turnaj v [[Nováky|Novákoch]] od [[3. december|3.{{--}}4. decembra]] [[2011]]. {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px"| Por !width="100px"| Klub !align="center"| {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center"| {{tooltip|V|Výhry}} !align="center"| {{tooltip|R|Remízy}} !align="center"| {{tooltip|P|Prehry}} !align="center"| {{tooltip|BV|Body vsietené}} !align="center"| {{tooltip|BI|Body inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"| Body |- bgcolor=#d6d6e6 |align="center"|[[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] | '''Vrútky''' |align="center"|3 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|65 |align="center"|28 |align="center"|+37 |align="center"|'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Topoľčany''' |align="center"|3 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|1 |align="center"|65 |align="center"|34 |align="center"|+31 |align="center"|'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|3 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|2 |align="center"|31 |align="center"|60 |align="center"|−29 |align="center"|'''2''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|4. | '''Piešťany''' |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|3 |align="center"|25 |align="center"|64 |align="center"|−39 |align="center"|'''0''' |} == Pozri aj == * [[Vodnopólová extraliga mužov 2010/11]] == Externé odkazy == * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_201113.pdf Sezóna 2010/11 na oficiálnej stránke SZVP] * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_201116.pdf Slovenský pohár 2011 na oficiálnej stránke SZVP] * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_201102.pdf Zimné majstrovstvá 2011 na oficiálnej stránke SZVP] == Zdroj == * [https://web.archive.org/web/20160617111545/http://www.waterpolo.sk/hraci_07ze_2011.asp Sezóna 2010/11 na stránke waterpolo.sk] * [http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_bearleague&view=ltable&layout=calendar&sid=3&Itemid=270 Sezóna 2010/11 na stránke mokralopta.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120514200509/http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_bearleague&view=ltable&layout=calendar&sid=3&Itemid=270 |date=2012-05-14 }} {{1. vodnopólová liga žien}} [[Kategória:Vodné pólo v 2011]] [[Kategória:1. vodnopólová liga žien]] eg06y2bo4kfi5rkhodv1s9v4nx6j1wv Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Drietoma 0 450299 8381162 6464944 2026-10-07T16:05:03Z Ľuboš Repta 113400 Úprava článku 8381162 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} '''Zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Drietoma]]''' v okrese Trenčín. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Drietoma |Kód obce = 505960 |Okres = Trenčín |Kód okresu = 309 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Drietoma ľudový dom 01 01.jpg | Commonscat = Folk house in Drietoma (No. 281) | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 281 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.89385 | dĺžka = 17.95399 | ISO-regiónu = SK-TC | Katastrálne_územie = Drietoma | Súpisné_číslo = 281 | IDobjektu = 309-1214/0 | Stav = 2012-02-28 | Unifikovaný názov NKP = tehla nepálená | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Drietoma zvonica 01.jpg | Commonscat = Bell tower in Drietoma | Názov = ZVONICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.89634 | dĺžka = 17.95776 | ISO-regiónu = SK-TC | Katastrálne_územie = Drietoma | Súpisné_číslo = 0 | IDobjektu = 309-11802/0 | Stav = 2011-10-26 | Unifikovaný názov NKP = zvonica murovaná | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Drietoma kaplnka 01 01.jpg | Commonscat = Chapel of Holy Cross (Drietoma) | Názov = KAPLNKA POHREBNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.89194 | dĺžka = 17.96460 | ISO-regiónu = SK-TC | Katastrálne_územie = Drietoma | Súpisné_číslo = 10 | IDobjektu = 309-11853/0 | Stav = 2012-05-10 | Unifikovaný názov NKP = r.k. sv. Kríža - kaplnka s kryptou rod.Nických | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Drietoma kostol 02.jpg | Commonscat = Church of Saint Catherine of Alexandria (Drietoma) | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kraľovanská ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.89177 | dĺžka = 17.96363 | ISO-regiónu = SK-TC | Katastrálne_územie = Drietoma | Súpisné_číslo = 14 | IDobjektu = 309-11852/1 | Stav = 2012-05-10 | Unifikovaný názov NKP = r.k. sv. Kataríny - farský Kostol sv. Kataríny | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Drietoma kostol 08.jpg | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kraľovanská ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.89177 | dĺžka = 17.96363 | ISO-regiónu = SK-TC | Katastrálne_územie = Drietoma | Súpisné_číslo = 14 | IDobjektu = 309-11852/2 | Stav = 2012-05-10 | Unifikovaný názov NKP = kamenný - neznámy člen rod. Jesenskovcov | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Trenčiansky | Okres = Trenčín | Obec = Drietoma }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Trenčín}} [[Kategória:Drietoma| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Trenčín|Drietoma]] egwn6tdorbk4n6etl37ccmv0c6k5are Anona mäkkoostnatá 0 454862 8381088 8238307 2026-10-07T12:39:04Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8381088 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=Anona mäkkoostnatá| Obrázok=Annona muricata 1.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[https://www.iucnredlist.org/species/143323191/143323193 IUCN Red list 2018.06. Prístup 04. september 2022]</ref>| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[vyššie rastliny|vyššie]]|Podríša po latinsky=Cormobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Nadtrieda po slovensky=dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky= [[magnóliové]]|Podtrieda po latinsky=Magnoliidae| Rad po slovensky= [[magnóliotvaré]]|Rad po latinsky=Magnoliales| Čeľaď po slovensky= [[anonovité]]|Čeľaď po latinsky=Annonaceae| Rod po slovensky=Anona|Rod po latinsky=Annona| Druh po slovensky=Anona mäkkoostnatáá|Druh po latinsky=Annona muricata| Binomické meno=Anona mäkkoostnatá| Klasifikátor1=[[Carl von Linné|L.]]| Dátum1=1753| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2| }} '''Anona mäkkoostnatá''' (lat. ''Annona muricata''; plod, príp. aj rastlina, sa ľudovo nazýva '''quanabana, guanabana, veľký/ostnatý corossol, ostnatý cachiman, graviola, soursop''') je rastlina z čeľade [[anonovité]]. ==Synonymá == *Annona bonplandiana *Annona cearaensis *Annona macrocarpa *Annona muricata var. borinquensis *Annona sericea *Guanabanus muricatus == Charakteristika == Je to malý, bohato rozvetvený [[strom]], vysoký 3-8 m. Plod má podobu zelenej 20-30 cm dlhej pretiahnutej gule s mäkkými ostňami. Pochádza pravdepodobne z karibských Antíl, Strednej Ameriky a severnej Južnej Ameriky. V súčasnosti sa vyskytuje aj v Ázii, Oceánii a Afrike. == Zdravotné účinky == ===Neurotoxicita === [[Memorial Sloan-Kettering Cancer Center]] upozorňuje že, "alkaloidy extrahované z anony môžu spôsobovať neurologické poruchy"<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.mskcc.org|url=https://www.mskcc.org/cancer-care/integrative-medicine/herbs/graviola|dátum prístupu=2017-01-02|vydavateľ=www.mskcc.org}}</ref>. Zlúčenina annonacin, ktorá je obsiahnutá v dužine a semenách annony, je silný neurotoxín spájaný s neurodegeneratívnymi chorobami<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Le Ven|meno=J.|priezvisko2=Schmitz-Afonso|meno2=I.|priezvisko3=Touboul|meno3=D.|titul=Annonaceae fruits and parkinsonism risk: Metabolisation study of annonacin, a model neurotoxin; evaluation of human exposure|periodikum=Toxicology Letters|dátum=2011-08-28|ročník=205, Supplement|číslo=Abstracts of the 47th Congress of the European Societies of Toxicology (EUROTOX)|strany=S50–S51|doi=10.1016/j.toxlet.2011.05.197|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0378427411003973|dátum prístupu=2017-01-02}}</ref> a výskum naznačuje vzťah medzi konzumáciou plodov annony a atypickou formou [[Parkinsonova choroba|Parkinsonovej choroby]] práve vzhľadom na vysoký obsah annonacinu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lannuzel|meno=A|priezvisko2=Michel|meno2=P. P|priezvisko3=Höglinger|meno3=G. U|titul=The mitochondrial complex i inhibitor annonacin is toxic to mesencephalic dopaminergic neurons by impairment of energy metabolism|periodikum=Neuroscience|dátum=2003-10-06|ročník=121|číslo=2|strany=287–296|doi=10.1016/S0306-4522(03)00441-X|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S030645220300441X|dátum prístupu=2017-01-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Champy|meno=Pierre|priezvisko2=Melot|meno2=Alice|priezvisko3=Guérineau Eng|meno3=Vincent|titul=Quantification of acetogenins in Annona muricata linked to atypical parkinsonism in guadeloupe|periodikum=Movement Disorders|dátum=2005-12-01|ročník=20|číslo=12|strany=1629–1633|issn=1531-8257|doi=10.1002/mds.20632|url=http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/mds.20632/abstract|dátum prístupu=2017-01-02|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lannuzel|meno=Dr A.|priezvisko2=Höglinger|meno2=G. U.|priezvisko3=Champy|meno3=P.|titul=Parkinson’s Disease and Related Disorders|vydavateľ=Springer Vienna|rok=2006-01-01|isbn=9783211289273|doi=10.1007/978-3-211-45295-0_24|edícia=Journal of Neural Transmission. Supplementa|strany=153–157|url=http://link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-211-45295-0_24|poznámka=DOI: 10.1007/978-3-211-45295-0_24|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Caparros-Lefebvre|meno=Dominique|priezvisko2=Elbaz|meno2=Alexis|titul=Possible relation of atypical parkinsonism in the French West Indies with consumption of tropical plants: a case-control study|periodikum=The Lancet|ročník=354|číslo=9175|strany=281–286|doi=10.1016/s0140-6736(98)10166-6|url=https://dx.doi.org/10.1016/S0140-6736(98)10166-6}}</ref> V roku 2010 francúzska agentúra pre bezpečnosť potravín, [[Agence française de sécurité sanitaire des produits de santé]], vyhlásila, že vzhľadom na výsledky dostupných výskumov "nie je možné potvrdiť, že pozorované prípady atypického Parkinsonovho syndrómu ... sú previazané na požitie Annona muricata," dovolávajúc sa nových štúdií možných negatívnych účinkov na ľudské zdravie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Avis de l'Agence française de sécurité sanitaire des aliments relatif aux risques liés à la consommation de corossol et de ses préparations|url=http://www.anses.fr/sites/default/files/documents/NUT2008sa0171.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=Jan 2017|vydavateľ=}}</ref> === Alternatívna liečba rakoviny === Memorial Sloan-Kettering Cancer Center zaradilo liečby rakoviny ako jednu z "domnelých využití" annony.<ref name=":0" /> Podľa [http://www.cancerresearchuk.org/ Cancer Research UK], "Mnoho stránok na internete inzeruje a podporuje kapsuly annony ako [[liek]] na rakoviny, ale žiadna z nich nie je podporovaná žiadnou serióznou vedeckou organizáciou zaoberajúcou sa rakovinou" a "neexistuje žiaden dôkaz ktorý by preukazoval že annona je účinným liekom na [[Liečba rakoviny|liečbu rakoviny]]" a nadväzujúc na to ju nepodporujú jej použitie ako lieku na rakovinu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=Cancer_Research_UK|titul=www.cancerresearchuk.org|url=http://www.cancerresearchuk.org/about-cancer/cancers-in-general/cancer-questions/can-graviola-cure-cancer|dátum vydania=2015-07-21|dátum prístupu=2017-01-02|vydavateľ=www.cancerresearchuk.org}}</ref> [https://www.ftc.gov/ Federal Trade Commission] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] stanovila, že "neexistujú žiadne vierohodné vedecké dôkazy" o tom, že výťažok z annony predávaný firmou Bioque Technologies "môže predchádzať, vyliečit alebo liečiť akýkoľvek typ rakoviny".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=www.ftc.gov|url=https://www.ftc.gov/news-events/press-releases/2008/09/ftc-sweep-stops-peddlers-bogus-cancer-cures|dátum vydania=18.9.2008|dátum prístupu=2017-01-02|vydavateľ=www.ftc.gov|url archívu=https://web.archive.org/web/20131021043646/http://www.ftc.gov/opa/2008/09/boguscures.shtm|dátum archivácie=2013-10-21}}</ref> [http://www.cancerresearchuk.org/ Cancer Research UK] taktiež vydal stanovisko ohľadom údajného lieku na rakovinu ktoré obsahovalo aj tieto vety: "Celkovo možno povedať, že neexistuje žiadny dôkaz, že Annona funguje ako liek na rakovinu. V laboratórnych podmienkach extrakt z annony môže zabiť niektoré typy rakoviny pečene a buniek karcinómu prsníka, ktoré sú rezistentné na určité chemoterapeutickej lieky. Ale nie sú žiadne štúdie veľkého rozsahu u ľudí. Takže zatiaľ nevieme, či to môže fungovať na liečbu rakoviny alebo nie. Mnoho stránok na internete inzeruje a podporuje kapsuly annony ako liek na rakoviny, ale žiadna z nich nie je podporovaná žiadnou serióznou vedeckou organizáciou zaoberajúcou sa rakovinou Nepodporujeme použitie annony na liečbu rakoviny."<ref name=":1" /> V roku 2008, súdny spor týkajúci sa predaja Triamazonu, produktu z annony v Spojenom kráľovstve (UK), vyústil do odsúdenia osoby v trestnom konaní v súlade s [http://www.legislation.gov.uk/ukpga/Geo6/2-3/13 UK Cancer Act], ponúkajúc ľudom vyliečenie z rakoviny. Hovorca rady, ktorá iniciovala konanie uviedol, že "je rovnako dôležité teraz ako to vždy bolo aby boli ľudia chránení pred tými čo predávajú neoverené produkty s falošnými tvrdeniami ohľadom ich účinkov."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=BBC_News|titul=Man convicted over cancer 'cure'|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/manchester/7608256.stm|dátum vydania=10 September 2008|dátum prístupu=02 January 2017|vydavateľ=}}</ref> === Použitie v prírodnej medicíne === [[List (botanika)|Listy]] a semená sa dlho používali ako prostriedky proti (okrem iného) parazitom, vysokému krvnému tlaku a rakovine. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú emetiká. Semená aj odvary z listov sa používajú proti všiam. Kvety sa používajú ako [[antispazmodikum]], [[pektorálium]] a na zmiernenie [[katar (lekárstvo)|kataru]]. Listy sa používajú ako [[sudoriferum]], [[antispazmodikum]], [[emetikum]] a ako prostriedok na privodenie spánku. V [[Karibik]]u sa verí, že položenie listov rastliny na posteľ pod spiacu osobu s horúčkou do nasledujúceho rána odstráni horúčku. Odvary z listov sa používajú ako obklady proti zápalom a napuchnutým nohám. Zrelý plod má mať antiskorbutické a antihelmintické účinky. Dužina sa používa ako obklad proti roztočom z čeľade [[Trombiculidae]]. Nezrelý usušený plod sa používa proti hnačke. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Annona muricata|wikispecies=Annona muricata}} ==Zdroj == *Lim, T. K.: ''Edible Medicinal and Non-Medicinal Plants'', Volume 1, Fruits, 2012 [http://books.google.sk/books?id=tixF72IuRFwC&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false] == Referencie == {{referencie}} {{Ovocie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Anonovité]] [[Kategória:Jedovaté rastliny]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] 3dmbtq0arvzegq0oqqa1tmyslbcdv6e Chicago Fire 0 456497 8381260 8292023 2026-10-08T02:33:00Z Stephan1000000 172529 počet častí= 296 | počet sérií= 15 8381260 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|americkom filme|futbalovom klube v USA|Chicago Fire (futbalový klub)}} {{Infobox Televízny seriál | sk= Chicago Fire | en= Chicago Fire | logo= | krajina={{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | dĺžka= 43 minút | počet častí= 296 | počet sérií= 15 | jazyk=[[angličtina|anglický]] | hudba= | námet= Michael Brandt,<br /> Derek Haas,<br /> Ahmed Ashour | žáner= [[dráma]] | rok orig= [[10. október]] [[2012]] – súčasnosť | tv orig= [[NBC]] | rok sk= | tv sk= | obsadenie= |webstránky = [http://www.nbc.com/chicago-fire/ Oficiálna stránka] }} '''''Chicago Fire''''' je [[USA|americký]] [[Dráma|dramatický]] [[seriál]] sledujúci skupinku statočných mužov a žien chicagskej hasičskej stanice. Seriál bol vyrobený v produkcii Michael Brandt, Derek Haas a Ahmed Ashour v spolupráci s Law & Order pre [[NBC]] v [[USA]]. Prvá epizóda bola vysielaná na televíznej stanici [[NBC]] [[10. október|10. októbra]] [[2012]].{{chýba zdroj}} == Obsadenie == * [[Jesse Spencer]] ako Matthew Casey * [[Taylor Kinney]] ako Kelly Severide * [[Charlie Barnett]] ako Peter Mills * [[Monica Raymund]] ako Gabriela Dawson * [[Lauren German]] ako Leslie Shay * [[Eamonn Walker]] ako Wallace Boden * [[David Eigenberg]] ako Christopher Herrmann * [[Merle Dandridge]] ako Lynn Fitori * [[Teri Reeves]] ako Doktorka Hallie == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Dramatické televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2012]] [[Kategória:Televízne seriály NBC]] j9qy140d7431j41tnxymzc7o8wiwpua Valérie Trierweilerová 0 457996 8381228 8051561 2026-10-07T20:50:51Z Nelliette 31909 doplnok v infoboxe 8381228 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Valérie Trierweilerová | Rodné meno = Massoneau | Portrét = Trierweiler2012nb.JPG | Popis portrétu = [[Prvá dáma]] v [[Elyzejský palác|Elyzejskom paláci]] od 15.mája 2012. Záber je z 3. mája 2012. | Poradie = | Úrad = Prvá dáma francúzska | Začiatok obdobia = | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|2|16}} | Miesto narodenia = [[Angers]] [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Socialistická strana Francúzska | Alma mater = [[Sorbonne]] | Profesia = novinárka | Manželka = | Manžel = Denis Trierweiler | Partnerka = François Hollande | Partner = | Deti = 3 | Národnosť = francúzska | Vierovyznanie = | Podpis = Valerie Trierweiler signature.jpg | Webstránka = | Poznámky = }} '''Valérie Trierweiler''', rodená Valérie Massonneau, (* [[16. február]] [[1965]], [[Angers]], [[Francúzsko]]) je francúzska novinárka so špecializáciou na politiku a televízna osobnosť. Je členkou redakcie [[Paris Match]]. V rokoch [[2005]] až [[2011]] vstúpila do politiky prostredníctvom televízneho vysielania. Vystupovala v politických programoch televízie Direct 8. Svoj život zdieľala s [[François Hollande|Françoisom Hollandom]], prezidentom [[Francúzska republika|Francúzskej republiky]] od 15. mája. 2012 do 9. januára 2014. == Mladosť a vzdelanie == Narodila sa v Angers vo štvrti Roseraie ako piata v rodine so šiestimi deťmi. Neskôr sa presťahovali do štvrte s bytmi so zníženým nájomným, tzv. "HLM". Jej otec, celoživotný invalid, zomrel, keď mala 21 rokov. Ako dvanásťročný, už na konci druhej svetovej vojny, stúpil na mínu a prišiel o nohu. Jej starý otec a prastarý otec boli bankármi. Ich banka „Bordier Fils, Massonneau et Cie“ v roku [[1950]] prebrala banka „Crédit de l'Ouest“. Po smrti Valériinho otca pracovala jej matka ako pokladníčka na mestskom zimnom štadióne. Valérie Massonneau s úspechom absolvovala vzdelávanie na kolégiu Jean Lurçat a na lýceu Joachim-du-Bellay v [[Angers]]. Po maturite v roku [[1983]] pokračovala v štúdiu na [[Sorbonne]]. Tu študovala históriu a politické vedy zároveň s komunikáciou v politike. == Politická kariéra == Po dosiahnutí diplomu v [[1988]] pracovala pre revue „Profession Politique“. V roku [[1989]] ju zamestnal Roger Thérond v [[Paris Match]]. Tu mala na starosti politické témy a hlavne [[Socialistická strana Francúzska|Socialistickú stranu]]. <!--V roku [[2005]] ju Paris Match odstránil z politickej rubriky menujúc ju „veľkou fiktívnou reportérkou“ a odporučil jej, aby sa venovala literárnej kritike.--> Od začiatku roka [[2005]] vystupovala v „televízii Direct 8“ vo vysielaní, kde prezentovala rozhovory s politikmi. Až do roku [[2007]] uvádzala pravidelné týždenné programy na kanáli „Le Grand 8“, čo boli prvé politické správy Direct 8, spolu s Dominique Souchier. Na začiatku [[2007]] moderovala spolu s Mikaëlom Guedjom týždenník kanála Direct8 nazvaný „Politiquement parlant“. Potom ako uvádzala od marca do októbra 2011 „Portrait de campagne“, začala pracovať v roku [[2012]] na projekte rozhovorov s osobnosťami šoubiznisu. Tento nový magazín mal spočiatku ťažký rozbeh, no poskytoval zaujímavé predstavenia. == Prezidentská kampaň == Od polovice roka [[2005]] zdieľala svoj život s [[François Hollande|Françoisom Hollandom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Portrét V. Trierweiler |url=http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum prístupu=2012-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120510023838/http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum archivácie=2012-05-10 }}</ref> F. Hollande sa stal 15. mája [[2012]] 24. prezidentom Francúzska a Valérie Trierweiler je prezentovaná ako [[Prvá dáma]] [[Francúzsko|Francúzska]], hoci svoj vzťah nepotvrdili sobášom. Z dôvodu tohto spoločenského stavu ju americké médiá pri príležitosti prvej cesty prezidenta do [[USA]] v máji [[2012]] prekrstili na "first girlfriend". Asistovala pri nástupe nového prezidenta do úradu a zúčastnila sa programu organizovaného pre prvé dámy [[Michelle Obama|Michelle Obamovou]] počas summitu [[G8]]. Valérie Trierweiler disponovala v [[Elyzejský palác|Elyzejskom paláci]] vlastným kabinetom s jedným pridelencom, dvoma sekretárkami a jedným šoférom, riadenými bývalým novinárom Patricom Bianconom.<ref>[http://www.elle.fr/Societe/News/Valerie-Trierweiler-ambassadrice-de-l-egalite-des-chances-2017284 Kabinet prvej dámy]</ref> Tento tím bol oveľa menší, ako mala [[Carla Bruniová-Sarkozyová|Carla Bruni-Sarkozyová]]. Počas jednej návštevy v škole počas summitu [[NATO]] v [[Chicago|Chicagu]] vyhlásila, že má ambíciu stať sa „vyslankyňou rovnosti šancí“. Publikovala aj jeden fotografický album s titulom ''François Hollande président. 400 jours dans les coulisses d'une victoire'' (François Hollande prezidentom. 400 dní za kulisami víťazstva.) Dala najavo svoju nezávislosť a pokračovala v [[Paris Match]] v publikovaní týždennej literárnej kroniky. [[12. jún]]a [[2012]] v predvečer prezidentskej kampane, niekoľko hodín potom, ako [[Ségolène Royalová|Ségolène Royal]] oznámila svoju podporu Hollandovi vo voľbách, Trierweiler oznámila na [[Twitter]]i svoju podporu inému kandidátovi, Olivierovi Falornimu, socialistickému kandidátovi za [[Charente-Maritime]]. Politické kruhy si začali klásť otázky o jej zotrvaní v politike a o jej súkromnom živote. Táto udalosť dostala v médiách meno "Tweetgate".<ref>[http://tempsreel.nouvelobs.com/legislatives-2012/20120613.OBS8556/7-questions-sur-l-affaire-trierweiler.html Tweetgate]</ref> Vyprovokovala napätie medzi určitými členmi Socialistickej strany a priateľkou Françoisa Hollanda a takisto v rodine prezidenta republiky. Jeho syn Thomas Hollande sa vyjadril, že tento tweet zničil "normálny obraz", ktorý vytvoril jeho otec. V septembri toho istého roku vyhlásila Trierweiler, že "c'était une erreur" (to bola chyba) a že to ľutuje (et que le regrette). Pokračovala však v účasti na viacerých oficiálnych ceremóniách. [[François Hollande]] vyhlásil v jednom interview na prehliadke počas osláv štátneho sviatku 14. júla, kde ho na tribúne sprevádzala aj Trierweiler: "''Valérie veut garder son activité professionnelle. Je le comprends. Elle sera présente à mes côtés lorsque le protocole l’exigera, et ce n’est pas très fréquent'' ." (Valérie si chce ponechať svoju pracovnú činnosť. Chápem to. Bude prítomná po mojom boku, keď to bude vyžadovať protokol a to nebude často.) Špeciálny poradca prezidenta Aquilino Morelle upresnil: " ''Les temps ont changé. Aujourd'hui, nous avons une Première dame qui travaille. Il faut s’adapter. Ne soyons pas plus royaliste que le roi. On peut être journaliste culturel et ne pas interférer avec la politique". (Časy sa zmenili. Dnes máme Prvú dámu, ktorá pracuje. Je treba sa prispôsobiť. Nebuďme kráľovskejší od kráľa. Možno byť novinárom kultúrnej rubriky a neangažovať sa v politike.) V septembri sa stala vyslankyňou „Nadácie Danielle Mitterandovej“. Tiež oznámila, že odmietla moderovať televízne vysielanie na kanáli D8. Svoje váhanie s výpoveďou vysvetľuje vôľou zachovať si finančnú nezávislosť kvôli výchove svojich troch detí, ktorej náklady spočívajú len na jej pleciach.<ref>[http://www.lemonde.fr/actualite-medias/article/2012/10/03/valerie-trierweiler-renonce-a-un-projet-d-emission-avec-direct-8_1769052_3236.html?xtmc=valerie_trierweiler&xtcr=10 Zrušenie zmluvy s TV Direct8]</ref> [[18. október|18. októbra]], počas cesty do [[Chambly (Oise)]] do sídla ''Nadácie Danielle Mitterrandovej'', deklarovala konečnú predstavu o roli [[Prvá dáma|Prvej dámy]]: „''On ne devient pas comme ça Première dame du jour au lendemain, mais j'éprouve maintenant une grande joie à faire ce genre de choses et je continuerai .''“ (Nemožno sa stať prvou dámou zo dňa na deň, ale teraz pociťujem veľkú radosť, že robím tento druh vecí a budem pokračovať.) Od leta 2013 sa vyvinul jej vzťah s prezidentom do štádia, kedy sa hovorilo, že "ju už viac nič pri ňom nedrží". Nakoniec, 9. januára 2014 prepukol verejný škandál v časopise Closer, ktorý ju z pozície spoločníčky prezidenta odsunul. Do Elyzejského paláca sa už nevrátila.<ref>[http://www.lemonde.fr/a-la-une/article/2014/02/20/nuit-blanche-a-l-elysee_4369732_3208.html?xtmc=valerie_trierweiler&xtcr=8 Biela noc v Elzyejskom paláci]</ref> == Súkromný život == Trierweiler je dvakrát vydatá. Prvé manželstvo s priateľom z mladosti bolo bezdetné. V roku [[1995]] sa Valérie Massonneau vydala za Denisa Trierweilera. Tento bol sekretárom redakcie Paris Match, autorom, prekladateľom, germanistom a špecialistom na filozofa [[Hans Blumenberg|Hansa Blumenberga]]. Mali spolu tri deti. Rozvodové konanie trvalo od roku 2004 a ukončené bolo v roku [[2007]]. Valérie si ponechala meno bývalého manžela. Počnúc rokom [[2005]] udržiavala vzťah s Françoisom Hollandom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=portrét V. Trierweiler |url=http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum prístupu=2012-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120510023838/http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum archivácie=2012-05-10 }}</ref> ktorého prvýkrát stretla v rámci svojej profesie politickej novinárky počas volieb v roku [[1988]]. V októbri [[2010]] obaja zverejnili svoj voľný vzťah. 20. októbra [[2011]] publikovala komentár k tomu, že podala žalobu na neznámeho páchateľa na parížsku [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|prokuratúru]] z dôvodu, že bola objektom vyšetrovania zo strany policajnej prefektúry [[Paríž]]a kvôli svojej minulosti a známostiam.<ref>[http://www.lexpress.fr/actualite/politique/ciblee-par-une-enquete-trierweiler-porte-plainte_1042799.html Žaloba na neznámeho páchateľa]</ref> Sekcia ''Generálnej inšpekcie národnej polície'' poverená prokuratúrou viesť šetrenie oznámila, že prípad Valérie Trierweiler je omyl a uzavrela prípad bez toho, aby pokračovala v šetrení. Potom, ako sa polícia rozhodla záležitosť uzavrieť, parížska prokuratúra zverila celé vyšetrovanie zamietnuté policajným prefektom Michelom Gaudinom na starosť "Brigade de répression de la délinquance aux personnes (BRDP)" (Brigáde na potláčanie kriminality osôb). == Dielo == * Valérie Trierweiler (predhovor [[François Hollande]], fotografie Stéphane Ruet), ''François Hollande président : 400 jours dans les coulisses d'une victoire,'' Le Cherche midi, 2012, 200 p. ISBN 978-2-7491-2566-4 * Lionel Jospin a Jean Glavany, s účasťou Valérie Trierweiler a laboratoire Central Color (fotografie Stéphane Ruet), „Les 60 jours de Jospin“, La Martinière, 2002, 118 s., ISBN 2-7324-2915-5 * ''Merci pour ce moment'', Paríž, Les Arènes, 2014<ref>[http://www.parismatch.com/Actu/Politique/Retrouvez-les-quatre-extraits-exclusifs-du-livre-choc-de-Valerie-Trierweiler-587720 Paris Match]</ref> * Valérie Trierweiler, Merci pour ce moment, Les Arènes, 2014, 320 s., ISBN 978-2352043850 * Valérie Trierweiler, Le secret d'Adèle, Les Arènes, 2017, biografický román, 298 s., ISBN 978-2253074120 ==Bibliografia== * Anna Cabana et Anne Rosencher, '' Entre deux feux'', Grasset, 2012, ISBN 978-224-680287-7 == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{preklad|fr|Valérie Trierweiler|84979764}} ==Externé odkazy== [http://pays-de-la-loire.france3.fr/info/valerie-trierweiler-la-1ere-dame-est-nee-a-angers-73796904.html Portrét V. Trierweiler] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Politika|Politický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Trierweilerová, Valérie}} [[Kategória:Francúzski novinári]] [[Kategória:Prvé dámy Francúzska]] [[Kategória:Osobnosti z Angers]] lkuf9fz9gww1o3zscitbdp9up8avo3i 8381230 8381228 2026-10-07T21:00:47Z Nelliette 31909 /* Prezidentská kampaň */ wl 8381230 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Valérie Trierweilerová | Rodné meno = Massoneau | Portrét = Trierweiler2012nb.JPG | Popis portrétu = [[Prvá dáma]] v [[Elyzejský palác|Elyzejskom paláci]] od 15.mája 2012. Záber je z 3. mája 2012. | Poradie = | Úrad = Prvá dáma francúzska | Začiatok obdobia = | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|2|16}} | Miesto narodenia = [[Angers]] [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Socialistická strana Francúzska | Alma mater = [[Sorbonne]] | Profesia = novinárka | Manželka = | Manžel = Denis Trierweiler | Partnerka = François Hollande | Partner = | Deti = 3 | Národnosť = francúzska | Vierovyznanie = | Podpis = Valerie Trierweiler signature.jpg | Webstránka = | Poznámky = }} '''Valérie Trierweiler''', rodená Valérie Massonneau, (* [[16. február]] [[1965]], [[Angers]], [[Francúzsko]]) je francúzska novinárka so špecializáciou na politiku a televízna osobnosť. Je členkou redakcie [[Paris Match]]. V rokoch [[2005]] až [[2011]] vstúpila do politiky prostredníctvom televízneho vysielania. Vystupovala v politických programoch televízie Direct 8. Svoj život zdieľala s [[François Hollande|Françoisom Hollandom]], prezidentom [[Francúzska republika|Francúzskej republiky]] od 15. mája. 2012 do 9. januára 2014. == Mladosť a vzdelanie == Narodila sa v Angers vo štvrti Roseraie ako piata v rodine so šiestimi deťmi. Neskôr sa presťahovali do štvrte s bytmi so zníženým nájomným, tzv. "HLM". Jej otec, celoživotný invalid, zomrel, keď mala 21 rokov. Ako dvanásťročný, už na konci druhej svetovej vojny, stúpil na mínu a prišiel o nohu. Jej starý otec a prastarý otec boli bankármi. Ich banka „Bordier Fils, Massonneau et Cie“ v roku [[1950]] prebrala banka „Crédit de l'Ouest“. Po smrti Valériinho otca pracovala jej matka ako pokladníčka na mestskom zimnom štadióne. Valérie Massonneau s úspechom absolvovala vzdelávanie na kolégiu Jean Lurçat a na lýceu Joachim-du-Bellay v [[Angers]]. Po maturite v roku [[1983]] pokračovala v štúdiu na [[Sorbonne]]. Tu študovala históriu a politické vedy zároveň s komunikáciou v politike. == Politická kariéra == Po dosiahnutí diplomu v [[1988]] pracovala pre revue „Profession Politique“. V roku [[1989]] ju zamestnal Roger Thérond v [[Paris Match]]. Tu mala na starosti politické témy a hlavne [[Socialistická strana Francúzska|Socialistickú stranu]]. <!--V roku [[2005]] ju Paris Match odstránil z politickej rubriky menujúc ju „veľkou fiktívnou reportérkou“ a odporučil jej, aby sa venovala literárnej kritike.--> Od začiatku roka [[2005]] vystupovala v „televízii Direct 8“ vo vysielaní, kde prezentovala rozhovory s politikmi. Až do roku [[2007]] uvádzala pravidelné týždenné programy na kanáli „Le Grand 8“, čo boli prvé politické správy Direct 8, spolu s Dominique Souchier. Na začiatku [[2007]] moderovala spolu s Mikaëlom Guedjom týždenník kanála Direct8 nazvaný „Politiquement parlant“. Potom ako uvádzala od marca do októbra 2011 „Portrait de campagne“, začala pracovať v roku [[2012]] na projekte rozhovorov s osobnosťami šoubiznisu. Tento nový magazín mal spočiatku ťažký rozbeh, no poskytoval zaujímavé predstavenia. == Prezidentská kampaň == Od polovice roka [[2005]] zdieľala svoj život s [[François Hollande|Françoisom Hollandom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Portrét V. Trierweiler |url=http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum prístupu=2012-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120510023838/http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum archivácie=2012-05-10 }}</ref> F. Hollande sa stal 15. mája [[2012]] 24. prezidentom Francúzska a Valérie Trierweiler je prezentovaná ako [[Prvá dáma]] [[Francúzsko|Francúzska]], hoci svoj vzťah nepotvrdili sobášom. Z dôvodu tohto spoločenského stavu ju americké médiá pri príležitosti prvej cesty prezidenta do [[USA]] v máji [[2012]] prekrstili na "first girlfriend". Asistovala pri nástupe nového prezidenta do úradu a zúčastnila sa programu organizovaného pre prvé dámy [[Michelle Obama|Michelle Obamovou]] počas summitu [[G8]]. Valérie Trierweiler disponovala v [[Elyzejský palác|Elyzejskom paláci]] vlastným kabinetom s jedným pridelencom, dvoma sekretárkami a jedným šoférom, riadenými bývalým novinárom Patricom Bianconom.<ref>[http://www.elle.fr/Societe/News/Valerie-Trierweiler-ambassadrice-de-l-egalite-des-chances-2017284 Kabinet prvej dámy]</ref> Tento tím bol oveľa menší, ako mala [[Carla Bruniová-Sarkozyová|Carla Bruni-Sarkozyová]]. Počas jednej návštevy v škole počas summitu [[NATO]] v [[Chicago|Chicagu]] vyhlásila, že má ambíciu stať sa „vyslankyňou rovnosti šancí“. Publikovala aj jeden fotografický album s titulom ''François Hollande président. 400 jours dans les coulisses d'une victoire'' (François Hollande prezidentom. 400 dní za kulisami víťazstva.) Dala najavo svoju nezávislosť a pokračovala v [[Paris Match]] v publikovaní týždennej literárnej kroniky. [[12. jún]]a [[2012]] v predvečer prezidentskej kampane, niekoľko hodín potom, ako [[Ségolène Royalová|Ségolène Royal]] oznámila svoju podporu Hollandovi vo voľbách, Trierweiler oznámila na [[Twitter]]i svoju podporu inému kandidátovi, Olivierovi Falornimu, socialistickému kandidátovi za [[Charente-Maritime]]. Politické kruhy si začali klásť otázky o jej zotrvaní v politike a o jej súkromnom živote. Táto udalosť dostala v médiách meno "Tweetgate".<ref>[http://tempsreel.nouvelobs.com/legislatives-2012/20120613.OBS8556/7-questions-sur-l-affaire-trierweiler.html Tweetgate]</ref> Vyprovokovala napätie medzi určitými členmi Socialistickej strany a priateľkou Françoisa Hollanda a takisto v rodine prezidenta republiky. Jeho syn Thomas Hollande sa vyjadril, že tento tweet zničil "normálny obraz", ktorý vytvoril jeho otec. V septembri toho istého roku vyhlásila Trierweiler, že "c'était une erreur" (to bola chyba) a že to ľutuje (et que le regrette). Pokračovala však v účasti na viacerých oficiálnych ceremóniách. [[François Hollande]] vyhlásil v jednom interview na prehliadke počas osláv štátneho sviatku 14. júla, kde ho na tribúne sprevádzala aj Trierweiler: "''Valérie veut garder son activité professionnelle. Je le comprends. Elle sera présente à mes côtés lorsque le protocole l’exigera, et ce n’est pas très fréquent'' ." (Valérie si chce ponechať svoju pracovnú činnosť. Chápem to. Bude prítomná po mojom boku, keď to bude vyžadovať protokol a to nebude často.) Špeciálny poradca prezidenta Aquilino Morelle upresnil: " ''Les temps ont changé. Aujourd'hui, nous avons une Première dame qui travaille. Il faut s’adapter. Ne soyons pas plus royaliste que le roi. On peut être journaliste culturel et ne pas interférer avec la politique". (Časy sa zmenili. Dnes máme Prvú dámu, ktorá pracuje. Je treba sa prispôsobiť. Nebuďme kráľovskejší od kráľa. Možno byť novinárkou kultúrnej rubriky a neangažovať sa v politike.) V septembri sa stala vyslankyňou „Nadácie Danielle Mitterandovej“. Tiež oznámila, že odmietla moderovať televízne vysielanie na kanáli D8. Svoje váhanie s výpoveďou vysvetľuje vôľou zachovať si finančnú nezávislosť kvôli výchove svojich troch detí, ktorej náklady spočívajú len na jej pleciach.<ref>[http://www.lemonde.fr/actualite-medias/article/2012/10/03/valerie-trierweiler-renonce-a-un-projet-d-emission-avec-direct-8_1769052_3236.html?xtmc=valerie_trierweiler&xtcr=10 Zrušenie zmluvy s TV Direct8]</ref> [[18. október|18. októbra]], počas cesty do [[Chambly (Oise)]] do sídla ''Nadácie Danielle Mitterrandovej'', deklarovala konečnú predstavu o roli [[Prvá dáma|Prvej dámy]]: „''On ne devient pas comme ça Première dame du jour au lendemain, mais j'éprouve maintenant une grande joie à faire ce genre de choses et je continuerai .''“ (Nemožno sa stať prvou dámou zo dňa na deň, ale teraz pociťujem veľkú radosť, že robím tento druh vecí a budem pokračovať.) Od leta [[2013]] sa vyvinul jej vzťah s prezidentom do štádia, kedy sa hovorilo, že "ju už viac nič pri ňom nedrží". Nakoniec, [[9. január|9. januára]] [[2014]] prepukol verejný škandál v časopise Closer, ktorý ju z pozície spoločníčky prezidenta odsunul. Do Elyzejského paláca sa už nevrátila.<ref>[http://www.lemonde.fr/a-la-une/article/2014/02/20/nuit-blanche-a-l-elysee_4369732_3208.html?xtmc=valerie_trierweiler&xtcr=8 Biela noc v Elzyejskom paláci]</ref> == Súkromný život == Trierweiler je dvakrát vydatá. Prvé manželstvo s priateľom z mladosti bolo bezdetné. V roku [[1995]] sa Valérie Massonneau vydala za Denisa Trierweilera. Tento bol sekretárom redakcie Paris Match, autorom, prekladateľom, germanistom a špecialistom na filozofa [[Hans Blumenberg|Hansa Blumenberga]]. Mali spolu tri deti. Rozvodové konanie trvalo od roku 2004 a ukončené bolo v roku [[2007]]. Valérie si ponechala meno bývalého manžela. Počnúc rokom [[2005]] udržiavala vzťah s Françoisom Hollandom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=portrét V. Trierweiler |url=http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum prístupu=2012-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120510023838/http://www.rtl.fr/actualites/politique/article/valerie-trierweiler-portrait-de-la-nouvelle-premiere-dame-de-france-hollande-presidentielle-elysee-7747873605 |dátum archivácie=2012-05-10 }}</ref> ktorého prvýkrát stretla v rámci svojej profesie politickej novinárky počas volieb v roku [[1988]]. V októbri [[2010]] obaja zverejnili svoj voľný vzťah. 20. októbra [[2011]] publikovala komentár k tomu, že podala žalobu na neznámeho páchateľa na parížsku [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|prokuratúru]] z dôvodu, že bola objektom vyšetrovania zo strany policajnej prefektúry [[Paríž]]a kvôli svojej minulosti a známostiam.<ref>[http://www.lexpress.fr/actualite/politique/ciblee-par-une-enquete-trierweiler-porte-plainte_1042799.html Žaloba na neznámeho páchateľa]</ref> Sekcia ''Generálnej inšpekcie národnej polície'' poverená prokuratúrou viesť šetrenie oznámila, že prípad Valérie Trierweiler je omyl a uzavrela prípad bez toho, aby pokračovala v šetrení. Potom, ako sa polícia rozhodla záležitosť uzavrieť, parížska prokuratúra zverila celé vyšetrovanie zamietnuté policajným prefektom Michelom Gaudinom na starosť "Brigade de répression de la délinquance aux personnes (BRDP)" (Brigáde na potláčanie kriminality osôb). == Dielo == * Valérie Trierweiler (predhovor [[François Hollande]], fotografie Stéphane Ruet), ''François Hollande président : 400 jours dans les coulisses d'une victoire,'' Le Cherche midi, 2012, 200 p. ISBN 978-2-7491-2566-4 * Lionel Jospin a Jean Glavany, s účasťou Valérie Trierweiler a laboratoire Central Color (fotografie Stéphane Ruet), „Les 60 jours de Jospin“, La Martinière, 2002, 118 s., ISBN 2-7324-2915-5 * ''Merci pour ce moment'', Paríž, Les Arènes, 2014<ref>[http://www.parismatch.com/Actu/Politique/Retrouvez-les-quatre-extraits-exclusifs-du-livre-choc-de-Valerie-Trierweiler-587720 Paris Match]</ref> * Valérie Trierweiler, Merci pour ce moment, Les Arènes, 2014, 320 s., ISBN 978-2352043850 * Valérie Trierweiler, Le secret d'Adèle, Les Arènes, 2017, biografický román, 298 s., ISBN 978-2253074120 ==Bibliografia== * Anna Cabana et Anne Rosencher, '' Entre deux feux'', Grasset, 2012, ISBN 978-224-680287-7 == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * {{preklad|fr|Valérie Trierweiler|84979764}} ==Externé odkazy== [http://pays-de-la-loire.france3.fr/info/valerie-trierweiler-la-1ere-dame-est-nee-a-angers-73796904.html Portrét V. Trierweiler] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Politika|Politický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Trierweilerová, Valérie}} [[Kategória:Francúzski novinári]] [[Kategória:Prvé dámy Francúzska]] [[Kategória:Osobnosti z Angers]] lntghqnvqa69d2z90w4w59d9dc7br3t 1. vodnopólová liga žien 2012/13 0 476787 8381305 7921179 2026-10-08T07:25:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381305 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. vodnopólová liga žien |sezóna = 2012/13 |sezóna_pred = 1. vodnopólová liga žien 2011/12 |sezóna_po = 1. vodnopólová liga žien 2013/14 |začiatok = [[16. marec]] [[2013]] |koniec = [[16. jún]] [[2013]] |majster = [[Pirana SC Topoľčany]] (1. titul) |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 4 |odohraté_zápasy = 24 |počet_gólov = 343 <small>(14.3 g na zápas)</small> |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = Vrútky{{--}}Košice {{ku|19|6}} |poznámka = }} '''1. vodnopólová liga žien''' v '''sezóne 2012/13''' bol 22. ročník [[1. vodnopólová liga žien|ligy vodnopólistiek]], [[vodné pólo|vodnopólovej]] súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský zväz vodného póla|Slovenským zväzom vodného póla]] (SZVP). Súťaže sa zúčastnili tie isté 4 družstvá ako v minulej sezóne. Titul získali prvýkrát hráčky [[Pirana SC Topoľčany]], ktoré po víťazstve v Slovenskom pohári získali v tejto sezóne [[1. vodnopólová liga žien 2012/13#Slovenský pohár 2012/13|double]], a na 2. miesto odsunuli obhajkyne titulu a 14-násobné majsterky v rade{{--}}[[PVK Vrútky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Topoľčany získali premiérový ženský titul |url = http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=1103%3Atopoany-ziskali-premierovy-ensky-titul&catid=80%3Asuae-ien&Itemid=16 |dátum vydania = 15.6.2013 |dátum prístupu = 17.6.2013 |vydavateľ = mokralopta.sk |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Systém súťaže == Hrala sa iba základná časť, a to turnajovým spôsobom. Turnajov bolo 4, každý jeden účastník bol organizátorom jedného turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Od soboty I. liga žien, titul obhajujú Vrútky |url = http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=1003:od-soboty-i-liga-ien-titul-obhajuju-vrutky&catid=80:suae-ien&Itemid=16 |dátum vydania = 15.3.2013 |dátum prístupu = 17.3.2013 |vydavateľ = mokralopta.sk |jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=220|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2011/12|Umiestnenie v sezóne 2011/12}} ! width=180|Bazén |- | [[PVK Vrútky]] || align="center"|1. || Plaváreň Martin |- | [[Pirana SC Topoľčany]] || align="center"|2. || Krytá plaváreň Topoľčany |- | [[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto]] || align="center"|3. || Športová plaváreň ŠKP Košice |- | [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] || align="center"|4. || Plaváreň Pasienky |} == Výsledky == === Zápasy === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- ! rowspan=2| !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|KE|Košice}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|KE|Košice}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|KE|Košice}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|TO|Topoľčany}} !width=50| {{tooltip|KE|Košice}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} |- | colspan=3| <small>{{tooltip|v Košiciach|16. až 17. marec}}</small> ||colspan=3| <small>{{tooltip|v Bratislave|27. až 28. apríl}}</small> ||colspan=3| <small>{{tooltip|v Topoľčanoch|17. až 18. máj}}</small> || colspan=3|<small>{{tooltip|vo Vrútkach|8. až 9. jún}}</small> |- |style="text-align: left;" width=100| Vrútky |{{ku|9|9}} |{{ku|17|13}} |{{ku|11|5}} |{{ku|7|10}} |{{ku|18|9}} |{{ku|17|12}} |{{ku|12|17}} |{{ku|11|12}} |{{ku|13|10}} |{{ku|8|13}} |{{ku|19|6}} |{{ku|23|11}} |- |style="text-align: left;"| Topoľčany |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|14|10}} |{{ku|7|7}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|14|13}} |{{ku|7|9}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|16|10}} |{{ku|14|4}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|10|8}} |{{ku|4|5}} |- |style="text-align: left;"| Košice |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|16|8}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|17|13}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|0|5 k}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|13|5}} |} === Tabuľka === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px" |Por !width="150px" |Klub !align="center" | {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center" | {{tooltip|V|Výhry}} !align="center" | {{tooltip|R|Remízy}} !align="center" | {{tooltip|P|Prehry}} !align="center" | {{tooltip|GV|Góly vsietené}} !align="center" | {{tooltip|GI|Góly inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"|Body |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|1. | '''Topoľčany''' |align="center"|12 |align="center"|8 |align="center"|2 |align="center"|2 |align="center"|135 |align="center"|102 |align="center"|+33 |align="center"|'''18''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Vrútky''' |align="center"|12 |align="center"|7 |align="center"|1 |align="center"|3 |align="center"|165 |align="center"|127 |align="center"|+38 |align="center"|'''15''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Košice''' |align="center"|12 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|8 |align="center"|127 |align="center"|150 |align="center"|−23 |align="center"|8 |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|4. | '''Bratislava''' |align="center"|12 |align="center"|3 |align="center"|1 |align="center"|8 |align="center"|94 |align="center"|142 |align="center"|−48 |align="center"|'''7''' |} <small>Zdroj: [http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_bearleague&view=ltable&layout=calendar&sid=8&Itemid=273 mokralopta.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121117100251/http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_bearleague&view=ltable&layout=calendar&sid=8&Itemid=273 |date=2012-11-17 }}</small> == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" cellspacing="1" cellpadding="3" style="font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=200|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || [[Pirana SC Topoľčany]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || [[PVK Vrútky]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || [[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto]] |- |align="center"| 4. || [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] |} == Slovenský pohár 2012/13 == * [[Topoľčany]], 30. november{{--}}1. december 2012 {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px" |Por !width="150px" |Klub !align="center" | {{tooltip|Z|Zápasy}} !align="center" | {{tooltip|V|Výhry}} !align="center" | {{tooltip|R|Remízy}} !align="center" | {{tooltip|P|Prehry}} !align="center" | {{tooltip|GV|Góly vsietené}} !align="center" | {{tooltip|GI|Góly inkasované}} !align="center"| {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"|Body |- bgcolor=#CCDFCC |align="center"|1. | '''Topoľčany''' |align="center"|4 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|59 |align="center"|39 |align="center"|+20 |align="center"|'''12''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|2. | '''Vrútky''' |align="center"|4 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|1 |align="center"|65 |align="center"|41 |align="center"|+24 |align="center"|'''9''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|3. | '''Bratislava''' |align="center"|4 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|2 |align="center"|45 |align="center"|43 |align="center"|+2 |align="center"|'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|4. | '''KVP Kúpele Piešťany''' |align="center"|4 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|3 |align="center"|34 |align="center"|65 |align="center"|−31 |align="center"|'''3''' |- bgcolor=#e6e6e6 |align="center"|5. | '''Košice''' |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|0 |align="center"|4 |align="center"|39 |align="center"|58 |align="center"|−19 |align="center"|'''0''' |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Vodnopólová extraliga mužov 2012/13]] == Externé odkazy == * [http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_bearleague&view=ltable&layout=calendar&sid=8&Itemid=273 Sezóna žien 2012/13 na stránke mokralopta.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121117100251/http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_bearleague&view=ltable&layout=calendar&sid=8&Itemid=273 |date=2012-11-17 }} * [http://www.waterpolo.sk/hraci_07ze_2013.asp Sezóna žien 2012/13 na stránke klubu Slávia UK Bratislava] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{1. vodnopólová liga žien}} [[Kategória:Vodné pólo v 2012]] [[Kategória:Vodné pólo v 2013]] [[Kategória:1. vodnopólová liga žien]] 1u0ov7b29l02kkxdkknkwd5wqc1xsnu Doomas 0 498195 8381283 8372100 2026-10-08T05:57:05Z OJJ 116711 Afd 8381283 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Doomas | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&nbsp;[[Nová Baňa]], [[Slovensko]] | Žáner = [[doom metal|doom]], [[death]] metal]] | Roky pôsobenia = [[2006]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Gothoom productions | Webstránka = https://doomas.com/ | Členovia skupiny = Peter Beťko<br />Martin Kalmancai<br />Erik Šabo | Live členovia = Tomáš Wigo Gajda <br />Nihilistic Wonder <br />Bestial | Bývalí členovia = Miro Scholtz <small>(2010 - 2011)</small><br />Dennis Tencer <small>(2008 - 2010)</small><br />Tommy Svetík<br />Mathus Šurka <small>(2006 - 2008)</small><br />Michal Šiška<br />Peter Kocian<br />Miška Albertová <small>(2011 - 2012)</small><br />Zuzka Molnárová<br />Michael Sukupčák <small>(2012-2013)</small> }} '''Doomas''' je slovenská Lovecraft death doom metalová kapela z [[Nová Baňa|Novej Bane]], ktorá vznikla v roku [[2006]]. Roky 2024 – 20256: Koncerty a budúce plány V roku 2024 a s výhľadom do roku 2025 sa Doomas opäť začali objavovať na koncertných pódiách. Boli ohlásení ako jedna z kapiel na festivaloch BRUTAL ASSAULT / KALTENBACH / GOTHOOM FEST / LION FESTIVAL / BOSPHORUS FESTIVAL a mnohých ďalších naprieč Európou. Kapela začala na svojich vystúpeniach používať špeciálne masky, ktoré umocňujú lovecraftovskú atmosféru. Tieto vystúpenia potvrdzujú ich aktívnu prítomnosť na metalovej scéne a záujem prezentovať svoj nový, temnejší zvuk, ktorý spája death a doom metal s prvkami atmosférického black metalu inšpirovaného Lovecraftovým vesmírom. Rok 2023: Návrat s albumom R’lyeh Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bolo vydanie nového štúdiového albumu s názvom „R’lyeh“, ktorý vyšiel 21. januára 2023 pod hlavičkou Gothoom Productions. Tento album bol veľmi očakávaný, keďže išlo o prvú štúdiovú nahrávku po ôsmich rokoch od albumu LaMuerte. Album R’lyeh predstavuje posun kapely viac do deathmetalových vôd, pričom si stále zachováva svoju charakteristickú atmosféru. Koncepčne je inšpirovaný tajomným svetom H. P. Lovecrafta a záhadným mestom R’lyeh. Grafický dizajn albumu mal na starosti svetoznámy Nestor Avalos a o mastering sa postaral slovenský mág Adam Mičinec. Album vyšiel ako klasické jewel box CD a v exkluzívnom digipaku. Album bol vybraný ako jeden z 5 najlepších albumov na Slovensku v žánri hard and heavy. Kapela prijíma ďalšieho gitaristu Juraja „Bestial“ Pažického a vydáva sa na spoločné turné s českou kapelou Hypnos. Roky 2020 – 2022: Ticho pred búrkou a zmeny v zostave Po albume LaMuerte v roku 2014 mali Doomas pokojnejšie obdobie čo do nových nahrávok. V zákulisí sa však diali dôležité veci. V roku 2019 vyšlo EP „Portal“, ktoré naznačovalo nové smerovanie kapely k doom-death metalu, doplnené o mystické lovecraftovské témy. V roku 2021 prešla kapela zmenami v zostave na postoch gitaristov. K pôvodným členom Petrovi „Doomasovi“ Beťkovi (basa, spev), Martinovi „Kalmimu“ Kalmancaiovi (gitary) a Erikovi Sabovi (bicie) sa pridali vracajúci sa gitarista Tomáš Wigo Gajda a Braňo „Nihilistic Wonder“ Krška ako koncertní gitaristé. Tieto zmeny súviseli pravdepodobne s prípravou nového materiálu a koncertnými aktivitami. Stabilizácia a nové smerovanie (2015 – 2019) Čas opäť priniesol zmeny: gitarista Mário Túri opustil kapelu. Oslovený bol kamarát Tomáš „Wigo“ Gajda, no po roku – hoci bola kapela potvrdená na Brutal Assault v Česku – sa po vystúpení rozhodol odísť. Nasledovalo verejné hľadanie nového gitaristu a z mnohých silných záujemcov vzišiel ideálny kandidát Norbert Bajzat (ex-Renaissense), ktorý zapadol hudobne aj ľudsky. S obnovenou zostavou potvrdili Doomas koncertné vystúpenia v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku a Írsku. Popri koncertoch začali nahrávať nové EP s názvom Portal, ktorého vydanie bolo naplánované na apríl 2019. Jednu z dvoch skladieb EP, taktiež nazvanú Portal, podporil nový videoklip. Kapela dúfala, že toto EP priláka zahraničné vydavateľstvo so záujmom vydať plnohodnotný album plánovaný na rok 2021. Nové výzvy a expanzia (2011 – 2015) Po roku 2011 zažila kapela ďalšie personálne zmeny. Ako stáli členovia zostali iba Peter a Kalmi. Napriek okliešťenej zostave prijali Doomas príležitosť predskakovať kapelám Eluveitie v Košiciach, vystupujúc ako duo s automatickým bubeníkom – a prekvapivo sa stretli s pozitívnou odozvou. Na vylepšenie živých vystúpení sa pripojili gitarista Mário Túri a klávesák Michael Bloodspell. Hoci kapela stále používala automatického bubeníka, pridanie samplov formovalo ich jedinečný zvuk. Zlom prišiel v roku 2012 na Helpfeste s príchodom nového bubeníka Erika Saba. Jeho príchod kapelu oživil, kvôli časovej vyťaženosti však musel klávesák Michael odísť. Po mnohých európskych vystúpeniach vydali Doomas v roku 2015 pod Gothoom Productions nový album La Muerte. Kapela vôbec po prvý raz natočila videoklip – ku skladbe Forlorn. Hoci ho niektorí kritici hodnotili kontroverzne, fanúšikovia reagovali pozitívne. Kapela objavovala nové krajiny vrátane Malty a Nemecka. Začiatky a formovanie zostavy (2006 – 2011) V septembri 2006 založil bývalý člen kapely Peter Beťko za pomoci hudobníkov z kapiel ANIMA a SAPIENS prvú zostavu Doomas. Po troch mesiacoch práce bol na svet svete nový promo materiál s názvom Lost Angels, nahrávaný v štúdiu PRAMOS v Zlatých Moravciach. Kapela získala od fanúšikov veľmi pozitívnu odozvu, čo ich povzbudilo do ďalšej tvorby nového materiálu. Po dvoch rokoch fungovania prišla prvá personálna zmena. Gitarista Tomáš opustil kapelu a nahradil ho Peter Kačian zo Sapiens. Kapela prizvala opernú speváčku Befannu a začalo sa nahrávanie nového albumu Seven Sins. CD so 7 skladbami vyšlo pod hlavičkou Gothoom Productions. Doomas odohrali množstvo koncertov naprieč Európou a pridali sa k slovenskej metalovej kapele GALADRIEL na menšie turné v Rumunsku. Úspešné turné prinieslo ďalšie koncertné príležitosti, ktoré sa však krysili s osobnými plánmi gitaristu a bubeníka, čo viedlo k ich odchodu. Nahradil ich gitarista Michal Šiška, ktorý priviedol talentovaného Martina „Kalmiho“ Kalmancaia (Unmourned), čo výrazne ovplyvnilo hudobné smerovanie kapely. Zostavu doplnili nový bubeník Mito Scholz, klávesáčka Michaela (Hecate) a operná speváčka Befanna. V tejto zostave koncertovali po celej Európe na podporu albumu Seven Sins až do obdobia rokov 2010/2011. == Diskografia == * 2006 - ''Lost Angels'' (EP) * 2008 - ''Seven Sins'' (CD), (Gothoom Productions) * 2014 - ''LaMuerte'' (CD), (Gothoom Productions) * 2019 - ''Portal'' (EP), (Gothoom Productions) * 2023 - ''R´Lyeh'' (CD), (Gothoom Productions) == Externé odkazy == * [http://www.doomas.com doomas.com - Oficiálna stránka kapely Doomas] * [http://www.bandzone.cz/doomas bandzone.cz/doomas] * [http://www.reverbnation.com/doomas reverbnation.com/doomas] * [http://www.twitter.com/doomasofficial twitter.com/doomasofficial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170303090627/https://twitter.com/doomasofficial |date=2017-03-03 }} * [http://www.youtube.com/user/doomasofficial youtube.com/user/doomasofficial] * [http://www.last.fm/artist/Doomas last.fm/artist/Doomas] * [http://www.metal-archives.com/bands/Doomas metal-archives.com/bands/Doomas] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] sm4cw75x3uhw0n05f04a1fq71f7oxjb 8381322 8381283 2026-10-08T08:51:13Z IronLiberty 280078 rýchle red. úpravy, formátovanie, -publicistická vata, bez zdrojov 8381322 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Doomas | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&nbsp;[[Nová Baňa]], [[Slovensko]] | Žáner = [[doom metal|doom]], [[death]] metal]] | Roky pôsobenia = [[2006]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Gothoom productions | Webstránka = https://doomas.com/ | Členovia skupiny = Peter Beťko<br />Martin Kalmancai<br />Erik Šabo | Live členovia = Tomáš Wigo Gajda <br />Nihilistic Wonder <br />Bestial | Bývalí členovia = Miro Scholtz <small>(2010 - 2011)</small><br />Dennis Tencer <small>(2008 - 2010)</small><br />Tommy Svetík<br />Mathus Šurka <small>(2006 - 2008)</small><br />Michal Šiška<br />Peter Kocian<br />Miška Albertová <small>(2011 - 2012)</small><br />Zuzka Molnárová<br />Michael Sukupčák <small>(2012-2013)</small> }} '''Doomas''' je slovenská Lovecraft death doom metalová kapela z [[Nová Baňa|Novej Bane]], ktorá vznikla v roku [[2006]]. == História == === Začiatky a formovanie zostavy (2006{{--}}2011) === V septembri 2006 založil Peter Beťko za pomoci hudobníkov z kapiel Anima a Sapiens prvú zostavu Doomas. Po troch mesiacoch práce vznikol nový promo materiál s názvom Lost Angels, nahrávaný v štúdiu Pramos v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Kapela získala od fanúšikov pozitívnu odozvu, čo ich povzbudilo do ďalšej tvorby. Po dvoch rokoch fungovania prišla prvá personálna zmena. Gitarista Tomáš opustil kapelu a nahradil ho Peter Kačian zo Sapiens. Kapela prizvala opernú speváčku Befannu a začalo sa nahrávanie nového albumu Seven Sins. CD so 7 skladbami vyšlo pod hlavičkou Gothoom Productions. Doomas odohrali množstvo koncertov naprieč Európou a pridali sa k slovenskej metalovej kapele Galadriel na menšie turné v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Úspešné turné prinieslo ďalšie koncertné príležitosti, ktoré sa však krysili s osobnými plánmi gitaristu a bubeníka, čo viedlo k ich odchodu. Nahradil ich gitarista Michal Šiška, ktorý priviedol talentovaného Martina „Kalmiho“ Kalmancaia (Unmourned), čo výrazne ovplyvnilo hudobné smerovanie kapely. Zostavu doplnili nový bubeník Mito Scholz, klávesistka Michaela (Hecate) a operná speváčka Befanna. V tejto zostave koncertovali po celej Európe na podporu albumu Seven Sins až do obdobia rokov 2010/2011. === Nové výzvy a expanzia (2011{{--}}2015) === Po roku 2011 zažila kapela ďalšie personálne zmeny. Ako stáli členovia zostali iba Peter a Kalmi. Napriek okliešťenej zostave prijali Doomas príležitosť predskakovať kapelám Eluveitie v Košiciach, vystupujúc ako duo s automatickým bubeníkom. Na vylepšenie živých vystúpení sa pripojili gitarista Mário Túri a klávesistka Michael Bloodspell. Hoci kapela stále používala automatického bubeníka, pridanie samplov formovalo ich jedinečný zvuk. Zlom prišiel v roku 2012 na Helpfeste s príchodom nového bubeníka Erika Saba. Jeho príchod kapelu oživil, kvôli časovej vyťaženosti však musel klávesák Michael odísť. Po mnohých európskych vystúpeniach vydali Doomas v roku 2015 pod Gothoom Productions nový album La Muerte. Kapela vôbec po prvý raz natočila videoklip – ku skladbe Forlorn. Hoci ho niektorí kritici hodnotili kontroverzne, fanúšikovia reagovali pozitívne. Kapela objavovala nové krajiny vrátane Malty a Nemecka. === Stabilizácia a nové smerovanie (2015{{--}}2019) === Gitarista Mário Túri opustil kapelu. Nasledovalo verejné hľadanie nového gitaristu a z mnohých silných záujemcov vzišiel ideálny kandidát Norbert Bajzat (ex-Renaissense), ktorý zapadol hudobne aj ľudsky. S obnovenou zostavou potvrdili Doomas koncertné vystúpenia v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku a Írsku. Popri koncertoch začali nahrávať nové EP s názvom Portal, ktorého vydanie bolo naplánované na apríl 2019. Jednu z dvoch skladieb EP, taktiež nazvanú Portal, podporil nový videoklip. Kapela dúfala, že toto EP priláka zahraničné vydavateľstvo so záujmom vydať plnohodnotný album plánovaný na rok 2021. === Roky 2020{{--}}2022 === V roku 2019 vyšlo EP „Portal“, ktoré naznačovalo nové smerovanie kapely k doom-death metalu, doplnené o mystické lovecraftovské témy. V roku 2021 prešla kapela zmenami v zostave na postoch gitaristov. K pôvodným členom Petrovi „Doomasovi“ Beťkovi (basa, spev), Martinovi „Kalmimu“ Kalmancaiovi (gitary) a Erikovi Sabovi (bicie) sa pridali vracajúci sa gitarista Tomáš Wigo Gajda a Braňo „Nihilistic Wonder“ Krška ako koncertní gitaristé. === Návrat s albumom R’lyeh (2023) === Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bolo vydanie nového štúdiového albumu s názvom „R’lyeh“, ktorý vyšiel 21. januára 2023 pod hlavičkou Gothoom Productions. Tento album bol veľmi očakávaný, keďže išlo o prvú štúdiovú nahrávku po ôsmich rokoch od albumu LaMuerte. Album R’lyeh predstavuje posun kapely viac do deathmetalových vôd, pričom si stále zachováva svoju charakteristickú atmosféru. Koncepčne je inšpirovaný tajomným svetom H. P. Lovecrafta a záhadným mestom R’lyeh. Grafický dizajn albumu mal na starosti svetoznámy Nestor Avalos a o mastering sa postaral slovenský mág Adam Mičinec. Album vyšiel ako klasické jewel box CD a v exkluzívnom digipaku. Album bol vybraný ako jeden z 5 najlepších albumov na Slovensku v žánri hard and heavy. Kapela prijala ďalšieho gitaristu Juraja „Bestial“ Pažického a vydáva sa na spoločné turné s českou kapelou Hypnos. === Koncerty (po roku 2024) === V roku 2024 a s výhľadom do roku 2025 sa Doomas opäť začali objavovať na koncertných pódiách. Boli ohlásení ako jedna z kapiel na festivaloch Brutal Assault, Kaltenbach, Gothoom Fest, Lion Festival, Bosphorus Festival a mnohých ďalších naprieč Európou. Kapela začala na svojich vystúpeniach používať špeciálne masky, ktoré umocňujú lovecraftovú atmosféru. Tieto vystúpenia potvrdzujú ich aktívnu prítomnosť na metalovej scéne a záujem prezentovať svoj nový, temnejší zvuk, ktorý spája death a doom metal s prvkami atmosférického black metalu inšpirovaného Lovecraftovým vesmírom. == Diskografia == * 2006 - ''Lost Angels'' (EP) * 2008 - ''Seven Sins'' (CD), (Gothoom Productions) * 2014 - ''LaMuerte'' (CD), (Gothoom Productions) * 2019 - ''Portal'' (EP), (Gothoom Productions) * 2023 - ''R´Lyeh'' (CD), (Gothoom Productions) == Externé odkazy == * [http://www.doomas.com doomas.com - Oficiálna stránka kapely Doomas] * [http://www.bandzone.cz/doomas bandzone.cz/doomas] * [http://www.reverbnation.com/doomas reverbnation.com/doomas] * [http://www.twitter.com/doomasofficial twitter.com/doomasofficial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170303090627/https://twitter.com/doomasofficial |date=2017-03-03 }} * [http://www.youtube.com/user/doomasofficial youtube.com/user/doomasofficial] * [http://www.last.fm/artist/Doomas last.fm/artist/Doomas] * [http://www.metal-archives.com/bands/Doomas metal-archives.com/bands/Doomas] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] 2ktw7e9aw1gwgqkw6i1g03fba1hjpcm 8381325 8381322 2026-10-08T09:00:51Z IronLiberty 280078 ďalšie red. úpravy 8381325 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Doomas | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&nbsp;[[Nová Baňa]], [[Slovensko]] | Žáner = [[doom metal|doom]], [[death]] metal]] | Roky pôsobenia = [[2006]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Gothoom productions | Webstránka = https://doomas.com/ | Členovia skupiny = Peter Beťko<br />Martin Kalmancai<br />Erik Šabo | Live členovia = Tomáš Wigo Gajda <br />Nihilistic Wonder <br />Bestial | Bývalí členovia = Miro Scholtz <small>(2010 - 2011)</small><br />Dennis Tencer <small>(2008 - 2010)</small><br />Tommy Svetík<br />Mathus Šurka <small>(2006 - 2008)</small><br />Michal Šiška<br />Peter Kocian<br />Miška Albertová <small>(2011 - 2012)</small><br />Zuzka Molnárová<br />Michael Sukupčák <small>(2012-2013)</small> }} '''Doomas''' je slovenská Lovecraft death doom [[Heavy metal|metalová]] kapela z [[Nová Baňa|Novej Bane]], ktorá vznikla v roku [[2006]]. == História == === Začiatky a formovanie zostavy (2006{{--}}2011) === V septembri 2006 založil Peter Beťko za pomoci hudobníkov z kapiel Anima a Sapiens prvú zostavu Doomas. Po troch mesiacoch práce vznikol nový promo materiál s názvom Lost Angels, nahrávaný v štúdiu Pramos v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Kapela získala od fanúšikov pozitívnu odozvu, čo ich povzbudilo do ďalšej tvorby. Po dvoch rokoch fungovania prišla prvá personálna zmena. Gitarista Tomáš opustil kapelu a nahradil ho Peter Kačian zo Sapiens. Kapela prizvala opernú speváčku Befannu a začalo sa nahrávanie nového albumu Seven Sins. CD so 7 skladbami vyšlo pod hlavičkou Gothoom Productions. Doomas odohrali množstvo koncertov naprieč Európou a pridali sa k slovenskej metalovej kapele Galadriel na menšie turné v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Gitaristu a bubeníka, ktorý mal osobné plány, v tomto obodví nahradil gitarista Michal Šiška, ktorý priviedol talentovaného Martina „Kalmiho“ Kalmancaia (Unmourned), čo výrazne ovplyvnilo hudobné smerovanie kapely. Zostavu doplnili nový bubeník Mito Scholz, klávesistka Michaela (Hecate) a operná speváčka Befanna. V tejto zostave koncertovali po celej Európe na podporu albumu Seven Sins až do obdobia rokov 2010/2011. === Nové výzvy a expanzia (2011{{--}}2015) === Po roku 2011 zažila kapela ďalšie personálne zmeny. Ako stáli členovia zostali iba Peter a Kalmi. Napriek okliešťenej zostave prijali Doomas príležitosť predskakovať kapelám Eluveitie v [[Košice|Košiciach]], vystupujúc ako duo s automatickým bubeníkom. Na vylepšenie živých vystúpení sa pripojili gitarista Mário Túri a klávesistka Michael Bloodspell. Hoci kapela stále používala automatického bubeníka, pridanie samplov formovalo ich jedinečný zvuk. Zlom prišiel v roku 2012 na Helpfeste s príchodom nového bubeníka Erika Saba. Jeho príchod kapelu oživil, kvôli časovej vyťaženosti však musel klávesista Michael odísť. Po mnohých európskych vystúpeniach vydali Doomas v roku 2015 pod Gothoom Productions nový album La Muerte. Kapela vôbec po prvý raz natočila videoklip – ku skladbe Forlorn. Kapela vystupovala v nových krajinách vrátane Malty a Nemecka. === Stabilizácia a nové smerovanie (2015{{--}}2019) === Gitarista Mário Túri opustil kapelu. Nasledovalo verejné hľadanie nového gitaristu a z ktorého vzišiel Norbert Bajzat (bývalý člen Renaissense), ktorý zapadol hudobne. S obnovenou zostavou potvrdili Doomas koncertné vystúpenia v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku a Írsku. Popri koncertoch začali nahrávať nové EP s názvom Portal, ktorého vydanie bolo naplánované na apríl 2019. Jednu z dvoch skladieb EP, taktiež nazvanú Portal, podporil nový videoklip. Kapela dúfala, že toto EP priláka zahraničné vydavateľstvo so záujmom vydať plnohodnotný album plánovaný na rok 2021. === Roky 2020{{--}}2022 === V roku 2019 vyšlo EP „Portal“, ktoré naznačovalo nové smerovanie kapely k doom-death metalu, doplnené o mystické lovecraftovské témy. V roku 2021 prešla kapela zmenami v zostave na postoch gitaristov. K pôvodným členom Petrovi „Doomasovi“ Beťkovi (basa, spev), Martinovi „Kalmimu“ Kalmancaiovi (gitary) a Erikovi Sabovi (bicie) sa pridali vracajúci sa gitarista Tomáš Wigo Gajda a Braňo „Nihilistic Wonder“ Krška ako koncertní gitaristé. === Návrat s albumom R’lyeh (2023) === Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bolo vydanie nového štúdiového albumu s názvom „R’lyeh“, ktorý vyšiel 21. januára 2023 pod hlavičkou Gothoom Productions. Išlo o prvú štúdiovú nahrávku po ôsmich rokoch od albumu LaMuerte. Album R’lyeh predstavuje posun kapely viac do deathmetalovej oblasti, pričom si stále zachováva svoju charakteristickú atmosféru. Koncepčne je inšpirovaný tajomným svetom H. P. Lovecrafta a záhadným mestom R’lyeh. Grafický dizajn albumu mal na starosti Nestor Avalos a o mastering sa postaral Adam Mičinec. Album vyšiel ako klasické jewel box CD a v exkluzívnom digipaku. Album bol vybraný ako jeden z 5 najlepších albumov na Slovensku v žánri hard and heavy. Kapela prijala ďalšieho gitaristu Juraja „Bestial“ Pažického a vydáva sa na spoločné turné s českou kapelou Hypnos. === Koncerty (po roku 2024) === V roku 2024 a s výhľadom do roku 2025 sa Doomas opäť začali objavovať na koncertných pódiách. Boli ohlásení ako jedna z kapiel na festivaloch Brutal Assault, Kaltenbach, Gothoom Fest, Lion Festival, Bosphorus Festival a mnohých ďalších naprieč Európou. Kapela začala na svojich vystúpeniach používať špeciálne masky, ktoré umocňujú lovecraftovú atmosféru. Tieto vystúpenia potvrdzujú ich aktívnu prítomnosť na metalovej scéne a záujem prezentovať svoj nový, temnejší zvuk, ktorý spája death a doom metal s prvkami atmosférického black metalu inšpirovaného Lovecraftovým vesmírom. == Diskografia == * 2006 - ''Lost Angels'' (EP) * 2008 - ''Seven Sins'' (CD), (Gothoom Productions) * 2014 - ''LaMuerte'' (CD), (Gothoom Productions) * 2019 - ''Portal'' (EP), (Gothoom Productions) * 2023 - ''R´Lyeh'' (CD), (Gothoom Productions) == Externé odkazy == * [http://www.doomas.com doomas.com - Oficiálna stránka kapely Doomas] * [http://www.bandzone.cz/doomas bandzone.cz/doomas] * [http://www.reverbnation.com/doomas reverbnation.com/doomas] * [http://www.twitter.com/doomasofficial twitter.com/doomasofficial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170303090627/https://twitter.com/doomasofficial |date=2017-03-03 }} * [http://www.youtube.com/user/doomasofficial youtube.com/user/doomasofficial] * [http://www.last.fm/artist/Doomas last.fm/artist/Doomas] * [http://www.metal-archives.com/bands/Doomas metal-archives.com/bands/Doomas] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] 7q51oqf44ouzdduoq64dyra0njg7foh 8381336 8381325 2026-10-08T09:20:11Z IronLiberty 280078 +nejaké ref, red. úpravy (text bol zrejme preklad zo strány skupiny) 8381336 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Doomas | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&nbsp;[[Nová Baňa]], [[Slovensko]] | Žáner = [[doom metal|doom]], [[death]] metal]] | Roky pôsobenia = [[2006]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Gothoom productions | Webstránka = https://doomas.com/ | Členovia skupiny = Peter Beťko<br />Martin Kalmancai<br />Erik Šabo | Live členovia = Tomáš Wigo Gajda <br />Nihilistic Wonder <br />Bestial | Bývalí členovia = Miro Scholtz <small>(2010 - 2011)</small><br />Dennis Tencer <small>(2008 - 2010)</small><br />Tommy Svetík<br />Mathus Šurka <small>(2006 - 2008)</small><br />Michal Šiška<br />Peter Kocian<br />Miška Albertová <small>(2011 - 2012)</small><br />Zuzka Molnárová<br />Michael Sukupčák <small>(2012-2013)</small> }} '''Doomas''' je slovenská Lovecraft death doom [[Heavy metal|metalová]] kapela z [[Nová Baňa|Novej Bane]], ktorá vznikla v roku [[2006]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://doomas.com/history/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-US | vydavateľ = Doomas | miesto = Nová Baňa}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doomas|url=https://www.metal-archives.com/bands/Doomas|vydavateľ=Encyclopaedia Metallum|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=en}}</ref> Založil ju a vedie Peter Beťko, zakladateľ vydavateľstva a festivalu Gothoom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Betko z Doomas v tom má jasno. Bez fanúšikov nie je žiadna kapela ani veľká, ani dobrá|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/ug/betko-z-doomas-v-tom-ma-jasno-bez-fanusikov-nie-je-ziadna-kapela-ani-velka-ani-dobra|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-03-08|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> == História == === Začiatky a formovanie zostavy (2006{{--}}2011) === V septembri 2006 založil Peter Beťko za pomoci hudobníkov z kapiel Anima a Sapiens prvú zostavu Doomas. Po troch mesiacoch práce vznikol nový promo materiál s názvom ''Lost Angels'', nahrávaný v štúdiu Pramos v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Kapela získala od fanúšikov pozitívnu odozvu, čo ich povzbudilo do ďalšej tvorby.<ref name=":1" /> Po dvoch rokoch fungovania prišla prvá personálna zmena. Gitarista Tomáš opustil kapelu a nahradil ho Peter Kačian zo Sapiens. Kapela prizvala opernú speváčku Befannu a začalo sa nahrávanie nového albumu ''Seven Sins''. CD so 7 skladbami vyšlo pod hlavičkou Gothoom Productions.<ref name=":1" /> Doomas odohrali množstvo koncertov naprieč Európou a pridali sa k slovenskej metalovej kapele Galadriel na menšie turné v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Gitaristu a bubeníka, ktorý mal osobné plány, v tomto obodví nahradil gitarista Michal Šiška, ktorý priviedol talentovaného Martina „Kalmiho“ Kalmancaia (Unmourned), čo výrazne ovplyvnilo hudobné smerovanie kapely. Zostavu doplnili nový bubeník Mito Scholz, klávesistka Michaela (Hecate) a operná speváčka Befanna. V tejto zostave koncertovali po celej Európe na podporu albumu ''Seven Sins'' až do obdobia rokov 2010/2011.<ref name=":1" /> === Nové výzvy a expanzia (2011{{--}}2015) === Po roku 2011 zažila kapela ďalšie personálne zmeny. Ako stáli členovia zostali iba Peter a Kalmi. Napriek okliešťenej zostave prijali Doomas príležitosť predskakovať kapelám Eluveitie v [[Košice|Košiciach]], vystupujúc ako duo s automatickým bubeníkom.<ref name=":1" /> Na vylepšenie živých vystúpení sa pripojili gitarista Mário Túri a klávesistka Michael Bloodspell. Hoci kapela stále používala automatického bubeníka, pridanie samplov formovalo ich jedinečný zvuk. Zlom prišiel v roku 2012 na Helpfeste s príchodom nového bubeníka Erika Saba. Jeho príchod kapelu oživil, kvôli časovej vyťaženosti však musel klávesista Michael odísť.<ref name=":1" /> Po mnohých európskych vystúpeniach vydali Doomas v roku 2015 pod Gothoom Productions nový album ''La Muerte''. Kapela vôbec po prvý raz natočila videoklip – ku skladbe Forlorn. Kapela vystupovala v nových krajinách vrátane [[Malta|Malty]] a [[Nemecko|Nemecka]].<ref name=":1" /> === Stabilizácia a nové smerovanie (2015{{--}}2019) === Gitarista Mário Túri opustil kapelu. Nasledovalo verejné hľadanie nového gitaristu a z ktorého vzišiel Norbert Bajzat (bývalý člen Renaissense), ktorý zapadol hudobne. S obnovenou zostavou potvrdili Doomas koncertné vystúpenia v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku a Írsku. Popri koncertoch začali nahrávať nové EP s názvom ''Portal'', ktorého vydanie bolo naplánované na apríl 2019. Ku jednu z dvoch skladieb EP, taktiež nazvanú Portal, vznikol nový videoklip. Kapela dúfala, že toto EP priláka zahraničné vydavateľstvo so záujmom vydať plnohodnotný album plánovaný na rok 2021.<ref name=":1" /> === Roky 2020{{--}}2022 === V roku 2019 vyšlo EP ''Portal'', ktoré naznačovalo nové smerovanie kapely k doom-death metalu, doplnené o mystické lovecraftovské témy. V roku 2021 prešla kapela zmenami v zostave na postoch gitaristov. K pôvodným členom Petrovi „Doomasovi“ Beťkovi (basa, spev), Martinovi „Kalmimu“ Kalmancaiovi (gitary) a Erikovi Sabovi (bicie) sa pridali vracajúci sa gitarista Tomáš Wigo Gajda a Braňo „Nihilistic Wonder“ Krška ako koncertní gitaristi.<ref name=":1" /> === Návrat s albumom R’lyeh (2023) === Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bolo vydanie nového štúdiového albumu s názvom ''R’lyeh'', ktorý vyšiel 21. januára 2023 pod hlavičkou Gothoom Productions. Išlo o prvú štúdiovú nahrávku po ôsmich rokoch od albumu ''LaMuerte''.<ref name=":1" /> Album ''R’lyeh'' predstavuje posun kapely viac do deathmetalovej oblasti, pričom si stále zachováva svoju charakteristickú atmosféru. Koncepčne je inšpirovaný tajomným svetom H. P. Lovecrafta a záhadným mestom R’lyeh. Grafický dizajn albumu mal na starosti Nestor Avalos a o mastering sa postaral Adam Mičinec. Album vyšiel ako klasické jewel box CD a v exkluzívnom digipaku. Album bol vybraný ako jeden z 5 najlepších albumov na Slovensku v žánri hard and heavy. Kapela prijala ďalšieho gitaristu Juraja „Bestial“ Pažického a vydáva sa na spoločné turné s českou kapelou Hypnos.<ref name=":1" /> === Koncerty (po roku 2024) === V roku 2024 a s výhľadom do roku 2025 sa Doomas opäť začali objavovať na koncertných pódiách. Boli ohlásení ako jedna z kapiel na festivaloch Brutal Assault, Kaltenbach, Gothoom Fest, Lion Festival, Bosphorus Festival a mnohých ďalších naprieč Európou. Kapela začala na svojich vystúpeniach používať špeciálne masky, ktoré umocňujú lovecraftovú atmosféru. Tieto vystúpenia potvrdzujú ich aktívnu prítomnosť na metalovej scéne a záujem prezentovať svoj nový, temnejší zvuk, ktorý spája death a doom metal s prvkami atmosférického black metalu inšpirovaného Lovecraftovým vesmírom.<ref name=":1" /> == Diskografia == * 2006 - ''Lost Angels'' (EP) * 2008 - ''Seven Sins'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doomas | url = https://www.metal-archives.com/bands/Doomas | vydavateľ = Encyclopaedia Metallum | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> * 2014 - ''LaMuerte'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2019 - ''Portal'' (EP), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2023 - ''R´Lyeh'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.doomas.com doomas.com - Oficiálna stránka kapely Doomas] * [http://www.bandzone.cz/doomas bandzone.cz/doomas] * [http://www.reverbnation.com/doomas reverbnation.com/doomas] * [http://www.twitter.com/doomasofficial twitter.com/doomasofficial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170303090627/https://twitter.com/doomasofficial |date=2017-03-03 }} * [http://www.youtube.com/user/doomasofficial youtube.com/user/doomasofficial] * [http://www.last.fm/artist/Doomas last.fm/artist/Doomas] * [http://www.metal-archives.com/bands/Doomas metal-archives.com/bands/Doomas] [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] 6sbpx3mijxu9yvqkge8r1wx3me6wsap 8381351 8381336 2026-10-08T09:37:47Z IronLiberty 280078 red. úpravy 8381351 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Doomas | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&nbsp;[[Nová Baňa]], [[Slovensko]] | Žáner = [[doom metal|doom]], [[death]] metal]] | Roky pôsobenia = [[2006]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Gothoom productions | Webstránka = https://doomas.com/ | Členovia skupiny = Peter Beťko<br />Martin Kalmancai<br />Erik Šabo | Live členovia = Tomáš Wigo Gajda <br />Nihilistic Wonder <br />Bestial | Bývalí členovia = Miro Scholtz <small>(2010 - 2011)</small><br />Dennis Tencer <small>(2008 - 2010)</small><br />Tommy Svetík<br />Mathus Šurka <small>(2006 - 2008)</small><br />Michal Šiška<br />Peter Kocian<br />Miška Albertová <small>(2011 - 2012)</small><br />Zuzka Molnárová<br />Michael Sukupčák <small>(2012-2013)</small> }} '''Doomas''' je slovenská Lovecraft death doom [[Heavy metal|metalová]] kapela z [[Nová Baňa|Novej Bane]], ktorá vznikla v roku [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doomas|url=https://www.metal-archives.com/bands/Doomas|vydavateľ=Encyclopaedia Metallum|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=en}}</ref><ref name=":3" /> Založil ju a vedie Peter Beťko, zakladateľ vydavateľstva a festivalu Gothoom.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Betko z Doomas v tom má jasno. Bez fanúšikov nie je žiadna kapela ani veľká, ani dobrá|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/ug/betko-z-doomas-v-tom-ma-jasno-bez-fanusikov-nie-je-ziadna-kapela-ani-velka-ani-dobra|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-03-08|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> Skupina koncertuje častejšie v zahraničí než na Slovensku.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Angelus Fest sa presúva do Banskej Bystrice. Vystúpia Doomas, Nahum, Perversity a ďalší.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/live/angelus-fest-sa-presuva-do-banskej-bystrice-vystupia-doomas-nahum-perversity-a-dalsi|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-17|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> == História == === Začiatky a formovanie zostavy (2006{{--}}2011) === V septembri 2006 založil Peter Beťko za pomoci hudobníkov z kapiel Anima a Sapiens prvú zostavu Doomas. Po troch mesiacoch práce vznikol nový promo materiál s názvom ''Lost Angels'', nahrávaný v štúdiu Pramos v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Kapela získala od fanúšikov pozitívnu odozvu, čo ich povzbudilo do ďalšej tvorby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://doomas.com/history/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-US | vydavateľ = Doomas | miesto = Nová Baňa}}</ref> Po dvoch rokoch fungovania prišla prvá personálna zmena. Gitarista Tomáš opustil kapelu a nahradil ho Peter Kačian zo Sapiens. Kapela prizvala opernú speváčku Befannu a začalo sa nahrávanie nového albumu ''Seven Sins''. CD so 7 skladbami vyšlo pod hlavičkou Gothoom Productions.<ref name=":1" /> Doomas odohrali množstvo koncertov naprieč Európou a pridali sa k slovenskej metalovej kapele Galadriel na menšie turné v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Gitaristu a bubeníka, ktorý mal osobné plány, v tomto obodví nahradil gitarista Michal Šiška, ktorý priviedol talentovaného Martina „Kalmiho“ Kalmancaia (Unmourned), čo výrazne ovplyvnilo hudobné smerovanie kapely. Zostavu doplnili nový bubeník Mito Scholz, klávesistka Michaela (Hecate) a operná speváčka Befanna. V tejto zostave koncertovali po celej Európe na podporu albumu ''Seven Sins'' až do obdobia rokov 2010/2011.<ref name=":1" /> === Nové výzvy a expanzia (2011{{--}}2015) === Po roku 2011 zažila kapela ďalšie personálne zmeny. Ako stáli členovia zostali iba Peter a Kalmi. Napriek okliešťenej zostave prijali Doomas príležitosť predskakovať kapelám Eluveitie v [[Košice|Košiciach]], vystupujúc ako duo s automatickým bubeníkom.<ref name=":1" /> Na vylepšenie živých vystúpení sa pripojili gitarista Mário Túri a klávesistka Michael Bloodspell. Hoci kapela stále používala automatického bubeníka, pridanie samplov formovalo ich jedinečný zvuk. Zlom prišiel v roku 2012 na Helpfeste s príchodom nového bubeníka Erika Saba. Jeho príchod kapelu oživil, kvôli časovej vyťaženosti však musel klávesista Michael odísť.<ref name=":1" /> Po mnohých európskych vystúpeniach vydali Doomas v roku 2015 pod Gothoom Productions nový album ''La Muerte''.<ref name=":1" /> Kapela vôbec po prvý raz natočila videoklip – ku skladbe Forlorn. Kapela vystupovala v nových krajinách vrátane [[Malta|Malty]] a [[Nemecko|Nemecka]].<ref name=":1" /> === Stabilizácia a nové smerovanie (2015{{--}}2019) === Gitarista Mário Túri opustil kapelu. Nasledovalo verejné hľadanie nového gitaristu a z ktorého vzišiel Norbert Bajzat (bývalý člen Renaissense), ktorý zapadol hudobne. S obnovenou zostavou potvrdili Doomas koncertné vystúpenia v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku a Írsku. Popri koncertoch začali nahrávať nové EP s názvom ''Portal'', ktorého vydanie bolo naplánované na apríl 2019. Ku jednu z dvoch skladieb EP, taktiež nazvanú Portal, vznikol nový videoklip. Kapela dúfala, že toto EP priláka zahraničné vydavateľstvo so záujmom vydať plnohodnotný album plánovaný na rok 2021.<ref name=":1" /> === Roky 2020{{--}}2022 === V roku 2019 vyšlo EP ''Portal'', ktoré naznačovalo nové smerovanie kapely k doom-death metalu, doplnené o mystické lovecraftovské témy. V roku 2021 prešla kapela zmenami v zostave na postoch gitaristov. K pôvodným členom Petrovi „Doomasovi“ Beťkovi (basa, spev), Martinovi „Kalmimu“ Kalmancaiovi (gitary) a Erikovi Sabovi (bicie) sa pridali vracajúci sa gitarista Tomáš Wigo Gajda a Braňo „Nihilistic Wonder“ Krška ako koncertní gitaristi.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> === Návrat s albumom R’lyeh (2023) === Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bolo vydanie nového štúdiového albumu s názvom ''R’lyeh'', ktorý vyšiel 21. januára 2023 pod hlavičkou Gothoom Productions.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Išlo o prvú štúdiovú nahrávku po ôsmich rokoch od albumu ''LaMuerte''.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Album ''R’lyeh'' predstavuje posun kapely viac do deathmetalovej oblasti, pričom si stále zachováva svoju charakteristickú atmosféru. Koncepčne je inšpirovaný tajomným svetom H. P. Lovecrafta a záhadným mestom R’lyeh. Grafický dizajn albumu mal na starosti Nestor Avalos a o mastering sa postaral Adam Mičinec. Album vyšiel ako klasické jewel box CD a v exkluzívnom digipaku. Album bol vybraný ako jeden z 5 najlepších albumov na Slovensku v žánri hard and heavy. Kapela prijala ďalšieho gitaristu Juraja „Bestial“ Pažického a vydáva sa na spoločné turné s českou kapelou Hypnos.<ref name=":1" /> === Koncerty (po roku 2024) === V roku 2024 a s výhľadom do roku 2025 sa Doomas opäť začali objavovať na koncertných pódiách. Boli ohlásení ako jedna z kapiel na festivaloch Brutal Assault, Kaltenbach, Gothoom Fest, Lion Festival, Bosphorus Festival a mnohých ďalších naprieč Európou. Kapela začala na svojich vystúpeniach používať špeciálne masky, ktoré umocňujú lovecraftovú atmosféru. Tieto vystúpenia potvrdzujú ich aktívnu prítomnosť na metalovej scéne a záujem prezentovať svoj nový, temnejší zvuk, ktorý spája death a doom metal s prvkami atmosférického black metalu inšpirovaného Lovecraftovým vesmírom.<ref name=":1" /> == Diskografia == * 2006 - ''Lost Angels'' (EP) * 2008 - ''Seven Sins'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doomas | url = https://www.metal-archives.com/bands/Doomas | vydavateľ = Encyclopaedia Metallum | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> * 2014 - ''LaMuerte'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2019 - ''Portal'' (EP), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2023 - ''R´Lyeh'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /><ref name=":4" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.doomas.com Oficiálna stránka] (anglicky) * [https://www.metal-archives.com/bands/Doomas Profil skupin Doomas] v databáze ''Encyclopaedia Metallum'' (anglicky) * [http://www.bandzone.cz/doomas Doomas] na bandzone.cz (česky) * [http://www.reverbnation.com/doomas Doomas] na [[Bandcamp|Bandcampe]] (anglicky) * [https://www.youtube.com/user/doomasofficial Doomas] na [[YouTube]] (anglicky) * [http://www.last.fm/artist/Doomas Doomas] na Last.fm (anglicky) [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] 32vx74nuti8lqk2gso32dxr5q4bsv6j 8381352 8381351 2026-10-08T09:38:11Z KormiSK 91359 8381352 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Doomas | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&nbsp;[[Nová Baňa]], [[Slovensko]] | Žáner = [[doom metal|doom]], [[death metal]] | Roky pôsobenia = [[2006]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Gothoom productions | Webstránka = https://doomas.com/ | Členovia skupiny = Peter Beťko<br />Martin Kalmancai<br />Erik Šabo | Live členovia = Tomáš Wigo Gajda <br />Nihilistic Wonder <br />Bestial | Bývalí členovia = Miro Scholtz <small>(2010 - 2011)</small><br />Dennis Tencer <small>(2008 - 2010)</small><br />Tommy Svetík<br />Mathus Šurka <small>(2006 - 2008)</small><br />Michal Šiška<br />Peter Kocian<br />Miška Albertová <small>(2011 - 2012)</small><br />Zuzka Molnárová<br />Michael Sukupčák <small>(2012-2013)</small> }} '''Doomas''' je slovenská Lovecraft death doom [[Heavy metal|metalová]] kapela z [[Nová Baňa|Novej Bane]], ktorá vznikla v roku [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doomas|url=https://www.metal-archives.com/bands/Doomas|vydavateľ=Encyclopaedia Metallum|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=en}}</ref><ref name=":3" /> Založil ju a vedie Peter Beťko, zakladateľ vydavateľstva a festivalu Gothoom.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Betko z Doomas v tom má jasno. Bez fanúšikov nie je žiadna kapela ani veľká, ani dobrá|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/ug/betko-z-doomas-v-tom-ma-jasno-bez-fanusikov-nie-je-ziadna-kapela-ani-velka-ani-dobra|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-03-08|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> Skupina koncertuje častejšie v zahraničí než na Slovensku.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Angelus Fest sa presúva do Banskej Bystrice. Vystúpia Doomas, Nahum, Perversity a ďalší.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/live/angelus-fest-sa-presuva-do-banskej-bystrice-vystupia-doomas-nahum-perversity-a-dalsi|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-17|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> == História == === Začiatky a formovanie zostavy (2006{{--}}2011) === V septembri 2006 založil Peter Beťko za pomoci hudobníkov z kapiel Anima a Sapiens prvú zostavu Doomas. Po troch mesiacoch práce vznikol nový promo materiál s názvom ''Lost Angels'', nahrávaný v štúdiu Pramos v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Kapela získala od fanúšikov pozitívnu odozvu, čo ich povzbudilo do ďalšej tvorby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://doomas.com/history/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-US | vydavateľ = Doomas | miesto = Nová Baňa}}</ref> Po dvoch rokoch fungovania prišla prvá personálna zmena. Gitarista Tomáš opustil kapelu a nahradil ho Peter Kačian zo Sapiens. Kapela prizvala opernú speváčku Befannu a začalo sa nahrávanie nového albumu ''Seven Sins''. CD so 7 skladbami vyšlo pod hlavičkou Gothoom Productions.<ref name=":1" /> Doomas odohrali množstvo koncertov naprieč Európou a pridali sa k slovenskej metalovej kapele Galadriel na menšie turné v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Gitaristu a bubeníka, ktorý mal osobné plány, v tomto obodví nahradil gitarista Michal Šiška, ktorý priviedol talentovaného Martina „Kalmiho“ Kalmancaia (Unmourned), čo výrazne ovplyvnilo hudobné smerovanie kapely. Zostavu doplnili nový bubeník Mito Scholz, klávesistka Michaela (Hecate) a operná speváčka Befanna. V tejto zostave koncertovali po celej Európe na podporu albumu ''Seven Sins'' až do obdobia rokov 2010/2011.<ref name=":1" /> === Nové výzvy a expanzia (2011{{--}}2015) === Po roku 2011 zažila kapela ďalšie personálne zmeny. Ako stáli členovia zostali iba Peter a Kalmi. Napriek okliešťenej zostave prijali Doomas príležitosť predskakovať kapelám Eluveitie v [[Košice|Košiciach]], vystupujúc ako duo s automatickým bubeníkom.<ref name=":1" /> Na vylepšenie živých vystúpení sa pripojili gitarista Mário Túri a klávesistka Michael Bloodspell. Hoci kapela stále používala automatického bubeníka, pridanie samplov formovalo ich jedinečný zvuk. Zlom prišiel v roku 2012 na Helpfeste s príchodom nového bubeníka Erika Saba. Jeho príchod kapelu oživil, kvôli časovej vyťaženosti však musel klávesista Michael odísť.<ref name=":1" /> Po mnohých európskych vystúpeniach vydali Doomas v roku 2015 pod Gothoom Productions nový album ''La Muerte''.<ref name=":1" /> Kapela vôbec po prvý raz natočila videoklip – ku skladbe Forlorn. Kapela vystupovala v nových krajinách vrátane [[Malta|Malty]] a [[Nemecko|Nemecka]].<ref name=":1" /> === Stabilizácia a nové smerovanie (2015{{--}}2019) === Gitarista Mário Túri opustil kapelu. Nasledovalo verejné hľadanie nového gitaristu a z ktorého vzišiel Norbert Bajzat (bývalý člen Renaissense), ktorý zapadol hudobne. S obnovenou zostavou potvrdili Doomas koncertné vystúpenia v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku a Írsku. Popri koncertoch začali nahrávať nové EP s názvom ''Portal'', ktorého vydanie bolo naplánované na apríl 2019. Ku jednu z dvoch skladieb EP, taktiež nazvanú Portal, vznikol nový videoklip. Kapela dúfala, že toto EP priláka zahraničné vydavateľstvo so záujmom vydať plnohodnotný album plánovaný na rok 2021.<ref name=":1" /> === Roky 2020{{--}}2022 === V roku 2019 vyšlo EP ''Portal'', ktoré naznačovalo nové smerovanie kapely k doom-death metalu, doplnené o mystické lovecraftovské témy. V roku 2021 prešla kapela zmenami v zostave na postoch gitaristov. K pôvodným členom Petrovi „Doomasovi“ Beťkovi (basa, spev), Martinovi „Kalmimu“ Kalmancaiovi (gitary) a Erikovi Sabovi (bicie) sa pridali vracajúci sa gitarista Tomáš Wigo Gajda a Braňo „Nihilistic Wonder“ Krška ako koncertní gitaristi.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> === Návrat s albumom R’lyeh (2023) === Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bolo vydanie nového štúdiového albumu s názvom ''R’lyeh'', ktorý vyšiel 21. januára 2023 pod hlavičkou Gothoom Productions.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Išlo o prvú štúdiovú nahrávku po ôsmich rokoch od albumu ''LaMuerte''.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Album ''R’lyeh'' predstavuje posun kapely viac do deathmetalovej oblasti, pričom si stále zachováva svoju charakteristickú atmosféru. Koncepčne je inšpirovaný tajomným svetom H. P. Lovecrafta a záhadným mestom R’lyeh. Grafický dizajn albumu mal na starosti Nestor Avalos a o mastering sa postaral Adam Mičinec. Album vyšiel ako klasické jewel box CD a v exkluzívnom digipaku. Album bol vybraný ako jeden z 5 najlepších albumov na Slovensku v žánri hard and heavy. Kapela prijala ďalšieho gitaristu Juraja „Bestial“ Pažického a vydáva sa na spoločné turné s českou kapelou Hypnos.<ref name=":1" /> === Koncerty (po roku 2024) === V roku 2024 a s výhľadom do roku 2025 sa Doomas opäť začali objavovať na koncertných pódiách. Boli ohlásení ako jedna z kapiel na festivaloch Brutal Assault, Kaltenbach, Gothoom Fest, Lion Festival, Bosphorus Festival a mnohých ďalších naprieč Európou. Kapela začala na svojich vystúpeniach používať špeciálne masky, ktoré umocňujú lovecraftovú atmosféru. Tieto vystúpenia potvrdzujú ich aktívnu prítomnosť na metalovej scéne a záujem prezentovať svoj nový, temnejší zvuk, ktorý spája death a doom metal s prvkami atmosférického black metalu inšpirovaného Lovecraftovým vesmírom.<ref name=":1" /> == Diskografia == * 2006 - ''Lost Angels'' (EP) * 2008 - ''Seven Sins'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doomas | url = https://www.metal-archives.com/bands/Doomas | vydavateľ = Encyclopaedia Metallum | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> * 2014 - ''LaMuerte'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2019 - ''Portal'' (EP), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2023 - ''R´Lyeh'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /><ref name=":4" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.doomas.com Oficiálna stránka] (anglicky) * [https://www.metal-archives.com/bands/Doomas Profil skupin Doomas] v databáze ''Encyclopaedia Metallum'' (anglicky) * [http://www.bandzone.cz/doomas Doomas] na bandzone.cz (česky) * [http://www.reverbnation.com/doomas Doomas] na [[Bandcamp|Bandcampe]] (anglicky) * [https://www.youtube.com/user/doomasofficial Doomas] na [[YouTube]] (anglicky) * [http://www.last.fm/artist/Doomas Doomas] na Last.fm (anglicky) [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] mbqi5ezohnr4k6n0b550xraokz14heq 8381364 8381352 2026-10-08T09:48:40Z IronLiberty 280078 red. úprav, +ref 8381364 wikitext text/x-wiki {{na zmazanie}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Doomas | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|20px|border]]&nbsp;[[Nová Baňa]], [[Slovensko]] | Žáner = [[doom metal|doom]], [[death metal]] | Roky pôsobenia = [[2006]]{{--}}súčasnosť | Hudobný vydavateľ = Gothoom productions | Webstránka = [https://doomas.com/ doomas.com] | Členovia skupiny = Peter Beťko<br />Martin Kalmancai<br />Erik Šabo | Live členovia = | Bývalí členovia = Miro Scholtz <small>(2010 - 2011)</small><br />Dennis Tencer <small>(2008 - 2010)</small><br />Tommy Svetík<br />Mathus Šurka <small>(2006 - 2008)</small><br />Michal Šiška<br />Peter Kocian<br />Miška Albertová <small>(2011 - 2012)</small><br />Zuzka Molnárová<br />Michael Sukupčák <small>(2012-2013)</small> }} '''Doomas''' je slovenská Lovecraft death doom [[Heavy metal|metalová]] kapela z [[Nová Baňa|Novej Bane]], ktorá vznikla v roku [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doomas|url=https://www.metal-archives.com/bands/Doomas|vydavateľ=Encyclopaedia Metallum|dátum prístupu=2026-10-08|jazyk=en}}</ref><ref name=":3" /> Založil ju a vedie Peter Beťko, zakladateľ vydavateľstva a festivalu Gothoom.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Betko z Doomas v tom má jasno. Bez fanúšikov nie je žiadna kapela ani veľká, ani dobrá|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/ug/betko-z-doomas-v-tom-ma-jasno-bez-fanusikov-nie-je-ziadna-kapela-ani-velka-ani-dobra|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-03-08|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Beťko (Doomas): „zrobimy to, gdy nadejdzie odpowiedni moment” | url = https://kvlt.pl/muzyka/wywiady/peter-betko-doomas-zrobimy-to-gdy-nadejdzie-odpowiedni-moment/ | vydavateľ = kvlt.pl | miesto = | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = pl}}</ref> Skupina koncertuje častejšie v zahraničí.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Angelus Fest sa presúva do Banskej Bystrice. Vystúpia Doomas, Nahum, Perversity a ďalší.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://mojamuzika.dennikn.sk/live/angelus-fest-sa-presuva-do-banskej-bystrice-vystupia-doomas-nahum-perversity-a-dalsi|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-17|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> == História == === Začiatky a formovanie zostavy (2006{{--}}2011) === V septembri 2006 založil Peter Beťko za pomoci hudobníkov z kapiel Anima a Sapiens prvú zostavu Doomas. Po troch mesiacoch práce vznikol nový promo materiál s názvom ''Lost Angels'', nahrávaný v štúdiu Pramos v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Kapela získala od fanúšikov pozitívnu odozvu, čo ich povzbudilo do ďalšej tvorby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = https://doomas.com/history/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-US | vydavateľ = Doomas | miesto = Nová Baňa}}</ref> Po dvoch rokoch fungovania prišla prvá personálna zmena. Gitarista Tomáš opustil kapelu a nahradil ho Peter Kačian zo Sapiens. Kapela prizvala opernú speváčku Befannu a začalo sa nahrávanie nového albumu ''Seven Sins''. CD so 7 skladbami vyšlo pod hlavičkou Gothoom Productions.<ref name=":1" /> Doomas odohrali množstvo koncertov naprieč Európou a pridali sa k slovenskej metalovej kapele Galadriel na menšie turné v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Gitaristu a bubeníka, ktorý mal osobné plány, v tomto obodví nahradil gitarista Michal Šiška, ktorý priviedol talentovaného Martina „Kalmiho“ Kalmancaia (Unmourned), čo výrazne ovplyvnilo hudobné smerovanie kapely. Zostavu doplnili nový bubeník Mito Scholz, klávesistka Michaela (Hecate) a operná speváčka Befanna. V tejto zostave koncertovali po celej Európe na podporu albumu ''Seven Sins'' až do obdobia rokov 2010/2011.<ref name=":1" /> === Nové výzvy a expanzia (2011{{--}}2015) === Po roku 2011 zažila kapela ďalšie personálne zmeny. Ako stáli členovia zostali iba Peter a Kalmi. Napriek okliešťenej zostave prijali Doomas príležitosť predskakovať kapelám Eluveitie v [[Košice|Košiciach]], vystupujúc ako duo s automatickým bubeníkom.<ref name=":1" /> Na vylepšenie živých vystúpení sa pripojili gitarista Mário Túri a klávesistka Michael Bloodspell. Hoci kapela stále používala automatického bubeníka, pridanie samplov formovalo ich jedinečný zvuk. Zlom prišiel v roku 2012 na Helpfeste s príchodom nového bubeníka Erika Saba. Jeho príchod kapelu oživil, kvôli časovej vyťaženosti však musel klávesista Michael odísť.<ref name=":1" /> Po mnohých európskych vystúpeniach vydali Doomas v roku 2015 pod Gothoom Productions nový album ''La Muerte''.<ref name=":1" /> Kapela vôbec po prvý raz natočila videoklip – ku skladbe Forlorn. Kapela vystupovala v nových krajinách vrátane [[Malta|Malty]] a [[Nemecko|Nemecka]].<ref name=":1" /> === Stabilizácia a nové smerovanie (2015{{--}}2019) === Gitarista Mário Túri opustil kapelu. Nasledovalo verejné hľadanie nového gitaristu a z ktorého vzišiel Norbert Bajzat (bývalý člen Renaissense), ktorý zapadol hudobne. S obnovenou zostavou potvrdili Doomas koncertné vystúpenia v Holandsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku a Írsku. Popri koncertoch začali nahrávať nové EP s názvom ''Portal'', ktorého vydanie bolo naplánované na apríl 2019. Ku jednu z dvoch skladieb EP, taktiež nazvanú Portal, vznikol nový videoklip. Kapela dúfala, že toto EP priláka zahraničné vydavateľstvo so záujmom vydať plnohodnotný album plánovaný na rok 2021.<ref name=":1" /> === Roky 2020{{--}}2022 === V roku 2019 vyšlo EP ''Portal'', ktoré naznačovalo nové smerovanie kapely k doom-death metalu, doplnené o mystické lovecraftovské témy. V roku 2021 prešla kapela zmenami v zostave na postoch gitaristov. K pôvodným členom Petrovi „Doomasovi“ Beťkovi (basa, spev), Martinovi „Kalmimu“ Kalmancaiovi (gitary) a Erikovi Sabovi (bicie) sa pridali vracajúci sa gitarista Tomáš Wigo Gajda a Braňo „Nihilistic Wonder“ Krška ako koncertní gitaristi.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> === Návrat s albumom R’lyeh (2023) === Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bolo vydanie nového štúdiového albumu s názvom ''R’lyeh'', ktorý vyšiel 21. januára 2023 pod hlavičkou Gothoom Productions.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Išlo o prvú štúdiovú nahrávku po ôsmich rokoch od albumu ''LaMuerte''.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Album ''R’lyeh'' predstavuje posun kapely viac do deathmetalovej oblasti, pričom si stále zachováva svoju charakteristickú atmosféru. Koncepčne je inšpirovaný tajomným svetom H. P. Lovecrafta a záhadným mestom R’lyeh. Grafický dizajn albumu mal na starosti Nestor Avalos a o mastering sa postaral Adam Mičinec. Album vyšiel ako klasické jewel box CD a v exkluzívnom digipaku. Album bol vybraný ako jeden z 5 najlepších albumov na Slovensku v žánri hard and heavy. Kapela prijala ďalšieho gitaristu Juraja „Bestial“ Pažického a vydáva sa na spoločné turné s českou kapelou Hypnos.<ref name=":1" /> === Koncerty (po roku 2024) === V roku 2024 a s výhľadom do roku 2025 sa Doomas opäť začali objavovať na koncertných pódiách. Boli ohlásení ako jedna z kapiel na festivaloch Brutal Assault, Kaltenbach, Gothoom Fest, Lion Festival, Bosphorus Festival a mnohých ďalších naprieč Európou. Kapela začala na svojich vystúpeniach používať špeciálne masky, ktoré umocňujú lovecraftovú atmosféru. Tieto vystúpenia potvrdzujú ich aktívnu prítomnosť na metalovej scéne a záujem prezentovať svoj nový, temnejší zvuk, ktorý spája death a doom metal s prvkami atmosférického black metalu inšpirovaného Lovecraftovým vesmírom.<ref name=":1" /> == Diskografia == * 2006 - ''Lost Angels'' (EP) * 2008 - ''Seven Sins'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doomas | url = https://www.metal-archives.com/bands/Doomas | vydavateľ = Encyclopaedia Metallum | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> * 2014 - ''LaMuerte'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2019 - ''Portal'' (EP), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /> * 2023 - ''R´Lyeh'' (CD), (Gothoom Productions)<ref name=":2" /><ref name=":4" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.doomas.com Oficiálna stránka] (anglicky) * [https://www.metal-archives.com/bands/Doomas Profil skupin Doomas] v databáze ''Encyclopaedia Metallum'' (anglicky) * [http://www.bandzone.cz/doomas Doomas] na bandzone.cz (česky) * [http://www.reverbnation.com/doomas Doomas] na [[Bandcamp|Bandcampe]] (anglicky) * [https://www.youtube.com/user/doomasofficial Doomas] na [[YouTube]] (anglicky) * [http://www.last.fm/artist/Doomas Doomas] na Last.fm (anglicky) [[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2006]] aev28c1r8kttfftiw1mpz7y521v1d37 Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8381091 8380567 2026-10-07T12:44:15Z Pe3kZA 39673 akt. 8381091 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Rimánsky jarok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | district1 = | commune = | municipality = [[Pliešovce]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Homôľka (vrch v Javorí)|Homôľka]], [[Pliešovce]] | source_elevation = cca 900 | source_lat_d = 48.4463 | source_long_d = 19.2712 | mouth = [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Podlysecká brázda]] | mouth_location = [[Krupinica]], [[Zaježová]] | mouth_elevation = cca 585 | mouth_lat_d = 48.4583 | mouth_long_d = 19.2183 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-502 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Rimánsky jarok'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Javorie (pohorie)|Javorí]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]]. Je ľavostranným prítokom [[Krupinica|Krupinice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v juhovýchodnej časti [[Javorie (pohorie)|Javoria]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Javorianska hornatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severných svahoch [[Homôľka (vrch v Javorí)|Homôľky]] ({{Mnm|1013}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|900}} Od prameňa v súvislom lesnom poraste v lokalite Smrečiny<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.418033,19.241567,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref> tečie severným smerom Zadnou dolinou.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Pod Korenským vrchom priberá pravostranný prítok a stáča sa západným smerom. Pokračuje južným úpätím vrchu [[Králikov vrch|Rimáň]] ({{Mnm|918}}), kde opúšťa [[Javorianska hornatina|Javoriansku hornatinu]] a prechádza do [[Podlysecká brázda|Podlyseckej brázdy]].<ref name=G/>. Les prechádza do nesúvislého porastu a potok tu priberá niekoľko významnejších ľavostranných prítokov zo svahov [[Priečne bralo|Priečneho brala]] ({{Mnm|1023}}).<ref name=vku/> V oblasti Podrimáň priberá menší ľavostranný prítok z lokality Polom<ref name=mcz/> a následne pokračuje západným smerom, širším pásom súvislého lesa. Na dolnom toku vedie južným okrajom [[Zaježová|Zaježovej]]<ref name=Tm/>, západne od ktorej sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|585}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Krupinica|Krupinice]], prítoku rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.21846&y=48.45805&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rimánsky jarok pramení a preteká iba územím obce [[Pliešovce]] v okrese [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=161 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Plie%C5%A1ovce&source=osm&id=1015715457&ds=1&x=19.2644835&y=48.4540827&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]], [[Podlysecká brázda]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.21846&y=48.45805&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Krupinice}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Javorí]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Povodie Krupinice]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Pliešovce]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=GeoX>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 155: Hronská pahorkatina – Levice: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-155-hronska-pahorkatina-levice/ | isbn = 978-80-8042-692-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 146 Krupinská planina – Veľký Krtíš: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-146-krupinska-planina-velky-krtis-2-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-37-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> kig8q316svwf7cp8rmmdz7ijy4ry4o8 Železničná stanica Poprad-Tatry 0 505770 8381267 8361917 2026-10-08T03:17:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381267 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Poprad-Tatry | obrázok = PopradTrainstations12Slovakia7.JPG | veľkosť obrázku = 270 px | popis obrázku = <!--Budova železničnej stanice--> | štát = Slovensko | mesto = Poprad | mestská časť = | prevádzkovateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | zemepisná šírka = 49,060095 | zemepisná dĺžka = 20,295224 | otvorenie = | bývalý názov = Poprad-Veľká | nástupištia = | nástupné hrany = | prístup = podchod, úrovňový prístup | cestovné lístky = vnútroštátne, medzinárodné | počet cestujúcich = 2 000/hod.<ref name=modernizacia/> | trate = [[Železničná trať Žilina – Košice|180]], [[Tatranské elektrické železnice|183]], [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|185]]　 }} '''Železničná stanica Poprad-Tatry''' je hlavná [[železničná stanica]] v [[Poprad]]e. Nachádza sa severne od centra mesta a prístupná je po [[Wolkerova ulica (Poprad)|Wolkerovej ulici]]. Tvorí dôležitý dopravný uzol pre návštevníkov mesta a vstupnú bránu do blízkych [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Okrem hlavnej trate, tu začína spojenie do [[Vysoké Tatry (mesto)|mesta Vysoké Tatry]] a na [[Kežmarok]] či [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. V máji 2013 sa v stanici vykoľajil osobný vlak.<ref name=vykolajenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na stanici v Poprade sa vykoľajil osobný vlak | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/na-stanici-v-poprade-sa-vykolajil-osobn/677417-clanok.html | dátum vydania = 2013-05-25 | dátum aktualizácie = 2013-05-25 | dátum prístupu = 2014-01-09| vydavateľ = webnoviny.sk| miesto = | jazyk = }}</ref> == Trate a doprava == * [[Železničná trať Žilina – Košice]] (trať č. 180)　101 km od Košíc * [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč]] (trať č. 185)　 * [[Tatranské elektrické železnice]] (trať č. 183) V stanici Poprad-Tatry zastavujú okrem štátnej [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] i vlaky súkromných dopravcov. [[RegioJet]] - EuroCity vlaky z Prahy do Košíc a spoločnosť [[LEO Express]] - EuroCity vlaky z Prahy do Prešova. Taktiež tam stojí vlak EuroNight (spolupráca ZSSK a [[České dráhy|ČD]]) z Humenného do Prahy a SuperCity Pendolino Košičan z Prahy do Košíc (od Augusta 2024 nahradený EuroCity Košičan kvôli opravám [[Elektrická jednotka 680|jendotiek 680 Pendolino]]. Od septembra 2024 tam chodia moderné súpravy ComfortJet od ČD.) Zo stanice 25. marca 1942 odišiel prvý transport slovenských Židov do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|vyhladzovacia tábora Auschwitz-Birkenau]]. Tento vlak viezol okolo tisíc židovských dievčat a mladých žien. Väčšina ďalších transportov slovenských Židov tiež odišla z Popradu. Kým boli transporty zastavené koncom roku 1942 bolo zo Slovenska do Poľska deportovaných viac než 58 000 Židov. V roku 2002 bola na stanici osadená pamätná tabuľa.<ref name=pamiatka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Memorial Plaque to the Deported Jews at Poprad Railway Station | url = http://www.memorialmuseums.org/eng/staettens/view/152/Memorial-Plaque-to-the-Deported-Jews-at-Poprad-Railway-Station | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-06 | vydavateľ = memorialmuseums.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20190919052418/https://www.memorialmuseums.org/eng/staettens/view/152/Memorial-Plaque-to-the-Deported-Jews-at-Poprad-Railway-Station | dátum archivácie = 2019-09-19}}</ref> Prestupová hala pre Tatranské elektrické železnice bola odovzdaná v roku 1991.<ref name=modernizaciasme/> Na stanici sa nachádza výkonné pracovisko sekcie riadenia dopravy Oblastného riaditeľstva Košice Železníc Slovenskej republiky.<ref name="zsr-vykonne-pracoviska-sekcie-riadenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy | url = https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/kosice/vykonne-pracoviska-useku-riadenia-dopravy/ | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191019133543/https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/kosice/vykonne-pracoviska-useku-riadenia-dopravy/ | dátum archivácie = 2019-10-19 }}</ref> == Rekonštrukcie stanice == Základný kameň výstavby novej výpravnej budovy železničnej stanice Poprad-Tatry bol položený dňa 2.5.1977, verejnosti bola odovzdaná v roku 1982. V roku 1982 bola definitívne odstránená historická výpravná budova. V roku 1988 (18.11.) bola nová budova závažne poškodená v dôsledku výbuchu plynu, čo pozdržalo aj výstavbu nového zaústenia tratí TEŽ do ŽST Poprad-Tatry. Prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami, a tak okrem budovy, postavenej za čias socializmu, ostalo všetko po starom. Nová prestupná hala TEŽ bola napokon dokončená v roku 1991, posledný vlak TEŽ prešiel po starej trati dňa 22.10.1991. Stanica Poprad-Tatry bola v období od apríla [[2006]] do augusta [[2007]] modernizovaná.<ref name=modernizacia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Páteček | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Modernizácia železničnej stanice Poprad-Tatry (2.) | url = http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2007100084 | dátum vydania = 2013-05-25 | dátum aktualizácie = 2013-05-25 | dátum prístupu = 2014-01-09 | vydavateľ = webnoviny.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250125114607/http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2007100084 | dátum archivácie = 2025-01-25 }}</ref> Súčasťou modernizácie bola „optimalizácia konfigurácie koľajišťa a modernizácia nástupíšť s mimoúrovňovým krížením komunikácie pre peších, spolu s napojením na prestupnú halu [[Tatranské elektrické železnice|TEŽ]] a výpravnú budovu“.<ref name=modernizacia/> Vybudované boli dve ostrovné nástupištia v dĺžke 400 a 250 metrov a jedno jednostranné v dĺžke 400 metrov.<ref name=modernizacia/> Modernizácia stála 858 mil. Sk. (28,48 mil. €).<ref name=modernizaciasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vynovili stanicu v Poprade | url = http://www.sme.sk/c/3520011/vynovili-stanicu-v-poprade.html | dátum vydania = 2007-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-04| vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Stanica má bezbariérový prístup a jej kapacita bola zvýšená na 2000 cestujúcich za hodinu.<ref name=modernizacia/> [[Trolejové vedenie|Trakčné vedenie]] bolo rekonštruované v dĺžke 9498 metrov.<ref name=modernizacia/> Náklady na stavbu boli 838,8 mil. Sk. (27,84 mil. €) a stavba sa stala finalistom súťaže ''Stavba roka 2008''.<ref name=stavbaroka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Páteček | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = ŽELEZNIČNÁ STANICA POPRAD - TATRY | url = http://www.stavbaroka.eu/page/index.php?option=com_content&view=article&id=164&Itemid=248 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-01-09 | vydavateľ = stavbaroka.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140109222212/http://www.stavbaroka.eu/page/index.php?option=com_content&view=article&id=164&Itemid=248 | dátum archivácie = 2014-01-09 }}</ref> Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej stanice sa uskutočnilo 26. septembra [[2007]].<ref name=modernizacia/> V roku 2016 prebehla III., posledná etapa rekonštrukcie stanice. Bola rekonštruovaná prestupová hala a nástupištia TEŽ. Práce za 2,15 mil. € skončili v septembri 2017.<ref name=otazkanazsr4b>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ŽST Poprad - Tatry/ modernizácia III. etapa | url = http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2016/april/zst-poprad-tatry-modernizacia-iii.-etapa.html?page_id=4563 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-03 | vydavateľ = [[Železnice Slovenskej republiky]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160815213538/http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2016/april/zst-poprad-tatry-modernizacia-iii.-etapa.html?page_id=4563 | dátum archivácie = 2016-08-15 }}</ref> == Referencie== {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Train stations in Poprad}} == Zdroj == * [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=391 Železničná stanica Poprad-Tatry] {{Preklad|en|Poprad-Tatry railway station|634820774}} {{Významné železničné stanice na Slovensku}} {{Železničná trať 180 (Slovensko)}} {{Železničná trať 185 (Slovensko)}} {{Košicko-bohumínska železnica}} {{Poprad}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Poprad-Tatry]] [[Kategória:Doprava v Poprade]] [[Kategória:Stavby v Poprade]] 1vti4md7kiat4yed57yfwgvjn7fo7y6 Arco do Triunfo da Rua Augusta 0 506749 8381258 8265290 2026-10-08T02:29:35Z Kent Wang 224139 Arco Triunfal da Rua Augusta from Praça do Comércio 41.jpg 8381258 wikitext text/x-wiki {{Coord|38|42|30.33|S|9|8|12.56|V|region:|display=title}} [[Súbor:Arco Triunfal da Rua Augusta from Praça do Comércio 41.jpg|náhľad|Arco da Rua Augusta]] '''Arco do Triunfo da Rua Augusta''' je [[víťazný oblúk]] na [[Rua Augusta]] v [[Lisabon]]e. == Opis == O postavení oblúku sa rozhodlo po zemetrasení v roku 1755, prvá verzia však bola v roku 1777 zbúraná. V roku [[1873]] začala nová výstavba podľa projektu architekta [[Veríssimo José da Costa|Veríssimo José da Costu]] z roku 1843-44; dokončená bola roku 1875. Na vrchole oblúka je súsošie od [[Célestin Anatole Calmels|Calmelsa]], ďalšie sochy na fasáde vytvoril [[Vitor Bastos]]. Camelsova alegória zobrazuje Víťazstvo, Bastos stvárnil slávnych Portugalcov ([[Nuno Álvares Pereira]], [[Viriato]], [[Vasco da Gama]] a [[Sebastião José de Carvalho e Melo|Marquês de Pombal]]). Pod vrcholovým súsoším je nápis: VIRTVTIBVS MAIORVM VT SIT OMNIBVS DOCVMENTO.PPD<ref>[http://www.monumentos.pt/Site/APP_PagesUser/SIPA.aspx?id=27895 Arco da Rua Augusta na monumentos.pt]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.historiadeportugal.info/arco-triunfal-da-rua-augusta/ Lisabonský oblúk na historiadeportugal.info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140221051706/http://www.historiadeportugal.info/arco-triunfal-da-rua-augusta/ |date=2014-02-21 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vítězný oblouk (Lisabon)|10149003}} [[Kategória:Víťazné oblúky]] [[Kategória:Stavby v Lisabone]] [[Kategória:Architektúra z 1875]] ipl4ncd53wrgm4s247evatdzrh0a109 Kategória:Voda a kresťanstvo 14 507773 8381149 5698540 2026-10-07T14:57:32Z Jetam2 30982 kat 8381149 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Voda a náboženstvo|Kresťanstvo]] [[Kategória:Kresťanstvo]] 95c2k20lp2he8mhszjezldd0cemf5vu Amfiteáter Košice 0 507957 8381177 7743860 2026-10-07T17:43:58Z RickRichards 153041 /* Amfiteáter v správe K13 - Košické kultúrne centrá */ + wl. + kor. - odkazy 8381177 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Amfiteáter Košice | native_name = | other_name = | category = [[Amfiteáter (stavba)|amfiteáter]] <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = Amfiteáter Košice v roku [[1959]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = Amfík <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Košický kraj | district = [[Košice I (okres)|Košice I]] | commune_type = Mesto | commune = Košice | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.727177 | long_d = 21.238461 | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = Ing. arch Gabrini<br/>Ing. arch Malinovský | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1966]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = Mesto Košice <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free_type = Kapacita | free = 5 000 na sedenie a 2 000 na státie <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Košíc | map_locator = Košice | map1_caption = Poloha v rámci Starého Mesta | map1_locator = Košice Staré Mesto <!-- *** Websites *** --> | commons = Amfiteater Košice | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Amfiteáter Košice''' je [[Amfiteáter (stavba)|amfiteáter]] v [[Košice|Košiciach]], mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] na [[Festivalové námestie|Festivalovom námestí]] č. 2. == Dejiny == Umiestnenie košického amfiteátra bolo navrhnuté v roku [[1954]] na [[Východ (svetová strana)|východnom]] svahu kopca na ''Kalvárii''. Stavbu začali ''Pozemné stavby'' realizovať zemnými prácami v roku [[1955]] a samotná výstavba v rámci akcie ''"Z"'' sa začala svojpomocne roku [[1956]] na ktorej sa zúčastnili študenti 20 [[Stredná odborná škola|stredných odborných škôl]] a inštitúcii, a všetky významné stavebné podniky v meste – bolo ich okolo 17. Medzi podniky patrili napríklad ''Hutné stavby'', ''Inžinierske stavby'' a ''Drevona''. Vstup do amfiteátra mal byť riešený zo zadu a tak vznikol cestný objazd a celé [[Festivalové námestie]]. Celá výstavba bola pôvodne rozdelená do 4 etáp, no nakoniec z toho boli dve etapy, 1. etapa bola dokončená v roku [[1959]] a druhá etapa prebehla v roku [[1963]] – [[1966]]. V druhej etape boli dokončené sanitárne zariadenia a záverečná terénna úprava. Prvá zmienka o kolaudácii v archíve mesta je z roku [[1963]], kde sa doslova dali do užívania ''"schopné časti amfiteátra"''. Stavba budovy ''EKRAN'', za premietacím plátnom, kde mali byť šatne pre učinkujúcich a reštaurácia a kancelárie ''Parku kultúry a oddychu'', sa presunula až na rok [[1968]]. Projekt amfiteátra Ing. arch Gabriniho a Ing. arch V. Malinovského bol veľkolepý v tom, že svojou kapacitou sedadiel 25 000 a rozmermi najväčšieho premietacieho plátna, bol jeden z najväčších v bývalom [[Česko-Slovensko|Československu]]. Prvé letné premietanie sa však datuje už v roku [[1965]] v rámci ''„Filmového Festivalu Pracujúcich“'', ktorý sa po rokoch presunul z mestských kín do amfiteátra. Dlhé roky tvoril veľkolepú tradíciu stretávania sa košičanov na letnom premietaní, ktoré malo svoje čaro a atmosféru a chodievali tú i celé rodiny. V sobotu [[19. júna]] [[1965]] vzhliadlo premiéru ''"Oskarovho"'' filmu mesta [[Sabinov ]][[Obchod na korze]] v hlavnej úlohe s [[Jozef Kroner|Jozefom Kronerom]]. Na premietaní sa zúčastnilo 20 000 tisíc divákov. Od roku [[1995]] spravoval amfiteáter ''Miestny úrad Košice Sever'' až do [[1. augusta]] [[2012]], kedy sa začalo s rekonštrukciou v rámci investičných projektov [[Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013]], ktorá skončila [[28. decembra]] [[2012]]. Amfiteáter bol potom v správe [[Magistrát mesta Košice|Magistrátu mesta Košice]]. Od [[1. januára]] [[2014]] sa dostal do správy novovzniknutej príspevkovej organizácie mesta Košice ''"K13 - Košické kultúrne centrá"'' so sídlom na [[Kukučínova ulica (Košice)|Kukučínovej ulici]] č. 2, v novom [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]. === Budova EKRAN === Budova Ekran sa dala do užívania až v roku 1976 a sídlil tam Park kultúry a oddychu a v budove boli ich kancelárie. Riaditeľom PKO bol známy muzikant Vlado Zelezňák, ktorý mal neskôr v budove aj nahrávacie štúdio , ďalej tam boli šatne pre učinkujúcich, kaviareň a reštaurácia. V roku [[1995]] sa do budovy presťahoval Miestny úrad Košice Sever a sídli tam dodnes. Počas starostovania Judr. Andreji Takáčovej, od roku 1995 sa uskutočnilo v amfiteátri mnoho podujatí. Najznámejšie predstavenia, [[koncert]]y a akcie: [[Na skle maľované]], [[Luciano Pavarotti]], [[Las Ketchup]], [[Tatu]], ''Lucie'', [[Alexandrovci]], Johny Mečoch, veľký hudobný festival: ''Slovak Rock Camp'', festival ''ROCK Made Gambrinus'', koncerty: [[Omega (skupina)|Omega]], ''F. Nedveď zo skupinou'', [[Maďarsko|maďarská]] ''EDDA'', [[Elán (skupina)|Elán]], ''4. dištriktuálny deň'', ''VD ECAV'' so zahraničnou účasťou, koncertné podujatie: ''„Nebaľte kufre“'', pravidelné podujatia: Folklórne slávnosti, Deň detí pre materské školy a školákov, Ahoj škola, výchovné koncerty pre [[mládež]], akcia: ''„S ľuďmi a pre ľudí“'' - vystúpenia detí košických škôl, atď. V roku [[2011]] sa uskutočnil, prvý ročník ''"Hokejového mestečka 2011"'' a zaznamenal dvánásťtisícovú návštevnosť pri sledovaní prenosu slovenských zápasov z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011]]. Hokejové mestečko organizovalo ''OZ Košice Sever'' v spolupráci z vtedajším [[Starosta|starostom]] Mariánom Gájom. === Rok Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 v Amfiteátri === V roku [[2013]] sa uskutočnil ''"Cassovia folkfest 2013"'', muzikál [[Móric Beňovský]] v podaní skupiny ''Ghymes'' a tanečného divadla ''Honvéd''. V rámci ''Festivalu divadiel strednej Európy'' to bola ''"Horúčka Muzikálovej Noci"'' z produkcie [[Ján Ďurovčík|Jána Durovčíka]] za podpory teamu ''EHMK 2013''. Za technicko - organizačné zabezpečenie akcií v amfiteátri bol primátorom mesta Košice poverený v júni 2012, samotný tím ''EHMK Košice 2013, konkrétne manažérka Libuša Říhová . Miestny úrad Sever v spolupráci s mestom Košice a EHMK Košice 2013 zorganizovalo ''"Hokejové mestečko"'' aj v roku [[2013]] aj denné letné premietanie v rámci projektu EHMK 2013 s názvom ''"Amfik uvádza...", ktoré spoluorganizovalo OZ Košice Sever. === Amfiteáter v správe K13 - Košické kultúrne centrá === V janurári [[2014]] dostala Amfiteáter do správy organizácia ''K13 - Košické kultúrne centrá''. K13 spravuje zrekonštruované objekty v rámci Projektu EHMK - Košice 2013 a to kultúrne centrá : Amfiteáter , [[Kasárne Kulturpark|Kasárne - Kulturpark]], [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] - halu umenia , ''Výmenníky'' po [[Košické sídliská|sídliskách]], ktoré boli pretvorené na komunitné kultúrne centrá v rámci projektu s názvom ''SPOTS''. Veľkú tradíciu začalo mať znova letné filmové premietanie. A tak sa každý rok realizovalo : ''"Letné kino v Amfíku"'' - filmový festival počas júna , júla a augusta a začiatok septembra . Tento festival dosahoval v rámci slovenských kín, amfiteátrov a letných kín najvyššiu návštevnosť. Posledné tri roky 2020 až 2023 prevzalo produkciu letných filmových premietaní kino Úsmev Košice , pod názvom " Filmové Leto v Amfiku " a premieta sa skoro denne. V polovici júna sa tu realizuje aj svetoznámy medzinárodný filmový festival ART FILM FEST , ktorý trvá týždeň a prináša do Amfiku nielen skvelé filmové snímky, ale aj hviezdnych umelcov a hercov. Obľúbenou tradíciou v košickom ''Amfíku'' je aj veľmi úspešný ''REVIVAL FEST'' – festival revivalových [[Rocková skupina|rockových skupín]], ktorý sa uskutočňuje vždy na konci sezóny. V roku [[2019]] amfiteáter navštívilo až 60 000 návštevníkov na koncertoch skupín: Paľo Habera a Team, [[Kandráčovci]] + [[Kollárovci]], 70 výročie [[Slovenský ľudový umelecký kolektív|SĽUKU]], koncert americkej kapely: [[Limp Bizkit]] a fínskej metalovej legendy: [[Apocalyptica]]. V roku [[2021]] sa v amfiteátri konali viaceré koncerty: Legendy OPER AIR TOR - V. Patejdl, B. Dubasová, P. Hammel a J. Lehotský, v [[2022]] raper [[Kali]] a v roku [[2023]] zažili fanúšikovia legendy ako [[Chris Norman]] a [[Bonnie Tyler]], predskokan bol [[Peter Nagy]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Budova EKRAN .jpg|Budova mestskej časti Sever Súbor:Hľadisko - EHMK.jpg|Hľadisko Súbor:Vchod do amfiteátra.jpg|Vstupná brána </gallery> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Amfiteater Košice : https://www.facebook.com/amfikkosice}} == Zdroj == *Archív mesta Košice a Festivalový Večerník č. 1 z roku 1965 {{Portál|Košice|Košický}} [[Kategória:Stavby v Košiciach]] [[Kategória:Amfiteátre na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1966]] 3wzigbbv7vrzgl10sd3p3wf8w7qg186 ŠEVT 0 510455 8381227 6807539 2026-10-07T20:49:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381227 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.143253|17.14118|format=dms|display=title}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Ševt | Logo spoločnosti = Logo_sevt.png | Veľkosť loga = 130px | Právna forma = [[Akciová spoločnosť]] | IČO = 31331131 | Odvetvie = Kancelárske potreby | Založená = [[1954]]<ref name=historia>{{cite web |url=http://www.sevtprefirmu.sk/o-nas/ |title=ŠEVT : O nás |publisher=Sevt.sk |date=}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Sídlo = [[Plynárenská ulica (Bratislava)|Plynárenská]] 6, 821 09 [[Bratislava]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = [[Ing.]] Miroslav Kadvolt<br> generálny riaditeľ | Územný rozsah = [[Slovensko]] | Obrat = | Aktíva = {{pokles}}12 922 996 € <small>(2017)</small><ref name=fin17>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŠEVT a.s.| url = https://finstat.sk/31331131| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = | jazyk = }}</ref> | Výnosy = {{pokles}}16 518 339 € <small>(2017)</small><ref name=fin17/> | Prevádzkový zisk = {{pokles}}115 mil. [[Euro|€]]. <small>(2009)</small><ref name=vedenie/> | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = {{rast}} 300 <ref name=historia /> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|http://www.sevt.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Plynárenská 6 01.jpg|náhľad|Sídlo na Plynárenskej 6 v Bratislave]] '''ŠEVT, a.s.''' ('''Š'''tatistické a '''E'''videnčné '''V'''ydavateľstvo '''T'''lačív, predtým '''Š'''tátne a '''E'''videnčné '''V'''ydavateľstvo '''T'''lačív) je slovenská firma, ktorá sa zaoberá predajom prevažne [[kancelárske potreby|kancelárskych potrieb]] a [[tlačivo|tlačív]]. Hlavné sídlo spoločnosti sa nachádza v [[Bratislava|Bratislave]], má však predajnú sieť 40 pobočiek. Spoločnosť je držiteľom certifikátov [[ISO 9000|ISO 9001:2008]] manažérstva kvality a ISO 14001:2004 za systém environmentálneho manažérstva. Okrem predaja kancelárskych potrieb tlačív sa spoločnosť venuje predaju kancelárskych zariadení, príslušenstva ku tlačiarňam, nízkonákladovej tlači, viazaniu dokumentov, výrobe pečiatok a radu ďalších príbuzných činností.<ref name=historia/> == Dejiny == Spoločnosť vznikla v roku 1954 ako Štátne a evidenčné vydavateľstvo tlačív š. p., ktorého úlohou bolo zjednotenie sústavy úradných a hospodárskych tlačív.<ref name=historia/> V roku 1992 bol podnik transformovaný na [[Akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]] a v roku 1995 napokon [[Privatizácia|sprivatizovaný]]. Došlo k zmene organizačnej štruktúry firmy. Podľa niektorých informácii bola privatizácia netransparentná a firmu získali osoby blízke [[Irena Jenčová|Irene Jenčovej]], ktorá mala kontakty na prezidenta Fondu národného majetku [[Štefan Gavorník|Štefana Gavorníka]]. Nový majiteľ údajne spoločnosť získal za 9,36 % jej účtovnej hodnoty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam I. Mikloša hovorí, že známi a príbuzní politikov sa podieľali na privatizácii | url = http://www.sme.sk/c/2156525/zoznam-i-miklosa-hovori-ze-znami-a-pribuzni-politikov-sa-podielali-na-privatizacii.html | dátum vydania = 24.06.1998 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.03.2014 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 1999 spoločnosť obdržala Cenu Slovenskej republiky za kvalitu. Od roku 2005 začala spoločnosť rozvoj obchodnej siete špecializovaných papiernictiev v novom obchodnom formáte Office1Ševt. Spoločnosť v spolupráci s Ministerstvom školstva a v roku 2011 spustila projekty eTlačivá a eŠkola zamerané na elektronizáciu tlačív, inteligentné vypĺňanie a elektronickej školskej agendy. V nasledujúcom období rozšírila svoje aktivity v sektore nízkonákladovej tlače. V roku 2013 boli spustené elektronické obchody pre firmy a širšiu verejnosť ponúkajúce sortiment firmy.<ref name=historia/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.sevt.sk/ Stránka spoločnosti Ševt] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] [[Kategória:Podniky založené v 1954]] 4ayuoxww9wydjdiykulx2ea4cvahyz5 1. vodnopólová liga žien 2013/14 0 511376 8381306 8148991 2026-10-08T07:27:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381306 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = 1. vodnopólová liga žien |sezóna = 2013/14 |sezóna_pred = 1. vodnopólová liga žien 2012/13 |sezóna_po = 1. vodnopólová liga žien 2014/15 |začiatok = [[8. marec]] [[2014]] |koniec = [[15. jún]] [[2014]] |majster = [[Pirana SC Topoľčany]] |víťaz_základ = |zostup = |počet_mužstiev = 4 |odohraté_zápasy = 24 |počet_gólov = 116 <small>(4,8 gólov na zápas)</small> |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = Topoľčany{{--}}Viedeň {{ku|24|4}} |poznámka = }} '''1. vodnopólová liga žien 2013/14''' bol 23. ročník [[1. vodnopólová liga žien|ligy vodnopólistiek]], [[vodné pólo|vodnopólovej]] súťaže žien na [[Slovensko|Slovensku]], kontrolovanej [[Slovenský zväz vodného póla|Slovenským zväzom vodného póla]] (SZVP). Súťaže sa zúčastnili 4 družstvá. Z minulej sezóny v nej chýbali družstvá [[ŠKP Košice|Košíc]] a [[PVK Vrútky|Vrútok]]. Staronovým účastníkom sú naopak Piešťany a prvýkrát v histórii slovenskej ligy aj zahraničné družstvo, z Rakúska. Titul obhájilo družstvo [[Pirana SC Topoľčany]], ktoré zvíťazilo vo všetkých stretnutiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hráčky Topoľčian obhájili ženský titul bez straty bodu | url = http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=1359:hraky-topoian-obhajili-ensky-titul-bez-straty-bodu&catid=80:suae-ien&Itemid=16 | dátum vydania = | dátum prístupu = 13.11.2014 | vydavateľ = mokralopta.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Systém súťaže == Hrala sa iba základná časť, a to turnajovým spôsobom. Turnaje boli 4, každý jeden účastník bol organizátorom jedného turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sezóna 2013 - 2014 | url = http://www.szvp.sk/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 15.3.2014 | vydavateľ = SZVP }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" style="font-size:90%" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=150|Družstvo ! width=50|{{tooltip|2012/13|Umiestnenie v sezóne 2012/13}} ! width=160|Bazén |- | [[Pirana SC Topoľčany]] || align="center"|1. || Krytá plaváreň Topoľčany |- | [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] || align="center"|4. || Plaváreň Pasienky |- | [[KVP Kúpele Piešťany]] || align="center"|[[Súbor:N in a Circle.png|20px|Nováčik]] || Kúpalisko EVA Piešťany |- | {{AUT}} [[ASV Viedeň]] || align="center"|[[Súbor:N in a Circle.png|20px|Nováčik]] || Wiener Stadionbad |} Pozn: Družstvá [[PVK Vrútky]] a [[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice-Staré Mesto]], ktoré v minulej sezóne na 2., resp. 4. mieste, sa do tejto sezóny neprihlásili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Začala sa I. liga žien |url = http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=1311:zaala-sa-i-liga-ien&catid=80:suae-ien&Itemid=16 |dátum vydania = 10.3.2014 |dátum prístupu = 15.3.2014 |vydavateľ = mokralopta.sk/ |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20140316025320/http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=1311:zaala-sa-i-liga-ien&catid=80:suae-ien&Itemid=16 |dátum archivácie = 2014-03-16 }}</ref> == Výsledky == === Zápasy === {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" |- ! rowspan=2| !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|PI|Piešťany}} !width=60| {{tooltip|VI|Viedeň}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|PI|Piešťany}} !width=50| {{tooltip|VI|Viedeň}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|PI|Piešťany}} !width=60| {{tooltip|VI|Viedeň}} !width=50| {{tooltip|BA|Bratislava}} !width=50| {{tooltip|PI|Piešťany}} !width=50| {{tooltip|VI|Viedeň}} |- | colspan=3| <small>{{tooltip|v Topoľčanoch|8. až 9. marec}}</small> ||colspan=3| <small>{{tooltip|v Bratislave|5. až 6. apríl}}</small> ||colspan=3| <small>{{tooltip|vo Viedni|3. až 4. máj}}</small> || colspan=3|<small>{{tooltip|v Topoľčanoch|14. až 15. jún, hralo sa v Topoľčanoch, ale usporiadateľom boli Piešťany}}</small> |- |style="text-align: left;" width=90| Topoľčany |{{ku|17|7}} |{{ku|14|5}} |{{ku|24|4}} |{{ku|15|9}} |{{ku|21|11}} |{{ku|23|9}} |{{ku|15|4}} |{{ku|22|12}} |{{ku|21|7}} |{{ku|13|8}} |{{ku|24|6}} |{{ku|17|4}} |- |style="text-align: left;"| Bratislava |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|7|4}} |{{ku|11|10 pp}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|17|8}} |{{ku|10|8}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|19|6}} |{{ku|13|12 ph}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|17|7}} |{{ku|18|8}} |- |style="text-align: left;"| Piešťany |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|10|11}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|12|11}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|10|14}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |{{ku|13|9}} |} === Tabuľka === {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px" |Por !width="130px" |Klub !width=15 | {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15 | {{tooltip|V|Výhry}} !width=15 | {{tooltip|Vp|Výhry po predĺžení}} !width=15 | {{tooltip|Pp|Prehry po predĺžení}} !width=15 | {{tooltip|P|Prehry}} !width=20 | {{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 | {{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=25 | {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"|Body |- bgcolor=#e6e6e6 |1. | align=left|'''Topoľčany''' |12||12||0||0||0|| 226|| 86|| +140||'''36''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. | align=left|'''Bratislava''' |12||6||2||0||4|| 140|| 123|| +17||'''22''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. | align=left|'''Viedeň''' |12||2||0||2||5|| 107|| 182|| −75||'''8''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align=left|'''Piešťany''' |12||2||0||0||10|| 104|| 186|| −82||'''6''' |} <small>Zdroj: [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_201414.pdf SZVP]</small> == Konečné umiestnenie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=160|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal icon.svg|17px]] || [[Pirana SC Topoľčany]] || [[Súbor:Simple gold crown.svg|15px|Majster]] |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal icon.svg|17px]] || [[Slávia UK Bratislava (vodné pólo)|Slávia UK Bratislava]] |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal icon.svg|17px]] || [[ASV Viedeň]] |- |align="center"| 4. || [[KVP Kúpele Piešťany]] |} == Slovenský pohár 2013/14 == * [[Topoľčany]], 30. november{{--}}1. december 2013 {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Tabuľka turnaja {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px" |Por !width="130px" |Klub !width=15 | {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15 | {{tooltip|V|Výhry}} !width=15 | {{tooltip|Vp|Výhry po predĺžení}} !width=15 | {{tooltip|Pp|Prehry po predĺžení}} !width=15 | {{tooltip|P|Prehry}} !width=20 | {{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 | {{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=25 | {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"|Body |- bgcolor=#e6e6e6 |1. | align=left|'''Topoľčany''' |3||2||0||1||0|| 41|| 21|| +20||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. | align=left|{{ROU}} '''Targu Mures''' |3||1||1||0||1|| 26|| 36|| −10||'''5''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. | align=left|'''Bratislava''' |3||1||1||0||1|| 28|| 22|| +6||'''5''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. | align=left|'''Piešťany''' |3||0||0||1||2|| 21|| 37|| −16||'''1''' |} Pozn: Rumunské družstvo [[Torpi Targu Mures]] z [[Rumunsko|Rumunska]] je aktuálnym víťazom rumunského pohára. {{Stĺpce-2}} ;Tabuľka Slovenského pohára {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff; text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF !width="20px" |Por !width="130px" |Klub !width=15 | {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15 | {{tooltip|V|Výhry}} !width=15 | {{tooltip|Vp|Výhry po predĺžení}} !width=15 | {{tooltip|Pp|Prehry po predĺžení}} !width=15 | {{tooltip|P|Prehry}} !width=20 | {{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=20 | {{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=25 | {{tooltip|+/−|+/− skóre}} !align="center"|Body |- bgcolor=#CCDFCC |1. | align=left|'''Bratislava''' |2||1||1||0||0|| 22|| 14|| +8||'''5''' |- bgcolor=#e6e6e6 |2. | align=left|'''Topoľčany''' |2||1||0||1||0|| 21|| 15|| +6||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. | align=left|'''Piešťany''' |2||0||0||0||2|| 11|| 25|| −15||'''0''' |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Pharma Group vodnopólová extraliga mužov 2013/14]] == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20140315231525/http://www.waterpolo.sk/hraci_07ze_2014.asp Sezóna žien 2013/14 na stránke klubu Slávia UK Bratislava] * [http://szvp.sk/files/zapisystk/STKZ_201320.pdf Slovenský pohár 2013/14 na stránke Slovenského zväzu vodného póla] * [http://www.sportscore.sk/vodne-polo-1-liga-zeny-2013-14 Sezóna žien 2013/14 na stránke sportscore.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141113141720/http://www.sportscore.sk/vodne-polo-1-liga-zeny-2013-14 |date=2014-11-13 }} * [http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=80&Itemid=203 Súťaže žien na stránke mokralopta.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150312125010/http://www.mokralopta.sk/web/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=80&Itemid=203 |date=2015-03-12 }} {{1. vodnopólová liga žien}} [[Kategória:Vodné pólo v 2013]] [[Kategória:Vodné pólo v 2014]] [[Kategória:1. vodnopólová liga žien]] 5tff33t4p6f5ieywrtdgfzooal3li46 Ada Jonathová 0 512481 8381118 8363813 2026-10-07T13:43:33Z KormiSK 91359 8381118 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ada Jonathová | Rodné meno = | Popis osoby = izraelská biochemička | Portrét = Ada E. Yonath.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1939|6|22}} | Miesto narodenia = [[Jeruzalem]], [[Izrael]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2026|08|31|1939|06|22}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} '''Ada E. Jonathová''' (* [[22. jún]] [[1939]], [[Jeruzalem]], [[Izrael]]<ref name="cv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Israel Prize Official Site (in Hebrew) – Recipient’s C.V. | url = http://cms.education.gov.il/EducationCMS/Units/PrasIsrael/Tashsab/AdaYonat/KorotHaimPropesorAdaYonat.htm}}</ref> – † [[31. august]] [[2026]]<ref name="jpost-dies"/>) bola izraelská [[biochémia|biochemička]]. Špecializovala sa na [[Kryštalografia|kryštalografiu]], významným je jej výskum štruktúry [[ribozóm]]u. Bola riaditeľkou ''Helen and Milton A. Kimmelman Center for Biomolecular Structure and Assembly'' [[Mechon Weizmann le-mada|Weizmannovho inštitútu vied]]. V roku [[2009]] získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za objasnenie štruktúry a funkcie [[ribozóm]]u, čím sa stala historicky prvou izraelskou laureátkou [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]<ref group="pozn">K roku 2009 získalo Nobelovu cenu celkovom 9 Izraelčanov vrátane Ady Jonathovej.</ref> a v poradí štvrtou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za chémiu.<ref name="JJ1009">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wills | meno = Adam | vydavateľ = Jewish Journal | titul = Ada Yonath—first Israeli woman to win Nobel Prize | url = http://www.jewishjournal.com/chaitech/item/ada_yonath_--_first_israeli_woman_to_win_nobel_prize_20091007/ | dátum vydania = 2009-10-07 | dátum prístupu = 2009-10-8 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160422153441/http://www.jewishjournal.com/chaitech/item/ada_yonath_--_first_israeli_woman_to_win_nobel_prize_20091007/ | dátum archivácie = 2016-04-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tuček | meno = Josef | vydavateľ = Aktuálně.cz | titul = Nobelova cena za překlad kódu života | url = http://aktualne.centrum.cz/veda/clanek.phtml?id=649476 | dátum prístupu = 2009-10-8 }}</ref><ref group="pozn">Do roku 2009 získali Nobelovu cenu za chémiu okrem Ady Jonathovej len [[Maria Curieová-Skłodowská]] (1911), jej dcéra [[Irène Joliotová-Curieová]] (1935) a [[Dorothy Mary Hodgkinová]] (1964).</ref> == Životopis == Narodila sa v jeruzalemskej štvrti Geula.<ref name="JP0308">{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?cid=1204546432149&pagename=JPost/JPArticle/ShowFull |titul = Ada Yonath— L'Oréal-UNESCO Award |dátum vydania = 2008-03-08 |dátum prístupu = 2009-10-8 |vydavateľ = The Jerusalem Post | jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120117223623/http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?cid=1204546432149&pagename=JPost%2FJPArticle%2FShowFull |dátum archivácie = 2012-01-17}}</ref> Jej rodičia boli [[Sionizmus|sionistickí]] [[Židia]], ktorí imigrovali do [[Britský mandát v Palestíne|mandátnej Palestíny]] z [[Poľsko|Poľska]] v roku [[1933]] ešte pred založením Izraela.<ref>[http://books.google.com/books?id=uYAkWldKpx8C&pg=PA390&lpg=PA390&dq=yonath+livshitz&source=bl&ots=iqBl2Hg2_g&sig=0JZQo4dgU8lUDNxWRdTSVFrj4BM&hl=en&ei=15mMTvSoC9CDhQfCo_mDBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CBwQ6AEwAA#v=onepage&q=yonath%20livshitz&f=false István Hargittai, Magdolna Hargittai “Candid science 6”: Interview with Ada Yonath (p. 390)]: In this source the surname is spelled ''Li'''v'''shitz''.</ref> Jej starý otec bol [[rabín]]. Rodina sa usadila v Jeruzaleme, kde založila obchod s potravinami. Napriek tomu žili vo finančnej tiesni, v chudobných štvrtiach spoločne s niekoľkými ďalšími rodinami a Ada nemala v detstve k žiadne knihy.<ref name="JJ1009" /><ref name="jpost-villagefool">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siegel-Itzkovich | meno = Judy | vydavateľ = The Jerusalem Post | titul = Former 'village fool' takes the prize | url = http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?cid=1204546432149&pagename=JPost/JPArticle/ShowFull | dátum prístupu = 2009-10-8 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120117223623/http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?cid=1204546432149&pagename=JPost%2FJPArticle%2FShowFull | dátum archivácie = 2012-01-17 }}</ref> Napriek chudobe ju rodičia poslali do školy v lepšej štvrti Bejt ha-Kerem, aby jej zaistili kvalitné vzdelanie. Keď jej v 42 rokoch zomrel otec, rodina sa presťahovala do [[Tel Aviv-Jafo|Tel Aviv]]u.<ref name="MFA0708">{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.mfa.gov.il/MFA/Israel+beyond+politics/Israeli+professor+receives+Life+Work+Prize+for+women+in+science+28-Jul-2008.htm /|titul= Israeli professor receives Life's Work Prize for women in science |dátum=2008-07-28 | dátum prístupu = 2009-10-8|vydavateľ= Ministerstvo zahraničných vecí Štátu Izrael |jazyk=anglicky}}</ref> Ada nastúpila na strednú školu Tichon Chadaš, aj keď jej matka nemohla platiť za štúdium. Ada si naň privyrábala doučovaním [[Matematika|matematiky]].<ref name="jpost-villagefool" /> Vzorom bola pre ňu poľsko-francúzska vedkyňa [[Maria Curieová-Skłodowská]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Israel21c | titul = Israeli scientist wins Nobel Prize | url = http://www.israel21c.org/index.php?option=com_content&view=article&id=7259:israeli-scientist-ada-yonath-wins-the-nobel-prize&catid=60:people&Itemid=110 | dátum prístupu = 2009-10-8 | jazyk =}}</ref> Po absolvovaní strednej školy sa vrátila študovať do Jeruzalema, kde absolvovala Hebrejskú univerzitu. Tam získala titul bakalára z [[chémia|chémie]] (1962) a magistra z [[Biochémia|biochémie]] (1964). V roku [[1968]] získala titul [[Doktor (PhD.)|Ph.D.]] z [[Röntgenové žiarenie|röntgenovej]] kryštalografie na Weizmannovom inštitúte vied. Má jednu dcéru, Chagit Jonathovú, lekárku v ''Šeba Medical Center'' a vnučku No'u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ilani | mno = Ofri | vydavateľ = Haaretz | titul = Israel's Prof. Ada Yonath wins Nobel Prize | url = http://www.haaretz.com/hasen/spages/1119626.html | dátum prístupu = 2009-10-8 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20091203104630/http://www.haaretz.com/hasen/spages/1119626.html | dátum archivácie = 2009-12-03 }}</ref> Zomrela 31. augusta 2026.<ref name="jpost-dies">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Genn | meno = James | autor = | odkaz na autora = | titul = Nobel Prize, Israel Prize laureate, Ada Yonath, dies aged 87 | url = https://www.jpost.com/israel-news/article-907162 | vydavateľ = jpost.com | miesto = | dátum vydania = 2026-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | jazyk = }}</ref><ref name="ac-dies">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prof. Ada Yonath, Nobel Laureate and a Model of Scientific Perseverance, Has Passed Away | url = https://wis-wander.weizmann.ac.il/people/prof-ada-yonath-nobel-laureate-and-model-scientific-perseverance-has-passed-away | vydavateľ = Weizmannov inštitút vied | miesto = Rehovot | dátum vydania = 2026-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == Za svoj výskum získala rad cien, vrátane [[Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za chémiu|Wolfovej ceny za chémiu]] v roku [[2006]] alebo [[Izraelská cena|Izraelskej ceny]] za chémiu v roku [[2002]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Wolf Foundation | titul = Wolf Prize Recipients in Chemistry | url = http://www.wolffund.org.il/cat.asp?id=15&cat_title=CHEMISTRY | dátum prístupu = 2009-10-8 | jazyk = anglicky}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ada E. Yonath}} == Externé odkazy == * [http://www3.weizmann.ac.il/Yonath/home.html Weizmannov inštitút vied - Ada Jonath] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091010012052/http://www3.weizmann.ac.il/Yonath/home.html |date=2009-10-10 }} * [http://nobelprize.org/nobel_prizes/chemistry/laureates/2009/ Nobel Foundation - The Nobel Prize in Chemistry 2009] * [http://weltderwunder.de.msn.com/mensch-und-natur-gallery.aspx?cp-documentid=150109292&imageindex=9 MSN - Chémia: Ada Jonath] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091012004752/http://weltderwunder.de.msn.com/mensch-und-natur-gallery.aspx?cp-documentid=150109292 |date=2009-10-12 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ada Jonat|11221971}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 2001 – 2025}} {{Nositelia Wolfovej ceny za chémiu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jonathová, Ada}} [[Kategória:Osobnosti z Jeruzalema]] [[Kategória:Izraelskí biochemici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Izraelskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Izraelskej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Wolfovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Chicago]] [[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia Pápežskej akadémie vied]] [[Kategória:Ženy v chémii]] lneoq9ha3z9c3ga231p5zuqd4hgvpss ANA Holdings 0 513248 8381339 8115458 2026-10-08T09:24:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381339 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ANA HOLDINGS INC. | Logo spoločnosti = All Nippon Airways Logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[kabušiki gaiša]] <br> ''(akciová spoločnosť)'' | IČO = | Odvetvie = [[doprava]] a [[logistika (výrobné a obehové procesy)|logistika]] <br> [[cestovný ruch]] | Založená = [[27. december]] [[1952]] <br> [[1. apríl]] [[2013]] (holding) | Zakladateľ = | Sídlo = Shiodome City Center, 1-5-2 Higashi-Shimbashi, Minato-ku, [[Tokio]] 105-7140 | Štát sídla = Japonsko | Pôvod = {{minivlajka|Japonsko}} Japonsko | Vedenie = Yoji Ohashi <br> (predseda predstavenstva) <br> Shinichiro Ito <br> (prezident, [[Chief executive officer|CEO]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Board of Directors Management Members | url = http://www.anahd.co.jp/en/company/officer.html | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Holdings }} {{eng icon}}</ref> | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = | Produkcia = [[letecká doprava]]: <br> {{rast}} 37 323 000 pasažierov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ANA Holdings Financial Results for the Third Quarter of FY2013 | url = http://v4.eir-parts.net/v4Contents/View.aspx?cat=tdnet&sid=1120899 | druh nosiča = PDF online | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Holdings | strany = 2-3 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413154923/http://v4.eir-parts.net/v4Contents/View.aspx?cat=tdnet&sid=1120899 | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{eng icon}}</ref> <br> {{rast}} 889 000 ton nákladu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ANA Holdings Financial Results for the Third Quarter of FY2013 | url = http://v4.eir-parts.net/v4Contents/View.aspx?cat=tdnet&sid=1120899 | druh nosiča = PDF online | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Holdings | strany = 3 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413154923/http://v4.eir-parts.net/v4Contents/View.aspx?cat=tdnet&sid=1120899 | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{eng icon}}</ref> <br> <small>(obe údaje: apríl{{--}}december 2013)</small> | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = {{rast}} 1 212 000 000 000 [[japonský jen|JPY]]<ref name="3q2013-1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ANA Holdings Financial Results for the Third Quarter of FY2013 | url = http://v4.eir-parts.net/v4Contents/View.aspx?cat=tdnet&sid=1120899 | druh nosiča = PDF online | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Holdings | strany = 1 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413154923/http://v4.eir-parts.net/v4Contents/View.aspx?cat=tdnet&sid=1120899 | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{eng icon}}</ref> <br> <small>(apríl{{--}}december 2013)</small> | Zisk = {{pokles}} 33 300 000 000 JPY<ref name="3q2013-1"/> <br> <small>(apríl{{--}}december 2013)</small> | Člen skupiny = ANA Group | Počet zamestnancov = 33 467 <small>(30. september 2013)</small><ref name="corpdata">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corporate Data | url = http://www.anahd.co.jp/en/company/profile.html | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = 2013-09-30 | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Holdings }} {{eng icon}}</ref> | Divízie = | Dcérske spoločnosti = <small>min.</small> 45 spoločností <br> pozri [[ANA Holdings#Členovia ANA Group|Členovia ANA Group]] | Vlastník = 553 483 akcionárov<ref name="shares">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shareholder Information | url = http://www.anahd.co.jp/en/investors/stock/situation.html | dátum vydania = 2013-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Holdings }} {{eng icon}}</ref> <br> <small>(30. september 2013)</small> <br> pozri [[ANA Holdings#Majoritní akcionári|Majoritní akcionári]] | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.anahd.co.jp/ www.anahd.co.jp] | Zánik = | Poznámka = '''Predchádzajúce názvy:''' <br> Japan Helicopter & Aeroplane Transports Co., Ltd. <small>(27. december 1952{{--}}december 1957)</small> <br> All Nippon Airways Co., Ltd.<ref group=pozn>Prechod na holdingovú štruktúru, v rámci ktorej fungujú pod rovnakým názvom aerolínie [[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways Co., Ltd.]]).</ref> <br> <small>(december 1957{{--}}1. apríl 2013)</small> }} [[Súbor:Shiodome City Center 2012.JPG|náhľad|Shiodome City Center ({{V jazyku|jpn|汐留シティセンタ}}), mrakodrap, v ktorom sídli riaditeľstvo ANA Holdings, ako aj riaditeľstvá niektorých jej dcérskych spoločností]] [[Súbor:Ana.ja8958.750pix.jpg|náhľad|[[Boeing 747|Boeing 747-400]] ([http://flightaware.com/live/flight/JA8958 JA8958]) spoločnosti [[All Nippon Airways Company|All NIPPON AIRWAYS Co., Ltd.]] (ANA)]] [[Súbor:AJX-B767300ER-JA8971-01.jpg|náhľad|[[Boeing 767|Boeing 767-300ER]] ([http://www.flightradar24.com/data/airplanes/ja8971 JA8971]) spoločnosti Air Japan Co., Ltd.]] [[Súbor:ANA Bombardier DHC8-300(JA801K) - Flickr - Kentaro Iemoto@Tokyo.jpg|náhľad|[[Bombardier]] DHC8-300 ([http://flightaware.com/live/flight/JA801K JA801K]) spoločnosti ANA WINGS CO., LTD.]] [[Súbor:JA01VA.jpg|náhľad|[[Airbus A320|Airbus A320-216]] ([http://www.flightradar24.com/data/airplanes/ja01va JA01VA]) spoločnosti Vanilla Air Inc.]] [[Súbor:JA8356 (4022674267).jpg|náhľad|Nákladné lietadlo [[Boeing 767|Boeing 767-381ER]] ([http://www.flightradar24.com/data/airplanes/ja8356 JA8356]) spoločnosti ANA Cargo Inc.]] [[Súbor:Air Nippon Boeing 737-781 Winglets (JA06AN 33876 1992) (5007661233).jpg|náhľad|[[Boeing 737|Boeing 737-781]] ([http://www.flightradar24.com/data/airplanes/ja06an/ JA06AN]) spoločnosti Air Nippon Co., Ltd. (1. apríla 2012 zlúčená s ANA)]] [[Súbor:Ifta-a36-N812AD-071115-01-16.jpg|náhľad|Beechcraft A36 Bonanza ([http://flightaware.com/resources/registration/N812AD N812AD]) používaná spoločnosťou International Flight Training Academy, INC. na výcvik pilotov]] [[Súbor:Air Canada at Narita Airport.JPG|náhľad|Pracovníci ANA Catering Service Co., Ltd. na [[Medzinárodné letisko Narita|medzinárodnom letisku Narita]] pri zásobovaní [[Airbus A340|Airbusu A340]] spoločnosti [[Air Canada]]]] [[Súbor:Huis Ten Bosch JR ANA Hotel.jpg|náhľad|Hotel v [[Nagasaki]] patriaci k hotelovej sieti ANA]] '''ANA Holdings Incorporated''' ({{V jazyku|jpn|ANAホールディングス株式会社}}; {{tyo|9202}}) je [[Japonsko|japonská]] [[holdingová spoločnosť]] v [[letecká doprava|leteckej doprave]] a [[cestovný ruch|cestovnom ruchu]], disponujúca členskými spoločnosťami [[skupina podnikov (ovládanie)|skupiny]] '''ANA Group'''. Právna forma v rámci japonského obchodného zákonníka je [[kabušiki gaiša]] (približne [[akciová spoločnosť]] v slovenskom obchodnom práve). == História == Spoločnosť bola založená [[27. december|27. decembra]] [[1952]] ako '''''Japan Helicopter & Aeroplane Transports Co., Ltd.''''' ({{V jazyku|jpn|日本ヘリコプター輸送株式会社を設立}}) s cieľom zreorganizovať japonskú leteckú dopravu narušenú po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Air Nippon Airways PNR Status | url = http://www.getpnrstatus.co.in/all-nippon-airways-pnr-status/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-13 | vydavateľ = Get PNR Status.co.in | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413143656/http://www.getpnrstatus.co.in/all-nippon-airways-pnr-status/ | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{eng icon}}</ref> Vo februári nasledujúceho roku začala s prevádzkou [[helikoptéra|helikoptér]], od mája získala licenciu na [[charterový let|charterové lety]] a od októbra aj na pravidelné lety. V decembri [[1953]] rozšírila svoje podnikanie o nákladnú leteckú prepravu na linke [[Tokio]]{{--}}[[Osaka (mesto)|Osaka]].<ref name="history">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ANA Group History | url = http://www.anahd.co.jp/en/company/anapace/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-12 | vydavateľ = ANA Holdings }} {{eng icon}}</ref> V decembri [[1957]] sa spoločnosť premenovala na '''''All Nippon Airways Co., Ltd.''''' (akronym ANA). V marci [[1958]] prebehla fúzia s ''Far Eastern Airlines'' a v novembri [[1963]] s ''Fujita Koku K.K''. Na [[burza (ekonomika)|burzu]] spoločnosť vstúpila v októbri [[1961]], zaradením do druhej sekcie (stredne veľké podniky) akciovej burzy [[Tokyo Stock Exchange]] a [[burza cenných papierov|burzy cenných papierov]] [[Osaka Securities Exchange]]. V auguste [[1972]] bola spoločnosť na oboch uvedených burzách reklasifikovaná do prvej sekcie (veľké podniky).<ref name="history"/> V marci [[1974]] bola založená dcérska spoločnosť ''Nippon Kinkyori Airways'' ({{V jazyku|jpn|日本近距離航空}}), od roku [[1987]] pod názvom ''Air Nippon Co., Ltd.'' ({{V jazyku|jpn|エアーニッポン株式会社}}), ktorá zabezpečovala leteckú dopravu na krátkych linkách v rámci [[Japonsko|Japonska]]. [[1. apríl]]a [[2012]] bola zlúčená so svojou materskou spoločnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Metcalf | meno = Eddy | titul = One Of Japan’s Largest Airlines All Nippon Airways To Merge With Air Nippon | url = http://avstop.com/news_november_2011/one_of_japans_largest_airlines_all_nippon_airways_to_merge_with_air_nippon.htm | dátum vydania = 2011-11-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-13 | vydavateľ = AvStop.Com }} {{eng icon}}</ref> V júni 1974 ANA otvorila svoj prvý hotel, v meste [[Sapporo]]. [[1. apríl]]a [[2013]] došlo k prechodu ANA na [[holdingová spoločnosť|holdingovú spoločnosť]] '''''ANA Holdings''''', ktorá disponuje členskými spoločnosťami v rámci ''ANA Group''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Takahashi | meno = Yoshio | priezvisko2 = Kachi | meno2 = Hiroyuki | titul = ANA Presses Transformation | url = http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052970204059804577228723760972712 | dátum vydania = 2012-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-13 | miesto = Tokio | vydavateľ = Wall Street Journal }} {{eng icon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Notification Regarding a Company Split and Amendments to Articles of Incorporation (Changes of Corporate Name and Business Purpose) Pursuant to the Move to a Holding Company Structure | url = http://www.ana.co.jp/eng/aboutana/press/2012/pdf/120515-1.pdf | druh nosiča = PDF online | dátum vydania = 2012-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-13 | vydavateľ = All Nippon Airways }} {{eng icon}}</ref> == Členovia ANA Group == ''Zoznam členských spoločností skupiny ANA Group, operujúcej pod ANA Holdings, rozdelených podľa segmentu''<ref name="group">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Group Companies | url = http://www.anahd.co.jp/en/company/subsidiaries/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-12 | vydavateľ = ANA Holdings | poznámka = Pozri jednotlivé segmenty }}</ref> === Letecká doprava === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = [[All Nippon Airways Company|ALL NIPPON AIRWAYS Co., Ltd.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corporate Profile | url = http://www.ana.co.jp/eng/aboutana/corporate/info/index_sm.html | dátum vydania = 2013-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ALL NIPPON AIRWAYS }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} 全日本空輸株式会社 {{!!}} 2. apríl 2012 {{!!}} 10 000 000 000 |riadok2 = Air Japan Co., Ltd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.air-japan.co.jp/company/index.html | dátum vydania = 2013-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = Air Japan }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} 株式会社エアージャパン {{!!}} 29. jún 1990 {{!!}} 50 000 000 |riadok3 = ANA WINGS CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.anawings.co.jp/company/index.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA WINGS }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAウイングス株式会社 {{!!}} 1. október 2010 {{!!}} 50 000 000 |riadok4 = Vanilla Air Inc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corporate Profile | url = http://www.vanilla-air.com/en/corporate/corporate-profile | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = Vanilla Air | url archívu = https://archive.today/20140119230629/http://www.vanilla-air.com/en/corporate/corporate-profile | dátum archivácie = 2014-01-19 }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} バニラ・エア株式会社 {{!!}} 31. august 2011 {{!!}} 7 500 000 000 }} === Pozemná obsluha letísk === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA NEW CHITOSE AIRPORT CO., LTD.<ref name="ana-gs">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Airport Ground Support | url = http://www.anahd.co.jp/en/company/subsidiaries/grp03.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA HOLDINGS }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} ANA新千歳空港株式会社 {{!!}} 27. júl 1990 {{!!}} 45 000 000 000 |riadok2 = ANA AIR SERVICE FUKUSHIMA CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://asfks.com/portal/portal.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA AIR SERVICE FUKUSHIMA | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413130425/http://asfks.com/portal/portal.html | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} 株式会社ANAエアサービス福島 {{!!}} 31. august 1992 {{!!}} 50 000 000 |riadok3 = ANA NARITA AIRPORT SERVICES CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Company overview | url = http://www.nrtas.ana-g.com/en/company/tabid/90/Default.aspx | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA NARITA AIRPORT SERVICES | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413132757/http://www.nrtas.ana-g.com/en/company/tabid/90/Default.aspx | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} ANA成田エアポートサービス株式会社 {{!!}} 1. október 2013 {{!!}} 60 000 000 |riadok4 = ANA AIRPORT HANDLING CO., LTD<ref name="ana-gs"/> {{!!}} ANAエアポートハンドリング株式会社 {{!!}} 1. október 2011 {{!!}} 100 000 000 |riadok5 = ANA AIRPORT SERVICES Co., Ltd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.anaas.ana-g.com/corp/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA AIRPORT SERVICES | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413131500/http://www.anaas.ana-g.com/corp/ | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAエアポートサービス株式会社 {{!!}} 1. august 2012 {{!!}} 10 000 000 |riadok6 = ANA CHUBU AIRPORT CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.ngoap.ana-g.com/about/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA CHUBU AIRPORT }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANA中部空港株式会社 {{!!}} 15. apríl 1991 {{!!}} 50 000 000 |riadok7 = ANA OSAKA AIRPORT CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社案内 | url = http://www.ana-osaap.co.jp/cgi-bin/company_index | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA OSAKA AIRPORT }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANA大阪空港株式会社 {{!!}} 1. apríl 2012 {{!!}} 110 000 000 |riadok8 = ANA KANSAI AIRPORT CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.kixap.ana-g.com/cgi-bin/company_outline | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA OSAKA AIRPORT }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANA関西空港株式会社 {{!!}} 1. apríl 2012 {{!!}} 100 000 000 000 |riadok9 = ANA AIR SERVICE MATSUYAMA CO., LTD.<ref name="ana-gs"/> {{!!}} 株式会社ANAエアサービス松山 {{!!}} 14. jún 2006 {{!!}} 10 000 000 |riadok10 = ANA FUKUOKA AIRPORT CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.fukap.ana-g.com/cgi-bin/company-index | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA FUKUOKA AIRPORT | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413132745/http://www.fukap.ana-g.com/cgi-bin/company-index | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANA福岡空港株式会社 {{!!}} 1. apríl 2012 {{!!}} 50 000 000 |riadok11 = ANA AIR SERVICE SAGA CO., LTD.<ref name="ana-gs"/> {{!!}} 株式会社ANAエアサービス佐賀 {{!!}} 25. november 1997 {{!!}} 20 000 000 }} === Údržba lietadiel === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA Base Maintenance Technics Co., Ltd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.btc.ana-g.com/service.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Base Maintenance Technics }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAベースメンテナンステクニクス株式会社 {{!!}} 1. október 2012 {{!!}} 50 000 000 |riadok2 = ANA Line Maintenance Technics Co., Ltd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.ltc.ana-g.com/service.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Line Maintenance Technics }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAラインメンテナンステクニクス株式会社 {{!!}} 1. október 2012 {{!!}} 10 000 000 |riadok3 = ANA COMPONENT TECHNICS CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.ctc.ana-g.com/corp.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA COMPONENT TECHNICS }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAコンポーネントテクニクス株式会社 {{!!}} 1. apríl 2012 {{!!}} 50 000 000 |riadok4 = ANA Engine Technics CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Company / 会社案内 | url = http://www.etc.ana-g.com/small/index.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Engine Technics | poznámka = V dolnom menu vybrať položku „Company / 会社案内“ a posunúť prezentáciu vpravo }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAエンジンテクニクス株式会社 {{!!}} 1. júl 2011 {{!!}} 10 000 000 |riadok5 = ANA Aero Supply Systems Co., Ltd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.aass.co.jp/gaiyou.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Aero Supply Systems | url archívu = https://web.archive.org/web/20141229231450/http://www.aass.co.jp/gaiyou.html | dátum archivácie = 2014-12-29 }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAエアロサプライシステム株式会社 {{!!}} 30. apríl 1988 {{!!}} 20 000 000 }} === Údržba vozidiel pozemnej obsluhy === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA MOTOR SERVICE CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要・沿革 | url = http://www.anams.co.jp/corporate/outline.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA MOTOR SERVICE }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} 全日空モーターサービス株式会社 {{!!}} 20. október 1969 {{!!}} 60 000 000 |riadok2 = CHITOSE AIRPORT MOTOR SERVICE CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vehicle Maintenance | url = http://www.anahd.co.jp/en/company/subsidiaries/grp05.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA HOLDINGS }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} 千歳空港モーターサービス株式会社 {{!!}} 30. september 1983 {{!!}} 50 000 000 }} === Marketing a predaj === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA Sales Co., Ltd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corporate Profile | url = http://www.anas.co.jp/eng/company/outline.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Sales | url archívu = https://web.archive.org/web/20130927151401/http://www.anas.co.jp/eng/company/outline.html | dátum archivácie = 2013-09-27 }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} ANAセールス株式会社 {{!!}} 8. január 2002 {{!!}} 1 000 000 000 }} === Informačné stredisko === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA TELEMART CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社概要 | url = http://www.ana-telemart.co.jp/company/index.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA TELEMART | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413131146/http://www.ana-telemart.co.jp/company/index.html | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} ANAテレマート株式会社 {{!!}} 15. apríl 1987 {{!!}} 50 000 000 }} === Letový catering === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA Catering Service Co., Ltd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corporate profile | url = http://www.anac.co.jp/en/coropration/profile.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Catering Service | url archívu = https://web.archive.org/web/20140413125600/http://www.anac.co.jp/en/coropration/profile.html | dátum archivácie = 2014-04-13 }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} 株式会社ANAケータリングサービス {{!!}} 2. november 1990 {{!!}} 100 000 000 }} === Nákladná doprava a logistika === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA Cargo Inc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corporate Profile | url = http://www.anacargo.jp/company/en/corporate.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA Cargo }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} 株式会社ANA Cargo {{!!}} 1. apríl 2014 {{!!}} 100 000 000 |riadok2 = OVERSEAS COURIER SERVICE CO., LTD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 会社案内 | url = http://www.ocs.co.jp/aboutocs/company.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = OVERSEAS COURIER SERVICE }} {{jap icon}}</ref> {{!!}} 株式会社OCS {{!!}} 1. september 1957 {{!!}} 120 000 000 }} === Obchod === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ALL NIPPON AIRWAYS TRADING CO., LTD. {{!!}} 全日空商事株式会社 {{!!}} 15. október 1970 {{!!}} 1 000 000 000 |riadok2 = ANA FOODS CO., LTD. {{!!}} ANAフーズ株式会社 {{!!}} 1. apríl 2014 {{!!}} 323 000 000 |riadok3 = SKY FOODS COMPANY, LIMITED {{!!}} 航空食品株式会社 {{!!}} 1. jún 1979 {{!!}} 35 500 000 |riadok4 = A-SWEETS HOUSE INC. {{!!}} 株式会社エー・スイーツ・ハウス {{!!}} 1. apríl 2004 {{!!}} 50 000 000 |riadok5 = ANA FESTA CO.,LTD. {{!!}} ANA FESTA株式会社 {{!!}} 1. apríl 2008 {{!!}} 50 000 000 |riadok6 = MUSASHI NO MORI COUNTRY CLUB CO.,LTD. {{!!}} 株式会社武蔵の杜カントリークラブ {{!!}} 23. november 1979 {{!!}} 50 000 000 |riadok7 = ANA TRADING DUTY FREE CO., LTD. {{!!}} 全日空商事デューティーフリー株式会社 {{!!}} 1. jún 1992 {{!!}} 100 000 000 |riadok8 = ANA TRADING CORP.,U.S.A. {{!!}} 米国全日空商事株式会社 {{!!}} 4. október 1971 {{!!}} 1 000 000 [[americký dolár|USD]] |riadok9 = INTERNATIONAL CARGO SERVICE CO., LTD. {{!!}} インターナショナル・カーゴ・サービス株式会社 {{!!}} 9. október 1987 {{!!}} 30 000 000 }} === Informačné technológie (IT) === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA Systems Co., Ltd. {{!!}} ANAシステムズ株式会社 {{!!}} 30. jún 1988 {{!!}} 80 000 000 |riadok2 = INFINI TRAVEL INFORMATION, INC. {{!!}} 株式会社インフィニ トラベル インフォメーション {{!!}} jún 1990 {{!!}} 4 000 000 000 }} === Ľudské zdroje (HR) === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA Business Solution Co., Ltd. {{!!}} ANAビジネスソリューション株式会社 {{!!}} 21. december 1988 {{!!}} 100 000 000 |riadok2 = ANA WING FELLOWS VIE OJI CO.,LTD. {{!!}} ANAウィングフェローズ・ヴイ王子株式会社 {{!!}} 21. jún 1993 {{!!}} 40 000 000 }} === Správa nehnuteľností === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA FACILITIES CO., LTD. {{!!}} ANAファシリティーズ株式会社 {{!!}} 1. august 1961 {{!!}} 100 000 000 |riadok2 = SKY BUILDING SERVICE CO., LTD. {{!!}} スカイビルサービス株式会社 {{!!}} 8. september 1979 {{!!}} 80 000 000 }} === Výskum === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie ([[japonský jen|JPY]]) |riadok1 = ANA Strategic Research Institute Co., Ltd. {{!!}} 株式会社ANA総合研究所 {{!!}} 3. apríl 2006 {{!!}} 30 000 000 }} === Výcvik pilotov === {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = |hlavička = Obchodný názov !! Obchodné meno v japončine !! Dátum založenia !! Základné imanie |riadok1 = International Flight Training Academy, INC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aircraft Pilot Training | url = http://www.anahd.co.jp/en/company/subsidiaries/grp02.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = ANA HOLDINGS }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IFTA : Philosophy | url = http://ifta.aero/philosophy.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = International Flight Training Academy | poznámka = Archivovaná stránka prostredníctvom služby ''[http://archive.org/web/ Wayback Machine]'' | url archívu = https://web.archive.org/web/20131010232630/http://ifta.aero/philosophy.html | dátum archivácie = 2013-10-10 }}</ref> {{!!}} インターナショナル フライト トレーニング アカデミイ {{!!}} 4. jún 1991 {{!!}} 19 000 000 [[americký dolár|USD]] |riadok2 = panda・Flight・Academy Inc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Company Profile | url = http://panda-f-a.com/en/profile/index.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-11 | vydavateľ = panda Flight Academy }} {{eng icon}}</ref> {{!!}} panda・Flight・Academy 株式会社 {{!!}} 1. december 2011 {{!!}} 75 000 000 [[japonský jen|JPY]] }} == Majoritní akcionári == Spoločnosť do [[30. september|30. septembra]] [[2013]] vydala 3&nbsp;516&nbsp;425&nbsp;257 [[akcia (cenný papier)|akcií]], pričom počet [[akcionár|akcionárov]] k danému dátumu činil 553&nbsp;483. Najväčší podiel akcií (60,37&nbsp;%; 2&nbsp;121&nbsp;829&nbsp;901 akcií) vlastnia [[fyzická osoba|fyzické osoby]] z [[Japonsko|Japonska]] (celkovo 545&nbsp;379 akcionárov), 19,24&nbsp;% akcií (676&nbsp;742&nbsp;467) je v držbe japonských finančných inštitúcií a 12,98&nbsp;% (456&nbsp;556&nbsp;968) u ostatných japonských [[právnická osoba|právnických osôb]]. Podiel zahraničného kapitálu činí 6,94&nbsp;% (244&nbsp;162&nbsp;009 akcií; 1&nbsp;631 akcionárov). Japonská vláda vlastní 0,03&nbsp;% podiel (1&nbsp;101&nbsp;070 akcií).<ref name="shares"/> {{Tabuľka |typ = class="wikitable" |názov = Majoritní akcionári (30. 9. 2013) |hlavička = Akcionár !! Počet akcií !! Podiel akcií !! Poznámka |riadok1 = Nagoya Railroad Co., Ltd. {{!!}} 72 949 {{!!}} 2,07 % {{!!}} |riadok2 = Japan Trustee Services Bank, Ltd. {{!!}} 66 911 {{!!}} 1,90 % {{!!}} trust konto |riadok3 = The Master Trust Bank of Japan, Ltd. {{!!}} 63 930 {{!!}} 1,81 % {{!!}} trust konto |riadok4 = Tokio Marine & Nichido Fire Insurance Co., Ltd. {{!!}} 40 397 {{!!}} 1,14 % {{!!}} |riadok5 = TAM TWO {{!!}} 35 607 {{!!}} 1,01 % {{!!}} |riadok6 = Japan Trustee Services Bank, Ltd. {{!!}} 32 529 {{!!}} 1,01 % {{!!}} trust konto |riadok7 = All Nippon Airways Co., Ltd. Employee Stock Ownership Association {{!!}} 35 274 {{!!}} 1,00 % {{!!}} zamestnancami [[All Nippon Airways Company|ANA]] vlastnené akcie |riadok8 = Japan Trustee Services Bank, Ltd. {{!!}} 34,462 {{!!}} 0,98 % {{!!}} trust konto |riadok9 = The Bank of New York {{!!}} 34 360 {{!!}} 0,97 % {{!!}} investičné konto spoločnosti JASDEC<ref group=pozn>JASDEC – Japan Securities Depository Center, Inc., investičná spoločnosť so sídlom v Tokiu. Pozri [http://www.jasdec.com/en/about/office/outline.html JASDEC Company Outline.]</ref> |riadok10 = Japan Trustee Services Bank, Ltd. {{!!}} 32 196 {{!!}} 0,91 % {{!!}} trust konto }} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=ANA Group}} == Externé odkazy == * [http://www.anahd.co.jp/ Oficiálne internetové stránky] {{jap icon}} * [http://www.anahd.co.jp/en/ Oficiálne internetové stránky] {{eng icon}} * [http://www5.tse.or.jp/tseHpFront/HPLCDS0301E.do Informácie o spoločnosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140413155243/http://www5.tse.or.jp/tseHpFront/HPLCDS0301E.do |date=2014-04-13 }} na stránkach [[Tokyo Stock Exchange]] (TYO) {{eng icon}} * [http://quote.tse.or.jp/tse_n/quote.cgi?F=listing%2FEDetail1&MKTN=T&QCODE=9202 Burzové údaje] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140413155756/http://quote.tse.or.jp/tse_n/quote.cgi?F=listing%2FEDetail1&MKTN=T&QCODE=9202 |date=2014-04-13 }} na stránkach TYO {{eng icon}} * [http://quotes.wsj.com/JP/XTKS/9202 Burzové údaje (TYO)] na stránkach ''[[The Wall Street Journal]]'' {{eng icon}} [[Kategória:Organizácie založené v 1952]] [[Kategória:Podniky v Japonsku]] [[Kategória:ANA Group]] 9wa0lsluimhlza98lqx4qyko6ljuw2o Filip VI. (Španielsko) 0 518230 8381196 8359264 2026-10-07T18:49:13Z Maximilián Fedora 259749 8381196 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Filip VI. |titul = španielsky kráľ |obrázok = |panovanie = [[19. jún]] [[2014]] – súčasnosť |korunovácia = [[19. jún]] [[2014]] |pôvodné meno = Felipe Juan Pablo Alfonso de Todos los Santos de Borbón y de Grecia |obrázok erbu = Escudo Felipe VI de España.svg |ostatné tituly = |dátum narodenia = {{dnv|1968|01|30}} |miesto narodenia = [[Madrid]], [[Španielsko]] |predchodca = [[Juan Carlos I.]] |regent = |nástupca = |manžel = |manželka = [[Letizia Španielska]] |potomstvo = [[Leonor, princezná z Astúrie|Leonor Borbonská Ortizová]]<br />Sofia Borbonská Ortizová |dynastia = [[Bourbonovci]] |otec = [[Juan Carlos I.]] |matka = [[Žofia Grécka]] |popis obrázku=Filip VI. v roku 2024}} '''Filip VI.''' (celým menom '''Felipe Juan Pablo Alfonso de Todos los Santos de Borbón y de Grecia'''; * [[30. január]] [[1968]], [[Madrid]], [[Španielsko]]) je súčasný španielsky [[Kráľ (panovník)|kráľ]]. Pochádza z rodu [[Bourbon-Anjou]]. Kráľom sa stal [[19. jún]]a [[2014]] po [[Abdikácia|abdikácii]] svojho otca [[Juan Carlos I.|Juana Carlosa I.]], v súlade s ústavným zákonom o abdikácii. == Vzdelanie == Filip študoval na prestížnych školách v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|USA]] ([[Georgetown University]] vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]]) a v Španielsku. Vojenské vzdelanie princ získal na Academia General Militar v [[Zaragoza|Zaragoze]], na Escuela Naval Militar v [[Marín (Pontevedra)|Maríne]] a na Academia General del Aire v San Javier. Po ukončení obdobia vojenského vzdelania začalo obdobie jeho civilného vzdelania. == Štátnické povinnosti == Už ako [[korunný princ]] vykonával mnoho oficiálnych zahraničných ciest po celom svete a reprezentoval [[Španielsko|Španielske kráľovstvo]]. Súčasne tiež reprezentoval kráľovskú rodinu v mestách po celom Španielsku a ukazoval sa pri španielskych štátnych sviatkoch. == Manželstvo a deti == Dňa 1. novembra [[2003]] princ oznámil zasnúbenie s novinárkou Letiziou, s ktorou sa oženil 22. mája [[2004]]. Dňa 31. októbra [[2005]] porodila princezná Letizia dievčatko, [[Infant|infantku]] [[Leonor, princezná z Astúrie|Leonor]], dňa 29. apríla [[2007]] sa narodila druhá dcéra, Sofia, ktorá sa stala treťou v poradí následníctva. Dňa 2. júna [[2014]] otec Filipa oznámil, že abdikuje z funkcie španielskeho kráľa. Filip sa funkcie kráľa ujal dňa [[19. jún]]a [[2014]]. == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Filip VI.''' |2 = [[Juan Carlos I.]] |3 = [[Žofia Grécka]] |4 = [[Ján Bourbonský]] |5 = [[Mária Mercedes Bourbonsko-sicílska]] |6 = [[Pavol I. (Grécko)|Pavol I.]] |7 = [[Frederika Hannoverská]] |8 = [[Alfonz XIII. (Španielsko)|Alfonz XIII.]] |9 = [[Viktória z Battenbergu]] |10 = [[Karol Bourbonsko-sicílsky]] |11 = [[Lujza Orléanská (1882–1958)|Lujza Orléanská]] |12 = [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]] |13 = [[Žofia Pruská]] |14 = [[Ernest August (Braunschweig)|Ernest August Braunschweigský]] |15 = [[Viktória Lujza Pruská]] |16 = [[Alfonz XII. (Španielsko)|Alfonz XII.]] |17 = [[Mária Kristína Rakúska]] |18 = [[Henrich z Battenbergu]] |19 = [[Beatrix Sasko-koburská]] |20 = [[Alfonz Neapolsko-sicílsky]] |21 = [[Mária Antónia Neapolsko-sicílska (1851 – 1938)|Mária Antónia Neapolsko-sicílska]] |22 = [[Filip Parížsky]] |23 = [[Mária Izabela Orléanská]] |24 = [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] |25 = [[Oľga Konštantinovna Romanovová]] |26 = [[Fridrich III. (Nemecko)|Fridrich III.]] |27 = [[Viktória Sasko-cobursko-gothajská]] |28 = [[Ernest Augustus Hannoverský]] |29 = [[Thyra Dánska (1853)|Thyra Dánska]] |30 = [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] |31 = [[Augusta Viktória Šlezvicko-holštajnská]] }} == Pozri aj == * [[El Español de la Historia]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Filip VI. Španělský|11593799}} {{Princovia a princezné z Astúrie}}{{Španielski králi a kráľovné}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Králi Španielska]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Osobnosti z Madridu]] [[Kategória:Fulbrightovi štipendisti]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho]] [[Kategória:Nositelia Radu troch hviezd]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] 6fnww5mlsdy3mq9f3v7avehi63uaysj Diskusia:Kolégium Antona Neuwirtha 1 520666 8381078 5822459 2026-10-07T12:03:28Z IronLiberty 280078 /* Neutralita */ nová sekcia 8381078 wikitext text/x-wiki Kelovy, šablóna sa len tak neodstraňuje, o šablóne sa diskutuje - nie si tu prvý týždeň. Ja osobne považujem napríklad dané Kolégium za úplne encyklopedicky nevýznamné a za v podstate reklamný text. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 16:48, 20. júl 2014 (UTC) : to je Tvoj legitímny názor, ale keď si pozrieš históriu, tak zistíš, že iní redaktori (napr. aj administrátor) nesúhlasia so zmazaním článku, preto je vhodnejšie nominovať ho na zmazanie cez štandardnú procedúru --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 16:51, 20. júl 2014 (UTC) :: Prikláňam sa na stranu Kelovyho. Článok síce nemá zdroje ani encyklopedický štýl, ale na Wikipédiu patrí. Vzhľadom na jeho históriu by sme mali hlasovať cez dlhšiu procedúru, zvlášť keď sme už začali diskusiu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:10, 20. júl 2014 (UTC) :::Článok tu je od 30. 4. 2010 - čo podstatné sa zmenilo na kvalite článku a na význame kolégia? Tu sa zase prejavuje snaha ratovať každý článok bez ohľadu na jeho kvalitu, či významnosť. Odkedy na wikipédiu patria články, ktoré nemajú zdroje, encyklopedický štýl a o ich význame sa pochybovalo už v deň vzniku? Zdroje sa dajú väčšinou doplniť, článok upraviť, ale významnosť my nijako nezmeníme. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:33, 20. júl 2014 (UTC) :::: Súhlasím, už viac ako 4 roky nebola významnosť doložená, napriek vzneseniu námietky hneď v začiatkoch. Prvotná a hlavná zodpovednosť doložiť významnost je na redaktorovi, ktorý článok založil. Pokiaľ tak spraví niekto iný, prosím. Môžeš sa toho ujať aj ty, Jetam, ak máš dojem, že článok sem patrí. Inak... je mi ľúto, preč s ním. A z môjho pohľadu dokonca spĺňa podmienky v [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#Obsahové kritériá|kritériách na rýchle zmazanie: (O7) Nedoložená encyklopedickosť]]. --[[Redaktor:Magy357|'''<font face= "Papyrus" color="#008000">Magy357</font>''']][[Diskusia s redaktorom:Magy357|<span style='color:#66AB00'>✉</span>]] 18:13, 20. júl 2014 (UTC) Nemali by sme preukazovať významnosť jednotlivých škôl, ale zaviesť všeobecné pravidlo. Chceme tu mať súkromné kolégia, stredné školy, základné školy ? Komunita sa dohodne na pravidle a podľa toho sa budeme potom riadiť. Článok, ktorý podmienky významnosti nespĺňa, bude zmazaný hneď po jeho vzniku. A ak spĺňa tieto podmienky, ale nie je napísaný encyklopedickým štýlom, vložíme tam šablónu na úpravu a redaktori nebudú mať obavu upravovať ho (vediac, že ich práca nebude ohrozená prípadným zmazaním).--[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 18:27, 20. júl 2014 (UTC) :Nič ti nebráni podobné pravidlo navrhnúť. Ja som na pravidlách významnosti skúšal pracovať za posledné roky opakovane, vždy to skončilo na nezáujme komunity. A k článku - akési kresťanské kolégium (v podstate náboženský vysokoškolský letný tábor), ktoré nemá ešte ani 10 rokov, bez akýchkoľvek nezávislých zdrojov, je momentálne bez najmenších pochýb encyklopedicky nevýznamné. Tento článok mal byť zmazaný už dávno. To tu naozaj musíme mať každú hlúposť hoci desiatky tisíc článkov o skutočne významných ustanovizniach nám tu chýbajú? Čo tak 100 alebo [http://cwur.org/2014/ 1000 najlepších svetových univerzít] a nie takéto embryo - o 20-30 rokov možno bude niečo inak, ale zatiaľ? --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 15:49, 21. júl 2014 (UTC) :: A keby si komunitu vyzval formou hlasovania ? Keď už to máš rozpracované... Ja by som sa zakladaniu hlasovania rád vyhol, zatiaľ som všetky spackal :) --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 15:57, 21. júl 2014 (UTC) :::[https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saskardin/Pravidl%C3%A1_v%C3%BDznamnosti Nech sa páči], ja na to (a momentálne nanešťastie i na Wikipédiu) nemám teraz čas. A to je presne to, nikto to riešiť nechce, jednoduchšie je mazať šablóny alebo sa hádať na diskusiách (namiesto konštruktívnej debaty ako to býva väčšinou na CS). --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 19:53, 21. júl 2014 (UTC) == Neutralita == # Príklady, '''hodnotiace frázy''' vo wikihlase, prebraté zo stránky: s hrdosťou nesie meno tohto významného ... intelektuála, vlajková loď, unikátne vzdelávanie, stáročiami overený vzdelávací model, prijímajúca komunita a rešpektujúci prístup, princípy používané na tých najlepších svetových univerzitách, výber toho najlepšieho z literatúry, hudby, významnom vplyve na verejné dianie (doložené John Jay Institute)... # '''Zavádzajúci rámec vysokej školy''': V skutočnosti ide o občianske združenie, text navodzuje falošný dojem vysokej školy, nikde nie je, že neudeľuje akademické tituly # '''sekcie o programoch''' - marketing založený na KAN, neencyklopedické # atď. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 12:03, 7. október 2026 (UTC) 0poslrjqjxbbmmsruvf6k9tv2xmto13 Ázijská olympijská rada 0 525949 8381080 8366606 2026-10-07T12:13:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381080 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = background-color:#FFFFFF | Názov = Ázijská olympijská rada | ŠtýlNázvu = background-color:#CDAA7D | Obrázok = | ŠírkaObrázku = 100px | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = background-color:#CDAA7D | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = OCA Members.svg | ŠírkaMapy = 200px | AltTextMapy = Členovia OCA | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = '''OCA''' | Motto = | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = 1982 | Zánik = | Typ = športová organizácia | PrávnePostavenie = | Zameranie = | Ústredie = {{KWT}} [[Kuvakt (mesto)|Kuvajt City]] | Miesto = | Súradnice = | OblasťPôsobenia = [[Ázia]] | Členstvo = 45 členských federácií | RokovacíJazyk = [[angličtina]] | TitulLídra = Prezident | MenoLídra = {{KWT}} [[Ahmad al-Fahd al-Sabah]] | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = | RodičovskáOrganizacia = [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]] | Vzťah = | Rozpočet = | OrganizačnáZložka = | Dobrobolníci = | Webstránka = [http://www.ocasia.org/ www.ocasia.org] | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} '''Ázijská olympijská rada''' ({{V jazyku|eng|''Olympic Council of Asia''}}, skr. '''OCA''') je [[Ázia|ázijská]] športová organizácia, ktorá združuje národné olympijské výbory ázijských štátov. Rada bola založená v roku [[1982]] a združuje 45 národných olympijských výborov. Sídli v meste [[Kuvakt (mesto)|Kuvajt City]], v [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]] a jej prezidentom je od roku 1991 Kuvajťan [[Ahmad al-Fahd al-Sabah]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Presidents |url = http://www.ocasia.org/Council/president.aspx |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.9.2014 |vydavateľ = OCA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20100622022057/http://www.ocasia.org/Council/president.aspx |dátum archivácie = 2010-06-22 }}</ref> Jej hlavným cieľom je propagácia a šírenie olympijských princípov v Ázii. Rovnako usiluje o rozvoj športu medzi mladými Ázijčanmi a presadzuje medzinárodné uznanie, priateľstvo a mier prostredníctvom športu. OCA je jednou z piatich členských kontinentálnych výborov [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] (MOV). == Dejiny == Ešte pred OCA vznikla v roku [[1949]] ''Ázijská atletická federácia'', ktorá sa neskôr premenovala na ''Federáciu Ázijských hier'' (AGF). Mala za cieľ organizovať [[Ázijské hry]]. Keďže nemala trvalé ústredie, cestovala do každého dejiska hier. Vzhľadom k rozvoju cieľov a vývoju potrieb federácie padlo rozhodnutie zmeniť jej pravidlá a ústavu, čoho dôsledkom bolo rysovanie sa budúceho kontinentálneho olympijského výboru.<ref name=oca>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = OCA History |url = http://www.ocasia.org/Council/History.aspx |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.9.2014 |vydavateľ = OCA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20110522121136/http://www.ocasia.org/Council/History.aspx |dátum archivácie = 2011-05-22 }}</ref> Rozhodnutie o vytvorení Ázijskej olympijskej rady vzniklo počas zasadnutia Federácie Ázijských hier [[26. novembra]] [[1981]] v indickom [[Naí Dillí]], na ktorom bola prijatá a schválená ústava a pravidlá. Jej realizácia bola naplánovaná po [[Ázisjké hry 1982|Ázijských hrách v roku 1982 v Naí Dillí]]. Rada bola oficiálne založená [[16. novembra]] [[1982]] v Naí Dillí a bola zložená z 34 ázijských národných olympijských výborov.<ref name=oca></ref> Jej najmladším členom sa v roku [[2003]] stal [[Východný Timor]]. == Členské krajiny == {| class="wikitable" style="text-align:center ;font-size:90%" |- ! width=175|Krajina !! Národný výbor !! Vznik !! Vstup do MOV !! www |- |align=left|{{minivlajka|Afganistan|w}} ||Afghanistan National Olympic Committee || 1935 || 1936 || [http://www.nocafghanistan.com/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110128115018/http://www.nocafghanistan.com/ |date=2011-01-28 }} |- |align=left|{{minivlajka|Bahrajn|w}} ||Bahrain Olympic Committee || 1978 || 1979 || [http://www.boc.bh/en/Pages/Home.aspx www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140708060807/http://www.boc.bh/en/Pages/Home.aspx |date=2014-07-08 }} |- |align=left|{{minivlajka|Bangladéš|w}} ||''Bangladesh Olympic Association''|| 1979 || 1980 || [http://www.noc-ban.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304142222/http://www.noc-ban.org/ |date=2016-03-04 }} |- |align=left|{{minivlajka|Bhután|w}} ||''Bhutan Olympic Committee''|| 1983 || 1984 || [http://www.bhutanolympiccommittee.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201027085237/http://www.bhutanolympiccommittee.org/ |date=2020-10-27 }} |- |align=left|{{minivlajka|Brunej|w}} ||''Brunei Darussalam Majlis Olimpik Nasional''|| 1984 || 1984 || [http://www.bruneiolympic.org/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Čína|w}} ||''Žōngguó Àolínpǐkè Wěiyuánhuì''|| 1910 || 1979 || [http://www.olympic.cn/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Filipíny|w}} ||''Olimpikong Komite nin Filipinas''|| 1911 || 1929 || [http://www.olympic.ph/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Hongkong|w}} ||''Sports Federation and Olympic Committee of Hong Kong''|| 1950 || 1951 || [http://www.hkolympic.org/ www] |- |align=left|{{minivlajka|India|w}} ||''Indian Olympic Association''|| 1927 || 1927 || [http://www.olympic.ind.in/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060205062808/http://www.olympic.ind.in/ |date=2006-02-05 }} |- |align=left|{{minivlajka|Indonézia|w}} ||''Komite Olahraga Nasional Indonesia''|| 1946 || 1952 || [http://www.olympic.or.id/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110512223230/http://www.olympic.or.id/ |date=2011-05-12 }} |- |align=left|{{minivlajka|Irak|w}} ||National Olympic Committee of Iraq|| 1948 || 1948 || [http://www.iraqiolympic.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180219020444/http://iraqiolympic.org/ |date=2018-02-19 }} |- |align=left|{{minivlajka|Irán|w}} ||National Olympic Committee of Iraq|| 1900 || 1947 || [http://www.olympic.ir/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110614205157/http://www.olympic.ir/ |date=2011-06-14 }} |- |align=left|{{minivlajka|Japonsko|w}} ||''Nippon Orinpikku Iinkai''|| 1911 || 1912 || [http://www.joc.or.jp/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Jemen|w}} ||Yemen Olympic Committee|| 1971 || 1981 || [http://www.noc-yemen.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826141624/http://www.noc-yemen.org/ |date=2014-08-26 }} |- |align=left|{{minivlajka|Jordánsko|w}} ||Jordan Olympic Committee|| 1957|| 1963 || [http://www.joc.jo/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Kambodža|w}} ||National Olympic Committee of Cambodia|| 1983 || 1994 || [http://www.camnoc.org/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Katar|w}} ||Qatar Olympic Committee|| 1979 || 1980 || [http://www.olympic.qa/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Kazachstan|w}} ||''Nacionalnij olimpijskij komitet Resbubliki Kazachstan''|| 1990 || 1993 || [http://www.olympic.kz/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130626221641/http://www.olympic.kz/ |date=2013-06-26 }} |- |align=left|{{minivlajka|Kirgizsko|w}} ||''Nacionalnij olimpijskij komitet Kyrgijskoj Resbpuliki''|| 1991 || 1993 || [http://www.olympic.kg/ www] |- |align=left|{{minivlajka|KĽDR|w}} ||Olympic Committee of the Democratic People's Republic of Korea|| 1953 || 1979 || |- |align=left|{{minivlajka|Kórejská republika|w}} ||Korean Olympic Committee|| 1946 || 1947 || [http://www.koc.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080514091923/http://www.koc.org/ |date=2008-05-14 }} |- |align=left|{{minivlajka|Kuvajt|w}} ||Kuwait Olympic Committee|| 1957 || 1966 || [http://www.kuwaitolympic.com/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140228224737/http://www.kuwaitolympic.com/ |date=2014-02-28 }} |- |align=left|{{minivlajka|Laos|w}} ||National Olympic Committee of Lao|| 1975 || 1979 || [http://www.olympiclao.org/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Libanon|w}} ||Lebanese Olympic Committee|| 1946 || 1947 || [http://www.lebolympic.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110831135128/http://www.lebolympic.org/ |date=2011-08-31 }} |- |align=left|{{minivlajka|Macao|w}} ||''Comité Olímpico e Desportivo de Macau''|| 1987 || - || [http://www.macauolympic.org/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Malajzia|w}} ||''Majlis Olimpik Malaysia''|| 1953 || 1954 || [http://www.olympic.org.my/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Maldivy|w}} ||''Maldives Olympic Committee''|| 1985 || 1985 || [http://www.nocmaldives.org/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Mjanmarsko|w}} ||Myanmar Olympic Committee|| 1947 || 1947 || [http://www.mosports.gov.mm/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150820051438/http://www.mosports.gov.mm/ |date=2015-08-20 }} |- |align=left|{{minivlajka|Mongolsko|w}} ||''Mongolyn Undjasnij Olympijn Choroo''|| 1956 || 1962 || [http://www.olympic.mn/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Nepál|w}} ||''Nepal Olympic Committee''|| 1962 || 1963 || [http://www.nocnepal.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140822175926/http://www.nocnepal.org/ |date=2014-08-22 }} |- |align=left|{{minivlajka|Omán|w}} ||Oman Olympic Committee|| 1982 || 1982 || [http://www.omanolympic.org.om/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141217001744/http://www.omanolympic.org.om/ |date=2014-12-17 }} |- |align=left|{{minivlajka|Pakistan|w}} ||''Pakistan Olympic Association''|| 1948 || 1948 || [http://www.nocpakistan.org/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Palestína|w}} ||Palestine Olympic Committee|| 1931 || 1995 || [http://www.poc.ps/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140219221952/http://www.poc.ps/ |date=2014-02-19 }} |- |align=left|{{minivlajka|Saudská Arábia|w}} ||Saudi Arabian Olympic Committee|| 1964 || 1965 || [http://olympic.sa/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190609134817/http://olympic.sa/ |date=2019-06-09 }} |- |align=left|{{minivlajka|Singapur|w}} ||''Singapore National Olympic Council''|| 1947 || 1948 || [http://www.singaporeolympics.com/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Spojené arabské emiráty|w}} ||''United Arab Emirates National Olympic Committee''|| 1979 || 1980 || [http://www.uaeolympics.com/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141218092256/http://uaeolympics.com/ |date=2014-12-18 }} |- |align=left|{{minivlajka|Srí Lanka|w}} ||''National Olympic Committee of Sri Lanka''|| 1937 || 1937 || [https://web.archive.org/web/20100605084818/http://www.olympic.lk/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Sýria|w}} ||Syrian Olympic Committee|| 1948 || 1948 || [http://www.syriaolymp.org/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090708195241/http://www.syriaolymp.org/ |date=2009-07-08 }} |- |align=left|{{minivlajka|Tadžikistan|w}} ||''Nacionalnij olimpijskij komitet Resbubliki Tadžikistan''|| 1992 || 1993 || [http://www.olympic.tj/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Taiwan|w}} ||''Žōnghuá Táiběi Àolínpǐkè Wěiyuánhuì''|| 1960 || 1960 || [http://www.tpenoc.net/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171201042732/http://www.tpenoc.net/?page_id=8718 |date=2017-12-01 }} |- |align=left|{{minivlajka|Thajsko|w}} ||National Olympic Committee of Thailand|| 1948 || 1950 || [http://www.olympicthai.or.th/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010124162300/http://www.olympicthai.or.th/ |date=2001-01-24 }} |- |align=left|{{minivlajka|Turkménsko|w}} ||''Nacionalnij olimpijskij komitet Turkmenistana''|| 1990 || 1993 || |- |align=left|{{minivlajka|Uzbekistan|w}} ||''Nacionalnij olimpijskij komitet Uzbekistana''|| 1992 || 1993 || [http://www.olympic.uz/ www] |- |align=left|{{minivlajka|Vietnam|w}} ||''Uỷ ban Olympic Việt Nam''|| 1976 || 1979 || [http://www.voc.org.vn/ www] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110725072258/http://www.voc.org.vn/ |date=2011-07-25 }} |- |align=left|{{minivlajka|Východný Timor|w}} ||''Comitê Olímpico Nacional de Timor-Leste''|| 2003 || 2003 || |} == Stále výbory == OCA vytvorila nasledovné stále výbory za účelom poskytovania poradenstva Valnému zhromaždeniu, Výkonnej rade alebo prezidentovi:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Standing committees |url = http://www.ocasia.org/Council/StdComm.aspx |dátum vydania = |dátum prístupu = 16.9.2014 |vydavateľ = OCA |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20141011010252/http://www.ocasia.org/Council/StdComm.aspx |dátum archivácie = 2014-10-11 }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} * Výbor športovcov * Kultúrny výbor * Finančný výbor * Lekársky výbor * Športový výbor * Informačný a štatistický výbor * Mediálny výbor * Výbor pravidel {{Stĺpce-2}} * Výbor športu pre všetkých * Výbor pre životné prostredie * Výbor ženského športu * Poradenský výbor * Koordinačný výbor * Výbor mier prostredníctvom športu * Výbor pre medzinárodné vzťahy * Výbor pre vzdelávanie {{Stĺpce-koniec}} == Podujatia == ;Seniori * [[Ázijské hry]] * [[Ázijské halové hry]] * [[Ázijské zimné hry]] * [[Ázijské plážové hry]] ;Mládež * [[Ázijské hry mládeže]] * [[Ázijské zimné hry mládeže]] * [[Ázijské univerzitné hry]] == Referencie == {{referencie}} == Projekty == {{Projekt|commonscat=Olympic Council of Asia}} == Externé odkazy == * [http://www.ocasia.org/ Oficiálna stránka OCA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180906180838/http://www.ocasia.org/ |date=2018-09-06 }} {{eng icon}} * [http://www.acnolympic.org/olympic-movement-contacts/continental-associations/ Kontinentálne výbory na stránke Asociácie národných olympijských výborov] {{eng icon}}/{{fra icon}}/{{spa icon}} {{Asociácia národných olympijských výborov}} [[Kategória:Ázijské športové organizácie|Olympiáda]] [[Kategória:Ázijské hry]] [[Kategória:Organizácie založené v 1982]] f3osbr1ia2blb756uvpecyzxah6olrb Granátovník púnsky 0 550102 8381086 8362871 2026-10-07T12:38:49Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8381086 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov = granátovník púnsky | Obrázok = Illustration Punica granatum2.jpg | Titulok = Ilustrácia, [[Otto Wilhelm Thomé|Thomé]] 1885. | Stupeň ohrozenia = | Ríša po slovensky = [[rastliny]] | Ríša po latinsky=Vegetabilia | Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]] | Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta | Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]] | Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta | Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]] | Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta | Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]] | Skupina 1 po latinsky=Angiospermae | Oddelenie po slovensky= | Oddelenie po latinsky= | Trieda po slovensky= | Trieda po latinsky= | Podtrieda po slovensky= | Podtrieda po latinsky= | Rad po slovensky= [[myrtotvaré]] | Rad po latinsky=Myrtales | Čeľaď po slovensky = [[vrbicovité]] | Čeľaď po latinsky = Lythraceae | Rod po slovensky = | Rod po latinsky = Punica | Druh po slovensky = granátovník púnsky | Druh po latinsky = Punica granatum | Binomické meno = Punica granatum | Klasifikátor1 = [[Carl Linnaeus|Linnaeus]] | Dátum1 = | Synonymá = {{collapsible list|bullets = true |''Punica florida'' <small>Salisb. </small> | ''Punica grandiflora '' <small>hort. ex Steud. </small> | ''Punica nana'' <small>L. </small> | ''Punica spinosa '' <small>Lam.</small><ref>{{cite web|url=http://www.theplantlist.org/tpl/record/tro-26700001|title=Punica granatum L., The Plant List, Version 1|date=2010|publisher=Royal Botanic Gardens, Kew and Missouri Botanical Garden|access-date=26 June 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20130811181028/http://www.theplantlist.org/tpl/record/tro-26700001|archive-date=11 August 2013|url-status=live}}</ref> }} | Obrázok2 = | Titulok2 = }} [[Súbor:Pomegranate.jpg|thumb|Granátové jablko]] [[Súbor:Pomegranate_flower_and_fruit.jpg|thumb|Ovocie a kvet granátovníka]] '''Granátovník púnsky''' (''Punica granatum'') je ovocný opadavý ker z čeľade [[vrbicovité]]. Jeho plod je '''granátové jablko''', aromatické [[ovocie]] so sladkokyslou chuťou. == Opis == Granátovníky sú menšie stromy, ktoré rastú hlavne v [[Stredomorie|Stredomorí]], [[India|Indii]], [[Argentína|Argentíne]], [[Spojené štáty|USA]] a v celej [[Ázia|Ázii]]. Granátové jablko je až 12 cm veľká [[bobuľa]] s nezvyčajnou vnútornou stavbou a guľatým šesťbokým tvarom. Pod tvrdou a hrubou šupkou sa nachádza päť až dvanásť puzdier, v ktorých sa v sladkom červenom, bielom či ružovom rôsolovitom miešku nachádzajú [[Semeno (rastlina)|semená]]. Celkový počet semien v jednom plode spravidla presahuje 500 kusov. Zber prebieha počas [[September|septembra]] až [[November|novembra]], výnimočne aj skôr. Granátovník pochádza pôvodne z malého ostrova [[Sokotra]] pri pobreží [[Somálsko|Somálska]], kde bol [[endemit]]om. Odtiaľ ho ľudia rozšírili cez [[Irán]] do celého Stredomoria, kde je už oddávna symbolom plodnosti. == Zloženie == Granátové jablká obsahujú približne 77% [[Voda|vody]], ďalej [[vápnik]], [[fosfor]], [[železo]], [[horčík]], veľké množstvo [[sodík]]a, [[draslík]]a, [[sacharid]]ov, organické kyseliny (najmä kyselinu citrónovú), z [[vitamín]]ov sú významne zastúpené [[Vitamín B|vitamíny B]] ([[Tiamín|B1]], [[Riboflavín|B2]] a [[Niacín|B3]]) a [[Kyselina L-askorbová|vitamín C]], v menšej miere tiež aj [[Retinol|vitamín A]] vo forme provitamínu (karotenoidov). Obsahujú tiež 6 esenciálnych a 9 neesenciálnych [[Aminokyselina|aminokyselín]]. Šupka granátového jablka a vnútorné prepážky majú vysoký obsah horkých a trpkých (adstringentných) látok, napr. [[triesloviny|kyseliny tanínovej]], ktoré vyvolávajú zápchu. Jedlé časti granátových jabĺk majú skôr preháňací účinok. Olejnatosť granátového jablka je 15 – 25 %. == Využitie == Z granátového jablka sa využíva predovšetkým semená, šťava z ktorej sa robí rad [[koktail]]ov a [[džús]]ov, najznámejším nápojom je [[orient]]álny [[nealkoholický nápoj]] [[šerbet]]. Obľúbený je tiež sirup [[grenadína]], ktorý sa často používa v koktailoch. Ďalej sa granátové jablko využíva v studenej kuchyni, kde sa pridáva do mnohých šalátov. V teplej kuchyni sa pridáva predovšetkým k [[Hydina|hydine]], grilovanému mäsu a [[Ryby (Osteichthyes)|rybám]]. V Ázii sa využíva aj ako [[korenie]], na tento účel sa však lepšie hodia divoko rastúce rastliny, predovšetkým z úpätí [[Himaláje|Himalájí]]. Vďaka obsahu horčíka, draslíka a sodíka je šťava z granátového jablka vhodná pre športovcov, ťažko pracujúcich, pre osoby s horúčkou a pracujúcich v horúčave, ktorí potom s vyšším príjmom tekutín strácajú minerály. == Etymológia == Zo slovného základu ''granatus'' bolo odvodených niekoľko termínov: * Gran (latinsky ''granum'') znamená zrnko. Termín je odvodený z arabčiny a používa sa pre drobnú váhovú jednotku, najmä pre drahé kovy. * Granatus dalo základ slovu hranatý, na základe podobnosti so zoschnutým granátovým jablkom. * Podľa štruktúry granátového jablka bola pomenovaná trieštivá strela [[Ručný granát|granát]] v mnohých jazykoch. * Hornina [[granit]] má tiež pôvod v granátovom jablku, založená na zrnitosti. * Podobná veľkosť, tvar a temné červeno-čierne sfarbenie semien granátového jablka viedlo k označenie drahokamu [[pyrop]]u (český granát). Latinský termín ''Punica granatum'' je odvodený a) z termínu „Punica“, púnsky, t. j. fenický, pretože [[Feničania]] boli tradičnými pestovateľmi granátových jabĺk; b) z termínu pre červenú farbu. == Symbolika == Granátové jablko je najčastejšie symbolom úrodnosti, plodnosti a blahobytu. === Mytológia === * V starovekých ázijských mytológiách bolo atribútom bohov či bohýň, napríklad sýrskej bohyne Atargatis (tiež ''Dea Syria''). * V antickom Grécku držali granátové jablko v podsvetí [[Hádes (boh)|Hádes]] a [[Persefoné]]. * Paris granátovým jablkom zvolil Afroditu za najkrajšiu ženu. Granátové jablko bolo neskôr atribútom Afroditiných družiek [[Charitky|Troch grácií]]. * Granátové jablká nesmrteľnosti zo záhrady [[Hesperidky|Hesperidiek]] priniesol [[Herakles (mytológia)|Herakles]], keď zabil draka [[Ládón]]a. * [[Persefoné]] ochutnala šesť zrniek zakázaného rajského jablka, a preto sa každoročne na jar vracala obrodiť zem. * Množstvo semien v granátovom jablku bývalo symbolom jednoty národa a vladára. === Kresťanstvo === V kresťanstve môže mať granátové jablko kladný aj záporný význam. * V Starom zákone nie je jablko prvého hriechu ľudstva špecifikované, ale vo výtvarnom umení býva často vyobrazené ako granátové, Adam s Evou teda stoja pod granátovníkom. * V kladnom zmysle je granátové jablko symbolom vzkriesenia Krista, preto ho na obrazoch drží Ježiš v ruke (napríklad u [[Sandro Botticelli|Botticelliho]] alebo [[Matthias Grünewald|Grunewalda]]). * Čistota Panny Márie je vyjadrená stromom granátovníka, pod ktorým sedí Panna Mária s [[Jednorožec|jednorožcom]]. Mária je tak stotožnená s Evou, ktorej prvotný hriech odčinila. * Granátové jablko so zabodnutým krížom je atribútom [[Ján z Boha|sv. Jána z Boha]]. * Vo výtvarnom umení je granátové jablko častým dekoratívnym prvkom. Napríklad vo florentskej mozaike sa od renesancie objavuje vták, ktorý zobe puknuté granátové jablko. V Oriente a v Byzancii sa používa ako ornament stredovekých hodvábnych tkanín, tvorený spojením granátových jabĺk v nekonečný motív, prevzatý od [[12. storočie|12. storočia]] tiež do talianskych vzorov a neskôr kompletne zovšeobecnený. === Heraldika === * Za svoj symbol si ho zvolil cisár [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I. Habsburský]] po dobytí [[Granada|Granady]], rovnako ako manželka jeho vnuka Karola V., kráľovná [[Izabela Portugalská (1503 – 1539)|Izabela Portugalská]]. Vyjadrovalo bohatý majetok Habsburgovcov. * V znaku [[Českobudějovická diecéza|Českobudějovickej diecézy]] bývali tradične od roku [[1785]] tri puknuté červené granátové jablká so zlatými jadrami, zelenými listami a hnedým kmeňom s tromi koreňmi na striebornom štíte. Symbolika sa po roku [[1990]] v novom znaku omylom premenila na české jablká zlatej farby. * Granátové jablko je národným symbolom [[Azerbajdžan]]a a heraldickým znakom a [[symbol]]om [[Španielsko|španielskej]] [[Granada|Granady]], názov mesta má rovnaký slovný základ. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Du CANGE, Charles du Fresne: ''Glossarium mediae et infirmae latinitatis medii aevi''. Díl 4.–5., G–N, reprint Graz 1954. * HALL, James: ''Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění''. Praha : Mladá fronta 1991, s. 147. * ROYT, Jan – ŠEDINOVÁ, Hana: ''Slovník symbolů''. Praha 1998, s.99. ISBN 80-204-0740-5. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Punica granatum}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Granátové jablko|12343464}} {{Ovocie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Vrbicovité]] [[Kategória:Ovocie]] aeool7up1bv6w3yu4feupxzxchhimwi Iránska kríza z roku 1946 0 564373 8381098 8293211 2026-10-07T12:58:50Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj" a doplnenie bodky na konci popisu obrázka. 8381098 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Republic of mahabad and iranian azerbaijan 1945 1946.png|náhľad|Autonómna Azerbajdžanská republika a Mahábádská republika v rokoch [[1945]] až [[1946]].|357x357bod]] '''Iránska kríza z roku 1946''', tiež známa ako '''Iránsko-azerbajdžanská kríza''', sa udiala po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a bola spôsobená odmietnutím [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] vzdať sa okupovaného územia [[Irán]]u a to aj napriek opakovaným uisteniam, že tak urobí. V roku [[1941]] Irán spoločne okupovali spojené sily sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] na severe a Britov v centre a na juhu. Irán používali Američania a Briti ako dopravnú cestu na dopravu zásob v rámci podpory vojnového úsilia vtedy spriateleného [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Po okupácii Iránu spojenecké sily súhlasili, že sa stiahnu z jeho územia do šiestich mesiacov po ukončení nepriateľských akcií. Keď však táto lehota začiatkom roka [[1946]] vypršala, Sovieti, pod vedením [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]], zostali v Iráne a miestni prosovietsky orientovaní Iránci vyhlásili separatistickú Azerbajdžanskú ľudovú republiku.<ref>''All the Shah's Men (Všetci šáchovi muži),'' Kinzer, s.65-66 (anglicky)</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Trumanova doktrína]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Iran crisis of 1946|689129101}} [[Kategória:Dejiny Iránu]] [[Kategória:Dejiny Azerbajdžanu]] [[Kategória:Studená vojna]] bxgk2dgjpwo35zbl64wqxp62aneet9a Discovery (Daft Punk) 0 568576 8381193 8231972 2026-10-07T18:43:28Z JakubMarek306 297310 8381193 wikitext text/x-wiki {{Infobox album |Názov=Discovery |Dátum vydania=[[26. február]] [[2001]] |Dĺžka=61:20 |Farba pozadia=#B0C4DE |Interpret=[[Daft Punk]] |Nasledujúci album=[[Human After All]]<br />(2005) |Predchádzajúci album=[[Homework (Daft Punk)|Homework]]<br />(1997) |Typ=[[Štúdiový album]] |Miesto nahratia=1998–2000 |Žáner=[[French house]]<br />[[Garage]]<br />[[Disco]] |Tento album='''Discovery'''<br />(2001) |Vydavateľ=[[Virgin Records]] |Producent=[[Thomas Bangalter]]<br />[[Guy-Manuel de Homem-Christo]] |Misc={{Single | Názov = Discovery | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = [[One More Time (Daft Punk)|One More Time]] | Singel 1 dátum= 13. november 2000 | Singel 2 = [[Aerodinamic]] | Singel 2 dátum= 28. marec 2001 | Singel 3 = [[Digital Love]] | Singel 3 dátum= 21. august 2001 | Singel 4 = [[Harder, Better, Faster, Stronger]] | Singel 4 dátum= 13. október 2001 | Singel 5 = Face to Face | Singel 5 dátum= 10. október 2003 | Singel 6 = [[Something About Us]] | Singel 6 dátum= 14. november 2003 }}}} '''''Discovery''''' je druhý [[štúdiový album]] francúzskej elektronickej skupiny [[Daft Punk]], vydaný [[26. február|26. februára]] [[2001]] vydavateľstvom [[Virgin Records]]. Pri porovnaní so štýlom [[Chicago house]], ktorým boli dovtedy známi, album zmenil charakter na [[disco]], [[post-disco]], [[garage house]] a [[synthpop|synthpopom]]-inšpirovaný [[House (hudba)|house]]. Album sa neskôr stal [[Soundtrack|soundtrackom]] k animovanému filmu ''[[Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem]]'', ktorý vznikol v spolupráci skupiny [[Daft Punk]] a animátora [[Leiji Matsumoto|Leiji Matsumota]] (spoločnosť [[Toei Animation]]). Všetky hudobné videá na piesne z albumu sú segmenty z filmu, ktoré sledujú príbeh unesenej mimozemskej skupiny. ''Discovery'' bol v magazínoch ''[[NME|New Musical Express]]'' a ''Spin'' označený za koncepčný album''.'' Jeho skoré verzie obsahovali vernostnú kartu "Daft Club" s kódom, ktorý sprístupnil internetovú hudobnú službu; tá obsahovala nové skladby neskôr zverejnené na albume toho istého mena a album ''[[Alive 1997]]''. == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb|Hlavička=|celková_dĺžka=Spolu: 61:20|dĺžka1=5:20|dĺžka2=3:27|dĺžka3=4:58|dĺžka4=3:45|dĺžka5=3:31|dĺžka6=1:44|dĺžka7=3:57|dĺžka8=3:22|dĺžka9=3:51|dĺžka10=3:47|dĺžka11=5:44|dĺžka12=3:26|dĺžka13=3:58|dĺžka14=10:00|titul1=[[One More Time (Daft Punk)|One More Time]]|titul2=[[Aerodynamic]]|titul3=[[Digital Love]]|titul4=[[Harder, Better, Faster, Stronger]]|titul5=Crescendolls|titul6=Nightvision|titul7=Superheroes|titul8=High Life|titul9=[[Something About Us]]|titul10=Voyager|titul11=Veridis Quo|titul12=Short Circuit|titul13=Face to Face|titul14=Too Long}} == Externé odkazy == # http://www.allmusic.com/album/discovery-mw0000119560 # http://books.google.com/books?id=qhgIKMHie3kC&pg=PA145#v=onepage&q&f=false # http://mixonline.com/mag/audio_daft_punk {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060521164603/http://mixonline.com/mag/audio_daft_punk |date=2006-05-21 }} # http://www.nme.com/news/daft-punk/34231 # http://www.metacritic.com/music/discovery/daft-punk # http://pitchfork.com/features/staff-lists/5956-the-top-100-albums-of-2000-04-part-one/9/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160329172658/http://pitchfork.com/features/lists-and-guides/5956-the-top-100-albums-of-2000-04-part-one/?page=9 |date=2016-03-29 }} # http://www.officialcharts.com/artist/25579/daft%20punk/ {{Daft Punk}} [[Kategória:Albumy skupiny Daft Punk]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2001]] fonv4pxswyr9w0q39fmf2hltc4n2zsq Čenkovská lesostep 0 572702 8381155 8107421 2026-10-07T15:24:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381155 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 15. 9. 2020, dôvod: prekryté novým CHA Čenkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Čenkovská lesostep : [ev. č. 21] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Nitrianskeho kraja | map1_locator = Nitriansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | municipality = Mužla | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Čenkovská lesostep | image = | image_caption = | established =1964, 1988 | code = 21 | management = Dunajské luhy | area = 0.796 | commons = | loc-map = | lat_d = 47.7761111 | long_d = 18.5291667 }} '''Čenkovská lesostep''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Mužla]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 142 Burda – Ipeľská pahorkatina | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-142-burda-ipelska-pahorkatina/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-21 | jazyk = }}</ref> v [[okres Nové Zámky|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v rokoch 1964, 1988 na rozlohe 79,6000 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu teplomilných spoločenstiev piesočnatých biotopov Podunajskej nížiny s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín (škumpy vlasatej, kosatca piesočnatého, chvojníka dvojklasého, gypsomilky zväzkovitej piesočnej a i.) a živočíchov.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|21}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|21}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Čenkovská lesostep|13453290}} {{Podunajská pahorkatina}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Mužla]] 3u9zigw9fkcd5jaw9483khoxlt23pmd Čenkovská step 0 572703 8381156 8107423 2026-10-07T15:24:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381156 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 15. 9. 2020, dôvod: prekryté novým CHA Čenkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Čenkovská step : [ev. č. 22] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Nitrianskeho kraja | map1_locator = Nitriansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | municipality = Mužla | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Čenkovská step | image = | image_caption = | established =1951, 1993 | code = 22 | management = Dunajské luhy | area = 0.0357 | commons = | loc-map = | lat_d = 47.7694444 | long_d = 18.5183333 }} '''Čenkovská step''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Mužla]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 142 Burda – Ipeľská pahorkatina | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-142-burda-ipelska-pahorkatina/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-21 | jazyk = }}</ref> v [[okres Nové Zámky|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v rokoch 1951, 1993 na rozlohe 3,5700 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Významná lokalita stepných spoločenstiev psamofytných rastlín a teplomilného hmyzu s najsevernejším európskym a jediným slovenským výskytom chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya). Lokalita je reliktom pleistocénnych stepí z obdobia sprašových fáz.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|22}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|22}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Čenkovská step|13453291}} {{Podunajská pahorkatina}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Mužla]] i7htp79o5uqphysn1qsxelhbkj89o0a Čistiny 0 572705 8381179 8107425 2026-10-07T17:55:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381179 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 15. 9. 2020, dôvod: prekryté novým CHA Kamenínske slaniská<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Čistiny : [ev. č. 1103] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Aktualizovať}}{{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Nitrianskeho kraja | map1_locator = Nitriansky kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | municipality = [[Kamenín]], [[Kamenný Most (okres Nové Zámky)|Kamenný Most]] | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Čistiny | image = | image_caption = | established =2001 | code = 1103 | management = Dunajské luhy | area = 0.178477 | commons = | loc-map = | lat_d = 47.8672222 | long_d = 18.6358333 }} '''Čistiny''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy. Nachádza sa v katastrálnom území obcí [[Kamenín]] a [[Kamenný Most (okres Nové Zámky)|Kamenný Most]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 142 Burda – Ipeľská pahorkatina | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-142-burda-ipelska-pahorkatina/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-21 | jazyk = }}</ref> v [[okres Nové Zámky|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené alebo novelizované v roku 2001 na rozlohe 17,8477 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''PR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany zvyškov halofytnej vegetácie.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1103}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1103}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Čistiny|13453312}} {{Podunajská pahorkatina}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Kamenín]] [[Kategória:Kamenný Most (okres Nové Zámky)]] stp6qhaltqz8no7nfuk2ynppdplpoec Šarkanica 0 573272 8381233 8192914 2026-10-07T21:25:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381233 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 10. 2022, dôvod: stalo sa súčasťou zón NP [[Národný park Muránska planina|Muránska planina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Šarkanica : [ev. č. 440] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{pozri|rovnomennom vrchu|Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Revúca (okres)|Revúca]], [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]] | municipality = [[Muráň (obec)|Muráň]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] | established = 1984 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Šarkanica | image = | image_caption = | code = 440 | management = Muránska planina | area = 4.5475 | commons = | lat_d = 48.7111111 | long_d = 19.9683333 }} '''Šarkanica''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Muránska planina]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Muráň (obec)|Muráň]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] v [[Rimavská Sobota (okres)|okrese Rimavská Sobota]] a [[Revúca (okres)|okrese Revúca]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1984]] na rozlohe 454,75 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu geologicky a geomorfologicky významnej časti Muránskej planiny so zachovalými prirodzenými skalnými a lesnými biocenózami s bohatým zastúpením chránených a iných zriedkavých i ohrozených druhov rastlín a živočíchov.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|440}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|440}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Šarkanica|13610653}} {{Spišsko-gemerský kras}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Revúca]] [[Kategória:Muráň (obec)]] [[Kategória:Tisovec (okres Rimavská Sobota)]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Muránska planina]] cnjxa17htn50o7dvabeqxsyo30inz0r Šiance (chránené územie) 0 573273 8381239 8192868 2026-10-07T21:47:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381239 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 10. 2022, dôvod: stalo sa súčasťou zón NP [[Národný park Muránska planina|Muránska planina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Šiance : [ev. č. 1059] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Revúca (okres)|Revúca]] | municipality = [[Muráň (obec)|Muráň]], [[Muránska Huta]] | established = 1999 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Šiance | image = Muránska planina, Šiance, jih 02.jpg | image_caption = Pohľad z [[Muránsky hrad|Muráňskeho hradu]] | code = 1059 | management = Muránska planina | area = 1.3206 | commons = Šiance | lat_d = 48.7691667 | long_d = 20.0791667 }} '''Šiance''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Národný park Muránska planina|Muránska planina]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Muráň (obec)|Muráň]], [[Muránska Huta]] v [[Revúca (okres)|okrese Revúca]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1999]] na rozlohe 132,06 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany územia s členitou a výraznou geomorfologogickou stavbou, na ktorú sú viazané prirodzené lesné spoločenstvá druhého až piateho lesného vegetačného stupňa s výskytom mnohých chránených a ohrozených druhov fauny a flóry.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1059}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1059}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Šiance|13610661}} {{Spišsko-gemerský kras}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Revúca]] [[Kategória:Muráň (obec)]] [[Kategória:Muránska Huta]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Muránska planina]] 8sf5y41ipgg8is1vrmzxsufigzmfm82 Čertova dolina 0 573279 8381161 8192948 2026-10-07T16:04:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381161 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 10. 2022, dôvod: stalo sa súčasťou zón NP [[Národný park Muránska planina|Muránska planina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Čertova dolina : [ev. č. 830] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Okres Rimavská Sobota]] | municipality = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] | established = 1993 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Čertova dolina | image = | image_caption = | code = 830 | management = Muránska planina | area = 0.4902 | commons = | lat_d = 48.7366667 | long_d = 19.8636111 }} '''Čertova dolina''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Národný park Muránska planina|Muránska planina]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] v [[okres Rimavská Sobota|okrese Rimavská Sobota]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1993]] na rozlohe 49,0200 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Ochrana cennej lokality so zachovalými lesnými spoločenstvami s jedľou, smrekom, bukom a cennými listnáčmi na vápencovom podloží, s výrazným krasovým reliéfom, rozľahlým jaskynným systémom Čertovej jaskyne a tiesňavovitými úsekmi potoka s vodopádmi.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|830}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|830}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Čertova dolina|13610803}} {{Veporské vrchy}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rimavská Sobota]] [[Kategória:Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] [[Kategória:Veporské vrchy]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Muránska planina]] r8ww9tmesd49rx56y419fe4oxso8l7e Čingovské hradisko 0 573588 8381178 7593613 2026-10-07T17:53:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381178 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 6. 2016, dôvod: stalo sa súčasťou zón NP [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Čingovské hradisko : [ev. č. 551] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230611131049/https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | dátum archivácie = 2023-06-11 }}</ref>}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | municipality = [[Smižany]] | established = 1982 | established1 = 1993 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Čingovské hradisko | image = Čingovské hradisko, Slovenský ráj.JPG | image_caption = | code = 551 | management = Slovenský raj | area = 0.4402 | commons = Čingovské hradisko | lat_d = 48.9452778 | long_d = 20.4969444 }} '''Čingovské hradisko''' je [[prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Slovenský raj]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Smižany]] v [[Spišská Nová Ves (okres)|okrese Spišská Nová Ves]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1982]] a naposledy novelizované v roku [[1993]] na rozlohe 44,02 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Chránené územie poskytuje vhodné lokality pre výskum po stránke floristickej a faunistickej (Lepidoptera). Územie je i geologicky a geomorfologicky významné - v opustenom kameňolome možno vidieť geologickú stavbu územia. Prírodnou rezerváciou prechádza náučný chodník.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|551}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|551}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Čingovské hradisko|13675286}} {{Spišsko-gemerský kras}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Košickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Spišská Nová Ves]] [[Kategória:Smižany]] 94opbv807glxy41vq3dijmoogbc7osx Jakovlev Jak-130 0 575529 8381307 8293736 2026-10-08T07:36:56Z Miki Wiki Casso 307377 added competitor alternative airplanes 8381307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov= Jak-130 | obrázok=Obrázok:Yakovlev Yak- 130 (modify).jpg | text = Jak-130 | typ= [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlo<br/>ľahké [[bojové lietadlo]] | výrobca= [[Letecký závod Sokol]]<br />[[Korporacija „Irkut“]] | konštruktér=Jakovlev | prvý let = [[25. apríl]] [[1996]] | zavedený = [[19. február]] [[2010]] | vyradený = v aktívnej službe | výroba = 1994 – súčasnosť | vyrobených kusov = 156 | cena za kus = 15 mil. [[Americký dolár|amerických dolárov]] (v roku 2016) <ref>[http://www.gazeta.ru/army/2016/04/17/8167853.shtml Машина с защитой от дурачков]</ref> | hlavný používateľ = [[Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie|Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie]]<br/>Alžírske vzdušné sily<br/>Bangladéžske vzdušné sily<br/>Bieloruské vzdušné sily }} [[Súbor: Sukhoi S-54 2-view line drawing.svg|thumb|Náčrt lietadla S-54 z kancelárie Suchoj]] [[Súbor: MiG-AT at MAKS-2007 airshow.jpg|thumb|MiG-AT na leteckej show MAKS-2007]] [[Súbor: Jak-130.jpg|thumb|Prototyp Jak-130D na leteckej show MAKS-1997]] '''Jakovlev Jak-130''' je dvojmiestne [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlo, ktoré je určené na základný a pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel 4. a 5. generácie. Integrácia riadenej a neriadenej výzbroje umožňuje využitie Jaku-130 aj v úlohe ľahkého [[bojové lietadlo|bojového lietadla]]. Jak-130 bol navrhnutý konštrukčnou kanceláriou [[Opytno-konstruktorskoje biuro imeni A. S. Jakovleva|OKB Jakovleva]], ktorá je súčasťou spoločnosti [[Korporacija „Irkut“|Irkut]].<ref>[http://eng.irkut.com/products/yak130/ Yak-130]</ref> V ruskom letectve majú tieto lietadlá nahradiť zastarané cvičné československé lietadlá [[Aero L-39 Albatros|L-39 Albatros]]. == Vznik a vývoj == V priebehu 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia zakúpilo sovietske letectvo 2080 lietadiel [[Aero L-39 Albatros|L-39]], ktoré sa postupne stali hlavnými cvičnými prúdovými lietadlami. Intenzívne využívanie a fyzické zastarávanie [[Aero L-39 Albatros|Albatrosov]] však prinútili v roku 1990 velenie letectva, aby iniciovalo vývoj nového cvičného stroja. V júni toho istého roka bola vývojom poverená konštrukčná kancelária [[MiG]] a v októbri jej boli dodané technické požiadavky: * 2 dvojprúdové motory, * pristávacia rýchlosť do {{km|170|m}}/h, * dĺžka vzletu a pristátia do {{m|500|m}}, * schopnosť prevádzky aj na nespevnených plochách, * maximálny dolet {{km|2500|m}}, * pomer hmotnosti a ťahu v rozpätí 0,6-0,7, * digitálny systém riadenia, ktorý by umožnil preprogramovanie charakteristík stability a ovládateľnosti stroja. Stroj by tak disponoval schopnosťou simulovať správanie rôznych typov lietadiel a slúžil by ako výcviková platforma pre rôznych pilotov. Pôvodné plány rátali so zavedením lietadiel do služby už v roku 1994 a s výrobou minimálne 1200 kusov. Koncom roka 1990 sa však padlo rozhodnutie, že na vývoj nového cvičného lietadla bude usporiadané výberové konanie, ktorého sa môžu zúčastniť viaceré konštrukčné kancelárie. Dodnes nie je známe, čo stálo za týmto rozhodnutím. Jedným z dôvodov mohla byť zmena na pozícii veliteľa vzdušných síl, kde maršala A.N. Efimova nahradil generálplukovník P.S. Deinekin. V každom prípade, toto rozhodnutie spôsobilo, že v januári 1991 vstúpili do súťaže popri [[MiG|MiGu]] aj konštrukčné kancelárie [[OKB Suchoj|Suchoj]], Jakovlev a Mjasičev. [[OKB Suchoj|Suchoj]] predložil návrh nadzvukového lietadla S-54, ktoré vychádzalo z aerodynamickej konfigurácie [[Suchoj Su-27|Su-27]]. Pohon mal zabezpečovať jediný motor s prídavným spaľovaním R-195FS, ktorý mal byť derivátom motora R-195 z bojového lietadla [[Suchoj Su-25|Su-25]]. V priebehu vývoja však dospeli konštruktéri spoločnosti [[OKB Suchoj|Suchoj]] k názoru, že nie je možné vyvinúť stroj, ktorý by slúžil na plnohodnotný základný i pokračovací výcvik pilotov. S ohľadom na problémy a tragédie, ktoré sprevádzajú v súčasnosti používaný Jak-130 možno povedať, že závery konštruktérov zo Suchoja ešte stále neboli vyvrátené. V konštrukčnej kancelárii [[MiG|MiGu]] sa snažili riešiť problém vývoja nového cvičného lietadla s minimálnym úsilím, ktorého výsledkom bol MiG-AT bez preprogramovateľného systému riadenia letu. Pohon mal zabezpečovať dvojprúdový motor AI-25TL, ktorý bol použitý aj v lietadle [[Aero L-39 Albatros|L-39C]]. Veľkú pozornosť venovali vývojári efektivite prevádzky lietadiel prostredníctvo relatívne nízkych nákladov na pohonné hmoty. Kancelária Mjasičeva prišla do súťaže s projektom lietadla M-200 a pozemným komplexom NUTK-200, ktorý pozostával z letového simulátora a trenažéra vzdušného boja. Projekt lietadla M-200 sa podobal francúzskemu cvičnému stroju [[Dassault/Dornier Alpha Jet|Alpha Jet]]. Lietadlo malo byť vybavené preprogramovateľným systémom riadenia letu a poháňané dvomi prúdovými motormi RD-35. Zadané technické požiadavky sa snažili komplexne splniť taktiež v konštrukčnej kancelárii Jakovleva. Popri letových simulátoroch a trenažéroch boja, vybavených modernou elektronikou, prišli konštruktéri s projektom lietadla UTS-Jak, ktoré bolo neskôr premenované na Jak-130. Koncom roka 1992 boli uzavreté zmluvy s konštrukčnými kanceláriami Jakovlev a [[MiG]], čím sa do užšieho výberu dostali lietadlá UTS-Jak a MiG-AT. Na základe teoretického výskumu a po prehodnotení predbežných projektov boli 27. marca 1993 schválené nové technické požiadavky. Tie kládli na nové lietadlo o čosi nižšie nároky – napr. pristávacia rýchlosť bola zvýšená na {{km|180 - 190|m}}/h a dĺžka vzletu na {{m|700|m}}. V tomto období sa však už prehlbuje v krajine hospodárska kríza a úplné financovanie týchto projektov zo strany štátu neprichádzalo do úvahy. Obe konštrukčné kancelárie preto začali hľadať investorov, ktorí by sa na vývoji podieľali. O projekt UTS-Jak prejavila záujem talianska spoločnosť Aermacchi, ktorej cvičné lietadlá [[Aermacchi MB-326|MB-326]] a [[Aermacchi MB-339|MB-339]] boli v tej dobe prevádzkované už v 14 krajinách sveta. Projekt MiG-AT pritiahol pozornosť Francúzov, ktorí ponúkli dodať motory Larzac 04 od spoločnosti Turbomeca a avioniku od firmy Thompson. Priamu finančnú podporu odmietli, ale deklarovali pripravenosť spolupráce na všetkých úrovniach. Konečná revízia oboch návrhov sa konala v marci 1994 a následne začala výroba prvých prototypov. Dňa 16. marca 1996 vzlietol prvý prototyp MiG-AT a o mesiac neskôr, 25. apríla, absolvoval svoj prvý let aj Jak-130D. Prvé verejné letecké vystúpenie mal Jak-130D pred domácim publikom v Žukovskom pri Moskve. Keďže [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] boli v tej dobe potenciálnym zákazníkom tohto lietadla, predviedol sa Jak-130D aj slovenským divákom na leteckej show SIAD 1999.<ref>[http://www.vidinfo.org/video/113650330/siad-1999-yak-130-aermacchi-m-346-prototype SIAD 1999 - Yak-130 / Aermacchi M-346 prototype]</ref> V roku 1999 sa prejavili nezhody v požiadavkách na charakteristiky lietadla Jak-130D a ukázalo sa, že talianske a ruské letectvo vlastne požadujú odlišné typy strojov. Vzájomná spolupráca bola ukončená a obe strany sa dohodli aj na rozdelení si svetového trhu. Vývojové práce spoločnosti Alenia Aermacchi nakoniec vyústili do vzniku lietadla [[Alenia Aermacchi M-346 Master|M-346 Master]], ktoré bolo zaradené do služby v talianskych vzdušných silách v roku 2015. Testovanie Jaku-130D prebiehalo od roku 1996 až do roku 2002 a počas tohto obdobia bolo celkovo vykonaných asi 450 letov. V rokoch 2004 až 2006 boli vyrobené prvé 3 pred-sériové stroje, ktoré boli podrobené štátnym skúškam. Lietadlo s číselným označením 03 sa však konca týchto skúšok nedočkalo. Dňa 27. júla 2006 sa počas jedného z testovacích letov stalo neovládateľné a po katapultovaní sa posádky stroj havaroval. Vyšetrovacia komisia dospela k záveru, že bezprostrednou príčinou nehody bola porucha systému riadenia KSU-130, ktorá spôsobila stratu kontroly nad lietadlom. V decembri 2009 boli ukončené skúšky Jaku-130 ako plnohodnotného cvične-bojového lietadla. Dodávka prvých 12 sériových strojov sa začala v roku 2010<ref>[http://bmpd.livejournal.com/349752.html Новые Як-130 в Борисоглебске]</ref> a dňa 19. februára 2010 bol Jak-130 zavedený do služby v ruskom letectve.<ref>[http://www.airwar.ru/enc/attack/yak130.html Як-130]</ref> V máji toho istého roka však stratili [[Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie]] ďalšie lietadlo. Pri vzlete sa stroj stal neovládateľný a posádka sa musela katapultovať.<ref>[https://lenta.ru/news/2010/05/31/yak/ Причиной крушения Як-130 в Липецкой области названа новизна самолета]</ref> Zatiaľ poslednou katastrofou, ktorá si dokonca vyžiadala život jedného z pilotov, bola havária z 15. apríla 2014. Príčinou bolo opäť zlyhanie systému riadenia, čo viedlo k strate ovládateľnosti stroja.<ref>[http://www.aex.ru/news/2014/4/29/119945/ ОКБ Яковлева: Причиной катастрофы Як-130 в Ахтубинске стал отказ системы управления]</ref> == Konštrukcia == [[Súbor: Yakovlev Yak-130 take off at Zhukovsky.jpg|thumb|Jak-130 vzlieta z letiska Žukovski]] [[Súbor: Yak 130 Mitten (7544325366).jpg|thumb|Jak-130 s externými palivovými nádržami, vyzbrojený riadenými a neriadenými strelami]] Lietadlo je dlhé {{m|11.49|m}} a vysoké {{m|4.76|m}}. Na krídla s rozpätím {{m|9.84|m}} je možné umiestniť 8 závesníkov – 2 na konci krídel a 6 ďalších pod krídlami. Deviaty závesník môže byť namontovaný priamo pod drakom stroja. To umožňuje lietadlu niesť výzbroj s hmotnosťou do {{kg|3000}}. Výzbroj Jaku-130 zahŕňa 4 riadené strely vzduch-vzduch [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]], 4 riadené strely vzduch-zem [[Ch-25|Ch-25M]], neriadené rakety proti pozemným cieľom S-8 a tzv. "hlúpe" bomby. Pod trupom lietadla môže byť upevnený kontajner s kanónom kalibru {{mm|23|m}}. Na závesníky môžu byť pripevnené taktiež zameriavacie kontajnery na navedenie riadených striel alebo systémy elektronického boja (napr. bieloruský Talisman).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Крылья Колхозной Хунты. Что происходит с беларускими ВВС? |url=http://1863x.com/vvs-belarusi/ |dátum prístupu=2016-06-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160417174841/http://1863x.com/vvs-belarusi/ |dátum archivácie=2016-04-17 }}</ref> Pokročilý aerodynamický dizajn umožňuje Jaku-130 vykonávať manévre pri uhloch nábehu až do 35<sup>o</sup>. Životnosť konštrukcie lietadla by mala byť viac ako 10000 letových hodín alebo 30 rokov. Nos sériovo vyrábaných strojov má v porovnaní s nosom prototypu viac zaoblený prierez, čo naznačuje možnosť inštalácie radaru Osa alebo Kopje, v závislosti od požiadaviek jednotlivých zákazníkov. Kokpit má tandemové usporiadanie, t.j. žiak sedí vpredu a inštruktor na sedadle vzadu. Pre núdzový únik posádky z lietadla slúžia vystreľovacie sedadlá K-36-3,5. Tie majú parametre 0/0, čo znamená, že piloti sa môžu katapultovať už pri nulovej výške a nulovej rýchlosti lietadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Катапультное кресло К-36Л-3,5Я |url=http://www.zvezda-npp.ru/ru/node/120 |dátum prístupu=2016-06-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160727012331/http://www.zvezda-npp.ru/ru/node/120 |dátum archivácie=2016-07-27 }}</ref> Prístrojové dosky pilota i inštruktora sú vybavené tromi viacúčelovými displejmi s rozmermi 6x8 palcov. Piloti môžu byť vybavení aj prilbami s integrovaným displejom, ktoré im zobrazujú najdôležitejšie avionické a taktické informácie. Kabína pilotov je uzavretá spoločným prekrytom, ktorý sa otvára smerom doprava. Digitálny 4-kanálový elektro-impulzný systém riadenia (fly-by-wire) je možné preprogramovať. V závislosti od cieľa výcviku je teda možné účelovo meniť charakteristiky ovládateľnosti alebo stability stroja a simulovať tak správanie prakticky akéhokoľvek moderného bojového lietadla. Vďaka tomu môžu piloti odtrénovať až 80% z celkového výcvikového programu. Navyše, umožňuje tento systém simulovať rôzne bojové režimy, počas ktorých si žiaci natrénujú útok na vzdušné alebo pozemné ciele bez nutnosti použitia reálnych rakiet, či bômb. V počiatočnej fáze výcviku je Jak-130 zhovievavejší k chybám študentov, čo im umožňuje rýchlo získať tie správne zručnosti. V ďalšej fáze je systém preprogramovaný tak, aby lietadlo simulovalo [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]], [[Suchoj Su-27|Su-27]] alebo [[Suchoj Su-30|Su-30]] a aby si žiaci osvojili schopnosti vyššej pilotáže. Teoreticky je možné simulovať akékoľvek lietadlo, vrátane amerických a západoeurópskych strojov štvrtej ([[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]], [[Dassault Rafale|Rafale]]) alebo piatej generácie ([[Lockheed Martin F-35 Lightning II|F-35]]). Na to je však potrebné zadať do počítačového systému matematický model riadiaceho systému lietadla, ktoré chceme simulovať. Súťaže o pohonnú jednotku Jaku-130 sa zúčastnili svojho času aj Považské strojárne, ktoré s modernizovaným motorom DV-2S porazili ukrajinského konkurenta AI-25U. Motor DV-2S poháňal prototyp Jak-130D, avšak do sériovej výroby sa už nedostal.<ref>[http://www.leteckemotory.cz/motory/dv-2/ DV-2]</ref> V decembri 2003 bol do lietadla integrovaný motor Progress AI-222-25, ktorý má o 3 kN vyšší ťah. S týmto pohonom začal Jak-130 lietať v apríli nasledujúceho roka a po úspešnom absolvovaní testov sa aj začal sériovo vyrábať. Pohon lietadla tak zabezpečujú 2 dvojprúdové motory AI-222-25, každý s ťahom 24,5 kN. Pomer ťahu a hmotnosti u Jak-130 je 0,7, čím prekonáva aj britský [[BAE Systems Hawk|Hawk 128 (Hawk T2)]]. Svojho britského konkurenta predčí aj v maximálnej rýchlosti, ktorá dosahuje {{km|1060|m}}/h. Jak-130 dokáže pojať do vnútorných nádrží {{kg|1700}} paliva a ďalších {{kg|900}} do dvoch prídavných nádrží.<ref>[http://www.yak.ru/prod/new_130.php Як-130: учебно-боевой и тренировочный самолет]</ref> == Používatelia == [[Súbor: Yak-130 - FIA 2012.jpg|thumb|Spodný pohľad na Jak-130]] {{minivlajka|Alžírsko}} '''[[Alžírsko]]''' * [[Alžírske vzdušné sily]]: k decembru 2015 disponovali 16 lietadlami. {{minivlajka|Bangladéš}} '''[[Bangladéš]]''' * [[Bangladéšske vzdušné sily]]: z celkovej objednávky 16 lietadiel im bolo dodaných zatiaľ 15 kusov. {{minivlajka|Bielorusko}} '''[[Bielorusko]]''' * [[Bieloruské vzdušné sily]]: k novembru 2016 disponovali 8 strojmi Jak-130.<ref>[http://eng.belta.by/society/view/four-combat-and-training-aircraft-yak-130-handed-over-to-belarusian-air-force-96579-2016/ Four combat and training aircraft Yak-130 handed over to Belarusian Air Force]</ref> {{minivlajka|Laos}} '''[[Laos]]''' * [[Laoské vzdušné sily]]: z celkovej objednávky 10 lietadiel im boli dodané zatiaľ 3 kusy. {{minivlajka|Mjanmarsko}} '''[[Mjanmarsko]]''' * [[Mjanmarské vzdušné sily]]: z celkovej objednávky 12 lietadiel im bolo dodaných zatiaľ 8 kusov. {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]''' * [[Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie]]: k novembru 2018 bolo dodaných 109 lietadiel:<ref>[https://bmpd.livejournal.com/3422309.html Учебная авиационная база в Кущевской получила самолеты Як-130] ''Livejournal'', 22. november 2018.</ref> ** 195. výcviková letecká základňa v Kuščiovskaja – 10 lietadiel ** 200. výcviková letecká základňa v Armavire – 40 lietadiel ** 209. výcviková letecká základňa v Borisoglebsku – 45 lietadiel ** 4. štátne centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu v Lipecku - 4 lietadlá ** 929. štátne letové skúšobné centrum v Achtubinsku - 4 lietadlá ** Centrum leteckého výcviku (ako pozemné výcvikové pomôcky) - 2 lietadlá ** stratené pri haváriách - 4 lietadlá * [[Ruské námorné letectvo]]: na základe zmluvy z roku 2013 má dostať 10 lietadiel 🇮🇷Irán Iránske vzdušné sily sa stal siedmym zahraničným užívateľom týchto lietadiel po Alžírsku, Bangladéši, Bielorusku, Vietnamu, Myanmaru a Laose. Vzhľadom na neznámy počet strojov objednaných pre IRIAF je možné len konštatovať, že exportné úspechy už zrejme presiahli hranicu 80 kusov. Výrobca Jakov-130, spoločnosť Irkutskij aviacionnyj zavod sídliaci v Irkutsku, ďalej dodal vzdušným silám Ruskej federácie minimálne ďalších 111 exemplárov 🇻🇳Vietnam Vietnamské vzdušné sily So svojou objednávkou na približne tucet sa Vietnam stáva siedmym zákazníkom pokročilého trenažéra, ktorý sa vyvíja aj pre blízku leteckú podporu. == Špecifikácie == [[Obrázok: Yak-130D.svg|right|400px]] === Technické údaje === * '''Posádka''': 2 * '''Dĺžka''': {{m|11.49|m}} * '''Rozpätie''': {{m|9.84|m}} * '''Výška''': {{m|4.76|m}} * '''Nosná plocha ''': {{m2|23.52}} * ''' Vzletová hmotnosť bez závesníkov''': {{kg|7250}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|10290}} * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[dvojprúdový motor]] Progress AI-222-25 s ťahom 24,5 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': [[Machovo číslo|Mach]] 0,93 ({{km|1060|m}}/h) * '''Dolet''': {{km|1600|m}}, s 2 prídavnými palivovými nádržami až {{km|2100|m}} * '''Dostup''': {{m|12500|m}} * '''Stúpavosť''': {{m|65|m}}/s * '''Maximálny uhol nábehu''': 35<sup>o</sup> * '''Minimálna vzletová dráha''': {{m|550|m}} * '''Minimálna pristávacia dráha''': {{m|750|m}} * '''Preťaženie''': -3/+8 g<ref>[http://www.irkut.com/products/yak130/231/ Як-130: летно-технические характеристики]</ref> === Výzbroj === * 9 externých závesov (2x na konci krídel, 6x pod krídlami, 1x pod drakom stroja) – s nosnosťou do {{kg|3000}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Aero L-159 Alca]] * [[Alenia Aermacchi M-346 Master]] * [[Chung-tu JL-10]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Lietadlá Jakovlev}} [[Kategória:Ruské cvičné lietadlá]] [[Kategória:Ruské útočné lietadlá]] [[Kategória:Jakovlev]] pjbekdnfd0sxtpga2xxubgsjeys5l6o Únos (film z roku 2017) 0 585800 8381116 8344633 2026-10-07T13:35:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381116 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Únos |Originál = |Poster = |Žáner = dráma |Námet = |Dĺžka = 95 |Krajina = [[Slovensko]] |Jazyk = [[slovenčina]] |Rok = 2017 |Dátum uvedenia = [[2. marec]] [[2017]]<ref name="top2017"/> |Spoločnosť = |Rozpočet = |Zárobok = 1 467 614 € (Slovensko)<ref name="top2017"/> |Ocenenia = |Réžia = [[Mariana Čengel Solčanská]] |Produkcia = Milan Stráňava |Scenár = Mariana Čengel Solčanská |Hudba = Vladimír Martinka |Kamera = Laco Janošťák |Strih = Ondrej Azor |Obsadenie = |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = |imdb_id = |csfd_id = 464563 }} [[Súbor:Únos prezidentovho syna.jpg|náhľad|Únos prezidentovho syna]] '''''Únos'',''' slovenský film režisérky [[Mariana Čengel Solčanská|Mariany Čengel Solčanskej]], je napínavým pohľadom do minulosti inšpirovaný [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|skutočnými udalosťami]] na slovenskej politickej scéne [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokov]].<ref name="Únoscsfd"/> Film videlo na Slovensku 278 763 divákov, čím sa stal tretím najsledovanejším slovenským filmom dekády 2010{{--}}2019 a v čase uvedenia štvrtým najnavštevovanejším slovenským filmom od roku 1993.<ref name="top2017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ulman | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Viac než milión divákov! | url = http://www.filmsk.sk/uploads/wnm/page/pdf_sk/4171/film-sk-2018-FEBRUAR-web.pdf | vydavateľ = filmsk.sk | dátum vydania = február 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220307221741/http://www.filmsk.sk/uploads/wnm/page/pdf_sk/4171/film-sk-2018-FEBRUAR-web.pdf | dátum archivácie = 2022-03-07 }}</ref> == Príbeh == {{spoiler}} Na nový rok nájde mladá novinárka Marta v predzáhradke rodičovského domu bratovu odrezanú hlavu zabalenú v igelitovej taške. Strašný nález ju vtiahne do príbehu, v ktorom sa mocou posadnutí predstavitelia štátu neštítia žiadneho zločinu, aby si upevnili pozíciu neobmedzených vládcov. Posledný deň prvého roku mladej slovenskej republiky sa chýli ku koncu. Všetci oslavujú. Kráľ podsvetia Efendi, aj Prezident. Iba Predseda nemá čo oslavovať. Prezident, ktorému on sám vyšliapal chodník k funkcii, odmietne vymenovať jeho šikovného Chalaniska za ministra. Prezident sa stane nepohodlným. Ako ho prinútiť počúvať, čo chce Predseda? Prezidentovho syna o niekoľko mesiacov neskôr za bieleho dňa organizovaná skupina zmláti a zavlečie do zahraničia. Mladý agent Tajnej služby Oskar, gniavený svedomím, sa prizná vyšetrovateľovi, že sa zavlečenia zúčastnil na príkaz svojich nadriadených. A mafia si počas únosu podala ruky s Tajnými, ktorým šéfuje Predsedov Chalanisko. Oskar sa v strachu o svoj život s pomocou kamaráta Roba ukryje a zdanlivo sa po ňom zľahne zem. Robovo auto o niekoľko mesiacov vybuchne a chlapec, jediný kontakt na Oskara, v ňom zhorí zaživa. Marta sa snaží domôcť spravodlivosti pre seba, pre mŕtveho, pre jeho mamu, pre svojho zavraždeného brata a pre nás všetkých, ktorí sme mlčanlivými svedkami udalostí, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť. {{endspoiler}} == Tvorcovia == * '''Scenár a réžia:''' Mariana Čengel Solčanská * '''Kamera:''' Laco Janošťák * '''Hudba:''' Vladimír Martinka * '''Strih:''' Ondrej Azor * '''Zvuk:''' Marek Hart, Dušan Grečnár * '''Kostýmy:''' Ivana Struhárová * '''Masky:''' Martin Jankovič, Zuzana Paulíny * '''Architekt:''' Michal Lošonský * '''Producent:''' Milan Stráňava * '''výroba:''' JMB Film & TV Production v kopr. s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a Studio 727<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Únos |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum vydania = 3.6.2016 |dátum prístupu = 12.10.2020 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20250124154606/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ |dátum archivácie = 2025-01-24}}</ref> * '''Distribúcia:''' Continental Film * '''Premiéra:''' 2. marec 2017 * '''Dĺžka:''' 95 min. == Hrajú == Herecké obsadenie podľa [[ČSFD]]:<ref name="Únoscsfd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Únos | url = http://www.csfd.cz/film/464563-unos/prehled/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2017-3-3 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Novinárka Marta: [[Rebeka Poláková]] * Vyšetrovateľ Peter: [[Milan Mikulčík]] * Robo: [[Dávid Hartl]] * Oskar: [[Vladislav Plevčík]] * Aďa: [[Monika Potokárová]] * Prezident: [[Ján Greššo]] * Prezidentov syn: [[Juraj Hrčka]] * Predseda: [[Maroš Kramár]] * Šéf tajných: [[Ady Hajdu]] * Chalanisko: [[Milan Ondrík]] * Efendi: [[Dano Heriban]] * Robova mama: [[Ingrid Timková]] * Martin otec: [[Tomáš Hanák]] * Bines: [[Peter Oszlík]] * Kulifaj: [[Jakub Rybárik]] * Kňaz: [[Marko Igonda]] * Prvá dáma: [[Eva Pavlíková]] * Štartér: [[Ľudovít Cittel]] * Predseda parlamentu: [[Boris Farkaš]] * Opozičný politik: [[Dušan Kaprálik]] == Uvedenie a odozva == Film počas prvého víkendu uvidelo rekordných 67 369 ľudí a viaceré kinosály hlásili preplnenú kapacitu. Dosiahol väčší divácky záujem ako filmy ''[[Všetko alebo nič]]'', ''[[Červený kapitán]]'' alebo ''[[Bathory (film)|Bathory]]''.<ref name="rekordsme">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kúdelová | meno = Kristína | odkaz na autora = | vydavateľ = Petit Press | titul = Únos vytvoril slovenský rekord. Aj keď o jeho vznik nebol veľký záujem | url = https://kultura.sme.sk/c/20476014/unos-vytvoril-slovensky-rekord-aj-ked-o-jeho-vznik-nebol-velky-zaujem.htm | dátum vydania = 2017-03-06 | dátum prístupu = 2017-3-6 | miesto = | jazyk = }}</ref> Úspechom prvého víkendu sa dostal na 8. miesto prvých víkendov v slovenských kinách. Na nižších miestach v návštevnosti sú napríklad všetky filmové diely ''[[Harry Potter|Harry Pottera]]'' či bondovka ''[[Spectre]]''. Distribútor Continental Film rozšíril počet kinosál na približne 70. Otvorila sa aj otázka distribúcie v Česku, ktorá nebola pôvodne plánovaná.<ref name="rekordnko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krekovič | meno = Miloš | odkaz na autora = | vydavateľ = N Press Press | titul = Únos sa stal najúspešnejším slovenským filmom. Za prvý víkend prekonal aj evitovku Všetko alebo nič | url = https://dennikn.sk/697904/unos-sa-stal-najuspesnejsim-slovenskym-filmom-za-prvy-vikend-prekonal-aj-evitovku-vsetko-alebo-nic/ | dátum vydania = 2017-03-06 | dátum prístupu = 2017-03-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zavlečenie Michala Kováča ml.]] * [[Mečiarove amnestie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://unos.sk/ unos.sk] - oficiálna stránka * {{Csfd film|id=464563|názov=Únos}} {{Slnko v sieti za Najlepšie masky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenské filmové drámy]] [[Kategória:Filmy z 2017]] [[Kategória:Filmy ocenené Slnkom v sieti]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] qusurilubk787xjz2ty82wh04o818z0 Čajka čiernohlavá 0 588599 8381135 8171948 2026-10-07T14:32:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381135 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=čajka čiernohlavá| Obrázok=Larus melanocephalus aka Mediterranean Gull rare guest in Sweden2.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22694443/154572305 IUCN Red list 2025.2. Prístup 5. novembra 2025]</ref>){{IUCN 3.1 navmap/NT}}(na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="CK2025vtaky" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[čajky]]|Rad po latinsky=Lariformes| Čeľaď po slovensky= [[čajkovité]]|Čeľaď po latinsky=Laridae| Rod po slovensky= [[čajka]]|Rod po latinsky=Ichthyaetus | Druh po slovensky=čajka čiernohlavá|Druh po latinsky=I. melanocephalus | Binomické meno=Ichthyaetus melanocephalus| Klasifikátor1=[[Coenraad Jacob Temminck|Temminck]]| Dátum1=[[1820]]| Synonymá=''Larus melanocephalus''| Obrázok2=LarusMelanocephalus.png| Titulok2=Mapa rozšírenia čajky čiernohlavej{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00ff00| Hniezdiaca, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#008000| Hniezdiaca, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007fff| Nehniezdiaca|border=1px solid #aaa}} </div>| }} '''Čajka čiernohlavá'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016) | dátum aktualizácie = 23.X.2016 | dátum prístupu = 13.1.2017 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> ([[latinčina|lat.]] ''Ichthyaetus melanocephalus'' syn. ''Larus melanocephalus'') je stredne veľký druh čajky z čeľade [[čajkovité]]. Žije v [[juh (svetová strana)|južnej]] [[palearktis|palearktíde]], hniezdi hlavne v [[Ukrajina|Ukrajine]] na [[pobrežie|pobreží]] [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] hniezdi od roku [[1996]] na 0,70 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Čajka čiernohlavá | poznámka = autori druhu Ján Svetlík, Štefan Danko, Alžbeta Darolová | strany = 314 - 316 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] čajka čiernohlavá patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je klesajúci, v [[Európa|Európe]] klesli jej stavy za obdobie troch generácií (30,3 rokov) o 25%.<ref name="IUCN" /> == Výskyt a stav na Slovensku == Odhadovaný počet počet hniezdiacich párov je 0 - 70, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 0 - 30. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú ''mierny nárast'' o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku [[1995]] ''Im'' - nezaradený migrant, resp. nehniezdič. V roku [[1998]] ''LR:cd'', ''LR'' - menej ohrozený druh. V roku [[2001]] ''LR'' - menej ohrozený.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20170626141836/http://vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | dátum archivácie = 2017-06-26 }}</ref> V roku [[2014]] ''NT* D'' - takmer ohrozený.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status ''SPEC4'' - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v [[Európa|Európe]] a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia ''S'' - vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" /> V roku [[2023]] ''NT* D1'' - takmer ohrozený.<ref name="CK2025vtaky">{{Citácia knihy | priezvisko = Lešo | meno = Peter | priezvisko2 = Demko | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Ridzoň | meno3 = Jozef | priezvisko4 = Karaska | meno4 = Dušan | priezvisko5 = Chavko | meno5 = Jozef | priezvisko6 = Slobodník | meno6 = Roman | priezvisko7 = Lešová | meno7 = Andrea | priezvisko8 = Kropil | meno8 = Rudolf | titul = Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín, húb a živočíchov Slovenska: Vtáky. | rok = 2025 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | isbn = 978-80-8184-116-3 }}</ref> Hniezdi na ostrove vodnej nádrže [[Sĺňava]], na ostrove na [[Vodné dielo Gabčíkovo|Hrušovskej zdrži]] na rybníku pri [[Iňačovce|Iňačovciach]]. Počas migrácie bol zistený na 4,90 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]], zimovanie zatiaľ nebolo zistené.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Ochrana == Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> Čajka čiernohlavá je druh európskeho významu<ref name="euvtaky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vtáčie druhy Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=3 | dátum prístupu = 23.06.2020 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref>, ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 2 [[Chránené vtáčie územie|chránených vtáčich územiach]]. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ridzoň | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karaska | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Topercer | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku | vydanie = Prvé | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | url = http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | isbn = 978-80-89310-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831213218/http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref> == Galéria == <gallery> Larus melanocephalus.jpg|Za letu Larus melanocephalus aka Mediterranean Gull rare guest in Sweden.jpg|Dospelý v letnom šate Ichthyaetus melanocephalus 070120 LR.jpg|Dospelý v zimnom šate Larus melanocephalus MWNH 0341.JPG|[[Vajce]] Larus melanocephalus with chicks.jpg|S mláďatami Fiatal szerecsensirály gyűrűzése.jpg|Mláďa pri krúžkovaní Mediterranean Gull from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ichthyaetus melanocephalus|wikispecies=Ichthyaetus melanocephalus}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|čajky čiernohlavej|Ichthyaetus|melanocephalus}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=medgul1|Nadpis=Ichthyaetus melanocephalus}} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Čajkovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] ah4283ke1cok542l15d7t9q9qozb00j Éliane Escoubasová 0 589825 8381093 7870418 2026-10-07T12:49:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381093 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Éliane Escoubas.jpg|náhľad|Éliane Escoubasová]] '''Éliane Escoubasová''' je francúzska filozofka, historička filozofie a prekladateľka. Patrí k [[Fenomenológia|fenomenologickej škole]] a pracuje v oblasti nemeckej filozofie, [[Estetika|filozofie umenia]] a fenomenologickej psychiatrie (čiže ''[[Daseinsanalýza|Daseinsanalýzy]]''). Učila na Univerzite Paríž XII Val-de-Marne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Escoubas Eliane - Pays Germanique - UMR 8547|url=http://www.umr8547.ens.fr/spip.php?rubrique123|dátum prístupu=2017-02-03|vydavateľ=www.umr8547.ens.fr|jazyk=fr|url archívu=https://web.archive.org/web/20160310113953/http://www.umr8547.ens.fr/spip.php?rubrique123|dátum archivácie=2016-03-10}}</ref>, dnes je emeritnou profesorkou tejto univerzity. Je členkou redakčnej rady časopisu ''La part de l'Œil'' (Brusel, Akadémia krásnych umení) a do roku 2006 viedla edíciu ''Philosophica'' vo vydavateľstve ''Presses universitaires du Mirail''. Spolu s [[Françoise Dasturová|Françoise Dasturovou]] organizuje parížske semináre ''[[Daseinsanalýza|Daseinsanalýzy]]'' na Sorbonne. == Hlavné publikácie == * ''Imago mundi. Topologie de l'art''. Paris: Galilée 1986, 431 pp. * "Art et phénoménologie". ''La part de l'Œil'', N<sup>o</sup> 7, 1991, Académie Royale des Beaux-Arts de Bruxelles, 272 pp. (zostavovateľka monotematického čísla). * ''L'Espace pictural.'' La Versanne: Encre Marine 1995, 185 pp. (druhé, rozšírené vydanie 2011). * ''L'Esthétique.'' Paris: Ellipses 2004, 234 pp. * ''Questions heideggériennes, Stimmung, logos, traduction, poésie.'' Paris: Hermann 2010. == Preklady do slovenčiny == * Escoubas. É. Obraz medzi fenomenológiou a ikonológiou: Husserl a Warburg. In ''Vnímať, konať, myslieť''. Bratislava: Filozofický ústav 2008, s. 10-23. [http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/vnimat-konat-mysliet-2008.pdf Dostupné online] * Escoubas, É. Esej o antropológii vizuality. M. Merleau-Ponty a H. Jonas. Filozofia, 2008, roč. 63, č. 6, s. 480-487. [http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2008/6/480-487.pdf Dostupné online] * Escoubas, É. Náčrt ontológie obrazu: Heidegger a Blanchot. Filozofia, 2009, roč. 64, č. 8, s. 757-764. [http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2009/8/757-764.pdf Dostupné online] == Referencie == <references /> == Zdroj == {{Preklad|fr|Éliane Escoubas|131524171}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Escoubasová, Éliane}} [[Kategória:Filozofky]] [[Kategória:Francúzski filozofi]] 0l0p12zbb0n5ax708or2pbc2d5v85dh Pochod za život 0 602153 8381083 8381072 2026-10-07T12:29:31Z Tom78*w 290507 /* Pochody za život vo svete */ Rumunsko, prvý 8381083 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Bez zdroja}} ::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].'' [[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]] '''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]]. == Pochody za život vo svete == * ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002) * ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) * ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Temešvár]], od roku 2011 v [[Bukurešť]]i a desiatkach ďalších miest, [[Rumunsko]] (2008)<ref name="názov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| vydavateľ = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| dátum vydania = 2015-03-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}} * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010) * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012) * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013) * ''[[Národný pochod za život]]'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013) * ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024) * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) == Jednotlivé štáty == === Slovensko === {{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}} Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> bola [[Konferencia biskupov Slovenska]]. Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}</ref> Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.<ref>http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/</ref>. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]]. === Česko === [[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]] V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000<ref>https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113</ref> (podľa organizátorov 7 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}</ref>) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.<ref>http://pochodprozivot.cz/</ref> === Francúzsko === Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]]. === Španielsko === 29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“. === Poľsko === [[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]] Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''. === Spojené štáty americké === Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}</ref> Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]]. Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]). === Kanada === V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}} [[Kategória:Pochody za život| ]] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] bji7z16328hkgn7hxdhk4cw91so1ddv 8381084 8381083 2026-10-07T12:32:10Z Tom78*w 290507 opr. 8381084 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Bez zdroja}} ::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].'' [[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]] '''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]]. == Pochody za život vo svete == * ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002) * ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) * ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Bukurešť]] a desiatkach ďalších miest, [[Rumunsko]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010) * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Rím]], [[Taliansko]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012) * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013) * ''[[Národný pochod za život]]'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013) * ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024) * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) == Jednotlivé štáty == === Slovensko === {{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}} Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> bola [[Konferencia biskupov Slovenska]]. Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}</ref> Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.<ref>http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/</ref>. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]]. === Česko === [[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]] V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000<ref>https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113</ref> (podľa organizátorov 7 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}</ref>) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.<ref>http://pochodprozivot.cz/</ref> === Francúzsko === Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]]. === Španielsko === 29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“. === Poľsko === [[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]] Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''. === Spojené štáty americké === Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}</ref> Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]]. Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]). === Kanada === V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}} [[Kategória:Pochody za život| ]] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] 746fimhkr0813geev4ijt9qbg8yqt2g 8381099 8381084 2026-10-07T13:01:24Z Tom78*w 290507 Taliansko, prvý 8381099 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Bez zdroja}} ::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].'' [[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]] '''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]]. == Pochody za život vo svete == * ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002) * ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) * ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Temešvár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| vydavateľ = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| dátum vydania = 2015-03-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref>, od roku 2011 v [[Bukurešť]]i a desiatkach ďalších miest, [[Rumunsko]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010) * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]], od roku 2012 v [[Rím]]e, [[Taliansko]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012) * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013) * ''[[Národný pochod za život]]'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013) * ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024) * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) == Jednotlivé štáty == === Slovensko === {{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}} Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> bola [[Konferencia biskupov Slovenska]]. Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}</ref> Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.<ref>http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/</ref>. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]]. === Česko === [[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]] V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000<ref>https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113</ref> (podľa organizátorov 7 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}</ref>) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.<ref>http://pochodprozivot.cz/</ref> === Francúzsko === Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]]. === Španielsko === 29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“. === Poľsko === [[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]] Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''. === Spojené štáty americké === Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}</ref> Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]]. Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]). === Kanada === V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}} [[Kategória:Pochody za život| ]] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] 5uabaqu5p2apnz98m0pbwof3cm4qycv 8381111 8381099 2026-10-07T13:26:46Z Tom78*w 290507 /* Pochody za život vo svete */ it 8381111 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Bez zdroja}} ::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].'' [[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]] '''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]]. == Pochody za život vo svete == * ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002) * ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) * ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Temešvár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| vydavateľ = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| dátum vydania = 2015-03-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref>, od roku 2011 v [[Bukurešť]]i a desiatkach ďalších miest, [[Rumunsko]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010) * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| vydavateľ = Mil - Messainlatino.it| dátum vydania = 2011-05-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Francesco Agnoli| odkaz na autora = | titul = Il popolo della vita c'è| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| vydavateľ = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| dátum vydania = 2014-01-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref>, od roku 2012 v [[Rím]]e, [[Taliansko]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012) * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013) * ''[[Národný pochod za život]]'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013) * ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024) * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) == Jednotlivé štáty == === Slovensko === {{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}} Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> bola [[Konferencia biskupov Slovenska]]. Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}</ref> Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.<ref>http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/</ref>. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]]. === Česko === [[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]] V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000<ref>https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113</ref> (podľa organizátorov 7 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}</ref>) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.<ref>http://pochodprozivot.cz/</ref> === Francúzsko === Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]]. === Španielsko === 29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“. === Poľsko === [[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]] Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''. === Spojené štáty americké === Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}</ref> Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]]. Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]). === Kanada === V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}} [[Kategória:Pochody za život| ]] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] 4br0uxz7fza5mjq3bp90fc6hu0bp2y6 8381120 8381111 2026-10-07T13:55:14Z Tom78*w 290507 /* Pochody za život vo svete */ UK, pt 8381120 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Bez zdroja}} ::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].'' [[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]] '''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]]. == Pochody za život vo svete == * ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002) * ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) * ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Temešvár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| vydavateľ = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| dátum vydania = 2015-03-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref>, od roku 2011 v [[Bukurešť]]i a desiatkach ďalších miest, [[Rumunsko]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010) * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| vydavateľ = Mil - Messainlatino.it| dátum vydania = 2011-05-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Francesco Agnoli| odkaz na autora = | titul = Il popolo della vita c'è| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| vydavateľ = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| dátum vydania = 2014-01-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref>, od roku 2012 v [[Rím]]e, [[Taliansko]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Caminhadas| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| vydavateľ = Federação Portuguesa pela Vida| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| vydavateľ = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| dátum vydania = 2021-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pt}}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Previous Events| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| vydavateľ = March for Life UK| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''[[Národný pochod za život]]'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013) * ''Marsch für das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024) * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) == Jednotlivé štáty == === Slovensko === {{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}} Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> bola [[Konferencia biskupov Slovenska]]. Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}</ref> Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.<ref>http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/</ref>. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]]. === Česko === [[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]] V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000<ref>https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113</ref> (podľa organizátorov 7 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}</ref>) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.<ref>http://pochodprozivot.cz/</ref> === Francúzsko === Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]]. === Španielsko === 29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“. === Poľsko === [[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]] Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''. === Spojené štáty americké === Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}</ref> Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]]. Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]). === Kanada === V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}} [[Kategória:Pochody za život| ]] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] 365gsu3m29f9o342m9f1qimbh01nhc4 8381138 8381120 2026-10-07T14:44:20Z Tom78*w 290507 Rakúsko (10.10.2026 Viedeň) 8381138 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Bez zdroja}} ::''O slovenskej verzii podujatia pozri [[Národný pochod za život]].'' [[Súbor:National march for Life Kosice 22.9.2013.jpg|náhľad|''Národný pochod za život'' v Košiciach, 22. septembra 2013]] '''Pochod za život''' ({{vjz|eng|''March for Life''}}) je pomenovanie podujatí, ktorých cieľom je ochrana života všetkých ľudí, aj nenarodených. Téma sa spája s otázkami [[umelý potrat|umelých potratov]], odmietnutie [[eutanázia|eutanázie]], odmietnutie surgorácie (prenájmu materníc) a iných foriem reprodukčného biznisu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pochod za život v Bratislave| url = https://nfr.sk/projekty/pochod-za-zivot-v-bratislave/| vydavateľ = Nadácia Fides et Ratio| dátum vydania = 2025-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>, pomoc tehotným matkám a ich rodinám v ťažkých situáciách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TS: Národný pochod za život už túto nedeľu v Bratislave| url = https://pochodzazivot.sk/ts-narodny-pochod-za-zivot-uz-tuto-nedelu-v-bratislave/| vydavateľ = Národný pochod za život| dátum vydania = 2026-09-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>. Charakter podujatí býva rôznorodý, v prípade Národných pochodov ide o masové zhromaždenia a pochody veľkého množstva ľudí zväčša v hlavnom meste krajiny. Niekedy majú tieto podujatia charakter modlitebných pochodov, nie je to však pravidlom ani podmienkou. Podujatia toho typu sa organizujú v mnoho štátoch a patria k [[Pro-life hnutie|pro-life hnutiu]], ktorého cieľom je ochrana života každého človeka a jeho dôstojnosti. Tie najväčšie pochody majú účasť v desiatkách až stovkách tisíc ľudí a odohrávajú sa zvyčajne blízko k výročiu nejakej špecifickej udalosti, napr. uzákonenie umelých potratov apod. To je aj príklad amerického pochodu za život ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.]] pri výročí vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorým boli povolené umelé potraty v USA v roku 1973. Na Slovensku majú tradíciu aj menšie miestne pochody za život, ktoré sa odohrávajú okolo [[25. marec|25. marca]], teda [[Deň počatého dieťaťa|Dňa počatého dieťaťa]]. == Pochody za život vo svete == * ''March for Life (hlavný národný pochod vo [[Washington]]e a lokálne štátne verzie), [[USA]] (od roku 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = March for Life’s enduring Hope| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| vydavateľ = The Catholic Register| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-05-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Holandsko]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001) * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Nemecko]] (2002) * ''Marche pour la vie'', [[Paríž]], [[Francúzsko]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Varšava]], [[Poľsko]] (2006) * ''Marcha por la Vida'', (organizuje sa vo viac ako 40 mestách krajiny), [[Kolumbia]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Írsko]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Temešvár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| vydavateľ = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| dátum vydania = 2015-03-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = de}}</ref>, od roku 2011 v [[Bukurešť]]i a desiatkach ďalších miest, [[Rumunsko]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgicko]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] (2010) * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Španielsko]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| vydavateľ = Mil - Messainlatino.it| dátum vydania = 2011-05-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Francesco Agnoli| odkaz na autora = | titul = Il popolo della vita c'è| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| vydavateľ = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| dátum vydania = 2014-01-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref>, od roku 2012 v [[Rím]]e, [[Taliansko]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lisabon]], [[Portugalsko]] (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Caminhadas| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| vydavateľ = Federação Portuguesa pela Vida| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| vydavateľ = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| dátum vydania = 2021-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pt}}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], od 2018 sa presunul do [[Londýn]]a, [[Veľká Británia]] (2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Previous Events| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| vydavateľ = March for Life UK| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''[[Národný pochod za život]]'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodicky sa strieda, [[Slovensko]] (2013) * ''Marsch fürs das Leben'', [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Austrália]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slovinsko]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| vydavateľ = CNE.news| dátum vydania = 2024-10-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2024) * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) == Jednotlivé štáty == === Slovensko === {{hlavný článok|Pochod za život (Slovensko)}} Národné pochody za život boli tri a boli to najmasovejšie demonštrácie od [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Hlavným iniciátorom a organizátorom Národných pochodov za život<ref>http://pochodzazivot.sk/</ref> bola [[Konferencia biskupov Slovenska]]. Prvý národný Pochod za život bol v [[Košice|Košiciach]] 22. septembra 2013 a účasť dosiahla 80 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Národný pochod za život prišli desaťtisíce ľudí| url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-pochod-za-zivot/58997-clanok.html| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = TASR, teraz.sk| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Účastníci pochodovali na podporu Manifestu Národného pochodu za život 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2013 |url=https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum prístupu=2013-09-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20240218010800/https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/|dátum archivácie=}}</ref> Druhý národný pochod za život bol v [[Bratislava|Bratislave]] 20. septembra 2015. Podľa organizátorov mal účasť 85 000.<ref>http://pochodzazivot.sk/videos/85-000-ludi-narodny-pochod-za-zivot-2015/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.aktuality.sk/clanok/304444/bratislavu-dnes-caka-narodny-pochod-za-zivot-organizuje-ho-katolicka-cirkev/</ref>. Ľudia svojou účasťou podporili Manifest národného pochodu za život 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Manifest národného pochodu za život 2015|url=http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum prístupu=2017-08-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170823164838/http://pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ |dátum archivácie=2017-08-23 }}</ref> Tretí národný pochod sa konal 22. septembra 2019 v [[Bratislava|Bratislave]]. Rozhodli sa ho zorganizovať slovenskí biskupi v júli 2018 na zasadaní v Nitre.<ref>[https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/domace/article/bratislava-opat-privita-pochod-za-zivot.xhtml Katolícke noviny: Bratislava opäť privíta pochod za život]</ref> Zúčastnilo sa ho asi 50 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela| odkaz na autora = | titul = Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS| url = https://domov.sme.sk/c/22218705/na-pochod-za-zivot-prislo-50-tisic-ludi-akciu-zneuzila-lsns.html?ref=njct| dátum vydania = 2019-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | vydavateľ = SME| miesto = | jazyk = sk}}</ref> Pochody za život sa organizujú každoročne v [[Košice|Košiciach]] a [[Bratislava|Bratislave]] zvyčajne ku [[Deň počatého dieťaťa|Dňu počatého dieťaťa]], ktorý je [[25. marec|25. marca]]. === Česko === [[Súbor:Narodni pochod pro zivot 2016.jpg|náhľad|''Národný pochod pre život'' v Prahe, 2. apríl 2016]] V [[Česko|Česku]] sa hlavný pochod za život uskutočňuje v [[Praha|Prahe]] a usporadúva ho [[Hnutí Pro život ČR]]. V roku 2016 sa XVI. ročníka zúčastnilo cez 4 000<ref>https://zpravy.aktualne.cz/regiony/praha/tisice-odpurcu-potratu-proslo-prahou-pochodu-se-zucastnili-b/r~fe5ee684f8e311e59289002590604f2e/?redirected=1492200113</ref> (podľa organizátorov 7 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170415104036/http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2531-narodni-pochod-pro-zivot-zaplnil-prahu |dátum archivácie=2017-04-15 }}</ref>) osôb. V roku 2017 akcia získala podporu prezidenta republiky, Magistrátu hl. m. Prahy a Českej biskupskej konferencie.<ref>http://pochodprozivot.cz/</ref> === Francúzsko === Najväčším francúzskym pochodom za život je parížsky pochod, ktorý sa od roku 2005 uskutočňuje koncom januára pri príležitosti výročia zlegalizovania umelých potratov vo Francúzsku. Počet účastníkov sa pohybuje v tisícoch až desaťtisícoch, organizátori ho označujú za najväčší pochod za život v [[Európa|Európe]]. === Španielsko === 29. marca 2009 prebehli veľké manifestácie za práva na život v [[Španielsko|Španielsku]]. Pochodu za život v [[Madrid]]e sa zúčastnilo 100 000 ľudí a ďalších 400 000 podporilo obdobné akcie v ďalších španielskych mestách. Tieto udalosti boli reakciou na zámer socialistického premiéra Zapatera dramaticky rozšíriť možnosť [[umelý potrat|umelého potratu]], čo by nechalo nenarodené deti úplne bez ochrany. Preto sa madridský pochod podobal skôr na demonštráciu. Protestujúci vyzvali premiéra, aby sa zameral skôr na pomoc tehotným ženám, aby nemuseli o umelom potrate vôbec uvažovať, namiesto ich rozširovaniu. Na akcii bol prečítaný Madridský manifest - prehlásenie, ktoré podpísalo 300 španielskych odborníkov, vedcov a lekárov, a ktorý konštatuje, že „z vedeckého hľadiska ľudský život začína počatím, a preto má byť od chvíle počatia rešpektovaný a chránený“. Protesty zorganizovali španielske pro-life organizácie ''Derecho a vivir'' (právo na život) a ''Hazte Oír''. Mottom madridského pochodu bolo heslo: „Neexistuje právo zabíjať - existuje právo na život“. === Poľsko === [[Súbor:Marsz dla zycia i rodziny 2007 06.jpg|náhľad|''Pochod pre život a rodinu'' v Poľsku, 2007]] Najznámejším poľským pochodom toho typu je varšavský ''Pochod pre život a rodinu'', ktorého sa zúčastňujú stovky až tisícky ľudí a zdôrazňuje nie len odmietanie [[umelý potrat|umelého potratu]], ale aj [[registrované partnerstvo|registrovaných partnerstiev]] a [[homosexuálne manželstvo|homosexuálnych manželstiev]]. Existujú aj ďalšie pravidelné akcie významného rozsahu ako je napríklad poznaňský ''Pochod za život''. === Spojené štáty americké === Jedným z pochodov pre život je americký národný ''March for Life'', ktorý sa každoročne koná vo [[Washington, D.C.|Washingtone]] pri príležitosti výročia vynesenia rozsudku v procese [[Roe vs. Wade]], ktorý v USA viedol ku zrušeniu protiinterrupčných zákonov (stalo sa to [[22. január]]a [[1973]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum prístupu=2017-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080509191120/http://www.marchforlife.org/content/view/13/26/ |dátum archivácie=2008-05-09 }}</ref> Počet účastníkov kolíše medzi 100{{--}}200 tisíc, čo ho pravidelne radí medzi najpočetnejšie demonštrácie vo Washingtone D.C. vôbec. Hlavnou témou sú umelé potraty, ale čím ďalej tým viac sa ako vedľajšia téma objavuje otázka [[eutanázia|eutanázie]], ktorej aktuálnosť zdôraznil prípad [[Terri Schiavo]]. Okrem národnej akcie existujú významné pochody tohto typu na úrovni jednotlivých štátov či miest, z nich niektoré vykazujú návštevnosť v rádoch tisícov až desaťtisícov účastníkov (napr. v [[San Francisco|San Franciscu]]). === Kanada === V Kanade sa pochod za život koná každoročne 14. mája, lebo v ten deň kanadský parlament odhlasoval prijatie zákona legalizujúceho potraty (14. mája 1969). V roku 2009, v deň štyridsiateho výročia prijatia zákona zaznamenali usporiadatelia rekordnú účasť - cez 12 000 ľudí v hlavnom meste [[Ottawa]] a okolo 4 000 účastníkov v lokálnych pochodoch v ďalších kanadských mestách. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Pochod za život}} [[Kategória:Pochody za život| ]] [[Kategória:Pro-life hnutia]] [[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]] 4bh819eicnfqbsx3jmdhhdyqdqdioz6 PPL 0 605795 8381319 8376038 2026-10-08T08:32:07Z ~2026-54148-62 307479 Petr Langr 8381319 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť |Názov spoločnosti=PPL |Právna forma=[[spoločnosť s ručením obmedzeným]] |IČO=25194798 |Odvetvie= |Založená=1995 |Sídlo=K Borovému 99, [[Jažlovice]],{{break}}251 01 |Štát sídla=Česko |Pôvod=[[Česko-Slovensko]] |Vedenie=riaditeľ Ing. Petr Chvátal |Zakladateľ=Emil Pospíšil<br/>Kamil Probošt<br/>Petr Langr |Územný rozsah=Česko |Obrat=2,37 miliard CZK (2015) |Domáca stránka=https://www.ppl.cz/}} '''PPL CZ s.r.o.''' (skrátene ''PPL'', tiež ''PPL Professional Parcel Logistic'') je pôvodne [[Česko|česká]] firma zaoberajúca sa expresnou [[Balík|balíkovou]] prepravou, ďalej prepravou [[Paleta (doprava)|paliet]] firiem a jednotlivcov. Vznikla v roku 1995 ako zväzok siedmich regionálnych dopravcov. V roku 2004 došlo k reštrukturalizácii, tým vznikla jedna veľká firma s odštepnými závodmi. O dva roky neskôr jeden zo zakladateľov kúpil podiely spoluvlastníkov a predal firmu nemeckej spoločnosti [[DHL]], divízii [[Deutsche Post]]. Firma priebežne rastie. Kým v roku 2004 spoločnosť prepravila 7,5 miliónov zásielok, v roku 2015 to už bolo 23 miliónov a tržby predstavovali 2,37 miliardy CZK. Firma zamestnáva takmer 800 zamestnancov a s 1200 dopravcami spolupracuje externe. Centrálne prekladisko sa nachádza v [[Jažlovice|Jažloviciach]] pri Prahe, ďalej má balíkové a paletové depá vo všetkých častiach Česka. V septembri 2016 spolupracovala s viac ako 1200 partnermi, ktorí vo svojich prevádzkach vydávajú a prijímajú jej balíky (tzv. PPL ParcelShopy). Popri už spomínanej balíkovej preprave v segmentoch [[Business-to-business|B2B]] (firmy) a [[Business-to-consumer|B2C]] (od firiem k ľuďom), ponúka služby prepravy väčších zásielok nazvaných ''Súkromná'' a ''Firemná paleta''. K tým ponúka doplnkové služby vynášky do poschodia, odber starých elektrozariadení a pre firmy spätné vrátenie dokumentov. Zásielky sú dodávané od pondelka do soboty cez deň a večer na adresu odberateľa. Je možné ich vyzdvihnúť aj u zmluvných partnerov v ParcelShopoch. PPL je v segmente B2C v rôznych prieskumoch zaraďovaná na druhé miesto po [[Česká pošta|Českej pošte]], čo sa týka objemu prepravovaných zásielok, tak aj popularity medzi zákazníkmi. Väčšina jej zásielok je doručená v nasledujúci deň po odoslaní a má i vysoké percento doručenia. Dobierku umožňuje zaplatiť [[Platobná karta|platobnou kartou]]. V súvislosti s postupnou liberalizáciou trhu, ktorá v Česku prebieha postupne už od prelomu tisícročia, podala PPL na štát žalobu po tom, čo ju [[Český telekomunikační úřad|Český telekomunikačný úrad]] nútil k registrácii k platbám do kompenzačného fondu. Ten má pokrývať straty Českej pošty. Konanie stále prebieha. Medzitým česká vláda ustúpila a hľadá iné riešenie. == História firmy == === Začiatky === Spoločnosť PPL vznikla v roku [[1995]],<ref name="dn" /> ako zväzok siedmich krajských dopravcov<ref name=":0" /> pod názvom PPL-Professional Parcel Logistic s.r.o.<ref name="penize-ppl" /> Členovia tohto zväzku boli PPL NATIONALE Ostrava s.r.o. (vlastnená UNISPED INTERNATIONALE Ostrava),<ref name=":5" /> PPL BRNO s.r.o. (TRADO),{{#tag:ref|Vlastníkmi spoločnosti PPL BRNO s.r.o. boli páni Jiří Křivan a Vlastimil Korec,<ref>{{Citácia periodika|titul=PPL BRNO s.r.o., IČO: 60733403, 16. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/60733403-ppl-brno-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925181004/http://rejstrik.penize.cz/60733403-ppl-brno-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> ktorí boli zároveň jednateľmi dopravnej spoločnosti TRADO s.r.o.<ref>{{Citácia periodika|titul=TRADO, s.r.o., IČO: 46905880, 16. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/46905880-trado-s-r-o}}</ref>|group="pozn."}} PPL Most s.r.o. (L A M E D),<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=PPL MOST spol. s r.o., IČO: 62241109, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62241109-ppl-most-spol-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925181001/http://rejstrik.penize.cz/62241109-ppl-most-spol-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> PPL České Budějovice s.r.o. (ČSAD [[České Budějovice]]),<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=PPL České Budějovice s.r.o., IČO: 62502328, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62502328-ppl-ceske-budejovice-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925225907/http://rejstrik.penize.cz/62502328-ppl-ceske-budejovice-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> PPL Hradec Králové s.r.o. (Radiálka [[Hradec Králové]]),<ref name=":9">{{Citácia periodika|titul=PPL Hradec Králové s.r.o., IČO: 62061992, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62061992-ppl-hradec-kralove-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925181509/http://rejstrik.penize.cz/62061992-ppl-hradec-kralove-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> PPL Tachov s.r.o. (CM TRANSPORT Tachov)<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=PPL Západní Čechy s.r.o., IČO: 62619951, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62619951-ppl-zapadni-cechy-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925181421/http://rejstrik.penize.cz/62619951-ppl-zapadni-cechy-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> a PPL Praha s.r.o. (Rakúšania Alfred a Wolfgang Schneckenreither).<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=PPL Praha, s.r.o., IČO: 62412264, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62412264-ppl-praha-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925181328/http://rejstrik.penize.cz/62412264-ppl-praha-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=PPL-Professional Parcel Logistic s.r.o., IČO: 62914014, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62914014-ppl-professional-parcel-logistic-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925225904/http://rejstrik.penize.cz/62914014-ppl-professional-parcel-logistic-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> Päťdesiatpercentný podiel v každej z firiem potom držali Alfred a Wolfgang Schneckenreither, respektíve ich spoločnosť Schneckenreither International GmbH,{{#tag:ref|Z registrov je možné vyčítať, že súčasťou každej zo siedmich zmienených firiem bola firma A + W Č. Budějovice s.r.o.,<ref name=":5" /><ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=PPL BRNO s.r.o., IČO: 60733403, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/60733403-ppl-brno-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925181004/http://rejstrik.penize.cz/60733403-ppl-brno-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref><ref name=":7" /><ref name=":8" /><ref name=":9" /><ref name=":10" /> alebo niekdo z rodiny Schneckenreither.<ref name=":11" /> Figuruje tu tiež spoločnosť A + W Praha s.r.o. V registroch je možné dohľadať, že obe spoločnosti A + W vlastnil niekto z danej rodiny a že spoločnosť Schneckenreither International GmbH v určitom období držala tiež podiely v týchto spoločnostiach.|group="pozn."}} ktorí boli držitelia [[Ochranná známka|ochrannej známky]] ''PPL Professional Parcel Logistic''.<ref>{{Citácia periodika|titul=PPL PROFESSIONAL PARCEL LOGISTIC - ochranná známka, majitel Alfred Schneckenreither|periodikum=oz.kurzy.cz|url=http://oz.kurzy.cz/alfred-schneckenreither/ppl-professional-parcel-logistic-p117395zu.htm}}</ref> Od svojho začiatku sa firma venovala preprave [[Balík|balíkov]] v segmente [[Business-to-business|B2B]], teda od firiem k firmám či subjektom so stálou pracovnou dobou.<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=PC|meno=Extra|titul=PPL doručuje na soukromou adresu|periodikum=Extra PC|ročník=|číslo=|strany=130|url=}}</ref> === PPL CZ === V roku 1999 bola zapísaná do [[Obchodný register|obchodného registra]] na Krajskom súde v Českých Budějoviciach nová firma pod názvom PPL Jížní Čechy s.r.o.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úplný výpis z obchodního rejstříku; PPL CZ s.r.o., C 105858 vedená u Městského soudu v Praze|url=https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=702743&typ=UPLNY|dátum prístupu=2016-11-09|vydavateľ=Ministerstvo spravedlnosti České republiky}}</ref> V roku 2004, kedy spoločnosť dopravila 7,5 milióna zásielok,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Toman|meno=Pavel|titul=PPL oslavila desáté narozeniny|periodikum=Dopravní noviny|ročník=|číslo=|strany=4|url=}}</ref> začala jej transformácia<ref name=":0" /> a v následujúcom roku sa zmenil obchodný názov na PPL CZ s.r.o. [[Fúzie a akvizície|Fúzovali]] do nej jednotlivé zakladajúce spoločnosti<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=JUBILUJÍCÍ PPL|periodikum=Logistika|ročník=|číslo=|strany=11|url=}}</ref> s tým, že v jednotlivých regiónoch krajiny vznikli odštepné závody.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Ve stručnosti|periodikum=Logistika|ročník=|číslo=|strany=4|url=}}</ref> === Predaj firme Deutsche Post === Podiely spoločníkov skúpil Ing. Pavel Horák, konateľ UNISPEDu,<ref>{{Citácia periodika|titul=UNISPED INTERNATIONALE Ostrava s.r.o., IČO: 62305271, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62305271-unisped-internationale-ostrava-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925180925/http://rejstrik.penize.cz/62305271-unisped-internationale-ostrava-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> a v roku 2006 predal PPL nemeckej firme [[DHL]], divízii nemeckej pošty [[Deutsche Post]].<ref name=":0" /> Pavel Horák zostal vo firme ako jej generálny riaditeľ.<ref name=":4" /> Záujemcov o kúpu bolo pôvodne viac, o PPL sa uchádzala napríklad aj Rakúska pošta [[Österreichische Post]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Světový gigant DHL koupí českou kurýrní firmu PPL|periodikum=Hospodářské noviny|ročník=|číslo=|strany=16|url=}}</ref> S fúziou PPL a DHL začala DHL utlmovať svoju činnosť na území Česka.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Chvátal|meno=Dalibor|titul=KDYŽ CHCETE POSLAT BALÍK…|periodikum=Osobní finance|ročník=|číslo=|strany=66|url=}}</ref> V roku [[2007]] začala PPL ako prvá súkromná firma doručovať balíky i na súkromné adresy. Táto služba sa uplatnila predovšetkým v oblasti [[E-commerce|elektronického obchodovania]], teda v doručovaní balíkov z [[Internetový obchod|e-shopov]] k zákazníkom.<ref name=":18" /> V apríli [[2016]] bol potom po dlhých rokoch vymenený riaditeľ spoločnosti. Pavla Horáka nahradil Ing. Petr Chvátal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tisková zpráva; PPL má nového ředitele|url=https://www.ppl.cz/ftp/dokumenty_ke_stazeni/Tiskove_zpravy/PPL_ma_noveho_reditele.pdf|dátum prístupu=2016-11-09|vydavateľ=PPL CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20161109223122/https://www.ppl.cz/ftp/dokumenty_ke_stazeni/Tiskove_zpravy/PPL_ma_noveho_reditele.pdf|dátum archivácie=2016-11-09}}</ref> == Údaje o firme == === Veľkosť a štruktúra firmy === [[Súbor:Budova_PPL_Brno_Lisen.jpg|náhľad|Balíkové depo 06 v Brne zo vzduchu]] V roku 2015 mala spoločnosť necelých 800 zamestnancov, ďalších asi 1200 spolupracuje externe,<ref>{{Citácia periodika|titul=Balíky se vozí i na benzinky. Lidé to chtějí, říká spoluzakladatel PPL|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/rozhovor-s-reditelem-ppl-pavlem-horakem-fd1-/ekoakcie.aspx?c=A160304_2229980_ekonomika_fih}}</ref> najčastejšie na pozícii vodič.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=PPL CZ s.r.o.; Výroční zpráva|url=https://or.justice.cz/ias/ui/vypis-sl-detail?dokument=46199620&subjektId=702743&spis=189411|dátum vydania=2015-12-31|dátum prístupu=2016-11-17|vydavateľ=PPL CZ s.r.o.|miesto=}}</ref> Tržby toho istého roku predstavovali 2,37 miliardy korún, zisk pred zdanením bol 178 milióna, po zdanení 146 milióna korún.<ref name=":12" /> Spoločnosť prepravila 23 miliónov zásielok.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Johánek|meno=Tomáš|titul=PPL v roce 2015 přepravila rekordních 23 milionů zásilek|periodikum=Dopravní noviny|url=http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-v-roce-2015-prepravila-rekordnich-23-milionu-zasilek|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20161104075042/http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-v-roce-2015-prepravila-rekordnich-23-milionu-zasilek|dátum archivácie=2016-11-04}}</ref> PPL bola v roku 2016 druhým najvyužívanejším prepravcom balíkov z e-shopov k zákazníkovi po [[Česká pošta|Českej pošte]] a zároveň tiež druhou najobľúbenejšou firmou na trhu balíkovej prepravy v Česku.<ref name=":1" /> Pôvodne mala každá zo siedmich spoločností svoje regionálne [[depo]].<ref name="dn" /> Po zvýšení počtu zásielok z desiatok tisíc na milióny ročne sa infraštruktúra menila, v roku 2015 PPL uvádzala 24 regionálnych dep s centrálnym prekladiskom balíkov v [[Jažlovice|Jažloviciach]],<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=tj|titul=Nové depo PPL; PPL otevřela nové depo ve Zlíně|periodikum=Dopravní noviny|url=http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-otevrela-nove-depo-ve-zline|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20161104074937/http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-otevrela-nove-depo-ve-zline|dátum archivácie=2016-11-04}}</ref> a k septembru 2016 udávala 1200 výdajných miest PPL ParcelShop.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Tronečková|meno=Vratislava|titul=PPL se už nyní připravuje na hektické období Vánoc|periodikum=Dopravní noviny|url=http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-se-uz-nyni-pripravuje-na-hekticke-obdobi-vanoc|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20161104010719/http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-se-uz-nyni-pripravuje-na-hekticke-obdobi-vanoc|dátum archivácie=2016-11-04}}</ref> Centrálne prekladisko je vybavené modernou automatickou triediacou linkou.<ref name="dn" /> Balíkové a paletové depá sa nachádzajú v Brne, Českých Budějoviciach, Hradci Králové, Liberci, Olomouci, Ostrave, [[Plzeň|Plzni]], Prahe, [[Teplice|Tepliciach]] a [[Zlín]]e; v [[Humpolec|Humpolci]] je len balíkové depo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=PPL|url=https://www.ppl.cz/#null|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-17|vydavateľ=PPL|miesto=}}</ref> === Produkty a služby === [[Súbor:ParcelShop_Rumunská_4.jpg|náhľad|Príklad PPL ParcelShopu, ulica Rumunská Praha]] V súčasnosti PPL ponúka balíkovú a paletovú prepravu od firiem k firmám a ľuďom.<ref name="dn" /> Najstaršia je služba prepravy balíkov od firiem k firmám či subjektom s pravidelnou pracovnou dobou. Tá je zabezpečovaná od samého začiatku. K tej v roku 2007 pribudla služba prepravy balíkov k ľuďom.<ref name=":18" /> Následne v druhej dekáde druhého tisícročia firma začala prevážať aj palety nad 50 kilogramov.<ref name=":2" /> V roku 2011 najprv len medzi firmami,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Toman|meno=Pavel|titul=PPL CZ ZAVÁDÍ NOVÝ PRODUKT SOUKROMÁ PALETA|periodikum=Dopravní noviny|ročník=|číslo=|strany=4|url=}}</ref> od roku 2013 potom tiež od firiem k ľuďom. Obe tieto služby, teda ''Firemná paleta'' a ''Súkromná paleta'' sa súhrnne nazývajú ''PPL Sprint''.<ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=g|meno=l|titul=PPL představuje Soukromou paletu|periodikum=Logistika|ročník=|číslo=|strany=22|url=}}</ref> Doplnkovými službami k vyššie uvedeným sú ''Dokumenty späť'' (dokumenty sú po potvrdení príjemcom zaslané späť odosielateľovi), ''Vynáška do poschodia'' a ''Spätný odber elektrozariadení''.<ref name=":17" /> Ďalšou službou je služba správy balíkov nazvaná ''Connect''. Pre vnútroštátnu prepravu a prepravu vo vybraných krajinách zahŕňa sledovanie balíkov, automatické vyzdvihovanie a poistenie proti strate či poškodeniu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=tj|titul=Nová služba PPL; Společnost PPL spustila první standardizovanou zásilkovou službu v Evropě|periodikum=Dopravní noviny|url=http://www.dnoviny.cz/expresni-sluzby/spolecnost-ppl-spustila-prvni-standardizovanou-zasilkovou-sluzbu-v-evrope}}</ref> Od roku 2013<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Žůrek|meno=Rudolf|titul=Balíkomat – revoluce, nebo slepá ulička?|periodikum=Logistika|ročník=|číslo=|strany=3|url=}}</ref> je tiež ponúkaný príjem balíkov do 30 kg na tzv. PPL ParcelShopoch (služba ''PPL Partner''). Jedná sa o výdajné a podacie miesto PPL špecifických parametrov,<ref name=":0" /> teda predajňa alebo prevádzkareň partnera.<ref name=":3" /> Tých bolo v roku 2016 vyše 1200.<ref>{{Citácia periodika|titul=DOPRAVNÍ NOVINY|periodikum=Dopravní noviny|url=http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-se-uz-nyni-pripravuje-na-hekticke-obdobi-vanoc|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20161104010719/http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-se-uz-nyni-pripravuje-na-hekticke-obdobi-vanoc|dátum archivácie=2016-11-04}}</ref> == Pozícia na trhu == V segmente balíkovej a paletovej prepravy pôsobí na trhu viac firiem, vrátane štátnej [[Česká pošta|České pošty]], ktoré svojimi službami konkurujú PPL. === Podiel na trhu v doprave pre e-shopy === [[Súbor:PPL_rozvoz_na_Smíchově_(002).jpg|náhľad|Dodávkový automobil PPL v Prahe na Smíchove]] V roku 2015 využívalo pre nákupy v e-shopoch služieb Českej pošty 42 % zákazníkov, PPL 16 %, [[DPD]] 10 %; osobné prevzatie (u predajcu alebo na odbernom mieste) potom preferovalo 8 % zákazníkov.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Infografika: Stav české e-commerce za rok 2015 – obliba nakupování přes internet stále stoupá|periodikum=www.m-journal.cz|url=http://www.m-journal.cz/cs/aktuality/infografika--stav-ceske-e-commerce-za-rok-2015---obliba-nakupovani-pres-internet-stale-stoupa__s288x11969.html}}</ref> PPL si druhé miesto v segmente [[Business-to-consumer|B2C]] udržiava už niekoľko rokov.<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Počet malých dopravců roste, České poště se s konkurencí daří bojovat|periodikum=MarketingSalesMedia|ročník=|číslo=|strany=|url=http://marketingsales.tyden.cz/rubriky/obchod/pocet-malych-dopravcu-roste-ceske-poste-se-s-konkurenci-dari-bojovat_399472.html}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=m|meno=a|titul=Společnost DHL se rozšiřuje|periodikum=Domažlický deník|ročník=|číslo=|strany=5|url=}}</ref> V rokoch 2013 - 2014 ju doháňali predovšetkým spoločnosti DPD, [[Geis]] a [[GLS]],<ref name=":13" /> mierne však rástla aj Česká pošta. Rastie tiež počet objednávok v e-shopoch.<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Česká pošta bojuje s konkurencí|periodikum=Marketing Sales Media|ročník=|číslo=|strany=4|url=}}</ref> Zároveň z prieskumu vykonaného cenovým porovnávačom [[Heureka.sk|heureka.cz]] v roku 2014 vyplynulo, že PPL bola najznámejším prepravcom zásielok z e-shopov. Spontánne si túto spoločnosť vybavilo 55 % respondentov. Na druhom mieste skončila Česká pošta (30 %), ďalej DPD (5 %), [[DHL]] (3 %) či Geis (1 %).<ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Čuchna|meno=Matěj|titul=Heureka.cz: PPL je nejznámějším dopravcem zásilek v ČR|periodikum=ChannelWorld.cz|url=http://channelworld.cz/novinky/heureka-cz-ppl-je-nejznamejsim-dopravcem-zasilek-v-cr-11436}}</ref> PPL (od roku 2010)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Toman|meno=Pavel|titul=ZA ZÁSILKY PŘEPRAVENÉ PPL CZ LZE PLATIT KARTOU|periodikum=Dopravní noviny|ročník=|číslo=|strany=4|url=}}</ref> a DHL umožňujú zaplatiť [[Dobierka|dobierku]] platobnou kartou.<ref name=":15" /> === Prepravné doby === Z porovnania vykonaného v roku 2014 vyplynulo, že PPL mala, na rozdiel od Českej pošty či GLS, iba orientačnú dodaciu dobu. Iné porovnanie vykonával v roku 2014 ''balíkobot.cz''. Jeho výskum ukázal, že PPL nedoručila zákazníkovi pri prvom pokuse o doručenie len 2 % balíkov. Podobne na tom boli ďalší prepravcovia balíkov. U Českej pošty to naopak bolo 25 % balíkov. Z výskumu ďalej vyplynulo, že väčšina, teda 54 % zásielok, bola doručená nasledujúci deň po odoslaní.<ref>{{Citácia periodika|titul=Proč je Česká pošta na odpis? Odpovědí je staré dobré lemplovství: Stále třeba totiž doručují místo balíků kus papíru {{!}} Krajské listy.cz|periodikum=www.krajskelisty.cz|url=http://www.krajskelisty.cz/praha/7164-proc-ceska-posta-prohrava-na-cele-care-s-konkurenci-odpovedi-je-stare-dobre-ceske-lemplovstvi-stale-totiz-dorucuje-oznameni-namisto-baliku.htm}}</ref> Kým PPL doručila nasledujúci deň po odoslaní 80 % zásielok, pre Českú poštu to bolo len 57 %; pre spoločnosti s odberným miestom (okrem pošty a PPL) bol odber rovnomerne rozložený do 5 dní po odoslaní. V roku 2016 ponúkala spoločnosť PPL doručenie v Prahe v deň podania.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Neckar|meno=Petr|titul=SAME-DAY DELIVERY: RYCHLOST JAKO KONKURENČNÍ VÝHODA|periodikum=Systémy logistiky|ročník=|číslo=|strany=6|url=}}</ref> Zásielky doručuje cez deň, večer a v sobotu.<ref name=":3" /> == Spor s českým štátom == [[Súbor:PPL_rozvoz_na_Vinohradech_(003).jpg|náhľad|Nákladné auto PPL]] V roku 2013 začala platiť novela poštového zákona, ktorá celkom liberalizovala trh listových služieb.<ref name="nul">{{Citácia periodika|priezvisko=Šitner|meno=Roman|titul=Kdo vozí balíky, musí fungovat podle poštovního zákona, tvrdí ČTÚ. Zásilkové firmy na něj podaly žalobu|periodikum=Hospodářské noviny|url=http://archiv.ihned.cz/c1-65384220-na-ctu-podalo-zalobu-nejmene-sedm-konkurentu-ceske-posty-dal-se-vedou-spory-o-postovni-zakon|jazyk=cs-CZ}}</ref> Novelou boli postihnutí aj prepravcovia balíkov vrátane PPL, ktorí by mali podľa [[Český telekomunikační úřad|Českého telekomunikačného úradu]] (ČTÚ) prispievať do kompenzačného fondu, ktorý hradí straty Českej pošty.<ref name="firmy">{{Citácia periodika|titul=Velké poštovní tajemství|periodikum=Euro.cz|url=http://www.euro.cz/blogy/velke-postovni-tajemstvi-1298927}}</ref> PPL, rovnako ako ďalší balíkoví prepravcovia v Česku, podala na ČTÚ žaloby<ref name="firmy" /> a ich spojenci [[Lobing|lobovali]] v [[Európska komisia|Európskej komisii]]. Vláda na jeseň 2016 ustúpila a hľadá sa riešenie; už skôr, na jeseň 2015, bol pozmenený poštový zákon, ktorý stanovil pre roky 2015 - 2017 maximálnu výšku strát, ktoré Českej pošte uhradí štát. Ku koncu roka 2016 tak zostávalo doriešiť úhrady za roky 2013 a 2014.<ref name="dva">{{Citácia periodika|titul=Ztráty České pošty konkurenti nezalepí. Stamiliony mají najít ministři|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/kompenzace-por-ceskou-postu-nebude-z-fondu-f2q-/ekonomika.aspx?c=A161012_2278622_ekonomika_rny}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references> <ref name="dn">{{Citácia periodika|priezvisko=Toman|meno=Pavel|titul=PPL ve spolupráci s DHL rozšířila mezinárodní přepravy|periodikum=Dopravní noviny|url=http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-cz-3143|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20160817193933/http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/ppl-cz-3143|dátum archivácie=2016-08-17}}</ref> <ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Šitner|meno=Roman|titul=PPL začne doručovat balíky z e-shopů i v sobotu, přibývá také výdejních míst|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/ppl-zacne-dorucovat-baliky-z-e-shopu-i-v-sobotu-pribyva-take/r~26e7953a770011e5b22d002590604f2e/?redirected=1478173472}}</ref> <ref name="penize-ppl">{{Citácia periodika|titul=PPL-Professional Parcel Logistic s.r.o. IČO: 62914014 - Vymazáno|periodikum=peníze.cz|odkaz na periodikum=Peníze.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/62914014-ppl-professional-parcel-logistic-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170925225904/http://rejstrik.penize.cz/62914014-ppl-professional-parcel-logistic-s-r-o|dátum archivácie=2017-09-25}}</ref> <ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=PPL NATIONALE Ostrava, s.r.o., IČO: 61946541, 14. 11. 2016 - Obchodní rejstřík {{!}} Peníze.cz|periodikum=rejstrik.penize.cz|url=http://rejstrik.penize.cz/61946541-ppl-nationale-ostrava-s-r-o|dátum prístupu=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20171204142644/http://rejstrik.penize.cz/61946541-ppl-nationale-ostrava-s-r-o|dátum archivácie=2017-12-04}}</ref> </references> *{{Preklad|cs|PPL|14678642}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Citácia elektronického dokumentu|titul=PPL Professional Parcel Logistic|url=https://www.ppl.cz/|dátum prístupu=2016-11-10|vydavateľ=PPL CZ}} [[Kategória:Dopravné podniky v Česku]] o1xxvmbffcck2joj6k756m0arotwvqh Ázijský vyzývací pohár v pozemnom hokeji žien 2017 0 607975 8381092 8221489 2026-10-07T12:44:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381092 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Ázijský vyzývací pohár v pozemnom hokeji žien | rok = 2017 | iný názov = | logo = Emblem_of_Brunei.svg | veľkosť loga = 110px | popis loga = Znak Bruneja | usporiadateľ = Brunej | 2 usporiadateľ = | dátum = [[22. október|22.]]{{--}}[[28. október]] [[2017]] | počet tímov = 3 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Hongkong | počet titulov = 1 | zápasy = 7 | góly = 35 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{HKG}} Tiffany Chanová | najužitočnejší hráč = {{PAK}} Mayira Sabirová | dejiská = [[Bandar Seri Begawan]] | rok pred = 2015 | rok po = 2019 }} '''Ázijský vyzývací pohár v pozemnom hokeji žien 2017''' bol v poradí 3. turnaj [[Ázijský vyzývací pohár v pozemnom hokeji|ázijského vyzývacieho pohára v pozemnom hokeji]] žien, ktorý organizuje [[Ázijská federácia pozemného hokeja]] (ASHF). Konal sa v dňoch od [[22. október|22.]]{{--}}[[28. október|28. októbra]] [[2017]] v [[Bandar Seri Begawan]]e, v [[Brunej]]i, za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = FIH Calendar 2017 |url = http://fih.ch/media/12460177/170410-calendar-2017.pdf |dátum vydania = 10.04.2017 |dátum prístupu = 11.10.2017 |vydavateľ = FIH |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170612125512/http://www.fih.ch/media/12460177/170410-calendar-2017.pdf |dátum archivácie = 2017-06-12 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women Asian Hockey Challenge 2017 | url = http://www.asiahockey.org/news/the-womens-asian-hockey-challenge-2017/ | dátum vydania = 16.09.2017 | dátum prístupu = 11.10.2017 | vydavateľ = ASHF | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Match Schedule | url = http://www.asiahockey.org/wp-content/uploads/2017/09/Womens-Asian-Challenge-2017-Match-Schedule-final.pdf | dátum vydania = 04.09.2017 | dátum prístupu = 11.10.2017 | vydavateľ = ASHF | jazyk = po anglicky }}</ref> Už po vyžrebovaní turnaja sa z neho odhlásili družstvá Mjanmarska, Srí Lanky a Uzbekistanu. Dejiskom zápasu bol štadión [[Hassanal Bolkiah National Stadium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pakistan women hockey team go down 0-3 to Hong Kong China | url = https://www.samaa.tv/sports/2017/10/pakistan-women-hockey-team-go-0-3-hong-kong-china/ | dátum vydania = 23.10.2017 | dátum prístupu = 23.10.2017 | vydavateľ = samaa.tv | jazyk = po anglicky }}</ref> Obhajca titulu z {{THA|phz|0|Thajska}} sa na turnaji nepredstavil, nakoľko sa kvalifikoval na [[Majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji žien 2017|Majstrovstvá Ázie 2017]]. Zvíťazil {{HKG|phz}}, ktorý vo finálovom stretnutí vyhral nad {{PAK|phz|0|Pakistanom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Hong Kong emerge Asian Challenge winners, Brunei bag bronze |url = https://borneobulletin.com.bn/hong-kong-emerge-asian-challenge-winners-brunei-bag-bronze/ |dátum vydania = 29.10.2017 |dátum prístupu = 29.10.2017 |vydavateľ = borneobulletin.com.bn |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20171029132412/http://borneobulletin.com.bn/hong-kong-emerge-asian-challenge-winners-brunei-bag-bronze/ |dátum archivácie = 2017-10-29 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=250 style=text-align:center |- ! Družstvo !! {{tooltip|2015|Umiestnenie na Ázijskom vyzývacom pohári 2015}} |- | align=left|{{HKG|phz|1}} (38.) || 3. |- | align=left|{{BRN|phz|1}} (67.) || 4. |- | align=left|<s>{{LKA|phz|1}} (45.)</s> || – |- | align=left|{{PAK|phz|1}} (58.) || – |- | align=left|<s>{{MMR|phz|1}} (72.)</s> || – |- | align=left|<s>{{UZB|phz|1}} (–)</s> || – |} Pozn.: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná federácia pozemného hokeja|FIH]] k júlu 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIH Women's World Rankings | url = http://www.fih.ch/media/12500375/fih-hero-world-rankings-july-2017-women.pdf | dátum vydania = 24.07.2017 | dátum prístupu = 11.10.2017 | vydavateľ = FIH | jazyk = po anglicky }}</ref> == Výsledky == === Základná skupina === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[22. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''{{HKG|phz|2}}''' |'''{{ku|8|0}}''' | <small>({{ku|3|0}})</small> |align=left| {{BRN|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/fih/matches/10768 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180122130522/https://tms.fih.ch/fih/matches/10768 |date=2018-01-22 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[23. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''{{HKG|phz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | <small>({{ku|2|0}})</small> |align=left| {{PAK|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/fih/matches/10769 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180122125133/https://tms.fih.ch/fih/matches/10769 |date=2018-01-22 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[24. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''{{PAK|phz|2}}''' |'''{{ku|4|0}}''' | <small>({{ku|3|0}})</small> |align=left| {{BRN|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/fih/matches/10770 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180122125223/https://tms.fih.ch/fih/matches/10770 |date=2018-01-22 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[25. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''{{HKG|phz|2}}''' |'''{{ku|10|0}}''' | <small>({{ku|4|0}})</small> |align=left| {{BRN|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/fih/matches/10771 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180122072807/https://tms.fih.ch/fih/matches/10771 |date=2018-01-22 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[26. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''{{HKG|phz|2}}''' |'''{{ku|2|0}}''' | <small>({{ku|2|0}})</small> |align=left| {{PAK|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/fih/matches/10772 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180122072503/https://tms.fih.ch/fih/matches/10772 |date=2018-01-22 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[27. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''{{PAK|phz|2}}''' |'''{{ku|4|0}}''' | <small>({{ku|3|0}})</small> |align=left| {{BRN|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/fih/matches/10773 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180122072219/https://tms.fih.ch/fih/matches/10773 |date=2018-01-22 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{HKG|phz|1}} |4||4||0||0|| {{ku|23|0}} || +23||'''12''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{PAK|phz|1}} |4||2||0||2|| {{ku|8|5}} || +3||'''6''' |- |3. ||align=left|{{BRN|phz|1}} |4||0||0||4|| {{ku|0|26}} || −26||'''0''' |} === Play-off === ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[28. október]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=70| !width=60| !width=140| |- |align=right| '''{{HKG|phz|2}}''' |'''{{ku|4|0}}''' | <small>({{ku|2|0}})</small> |align=left| {{PAK|phz|1}} | [https://tms.fih.ch/fih/matches/10774 správa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180122072328/https://tms.fih.ch/fih/matches/10774 |date=2018-01-22 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| 1. || {{HKG|phz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| 2. || {{PAK|phz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| 3. || {{BRN|phz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://asiahockey.org/ Oficiálna stránka Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} == Zdroj == * [http://www.asiahockey.org/events/womens-asian-challenge/ Ázijský vyzývací pohár 2017 na stránke Ázijskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} {{Ázijský vyzývací pohár v pozemnom hokeji}} [[Kategória:Pozemný hokej v 2017]] [[Kategória:Ázijský vyzývací pohár v pozemnom hokeji|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Bruneji|Pozemný hokej]] [[Kategória:2017 v Bruneji]] mmguubq3mlie7lgegr2ph30i1z1hji4 Dua Lipa 0 621577 8381328 8374170 2026-10-08T09:06:54Z ~2026-54126-64 307481 GOLDIES 8381328 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dua Lipa|Obrázok=Glasto24 28 300624 (259 of 545) (53838014719) (cropped).jpg|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=Lipa v roku 2024|Popis umelca=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1995|8|22}}|Miesto narodenia=[[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminster]], [[Londýn]], [[Anglicko]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Pôsobenie=Speváčka, skladateľka, modelka|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[disco]], [[House (hudba)|house]], [[Contemporary R&B|R&B]]|Roky pôsobenia=2015 – súčasnosť|Hrá na nástroje=gitara, klavír, bübny|Typ hlasu=M86|Súvisiace články=|Vplyvy=Poznám hu od roku 2020 a hrávajú hu aj na GOLDIES|Hudobný vydavateľ=[[Warner Bros. Records|Warner]], [[Vertigo Records|Vertigo]]|Webstránka={{URL|dualipa.com}}|Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Dua Lipa''' (* [[22. august]] [[1995]], [[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminster]], [[Londýn]], [[Anglicko]]) je anglická speváčka, skladateľka a modelka s [[Mezzosoprán|mezzosopránovým]] hlasom, známa svojím [[Disko|diskopopovým]] zvukom. Keď mala 14 rokov, začala svoju hudobnú kariéru pridávaním [[Cover verzia|cover verzii]] piesní na [[YouTube]]. V roku 2015 podpísala zmluvu s [[Warner Music Group]] a následne vydala svoj prvý singel. V januári 2017 získala [[European Border Breakers Award|EBBA]] Public Choice Award.<ref>{{Cite news|url=http://www.musicweek.com/talent/read/dua-lipa-scoops-public-choice-award-at-the-ebbas/067121|title=Dua Lipa scoops Public Choice Award at the EBBAs|last=Legrand|first=Emmanuel|date=12 January 2017|access-date=13 January 2017}}</ref> 2. júna 2017 vydala po sebe pomenovaný debutový štúdiový album, ktorý sa umiestnil na 3. priečke [[UK Albums Chart]] a vyšlo z neho 7 singlov, vrátane dvoch top 10 britských singlov „Be the One“ a „IDGAF“. „New Rules“ v Británii obsadil prvú priečku a šiestu v Spojených štátoch. Vo februári 2018 získala [[Brit Awards|Brit Award]] pre najlepšiu britskú speváčku a britský objav roka. Singel z roku 2018, „One Kiss“, na ktorom spolupracovala s [[Calvin Harris|Calvinom Harrisom]], obsadil prvé miesto britského singlového rebríčka. Stal sa tiež najdlhšie pôsobiacim singlom číslo jeden ženskej umelkyne v roku 2018. Získala zaň Brit Award 2019 v kategórii pieseň roka. V roku 2019 získala cenu [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Grammy pre najlepšieho nováčika]] a pieseň „Electricity“ v spolupráci so [[Silk City]] získala [[Cena Grammy za najlepšiu tanečnú nahrávku|cenu Grammy za najlepšiu tanečnú nahrávku]]. Druhý štúdiový album ''[[Future Nostalgia]]'' (2020) získal ohlas u kritikov a bol nominovaný v šiestich kategóriách cien Grammy, vrátane [[Cena Grammy za album roka|albumu roka]], [[Cena Grammy za nahrávku roka|nahrávky roka]] a [[Cena Grammy za pieseň roka|piesne roka]]. Stal sa jej prvým britským albumom číslo jeden so štyrmi top 10 singlami, vrátane „Physical“ a „Break My Heart“. Skladba „Don't Start Now“ vyvrcholila na druhom mieste vo Veľkej Británii a v USA na štvrtom mieste Hot 100-year-ender chart. Singel „Levitating“ sa umiestnil v prvej päťke v USA a Veľkej Británii. [[9. november|9. novembra]] [[2023]] vydala nový singel Houdini a avizuje ním nový album. Lipa získala niekoľko ocenení, vrátane troch [[Grammy Award|cien Grammy]], troch [[Brit Awards]], dvoch [[MTV Europe Music Awards]], jednej [[MTV Video Music Award]] a [[American Music Award]]. V roku 2020 ''Billboard'' ocenil Lipu cenou Powerhouse Award, ktorá sa udeľuje za dominovanie v príslušnom roku prostredníctvom [[Streaming|streamovania]], predaja a rádia. V roku 2021 bola Dua zaradená do zoznamu ''[[Time (týždenník)|Time]]''<nowiki/>'s budúcich 100 najvplyvnejších ľudí sveta. == Raný život == Dua Lipa sa narodila v [[Londýn|Londýne]] v [[Anglicko|Anglicku]]<ref name="allmusicbio">{{cite web|last=Yeung|first=Neil Z.|title=Dua Lipa {{!}} Biography & History|url=https://www.allmusic.com/artist/dua-lipa-mn0003426731/biography|url-status=live|archive-url=https://archive.vn/pSyoZ|archive-date=24 March 2021|access-date=24 March 2021|website=[[AllMusic]]|publisher=}}</ref> ako najstaršie dieťa [[Kosovo|kosovských]] [[Albánci|Albáncov]] Anesy (rod. Rexha) a Dukagjina Lipu z [[Priština|Prištiny]] vo [[Juhoslovanská zväzová republika|FR Juhoslávii]] (dnešné [[Kosovo]]).<ref name="press kit">{{Cite web|last=|first=|date=|title=Global Press Kit|url=https://press.warnerrecords.com/wp-content/uploads/2018/04/dua-lipa-global-press-kit_1481573911262.pdf|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200709101300/https://press.warnerrecords.com/wp-content/uploads/2018/04/dua-lipa-global-press-kit_1481573911262.pdf|archive-date=9 July 2020|access-date=15 February 2021|website=[[Warner Records]]}}</ref><ref name="bbc">{{cite web|last=Savage|first=Mark|date=9 February 2016|title=Dua Lipa: A pop star in waiting|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-35520865|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160210092743/https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-35520865|archive-date=10 February 2016|access-date=7 May 2016|work=[[BBC News]]}}</ref> Jej rodina má [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] predkov.<ref name="guardian2">{{Cite web|last=Snapes|first=Laura|date=3 April 2020|title=Dua Lipa: 'You have to be made of steel to not let words get to you'|url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200403051224/https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|archive-date=3 April 2020|access-date=20 January 2021|website=[[The Guardian]]}}</ref> Cez svoju babku z matkinej strany je [[Bosna a Hercegovina|bosnianskeho]] pôvodu.<ref>{{Cite web|last=Nash|first=Ed|date=2016-11-08|title=A Tale of Two Cities: Dua Lipa on her English and Kosovan roots|url=https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=The Line of Best Fit|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|last=Butler|first=Will|date=2018-04-15|title=Dua Lipa speaks on Brexit, Trump and her family history in new interview|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-brexit-trump-family-history-new-interview-2293339|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=NME|language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web|last=Lamont|first=Tom|date=2018-04-15|title=Dua Lipa: ‘Pop has to be fun. You can’t get upset about every little thing’|url=http://www.theguardian.com/music/2018/apr/15/dua-lipa-pop-has-to-be-fun-you-cant-get-upset-about-every-little-thing-new-rules|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=The Guardian|language=en}}</ref> Jej pôvod sa dá vystopovať až do mesta [[Peja]] v dnešnom Kosove.<ref>{{Cite web|url=https://rtv21.tv/vajzat-pejane-ambasadoret-e-kosoves/|title=Peja's ambassadors|website=rtv21|date=15 April 2017|accessdate=2021-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210428233223/https://rtv21.tv/vajzat-pejane-ambasadoret-e-kosoves/|archivedate=2021-04-28}}</ref> Má sestru menom Rina a brata menom Gjin.<ref>{{Cite web|url=https://www.capitalfm.com/artists/dua-lipa/family-mum-dad-siblings-brother-sister/|title=Dua Lipa’s Family: From Her Mum Anesa & Dad Dukagjin To Her Siblings|website=Capital FM|access-date=26 November 2020}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|title=Dua Lipa: 'You have to be made of steel not to let words get to you'|website=the guardian|access-date=3 April 2020}}</ref><ref name="telegrafi">{{Cite web|last=Bajraktari|first=Behare|date=20 January 2011|title="Era" dhe "ODA": Rikthim, sukses, pasion!|url=https://telegrafi.com/era-dhe-oda-rikthim-sukses-pasion/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160812123552/https://telegrafi.com/era-dhe-oda-rikthim-sukses-pasion/|archive-date=12 August 2016|access-date=10 January 2021|website=[[Telegrafi]]|language=Albanian}}</ref> Lipu hudobne inšpiroval jej otec, ktorý bol hlavným spevákom a gitaristom kosovskej rockovej kapely Oda.<ref name="abcnews">{{Cite web|last=Soichet|first=Aude|date=10 October 2018|title=How Dua Lipa went from aspiring singer to one of today's top global female pop stars|url=https://abcnews.go.com/Entertainment/dua-lipa-aspiring-singer-todays-top-global-female/story?id=58393549|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20181011015440/https://abcnews.go.com/Entertainment/dua-lipa-aspiring-singer-todays-top-global-female/story?id=58393549|archive-date=11 October 2018|access-date=10 January 2021|website=[[ABC News]]}}</ref><ref name="observer">{{Cite web|last=Walker|first=Shaun|date=5 August 2018|title=Dua Lipa's father stages music festival for 'peace-loving' Kosovo|url=https://www.theguardian.com/music/2018/aug/05/dua-lipa-father-organises-kosovo-music-festival|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180805123539/https://www.theguardian.com/music/2018/aug/05/dua-lipa-father-organises-kosovo-music-festival|archive-date=5 August 2018|access-date=10 January 2021|website=[[The Observer]]}}</ref><ref name="telegrafi" /> Venoval sa hudbe aj doma, kde písal piesne pre seba ale aj pre umelcov ako sú [[David Bowie]], [[Bob Dylan]], [[Radiohead]], [[Sting]], [[The Police]] and [[Stereophonics]].<ref name="digitalspy">{{Cite web|last=Davidson|first=Amy|date=11 December 2015|title=Meet your new favourite popstar Dua Lipa - just don't call her the new Lana Del Rey|url=https://www.digitalspy.com/music/new-music/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190319180711/https://www.digitalspy.com/music/new-music/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|archive-date=19 March 2019|access-date=11 January 2021|website=[[Digital Spy]]}}</ref><ref name="hungertv">{{Cite web|last=Fraser|first=Holly|date=26 October 2016|title=Dua Lipa On Falling in Love With Music and Growing Up Fast|url=https://www.hungertv.com/feature/dua-lipa-on-falling-in-love-with-music-and-growing-up-fast/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20161031022553/https://www.hungertv.com/feature/dua-lipa-on-falling-in-love-with-music-and-growing-up-fast/|archive-date=31 October 2016|access-date=10 January 2021|website=Hunger TV}}</ref><ref name="clash">{{Cite web|last=Martin|first=Felicity|date=3 February 2017|title=The Realest It Gets: Dua Lipa|url=https://www.clashmusic.com/features/the-realest-it-gets-dua-lipa|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170203205350/https://www.clashmusic.com/features/the-realest-it-gets-dua-lipa|archive-date=3 February 2017|access-date=10 January 2021|website=[[Clash (magazine)|Clash]]}}</ref> Lipa začala spievať ako päťročná.<ref name="thecut">{{Cite web|last=Peoples|first=Lindsay|date=27 April 2017|title=Dua Lipa Is the Anti–Pop Star|url=https://www.thecut.com/2017/04/dua-lipa-singer-interview.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170926095353/https://www.thecut.com/2017/04/dua-lipa-singer-interview.html|archive-date=26 September 2017|access-date=11 January 2021|website=[[New York (magazine)#The Cut|The Cut]]}}</ref> Vyrastala vo [[West Hampstead]] v Londýne.<ref name="observer" /> Navštevovala Fitzjohnovu základnú školu,<ref>{{Cite web|last=Chapman|first=Helen|date=30 November 2017|title=Dua Lipa's former school plays New Rules to pupils each morning|url=http://camdennewjournal.com/article/dua-lipas-former-school-plays-new-rules-to-pupils-each-morning|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180613112046/http://camdennewjournal.com/article/dua-lipas-former-school-plays-new-rules-to-pupils-each-morning|archive-date=13 June 2018|access-date=14 January 2021|website=[[Camden New Journal]]}}</ref><ref>{{Cite web|last=|first=|date=5 December 2017|title=Londoner's Diary: How Shulman is filling the void left by Vogue|url=https://www.standard.co.uk/news/londoners-diary/londoner-s-diary-how-shulman-is-filling-the-void-left-by-vogue-a3710761.html|url-status=live|archive-url=https://archive.ph/20210114220932/https://www.standard.co.uk/news/londoners-diary/londoner-s-diary-how-shulman-is-filling-the-void-left-by-vogue-a3710761.html|archive-date=2021-01-14|access-date=14 January 2021|website=[[Evening Standard]]|accessdate=2021-05-01}}</ref> kde chodila aj na hodiny [[Violončelo|violončela]].<ref name="bbc" /> Keď sa zúčastnila konkurzu do školského zboru, učiteľka jej povedala, že „nevie spievať“.<ref name="bbc" /><ref name="digitalspy" /><ref name="nytimes">{{Cite web|last=Pareles|first=Jon|date=31 May 2017|title=Dua Lipa Was Raised on Pop Bangers. Now She Writes Them.|url=https://www.nytimes.com/2017/05/31/arts/music/dua-lipa-interview.html?_r=0|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170721203734/https://www.nytimes.com/2017/05/31/arts/music/dua-lipa-interview.html?_r=0|archive-date=21 July 2017|access-date=11 January 2021|website=[[The New York Times]]}}</ref> Ako deväťročná začala chodiť na víkendové hodiny spevu do Sylvia Young Theatre School.<ref name="bbc" /><ref name="talecities">{{Cite web|last=Nash|first=Ed|date=8 November 2016|title=A Tale of Two Cities|url=https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170731192954/https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|archive-date=31 July 2017|access-date=10 January 2021|website=[[The Line of Best Fit]]}}</ref><ref name="elle">{{Cite web|last=Levy|first=Lauren|date=9 April 2019|title=Dua Lipa Is the Future of Pop Music|url=https://www.elle.com/culture/a27075435/dua-lipa-grammy-interview/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190411190139/https://www.elle.com/culture/a27075435/dua-lipa-grammy-interview/|archive-date=11 April 2019|access-date=12 January 2021|website=[[Elle (magazine)|Elle]]}}</ref> Lipa sa s rodinou presťahovala do Prištiny po vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008.<ref name="talecities" /><ref name="thecut" /> Tam sa lepšie naučila [[Albánčina|albánsky jazyk]] a zvážila hudobnú kariéru.<ref>{{Cite web|last=Collins|first=Simon|date=29 May 2017|title=From Kosovo to the world, Dua Lipa is on the rise|url=https://thewest.com.au/entertainment/from-kosovo-to-the-world-dua-lipa-is-on-the-rise-ng-b88487005z|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170731195933/https://thewest.com.au/entertainment/from-kosovo-to-the-world-dua-lipa-is-on-the-rise-ng-b88487005z|archive-date=31 July 2017|access-date=12 January 2021|website=[[The West Australian]]}}</ref><ref name="eveningstandard2">{{Cite web|last=Godwin|first=Richard|date=1 November 2017|title=Dua Lipa: meet pop's hottest property|url=https://www.standard.co.uk/lifestyle/esmagazine/dua-lipa-meet-pop-s-hottest-property-a3672811.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20201221171738/https://www.standard.co.uk/lifestyle/esmagazine/dua-lipa-meet-pop-s-hottest-property-a3672811.html|archive-date=21 December 2020|access-date=13 January 2021|website=Evening Standard}}</ref> Lipa sa ako 15-ročná presťahovala späť do Londýna. Na Parliament Hill School absolvovala A-úroveň a potom opäť nastúpila do Sylvia Young Theatre School.<ref name="eveningstandard">{{Cite web|last=Smyth|first=David|date=29 July 2016|title=Dua Lipa talks about her teen years in Kosovo and why it's tough for new music artists to break through|url=https://www.standard.co.uk/culture/music/dua-lipa-talks-about-her-teen-years-in-kosovo-and-why-it-s-tough-for-new-music-artists-to-break-through-a3307341.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210112043247/https://www.standard.co.uk/culture/music/dua-lipa-talks-about-her-teen-years-in-kosovo-and-why-it-s-tough-for-new-music-artists-to-break-through-a3307341.html|archive-date=12 January 2021|access-date=12 January 2021|website=Evening Standard}}</ref><ref name="harper">{{cite web|last=Gonzales|first=Erica|date=31 January 2017|title=Dua Lipa Recovered from a Rough Modeling Career to Become a Pop Sensation|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/news/a20019/dua-lipa-interview/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170202083436/https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/news/a20019/dua-lipa-interview/|archive-date=2 February 2017|access-date=18 January 2021|website=[[Harper's Bazaar]]}}</ref> Nahrala svoje vlastné piesne na [[SoundCloud]] a na [[YouTube]] začala zverejňovať videá, kde spievala skladby ako „[[If I Ain't Got You]]“ (2004) od [[Alicia Keys|Alicie Keys]] a „Beautiful“ (2002) od [[Christina Aguilerová|Christiny Aguilery]].<ref name="thecut" /> Robila modelku pre Topshop<ref name="rollingstone">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/dua-lipa-future-nostalgia-cover-story-1113124/|title=Dua Lipa: Dancing in the Dark|website=[[Rolling Stone]]|last=Morris|first=Alex|date=14 January 2021|access-date=14 January 2021|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210114140842if_/https://www.rollingstone.com/music/music-features/dua-lipa-future-nostalgia-cover-story-1113124/|archive-date=14 January 2021}}</ref> a podpísala zmluvu s modelingovou agentúrou, aby jej pomohla získať rolu „speváčky“ v reklame [[ITV]] na ''[[The X Factor (Spojené kráľovstvo|X Factor]]'' z roku 2013, v ktorej zaspievala pieseň „Lost in Music“ (1979).<ref>{{cite web|last=Murphy|first=Lauren|date=30 August 2017|title=Watch: Turns out Dua Lipa appeared on an ad for The X Factor back in 2013|url=https://entertainment.ie/music/watch-turns-out-dua-lipa-appeared-on-an-ad-for-the-x-factor-back-in-2013-253465/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190320191217/https://entertainment.ie/music/watch-turns-out-dua-lipa-appeared-on-an-ad-for-the-x-factor-back-in-2013-253465/|archive-date=20 March 2019|access-date=13 January 2021|website=|publisher=[[entertainment.ie]]}}</ref><ref>{{Cite web|last=Cragg|first=Michael|date=26 March 2020|title=Dua Lipa – 'Future Nostalgia' review|url=https://crackmagazine.net/article/album-reviews/dua-lipa-future-nostalgia/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200326235126/https://crackmagazine.net/article/album-reviews/dua-lipa-future-nostalgia/|archive-date=26 March 2020|access-date=4 March 2021|website=[[Crack Magazine]]}}</ref> Získala producenta a manažéra.<ref name="press kit" /><ref name="eveningstandard" /> Napísala pieseň „[[Hotter Than Hell]]“ a v roku 2014 podpísala zmluvu s vydavateľstvom [[Warner Bros. Records|Warner Bros. Records.]]<ref name="sign1">{{Cite web|date=18 August 2017|title=Breakthrough Artist Dua Lipa Lands First Number One Single in UK & Ireland with 'New Rules'|url=https://www.wmg.com/news/breakthrough-artist-dua-lipa-lands-first-number-one-single-uk-ireland-new-rules-27631|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170826120451/https://www.wmg.com/news/breakthrough-artist-dua-lipa-lands-first-number-one-single-uk-ireland-new-rules-27631|archive-date=26 August 2017|access-date=18 February 2021|website=[[Warner Music Group]]}}</ref><ref name="sign2">{{Cite web|last=Paine|first=Andre|date=23 July 2018|title=New ruler: Dua Lipa's debut album goes platinum|url=https://www.musicweek.com/talent/read/new-ruler-dua-lipa-s-debut-album-goes-platinum/073269|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20181029152247/https://www.musicweek.com/talent/read/new-ruler-dua-lipa-s-debut-album-goes-platinum/073269|archive-date=29 October 2018|access-date=18 February 2021|website=[[Music Week]]}}</ref> Jej prvý singel „New Love“ bol vydaný koncom augusta a získal pozitívne recenzie.<ref name="eveningstandard" /> Porovnávali ho s piesňami [[Joss Stone]] a [[Lady Gaga]].<ref name="fader">{{Cite web|last=Weber|first=Lindsey|date=9 December 2015|title=Meet Dua Lipa, a Restless Spirit with a Mighty Big Voice|url=https://www.thefader.com/2015/12/09/dua-lipa-gen-f-interview|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20151212234902if_/https://www.thefader.com/2015/12/09/dua-lipa-gen-f-interview|archive-date=12 December 2015|access-date=12 January 2021|website=[[The Fader]]}}</ref> V októbri 2015 vydala skladbu „Be the One“.<ref name="eveningstandard" /> == Kariéra == === 2013 – 2018: Začiatky kariéry a album ''Dua Lipa'' === V roku 2013 podpísala zmluvu so spoločnosťou Tap Management, ktorú riadili Ben Mawson a Ed Millett, pričom pracovala ako čašníčka v koktailovom bare. Lipu predstavil Mawsonovi jej právnik, ktorý ju odradil od podpísania ďalšej vydavateľskej zmluvy, ktorá jej bola ponúknutá. Následne jej ponúkli mesačný plat, aby mohla opustiť prácu a sústrediť sa na nahrávanie hudby.<ref name="mbw">{{cite web|url=https://www.musicbusinessworldwide.com/artists-have-the-best-chance-of-success-when-they-get-things-rolling-themselves/|title=Artists have the best chance of success when they get things rolling themselves.|publisher=Music Business Worldwide|access-date=18 January 2020}}</ref> Počas jedného zo stretnutí v roku 2014 napísala pieseň „Hotter than Hell“,<ref name="mbw" /> ktorá nakoniec viedla k podpísaniu nahrávacej zmluvy s vydavateľstvom [[Warner Bros. Records]].<ref name="sign1" /><ref name="sign2" /> Millett spätne povedal: „''Dua bola skutočne bystrá –podpísala zmluvu s Warnerom Bros. čiastočne preto, že nemali veľkú ženskú popovú umelkyňu a jednu potrebovali. Skutočne ju chceli, takže sa od prvého dňa sústredila na tím.''“''<ref name="mbw" />'' V auguste 2015 vydala prvý singel „New Love“,<ref name="pj0815">{{cite web|url=http://www.popjustice.com/briefing/meet-dua-lipa-a-very-good-new-singer/137908/|title=Lana Del Rey's management have a new artist and she is amazing|date=21 August 2015|publisher=[[Popjustice]]|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191029140131/https://www.popjustice.com/briefing/meet-dua-lipa-a-very-good-new-singer/137908/|archivedate=2019-10-29}}</ref> ktorý produkovali Emile Haynie a [[Andrew Wyatt]].<ref name="fader" /> Jej druhý singel „Be the One“ bol vydaný v októbri 2015 a zožal európsky úspech – dosiahol prvé miesto v [[Belgicko|Belgicku]],<ref name="BEL">{{cite web|url=https://www.ultratop.be/nl/showinterpret.asp?interpret=Dua+Lipa|title=Discografie Dua Lipa|publisher=[[Ultratop]]|language=nl|access-date=3 May 2016}}</ref> [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]. Medzi prvými sa umiestnil vo viac ako jedenástich európskych krajinách. V [[Austrália (štát)|Austrálii]] a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] sa pieseň stala úspešnou v rádiách a dosiahla číslo 6.<ref name="AUS">Peaks in Australia: * All except noted: {{cite web|url=https://australian-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Dua+Lipa|title=Discography Dua Lipa|website=australian-charts.com|access-date=3 May 2016}} * "Blow Your Mind (Mwah)": {{cite web|url=http://www.noise11.com/news/australian-singles-the-chainsmokers-and-halsey-spend-seven-weeks-at-no-1-20160926|title=Australian Singles: The Chainsmokers and Halsey Spend Seven Weeks At No 1|last=Ryan|first=Gavin|date=26 September 2016|publisher=Noise11|access-date=26 September 2016}}</ref> V novembri 2015 bola oznámená ako jeden z hudobníkov na dlhom zozname [[British Broadcasting Corporation|BBC]] [[Sound of...]] 2016. Jej prvé turné po [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a Európe sa začalo v januári 2016<ref name="ds1215">{{cite web|last=Davidson|first=Amy b|url=http://www.digitalspy.com/music/new-music/interviews/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|title=Meet your new favourite popstar Dua Lipa – just don't call her the new Lana Del Rey|work=[[Digital Spy]]|date=11 December 2015|access-date=9 July 2016}}</ref> a skončilo sa v novembri 2016.<ref name="livenation">{{Cite web|url=http://www.livenation.co.uk/artist/dua-lipa-tickets|title=Dua Lipa Tickets|date=13 May 2016|publisher=Livenation|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161116194033/http://www.livenation.co.uk/artist/dua-lipa-tickets|archivedate=2016-11-16}}</ref> [[Súbor:British singer and songwriter Dua Lipa at the SWR3 New Pop Festival 2016.jpg|náhľad|290x290bod|Lipa v roku 2016]] 18. februára 2016 vydala Lipa svoj tretí singel „Last Dance“, po ktorom 6. mája nasledoval „Hotter than Hell“, ktorý zaznamenal úspech najmä v Spojenom kráľovstve, kde dosiahol 15. miesto.<ref name="UK">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/artist/48638/dua-lipa/|title=Dua Lipa|publisher=[[Official Charts Company]]|access-date=14 May 2016}}</ref> 26. augusta bol vydaný jej piaty singel „Blow Your Mind (Mwah)“, ktorý obsadil 30. priečku v Spojenom kráľovstve.<ref name="UK" /> Stal sa jej prvým vstupom do amerického [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] s debutom na čísle 72.<ref name="US">{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=Dua Lipa|chart=Hot 100}}|title=Dua Lipa – Chart history: Hot 100|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=26 October 2016}} {{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pieseň sa tiež umiestnila na prvom mieste v hitparáde ''Billboard'' Dance Club Songs<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=359|title=Dua Lipa – Chart history {{!}} Billboard|website=Billboard|access-date=5 January 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170102082343/http://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=359|archive-date=2017-01-02|accessdate=2021-05-02}}</ref> a dostala sa na 23. miesto v rebríčku ''Billboard'' Mainstream Top 40.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=381|title=Dua Lipa – Chart history {{!}} Billboard|website=Billboard|access-date=5 January 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170102175956/http://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=381|archive-date=2017-01-02|accessdate=2021-05-02}}</ref> Lipa spolupracovala na singli [[Sean Paul|Seana Paula]] „No Lie“ vydanom v novembri 2016,<ref name="NoLie">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/dance/7648036/sean-paul-dua-lipa-no-lie-video|title=Watch Sean Paul Get Reflective With Dua Lipa in 'No Lie' Video: Exclusive|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=27 January 2017}}</ref> ktorý sa v Spojenom kráľovstve dostal na desiate miesto.<ref name=":1">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20170203/7501/|title=Official Singles Chart Top 100|publisher=Official Charts Company|access-date=4 February 2017}}</ref> Nasledujúci mesiac časopis ''[[The Fader]]'' uviedol dokument o Lipe s názvom ''See in Blue''.<ref name="See in Blue">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=zxZPR4jxOM4|title=Dua Lipa – See in Blue (Documentary)|last=The Fader|date=20 December 2016|access-date=5 January 2017}}</ref> V januári 2017 získala cenu [[European Border Breakers Awards|EBBA]] Public Choice Award a vydala singel „Scared to Be Lonely“, na ktorom spolupracovala s [[Martin Garrix|Martinom Garrixom]] a v Spojenom kráľovstve dosiahol priečku 14.<ref name="Scared">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/dance/7669858/martin-garrix-dua-lipa-scared-to-be-lonely|title=Martin Garrix and Dua Lipa Drop New 'Scared to Be Lonely' Video: Watch|work=Billboard|access-date=27 January 2017}}</ref> V máji 2017 účinkovala pri príležitosti výročia indonézskej televíznej stanice SCTV na hudobných cenách SCTV, kde vyhrala v kategórii mladá a nádejná medzinárodná umelkyňa.<ref>{{Cite web|url=https://www.liputan6.com/showbiz/read/2954291/dua-lipa-hibur-sctv-music-awards-2017|title=Dua Lipa Hibur SCTV Music Awards 2017|last=Liputan6.com|date=16 May 2017|website=liputan6.com|language=id|access-date=1 December 2019}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.liputan6.com/showbiz/read/2954108/artis-internasional-dua-lipa-ramaikan-sctv-music-awards-2017|title=Artis Internasional Dua Lipa Ramaikan SCTV Music Awards 2017|last=Liputan6.com|date=16 May 2017|website=liputan6.com|language=id|access-date=1 December 2019}}</ref> [[Dua Lipa (album)|Debutový štúdiový album, ktorý pomenovala po sebe]], vyšiel 2. júna 2017.<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7643997/dua-lipa-debut-album-cover-art|title=Dua Lipa Reveals Cover Art For Self-Titled Album|last=Sonis|first=Rachel|date=24 August 2016|publisher=[[Idolator (website)|Idolator]]|access-date=24 August 2016|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://archive.today/20161107163353/http://www.idolator.com/7643997/dua-lipa-debut-album-cover-art|archivedate=2016-11-07}}</ref> Šiesty singel „New Rules“, ktorý vyšiel v nasledujúcom mesiaci, sa stal speváčkinou prvou skladbou č. 1 v Spojenom kráľovstve.<ref name="UK" /> Stala sa tak prvou sólovou umelkyňou, ktorá dosiahla vrchol v UK od [[Adele|Adelinej]] piesne „[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“ z roku 2015.<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipas-new-rules-becomes-the-first-solo-female-uk-number-1-single-since-adele-s-hello-this-means-a-lot-__19978/|title=Dua Lipa's New Rules becomes the first solo female UK Number 1 single since Adele's Hello: 'This means a lot'|last=Copsey|first=Rob|date=18 August 2017|publisher=Official Charts Company|access-date=19 August 2017}}</ref> Jej doposiaľ najpredávanejší singel sa umiestnil v prvej desiatke aj ďalších krajín, vrátane druhej priečky v Austrálii, šiestej v USA a siedmej v [[Kanada|Kanade]].<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8093297/ed-sheeran-beyonce-perfect-number-one-fifth-week-hot-100|title=Ed Sheeran & Beyonce's 'Perfect' No. 1 on Hot 100, Camila Cabello's 'Havana' Back Up to No. 2|magazine=Billboard|first=Gary|last=Trust|date=8 January 2018|access-date=9 January 2018}}</ref> Lipa vystúpila na júnovom [[Festival Glastonbury|festivale Glastonbury]].<ref>{{cite web|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-pulls-one-biggest-crowds-glastonbury-2017-far-hit-packed-set-2092368|title=Dua Lipa pulls one of the biggest crowds at Glastonbury 2017 so far with hit-packed set|last=Daly|first=Rhian|date=23 June 2017|work=NME|access-date=26 August 2017}}</ref> Nasledujúci mesiac vystúpila na indonézskom hudobnom festivale We the Fest v [[Jakarta|Jakarte]].<ref>{{cite web|url=https://kumparan.com/@kumparanhits/persembahan-dua-lipa-untuk-para-korban-patah-hati-di-we-the-fest-2017|title=Persembahan Dua Lipa untuk Para Korban Patah Hati di We The Fest 2017|date=13 August 2017|work=Kumparan|access-date=19 October 2018}}</ref> V októbri účinkovala v šou stanice BBC, ''Later... with Jools Holland''.<ref>{{cite web|id=b09dct6n|episode=''Later...'' series 51 episode 60}}</ref> V decembri ju Spotify označilo za [[Streaming|najstreamovanejšiu]] ženu roku 2017 v UK.<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2017/dec/05/how-dua-lipa-became-the-most-streamed-woman-of-2017-new-rules|title=How Dua Lipa became the most streamed woman of 2017|author=Laura Snapes|date=5 December 2017|work=The Guardian|access-date=6 December 2017}}</ref> V roku 2017 sa v britskej top 10 umiestnila so štyrmi singlami, a to s piesňami „Be the One“, „New Rules“, „No Lie“ a „Bridge over Troubled Water“, charitatívnym singlom pre rodiny obetí požiaru [[Grenfell Tower]] v Londýne.<ref>{{cite web|title=Official Singles Chart Top 100|url=http://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20170623/7501/|publisher=Official Charts Company|access-date=11 January 2018}}</ref> [[Súbor:Dua_Lipa_02_08_2018_-15_(25884030647).jpg|vľavo|náhľad|Lipa v [[Hollywood Palladium]] vo februári 2018]] V januári 2018 získala nominácie na [[Brit Awards]] v piatich kategóriách, čo bolo viac ako ktorýkoľvek iný umelec v danom roku dosiahol. Bola nominovaná na britský album roka MasterCard za nahrávku ''Dua Lipa'', britský singel roka a britské video roka za „New Rules“, britskú sólovú umelkyňu a britský prielom, pričom posledné dve kategórie aj vyhrala.<ref name=":2">{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-42677246|title=Brit Awards 2018: The winners and nominees|publisher=[[BBC]]|date=13 January 2018|access-date=22 February 2018}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo žena získala päť nominácií.<ref>[https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-brit-awards-history-2219324 "Dua Lipa has made BRIT awards history"]. ''NME''. Retrieved 1 March 2018</ref><ref>{{cite web|date=13 January 2018|last=Savage|first=Mark|title=Dua Lipa makes Brit Awards history|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-42677238|publisher=[[BBC]]|access-date=7 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209140550/https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-42677238|archive-date=9 December 2018|url-status=live}}</ref> Vystúpila na odovzdávaní cien 21. februára v londýnskej [[O2 Arena (Londýn)|O2 Arene]].<ref name=":2" /> Speváčka spolupracovala s americkým DJ-om [[Whethan|Whethanom]] na piesni „High“ pre soundtrack k filmu ''[[Päťdesiat odtieňov slobody (film)|Päťdesiat odtieňov slobody]]'' (''Fifty Shades Freed''), ktorý vyšiel vo februári 2018.<ref>{{Cite news|url=http://www.youredm.com/2018/01/08/whethan-reveals-details-new-collab-dua-lipa-coming-soon/|title=EDM's Upcoming 18-Year-Old Star Reveals New Collab with Dua Lipa|date=8 January 2018|work=Your EDM|access-date=20 January 2018}}</ref> Na novom materiáli pre svoj druhý album začala pracovať v marci 2018.<ref>[http://www.mtv.co.uk/dua-lipa/news/dua-lipa-is-starting-work-on-her-second-album "Dua Lipa Is Starting Work On Her Second Album"]. MTV. Retrieved 1 March 2018</ref> 6. apríla Lipa a [[Calvin Harris]] vydali singel „One Kiss“,<ref>{{cite web|title=iTunes – Music – One Kiss – Single by Calvin Harris, Dua Lipa|url=https://itunes.apple.com/gb/album/one-kiss-single/1364709432|publisher=[[iTunes Store]]}}</ref> ktorý sa 20. apríla umiestnil na poprednom mieste v [[UK Singles Chart|britskom rebríčku singlov]], a stal sa tak druhým speváčkiným singlom č.1;<ref>{{cite news|title=Calvin Harris and Dua Lipa depose Drake in UK chart|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-43843110|publisher=BBC|date=13 May 2018}}</ref> Lipa naspievala vokály a je považovaná aj za skladateľku. Singel sa stal najpredávanejšou piesňou vo Veľkej Británii roku 2018 a trónil na prvom mieste v rebríčku osem týždňov.<ref>{{Cite web|url=https://www.discogs.com/Calvin-Harris-Dua-Lipa-One-Kiss/release/11827664|title=Calvin Harris & Dua Lipa – One Kiss|publisher=discogs|access-date=14 May 2018}}</ref> 26. mája vystúpila na otváracom ceremoniáli finále [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA 2018]] v [[Kyjev|Kyjeve]].<ref>{{cite news|title=Dua Lipa to Perform at UEFA Champions League Opening Ceremony: 'There'll Be a Whole Lot of Girl Power'|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8455039/dua-lipa-performing-uefa-champions-league-opening-ceremony-soccer|work=Billboard|date=13 May 2018}}</ref> Bolo oznámené, že vydá spolupráce s ďalšími umelcami, ktoré vyjdú neskôr v roku 2018; napríklad s [[Mark Ronson|Markom Ronsonom]] a novovzniknutým superduom hudobníka [[Diplo|Dipla]] – [[Silk City]].<ref>{{cite web|url=http://www.hiphopmagz.com/diplo-and-mark-ronson-debut-silk-city-confirm-dua-lipa-collab-is-coming/|title=Diplo and Mark Ronson Debut Silk City, Confirm Dua Lipa Collab Is Coming – HipHop Magz|date=23 May 2018|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190610111552/http://www.hiphopmagz.com/diplo-and-mark-ronson-debut-silk-city-confirm-dua-lipa-collab-is-coming/|archivedate=2019-06-10}}</ref> Ronson neskôr potvrdil, že názov piesne bude „Electricity“.<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipas-new-single-electricity-with-mark-ronson-and-diplo-was-written-by-florence-welch-and-romy-from-the-xx__23408/|title=Dua Lipa's new single co-written by Florence Welch and The xx|publisher=Official Charts Company|date=17 July 2018|access-date=18 July 2018}}</ref> Pieseň bola vydaná 9. septembra. Lipa sa predstavila aj v piesni „If Only“, ktorá bola vydaná na šestnástom štúdiovom albume talianskeho speváka [[Andrea Bocelli|Andrea Bocelliho]], [[Sì (album)|Sì]].<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8476077/andrea-bocelli-si-album-duets-dua-lipa-ed-sheeran-josh-groban|title=Andrea Bocelli 'Si' Album to Feature Duets With Dua Lipa, Ed Sheeran & More|work=Billboard|date=20 September 2018|access-date=6 December 2018}}</ref> Lipa vystúpila v septembri na [[Veľká cena Singapuru 2018|Veľkej cene Singapuru]] [[Formula 1 v roku 2018|F1]].<ref>{{Cite news|url=https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/dua-lipa-and-martin-garrix-share-the-stage-at-singapore-grand-prix-concert|title=Dua Lipa and Martin Garrix share the stage at Singapore Grand Prix concert|last=Raguraman|first=Anjali|work=The StraitsTime|access-date=19 October 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181022073703/https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/dua-lipa-and-martin-garrix-share-the-stage-at-singapore-grand-prix-concert |date=2018-10-22 }}</ref> V tom istom mesiaci podporila nový elektrický automobil britskej značky [[Jaguar]], I-PACE. Značka vytvorila remix speváčkinej piesne „Want To“ a spustila službu, kde si fanúšikovia mohli vytvoriť vlastnú verziu piesne Dua Lipa x Jaguar na webovej stránke Join the Pace na základe vlastného jazdného správania alebo hudby, ktorú počúvajú, a zdieľať ju mohli na sociálnych sieťach. Podľa speváčkinho tímu Jaguar a Lipa vytvorili svetový rekord v „naj remixovanejšej skladbe vôbec“.<ref>{{cite web|url=https://lbbonline.com/news/jaguar-remixes-dua-lipa-and-invites-fans-to-do-the-same/|title=Jaguar Remixes Dua Lipa and Invites Fans to Do the Same|publisher=Little Black Book|date=3 October 2018|access-date=27 October 2019}}</ref> V októbri vydala nahrávku ''Dua Lipa: The Complete Edition'', rozšírenú verziu svojho debutového albumu, ktorá obsahuje tri nové piesne vrátane spomínanej „Want To“ a jej predchádzajúce spolupráce s inými umelcami.<ref>{{Cite news|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-will-release-a-super-deluxe-edition-of-her-debut-album-featuring-three-new-songs-this-october__23853/|title=Dua Lipa will release a super deluxe edition of her debut album featuring three new songs this October|last=White|first=Jack|work=Official Charts|access-date=25 October 2018}}</ref> To zahŕňa aj spoluprácu s [[Kórejská republika|juhokórejskou]] dievčenskou skupinou [[Blackpink]] s názvom „Kiss and Make Up“.<ref>{{Cite web|url=https://www.iheart.com/content/2018-09-04-dua-lipa-announces-blackpink-collab-kiss-and-make-up-get-the-details/|title=Dua Lipa Announces BLACKPINK Collab 'Kiss And Make Up': Get The Details|website=iheart.com|access-date=23 April 2019}}</ref> === 2019 – súčasnosť: ''Future Nostalgia'' === [[Súbor:191125_Dua_Lipa_at_the_2019_American_Music_Awards.png|alt=Lipa faces forward with her hands at her shoulders|vpravo|náhľad|Lipa na [[American Music Awards]] 2019]] V januári 2019 vydala singel „Swan Song“ ako súčasť soundtracku k filmu ''Alita: Battle Angel'' z roku 2019.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2018/music/news/alita-battle-angel-to-feature-new-song-by-dua-lipa-1203092020/|title='Alita: Battle Angel' to Feature New Song by Dua Lipa|date=18 December 2018|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|access-date=19 December 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://itunes.apple.com/fr/album/swan-song-from-the-motion-picture-alita-battle-angel-single/1449762632|title=Swan Song (From the Motion Picture "Alita: Battle Angel") - Single by Dua Lipa on iTunes|date=24 January 2019|website=[[iTunes]]|access-date=26 January 2019}}</ref> V tom istom mesiaci uviedla, že predchádzajúci rok strávila prácou na svojom druhom štúdiovom albume.<ref>{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-grammys-music-2019-779203/|title=Dua Lipa's New Rules for 2019|last=Sheffield|first=Rob|date=16 January 2019|website=[[Rolling Stone]]|access-date=8 December 2019}}</ref> Povedala, že zvuk albumu bude „nostalgickou“ [[Pop (hudobný žáner)|popovou]] nahrávkou, ktorá „vyvoláva pocit hodiny tanca“ <ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-48880735|title=Dua Lipa reveals nerves about new album|last=Savage|first=Mark|date=5 July 2019|work=[[BBC News]]|access-date=8 December 2019}}</ref> V auguste 2019 uzavrela partnerstvo so značkou [[Yves Saint Laurent]] a prišla na trh s vôňou Libre.<ref>{{Cite news|url=https://www.vogue.com/article/dua-lipa-yves-saint-laurent-libre-fragrance?verso=true|title=New Beauty Rules: Dua Lipa Is the Face of Yves Saint Laurent's Latest Fragrance|last=Hanra|first=Hanna|work=Vogue|access-date=24 October 2019}}</ref> Po vydaní hlavného singla „Don't Start Now“ bol v decembri 2019 ohlásený druhý štúdiový album s názvom ''[[Future Nostalgia]]'' a sprievodné turné.<ref name=":02">{{Cite web|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-announces-2020-uk-arena-tour-and-shares-new-album-title-2582524|title=Dua Lipa announces 2020 UK arena tour and shares new album title|last=Reilly|first=Nick|date=2 December 2019|website=[[NME]]|access-date=2 December 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.capitalfm.com/artists/dua-lipa/new-song-dont-start-now-album/|title=Dua Lipa's New Song 'Don't Start Now' Will Drop Next Week|website=Capital FM|date=24 October 2019|access-date=31 October 2019}}</ref><ref name="mtv">{{Cite web|url=http://www.mtv.com/news/3148945/dua-lipa-future-nostalgia-song/|title=Dua Lipa teaches self-confidence amid a disco hurricane on 'Future Nostalgia'|last=Alston|first=Trey|date=13 December 2019|website=[[MTV]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213231506/http://www.mtv.com/news/3148945/dua-lipa-future-nostalgia-song/|archive-date=13 December 2019|access-date=15 December 2019}}</ref> „Don't Start Now“ vyvrcholil na druhom mieste v [[UK Singles Chart|britskom singlovom rebríčku]] a v americkom [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref name=":1" /><ref name="US" /><ref>{{Cite web|url=https://www.bigtop40.com/news/dua-lipa-number-1-dont-start-now/|title=Dua Lipa is the UK's Number 1 with 'Don't Start Now'|date=10 November 2019|website=[[The Official Big Top 40]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213233721/https://www.bigtop40.com/news/dua-lipa-number-1-dont-start-now/|archive-date=13 December 2019|access-date=15 December 2019}}</ref> Taktiež vyvrcholil na prvom mieste v americkom rebríčku ''Billboard'' Mainstream Top 40.<ref name="PopSongsChartBillboard">[https://www.billboard.com/charts/pop-songs/2020-02-29 "Pop Songs Chart"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200407010908/https://www.billboard.com/charts/pop-songs/2020-02-29 |date=2020-04-07 }}. ''Billboard''. Retrieved 10 March 2020. (Week of 29 February 2020).</ref> Speváčkin druhý singel pred vydaním albumu bola skladba „Physical“.<ref name="Billboard01302020">Aniftos, Rania (30 January 2020). [https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8549726/dua-lipa-physical-listen "Dua Lipa Gets 'Physical' in Energetic New Video: Watch"]. ''Billboard''. Retrieved 8 February 2020.</ref> Vyšla 30. januára 2020 a [[videoklip]] bol vydaný o deň neskôr.<ref name="Billboard01302020" /> Skladba „Physical“ debutovala na 60. mieste v americkom ''Billboard'' Hot 100.<ref name="TheHot100Billboard">[https://www.billboard.com/charts/hot-100 "The Hot 100"]. ''Billboard''. Retrieved 11 February 2020. (Week of 15 February 2020).</ref> Album ''Future Nostalgia'' bol vydaný 27. marca s rozsiahlym ohlasom u kritikov.<ref>{{Cite web|url=https://uproxx.com/pop/dua-lipa-future-nostalgia-release-date-coronavirus/|title=Dua Lipa Emotionally Announces 'Future Nostalgia' Has A New Earlier Release Date|date=23 March 2020|website=Uproxx|access-date=24 March 2020}}</ref> 25. marca vyšiel tretí singel albumu, „Break My Heart“.<ref>{{Cite web|url=https://wxerfm.com/news/articles/2020/mar/23/dua-lipa-bumps-up-album-release-date-to-this-friday-new-track-break-my-heart-out-wednesday/998230/|title=Dua Lipa bumps up album release date to this Friday; new track "Break My Heart" out Wednesday|last=Inc|first=Midwest Communications|website=104.5 and 96.1 The Point|access-date=24 March 2020|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200324131309/https://wxerfm.com/news/articles/2020/mar/23/dua-lipa-bumps-up-album-release-date-to-this-friday-new-track-break-my-heart-out-wednesday/998230/|archivedate=2020-03-24}}</ref> Album debutoval na druhom mieste v [[UK Albums Chart|Official UK Albums Chart]], s 5550 kópiami za albumom od kapely [[5 Seconds of Summer]] – ''[[Calm (5 Seconds of Summer)|Calm]]''.<ref>{{Cite web|date=3 April 2020|title=5 Seconds Of Summer Are 'Calm' With Chart-Topping U.K. Debut|url=http://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9350719/5-seconds-of-summer-top-uk-chart-calm|access-date=26 July 2020|website=Billboard}}</ref> Album ''Future Nostalgia'' vyvrcholil na prvom mieste v hitparáde Official UK Albums Chart nasledujúci týždeň v apríli 2020, zatiaľ čo štyri zo singlov sa dostali do prvej desiatky Official Singles Chart.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/9352729/dua-lipa-future-nostalgia-midweek-uk-chart|title=Dua Lipa's 'Future Nostalgia' Is Racing to No. 1 In U.K.|date=7 April 2020|work=Billboard|access-date=9 April 2020}}</ref> V čase vydania albumu sa Lipa stala prvou britskou umelkyňou od čias [[Vera Lynn|Very Lynnovej]] (1952), ktorá mala tri top-10 single v jednom kalendárnom roku.<ref>{{Cite web|url=https://www.vogue.co.uk/arts-and-lifestyle/article/dua-lipa-british-vogue-interview|title="I'm Always Like, 'OK, What's Next?'": The Unstoppable Rise Of Dua Lipa|date=4 January 2021|work=Vogue|access-date=4 January 2021}}</ref> Lipa tento rekord nakoniec prekonala singlom „Levitating“, ktorý tiež vyvrcholil v prvej desiatke rebríčka ''Billboard'' Hot 100 a stal sa celkovo jej tretím top-10 singlom v USA. Videoklip k piesni „Physical“ bol nominovaný na cenu Best Art Director na udeľovaní hudobných cien Berlin Music Video Awards v roku 2020. Umeleckou režisérkou videoklipu je Anna Colomer Noguéová.<ref>{{Cite web|last=Berlin Music Video Awards|date=30 April 2021|title=Nominees 2020|url=https://www.berlinmva.com/bmva-nominees-2020/|url-status=live|website=www.berlinmva.com}}</ref> 11. augusta 2020 bola vymenovaná za globálnu veľvyslankyňu francúzskej značky minerálnych vôd [[Évian]]. Lipa to oznámila na sociálnych sieťach, kde uviedla, že „bolo mi cťou“ pracovať so značkou.<ref>{{Cite web|last=Pauly|first=Alexandra|date=12 August 2020|title=Dua Lipa Named Evian Global Brand Ambassador|url=https://hypebae.com/2020/8/dua-lipa-evian-global-brand-ambassador-announcement|access-date=7 September 2020|website=Hypebae}}</ref> 13. augusta vydala remix k piesni „Levitating“, na ktorom sa predstavili americké umelkyne [[Madonna]] a [[Missy Elliott|Missy Elliottová]].<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-madonna-missy-elliott-levitating-remix-1043768/|title=Dua Lipa Recruits Madonna, Missy Elliott for 'Levitating' remix|work=[[Rolling Stone]]|last=Spanos|first=Brittany|date=13 August 2020|access-date=13 August 2020|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200813223705/https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-madonna-missy-elliott-levitating-remix-1043768/|archive-date=13 August 2020}}</ref> Slúžil ako hlavný singel z ''Club Future Nostalgia'', remixovej zbierky skladieb albumu ''Future Nostalgia'' od [[The Blessed Madonna]] a [[Mark Ronson|Marka Ronsona]], ktorá vyšla 28. augusta.<ref>{{cite web|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-announces-club-future-nostalgia-the-remix-album-featuring-madonna-gwen-stefani-mark-ronson-and-more__30687/|title=Dua Lipa announces delay to upcoming remix album|publisher=[[Official Charts Company]]|last=Copsey|first=Rob|date=11 August 2020|access-date=11 August 2020|url-status=live|archive-url=https://archive.ph/20200811140830/https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-announces-club-future-nostalgia-the-remix-album-featuring-madonna-gwen-stefani-mark-ronson-and-more__30687/|archive-date=2020-08-11|accessdate=2021-05-07}}</ref> 2. októbra 2020 vydala Lipa druhý remix skladby „Levitating“, v spolupráci s americkým rapperom [[DaBaby]]; v ten istý deň zverejnila aj videoklip.<ref>{{Cite web|last=Gallagher|first=Alex|date=2 October 2020|title=Dua Lipa shares new 'Levitating' remix featuring DaBaby|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-shares-new-levitating-remix-featuring-dababy-2767750|access-date=18 November 2020|website=NME}}</ref> 14. októbra 2020 boli Dua a [[Belgicko|belgická]] speváčka [[Angèle]] vyfotografované na pľaci pri natáčaní videoklipu.<ref>{{Cite web|title=Angèle et Dua Lipa réunies pour un clip: le duo confirmé?|url=https://www.nrj.fr/artistes/angele/actus/angele-et-dua-lipa-reunies-pour-un-clip-le-duo-confirme-71346546|language=fr|access-date=14 November 2020}}</ref> Neskôr v mesiaci speváčky oznámili vydanie spolupráce „Fever“, ktorá bola vydaná 30. októbra 2020.<ref>{{Cite web|date=30 October 2020|title=Dua Lipa releases new single 'Fever' with Belgian singer Angèle|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-to-release-new-single-fever-with-belgian-singer-angele-this-week-2798665|access-date=14 November 2020|website=NME|language=en-GB}}</ref> Je súčasťou francúzskeho vydania albumu ''Future Nostalgia''.<ref>{{Cite web|title=Dua Lipa - Future Nostalgia (French Edition) {{!}} FNAC|url=https://www.fnac.com/a15170739/Dua-Lipa-Future-Nostalgia-Edition-Francaise-Vinyle-album}}</ref> Lipa bola uvedená v piesni „Prisoner“, ktorá je singlom zo siedmeho štúdiového albumu [[Miley Cyrus|Miley Cyrusovej]], ''[[Plastic Hearts]]''. Singel vyšiel 19. novembra 2020 spolu s videoklipom.<ref>{{Cite web|last=Buksbaum|first=Sydney|date=20 November 2020|title=Miley Cyrus and Dua Lipa Take a Sexy, Bloody Road Trip in 'Prisoner' Music Video|url=https://people.com/music/miley-cyrus-dua-lipa-prisoner-music-video/|access-date=26 November 2020|website=People}}</ref> V novembri bolo oznámené, že Lipa bude 19. decembra hudobným hosťom v ''[[Saturday Night Live]]''.<ref>{{cite web|last1=Blistein|first1=Jon|title=Bruce Springsteen, Morgan Wallen, Dua Lipa to Perform on 'Saturday Night Live'|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/bruce-springsteen-morgan-wallen-dua-lipa-saturday-night-live-1095448/|website=Rolling Stone|access-date=27 November 2020|date=25 November 2020}}</ref> 27. novembra vystúpila na online koncerte s názvom Studio 2054, kde zaspievala rôzne piesne z ''Future Nostalgia'', novú nevydanú skladbu s [[FKA Twigs]], ako aj niektoré predchádzajúce single ako „New Rules“, „One Kiss“ a „ Electricity“. Na podujatí sa zúčastnilo mnoho špeciálnych hostí, ako napríklad The Blessed Madonna, Angèle, [[Kylie Minogue|Kylie Minogueová]] a [[Elton John]].<ref>{{Cite web|last=Hussey|first=Allison|url=https://pitchfork.com/news/dua-lipas-studio-2054-livestream-heres-what-happened/|title=Dua Lipa's Studio 2054 Livestream: Here's What Happened|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|date=28 November 2020|access-date=30 November 2020}}</ref> Album ''[[Future Nostalgia]]'' bol v roku 2020 najviac streamovaným albumom ženskej umelkyne (a celkovo piatym) na [[Spotify]].<ref>{{cite web|first=Mesfin|last=Fekadu|url=https://www.miamiherald.com/entertainment/celebrities/article247521095.html|title=Bad Bunny is Spotify's most-streamed artist of 2020|work=[[Miami Herald]]|date=1 December 2020|access-date=1 December 2020}}</ref> Dňa 11. februára 2021 vydala singel s názvom „We're Good“ spolu s ''Future Nostalgia: The Moonlight Edition''.<ref>{{cite web|last1=Aniftos|first1=Rania|title=Dua Lipa Announces New Song 'We're Good'|url=https://www.billboard.com/articles/news/9520813/dua-lipa-new-song-were-good|website=Billboard|access-date=5 February 2021|date=3 February 2021}}</ref><ref>{{cite web|url=https://music.apple.com/gb/album/future-nostalgia-the-moonlight-edition/1551178998|title=Future Nostalgia (The Moonlight Edition) by Dua Lipa|publisher=[[Apple Music]] (GB)|access-date=12 February 2021}}</ref> V apríli Berlin Music Video Awards zverejnili zoznam nominovaných na rok 2021 a Dua Lipa získala nomináciu za svoj videoklip k piesni „We're Good“. Video je nominované medzi ďalšími deviatimi uchádzačmi v kategórii Najlepšie vizuálne efekty.<ref>{{Cite web|last=Berlin Music Video Awards|date=30 April 2021|title=2021 Nominees|url=https://www.berlinmva.com/2021-nominees-full/|url-status=live|website=www.berlinmva.com|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210405103040/https://www.berlinmva.com/2021-nominees-full/|archivedate=2021-04-05}}</ref> == Diskografia == * ''[[Dua Lipa (album)|Dua Lipa]]'' (2017) *''[[Future Nostalgia]]'' (2020) *Radical optimism (2024) == Koncertné turné == ; Ako hlavný umelec * Hotter Than Hell Tour (2016) * US and Europe Tour (2017) * The Self-Titled Tour (2017 – 2018) * Future Nostalgia Tour (2021) ; Ako predskokan * [[Troye Sivan]] – Suburbia Tour (2016) * [[Bruno Mars]] – [[24K Magic World Tour]] (2017 – 2018) * [[Coldplay]] – [[A Head Full of Dreams Tour]] (2017) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dua Lipa|}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lipa, Dua}} [[Kategória:Anglické speváčky]] [[Kategória:Anglické osobnosti albánskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] 06gxh8kdfmugssykcmedc5pz81gjv9b 8381344 8381328 2026-10-08T09:28:17Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54126-64|~2026-54126-64]] ([[User_talk:~2026-54126-64|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8374170 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dua Lipa|Obrázok=Glasto24 28 300624 (259 of 545) (53838014719) (cropped).jpg|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=Lipa v roku 2024|Popis umelca=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1995|8|22}}|Miesto narodenia=[[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminster]], [[Londýn]], [[Anglicko]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Pôsobenie=Speváčka, skladateľka, modelka|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[disco]], [[House (hudba)|house]], [[Contemporary R&B|R&B]]|Roky pôsobenia=2015 – súčasnosť|Hrá na nástroje=|Typ hlasu=|Súvisiace články=|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=[[Warner Bros. Records|Warner]], [[Vertigo Records|Vertigo]]|Webstránka={{URL|dualipa.com}}|Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Dua Lipa''' (* [[22. august]] [[1995]], [[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminster]], [[Londýn]], [[Anglicko]]) je anglická speváčka, skladateľka a modelka s [[Mezzosoprán|mezzosopránovým]] hlasom, známa svojím [[Disko|diskopopovým]] zvukom. Keď mala 14 rokov, začala svoju hudobnú kariéru pridávaním [[Cover verzia|cover verzii]] piesní na [[YouTube]]. V roku 2015 podpísala zmluvu s [[Warner Music Group]] a následne vydala svoj prvý singel. V januári 2017 získala [[European Border Breakers Award|EBBA]] Public Choice Award.<ref>{{Cite news|url=http://www.musicweek.com/talent/read/dua-lipa-scoops-public-choice-award-at-the-ebbas/067121|title=Dua Lipa scoops Public Choice Award at the EBBAs|last=Legrand|first=Emmanuel|date=12 January 2017|access-date=13 January 2017}}</ref> 2. júna 2017 vydala po sebe pomenovaný debutový štúdiový album, ktorý sa umiestnil na 3. priečke [[UK Albums Chart]] a vyšlo z neho 7 singlov, vrátane dvoch top 10 britských singlov „Be the One“ a „IDGAF“. „New Rules“ v Británii obsadil prvú priečku a šiestu v Spojených štátoch. Vo februári 2018 získala [[Brit Awards|Brit Award]] pre najlepšiu britskú speváčku a britský objav roka. Singel z roku 2018, „One Kiss“, na ktorom spolupracovala s [[Calvin Harris|Calvinom Harrisom]], obsadil prvé miesto britského singlového rebríčka. Stal sa tiež najdlhšie pôsobiacim singlom číslo jeden ženskej umelkyne v roku 2018. Získala zaň Brit Award 2019 v kategórii pieseň roka. V roku 2019 získala cenu [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Grammy pre najlepšieho nováčika]] a pieseň „Electricity“ v spolupráci so [[Silk City]] získala [[Cena Grammy za najlepšiu tanečnú nahrávku|cenu Grammy za najlepšiu tanečnú nahrávku]]. Druhý štúdiový album ''[[Future Nostalgia]]'' (2020) získal ohlas u kritikov a bol nominovaný v šiestich kategóriách cien Grammy, vrátane [[Cena Grammy za album roka|albumu roka]], [[Cena Grammy za nahrávku roka|nahrávky roka]] a [[Cena Grammy za pieseň roka|piesne roka]]. Stal sa jej prvým britským albumom číslo jeden so štyrmi top 10 singlami, vrátane „Physical“ a „Break My Heart“. Skladba „Don't Start Now“ vyvrcholila na druhom mieste vo Veľkej Británii a v USA na štvrtom mieste Hot 100-year-ender chart. Singel „Levitating“ sa umiestnil v prvej päťke v USA a Veľkej Británii. [[9. november|9. novembra]] [[2023]] vydala nový singel Houdini a avizuje ním nový album. Lipa získala niekoľko ocenení, vrátane troch [[Grammy Award|cien Grammy]], troch [[Brit Awards]], dvoch [[MTV Europe Music Awards]], jednej [[MTV Video Music Award]] a [[American Music Award]]. V roku 2020 ''Billboard'' ocenil Lipu cenou Powerhouse Award, ktorá sa udeľuje za dominovanie v príslušnom roku prostredníctvom [[Streaming|streamovania]], predaja a rádia. V roku 2021 bola Dua zaradená do zoznamu ''[[Time (týždenník)|Time]]''<nowiki/>'s budúcich 100 najvplyvnejších ľudí sveta. == Raný život == Dua Lipa sa narodila v [[Londýn|Londýne]] v [[Anglicko|Anglicku]]<ref name="allmusicbio">{{cite web|last=Yeung|first=Neil Z.|title=Dua Lipa {{!}} Biography & History|url=https://www.allmusic.com/artist/dua-lipa-mn0003426731/biography|url-status=live|archive-url=https://archive.vn/pSyoZ|archive-date=24 March 2021|access-date=24 March 2021|website=[[AllMusic]]|publisher=}}</ref> ako najstaršie dieťa [[Kosovo|kosovských]] [[Albánci|Albáncov]] Anesy (rod. Rexha) a Dukagjina Lipu z [[Priština|Prištiny]] vo [[Juhoslovanská zväzová republika|FR Juhoslávii]] (dnešné [[Kosovo]]).<ref name="press kit">{{Cite web|last=|first=|date=|title=Global Press Kit|url=https://press.warnerrecords.com/wp-content/uploads/2018/04/dua-lipa-global-press-kit_1481573911262.pdf|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200709101300/https://press.warnerrecords.com/wp-content/uploads/2018/04/dua-lipa-global-press-kit_1481573911262.pdf|archive-date=9 July 2020|access-date=15 February 2021|website=[[Warner Records]]}}</ref><ref name="bbc">{{cite web|last=Savage|first=Mark|date=9 February 2016|title=Dua Lipa: A pop star in waiting|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-35520865|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160210092743/https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-35520865|archive-date=10 February 2016|access-date=7 May 2016|work=[[BBC News]]}}</ref> Jej rodina má [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] predkov.<ref name="guardian2">{{Cite web|last=Snapes|first=Laura|date=3 April 2020|title=Dua Lipa: 'You have to be made of steel to not let words get to you'|url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200403051224/https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|archive-date=3 April 2020|access-date=20 January 2021|website=[[The Guardian]]}}</ref> Cez svoju babku z matkinej strany je [[Bosna a Hercegovina|bosnianskeho]] pôvodu.<ref>{{Cite web|last=Nash|first=Ed|date=2016-11-08|title=A Tale of Two Cities: Dua Lipa on her English and Kosovan roots|url=https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=The Line of Best Fit|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|last=Butler|first=Will|date=2018-04-15|title=Dua Lipa speaks on Brexit, Trump and her family history in new interview|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-brexit-trump-family-history-new-interview-2293339|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=NME|language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web|last=Lamont|first=Tom|date=2018-04-15|title=Dua Lipa: ‘Pop has to be fun. You can’t get upset about every little thing’|url=http://www.theguardian.com/music/2018/apr/15/dua-lipa-pop-has-to-be-fun-you-cant-get-upset-about-every-little-thing-new-rules|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=The Guardian|language=en}}</ref> Jej pôvod sa dá vystopovať až do mesta [[Peja]] v dnešnom Kosove.<ref>{{Cite web|url=https://rtv21.tv/vajzat-pejane-ambasadoret-e-kosoves/|title=Peja's ambassadors|website=rtv21|date=15 April 2017|accessdate=2021-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210428233223/https://rtv21.tv/vajzat-pejane-ambasadoret-e-kosoves/|archivedate=2021-04-28}}</ref> Má sestru menom Rina a brata menom Gjin.<ref>{{Cite web|url=https://www.capitalfm.com/artists/dua-lipa/family-mum-dad-siblings-brother-sister/|title=Dua Lipa’s Family: From Her Mum Anesa & Dad Dukagjin To Her Siblings|website=Capital FM|access-date=26 November 2020}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|title=Dua Lipa: 'You have to be made of steel not to let words get to you'|website=the guardian|access-date=3 April 2020}}</ref><ref name="telegrafi">{{Cite web|last=Bajraktari|first=Behare|date=20 January 2011|title="Era" dhe "ODA": Rikthim, sukses, pasion!|url=https://telegrafi.com/era-dhe-oda-rikthim-sukses-pasion/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160812123552/https://telegrafi.com/era-dhe-oda-rikthim-sukses-pasion/|archive-date=12 August 2016|access-date=10 January 2021|website=[[Telegrafi]]|language=Albanian}}</ref> Lipu hudobne inšpiroval jej otec, ktorý bol hlavným spevákom a gitaristom kosovskej rockovej kapely Oda.<ref name="abcnews">{{Cite web|last=Soichet|first=Aude|date=10 October 2018|title=How Dua Lipa went from aspiring singer to one of today's top global female pop stars|url=https://abcnews.go.com/Entertainment/dua-lipa-aspiring-singer-todays-top-global-female/story?id=58393549|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20181011015440/https://abcnews.go.com/Entertainment/dua-lipa-aspiring-singer-todays-top-global-female/story?id=58393549|archive-date=11 October 2018|access-date=10 January 2021|website=[[ABC News]]}}</ref><ref name="observer">{{Cite web|last=Walker|first=Shaun|date=5 August 2018|title=Dua Lipa's father stages music festival for 'peace-loving' Kosovo|url=https://www.theguardian.com/music/2018/aug/05/dua-lipa-father-organises-kosovo-music-festival|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180805123539/https://www.theguardian.com/music/2018/aug/05/dua-lipa-father-organises-kosovo-music-festival|archive-date=5 August 2018|access-date=10 January 2021|website=[[The Observer]]}}</ref><ref name="telegrafi" /> Venoval sa hudbe aj doma, kde písal piesne pre seba ale aj pre umelcov ako sú [[David Bowie]], [[Bob Dylan]], [[Radiohead]], [[Sting]], [[The Police]] and [[Stereophonics]].<ref name="digitalspy">{{Cite web|last=Davidson|first=Amy|date=11 December 2015|title=Meet your new favourite popstar Dua Lipa - just don't call her the new Lana Del Rey|url=https://www.digitalspy.com/music/new-music/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190319180711/https://www.digitalspy.com/music/new-music/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|archive-date=19 March 2019|access-date=11 January 2021|website=[[Digital Spy]]}}</ref><ref name="hungertv">{{Cite web|last=Fraser|first=Holly|date=26 October 2016|title=Dua Lipa On Falling in Love With Music and Growing Up Fast|url=https://www.hungertv.com/feature/dua-lipa-on-falling-in-love-with-music-and-growing-up-fast/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20161031022553/https://www.hungertv.com/feature/dua-lipa-on-falling-in-love-with-music-and-growing-up-fast/|archive-date=31 October 2016|access-date=10 January 2021|website=Hunger TV}}</ref><ref name="clash">{{Cite web|last=Martin|first=Felicity|date=3 February 2017|title=The Realest It Gets: Dua Lipa|url=https://www.clashmusic.com/features/the-realest-it-gets-dua-lipa|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170203205350/https://www.clashmusic.com/features/the-realest-it-gets-dua-lipa|archive-date=3 February 2017|access-date=10 January 2021|website=[[Clash (magazine)|Clash]]}}</ref> Lipa začala spievať ako päťročná.<ref name="thecut">{{Cite web|last=Peoples|first=Lindsay|date=27 April 2017|title=Dua Lipa Is the Anti–Pop Star|url=https://www.thecut.com/2017/04/dua-lipa-singer-interview.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170926095353/https://www.thecut.com/2017/04/dua-lipa-singer-interview.html|archive-date=26 September 2017|access-date=11 January 2021|website=[[New York (magazine)#The Cut|The Cut]]}}</ref> Vyrastala vo [[West Hampstead]] v Londýne.<ref name="observer" /> Navštevovala Fitzjohnovu základnú školu,<ref>{{Cite web|last=Chapman|first=Helen|date=30 November 2017|title=Dua Lipa's former school plays New Rules to pupils each morning|url=http://camdennewjournal.com/article/dua-lipas-former-school-plays-new-rules-to-pupils-each-morning|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180613112046/http://camdennewjournal.com/article/dua-lipas-former-school-plays-new-rules-to-pupils-each-morning|archive-date=13 June 2018|access-date=14 January 2021|website=[[Camden New Journal]]}}</ref><ref>{{Cite web|last=|first=|date=5 December 2017|title=Londoner's Diary: How Shulman is filling the void left by Vogue|url=https://www.standard.co.uk/news/londoners-diary/londoner-s-diary-how-shulman-is-filling-the-void-left-by-vogue-a3710761.html|url-status=live|archive-url=https://archive.ph/20210114220932/https://www.standard.co.uk/news/londoners-diary/londoner-s-diary-how-shulman-is-filling-the-void-left-by-vogue-a3710761.html|archive-date=2021-01-14|access-date=14 January 2021|website=[[Evening Standard]]|accessdate=2021-05-01}}</ref> kde chodila aj na hodiny [[Violončelo|violončela]].<ref name="bbc" /> Keď sa zúčastnila konkurzu do školského zboru, učiteľka jej povedala, že „nevie spievať“.<ref name="bbc" /><ref name="digitalspy" /><ref name="nytimes">{{Cite web|last=Pareles|first=Jon|date=31 May 2017|title=Dua Lipa Was Raised on Pop Bangers. Now She Writes Them.|url=https://www.nytimes.com/2017/05/31/arts/music/dua-lipa-interview.html?_r=0|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170721203734/https://www.nytimes.com/2017/05/31/arts/music/dua-lipa-interview.html?_r=0|archive-date=21 July 2017|access-date=11 January 2021|website=[[The New York Times]]}}</ref> Ako deväťročná začala chodiť na víkendové hodiny spevu do Sylvia Young Theatre School.<ref name="bbc" /><ref name="talecities">{{Cite web|last=Nash|first=Ed|date=8 November 2016|title=A Tale of Two Cities|url=https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170731192954/https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|archive-date=31 July 2017|access-date=10 January 2021|website=[[The Line of Best Fit]]}}</ref><ref name="elle">{{Cite web|last=Levy|first=Lauren|date=9 April 2019|title=Dua Lipa Is the Future of Pop Music|url=https://www.elle.com/culture/a27075435/dua-lipa-grammy-interview/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190411190139/https://www.elle.com/culture/a27075435/dua-lipa-grammy-interview/|archive-date=11 April 2019|access-date=12 January 2021|website=[[Elle (magazine)|Elle]]}}</ref> Lipa sa s rodinou presťahovala do Prištiny po vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008.<ref name="talecities" /><ref name="thecut" /> Tam sa lepšie naučila [[Albánčina|albánsky jazyk]] a zvážila hudobnú kariéru.<ref>{{Cite web|last=Collins|first=Simon|date=29 May 2017|title=From Kosovo to the world, Dua Lipa is on the rise|url=https://thewest.com.au/entertainment/from-kosovo-to-the-world-dua-lipa-is-on-the-rise-ng-b88487005z|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170731195933/https://thewest.com.au/entertainment/from-kosovo-to-the-world-dua-lipa-is-on-the-rise-ng-b88487005z|archive-date=31 July 2017|access-date=12 January 2021|website=[[The West Australian]]}}</ref><ref name="eveningstandard2">{{Cite web|last=Godwin|first=Richard|date=1 November 2017|title=Dua Lipa: meet pop's hottest property|url=https://www.standard.co.uk/lifestyle/esmagazine/dua-lipa-meet-pop-s-hottest-property-a3672811.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20201221171738/https://www.standard.co.uk/lifestyle/esmagazine/dua-lipa-meet-pop-s-hottest-property-a3672811.html|archive-date=21 December 2020|access-date=13 January 2021|website=Evening Standard}}</ref> Lipa sa ako 15-ročná presťahovala späť do Londýna. Na Parliament Hill School absolvovala A-úroveň a potom opäť nastúpila do Sylvia Young Theatre School.<ref name="eveningstandard">{{Cite web|last=Smyth|first=David|date=29 July 2016|title=Dua Lipa talks about her teen years in Kosovo and why it's tough for new music artists to break through|url=https://www.standard.co.uk/culture/music/dua-lipa-talks-about-her-teen-years-in-kosovo-and-why-it-s-tough-for-new-music-artists-to-break-through-a3307341.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210112043247/https://www.standard.co.uk/culture/music/dua-lipa-talks-about-her-teen-years-in-kosovo-and-why-it-s-tough-for-new-music-artists-to-break-through-a3307341.html|archive-date=12 January 2021|access-date=12 January 2021|website=Evening Standard}}</ref><ref name="harper">{{cite web|last=Gonzales|first=Erica|date=31 January 2017|title=Dua Lipa Recovered from a Rough Modeling Career to Become a Pop Sensation|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/news/a20019/dua-lipa-interview/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170202083436/https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/news/a20019/dua-lipa-interview/|archive-date=2 February 2017|access-date=18 January 2021|website=[[Harper's Bazaar]]}}</ref> Nahrala svoje vlastné piesne na [[SoundCloud]] a na [[YouTube]] začala zverejňovať videá, kde spievala skladby ako „[[If I Ain't Got You]]“ (2004) od [[Alicia Keys|Alicie Keys]] a „Beautiful“ (2002) od [[Christina Aguilerová|Christiny Aguilery]].<ref name="thecut" /> Robila modelku pre Topshop<ref name="rollingstone">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/dua-lipa-future-nostalgia-cover-story-1113124/|title=Dua Lipa: Dancing in the Dark|website=[[Rolling Stone]]|last=Morris|first=Alex|date=14 January 2021|access-date=14 January 2021|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210114140842if_/https://www.rollingstone.com/music/music-features/dua-lipa-future-nostalgia-cover-story-1113124/|archive-date=14 January 2021}}</ref> a podpísala zmluvu s modelingovou agentúrou, aby jej pomohla získať rolu „speváčky“ v reklame [[ITV]] na ''[[The X Factor (Spojené kráľovstvo|X Factor]]'' z roku 2013, v ktorej zaspievala pieseň „Lost in Music“ (1979).<ref>{{cite web|last=Murphy|first=Lauren|date=30 August 2017|title=Watch: Turns out Dua Lipa appeared on an ad for The X Factor back in 2013|url=https://entertainment.ie/music/watch-turns-out-dua-lipa-appeared-on-an-ad-for-the-x-factor-back-in-2013-253465/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190320191217/https://entertainment.ie/music/watch-turns-out-dua-lipa-appeared-on-an-ad-for-the-x-factor-back-in-2013-253465/|archive-date=20 March 2019|access-date=13 January 2021|website=|publisher=[[entertainment.ie]]}}</ref><ref>{{Cite web|last=Cragg|first=Michael|date=26 March 2020|title=Dua Lipa – 'Future Nostalgia' review|url=https://crackmagazine.net/article/album-reviews/dua-lipa-future-nostalgia/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200326235126/https://crackmagazine.net/article/album-reviews/dua-lipa-future-nostalgia/|archive-date=26 March 2020|access-date=4 March 2021|website=[[Crack Magazine]]}}</ref> Získala producenta a manažéra.<ref name="press kit" /><ref name="eveningstandard" /> Napísala pieseň „[[Hotter Than Hell]]“ a v roku 2014 podpísala zmluvu s vydavateľstvom [[Warner Bros. Records|Warner Bros. Records.]]<ref name="sign1">{{Cite web|date=18 August 2017|title=Breakthrough Artist Dua Lipa Lands First Number One Single in UK & Ireland with 'New Rules'|url=https://www.wmg.com/news/breakthrough-artist-dua-lipa-lands-first-number-one-single-uk-ireland-new-rules-27631|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170826120451/https://www.wmg.com/news/breakthrough-artist-dua-lipa-lands-first-number-one-single-uk-ireland-new-rules-27631|archive-date=26 August 2017|access-date=18 February 2021|website=[[Warner Music Group]]}}</ref><ref name="sign2">{{Cite web|last=Paine|first=Andre|date=23 July 2018|title=New ruler: Dua Lipa's debut album goes platinum|url=https://www.musicweek.com/talent/read/new-ruler-dua-lipa-s-debut-album-goes-platinum/073269|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20181029152247/https://www.musicweek.com/talent/read/new-ruler-dua-lipa-s-debut-album-goes-platinum/073269|archive-date=29 October 2018|access-date=18 February 2021|website=[[Music Week]]}}</ref> Jej prvý singel „New Love“ bol vydaný koncom augusta a získal pozitívne recenzie.<ref name="eveningstandard" /> Porovnávali ho s piesňami [[Joss Stone]] a [[Lady Gaga]].<ref name="fader">{{Cite web|last=Weber|first=Lindsey|date=9 December 2015|title=Meet Dua Lipa, a Restless Spirit with a Mighty Big Voice|url=https://www.thefader.com/2015/12/09/dua-lipa-gen-f-interview|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20151212234902if_/https://www.thefader.com/2015/12/09/dua-lipa-gen-f-interview|archive-date=12 December 2015|access-date=12 January 2021|website=[[The Fader]]}}</ref> V októbri 2015 vydala skladbu „Be the One“.<ref name="eveningstandard" /> == Kariéra == === 2013 – 2018: Začiatky kariéry a album ''Dua Lipa'' === V roku 2013 podpísala zmluvu so spoločnosťou Tap Management, ktorú riadili Ben Mawson a Ed Millett, pričom pracovala ako čašníčka v koktailovom bare. Lipu predstavil Mawsonovi jej právnik, ktorý ju odradil od podpísania ďalšej vydavateľskej zmluvy, ktorá jej bola ponúknutá. Následne jej ponúkli mesačný plat, aby mohla opustiť prácu a sústrediť sa na nahrávanie hudby.<ref name="mbw">{{cite web|url=https://www.musicbusinessworldwide.com/artists-have-the-best-chance-of-success-when-they-get-things-rolling-themselves/|title=Artists have the best chance of success when they get things rolling themselves.|publisher=Music Business Worldwide|access-date=18 January 2020}}</ref> Počas jedného zo stretnutí v roku 2014 napísala pieseň „Hotter than Hell“,<ref name="mbw" /> ktorá nakoniec viedla k podpísaniu nahrávacej zmluvy s vydavateľstvom [[Warner Bros. Records]].<ref name="sign1" /><ref name="sign2" /> Millett spätne povedal: „''Dua bola skutočne bystrá –podpísala zmluvu s Warnerom Bros. čiastočne preto, že nemali veľkú ženskú popovú umelkyňu a jednu potrebovali. Skutočne ju chceli, takže sa od prvého dňa sústredila na tím.''“''<ref name="mbw" />'' V auguste 2015 vydala prvý singel „New Love“,<ref name="pj0815">{{cite web|url=http://www.popjustice.com/briefing/meet-dua-lipa-a-very-good-new-singer/137908/|title=Lana Del Rey's management have a new artist and she is amazing|date=21 August 2015|publisher=[[Popjustice]]|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20191029140131/https://www.popjustice.com/briefing/meet-dua-lipa-a-very-good-new-singer/137908/|archivedate=2019-10-29}}</ref> ktorý produkovali Emile Haynie a [[Andrew Wyatt]].<ref name="fader" /> Jej druhý singel „Be the One“ bol vydaný v októbri 2015 a zožal európsky úspech – dosiahol prvé miesto v [[Belgicko|Belgicku]],<ref name="BEL">{{cite web|url=https://www.ultratop.be/nl/showinterpret.asp?interpret=Dua+Lipa|title=Discografie Dua Lipa|publisher=[[Ultratop]]|language=nl|access-date=3 May 2016}}</ref> [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]. Medzi prvými sa umiestnil vo viac ako jedenástich európskych krajinách. V [[Austrália (štát)|Austrálii]] a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] sa pieseň stala úspešnou v rádiách a dosiahla číslo 6.<ref name="AUS">Peaks in Australia: * All except noted: {{cite web|url=https://australian-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Dua+Lipa|title=Discography Dua Lipa|website=australian-charts.com|access-date=3 May 2016}} * "Blow Your Mind (Mwah)": {{cite web|url=http://www.noise11.com/news/australian-singles-the-chainsmokers-and-halsey-spend-seven-weeks-at-no-1-20160926|title=Australian Singles: The Chainsmokers and Halsey Spend Seven Weeks At No 1|last=Ryan|first=Gavin|date=26 September 2016|publisher=Noise11|access-date=26 September 2016}}</ref> V novembri 2015 bola oznámená ako jeden z hudobníkov na dlhom zozname [[British Broadcasting Corporation|BBC]] [[Sound of...]] 2016. Jej prvé turné po [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a Európe sa začalo v januári 2016<ref name="ds1215">{{cite web|last=Davidson|first=Amy b|url=http://www.digitalspy.com/music/new-music/interviews/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|title=Meet your new favourite popstar Dua Lipa – just don't call her the new Lana Del Rey|work=[[Digital Spy]]|date=11 December 2015|access-date=9 July 2016}}</ref> a skončilo sa v novembri 2016.<ref name="livenation">{{Cite web|url=http://www.livenation.co.uk/artist/dua-lipa-tickets|title=Dua Lipa Tickets|date=13 May 2016|publisher=Livenation|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161116194033/http://www.livenation.co.uk/artist/dua-lipa-tickets|archivedate=2016-11-16}}</ref> [[Súbor:British singer and songwriter Dua Lipa at the SWR3 New Pop Festival 2016.jpg|náhľad|290x290bod|Lipa v roku 2016]] 18. februára 2016 vydala Lipa svoj tretí singel „Last Dance“, po ktorom 6. mája nasledoval „Hotter than Hell“, ktorý zaznamenal úspech najmä v Spojenom kráľovstve, kde dosiahol 15. miesto.<ref name="UK">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/artist/48638/dua-lipa/|title=Dua Lipa|publisher=[[Official Charts Company]]|access-date=14 May 2016}}</ref> 26. augusta bol vydaný jej piaty singel „Blow Your Mind (Mwah)“, ktorý obsadil 30. priečku v Spojenom kráľovstve.<ref name="UK" /> Stal sa jej prvým vstupom do amerického [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] s debutom na čísle 72.<ref name="US">{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=Dua Lipa|chart=Hot 100}}|title=Dua Lipa – Chart history: Hot 100|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=26 October 2016}} {{Nedostupný zdroj|date=september 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pieseň sa tiež umiestnila na prvom mieste v hitparáde ''Billboard'' Dance Club Songs<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=359|title=Dua Lipa – Chart history {{!}} Billboard|website=Billboard|access-date=5 January 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170102082343/http://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=359|archive-date=2017-01-02|accessdate=2021-05-02}}</ref> a dostala sa na 23. miesto v rebríčku ''Billboard'' Mainstream Top 40.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=381|title=Dua Lipa – Chart history {{!}} Billboard|website=Billboard|access-date=5 January 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170102175956/http://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=381|archive-date=2017-01-02|accessdate=2021-05-02}}</ref> Lipa spolupracovala na singli [[Sean Paul|Seana Paula]] „No Lie“ vydanom v novembri 2016,<ref name="NoLie">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/dance/7648036/sean-paul-dua-lipa-no-lie-video|title=Watch Sean Paul Get Reflective With Dua Lipa in 'No Lie' Video: Exclusive|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=27 January 2017}}</ref> ktorý sa v Spojenom kráľovstve dostal na desiate miesto.<ref name=":1">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20170203/7501/|title=Official Singles Chart Top 100|publisher=Official Charts Company|access-date=4 February 2017}}</ref> Nasledujúci mesiac časopis ''[[The Fader]]'' uviedol dokument o Lipe s názvom ''See in Blue''.<ref name="See in Blue">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=zxZPR4jxOM4|title=Dua Lipa – See in Blue (Documentary)|last=The Fader|date=20 December 2016|access-date=5 January 2017}}</ref> V januári 2017 získala cenu [[European Border Breakers Awards|EBBA]] Public Choice Award a vydala singel „Scared to Be Lonely“, na ktorom spolupracovala s [[Martin Garrix|Martinom Garrixom]] a v Spojenom kráľovstve dosiahol priečku 14.<ref name="Scared">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/dance/7669858/martin-garrix-dua-lipa-scared-to-be-lonely|title=Martin Garrix and Dua Lipa Drop New 'Scared to Be Lonely' Video: Watch|work=Billboard|access-date=27 January 2017}}</ref> V máji 2017 účinkovala pri príležitosti výročia indonézskej televíznej stanice SCTV na hudobných cenách SCTV, kde vyhrala v kategórii mladá a nádejná medzinárodná umelkyňa.<ref>{{Cite web|url=https://www.liputan6.com/showbiz/read/2954291/dua-lipa-hibur-sctv-music-awards-2017|title=Dua Lipa Hibur SCTV Music Awards 2017|last=Liputan6.com|date=16 May 2017|website=liputan6.com|language=id|access-date=1 December 2019}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.liputan6.com/showbiz/read/2954108/artis-internasional-dua-lipa-ramaikan-sctv-music-awards-2017|title=Artis Internasional Dua Lipa Ramaikan SCTV Music Awards 2017|last=Liputan6.com|date=16 May 2017|website=liputan6.com|language=id|access-date=1 December 2019}}</ref> [[Dua Lipa (album)|Debutový štúdiový album, ktorý pomenovala po sebe]], vyšiel 2. júna 2017.<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7643997/dua-lipa-debut-album-cover-art|title=Dua Lipa Reveals Cover Art For Self-Titled Album|last=Sonis|first=Rachel|date=24 August 2016|publisher=[[Idolator (website)|Idolator]]|access-date=24 August 2016|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://archive.today/20161107163353/http://www.idolator.com/7643997/dua-lipa-debut-album-cover-art|archivedate=2016-11-07}}</ref> Šiesty singel „New Rules“, ktorý vyšiel v nasledujúcom mesiaci, sa stal speváčkinou prvou skladbou č. 1 v Spojenom kráľovstve.<ref name="UK" /> Stala sa tak prvou sólovou umelkyňou, ktorá dosiahla vrchol v UK od [[Adele|Adelinej]] piesne „[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“ z roku 2015.<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipas-new-rules-becomes-the-first-solo-female-uk-number-1-single-since-adele-s-hello-this-means-a-lot-__19978/|title=Dua Lipa's New Rules becomes the first solo female UK Number 1 single since Adele's Hello: 'This means a lot'|last=Copsey|first=Rob|date=18 August 2017|publisher=Official Charts Company|access-date=19 August 2017}}</ref> Jej doposiaľ najpredávanejší singel sa umiestnil v prvej desiatke aj ďalších krajín, vrátane druhej priečky v Austrálii, šiestej v USA a siedmej v [[Kanada|Kanade]].<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8093297/ed-sheeran-beyonce-perfect-number-one-fifth-week-hot-100|title=Ed Sheeran & Beyonce's 'Perfect' No. 1 on Hot 100, Camila Cabello's 'Havana' Back Up to No. 2|magazine=Billboard|first=Gary|last=Trust|date=8 January 2018|access-date=9 January 2018}}</ref> Lipa vystúpila na júnovom [[Festival Glastonbury|festivale Glastonbury]].<ref>{{cite web|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-pulls-one-biggest-crowds-glastonbury-2017-far-hit-packed-set-2092368|title=Dua Lipa pulls one of the biggest crowds at Glastonbury 2017 so far with hit-packed set|last=Daly|first=Rhian|date=23 June 2017|work=NME|access-date=26 August 2017}}</ref> Nasledujúci mesiac vystúpila na indonézskom hudobnom festivale We the Fest v [[Jakarta|Jakarte]].<ref>{{cite web|url=https://kumparan.com/@kumparanhits/persembahan-dua-lipa-untuk-para-korban-patah-hati-di-we-the-fest-2017|title=Persembahan Dua Lipa untuk Para Korban Patah Hati di We The Fest 2017|date=13 August 2017|work=Kumparan|access-date=19 October 2018}}</ref> V októbri účinkovala v šou stanice BBC, ''Later... with Jools Holland''.<ref>{{cite web|id=b09dct6n|episode=''Later...'' series 51 episode 60}}</ref> V decembri ju Spotify označilo za [[Streaming|najstreamovanejšiu]] ženu roku 2017 v UK.<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2017/dec/05/how-dua-lipa-became-the-most-streamed-woman-of-2017-new-rules|title=How Dua Lipa became the most streamed woman of 2017|author=Laura Snapes|date=5 December 2017|work=The Guardian|access-date=6 December 2017}}</ref> V roku 2017 sa v britskej top 10 umiestnila so štyrmi singlami, a to s piesňami „Be the One“, „New Rules“, „No Lie“ a „Bridge over Troubled Water“, charitatívnym singlom pre rodiny obetí požiaru [[Grenfell Tower]] v Londýne.<ref>{{cite web|title=Official Singles Chart Top 100|url=http://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20170623/7501/|publisher=Official Charts Company|access-date=11 January 2018}}</ref> [[Súbor:Dua_Lipa_02_08_2018_-15_(25884030647).jpg|vľavo|náhľad|Lipa v [[Hollywood Palladium]] vo februári 2018]] V januári 2018 získala nominácie na [[Brit Awards]] v piatich kategóriách, čo bolo viac ako ktorýkoľvek iný umelec v danom roku dosiahol. Bola nominovaná na britský album roka MasterCard za nahrávku ''Dua Lipa'', britský singel roka a britské video roka za „New Rules“, britskú sólovú umelkyňu a britský prielom, pričom posledné dve kategórie aj vyhrala.<ref name=":2">{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-42677246|title=Brit Awards 2018: The winners and nominees|publisher=[[BBC]]|date=13 January 2018|access-date=22 February 2018}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo žena získala päť nominácií.<ref>[https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-brit-awards-history-2219324 "Dua Lipa has made BRIT awards history"]. ''NME''. Retrieved 1 March 2018</ref><ref>{{cite web|date=13 January 2018|last=Savage|first=Mark|title=Dua Lipa makes Brit Awards history|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-42677238|publisher=[[BBC]]|access-date=7 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209140550/https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-42677238|archive-date=9 December 2018|url-status=live}}</ref> Vystúpila na odovzdávaní cien 21. februára v londýnskej [[O2 Arena (Londýn)|O2 Arene]].<ref name=":2" /> Speváčka spolupracovala s americkým DJ-om [[Whethan|Whethanom]] na piesni „High“ pre soundtrack k filmu ''[[Päťdesiat odtieňov slobody (film)|Päťdesiat odtieňov slobody]]'' (''Fifty Shades Freed''), ktorý vyšiel vo februári 2018.<ref>{{Cite news|url=http://www.youredm.com/2018/01/08/whethan-reveals-details-new-collab-dua-lipa-coming-soon/|title=EDM's Upcoming 18-Year-Old Star Reveals New Collab with Dua Lipa|date=8 January 2018|work=Your EDM|access-date=20 January 2018}}</ref> Na novom materiáli pre svoj druhý album začala pracovať v marci 2018.<ref>[http://www.mtv.co.uk/dua-lipa/news/dua-lipa-is-starting-work-on-her-second-album "Dua Lipa Is Starting Work On Her Second Album"]. MTV. Retrieved 1 March 2018</ref> 6. apríla Lipa a [[Calvin Harris]] vydali singel „One Kiss“,<ref>{{cite web|title=iTunes – Music – One Kiss – Single by Calvin Harris, Dua Lipa|url=https://itunes.apple.com/gb/album/one-kiss-single/1364709432|publisher=[[iTunes Store]]}}</ref> ktorý sa 20. apríla umiestnil na poprednom mieste v [[UK Singles Chart|britskom rebríčku singlov]], a stal sa tak druhým speváčkiným singlom č.1;<ref>{{cite news|title=Calvin Harris and Dua Lipa depose Drake in UK chart|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-43843110|publisher=BBC|date=13 May 2018}}</ref> Lipa naspievala vokály a je považovaná aj za skladateľku. Singel sa stal najpredávanejšou piesňou vo Veľkej Británii roku 2018 a trónil na prvom mieste v rebríčku osem týždňov.<ref>{{Cite web|url=https://www.discogs.com/Calvin-Harris-Dua-Lipa-One-Kiss/release/11827664|title=Calvin Harris & Dua Lipa – One Kiss|publisher=discogs|access-date=14 May 2018}}</ref> 26. mája vystúpila na otváracom ceremoniáli finále [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA 2018]] v [[Kyjev|Kyjeve]].<ref>{{cite news|title=Dua Lipa to Perform at UEFA Champions League Opening Ceremony: 'There'll Be a Whole Lot of Girl Power'|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8455039/dua-lipa-performing-uefa-champions-league-opening-ceremony-soccer|work=Billboard|date=13 May 2018}}</ref> Bolo oznámené, že vydá spolupráce s ďalšími umelcami, ktoré vyjdú neskôr v roku 2018; napríklad s [[Mark Ronson|Markom Ronsonom]] a novovzniknutým superduom hudobníka [[Diplo|Dipla]] – [[Silk City]].<ref>{{cite web|url=http://www.hiphopmagz.com/diplo-and-mark-ronson-debut-silk-city-confirm-dua-lipa-collab-is-coming/|title=Diplo and Mark Ronson Debut Silk City, Confirm Dua Lipa Collab Is Coming – HipHop Magz|date=23 May 2018|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190610111552/http://www.hiphopmagz.com/diplo-and-mark-ronson-debut-silk-city-confirm-dua-lipa-collab-is-coming/|archivedate=2019-06-10}}</ref> Ronson neskôr potvrdil, že názov piesne bude „Electricity“.<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipas-new-single-electricity-with-mark-ronson-and-diplo-was-written-by-florence-welch-and-romy-from-the-xx__23408/|title=Dua Lipa's new single co-written by Florence Welch and The xx|publisher=Official Charts Company|date=17 July 2018|access-date=18 July 2018}}</ref> Pieseň bola vydaná 9. septembra. Lipa sa predstavila aj v piesni „If Only“, ktorá bola vydaná na šestnástom štúdiovom albume talianskeho speváka [[Andrea Bocelli|Andrea Bocelliho]], [[Sì (album)|Sì]].<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8476077/andrea-bocelli-si-album-duets-dua-lipa-ed-sheeran-josh-groban|title=Andrea Bocelli 'Si' Album to Feature Duets With Dua Lipa, Ed Sheeran & More|work=Billboard|date=20 September 2018|access-date=6 December 2018}}</ref> Lipa vystúpila v septembri na [[Veľká cena Singapuru 2018|Veľkej cene Singapuru]] [[Formula 1 v roku 2018|F1]].<ref>{{Cite news|url=https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/dua-lipa-and-martin-garrix-share-the-stage-at-singapore-grand-prix-concert|title=Dua Lipa and Martin Garrix share the stage at Singapore Grand Prix concert|last=Raguraman|first=Anjali|work=The StraitsTime|access-date=19 October 2018}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181022073703/https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/dua-lipa-and-martin-garrix-share-the-stage-at-singapore-grand-prix-concert |date=2018-10-22 }}</ref> V tom istom mesiaci podporila nový elektrický automobil britskej značky [[Jaguar]], I-PACE. Značka vytvorila remix speváčkinej piesne „Want To“ a spustila službu, kde si fanúšikovia mohli vytvoriť vlastnú verziu piesne Dua Lipa x Jaguar na webovej stránke Join the Pace na základe vlastného jazdného správania alebo hudby, ktorú počúvajú, a zdieľať ju mohli na sociálnych sieťach. Podľa speváčkinho tímu Jaguar a Lipa vytvorili svetový rekord v „naj remixovanejšej skladbe vôbec“.<ref>{{cite web|url=https://lbbonline.com/news/jaguar-remixes-dua-lipa-and-invites-fans-to-do-the-same/|title=Jaguar Remixes Dua Lipa and Invites Fans to Do the Same|publisher=Little Black Book|date=3 October 2018|access-date=27 October 2019}}</ref> V októbri vydala nahrávku ''Dua Lipa: The Complete Edition'', rozšírenú verziu svojho debutového albumu, ktorá obsahuje tri nové piesne vrátane spomínanej „Want To“ a jej predchádzajúce spolupráce s inými umelcami.<ref>{{Cite news|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-will-release-a-super-deluxe-edition-of-her-debut-album-featuring-three-new-songs-this-october__23853/|title=Dua Lipa will release a super deluxe edition of her debut album featuring three new songs this October|last=White|first=Jack|work=Official Charts|access-date=25 October 2018}}</ref> To zahŕňa aj spoluprácu s [[Kórejská republika|juhokórejskou]] dievčenskou skupinou [[Blackpink]] s názvom „Kiss and Make Up“.<ref>{{Cite web|url=https://www.iheart.com/content/2018-09-04-dua-lipa-announces-blackpink-collab-kiss-and-make-up-get-the-details/|title=Dua Lipa Announces BLACKPINK Collab 'Kiss And Make Up': Get The Details|website=iheart.com|access-date=23 April 2019}}</ref> === 2019 – súčasnosť: ''Future Nostalgia'' === [[Súbor:191125_Dua_Lipa_at_the_2019_American_Music_Awards.png|alt=Lipa faces forward with her hands at her shoulders|vpravo|náhľad|Lipa na [[American Music Awards]] 2019]] V januári 2019 vydala singel „Swan Song“ ako súčasť soundtracku k filmu ''Alita: Battle Angel'' z roku 2019.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2018/music/news/alita-battle-angel-to-feature-new-song-by-dua-lipa-1203092020/|title='Alita: Battle Angel' to Feature New Song by Dua Lipa|date=18 December 2018|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|access-date=19 December 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://itunes.apple.com/fr/album/swan-song-from-the-motion-picture-alita-battle-angel-single/1449762632|title=Swan Song (From the Motion Picture "Alita: Battle Angel") - Single by Dua Lipa on iTunes|date=24 January 2019|website=[[iTunes]]|access-date=26 January 2019}}</ref> V tom istom mesiaci uviedla, že predchádzajúci rok strávila prácou na svojom druhom štúdiovom albume.<ref>{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-grammys-music-2019-779203/|title=Dua Lipa's New Rules for 2019|last=Sheffield|first=Rob|date=16 January 2019|website=[[Rolling Stone]]|access-date=8 December 2019}}</ref> Povedala, že zvuk albumu bude „nostalgickou“ [[Pop (hudobný žáner)|popovou]] nahrávkou, ktorá „vyvoláva pocit hodiny tanca“ <ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-48880735|title=Dua Lipa reveals nerves about new album|last=Savage|first=Mark|date=5 July 2019|work=[[BBC News]]|access-date=8 December 2019}}</ref> V auguste 2019 uzavrela partnerstvo so značkou [[Yves Saint Laurent]] a prišla na trh s vôňou Libre.<ref>{{Cite news|url=https://www.vogue.com/article/dua-lipa-yves-saint-laurent-libre-fragrance?verso=true|title=New Beauty Rules: Dua Lipa Is the Face of Yves Saint Laurent's Latest Fragrance|last=Hanra|first=Hanna|work=Vogue|access-date=24 October 2019}}</ref> Po vydaní hlavného singla „Don't Start Now“ bol v decembri 2019 ohlásený druhý štúdiový album s názvom ''[[Future Nostalgia]]'' a sprievodné turné.<ref name=":02">{{Cite web|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-announces-2020-uk-arena-tour-and-shares-new-album-title-2582524|title=Dua Lipa announces 2020 UK arena tour and shares new album title|last=Reilly|first=Nick|date=2 December 2019|website=[[NME]]|access-date=2 December 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.capitalfm.com/artists/dua-lipa/new-song-dont-start-now-album/|title=Dua Lipa's New Song 'Don't Start Now' Will Drop Next Week|website=Capital FM|date=24 October 2019|access-date=31 October 2019}}</ref><ref name="mtv">{{Cite web|url=http://www.mtv.com/news/3148945/dua-lipa-future-nostalgia-song/|title=Dua Lipa teaches self-confidence amid a disco hurricane on 'Future Nostalgia'|last=Alston|first=Trey|date=13 December 2019|website=[[MTV]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213231506/http://www.mtv.com/news/3148945/dua-lipa-future-nostalgia-song/|archive-date=13 December 2019|access-date=15 December 2019}}</ref> „Don't Start Now“ vyvrcholil na druhom mieste v [[UK Singles Chart|britskom singlovom rebríčku]] a v americkom [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref name=":1" /><ref name="US" /><ref>{{Cite web|url=https://www.bigtop40.com/news/dua-lipa-number-1-dont-start-now/|title=Dua Lipa is the UK's Number 1 with 'Don't Start Now'|date=10 November 2019|website=[[The Official Big Top 40]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213233721/https://www.bigtop40.com/news/dua-lipa-number-1-dont-start-now/|archive-date=13 December 2019|access-date=15 December 2019}}</ref> Taktiež vyvrcholil na prvom mieste v americkom rebríčku ''Billboard'' Mainstream Top 40.<ref name="PopSongsChartBillboard">[https://www.billboard.com/charts/pop-songs/2020-02-29 "Pop Songs Chart"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200407010908/https://www.billboard.com/charts/pop-songs/2020-02-29 |date=2020-04-07 }}. ''Billboard''. Retrieved 10 March 2020. (Week of 29 February 2020).</ref> Speváčkin druhý singel pred vydaním albumu bola skladba „Physical“.<ref name="Billboard01302020">Aniftos, Rania (30 January 2020). [https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8549726/dua-lipa-physical-listen "Dua Lipa Gets 'Physical' in Energetic New Video: Watch"]. ''Billboard''. Retrieved 8 February 2020.</ref> Vyšla 30. januára 2020 a [[videoklip]] bol vydaný o deň neskôr.<ref name="Billboard01302020" /> Skladba „Physical“ debutovala na 60. mieste v americkom ''Billboard'' Hot 100.<ref name="TheHot100Billboard">[https://www.billboard.com/charts/hot-100 "The Hot 100"]. ''Billboard''. Retrieved 11 February 2020. (Week of 15 February 2020).</ref> Album ''Future Nostalgia'' bol vydaný 27. marca s rozsiahlym ohlasom u kritikov.<ref>{{Cite web|url=https://uproxx.com/pop/dua-lipa-future-nostalgia-release-date-coronavirus/|title=Dua Lipa Emotionally Announces 'Future Nostalgia' Has A New Earlier Release Date|date=23 March 2020|website=Uproxx|access-date=24 March 2020}}</ref> 25. marca vyšiel tretí singel albumu, „Break My Heart“.<ref>{{Cite web|url=https://wxerfm.com/news/articles/2020/mar/23/dua-lipa-bumps-up-album-release-date-to-this-friday-new-track-break-my-heart-out-wednesday/998230/|title=Dua Lipa bumps up album release date to this Friday; new track "Break My Heart" out Wednesday|last=Inc|first=Midwest Communications|website=104.5 and 96.1 The Point|access-date=24 March 2020|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200324131309/https://wxerfm.com/news/articles/2020/mar/23/dua-lipa-bumps-up-album-release-date-to-this-friday-new-track-break-my-heart-out-wednesday/998230/|archivedate=2020-03-24}}</ref> Album debutoval na druhom mieste v [[UK Albums Chart|Official UK Albums Chart]], s 5550 kópiami za albumom od kapely [[5 Seconds of Summer]] – ''[[Calm (5 Seconds of Summer)|Calm]]''.<ref>{{Cite web|date=3 April 2020|title=5 Seconds Of Summer Are 'Calm' With Chart-Topping U.K. Debut|url=http://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9350719/5-seconds-of-summer-top-uk-chart-calm|access-date=26 July 2020|website=Billboard}}</ref> Album ''Future Nostalgia'' vyvrcholil na prvom mieste v hitparáde Official UK Albums Chart nasledujúci týždeň v apríli 2020, zatiaľ čo štyri zo singlov sa dostali do prvej desiatky Official Singles Chart.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/9352729/dua-lipa-future-nostalgia-midweek-uk-chart|title=Dua Lipa's 'Future Nostalgia' Is Racing to No. 1 In U.K.|date=7 April 2020|work=Billboard|access-date=9 April 2020}}</ref> V čase vydania albumu sa Lipa stala prvou britskou umelkyňou od čias [[Vera Lynn|Very Lynnovej]] (1952), ktorá mala tri top-10 single v jednom kalendárnom roku.<ref>{{Cite web|url=https://www.vogue.co.uk/arts-and-lifestyle/article/dua-lipa-british-vogue-interview|title="I'm Always Like, 'OK, What's Next?'": The Unstoppable Rise Of Dua Lipa|date=4 January 2021|work=Vogue|access-date=4 January 2021}}</ref> Lipa tento rekord nakoniec prekonala singlom „Levitating“, ktorý tiež vyvrcholil v prvej desiatke rebríčka ''Billboard'' Hot 100 a stal sa celkovo jej tretím top-10 singlom v USA. Videoklip k piesni „Physical“ bol nominovaný na cenu Best Art Director na udeľovaní hudobných cien Berlin Music Video Awards v roku 2020. Umeleckou režisérkou videoklipu je Anna Colomer Noguéová.<ref>{{Cite web|last=Berlin Music Video Awards|date=30 April 2021|title=Nominees 2020|url=https://www.berlinmva.com/bmva-nominees-2020/|url-status=live|website=www.berlinmva.com}}</ref> 11. augusta 2020 bola vymenovaná za globálnu veľvyslankyňu francúzskej značky minerálnych vôd [[Évian]]. Lipa to oznámila na sociálnych sieťach, kde uviedla, že „bolo mi cťou“ pracovať so značkou.<ref>{{Cite web|last=Pauly|first=Alexandra|date=12 August 2020|title=Dua Lipa Named Evian Global Brand Ambassador|url=https://hypebae.com/2020/8/dua-lipa-evian-global-brand-ambassador-announcement|access-date=7 September 2020|website=Hypebae}}</ref> 13. augusta vydala remix k piesni „Levitating“, na ktorom sa predstavili americké umelkyne [[Madonna]] a [[Missy Elliott|Missy Elliottová]].<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-madonna-missy-elliott-levitating-remix-1043768/|title=Dua Lipa Recruits Madonna, Missy Elliott for 'Levitating' remix|work=[[Rolling Stone]]|last=Spanos|first=Brittany|date=13 August 2020|access-date=13 August 2020|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200813223705/https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-madonna-missy-elliott-levitating-remix-1043768/|archive-date=13 August 2020}}</ref> Slúžil ako hlavný singel z ''Club Future Nostalgia'', remixovej zbierky skladieb albumu ''Future Nostalgia'' od [[The Blessed Madonna]] a [[Mark Ronson|Marka Ronsona]], ktorá vyšla 28. augusta.<ref>{{cite web|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-announces-club-future-nostalgia-the-remix-album-featuring-madonna-gwen-stefani-mark-ronson-and-more__30687/|title=Dua Lipa announces delay to upcoming remix album|publisher=[[Official Charts Company]]|last=Copsey|first=Rob|date=11 August 2020|access-date=11 August 2020|url-status=live|archive-url=https://archive.ph/20200811140830/https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-announces-club-future-nostalgia-the-remix-album-featuring-madonna-gwen-stefani-mark-ronson-and-more__30687/|archive-date=2020-08-11|accessdate=2021-05-07}}</ref> 2. októbra 2020 vydala Lipa druhý remix skladby „Levitating“, v spolupráci s americkým rapperom [[DaBaby]]; v ten istý deň zverejnila aj videoklip.<ref>{{Cite web|last=Gallagher|first=Alex|date=2 October 2020|title=Dua Lipa shares new 'Levitating' remix featuring DaBaby|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-shares-new-levitating-remix-featuring-dababy-2767750|access-date=18 November 2020|website=NME}}</ref> 14. októbra 2020 boli Dua a [[Belgicko|belgická]] speváčka [[Angèle]] vyfotografované na pľaci pri natáčaní videoklipu.<ref>{{Cite web|title=Angèle et Dua Lipa réunies pour un clip: le duo confirmé?|url=https://www.nrj.fr/artistes/angele/actus/angele-et-dua-lipa-reunies-pour-un-clip-le-duo-confirme-71346546|language=fr|access-date=14 November 2020}}</ref> Neskôr v mesiaci speváčky oznámili vydanie spolupráce „Fever“, ktorá bola vydaná 30. októbra 2020.<ref>{{Cite web|date=30 October 2020|title=Dua Lipa releases new single 'Fever' with Belgian singer Angèle|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-to-release-new-single-fever-with-belgian-singer-angele-this-week-2798665|access-date=14 November 2020|website=NME|language=en-GB}}</ref> Je súčasťou francúzskeho vydania albumu ''Future Nostalgia''.<ref>{{Cite web|title=Dua Lipa - Future Nostalgia (French Edition) {{!}} FNAC|url=https://www.fnac.com/a15170739/Dua-Lipa-Future-Nostalgia-Edition-Francaise-Vinyle-album}}</ref> Lipa bola uvedená v piesni „Prisoner“, ktorá je singlom zo siedmeho štúdiového albumu [[Miley Cyrus|Miley Cyrusovej]], ''[[Plastic Hearts]]''. Singel vyšiel 19. novembra 2020 spolu s videoklipom.<ref>{{Cite web|last=Buksbaum|first=Sydney|date=20 November 2020|title=Miley Cyrus and Dua Lipa Take a Sexy, Bloody Road Trip in 'Prisoner' Music Video|url=https://people.com/music/miley-cyrus-dua-lipa-prisoner-music-video/|access-date=26 November 2020|website=People}}</ref> V novembri bolo oznámené, že Lipa bude 19. decembra hudobným hosťom v ''[[Saturday Night Live]]''.<ref>{{cite web|last1=Blistein|first1=Jon|title=Bruce Springsteen, Morgan Wallen, Dua Lipa to Perform on 'Saturday Night Live'|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/bruce-springsteen-morgan-wallen-dua-lipa-saturday-night-live-1095448/|website=Rolling Stone|access-date=27 November 2020|date=25 November 2020}}</ref> 27. novembra vystúpila na online koncerte s názvom Studio 2054, kde zaspievala rôzne piesne z ''Future Nostalgia'', novú nevydanú skladbu s [[FKA Twigs]], ako aj niektoré predchádzajúce single ako „New Rules“, „One Kiss“ a „ Electricity“. Na podujatí sa zúčastnilo mnoho špeciálnych hostí, ako napríklad The Blessed Madonna, Angèle, [[Kylie Minogue|Kylie Minogueová]] a [[Elton John]].<ref>{{Cite web|last=Hussey|first=Allison|url=https://pitchfork.com/news/dua-lipas-studio-2054-livestream-heres-what-happened/|title=Dua Lipa's Studio 2054 Livestream: Here's What Happened|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|date=28 November 2020|access-date=30 November 2020}}</ref> Album ''[[Future Nostalgia]]'' bol v roku 2020 najviac streamovaným albumom ženskej umelkyne (a celkovo piatym) na [[Spotify]].<ref>{{cite web|first=Mesfin|last=Fekadu|url=https://www.miamiherald.com/entertainment/celebrities/article247521095.html|title=Bad Bunny is Spotify's most-streamed artist of 2020|work=[[Miami Herald]]|date=1 December 2020|access-date=1 December 2020}}</ref> Dňa 11. februára 2021 vydala singel s názvom „We're Good“ spolu s ''Future Nostalgia: The Moonlight Edition''.<ref>{{cite web|last1=Aniftos|first1=Rania|title=Dua Lipa Announces New Song 'We're Good'|url=https://www.billboard.com/articles/news/9520813/dua-lipa-new-song-were-good|website=Billboard|access-date=5 February 2021|date=3 February 2021}}</ref><ref>{{cite web|url=https://music.apple.com/gb/album/future-nostalgia-the-moonlight-edition/1551178998|title=Future Nostalgia (The Moonlight Edition) by Dua Lipa|publisher=[[Apple Music]] (GB)|access-date=12 February 2021}}</ref> V apríli Berlin Music Video Awards zverejnili zoznam nominovaných na rok 2021 a Dua Lipa získala nomináciu za svoj videoklip k piesni „We're Good“. Video je nominované medzi ďalšími deviatimi uchádzačmi v kategórii Najlepšie vizuálne efekty.<ref>{{Cite web|last=Berlin Music Video Awards|date=30 April 2021|title=2021 Nominees|url=https://www.berlinmva.com/2021-nominees-full/|url-status=live|website=www.berlinmva.com|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210405103040/https://www.berlinmva.com/2021-nominees-full/|archivedate=2021-04-05}}</ref> == Diskografia == * ''[[Dua Lipa (album)|Dua Lipa]]'' (2017) *''[[Future Nostalgia]]'' (2020) *Radical optimism (2024) == Koncertné turné == ; Ako hlavný umelec * Hotter Than Hell Tour (2016) * US and Europe Tour (2017) * The Self-Titled Tour (2017 – 2018) * Future Nostalgia Tour (2021) ; Ako predskokan * [[Troye Sivan]] – Suburbia Tour (2016) * [[Bruno Mars]] – [[24K Magic World Tour]] (2017 – 2018) * [[Coldplay]] – [[A Head Full of Dreams Tour]] (2017) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dua Lipa|}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lipa, Dua}} [[Kategória:Anglické speváčky]] [[Kategória:Anglické osobnosti albánskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] 05pmz4900xcsih2rvnafifbfuxm73ky Šabliarka modronohá 0 622437 8381231 8171978 2026-10-07T21:04:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381231 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=šabliarka modronohá| Obrázok=Pied_Avocet_Recurvirostra_avosetta.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22693712/177125045 IUCN Red list 2025.2. Prístup 4. novembra 2025]</ref>){{IUCN 3.1 navmap/CR}}(na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="CK2025vtaky" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[bahniaky]] |Rad po latinsky=Charadriiformes| Čeľaď po slovensky= [[šabliarkovité]]|Čeľaď po latinsky=Recurvirostridae| Rod po slovensky= [[šabliarka]]|Rod po latinsky=Recurvirostra| Druh po slovensky=šabliarka modronohá|Druh po latinsky=R. avosetta| Binomické meno=Recurvirostra avosetta| Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=1758| Synonymá=| Obrázok2=RecurvirostraAvosettaIUCNver2019-2.png| Titulok2= Mapa rozšírenia šabliarky modronohej{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00FF00| Hniezdiaca, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#008000| Hniezdiaca, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaca|border=1px solid #aaa}} </div>| |Obrázok1=Avocet (Recurvirostra avosetta) (W1CDR0001419 BD20).ogg}} '''Šabliarka modronohá'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 (2016,2018) | dátum aktualizácie = 25.II.2018 | dátum prístupu = 14.9.2018 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> ({{lat|''Recurvirostra avosetta''}}) je druh bahniaka z čeľade [[šabliarkovité]] (''Recurvirostridae''). Obýva plytké vodné plochy v otvorenej krajine, vyhľadáva najmä [[slanisko|slaniská]] a rybníky s väčším množstvom bahna.<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Šabliarka modronohá | poznámka = autor druhu Štefan Danko | strany = 253 - 255 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] šabliarka modronohá patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie nie je známy, v [[Európa|Európe]] má kolísavý trend.<ref name="IUCN" /> == Výskyt a stav na Slovensku == Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch [[1980]]{{--}}[[1999]] bol 0{{--}}20. Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 1,20 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátoch]]. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytovala vykazovala ''mierny pokles'' od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku [[1995]] ''V'' - zraniteľný. V roku [[1998]] ''EN:B1'' - ohrozený. [[Európa|Európsky]] ochranársky status ''SPEC4'' - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v [[Európa|Európe]] a majú tam vhodný ochranársky status ale aj status ''SPEC3'' - ..majú nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia ''L'' - lokalizovaný. Ekosozologický status v roku [[2001]] ''EN'' - ohrozený.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20170626141836/http://vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | dátum archivácie = 2017-06-26 }}</ref> Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch [[2008]]{{--}}[[2012]] bol 0{{--}}20 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ([[2000]]{{--}}[[2012]]) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku [[1980]] ([[1980]]{{--}}[[2012]]) boli ''fluktujúce''.<ref name="EUreport2012">{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Černecký, J | titul = Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. | url = http://www.sopsr.sk/natura/dokumenty/art_12_conservation_status_birds_2008_2012.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2019-10-05 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | strany = 790 }}</ref> V roku [[2014]] ''EN* C2a(i)b; D'' - silne ohrozený.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch [[2013]]{{--}}[[2018]] bol 0{{--}}20 párov.Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ([[2007]]{{--}}[[2018]]) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku [[1980]] ([[1980]]{{--}}[[2018]]) boli ''fluktujúce''.<ref name="EUreport2018">{{Citácia elektronického dokumentu | editori = Černecký, J | titul = Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. | url = https://cdr.eionet.europa.eu/Converters/run_conversion?file=sk/eu/art12/envxokskg/SK_birds_reports_20190729-093850.xml&conv=612&source=remote | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2019-10-05 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica }}</ref> V roku [[2023]] ''CR C2a(i)b; D'' - kriticky ohrozený, z dôvodu malej početnosti a hniezdeniu len na niekoľkých lokalitách, ohrozovaných suchom alebo kolísajúcou výškou hladiny.<ref name="CK2025vtaky">{{Citácia knihy | priezvisko = Lešo | meno = Peter | priezvisko2 = Demko | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Ridzoň | meno3 = Jozef | priezvisko4 = Karaska | meno4 = Dušan | priezvisko5 = Chavko | meno5 = Jozef | priezvisko6 = Slobodník | meno6 = Roman | priezvisko7 = Lešová | meno7 = Andrea | priezvisko8 = Kropil | meno8 = Rudolf | titul = Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín, húb a živočíchov Slovenska: Vtáky. | rok = 2025 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = Banská Bystrica | isbn = 978-80-8184-116-3 }}</ref> == Ochrana == Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3 000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref> Šabliarka modronohá je druh európskeho významu<ref name="euvtaky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vtáčie druhy Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=3 | dátum prístupu = 08.02.2021 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref>, ktorý sa vyskytuje ako kritériový druh v 1 [[Chránené vtáčie územie|chránenom vtáčom území]] {{--}} [[Senianske rybníky]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ridzoň | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Karaska | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Topercer | meno3 = Ján | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku | vydanie = Prvé | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | url = http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | isbn = 978-80-89310-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210831213218/http://www.sopsr.sk/files/CD_publikacia_vyhodnotenie_mapovania.pdf | dátum archivácie = 2021-08-31 }}</ref> Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov|Bonnského dohovoru]] (Príloha II) <ref name="BONN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3404 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 1995-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-20 | miesto = Banská Bystrica }}</ref>, [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II)<ref name="BERN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 1997-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-21 | miesto = Banská Bystrica }}</ref> a [[Smernica o vtákoch|smernici o vtákoch]] (Príloha I). == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Recurvirostra avosetta|commonscat=Recurvirostra avosetta}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|šabliarky modronohej|Recurvirostra|avosetta}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=pieavo1|Nadpis=Recurvirostra avosetta}} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Šabliarkovité]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] diyq9z39qw8p7a9h1g9195ga1pjyvbs Africký pohár vo florbale 2018 0 623093 8381402 8207740 2026-10-08T11:37:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381402 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Africký pohár vo florbale | rok = 2018 | iný názov = | logo = AbidjanLogo.png | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Abidjanu | usporiadateľ = Pobrežie Slonoviny | 2 usporiadateľ = | dátum = [[15. september|15.]]{{--}}[[16. september]] [[2018]] | počet tímov = 4 + 3 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = | počet titulov - muži = 1 | víťaz - ženy = | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 14 | góly = 81 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Abidjan]] | rok pred = | rok po = }} '''Afrikcý pohár vo florbale 2018''' bol prvý turnaj [[Africký pohár vo florbale|afrického pohára vo florbale]], ktoré organizuje [[Medzinárodná florbalová federácia]] (IFF). Konal sa v dňoch od [[15. september|15.]] do [[16. september|16. septembra]] [[2018]] v [[Abidjan]]e, v [[Pobrežie Slonoviny|Pobreží Slonoviny]], za účasti 4 mužských a 3 ženských tímov.<ref name=africa>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Africa Floorball Cup & IFF Development Seminar | url = http://www.floorball.org/news.asp?tyyppi=&offset=20&kieli=826&id_tiedote=5940&alue=171 | dátum vydania = 13.09.2018 | dátum prístupu = 02.10.2018 | vydavateľ = IFF | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Nigeria 10-man team storms African Floorball Cup |url = https://newtelegraphonline.com/2018/09/nigeria-10-man-team-storms-african-floorball-cup/ |dátum vydania = 15.09.2018 |dátum prístupu = 02.10.2018 |vydavateľ = newtelegraphonline.com |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20181003090436/https://newtelegraphonline.com/2018/09/nigeria-10-man-team-storms-african-floorball-cup/ |dátum archivácie = 2018-10-03 }}</ref> Všetky zúčastnené družstvá zaznamenali svoju medzinárodnú premiéru, pričom zápasy sa odohrali vo formáte 5 hráčov (4 hráči v poli + brankár) na dva polčasy po 15 minút.<ref name=africa/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Nigeria 10-man team storms African Floorball Cup |url = https://www.slovakfloorball.sk/2018/09/14/prvy-florbalovy-turnaj-v-afrike/ |dátum vydania = 15.09.2018 |dátum prístupu = 02.10.2018 |vydavateľ = slovakfloorball.sk |jazyk = |url archívu = https://web.archive.org/web/20181003014028/https://www.slovakfloorball.sk/2018/09/14/prvy-florbalovy-turnaj-v-afrike/ |dátum archivácie = 2018-10-03 }}</ref> Zápasy sa odohrali v aréne [[Salle Polyvalente du Palais des Sports de Treichville]]. V kategórii mužov zvíťazila {{NGA|flm}}, u žien to bola {{BFA|flz}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvý florbalovy turnaj v Afrike | url = https://www.insidethegames.biz/articles/1070206/nigeria-and-burkina-faso-taste-victory-at-africa-floorball-cup | dátum vydania = 14.09.2018 | dátum prístupu = 02.10.2018 | vydavateľ = insidethegames.biz | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Burkina Faso & Nigeria winners of Africa Floorball Cup | url = http://www.floorball.org/news.asp?kieli=826&tyyppi=&id_tiedote=5941&alue=171&offset=0 | dátum vydania = 17.09.2018 | dátum prístupu = 02.10.2018 | vydavateľ = IFF | jazyk = po anglicky }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=400 |- ! Mužský turnaj !! Ženský turnaj |- | {{BFA|flm|1}}<br>{{NGA|flm|1}}<br>{{CIV|flm|1}}<br>{{TGO|flm|1}} | valign=top|{{BFA|flz|1}}<br>{{MLI|flz|1}}<br>{{CIV|flz|1}} |} == Výsledky == === Muži === ==== Základná skupina ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flm|2}}''' |skóre = {{ku|2|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{CIV|flm|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[15. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flm|2}}''' |skóre = {{ku|7|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{TGO|flm|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. september]] |mužstvo1 = '''{{NGA|flm|2}}''' |skóre = {{ku|7|3}} |tretiny = |mužstvo2 = {{CIV|flm|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[15. september]] |mužstvo1 = '''{{NGA|flm|2}}''' |skóre = {{ku|7|3}} |tretiny = |mužstvo2 = {{TGO|flm|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. september]] |mužstvo1 = '''{{CIV|flm|2}}''' |skóre = {{ku|5|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{TGO|flm|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[16. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flm|2}}''' |skóre = {{ku|5|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{NGA|flm|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{BFA|flm|1}} |3||3||0||0|| {{ku|14|2}} || +12||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{NGA|flm|1}} |3||2||0||1|| {{ku|15|11}} || +4||'''4''' |- |3. ||align=left|{{CIV|flm|1}} |3||1||0||2|| {{ku|9|9}} || 0||'''2''' |- |4. ||align=left|{{TGO|flm|1}} |3||0||0||3|| {{ku|3|19}} || −16||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Finále ===== {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[16. september]] |mužstvo1 = {{BFA|flm|2}} |skóre = {{ku|1|3}} |tretiny = |mužstvo2 = '''{{NGA|flm|1}}''' |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} ---- === Ženy === ==== Základná skupina ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flz|2}}''' |skóre = {{ku|5|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{CIV|flz|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[15. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flz|2}}''' |skóre = {{ku|6|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{MLI|flz|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. september]] |mužstvo1 = '''{{CIV|flz|2}}''' |skóre = {{ku|4|2}} |tretiny = |mužstvo2 = {{MLI|flz|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[16. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flz|2}}''' |skóre = {{ku|2|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{CIV|flz|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flz|2}}''' |skóre = {{ku|8|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{MLI|flz|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #FFFAFA |dátum = [[16. september]] |mužstvo1 = '''{{CIV|flz|2}}''' |skóre = {{ku|3|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{MLI|flz|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. ||align=left|{{BFA|flz|1}} |4||4||0||0|| {{ku|21|1}} || +20||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. ||align=left|{{CIV|flz|1}} |4||2||0||2|| {{ku|7|9}} || −2||'''4''' |- |3. ||align=left|{{MLI|flz|1}} |4||0||0||4|| {{ku|3|21}} || −18||'''0''' |} ==== Play-off ==== ===== Finále ===== {{Hokejbox2 |bg = #F7F6A8 |dátum = [[16. september]] |mužstvo1 = '''{{BFA|flz|2}}''' |skóre = {{ku|5|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{CIV|flz|1}} |divákov = |strely1 = |strely2 = |správa = }} == Konečné poradie == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=160|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{NGA|flm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{BFA|flm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{CIV|flm|1}} |- |align=center| 4. || {{TGO|flm|1}} |} {{stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=160|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] || {{BFA|flz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] || {{CIV|flz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] || {{MLI|flz|1}} |} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.floorball.org/ Oficiálna stránka Medzinárodnej florbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19980115161329/http://www.floorball.org/ |date=1998-01-15 }} {{eng icon}} == Zdroj == * [http://www.floorball.org/pages/EN/Africa-Floorball-Cup Africký pohár 2018 na stránke Medzinárodnej florbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} [[Kategória:Florbal v 2018]] [[Kategória:Florbalové súťaže]] [[Kategória:Športové podujatia v Pobreží Slonoviny|Florbal]] sbip1z3xhtiri47ns5n65tu43t5iwof Marhuľa obyčajná 0 624001 8381087 7987101 2026-10-07T12:39:03Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8381087 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=marhuľa obyčajná| Obrázok=Apricot tree.jpg| Titulok=plody| Stupeň ohrozenia=| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Nadtrieda po slovensky=dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky= [[ružové]]|Podtrieda po latinsky=Rosidae| Rad po slovensky= [[ružotvaré]]|Rad po latinsky=Rosales| Čeľaď po slovensky= [[ružovité]]|Čeľaď po latinsky=Rosaceae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky=|Rod po latinsky=[[Slivka (veľký rod)|Prunus]]| Druh po slovensky=marhuľa obyčajná|Druh po latinsky=Prunus armeniaca| Binomické meno=Prunus armeniaca| Klasifikátor1=[[Carl Linné]]| Dátum1=1753| Synonymá=Armeniaca vulgaris| Obrázok2=| Titulok2=| }} [[Súbor:Apricot_blossom_detail1.jpg|náhľad|Kvety marhule]] '''Marhuľa obyčajná''' (ľudovo alebo staršie odborne: '''marhuľa'''<ref name=SSN>{{Citácia knihy | titul = Slovník slovenských nárečí | odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí | zväzok = II L{{--}}P | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2006 | isbn = 80-224-0900-6 | počet strán = 1065 | strany = 123 }}</ref><ref>marhuľa. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = II E{{--}}M | miesto = Praha-Bratislava | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 380 | strany = 337 }}</ref>; ľudovo/nárečovo: ''maruľa'', ''moruľa'', ''margula''<ref name=SSN/>; lat. ''Prunus armeniaca'' alebo ''Armeniaca vulgaris'') je [[strom]] patriaci do taxónu [[Armeniaca]], ktorý patrí do čeľade [[ružovité]] (resp. v starších systémoch niekedy do čeľade [[mandľovité]]). ==Zaradenie v systéme == Vyššie spomínaný [[taxón]] Armeniaca sa obyčajne hodnotí buď ako sekcia podrodu Prunus rodu [[slivka (veľký rod)|slivka]] (Prunus), alebo ako samostatný rod [[marhuľa (Armeniaca)|marhuľa]] (Prunus). Podrobnejšie o zaradení taxónu Armeniaca v systéme a o príbuzných rastlinách pozri v článku [[slivka (veľký rod)]]. == Pôvod a etymológia == Pochádza z [[Čína (civilizácia)|Číny]]. Do Európy sa dostala cez [[Arménsko]]. Pre arménsky pôvod sa [[Latinčina|po latinsky]] volá ''armeniaca''. Latinské slovo armeniacum sa skomolené dostalo do talianskych nárečí a odtiaľ ďalej skomolené do juhonemeckých nárečí (Marulle, v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] Marille), odtiaľ do slovenských nárečí (maruľa, moruľa, marhuľa).<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = marhuľa | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 346 }}</ref> == Zvláštnosti rastu a rodivosti marhule == Marhuľa je špecifická veľmi rýchlym rastom a skorým nástupom do rodivosti. Počiatočný bujný rast sa v neskoršom období života stromčeka spomaľuje a pokiaľ sa [[strom]] pravidelným rezom nezmladí, dôjde k rýchlemu úhynu. V dobrých podmienkach a pri správnej starostlivosti je marhuľa schopná dožiť sa až 200 rokov. Prvé [[ovocie]] sa zvykne nachádzať už na trojročných stromčekoch. Úrodu prináša marhuľa na krátkych konárikoch, v menšom počte na silných jednoročných výhonoch. Pre tento [[ovocný strom]] je špecifické, že prináša úrodu aj na výhonkoch druhej a tretej rastovej vlny. Pri správnej starostlivosti rodí každoročne, problematické však sú neskoré [[jarné mrazy]]. == Plody == [[Plod (rastlina)|Plody]] marhule sú [[Kôstkovica|kôstkovice]] s oranžovým [[Oplodie|oplodím]]. Kvitne na minuloročných letorastoch. Zrelé sú väčšinou uprostred leta. Konzumujú sa buď čerstvé, varené alebo vo forme [[džem]]ov či [[marmeláda|marmelád]], ktoré sú veľmi populárne pre kyslosladkú chuť a príjemnú arómu; obľúbené sú aj sušené. Dobre zrelé až prezreté sa zbierajú na kvas, následnou [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] sa získa [[alkoholický nápoj]] [[marhuľovica]]. [[Súbor:Marelica Kečkemetska ruža - zreli plodovi na grani.4.JPG|náhľad|Plod]] Plody majú vysoký obsah [[vitamín A|vitamínu A]], [[vitamín C|vitamínu C]], ako aj [[vápnik|vápnika]], [[železo|železa]] a [[fosfor|fosforu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prunus armeniaca — Overview | url = http://eol.org/pages/301091/overview | vydavateľ = eol.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jednotlivé plody v závislosti od odrody môžu vážiť 40 – 90 gramov. Pestuje sa v oblastiach s miernymi zimami, na Slovensku len vo vinohradníckych oblastiach. Najlepšie miesta na sady sú na južnej Morave, juhozápadnej a východnej časti Slovenska, v nadmorskej výške do {{m|250|m}}, s priemernou ročnou teplotou nad 8,5 °C a celkovými ročnými zrážkami {{mm|550|m}}; musia byť chránené pred studeným vetrom. Marhule sú úspešne pestované na [[černozem]]iach, kde je to vhodné, aj na [[hnedozem]]iach, hlinitých až piesočnatohlinitých pôdach.  Má zlú [[Dormancia|dormanciu]], čo pri prvých jarných mrazoch počas kvitnutia, náhlych silných mrazoch v predjarí, počas rašenia nových výhonkov môže viesť k vážnemu poškodeniu najmä na osvietenej časti kmeňa a konárov. Počas bežnej zimy toleruje dobre aj podstatne nižšiu teplotu ako broskyňa. Na chladné jarné počasie okolo 0 °C sú citlivé najmä [[kvet]]y a malé plody. V [[Česko|Česku]] je najpoužívanejšia odroda Velkopavlovická, s pomerne veľkými plodmi vynikajúcej kvality. Je však citlivá na jarné mrazy a plesňové ochorenia. V poslednom čase sa skúšajú pestovať novo vyšľachtené, odolnejšie odrody. Ďalšími odrodami sú napríklad Bergeron, Karola, Goldrich, Hargrand a Maďarská. === Nebezpečnosť jadier === Vďaka obsahu kyanogénneho [[glykozid]]u [[amygdalín]]u v marhuľových jadrách by dospelí nemali zjesť viac ako 3 malé jadrá, inak hrozí prekročenie bezpečnej dávky stanovenej [[Európsky úrad pre bezpečnosť potravín|EFSA]] (v prípade malých detí to môže byť len polovica jadra).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meruňková jádra vás můžou i otrávit. Nepodlehněte šarlatánům | url = https://plzen.rozhlas.cz/merunkova-jadra-vas-muzou-i-otravit-nepodlehnete-sarlatanum-7447325 | vydavateľ = plzen.rozhlas.cz | dátum vydania = 2018-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pestovanie == Marhule kvitnú skoro na jar, skôr ako broskyne, a nemôžu byť pestované na miestach s neskorými jarnými mrazmi.<ref name="fc">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fruit-culture, volume 1.|url=https://archive.org/details/fruitculture01inte|jazyk=en}}</ref> === Rez === Počas prvých troch rokov po výsadbe na stanovišti je formovaná koruna a obrast okolo základných konárov. Obvykle rastú veľmi bujne a mávajú omnoho viac výhonkov, než je nutné. Všetky zbytočné a slabé výhony by mali byť odstránené a ponechaných iba päť výhonkov, ktoré majú dobré predpoklady stať sa hlavnými konármi okolo terminálu alebo v kotlovitej korune. Po, alebo koncom obdobia vegetačného pokoja by zostávajúce vetvy mali byť zrezané na jednu polovicu až tretinu ich dĺžky. Prerezávanie by malo byť ďalšie dva roky také, aby mal strom takú nízku a širokú korunu, ako je to možné. Na dosiahnutie tohto cieľa by druhý a tretí rok mala byť koruna rezaná takmer rovnako prísne. Letorasty, ktoré vyrastajú vertikálne z kmeňa a hlavných konároch, by mali byť odstránené, aby svetlo a vzduch prenikali do koruny stromu. Dôležitou zásadou je neponechávať hlavné konáre dlhé. == Odrody == * Bredská – stredne veľké plody, oranžovožlté<ref name=ZE>{{Citácia knihy | priezvisko = Čestmír a kolektív | meno = Bohm | odkaz na autora = | titul = Záhradkárska encyklopédia | vydanie = | vydavateľ =Príroda | miesto = | rok = 1988 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> * Karola * Leskora * Barbora * Maďarská – stredne veľké až veľké plody, tmavožlté<ref name=ZE/> * Paviot * Rakovského * Sabinovská * Veecot * Velkopavlovická * Bergeron == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Literatúra == * {{Citácia knihy|odkaz na autora=Jan Říha (pomolog)|titul=České ovoce: Díl 4. Meruňky, broskve, srstky, rybíz, maliny a ostružiny|vydavateľ=Ovocnický spolek pro království České|miesto=Praha|rok=1917|kapitola=Meruňky|strany=11–50|url=http://kramerius4.nkp.cz/search/handle/uuid:96c6a5f0-2c59-11e4-8f64-005056827e52}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=cs|článok=Meruňka obecná|revízia=16168291}} {{Ovocie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Listnaté stromy]] [[Kategória:Ovocné stromy]] [[Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi]] [[Kategória:Ružovité]] e5j3gi0d9avnwraizfoe39vjycum0p5 Alenia Aermacchi M-346 Master 0 625725 8381309 8380950 2026-10-08T07:39:30Z Miki Wiki Casso 307377 added competitor alternative airplane 8381309 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov= M-346 Master | obrázok=Obrázok:Alenia Aermacchi T-346A Master MM55155 61-04 formazione legend (22064642876).jpg | text = Taianská M-346 počas letu pri príležitosti 55. výročia akrobatickej skupiny Frecce Tricolori | typ= [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlo<br/>ľahké [[bojové lietadlo]] | výrobca= [[Leonardo]]<br />[[Alenia Aermacchi]] | konštruktér= | prvý let = [[15. júl]] [[2004]] | zavedený = [[2011]] | vyradený = v službe | výroba = 2004 – súčasnosť | vyrobených kusov = 68 | cena za kus = 30 mil. eur (v roku 2018) | hlavný používateľ = [[Talianske vzdušné sily]]<br/>[[Vzdušné sily Poľskej republiky|Poľské vzdušné sily]]<br/>[[Izraelské vzdušné sily]]<br/>[[Singapurské vzdušné sily]] }} [[Súbor: Alenia Aermacchi T-346A Master MM55155 61-04 (21902696070).jpg|thumb|Čelný pohľad na M-346]] '''M-346 Master''' je dvojmiestne [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlo, ktoré je určené na základný a pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel 4. a 5. generácie. V talianskom letectve nahradil tento typ lietadlá [[Aermacchi MB-339|MB-339]]. Integrácia riadenej a neriadenej výzbroje umožňuje využitie M-346 aj v úlohe ľahkého [[bojové lietadlo|bojového lietadla]]. M-346 vznikla na báze Jaku-130, ktorý pôvodne vyvíjala talianska spoločnosť Aermacchi s ruskou konštrukčnou kanceláriou Jakovlev. Po pár rokoch sa však spoločnosti rozišli a vývoj každého z lietadiel sa uberal vlastnou cestou. == Vznik a vývoj == V roku 1990 iniciovalo velenie ruského letectva vývoj nového cvičného lietadla. Výberového konania sa zúčastnili viaceré konštrukčné kancelárie vrátane [[MiG|MiGu]], [[OKB Suchoj|Suchoja]], Jakovleva a Mjasičeva. Koncom roka 1992 sa do dostali do užšieho výberu kancelárie Jakovleva a MiGu. V tomto období sa však už prehlbuje v krajine hospodárska kríza a úplné financovanie týchto projektov zo strany štátu neprichádzalo do úvahy. Obe konštrukčné kancelárie preto začali hľadať investorov, ktorí by sa na vývoji podieľali. O projekt UTS-Jak prejavila záujem talianska spoločnosť Aermacchi, ktorej cvičné lietadlá [[Aermacchi MB-326|MB-326]] a [[Aermacchi MB-339|MB-339]] boli v tej dobe prevádzkované už v 14 krajinách sveta. Projekt MiG-AT pritiahol pozornosť Francúzov, ktorí ponúkli dodať motory Larzac 04 od spoločnosti Turbomeca a avioniku od firmy Thompson. Víťazom sa nakoniec stala dvojica Jakovlev/Aermacchi so svojim prototypom Jak-130D. V roku 1999 sa prejavili nezhody v požiadavkách na charakteristiky lietadla Jak-130D a ukázalo sa, že talianske a ruské letectvo vlastne požadujú odlišné typy strojov. Vzájomná spolupráca bola ukončená a obe strany sa dohodli aj na rozdelení si svetového trhu. Vývojové práce kancelárie Jakovlev nakoniec vyústili do vzniku lietadla Jak-130 a spoločnosť Alenia Aermacchi prišla so strojom M-346 Master. Prvý prototyp M-346 vzlietol v júli 2004 a druhý sa dostal do vzduchu o rok neskôr. Sériová výroba lietadiel sa začala v roku 2008 a dodávka prvého stroja talianskym vzdušným silám sa uskutočnila v roku 2011. == Konštrukcia == Aerodynamická konštrukcia M-346 a systém [[fly-by-wire]] poskytujú lietadlu vynikajúcu manévrovateľnosť a ovládateľnosť aj pri veľmi veľkom uhle nábehu. Pohonný systém lietadla pozostáva z dvojice prúdových motorov Honeywell F124-GA-200 s ťahom 28 kN. M-346 dokáže stúpať rýchlosťou {{m|111|m}}/s a maximálna rýchlosť lietadla je {{km|1092|m}}/h. Dolet stroja je {{km|1981|m}} a dostup {{m|13716|m}}. Pri vzlete potrebuje M-346 dráhu dlhú {{m|320|m}} a pri pristáti minimálne {{m|470|m}}. Hmotnosť prázdneho lietadla je {{kg|4610}} a jeho maximálna vzletová hmotnosť je {{kg|9600}}. Kabína posádky zohľadňuje všetky moderné štandardy, ktoré sa nachádzajú aj v súčasných bojových lietadlách. Je vybavená HUD displejom, farebnými viacúčelovými displejmi, prístrojmi kompatibilnými s okuliarmi nočného videnia, ovládacie prvky sú usporiadané podľa konceptu HOTAS a piloti majú prilby so zameriavačmi. Kokpit môže byť vybavený aj vystreľovacími sedadlami MK16 od britskej spoločnosti Martin Baker. Lietadlo má komunikačný systém v pásme VHF/UHF ako aj systém vlastný-cudzí (IFF). Navigačný systém pozostáva z inerciálneho systému založeného na laserovom gyroskope, z GPS navigácie a z taktického navigačného systému (TACAN). Systém riadenia letu je digitálny fly-by-wire a má štvornásobnú redundanciu. Zabezpečuje ovládateľnosť lietadiel až do uhla nábehu 35°. Môže byť prispôsobená rôznym stupňom automatizačných a autopilotných režimov s reverznými režimami s automatickým výberom v prípade poškodenia alebo zlyhania. M-346 má 9 závesníkov, pričom šesť z nich sa nachádza pod krídlami, dva na koncoch krídel a jeden pod trupom. K integrovanej výzbroji patria voľne padajúce bomby Mk.82 a Mk.83, protilietadlové strely krátkeho dosahu [[AIM-9 Sidewinder]], riadené strely vzduch-zem [[AGM-65 Maverick]] a protilodná strela [[Sea Killer|Marte MK-2A]]. Lietadlo môže mať podvesený prieskumný kontajner Vinten VICON-601, laserový značkovač alebo kontajner pre elektronický boj Elettronica ELT-55.<ref>[https://www.airforce-technology.com/projects/yak/ M-346 Master Advanced Fighter Trainer]</ref> == Používatelia == {{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]''' * [[Izraelské vzdušné sily]] - disponujú 30 lietadlami tohto typu, ktoré pomenovali Lavi. {{minivlajka|Poľsko}} '''[[Poľsko]]''' * [[Vzdušné sily Poľskej republiky]] - k januáru 2019 disponovali 8 lietadlami, majú však objednaných ďalších 8 strojov, ktoré budú dodané do roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Poľsko objednalo ďalšie cvičné stroje |url=https://www.leteckymagazin.sk/l/polsko-objednalo-dalsie-cvicne-stroje/ |dátum prístupu=2019-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181219182230/https://www.leteckymagazin.sk/l/polsko-objednalo-dalsie-cvicne-stroje/ |dátum archivácie=2018-12-19 }}</ref> {{minivlajka|Singapur}} '''[[Singapur]]''' * [[Singapurské vzdušné sily]] - disponujú 12 lietadlami. {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Taliansko]]''' * [[Talianske vzdušné sily]] - prevádzkuje 18 lietadiel. == Špecifikácie == === Technické údaje === * '''Posádka''': 2 * '''Dĺžka''': {{m|11.49|m}} * '''Rozpätie''': {{m|9.72|m}} * '''Výška''': {{m|4.76|m}} * '''Nosná plocha ''': {{m2|23.52}} * '''Vzletová hmotnosť''': {{kg|7500}} * '''Maximálna vzletová hmotnosť''': {{kg|9600}} * '''Pohonná jednotka''': 2 × [[dvojprúdový motor]] Honeywell F124-GA-200 s ťahom 28 kN === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': {{km|1092|m}}/h * '''Dolet''': {{km|1981|m}} * '''Dostup''': {{m|13716|m}} * '''Stúpavosť''': {{m|111|m}}/s * '''Maximálny uhol nábehu''': 35<sup>o</sup> * '''Preťaženie''': -3/+8 g<ref>[https://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626743/M_346_brochure.pdf?download_file M-346 MASTER ADVANCED JET TRAINER, AGGRESSOR, FIGHTER]</ref>[[Aero L-159 Alca]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jakovlev Jak-130]] * [[Chung-tu JL-10]] * [[Aero L-159 Alca]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Cvičné lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Alenia|M346 Master]] 37nq4braach2xn1kepiv6kgl5xc9vab Ze světa islámu 0 632630 8381121 7855236 2026-10-07T13:57:41Z Nelliette 31909 preštylizovanie, typo 8381121 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Ze světa islámu | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Alois Musil]],<br />editor Pavel Žďárský | Originálny názov = Ze světa islámu | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[čeština]] | Krajina vydania = [[Česko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = Filip Tomáš – Akropolis, Praha | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[2014]] | ISBN 1. vydania originálu = 978-80-7470-062-0 | Ilustrátor originálneho vydania = Studio Lacerta | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = [[Monografia]] <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Náklad = | Počet strán = | Tlač = | ISBN = }} '''''Ze světa islámu''''' je publikácia, ktorá obsahuje dielo arabistu a katolíckeho kňaza [[Alois Musil| Aloisa Musila]] s predhovorom troch členov „Akademickej spoločnosti Aloisa Musila“. Editorom je Pavel Žďárský. Kniha vyšla v roku [[2014]] pri príležitosti 70. výročia úmrtia českého [[Arabistika|arabistu]] vo vydavateľstve [[Akropolis (vydavateľstvo)|Akropolis]] v Prahe. Predhovory – [[Štúdia|štúdie]] napísali [[Luboš Kropáček]], [[Jaroslav Franc]] a [[Pavel Žďárský]]. Dielo má vysokú hodnotu ako odbornú a obsahovú, tak aj grafickú. Obsah lektorovali odborníci [[Arabistika|arabisti]]. Na finančne nákladné vydanie prispela [[Grantová agentura ČR]] spolu s [[Karlova univerzita|Karlovou univerzitou]] – jej Husitskou teologickou fakultou. Monografie Aloisa Musila pochádzajú z roku [[1941]], kedy ich dopísal, no nemal možnosť publikovať v situácii [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čiech a Moravy]], ktorá nepriala českej vede a kultúre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marešová | meno = Milena M | autor = | odkaz na autora = | titul = Ze světa islámu. Unikátní dílo konečně v knižní podobě | url = https://vltava.rozhlas.cz/ze-sveta-islamu-unikatni-dilo-konecne-v-knizni-podobe-5073090 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2015-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Musilove cestovanie začalo v roku [[1895]], keď sa ocitol na doktorandskom štúdiu na ''École biblique'' v [[Jeruzalem]]e. V roku [[1899]] dostal štipendium a začal študovať v [[British Museum|Britskom múzeu]] v [[Londýn]]e a v londýnskych knižniciach arabský svet. Jeho celoživotné cesty po arabskom a moslimskom priestore sa stali zdrojom vedomostí pre monografie, ktoré sú základom knihy. Vo svojom rozprávaní Musil preniká do tém sociálnych, ekonomických, náboženských a kultúrnych, zaujímal ho život v [[Orient|Oriente]] ako komplex javov. [[Islam]] opisuje v celej jeho šírke a výskyte, od [[Blízky východ|Blízkeho východu]] až po [[Čína|Čínu]]. Publikácia obsahuje bohatý obrazový materiál z múzeí, súkromných zbierok aj z jeho osobného archívu. [[Alois Musil]] vnímal svet moslimov s nadhľadom a ľudským porozumením, veď nie darmo ho kmeň [[Beduíni|Beduínov]] uznal za svojho vodcu. Sociálne vzťahy posudzuje inovatívnym spôsobom, napríklad postavenie ženy v moslimskej rodine v období prvej svetovej vojny až do [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] vníma ako emancipovanejšie, než by sa Európanovi zdalo kvôli jeho šablónovitému chápaniu moslimského sociálneho chovania. V knihe čitateľ nájde viacero miest, kde Musil objaviteľsky odkrýva nepoznané črty spoločnosti rozhádanej pôsobením rôznych náboženských prúdov, ktoré mali nejednotný názor takmer na všetko vrátane emancipácie žien. ''V Egyptě se jednoženství šířilo, rovněž i v Turecku a Íránu, kde bylo jednoženství vyhlášeno zákonem. Na celém muslimském venkově nebyl harém, ženy konaly práce jako muži. Málokterá nosila závoj, harém byl pouze ve městech, a to jen v bohatých rodinách.(...)''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Musil | meno = Alois | autor = | odkaz na autora = | titul = Ze světa islámu | vydanie = 1 | vydavateľ = Akropolis | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-7470-062-0 | kapitola = | strany = 294 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Citácia knihy | priezvisko = Musil | meno = Alois | autor = | odkaz na autora = | titul = Ze světa islámu | vydanie = 1 | vydavateľ = Akropolis | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-7470-062-0}} [[Kategória:Knihy z 2014]] [[Kategória:České knihy]] [[Kategória:Knihy v českom jazyku]] [[Kategória:Arabistika]] 94vo966t3urt6xqmjeyhzgiflz87b7k 8381136 8381121 2026-10-07T14:42:05Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Diela o islame]] pomocou použitia HotCat 8381136 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Ze světa islámu | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Alois Musil]],<br />editor Pavel Žďárský | Originálny názov = Ze světa islámu | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[čeština]] | Krajina vydania = [[Česko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = Filip Tomáš – Akropolis, Praha | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[2014]] | ISBN 1. vydania originálu = 978-80-7470-062-0 | Ilustrátor originálneho vydania = Studio Lacerta | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = [[Monografia]] <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = | Číslo publikácie = | Prekladateľ = | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Náklad = | Počet strán = | Tlač = | ISBN = }} '''''Ze světa islámu''''' je publikácia, ktorá obsahuje dielo arabistu a katolíckeho kňaza [[Alois Musil| Aloisa Musila]] s predhovorom troch členov „Akademickej spoločnosti Aloisa Musila“. Editorom je Pavel Žďárský. Kniha vyšla v roku [[2014]] pri príležitosti 70. výročia úmrtia českého [[Arabistika|arabistu]] vo vydavateľstve [[Akropolis (vydavateľstvo)|Akropolis]] v Prahe. Predhovory – [[Štúdia|štúdie]] napísali [[Luboš Kropáček]], [[Jaroslav Franc]] a [[Pavel Žďárský]]. Dielo má vysokú hodnotu ako odbornú a obsahovú, tak aj grafickú. Obsah lektorovali odborníci [[Arabistika|arabisti]]. Na finančne nákladné vydanie prispela [[Grantová agentura ČR]] spolu s [[Karlova univerzita|Karlovou univerzitou]] – jej Husitskou teologickou fakultou. Monografie Aloisa Musila pochádzajú z roku [[1941]], kedy ich dopísal, no nemal možnosť publikovať v situácii [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čiech a Moravy]], ktorá nepriala českej vede a kultúre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marešová | meno = Milena M | autor = | odkaz na autora = | titul = Ze světa islámu. Unikátní dílo konečně v knižní podobě | url = https://vltava.rozhlas.cz/ze-sveta-islamu-unikatni-dilo-konecne-v-knizni-podobe-5073090 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2015-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Musilove cestovanie začalo v roku [[1895]], keď sa ocitol na doktorandskom štúdiu na ''École biblique'' v [[Jeruzalem]]e. V roku [[1899]] dostal štipendium a začal študovať v [[British Museum|Britskom múzeu]] v [[Londýn]]e a v londýnskych knižniciach arabský svet. Jeho celoživotné cesty po arabskom a moslimskom priestore sa stali zdrojom vedomostí pre monografie, ktoré sú základom knihy. Vo svojom rozprávaní Musil preniká do tém sociálnych, ekonomických, náboženských a kultúrnych, zaujímal ho život v [[Orient|Oriente]] ako komplex javov. [[Islam]] opisuje v celej jeho šírke a výskyte, od [[Blízky východ|Blízkeho východu]] až po [[Čína|Čínu]]. Publikácia obsahuje bohatý obrazový materiál z múzeí, súkromných zbierok aj z jeho osobného archívu. [[Alois Musil]] vnímal svet moslimov s nadhľadom a ľudským porozumením, veď nie darmo ho kmeň [[Beduíni|Beduínov]] uznal za svojho vodcu. Sociálne vzťahy posudzuje inovatívnym spôsobom, napríklad postavenie ženy v moslimskej rodine v období prvej svetovej vojny až do [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] vníma ako emancipovanejšie, než by sa Európanovi zdalo kvôli jeho šablónovitému chápaniu moslimského sociálneho chovania. V knihe čitateľ nájde viacero miest, kde Musil objaviteľsky odkrýva nepoznané črty spoločnosti rozhádanej pôsobením rôznych náboženských prúdov, ktoré mali nejednotný názor takmer na všetko vrátane emancipácie žien. ''V Egyptě se jednoženství šířilo, rovněž i v Turecku a Íránu, kde bylo jednoženství vyhlášeno zákonem. Na celém muslimském venkově nebyl harém, ženy konaly práce jako muži. Málokterá nosila závoj, harém byl pouze ve městech, a to jen v bohatých rodinách.(...)''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Musil | meno = Alois | autor = | odkaz na autora = | titul = Ze světa islámu | vydanie = 1 | vydavateľ = Akropolis | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-7470-062-0 | kapitola = | strany = 294 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Citácia knihy | priezvisko = Musil | meno = Alois | autor = | odkaz na autora = | titul = Ze světa islámu | vydanie = 1 | vydavateľ = Akropolis | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 443 | url = | isbn = 978-80-7470-062-0}} [[Kategória:Knihy z 2014]] [[Kategória:České knihy]] [[Kategória:Knihy v českom jazyku]] [[Kategória:Arabistika]] [[Kategória:Diela o islame]] 0fw3c0wahwqpoh89tezsxejp2dgnhjk Zoznam najväčších miest v Európe 0 632647 8381115 8370301 2026-10-07T13:35:07Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Perm_Russia.jpg bol odstránený, pretože ho Jameslwoodward na Commons zmazal. 8381115 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam najväčších miest v Európe''', ktoré majú viac ako 600 tisíc obyvateľov. {{small|''pozn. Hrubým písmom sú vyznačené len hlavné mestá.''}} {| class="wikitable sortable" |- ! class="unsortable" | ! Mesto ! Štát ! Oficiálny počet<br>obyvateľov ! class="unsortable" | Dátum ! class="unsortable" | Obrázok ! style="width:10px;" class="unsortable" | Ref. |- | style="text-align:left;"| 1 | [[Istanbul]] || {{minivlajka|Turecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|15029231}} | style="text-align:right;" | 31. december 2017 | [[File:Modern Istanbul skyline.jpg|150x150px]] | style="text-align:center;" | <ref>{{cite web|url=http://www.tuik.gov.tr/HbGetirHTML.do?id=27587 |publisher=Turecký štatistický inštitút |title=The Results of Address Based Population Registration System, 2017|date=31. december 2017 |accessdate= 1 February 2018}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 2 | '''[[Moskva]]''' || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|12678079}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Moscow City2018.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref name="2016Est">[[Goskomstat|Rosstat]]. [http://www.gks.ru/free_doc/new_site/population/demo/Popul2016.xls] {{rus icon}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 3 | '''[[Londýn]]''' || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|9126366}} | style="text-align:right;" | 31. december 2018 | [[File:The City London.jpg|150x150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="UK">{{cite journal|last=|first=|date=27 October 2017|title=UK Population 2018|url=http://ukpopulation2018.com/population-of-birmingham-2018.html|journal=Not cited|publisher=|volume=|pages=|accessdate=8 May 2018|via=}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180509080130/http://ukpopulation2018.com/population-of-birmingham-2018.html |date=2018-05-09 }}</ref> |- | style="text-align:left;" | 4 | [[Petrohrad]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|5398064}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Saint Petersburg. View to Lakhta Center from Primorsky Avenue.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref name="2015Est">[[Goskomstat|Rosstat]]. [http://www.gks.ru/free_doc/new_site/population/demo/Popul2015.xls] {{rus icon}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.stat-info.net/largest-cities-in-russia |title=Archived copy |accessdate=2016-05-23 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160624025136/http://www.stat-info.net/largest-cities-in-russia |archivedate=2016-06-24 |df= }}</ref> |- | style="text-align:left;" | 5 | '''[[Berlín]]''' || {{minivlajka|Nemecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|3669495}} | style="text-align:right;" | 31. december 2019 | [[File:Aerial view of Berlin (32881394137).jpg|150x150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|url=https://www.statistik-berlin-brandenburg.de/BasisZeitreiheGrafik/Bas-Einwohnerregister.asp?Ptyp=300&Sageb=12041&creg=BBB&anzwer=11|title=Amt für Statistik Berlin Brandenburg|work=[[Amt für Statistik Berlin-Brandenburg]]|year=2014|accessdate=5 March 2015|language=German}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 6 | '''[[Madrid]]''' || {{minivlajka|Španielsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|3348536}} | style="text-align:right;" | 1. február 2020 | [[File:Cuatro Torres Business Area.JPG|150x150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="spain">{{cite web |url=http://www.ine.es/nomen2/index.do?accion=busquedaDesdeHome&language=1&nombrePoblacion=madrid&x=0&y=0 |title=List of place name: Population of the Continuous Municipal Register by Population Unit |publisher=[[Instituto Nacional de Estadística]] |accessdate=11 June 2015}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 7 | '''[[Kyjev]]''' || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|2964400}} | style="text-align:right;" | 1. november 2020 | [[File:Kyiv (234807751).jpeg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref>{{cite web|title=Чисельність населення щомісячна інформація (Population monthly information)|url=http://www.kiev.ukrstat.gov.ua/p.php3?c=1123|website=www.kiev.ukrstat.gov.ua|publisher=Головне управління статистики м.Києва (Main Department of Statistics of Kiev)|language=Ukrainian|date=1 November 2017}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 8 | '''[[Rím]]''' || {{minivlajka|Taliansko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|2857321}} | style="text-align:right;" | 30. november 2018 | [[File:Rome Skyline (8012016319).jpg|150x150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="Istat">{{cite web|title=Statistiche demografiche ISTAT|url=http://demo.istat.it/pop2017/index.html|accessdate=19 October 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180103163404/http://demo.istat.it/pop2017/index.html|archivedate=2018-01-03}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 9 | '''[[Bukurešť]]''' || {{minivlajka|Rumunsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|2151665}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Bucharest city center.jpg|150x150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|title=Official data for 2011 census|url=http://www.recensamantromania.ro/wp-content/uploads/2013/07/sR_TAB_1.xls|website=INSSE|publisher=INSSE|accessdate=4 July 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170610134457/http://www.recensamantromania.ro/wp-content/uploads/2013/07/sR_TAB_1.xls|archivedate=2017-06-10}}</ref> <ref>{{cite web|title=Official Population data for 2016|url=http://www.insse.ro/cms/sites/default/files/field/publicatii/populatia_romaniei_pe_localitati_la_1ianuarie2016_0.pdf |publisher=Institutul Național de Statistică|accessdate=27 February 2017}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 10 | '''[[Paríž]]''' || {{minivlajka|Francúzsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|2140526}} | style="text-align:right;" | 1. január 2019 | [[File:Paris vue d'ensemble tour Eiffel.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|url=http://www.insee.fr/fr/themes/tableau.asp?reg_id=20&ref_id=poptc02101|title=Population of Paris in January 2014|publisher=INSEE|accessdate=11 June 2015}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 11 | '''[[Minsk]]''' || {{minivlajka|Bielorusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|2020600}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Minsk skyline near Niamiha (evening).jpg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref>{{cite web |url=http://belstat.gov.by/ofitsialnaya-statistika/otrasli-statistiki/naselenie/demografiya_2/operativnaya-informatsiya_1/o-demograficheskoi-situatsii/o-demograficheskoi-situatsii-v-yanvare-sentyabre-2015-g/ |title=Belarus in figures 2015 |publisher=National Statistical Committee of the Republic of Belarus |date=19 March 2015 |accessdate=14 June 2015 |deadurl=yes |archiveurl=https://archive.is/20151029201506/http://belstat.gov.by/ofitsialnaya-statistika/otrasli-statistiki/naselenie/demografiya_2/operativnaya-informatsiya_1/o-demograficheskoi-situatsii/o-demograficheskoi-situatsii-v-yanvare-sentyabre-2015-g/ |archivedate=29 October 2015 |df= }}</ref> |- | style="text-align:left;" | 12 | '''[[Viedeň]]''' || {{minivlajka|Rakúsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1911728}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Vienna Skyline.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|url=http://www.statistik.at/web_de/statistiken/menschen_und_gesellschaft/bevoelkerung/bevoelkerungsstand_und_veraenderung/bevoelkerung_zu_jahres-_quartalsanfang/023582.html |title=Bevölkerung zu Quartalsbeginn seit 2002 nach Bundesland |publisher=[[Statistik Austria]] |date=10 August 2017 |accessdate=9 October 2017}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 13 | [[Hamburg]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1845229}} | style="text-align:right;" | 30. jún 2020 | [[File:Hamburg Rathaus.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web |url=https://www.abendblatt.de/hamburg/article216102237/Warum-Hamburg-eine-wachsende-Stadt-ist-und-bleibt.html |title=Warum Hamburg eine wachsende Stadt ist und bleibt |publisher=[[Hamburger Abendblatt]] |date=29 December 2018 |accessdate=16 January 2019}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 14 | '''[[Varšava]]''' || {{minivlajka|Poľsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1793579}} | style="text-align:right;" | 30. jún 2020 | [[File:Panorama siekierkowski.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="http45">{{cite web |url=http://demografia.stat.gov.pl/bazademografia/Tables.aspx |title=Tabl. 09 - Ludność według płci i miast |trans-title=Table 09. Population by gender and city |language=pl |publisher=Główny Urząd Statystyczny |date=October 2016 |accessdate=2019-05-25 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20181226014634/http://demografia.stat.gov.pl/bazademografia/ErrorH.aspx?aspxerrorpath=%2Fbazademografia%2FTables.aspx |archivedate=2018-12-26 }}</ref> |- | style="text-align:left;" | 15 | '''[[Budapešť]]''' || {{minivlajka|Maďarsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1768073}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Budapest panorama from fisherman's bastion.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web |url=http://www.ksh.hu/docs/hun/xstadat/xstadat_eves/i_wdsd001.html |title=1.2. Népesség a település jellege szerint, január 1. (1980–)* |publisher=Központi Statisztikai Hivatal |accessdate=14 June 2015}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 16 | [[Barcelona]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1620343}} | style="text-align:right;" | 1. január 2018 | [[File:Central business district of Barcelona (2).JPG|150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="spain" /> |- | style="text-align:left;" | 17 | [[Mníchov]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1484226}} | style="text-align:right;" | 31. december 2019 | [[File:Stadtbild München.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="bayern">{{cite web |title=Result - 12411-001: Bevölkerung: Gemeinden, Stichtage (letzten 6) |url=https://www.statistikdaten.bayern.de/genesis/online?sequenz=tabelleErgebnis&selectionname=12411-001 |author=Bayerisches Landesamt für Statistik und Datenverarbeitung |accessdate=14 June 2015 |language=German}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 18 | [[Charkov]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1443207}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | | style="text-align:center;" | <ref name="Ukraine2014">{{cite web |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2014/rpn_2013.zip |title=РОЗПОДІЛ ПОСТІЙНОГО НАСЕЛЕННЯ УКРАЇНИ ЗА СТАТТЮ ТА ВІКОМ: Станом на 1 січня 2014 року |publisher=Державна служба статистики України |date=2014 |accessdate=11 June 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160401161112/http://database.ukrcensus.gov.ua/Pxweb2007/ukr/publ_new1/2014/rpn_2013.zip |archivedate=2016-04-01 }}</ref> |- | style="text-align:left;" | 19 | [[Miláno]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1404239}} | style="text-align:right;" | 30. december 2019 | [[File:Full Milan skyline from Duomo roof.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="Istat" /> |- | style="text-align:left;" | 20 | '''[[Belehrad]]''' || {{minivlajka|Srbsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1397939}} | style="text-align:right;" | 31. október 2019 | [[File:Panorama Belgrad.jpg|150x150px]] | style="text-align:center;" | <ref>[http://pod2.stat.gov.rs/ObjavljenePublikacije/Popis2011/Knjiga20.pdf Statistical Office of Republic Of Serbia, Belgrade. 2014]</ref> |- | style="text-align:left;" | 21 |'''[[Praha]]'''||{{minivlajka|Česko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1324277}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Prague czech republic zoo 30.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web |last=Brinkhoff |first=Thomas |title=Czech Republic: Major Cities|url=http://www.citypopulation.de/CzechRep-Cities.html|publisher=City Population|accessdate=14 June 2015}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 22 | [[Kazaň]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1257391}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Kazan skyline view.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|title=Информация о численности населения Республики Татарстан|url=http://tatstat.gks.ru/wps/wcm/connect/rosstat_ts/tatstat/resources/a13d30804c105562b39ef7b4bce00d93/chslmo_16.pdf|publisher=[[Rosstat]]|accessdate=11 July 2016|language=Russian|quote=город Казань|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160326185005/http://tatstat.gks.ru/wps/wcm/connect/rosstat_ts/tatstat/resources/a13d30804c105562b39ef7b4bce00d93/chslmo_16.pdf|archivedate=2016-03-26}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 23 | [[Nižný Novgorod]] | | {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" |{{nts|1252236}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Nizhny Novgorod P8132271 2200.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="Russia">{{cite web |url=http://www.gks.ru/bgd/regl/b14_12/IssWWW.exe/Stg/d01/05-04.htm |title=5.4. Cities with population size of 1 million persons and over |access-date=11 June 2015 |publisher=Федеральная служба государственной статистики |website=Russia in figures - 2014}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 24 | '''[[Sofia]]'''||{{minivlajka|Bulharsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts| 1238438}} | style="text-align:right;" | 31. december 2017 | [[File:Sofia skyline 2.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|url=http://www.grao.bg/tna/t41nm-15-09-2017_2.txt |title=Таблица на населението по постоянен и настоящ адрес |trans-title=Table of population by permanent and current address|accessdate=29 November 2017}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 25 | '''[[Brusel]]'''||{{minivlajka|Belgicko|w}} | align="right" | {{nts|1212352}} | align="right" | 1. január 2020 | [[File:Brussels skyline gp.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|url=http://statbel.fgov.be/fr/binaries/PopRegFR_tcm326-264764.xls |title=Population par région et âge, au 1er janvier 2015-2061 |trans-title=Population by region and age, on 1 January 2015-2061 |language=French |publisher=Statistics Belgium |accessdate=14 June 2015}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 26 | [[Samara]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1156659}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Samara 19 (44193298024).jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web|title=Утвержденная численность постоянного населения Самарской области|url=http://samarastat.gks.ru/wps/wcm/connect/rosstat_ts/samarastat/resources/d1b9f3804b73e4b4a0e8b7797736af7f/%D0%A7%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%8C+%D0%BD%D0%B0+01.01.2016%D0%B3.+%D0%B7%D0%B0+2015%D0%B3.%D1%81%D0%B0%D0%B9%D1%82.xls|publisher=[[Rosstat]]|accessdate=11 July 2016|language=Russian|quote=г. Самара|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160816221725/http://samarastat.gks.ru/wps/wcm/connect/rosstat_ts/samarastat/resources/d1b9f3804b73e4b4a0e8b7797736af7f/%D0%A7%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%8C+%D0%BD%D0%B0+01.01.2016%D0%B3.+%D0%B7%D0%B0+2015%D0%B3.%D1%81%D0%B0%D0%B9%D1%82.xls|archivedate=2016-08-16}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 27 | [[Birmingham]]||{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | style="text-align:right;" |{{nts|1141816}} | style="text-align:right;" | mid-2019 | [[File:Birmingham -UK -Skyline.jpg|150px]] | style="text-align:center;" |<ref name="UK2">{{cite journal|url=https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/populationestimates/datasets/populationestimatesforukenglandandwalesscotlandandnorthernireland |title=Population Estimates for UK, England and Wales, Scotland and Northern Ireland |publisher=[[Office for National Statistics]] |accessdate=29 July 2016}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 28 | [[Rostov nad Donom]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1137904}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Rostov-on-Don. Don River P9161486 2350.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref>{{cite web|title=Результат запроса БД ПМО Ростовской области|url=http://www.gks.ru/scripts/db_inet2/passport/table.aspx?opt=607010002016|publisher=[[Rosstat]]|accessdate=11 July 2016|language=Russian}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 29 | [[Ufa]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1128787}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Belaya River, Ufa-2.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref>{{cite web|title=ОЦЕНКА ЧИСЛЕННОСТИ ПОСТОЯННОГО НАСЕЛЕНИЯ РЕСПУБЛИКИ БАШКОРТОСТАН НА 1 ЯНВАРЯ 2016|url=http://bashstat.gks.ru/wps/wcm/connect/rosstat_ts/bashstat/resources/f8f969804c3a8b96a93dbb7dff7d05ed/%D0%A7%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%8C+%D0%BD%D0%B0%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%8F+%D0%BF%D0%BE+%D0%BC%D1%83%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B8%D0%BF%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%8B%D0%BC+%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BC+%D0%B8+%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%BC+%D0%BE%D0%BA%D1%80%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BC+%D0%A0%D0%B5%D1%81%D0%BF%D1%83%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B8+%D0%91%D0%B0%D1%88%D0%BA%D0%BE%D1%80%D1%82%D0%BE%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD+%D0%BD%D0%B0+1+%D1%8F%D0%BD%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8F+2016%D0%B3..ddf|publisher=[[Rosstat]]|accessdate=11 July 2016|language=Russian|quote=г.Уфа}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | style="text-align:left;" | 30 | [[Kolín nad Rýnom]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1087863}} | style="text-align:right;" | 31. december 2019 | [[File:Kölnpanorama bei Abenddämmerung (2).JPG|150px]] | style="text-align:center;" |<ref>{{cite web |url=http://www.it.nrw.de/statistik/a/daten/bevoelkerungszahlen_zensus/zensus_rp3_juni14.html |title=Einwohnerzahlen im Regierungsbezirk Köln |publisher=Landesbetrieb Information und Technik Nordrhein-Westfalen |accessdate=14 June 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150810044656/http://www.it.nrw.de/statistik/a/daten/bevoelkerungszahlen_zensus/zensus_rp3_juni14.html |archivedate=2015-08-10 }}</ref> |- | style="text-align:left;" | 31 | [[Voronež]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1058261}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Главное здание управления ЮВЖД.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref>{{cite web|title=Оценка численности постоянного населения Воронежской области на I января 2016 года|url=http://voronezhstat.gks.ru/wps/wcm/connect/rosstat_ts/voronezhstat/resources/62e8e4004c22fad280bce7b4bce00d93/%D0%A7%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%BE%D1%81%D1%82%D1%8C+%D0%BD%D0%B0%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%8F+%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D0%B6%D1%81%D0%BA%D0%BE%D0%B9+%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%B8+%D0%BD%D0%B0+1.01.2016+%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B0.pdf|publisher=[[Rosstat]]|accessdate=11 July 2016|language=Russian|quote=Городской округ город Воронеж}}</ref> |- | align="left" | 32 | [[Perm (mesto)|Perm]] | | {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1055397}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | | style="text-align:center;" |- | style="text-align:left;" | 33 | [[Odesa]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1013159}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Odessa panorama.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | <ref>[http://od.ukrstat.gov.ua/arh/demogr/demogr1_01_2018.htm Чисельність населення (за оцінкою) на 1 січня 2018 року]</ref> |- | style="text-align:left;" | 34 | [[Volgograd]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|1008998}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Mamaev kurgan (ОКН).JPG|150px]] | style="text-align:center;" | <ref>{{cite web|title=БД ПМО Волгоградской области ПОКАЗАТЕЛИ|url=http://www.gks.ru/scripts/db_inet2/passport/table.aspx?opt=187010002016|publisher=[[Rosstat]]|accessdate=11 July 2016|language=Russian|quote=населения на 1 января текущего года}}</ref> |- | style="text-align:left;" | 35 | [[Dnipro]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|990724}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:1201044 original (1).jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 36 | '''[[Štokholm]]''' || {{minivlajka|Švédsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|974073}} | style="text-align:right;" | 31. december 2019 | [[File:View of Stockholm-170351.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 37 | [[Neapol]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|959188}} | style="text-align:right;" | 31. december 2018 | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 38 | [[Krasnodar]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|932629}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:View of Rosneft Building and Kubanonabenrezhnaya Street, Krasnodar, December 2015.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 39 | [[Doneck]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|908456}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Donetsk 2012 - panoramio.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 40 | '''[[Amsterdam]]''' || {{minivlajka|Holandsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|873555}} | style="text-align:right;" | 31. január 2020 | [[File:AmsterdamSkyline.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 41 | [[Marseille]] || {{minivlajka|Francúzsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|868277}} | style="text-align:right;" | 31. december 2018 | [[File:Marseille (France), view on the city and the ports.JPG|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 42 | [[Turín]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|866425}} | style="text-align:right;" | 31. august 2020 | [[File:Turin monte cappuccini.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 43 | [[Saratov]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|838042}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Saratov P8090795 2200.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 44 | '''[[Záhreb]]''' || {{minivlajka|Chorvátsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|804049}} | style="text-align:right;" | 1. január 2018 | [[File:Zagreb (29255640143).jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 45 | [[Valencia (mesto)|Valencia]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|801456}} | style="text-align:right;" | 1. jún 2020 | [[File:Panorama of Valencia - panoramio.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 46 | '''[[Kodaň]]''' || {{minivlajka|Dánsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|794128}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Copenhagen as seen from the Church of Our Saviour (37866752382).jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 47 | [[Leeds]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|793139}} | style="text-align:right;" | 1. jún 2019 | [[File:LeedsSkyline2013.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 48 | [[Krakov]] || {{minivlajka|Poľsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|780981}} | style="text-align:right;" | 30. jún 2020 | [[File:Kraków 239a.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 49 | [[Frankfurt nad Mohanom]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|763380}} | style="text-align:right;" | 31. december 2019 | [[File:Frankfurt am Main, Skyline mit Flößerbrücke 2.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 50 | [[Záporožie]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|731922}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:View On The City (257761535).jpeg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 51 | [[Ľvov]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|724314}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Lviv-downtown(2).JPG|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 52 | [[Togliatti (mesto)|Togliatti]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|699429}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:View of 3B kvartal, Togliatti, Russia.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 53 | '''[[Oslo]]''' || {{minivlajka|Nórsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|697549}} | style="text-align:right;" | 23. november 2020 | [[File:Downtown Oslo Norway skyline.png|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 54 | [[Sevilla]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|688711}} | style="text-align:right;" | 1. január 2018 | [[File:Birds-eye view of Sevilla.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 55 | [[Lodž]] || {{minivlajka|Poľsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|677286}} | style="text-align:right;" | 30. jún 2020 | [[File:Skyscrapers in Łódź 02, view from Andels Hotel.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 56 | [[Zaragoza]] || {{minivlajka|Španielsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|666880}} | style="text-align:right;" | 1. január 2018 | [[File:Panorama of Zaragoza from the top of the cathedral (3847901093).jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 57 | '''[[Atény]]''' || {{minivlajka|Grécko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|664046}} | style="text-align:right;" | 31. január 2012 | [[File:Acropolis Athens Greece.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 58 | [[Palermo]] || {{minivlajka|Taliansko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|663401}} | style="text-align:right;" | 31. december 2018 | [[File:Palermo 0454 2013.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 59 | '''[[Helsinki]]''' || {{minivlajka|Fínsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|656229}} | style="text-align:right;" | 31. júl 2020 | [[File:Paasitorni by the sea.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 60 | [[Rotterdam]] || {{minivlajka|Holandsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|651870}} | style="text-align:right;" | 31. január 2020 | [[File:Panorama-skyline-rotterdam (42741866822).jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 61 | [[Iževsk]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|648146}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Aerial photographs of Izhevsk-30.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 62 | [[Vroclav]] || {{minivlajka|Poľsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|643782}} | style="text-align:right;" | 30. jún 2020 | [[File:Rynek Starego Miasta We Wroclawiu (152991773).jpeg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 63 | [[Stuttgart]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|635911}} | style="text-align:right;" | 31. december 2019 | [[File:Schloss Stuttgart.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 64 | [[Ulianovsk]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|627705}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:The city of Ulyanovsk, Russia.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 65 | '''[[Riga]]''' || {{minivlajka|Lotyšsko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|627487}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Riga, Latvia Cityview.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 66 | [[Kryvyj Rih]] || {{minivlajka|Ukrajina|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|624579}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:30 Kryvyi Rih.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 67 | [[Dusseldorf]] || {{minivlajka|Nemecko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|619294}} | style="text-align:right;" | 31. december 2018 | [[File:Düsseldorf Panorama.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 68 | [[Glasgow]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|612040}} | style="text-align:right;" | 1. jún 2019 | [[File:Glasgow Skyline - Flickr - James Morrison.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 69 | [[Jaroslavľ]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|608353}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Microraion.jpg|150px]] | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:left;" | 70 | [[Machačkala]] || {{minivlajka|Rusko|w}} | style="text-align:right;" | {{nts|603518}} | style="text-align:right;" | 1. január 2020 | [[File:Makhachkala, Dagestan.png|150px]] | style="text-align:center;" | |- |} == Referencie == {{reflist|30em}} ==Zdroj== {{Preklad|en|List of European cities by population within city limits|897403631}} [[Kategória:Zoznamy miest]] [[Kategória:Geografia Európy]] cqaf4nghm1mn2d7v5b6flvadu1pvhjw Pesto 0 634597 8381090 8203493 2026-10-07T12:39:07Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8381090 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja|na cs rovnako bez zdroja}} {{Na úpravu}} [[Súbor:BasilkumPesto.jpg|thumb|Tradičná príprava pesta v mramorovej trecej miske]] '''Pesto''' alebo '''pesto alla genovese''' je zelená [[omáčka]], ktorej hlavnou zložkou je [[Bazalka pravá|bazalka]]. Pôvod pesta sa umiestňuje do oblasti [[Ligúria|Ligúrie]] v severnom [[Taliansko|Taliansku]], prídomok ''genovese'' má podľa severotalianskeho mesta [[Janov (Taliansko)|Janov]] (''Genova''). Názov je odvodený z [[taliančina|talianskeho]] slova ''pestare'' = ''tĺcť, mlátiť''. Tradičná príprava klasického pesta spočíva v rozdrtení a trení bazalkových [[list (botanika)|listov]] v mramorovom mažiari drevenou paličkou. Do nich sa ďalej pridáva [[soľ]] a [[Cesnak kuchynský|cesnak]], [[parmezán]] a/alebo iný nadrobno strúhaný ovčí [[syr]] a [[pinia|piniové]] oriešky, nakoniec [[olivový olej]]. Iný druh, ''pesto alla siciliana'', obsahuje na [[Slnko|slnku]] sušené [[Paradajka|paradajky]]. Podľa klasického receptu z okolia [[Bologna|Bologne]] sa špagety varia a podávajú s niekoľkými nakrájanými [[Ľuľok zemiakový|zemiakmi]]. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Pesto|wikt=pesto}} == Externé odkazy == * http://www.labuznik.com/recipe.php?ID=32444 * http://it.wikibooks.org/wiki/Libro_di_cucina/Ricette/Pesto == Zdroj == * {{Preklad|cs|Pesto|15590130}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Omáčky]] 5gzei61hou7q7g7vm5y82n8skb8by66 Abdulrahman Taiwo 0 636962 8381371 8262346 2026-10-08T09:56:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381371 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista |meno=Abdulrahman Taiwo |foto= |popis= |celé meno=Abdulrahman Taiwo |dátum narodenia={{dnv|1998|8|5}} |miesto narodenia=[[Lagos]] |štát=[[Nigéria]] |dátum úmrtia= |miesto úmrtia= |štát úmrtia= |výška=183 cm |pozícia=Útočník |súčasný klub=[[Riga FC]] |klubové číslo=12 |mládežnícke roky= |mládežnícke kluby=Abees Academy Abuja<br/>[[FC Jelka]] |roky=2016-2017<br/> 2017 <br/> 2017 <br/> 2018–2019 <br/> 2019-2021 <br/> 2020 <br/> 2020 <br/> 2021-2023 <br/> 2022-2023 <br/> 2023- |kluby=[[Kwara United FC|Kwara United]]<br/>[[Bursaspor]]<br/>[[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]]<br/>[[FC Nitra|Nitra]]<br/>[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]<br/>→ [[MFK Karviná|Karviná]]<br/>→ [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]]<br/>[[Sønderjyske Fodbold|Sønderjyske]]<br/>→ [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <br/>→ [[Riga FC|Riga FC]] |zápasy(góly)=<br/>0 (0)<br/>0 (0)<br/>18 (3)<br/>23 (7)<br/>13 (3)<br/>8 (6)<br/>17 (1)<br/>16 (8) |reprezentačné roky=2016 |národné mužstvo=Nigéria U23 |reprezentačné zápasy(góly)= |trénerské roky= |trénerské kluby= |pkupdate=21.3.2021 |nmupdate= }} '''Abdulrahman Taiwo''' (* [[5. august]] [[1998]], [[Lagos]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Narodeniny: Taiwo má dnes 21|url=http://www.dac1904.sk/clanek.asp?id=Narodeniny-Taiwo-ma-dnes-21-4233|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-8-5|vydavateľ=FC DAC 1904}}</ref>) je profesionálny [[Nigéria|nigérijský]] [[futbal]]ista hrajúci za [[Lotyšsko|Lotyšský]] klub [[:en:Riga_FC|Riga FC]] ako útočník. == Klubová kariéra == === Kwara United === Taiwo začal svoju kariéru v nigérijskom klube [[Kwara United FC|Kwara United]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=New Nitra striker Taiwo Abdulrahman happy to set some lofty goals (po anglicky)|url=https://www.footballlive.ng/new-nitra-striker-taiwo-abdulrahman-happy-to-set-some-lofty-goals/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-7-28|vydavateľ=Football Live (Nigéria)|url archívu=https://web.archive.org/web/20190815151149/https://www.footballlive.ng/new-nitra-striker-taiwo-abdulrahman-happy-to-set-some-lofty-goals/|dátum archivácie=2019-08-15}}</ref> === Nitra === Po neúspešných pôsobeniach v [[turecko]]m [[Bursaspor]]e a [[Česko|českej]] [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] sa Taiwo dostal do mužstva Nitry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Z Nitry do AS Rím a naspäť, najväčší slovenský útočnícky talent je späť|url=https://www.sport7.sk/128700/z-nitry-do-as-rim-a-naspat-najvacsi-slovensky-utocnicky-talent-je-spat|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-1-18|vydavateľ=Šport7.sk}}</ref> V klube sa mu začalo dariť, prvý gól dal proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Taiwo venuje gól mame, Hroššo: Rozhodca pripiskoval Slovanu|url=https://mynitra.sme.sk/c/20890821/taiwo-venuje-gol-mame-hrosso-rozhodca-pripiskoval-slovanu.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-8-13|vydavateľ=SME}}</ref> V sezóne [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] si nakoniec za Nitru pripísal v osemnástich štartoch tri góly. Do hry sa dostal aj v [[Slovenský pohár vo futbale|slovenskom pohári]], kde dal dva góly. === Dunajská Streda === V januári 2019 prestúpil Taiwo do tímu Dunajskej Stredy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Bayov nástupca Taiwo: Máme šancu na pohárovú Európu i na titul|url=https://profutbal.sk/clanok/231668-bayov-nastupca-taiwo-mame-sancu-na-poharovu-europu-i-na-titul|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-1-31|vydavateľ=Profutbal|url archívu=https://web.archive.org/web/20190815151158/https://profutbal.sk/clanok/231668-bayov-nastupca-taiwo-mame-sancu-na-poharovu-europu-i-na-titul|dátum archivácie=2019-08-15}}</ref> Prvý gól dal v svojom druhom zápase. Hralo sa 23. februára 2019 vonku proti [[FC Spartak Trnava|Trnave]]. DAC prehral {{Ku|1|3}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=DAC neodklial trnavský trávnik, Slovan sa mu vzdialil na 14 bodov|url=https://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/503236-dac-neodklial-trnavsky-travnik-slovan-sa-mu-vzdialil-na-14-bodov/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-2-23|vydavateľ=Pravda}}</ref> ==== Sezóna 2019/20 ==== V prvom ligovom zápase novej sezóny v [[FC ViOn Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]] bol Taiwo na lavičke. V druhom kole už nastúpil v základnej zostave. Pri domácej výhre {{Ku|5|1}} nad [[FK Pohronie|Pohroním]] dal Taiwo v 54. minúte gól na priebežných {{Ku|3|0}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Žilina v šlágri odplatila Trnave prehru v pohári, DAC deklasoval Pohronie|url=https://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/520647-zilina-v-slagri-odplatila-trnave-prehru-v-pohari-dac-deklasoval-pohronie/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-7-28|vydavateľ=Pravda}}</ref> V zápasoch so [[ŠKF Sereď|Sereďou]] a [[AS Trenčín|Trenčínom]] pri vonkajších prehrách {{Ku|1|3}} a {{Ku|1|2}} neskóroval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=DAC je v auguste nulový, Hyballa: Nie je to kríza|url=https://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/522169-dac-je-v-auguste-nulovy-hyballa-nie-je-to-kriza/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-8-11|vydavateľ=Pravda}}</ref> '''<big>Spartak Trnava</big>''' V lete 2022 sa stal hráčom Spartaka Trnava, kde spočiatku dostával príležitosť hlavne ako striedajúci hráč. Prvý gól strelil 2. októbra 2022 na pôde Zlatých Moraviec, kde uzatváral víťazstvo Spartaka na 3:0. Na jeseň však zaznamenal iba tri góly. Oveľa výraznejšie sa mu začalo dariť na jar, kedy si výkonmi postupne vypýtal miesto v základnej zostave a stal sa jednou z opôr tímu. Taiwo prežíva v Spartaku zatiaľ najvydarenejšie obdobie svojej doterajšej kariéry. V 10 zápasoch dokázal streliť až 11 gólov a stal sa tak so 14 gólmi štvrtým najlepším strelcom Fortuna ligy 2022/23. V záverečnom zápase 20. mája 2023 doma proti MŠK Žilina (4:2) zaznamenal svoj prvý hetrik, na ktorý potreboval 52 minút. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.dac1904.sk/hrac.asp?id=Abdulrahman-Taiwo-3951&sezona=2020 Profil hráča na oficiálnej stránke klubu FC DAC 1904 Dunajská Streda] * [http://www.fortunaliga.sk/hrac/1489-abdulrahman-taiwo Profil hráča na oficiálnej stránke slovenskej Fortuna ligy] * [https://futbalnet.sk/member/1405196/ Profil hráča na stránke Futbalnet] * [https://www.transfermarkt.com/abdulrahman-taiwo/profil/spieler/350398 Profil hráča na stránke Transfermarkt] * [https://us.soccerway.com/players/abdulrahman-taiwo/535168/ Profil hráča na stránke Soccerway] {{Futbalisti FC DAC 1904 Dunajská Streda}} {{DEFAULTSORT:Taiwo, Abdulrahman}} [[Kategória:Nigérijskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Bursaspor]] [[Kategória:Hráči FC Nitra]] [[Kategória:Hráči FK DAC 1904 Dunajská Streda]] [[Kategória:Hráči MFK Karviná]] [[Kategória:Hráči MFK Zemplín Michalovce]] 6xl24ksoymozc7grw5pz1ko8we1ql67 Čínska priemyselná a obchodná banka 0 637099 8381191 8276825 2026-10-07T18:42:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381191 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=Industrial and Commercial Bank of China Limited|Logo spoločnosti=|Veľkosť loga=200px|Popis=|Právna forma=Public company|IČO=|Odvetvie=Bankovníctvo, Finančné služby, Investičné služby|Založená=[[1984]], [[Peking]], [[Čína]] {{Minivlajka|CHN}}|Zakladateľ=|Sídlo=[[Peking]], [[Čína]] {{Minivlajka|CHN}}|Štát sídla=|Pôvod=|Vedenie=Yi Huiman <br /> Chairman & Executive Director <br /> Luo Xi <br /> Vice Prezident|Územný rozsah=|Priemysel=|Produkcia=Financie a poistenie <br /> Spotrebiteľské bankovníctvo <br /> Korporátne bankovníctvo <br /> Investičné bankovníctvo <br /> Investičný manažment <br /> Globálny manažment majetku <br /> Súkromný majetok <br /> Hypotekárne úvery <br /> Kreditné karty|Aktíva={{rast}} 27,70, [[bilión]], [[Čínsky jüan|RMB]]<ref>http://v.icbc.com.cn/userfiles/Resources/ICBCLTD/download/2019/2018AnnualReport20190425.pdf</ref>|Obrat=|Výnosy=|Prevádzkový príjem=|Zisk=|Člen skupiny=|Počet zamestnancov={{pokles}} 453,048 (2018)<ref>https://www.forbes.com/companies/icbc/#332696c01679</ref>|Divízie=|Dcérske spoločnosti=|Vlastník=Čínska centrálna vláda (70,82 % hlasovacích práv) <br /> Central Huijin (35 %) <br /> Ministerstvo financií (34,60 %) <br /> China Securities Finance (1,23 %) <br /> Temasek Holdings (2,44 % hlasovacích práv) <br /> NSSF (2,43% hlasovacích práv) <br /> ostatní (24,31 % hlasovacích práv)|Slogan spoločnosti=|Domáca stránka={{URL|http://www.icbc.com.cn/ICBC/en/default.htm}}|Zánik=|Poznámka=}} '''Čínska priemyselná a obchodná banka''' (po [[Čínština|čínsky]]: 中國工商銀行股份有限公司 / 中国工商银行股份有限公司, po [[Anglický jazyk|anglicky]]: ''Industrial and Commercial Bank of China Limited'' (ICBC)) je čínska nadnárodná [[finančná inštitúcia]]. Je najväčšou [[Banka (inštitúcia)|bankou]] v [[Čína|Číne]] a najväčšou bankou na svete podľa súhrnných aktív, vkladov, pôžičiek, počtu zákazníkov a počtu zamestnancov.<ref name="relbanks.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 Banks in the World|url=https://www.relbanks.com/worlds-top-banks/assets|vydavateľ=www.relbanks.com|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20180729045255/https://www.relbanks.com/worlds-top-banks/assets|dátum archivácie=2018-07-29}}</ref> Je jednou z "veľkej štvorky" štátom vlastnených komerčných bánk, ďalšími troma sú Bank of China, Agricultural Bank of China a China Construction Bank. Bola založená vo forme limited company, podobné [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným]], 1. januára [[1984]]. V decembri 2017 mala aktíva v hodnote 4,009 [[bilión]] [[Americký dolár|USD]].<ref name="relbanks.com"/> Všeobecne je považovaná za najväčšiu finančnú inštitúciu a verejnú spoločnosť na svete podľa aktív<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ICBC on the Forbes Global 2000 List|url=https://www.forbes.com/companies/icbc/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Global 2000 - The World's Largest Public Companies 2019|url=https://www.forbes.com/global2000/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> a je prvou Čínskou bankou ktorej sa niečo také podarilo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Chinese bank tops global ranking|url=https://www.bbc.com/news/business-23122491|dátum=2013-07-01|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bigger big banks|url=https://www.economist.com/graphic-detail/2014/06/30/bigger-big-banks|periodikum=The Economist|dátum=2014-06-30|dátum prístupu=2019-08-19|issn=0013-0613}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 1000 World Banks -|url=https://www.thebanker.com/Top-1000-World-Banks|vydavateľ=www.thebanker.com|dátum prístupu=2019-08-19}}</ref> Je na prvom mieste v rebríčku Top 1000 World Banks podľa časopisu ''The Bankers´''s a na prvom mieste [[Forbes]] Global 2000 zoznamu najväčších verejných spoločností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World’s Largest Public Companies|url=https://www.forbes.com/global2000/list/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> == História == === Možné prepojenia s rokom 1910 === V záznamoch ku čínskej dráme z roku 2004 立秋 od 姚宝瑄, je uvedené že zo starej banky 丰德 ktorá bola predmetom hry v roku [[1910]] sa neskôr stala ICBC. === 1984 === Čínska priemyselná a obchodná banka otvorila svoju prvú pobočku 1. januára [[1984]] v [[Peking]]u v podobe miestnej štátnej banky. === 1999 === V roku [[1999]], ICBC otvorila pobočku v [[Luxembursko|Luxembursku]] ktorá sa stala Európskym sídlom banky v roku [[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gateway to Europe{{!}}Business{{!}}chinadaily.com.cn|url=http://usa.chinadaily.com.cn/epaper/2014-03/17/content_17352711.htm|vydavateľ=usa.chinadaily.com.cn|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304090909/http://usa.chinadaily.com.cn/epaper/2014-03/17/content_17352711.htm|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> ICBC (Europe) S.A prevádzkuje sieť pobočiek v hlavných európskych mestách menovite [[Paríž]], [[Amsterdam]], [[Brusel]], [[Miláno]], [[Madrid]], [[Barcelona]], [[Varšava]] a [[Lisabon]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ICBC's Five Branches in Europe Start Operation－ICBC NEWS－ICBC China|url=http://www.icbc.com.cn/icbc/icbc%20news/icbcs%20five%20branches%20in%20europe%20start%20operation.htm|vydavateľ=www.icbc.com.cn|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20160916195129/http://www.icbc.com.cn/ICBC/ICBC%20NEWS/icbcs%20five%20branches%20in%20europe%20start%20operation.htm|dátum archivácie=2016-09-16}}</ref> === 2005 === Operácie banky v Hongkongu sú uvedené pod názvom ICBC Asia. 10. októbra 2005 zakúpila dcérsku spoločnosť Fortis Bank v Hongkongu a rebrandingovala ju pod svojím vlastným menom. === 2006 === V rámci prípravy na plánovanú počiatočnú verejnú ponuku poskytli 28. apríla 2006 traja "strategický investori" spoločnosti ICBC 3,7 [[Miliarda|miliardy]] [[Americký dolár|USD]]: * [[Goldman Sachs]] kúpila 5,75 % podiel za 2,6 [[Miliarda|miliardy]] [[Americký dolár|USD]], čo je najvyššia suma, ktorú spoločnosť Goldman Sachs kedy investovala.<ref>{{Citácia periodika|titul=A dragon stirs|url=https://www.economist.com/finance-and-economics/2006/10/12/a-dragon-stirs|periodikum=The Economist|dátum=2006-10-12|dátum prístupu=2019-08-19|issn=0013-0613}}</ref> * Dresdner Bank, 100%-tná dcérska spoločnosť Commerzbank investovala 1 [[Miliarda|miliardu]] [[Americký dolár|USD]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FinancialServicesDistribution.com - VRL KnowledgeBank|url=http://www.financialservicesdistribution.com/get.asp?script=article&ID=28963|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-09-29|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20070929061057/http://www.financialservicesdistribution.com/get.asp?script=article&ID=28963|dátum archivácie=2007-09-29}}</ref> * [[American Express]] investovala 200 miliónov USD.<ref name=":0" /> ==== V tom čase najväčšia IPO (prvá verejná ponuka akcií) na svete ==== [[Súbor:ICBC_Beijing.jpg|náhľad|Pobočka ICBC Peking na 2 Fuxingmen South Street, [[Peking]]]] [[Súbor:ICBC_building_on_the_Bund,_Shanghai.jpg|náhľad|Budova ICBC Bund, [[Šanghaj]]]] [[Súbor:VM_5492_Xian_-_Industrial_and_Commercial_Bank_of_China.jpg|náhľad|Budova ICBC v [[Xi'an]]]] [[Súbor:ICBC_Tokyo_Branch.jpg|náhľad|Budova ICBC v [[Tokio|Tokiu]]]] [[Súbor:ICBCCanada350Hwy7-2.jpg|náhľad|ICBC [[Kanada]]]] [[Súbor:Torre_Madero_Office_desde_Dársena_Norte.JPG|náhľad|Torre Madero Office, súčasné ICBC sídlo v [[Buenos Aires]]]] [[Súbor:ICBC_Branch_in_Kuala_Lumpur.jpg|náhľad|Pobočka ICBC v [[Kuala Lumpur]]]] ICBC bola 27. októbra [[2006]] simultánne zaradená na oboch [[Burza cenných papierov|burzách]], [[Hongkonská burza|Hongkonskej burze s cennými papiermi]] a Šanghajskej burze s cennými papiermi. V tej dobe to bola najväčšia IPO na svete v hodnote 21,9 miliardy USD, čo presiahlo predchádzajúci rekord IPO 18,4 miliardy USD Japonského NTT DoCoMo v roku [[1998]]. V roku 2010 [[Agricultural Bank of China]] presiahla rekord IPO ICBC keď ho zvýšila na 22,1 miliardy USD. Najväčšia komerčná banka v Číne bola tiež prvou spoločnosťou ktorá zaznamenala debut na oboch burzách s cennými papiermi v [[Hongkong]]u a v [[Šanghaj]]i. ICBC zvýšila o najmenej 14 miliárd USD v Hongkongu (H-akcie) a o ďalších 5,1 miliardy USD v Šanghaji (A-akcie). Z dôvodu vysokých úpisov sa uskutočnili umiestnenia greenshoe (t. j. nadmerné pridelenie) a nárast ICBC vzrástol na 21,9 miliardy USD (17 % trhovej hodnoty ICBC pred IPO), rozdelených na 16 miliárd USD v Hongkongu a 5,9 miliárd USD v Šanghaji. Po celosvetovej ponuke predstavoval voľný vklad akcií 22,14 % trhovej kapitalizácie. Na konci prvého dňa obchodovania sa akcie banky uzavreli na takmer 15 % s 3,52 [[Hongkonský dolár|HKD]] v Hongkongu v porovnaní s kótovacou cenou 3.07 [[Hongkonský dolár|HKD]], ktorá bola vzhľadom na silný dopyt nastavená na vrchole indikatívneho rozpätia. Podľa spoločnosti Bloomberg bola trhová kapitalizácia ICBC na konci obchodovania na základe Hongkongských akcií 156,3 miliardy USD, čím sa jej kapitál stal piatym najvyšším na svete medzi bankami, hneď po [[JPMorgan Chase]]. Medzitým ICBC v Šanghaji kótované A-akcie zaznamenali miernejšie zisky a skončili na 5,1 % z ponukovej ceny 3,12 [[Čínsky jüan|RMB]]. === 2008 === V auguste [[2008]] sa ICBC stala druhou čínskou bankou od roku 1991 ktorá získala federálny súhlas založiť pobočku v New York City. === 2010 === V roku [[2010]], ICBC požičala 400 miliónov USD na dokončenie priehrady Gibe III v [[Etiópia|Etiópii]]. Organizácie ktoré boli proti priehrade, napríklad International Rivers a Survival International, sa sťažovali alebo písomne zaslali svoje názory ICBC proti stavaniu priehrady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China’s largest bank to fund devastating Ethiopian dam|url=https://www.survivalinternational.org/news/6079|vydavateľ=www.survivalinternational.org|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en|meno=Survival|priezvisko=International}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China’s Biggest Bank to Support Africa’s Most Destructive Dam|url=https://www.internationalrivers.org/resources/china%E2%80%99s-biggest-bank-to-support-africa%E2%80%99s-most-destructive-dam-3758|vydavateľ=International Rivers|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> === 2011 === 24. januára [[2011]] ICBC zriadila pobočku v [[Madrid]]e v [[Španielsko|Španielsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spain's Civil Guard Launches Money Laundering Operation Against China's ICBC In Madrid {{!}} The Spain Report|url=https://www.thespainreport.com/articles/640-160217111501-spain-s-civil-guard-launches-money-laundering-operation-against-china-s-icbc-in-madrid|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-05-27|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20180527181232/https://www.thespainreport.com/articles/640-160217111501-spain-s-civil-guard-launches-money-laundering-operation-against-china-s-icbc-in-madrid|dátum archivácie=2018-05-27}}</ref> 20. mája 2011 ICBC Ltd. zriadila dve pobočky v [[Pakistan]]e, jednu v [[Karáči]] a druhú v [[Islamabad]]e. 18. augusta [[2011]], ICBC prešla overením Pakistanskej štátnej banky a začala svoj biznis v Pakistane. === 2012 === ICBC v novembri [[2012]] získala za 600 miliónov USD 80 %-tný podiel Standard Bank Argentina a o šesť mesiacov neskôr došlo k zmene v 103 pobočkách ktoré mala juhoamerická banka v republike. Je to najväčšia prevádzka čínskej banky v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. V [[Argentína|Argentíne]] má banka 1,000,000 individuálnych zákazníkov, 30,000 firiem vo všetkých oblastiach a viac než 1600 korporátnych spoločností. === 2013 === Počas Kórejskej krízy v roku [[2013]], Čínska priemyselná a obchodná banka zastavila obchod so severokórejskou bankou, ktorú [[Spojené štáty|USA]] obvinili z financovania raketových a jadrových programov [[Pchjongjang]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=More Chinese banks stop transactions with N.Korea|url=https://english.mubasher.info/news/2316528/More-Chinese-banks-stop-transactions-with-N-Korea|vydavateľ=english.mubasher.info|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> Koncom júla 2013 bolo oznámené, že juhoafrická Standard Bank jednala o predaji svojho majetku v [[Londýn]]e s Čínskou priemyselnou a obchodnou bankou za viac než 500 miliónov USD.<ref>{{Citácia periodika|titul=Standard Bank to sell London business to ICBC for over $500 mln...|url=https://www.reuters.com/article/standardbank-icbc-idUSL6N0G138U20130731|periodikum=Reuters|dátum=2013-07-31|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> === 2014 === 24. septembra 2014 bola oficiálne zriadená pobočka ICBC Kuwait v [[Kuvajt (mesto)|Kuvajte]], hlavnom meste [[Kuvajt (štát)|Kuvajtu]]. Táto prvá a momentálne jediná čínska banka pôsobiaca v Kuvajte ukončila zriadením tejto pobočky históriu neprítomnosti čínskej banky v Kuvajte. Okrem toho je tiež štvrtou pobočkou ICBC na blízkom východe, po pobočkách v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]], [[Abú Zabí (mesto)|Abu Zabí]] a Doha. === 2015 === 25. mája 2015 spoločnosť posilňovala svoju prítomnosť na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Európa|Európe]] nákupom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ICBC becomes active in Turkey’s banking sector - Latest News|url=http://www.hurriyetdailynews.com/icbc-becomes-active-in-turkeys-banking-sector--82921|vydavateľ=Hürriyet Daily News|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> tureckej banky TekstilBank a vytvorením dcérskej spoločnosti ICBC Turkey. === 2016 === Dňa 18. novembra 2016 banka získala licenciu príjimať vklady v [[Rusko|Rusku]]. ICBC Financial Services, maklérska jednotka banky, poskytla na konci roka 2015 približne 88 miliárd USD na dohody o spätnom odkúpení (repo financing), čo predstavuje nárast oproti 59 miliardám USD pred dvoma rokmi, podľa regulačných údajov. Údaje sú pred dohodami o vzájomnom započítavaní, ktoré sa môžu použiť na zníženie súhrnných aktív a pasív. Takmer všetky repo financing ktoré ICBC poskytuje sa týkajú [[Štátny dlhopis|štátnych dlhopisov]] USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bloomberg - Are you a robot?|url=https://www.bloomberg.com/tosv2.html?vid=&uuid=6f6ffbb0-c221-11e9-8c0e-5dae04b9465a&url=L25ld3MvYXJ0aWNsZXMvMjAxNi0wOC0yMy91c2luZy1jaGluZXNlLW1vbmV5LWEtaGVkZ2UtZnVuZC1zdGFydHVwLWJldHMtYmlnLWluLXRyZWFzdXJpZXM=|vydavateľ=www.bloomberg.com|dátum prístupu=2019-08-19}}</ref> === 2017 === ICBC spustila službu [[Robo-poradca|robo-poradcu]] pre svoje činnosti so správou majetku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ICBC launches robo-adviser service for wealth-management products|url=https://www.scmp.com/business/companies/article/2119722/icbc-launches-robo-adviser-service-wealth-management-products|vydavateľ=South China Morning Post|dátum vydania=2017-11-14|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ICBC Begins Robo Wealth Management|url=https://www.finews.asia/finance/25951-chinese|vydavateľ=finews.asia|dátum vydania=2017-11-14|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en-gb|url archívu=https://web.archive.org/web/20171115143226/https://www.finews.asia/finance/25951-chinese|dátum archivácie=2017-11-15}}</ref> V októbri [[2017]] banka oznámila nárast čistého zisku za tretí štvrťrok o 3,3 %.<ref>{{Citácia periodika|titul=UPDATE 1-China's top bank ICBC Q3 profit rises 3.3 pct, above...|url=https://www.reuters.com/article/china-banks-results-idUSL4N1N53N9|periodikum=Reuters|dátum=2017-10-30|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> == Základné údaje == V roku [[2006]] mala ICBC 2,5 milióna korporátnych zákazníkov a 150 miliónov individuálnych zákazníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nation's largest commercial bank launches IPO|url=http://www.chinadaily.com.cn/china/2006-09/27/content_698025.htm|vydavateľ=www.chinadaily.com.cn|dátum prístupu=2019-08-19}}</ref> V roku [[2005]] sa čistý zisk zvýšil o 12,4 % na 33,7 [[Miliarda|miliárd]] [[Čínsky jüan|RMB]] a celkový zostatok pôžičiek bol 3,289,5 miliardy RMB. Súhrnné pasíva sú 6,196,2 miliárd RMB, čo predstavuje nárast o 11,2 %. Oneskorené alebo nesplácané úvery (NPL) predstavovali v roku 2005 154,4 miliárd RMB, pomer NPL (nesplácaný úver) 4,69 % a pomer KP (kapitálová primeranosť) 9,89 %. 2. decembra 2014 bola ICBC označená za najväčšiu banku na svete podľa aktív a kapitálu 1. stupňa. V júli 2007 bola z hľadiska výnosov na 30. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HITC Business - News|url=https://www.hitc.com/en-gb/business/|vydavateľ=HITC|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190824211229/https://www.hitc.com/en-gb/business/|dátum archivácie=2019-08-24}}</ref> === Pôžičky podľa odvetvia === V miliónoch [[Čínsky jüan|Čínskych RMB]] v roku 2005 : * Výroba: 662,376, 20,1% (28,7% v roku 2004) * Doprava, skladovanie, pošta & telekomunikácie: 367,371, 11,2 % (10,2 % v roku 2004) * Energia, plyn a voda: 281,179, 8,6 % (7,0 % v roku 2004) * Maloobchod, veľkoobchod, potraviny: 265,906, 8,1 % (6,9 % v roku 2004) * Rozvoj nehnuteľností: 194,024, 5,9 % (5,6 % v roku 2004) * Organizácia sociálnych služieb: 103,070, 3,1%, (3.2% v roku 2004) * Výstavba: 89,666, 2,7%, (2,1% v roku 2004) * Iné odvetvia: 313,804, 9,5%, (12,1% v roku 2004) * Discounted bills (zľavnené účty): 392,717, 11,9%, (8,4% v roku 2004) * Osobné pôžičky: 515,042, 15,7%, (13,1% v roku 2004) * Zámorský biznis: 104,398, 3,2%, (2,7% v roku 2004) Spolu : 3,289,553 ==== Úverové zabezpečenie ==== * Zabezpečené hypotékou: 34,1 % * Zabezpečené iným kolaterálom: 22,1 % * Garantované pôžičky: 23,3 % * Nezabezpečené pôžičky: 20,5 % === Nesplatené pôžičky === Na konci roka 2004 tvorili 19,1 % portfólia ICBC nesplatené pôžičky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=C05022403.htm|url=http://www.chinaonline.com/headlines/cs-protected/C05022403.htm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-10-21|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20061021131022/http://www.chinaonline.com/headlines/cs-protected/C05022403.htm|dátum archivácie=2006-10-21}}</ref> S cieľom vyčistiť súvahu ICBC a pripraviť ju na kótovanie v zahraničí čínska vláda zorganizovala sériu kapitálových injekcií, prevodov aktív a likvidáciu zlých pôžičiek dotovaných vládou ktoré nakoniec stáli viac než 162 miliárd USD. To zahŕňalo schválenie finančnej injekcie vo výške 15 miliárd USD. Táto suma bola financovaná z rozsiahlych devízových rezerv Číny 28. apríla 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China approves $15B bank injection|url=https://www.marketwatch.com/story/china-approves-15b-bank-injection-report|vydavateľ=MarketWatch|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en-US|priezvisko=MarketWatch}}</ref> Pekinská štátna spoločnosť China Huarong Asset Management pomohla ICBC zbaviť sa zlých úverov. Podľa výročnej správy za rok 2005, takmer 5% úverov je klasifikovaných označením non-performing, čo znamená nesplatená pôžička, v porovnaní s väčšinou západných bánk, ktoré majú nižšie ukazovatele NPL, napríklad americké komerčné banky približne 1%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.adb.org/Documents/Reports/PSA/PRC/PRC_PSA.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-10-07|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20071007160230/http://www.adb.org/Documents/Reports/PSA/PRC/PRC_PSA.pdf|dátum archivácie=2007-10-07}}</ref> == Environmentálna politika a výsledky == V roku [[2008]] bola ICBC prvou čínskou bankou, ktorá prijala [[Equator Principles]], medzinárodný súbor sociálnych a environmentálnych štandardov pre finančné inštitúcie, ktorý bol začatý v roku 2003.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ethiopia Dam Blot on China's Aid Record|url=http://www.ethiopiainvestor.com/index.php?view=article&catid=69:archives&id=1422:ethiopia-dam-blot-on-chinas-aid-record&tmpl=component&print=1&page=&option=com_content&Itemid=88|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-03-28|dátum prístupu=2019-08-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20140328015436/http://www.ethiopiainvestor.com/index.php?view=article&catid=69:archives&id=1422:ethiopia-dam-blot-on-chinas-aid-record&tmpl=component&print=1&page=&option=com_content&Itemid=88|dátum archivácie=2014-03-28}}</ref> Prijala tiež politiku zelených úverov zavedenú v roku 2007 čínskym ministerstvom ochrany životného prostredia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Aizawa|meno=Motoko|titul=China’s Green Credit Policy: Building Sustainability in the Financial Sector|url=https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/Motoko%20Aizawa.pdf|dátum vydania=24.2.2011|dátum prístupu=24.2.2011|vydavateľ=China Environment Forum|url archívu=https://web.archive.org/web/20130319054952/http://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/Motoko%20Aizawa.pdf|dátum archivácie=2013-03-19}}</ref> Medzinárodné environmentálne organizácie kritizovali ICBC za nedodržanie svojich sociálnych environmentálnych štandardov a za pokrytectvo, pretože ICBC sa podieľa na financovaní kontroverznej priehrady Gilgel Gibe III v [[Etiópia|Etiópii]].<ref name=":1" /> {| class="wikitable" |+Financie v [[Čínsky jüan|čínskom jüane]] <ref>{{Citácia knihy|titul=Inter-American Development Bank Annual Report 2018: Financial Statements|url=http://dx.doi.org/10.18235/0001618|rok=2019-03}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The World Bank Annual Report 2004|url=http://dx.doi.org/10.1596/0-8213-5971-1|periodikum=World Bank Annual Report|dátum=2004-09-17|dátum prístupu=2019-08-19|issn=0252-2942|doi=10.1596/0-8213-5971-1}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The World Bank Annual Report 2005|url=http://dx.doi.org/10.1596/978-0-8213-6133-7|periodikum=World Bank Annual Report|dátum=2005-09-24|dátum prístupu=2019-08-19|issn=0252-2942|doi=10.1596/978-0-8213-6133-7}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The World Bank Annual Report 2018|url=http://dx.doi.org/10.1596/978-1-4648-1296-5|vydavateľ=The World Bank|rok=2018-10-11|isbn=9781464812965|edícia=World Bank Annual Report}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The World Bank Annual Report 2011|url=http://dx.doi.org/10.1596/978-0-8213-8828-0|vydavateľ=The World Bank|rok=2011-09-23|isbn=9780821388280|edícia=World Bank Annual Report|priezvisko=World Bank}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The World Bank Annual Report 2014|url=http://dx.doi.org/10.1596/978-1-4648-0245-4|vydavateľ=The World Bank|rok=2014-10-03|isbn=9781464802454|edícia=World Bank Annual Report}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Inter-American Development Bank Annual Report 2017: Financial Statements|url=http://dx.doi.org/10.18235/0001045|rok=2018-03}}</ref> !Year !2003 !2004 !2005 !2006 !2007 !2008 !2009 !2010 !2011 !2012 !2013 !2014 !2015 !2016 !2017 !2018 |- |Príjem,[[miliarda]] |107,5 |126,7 |193,1 |181,6 |257,4 |310,2 |309,4 |380,7 |470,6 |529,7 |578,9 |634,9 |668,7 |641,7 |675,7 |725,1 |- |Čistý príjem,[[miliarda]] |2,473 |2,311 |33,70 |49,26 |81,52 |110,8 |129,4 |166,0 |208,4 |238,7 |263,0 |276,3 |277,7 |279,1 |287,5 |298,7 |- |Aktíva,[[bilión]] |5,279 |5,671 |6,454 |7,509 |8,684 |9,757 |11,79 |13,46 |15,48 |17,54 |18,92 |20,61 |22,21 |24,14 |26,09 |27,70 |- |Majetok,[[bilión]] |170,5 |163,0 |253,4 |466,5 |538,4 |602,7 |673,9 |820,4 |956,7 |1125 |1274 |1531 |1789 |1970 |2127 |2330 |} == Dcérske spoločnosti == === Medzinárodné === * Industrial and Commercial Bank of China (Asia) * Industrial and Commercial Bank of China (Canada) * Industrial and Commercial Bank of China (Macau) * Industrial and Commercial Bank of China (Thai) * ICBC Turkey == Ocenenia == * ''Best Banking Performer, China'' v roku 2016 podľa Global Brands Magazine Award.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AWARD WINNERS 2016 {{!}} easter 2019|url=http://www.globalbrandsmagazine.com/award-winners-2016/|vydavateľ=www.globalbrandsmagazine.com|dátum prístupu=2019-08-19}}</ref> * ''Global 2000 Rank #1'' – Najväčšie verejné spoločnosti na svete v roku 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Industrial and Commercial Bank of China|url=https://www.forbes.com/pictures/eddk45gjikm/industrial-and-commercia/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2019-08-19|jazyk=en}}</ref> * ''List of Awards to ICBC v roku 2016'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Industrial and Commercial Bank of China Limited|url=http://www.icbc.com.cn/ICBCLtd/About%20Us/Awards%20%20Rating/2016/2016.htm|vydavateľ=www.icbc.com.cn|dátum prístupu=2019-08-19}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|jazyk=en|článok=Industrial and Commercial Bank of China|revízia=909550469|jazyk2=de|článok2=Industrial and Commercial Bank of China|revízia2=191389608}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.icbc-ltd.com/icbcltd/investor%20relations/financial%20information/financial%20reports/ Finančné správy] * [http://www.icbc.com.cn/ICBC/en/default.htm Industrial and Commercial Bank of China] [[Kategória:Banky]] [[Kategória:Podniky v Číne]] [[Kategória:Nadnárodné spoločnosti]] tg5c4v8ilntvwig5pwngov418oodrco Kategória:Kresťanské ocenenia 14 638444 8381148 7085071 2026-10-07T14:56:16Z Jetam2 30982 yzar 8381148 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Kresťanstvo|Ocenenia]] [[Kategória:Náboženské ocenenia]] 2xf16vg8c4kyqf4ffdjo40lacwgnimc Aharon Barak 0 644336 8381407 8262992 2026-10-08T11:55:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381407 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Aharon Barak | Rodné meno = | Popis osoby = izraelský právnik, sudca, právny teoretik, profesor | Portrét = Aharon Barak.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1936|9|16}} | Miesto narodenia = [[Kaunas]], [[Litva]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Štát pôsobenia = [[Izrael]] | Národnosť = [[žid]]ovská | Štátna príslušnosť = [[izrael]]ská | Zamestnanie = generálny prokurátor Štátu Izrael (1975{{--}}1978){{Break}} sudca Najvyššieho súdu Štátu Izrael (1978{{--}}1995){{Break}} predseda najvyššieho súdu štátu Izrael (1995{{--}}2006){{Break}} profesor práva | Známy vďaka = | Alma mater = [[Hebrejská jeruzalemská univerzita]] | Profesia = | Rodičia = | Manželka = [[Eliševa Barak-Ussoskinová]] | Deti = 4 | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Aharon Barak''' (* [[16. september]] [[1936]], [[Kaunas]], [[Litva]]) je izraelský [[Právna filozofia|právny filozof]], profesor práva na Interdisciplinary Center v [[Herzlija]], [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], [[Yale Law School]] a [[University of Toronto]]. Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V [[Slovenčina|slovenčine]] vyšla jeho kniha ''Sudca v demokracii'' (2016). Barak býva považovaný za významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.<ref>Pozri napr. PL. ÚS 21/2014-96</ref> == Životopis == Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa Barakova rodina presťahovala do [[Izrael]]a. V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]]. V roku [[1958]] získal LL.B. titul a v roku [[1963]] doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a [[New York University School of Law]]. Po štúdiách zostal naďalej na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]], kde sa v roku [[1974]] stal dekanom právnickej fakulty. V rokoch [[1975]] až [[1978]] pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku [[2006]] pracoval ako sudca izraelského [[Najvyšší súd Štátu Izrael|Najvyššieho súdu]], z toho od roku [[1995]] ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou [[precedens]]ov podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti. == Dielo (výber) == * ''Judicial Discretion'' (1989) * ''Purposive Interpretation in Law'' (2005) * ''The Judge in a Democracy'' (2006) ** vyšlo v [[Slovenčina|slovenčine]] ako ''Sudca v demokracii'' (2016) * ''Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations'' (2012) * ''Human Dignity: The Constitutional Value and the Constitutional Right'' (2015) * viaceré články == Barakova filozofia == Vo svojich dielach sa Barak zaoberá najmä otázkou úlohy súdnictva v rámci spoločnosti a otázkami, ktorými sa sudca pri výkone svojej funkcie zaoberá (diskrécia sudcu, vyvažovanie hodnôt a práv). Využíva pri tom poznatky, ktoré získal počas svojej dlhoročnej praxe. Menuje tri predpoklady, ktoré sú nutné pre realizáciu sudcovských úloh{{--}}sudcovská nestrannosť a objektívnosť, spoločenský konsenzus na prijímaných rozhodnutiach a dôvera verejnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústavný súd - včerajšok a dnešok je jasný, ale čo jeho budúcnosť? | url = http://www.konzervativizmus.sk/article.php?6224#_ftn29 | vydavateľ = www.konzervativizmus.sk | dátum prístupu = 2020-01-14 }} </ref> {{Citát | Myslíš, že ti ponúkam vládu? Je to bremeno, čo na teba kladiem... Sudca musí prejaviť sebaovládanie, ktoré mu dovolí rozlíšiť medzi svojimi osobnými pocitmi a národnými ašpiráciami... Považujem sa za sudcu citlivého voči svojej roli v demokracii. Ako sudca nemám žiadnu politickú agendu a politika ma ani nezaujíma. Svoju funkciu vnímam ako službu. Súdenie nie je zamestnanie, je to spôsob života. Tak, ako sedím pred súdom, zároveň stojím pred súdom | BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0 }} Barak rozlišuje medzi sudcovskou filozofiou a právnou politikou. Sudcovská filozofia podľa neho predstavuje systém reflexií, ktoré sudca zohľadňuje pri diskrécii (uplatnení subjektívneho sudcovského uváženia), a jeho postoj k súdu spočíva na tomto filozofickom základe. Právna politika potom predstavuje princípy a spoločenské ciele, ktoré sú inkorporované do základu využívanej normy. Sudcovská filozofia je kľúčová pri riešení tzv. ťažkých prípadov. Tvrdí, že sudcovská filozofia úzko súvisí s osobnými skúsenosťami sudcu a závisí i jeho vzdelania a osobnosti. To sa prejavuje v tom, že niektorí sudcovia sú opatrnejší než iní alebo sú ľahšie ovplyvnení určitými typmi návrhov, ako iní. Niektorí požadujú ťažšie dôkazné bremeno na to, aby svojim rozhodnutím prelomili platné právo (prelomenie precedensu), zatiaľ čo iným postačuje ľahšie dôkazné bremeno. Niektorí sudcovia tak prisudzujú väčší význam spravodlivosti v individuálnom prípade, iní vo všeobecnej spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gábriš | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Gábriš | spoluautori = a kol. | titul = Sudcovské rozhodovanie. Záruky a prekážky spravodlivého procesu | url = https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/bpf_2018_new/Zbornik_prispevkov_Sudcovske_rozhodovanie_sekcia_9.pdf | dátum vydania = 2018 | isbn = 978-80-8168-917-8 | dátum prístupu = 14.1.2020 | vydavateľ = [[Wolters Kluwer]] | strany = 9 | miesto = Bratislava }} </ref> Vysoko cení [[Liberálna demokracia|demokraciu]], ktorá chráni [[Hodnota (filozofia)|hodnoty]] a [[ľudské práva]]. Venuje sa taktiež konceptu [[Militantná demokracia|militantnej demokracie]] a otázkou boja proti terorizmu. {{Citát|Zastávam názor, že demokracia má svoju vlastnú morálku, bez ktorej režim nie je viac demokratický... Demokracia nie je iba vláda väčšiny. Demokracia je aj vládou základných hodnôt a ľudských práv... Demokracia je krehká rovnováha medzi vládou väčšiny a základnými hodnotami spoločnosti... Odstráňte vládu základných hodnôt z ústavnej demokracie a zasiahnete celú jej existenciu.|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aharon Barak - Sudca v demokracii | url = http://oprave.blogspot.com/2017/10/aharon-barak-sudca-v-demokracii.html | dátum prístupu = 2020-01-14 }} </ref>}} == Hodnotenie == Sudkyňa [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu USA]] [[Elena Kaganová]] sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom [[John Marshall|Johnovi Marshallovi]] a svojom hrdinovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jewish Telegraphic Agency | url = https://www.jta.org/2010/06/29/united-states/kagan-explains-barak-remarks | dátum vydania = 2010-06-30 | dátum prístupu = 2020-01-14 }} </ref> V roku [[1975]] mu bola udelená [[Izraelská cena]] v oblasti právnych vied. V roku [[1984]] dostal [[Zeltnerova cena|Zeltnerovu cenu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aharon Barak | url = https://en.law.huji.ac.il/people/aharon-barak | vydavateľ = en.law.huji.ac.il | dátum prístupu = 2020-01-14 | jazyk = en}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aharon Barak | url = https://mfa.gov.il/mfa/mfa-archive/1998/pages/aharon%20barak%20-%20president%20of%20the%20supreme%20court.aspx | vydavateľ = mfa.gov.il | dátum prístupu = 2020-01-14}}</ref> V roku [[2005]] bol v internetovej súťaži 200 najväčších Izraelčanov denníku [[Ynet]] zvolený 39. najväčším Izraelčanom všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = הישראלי מספר 1: יצחק רבין | url = https://www.ynet.co.il/articles/0,7340,L-3083171,00.html | vydavateľ = ynet | dátum vydania = 2005-05-11 | dátum prístupu = 2020-01-14 }} </ref> Okrem pozitívnych ohlasov Barak našiel i mnohých odporcov. Jeho kritici často kritizujú prezentáciu Barakových myšlienok. [[Richard Posner]] Baraka označil ako ''osvieteného despotu'',<ref>{{Citácia periodika | titul = Enlightened Despot | url = https://newrepublic.com/article/60919/enlightened-despot | periodikum = The New Republic | dátum = 2007-04-23 | dátum prístupu = 2020-01-14 | issn = 0028-6583 | meno = Richard A. | priezvisko = Posner }} </ref> [[Robert Bork]] za zástancu „vlády sudcov“.<ref>BORK, Robert H. ''Barak's Rule''. Azure, 2007, č. 27, (winter 2007), S. 131.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Barak, Aharon}} [[Kategória:Izraelskí prokurátori]] [[Kategória:Izraelskí právni vedci]] [[Kategória:Izraelskí spisovatelia]] [[Kategória:Izraelskí filozofi]] [[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Litovské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Harvard University]] [[Kategória:Absolventi Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme]] [[Kategória:Nositelia Izraelskej ceny]] [[Kategória:Predsedovia Najvyššieho súdu Štátu Izrael]] [[Kategória:Osobnosti z Kaunasu]] r82fcqf7d3v97inq2fo5iyxxo52kqr8 Ľubomír Gregor 0 645610 8381208 8370621 2026-10-07T19:29:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381208 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec |meno = Ľubomír Gregor |foto = |povolanie = slovenský herec |dátum narodenia = [[19. júl]] [[1943]] |miesto narodenia = [[Žilina]] |dátum úmrtia = {{dúv|2016|11|17|1943|7|19}} |miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} '''Ľubomír Gregor''' (* [[19. júl]] [[1943]], [[Žilina]] – † [[17. november]] [[2016]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[herec]]. == Život == V roku [[1946]] sa presťahovali do [[Bratislava|Bratislavy]], kde vyštudoval herectvo na [[VŠMU|Vysokej škole múzických umení]]. V rokoch [[1963]] až 1965 pôsobil v [[Žilina|žilinskom]] Divadle P. Jilemnického, po absolvovaní základnej vojenskej služby hral v rokoch [[1967]] až 1968 v KD Nitra, následne v [[Divadlo Na korze|Divadle Na korze]]. V roku [[1971]] a 1972 nemohol verejne vystupovať, no od roku 1972 až do 1989 hral na Poetickej scéne v Bratislave. Po ponovembrovej [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácii]] sa v roku [[1990]] stal členom súboru [[Divadlo Nová scéna|Činohry Novej Scény]]. [[1. apríl]]a [[1990]] bol spoluzakladateľom a riaditeľom divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Korzo´90]], v roku [[1995]] bol pri zakladaní súkromnej televízie [[TV Markíza|Markíza]], kde bol riaditeľom Centra umeleckej tvorby. Po nezhodách a odchode sa stal umelcom v slobodnom povolaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.csfd.cz/tvurce/14557-lubo-gregor/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ľubo Gregor hral v asi 15 slovenských filmoch a cca 150 televíznych inscenáciách, no účinkoval tiež v mnohých zábavných a detských programoch. Napísal niekoľko televíznych scenárov a dramatizácií a režíroval televíznych Bakalárov a niekoľko divadelných inscenácíí. Za 45 rokov herectva stvárnil okolo 180 hlavných postáv v divadlách. Za postavu Rabi Racobi v rovnomennom francúzskom filme získal Zlatú slučku. Ešte pred rokom 1989 bol členom Strany Slovenskej obrody a neskôr spoluzakladal [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratickú stranu]], kde bol členom predsedníctva. Ľubo Gregor bol päťkrát ženatý a mal štyri dcéry. == Filmografia (výber) == * [[1973]]: ''[[Letokruhy]]'' (sprievodca) * [[1976]]: ''[[Mário a kúzelník]]'' (muž) * 1976: ''[[Sebechlebskí hudci]]'' (Persan) * [[1979]]: ''[[Bitka o Van Gogha]]'' (Pišta Štipák) * 1979: ''[[Cnostný Metod]]'' (právnik Singer ml.) * [[1984]]: ''[[Lev Tolstoj]]'' (Orlov) * 1984: ''[[Výlet do mladosti]]'' (kvetinár) * [[1985]]: ''[[O sláve a tráve]]'' (manažér) * [[1986]]: ''[[Akcia Edelstein]]'' (Jankovič) * 1986: ''[[Tiene v raji]]'' (advokát) * [[1988]]: ''[[Umývanie hláv]]'' (súdruh vedúci) * 1988: ''[[Smrť s fotografiou]]'' * 1989: ''[[Turandot]]'' (Brichella) * [[1991]]: ''[[Mastný hrniec]]'' (krajčír) * [[1995]]: ''[[Škriatok (seriál)|Škriatok]]'' (kapitán) * [[1998]]: ''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'' (riaditeľ) * [[2015]]: ''[[Eva Nová]]'' (Laco) * 2015: ''[[Kukučka (seriál)|Kukučka]]'' (Vlado Jablonský) == Dabing (výber) == === Filmy === * [[2015]]: ''[[Prečo som nezjedol svojho ocka]]'' - [[Patrice Thibaud]] (Vladimír) * [[2014]]: ''[[Krajina stratených]]'' - [[Leonard Nimoy]] (Zarn) * [[2013]]: ''[[Halloween II (film z roku 2009)|Halloween II]]'' - [[Richard Riehle]] (Buddy) + [[Daniel Roebuck]] (Veľký Lou) * [[2013]]: ''[[Vojnový kôň]]'' - [[Niels Arestrup]] (Emiliin starý otec) * 2013: ''[[Dom hrôzy]]'' - [[Brian Murray]] (Dr. Medlin) * [[2011]]: ''[[Harry Potter a Dary smrti - 2. časť]]'' - [[Jon Key]] (Bogrod) * 200x: ''Hračky'' - [[Donald O'Connor]] (Kenneth Zevo) * 200x: ''Únos'' - [[Andreas Katsulas]] (Narducci) * 200x: ''Únos'' - (Nino + titulky) * 20xx: ''[[Láska a iné katastrofy]]'' - [[Michael Lerner]] (Marvin Bernstein) * 20xx: ''Ježiš'' - [[G. W. Bailey]] (Philo) * [[1997]]: ''[[Dobrodružstvá rabína Jacoba]]'' - [[Louis de Funès]] (Viktor Žlna) * [[1997]]: ''[[Grék Zorba (film)|Grék Zorba]]'' - [[Anthony Quinn]] (Alexis Zorba) * [[1997]]: ''Podraz'' - [[Harold Gould]] (Kid Twist) * 199x: ''Kapustová polievka'' - Louis de Funès (Claude Rainier) * 198x: ''Ruleta'' - [[Omar Sharif]] (Alex Joski) * [[1989]]: ''[[Asterix a prekvapenie pre Cézara]]'' - [[Jean-Pierre Darras]] (náčelník Abraracourix) * [[1989]]: ''[[Blázni vo väzení]]'' - [[Nicolas Coster]] (správca Henry Sampson) * 1989: ''[[Elektrický jazdec]]'' - [[Allan Arbus]] (Danny Miles) * [[1988]]: ''[[Pán Machuľa vo vesmíre]]'' - [[Bohdan Smoleń]] (Jariabek + guvernér) * [[1988]]: ''[[Hroch Hugo]]'' - (sultán) * [[1983]]: ''Dopadnutie'' - [[Vladimir Plotnikov]] (Nikiforov) * [[1982]]: ''[[Vodné deti]]'' - (Jock) * 198x: ''[[Hovoriaci balíček]]'' - (H. H. Hodovník) * [[1975]]: ''[[Sedem samurajov]]'' - [[Toshiro Mifune]] (Kikuchiyo) === Seriály === * [[1991]]: ''[[Vtáky v tŕní (seriál)|Vtáky v tŕní]]'' - [[Richard Venture]] (Harry Gough) * [[1984]]: ''[[Včielka Maja (seriál z roku 1975)|Včielka Maja]]'' - (Flip) * [[1976]]: ''[[Slimák Maťo a škriatok Klinček]]'' - (rozprávač) * [[1974]]: ''[[Hlavičkove rozprávky]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{imdb meno|id=1665177|meno=Ľubomír Gregor}} * {{csfd meno|id=14557|meno=Ľubomír Gregor}} * {{fdb meno|143746}} * [https://web.archive.org/web/20211224104221/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002769-Gregor-lubomir-19432016/?disprec=1&iset=6 ''Ľubo Gregor''] v databáze Slovenského filmového ústavu {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gregor, Ľubomír}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] mmf9zzght93o6phe9o8okzao3bc0ikh HLAS – sociálna demokracia 0 652426 8381214 8377861 2026-10-07T19:54:00Z ~2026-54048-88 307440 /* */ 8381214 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = | Logo strany = Logo of the Voice – Social Democracy.svg | Skratka = HLAS-SD | Založenie = [[11. september]] [[2020]]<ref name="registracia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo vnútra zaregistrovalo Pellegriniho stranu Hlas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562582-ministerstvo-vnutra-zaregistrovalo-pellegriniho-stranu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2020-09-11 }}</ref> | Rozpustenie = | Predseda = [[Matúš Šutaj Eštok]] | Predsedníčka = | Podpredseda = [[Denisa Saková]] <br> [[Richard Raši]] <br> [[Erik Tomáš]] <br> [[Tomáš Drucker]] <br> [[Lukáš Pellegrini]] <br> [[Branislav Ondruš]] | Prezident = | Najviac poslancov = 27 (NR SR 2023) | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|24|150|hex=#891039}} {{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} | Volebný výsledok = | Ideológie = [[sociálna demokracia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pellegrini na sneme Hlasu: Smer uviazol v minulosti, my sme budúcnosť | url = https://dennikn.sk/3033899/pellegrini-na-sneme-hlasu-smer-uviazol-v-minulosti-my-sme-buducnost/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-10-01 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = sk-SK | meno = Lucia | priezvisko = Osvaldová}}</ref><br />[[ľavica (politika)|ľavicový]] [[populizmus (politika)|populizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cameron | meno = Rob | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Pellegrini: Russia-friendly populist elected Slovak president | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-68754112 | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2024-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref><br />[[ľavica (politika)|ľavicový]] [[nacionalizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Willey | meno = Lucien | autor = | odkaz na autora = | titul = Europe Central: Pellegrini’s Victory In The Slovak Elections Reflects Divded Populism In Eastern Europe | url = https://www.moderntreatise.com/europe/2024/4/16/7h0zz10ce0zxhcdobskaeq9wheu94s | vydavateľ = moderntreatise.com | miesto = | dátum vydania = 2024-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref><br />[[pro-europanizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia | url = https://europeelects.eu/slovakia/ | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-US}}</ref> | Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hovet | meno = Jason | titul = Slovakia's populist ex-PM Fico seals coalition deal for new government | url = https://www.reuters.com/world/europe/slovakias-smer-party-sign-agreement-forming-new-government-monday-2023-10-16/ | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2024-06-05 | vydavateľ = Reuters}}</ref> až [[ľavica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A populist ex-premier who opposes support for Ukraine leads his leftist party to victory in Slovakia | url = https://apnews.com/article/slovakia-parliamentary-election-c417efef2f33d38086d7229ddc3e24c0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> | Iné2 názov = Počet členov | Iné2 = {{rast}}2 779 <small>(31.12.2024)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2024 | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_HLAS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-26-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = Mladý Hlas | Študentská = | Ženská = | Polovojenská = | Skupina EP = | Európska strana = [[Strana európskych socialistov]] (pozastavené členstvo) | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Trnavská cesta 37<br />831 04 [[Bratislava]] | Noviny = | Farby = {{legenda|#891039|[[Červená]]}} {{legenda|#0F0F57|[[Modrá]]}} | Web = https://www.mlady-hlas.sk/ |Iné3 názov={{Infobox politická strana/mandáty|1|15|hex=#891039}} {{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}}}} [[Súbor:Trnavská cesta 37.jpg|náhľad|Sídlo na Trnavskej ceste 37]] '''HLAS – sociálna demokracia''' je [[Sociálna demokracia|sociálno-demokratická]] [[politická strana]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Strana bola založená [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] a ďalšími desiatimi poslancami NR SR v roku 2020 po odchode zo strany [[SMER – sociálna demokracia]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách 2023]] získala strana 14,70 % hlasov a obsadila tretie miesto. Po voľbách vytvorila [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládu so SMERom-SD a SNS]], so ziskom siedmych ministerských postov. V júni 2024 sa Pellegrini vzdal predsedníctva v strane po tom, ako vyhral [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentské voľby]], po čom sa novým predsedom strany stal [[Matúš Šutaj Eštok]]. == História == === Vznik === [[10. jún|10. júna]] [[2020]] [[Peter Pellegrini]] oznámil odchod z postu podpredsedu strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Orviská | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pellegrini končí ako podpredseda Smeru, zo strany odíde | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22422931/peter-pellegrini-smer-vyhlasenie-odchod.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Týždeň po Pellegriniho odchode zo Smeru, odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi ktorými boli podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či [[Ľubica Laššáková]], [[Erik Tomáš]], [[Matúš Šutaj Eštok]], [[Peter Kmec]], [[Róbert Puci]], primátor [[Kežmarok|Kežmarku]] [[Ján Ferenčák]] a primátor [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] [[Ján Blcháč]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-17 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> [[29. jún]]a Pellegrini predstavil jeho novú stranu Hlas – sociálna demokracia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Svítok | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini predstavil novú politickú stranu Hlas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555883-pellegrini-predstavuje-svoju-novu-stranu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-29 | dátum prístupu = 2025-02-05}}</ref><ref name="odchod zo SMERu">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N, Dušan Mikušovič|odkaz na autora=|titul=Pellegrini sa odhodlal: odmietol Fica a odíde zo Smeru|periodikum=Dennik N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1925549/pellegrini-sa-odhodlal-odmietol-fica-a-odchadza-zo-smeru/?ref=tit|issn=1338-8789|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-6-10|dátum prístupu=2020-6-10|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Členmi prípravného výboru strany boli [[Poslanec|poslanci]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] [[Peter Pellegrini]], [[Matúš Šutaj Eštok]] a [[Peter Kmec]]. Po sérii stretnutí s občanmi s cieľom získať podpisy na založenie strany s názvom Pelletón, strana oznámila, že v regiónoch vyzbierala 94 414 podpisov, čo výrazne prekračilo klauzulu 10 000 podpisov potrebných na založenie politckej strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vyzbierali vyše 94-tisíc podpisov. Hlas požiada o registráciu strany | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/560101-vyzbierali-vyse-94-tisic-podpisov-hlas-poziada-o-registraciu-strany/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-14 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> [[11. september|11. septembra]] 2020 bola strana zaregistrovaná na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministerstve vnútra SR]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rezort vnútra zaregistroval stranu Hlas - sociálna demokracia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-uz-zaregistrovalo-stranu-p-pellegri/492564-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Za predsedu strany bol na ustanovujúcom sneme [[28. november|28. novembra]] 2020 zvolený bývalý [[Predseda vlády|premiér]] a poslanec NR SR [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Urobí všetko preto, aby sa zaňho nemuseli hanbiť. Predsedom Hlasu sa stal Pellegrini | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22544084/predsedom-strany-hlas-sa-stal-peter-pellegrini.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-28 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> === Zastúpenie strany v NR SR vo volebnom období 2020-2023 === Vo volebnom období 2020{{--}}2023 sa k [[Politická strana|strane]] v [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamente]] hlásilo 11 [[Poslanec|poslancov]].<ref name="stanovy">{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-17|dátum prístupu=2020-06-30}}</ref> Všetci sú bývalí členovia strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], ktorí boli na kandidátnej listine tejto strany zvolení za poslancov NR SR vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady SR v roku 2020]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2020 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-06-30 }}</ref> {| class="wikitable" !Meno !Počet prednostných hlasov !Poradie na kandidátke !Poradie po zohľadnení prednostných hlasov |- |[[Peter Pellegrini]] | align="right" | 413 555 | align="right" | 1. | align="right" | 1. |- |[[Richard Raši]] | align="right" | 154 722 | align="right" | 4. | align="right" | 3. |- |[[Denisa Saková]] | align="right" | 144 100 | align="right" | 3. | align="right" | 4. |- |[[Erik Tomáš]] | align="right" | 62 004 | align="right" | 9. | align="right" | 5. |- |[[Peter Žiga]] | align="right" | 28 386 | align="right" | 6. | align="right" | 9. |- |[[Matúš Šutaj Eštok]] | align="right" | 5 049 | align="right" | 10. | align="right" | 12. |- |[[Ľubica Laššáková]] | align="right" | 10 781 | align="right" | 13. | align="right" | 13. |- |[[Peter Kmec]] | align="right" | 1 524 | align="right" | 16. | align="right" | 16. |- |[[Róbert Puci]] | align="right" | 2 689 | align="right" | 26. | align="right" | 26. |- |[[Ján Ferenčák]] | align="right" | 2 679 | align="right" | 28. | align="right" | 28. |- |[[Ján Blcháč]] | align="right" | 3 184 | align="right" | 38. | align="right" | 38. |} === Voľby do NR SR v roku 2023 === Strana Hlas bola v prieskumoch začiatkom roku 2023 favorizovaná ako víťaz [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentých volieb 2023]], kedy v prieskumoch dosiahla podporu okolo 20 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Modrá koalícia v prvom prieskume: Jedna tlačovka, dve percentá | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23131821/prieskum-politickych-stran-februar-focus-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-12 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Postupne však strana v prieskumoch klesala a čoskoro spadla na druhé miesto za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER - SD]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Smer bol silnejší už len pred vraždou Jána Kuciaka. Pellegrini výrazne stráca | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23154878/prieskum-politickych-stran-marec-nms-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-06 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Strane sa nedarilo v kampani, po čom sa v prieskumoch zastabilizovala na treťom mieste za SMERom-SD a [[Progresívne Slovensko|PS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Pellegriniho premiérsky sen sa rozpadá. Hlas je najnižšie od svojho vzniku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23193476/prieskum-politickych-stran-jul-nms-market-research-volby-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-13 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Strana HLAS vo volebnej kampani stavila najmä na tému zdražovania potravín a energií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Peter Pellegrini | odkaz na autora = | titul = Len silný štát pomôže ľuďom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/678381-len-silny-stat-pomoze-ludom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-17 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Hlavné predvolebné motto strany bolo: Len silný štát pomôže ľuďom. Pred parlamentnými voľbami strana vylúčila akúkoľvek povolebnú spoluprácu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[REPUBLIKA|Republika]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hlas pôjde do volieb samostatne, zo spolupráce vylučuje OĽANO a ĽSNS | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/hlas-pojde-do-volieb-samostatne-zo-spo/684847-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-03 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlas vylúčil Republiku zo spolupráce, Smer však za určitých okolností môže byť koaličným partnerom | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/268616/hlas-vylucil-republiku-zo-spoluprace-smer-vsak-za-urcitych-okolnosti-moze-byt-koalicnym-partnerom | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> V predvolebnej kampani sa strana [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|Dobrá voľba]] [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] zlúčila s Hlasom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Nicol Tomečková, RTVS | odkaz na autora = | titul = Strana Dobrá voľba zanikne, pohltí ju Hlas-SD | url = https://spravy.stvr.sk/2023/04/dobra-volba-sa-stane-sucastou-hlasu-sd/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2023-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dobra-volba-sa-spojila-so-stranou-hlas/720482-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-10 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách]] strana dosiahla výsledok 14,70 % a skončila na 3. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.sk | odkaz na autora = | titul = Volebná komisia potvrdila výsledky volieb. Aké bude zloženie parlamentu? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23226082/oficialne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Po voľbách nastala situácia, že bez HLASu sa nedala zložiť žiadna vláda. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby sa skončili, ale čo ďalej? TRI SCENÁRE možnej budúcej vlády. Hlas je súčasťou každej z nich | url = https://kosicednes.sk/politika/volby-sa-skoncili-ale-co-dalej-tri-scenare-moznej-buducej-vlady-hlas-je-sucastou-kazdej-z-nich/ | dátum vydania = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2024-03-21 | jazyk = sk-SK | meno = Tomáš | priezvisko = Mácha}}</ref> HLAS - SD tak mal po voľbách na výber medzi štvorkoalíciou so stranami: PS, [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]] alebo trojkoalíciou so SMERom a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico sa vracia. O vláde však rozhodne Pellegrini | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23222946/vysledky-volieb-2023-analyza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Nakoniec strana vstúpila do trojkoalície a v novej vláde obsadila 7 ministerstiev.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mikušovič | meno2 = Dušan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Osvaldová | meno3 = Lucia | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = U Pellegriniho rozhodli. Vyberajú si premiéra Fica s vládou Smeru, Hlasu a SNS | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3617516/u-pellegriniho-rozhodli-vyberaju-si-premiera-fica-s-vladou-smeru-hlasu-a-sns/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Hlas-SD v [[Štvrtá vláda Roberta Fica|štvrtej vláde Roberta Fica]] získal 7 ministerských postov - [[Erik Tomáš]] [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|minister práce]], [[Zuzana Dolinková]] [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|ministerka zdravotníctva]], [[Richard Raši]] [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|minister investícií a informatizácie]], [[Peter Kmec]] vicepremiér pre [[Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky|plán obnovy]], [[Denisa Saková]] [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|ministerka hospodárstva]], [[Tomáš Drucker]] [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|minister školstva]] a [[Matúš Šutaj Eštok]] [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ódorovu vládu strieda Ficova. Kto sú noví ministri | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23232737/zoznam-ministrov-ficovej-vlady-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> Predseda strany [[Peter Pellegrini]] bol zvolený za predsedu [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým predsedom parlamentu sa stal Peter Pellegrini, poslanci ho zvolili v tajnom hlasovaní | url = https://spravy.stvr.sk/2023/10/novym-predsedom-parlamentu-sa-stal-peter-pellegrini-poslanci-ho-zvolili-v-tajnom-hlasovani/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V októbri 2023, po podpísaní memoranda o porozumení medzi stranami Smer-SD, Hlas-SD a SNS, predsedníctvo [[Strana európskych socialistov|Strany európskych socialistov]] (PES) rozhodlo o pozastavení členstva Hlasu pre jasný odklon od hodnôt európskych socialistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru-SD a Hlasu-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/pes-pozastavila-clenstvo-stranam-smer-/747188-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> PES uviedla dôvod spájanie s krajne pravicovou SNS a „verejné vyjadrenia a postoje lídrov strán Smer a Hlas týkajúce sa ruskej vojny proti Ukrajine, migrácie, právneho štátu a komunity LGTBIQ vyvolávajú vážne obavy a nemajú miesto v progresívnej rodine.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kuhn | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru a prečo to nie je zanedbateľná udalosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23337362/preco-strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-a-preco-to-nie-je-zanedbatelna-udalost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-30 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> === Nový predseda === 1. júna 2024 sa Pellegrini na štvrtom pracovnom sneme vzdal funkcie predsedu strany a pozastavil si členstvo v strane Hlas, pre inauguráciu za [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta Slovenskej republiky]]. Na sneme bol zvolený za predsedu strany [[Matúš Šutaj Eštok]] s 750 hlasmi delegátov zo 795 platných hlasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Danková | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čermáková | meno2 = Judita | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šutaj Eštok je novým predsedom Hlasu, odporúčal ho aj odchádzajúci Pellegrini | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23338250/hlas-si-v-kosiciach-voli-noveho-predsedu-sklonuje-sa-len-jedine-meno.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2024-06-01 | dátum prístupu = 2025-02-05 }}</ref> == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" !Rok !Volebný líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Peter Pellegrini]] |436,415 |14,70 |{{Infobox politická strana/mandáty|27|150|hex=#891039}} |{{Bezzmeny}} 3. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy HLAS-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Voľby prezidenta Slovenskej republiky === {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |1.kolo ! colspan="3" |2.kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]] |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" |Zvolený |} === Európsky parlament === {| class="wikitable" !Rok !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |106,076 |7,18 |{{Infobox politická strana/mandáty|1|15|hex=#891039}} |{{Bezzmeny}} 4. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://www.focus-research.sk FOCUS] === {{#chart:HLAS Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://ako.sk AKO] === {{#chart:HLAS Opinion polls AKO.chart}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Peter Pellegrini]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=HLAS-SD}} == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?psph_opv_hlassd Oznámenie prípravného výboru strany v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:HLAS – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] [[Kategória:Vzniklo v 2020]] 80126ubrl1y7pe453owdin52xvtc0fw Vladimír Balla 0 656804 8381298 8348051 2026-10-08T07:05:46Z ~2026-54118-78 307470 pridaná sekcia osobný život, zdroj: sociálne siete v. ballu 8381298 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Vladimír Balla | pseudonym = Balla | popis osoby = slovenský spisovateľ | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1967|05|08}} | miesto narodenia = [[Nové Zámky]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = próza | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = 1996 (ako spisovateľ) | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = | poznámky = | web = https://www.goodreads.com/author/show/6457030 | portál1 = | portál2 = }} '''Vladimír Balla''' (* [[8. máj]] [[1967]], [[Nové Zámky]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Balla| url = https://www.goodreads.com/author/show/6457030 | dátum vydania = 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.10.2020 | vydavateľ = Goodreads | miesto = }}</ref>. Vo svojich absurdne ladených postmoderných prózach zväčša prenikavo tematizuje problematiku odcudzenia. Dlhodobo pracuje na mestskom úrade v rodisku. Román ''V mene otca'' (ako aj iné prózy) sa dočkal prekladu do viacerých svetových jazykov. == Literárne ocenenia == * 1996 [[Cena Ivana Kraska]] na knihu ''Leptokaria'' * 2004 Cena (tretie miesto) v rámci [[Poviedka (súťaž)|literárnej súťaže Poviedka]] za poviedku ''Rodina'' * 2012 Literárna cena [[Anasoft litera]] za knihu ''V mene otca'' * 2018 Literárna cena [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]] za knihu ''V mene otca'' == Dielo == * 1996 ''Leptokaria'' * 1997 ''Outsideria'' * 2000 ''Gravidita'' * 2001 ''Tichý kút'' * 2003 ''Unglik'' * 2005 ''De la Cruz'' * 2008 ''Cudzí'' * 2011 ''V mene otca'' * 2012 ''Oko'' * 2015 ''Veľká láska'' * 2018 ''Je mŕtvy'' * 2021 Medzi ruinami == Osobný život == Od roku 2018 tvorí pár so spisovateľkou Nicol Hochholzerovou (*1999).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10219725663711707&set=pb.1221485359.-2207520000&type=3 | vydavateľ = www.facebook.com | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Balla, Vladimír}} [[Kategória:Osobnosti z Nových Zámkov]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska]] [[Kategória:Laureáti súťaže Poviedka]] [[Kategória:Laureáti Anasoft litera]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] k3idtppo1a2ejgy9znelvguja578p8k Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8381297 8381041 2026-10-08T07:01:30Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8381297 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q228928|Q228928]] | [[Súbor:Eva Marie Saint Promo Portrait, c. 1951.jpg|center|75px]] | [[Eva Marie Saintová]] | data-sort-value="1924" | 1924-07-04 | data-sort-value="2026" | 2026-10-06 | americká herečka | ''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Newark (New Jersey)|Newark]] | [[Los Angeles]] | |- | [[:d:Q11628|Q11628]] | [[Súbor:Margaret Hamilton 1995.jpg|center|75px]] | [[Margaret Hamilton]] | data-sort-value="1936" | 1936-08-17 | data-sort-value="2026" | 2026-09-30 | americká softvérová inžinierka a matematička | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>''[[:d:Q183888|softvérový vývojár]]'' | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q2528064|Paoli]]'' | | |- | [[:d:Q13421101|Q13421101]] | [[Súbor:Juraj Hraško (2011).jpg|center|75px]] | [[Juraj Hraško]] | data-sort-value="1931" | 1931-05-14 | data-sort-value="2026" | 2026-09-27 | akademik SAV, slovenský pedológ, politik, prof. Ing., DrSc. (1931 – 2026) | [[politik]] | ''[[:d:Q108049036|minister životného prostredia Slovenskej republiky]]'' | [[Slovensko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Točnica (obec)|Točnica]] | | |- | [[:d:Q12026188|Q12026188]] | [[Súbor:Josef Kalbáč.jpg|center|75px]] | [[Josef Kalbáč]] | data-sort-value="1940" | 1940-02-17 | data-sort-value="2026" | 2026-09-21 | | [[politik]]<br/>''[[:d:Q1781198|agronóm]]''<br/>''[[:d:Q25162544|collector of folk music]]''<br/>[[úradník]] | ''[[:d:Q18941264|Member of the Senate of the Parliament of the Czech Republic]]'' | [[Česko]] | [[Třebohostice]] | | |- | [[:d:Q3178391|Q3178391]] | [[Súbor:Javorova 2017.jpg|center|75px]] | [[Ludmila Javorová]] | data-sort-value="1932" | 1932-01-31 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | | ''[[:d:Q1423891|duchovný]]''<br/>''[[:d:Q1234713|teológ]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Brno]]<br/>[[Brno-Chrlice]] | [[Rajhrad]] | |- | [[:d:Q371031|Q371031]] | [[Súbor:Jon Kyl, official 109th Congress photo.jpg|center|75px]] | [[Jon Llewellyn Kyl]] | data-sort-value="1942" | 1942-04-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-17 | americký politik | [[politik]]<br/>[[advokát]] | [[predseda]]<br/>''[[:d:Q13218630|člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických]]''<br/>''[[:d:Q4416090|senátor USA]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Oakland (Nebraska)|Oakland]] | [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] | |- | [[:d:Q4227086|Q4227086]] | [[Súbor:Valentin Kozmenko-Delinde.jpg|center|75px]] | [[Valentin Kozmenko-Delinde|Valentín Kozmenko-Delinde]] | data-sort-value="1951" | 1951-01-25 | data-sort-value="2026" | 2026-09-09 | slovenský divadelný režisér a scénograf ukrajinského pôvodu (1951–2026) | [[dramaturg]]<br/>[[režisér]]<br/>[[dramatik]]<br/>''[[:d:Q1323191|kostýmová výtvarníčka]]''<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[Herectvo|herec]] | | | ''[[:d:Q56357926|Rudiakiv]]'' | [[Prešov]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] a753nweyr2k98h7nx6cqqa08zol7i46 Šarbel Machlúf 0 660090 8381232 8355537 2026-10-07T21:23:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381232 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | rodné meno = Jusef Machlúf | dátum narodenia = [[8. máj]] [[1828]] | miesto narodenia = [[Békaa Kafra]], [[Osmanská ríša]] (dnes [[Libanon]]) | dátum úmrtia = {{dúv|1898|12|24|1828|05|08}} | miesto úmrtia = [[Kláštor svätého Marona]], [[Osmanská ríša]] (dnes [[Libanon]]) | cirkev = [[Maronitská cirkev|maronitská katolícka cirkev]] | rehoľa = [[Rád libanonských maronitov]] | večné sľuby dátum = [[1. január]] [[1853]] (24 rokov) | vstup do rehole dátum = [[1851]] | kňazské svätenie dátum = [[23. jún]] [[1859]] | blahorečenie dátum = [[5. december]] [[1965]] | blahorečil = pápež [[Pavol VI.]] | kanonizovaný dátum = [[9. október]] [[1977]] | kanonizoval = pápež [[Pavol VI.]] | dátum sviatku = 3. nedeľa v júli (maronitský kalendár), [[24. júl]] (rímsky kalendár), [[24. december]] | patrón = [[Libanon]] | blahorečenie miesto = [[Bazilika svätého Petra]], [[Vatikán]] | kanonizovaný miesto = [[Bazilika svätého Petra]], [[Vatikán]] | svätec v cirkvách = [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] | atribúty = mníšsky habit, modlitebné lano }} [[Svätec|Svätý]] '''Šarbel Machlúf''' (rehoľné meno, niekedy aj '''Charbel'''<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=al Jamhoury |meno=Elias |titul=Svätý Charbel pustovník |vydavateľ=Lúč |miesto=Bratislava |rok=2017 |isbn=9788081790997 |počet strán=160 |prekladatelia=Jana Sarňáková |jazyk=sk}}</ref>, {{vjz|ara|مار شربل}}, vlastným menom: ''Júsef Antún Machlúf''<ref>{{Citácia knihy |titul=Œuvres complètes|url=https://books.google.sk/books?id=gd1cAAAAMAAJ&q=Yousuf+Antoun+Makhlouf&dq=Yousuf+Antoun+Makhlouf&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiMtKCS1PjtAhVmoosKHSHqCAkQ6AEwCHoECAMQAg|vydavateľ=[[Éditions Gallimard]]|rok=1998 |jazyk=fr |meno=Henri |priezvisko=Michaux |miesto=Paríž |strany=1717}}</ref><ref>{{Citácia knihy |titul=The Lebanese Collection |url=https://books.google.sk/books?id=YqzJCQAAQBAJ&pg=PA299&dq=Yousuf+Antoun+Makhlouf&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiMtKCS1PjtAhVmoosKHSHqCAkQ6AEwAXoECAQQAg#v=onepage&q&f=false |vydavateľ=Culpro Books |rok=2015 |isbn=978-0-9559911-8-9 |jazyk=en|meno=David |priezvisko=Cullen |miesto= |strany=299}}</ref><ref>{{Citácia knihy |titul=The Catholic Baby Name Book |vydavateľ=Ave Maria Press |rok=2013 |isbn=978-1-59471-382-8 |jazyk=en |meno=Patrice |priezvisko=Fagnant-MacArthur |miesto=Notre Dame |strany=94}}</ref>, v slovenskom tvare aj: '''Jozef Anton Machlúf'''<ref>{{Citácia knihy |titul=Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti |vydavateľ=ZAEX |miesto=Bratislava |rok=2015 |isbn=9788089676385 |editor=Gabriel Emmanuel Nagy |počet strán=56 |prekladatelia=Lucia Rakovanová}}</ref> alebo '''Šarbel Maklúf'''<ref>{{Citácia knihy |titul=Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti |vydavateľ=LÚČ |miesto=Bratislava |rok=2018 |isbn= 978-80-8179-118-5 |meno=Jean; Marie-Sylvie |priezvisko= Skandar; Buissonová |počet strán=272 |prekladatelia=}}</ref>; * [[8. máj]] [[1828]], [[Békaa Kafra]], [[Osmanská ríša]]{{--}}† [[24. december]] [[1898]], [[Kláštor svätého Marona]], [[Osmanská ríša]]) bol [[libanon]]ský [[Maronitská cirkev|maronitský]] [[kňaz]] a [[mních]]. Šarbel je jeden z najznámejších svätých na [[Blízky východ|Blízkom východe]], [[askéta]] a [[mystik]]. Miesto jeho posledného odpočinku v kláštore je významným pútnickým miestom.<ref name="lauko"/><ref name="ODS">SHARBEL THE MARONITE In:{{Citácia knihy |priezvisko=Farmer |meno=David Hugh |titul=The Oxford Dictionary of Saints |url=https://archive.org/details/oxforddictionary00farm_1 |vydavateľ=[[Oxford University Press]] |miesto=Oxford |rok=2003 |isbn=0-19-860629-X |vydanie text=5th Ed. |vydanie= |strany=[https://archive.org/details/oxforddictionary00farm_1/page/476 476]}}</ref><ref name=cat>SHARBEL MAKHLOUF, ST. In: {{Citácia knihy |titul=New Catholic Encyclopedia |vydavateľ=Thomson Gale |miesto=Farmington Hills |rok=2003 |isbn=0-7876-4004-2 |strany=69 |vydanie text=2nd Ed. |zväzok=13. Seq{{--}}The |editori=Thomas Carson, Joann Cerrito}}</ref> == Životopis == === Detstvo === Júsef Machlúf sa narodil ako piate dieťa nemajetných rodičov Antúna a Brigidy Machlúfových, [[Maronitská cirkev|maronitských katolíkov]]. Rodina žila v malej horskej dedine Békaa Kafra (aj Bika-Kafra) 140 km severne od [[Bejrút]]u. Keď mal Júsef tri roky, jeho otec zomrel. Následne sa mama druhý raz vydala, za poctivého a zbožného [[diakon]]a menom Ibrahim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saint Charmeb Makhlouf. The Glory of Lebanon | url = https://www.charbelfriends.com/lang3/whos_saint_charbel.html | vydavateľ = Charbel's friends charbelfriends.com | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = en}}</ref> Vychovávaný bol svojím strýkom.<ref name=ODS/><ref name=cat /> === Rehoľník === Júsef pocítil prvé náznaky [[Rehoľný rád|rehoľného]] povolania v štrnástich rokoch. Už v roku [[1851]] sa rozhodol vstúpiť do kláštora v [[Majfúk]]u, prežil tu rok svojho noviciátu. V druhom roku bol poslaný do kláštora v [[Annaja|Annaji]], kde 1. novembra [[1853]] zložil mníšske sľuby. V rokoch 1853{{--}}1859 študoval za kňaza v meste [[Kfiffán]]. Teologické štúdiá dokončil 23. júna 1859, keď bol vysvätený za kňaza. Následne pôsobil v kláštore Annaja, kde strávil ďalších šestnásť rokov.<ref name=cat /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Kastoun Collins | titul = Saint Maron-Annaja monastery - Home Page | url = http://www.saintcharbel.com/home.php?lgid=0 | vydavateľ = saintcharbel.com | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20210227102455/http://www.saintcharbel.com/home.php?lgid=0 | dátum archivácie = 2021-02-27 }}</ref> === Odchod do samoty === 15. februára [[1875]], po mnohých rokoch v kláštore v Annaji, dostal otec Šarbel povolenie k odchodu do malej a odľahlej pustovne svätých [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]].<ref name=cat /> Podľa legendy tak predstavený učinil potom, čo Šarbel dokázal zapáliť oheň v lampe, kde služobníctvo zo žartu zamenilo olej za vodu.<ref name="lauko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lauko | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo ste (ne)vedeli o svätom Šarbelovi | url = https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/co-ste-nevedeli-o-svatom-sarbelovi.xhtml | vydavateľ = [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke Noviny]] | dátum vydania = 2019-07-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pustovňa sa nachádzala vo výške 1350 metrov nad morom. Tam sa spojil s [[Kristus|Kristom]] modlitbami, manuálnou prácou, prísnym sebaovládaním a pôstom. Šarbelova cela mala len 6 m². Pod habitom stále nosil drsnú košeľu a spal len niekoľko hodín. Stravu prijímal raz denne. [[Súbor:TyreSourLebanon MaroniteSanctuaireDesSaintsMartyrsDeTyr RomanDeckert01112019.jpg|náhľad|Obraz Šarbela v maronitskej katedrále v libanonskom meste [[Súr (Libanon)|Súr]].]] [[Súbor:Statue of St. Charbel.jpg|náhľad|Socha svätého Šarbela v meste Faraja v [[Libanon]]e.]] === Smrť v kaplnke a olej svätého Šarbela === 18. decembra 1898 Šarbel utrpel počas liturgie mŕtvicu a o týždeň zomrel na [[Štedrý deň]] roku [[1898]]<ref name=cat /> počas [[Eucharistická adorácia|adorácie]] pred [[Oltárna sviatosť|Sviatosťou Oltárnou]]. Jeho spolubratia ho našli na podlahe kaplnky. Keď umývali jeho telo, zo [[Eucharistický svätostánok|svätostánku]] sa objavilo veľké svetlo. Mnísi to považovali za viditeľné znamenie neba. Vonku silno snežilo a vial ostrý vietor. Všetky cesty k pustovni boli zaviate a tak nikto nemohol informovať dedinčanov o Šarbelovej smrti. Napriek tomu v ten deň ľudia v okolí podľa legendy spoznali, že Šarbel bol povolaný do neba. Mladí muži sa vydali s lopatami odhádzať sneh, aby sa dostali do pustovne a doniesli telo do kláštora v Annaji. Neporušené telo zosnulého bolo uložené v kláštore svätého Marona v Annaji. Bolo podrobené lekárskym testom a potvrdilo sa, že tkanivo nejaví žiadne známky rozkladu. Telo vydávalo zvláštnu vôňu a uvoľňovalo načervenalú tekutinu neznámeho pôvodu. Šarbelovo telo bolo následne minimálne štyrikrát exhumované, v rokoch 1899, 1927, 1950 a 1955. Po pohrebe sa nasledujúcich 45 dní viacerým svedkom zdalo, že miesto, kde ležalo telo Šarbela, bolo osvetlené bielym svetlom. Po štyroch mesiacoch od mníchovej smrti hrob otvorili a našli telo v neporušenom stave. Telesné pozostatky obliekli a vystavili v kláštornej kaplnke. Časom spozorovali, že z pórov na Šarbelovom tele vyteká zvláštna tekutina.<ref name="lauko"/> Ďalšia exhumácia v roku 1927 odhalila, že Šarbelove pozostatky sú stále v neporušenom stave, mali mať dokonca teplotu žijúceho človeka. Mníchovo telo uložili do novej rakvy zo [[Zinok|zinku]] a uložili do hrobky. V roku 1950 spozorovali, že z okraja hrobky začala vytekať olejnatá tekutina, neskôr nazvaná olej svätého Šarbela. Maronitský patriarcha nariadil opätovnú exhumáciu, pri ktorej zistili, že telo je stále neporušené.<ref name="lauko"/> V nasledujúcich mesiacoch bol v Annaji zaznamenaný veľký počet zázračných uzdravení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piotrowski | meno = Mieczyslaw | autor = | odkaz na autora = | titul = Zázračný olej sv. Charbela z Libanonu | url = https://saletinirozkvet.webnode.sk/products/zazracny-olej-sv-charbela-z-libanonu/ | vydavateľ = saletinirozkvet.webnode.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201025030942/https://saletinirozkvet.webnode.sk/products/zazracny-olej-sv-charbela-z-libanonu/ | dátum archivácie = 2020-10-25 }}</ref> K Šarbelovmu hrobu začali prichádzať pútnici z celého sveta a všetkých vierovyznaní – kresťania, [[Islam|moslimovia]], [[Budhizmus|budhisti]], [[Hinduizmus|hinduisti]], [[Judaizmus|židia]] ale i [[Ateizmus|ateisti]].<ref name="lauko"/> Pri ďalšej exhumácii v roku 1952 našli Šarbelove pozostatky ponorené v olejnatej tekutine, ktorú jeho telo neustále vypúšťalo. Túto tekutinu začali zachytávať a v ampulkách rozosielať po celom svete. Státisíce ľudí veria, že sa vďaka tejto relikvii uzdravili z vážnych ochorení.<ref name="lauko"/> Aj pri štvrtom otvorení rakvy v roku 1955 telo nejavilo žiadne známky rozkladu.<ref name="zazraky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Charbel.org - Saint Charbel Miracles | url = http://www.charbel.org/saint/charbel/miracles/ | vydavateľ = charbel.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Svätorečenie == V priebehu 20. storočia sa objavilo viacero prípadov zázračných uzdravení ľudí spojených s Šarbelom Machlúfom.<ref name="zazraky"/> Svätcov hrob v [[Maronitská cirkev|maronitskom]] kláštore v Annaji se stal pútnickým miestom. Mnohí z pútnikov, medzi ktorými boli aj nekresťania, bolo zázračne uzdravených na tele aj na duši. Otec Šarbel bol z tohoto dôvodu [[pápež]]om [[Pavol VI.|Pavlom VI.]] dňa 5. decembra [[1965]] počas [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]] vyhlásený za blahoslaveného. Následne bol taktiež svätorečený rovnakým pápežom 9. októbra [[1977]]. Prípadmi pre dosvedčenie jeho svätosti bolo zázračné vyliečenie mníšky Marie Abdel Kamari v roku 1950 pri návšteve Šarbelovho hrobu, vyliečenie Iskandara Naim Obeida z obce [[Baabdat]] a vyliečenie Mariam Awadovej z obce Hammana.<ref name="zazraky"/><ref name="maron">[http://www.saintcharbel-Annaja.com/home.php?lgid=0 "Beatification and Canonization of Saint Charbel", Saint Maron Monastery]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Modlitby k Šarbelovi == Existuje viacero modlitieb pre veriacich kresťanov, smerovaných k svätému Šarbelovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Modlitba k svätému Charbelovi | url = https://modlitba.sk/?p=8466 | vydavateľ = modlitba.sk | dátum vydania = 2015-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Litánie k sv. Šarbelovi | url = https://modlitba.sk/?p=10859 | vydavateľ = modlitba.sk | dátum vydania = 2017-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novéna k svätému Šarbelovi | url = https://modlitba.sk/?p=4353 | vydavateľ = modlitba.sk | dátum vydania = 2013-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku Šarbelovi sa Libanončania modlili tiež po výbuchu v centre [[Bejrút]]u v auguste 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Agency | meno = Catholic News | autor = | odkaz na autora = | titul = After Beirut explosion, Lebanon turns to St. Charbel | url = https://www.thecatholictelegraph.com/beirut-lebanon-turns-to-st-charbel/68327 | vydavateľ = thecatholictelegraph.com | dátum vydania = 2020-12-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Piotrowski | meno = Mieczysław | titul = Svatý poustevník z Libanonu | periodikum = Milujte se! | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | mesiac = máj | ročník = 2 | číslo = 5 | strany = 5-15 | issn = 1802-4327|vydavateľ=Milujte se! z.s|miesto=Vranov nad Dyjí}} ''(po česky)'' * ''Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti'', editor: Gabriel Emmanuel Nagy, ZAEX,Bratislava, 2015. 56 s. ISBN 978-80-89676-38-5, , Preklad Lucia Rakovanová. * SKANDAR, Hanna. ''Myšlenky svatého Šarbela''. Praha: Karmelitánské nakladatelství, 2018. {{ISBN|978-80-7195-913-7}} ''(po česky)'' * SKANDAR, Jean, OFM; Buissonová, Marie-Sylvie: ''Svätý Šarbel Machlúf. Život, posolstvo, modlitby a pobožnosti'', LÚČ, Bratislava, 2018, 272 s., ISBN 978-80-8179-118-5 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.saintcharbel-Annaja.com Oficiálna stránka maronitského kláštora v Annaji]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} en, fr, es, ar * [http://www.charbel.org Stránka o Svätom Šarbelovi] ''(po anglicky)'' * [https://encyklopedia.pwn.pl/haslo/;3936478 Makhlouf Youssef na ''Internetowa encyklopedia PWN'' (po poľsky)] == Zdroj == {{Preklad|cs|Šarbel Machlúf|18667339}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Machlúf, Šarbel}} [[Kategória:Libanonskí svätci a blahoslavení]] [[Kategória:Pustovníci]] [[Kategória:Divotvorcovia]] [[Kategória:Maronitskí katolícki kňazi]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 24. júla]] [[Kategória:Kanonizovaní Pavlom VI.]] gsmbrrsc2robp8elh8r5qkkb054uiaf Chicago Med 0 662668 8381263 8292024 2026-10-08T02:44:42Z Stephan1000000 172529 8381263 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál|sk=Chicago Med|výkonný producent=[[Dick Wolf]]<br/>[[Diane Frolov]]<br/>[[Andrew Schneider]]<br/>[[Michael Waxman]]<br/>[[Matt Olmstead]]<br/>[[Michael Brandt]]<br/>[[Derek Haas]]<br/>Danielle Gelber<br/>Arthur W. Forney<br/>[[Peter Jankowski]]|formát obrazu=|tv sk=[[TV Doma]]|rok sk=4. január 2021 – súčasnosť|tv orig=[[NBC]]|rok orig=17. november 2015 – súčasnosť|distribútor=|spoločnosť=[[Dick Wolf|Wolf Films]] (1. – 4. séria)<br/>Wolf Entertainment (5. séria – súčasnosť)<br/>[[Universal Television]]|dĺžka=42 minút|strih=|kamera=|producent=Charles S. Carroll<br/>Jeffrey Drayer<br/>David Weinstein<br/>Simran Baidwan<br/>Will Pascoe<br/>Safura Favavi|počet častí=220|en=Chicago Med|počet sérií=12|jazyk=angličtina|krajina=[[Spojené štáty]]|slogan=|hudba popiska=|hudba=[[Atli Örvarsson]]|obsadenie=[[Nick Gehlfuss]]<br/>[[Yaya DaCosta]]<br/>[[Torrey DeVitto]]<br/>[[Rachel DiPillo]]<br/>[[Colin Donnell]]<br/>[[Brian Tee]]<br/>[[S. Epatha Merkerson]]<br/>[[Oliver Platt]]<br/>[[Marlyne Barrett]]<br/>Norma Kuhling<br/>[[Dominic Rains]]|réžia=|scenár=|námet=|žáner=lekárska dráma|logo=Chicago-Med_Logo.svg|webstránky=http://www.nbc.com/chicago-med}} '''''Chicago Med''''' je americký dramatický seriál z lekárskeho prostredia, ktorého tvorcami sú [[Dick Wolf]] a [[Matt Olmstead]]. Premiéru mal 17. novembra 2015 na stanici [[NBC]]. Dej sa odohráva na urgentnom príjme vo fiktívnej nemocnici Gaffney Chicago Medical Center. 27. februára 2020 bola potvrdená šiesta, siedma a ôsma séria.<ref>{{cite web|title=Dick Wolf's Three "Chicago" Series and "Law & Order: Special Victims Unit" Receive Three-Season Pickups on NBC|url=http://www.thefutoncritic.com/news/2020/02/27/dick-wolfs-three-chicago-series-and-law-and-order-special-victims-unit-receive-three-season-pickups-on-nbc-60315/20200227nbc02/|work=[[The Futon Critic]]|date=February 27, 2020}}</ref> Šiesta séria mala premiéru 11. novembra 2020.<ref>{{cite web|last=Andreeva|first=Nellie|title=NBC Sets Premiere Dates For Tweaked Fall Schedule; Scripted Series Delayed; 'New Amsterdam', 'Brooklyn', 'Manifest', 'Law & Order: Organized Crime' Held For 2021|url=https://deadline.com/2020/08/nbc-premiere-dates-tweaked-fall-schedule-this-is-us-chicago-superstore-new-amsterdam-brooklyn-nine-nine-manifest-law-order-organized-crime-held-2021-1203025100/|work=[[Deadline Hollywood]]|date=August 27, 2020}}</ref> Od 4. januára 2021 na Slovensku seriál vysiela televízna stanica [[TV Doma]]. == Obsadenie == === Hlavné roly === * [[Nick Gehlfuss]] ako Dr. Will Halstead * [[Yaya DaCosta]] ako April Sextonová * [[Torrey DeVitto]] ako Dr. Natalie Manningová * [[Rachel DiPillo]] ako Dr. Sarah Reesová (série 1 – 3; hosť v sérii 4) * [[Colin Donnell]] ako Dr. Connor Rhodes (série 1 – 5) * [[Brian Tee]] ako [[Lieutenant commander (United States)|LCDR]] Dr. Ethan Choi * [[S. Epatha Merkerson]] ako Sharon Goodwinová * [[Oliver Platt]] ako Dr. Daniel Charles * [[Marlyne Barrett]] ako Maggie Lockwoodová * Norma Kuhling ako Dr. Ava Bekkerová (séria 2: vedľajšia úloha; série 3 – 4: hlavná úloha; séria 5: hosť) * [[Dominic Rains]] ako Dr. Crockett Marcel (séria 5 – súčasnosť) === Recurring === * [[Julie Berman]] ako Dr. Samantha „Sam“ Zanettiová (séria 1) * Deron J. Powell ako Tate Jenkins (série 1 – 2) * [[Peter Mark Kendall]] ako Joey Thomas * Roland Buck III ako Dr. Noah Sexton (série 1 – 6) * [[Brennan Brown]] ako Dr. Sam Abrams * [[Gregg Henry]] ako Dr. David Downey (séria 1) * [[D. W. Moffett]] ako Cornelius Rhodes (série 1 – 4) * Christina Brucato ako Claire Rhodesová (séria 1) * Lorena Diaz ako sestra Doris * Casey Tutton ako sestra Monique * Amanda Marcheschi ako sestra Dina (séria 1 – súčasnosť) * [[Jeff Hephner]] ako Jeff Clarke (série 1–2) * [[Ato Essandoh]] ako Dr. Isidore Latham (séria 2 – súčasnosť) * [[Mekia Cox]] ako Dr. Robyn Charlesová (séria 2 – súčasnosť) * [[Eddie Jemison]] ako Dr. Stanley Stohl (série 2 – 4) * [[Alexandra Grey]] ako Denise Lockwoodová (séria 2 – súčasnosť) * James Vincent Meredith ako Barry (séria 3) * [[Michel Gill]] ako Robert Haywood (série 3 – 4) * [[Arden Cho]] ako Emily Choiová (séria 3 – 4) * [[Molly Bernard]] ako Dr. Elsa Curryová (séria 4 – súčasnosť) * [[Ian Harding]] ako Phillip Davis (séria 4 – 5) * Jodi Kingsley ako DCFS Officer Madeline Gasternová (séria 1 – súčasnosť) * [[Tehmina Sunny]] ako Dr. Sabeena Viraniová (séria 6) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Preklad|en|Chicago Med|}} [[Kategória:Televízne seriály NBC]] [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Lekárske televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2015]] qv2uyt6e28r35q26nsy9sn9emfvdc4c Košická futbalová aréna 0 662937 8381175 8247343 2026-10-07T17:37:49Z RickRichards 153041 + doplnenie o treningove centrum 8381175 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión | názov štadiónu = Košická futbalová aréna | prezývka = KFA | obrázok = KFA Kosicka Futbalova Arena.jpg | popis obrázka = Aréna v roku 2024 | štát = Slovensko | poloha = Pri prachárni 13, 040 11 [[Košice]] | zemepisná šírka = 48.69678008378093 | zemepisná dĺžka = 21.245221928523403 | otvorený = [[12. február]]a [[2022]] | začiatok = [[29. októbra]] [[2018]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Začala sa výstavba štadióna v Košiciach| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/364222/foto-zacala-sa-vystavba-stadiona-v-kosiciach/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-29| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref> | prestavaný = | rozšírenie = | uzavretý = | zbúraný = | majiteľ = [[Košice|Mesto Košice]] | správca = Košická Futbalová Aréna a.s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Finstat| odkaz na autora =| titul = Košická Futbalová Aréna a. s.| url = https://finstat.sk/47845660| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = | jazyk =}}</ref> | povrch = tráva | cena výstavby = 22,42 mil. [[€]]<ref name="sme">{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Štadión v Košiciach je priorita. SFZ dá pôžičku, ďalšiu dotáciu už nie| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sfz-dostavbe-kosickej-futbalovej-areny-chyba-5-mil/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-09-23| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref> | architekt = HESCON<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = HESCON - Architektur- und Ingenieurbüro| odkaz na autora = | titul = Košická futbalová aréna KFA| url = https://hescon.sk/de/projekte| vydavateľ = hescon.sk| dátum vydania = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210616120152/https://hescon.sk/de/projekte| dátum archivácie = 2021-06-16}}</ref> | spoločnosť =AVA-stav | bývalé názvy = | kluby = [[FC Košice]] ([[2022]] – súčasnosť)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dočkali sa dôstojného domova. Druholigové Košice budú hrať v novej futbalovej aréne| url = https://sport.aktuality.sk/c/257bvt0/foto-dockali-sa-dostojneho-domova-druholigove-kosice-budu-hrat-v-novej-futbalovej-arene/| vydavateľ = aktuality.sk| dátum vydania = 2021-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-08| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><br/>SC Dnipro-1 (2022 – 2023)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fotta| meno = Patrik| autor =| odkaz na autora =| titul = Situácia u nás je vážna, vravel šéf Dnipra-1. V Košiciach sa Ukrajinci cítia vítaní| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-dnipro-1-aek-larnaka-kosice-kvalifikacia-preview-europska-liga-2022-2023/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-08-18| dátum prístupu = 2022-08-18}}</ref><br/>FC Kryvbas (2024 – súčasnosť)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =| autor = SME.sk| odkaz na autora =| titul = O európsky pohár zabojuje v Košiciach FC Kryvbas z Ukrajiny| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://tlacovespravy.sme.sk/c/23363822/o-europsky-pohar-zabojuje-v-kosiciach-fc-kryvbas-z-ukrajiny.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2024-08-01| dátum prístupu = 2024-08-01}}</ref> | kapacita = 12 555 miest<ref name="sme"/><ref name="priebeh122020">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vaska| meno = Milan| autor = | odkaz na autora = | titul = Informácia o priebehu výstavby za obdobie – December 2020| url = https://static.kosice.sk/article/hUUQUeeIisOVOYRhB/12_2020_kfa_priebeh.pdf| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania = 2021-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240304182249/https://static.kosice.sk/article/hUUQUeeIisOVOYRhB/12_2020_kfa_priebeh.pdf| dátum archivácie = 2024-03-04}}</ref> | rozmery = 105×{{m|68|m}} }} '''Košická futbalová aréna''' (skrátene '''KFA'''), je viacúčelový [[štadión (moderný)|štadión]] v [[Košice|Košiciach]]. Štadión má kapacitu 12 555 návštevníkov a jeho prvá fáza bola dokončená v [[Január|januári]] [[2021]].<ref name="kosice.sk">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Magistrát mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Informácia o priebehu výstavby za obdobie január 2021| url = https://static.kosice.sk/article/MssFHx1RQW5BSWZEFm/01_2021_kfa.pdf| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-11| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210512150315/https://static.kosice.sk/article/MssFHx1RQW5BSWZEFm/01_2021_kfa.pdf| dátum archivácie = 2021-05-12}}</ref> V marci [[2024]] bola dokončená druhá etapa, ktorá obsahovala dostavbu bočných tribún.<ref name="dokoncenie">{{Citácia periodika | priezvisko = Dohovič| meno = Svjatoslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Košice majú štadión za 25 miliónov a snívajú, že raz budú ako San Siro| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kosice-stadion-cena-25-milionov-eur-kosicka-futbalova-arena-pribeh/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2024-03-20| dátum prístupu = 2024-04-08}}</ref> == Priebeh výstavby == Celá stavba je rozdelená do troch etáp. Ešte začiatkom roka [[2018]] bolo rozhodnuté, že ako zhotoviteľ stavby bude skupina dodávateľov ''AVA-stav'' z [[Galanta|Galanty]] a ''OHL ŽS SK'' z [[Bratislava|Bratislavy]].<ref name="hn1">{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec| meno = Marek| autor = | odkaz na autora = | titul = Nový košický štadión pozná svojho staviteľa| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://hnonline.sk/hnbiznis/1711968-novy-kosicky-stadion| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-16| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref> V rámci prvej etapy bol vypracovaný projekt pre stavebné povolenie, realizačný projekt a boli zabezpečené príslušné stavebné povolenia a stavebné práce pre sfunkčnenie štadióna.<ref name="bimfo">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = BIMfo| odkaz na autora = | titul = Košická futbalová aréna KFA| url = https://www.bimfo.cz/BIM-Projekty/Kosicka-futbalova-arena-KFA.aspx| vydavateľ = bimfo.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = | jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hakl| meno = Róbert| autor = | odkaz na autora = | titul = Futbalovú arénu postavia firmy z Galanty a Bratislavy| url = https://kosicednes.sk/udalosti/futbalovu-arenu-postavia-firmy-z-galanty-bratislavy/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2018-03-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Všetky 3 etapy mali spolu stáť 19,47 milióna eur.<ref name="hn1"/> [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] dotovalo 4 milióny eur a [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky]] 8 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ambrozová| meno = Mária| autor =| odkaz na autora = | titul = Už vieme, kto a za koľko postaví v Košiciach nový futbalový štadión| url = https://www.startitup.sk/uz-vieme-kto-za-kolko-postavi-v-kosiciach-novy-futbalovy-stadion/| vydavateľ = startitup.sk| dátum vydania = 2018-03-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = | jazyk =}}</ref> Po ukončení prvej etapy Košice získali futbalový štadión [[Kategórie štadiónov UEFA|kategórie UEFA]] 3. Následne po dostavaní tribún za bránami (druhá a tretia etapa) štadión disponuje klasifikáciou kategórie UEFA 4.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košice nemajú peniaze na futbalový štadión, stavať budú na etapy| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/kosice-nemaju-peniaze-futbalovy-stadion-stavat-budu-etapy| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2018-04-04| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref><ref name="hn2">{{Citácia periodika | priezvisko = Rendek| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Košickej aréne chýbajú milióny, pomôže zväz| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://hnonline.sk/sport/2017150-kosickej-arene-chybaju-miliony-pomoze-zvaz| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2019-10-03| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref><ref name="dokoncenie"/> Prvá etapa bola ukončená v októbri [[2020]]. Druhá a tretia etapa mala byť ukončená v roku [[2022]]. Cena stavebnej časti sa navýšila na 20,82 miliónov €. Mesto Košice do výstavby plánovalo investovať 12 miliónov €, no nakoniec do projektu investovalo 13,5 milióna eur. Na dokončenie tribún za oboma bránkami bolo potrebných ďalších 5 miliónov eur, v rámci prvej etapy bol pripravený základ pre montáž zabránkových tribún B a D. Okrem toho bolo stále potrebných aj 1,6 milióna eur na vnútorné vybavenie štadióna. Po kompletnom dokončení ide o najlacnejší štadión UEFA 4 v prepočte na jedno sedadlo. [[Slovenský futbalový zväz]] ponúkol mestu na dostavanie štadiónu, [[Pôžička|pôžičku]].<ref name="sme"/><ref name="hn2"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach rastie ďalší krásny stánok. Na dokončenie mu však chýbajú milióny| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/563723-v-kosiciach-rastie-dalsi-krasny-stanok-na-dokoncenie-mu-vsak-chybaju-miliony/| issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2020-09-23| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Chýba už len trávnik a môže sa hrať. Nový štadión v Košiciach už kolaudujú| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/473494/foto-chyba-uz-len-travnik-a-moze-sa-hrat-novy-stadion-v-kosiciach-uz-kolauduju/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-10| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora = | titul = VIDEO: Na dokončenie futbalovej arény stále chýbajú financie| url = https://www.tvkosice.sk/video/5f6c2b9969d5c232d7bd5f0e| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2020-09-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Kolaudácia štadióna s tribúnami A a C prebehla v januári [[2021]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lendel| meno = Michal| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Čermáková| meno2 = Judita| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Košický štadión skolaudovali. Zatiaľ je bez trávnika i domáceho klubu| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22620387/kosicky-stadion-skolaudovali-zatial-je-bez-travnika-i-domaceho-klubu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-03-19| dátum prístupu = 2021-03-19}}</ref> V júli 2021 sa začali zatrávňovacie práce na hracej ploche.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lendel| meno = Michal| autor =| odkaz na autora =| titul = Na hracej ploche košickej arény konečne vyrastie tráva. Plán je hrať tam v októbri| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22707101/na-hracej-ploche-kosickej-areny-konecne-vyrastie-trava-plan-je-hrat-tam-v-oktobri.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-07-23| dátum prístupu = 2021-07-23}}</ref> Generálnym manažérom arény je Peter Schmiedl.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor =| odkaz na autora =| titul = Z Maďarska príde 25 kamiónov. Košickú futbalovú arénu už pokrýva trávnik| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kosicka-futbalova-arena-travnik-zakladanie-november-2021/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-11-17| dátum prístupu = 2021-11-17}}</ref> V decembri 2021 odobrila [[Vláda Slovenskej republiky]] 4 milióny eur na dobudovanie arény ako športovej infraštruktúry národného významu. Financie mali ísť spočiatku na účet Fondu na podporu športu v roku [[2022]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = SITA| odkaz na autora = SITA| titul = Na dobudovanie Košickej futbalovej arény pôjdu štyri milióny eur| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22799715/na-dobudovanie-kosickej-futbalovej-areny-pojdu-styri-miliony-eur.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-12-08| dátum prístupu = 2021-12-09}}</ref> Prestavenstvo KFA sa po zhodnotení viacerých možností rozhodlo o vyhlásenie nového verejného obstarávania. Dostavba sa takto síce mierne oneskorila, no tento spôsob mal priniesť čo najmenší vplyv na verejné financie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Mesto Košice vyhlási nové verejné obstarávanie na dostavbu futbalovej arény| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/verejny-priestor/mesto-kosice-vyhlasi-nove-verejne-obstaravanie-dostavbu-futbalovej-areny| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2021-12-27| dátum prístupu = 2022-01-13}}</ref> == Vybavenie štadióna == Štadión disponuje vyhrievanou hracou plochou a tréningovými ihriskami, kde by mala vyrásť futbalová akadémia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Pri košickej aréne vyrastie futbalová akadémia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22548492/pri-kosickej-futbalovej-arene-vyrastie-futbalova-akademia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-04| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach vyrastie akadémia za štyri milióny. Je za ňou maďarský investor| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/570886-v-kosiciach-vyrastie-akademia-za-styri-miliony-je-za-nou-madarsky-investor/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-05| dátum prístupu = 2021-02-15}}</ref> Štadión obsahuje 4 tribúny, A, B, C a D.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Budú na ňom hrať v lete? Štadión v Košiciach si už obzreli aj hráči (FOTO)| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kosicka-futbalova-arena-predseda-predstavenstva-giboda-rozhovor/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-02-26| dátum prístupu = 2021-02-26}}</ref> Podzemné podlažie hlavnej tribúny obsahuje šatne pre hráčov, rozhodcov, delegátov, priestory ošetrovne, dopingovej kontroly, tlačovkovú miestnosť aj mix zónu.<ref name="sme"/><ref name="priebeh122020"/><ref name="bimfo"/> Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádzajú vstupy, VIP sektor a zázemie pre gastro. Na druhom podlaží sú priestory pre administratívu, [[novinár]]ov a [[fotograf]]ov. Na treťom sú [[Televízia (prenos)|TV]] štúdiá, skyboxy, [[réžia]] prenosov a velín pre bezpečnosť štadióna. Štvrté podlažie je vyhradené na prístup [[kameraman]]ov k hlavnej [[Kamera (prístroj)|kamerovej]] plošine. Nad hlavnou tribúnou budú tri plošiny, nad ostatnými po jednej kameramanskej plošine.<ref name="sme"/><ref name="priebeh122020"/> V apríli 2023 sa začala dostavba zostávajúcich dvoch tribún arény. Realizácia dostavby stála 5,86 milióna eur a stavebníkom je spoločnosť AVA-STAV. Kompletné dokončenie štadióna je naplánované na jar [[2024]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora =| titul = Dostavba tribún futbalovej arény sa začala. Jej kapacita sa zvýši viac než dvojnásobne| periodikum = Korzár| odkaz na periodikum = Korzár (denník)| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23158531/dostavba-tribun-futbalovej-areny-sa-zacala-jej-kapacita-sa-zvysi-viac-nez-dvojnasobne.html| issn =| vydavateľ = Petit Press| miesto = Košice| dátum = 2023-04-17| dátum prístupu = 2023-04-17}}</ref> Aréna bola kompletne dokončená v marci [[2024]].<ref name="dokoncenie"/> === Akadémia pri KFA === Medzi návrhy budúceho rozvoja patrí vybudovanie komplexu futbalovej akadémie so štyrmi tréningovými ihriskami spolu s budovou so šatňami a zariadeniami v areáli štadióna. Pôvodne mala byť výstavba akadémie súčasťou tretej etapy výstavby KFA. Po vzájomných rokovaniach medzi mestom [[Košice|Košice]], spoločnosťou ''Slovak Sport Development'' (zastupujúca maďarského investora) a klubom [[FC Košice]] došlo k podpísaniu memoranda o porozumení. Plánovanú výstavbu a prevádzku tak bude financovať ''Slovak Sport Development''. Odhadované náklady sú vo výške 4 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fabián| meno = Vladimír| autor = | odkaz na autora = | titul = Pri KFA vyrastie futbalová akadémia FC Košice za 4 milióny eur| url = https://www.kosice.sk/clanok/pri-kfa-vyrastie-futbalova-akademia-fc-kosice-za-4-miliony-eur| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2020-12-14| dátum aktualizácie = 2021-03-17| dátum prístupu = 2021-03-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V auguste [[2025]] sa pri futbalovej aréne otvorilo tréningové centrum slúžiace pre seniorský tím ale aj mládežnícke kategórie. Skladá sa z dvoch trávnatých ihrísk a tréningovej budovy, v ktorej sa nachádzajú šatne a miestnosti pre trénerov. Tréningové centrum si vyžiadalo náklady v hodnote 2,02 milióna eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gregová| meno = Martina| autor =| odkaz na autora =| titul = Systematické budovanie športovej infraštruktúry. Pri Košickej futbalovej aréne postavili tréningové centrum pre mládež| periodikum = ASB.sk| odkaz na periodikum =| url = https://www.asb.sk/architektura/pri-kosickej-futbalovej-arene-postavili-treningove-centrum| issn = | vydavateľ = JAGA GROUP| miesto = Bratislava| dátum = 2026-03-30| dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> == Galéria == <gallery> Košická futbalová aréna 2022.jpg|Aréna v roku 2022 Košická futbalová aréna 2021.jpg|Rozostavaná aréna KFA pohľad z boku.jpg|Pohľad z boku KFA tribúna – bočný pohľad.jpg|Bočný pohľad na tribúnu KFA tribúna C.jpg|Tribúna A KFA tribúna A.jpg|Tribúna C KFA základy pre tribúnu.jpg|Priestor pre zvyšné tribúny </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový|Architektúra|}} * [https://kosickafutbalovaarena.sk/ Oficiálna stránka arény] [[Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku]] [[Kategória:Šport v Košiciach]] [[Kategória:Stavby v Košiciach]] [[Kategória:Architektúra z 2020]] 8dd5j1zlqfijzt77i6m1hkpyd8zqsyb Krajský súd v Košiciach 0 663296 8381173 8218740 2026-10-07T17:27:52Z RickRichards 153041 aktualizácia 8381173 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Krajský súd v Košiciach | Logo spoločnosti = Krajský súd Košice.jpg | Veľkosť loga = 270px | Popis = | Právna forma = [[rozpočtová organizácia]]<ref name="fin25">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno =| autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = Krajský súd v Košiciach| url = https://finstat.sk/00215783| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07| miesto = | jazyk =}}</ref> | IČO = 00215783<ref name="fin25"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Úrad pre verejné obstarávanie| odkaz na autora =| titul = Profil obstarávateľa| url = https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-profilov/detail/834| vydavateľ = uvo.gov.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-23| miesto =| jazyk =}}</ref> | Odvetvie = [[Verejná správa (odvetvie)|verejná správa]] | Založená = [[1. január]] [[1972]]<ref name="fin25"/> | Zakladateľ = | Sídlo = [[Košice]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko | Vedenie = JUDr. Marek Dudík {{small|(predseda)}} | Územný rozsah = [[Košický kraj]] | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = {{rast}} 2 851 945 € {{small|(2025)}}<ref name="fin25"/> | Obrat = | Výnosy = {{rast}} 11 447 086 € {{small|(2025)}}<ref name="fin25"/> | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 150-199 {{small|(2025)}}<ref name="fin25"/> | Vlastník = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]] | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = https://www.justice.gov.sk/ | Zánik = | Poznámka = }} '''Krajský súd v Košiciach''' (alebo '''Krajský súd Košice'''), je [[Sústava súdov Slovenskej republiky#Krajské súdy|krajský súd]] so sídlom v meste [[Košice]], sídle [[Košický kraj|Košického kraja]] a [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Budova súdu sa nachádza na [[Štúrova ulica (Košice)|Štúrovej ulici]] 29. [[Predseda súdu|Predsedom]] súdu je JUDr. Marek Dudík, podpredsedmi JUDr. Martin Kolesár a JUDr. Peter Tutko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR| odkaz na autora = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| titul = Krajský súd v Košiciach| url = https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/sud_147| vydavateľ = justice.gov.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-10-07| miesto =| jazyk =}}</ref> Na súde v roku [[2019]] pôsobilo 66 [[Sudca|sudcov]], ktorých počet oproti minulým rokom klesol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová| meno = Veronika| autor = | odkaz na autora = | titul = Krajský súd v Košiciach prišiel o 18 sudcov. Nasledovali predsedu| periodikum = Denník N| odkaz na periodikum = Denník N| url = https://dennikn.sk/1833480/krajsky-sud-v-kosiciach-prisiel-o-18-sudcov-nasledovali-predsedu/| issn = 1339-844X| vydavateľ = N Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-04-01| dátum prístupu = 2021-02-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Rokytka| meno = Roman| autor = | odkaz na autora = | titul = Z košického krajského súdu vo veľkom odchádzajú sudcovia. S novou ministerkou to nesúvisí, tvrdí jeho expredseda| url = https://kosicednes.sk/udalosti/z-kosickeho-krajskeho-sudu-vo-vekom-odchadzaju-sudcovia-s-novou-ministerkou-nesuvisi-tvrdi-jeho-expredseda/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2020-04-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo októbri [[2026]] mal súd 52 aktívnych sudcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR| odkaz na autora = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| titul = Krajský súd v Košiciach – Sudcovia| url = https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/sud_147/sudcovia?stav_string=label.sudca.aktivny&pageNum=1&size=10| vydavateľ = justice.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-10-07| dátum prístupu = 2026-10-07| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Na súde bolo vo októbri 2026, evidovaných 58 968 rozhodnutí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR| odkaz na autora = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky| titul = Krajský súd v Košiciach – Rozhodnutia| url = https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/sud_147/rozhodnutia?pageNum=1&size=10&sortProperty=datum_vydania_rozhodnutia&sortDirection=DESC| vydavateľ = justice.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-10-07| dátum prístupu = 2026-10-07| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Súd vo väčšine prípadov rieši [[Občianske právo|občianskoprávne]] a [[Trestné právo|trestnoprávne]] súdne spory a prípady, ale je mu umožnené rozhodovať aj o správnych veciach v prípadoch, keď sa nejedná o situácie presne vymedzené v osobitnom zákone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajský súd Košice| url = https://podnikam.sk/zoznam-urady-institucie/sudy/krajsky-sud-kosice/| vydavateľ = podnikam.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = | jazyk =}}</ref> Obvod súdu tvoria obvody Okresného súdu [[Košice I (okres)|Košice I]], Okresného súdu [[Košice II (okres)|Košice II]], Okresného súdu [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]], Okresného súdu [[Michalovce]], Okresného súdu [[Rožňava]], Okresného súdu [[Spišská Nová Ves]] a Okresného súdu [[Trebišov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 328/1996 Z.z.| url = https://www.aspi.sk/products/lawText/1/44652/1/2/zakon-c-328-1996-zz-ktorym-sa-ustanovuju-nove-sidla-a-obvody-sudov-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/zakon-c-328-1996-zz-ktorym-sa-ustanovuju-nove-sidla-a-obvody-sudov-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov| vydavateľ = aspi.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov| url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/371/| vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR| dátum vydania = 2004-05-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Bratislava}}</ref> == História == História krajského a okresných súdov v Košiciach začala v roku [[1945]] v povojnovom období. V tomto roku bol zriadený ''Hlavný súd v Košiciach'', pod ktorý spadali Krajský súd v Košiciach, Krajský súd v [[Levoča|Levoči]], Krajský súd v [[Prešov]]e, Krajský súd v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a Krajský súd v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Neskôr bol prijatím [[Ústavný zákon|ústavného zákona]] č. 150/1948 Sb. a prijatím [[Zákon (právo)|zákona]] č. 320/1948 Sb. bol Krajský súd v Košiciach, ktorý sa stal jedným zo šiestich krajských súdov na území [[Slovensko|Slovenska]]. Následne sa po prijatí zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu uskutočnila redukcia počtu krajov na 3 krajské súdy. Krajský súd v Košiciach zahŕňal [[Košický kraj]] a [[Prešovský kraj]].<ref name="unms"/> Budova krajského súdu bola postavená v roku [[1982]]. V roku [[1997]] sa uskutočnila reorganizácia [[Štátna správa|štátnej správy]] a sústavy súdov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Haj­di­no­vá| meno = Jean­net­te| autor = | odkaz na autora =| priezvisko2 = Ko­so­vá| meno2 = Mar­ce­la| titul = Súdna mapa inak| url = http://www.pravnelisty.sk/clanky/a908-sudna-mapa-inak| vydavateľ = pravnelisty.sk| dátum vydania = 2020-12-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-23| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Od tejto doby je budova sídlom Krajského súdu v Košiciach, Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Košice II a Okresného súdu Košice-okolie.<ref name="unms">{{Citácia periodika| priezvisko = Pažúr| meno = Adrián| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čižmárová| meno2 = Anna| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = História krajského súdu a okresných súdov| periodikum = Cesta s modelom CAF na Okresnom súde Košice II| odkaz na periodikum = | miesto = Bratislava| rok = 2018| mesiac = 12| deň = 10| ročník = | číslo = | strany = 25| url = https://www.unms.sk/swift_data/source/2018/kvalita/konferencia/prednasky/4_Pazur_Cizmarova_Okresny_sud_KE_II.pdf| dátum prístupu = 2021-02-23| url archívu = https://web.archive.org/web/20200930025302/https://www.unms.sk/swift_data/source/2018/kvalita/konferencia/prednasky/4_Pazur_Cizmarova_Okresny_sud_KE_II.pdf| dátum archivácie = 2020-09-30}}</ref> == Budova súdu == Projekt [[Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky|Plánu obnovy]] s názvom ''Reforma justície'' zahŕňa modernizáciu existujúcej budovy krajského súdu na [[Štúrova ulica (Košice)|Štúrovej ulici]] tak, aby jej rekonštrukcia zabezpečila úsporu primárnej energie minimálne na úrovni 30%. Rozpočet na rekonštrukciu je stanovený na 27,1 milióna [[Euro|eur]] s [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Úrad vlády Slovenskej republiky| odkaz na autora = Úrad vlády Slovenskej republiky| titul = Modernizácia budovy Krajského súdu v Košiciach| url = https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/modernizacia-budovy-krajskeho-sudu-v-kosiciach/| vydavateľ = planobnovy.sk| dátum vydania = 2024-01-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-18| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240217204020/https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/modernizacia-budovy-krajskeho-sudu-v-kosiciach/| dátum archivácie = 2024-02-17}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/sud_147 Súd na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR] {{Súradnice|48.716825711344875|21.24913242877749|type:landmark|format=dms|display=title}} {{Súdy na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Košice]] [[Kategória:Súdy na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1972]] md2qshw97rtnl7g16bfn0keuse2s9gd Diskusia s redaktorom:Henrіch 3 671534 8381270 8242838 2026-10-08T03:34:56Z OJJ 116711 /* Crowther */ nová sekcia 8381270 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}}--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 20:18, 16. október 2021 (UTC) == [[Samuel Honzek]] == {{Doplň zdroje|Samuel Honzek}} – [[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 10:57, 16. november 2021 (UTC) :Ďakujem za upozornenie. Doplnil som zdroje, z ktorých som čerpal. :–Henrich73 [[Redaktor:Henrich73|Henrich73]] ([[Diskusia s redaktorom:Henrich73|diskusia]]) 17:08, 23. november 2021 (UTC) == Arthur == {{Urgentne upraviť autor|Arthur}}[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 18:05, 23. november 2021 (UTC) == Roman Ljašenko == {{Urgentne upraviť autor|Roman Ljašenko}}--[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 18:34, 15. december 2021 (UTC) Stránku máš presunutú na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Henrich73/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:47, 5. január 2023 (UTC) == Presuny == Ahoj! PO presune treba opraviť wikilinky smerujúce na pôvodný názov článku. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Luk%C3%A1%C5%A1_Cinge%C4%BE tu]. Odkaz je vľavo pod "Odkazy na túto stránku". Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:01, 7. január 2023 (UTC) == Náležitosti článkov == Zdravím. Nezabúdaj pls. pri zakladaní článkov na [[Pomoc:Kategória|kategorizáciu]] (a v prípade biografií osôb aj radiaci kľúč, <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Priezvisko, Meno}}</nowiki></code>, resp. pri editácii [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnym editorom]] je v dialógovom okne ''Kategórie'', dostupnom z drop-down menu cez tl. s troma čiarkami vpravo na lište, položka ''Triediť túto stránku implicitne ako'', tam je pri biografiách potrebné zadať meno dotyčného v tvare <code>priezvisko, meno</code>, napr. ''Rooba, Robert''). Viď úpravy [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7543253]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 02:45, 2. marec 2023 (UTC) == A. Albert == {{Urgentne upraviť autor|A. Albert}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:39, 16. marec 2023 (UTC) == Arnold Deutsch == {{Urgentne upraviť autor|Arnold Deutsch}} --[[Redaktor:RickRichards|RickRichards]] ([[Diskusia s redaktorom:RickRichards|diskusia]]) 19:58, 23. február 2024 (UTC) == K hokejistovi == Ahoj. Tá [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adam_Ru%C5%BEi%C4%8Dka&diff=next&oldid=7808589 poznámka] je v článku bez zdroja. Už len to je dôvodom na jej odstránenie. Dolož, prípadne zdroj.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 25. február 2024 (UTC) == Falsterbo == Ahoj. Do článkov o mestách sa zvyknú dávať príslušné infoboxy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:36, 2. júl 2024 (UTC) == Aptonymum == {{Urgentne upraviť autor|Aptonymum}} 1. chýbajú slovenské zdroje na tie tvary (a pri zbežnom hľadaní v [https://slovnik.juls.savba.sk/ slovníkoch] a na .sk weboch to moc výskytov mať nevyzerá, žiaden z tých troch tvarov). 2. chýba kategorizácia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:51, 21. november 2024 (UTC) == Rollback == [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Rollback/]] není korektně podána. Postupujte podle [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Rollback]], takto se o žádosti nikdo nedozví. Článek jsem opravil. Hezký den, ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:09, 14. február 2025 (UTC) == Malmö universitet == {{Urgentne upraviť autor|Malmö universitet}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:21, 5. september 2025 (UTC) == Zhrnutia == Zdravím. Nevkladaj pls. junk do zhrnutí úprav ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8131211][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8127532][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8115068] a ďalšie), nepatrí to tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:04, 9. december 2025 (UTC) == Hokejista == Zdravím, [https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/rodicia-reprezentovali-slovensko-v-troch-sportoch-ich-syna-draftovali-do-nhl-ako-sveda-2025070812145734722 Melvin Novotny] je Švéd tak ho nepridávaj do zoznamu - [[Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]]. {{citát|„Rodičia reprezentovali Slovensko v troch športoch, ich syna draftovali do NHL ako Švéda“ „Ja aj sestra sme sa narodili vo Švédsku, čiže sa aj cítime ako Švédi.“}} --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 20:15, 22. máj 2026 (UTC) :Zdravím, :takže podľa teba Melvin Novotny, ktorý má oboch rodičov Slovákov, nepatrí do podkategórie "Hráči so slovenským pôvodom", ktorá je určená pre zahraničných hráčov, ktorí majú ASPOŇ JEDNÉHO RODIČA SLOVÁKA? Alebo nebodaj považuješ hráčov ako Matthew Knies, Paul Stastny, či Thomas Vanek za rýdzich Slovákov? Pretože tí sú doteraz zahrnutí v tej podkategórii, z ktorej si zmazal Novotnyho. --[[Redaktor:Henrіch|Henrіch]] ([[Diskusia s redaktorom:Henrіch|diskusia]]) 21:07, 22. máj 2026 (UTC) ::Sorry, moja chyba, nevšimol som si, že je tam aj podkategória ''Hráči so slovenským pôvodom'', myslel som, že je tam len jeden zoznam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 11:05, 23. máj 2026 (UTC) == Upozornenie (2) == Zdravím. Na margo [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Henr%D1%96ch?offset=202605252246&limit=3] opätovne upozorňujem: nestrkaj prosím nezmysly a bordel do zrhrnutí úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:46, 25. máj 2026 (UTC) == Blok == Blok na 3 dni pre opakované trúsenie nezmyslov do zhrnutí úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:06, 15. jún 2026 (UTC) Dtto, 7d. Nemám problém s odblokovaním v prípade, že deklaruješ, že s touto infantilnou zábavou končíš. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:47, 4. júl 2026 (UTC) :Zdravím, :rozumiem, že na prvý pohľad tie zhrnutia úprav vyzerajú, akoby som tresol do klávesnice, ale v skutočnosti to tak nie je. Sú to moje vlastné skratky, ktorým ja rozumiem a ktoré mi pomáhajú udržiavať prehľad, čo a kedy chcem na wikipédiu písať. A možno to vyzerá podivne, ale odkedy ich tam vkladám, tak som o trošku viac tuná na wiki produktívny, čo si ostatne môžeš dohľadať v mojej histórii príspevkov. Naozaj to nie je infantilná zábava, aj keď rozumiem, že z Tvojho pohľadu to tak vyzerá. Veď snáď mnou vytvorené a upravené články dokazujú, že sa to tu snažím brať vážne. :-) --[[Redaktor:Henrіch|Henrіch]] ([[Diskusia s redaktorom:Henrіch|diskusia]]) 06:50, 4. júl 2026 (UTC) ::Nazdar. [[Wikipédia:Zhrnutie úprav|Zhrnutia]] ale na wiki neslúžia na súkromné kryptické poznámky, je to nástroj, ktorý má umožniť ostatným posúdiť operatívne povahu úpravy. Takže znova: vkladaj tam prosím texty, pokojne aj v skratkovitej forme, ale tak, aby to bolo pre ostatných zrozumiteľné. Resp. v prípade zakladania nových článkov je druhá možnosť nechať zhrnutie prázdne, vloží sa sa tam automatický sumár vygenerovaný z úvodu markupu. ::Si ochotný to rešpektovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:00, 4. júl 2026 (UTC) :::Ešte raz ahoj. Nikdy som nemal v úmysle svojimi zhrnutiami miasť ostatných redaktorov, ktorým prišli moje úpravy pod ruky. Ak sa to stalo, tak ma to mrzí. Lenže tieto "kryptické" poznámky mi naozaj pomáhajú udržiavať si prehľad, kedy, ako a za akých okolností chcem jednotlivé články rozširovať. Vidím to na kvalite mojich novších príspevkov oproti textom z rokov 2020-22, že mi pomáhajú. Netušil som, že to predstavuje až taký problém, nakoľko tu pôsobím už nejaký ten piatok a dosiaľ mi na to nikto nič nepovedal. V prípade, že som chcel/potreboval pomoc od skúsenejších autorov, vždy som sa snažil zanechať zrozumiteľnú úpravu. Rovnako som postupoval v prípade článkov, ktoré boli často navštevované a zamknuté pre nadmerný vandalizmus, aby bolo zrejmé, že moje úpravy boli hodnotné. Naozaj nikdy nebolo mojím úmyslom tu ostatným škodiť. :::Blok ponechaj. --[[Redaktor:Henrіch|Henrіch]] ([[Diskusia s redaktorom:Henrіch|diskusia]]) 07:24, 4. júl 2026 (UTC) ::::Ako vtip dobré, no len ťažko to brať inak, než ako trolling (pre zaujímavosť ale prípadne skús rozviesť, akým konkrétne spôsobom ti zhrnutia ''„vystupomdygnet.progrs2??kansk.delu.cludo24-“'', ''„khochuba.okales.failinsp.asponprechadzsj.yeschoobhajob“'' alebo ''„vyptelc.navrzbeluk,aktivvic.lethop.augign“'' „pomáhajú udržiavať si prehľad“, kedy, ako a za akých okolností chceš jednotlivé články rozširovať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:33, 4. júl 2026 (UTC) :::::Nuž, tak bez toho, aby som otvoril svoju históriu úprav (či už mi veríš alebo nie, to je na Tebe) napr. o "''khochuba"'' Ti viem hneď teraz povedať, že to bol pokyn pre mňa vytvoriť článok o Univerzite v Malmo. Ďalej "''yeschoobhajob"'' mi zase indikovalo časový údaj, kedy najskôr ho napísať. Prečo to tak je, si už chcem nechať pre seba. Ako si ich sám nazval, sú to súkromné poznámky :-). Naozaj to nie je trolling, myslím, že kvalita mnou napísaných príspevkov dokazuje, že sa sem snažím seriózne prispievať. Prečo by som mal vôbec potrebu trolliť? Robím tieto poznámky už niekoľko rokov a až dosiaľ sa mi žiaden redaktor neozval. Či si nebodaj mysliš, že som naozaj taký trpezlivý a dedikovaný troll? --[[Redaktor:Henrіch|Henrіch]] ([[Diskusia s redaktorom:Henrіch|diskusia]]) 07:49, 4. júl 2026 (UTC) ::::::Sorry, no ani v nekryptickej forme to žiaden príčetný zmysel nedáva (značiť si do zhrnutí úprav pokyny na vytváranie iných článkov a časové údaje, kedy ''najskôr'' ich napísať). Pokojne sem seriózne prispievaj, podobný kryptický junk ale prosím do zhrnutí úprav nevkladaj, skutočne na takýto účel neslúžia. Ak potebuješ súkromnú evidenciu čohokoľvek, dá sa viesť na redaktorskej podstránke alebo v súbore mimo wiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:01, 4. júl 2026 (UTC) :::::::Nuž, žiaľ som potom asi nepríčetný, lebo ja v tom (osobný, nie všeobecný) zmysel vidím. Keď si otvorím históriu príspevkov, vidím, čo a kedy chcem napísať namiesto toho, aby som sa márne snažil spomenúť si, aký článok som to chcel vytvoriť a potom bez akejkoľvek úpravy tú wikipediu zavrel. Ale preto sa tu nerozpisujem. Ja som Ti len chcel vyvrátiť obvinenia z trollovania. --[[Redaktor:Henrіch|Henrіch]] ([[Diskusia s redaktorom:Henrіch|diskusia]]) 08:12, 4. júl 2026 (UTC) == [[Domagoj Kapec]] == {{Urgentne upraviť autor|Domagoj Kapec}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:51, 15. jún 2026 (UTC) :Zdravím, ak sa smiem spýtať, máš nejaké návrhy, ako článok vylepšiť. Je totiž takmer totožný s verziami na anglickej, resp. poľskej wiki a tam ho neevidujú na zmazanie. -- --[[Redaktor:Henrіch|Henrіch]] ([[Diskusia s redaktorom:Henrіch|diskusia]]) 21:31, 15. jún 2026 (UTC) ::Dodať zdroje. IMHO významnosť nie je veľká páč pôsobil len v juniorskej reprezentácii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:44, 16. jún 2026 (UTC) == Crowther == {{Urgentne upraviť autor|Welles Crowther}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 03:34, 8. október 2026 (UTC) 9hyjo8orbjfnd99riwj4dr3tb6qnxnh Nineteen (Phil Lynott) 0 671567 8381265 8115082 2026-10-08T03:14:44Z ~2026-54149-75 307453 /* Skladba */ 8381265 wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Phil Lynott]] | Nahrané = [[1985]] | Dátum vydania = [[6. november]] [[1985]] ([[Spojené kráľovstvo]])<br/>[[21. december]] [[1985]] ([[Japonsko]]) | Strana B = „Nineteen“ (Dub Mix) / „A Night in the Life of a Blues Singer“ | Žáner = [[Rock]] | Skladateľ = Phil Lynott | Producent = [[Paul Hardcastle]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Predchádzajúci singel = [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]]<br/>(1985) | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1985) | Nasledujúci singel = – }} „'''Nineteen'''“ je posledný [[singel]] [[Írsko|írskeho]] [[rock]]ového [[spevák]]a a [[basgitara|basgitaristu]] [[Phil Lynott|Phila Lynotta]]. Prvýkrát vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[1985]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Thomson|meno=Graeme|titul=Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott|vydavateľ=Hachette UK|rok=2016|isbn=978-1472121042|strany=368}}</ref> v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a vystupoval s ním v televíznych reláciách do [[18. december|18. decembra]] [[1985]]. Lynott pieseň zložil a prvýkrát nahral už v roku 1984 so skupinou [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Autorom obalu singla je [[Andie Airfix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Lynott - Nineteen - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives | url = https://www.metal-archives.com/albums/Philip_Lynott/Nineteen/496422 | vydavateľ = www.metal-archives.com | dátum prístupu = 2024-04-29}}</ref> == Námet == Lynott zložil pieseň „Nineteen“ o „agresivite devätnástich rokov života“.<ref name="Music Box2">{{cite AV media|people=Phil Lynott, Dante Bonutto|date=dicembre 1985|title=Interview on Music Box|medium=British music programme|publisher=[[Music Box (rete televisiva)|Music Box]]}}</ref> „Nineteen“ bola inšpirovaná [[texas]]kým [[motocykel|motorkárskym]] [[gang]]om Nineteenth Chapter, ktorý Lynott spoznal sediac v miestnom „ale house“. Motorkár, oblečený vo farbach gangu,<ref name="thinman">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man : The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londýn : Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}.</ref> prišiel k výčapu, buchol po ňom<ref name="luxembourg">Rozhlasový rozhovor [[Peter Antony|Petra Antonyho]] s Philom Lynottom, [[208 Radio Luxembourg]], november 1985</ref> a povedal ''„I'm bad, gimme a beer!“''<ref name="thinman" /> Začiatok frázy sa nachádza v refréne piesne. == Nahrávanie == Po tom, ako sa rozpadla skupina [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Lynott podpísal novú nahrávaciu zmluvu ako sólový umelec s [[Polydor Records]] a nahral pieseň „Nineteen“ ako sólový singel.<ref name="Kerrang">{{cite news|last=Putterford|first=Mark|title=L-L-L-L-Lynott|newspaper=[[Kerrang!]]|date=1985-11-14|issue=107|page=2|issn=0262-6624}}</ref> Oslovil [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]], aby pieseň produkoval, pretože chcel experimentovať a vyskúšať iný produkčný prístup,<ref>{{cite news|last=Denyer|first=Ralph|title=When the tape runs out|newspaper=[[Sound on Sound]]|date=luglio 1986|issn=0951-6816}}</ref> cítiac, že „produkcia heavy metalu“ vo všeobecnosti sa stala „veľmi nevýraznou“ a všetko znelo rovnako.<ref name="Music Box2" /> Lynotta tiež zaujímalo prepojenie rocku a tanečnej hudby a vedel, že Hardcastle by mohol do piesne pridať tanečný prvok a vytvoriť tanečný remix.<ref name="Music Box2" /> V roku 1985 Lynott vyhlásil: „S ľudmi ako [[Eddie van Halen|Eddie Van Halen]], ktorý spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]], a [[ZZ Top]], ktorí robia tanečné remixy a podobné veci, som si pomyslel, že by bolo zaujímavé, keby [Hardcastle] urobil nejaké tanečné remixy hardrockových skladieb.“<ref name="Music Box2" /> V roku 2016, v rozhovore pre časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Hardcastle si spomínal na svoju spoluprácu s Lynottom: „Bol mojím hrdinom, nevedel som pochopiť, prečo so mnou chcel spolupracovať. Povedal: ‚Technicky si práve teraz na vrchole svojej kariéry, takže... môžeš mi pomôcť?‘“<ref>{{cite news|last4=Ling|first4=Dave|last3=Kendall|first3=Jo|last2=Dome|first2=Malcolm|last1=Barton|first1=Geoff|title=The night I set Phil Lynott's todger on fire and other stories|newspaper=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=február 2016|issue=219|page=59|issn=1464-7834}}</ref> V roku 1985, v rozhovore pre noviny ''[[Sunday People]]'', Hardcastle povedal: „Bolo skvelé nahrať hardrockovú pieseň. Veľmi som sa pri tom bavil.“<ref>{{cite news|last=Jensen|first=David|title=Good lord, it's Larry!|newspaper=[[Sunday People]]|date=1985-11-10|page=28|url=https://www.britishnewspaperarchive.co.uk/viewer/bl/0002454/19851110/028/0028|access-date=2026-07-15}}</ref> Lynott si užíval spoluprácu s Hardcastlom a bol ohromený jeho hraním na klávesoch. V roku 1985 ju prezradil novinám ''Evening Despatch'': „Je mladý, veľmi nadšený a skvele sme si rozumeli ako hudobníci aj ako priatelia. Všetko fungovalo perfektne.“<ref>{{cite news|last=Eborall|first=Bob|title=N-n-no, not Nineteen!|newspaper=Evening Despatch|date=1985-12-03|page=7|url=https://www.newspapers.com/image/1180638220/|access-date=2026-07-15}}</ref> Počas nahrávania piesne si Lynott a Hardcastle požičali motorku z neďalekého obchodu, aby nahrali zvuk vytáčania motora, ktorý bol v piesni počuť.<ref name="thinman2">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man: The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londra: Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}</ref> == Hudobné video == Videoklip ku skladbe „Nineteeen“ sa nakrúcal s motorkami [[Harley-Davidson]] na [[púšť|púšti]], [[Hollywood Boulevard|Hollywood]] a [[Santa Monica Boulevard]] v [[Los Angeles]].<ref name="luxembourg"/> == Zoznam skladieb == ===7" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ===12" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 # „A Night in the Life of An Old Blues Singer“ – 4:56 ===7" singel double pack (1986)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ====Strana C==== # „Whiskey in the Jar“ (Live in Eire 1978) == Obsadenie == * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Gary Moore]] – gitara (v skladbe „A Night in the Life of An Old Blues Singer“) * [[Robin George]] – gitara (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) * [[Paul Hardcastle]] – klávesy (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) == Verzia skupiny Grand Slam == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen (2022 Remix) | Interpret = [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] | Nahrané = [[1984]] | Dátum vydania = [[26. apríl]] [[2023]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[NWOBHM]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = [[Cleopatra Records|Cleopatra]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“ '''(2022 Remix)'''<br/>(2023) | Nasledujúci singel = – |Album=''[[Slam Anthems]]''}} V roku 1984 skupina nahrala [[demonahrávka|demo]] a štúdiový záznam skladby. Hrávali ju tiež na koncertoch, vrátane [[Londýn]]a, [[Glasgow]]a, [[Great Yarmouth]]u a [[Lifford]]u, ktoré sa zvukovo záznamenávali. Po tom, čo skončila skupina Grand Slam, ju nahral ako sólový interpret. V roku 2002 demo a štúdiová nahrávka skladby „Nineteen“ po prvýkrát vyšla na dvojdiskovej [[Kompilácia (album)|kompilácii]] ''[[Grand Slam: The Studio Sessions]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grand Slam - The Studio Sessions|url=https://www.discogs.com/master/284286-Grand-Slam-The-Studio-Sessions|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> Dňa 26. apríla 2023 vydalo vydavateľstvo [[Cleopatra Records]] digitálny [[singel (hudba)|singel]] skupiny [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] s [[remix]]om piesne z roku 2022, ktorý sa bude nachádzať aj v nadchádzajúcej digitálnej kompilácii a [[Kompaktný disk|CD]] [[Box set|box sete]] skupiny s názvom ''Slam Anthems''. K singlu bol vytvorený aj oficiálny videoklip z archívnych materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's Grand Slam - "Nineteen" (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=pmXx-36L7kw|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2023-04-26|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Cleopatra Records}}</ref> === Zoznam skladieb === # „Nineteen“ (2022 Remix) – 3:56 === Obsadenie === * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Doish Nagle]] – rytmická gitara * [[Laurence Archer]] – sólová gitara * [[Mark Stanway]] – klávesy * [[Robbie Brennan]] – bicie == Verzia skupiny Bad4Good == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Bad4Good]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[1992]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = [[Steve Vai]] | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1992) | Nasledujúci singel = „Bangin' Time Again“<br/>(?) |Album=''[[Refugee]]''}} V roku 1992 skupina [[Bad4Good]] nahrala pieseň pre svoj štúdiový album s názvom ''[[Refugee]]''. Produkoval ju [[Steve Vai]]. === Obsadenie === * [[Danny Cooksey]] – hlavný spev * [[Thomas McRocklin]] – sólová gitara * [[Zack Young]] – basgitara, sprievodný spev * [[Brooks Wackerman]] – bicie == Verzia skupiny Skyburst == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Skyburst]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[10. február]] [[2025]] | Strana B = | Žáner = [[Hard rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = Routenote | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(2025) | Nasledujúci singel = |Album=}} Vo februári 2025 pieseň prespievala [[Chorvátsko|chorvátska]] hard & heavy skupina [[Skyburst]]. === Obsadenie === * [[Luka Lončar]] – spev, basgitara * [[Pavao Jušić]] – gitara * [[Niko Mikuličić]] – bicie, sprievodný spev == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/94595-Phil-Lynott-Nineteen „Nineteen“] na [[Discogs]] [[Kategória:Single z 1985]] 9go95lug5cqzi4ytu3qxfj346uqx8cw 8381266 8381265 2026-10-08T03:16:03Z ~2026-54149-75 307453 /* Nahrávanie */ 8381266 wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Phil Lynott]] | Nahrané = [[1985]] | Dátum vydania = [[6. november]] [[1985]] ([[Spojené kráľovstvo]])<br/>[[21. december]] [[1985]] ([[Japonsko]]) | Strana B = „Nineteen“ (Dub Mix) / „A Night in the Life of a Blues Singer“ | Žáner = [[Rock]] | Skladateľ = Phil Lynott | Producent = [[Paul Hardcastle]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Predchádzajúci singel = [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]]<br/>(1985) | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1985) | Nasledujúci singel = – }} „'''Nineteen'''“ je posledný [[singel]] [[Írsko|írskeho]] [[rock]]ového [[spevák]]a a [[basgitara|basgitaristu]] [[Phil Lynott|Phila Lynotta]]. Prvýkrát vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[1985]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Thomson|meno=Graeme|titul=Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott|vydavateľ=Hachette UK|rok=2016|isbn=978-1472121042|strany=368}}</ref> v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a vystupoval s ním v televíznych reláciách do [[18. december|18. decembra]] [[1985]]. Lynott pieseň zložil a prvýkrát nahral už v roku 1984 so skupinou [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Autorom obalu singla je [[Andie Airfix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Lynott - Nineteen - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives | url = https://www.metal-archives.com/albums/Philip_Lynott/Nineteen/496422 | vydavateľ = www.metal-archives.com | dátum prístupu = 2024-04-29}}</ref> == Námet == Lynott zložil pieseň „Nineteen“ o „agresivite devätnástich rokov života“.<ref name="Music Box2">{{cite AV media|people=Phil Lynott, Dante Bonutto|date=dicembre 1985|title=Interview on Music Box|medium=British music programme|publisher=[[Music Box (rete televisiva)|Music Box]]}}</ref> „Nineteen“ bola inšpirovaná [[texas]]kým [[motocykel|motorkárskym]] [[gang]]om Nineteenth Chapter, ktorý Lynott spoznal sediac v miestnom „ale house“. Motorkár, oblečený vo farbach gangu,<ref name="thinman">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man : The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londýn : Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}.</ref> prišiel k výčapu, buchol po ňom<ref name="luxembourg">Rozhlasový rozhovor [[Peter Antony|Petra Antonyho]] s Philom Lynottom, [[208 Radio Luxembourg]], november 1985</ref> a povedal ''„I'm bad, gimme a beer!“''<ref name="thinman" /> Začiatok frázy sa nachádza v refréne piesne. == Nahrávanie == Po tom, ako sa rozpadla skupina [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Lynott podpísal novú nahrávaciu zmluvu ako sólový umelec s [[Polydor Records]] a nahral pieseň „Nineteen“ ako sólový singel.<ref name="Kerrang">{{cite news|last=Putterford|first=Mark|title=L-L-L-L-Lynott|newspaper=[[Kerrang!]]|date=1985-11-14|issue=107|page=2|issn=0262-6624}}</ref> Oslovil [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]], aby pieseň produkoval, pretože chcel experimentovať a vyskúšať iný produkčný prístup,<ref>{{cite news|last=Denyer|first=Ralph|title=When the tape runs out|newspaper=[[Sound on Sound]]|date=luglio 1986|issn=0951-6816}}</ref> cítiac, že „produkcia heavy metalu“ vo všeobecnosti sa stala „veľmi nevýraznou“ a všetko znelo rovnako.<ref name="Music Box2" /> Lynotta tiež zaujímalo prepojenie rocku a tanečnej hudby a vedel, že Hardcastle by mohol do piesne pridať tanečný prvok a vytvoriť tanečný remix.<ref name="Music Box2" /> V roku 1985 Lynott vyhlásil: „S ľudmi ako [[Eddie van Halen|Eddie Van Halen]], ktorý spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]], a [[ZZ Top]], ktorí robia tanečné remixy a podobné veci, som si pomyslel, že by bolo zaujímavé, keby [Hardcastle] urobil nejaké tanečné remixy hardrockových skladieb.“<ref name="Music Box2" /> V roku 2016, v rozhovore pre časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Hardcastle si spomínal na svoju spoluprácu s Lynottom: „Bol mojím hrdinom, nevedel som pochopiť, prečo so mnou chcel spolupracovať. Povedal: ‚Technicky si práve teraz na vrchole svojej kariéry, takže... môžeš mi pomôcť?‘“<ref>{{cite news|last4=Ling|first4=Dave|last3=Kendall|first3=Jo|last2=Dome|first2=Malcolm|last1=Barton|first1=Geoff|title=The night I set Phil Lynott's todger on fire and other stories|newspaper=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=február 2016|issue=219|page=59|issn=1464-7834}}</ref> V roku 1985, v rozhovore pre noviny ''[[Sunday People]]'', Hardcastle povedal: „Bolo skvelé nahrať hardrockovú pieseň. Veľmi som sa pri tom bavil.“<ref>{{cite news|last=Jensen|first=David|title=Good lord, it's Larry!|newspaper=[[Sunday People]]|date=1985-11-10|page=28|url=https://www.britishnewspaperarchive.co.uk/viewer/bl/0002454/19851110/028/0028|access-date=2026-07-15}}</ref> Lynott si užíval spoluprácu s Hardcastlom a bol ohromený jeho hraním na klávesoch. V roku 1985 spoluprácu prezradil novinám ''Evening Despatch'': „Je mladý, veľmi nadšený a skvele sme si rozumeli ako hudobníci aj ako priatelia. Všetko fungovalo perfektne.“<ref>{{cite news|last=Eborall|first=Bob|title=N-n-no, not Nineteen!|newspaper=Evening Despatch|date=1985-12-03|page=7|url=https://www.newspapers.com/image/1180638220/|access-date=2026-07-15}}</ref> Počas nahrávania piesne si Lynott a Hardcastle požičali motorku z neďalekého obchodu, aby nahrali zvuk vytáčania motora, ktorý bol v piesni počuť.<ref name="thinman2">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man: The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londra: Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}</ref> == Hudobné video == Videoklip ku skladbe „Nineteeen“ sa nakrúcal s motorkami [[Harley-Davidson]] na [[púšť|púšti]], [[Hollywood Boulevard|Hollywood]] a [[Santa Monica Boulevard]] v [[Los Angeles]].<ref name="luxembourg"/> == Zoznam skladieb == ===7" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ===12" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 # „A Night in the Life of An Old Blues Singer“ – 4:56 ===7" singel double pack (1986)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ====Strana C==== # „Whiskey in the Jar“ (Live in Eire 1978) == Obsadenie == * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Gary Moore]] – gitara (v skladbe „A Night in the Life of An Old Blues Singer“) * [[Robin George]] – gitara (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) * [[Paul Hardcastle]] – klávesy (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) == Verzia skupiny Grand Slam == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen (2022 Remix) | Interpret = [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] | Nahrané = [[1984]] | Dátum vydania = [[26. apríl]] [[2023]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[NWOBHM]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = [[Cleopatra Records|Cleopatra]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“ '''(2022 Remix)'''<br/>(2023) | Nasledujúci singel = – |Album=''[[Slam Anthems]]''}} V roku 1984 skupina nahrala [[demonahrávka|demo]] a štúdiový záznam skladby. Hrávali ju tiež na koncertoch, vrátane [[Londýn]]a, [[Glasgow]]a, [[Great Yarmouth]]u a [[Lifford]]u, ktoré sa zvukovo záznamenávali. Po tom, čo skončila skupina Grand Slam, ju nahral ako sólový interpret. V roku 2002 demo a štúdiová nahrávka skladby „Nineteen“ po prvýkrát vyšla na dvojdiskovej [[Kompilácia (album)|kompilácii]] ''[[Grand Slam: The Studio Sessions]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grand Slam - The Studio Sessions|url=https://www.discogs.com/master/284286-Grand-Slam-The-Studio-Sessions|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> Dňa 26. apríla 2023 vydalo vydavateľstvo [[Cleopatra Records]] digitálny [[singel (hudba)|singel]] skupiny [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] s [[remix]]om piesne z roku 2022, ktorý sa bude nachádzať aj v nadchádzajúcej digitálnej kompilácii a [[Kompaktný disk|CD]] [[Box set|box sete]] skupiny s názvom ''Slam Anthems''. K singlu bol vytvorený aj oficiálny videoklip z archívnych materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's Grand Slam - "Nineteen" (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=pmXx-36L7kw|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2023-04-26|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Cleopatra Records}}</ref> === Zoznam skladieb === # „Nineteen“ (2022 Remix) – 3:56 === Obsadenie === * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Doish Nagle]] – rytmická gitara * [[Laurence Archer]] – sólová gitara * [[Mark Stanway]] – klávesy * [[Robbie Brennan]] – bicie == Verzia skupiny Bad4Good == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Bad4Good]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[1992]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = [[Steve Vai]] | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1992) | Nasledujúci singel = „Bangin' Time Again“<br/>(?) |Album=''[[Refugee]]''}} V roku 1992 skupina [[Bad4Good]] nahrala pieseň pre svoj štúdiový album s názvom ''[[Refugee]]''. Produkoval ju [[Steve Vai]]. === Obsadenie === * [[Danny Cooksey]] – hlavný spev * [[Thomas McRocklin]] – sólová gitara * [[Zack Young]] – basgitara, sprievodný spev * [[Brooks Wackerman]] – bicie == Verzia skupiny Skyburst == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Skyburst]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[10. február]] [[2025]] | Strana B = | Žáner = [[Hard rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = Routenote | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(2025) | Nasledujúci singel = |Album=}} Vo februári 2025 pieseň prespievala [[Chorvátsko|chorvátska]] hard & heavy skupina [[Skyburst]]. === Obsadenie === * [[Luka Lončar]] – spev, basgitara * [[Pavao Jušić]] – gitara * [[Niko Mikuličić]] – bicie, sprievodný spev == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/94595-Phil-Lynott-Nineteen „Nineteen“] na [[Discogs]] [[Kategória:Single z 1985]] gr3q57p64hs4keoi40skdw3t21sdkts 8381274 8381266 2026-10-08T04:08:28Z ~2026-54011-01 307456 /* Námet */ 8381274 wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Phil Lynott]] | Nahrané = [[1985]] | Dátum vydania = [[6. november]] [[1985]] ([[Spojené kráľovstvo]])<br/>[[21. december]] [[1985]] ([[Japonsko]]) | Strana B = „Nineteen“ (Dub Mix) / „A Night in the Life of a Blues Singer“ | Žáner = [[Rock]] | Skladateľ = Phil Lynott | Producent = [[Paul Hardcastle]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Predchádzajúci singel = [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]]<br/>(1985) | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1985) | Nasledujúci singel = – }} „'''Nineteen'''“ je posledný [[singel]] [[Írsko|írskeho]] [[rock]]ového [[spevák]]a a [[basgitara|basgitaristu]] [[Phil Lynott|Phila Lynotta]]. Prvýkrát vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[1985]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Thomson|meno=Graeme|titul=Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott|vydavateľ=Hachette UK|rok=2016|isbn=978-1472121042|strany=368}}</ref> v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a vystupoval s ním v televíznych reláciách do [[18. december|18. decembra]] [[1985]]. Lynott pieseň zložil a prvýkrát nahral už v roku 1984 so skupinou [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Autorom obalu singla je [[Andie Airfix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Lynott - Nineteen - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives | url = https://www.metal-archives.com/albums/Philip_Lynott/Nineteen/496422 | vydavateľ = www.metal-archives.com | dátum prístupu = 2024-04-29}}</ref> == Námet == Lynott zložil pieseň „Nineteen“ o „agresivite devätnástich rokov života“.<ref name="Music Box2">{{citácia elektronického dokumentu|meno=Phil|priezvisko=Lynott|meno2=Dante|priezvisko2=Bonutto|dátum=december 1985|titul=Interview on Music Box|vydavateľ=[[Music Box (rete televisiva)|Music Box]]}}</ref> „Nineteen“ bola inšpirovaná [[texas]]kým [[motocykel|motorkárskym]] [[gang]]om Nineteenth Chapter, ktorý Lynott spoznal sediac v miestnom „ale house“. Motorkár, oblečený vo farbach gangu,<ref name="thinman">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man : The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londýn : Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}.</ref> prišiel k výčapu, buchol po ňom<ref name="luxembourg">Rozhlasový rozhovor [[Peter Antony|Petra Antonyho]] s Philom Lynottom, [[208 Radio Luxembourg]], november 1985</ref> a povedal ''„I'm bad, gimme a beer!“''<ref name="thinman" /> Začiatok frázy sa nachádza v refréne piesne. == Nahrávanie == Po tom, ako sa rozpadla skupina [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Lynott podpísal novú nahrávaciu zmluvu ako sólový umelec s [[Polydor Records]] a nahral pieseň „Nineteen“ ako sólový singel.<ref name="Kerrang">{{cite news|last=Putterford|first=Mark|title=L-L-L-L-Lynott|newspaper=[[Kerrang!]]|date=1985-11-14|issue=107|page=2|issn=0262-6624}}</ref> Oslovil [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]], aby pieseň produkoval, pretože chcel experimentovať a vyskúšať iný produkčný prístup,<ref>{{cite news|last=Denyer|first=Ralph|title=When the tape runs out|newspaper=[[Sound on Sound]]|date=luglio 1986|issn=0951-6816}}</ref> cítiac, že „produkcia heavy metalu“ vo všeobecnosti sa stala „veľmi nevýraznou“ a všetko znelo rovnako.<ref name="Music Box2" /> Lynotta tiež zaujímalo prepojenie rocku a tanečnej hudby a vedel, že Hardcastle by mohol do piesne pridať tanečný prvok a vytvoriť tanečný remix.<ref name="Music Box2" /> V roku 1985 Lynott vyhlásil: „S ľudmi ako [[Eddie van Halen|Eddie Van Halen]], ktorý spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]], a [[ZZ Top]], ktorí robia tanečné remixy a podobné veci, som si pomyslel, že by bolo zaujímavé, keby [Hardcastle] urobil nejaké tanečné remixy hardrockových skladieb.“<ref name="Music Box2" /> V roku 2016, v rozhovore pre časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Hardcastle si spomínal na svoju spoluprácu s Lynottom: „Bol mojím hrdinom, nevedel som pochopiť, prečo so mnou chcel spolupracovať. Povedal: ‚Technicky si práve teraz na vrchole svojej kariéry, takže... môžeš mi pomôcť?‘“<ref>{{cite news|last4=Ling|first4=Dave|last3=Kendall|first3=Jo|last2=Dome|first2=Malcolm|last1=Barton|first1=Geoff|title=The night I set Phil Lynott's todger on fire and other stories|newspaper=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=február 2016|issue=219|page=59|issn=1464-7834}}</ref> V roku 1985, v rozhovore pre noviny ''[[Sunday People]]'', Hardcastle povedal: „Bolo skvelé nahrať hardrockovú pieseň. Veľmi som sa pri tom bavil.“<ref>{{cite news|last=Jensen|first=David|title=Good lord, it's Larry!|newspaper=[[Sunday People]]|date=1985-11-10|page=28|url=https://www.britishnewspaperarchive.co.uk/viewer/bl/0002454/19851110/028/0028|access-date=2026-07-15}}</ref> Lynott si užíval spoluprácu s Hardcastlom a bol ohromený jeho hraním na klávesoch. V roku 1985 spoluprácu prezradil novinám ''Evening Despatch'': „Je mladý, veľmi nadšený a skvele sme si rozumeli ako hudobníci aj ako priatelia. Všetko fungovalo perfektne.“<ref>{{cite news|last=Eborall|first=Bob|title=N-n-no, not Nineteen!|newspaper=Evening Despatch|date=1985-12-03|page=7|url=https://www.newspapers.com/image/1180638220/|access-date=2026-07-15}}</ref> Počas nahrávania piesne si Lynott a Hardcastle požičali motorku z neďalekého obchodu, aby nahrali zvuk vytáčania motora, ktorý bol v piesni počuť.<ref name="thinman2">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man: The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londra: Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}</ref> == Hudobné video == Videoklip ku skladbe „Nineteeen“ sa nakrúcal s motorkami [[Harley-Davidson]] na [[púšť|púšti]], [[Hollywood Boulevard|Hollywood]] a [[Santa Monica Boulevard]] v [[Los Angeles]].<ref name="luxembourg"/> == Zoznam skladieb == ===7" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ===12" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 # „A Night in the Life of An Old Blues Singer“ – 4:56 ===7" singel double pack (1986)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ====Strana C==== # „Whiskey in the Jar“ (Live in Eire 1978) == Obsadenie == * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Gary Moore]] – gitara (v skladbe „A Night in the Life of An Old Blues Singer“) * [[Robin George]] – gitara (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) * [[Paul Hardcastle]] – klávesy (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) == Verzia skupiny Grand Slam == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen (2022 Remix) | Interpret = [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] | Nahrané = [[1984]] | Dátum vydania = [[26. apríl]] [[2023]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[NWOBHM]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = [[Cleopatra Records|Cleopatra]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“ '''(2022 Remix)'''<br/>(2023) | Nasledujúci singel = – |Album=''[[Slam Anthems]]''}} V roku 1984 skupina nahrala [[demonahrávka|demo]] a štúdiový záznam skladby. Hrávali ju tiež na koncertoch, vrátane [[Londýn]]a, [[Glasgow]]a, [[Great Yarmouth]]u a [[Lifford]]u, ktoré sa zvukovo záznamenávali. Po tom, čo skončila skupina Grand Slam, ju nahral ako sólový interpret. V roku 2002 demo a štúdiová nahrávka skladby „Nineteen“ po prvýkrát vyšla na dvojdiskovej [[Kompilácia (album)|kompilácii]] ''[[Grand Slam: The Studio Sessions]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grand Slam - The Studio Sessions|url=https://www.discogs.com/master/284286-Grand-Slam-The-Studio-Sessions|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> Dňa 26. apríla 2023 vydalo vydavateľstvo [[Cleopatra Records]] digitálny [[singel (hudba)|singel]] skupiny [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] s [[remix]]om piesne z roku 2022, ktorý sa bude nachádzať aj v nadchádzajúcej digitálnej kompilácii a [[Kompaktný disk|CD]] [[Box set|box sete]] skupiny s názvom ''Slam Anthems''. K singlu bol vytvorený aj oficiálny videoklip z archívnych materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's Grand Slam - "Nineteen" (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=pmXx-36L7kw|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2023-04-26|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Cleopatra Records}}</ref> === Zoznam skladieb === # „Nineteen“ (2022 Remix) – 3:56 === Obsadenie === * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Doish Nagle]] – rytmická gitara * [[Laurence Archer]] – sólová gitara * [[Mark Stanway]] – klávesy * [[Robbie Brennan]] – bicie == Verzia skupiny Bad4Good == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Bad4Good]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[1992]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = [[Steve Vai]] | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1992) | Nasledujúci singel = „Bangin' Time Again“<br/>(?) |Album=''[[Refugee]]''}} V roku 1992 skupina [[Bad4Good]] nahrala pieseň pre svoj štúdiový album s názvom ''[[Refugee]]''. Produkoval ju [[Steve Vai]]. === Obsadenie === * [[Danny Cooksey]] – hlavný spev * [[Thomas McRocklin]] – sólová gitara * [[Zack Young]] – basgitara, sprievodný spev * [[Brooks Wackerman]] – bicie == Verzia skupiny Skyburst == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Skyburst]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[10. február]] [[2025]] | Strana B = | Žáner = [[Hard rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = Routenote | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(2025) | Nasledujúci singel = |Album=}} Vo februári 2025 pieseň prespievala [[Chorvátsko|chorvátska]] hard & heavy skupina [[Skyburst]]. === Obsadenie === * [[Luka Lončar]] – spev, basgitara * [[Pavao Jušić]] – gitara * [[Niko Mikuličić]] – bicie, sprievodný spev == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/94595-Phil-Lynott-Nineteen „Nineteen“] na [[Discogs]] [[Kategória:Single z 1985]] 1gvewakzbohko2dpox0y7sngch747ir 8381275 8381274 2026-10-08T04:09:40Z ~2026-54011-01 307456 /* Hudobné video */ 8381275 wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Phil Lynott]] | Nahrané = [[1985]] | Dátum vydania = [[6. november]] [[1985]] ([[Spojené kráľovstvo]])<br/>[[21. december]] [[1985]] ([[Japonsko]]) | Strana B = „Nineteen“ (Dub Mix) / „A Night in the Life of a Blues Singer“ | Žáner = [[Rock]] | Skladateľ = Phil Lynott | Producent = [[Paul Hardcastle]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Predchádzajúci singel = [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]]<br/>(1985) | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1985) | Nasledujúci singel = – }} „'''Nineteen'''“ je posledný [[singel]] [[Írsko|írskeho]] [[rock]]ového [[spevák]]a a [[basgitara|basgitaristu]] [[Phil Lynott|Phila Lynotta]]. Prvýkrát vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[1985]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Thomson|meno=Graeme|titul=Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott|vydavateľ=Hachette UK|rok=2016|isbn=978-1472121042|strany=368}}</ref> v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a vystupoval s ním v televíznych reláciách do [[18. december|18. decembra]] [[1985]]. Lynott pieseň zložil a prvýkrát nahral už v roku 1984 so skupinou [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Autorom obalu singla je [[Andie Airfix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Lynott - Nineteen - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives | url = https://www.metal-archives.com/albums/Philip_Lynott/Nineteen/496422 | vydavateľ = www.metal-archives.com | dátum prístupu = 2024-04-29}}</ref> == Námet == Lynott zložil pieseň „Nineteen“ o „agresivite devätnástich rokov života“.<ref name="Music Box2">{{citácia elektronického dokumentu|meno=Phil|priezvisko=Lynott|meno2=Dante|priezvisko2=Bonutto|dátum=december 1985|titul=Interview on Music Box|vydavateľ=[[Music Box (rete televisiva)|Music Box]]}}</ref> „Nineteen“ bola inšpirovaná [[texas]]kým [[motocykel|motorkárskym]] [[gang]]om Nineteenth Chapter, ktorý Lynott spoznal sediac v miestnom „ale house“. Motorkár, oblečený vo farbach gangu,<ref name="thinman">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man : The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londýn : Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}.</ref> prišiel k výčapu, buchol po ňom<ref name="luxembourg">Rozhlasový rozhovor [[Peter Antony|Petra Antonyho]] s Philom Lynottom, [[208 Radio Luxembourg]], november 1985</ref> a povedal ''„I'm bad, gimme a beer!“''<ref name="thinman" /> Začiatok frázy sa nachádza v refréne piesne. == Nahrávanie == Po tom, ako sa rozpadla skupina [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Lynott podpísal novú nahrávaciu zmluvu ako sólový umelec s [[Polydor Records]] a nahral pieseň „Nineteen“ ako sólový singel.<ref name="Kerrang">{{cite news|last=Putterford|first=Mark|title=L-L-L-L-Lynott|newspaper=[[Kerrang!]]|date=1985-11-14|issue=107|page=2|issn=0262-6624}}</ref> Oslovil [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]], aby pieseň produkoval, pretože chcel experimentovať a vyskúšať iný produkčný prístup,<ref>{{cite news|last=Denyer|first=Ralph|title=When the tape runs out|newspaper=[[Sound on Sound]]|date=luglio 1986|issn=0951-6816}}</ref> cítiac, že „produkcia heavy metalu“ vo všeobecnosti sa stala „veľmi nevýraznou“ a všetko znelo rovnako.<ref name="Music Box2" /> Lynotta tiež zaujímalo prepojenie rocku a tanečnej hudby a vedel, že Hardcastle by mohol do piesne pridať tanečný prvok a vytvoriť tanečný remix.<ref name="Music Box2" /> V roku 1985 Lynott vyhlásil: „S ľudmi ako [[Eddie van Halen|Eddie Van Halen]], ktorý spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]], a [[ZZ Top]], ktorí robia tanečné remixy a podobné veci, som si pomyslel, že by bolo zaujímavé, keby [Hardcastle] urobil nejaké tanečné remixy hardrockových skladieb.“<ref name="Music Box2" /> V roku 2016, v rozhovore pre časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Hardcastle si spomínal na svoju spoluprácu s Lynottom: „Bol mojím hrdinom, nevedel som pochopiť, prečo so mnou chcel spolupracovať. Povedal: ‚Technicky si práve teraz na vrchole svojej kariéry, takže... môžeš mi pomôcť?‘“<ref>{{cite news|last4=Ling|first4=Dave|last3=Kendall|first3=Jo|last2=Dome|first2=Malcolm|last1=Barton|first1=Geoff|title=The night I set Phil Lynott's todger on fire and other stories|newspaper=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=február 2016|issue=219|page=59|issn=1464-7834}}</ref> V roku 1985, v rozhovore pre noviny ''[[Sunday People]]'', Hardcastle povedal: „Bolo skvelé nahrať hardrockovú pieseň. Veľmi som sa pri tom bavil.“<ref>{{cite news|last=Jensen|first=David|title=Good lord, it's Larry!|newspaper=[[Sunday People]]|date=1985-11-10|page=28|url=https://www.britishnewspaperarchive.co.uk/viewer/bl/0002454/19851110/028/0028|access-date=2026-07-15}}</ref> Lynott si užíval spoluprácu s Hardcastlom a bol ohromený jeho hraním na klávesoch. V roku 1985 spoluprácu prezradil novinám ''Evening Despatch'': „Je mladý, veľmi nadšený a skvele sme si rozumeli ako hudobníci aj ako priatelia. Všetko fungovalo perfektne.“<ref>{{cite news|last=Eborall|first=Bob|title=N-n-no, not Nineteen!|newspaper=Evening Despatch|date=1985-12-03|page=7|url=https://www.newspapers.com/image/1180638220/|access-date=2026-07-15}}</ref> Počas nahrávania piesne si Lynott a Hardcastle požičali motorku z neďalekého obchodu, aby nahrali zvuk vytáčania motora, ktorý bol v piesni počuť.<ref name="thinman2">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man: The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londra: Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}</ref> == Hudobné video == Videoklip ku skladbe „Nineteeen“ sa nakrúcal s motorkami [[Harley-Davidson]] na [[púšť|púšti]] a [[Hollywood Boulevard|Hollywood]] a [[Santa Monica Boulevard]] v [[Los Angeles]].<ref name="luxembourg"/> == Zoznam skladieb == ===7" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ===12" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 # „A Night in the Life of An Old Blues Singer“ – 4:56 ===7" singel double pack (1986)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ====Strana C==== # „Whiskey in the Jar“ (Live in Eire 1978) == Obsadenie == * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Gary Moore]] – gitara (v skladbe „A Night in the Life of An Old Blues Singer“) * [[Robin George]] – gitara (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) * [[Paul Hardcastle]] – klávesy (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) == Verzia skupiny Grand Slam == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen (2022 Remix) | Interpret = [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] | Nahrané = [[1984]] | Dátum vydania = [[26. apríl]] [[2023]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[NWOBHM]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = [[Cleopatra Records|Cleopatra]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“ '''(2022 Remix)'''<br/>(2023) | Nasledujúci singel = – |Album=''[[Slam Anthems]]''}} V roku 1984 skupina nahrala [[demonahrávka|demo]] a štúdiový záznam skladby. Hrávali ju tiež na koncertoch, vrátane [[Londýn]]a, [[Glasgow]]a, [[Great Yarmouth]]u a [[Lifford]]u, ktoré sa zvukovo záznamenávali. Po tom, čo skončila skupina Grand Slam, ju nahral ako sólový interpret. V roku 2002 demo a štúdiová nahrávka skladby „Nineteen“ po prvýkrát vyšla na dvojdiskovej [[Kompilácia (album)|kompilácii]] ''[[Grand Slam: The Studio Sessions]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grand Slam - The Studio Sessions|url=https://www.discogs.com/master/284286-Grand-Slam-The-Studio-Sessions|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> Dňa 26. apríla 2023 vydalo vydavateľstvo [[Cleopatra Records]] digitálny [[singel (hudba)|singel]] skupiny [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] s [[remix]]om piesne z roku 2022, ktorý sa bude nachádzať aj v nadchádzajúcej digitálnej kompilácii a [[Kompaktný disk|CD]] [[Box set|box sete]] skupiny s názvom ''Slam Anthems''. K singlu bol vytvorený aj oficiálny videoklip z archívnych materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's Grand Slam - "Nineteen" (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=pmXx-36L7kw|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2023-04-26|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Cleopatra Records}}</ref> === Zoznam skladieb === # „Nineteen“ (2022 Remix) – 3:56 === Obsadenie === * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Doish Nagle]] – rytmická gitara * [[Laurence Archer]] – sólová gitara * [[Mark Stanway]] – klávesy * [[Robbie Brennan]] – bicie == Verzia skupiny Bad4Good == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Bad4Good]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[1992]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = [[Steve Vai]] | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1992) | Nasledujúci singel = „Bangin' Time Again“<br/>(?) |Album=''[[Refugee]]''}} V roku 1992 skupina [[Bad4Good]] nahrala pieseň pre svoj štúdiový album s názvom ''[[Refugee]]''. Produkoval ju [[Steve Vai]]. === Obsadenie === * [[Danny Cooksey]] – hlavný spev * [[Thomas McRocklin]] – sólová gitara * [[Zack Young]] – basgitara, sprievodný spev * [[Brooks Wackerman]] – bicie == Verzia skupiny Skyburst == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Skyburst]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[10. február]] [[2025]] | Strana B = | Žáner = [[Hard rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = Routenote | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(2025) | Nasledujúci singel = |Album=}} Vo februári 2025 pieseň prespievala [[Chorvátsko|chorvátska]] hard & heavy skupina [[Skyburst]]. === Obsadenie === * [[Luka Lončar]] – spev, basgitara * [[Pavao Jušić]] – gitara * [[Niko Mikuličić]] – bicie, sprievodný spev == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/94595-Phil-Lynott-Nineteen „Nineteen“] na [[Discogs]] [[Kategória:Single z 1985]] try0i5udewlbp7se3qy2rrjbroh49u6 8381277 8381275 2026-10-08T04:23:41Z ~2026-54265-15 307459 8381277 wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Phil Lynott]] | Nahrané = [[1985]] | Dátum vydania = [[6. november]] [[1985]] ([[Spojené kráľovstvo]])<br/>[[21. december]] [[1985]] ([[Japonsko]]) | Strana B = „Nineteen“ (Dub Mix) / „A Night in the Life of a Blues Singer“ | Žáner = [[Rock]] | Skladateľ = Phil Lynott | Producent = [[Paul Hardcastle]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Predchádzajúci singel = [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]]<br/>(1985) | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1985) | Nasledujúci singel = – }} „'''Nineteen'''“ je posledný [[singel]] [[Írsko|írskeho]] [[rock]]ového [[spevák]]a a [[basgitara|basgitaristu]] [[Phil Lynott|Phila Lynotta]]. Prvýkrát vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[1985]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Thomson|meno=Graeme|titul=Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott|vydavateľ=Hachette UK|rok=2016|isbn=978-1472121042|strany=368}}</ref> v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a vystupoval s ním v televíznych reláciách do [[18. december|18. decembra]] [[1985]]. Lynott pieseň zložil a prvýkrát nahral už v roku 1984 so skupinou [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Autorom obalu singla je [[Andie Airfix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Lynott - Nineteen - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives | url = https://www.metal-archives.com/albums/Philip_Lynott/Nineteen/496422 | vydavateľ = www.metal-archives.com | dátum prístupu = 2024-04-29}}</ref> == Námet == Lynott zložil pieseň „Nineteen“ o „agresivite devätnástich rokov života“.<ref name="Music Box2">{{citácia elektronického dokumentu|meno=Phil|priezvisko=Lynott|meno2=Dante|priezvisko2=Bonutto|dátum=december 1985|titul=Interview on Music Box|vydavateľ=[[Music Box (rete televisiva)|Music Box]]}}</ref> „Nineteen“ bola inšpirovaná [[texas]]kým [[motocykel|motorkárskym]] [[gang]]om Nineteenth Chapter, ktorý Lynott spoznal sediac v miestnom „ale house“. Motorkár, oblečený vo farbach gangu,<ref name="thinman">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man : The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londýn : Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}.</ref> prišiel k výčapu, buchol po ňom<ref name="luxembourg">Rozhlasový rozhovor [[Peter Antony|Petra Antonyho]] s Philom Lynottom, [[208 Radio Luxembourg]], november 1985</ref> a povedal ''„I'm bad, gimme a beer!“''<ref name="thinman" /> Začiatok frázy sa nachádza v refréne piesne. == Nahrávanie == Po tom, ako sa rozpadla skupina [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Lynott podpísal novú nahrávaciu zmluvu ako sólový umelec s [[Polydor Records]] a nahral pieseň „Nineteen“ ako sólový singel.<ref name="Kerrang">{{cite news|last=Putterford|first=Mark|title=L-L-L-L-Lynott|newspaper=[[Kerrang!]]|date=1985-11-14|issue=107|page=2|issn=0262-6624}}</ref> Oslovil [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]], aby pieseň produkoval, pretože chcel experimentovať a vyskúšať iný produkčný prístup,<ref>{{cite news|last=Denyer|first=Ralph|title=When the tape runs out|newspaper=[[Sound on Sound]]|date=luglio 1986|issn=0951-6816}}</ref> cítiac, že „produkcia heavy metalu“ vo všeobecnosti sa stala „veľmi nevýraznou“ a všetko znelo rovnako.<ref name="Music Box2" /> Lynotta tiež zaujímalo prepojenie rocku a tanečnej hudby a vedel, že Hardcastle by mohol do piesne pridať tanečný prvok a vytvoriť tanečný remix.<ref name="Music Box2" /> V roku 1985 Lynott vyhlásil: „S ľudmi ako [[Eddie van Halen|Eddie Van Halen]], ktorý spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]], a [[ZZ Top]], ktorí robia tanečné remixy a podobné veci, som si pomyslel, že by bolo zaujímavé, keby [Hardcastle] urobil nejaké tanečné remixy hardrockových skladieb.“<ref name="Music Box2" /> V roku 2016, v rozhovore pre časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Hardcastle si spomínal na svoju spoluprácu s Lynottom: „Bol mojím hrdinom, nevedel som pochopiť, prečo so mnou chcel spolupracovať. Povedal: ‚Technicky si práve teraz na vrchole svojej kariéry, takže... môžeš mi pomôcť?‘“<ref>{{cite news|last4=Ling|first4=Dave|last3=Kendall|first3=Jo|last2=Dome|first2=Malcolm|last1=Barton|first1=Geoff|title=The night I set Phil Lynott's todger on fire and other stories|newspaper=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=február 2016|issue=219|page=59|issn=1464-7834}}</ref> V roku 1985, v rozhovore pre noviny ''[[Sunday People]]'', Hardcastle povedal: „Bolo skvelé nahrať hardrockovú pieseň. Veľmi som sa pri tom bavil.“<ref>{{cite news|last=Jensen|first=David|title=Good lord, it's Larry!|newspaper=[[Sunday People]]|date=1985-11-10|page=28|url=https://www.britishnewspaperarchive.co.uk/viewer/bl/0002454/19851110/028/0028|access-date=2026-07-15}}</ref> Lynott si užíval spoluprácu s Hardcastlom a bol ohromený jeho hraním na klávesoch. V roku 1985 spoluprácu prezradil novinám ''Evening Despatch'': „Je mladý, veľmi nadšený a skvele sme si rozumeli ako hudobníci aj ako priatelia. Všetko fungovalo perfektne.“<ref>{{cite news|last=Eborall|first=Bob|title=N-n-no, not Nineteen!|newspaper=Evening Despatch|date=1985-12-03|page=7|url=https://www.newspapers.com/image/1180638220/|access-date=2026-07-15}}</ref> Počas nahrávania piesne si Lynott a Hardcastle požičali motorku z neďalekého obchodu, aby nahrali zvuk vytáčania motora, ktorý bol v piesni počuť.<ref name="thinman2">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man: The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londra: Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}</ref> == Hudobné video == Videoklip ku skladbe „Nineteeen“ sa nakrúcal s motorkami [[Harley-Davidson]] na [[púšť|púšti]] a [[Hollywood Boulevard|Hollywood]] a [[Santa Monica Boulevard]] v [[Los Angeles]].<ref name="luxembourg"/> == Zoznam skladieb == ===7" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ===12" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 # „A Night in the Life of An Old Blues Singer“ – 4:56 ===7" singel double pack (1986)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ====Strana C==== # „Whiskey in the Jar“ (Live in Eire 1978) == Obsadenie == * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Gary Moore]] – gitara (v skladbe „A Night in the Life of An Old Blues Singer“) * [[Robin George]] – gitara (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) * [[Paul Hardcastle]] – klávesy (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) == Umiestnenie == {|class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center" |- !Rebríček (1985) !Umiestnenie |- !scooe="row"|[[UK Singles Chart]] ([[Official Charts Company|Official Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NINETEEN | url = https://www.officialcharts.com/songs/phil-lynott-nineteen/ | vydavateľ = Official Charts | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> |76 |- !scope="row"|UK Heavy Metal Singles ([[Kerrang!|Spotlight Research]])<ref>{{cite magazine |title=Singles |magazine=[[Kerrang!]] |date=12 December 1985 |issue=109 |page=47 |issn=0262-6624}}</ref> | 6 |} == Verzia skupiny Grand Slam == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen (2022 Remix) | Interpret = [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] | Nahrané = [[1984]] | Dátum vydania = [[26. apríl]] [[2023]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[NWOBHM]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = [[Cleopatra Records|Cleopatra]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“ '''(2022 Remix)'''<br/>(2023) | Nasledujúci singel = – |Album=''[[Slam Anthems]]''}} V roku 1984 skupina nahrala [[demonahrávka|demo]] a štúdiový záznam skladby. Hrávali ju tiež na koncertoch, vrátane [[Londýn]]a, [[Glasgow]]a, [[Great Yarmouth]]u a [[Lifford]]u, ktoré sa zvukovo záznamenávali. Po tom, čo skončila skupina Grand Slam, ju nahral ako sólový interpret. V roku 2002 demo a štúdiová nahrávka skladby „Nineteen“ po prvýkrát vyšla na dvojdiskovej [[Kompilácia (album)|kompilácii]] ''[[Grand Slam: The Studio Sessions]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grand Slam - The Studio Sessions|url=https://www.discogs.com/master/284286-Grand-Slam-The-Studio-Sessions|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> Dňa 26. apríla 2023 vydalo vydavateľstvo [[Cleopatra Records]] digitálny [[singel (hudba)|singel]] skupiny [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] s [[remix]]om piesne z roku 2022, ktorý sa bude nachádzať aj v nadchádzajúcej digitálnej kompilácii a [[Kompaktný disk|CD]] [[Box set|box sete]] skupiny s názvom ''Slam Anthems''. K singlu bol vytvorený aj oficiálny videoklip z archívnych materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's Grand Slam - "Nineteen" (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=pmXx-36L7kw|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2023-04-26|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Cleopatra Records}}</ref> === Zoznam skladieb === # „Nineteen“ (2022 Remix) – 3:56 === Obsadenie === * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Doish Nagle]] – rytmická gitara * [[Laurence Archer]] – sólová gitara * [[Mark Stanway]] – klávesy * [[Robbie Brennan]] – bicie == Verzia skupiny Bad4Good == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Bad4Good]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[1992]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = [[Steve Vai]] | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1992) | Nasledujúci singel = „Bangin' Time Again“<br/>(?) |Album=''[[Refugee]]''}} V roku 1992 skupina [[Bad4Good]] nahrala pieseň pre svoj štúdiový album s názvom ''[[Refugee]]''. Produkoval ju [[Steve Vai]]. === Obsadenie === * [[Danny Cooksey]] – hlavný spev * [[Thomas McRocklin]] – sólová gitara * [[Zack Young]] – basgitara, sprievodný spev * [[Brooks Wackerman]] – bicie == Verzia skupiny Skyburst == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Skyburst]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[10. február]] [[2025]] | Strana B = | Žáner = [[Hard rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = Routenote | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(2025) | Nasledujúci singel = |Album=}} Vo februári 2025 pieseň prespievala [[Chorvátsko|chorvátska]] hard & heavy skupina [[Skyburst]]. === Obsadenie === * [[Luka Lončar]] – spev, basgitara * [[Pavao Jušić]] – gitara * [[Niko Mikuličić]] – bicie, sprievodný spev == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/94595-Phil-Lynott-Nineteen „Nineteen“] na [[Discogs]] [[Kategória:Single z 1985]] 1av64ejxh847768185ay0lma3yhzqjd 8381279 8381277 2026-10-08T04:30:12Z ~2026-54050-76 307460 /* Nahrávanie */ 8381279 wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Phil Lynott]] | Nahrané = [[1985]] | Dátum vydania = [[6. november]] [[1985]] ([[Spojené kráľovstvo]])<br/>[[21. december]] [[1985]] ([[Japonsko]]) | Strana B = „Nineteen“ (Dub Mix) / „A Night in the Life of a Blues Singer“ | Žáner = [[Rock]] | Skladateľ = Phil Lynott | Producent = [[Paul Hardcastle]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Predchádzajúci singel = [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]]<br/>(1985) | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1985) | Nasledujúci singel = – }} „'''Nineteen'''“ je posledný [[singel]] [[Írsko|írskeho]] [[rock]]ového [[spevák]]a a [[basgitara|basgitaristu]] [[Phil Lynott|Phila Lynotta]]. Prvýkrát vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[1985]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Thomson|meno=Graeme|titul=Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott|vydavateľ=Hachette UK|rok=2016|isbn=978-1472121042|strany=368}}</ref> v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a vystupoval s ním v televíznych reláciách do [[18. december|18. decembra]] [[1985]]. Lynott pieseň zložil a prvýkrát nahral už v roku 1984 so skupinou [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Autorom obalu singla je [[Andie Airfix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Lynott - Nineteen - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives | url = https://www.metal-archives.com/albums/Philip_Lynott/Nineteen/496422 | vydavateľ = www.metal-archives.com | dátum prístupu = 2024-04-29}}</ref> == Námet == Lynott zložil pieseň „Nineteen“ o „agresivite devätnástich rokov života“.<ref name="Music Box2">{{citácia elektronického dokumentu|meno=Phil|priezvisko=Lynott|meno2=Dante|priezvisko2=Bonutto|dátum=december 1985|titul=Interview on Music Box|vydavateľ=[[Music Box (rete televisiva)|Music Box]]}}</ref> „Nineteen“ bola inšpirovaná [[texas]]kým [[motocykel|motorkárskym]] [[gang]]om Nineteenth Chapter, ktorý Lynott spoznal sediac v miestnom „ale house“. Motorkár, oblečený vo farbach gangu,<ref name="thinman">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man : The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londýn : Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}.</ref> prišiel k výčapu, buchol po ňom<ref name="luxembourg">Rozhlasový rozhovor [[Peter Antony|Petra Antonyho]] s Philom Lynottom, [[208 Radio Luxembourg]], november 1985</ref> a povedal ''„I'm bad, gimme a beer!“''<ref name="thinman" /> Začiatok frázy sa nachádza v refréne piesne. == Nahrávanie == Po tom, ako sa rozpadla skupina [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Lynott podpísal novú nahrávaciu zmluvu ako sólový umelec s [[Polydor Records]] a nahral pieseň „Nineteen“ ako sólový singel.<ref name="Kerrang">{{cite news|last=Putterford|first=Mark|title=L-L-L-L-Lynott|newspaper=[[Kerrang!]]|date=1985-11-14|issue=107|page=2|issn=0262-6624}}</ref> Oslovil [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]], aby pieseň produkoval, pretože chcel experimentovať a vyskúšať iný produkčný prístup,<ref>{{cite news|last=Denyer|first=Ralph|title=When the tape runs out|newspaper=[[Sound on Sound]]|date=luglio 1986|issn=0951-6816}}</ref> cítiac, že „produkcia heavy metalu“ vo všeobecnosti sa stala „veľmi nevýraznou“ a všetko znelo rovnako.<ref name="Music Box2" /> Lynotta tiež zaujímalo prepojenie rocku a tanečnej hudby a vedel, že Hardcastle by mohol do piesne pridať tanečný prvok a vytvoriť tanečný remix.<ref name="Music Box2" /> V roku 1985 Lynott vyhlásil: „S ľudmi ako [[Eddie Van Halen]], ktorý spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]], a [[ZZ Top]], ktorí robia tanečné remixy a podobné veci, som si pomyslel, že by bolo zaujímavé, keby [Hardcastle] urobil nejaké tanečné remixy hardrockových skladieb.“<ref name="Music Box2" /> V roku 2016, v rozhovore pre časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Hardcastle si spomínal na svoju spoluprácu s Lynottom: „Bol mojím hrdinom, nevedel som pochopiť, prečo so mnou chcel spolupracovať. Povedal: ‚Technicky si práve teraz na vrchole svojej kariéry, takže... môžeš mi pomôcť?‘“<ref>{{cite news|last4=Ling|first4=Dave|last3=Kendall|first3=Jo|last2=Dome|first2=Malcolm|last1=Barton|first1=Geoff|title=The night I set Phil Lynott's todger on fire and other stories|newspaper=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=február 2016|issue=219|page=59|issn=1464-7834}}</ref> V roku 1985, v rozhovore pre noviny ''[[Sunday People]]'', Hardcastle povedal: „Bolo skvelé nahrať hardrockovú pieseň. Veľmi som sa pri tom bavil.“<ref>{{cite news|last=Jensen|first=David|title=Good lord, it's Larry!|newspaper=[[Sunday People]]|date=1985-11-10|page=28|url=https://www.britishnewspaperarchive.co.uk/viewer/bl/0002454/19851110/028/0028|access-date=2026-07-15}}</ref> Lynott si užíval spoluprácu s Hardcastlom a bol ohromený jeho hraním na klávesoch. V roku 1985 spoluprácu prezradil novinám ''Evening Despatch'': „Je mladý, veľmi nadšený a skvele sme si rozumeli ako hudobníci aj ako priatelia. Všetko fungovalo perfektne.“<ref>{{cite news|last=Eborall|first=Bob|title=N-n-no, not Nineteen!|newspaper=Evening Despatch|date=1985-12-03|page=7|url=https://www.newspapers.com/image/1180638220/|access-date=2026-07-15}}</ref> Počas nahrávania piesne si Lynott a Hardcastle požičali motorku z neďalekého obchodu, aby nahrali zvuk vytáčania motora, ktorý bol v piesni počuť.<ref name="thinman2">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man: The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londra: Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}</ref> == Hudobné video == Videoklip ku skladbe „Nineteeen“ sa nakrúcal s motorkami [[Harley-Davidson]] na [[púšť|púšti]] a [[Hollywood Boulevard|Hollywood]] a [[Santa Monica Boulevard]] v [[Los Angeles]].<ref name="luxembourg"/> == Zoznam skladieb == ===7" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ===12" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 # „A Night in the Life of An Old Blues Singer“ – 4:56 ===7" singel double pack (1986)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ====Strana C==== # „Whiskey in the Jar“ (Live in Eire 1978) == Obsadenie == * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Gary Moore]] – gitara (v skladbe „A Night in the Life of An Old Blues Singer“) * [[Robin George]] – gitara (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) * [[Paul Hardcastle]] – klávesy (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) == Umiestnenie == {|class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center" |- !Rebríček (1985) !Umiestnenie |- !scooe="row"|[[UK Singles Chart]] ([[Official Charts Company|Official Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NINETEEN | url = https://www.officialcharts.com/songs/phil-lynott-nineteen/ | vydavateľ = Official Charts | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> |76 |- !scope="row"|UK Heavy Metal Singles ([[Kerrang!|Spotlight Research]])<ref>{{cite magazine |title=Singles |magazine=[[Kerrang!]] |date=12 December 1985 |issue=109 |page=47 |issn=0262-6624}}</ref> | 6 |} == Verzia skupiny Grand Slam == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen (2022 Remix) | Interpret = [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] | Nahrané = [[1984]] | Dátum vydania = [[26. apríl]] [[2023]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[NWOBHM]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = [[Cleopatra Records|Cleopatra]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“ '''(2022 Remix)'''<br/>(2023) | Nasledujúci singel = – |Album=''[[Slam Anthems]]''}} V roku 1984 skupina nahrala [[demonahrávka|demo]] a štúdiový záznam skladby. Hrávali ju tiež na koncertoch, vrátane [[Londýn]]a, [[Glasgow]]a, [[Great Yarmouth]]u a [[Lifford]]u, ktoré sa zvukovo záznamenávali. Po tom, čo skončila skupina Grand Slam, ju nahral ako sólový interpret. V roku 2002 demo a štúdiová nahrávka skladby „Nineteen“ po prvýkrát vyšla na dvojdiskovej [[Kompilácia (album)|kompilácii]] ''[[Grand Slam: The Studio Sessions]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grand Slam - The Studio Sessions|url=https://www.discogs.com/master/284286-Grand-Slam-The-Studio-Sessions|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> Dňa 26. apríla 2023 vydalo vydavateľstvo [[Cleopatra Records]] digitálny [[singel (hudba)|singel]] skupiny [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] s [[remix]]om piesne z roku 2022, ktorý sa bude nachádzať aj v nadchádzajúcej digitálnej kompilácii a [[Kompaktný disk|CD]] [[Box set|box sete]] skupiny s názvom ''Slam Anthems''. K singlu bol vytvorený aj oficiálny videoklip z archívnych materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's Grand Slam - "Nineteen" (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=pmXx-36L7kw|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2023-04-26|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Cleopatra Records}}</ref> === Zoznam skladieb === # „Nineteen“ (2022 Remix) – 3:56 === Obsadenie === * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Doish Nagle]] – rytmická gitara * [[Laurence Archer]] – sólová gitara * [[Mark Stanway]] – klávesy * [[Robbie Brennan]] – bicie == Verzia skupiny Bad4Good == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Bad4Good]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[1992]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = [[Steve Vai]] | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1992) | Nasledujúci singel = „Bangin' Time Again“<br/>(?) |Album=''[[Refugee]]''}} V roku 1992 skupina [[Bad4Good]] nahrala pieseň pre svoj štúdiový album s názvom ''[[Refugee]]''. Produkoval ju [[Steve Vai]]. === Obsadenie === * [[Danny Cooksey]] – hlavný spev * [[Thomas McRocklin]] – sólová gitara * [[Zack Young]] – basgitara, sprievodný spev * [[Brooks Wackerman]] – bicie == Verzia skupiny Skyburst == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Skyburst]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[10. február]] [[2025]] | Strana B = | Žáner = [[Hard rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = Routenote | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(2025) | Nasledujúci singel = |Album=}} Vo februári 2025 pieseň prespievala [[Chorvátsko|chorvátska]] hard & heavy skupina [[Skyburst]]. === Obsadenie === * [[Luka Lončar]] – spev, basgitara * [[Pavao Jušić]] – gitara * [[Niko Mikuličić]] – bicie, sprievodný spev == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/94595-Phil-Lynott-Nineteen „Nineteen“] na [[Discogs]] [[Kategória:Single z 1985]] sns094uo2iux7ulvy3jp7p1bywqrdfc 8381401 8381279 2026-10-08T11:37:05Z ~2026-54319-45 307494 8381401 wikitext text/x-wiki {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Phil Lynott]] | Nahrané = [[1985]] | Dátum vydania = [[6. november|6.]]/[[11. november]] [[1985]] ([[Spojené kráľovstvo]])<br/>[[21. december]] [[1985]] ([[Japonsko]]) | Strana B = „Nineteen“ (Dub Mix) / „A Night in the Life of a Blues Singer“ | Žáner = [[Rock]] | Skladateľ = Phil Lynott | Producent = [[Paul Hardcastle]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Predchádzajúci singel = [[Out in the Fields|„Out in the Fields“ / „Military Man“ / „Still in Love with You“]]<br/>(1985) | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1985) | Nasledujúci singel = – }} „'''Nineteen'''“ je posledný [[singel]] [[Írsko|írskeho]] [[rock]]ového [[spevák]]a a [[basgitara|basgitaristu]] [[Phil Lynott|Phila Lynotta]]. Prvýkrát údajne vyšiel [[6. november|6. novembra]] [[1985]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Thomson|meno=Graeme|titul=Cowboy Song: The Authorised Biography of Philip Lynott|vydavateľ=Hachette UK|rok=2016|isbn=978-1472121042|strany=368}}</ref> v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], ale podľa dobového [[mesačník]]u ''[[Music Week]]'' tam vyšiel až v pondelok, [[11. november|11. novembra]] [[1985]].<ref>{{cite news|title=New Singles|newspaper=[[Music Week]]|date=1985-11-09|page=20|issn=0265-1548}}</ref> Vystupoval s ním v televíznych reláciách do [[18. december|18. decembra]] [[1985]]. Lynott pieseň zložil a prvýkrát nahral už v roku 1984 so skupinou [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]]. Autorom obalu singla je [[Andie Airfix]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Philip Lynott - Nineteen - Encyclopaedia Metallum: The Metal Archives | url = https://www.metal-archives.com/albums/Philip_Lynott/Nineteen/496422 | vydavateľ = www.metal-archives.com | dátum prístupu = 2024-04-29}}</ref> == Námet == Lynott zložil pieseň „Nineteen“ o „agresivite devätnástich rokov života“.<ref name="Music Box2">{{citácia elektronického dokumentu|meno=Phil|priezvisko=Lynott|meno2=Dante|priezvisko2=Bonutto|dátum=december 1985|titul=Interview on Music Box|vydavateľ=[[Music Box (rete televisiva)|Music Box]]}}</ref> „Nineteen“ bola inšpirovaná [[texas]]kým [[motocykel|motorkárskym]] [[gang]]om Nineteenth Chapter, ktorý Lynott spoznal sediac v miestnom „ale house“. Motorkár, oblečený vo farbach gangu,<ref name="thinman">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man : The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londýn : Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}.</ref> prišiel k výčapu, buchol po ňom<ref name="luxembourg">Rozhlasový rozhovor [[Peter Antony|Petra Antonyho]] s Philom Lynottom, [[208 Radio Luxembourg]], november 1985</ref> a povedal ''„I'm bad, gimme a beer!“''<ref name="thinman" /> Začiatok frázy sa nachádza v refréne piesne. == Nahrávanie == Po tom, ako sa rozpadla skupina [[Grand Slam (skupina)|Grand Slam]], Lynott podpísal novú nahrávaciu zmluvu ako sólový umelec s [[Polydor Records]] a nahral pieseň „Nineteen“ ako sólový singel.<ref name="Kerrang">{{cite news|last=Putterford|first=Mark|title=L-L-L-L-Lynott|newspaper=[[Kerrang!]]|date=1985-11-14|issue=107|page=2|issn=0262-6624}}</ref> Oslovil [[Paul Hardcastle|Paula Hardcastla]], aby pieseň produkoval, pretože chcel experimentovať a vyskúšať iný produkčný prístup,<ref>{{cite news|last=Denyer|first=Ralph|title=When the tape runs out|newspaper=[[Sound on Sound]]|date=luglio 1986|issn=0951-6816}}</ref> cítiac, že „produkcia heavy metalu“ vo všeobecnosti sa stala „veľmi nevýraznou“ a všetko znelo rovnako.<ref name="Music Box2" /> Lynotta tiež zaujímalo prepojenie rocku a tanečnej hudby a vedel, že Hardcastle by mohol do piesne pridať tanečný prvok a vytvoriť tanečný remix.<ref name="Music Box2" /> V roku 1985 Lynott vyhlásil: „S ľudmi ako [[Eddie Van Halen]], ktorý spolupracoval s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]], a [[ZZ Top]], ktorí robia tanečné remixy a podobné veci, som si pomyslel, že by bolo zaujímavé, keby [Hardcastle] urobil nejaké tanečné remixy hardrockových skladieb.“<ref name="Music Box2" /> V roku 2016, v rozhovore pre časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Hardcastle si spomínal na svoju spoluprácu s Lynottom: „Bol mojím hrdinom, nevedel som pochopiť, prečo so mnou chcel spolupracovať. Povedal: ‚Technicky si práve teraz na vrchole svojej kariéry, takže... môžeš mi pomôcť?‘“<ref>{{cite news|last4=Ling|first4=Dave|last3=Kendall|first3=Jo|last2=Dome|first2=Malcolm|last1=Barton|first1=Geoff|title=The night I set Phil Lynott's todger on fire and other stories|newspaper=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=február 2016|issue=219|page=59|issn=1464-7834}}</ref> V roku 1985, v rozhovore pre noviny ''[[Sunday People]]'', Hardcastle povedal: „Bolo skvelé nahrať hardrockovú pieseň. Veľmi som sa pri tom bavil.“<ref>{{cite news|last=Jensen|first=David|title=Good lord, it's Larry!|newspaper=[[Sunday People]]|date=1985-11-10|page=28|url=https://www.britishnewspaperarchive.co.uk/viewer/bl/0002454/19851110/028/0028|access-date=2026-07-15}}</ref> Lynott si užíval spoluprácu s Hardcastlom a bol ohromený jeho hraním na klávesoch. V roku 1985 spoluprácu prezradil novinám ''Evening Despatch'': „Je mladý, veľmi nadšený a skvele sme si rozumeli ako hudobníci aj ako priatelia. Všetko fungovalo perfektne.“<ref>{{cite news|last=Eborall|first=Bob|title=N-n-no, not Nineteen!|newspaper=Evening Despatch|date=1985-12-03|page=7|url=https://www.newspapers.com/image/1180638220/|access-date=2026-07-15}}</ref> Počas nahrávania piesne si Lynott a Hardcastle požičali motorku z neďalekého obchodu, aby nahrali zvuk vytáčania motora, ktorý bol v piesni počuť.<ref name="thinman2">BAILIE, Stuart. ''The Ballad of the Thin Man: The Authorised Biography of Phil Lynott & Thin Lizzy''. Londra: Boxtree, 1996. {{ISBN|9780752203843}}</ref> == Hudobné video == Videoklip ku skladbe „Nineteeen“ sa nakrúcal s motorkami [[Harley-Davidson]] na [[púšť|púšti]] a [[Hollywood Boulevard|Hollywood]] a [[Santa Monica Boulevard]]e v [[Los Angeles]].<ref name="luxembourg"/> == Zoznam skladieb == ===7" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ===12" singel (1985)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 # „A Night in the Life of An Old Blues Singer“ – 4:56 ===7" singel double pack (1986)=== ====Strana A==== # „Nineteen“ – 5:29 ====Strana B==== # „Nineteen“ (Dub Mix) – 5:27 ====Strana C==== # „Whiskey in the Jar“ (Live in Eire 1978) == Obsadenie == * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Gary Moore]] – gitara (v skladbe „A Night in the Life of An Old Blues Singer“) * [[Robin George]] – gitara (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) * [[Paul Hardcastle]] – klávesy (v skladbách „Nineteen“ a „Nineteen“ (Dub Mix)) == Umiestnenie == {|class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center" |- !Rebríček (1985) !Umiestnenie |- !scooe="row"|[[UK Singles Chart]] ([[Official Charts Company|Official Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NINETEEN | url = https://www.officialcharts.com/songs/phil-lynott-nineteen/ | vydavateľ = Official Charts | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> |76 |- !scope="row"|UK Heavy Metal Singles ([[Kerrang!|Spotlight Research]])<ref>{{cite magazine |title=Singles |magazine=[[Kerrang!]] |date=12 December 1985 |issue=109 |page=47 |issn=0262-6624}}</ref> | 6 |} == Verzia skupiny Grand Slam == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen (2022 Remix) | Interpret = [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] | Nahrané = [[1984]] | Dátum vydania = [[26. apríl]] [[2023]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[NWOBHM]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = [[Cleopatra Records|Cleopatra]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“ '''(2022 Remix)'''<br/>(2023) | Nasledujúci singel = – |Album=''[[Slam Anthems]]''}} V roku 1984 skupina nahrala [[demonahrávka|demo]] a štúdiový záznam skladby. Hrávali ju tiež na koncertoch, vrátane [[Londýn]]a, [[Glasgow]]a, [[Great Yarmouth]]u a [[Lifford]]u, ktoré sa zvukovo záznamenávali. Po tom, čo skončila skupina Grand Slam, ju nahral ako sólový interpret. V roku 2002 demo a štúdiová nahrávka skladby „Nineteen“ po prvýkrát vyšla na dvojdiskovej [[Kompilácia (album)|kompilácii]] ''[[Grand Slam: The Studio Sessions]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grand Slam - The Studio Sessions|url=https://www.discogs.com/master/284286-Grand-Slam-The-Studio-Sessions|dátum prístupu=2023-04-28|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> Dňa 26. apríla 2023 vydalo vydavateľstvo [[Cleopatra Records]] digitálny [[singel (hudba)|singel]] skupiny [[Grand Slam (skupina)|Phil Lynott's Grand Slam]] s [[remix]]om piesne z roku 2022, ktorý sa bude nachádzať aj v nadchádzajúcej digitálnej kompilácii a [[Kompaktný disk|CD]] [[Box set|box sete]] skupiny s názvom ''Slam Anthems''. K singlu bol vytvorený aj oficiálny videoklip z archívnych materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lynott's Grand Slam - "Nineteen" (Official Music Video)|url=https://www.youtube.com/watch?v=pmXx-36L7kw|dátum prístupu=2023-04-27|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2023-04-26|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Cleopatra Records}}</ref> === Zoznam skladieb === # „Nineteen“ (2022 Remix) – 3:56 === Obsadenie === * [[Phil Lynott]] – spev, basgitara * [[Doish Nagle]] – rytmická gitara * [[Laurence Archer]] – sólová gitara * [[Mark Stanway]] – klávesy * [[Robbie Brennan]] – bicie == Verzia skupiny Bad4Good == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Bad4Good]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[1992]] | Strana B = | Žáner = [[Rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = [[Steve Vai]] | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]], [[Atlantic Records|Atlantic]] | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(1992) | Nasledujúci singel = „Bangin' Time Again“<br/>(?) |Album=''[[Refugee]]''}} V roku 1992 skupina [[Bad4Good]] nahrala pieseň pre svoj štúdiový album s názvom ''[[Refugee]]''. Produkoval ju [[Steve Vai]]. === Obsadenie === * [[Danny Cooksey]] – hlavný spev * [[Thomas McRocklin]] – sólová gitara * [[Zack Young]] – basgitara, sprievodný spev * [[Brooks Wackerman]] – bicie == Verzia skupiny Skyburst == {{Infobox Singel | Názov = Nineteen | Interpret = [[Skyburst]] | Nahrané = | Dátum vydania = [[10. február]] [[2025]] | Strana B = | Žáner = [[Hard rock]], [[heavy metal]] | Skladateľ = [[Phil Lynott]] | Producent = | Vydavateľ = Routenote | Predchádzajúci singel =– | Tento singel = „'''Nineteen'''“<br/>(2025) | Nasledujúci singel = |Album=}} Vo februári 2025 pieseň prespievala [[Chorvátsko|chorvátska]] hard & heavy skupina [[Skyburst]]. === Obsadenie === * [[Luka Lončar]] – spev, basgitara * [[Pavao Jušić]] – gitara * [[Niko Mikuličić]] – bicie, sprievodný spev == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/master/94595-Phil-Lynott-Nineteen „Nineteen“] na [[Discogs]] [[Kategória:Single z 1985]] sxojn3f1vsk9nqrfgyh6uinreq39mu0 Redaktor:Pe3kZA/1000WikiDays 2 673110 8381094 8376888 2026-10-07T12:51:26Z Pe3kZA 39673 finito 8381094 wikitext text/x-wiki <center><small>''Pozri aj'' [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays|'''100WikiDays 1''']] a [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays/2|'''100WikiDays 2''']] </small></center> <center>'''5 WikiYears'''</center> <center>Začiatok: [[7. október|7. októbra]] [[2021]]</center> <center>Koniec: [[7. október|7. októbra]] [[2026]]</center> <center> {| class="wikitable" !Poradie !Článok !Dátum |- |1. |[[Predný Čebrať]] |7. októbra |- |2. |[[Vtáčnik (vrch vo Veľkej Fatre; 1236,3&nbsp;m n. m.)]] |8. októbra |- |3. |[[Predný Šiprúň]] |9. októbra |- |4. |[[Chabzdová (vrch vo Veľkej Fatre)]] |10. októbra |- |5. |[[Prašnické sedlo]] |11. októbra |- |6. |[[Sedlo pod Čiernym kameňom]] |12. októbra |- |7. |[[Žaškovské sedlo]] |13. októbra |- |8. |[[Sedlo pod Ostrým]] |14. októbra |- |9. |[[Malý Zvolen]] |15. októbra |- |10. |[[Čierna hora (vrch vo Veľkej Fatre)]] |16. októbra |- |11. |[[Motyčianska hoľa]] |17. októbra |- |12. |[[Malý Choč]] |18. októbra |- |13. |[[Lomné (vrch v Chočských vrchoch)]] |19. októbra |- |14. |[[Pravnáč]] |20. októbra |- |15. |[[Tabla]] |21. októbra |- |16. |[[Mýtny vrch]] |22. októbra |- |17. |[[Kremnická skala]] |23. októbra |- |18. |[[Farba (vrch v Kremnických vrchoch)]] |24. októbra |- |19. |[[Vlčí vrch (vrch v Kremnických vrchoch; 1172&nbsp;m n. m.)]] |25. októbra |- |20. |[[Kremnický štít]] |26. októbra |- |21. |[[Javorová studňa]] |27. októbra |- |22. |[[Javorník (vrch v Kremnických vrchoch)]] |28. októbra |- |23. |[[Labušen]] |29. októbra |- |24. |[[Laurín (vrch v Kremnických vrchoch)]] |30. októbra |- |25. |[[Žiarce (sedlo)]] |31. októbra |- |26. |[[Lutiška]] |1. novembra |- |27. |[[Mravečník]] |2. novembra |- |28. |[[Čierna Lutiša (vrch v Kysuckej vrchovine)]] |3. novembra |- |29. |[[Černatín]] |4. novembra |- |30. |[[Pohanský hrad (vrch v Cerovej vrchovine)]] |5. novembra |- |31. |[[Veľký Bučeň]] |6. novembra |- |32. |[[Ragáč (vrch v Cerovej vrchovine)]] |7. novembra |- |33. |[[Sedlo pod Hrbom]] |8. novembra |- |34. |[[Papajské sedlo]] |9. novembra |- |35. |[[Ľubietovská Bukovina]] |10. novembra |- |36. |[[Priehybina]] |11. novembra |- |37. |[[Drábovka]] |12. novembra |- |38. |[[Stratený budzogáň]] |13. novembra |- |39. |[[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |14. novembra |- |40. |[[Dubica]] |15. novembra |- |41. |[[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)]] |16. novembra |- |42. |[[Tlstá hora (vrch v Súľovských vrchoch)]] |17. novembra |- |43. |[[Hoľazne (vrch v Súľovských vrchoch)]] |18. novembra |- |44. |[[Vysoký vrch (vrch v Súľovských vrchoch)]] |19. novembra |- |45. |[[Tisová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |20. novembra |- |46. |[[Cibuľník]] |21. novembra |- |47. |[[Strážna (vrch v Súľovských vrchoch)]] |22. novembra |- |48. |[[Čierny vrch (vrch v Strážovských vrchoch; 997&nbsp;m n. m.)]] |23. novembra |- |49. |[[Žihľavník (vrch v Strážovských vrchoch)]] |24. novembra |- |50. |[[Sádocký vrch]] |25. novembra |- |51. |[[Srniak]] |26. novembra |- |52. |[[Sokolie (vrch v Strážovských vrchoch)]] |27. novembra |- |53. |[[Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)]] |28. novembra |- |54. |[[Čelo (vrch v Strážovských vrchoch)]] |29. novembra |- |55. |[[Úplaz (vrch v Strážovských vrchoch)]] |30. novembra |- |56. |[[Veľká Homoľa (vrch v Strážovských vrchoch)]] |1. decembra |- |57. |[[Malý Rokoš]] |2. decembra |- |58. |[[Bielený vrch]] |3. decembra |- |59. |[[Gajda]] |4. decembra |- |60. |[[Prieľačina (vrch v Považskom Inovci)]] |5. decembra |- |61. |[[Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)]] |6. decembra |- |62. |[[Jakubová]] |7. decembra |- |63. |[[Močiare]] |8. decembra |- |64. |[[Jarabský vrch]] |9. decembra |- |65. |[[Hradisko (vrch v Považskom Inovci)]] |10. decembra |- |66. |[[Kamenná (vrch v Považskom Inovci)]] |11. decembra |- |67. |[[Horný lom]] |12. decembra |- |68. |[[Sokolec (vrch v Tribeči)]] |13. decembra |- |69. |[[Lámaniny]] |14. decembra |- |70. |[[Veľká Ostrá (Tribeč)]] |15. decembra |- |71. |[[Hrubý vrch (Tribeč)]] |16. decembra |- |72. |[[Mníchová]] |17. decembra |- |73. |[[Brezový vrch (Tribeč)]] |18. decembra |- |74. |[[Javorový vrch (Tribeč)]] |19. decembra |- |75. |[[Mišov vrch]] |20. decembra |- |76. |[[Vojšín (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Stráž (vrch vo Vtáčniku)]] |21. decembra |- |77. |[[Brestovo]]<br />[[Sedlová skala (vrch v Pohronskom Inovci)]] |22. decembra |- |78. |[[Inovecké sedlo]]<br />[[Malý Inovec]] |23. decembra |- |79. |[[Stavanský vrch]]<br />[[Pečanský vrch]] |24. decembra |- |80. |[[Krivá (vrch v Pohronskom Inovci)]] |25. decembra |- |81. |[[Benát]] |26. decembra |- |82. |[[Malý Vyšehrad]]<br />[[Hrádok (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Dúbrava (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Prosný vŕštek]] |27. decembra |- |83. |[[Kamenný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Kuchyňa (vrch v Pohronskom Inovci)]] |28. decembra |- |84. |[[Nemcovo]]<br />[[Závozy (vrch v Žiari)]]<br />[[Gaštan (vrch v Žiari)]]<br />[[Mačací zámok (vrch v Žiari)]] |29. decembra |- |85. |[[Vysoký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Vlčia (vrch v Žiari)]]<br />[[Vysoká (vrch v Žiari)]] |30. decembra |- |86. |[[Rozložná (vrch v Žiari)]]<br />[[Veľký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Rallye Dakar 2022]] |31. decembra |- |87. |[[Handliarka]]<br />[[Kečka (vrch v Starohorských vrchoch)]] |1. januára 2022 |- |88. |[[Barania hlava (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Hrubý vrch (vrch v Starohorských vrchoch)]] |2. januára |- |89. |[[Magura (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Baba (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Kochuľa (Donovaly)]]<br />[[Jozef Čierny (herec)]] |3. januára |- |90. |[[Baník (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Bukovec (vrch v Starohorských vrchoch)]] |4. januára |- |91. |[[Jelenská skala]]<br />[[Krčahy]]<br />[[Žiare]]<br />[[Zadný Choč]] |5. januára |- |92. |[[Bukov (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Kopa (vrch v Chočských vrchoch)]] |6. januára |- |93. |[[Turícka Magura]]<br />[[Smrekov (vrch v Chočských vrchoch)]] |7. januára |- |94. |[[Kýčera (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Magura (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Havrania (vrch v Chočských vrchoch)]] |8. januára |- |95. |[[Hrádková]]<br />[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8&nbsp;m n. m.)]] |9. januára |- |96. |[[Sielnická hora]]<br />[[Heliaš]] |10. januára |- |97. |[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1128&nbsp;m)]]<br />[[Želobudzská skalka]] |11. januára |- |98. |[[Žiarec (vrch v Poľane)]]<br />[[Minca (vrch v Poľane)]] |12. januára |- |99. |[[Záhorská skala]]<br />[[Vrchdetva]] |13. januára |- |100. |[[Kalamárka (vrch v Poľane)]]<br />[[Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1065&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Hladká (vrch v Kremnických vrchoch)]] |14. januára |- |101. |[[Košiare (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná roveň (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horný chlm]] |15. januára |- |102. |[[Krpec (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná skala]]<br />[[Hôrka (vrch v Starohorských vrchoch)]] |16. januára |- |103. |[[Sokol (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Dlhá lúka (vrch v Strážovských vrchoch)]]<br />[[Čičerman]] |17. januára |- |104. |[[Myslíkov vrch]]<br />[[Ostrenec]]<br />[[Koreňová]] |18. januára |- |105. |[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 617,8&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Veľký Vracov]]<br />[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 608,3&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Viničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]] |19. januára |- |106. |[[Magurka (vrch vo Vtáčniku)]]<br />[[Čierny diel (vrch v Žiari)]]<br />[[Sedlo (vrch v Poľane)]] |20. januára |- |107. |[[Havranica]]<br />[[Čelo (vrch v Malých Karpatoch)]] |21. januára |- |108. |[[Veterlín]]<br />[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Klokoč (vrch v Malých Karpatoch)]] |22. januára |- |109. |[[Jelenec (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Geldek]] |23. januára |- |110. |[[Javorina (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čertov kopec]]<br />[[Jágrová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čmeľok]] |24. januára |- |111. |[[Tri kopce (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Konské hlavy]] |25. januára |- |112. |[[Gajdoš (vrch v Malých Karpatoch)]] |26. januára |- |113. |[[Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Durda (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[U Bětina javoru]]<br />[[Kobylec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Grúň (vrch v Bielych Karpatoch)]] |27. januára |- |114. |[[Dúžnik (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Holý vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Průklesy (vrch v Bielych Karpatoch)]] |28. januára |- |115. |[[Biely vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Zrnová]]<br />[[Končitá (vrch v Bielych Karpatoch)]] |29. januára |- |116. |[[Kýčera (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Orgoňova Kýčera]]<br />[[Kaniakova skala]] |30. januára |- |117. |[[Jaseňové (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Ustrígeľ]]<br />[[Čierne (vrch v Javorníkoch)]] |31. januára |- |118. |[[Oblaz]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 920&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Stratenec (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hričovec (vrch v Javorníkoch)]] |1. februára |- |119. |[[Solisko (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Čemerka]]<br />[[Čerenka]] |2. februára |- |120. |[[Papajova Kykula]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 926&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Hluché]] |3. februára |- |121. |[[Petrovská Kýčera]]<br />[[Dlhé (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Adamkov]] |4. februára |- |122. |[[Galkov]]<br />[[Slatina (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Vrchtretina]]<br />[[Frňovské]] |5. februára |- |123. |[[Stolečný]]<br />[[Dupačka]]<br />[[Oselná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hladná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Lopušná (vrch v Javorníkoch)]] |6. februára |- |124. |[[Gigula]]<br />[[Malinné (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Mraznica (vrch v Javorníkoch)]] |7. februára |- |125. |[[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Požeha (vrch v Kysuckej vrchovine)]] |8. februára |- |126. |[[Želehosť]] |9. februára |- |127. |[[Holý vrch (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Obelec]] |10. februára |- |128. |[[Priehyb (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kykula (vrch v Kysuckej vrchovine, Lodno)]] |11. februára |- |129. |[[Grúniky (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Nová Bystrica)]]<br />[[Vrchrybník]] |12. februára |- |130. |[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 804&nbsp;m)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 974&nbsp;m)]]<br />[[Zrúbanisko]] |13. februára |- |131. |[[Beskyd (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Jasenov (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kozinec (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Havranský vrch]] |14. februára |- |132. |[[Jedľovinka]]<br />[[Púpovček]] |15. februára |- |133. |[[Príslopec]]<br />[[Bzinská hoľa]] |16. februára |- |134. |[[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Surový vrch]] |17. februára |- |135. |[[Štíbeľ]] |18. februára |- |136. |[[Čierny vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Budín II (vrch v Oravskej Magure)]] |19. februára |- |137. |[[Mrvova Kykula]]<br />[[Demänovská Kykula]] |20. februára |- |138. |[[Nový vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Držatín]]<br />[[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1128&nbsp;m n. m.)]] |21. februára |- |139. |[[Feračová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Šubovka (vrch v Oravskej Magure)]] |22. februára |- |140. |[[Prípor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Čistý grúň]] |23. februára |- |141. |[[Javorová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Príslop (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javorový vrch (vrch v Oravskej Magure)]] |24. februára |- |142. |[[Magura (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Opálené (vrch v Oravskej Magure)]] |25. februára |- |143. |[[Hrčova Kečka]]<br />[[Lysica (vrch v Malej Fatre)]] |26. februára |- |144. |[[Kykula (vrch v Kysuckých Beskydách, Vychylovka)]]<br />[[Kýčerka (vrch v Kysuckých Beskydách)]] |27. februára |- |145. |[[Veľká Červenková]]<br />[[Uplaz (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Veľký Príslop]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckých Beskydách)]] |28. februára |- |146. |[[Kýčera (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Sedlo pod Orlom]]<br />[[Vreščovské sedlo]] |1. marca |- |147. |[[Svítková]]<br />[[Talapkov Beskyd]] |2. marca |- |148. |[[Bednárová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Krkoškuľa]]<br />[[Vysoká Magura]]<br />[[Úšust (vrch v Oravských Beskydách)]] |3. marca |- |149. |[[Javorina (vrch v Oravských Beskydách; 1051&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Solisko (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hlinka (sedlo)]] |4. marca |- |150. |[[Pientkuľa]]<br />[[Grúniky (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hrubá bučina]]<br />[[Mútňanské sedlo]] |5. marca |- |151. |[[Tri kopce (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Veľký Grúň (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1143&nbsp;m n. m.)]] |6. marca |- |152. |[[Polanica]]<br />[[Munczolik]]<br />[[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)]] |7. marca |- |153. |[[Dudová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1087&nbsp;m n. m.)]] |8. marca |- |154. |[[Veľký kopec (vrch v Oravských Beskydách)]] |9. marca |- |155. |[[Bukovský grúň]] |10. marca |- |156. |[[Borsučie]]<br />[[Bukovina (vrch v Oravských Beskydách)]] |11. marca |- |157. |[[Burkov vrch]]<br />[[Čuboňov]] |12. marca |- |158. |[[Uhorská]] |13. marca |- |159. |[[Javorková (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |14. marca |- |160. |[[Mikulovka]]<br />[[Javorinky (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |15. marca |- |161. |[[Blatná (vrch v Skorušinských vrchoch)]]<br />[[Brezový vrch (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |16. marca |- |162. |[[Vajdovka]]<br />[[Krúpová (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |17. marca |- |163. |[[Príslop (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |18. marca |- |164. |[[Osly (vrch v Skorušinských vrchoch)|Osly]] |19. marca |- |165. |[[Mních (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |20. marca |- |166. |[[Machy (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |21. marca |- |167. |[[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |22. marca |- |168. |[[Súšava (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |23. marca |- |169. |[[Polianky (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |24. marca |- |170. |[[Diel (vrch v Skorušinských vrchoch)]] |25. marca |- |171. |[[Plešivec (vrch v Burde)]] |26. marca |- |172. |[[Končiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |27. marca |- |173. |[[Zlatý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |28. marca |- |174. |[[Banský vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |29. marca |- |175. |[[Malý Kerling]] |30. marca |- |176. |[[Cukmantel]] |31. marca |- |177. |[[Šobov]] |1. apríla |- |178. |[[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Hadová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |2. apríla |- |179. |[[Kanderka]] |3. apríla |- |180. |[[Ostrý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |4. apríla |- |181. |[[Veľký Žiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Drastavica]] |5. apríla |- |182. |[[Petrov vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |6. apríla |- |183. |[[Skalka (vrch v Štiavnických vrchoch; 882&nbsp;m n. m.)]] |7. apríla |- |184. |[[Strela (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Tri kamene]] |8. apríla |- |185. |[[Štálovo]]<br />[[Anderloch]] |9. apríla |- |186. |[[Snoža]]<br />[[Priečne bralo]] |10. apríla |- |187. |[[Bujačia]]<br />[[Brezový hrad]] |11. apríla |- |188. |[[Homôľka (vrch v Javorí)]]<br />[[Vysoká (vrch v Javorí)]] |12. apríla |- |189. |[[Králikov vrch]]<br />[[Kukučkov kopec]] |13. apríla |- |190. |[[Makytová]]<br />[[Ďurovie vrch]] |14. apríla |- |191. |[[Veľký Lysec (vrch v Javorí)]]<br />[[Sekier (vrch v Javorí)]]<br />[[Lomné (vrch v Javorí)]] |15. apríla |- |192. |[[Človekovo]]<br />[[Kozí hrb (vrch v Javorí)]] |16. apríla |- |193. |[[Medvedia výšina]]<br />[[Dunivá hora]] |17. apríla |- |194. |[[Lazy (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Soví vrch (vrch v Cerovej vrchovine)]] |18. apríla |- |195. |[[Belina (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Rakvica (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Bralce (Ostrôžky)]] |19. apríla |- |196. |[[Stanová (Ostrôžky)]]<br />[[Vrchovina (Ostrôžky)]]<br />[[Lysec (Ostrôžky)]] |20. apríla |- |197. |[[Fekiačov vrch]]<br />[[Jasenie (Ostrôžky)]] |21. apríla |- |198. |[[Vlčia skala (Ostrôžky)]]<br />[[Páleniská (Ostrôžky)]]<br />[[Pľutov vrch]]<br />[[Kobylí vrch (Ostrôžky)]] |22. apríla |- |199. |[[Baraní vrch (Ostrôžky)]]<br />[[Veľký Korčín]]<br />[[Sokolovo bralo]]<br />[[Dedinský vrch]] |23. apríla |- |200. |[[Žiakov vrch]] |24. apríla |- |201. |[[Hrbatá lúčka]] |25. apríla |- |202. |[[Grúň (vrch v Poľane)]]<br />[[Šafraníčka (vrch v Poľane)]] |26. apríla |- |203. |[[Kurinec (vrch v Poľane)]]<br />[[Malý kopec (vrch v Oravských Beskydách)]] |27. apríla |- |204. |[[Šípová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |28. apríla |- |205. |[[Vtáčnik (vrch v Štiavnických vrchoch, Štiavnické Bane)]] |29. apríla |- |206. |[[Jaseňová (vrch v Štiavnických vrchoch)]] |30. apríla |- |207. |[[Šibeničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]] |1. mája |- |208. |[[Za zemami]] |2. mája |- |209. |[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)|Matiašov vrch]] |3. mája |- |210. |[[Firceng]] |4. mája |- |211. |[[Krivá breza]] |5. mája |- |212. |[[Brána (vrch vo Vtáčniku)]] |6. mája |- |213. |[[Tlstý diel (vrch vo Vtáčniku)]] |7. mája |- |214. |[[Podhoreň]] |8. mája |- |215. |[[Tŕnie (vrch v Súľovských vrchoch)]] |9. mája |- |216. |[[Kňazová (vrch v Súľovských vrchoch)]] |10. mája |- |217. |[[Končiny (vrch v Súľovských vrchoch)]] |11. mája |- |218. |[[Dúpna]] |12. mája |- |219. |[[Dolný lom]] |13. mája |- |220. |[[Železník (vrch v Považskom Inovci)]] |14. mája |- |221. |[[Javorie (vrch v Považskom Inovci)]] |15. mája |- |222. |[[Malá Krížna]] |16. mája |- |223. |[[Chyžky]] |17. mája |- |224. |[[Biela skala (vrch vo Veľkej Fatre)]] |18. mája |- |225. |[[Ostré brdo]] |19. mája |- |226. |[[Štrochy]] |20. mája |- |227. |[[Haľamova kopa]] |21. mája |- |228. |[[Chládkové úplazy]] |22. mája |- |229. |[[Veľký Rakytov]] |23. mája |- |230. |[[Malý Rakytov]] |24. mája |- |231. |[[Skalná (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malý Smrk]]<br />[[Tanečnice (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |25. mája |- |232. |[[Rožková (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Radegast (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |26. mája |- |233. |[[Krásny kopec]] |27. mája |- |234. |[[Črchľa (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Ropice (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |28. mája |- |235. |[[Líška (vrch vo Veľkej Fatre)]] |29. mája |- |236. |[[Štefanová (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Javorový]] |30. mája |- |237. |[[Maďarová (vrch vo Veľkej Fatre)]] |31. mája |- |238. |[[Magura (1 308,7&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Ostrý (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |1. júna |- |239. |[[Čierňavský vrch]]<br />[[Smrčina (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |2. júna |- |240. |[[Tlstá hora (vrch vo Veľkej Fatre; 1208&nbsp;m n. m.)]] |3. júna |- |241. |[[Perušín]] |4. júna |- |242. |[[Rumbáre (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Slavíč (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |5. júna |- |243. |[[Tmavá (vrch vo Veľkej Fatre)]] |6. júna |- |244. |[[Dvorisko (vrch vo Veľkej Fatre)]] |7. júna |- |245. |[[Magury]] |8. júna |- |246. |[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1261&nbsp;m n. m.)]] |9. júna |- |247. |[[Nad Uhliskami]] |10. júna |- |248. |[[Kozia skala]]<br />[[Magurka (Moravsko-sliezske Beskydy)]] |11. júna |- |249. |[[Prierastlé]] |12. júna |- |250. |[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1112&nbsp;m n. m.)]] |13. júna |- |251. |[[Osičné]] |14. júna |- |252. |[[Bágľov kopec]] |15. júna |- |253. |[[Repište (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Velká Stolová]] |16. júna |- |254. |[[Veterný vrch (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malá Stolová]] |17. júna |- |255. |[[Tlstá (vrch v Nízkych Tatrách)]] |18. júna |- |256. |[[Červená Magura]] |19. júna |- |257. |[[Magura (1 416,4&nbsp;m n. m.)]] |20. júna |- |258. |[[Malý Salatín (vrch v Nízkych Tatrách)]] |21. júna |- |259. |[[Bohúňovo (vrch v Nízkych Tatrách)]] |22. júna |- |260. |[[Kriváň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. júna |- |261. |[[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)]] |24. júna |- |262. |[[Malá Chochuľa]] |25. júna |- |263. |[[Skalka (1 549&nbsp;m n. m.)]] |26. júna |- |264. |[[Ondrejská hoľa]] |27. júna |- |265. |[[Ráztocké poľany]] |28. júna |- |266. |[[Veľká hoľa]] |29. júna |- |267. |[[Mestská hora (vrch v Nízkych Tatrách)]] |30. júna |- |268. |[[Krámec]] |1. júla |- |269. |[[Ľupčianska Magura]] |2. júla |- |270. |[[Predná Magura]] |3. júla |- |271. |[[Javorina (vrch v Nízkych Tatrách)]] |4. júla |- |272. |[[Žiar (1 408&nbsp;m n. m.)]] |5. júla |- |273. |[[Baba (vrch v Nízkych Tatrách)]] |6. júla |- |274. |[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. júla |- |275. |[[Príslop (vrch v Nízkych Tatrách)]] |8. júla |- |276. |[[Mesiačik]] |9. júla |- |277. |[[Poľana (vrch v Nízkych Tatrách; 1156&nbsp;m n. m.)]] |10. júla |- |278. |[[Snožka]] |11. júla |- |279. |[[Konské (vrch)]] |12. júla |- |280. |[[Konský grúň]] |13. júla |- |281. |[[Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. júla |- |282. |[[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 667&nbsp;m n. m.)]] |15. júla |- |283. |[[Kúpeľ (vrch v Nízkych Tatrách)]] |16. júla |- |284. |[[Kopa (vrch v Nízkych Tatrách)]] |17. júla |- |285. |[[Pusté]] |18. júla |- |286. |[[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tour de France 2022]] |19. júla |- |287. |[[Demänovská hora]] |20. júla |- |288. |[[Končitý vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]] |21. júla |- |289. |[[Magura (1 376,5&nbsp;m n. m.)]] |22. júla |- |290. |[[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. júla |- |291. |[[Slemä]] |24. júla |- |292. |[[Ohnište (vrch v Nízkych Tatrách)]] |25. júla |- |293. |[[Rovná hoľa]] |26. júla |- |294. |[[Chopec]] |27. júla |- |295. |[[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)]] |28. júla |- |296. |[[Selnice]] |29. júla |- |297. |[[Lajštroch]] |30. júla |- |298. |[[Na jame]] |31. júla |- |299. |[[Sitieň]] |1. augusta |- |300. |[[Repiská (vrch v Nízkych Tatrách)]] |2. augusta |- |301. |[[Zákľuky (vrch v Nízkych Tatrách)]] |3. augusta |- |302. |[[Ostredok (vrch v Nízkych Tatrách; 1640&nbsp;m)]] |4. augusta |- |303. |[[Jaloviarka]] |5. augusta |- |304. |[[Dechtárska hora]] |6. augusta |- |305. |[[Červený grúň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. augusta |- |306. |[[Salatínka]] |8. augusta |- |307. |[[Sliačska Magura]] |9. augusta |- |308. |[[Malý Chabenec]] |10. augusta |- |309. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1341&nbsp;m n. m.)]] |11. augusta |- |310. |[[Červená (vrch v Nízkych Tatrách)]] |12. augusta |- |311. |[[Struhár (vrch)]] |13. augusta |- |312. |[[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. augusta |- |313. |[[Kečka (vrch v Nízkych Tatrách)]] |15. augusta |- |314. |[[Čertova svadba]] |16. augusta |- |315. |[[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)]] |17. augusta |- |316. |[[Baňa (vrch v Nízkych Tatrách)]] |18. augusta |- |317. |[[Jánov grúň]] |19. augusta |- |318. |[[Fišiarka]] |20. augusta |- |319. |[[Vrchbánsky grúň]] |21. augusta |- |320. |[[Domárka]] |22. augusta |- |321. |[[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)]] |23. augusta |- |322. |[[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)]] |24. augusta |- |323. |[[Vrbovica]] |25. augusta |- |324. |[[Zadná Široká]] |26. augusta |- |325. |[[Malý bok]] |27. augusta |- |326. |[[Kolesárová (vrch)]] |28. augusta |- |327. |[[Nemecká (vrch v Nízkych Tatrách)]] |29. augusta |- |328. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1575&nbsp;m n. m.)]] |30. augusta |- |329. |[[Chmelinec (vrch v Nízkych Tatrách)]] |31. augusta |- |330. |[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370&nbsp;m n. m.)]] |1. septembra |- |331. |[[Mačacia]] |2. septembra |- |332. |[[Mendíčka]] |3. septembra |- |333. |[[Medvedia (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Panská hoľa (vrch v Nízkych Tatrách; 1429&nbsp;m n. m.)]] |4. septembra |- |334. |[[Malá Vápenica]] |5. septembra |- |335. |[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1617&nbsp;m n. m.)]]<br />[[Heľpiansky vrch]] |6. septembra |- |336. |[[Smrečiny (vrch v Nízkych Tatrách)]] |7. septembra |- |337. |[[Dzurová (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tri kopce (vrch v Nízkych Tatrách)]] |8. septembra |- |338. |[[Kolibisko]] |9. septembra |- |339. |[[Prostredný vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]] |10. septembra |- |340. |[[Čertovica (vrch v Nízkych Tatrách)]] |11. septembra |- |341. |[[Košariská (vrch v Nízkych Tatrách)]] |12. septembra |- |342. |[[Zadný grúň]] |13. septembra |- |343. |[[Koreň (vrch v Nízkych Tatrách)]] |14. septembra |- |344. |[[Ráztocká hoľa]] |15. septembra |- |345. |[[Turková (vrch v Kozích chrbtoch)]] |16. septembra |- |346. |[[Nad Michalcovou]] |17. septembra |- |347. |[[Hošková (vrch v Kozích chrbtoch)]] |18. septembra |- |348. |[[Rybíková]] |19. septembra |- |349. |[[Slamená]] |20. septembra |- |350. |[[Brada (vrch v Kozích chrbtoch)]] |21. septembra |- |351. |[[Gregória]] |22. septembra |- |352. |[[Krahulec (vrch v Kozích chrbtoch)]] |23. septembra |- |353. |[[Jedlinská]] |24. septembra |- |354. |[[Čierna (vrch v Kozích chrbtoch)]] |25. septembra |- |355. |[[Krížový vrch (vrch v Kozích chrbtoch)]] |26. septembra |- |356. |[[Krížna (vrch v Kozích chrbtoch)]] |27. septembra |- |357. |[[Zámčisko (vrch v Kozích chrbtoch)]] |28. septembra |- |358. |[[Rígeľ (vrch v Kozích chrbtoch)]] |29. septembra |- |359. |[[Predný Moravec]]<br>[[Kamenčie]] |30. septembra |- |360. |[[Zadný Moravec]]<br>[[Rajtopíky (vrch v Branisku)]] |1. októbra |- |361. |[[Rudník (vrch v Branisku)]]<br>[[Brezová (vrch v Branisku)]] |2. októbra |- |362. |[[Zvolanská]] |3. októbra |- |363. |[[Nad Bučom]]<br>[[Patria (vrch v Branisku)]] |4. októbra |- |364. |[[Petrova hora (vrch v Branisku)]]<br>[[Príkre (vrch v Branisku)]] |5. októbra |- |365. |[[Kravcová (vrch v Branisku)]]<br>[[Homôľka (vrch v Branisku)]] |6. októbra |- |366. |[[Boldigaň]] |7. októbra |- |367. |[[Veľká skala (vrch v Branisku)]]<br>[[Suchý vrch (vrch v Branisku)]] |8. októbra |- |368. |[[Červená skala (vrch v Branisku)]] |9. októbra |- |369. |[[Suchý hrb]] |10. októbra |- |370. |[[Magura (vrch v Bachurni)]] |11. októbra |- |371. |[[Bučina (vrch v Bachurni)]] |12. októbra |- |372. |[[Žliabky (vrch v Bachurni)]] |13. októbra |- |373. |[[Adamova hora]] |14. októbra |- |374. |[[Javor (vrch v Bachurni)]] |15. októbra |- |375. |[[Dlhé diely (vrch v Bachurni)]] |16. októbra |- |376. |[[Stavenec (vrch)|Stavenec]] |17. októbra |- |377. |[[Marduňa]] |18. októbra |- |378. |[[Skalky (vrch v Bachurni)]] |19. októbra |- |379. |[[Brezina (vrch v Bachurni)]] |20. októbra |- |380. |[[Zadné Bendovce]] |21. októbra |- |381. |[[Homôľka (vrch v Bachurni)]]<br>[[Ortáš (vrch v Bachurni)]] |22. októbra |- |382. |[[Lazy (vrch v Bachurni)]] |23. októbra |- |383. |[[Ostrý vrch (vrch v Bachurni)]] |24. októbra |- |384. |[[Bučie (vrch v Bachurni)]] |25. októbra |- |385. |[[Kohút (vrch v Bachurni)]] |26. októbra |- |386. |[[Kopa (vrch v Levočských vrchoch)]] |27. októbra |- |387. |[[Hrča (vrch v Levočských vrchoch)]] |28. októbra |- |388. |[[Kuligura]] |29. októbra |- |389. |[[Zámčisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |30. októbra |- |390. |[[Čiernohuzec]] |31. októbra |- |391. |[[Piesočný vrch]] |1. novembra |- |392. |[[Jankovec]] |2. novembra |- |393. |[[Javor (vrch v Levočských vrchoch)]] |3. novembra |- |394. |[[Škapová]] |4. novembra |- |395. |[[Čistý diel]]<br>[[Uhlisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |5. novembra |- |396. |[[Obšar]] |6. novembra |- |397. |[[Javoríčka]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2022]] |7. novembra |- |398. |[[Javorina (vrch v Levočských vrchoch, 1224 m)]]<br>[[Zelený vrch (vrch v Levočských vrchoch, 1198 m)]] |8. novembra |- |399. |[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1154 m)]] |9. novembra |- |400. |[[Derežová]] |10. novembra |- |401. |[[Ihla (vrch v Levočských vrchoch)]] |11. novembra |- |402. |[[Šípková hora]] |12. novembra |- |403. |[[Banisko (vrch v Levočských vrchoch)]] |13. novembra |- |404. |[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1166 m)]] |14. novembra |- |405. |[[Čierna kopa]] |15. novembra |- |406. |[[Grúň (vrch v Spišskej Magure)]] |16. novembra |- |407. |[[Horbáľová]] |17. novembra |- |408. |[[Kvasník]] |18. novembra |- |409. |[[Zbojnícky stôl]]<br>[[Stráňanské sedlo]] |19. novembra |- |410. |[[Riňava]] |20. novembra |- |411. |[[Plontana]] |21. novembra |- |412. |[[Hulok]] |22. novembra |- |413. |[[Spádik]] |23. novembra |- |414. |[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1010 m)]] |24. novembra |- |415. |[[Godšinová]] |25. novembra |- |416. |[[Smrečiny (vrch v Spišskej Magure)]] |26. novembra |- |417. |[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1176 m)]] |27. novembra |- |418. |[[Slodičovský vrch]] |28. novembra |- |419. |[[Magurka (vrch v Spišskej Magure)]] |29. novembra |- |420. |[[Solisko (vrch v Spišskej Magure)]] |30. novembra |- |421. |[[Zlomiská (vrch v Spišskej Magure)]] |1. decembra |- |422. |[[Vysoký vrch (Spišská Magura)]] |2. decembra |- |423. |[[Furmanec (vrch v Spišskej Magure)]] |3. decembra |- |424. |[[Plešný vrch]] |4. decembra |- |425. |[[Prehrštie]] |5. decembra |- |426. |[[Okrúhla (vrch v Spišskej Magure)]] |6. decembra |- |427. |[[Črchľa (vrch v Spišskej Magure)]] |7. decembra |- |428. |[[Brija]] |8. decembra |- |429. |[[Suchý vrch (vrch v Spišskej Magure)]] |9. decembra |- |430. |[[Veterný vrch (vrch v Spišskej Magure)]] |10. decembra |- |431. |[[Vysoká (vrch v Pieninách)]] |11. decembra |- |432. |[[Vrchriečky]] |12. decembra |- |433. |[[Fakľovka]]<br>[[Rozdiel (sedlo)]] |13. decembra |- |434. |[[Veľká hora (vrch v Pieninách)]] |14. decembra |- |435. |[[Vysoký vrch (vrch v Pieninách)]] |15. decembra |- |436. |[[Šľachovky]]<br>[[Aksamitka (vrch v Pieninách)]]<br>[[Lesnické sedlo]] |16. decembra |- |437. |[[Rabštín]] |17. decembra |- |438. |[[Lužná skala]]<br>[[Tri koruny]] |18. decembra |- |439. |[[Šafranovka]]<br>[[Holica (vrch v Pieninách)]] |19. decembra |- |440. |[[Bystrík (vrch v Pieninách)]]<br>[[Plašná]] |20. decembra |- |441. |[[Kýčera (vrch v Pieninách)]] |21. decembra |- |442. |[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 957 m)]] |22. decembra |- |443. |[[Medvedelica]] |23. decembra |- |444. |[[Nemecký vrch]] |24. decembra |- |445. |[[Petríkov vrch]] |25. decembra |- |446. |[[Soľovka]]<br>[[Beskyd (sedlo)]] |26. decembra |- |447. |[[Osly (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |27. decembra |- |448. |[[Široký vrch (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |28. decembra |- |449. |[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 828 m)]] |29. decembra |- |450. |[[Hrubá klada]]<br>[[Rallye Dakar 2023]] |30. decembra |- |451. |[[Vyšniansky vrch]] |31. decembra |- |452. |[[Orlovská Magura]] |1. januára 2023 |- |453. |[[Kurčínska Magura]] |2. januára |- |454. |[[Javor (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]] |3. januára |- |455. |[[Grúnik (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov v Česku]] |4. januára |- |456. |[[Murianik (vrch v Čergove)]] |5. januára |- |457. |[[Malý Minčol (vrch v Čergove)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov na Slovensku]] |6. januára |- |458. |[[Minčolík (vrch v Čergove)]] |7. januára |- |459. |[[Hýrová (vrch v Čergove)]] |8. januára |- |460. |[[Forgáčka (vrch v Čergove)]] |9. januára |- |461. |[[Dvoriská (vrch v Čergove)]] |10. januára |- |462. |[[Hrašovík (vrch v Čergove)]] |11. januára |- |463. |[[Solisko (vrch v Čergove)]] |12. januára |- |464. |[[Škaredé (vrch v Čergove)]] |13. januára |- |465. |[[Bukový vrch (vrch v Čergove)]]<br>[[Čergov (sedlo)]] |14. januára |- |466. |[[Ostrý kameň (vrch v Čergove)]] |15. januára |- |467. |[[Lysá (vrch v Čergove)]] |16. januára |- |468. |[[Dlhá (vrch v Čergove)]]<br>[[Sedlo pod Vysokým vrchom]] |17. januára |- |469. |[[Spálený vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Diaľnica A7 (Bulharsko)]] |18. januára |- |470. |[[Sivec (vrch)]] |19. januára |- |471. |[[Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)]] |20. januára |- |472. |[[Holica (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Hrad (vrch v pohorí Čierna hora)]] |21. januára |- |473. |[[Prielohy (vrch v pohorí Čierna hora)]] |22. januára |- |474. |[[Biela skala (vrch v pohorí Čierna hora)]] |23. januára |- |475. |[[Čečatová]] |24. januára |- |476. |[[Šľuchta]] |25. januára |- |477. |[[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Multiplex 22 (Česko)]]<br>[[Multiplex 23 (Česko)]]<br>[[Multiplex 24 (Česko)]]<br>[[Multiplex 21 (Česko)]] |26. januára |- |478. |[[Kozinec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Krompašský vrch]] |27. januára |- |479. |[[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]] |28. januára |- |480. |[[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)]] |29. januára |- |481. |[[Mestické]] |30. januára |- |482. |[[Humenec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)]] |31. januára |- |483. |[[Široká hora (vrch v pohorí Čierna hora)]] |1. februára |- |484. |[[Čierna hora (vrch v rovnomennom pohorí)]]<br>[[Koľvek]] |2. februára |- |485. |[[Somár (vrch v pohorí Čierna hora)]] |3. februára |- |486. |[[Osadník (vrch)]]<br>[[Grúň (vrch v pohorí Čierna hora)]] |4. februára |- |487. |[[Pokryvy (vrch)]] |5. februára |- |488. |[[Orlia studňa]] |6. februára |- |489. |[[Biele skaly (vrch vo Volovských vrchoch)]] |7. februára |- |490. |[[Hekerová]] |8. februára |- |491. |[[Hajdúchov vrch]] |9. februára |- |492. |[[Malý Suchý vrch]] |10. februára |- |493. |[[Veľký Vtáčí vrch]] |11. februára |- |494. |[[Okrúhly chrbát]] |12. februára |- |495. |[[Drahov (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Krivé (sedlo)]] |13. februára |- |496. |[[Kobyliar]]<br>[[Volovec (sedlo)]] |14. februára |- |497. |[[Veľké sedlo (vrch vo Volovských vrchoch)]] |15. februára |- |498. |[[Jamina (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stratenský kaňon]] |16. februára |- |499. |[[Ramzová (vrch vo Volovských vrchoch)]] |17. februára |- |500. |[[Tri chotáre (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Holička (vrch vo Volovských vrchoch)]] |18. februára |- |501. |[[Žobrácka poľana]]<br>[[Predné holisko]] |19. februára |- |502. |[[Suchý vrch (vrch vo Volovských vrchoch)]] |20. februára |- |503. |[[Malá skala (vrch vo Volovských vrchoch)]] |21. februára |- |504. |[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1284 m)]] |22. februára |- |505. |[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1213 m)]]<br>[[Turecká (vrch)]] |23. februára |- |506. |[[Balochova hoľa]] |24. februára |- |507. |[[Kečka (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stupovec]] |25. februára |- |508. |[[Čertova hoľa]] |26. februára |- |509. |[[Hoľa (vrch vo Volovských vrchoch)]] |27. februára |- |510. |[[Surovec (vrch vo Volovských vrchoch)]] |28. februára |- |511. |[[Pálenica (vrch vo Volovských vrchoch)]] |1. marca |- |512. |[[Smrečinka]] |2. marca |- |513. |[[Stromiš]] |3. marca |- |514. |[[Viničiar]] |4. marca |- |515. |[[Haniskova]] |5. marca |- |516. |[[Hýľ (vrch vo Volovských vrchoch)]] |6. marca |- |517. |[[Muráň (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Rudolf Krupec]] |7. marca |- |518. |[[Predný Muráň]] |8. marca |- |519. |[[Bukovec (vrch vo Volovských vrchoch)]] |9. marca |- |520. |[[Korban]] |10. marca |- |521. |[[Kloptaň (vrch)]] |11. marca |- |522. |[[Zbojnícka skala (vrch vo Volovských vrchoch)]] |12. marca |- |523. |[[Biely kameň (vrch vo Volovských vrchoch)]] |13. marca |- |524. |[[Zlatoidská hora]] |14. marca |- |525. |[[Pod Bukovinami]] |15. marca |- |526. |[[Čierna hora (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] |16. marca |- |527. |[[Nový vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]] |17. marca |- |528. |[[Kýčera (vrch v Belianskych Tatrách)]] |18. marca |- |529. |[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1505 m)]] |19. marca |- |530. |[[Strednica (vrch)]] |20. marca |- |531. |[[Žľabina (vrch v Belianskych Tatrách)]] |21. marca |- |532. |[[Veľký Grúň (vrch v Belianskych Tatrách)]] |22. marca |- |533. |[[Gáflovka]] |23. marca |- |534. |[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1259 m)]]<br>[[Rázsošná]] |24. marca |- |535. |[[Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Panošiná]] |25. marca |- |536. |[[Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Turzovskej vrchovine]]<br>[[Živčáková (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |26. marca |- |537. |[[Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Skalnatá (vrch v Malej Fatre)]] |27. marca |- |538. |[[Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)]] |28. marca |- |539. |[[Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]] |29. marca |- |540. |[[Faixová skala]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] |30. marca |- |541. |[[Skalné vráta]] |31. marca |- |542. |[[Stežky]] |1. apríla |- |543. |[[Rinias]]<br>[[Zmrzlý vrch]]<br>[[Šindelná]] |2. apríla |- |544. |[[Belianska kopa]]<br>[[Nad Kršlí]] |3. apríla |- |545. |[[Štefan (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Velká Čantoryje]] |4. apríla |- |546. |[[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Kozí vrch]]<br>[[Kelčský Javorník]] |5. apríla |- |547. |[[Holý kameň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |6. apríla |- |548. |[[Bykárka]]<br>[[Stratenská píla]] |7. apríla |- |549. |[[Gačovská skala]]<br>[[Biele Vody (Mlynky)]] |8. apríla |- |550. |[[Skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Skala (planina)]] |9. apríla |- |551. |[[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Letanovský mlyn]] |10. apríla |- |552. |[[Remiaška]] |11. apríla |- |553. |[[Duča]] |12. apríla |- |554. |[[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Mikulčin vrch]] |13. apríla |- |555. |[[Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |14. apríla |- |556. |[[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 1137 m)]] |15. apríla |- |557. |[[Doštianky (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |16. apríla |- |558. |[[Honzovské]]<br>[[Radziejowa]] |17. apríla |- |559. |[[Borovniak]] |18. apríla |- |560. |[[Rakytovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |19. apríla |- |561. |[[Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |20. apríla |- |562. |[[Javorina (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |21. apríla |- |563. |[[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |22. apríla |- |564. |[[Koč (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |23. apríla |- |565. |[[Vahan]] |24. apríla |- |566. |[[Tri kopce (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |25. apríla |- |567. |[[Vysoká (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Čarták]] |26. apríla |- |568. |[[Zbojnícka]]<br>[[Čubův kopec]]<br>[[Bučeň]] |27. apríla |- |569. |[[Barbolica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |28. apríla |- |570. |[[Popová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Šurická brázda]] |29. apríla |- |571. |[[Prostredný vŕšok]] |30. apríla |- |572. |[[Gregová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |1. mája |- |573. |[[Červená skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Blhovská vrchovina]] |2. mája |- |574. |[[Dlhý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Dan Přibáň]]<br>[[Gemerské terasy]] |3. mája |- |575. |[[Magura (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |4. mája |- |576. |[[Lopušná (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |5. mája |- |577. |[[Veľký Cigán]]<br>[[Oždianska pahorkatina]] |6. mája |- |578. |[[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Valická pahorkatina]] |7. mája |- |579. |[[Macov vrch]] |8. mája |- |580. |[[Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |9. mája |- |581. |[[Ostrica]] |10. mája |- |582. |[[Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |11. mája |- |583. |[[Hajnáš]]<br>[[Licinská pahorkatina]] |12. mája |- |584. |[[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |13. mája |- |585. |[[Zadné hory (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |14. mája |- |586. |[[Šiance (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Novohradské terasy]] |15. mája |- |587. |[[Ploštiny]]<br>[[Poltárska pahorkatina]] |16. mája |- |588. |[[Viecha (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Jelšovská pahorkatina]] |17. mája |- |589. |[[Homoľa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Pôtorská pahorkatina]] |18. mája |- |590. |[[Grúň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]] |19. mája |- |591. |[[Buchvald]] |20. mája |- |592. |[[Skálie (vrch v Stolických vrchoch)]] |21. mája |- |593. |[[Trsteník (vrch v Stolických vrchoch)]] |22. mája |- |594. |[[Kyprov]]<br>[[Slanské sedlo (Stolické vrchy)]] |23. mája |- |595. |[[Priehybka (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Čebovská pahorkatina]] |24. mája |- |596. |[[Župkova Magura]]<br>[[Hontianske terasy]] |25. mája |- |597. |[[Kozovec]] |26. mája |- |598. |[[Čelo (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Faltenovo sedlo]]<br>[[Harová]] |27. mája |- |599. |[[Lehotská hoľa]] |28. mája |- |600. |[[Faltenov vrch]] |29. mája |- |601. |[[Malý Kohút]] |30. mája |- |602. |[[Skalka (vrch v Stolických vrchoch)]] |31. mája |- |603. |[[Príslop (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Olochova jama]] |1. júna |- |604. |[[Pálenisko (vrch v Stolických vrchoch)]] |2. júna |- |605. |[[Grúň (vrch v Stolických vrchoch)]] |3. júna |- |606. |[[Krížna poľana]] |4. júna |- |607. |[[Salašiská]] |5. júna |- |608. |[[Holcková]] |6. júna |- |609. |[[Predné Tŕstie]] |7. júna |- |610. |[[Nižný vrch]] |8. júna |- |611. |[[Lazy (vrch v Stolických vrchoch)]] |9. júna |- |612. |[[Ostrá (vrch v Stolických vrchoch)]] |10. júna |- |613. |[[Tri chotáre (vrch v Stolických vrchoch)]] |11. júna |- |614. |[[Vasilov (vrch vo Veporských vrchoch)]] |12. júna |- |615. |[[Rácovo]] |13. júna |- |616. |[[Černákov vrch]] |14. júna |- |617. |[[Čierny vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |15. júna |- |618. |[[Slatvinské]] |16. júna |- |619. |[[Malá Smrekovica (vrch vo Veporských vrchoch)]] |17. júna |- |620. |[[Skalka (Veporské vrchy, 1256 m)]] |18. júna |- |621. |[[Veľká Smrekovica]] |19. júna |- |622. |[[Javorinka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |20. júna |- |623. |[[Psica]] |21. júna |- |624. |[[Lešník]] |22. júna |- |625. |[[Kráľovská hora (vrch vo Veporských vrchoch)]] |23. júna |- |626. |[[Magura (vrch vo Veporských vrchoch; 1101 m)]] |24. júna |- |627. |[[Ďurová]] |25. júna |- |628. |[[Blato (vrch vo Veporských vrchoch)]] |26. júna |- |629. |[[Michalová (vrch vo Veporských vrchoch)]] |27. júna |- |630. |[[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |28. júna |- |631. |[[Kučalach]] |29. júna |- |632. |[[Gindura]]<br>[[Tour de France 2023]] |30. júna |- |633. |[[Bánovo (vrch vo Veporských vrchoch)]] |1. júla |- |634. |[[Báňova]] |2. júla |- |635. |[[Pomývačný grúň]] |3. júla |- |636. |[[Lômik]] |4. júla |- |637. |[[Rozsypok]] |5. júla |- |638. |[[Široký grúň]] |6. júla |- |639. |[[Kýčera (vrch vo Veporských vrchoch)]] |7. júla |- |640. |[[Machnáčov grúň]] |8. júla |- |641. |[[Šopisko]] |9. júla |- |642. |[[Tri chotáre (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Diel (sedlo)]] |10. júla |- |643. |[[Železná brána (vrch vo Veporských vrchoch)]] |11. júla |- |644. |[[Oltárne]] |12. júla |- |645. |[[Nad Králičkou]] |13. júla |- |646. |[[Sedmák]] |14. júla |- |647. |[[Dlhý grúň (vrch vo Veporských vrchoch; 1061 m)]] |15. júla |- |648. |[[Drahová]] |16. júla |- |649. |[[Kostolný vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]] |17. júla |- |650. |[[Čierťaž (vrch vo Veporských vrchoch, 1102 m)]] |18. júla |- |651. |[[Bykovo (vrch vo Veporských vrchoch)]] |19. júla |- |652. |[[Chocholná (vrch vo Veporských vrchoch)]] |20. júla |- |653. |[[Skalka (vrch vo Veporských vrchoch, 1064 m)]] |21. júla |- |654. |[[Banský grúň]] |22. júla |- |655. |[[Zákľuky (vrch vo Veporských vrchoch)]] |23. júla |- |656. |[[Turníky]] |24. júla |- |657. |[[Ostrý grúň (vrch vo Veporských vrchoch)]] |25. júla |- |658. |[[Gazdov]] |26. júla |- |659. |[[Veľké Čelno]] |27. júla |- |660. |[[Mitrová]] |28. júla |- |661. |[[Smolová]]<br>[[Zoznam vrcholov v Revúckej vrchovine]] |29. júla |- |662. |[[Dolinka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |30. júla |- |663. |[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1096 m)]] |31. júla |- |664. |[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1000 m)]] |1. augusta |- |665. |[[Brzáčka (vrch vo Veporských vrchoch)]] |2. augusta |- |666. |[[Kolba (vrch vo Veporských vrchoch)]] |3. augusta |- |667. |[[Žliabky]] |4. augusta |- |668. |[[Suchá (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Táňovo]]<br>[[Viktória Forster]] |5. augusta |- |669. |[[Jeleňová]] |6. augusta |- |670. |[[Magura (882,8 m n. m.)]] |7. augusta |- |671. |[[Ostrý vrch (870,1 m n. m.)]]<br>[[Jasenina (vrch)]] |8. augusta |- |672. |[[Malý Radzim]] |9. augusta |- |673. |[[Spúšťadlo]] |10. augusta |- |674. |[[Bučina (vrch v Revúckej vrchovine)]] |11. augusta |- |675. |[[Vincovka]] |12. augusta |- |676. |[[Kilhov]] |13. augusta |- |677. |[[Biela skala (vrch v Revúckej vrchovine)]] |14. augusta |- |678. |[[Homôľka (vrch v Revúckej vrchovine)]] |15. augusta |- |679. |[[Železník (813,5 m n. m.)]] |16. augusta |- |680. |[[Hrádok (809,4 m n. m.)]] |17. augusta |- |681. |[[Nad Bystrianskou studňou]] |18. augusta |- |682. |[[Gerlašská skala]] |19. augusta |- |683. |[[Štít (vrch v Slovenskom krase)]] |20. augusta |- |684. |[[Vlčí štít (845 m)]] |21. augusta |- |685. |[[Vlčí štít (814 m)]] |22. augusta |- |686. |[[Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)]] |23. augusta |- |687. |[[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)]] |24. augusta |- |688. |[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 744 m)]] |25. augusta |- |689. |[[Červený kopec (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Slovenská skala]] |26. augusta |- |690. |[[Bukový vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |27. augusta |- |691. |[[Drieňovec (vrch v Slovenskom krase; 804 m)]] |28. augusta |- |692. |[[Buková (vrch v Slovenskom krase)]] |29. augusta |- |693. |[[Široká (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Uhorská severná železnica]] |30. augusta |- |694. |[[Hodovník (vrch v Slovenskom krase)]] |31. augusta |- |695. |[[Tegart]] |1. septembra |- |696. |[[Luhota]] |2. septembra |- |697. |[[Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)]] |3. septembra |- |698. |[[Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |4. septembra |- |699. |[[Hlinná (vrch v Slovenskom krase)]] |5. septembra |- |700. |[[Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)]] |6. septembra |- |701. |[[Chvost (vrch v Slovenskom krase)]] |7. septembra |- |702. |[[Grečov]] |8. septembra |- |703. |[[Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)]] |9. septembra |- |704. |[[Ploština]] |10. septembra |- |705. |[[Ďurkova skala]] |11. septembra |- |706. |[[Žľab (vrch v Slovenskom krase)]] |12. septembra |- |707. |[[Šugovský vrch]] |13. septembra |- |708. |[[Vysoká (vrch v Slovenskom krase)]] |14. septembra |- |709. |[[Železná brána (vrch v Slovenskom krase)]] |15. septembra |- |710. |[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 679 m)]] |16. septembra |- |711. |[[Veterník (vrch v Slovenskom krase)]] |17. septembra |- |712. |[[Súľov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |18. septembra |- |713. |[[Čudácka (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |19. septembra |- |714. |[[Konečná (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |20. septembra |- |715. |[[Bobek (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Černá Ostravice]]<br>[[Bílá Ostravice]] |21. septembra |- |716. |[[Lukavice (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |22. septembra |- |717. |[[Polianky (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Krupinskej planine]] |23. septembra |- |718. |[[Korytové]] |24. septembra |- |719. |[[Beskyd (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |25. septembra |- |720. |[[Zvonica (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |26. septembra |- |721. |[[Buková (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |27. septembra |- |722. |[[Kelčov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |28. septembra |- |723. |[[Okrúhla (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |29. septembra |- |724. |[[Hlinené (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |30. septembra |- |725. |[[Bahaňa (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |1. októbra |- |726. |[[Sulov (vrch v Turzovskej vrchovine)]] |2. októbra |- |727. |[[Dlhý diel]] |3. októbra |- |728. |[[Chlm (vrch v Krupinskej planine; 744 m)]] |4. októbra |- |729. |[[Bralo (vrch v Krupinskej planine)]] |5. októbra |- |730. |[[Končitý hrádok]] |6. októbra |- |731. |[[Brezie (vrch v Krupinskej planine)]] |7. októbra |- |732. |[[Vŕšok (vrch v Krupinskej planine)]] |8. októbra |- |733. |[[Horná hora]] |9. októbra |- |734. |[[Jaseňový vrch (vrch v Krupinskej planine)]] |10. októbra |- |735. |[[Medveďov vrch]] |11. októbra |- |736. |[[Sebatin kút]] |12. októbra |- |737. |[[Žiar (vrch v Krupinskej planine)]] |13. októbra |- |738. |[[Mavercová]] |14. októbra |- |739. |[[Soliská (vrch v Chočských vrchoch)]] |15. októbra |- |740. |[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1085,9 m n. m.)]] |16. októbra |- |741. |[[Ostré (vrch v Chočských vrchoch)]] |17. októbra |- |742. |[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1011 m)]] |18. októbra |- |743. |[[Čierna hora (vrch v Chočských vrchoch)]] |19. októbra |- |744. |[[Turínok]] |20. októbra |- |745. |[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1150 m)]] |21. októbra |- |746. |[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1003 m)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Podbeskydskej vrchovine]] |22. októbra |- |747. |[[Komárne]] |23. októbra |- |748. |[[Hoľa (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Sihelniansky hrádok]] |24. októbra |- |749. |[[Magura (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Oravskej vrchovine]] |25. októbra |- |750. |[[Zraz (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]]<br>[[Výr (vrch)]] |26. októbra |- |751. |[[Vyšná Poperačka]] |27. októbra |- |752. |[[Nižná Poperačka]] |28. októbra |- |753. |[[Mrázová (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]] |29. októbra |- |754. |[[Náveterný vrch]] |30. októbra |- |755. |[[Strakov vrch]] |31. októbra |- |756. |[[Kovaľov vrch]] |1. novembra |- |757. |[[Korčuľa (vrch)|Korčuľa]] |2. novembra |- |758. |[[Mrzáčka]] |3. novembra |- |759. |[[Kýčera (vrch v Oravskej vrchovine)]] |4. novembra |- |760. |[[Zmrázov]] |5. novembra |- |761. |[[Čížiková (vrch v Oravskej vrchovine)]] |6. novembra |- |762. |[[Petrovka (vrch)]] |7. novembra |- |763. |[[Búčie]] |8. novembra |- |764. |[[Poľany (vrch v Oravskej vrchovine)]] |9. novembra |- |765. |[[Skalica (vrch v Oravskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Jablunkovskom medzihorí]] |10. novembra |- |766. |[[Turíkov Žiar]] |11. novembra |- |767. |[[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)]] |12. novembra |- |768. |[[Ostrá skala (813,5 m n. m.)]] |13. novembra |- |769. |[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 808 m)]] |14. novembra |- |770. |[[Grúň (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |15. novembra |- |771. |[[Slivkuľa]]<br>[[Pätina]] |16. novembra |- |772. |[[Pahorok (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2023]] |17. novembra |- |773. |[[Valy (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |18. novembra |- |774. |[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 623 m)]]<br>[[Lietavská Závadka]] |19. novembra |- |775. |[[Kozove vŕšky]] |20. novembra |- |776. |[[Holý vrch (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |21. novembra |- |777. |[[Buky]] |22. novembra |- |778. |[[Košariská (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]] |23. novembra |- |779. |[[Horný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]] |24. novembra |- |780. |[[Mešťanková]] |25. novembra |- |781. |[[Krížnica]] |26. novembra |- |782. |[[Klenová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br>[[Prostredný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]] |27. novembra |- |783. |[[Gašparová (vrch v Malých Karpatoch)]] |28. novembra |- |784. |[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 604 m n. m.)]] |29. novembra |- |785. |[[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)]] |30. novembra |- |786. |[[Malá homoľa]] |1. decembra |- |787. |[[Malý Javorník (Malé Karpaty, 604 m)]] |2. decembra |- |788. |[[Starý plášť]] |3. decembra |- |789. |[[Polámané]] |4. decembra |- |790. |[[Bradlo (vrch v Slanských vrchoch)]] |5. decembra |- |791. |[[Dobrák]] |6. decembra |- |792. |[[Suchá hora (vrch v Slanských vrchoch, 806 m)]] |7. decembra |- |793. |[[Bogota (vrch)]] |8. decembra |- |794. |[[Lazy (vrch v Slanských vrchoch)]] |9. decembra |- |795. |[[Črchlina]] |10. decembra |- |796. |[[Menší vrch]] |11. decembra |- |797. |[[Tancoška]] |12. decembra |- |798. |[[Ostrá (vrch v Slanských vrchoch)]] |13. decembra |- |799. |[[Chabzdová (vrch v Slanských vrchoch)]] |14. decembra |- |800. |[[Bodoň (vrch v Slanských vrchoch)]] |15. decembra |- |801. |[[Tri oltáre]] |16. decembra |- |802. |[[Krivý javor]] |17. decembra |- |803. |[[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)]] |18. decembra |- |804. |[[Lysá (vrch v Slanských vrchoch)]] |19. decembra |- |805. |[[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)]] |20. decembra |- |806. |[[Oblík (vrch v Slanských vrchoch)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Zemplínskych vrchoch]] |21. decembra |- |807. |[[Praporec]] |22. decembra |- |808. |[[Ivanov vrch]] |23. decembra |- |809. |[[Pekelná]]<br>[[Nad Remetovou]] |24. decembra |- |810. |[[Halovská hora]] |25. decembra |- |811. |[[Vysoký vrch (Zemplínske vrchy)]] |26. decembra |- |812. |[[Chotárny vrch (Zemplínske vrchy)]] |27. decembra |- |813. |[[Šimonov vrch]]<br>[[Rallye Dakar 2024]] |28. decembra |- |814. |[[Plochá hora]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-šarišskom medzihorí]] |29. decembra |- |815. |[[Medový vrch]] |30. decembra |- |816. |[[Čierna hora (Zemplínske vrchy)]] |31. decembra |- |817. |[[Viničná hora]] |1. januára 2024 |- |818. |[[Kňazová (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |2. januára |- |819. |[[Pálenica (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |3. januára |- |820. |[[Lazčík (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Hana Slivková]] |4. januára |- |821. |[[Lysá (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |5. januára |- |822. |[[Martinec (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |6. januára |- |823. |[[Vysoká (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Šarišskej vrchovine]] |7. januára |- |824. |[[Zajačia hora (Spišsko-šarišské medzihorie)]] |8. januára |- |825. |[[Modrenina]] |9. januára |- |826. |[[Demianka (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]] |10. januára |- |827. |[[Za horou]]<br>[[Sedlická brázda]] |11. januára |- |828. |[[Vtáčia hora]]<br>[[Širocká brázda]] |12. januára |- |829. |[[Ostrý vrch (Šarišská vrchovina)]]<br>[[Chminianska brázda]] |13. januára |- |830. |[[Zimná hora]] |14. januára |- |831. |[[Grejnár]] |15. januára |- |832. |[[Banský vrch (Šarišská vrchovina)]] |16. januára |- |833. |[[Úboč (Šarišská vrchovina)]] |17. januára |- |834. |[[Zajačia hora (Šarišská vrchovina)]] |18. januára |- |835. |[[Sopková]] |19. januára |- |836. |[[Hradisko (Šarišská vrchovina)]] |20. januára |- |837. |[[Jakubovianska hora]] |21. januára |- |838. |[[Kamenica (vrch v Busove)]] |22. januára |- |839. |[[Ostriež (vrch v Busove)]] |23. januára |- |840. |[[Pivnica (vrch v Busove)]]<br>[[Ema Kapustová]] |24. januára |- |841. |[[Pálenica (vrch v Busove)]] |25. januára |- |842. |[[Sivá skala (vrch v Busove)]] |26. januára |- |843. |[[Malý Kľak]]<br>[[Priehyba (vrch v Busove)]] |27. januára |- |844. |[[Lacková (vrch v Busove)]] |28. januára |- |845. |[[Staviská]] |29. januára |- |846. |[[Hrb (vrch v Busove)]] |30. januára |- |847. |[[Karkuláž]] |31. januára |- |848. |[[Suchý vrch (vrch v Busove)]] |1. februára |- |849. |[[Mníchov (vrch v Busove)]] |2. februára |- |850. |[[Jedlina (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |3. februára |- |851. |[[Spálený vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]]<br>[[Turbacz]] |4. februára |- |852. |[[Kačalová]] |5. februára |- |853. |[[Kaštielik]] |6. februára |- |854. |[[Vysoký vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |7. februára |- |855. |[[Czeremcha]] |8. februára |- |856. |[[Grúň (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |9. februára |- |857. |[[Haľagoš]] |10. februára |- |858. |[[Kohútov (vrch v Ondavskej vrchovine)]] |11. februára |- |859. |[[Filipovský vrch]] |12. februára |- |860. |[[Stávok]] |13. februára |- |861. |[[Skalné (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |14. februára |- |862. |[[Fedorkov]] |15. februára |- |863. |[[Weretyszów]] |16. februára |- |864. |[[Paseky (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |17. februára |- |865. |[[Daňová]] |18. februára |- |866. |[[Stredný hrb]] |19. februára |- |867. |[[Kľučkov]] |20. februára |- |868. |[[Ščob (Laborecká vrchovina)]] |21. februára |- |869. |[[Košiarka (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |22. februára |- |870. |[[Hojdov]] |23. februára |- |871. |[[Hlboký vrch (Laborecká vrchovina)]]<br>[[Kopa brán]]<br>[[Svinka (vrch v Tatrách)]] |24. februára |- |872. |[[Vrch nad Lazom]]<br>[[Jahnence]]<br>[[Svišťovky]] |25. februára |- |873. |[[Kýčerský grúň]]<br>[[Mikovská brázda]]<br>[[Žabí vrch]] |26. februára |- |874. |[[Rydošová]]<br>[[Repejovská brázda]] |27. februára |- |875. |[[Kýčera (vrch v Laboreckej vrchovine, 721 m)]]<br>[[Medzilaborecká brázda]] |28. februára |- |876. |[[Ščoby]]<br>[[Papínska brázda]] |29. februára |- |877. |[[Parilov]] |1. marca |- |878. |[[Megelov grúň]]<br>[[Stropkovská brázda]] |2. marca |- |879. |[[Magura (vrch v Laboreckej vrchovine)]] |3. marca |- |880. |[[Brincová]]<br>[[Mirošovská brázda]] |4. marca |- |881. |[[Jaseňovec (vrch v Laboreckej vrchovine)]]<br>[[Kurimská brázda]] |5. marca |- |882. |[[Čeršľa]] |6. marca |- |883. |[[Šípková (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Raslavická brázda]] |7. marca |- |884. |[[Rypy]] |8. marca |- |885. |[[Kurníkov Beskyd]] |9. marca |- |886. |[[Čelo (vrch v Bukovských vrchoch)]] |10. marca |- |887. |[[Borsukov vrch (vrch v Bukovských vrchoch)]] |11. marca |- |888. |[[Čierťaž (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Ďurkovcom]] |12. marca |- |889. |[[Hrúbky (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Čierťažou]] |13. marca |- |890. |[[Kalnica (vrch v Bukovských vrchoch)]] |14. marca |- |891. |[[Stinská (vrch v Bukovských vrchoch)]] |15. marca |- |892. |[[Vyšná Brackaňa (vrch v Bukovských vrchoch)]] |16. marca |- |893. |[[Kýčera (vrch v Bukovských vrchoch)]] |17. marca |- |894. |[[Veľký Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]] |18. marca |- |895. |[[Minčol (vrch v Bukovských vrchoch)]] |19. marca |- |896. |[[Príkry (vrch v Bukovských vrchoch)]] |20. marca |- |897. |[[Stolová (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)]] |21. marca |- |898. |[[Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]] |22. marca |- |899. |[[Hajdošík (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Predný Holý vrch]] |23. marca |- |900. |[[Kučalata (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Vihorlatská hornatina]] |24. marca |- |901. |[[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)]] |25. marca |- |902. |[[Jaseňovský vrch]]<br>[[Strihovské sedlo]] |26. marca |- |903. |[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 859 m)]]<br>[[Jasenovská hornatina]] |27. marca |- |904. |[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 974 m)]] |28. marca |- |905. |[[Strihovská poľana]] |29. marca |- |906. |[[Fedkov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Kyjovská planina]] |30. marca |- |907. |[[Roh (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |31. marca |- |908. |[[Veža (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |1. apríla |- |909. |[[Motrogon]]<br>[[Krivoštianka (geomorfologická časť)]] |2. apríla |- |910. |[[Divá (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |3. apríla |- |911. |[[Čop (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Sokol (geomorfologická časť)]] |4. apríla |- |912. |[[Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |5. apríla |- |913. |[[Malé Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |6. apríla |- |914. |[[Ľadovisko]] |7. apríla |- |915. |[[Starý Koňuš]] |8. apríla |- |916. |[[Čierťaž (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Hôrka (vrch v Beskydskom predhorí)]] |9. apríla |- |917. |[[Bačkajovský vrch]] |10. apríla |- |918. |[[Popriečny vrch]] |11. apríla |- |919. |[[Holica (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |12. apríla |- |920. |[[Múr (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |13. apríla |- |921. |[[Krivoštianka (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]] |14. apríla |- |922. |[[Silické úboče]] |15. apríla |- |923. |[[Salašská brázda]]<br>[[Suché sedlo]] |16. apríla |- |924. |[[Goričková]] |17. apríla |- |925. |[[Suchá kopa]] |18. apríla |- |926. |[[Stoly]] |19. apríla |- |927. |[[Liptovská Tomanová]] |20. apríla |- |928. |[[Holý vrch (Západné Tatry; 1863 m)]]<br>[[Lakšárska pahorkatina]] |21. apríla |- |929. |[[Kotlová]] |22. apríla |- |930. |[[Kečka (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Smrečinské sedlo (Západné Tatry)]] |23. apríla |- |931. |[[Nižná Magura]] |24. apríla |- |932. |[[Končistá (vrch v Západných Tatrách)]] |25. apríla |- |933. |[[Deravá (Západné Tatry)]] |26. apríla |- |934. |[[Rákoň]] |27. apríla |- |935. |[[Roh (vrch v Západných Tatrách)]] |28. apríla |- |936. |[[Kasne]]<br>[[Miedziane]] |29. apríla |- |937. |[[Veľká Furkaska]] |30. apríla |- |938. |[[Hlinské sedlo]] |1. mája |- |939. |[[Pod Deravou]] |2. mája |- |940. |[[Jalovecké sedlo (Západné Tatry)]] |3. mája |- |941. |[[Jalovecká kopa]] |4. mája |- |942. |[[Ráztoka (vrch v Západných Tatrách)]] |5. mája |- |943. |[[Široká (vrch v Západných Tatrách)]] |6. mája |- |944. |[[Lysec (vrch v Západných Tatrách)]] |7. mája |- |945. |[[Jalovecká hora]]<br>[[Slanské podolie]] |8. mája |- |946. |[[Mních (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Štítnické podolie]] |9. mája |- |947. |[[Pálenica (vrch v Západných Tatrách)]] |10. mája |- |948. |[[Zuberec (vrch v Západných Tatrách)]] |11. mája |- |949. |[[Biela skala (vrch v Západných Tatrách)]] |12. mája |- |950. |[[Hutianske sedlo (Západné Tatry)]] |13. mája |- |951. |[[Jelšavské podolie]] |14. mája |- |952. |[[Rimavské podolie]] |15. mája |- |953. |[[Železnícka brázda]] |16. mája |- |954. |[[Blžská tabuľa]] |17. mája |- |955. |[[Pokoradzská tabuľa]]<br>[[Romanka]] |18. mája |- |956. |[[Hnilecké podolie]] |19. mája |- |957. |[[Galmus]] |20. mája |- |958. |[[Kolačkovský chrbát]] |21. mája |- |959. |[[Ľubické predhorie]] |22. mája |- |960. |[[Levočské úboče]] |23. mája |- |961. |[[Oľšavická planina]] |24. mája |- |962. |[[Banské predhorie]] |25. mája |- |963. |[[Olšavské predhorie]] |26. mája |- |964. |[[Zlatobanská kotlina]] |27. mája |- |965. |[[Borčianska brázda]]<br>[[Lipowska]] |28. mája |- |966. |[[Čajkovská zníženina]] |29. mája |- |967. |[[Bátovská pahorkatina]]<br> [[Košiarka (vrch v Malej Fatre)]] |30. mája |- |968. |[[Santovská pahorkatina]] |31. mája |- |969. |[[Sebechlebská pahorkatina]] |1. júna |- |970. |[[Brhlovské podhorie]] |2. júna |- |971. |[[Sikenická mokraď]] |3. júna |- |972. |[[Hronská tabuľa]] |4. júna |- |973. |[[Bešianska pahorkatina]] |5. júna |- |974. |[[Búčske terasy]] |6. júna |- |975. |[[Chrbát (geomorfologická časť)]] |7. júna |- |976. |[[Strekovské terasy]] |8. júna |- |977. |[[Hurbanovské terasy]] |9. júna |- |978. |[[Dolnonitrianska niva]] |10. júna |- |979. |[[Stredonitrianska niva]] |11. júna |- |980. |[[Bebravská niva]] |12. júna |- |981. |[[Drieňovské podhorie]] |13. júna |- |982. |[[Tribečské podhorie]] |14. júna |- |983. |[[Bojnianska pahorkatina]] |15. júna |- |984. |[[Zálužianska pahorkatina]] |16. júna |- |985. |[[Nitrianska tabuľa]] |17. júna |- |986. |[[Nitrianske vŕšky]] |18. júna |- |987. |[[Dudvážska mokraď]] |19. júna |- |988. |[[Trnavská tabuľa]]<br>[[Kobylie (vrch)]] |20. júna |- |989. |[[Podmalokarpatská pahorkatina]] |21. júna |- |990. |[[Šúr (geomorfologická časť)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2024]] |22. júna |- |991. |[[Potônska mokraď]] |23. júna |- |992. |[[Čiližská mokraď]] |24. júna |- |993. |[[Okoličnianska mokraď]] |25. júna |- |994. |[[Salibská mokraď]]<br>[[Veľká Brdárova grapa]] |26. júna |- |995. |[[Martovská mokraď]] |27. júna |- |996. |[[Novozámocké pláňavy]]<br>[[Bukovec (vrch v Malej Fatre)]] |28. júna |- |997. |[[Zámky]] |29. júna |- |998. |[[Malá Svišťovka]]<br>[[Partizán (vrch v Malej Fatre)]] |30. júna |- |999. |[[Všiváky]] |1. júla |- |1000. |[[Magura (vrch v Západných Tatrách)]] |2. júla |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''1333''' |- |1001. |[[Sokol (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Tour de France 2024]] |3. júla |- |1002. |[[Spuštiak]] |4. júla |- |1003. |[[Meriadov]] |5. júla |- |1004. |[[Sedlo nad Melišovcami]] |6. júla |- |1005. |[[Sedlo pod Zlieňom]] |7. júla |- |1006. |[[Zlieň (vrch)]] |8. júla |- |1007. |[[Frňovské sedlo]] |9. júla |- |1008. |[[Stratenec (sedlo)]] |10. júla |- |1009. |[[Adamkov (sedlo)]] |11. júla |- |1010. |[[Chrcholinec (sedlo)]] |12. júla |- |1011. |[[Klapy (sedlo)]] |13. júla |- |1012. |[[Kýčera (sedlo v Javorníkoch)]] |14. júla |- |1013. |[[Sedlo pod Hričovcom]] |15. júla |- |1014. |[[Sedlo pod Lemešnou]] |16. júla |- |1015. |[[Butorky]] |17. júla |- |1016. |[[Sedlo pod Grapou]] |18. júla |- |1017. |[[Sedlo pod Ráztokou]] |19. júla |- |1018. |[[Sedlo pod Závrším]] |20. júla |- |1019. |[[Gežov]] |21. júla |- |1020. |[[Sedlo pod Bradou]] |22. júla |- |1021. |[[Sedlo Marek]] |23. júla |- |1022. |[[Muránsko]] |24. júla |- |1023. |[[Tabličky]] |25. júla |- |1024. |[[Poľana (sedlo)]] |26. júla |- |1025. |[[Sedlo pod Červeným grúňom]] |27. júla |- |1026. |[[Sedlo pod Radičinou]] |28. júla |- |1027. |[[Sedlo pod Kečkou]] |29. júla |- |1028. |[[Sedlo pod Drienkom]] |30. júla |- |1029. |[[Prípor (sedlo)]] |31. júla |- |1030. |[[Radičiná]] |1. augusta |- |1031. |[[Svrčnícke sedlo]] |2. augusta |- |1032. |[[Predný Japeň]] |3. augusta |- |1033. |[[Kečka (vrch vo Veľkej Fatre)]] |4. augusta |- |1034. |[[Plavá]] |5. augusta |- |1035. |[[Dedošová]] |6. augusta |- |1036. |[[Brdce (vrch vo Veľkej Fatre)]] |7. augusta |- |1037. |[[Chládkové]] |8. augusta |- |1038. |[[Nižná Lipová (vrch vo Veľkej Fatre)|Nižná Lipová]] |9. augusta |- |1039. |[[Viecha (vrch vo Veľkej Fatre)]] |10. augusta |- |1040. |[[Smrekové]] |11. augusta |- |1041. |[[Plieška (vrch vo Veľkej Fatre)]] |12. augusta |- |1042. |[[Kútnikov kopec]] |13. augusta |- |1043. |[[Magurka (vrch vo Veľkej Fatre)]] |14. augusta |- |1044. |[[Červený grúň (vrch vo Veľkej Fatre)]] |15. augusta |- |1045. |[[Kútik]] |16. augusta |- |1046. |[[Grúň (1 056,6 m n. m.)]] |17. augusta |- |1047. |[[Dutá skala (vrch v Malej Fatre)]] |18. augusta |- |1048. |[[Janková (vrch v Malej Fatre)]] |19. augusta |- |1049. |[[Prípor (vrch v Malej Fatre)]] |20. augusta |- |1050. |[[Rajecká skala]] |21. augusta |- |1051. |[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1166 m)]] |22. augusta |- |1052. |[[Jablonská]] |23. augusta |- |1053. |[[Usypaná skala]] |24. augusta |- |1054. |[[Jurgová]] |25. augusta |- |1055. |[[Končiar (vrch v Malej Fatre)]] |26. augusta |- |1056. |[[Ostré (vrch v Malej Fatre)]] |27. augusta |- |1057. |[[Kalužná]] |28. augusta |- |1058. |[[Krivá (vrch v Malej Fatre)]] |29. augusta |- |1059. |[[Kojšová]] |30. augusta |- |1060. |[[Jedľovina (vrch)]] |31. augusta |- |1061. |[[Kopa (vrch v Malej Fatre, Krasňany)]] |1. septembra |- |1062. |[[Prostá]] |2. septembra |- |1063. |[[Príslopok]] |3. septembra |- |1064. |[[Dlhý vrch (Malá Fatra)]] |4. septembra |- |1065. |[[Kuriková]] |5. septembra |- |1066. |[[Vysoký vrch (1 050 m n. m.)]] |6. septembra |- |1067. |[[Žitné]] |7. septembra |- |1068. |[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1121 m)]] |8. septembra |- |1069. |[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Lipovec)]] |9. septembra |- |1070. |[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Terchová)]] |10. septembra |- |1071. |[[Sedlo pod Suchým]] |11. septembra |- |1072. |[[Brestov (sedlo)]] |12. septembra |- |1073. |[[Sedlo za Kraviarskym]]<br>[[Karosa ŠD 11]] |13. septembra |- |1074. |[[Veľké sedlo (Malá Fatra)]]<br>[[Karosa LC 735]]<br>[[Škoda Karoq]] |14. septembra |- |1075. |[[Malé sedlo]] |15. septembra |- |1076. |[[Strungový príslop]]<br>[[Škoda Kamiq]] |16. septembra |- |1077. |[[Sedlo Osnice]] |17. septembra |- |1078. |[[Vrchpodžiar]] |18. septembra |- |1079. |[[Zákres]] |19. septembra |- |1080. |[[Príslop nad Bielou]] |20. septembra |- |1081. |[[Magura (vrch v Malej Fatre)]] |21. septembra |- |1082. |[[Magurka (vrch v Malej Fatre)]] |22. septembra |- |1083. |[[Zadný Šíp]] |23. septembra |- |1084. |[[Žaškovský Šíp]] |24. septembra |- |1085. |[[Brdisko]] |25. septembra |- |1086. |[[Teplice (sedlo)]]<br>[[Jaromír Hanzlík]] |26. septembra |- |1087. |[[Jama (sedlo)]] |27. septembra |- |1088. |[[Sedlo pod Kohútom]] |28. septembra |- |1089. |[[Sedlo pod Malým Salatínom]] |29. septembra |- |1090. |[[Ráztocké sedlo]] |30. septembra |- |1091. |[[Sedlo pod Skalkou]] |1. októbra |- |1092. |[[Sedlo Latiborskej hole]] |2. októbra |- |1093. |[[Panské sedlo]] |3. októbra |- |1094. |[[Struhárske sedlo]] |4. októbra |- |1095. |[[Chabenecké sedlo]] |5. októbra |- |1096. |[[Krížske sedlo]] |6. októbra |- |1097. |[[Sedlo Poľany]] |7. októbra |- |1098. |[[Príslop (sedlo v Nízkych Tatrách)]] |8. októbra |- |1099. |[[Sedlo Sinej]] |9. októbra |- |1100. |[[Iľanovské sedlo]] |10. októbra |- |1101. |[[Machnaté (sedlo)]] |11. októbra |- |1102. |[[Javorie (sedlo)]] |12. októbra |- |1103. |[[Sedlo pod Kúpeľom]] |13. októbra |- |1104. |[[Rakytovica]] |14. októbra |- |1105. |[[Stanišovské sedlo]] |15. októbra |- |1106. |[[Michalovské sedlo]] |16. októbra |- |1107. |[[Svidovské sedlo]] |17. októbra |- |1108. |[[Črchľa (sedlo)]] |18. októbra |- |1109. |[[Demänovské sedlo]] |19. októbra |- |1110. |[[Krúpovo sedlo]] |20. októbra |- |1111. |[[Sedlo za Lenivou]] |21. októbra |- bgcolor="#F7F6A8" |'''1111''' |'''Spolu''' |'''1450''' |- |1112. |[[Snehová jama]] |22. októbra |- |1113. |[[Madejovo]] |23. októbra |- |1114. |[[Záturňa (sedlo)]] |24. októbra |- |1115. |[[Sedlo pod Doštiankou]] |25. októbra |- |1116. |[[Sedlo pod Veľkým bokom]] |26. októbra |- |1117. |[[Hanušovské sedlo]] |27. októbra |- |1118. |[[Červená mláka]] |28. októbra |- |1119. |[[Grimov laz]] |29. októbra |- |1120. |[[Obracaná studňa]] |30. októbra |- |1121. |[[Mošník (sedlo)]] |31. októbra |- |1122. |[[Súľovský potok (prítok Hradnianky)]] |1. novembra |- |1123. |[[Rašovský potok]] |2. novembra |- |1124. |[[Jablonovský potok (prítok Hradnianky)]] |3. novembra |- |1125. |[[Lehotský potok (prítok Váhu)]] |4. novembra |- |1126. |[[Nimnický potok]] |5. novembra |- |1127. |[[Beňovský potok (prítok Hričovského kanála)]] |6. novembra |- |1128. |[[Fojtov potok]] |7. novembra |- |1129. |[[Zborovský potok]] |8. novembra |- |1130. |[[Barancov potok]] |9. novembra |- |1131. |[[Sobolová (potok)]] |10. novembra |- |1132. |[[Kašubova Kolíska]] |11. novembra |- |1133. |[[Holienkov]] |12. novembra |- |1134. |[[Májovský potok]] |13. novembra |- |1135. |[[Brhlov potok]] |14. novembra |- |1136. |[[Šimkov potok]] |15. novembra |- |1137. |[[Janíkov potok]] |16. novembra |- |1138. |[[Hluchý potok]] |17. novembra |- |1139. |[[Pavelkov potok]] |18. novembra |- |1140. |[[Malá Oselnica]] |19. novembra |- |1141. |[[Kornádkov potok]] |20. novembra |- |1142. |[[Majeríčka]] |21. novembra |- |1143. |[[Staňov potok]] |22. novembra |- |1144. |[[Boďov potok]] |23. novembra |- |1145. |[[Skaličný potok (prítok Bystrice)]] |24. novembra |- |1146. |[[Lysinský potok]] |25. novembra |- |1147. |[[Lutiša]] |26. novembra |- |1148. |[[Vrchovinný potok]] |27. novembra |- |1149. |[[Sobolčín]]<br>[[Biskupin]] |28. novembra |- |1150. |[[Černatinský potok]] |29. novembra |- |1151. |[[Tižinský potok (prítok Struhárne)]] |30. novembra |- |1152. |[[Zliensky potok]] |1. decembra |- |1153. |[[Koňhorský potok]] |2. decembra |- |1154. |[[Kremenný potok (prítok Stohového potoka)]] |3. decembra |- |1155. |[[Bačínsky jarok]] |4. decembra |- |1156. |[[Ráztoky (prítok Zázrivky)]] |5. decembra |- |1157. |[[Dolinský potok (prítok Ráztok)]] |6. decembra |- |1158. |[[Kozinský potok (prítok Zázrivky)]] |7. decembra |- |1159. |[[Minčolský potok]]<br>[[Trenčianska župa (Česko-Slovensko)]] |8. decembra |- |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''1500''' |- |1160. |[[Petrovský potok (prítok Zázrivky)]] |9. decembra |- |1161. |[[Čremoš (prítok Zázrivky)]] |10. decembra |- |1162. |[[Veľký Brunov]]<br>[[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]] |11. decembra |- |1163. |[[Holičná]] |12. decembra |- |1164. |[[Dzurová (potok)]] |13. decembra |- |1165. |[[Staníkov potok]] |14. decembra |- |1166. |[[Kolesársky potok (prítok Čierneho Váhu)]] |15. decembra |- |1167. |[[Krahuľský potok]]<br>[[Tekovská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Turčianska župa (Česko-Slovensko)]] |16. decembra |- |1168. |[[Soľanka (potok)]]<br>[[Novohradská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]] |17. decembra |- |1169. |[[Pstruhový potok]] |18. decembra |- |1170. |[[Hromisko]]<br>[[Oravská župa (Česko-Slovensko)]] |19. decembra |- |1171. |[[Snežná]]<br>[[Liptovská župa (Česko-Slovensko)]] |20. decembra |- |1172. |[[Vápenica (prítok Dikule)]]<br>[[Spišská župa (Česko-Slovensko)]] |21. decembra |- |1173. |[[Vyšný Chmelinec (potok)]]<br>[[Šarišská župa (Česko-Slovensko)]] |22. decembra |- |1174. |[[Nižný Chmelinec (potok)]]<br>[[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)]] |23. decembra |- |1175. |[[Klin (potok)]]<br>[[Ostravský kraj (1948 – 1960)]] |24. decembra |- |1176. |[[Malý Brunov]]<br>[[Gottwaldovský kraj]] |25. decembra |- |1177. |[[Konské (prítok Šuňavského potoka)]]<br>[[Olomoucký kraj (1948 – 1960)]] |26. decembra |- |1178. |[[Kamenná Tichá]]<br>[[Brněnský kraj (1948 – 1960)]] |27. decembra |- |1179. |[[Špania voda]] |28. decembra |- |1180. |[[Tomanov potok]] |29. decembra |- |1181. |[[Hlina (potok)]]<br>[[Jihlavský kraj (1948 – 1960)]] |30. decembra |- |1182. |[[Magurský jarok]]<br>[[Českobudějovický kraj (1948 – 1960)]] |31. decembra |- |1183. |[[Kôprovnica]] |1. januára |- |1184. |[[Krížny potok (prítok Tichého potoka)]] |2. januára |- |1185. |[[Granátový potok]] |3. januára |- |1186. |[[Surový potok (prítok Belej)]]<br>[[Plzenský kraj (1948 – 1960)]] |4. januára |- |1187. |[[Landorovec]] |5. januára |- |1188. |[[Kokavský potok]]<br>[[Karlovarský kraj (1948 – 1960)]] |6. januára |- |1189. |[[Krivuľa (prítok Račkovej)]]<br>[[Úsťanský kraj (1948 – 1960)]] |7. januára |- |1190. |[[Gáborov potok]]<br>[[Pražský kraj]] |8. januára |- |1191. |[[Hlinský potok (prítok Kôprovského potoka)]]<br>[[Liberecký kraj (1948 – 1960)]] |9. januára |- |1192. |[[Garajov potok]]<br>[[Hradecký kraj (1948 – 1960)]] |10. januára |- |1193. |[[Turkov potok]] |11. januára |- |1194. |[[Šturec (prítok Revúcej)]] |12. januára |- |1195. |[[Turecký potok]]<br>[[Pardubický kraj (1948 – 1960)]] |13. januára |- |1196. |[[Hričkovský potok]]<br>[[Užhorodská župa (Česko-Slovensko)]] |14. januára |- |1197. |[[Skalný potok (prítok Revúcej)]]<br>[[Berežská župa (Česko-Slovensko)]] |15. januára |- |1198. |[[Vyšný Matejkov]]<br>[[Mukačevská župa]] |16. januára |- |1199. |[[Nižný Matejkov]]<br>[[Marmarošská župa (Česko-Slovensko)]] |17. januára |- |1200. |[[Strelovec]]<br>[[Podkarpatoruská župa]] |18. januára |- |1201. |[[Banské (prítok Lúžňanky)]] |19. januára |- |1202. |[[Brezový potok (prítok Lúžňanky)]] |20. januára |- |1203. |[[Ráztočná (prítok Lúžňanky)]] |21. januára |- |1204. |[[Medokýš (prítok Korytnice)]] |22. januára |- |1205. |[[Patočiny]] |23. januára |- |1206. |[[Barborinský potok]] |24. januára |- |1207. |[[Salatínsky potok (prítok Ľupčianky)]] |25. januára |- |1208. |[[Krámecký potok]] |26. januára |- |1209. |[[Veľký Oružný potok]] |27. januára |- |1210. |[[Veľké Železné]] |28. januára |- |1211. |[[Malé Železné]]<br>[[Zuzana Dřízhalová]] |29. januára |- |1212. |[[Tlstý potok (prítok Veľkého Železného)]] |30. januára |- |1213. |[[Veľký Kračkov]] |31. januára |- |1214. |[[Stupecké]] |1. februára |- |1215. |[[Salatín (potok)]] |2. februára |- |1216. |[[Čierňava (prítok Ľubochnianky)]] |3. februára |- |1217. |[[Krivá (prítok Čierňavy)]] |4. februára |- |1218. |[[Blatná (prítok Ľubochnianky)]] |5. februára |- |1219. |[[Rakytov (prítok Ľubochnianky)]] |6. februára |- |1220. |[[Močidlo (prítok Ľubochnianky)]] |7. februára |- |1221. |[[Jarabinská]] |8. februára |- |1222. |[[Lipová (prítok Ľubochnianky)]] |9. februára |- |1223. |[[Nižná Lipová (potok)]] |10. februára |- |1224. |[[Raková (prítok Ľubochnianky)]] |11. februára |- |1225. |[[Kľacký potok (prítok Ľubochnianky)]] |12. februára |- |1226. |[[Turecké]] |13. februára |- |1227. |[[Gánovský potok]] |14. februára |- |1228. |[[Malý Hornád]] |15. februára |- |1229. |[[Jedlinský potok (prítok Malého Hornádu)]] |16. februára |- |1230. |[[Červenec (prítok Hornádu)]] |17. februára |- |1231. |[[Polákov]] |18. februára |- |1232. |[[Kraviansky potok]] |19. februára |- |1233. |[[Krížový potok]] |20. februára |- |1234. |[[Hrabušický potok]] |21. februára |- |1235. |[[Sihoť (prítok Brusníka)]] |22. februára |- |1236. |[[Štvrtocký potok (prítok Brusníka)]] |23. februára |- |1237. |[[Čenčický potok]] |24. februára |- |1238. |[[Skalický potok (prítok Štvrtockého potoka)]] |25. februára |- |1239. |[[Kubášok]] |26. februára |- |1240. |[[Korenianka]] |27. februára |- |1241. |[[Mojžiška]] |28. februára |- |1242. |[[Mokrý potok (prítok Bystrej)]] |1. marca |- |1243. |[[Boršov (prítok Hornádu)]] |2. marca |- |1244. |[[Oľšovec (prítok Hornádu)]] |3. marca |- |1245. |[[Ždiar (potok)]] |4. marca |- |1246. |[[Suchá Belá (potok)]] |5. marca |- |1247. |[[Píľanka]] |6. marca |- |1248. |[[Sokol (pravostranný prítok Veľkej Bielej vody)]] |7. marca |- |1249. |[[Malý Sokol (potok)]] |8. marca |- |1250. |[[Kyseľ (potok)]] |9. marca |- |1251. |[[Štvrtocký potok (prítok Veľkej Bielej vody)]] |10. marca |- |1252. |[[Fatrová (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Malý Kyseľ (potok)]] |11. marca |- |1253. |[[Tomášovský potok (prítok Hornádu)]]<br>[[Sokolí potok (prítok Bieleho potoka)]] |12. marca |- |1254. |[[Biely potok (prítok Hornádu)]] |13. marca |- |1255. |[[Lesnica (potok)]] |14. marca |- |1256. |[[Mraznica (prítok Lesnice)]] |15. marca |- |1257. |[[Hutiansky potok (prítok Holubnice)]] |16. marca |- |1258. |[[Suchohorský potok]] |17. marca |- |1259. |[[Čingovský potok]] |18. marca |- |1260. |[[Markušovský potok]] |19. marca |- |1261. |[[Stožský potok]] |20. marca |- |1262. |[[Rudniansky potok (prítok Hornádu)]] |21. marca |- |1263. |[[Zimná (prítok Rudnianskeho potoka)]] |22. marca |- |1264. |[[Zlatník (prítok Hornádu, Chrasť nad Hornádom)]] |23. marca |- |1265. |[[Biela voda (prítok Hornádu)]] |24. marca |- |1266. |[[Olcnavský potok]] |25. marca |- |1267. |[[Svätojánsky potok]] |26. marca |- |1268. |[[Blatný potok (prítok Svätojánskeho potoka)]] |27. marca |- |1269. |[[Gelnický potok]] |28. marca |- |1270. |[[Krompašský potok]] |29. marca |- |1271. |[[Banský potok (prítok Slovinského potoka)]] |30. marca |- |1272. |[[Haladej]] |31. marca |- |1273. |[[Došťavná]] |1. apríla |- |1274. |[[Duch (potok)]] |2. apríla |- |1275. |[[Svatíkov]] |3. apríla |- |1276. |[[Čiernohorský potok (prítok Hornádu)]] |4. apríla |- |1277. |[[Dolinský potok (prítok Hornádu)]] |5. apríla |- |1278. |[[Pohlodov]] |6. apríla |- |1279. |[[Krivý potok (prítok Dolinského potoka)]] |7. apríla |- |1280. |[[Zlatník (prítok Hornádu, Kluknava)]] |8. apríla |- |1281. |[[Slatvinka]]<br>[[Malá Svinka]] |9. apríla |- |1282. |[[Jaseňovec (prítok Hornádu)]] |10. apríla |- |1283. |[[Studenec (prítok Hornádu)]] |11. apríla |- |1284. |[[Slatvinský potok (prítok Hornádu)]] |12. apríla |- |1285. |[[Oľšavec (prítok Hornádu)]] |13. apríla |- |1286. |[[Žehrica]] |14. apríla |- |1287. |[[Pongrácovský potok]] |15. apríla |- |1288. |[[Podhorský potok (prítok Margecianky)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji žien]] |16. apríla |- |1289. |[[Bijacovský potok]] |17. apríla |- |1290. |[[Ordzoviansky potok]] |18. apríla |- |1291. |[[Vavrincov potok]] |19. apríla |- |1292. |[[Lúčanský potok (prítok Vavrincovho potoka)]] |20. apríla |- |1293. |[[Hermanov potok]] |21. apríla |- |1294. |[[Odorica (potok)]] |22. apríla |- |1295. |[[Krčmárov jarok]] |23. apríla |- |1296. |[[Iliašovský potok]] |24. apríla |- |1297. |[[Kurimiansky potok]] |25. apríla |- |1298. |[[Kráľovec (prítok Bicíra)]] |26. apríla |- |1299. |[[Dvorecký potok]] |27. apríla |- |1300. |[[Končistý potok]] |28. apríla |- |1301. |[[Krupný jarok]] |29. apríla |- |1302. |[[Krížny potok (prítok Levočského potoka)]] |30. apríla |- |1303. |[[Vápenistý potok]] |1. mája |- |1304. |[[Lesný potok (prítok Levočského potoka)]] |2. mája |- |1305. |[[Smrdiace mláky]] |3. mája |- |1306. |[[Zimný potok (prítok Levočského potoka)]] |4. mája |- |1307. |[[Klinianka (prítok Levočského potoka)]] |5. mája |- |1308. |[[Šibenícky potok]] |6. mája |- |1309. |[[Fedorkin jarok]] |7. mája |- |1310. |[[Trnovský potok (prítok Gánovského potoka)]] |8. mája |- |1311. |[[Dubinský potok (prítok Hornádu)]] |9. mája |- |1312. |[[Studňový potok]] |10. mája |- |1313. |[[Lastovičí potok]] |11. mája |- |1314. |[[Zbojnícky potok (prítok Hnilca)]] |12. mája |- |1315. |[[Spišský potok (prítok Hnilca)]] |13. mája |- |1316. |[[Kopanec (prítok Hnilca)]] |14. mája |- |1317. |[[Tiesňavy (prítok Hnilca)]] |15. mája |- |1318. |[[Gápeľ (prítok Hnilca)]] |16. mája |- |1319. |[[Rakovec (prítok Hnilca)]] |17. mája |- |1320. |[[Surovec (prítok Hnilca)]] |18. mája |- |1321. |[[Bystrý potok (prítok Hnilca)]] |19. mája |- |1322. |[[Rudník (prítok Hnilca)]] |20. mája |- |1323. |[[Veľký Hutný potok]] |21. mája |- |1324. |[[Hrelíkov potok]] |22. mája |- |1325. |[[Zimná voda (prítok Hnilca)]] |23. mája |- |1326. |[[Perlový potok (prítok Hnilca)]] |24. mája |- |1327. |[[Kojšovský potok]] |25. mája |- |1328. |[[Poľovnícky potok]] |26. mája |- |1329. |[[Jedlinský potok (prítok Kojšovského potoka)]] |27. mája |- |1330. |[[Jaklovský potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji mužov 2025]] |28. mája |- |1331. |[[Žakarovský potok]] |29. mája |- |1332. |[[Turzovský potok]] |30. mája |- |1333. |[[Helcmanovský potok]] |31. mája |- |1334. |[[Gombársky potok]] |1. júna |- |1335. |[[Vápenný potok (prítok Hnilca)]] |2. júna |- |1336. |[[Hnileckomníšsky potok]] |3. júna |- |1337. |[[Suchý potok (prítok Hnilca)]] |4. júna |- |1338. |[[Švedlársky potok]] |5. júna |- |1339. |[[Kopagrund]] |6. júna |- |1340. |[[Hrčkový potok]] |7. júna |- |1341. |[[Grajnár (potok)]]<br>[[Imola (Emilia-Romagna)]] |8. júna |- |1342. |[[Sokolí potok (prítok Hnilca)]] |9. júna |- |1343. |[[Havraní potok (prítok Hnilca)]] |10. júna |- |1344. |[[Biela voda (prítok Hnilca)]] |11. júna |- |1345. |[[Krčmársky potok (prítok Hnilca)]] |12. júna |- |1346. |[[Vrábľovský potok (prítok Krčmárskeho potoka)]] |13. júna |- |1347. |[[Tmavá (prítok Nitry)]] |14. júna |- |1348. |[[Biely potok (prítok Tmavej)]] |15. júna |- |1349. |[[Vápenný potok (prítok Tmavej)]] |16. júna |- |1350. |[[Kľačniansky potok]]<br>[[Kavej]] |17. júna |- |1351. |[[Pínerovský potok]] |18. júna |- |1352. |[[Studený potok (prítok Nitry)]] |19. júna |- |1353. |[[Olešnica]] |20. júna |- |1354. |[[Hraničný potok (prítok Nitry)]] |21. júna |- |1355. |[[Kravská]] |22. júna |- |1356. |[[Zlatná (prítok Nitry)]] |23. júna |- |1357. |[[Kanianka (potok)]] |24. júna |- |1358. |[[Dubnička (prítok Nitry)]] |25. júna |- |1359. |[[Jeleškov potok]] |26. júna |- |1360. |[[Necpalský potok (prítok Nitry)]] |27. júna |- |1361. |[[Rysný potok]] |28. júna |- |1362. |[[Lubená (potok)]] |29. júna |- |1363. |[[Čertov potok (prítok Vyšehradného potoka)]] |30. júna |- |1364. |[[Solčiansky potok (prítok Vyšehradného potoka)]] |1. júla |- |1365. |[[Vyšehradný potok]] |2. júla |- |1366. |[[Lipníček]] |3. júla |- |1367. |[[Kolárová (prítok Handlovky)]]<br>[[Tour de France 2025]] |4. júla |- |1368. |[[Struhár (potok)]] |5. júla |- |1369. |[[Studený potok (prítok Struhára)]] |6. júla |- |1371. |[[Mlynský potok (prítok Handlovky)]] |7. júla |- |1371. |[[Račí potok (prítok Handlovky)]] |8. júla |- |1372. |[[Jalovský potok (prítok Handlovky)]] |9. júla |- |1373. |[[Jelení potok (prítok Jalovského potoka)]] |10. júla |- |1374. |[[Hradecký potok]] |11. júla |- |1375. |[[Mraznica (prítok Hradeckého potoka)]] |12. júla |- |1376. |[[Moštenica (potok)]] |13. júla |- |1377. |[[Hlinky]] |14. júla |- |1378. |[[Vlčí kanál]] |15. júla |- |1379. |[[Ciglianka]] |16. júla |- |1380. |[[Sebedražský potok]] |17. júla |- |1381. |[[Cigeľský kanál]] |18. júla |- |1382. |[[Lehotský potok (prítok Nitry)]] |19. júla |- |1383. |[[Dolinový potok (prítok Lehotského potoka)]] |20. júla |- |1384. |[[Metrbos]] |21. júla |- |1385. |[[Ťakov]] |22. júla |- |1386. |[[Lazný potok (prítok Nitry)]] |23. júla |- |1387. |[[Ošípanský potok]] |24. júla |- |1388. |[[Kamenský potok]] |25. júla |- |1389. |[[Žiarny potok]] |26. júla |- |1390. |[[Čereniansky potok]] |27. júla |- |1391. |[[Pažitský potok]] |28. júla |- |1392. |[[Šútovský potok (prítok Trebianky)]] |29. júla |- |1393. |[[Lelovský potok]] |30. júla |- |1394. |[[Diviacky potok (prítok Nitrice)]] |31. júla |- |1395. |[[Repkovský potok]] |1. augusta |- |1396. |[[Ďurčekovský potok]] |2. augusta |- |1397. |[[Škrípovka]] |3. augusta |- |1398. |[[Podpoliansky potok]] |4. augusta |- |1399. |[[Bystrý potok (prítok Nitrice)]] |5. augusta |- |1400. |[[Krstenica]] |6. augusta |- |1401. |[[Rudnianka]] |7. augusta |- |1402. |[[Rokoška]] |8. augusta |- |1403. |[[Podskalský potok (prítok Rokošky)]] |9. augusta |- |1404. |[[Sučiansky potok]] |10. augusta |- |1405. |[[Čihoc (potok)]] |11. augusta |- |1406. |[[Kršteniansky potok]] |12. augusta |- |1407. |[[Dlžínsky potok]] |13. augusta |- |1408. |[[Sečiansky potok (prítok Dlžínskeho potoka)]] |14. augusta |- |1409. |[[Nevidzianka]] |15. augusta |- |1410. |[[Šindeliarska]] |16. augusta |- |1411. |[[Slávikovský potok]] |17. augusta |- |1412. |[[Zliechovský potok]] |18. augusta |- |1413. |[[Brodziansky potok]] |19. augusta |- |1414. |[[Dubnica (prítok Nitry)]] |20. augusta |- |1415. |[[Slivkový jarok]] |21. augusta |- |1416. |[[Cintorínsky potok (prítok Nitry)]] |22. augusta |- |1417. |[[Oponický potok]] |23. augusta |- |1418. |[[Oponický kanál]] |24. augusta |- |1419. |[[Lefantovský potok]] |25. augusta |- |1420. |[[Lišňa]] |26. augusta |- |1421. |[[Lázkový potok]] |27. augusta |- |1422. |[[Tošánsky potok]] |28. augusta |- |1423. |[[Hradský potok (prítok Vyčomy)]] |29. augusta |- |1424. |[[Onžiarsky potok]] |30. augusta |- |1425. |[[Slače]]<br>[[Via Slovakia]] |31. augusta |- |1426. |[[Hlomniansky potok]] |1. septembra |- |1427. |[[Klížsky potok]] |2. septembra |- |1428. |[[Lazenský potok]] |3. septembra |- |1429. |[[Turčiansky potok]] |4. septembra |- |1430. |[[Suchý potok (prítok Vyčomy)]] |5. septembra |- |1431. |[[Malé Jastrabie]] |6. septembra |- |1432. |[[Veľký Selenov]] |7. septembra |- |1433. |[[Rakovinský potok]] |8. septembra |- |1434. |[[Bzinský potok]] |9. septembra |- |1435. |[[Blatnica (prítok Radošinky)]] |10. septembra |- |1436. |[[Stará Radošinka]] |11. septembra |- |1437. |[[Blesovský potok]] |12. septembra |- |1438. |[[Vozokánsky potok (prítok Hlavinky)]] |13. septembra |- |1439. |[[Nemečiansky potok (prítok Hlavinky)]] |14. septembra |- |1440. |[[Kopanický potok (prítok Hlavinky)]] |15. septembra |- |1441. |[[Tekoldiansky potok]]<br>[[Bernadeta Pánčiová]] |16. septembra |- |1442. |[[Alekšinský potok]] |17. septembra |- |1443. |[[Geňov]] |18. septembra |- |1444. |[[Slivášsky potok]] |19. septembra |- |1445. |[[Čížovec]] |20. septembra |- |1446. |[[Hradný potok]] |21. septembra |- |1447. |[[Lieskový potok (prítok Bojnianky)]] |22. septembra |- |1448. |[[Vítkovský potok]] |23. septembra |- |1449. |[[Kuzmický potok (prítok Zľavského potoka)]] |24. septembra |- |1450. |[[Slivnička]] |25. septembra |- |1451. |[[Potôčky (prítok Železnice)]] |26. septembra |- |1452. |[[Vrábeľka]] |27. septembra |- |1453. |[[Lipovec (prítok Chotiny)]] |28. septembra |- |1454. |[[Bystrý potok (prítok Chotiny)]] |29. septembra |- |1455. |[[Mankovec]] |30. septembra |- |1456. |[[Saková]] |1. októbra |- |1457. |[[Švarcov jarok]] |2. októbra |- |1458. |[[Žabokrecký potok (prítok Nitry)]] |3. októbra |- |1459. |[[Chrabriansky kanál]] |4. októbra |- |1460. |[[Krušovský kanál]] |5. októbra |- |1461. |[[Bádický kanál]] |6. októbra |- |1462. |[[Ilus]] |7. októbra |- |1463. |[[Melecký potok]] |8. októbra |- |1464. |[[Silastov]] |9. októbra |- |1465. |[[Dolinský potok (prítok Žitavy)]] |10. októbra |- |1466. |[[Martinovsko-maniansky kanál]] |11. októbra |- |1467. |[[Hulský kanál]] |12. októbra |- |1468. |[[Chrenovka]] |13. októbra |- |1469. |[[Trávnický potok]] |14. októbra |- |1470. |[[Stará Žitava]] |15. októbra |- |1471. |[[Pribetský kanál]]<!--1850--> |16. októbra |- |1472. |[[Michalovský kanál]] |17. októbra |- |1473. |[[Tehelný kanál]] |18. októbra |- |1474. |[[Staničný kanál]] |19. októbra |- |1475. |[[Kuzmov jarok]] |20. októbra |- |1476. |[[Vlkanovský kanál]] |21. októbra |- |1477. |[[Lándorský kanál]] |22. októbra |- |1478. |[[Komočský kanál]] |23. októbra |- |1479. |[[Trnovec (prítok Dlhého kanála)]] |24. októbra |- |1480. |[[Lúžtek]]<br>[[Zoznam turistických značkovaných trás v Malej Fatre]] |25. októbra |- |1481. |[[Lázky (prítok Žitavy)]] |26. októbra |- |1482. |[[Rohožnický potok]] |27. októbra |- |1483. |[[Podegerský potok]] |28. októbra |- |1484. |[[Babindolský potok]] |29. októbra |- |1485. |[[Chyndický potok]] |30. októbra |- |1486. |[[Čeľadický potok]] |31. októbra |- |1487. |[[Obdokovský potok]] |1. novembra |- |1488. |[[Világoš]] |2. novembra |- |1489. |[[Čakýň]] |3. novembra |- |1490. |[[Chosniansky potok]] |4. novembra |- |1491. |[[Brezinský potok (prítok Drevenice)]] |5. novembra |- |1492. |[[Kompanovský potok]] |6. novembra |- |1493. |[[Lysecký potok (prítok Čerešňového potoka)]] |7. novembra |- |1494. |[[Sľažiansky potok]] |8. novembra |- |1495. |[[Topoľový potok (prítok Čerešňového potoka)]] |9. novembra |- |1496. |[[Majerský potok (prítok Žitavy)]] |10. novembra |- |1497. |[[Leveš]] |11. novembra |- |1498. |[[Vápenný potok (prítok Leveša)]] |12. novembra |- |1499. |[[Topoľnica (potok)]] |13. novembra |- |1500. |[[Košiarny potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |14. novembra |- |1501. |[[Lazinky]] |15. novembra |- |1502. |[[Chudý potok]] |16. novembra |- |1503. |[[Blažkov potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |17. novembra |- |1504. |[[Brezový potok (prítok Hostianskeho potoka)]] |18. novembra |- |1505. |[[Modošský potok]] |19. novembra |- |1506. |[[Suchý potok (prítok Žitavy)]] |20. novembra |- |1507. |[[Kopanický jarok]] |21. novembra |- |1508. |[[Machulinský potok]] |22. novembra |- |1509. |[[Sviniarsky potok (prítok Žitavy)]] |23. novembra |- |1510. |[[Osný potok]] |24. novembra |- |1511. |[[Žitavica]]<br>[[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]] |25. novembra |- |1512. |[[Brodnianka (potok)]] |26. novembra |- |1513. |[[Liešovský potok]] |27. novembra |- |1514. |[[Dlhý potok (prítok Vadičovského potoka)]] |28. novembra |- |1515. |[[Sidorovský potok]] |29. novembra |- |1516. |[[Kanový potok]] |30. novembra |- |1517. |[[Marusov potok]] |1. decembra |- |1518. |[[Drozdov potok]] |2. decembra |- |1519. |[[Žeriavka]]<!--1900--> |3. decembra |- |1520. |[[Súľkov potok]] |4. decembra |- |1521. |[[Podhájsky potok (prítok Kysuce)]] |5. decembra |- |1522. |[[Švaňov potok]] |6. decembra |- |1523. |[[Gundášov potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025]] |7. decembra |- |1524. |[[Vlčovský potok (prítok Kysuce)]] |8. decembra |- |1525. |[[Rulcov potok]] |9. decembra |- |1526. |[[Papajovský potok]] |10. decembra |- |1527. |[[Marcovský potok]] |11. decembra |- |1528. |[[Dáždený potok]] |12. decembra |- |1529. |[[Polkovský potok]] |13. decembra |- |1530. |[[Riečanský potok]] |14. decembra |- |1531. |[[Chotárny potok (prítok Olešnianky)]] |15. decembra |- |1532. |[[Žubrinovský potok]] |16. decembra |- |1533. |[[Markov potok (prítok Čierňanky)]] |17. decembra |- |1534. |[[Gorilov potok]] |18. decembra |- |1535. |[[Čanecký potok]] |19. decembra |- |1536. |[[Kudlov potok]] |20. decembra |- |1537. |[[Rajský potok]] |21. decembra |- |1538. |[[Stankovský potok (prítok Čierňanky)]] |22. decembra |- |1539. |[[Drahošanský potok]] |23. decembra |- |1540. |[[Bukovský potok (prítok Kysuce)]] |24. decembra |- |1541. |[[Nemčákov potok]] |25. decembra |- |1542. |[[Javorský potok (prítok Oščadnice)]] |26. decembra |- |1543. |[[Hanzlov potok]] |27. decembra |- |1544. |[[Tertežský potok]] |28. decembra |- |1545. |[[Lalíkov potok]] |29. decembra |- |1546. |[[Dedovka (potok)]] |30. decembra |- |1547. |[[Dirgasov potok]] |31. decembra |- |1548. |[[Korčínsky potok]] |1. januára |- |1549. |[[Vígľašský potok]] |2. januára |- |1550. |[[Hájnikovský kanál]]<br>[[Rallye Dakar 2026]] |3. januára |- |1551. |[[Lazný potok (prítok Hradnej)]] |4. januára |- |1552. |[[Kamenná (prítok Hradnej)]] |5. januára |- |1553. |[[Mačinová (potok)]] |6. januára |- |1554. |[[Brezinský potok (prítok Detvianskeho potoka)]] |7. januára |- |1555. |[[Kolárov potok]] |8. januára |- |1556. |[[Lohyňa (potok)]] |9. januára |- |1557. |[[Lazný potok (prítok Kocanského potoka)]] |10. januára |- |1558. |[[Stožocký potok]] |11. januára |- |1559. |[[Liešňanský potok (prítok Slatiny)]] |12. januára |- |1560. |[[Korytársky potok (prítok Slatiny)]] |13. januára |- |1561. |[[Studená voda (prítok Slatiny)]] |14. januára |- |1562. |[[Budáčov jarok]] |15. januára |- |1563. |[[Bartková (prítok Slatiny)]] |16. januára |- |1564. |[[Snoha]] |17. januára |- |1565. |[[Grúňový potok (prítok Slatiny)]] |18. januára |- |1566. |[[Dežmová]] |19. januára |- |1567. |[[Trkotský potok]]<!--1950--> |20. januára |- |1568. |[[Lieskovský potok (prítok Zolnej)]] |21. januára |- |1569. |[[Sebedínsky potok]] |22. januára |- |1570. |[[Lovné]] |23. januára |- |1571. |[[Bečovský potok]]<br>[[Cortina d'Ampezzo]] |24. januára |- |1572. |[[Hrochotský potok]] |25. januára |- |1573. |[[Žiarsky potok (prítok Zolnice)]] |26. januára |- |1574. |[[Piačkov potok]] |27. januára |- |1575. |[[Očovka]] |28. januára |- |1576. |[[Brveník]]<!--1960--> |29. januára |- |1577. |[[Príslopec (prítok Bielej Oravy)]] |30. januára |- |1578. |[[Vlčí potok (prítok Bielej Oravy)]] |31. januára |- |1579. |[[Okáľka (prítok Zimnej vody)]] |1. februára |- |1580. |[[Paráčsky potok]] |2. februára |- |1581. |[[Požehovka]] |3. februára |- |1582. |[[Prípor (potok)]] |4. februára |- |1583. |[[Predný potok (prítok Lomnice)]] |5. februára |- |1584. |[[Dolniansky potok]] |6. februára |- |1585. |[[Podplav]] |7. februára |- |1586. |[[Šubovka (prítok Hruštínky)]] |8. februára |- |1587. |[[Lipový potok]]<br>[[Val di Fiemme]] |9. februára |- |1588. |[[Bučníkový potok]] |10. februára |- |1589. |[[Dielnický potok (prítok Hruštínky)]] |11. februára |- |1590. |[[Poliansky potok (prítok Zimníka)]]<!--1975--> |12. februára |- |1591. |[[Grúničný potok (prítok Jelešne, Hladovka)]] |13. februára |- |1592. |[[Bystrá (prítok Bobroveckého potoka)]] |14. februára |- |1593. |[[Suchý potok (prítok Bobroveckého potoka)]] |15. februára |- |1594. |[[Čaplovka]] |16. februára |- |1595. |[[Furkaska]] |17. februára |- |1596. |[[Suchý potok (prítok Oravice)]] |18. februára |- |1597. |[[Korytárka (prítok Oravice)]] |19. februára |- |1598. |[[Čimhovský potok]] |20. februára |- |1599. |[[Za Dielom (prítok Oravice)]] |21. februára |- |1600. |[[Vlčí potok (prítok Oravice)]]<!--1985--> |22. februára |- |1601. |[[Štefanovský potok (prítok Oravy)]] |23. februára |- |1602. |[[Medvedský potok]] |24. februára |- |1603. |[[Krátky potok (prítok Oravy)]] |25. februára |- |1604. |[[Martinov potok]] |26. februára |- |1605. |[[Suchý potok (prítok Sivého potoka)]]<br>[[Detské rádio]] |27. februára |- |1606. |[[Pribišská (potok)]] |28. februára |- |1607. |[[Števkovský potok]] |1. marca |- |1608. |[[Holický potok]] |2. marca |- |1609. |[[Ohnutý potok]] |3. marca |- |1610. |[[Starý potok (prítok Bielej vody)]] |4. marca |- |1611. |[[Pečkov potok]] |5. marca |- |1612. |[[Polomský potok (prítok Parnej)]] |6. marca |- |1613. |[[Barina (prítok Parnej)]] |7. marca |- |1614. |[[Bohatá (prítok Parnej)]]<!--2000--> |8. marca |- bgcolor="#F7F6A8" | |'''Spolu''' |'''2000''' |- |1615. |[[Bláznivý potok]] |9. marca |- |1616. |[[Zabité]] |10. marca |- |1617. |[[Majdan (potok)]] |11. marca |- |1618. |[[Javornícky potok]] |12. marca |- |1619. |[[Orešiansky náhon]] |13. marca |- |1620. |[[Zelnický potok (prítok Orešianskeho náhonu)]] |14. marca |- |1621. |[[Podhájsky potok (prítok Parnej)]] |15. marca |- |1622. |[[Kozárovský potok]] |16. marca |- |1623. |[[Rakyta (prítok Trnávky)]] |17. marca |- |1624. |[[Smolenický potok]] |18. marca |- |1625. |[[Smutná (potok)]] |19. marca |- |1626. |[[Luhový potok]] |20. marca |- |1627. |[[Raková (prítok Trnávky)]] |21. marca |- |1628. |[[Rosuchovský potok]] |22. marca |- |1629. |[[Buková (potok)]] |23. marca |- |1630. |[[Ambrózov kanál]] |24. marca |- |1631. |[[Krupica (potok)]] |25. marca |- |1632. |[[Raštún]] |26. marca |- |1633. |[[Križoviansky kanál]] |27. marca |- |1634. |[[Abrahámsky kanál]]<!--2020--> |28. marca |- |1635. |[[Kuliarsky kanál]] |29. marca |- |1636. |[[Zelenický kanál]]<br>[[Tatra 75]] |30. marca |- |1637. |[[Červenícky kanál]]<br>[[Tatra 54]] |31. marca |- |1638. |[[Rakytovský kanál]]<br>[[Tatra 52]] |1. apríla |- |1639. |[[Vanigovský kanál]] |2. apríla |- |1640. |[[Pečeňadský kanál]] |3. apríla |- |1641. |[[Hlavný kanál (prítok Horného Dudváhu)]]<br>[[Tatra 30]] |4. apríla |- |1642. |[[Voderadský kanál]] |5. apríla |- |1643. |[[Veľký kanál (prítok Horného Dudváhu)]] |6. apríla |- |1644. |[[Očkovský kanál]]<br>[[Tatra 13]] |7. apríla |- |1645. |[[Borovský kanál]]<br>[[Tatra 43]] |8. apríla |- |1646. |[[Veselský kanál]]<!--2037--> |9. apríla |- |1647. |[[Derňodudvážsky kanál]] |10. apríla |- |1648. |[[Kajalský kanál]]<br>[[Parný rušeň 310.0]] |11. apríla |- |1649. |[[Diakovský kanál]] |12. apríla |- |1650. |[[Gorazdovský kanál]] |13. apríla |- |1651. |[[Kráľovský kanál]] |14. apríla |- |1652. |[[Kráľovobrodský kanál]] |15. apríla |- |1653. |[[Šaliansky kanál]]<br>[[Tatra 22]] |16. apríla |- |1654. |[[Selický kanál]]<br>[[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] |17. apríla |- |1655. |[[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)]]<!--2050--> |18. apríla |- |1656. |[[Vlčiansky kanál]] |19. apríla |- |1657. |[[Šárd]]<br>[[Múzeum osobných automobilov Tatra]] |20. apríla |- |1658. |[[Zemniansky kanál]]<br>[[Tatra V 570]] |21. apríla |- |1659. |[[Obecný kanál]]<br>[[Tatra V 855]] |22. apríla |- |1660. |[[Studiensky kanál]]<br>[[Tatra 600 kabriolet]] |23. apríla |- |1661. |[[Asódsky kanál]]<!--2060--> |24. apríla |- |1662. |[[Asód-Čergov]] |25. apríla |- |1663. |[[Panský kanál (prítok kanála Asód-Čergov)]] |26. apríla |- |1664. |[[Bokonský kanál]] |27. apríla |- |1665. |[[Kolárovo-Kameničná]]<br>[[Prvý nákladný automobil NW]] |28. apríla |- |1666. |[[Stará Částa]] |29. apríla |- |1667. |[[Komárňanský kanál]]<br>[[Tatra 26]] |30. apríla |- |1668. |[[Dropí kanál]] |1. mája |- |1669. |[[Čalovec-Kameničná]]<!--2070--> |2. mája |- |1670. |[[Chotárny kanál]] |3. mája |- |1671. |[[Dunajský kanál]] |4. mája |- |1672. |[[Ňárad-Vrbina]]<br>[[Tatra 23]] |5. mája |- |1673. |[[Vrbina-Medveďov]]<br>[[Tatra 24]] |6. mája |- |1674. |[[Milinovice-Vrbina]]<br>[[Tatra 25]] |7. mája |- |1675. |[[Hanský kanál]] |8. mája |- |1676. |[[Lyonský kanál]]<br>[[Tatra 49]] |9. mája |- |1677. |[[Číčovský kanál]] |10. mája |- |1678. |[[Číčov-Holiare]]<br>[[Tatra 623]] |11. mája |- |1679. |[[Číčov-Klížska Nemá]]<br>[[Tatra 82]] |12. mája |- |1680. |[[Olča-Kosihy]] |13. mája |- |1681. |[[Lél-Kosihy]]<br>[[Tatra 92]] |14. mája |- |1682. |[[Lél-Zlatná]]<!--2090--> |15. mája |- |1683. |[[Poľný kanál]]<br>[[Tatra 93]] |16. mája |- |1684. |[[Ižopský kanál]] |17. mája |- |1685. |[[Gabčíkovo-Ňárad]]<br>[[Iveco Czech Republic]] |18. mája |- |1686. |[[Gabčíkovo-Topoľníky]]<br>[[Sodomka]] |19. mája |- |1687. |[[Patašský kanál]]<br>[[Praga V]] |20. mája |- |1688. |[[Šajbársky kanál]]<br>[[Praga L]] |21. mája |- |1689. |[[Jurová-Veľký Meder]] |22. mája |- |1690. |[[Kračany-Boheľov]]<br>[[Praga N]] |23. mája |- |1691. |[[Boheľovský kanál]] |24. mája |- |1692. |[[Šuľany-Jurová]]<br>[[Praga AN]] |25. mája |- |1693. |[[Belský kanál]]<!--2107--> |26. mája |- |1694. |[[Klátovský kanál]]<br>[[Praga R]] |27. mája |- |1695. |[[Starý Klátovský kanál]]<br>[[Praga T]] |28. mája |- |1696. |[[Malinovo-Blahová]]<br>[[Praga AV]] |29. mája |- |1697. |[[Hamuliakovo-Dobrohošť]]<br>[[Praga Charon]] |30. mája |- |1698. |[[Jatovský kanál]]<br>[[Praga Mignon]] |31. mája |- |1699. |[[Fenešský kanál]]<br>[[Praga Alfa]] |1. júna |- |1700. |[[Kračiansky kanál]]<br>[[Praga Grand]] |2. júna |- |1701. |[[Kvočí kanál]]<br>[[Praga Piccolo]] |3. júna |- |1702. |[[Trstinový kanál]]<br>[[Praga Super Piccolo]] |4. júna |- |1703. |[[Tavarský kanál]]<br>[[Praga Lady]] |5. júna |- |1704. |[[Klížska Nemá-Kosihy]]<br>[[Praga Baby]] |6. júna |- |1705. |[[Medveďov-Kľúčovec]] |7. júna |- |1706. |[[Medveďov-Vrbina]]<br>[[Praga Golden]] |8. júna |- |1707. |[[Sap-Medveďov]] |9. júna |- |1708. |[[Boldog-Sládkovičovo]]<br>[[Praga BD 500 DOHC]] |10. júna |- |1709. |[[Bučanka]] |11. júna |- |1710. |[[Reca-Úľany]]<br>[[Praga 350 OHC]] |12. júna |- |1711. |[[Čatajský potok]]<!--2140--> |13. júna |- |1712. |[[Trniansky potok (prítok Stoličného potoka)]] |14. júna |- |1713. |[[Tarnocký kanál]] |15. júna |- |1714. |[[Procházkov potok]] |16. júna |- |1715. |[[Vajnorský potok]] |17. júna |- |1716. |[[Račiansky potok]] |18. júna |- |1717. |[[Javorník (prítok Šúrskeho kanála)]] |19. júna |- |1718. |[[Fanglovský potok]]<br>[[Tour de France 2026]] |20. júna |- |1719. |[[Fofovský potok]] |21. júna |- |1720. |[[Jurský potok]]<!--2150--> |22. júna |- |1721. |[[Limbašský potok]] |23. júna |- |1722. |[[Krkavčí potok]] |24. júna |- |1723. |[[Račí potok (prítok Limbašského potoka)]] |25. júna |- |1724. |[[Lúčanka (prítok Limbašského potoka)]] |26. júna |- |1725. |[[Žobrák (potok)]] |27. júna |- |1726. |[[Vidlárová]] |28. júna |- |1727. |[[Babský jarok]] |29. júna |- |1728. |[[Sedláčkov jarok]] |30. júna |- |1729. |[[Viničniansky kanál]] |1. júla |- |1730. |[[Pieskový potok]] |2. júla |- |1731. |[[Banský potok (prítok Račianskeho potoka)]] |3. júla |- |1732. |[[Blahútov kanál]] |4. júla |- |1733. |[[Ľadová voda]] |5. júla |- |1734. |[[Mlynský potok (prítok Čiernej vody)]] |6. júla |- |1735. |[[Dávidov kanál]] |7. júla |- |1736. |[[Atalicov kanál]] |8. júla |- |1737. |[[Slováčkov kanál]] |9. júla |- |1738. |[[Šábsky kanál]] |10. júla |- |1739. |[[Vajnorský kanál]] |11. júla |- |1740. |[[Na Pántoch (potok)]]<!--2170--> |12. júla |- |1741. |[[Struha]] |13. júla |- |1742. |[[Kratina (kanál)]] |14. júla |- |1743. |[[Malinovské rameno]] |15. júla |- |1744. |[[Hrubošúrske rameno]] |16. júla |- |1745. |[[Suchý potok (prítok Malého Dunaja)]] |17. júla |- |1746. |[[Leveleš-Lándor]] |18. júla |- |1747. |[[Divý kanál]] |19. júla |- |1748. |[[Stará Gúta-Lándor]] |20. júla |- |1749. |[[Hornoostrovný kanál]] |21. júla |- |1750. |[[Dolnoostrovný kanál]] |22. júla |- |1751. |[[Ďotva]] |23. júla |- |1752. |[[Tátoš (kanál)]] |24. júla |- |1753. |[[Hliník-Martovce]] |25. júla |- |1754. |[[Martovce-Lándor]] |26. júla |- |1755. |[[Hantovský kanál]] |27. júla |- |1756. |[[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)]] |28. júla |- |1757. |[[Batoňa]] |29. júla |- |1758. |[[Veľká Hriva]] |30. júla |- |1759. |[[Dugovský kanál]] |31. júla |- |1760. |[[Ihličie (kanál)]]<!--2190--> |1. augusta |- |1761. |[[Ostrovský kanál]] |2. augusta |- |1762. |[[Hlinícky kanál]] |3. augusta |- |1763. |[[Senný kanál]] |4. augusta |- |1764. |[[Rybný kanál]] |5. augusta |- |1765. |[[Kavský kanál]] |6. augusta |- |1766. |[[Hajlášsky kanál]] |7. augusta |- |1767. |[[Ižiansky kanál]] |8. augusta |- |1768. |[[Komárno-Iža]] |9. augusta |- |1769. |[[Potkanovský kanál]] |10. augusta |- |1770. |[[Chotínsky kanál]]<!--2200--> |11. augusta |- |1771. |[[Sedmerovský kanál]] |12. augusta |- |1772. |[[Fialkový kanál]] |13. augusta |- |1773. |[[Hurbanovský kanál]] |14. augusta |- |1774. |[[Motúzový kanál]] |15. augusta |- |1775. |[[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)]] |16. augusta |- |1776. |[[Holanovský kanál]] |17. augusta |- |1777. |[[Vécky kanál]]<br>[[Bobule]] |18. augusta |- |1778. |[[Aňala-Martovce]] |19. augusta |- |1779. |[[Nesvadský kanál]] |20. augusta |- |1780. |[[Abovský kanál]] |21. augusta |- |1781. |[[Bohatský kanál]] |22. augusta |- |1782. |[[Dvorský kanál (prítok Mikulášskeho kanála)]] |23. augusta |- |1783. |[[Turecký kanál]] |24. augusta |- |1784. |[[Mikulášsky kanál]]<br>[[Mária Zemiaková]] |25. augusta |- |1785. |[[Radvanský kanál]] |26. augusta |- |1786. |[[Obidský kanál]] |27. augusta |- |1787. |[[Búčsky kanál]] |28. augusta |- |1788. |[[Krížny kanál]] |29. augusta |- |1789. |[[Kraviansky kanál]] |30. augusta |- |1790. |[[Želiarsky kanál]]<!--2222--> |31. augusta |- |1791. |[[Kamenický kanál]] |1. septembra |- |1792. |[[Hornopialsky kanál]] |2. septembra |- |1793. |[[Teler]] |3. septembra |- |1794. |[[Čertov kanál]] |4. septembra |- |1795. |[[Kompa (vodný tok)]] |5. septembra |- |1796. |[[Kukučínovský kanál]] |6. septembra |- |1797. |[[Starotekovský kanál]] |7. septembra |- |1798. |[[Stará Podlužianka]] |8. septembra |- |1799. |[[Semerovský potok]] |9. septembra |- |1800. |[[Semerovský kanál]] |10. septembra |- |1801. |[[Slatina (prítok Štiavnice)]]<br>[[Jan Potměšil]] |11. septembra |- |1802. |[[Slivnovský jarok]] |12. septembra |- |1803. |[[Suchý potok (prítok Štiavnice)]] |13. septembra |- |1804. |[[Rakovček]]<br>[[Marsa Alam]] |14. septembra |- |1805. |[[Lično (potok)]] |15. septembra |- |1806. |[[Jelšovský potok]]<!--2240--> |16. septembra |- |1807. |[[Ihličina (prítok Štiavnice)]] |17. septembra |- |1808. |[[Babí potok (prítok Štiavnice)]] |18. septembra |- |1809. |[[Stankov potok (prítok Babieho potoka)]] |19. septembra |- |1810. |[[Nemcov potok (prítok Babieho potoka)]] |20. septembra |- |1811. |[[Bukovinský potok (prítok Štiavnice)]] |21. septembra |- |1812. |[[Ilijský potok]] |22. septembra |- |1813. |[[Šigruntský potok]] |23. septembra |- |1814. |[[Račnov (potok)]] |24. septembra |- |1815. |[[Studenský potok]] |25. septembra |- |1816. |[[Suchý potok (prítok Studenského potoka)]]<!--2250--> |26. septembra |- |1817. |[[Ďurjanský potok]] |27. septembra |- |1818. |[[Viničný potok (prítok Belujského potoka)]] |28. septembra |- |1819. |[[Lišovský potok (prítok Veperca, Hontianske Moravce)]] |29. septembra |- |1820. |[[Selecký potok (prítok Krupinice)]] |30. septembra |- |1821. |[[Belujský potok (prítok Litavy)]] |1. októbra |- |1822. |[[Šibeničný potok]] |2. októbra |- |1823. |[[Cerovský potok (prítok Litavy)]] |3. októbra |- |1824. |[[Bukovinský potok (prítok Malej Litavy)]] |4. októbra |- |1825. |[[Litavica]] |5. októbra |- |1826. |[[Kňazov jarok]] |6. októbra |- |1827. |[[Klinkovica]] |7. októbra |- bgcolor="#F7F6A8" |'''Spolu''' |'''5 wikiyears''' |'''2261''' |- |} giicd5ml9yjuir8qoz5v5euqzzgx2ad Ladislav Lörinc 0 674073 8381393 8247445 2026-10-08T11:22:49Z ~2026-54430-12 307492 Portret 8381393 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ladislav Lörinc | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský komunálny [[politik]], [[starosta]] mestskej časti Sídlisko KVP | Portrét = Ladislav Lorinc Portret.png | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasný | Úrad = starosta mestskej časti [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Košice – Sídlisko KVP]] | Začiatok obdobia = [[2018]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Alfonz Halenár]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1989|02|12}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]]<ref name="rozhovor"/> | Profesia = [[Politológia|politológ]]<ref name="rozhovor"/><ref name="kednes">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =Tomková| meno = Viktória| autor =| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Starosta KVP, Ladislav Lörinc (32), je v politike už viac ako desaťročie| url = https://kosicednes.sk/spravy/starosta-kvp-ladislav-lorinc-32-je-v-politike-uz-viac-ako-desatrocie/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2021-09-27| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = https://ladislavlorinc.sk | Poznámky = | Portál1 = Košice | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Ladislav Lörinc''' (* [[12. február]] [[1989]], [[Košice]])<ref name="rozhovor">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predstavujeme - Ladislav Lorinc| url = http://investcom.sk/clanok/osobnosti/predstavujeme-ladislav-lorinc/171| vydavateľ = investcom.sk| dátum vydania = 2018-02-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211214140636/http://investcom.sk/clanok/osobnosti/predstavujeme-ladislav-lorinc/171| dátum archivácie = 2021-12-14}}</ref><ref name="zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis| url = http://www.mckvp.sk/public/media/0023/%C5%BDivotopis%20starostu_L%C3%B6rinc.pdf| vydavateľ = mckvp.sk| dátum vydania = 2020-05-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211214140641/http://www.mckvp.sk/public/media/0023/%C5%BDivotopis%20starostu_L%C3%B6rinc.pdf| dátum archivácie = 2021-12-14}}</ref> je [[starosta]] [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|mestskej časti Košice – Sídlisko KVP]] a zároveň [[poslanec]] mestského zastupiteľstva mesta Košice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mestská časť Košice Sídlisko KVP| odkaz na autora = Košice - mestská časť Sídlisko KVP| titul = Starosta| url = https://www.mckvp.sk/samosprava/starosta/| vydavateľ = mckvp.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211214140637/https://www.mckvp.sk/samosprava/starosta/| dátum archivácie = 2021-12-14}}</ref><ref name="volby2018">{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = SME| odkaz na autora =| titul = Košice-Sídlisko KVP - Výsledky komunálnych volieb 2018| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://volby.sme.sk/komunalne-volby/2018/vysledky/kosicky-kraj/kosice/kosice-sidlisko-kvp| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018| dátum prístupu = 2021-12-14}}</ref><ref name="kosice">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Mesto Košice| odkaz na autora = Košice| titul = Poslanecké kluby v mestskom zastupiteľstve - aktuálny stav| url = https://www.kosice.sk/mesto/samosprava/mestske-zastupitelstvo/2018-2022/poslanci| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2021-02-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == Život == V mladom veku sa aktívne venoval [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzanej]] po dobu 12 rokov.<ref name="lorinc">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Lörinc| meno = Ladislav| autor = | odkaz na autora = | titul = O mne| url = https://ladislavlorinc.sk/o-mne/| vydavateľ = ladislavlorinc.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211214140637/https://ladislavlorinc.sk/o-mne/| dátum archivácie = 2021-12-14}}</ref> Na [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] študoval v rokov [[2008]] – [[2013]] a vyštudoval politológiu<ref name="kednes"/>. Založil vlastnú firmu s názvom Magna Carta NGO aj neziskovú organizáciu s názvom Happy Kids NGO.<ref name="zivotopis"/> V rokoch [[2014]] – [[2018]] pracoval ako projektový manžér v spoločnosti [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|T-Systems]].<ref name="telekom">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia| odkaz na autora = Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia| titul = Z korporátu priamo „domov“| url = https://www.deutschetelekomitsolutions.sk/sk/clanok/z-korporatu-priamo-domov| vydavateľ = deutschetelekomitsolutions.sk| dátum vydania = 2019-02-27| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Počas svojej profesionálnej kariéry mal možnosť pracovať v zahraničí – v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Turecko|Turecku]].<ref name="rozhovor" /><ref name="lorinc" /> [[Politika|Politike]] sa venuje od svojich 20 rokov a už druhé obdobie je zvoleným poslancom na [[Košické sídliská|košickom sídlisku]] KVP. V rokoch 2010 – 2018 pôsobil ako poslanec miestneho zastupiteľstva na sídlisku KVP. Od roku 2018 je poslancom mestského zastupiteľstva a zároveň poslancom miestneho zastupiteľstva sídliska KVP, kde pôsobí ako predseda ''Komisie športu a aktívneho oddychu''.<ref name="telekom" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Mesto Košice| odkaz na autora =| titul = Mgr. Ladislav Lörinc| url = https://static.kosice.sk/s/59d08594b9b6e3078508f098a/show| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V komunálnych voľbách [[2018]] kandidoval za koalíciu [[KDH]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[OĽANO]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SaS]], [[SME RODINA]], [[SPOLU – občianska demokracia]], [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]] – MKP na post starostu v obci Košice-Sídlisko KVP a do tejto funkcie bol aj zvolený. Získal 52,5% hlasov.<ref name="volby2018" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/os/143180/ladislav-lorinc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-12-14}}</ref> Od roku 2022 je tiež poslancom Košického samosprávneho kraja, kde zároveň zastával funkciu podpredsedu Košického samosprávneho kraja. Tej sa vzdal 3. novembra 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lörinc sa vzdal funkcie podpredsedu Košického samosprávneho kraja, zostáva krajským poslancom | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/773296-lorinc-sa-vzdal-funkcie-podpredsedu-kosickeho-samospravneho-kraja-zostava-krajskym-poslancom/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-16 | jazyk = sk-SK}}</ref> 17. novembra oznámil kandidatúru na post primátora mesta [[Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ladislav Lörinc ohlásil kandidatúru na primátora Košíc | url = https://www.aktuality.sk/clanok/0tJWJUe/starosta-sidliska-kvp-ladislav-lorinc-oznamil-kandidaturu-na-primatora-kosic/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-11-17 | dátum prístupu = 2025-11-17 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> === Ocenenie === * 2013: Ocenenie [[Európska komisia|Európskej komisie]] za projekt v kategórii ''Mládežnícke výmeny'' v rámci programu ''Mládež v Akcii 2013''<ref name="zivotopis"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://ladislavlorinc.sk Oficiálna stránka Ladislava Lörinca] * [https://ladislavlorinc.sk/blog-2/ Blog Ladislava Lörinca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211214140638/https://ladislavlorinc.sk/blog-2/ |date=2021-12-14 }} {{DEFAULTSORT:Lörinc, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí komunálni politici]] [[Kategória:Slovenskí politológovia]] [[Kategória:Starostovia košických mestských častí]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] 74muhsvy4y3e663knc1ye37wnpuuxbi Červienka (rod) 0 675791 8381165 8276651 2026-10-07T16:26:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381165 wikitext text/x-wiki ::''Názov červienka je aj iný názov druhu červienka obyčajná, pozri [[červienka obyčajná]].'' {{Infobox živočíchy| Názov=červienka| Obrázok=Erithacus rubecula with cocked head.jpg|Obrázok1= European Robin (Erithacus rubecula) (W1CDR0001425 BD16).ogg| Titulok=červienka obyčajná| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[vrabcotvaré]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky= [[muchárovité]]|Čeľaď po latinsky=Muscicapidae| Rod po slovensky='''červienka'''|Rod po latinsky=Erithacus | }} '''Červienka''' alebo '''[[slávik]]''' (lat. ''Erithacus'') je rod [[vták]]ov z čeľade [[muchárovité]]. Z recentných druhov doň patrí najmä (resp. v niektorých systémoch iba) druh [[červienka obyčajná]] (lat. ''Erithacus rubecula''). ==Systematika == ===Zaradenie v systéme === Rod ''Erithacus'' dnes patrí do podčeľade [[akalatorodé]] (Cossyphinae, =Erithacinae) z čeľade [[muchárovité]] (Muscicapidae). Staršie sa niekedy radil do podčeľade [[drozdorodé]] (Turdinae) z čeľade muchárovité alebo sa radil do čeľade [[drozdovité]] (Turdidae). ===Vnútorná systematika === Súčasný systém (stav 2021) je takýto:<br> rod červienka/slávik (''Еrithacus''): *†''[[Erithacus horusitskyi]]'' - druh bol opísaný v roku 2012 v Maďarsku<ref>KESSLER, E., HIR, J. The avifauna in North Hungary during the Miocene Part II . In: Foldtani Kozlony. 2012, zv. 142, č. 2, str. 149–168 [https://www.researchgate.net/publication/286383081]</ref> *†''[[Erithacus minor]]''- druh bol opísaný v roku 2013 v Maďarsku<ref>KESSLER, E. Neogene songbirds (Aves, Passeriformes) from Hungary. In: Hantkeniana. 2013 [https://www.researchgate.net/publication/287410379]</ref> *[[červienka obyčajná]]/[[červienka krovinná]]/[[červienka]] v užšom zmysle/[[slávik červienka]] (''Erithacus rubecula'') *[[červienka kanárska]] v širšom zmysle (''Erithacus superbus'' v širšom zmysle) - často považovaná za poddruh červienky obyčajnej; niekedy sa namiesto tohto taxónu uvádzajú dva druhy (oba často považované za poddruhy červienky obyčajnej): **[[červienka tenerifská]] (''Erithacus superbus'' v užšom zmysle) **[[červienka kanárska]] v užšom zmysle (''Erithacus marionae'') V 90. rokoch 20. storočia a v prvom desaťročí 21. storočia sa do rodu ''Erithacus'' (vo vyššie uvedenom, čiže užšom zmysle) zaraďovali aj nasledujúce druhy, ktoré sú dnes preradené do rodu ''[[Larvivora]]'' (po slovensky slávik): *[[slávik japonský]]/[[slávik akahige]] (''Larvivora akahige'', staršie: ''Erithacus akahige'') *[[slávik kapucňový]] (''Larvivora tanensis'') - často považovaný za poddruh slávika japonského *[[slávik ozdobný]] (''Larvivora komadori'', staršie: ''Erithacus komadori'') *[[slávik okinavský]] (''Larvivora namiyei'', staršie: ''Erithacus namiyei'') - často považovaný za poddruh slávika ozdobného Zhruba do 80. rokov 20. storočia sa tieto druhy slávikov zaraďovali buď do rodu ''[[Luscinia]]'' (po slovensky: slávik) alebo spolu s inými dnešnými rodmi do rodu ''Erithacus'' v širšom zmysle (porov. nižšie). V druhej polovici 20. storočia niektorí autori rod ''Erithacus'' chápali veľmi široko (''Erithacus'' v širšom zmysle). Tento rod u nich zahŕňal veľa druhov, ktoré dnes (resp. u iných autorov) patria do iných rodov. Veľa z týchto iných rodov sa po slovensky dnes volá (a aj vtedy volalo) [[slávik]]. Základný prehľad obsahu rodu ''Erithacus'' v širšom zmysle je uvedený v článku [[drozdovité]]. Treba poznamenať, že vo vyššie uvedených starších systémoch (t.j. v systémoch v prvom desaťročí 21. storočia a v druhej polovici 20. storočia) je jediný vhodný (jednoslovný) slovenský názov rodu ''Erithacus'' slávik, teda nie červienka (porov. Slov. menoslovie vtákov 1990). <small>Zdroje kapitoly Systematika (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak): <ref name=SMV>Slovenské mená vtákov sveta (verzia z 13. 8. 2020, 27. 1. 2018 a 7. 9. 2011) [https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv]</ref><ref>DIETZEN, Ch. et al. Formal Description of a New Subspecies of the European Robin from Gran Canaria Island, Spain (Aves: Muscicapidae: Erithacus rubecula marionae subsp. nov.). In: The Open Ornithology Journal, 2015, 8, 39-42 [https://pdfs.semanticscholar.org/07c1/eea458323d3c99150e90bbe1c5dd008c065f.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kompletna lista ptaków świata | url = http://listaptakow.eko.uj.edu.pl/ | vydavateľ = listaptakow.eko.uj.edu.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210302113308/http://listaptakow.eko.uj.edu.pl/ | dátum archivácie = 2021-03-02 }}</ref><ref>MONROE, B.L., SIBLEY, C.G. A World Checklist of Birds. Yale University Press. 1993.</ref><ref>GRZIMEK, B. ed. Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen: 799 pp.. , zv. IX, Vogels 3. 1974, S. 637, citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/]</ref><ref>(Peters) Check-list of birds of the world. vol. 10. 1964, S. 32 a nasl. [https://www.biodiversitylibrary.org/item/50601#page/7/mode/1up]</ref><ref>Vták - unikátny obrazový sprievodca. Bratislava: Ikar. 2008 (preklad: M. Bohuš, slovenské názvoslovie: B. Matoušek). S.441-442</ref><ref>Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR (dokončenie). In: Kultúra slova 10 1990, S. 342 a nasl. [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1990/10/ks1990-10.lq.pdf]</ref></small> == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== {{referencie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Muchárovité]] [[Kategória:Drozdovité]] i0t2xy57ubzw23f1g971ao5ixm6kbuo Taťjana Lehenová 0 676583 8381132 8028262 2026-10-07T14:25:08Z Nelliette 31909 /* Dielo */ wl 8381132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ|meno=Taťjana Lehenová|popis osoby=slovenská spisovateľka|popis=Slovenská spisovateľka [[Postmoderna (literatúra) |postmoderny]]|dátum narodenia={{dnv|1961|1|23}}|miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|národnosť=slovenská|alma mater=[[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]|zamestnanie=právnička|manžel=1|deti=2|žáner=básne - poetické pásmo, rozprávka, dráma|obdobie=[[postmoderna]]|téma=spoločenské vzťahy, láska, postavenie ženy|debut=''Malá nočná mora'' ([[1988]])|významné ocenenia=}} '''Taťjana Lehenová''' (* [[23. január]] [[1961]], [[Bratislava]]) je slovenská spisovateľka a právnička, ktorá tvorila na konci [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]]. Je autorkou poézie a detskej literatúry. Jej dielo patrí do počiatku vývoja [[Postmoderna|postmodernizmu]]. ==Život== Taťjana Lehenová sa narodila v [[Bratislava|Bratislave]] a študovala na [[Gymnázium (Bratislava, Ladislava Sáru 1)|gymnáziu Ladislava Sáru]] (1976 – 1980). Štúdium na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] absolvovala v roku [[1984]]. Do roku 1987 pôsobila ako podniková právnička v Československom rozhlase v Bratislave. Ďalšie dva roky bola v slobodnom povolaní. V rokoch [[1989]] – [[1990]] bola zamestnaná vo výtvarnej redakcii vydavateľstva [[Slovenský spisovateľ]]. Od roku [[1991]] pôsobí v [[Praha|Prahe]], bola zamestnaná ako právnička vo firme Kunsttrans a krátko pracovala ako redaktorka mesačníka Listy (2004), tiež prekladala z češtiny do slovenčiny časopis ''Rodinný dom'' ([[2005]] – [[2006]]). Aktuálne pracuje ako právnička. ==Tvorba<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|dátum vydania=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mikula|meno=Valér|titul=Slovník slovenských spisovateľov|vydanie=2|vydavateľ=Kalligram|miesto=Bratislava|rok=2005|isbn=8071498017|strany=345-346|kapitola zborník=LEHENOVÁ Taťjana}}</ref>== Lehenová mala síce relatívne krátke tvorivé obdobie, no o to viac inovatívne. Literárna veda ju zaraďuje do predvoja ďalšej vlny [[postmoderna|postmoderny]], ktorá sa začala vyvíjať už v polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]]. Jej postmoderné básnické zbierky boli výsledkom niekoľkoročného vývoja a vydala ich koncom 80. rokov. Sú to knižný debut ''Pre vybranú spoločnosť (a zvlášť pre Alenku)''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako vzniká hit: malá nočná mora|url=https://kultura.sme.sk/c/6717581/ako-vznika-hit-mala-nocna-mora.html|dátum prístupu=2022-02-08|priezvisko=Fulmeková|meno=Denisa|dátum vydania=2013-02-28|vydavateľ=kultura.sme.sk|odkaz na autora=Denisa Fulmeková}}</ref> ([[1989]]), ktorá je čiastočne ovplyvnená tvorbou [[Jozef Urban (básnik)|Jozefa Urbana]] a [[Ivan Kolenič|Ivana Koleniča]]. Druhá básnická zbierka ''Cigánsky tábor'' ([[1991]]) je podľa [[Jaroslav Šrank|Jaroslava Šranka]] vytvorená pod vplyvom [[Barbarská generácia|Barbarskej generácie]], obidve však náležia do obdobia novej [[postmoderna|postmoderny]]. Podľa Taťjany Lehenovej jej tvorba je v jej originálnom štýle bez vplyvov a zároveň odmieta názor, že je feministická.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová: Škoda, že extáza nikdy nemôže mať dlhé trvanie|url=https://dennikn.sk/778254/tatjana-lehenova-skoda-ze-extaza-nikdy-nemoze-mat-dlhe-trvanie/|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Balogh|meno=Alexander|dátum vydania=|vydavateľ=dennikn.sk|28. 05. 2017odkaz na autora=Alexander Balogh}}</ref> Ďalším úspešným dielom je detská knižka ''Je Miška myška? Príhody celkom skvelej rodiny'' ([[1991]]). Tento príbeh zo života rodiny mal veľký úspech, bol inscenovaný ako divadelná hra aj muzikál. Príbeh o Miške najprv vychádzal v časopise Slniečko [[1986]] – jar [[1987]]. ==Dielo== * ''Pre vybranú spoločnosť (a zvlášť pre Alenku)'' ([[1989]]), zbierka básní, ISBN 80-220-0107-4 * ''Cigánsky tábor'' ([[1991]]), zbierka básní, vydavateľ Slovenský spisovateľ, rok 1991, ISBN 80-220-0261-5 * ''Je Miška myška? Príhody celkom skvelej rodiny'' ([[1991]]), knižka prózy pre deti, ISBN 978-80-566-0051-1 * scenár k divadelnej hre ''Miška z bříška''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MYŠKA Z BŘÍŠKA|url=https://www.mdb.cz/inscenace/126-myska-z-briska|dátum prístupu=2022-02-11|vydavateľ=Mestské divadlo Brno - mdb.cz}}</ref> * [[Nepoložená otázka]], román, vydavateľ Slovart, rok 2023, Bratislava, ISBN 978-80-556-6193-3 ==Antológie== * ''Ako sa číta báseň'' (Dvadsaťsedem autorských interpretácií) [[2013]], obsahuje interpretáciu vlastnej básne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií)|url=https://www.litcentrum.sk/dielo/ako-sa-cita-basen-dvadsatsedem-autorskych-interpretacii|dátum prístupu=2022-02-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> * ''Plášť bohyne'', antológia 23 slovenských autoriek, vydala Matica slovenská v Srbsku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plášť bohyne|url=https://maticaslovenska.rs/vydavatelstvo/knihy/plast-bohyne-info|dátum prístupu=2022-02-10|priezvisko=Benková|meno=Viera|vydavateľ=Matica slovenská v Srbsku|odkaz na autora=Viera Benková|url archívu=https://web.archive.org/web/20220210180248/https://maticaslovenska.rs/vydavatelstvo/knihy/plast-bohyne-info|dátum archivácie=2022-02-10}}</ref> * ''Medzi dvoma domovmi 1''. Antológia slovenskej poézie v zahraničí, vydali Literárne informačné centrum a Svetové združenie Slovákov v zahraničí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzi dvoma domovmi 1. Antológia slovenskej poézie v zahraničí|url=https://www.litcentrum.sk/dielo/medzi-dvoma-domovmi-1-antologia-slovenskej-poezie-v-zahranici|dátum prístupu=2022-02-10|priezvisko=Kováčová|meno=Alžbeta|dátum vydania=2018-07-02|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Alžbeta Kováčová}}</ref> == Ocenenie == *Prémia Slovenského literárneho fondu za zbierku ''Pre vybranú spoločnosť'' – [[1990]] *Titul Najlepšia kniha udeľovaný Medzinárodným domom umenia pre deti Bibiana za knihu ''Je Miška myška?'' – [[1992]] *Grand Prix na festivale PIF v Záhrebe za hru ''O deviatich mesiačikoch ''– [[1996]] *Hlavná cena na festivale detských divadelných hier v Prahe v Divadle v Dlouhé za muzikál ''Myška z bříška ''– [[2006]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taľjana Lehenová - poetka|url=https://tulacky.net/tatjana-lehenova-poetka/|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Murín|meno=Gustáv|dátum vydania=2013-01-12|vydavateľ=tulacky.net}}</ref> ==Referencie== {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lehenová, Taťjana}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Spisovatelia postmoderny]] c6ksh6tmwxneifawnj9ppr5tum8u6pn Náboženstvo v Afrike 0 687854 8381146 8311537 2026-10-07T14:49:49Z Jetam2 30982 zar kat 8381146 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vodun_statue_in_Benin.jpg|odkaz=//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2e/Vodun_statue_in_Benin.jpg/220px-Vodun_statue_in_Benin.jpg|náhľad| [[Vodun|Vodunská]] soška, [[Benin]].]] '''Náboženstvo v Afrike''' pozostáva najmä z kresťanstva, islamu a tradičných náboženstiev. Podľa štatistík je v [[Afrika|Afrike]] 49 % [[Kresťanstvo|kresťanov]] (veľkého množstva denominácií s väčšinou [[Katolicizmus|katolíkov]])<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality|periodikum=Theologická revue|dátum=2022|ročník=92|číslo=3|strany=291-309|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> a 42 % [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] (prevažne [[Sunnitský islam|sunnitov]], nemalá množina je nekonfesných, menšina [[Šiitizmus|šiitov]] ).<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopædia Britannica|vydavateľ=Encyclopædia Britannica|miesto=London|rok=2003|strany=306}}</ref> V Afrike však existuje neprehliadnuteľné množstvo tradičných náboženstiev akými sú [[vodun]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vodun – tradiční západoafrické náboženství s centrem v Beninu|url=https://info.dingir.cz/2022/08/vodun-tradicni-zapadoafricke-nabozenstvi-s-centrem-v-beninu/|dátum prístupu=2022-09-29|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir}}</ref> [[bori]], [[jorubské náboženstvo]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Abimbola|meno=Kola|titul=Yoruba Culture: A Philosophical Account|vydanie=1|vydavateľ=Iroko Academic Publishers|miesto=Birmingham|rok=2006|strany=47-76}}</ref> [[Zulu (náboženstvo)|zulu]], [[odinala]] a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Méně známá africká náboženství 1/4: západní Afrika|url=https://info.dingir.cz/2022/06/mene-znama-africka-nabozenstvi-1-4-zapadni-afrika/|dátum prístupu=2022-09-29|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir}}</ref> Náboženský život v Afrike je komplexný, podľa afrikanistu a religionistu [[Ondřej Havelka (cestovateľ)|Ondreja Havelku]] existuje najmä v [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afrike]] [[viacpočetná náboženská identita]] i rôzne formy náboženských [[Eklekticizmus (filozofia)|eklekticizmov]] a [[Synkretizmus|synkretizmov]] (napr. [[synkretizmus vodunu a kresťanstva]] ).<ref>{{Citácia periodika|titul=Synkretismus katolického křesťanství a západoafrického vodunu z teologicko-etické perspektivy|url=http://studiatheologica.eu/doi/10.5507/sth.2021.033.html|periodikum=Studia Theologica|dátum=2021-12-01|dátum prístupu=2022-09-29|ročník=23|číslo=3|strany=149–174|doi=10.5507/sth.2021.033|jazyk=en|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka}}</ref> Rozšírené je tiež africké [[čarodejníctvo]] a religiózne fenomény ako [[Nkisi Nkondi]] a podobé.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Geschiere|meno=Peter|titul=The Modernity of Witchcraft: Politics and the Occult in Postcolonial Africa|vydanie=1|vydavateľ=University of Virginia Press|miesto=University of Virginia Press|rok=1997|strany=13}}</ref> Aj v rámci tradičných náboženstiev existuje veľké množstvo menších lokálnych kultov ako napr. [[Heviosso]] v [[Vodun|beninskom vodune]]. == Tradičné africké náboženstvo == Tradičné africké náboženstvo je súhrnné označenie pre rôzne predstavy a praktiky domorodých Afričanov. Ide o množstvo odlišných náboženských tradícií, ktoré sa zároveň vzájomne ovplyvňovali, ktorým je však spravidla spoločná viera v najvyššiu bytosť – spravidla pasívne nebeské božstvo, praktizovanie posadnutosti duchov či [[Boh|bohov]] a významný [[kult predkov]]. Výrazný je vplyv domorodých tradícií v rôznych synkretických a ľudových predstavách. S tradičného náboženstva tiež vo veľkej miere vychádza afroamerické náboženstvo ako je [[Vudu|vúdú]] alebo [[kandomble]]. == Súvisiace články == * [[Vodun]] * [[Animizmus]] * [[Heviosso]] * [[Náboženský šok]] * [[Nkisi Nkondi]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == {{Portál|Afrika|Africký}} * LAWSON, Thomas E. ''Náboženství Afriky: tradice v proměnách.'' 1. vyd. Praha: Prostor, 1998, 141 s. * HAVELKA, Ondřej. ''Domorodá náboženství. In: Náboženský šok''. 1. vyd. Praha: Akbar, 2021, s. 223-256. == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Náboženstvo v Afrike| ]] [[Kategória:Náboženstvo podľa svetadielu|Afrika]] [[Kategória:Afrika]] sfzdzfb1n5w1hws0n7q1almbifjg0y9 Diskusia s redaktorom:Fillos X. 3 688972 8381363 8378719 2026-10-08T09:46:19Z Somoska 307483 /* Otázka od Somoska (09:46, 8. október 2026) */ nová sekcia 8381363 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) == K presunom == Nazdar. Keď sa pustíš do realizácie presunu pri ktorom nie je principiálne nutné/žiadúce ponechávať starý tvar a presmerovanie z neho, je dobré prejsť a poupravovať backlinky [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton&offset=202605250017&limit=6] (pričom obzvlášť pri tých z navboxov bez úpravy prestane fungovať zvýrazňovanie aktuálnej stránky) a následne dať starý tvar na ZL. Bez toho je presun len v rovine takého polovičatého kafrania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:29, 25. máj 2026 (UTC) == Zmazanie UU == Ahoj! Myslím, že článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] už je dosť upravený a nieje potreba tam mať šablónu UU. Akurát keď ju zmažem ja tak stále jedna osoba ju tam dáva naspäť. Ďakujem @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 25. máj 2026 (UTC) :Šablóna tam určite zatiaľ patrí. Mimochodom, keďže by som chcel predpokladať dobré úmysly, tak napíšem, že sfalšované referencie si tam dal zrejme len omylom. Len tak námatkovo, referencia 4 je úvodná stránka mesta Trenčín, nikde na nej nie sú uvedené informácie, ktoré uvádzaš v článku. To isté referencia 8, na tej úvodnej stránke sa nikde nenachádza to, čo tou referenciou chceš doložiť. To isté referencia č.2, je to odkaz len na hlavnú stránku školy. Referencia č.3 je odkaz na stránku Trenčín na wikipédii. Referenciu č. 5 nemám ako overiť. V zhrnutí: polovica referencií v článku nedokazuje tvrdenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, väčšina referencií má charakter primárneho zdroja. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:03, 25. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Dik za odpis. @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Situácia sa má tak, že článok ešte nie je ok, hlavným problémom je teda to zdrojovanie. Čosi som tam v minulosti ešte fixol ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825 tu] ), keď tak daj ešte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:20, 25. máj 2026 (UTC) :::Ten článok má viac problémov. Okrem zdrojov, druhú vetu by bolo potrebné vyhodiť, lebo to je údaj, ktorý sa minimálne raz za rok mení a takéto údaje tu proste byť nemajú. Nie sú to aktuality, ale encyklopédia, kde by mali byť nadčasové informácie, nie niečo čo bude stále potrebné prepisovať a nikto to samozrejme robiť nebude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:44, 25. máj 2026 (UTC) ::::Okej dneska na to už nemám čas ale potom sa na to pozriem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:46, 25. máj 2026 (UTC) == Aktuality == Ahoj Môžem sa opýtať ako fungujú aktuality na Hlavnej stránke sk Wikipédie? Lebo dal som nejakú udalosť do [[2026|roku 2026]] a sa zobrazila v Aktualitách ale druhá, ktorú som tam dal tak tá sa tam nezobrazila. Všímam si aj to, že sa tam zobrazujú nielen udalosti z článku rok [[2026]] ale aj z inakadiaľ a neviem posúdiť zkadiaľ. Ďakujem :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:23, 26. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Fungujú tak, že ich aktualizujú '''zavedení''' redaktori, na ktorých to tam stojí. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka/Aktuality&action=history Tu] vidno kto, kedy a čo pridal / odobral / upravil. Áno, niektoré veci na HS sa objavia aj v čl. [[2026]] iné sú iba na [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:30, 26. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:56, 26. máj 2026 (UTC) == Odporúčaný článok == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8211511]: pre istotu, čo sa týka kritérií výberu čl. do sekcie ''[[Wikipédia:Odporúčané články|Odporúčaný článok]]'' na HP – tam je zaužívané vyberať z najlepších a dobrých čl. Zoznam tých, čo ešte neboli vybrané, radený podľa typu hviezdy a dĺžky čl. je k dispozícii tu: ''[[:quarry:query/27965|Featured and good articles, not yet promoted from homepage (skwiki)]]''. Je možné, že [[Jean-Michel Jarre]] ev. je v stave, že by s trochou snahy bol súci aspoň na DČ (po dozdrojovaní nedoložených sekcií, doplnení náležitostí cit., redukcii excesívnych ext.o.), to krit. je ale dobré dodržiavať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:11, 1. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Mám to teda zmeniť za iný (?), práve dotyčný článok mi príde v celku OK stave. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:56, 1. jún 2026 (UTC) ::Neskúmal som ho podrobne, takže neviem ako dobre/zle je spracovaný. Rozsahom pôsobí netriviálne, formálne nedostatky má, viď vyššie. Ak nikto nepríde s konkrétnou výhradou, už by som ho nevymieňal. Len teda do budúcna, čistejšie je najprv čl. nominovať (resp. teda označiť v prípade DČ; aj keď ten proces by by podľa mňa bolo dobré perspektívne upraviť tak, aby aj tam nejaká forma aspoň minimálnej recenzie bola prítomná), a až následne ho ev. vyberať do rubriky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:08, 1. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Už v minulosti som mu robil akési korektúry [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jean-Michel_Jarre&action=history history]. Do budúcna budem vyberať zo zoznamu, i keď i v tých DČ / NČ sú niektoré s úplným minimom citácii. Ak budem mať čas skúsim ešte čl. J.M.-J. trochu upraviť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:48, 1. jún 2026 (UTC) == Filip Sulík == Ahoj pýtam sa ťa že čo mám zmeniť aby stránka Filip Sulík nebola vymazaná --[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]]) 13:47, 3. jún 2026 (UTC) :{{re|Upravar0|s=1}} Treba minimálne: :* doplniť príčetný životopis (kde študoval, čomu sa profesne venuje; ak teda niečo také je, mimo osobných útokov a širenia agresivity na soc. sieťach), zatiaľ je to taká útržkovitá/heslovitá mozaika kadečoho :* doriešiť ten profilový obr. Ak si autorom a jediný záber nie je tamten z Instagramu, nahraj pls. na Commons originál záberu, ktorý zatiaľ nebol inde použitý. Inak treba poslať autorské povolenie (uvoľnenie pod slobodnou licenciou) cez VRT. :* upraviť náležitosti v Infoboxe (dátum narodenia sa tu nejak štandardne uvádza a pod.) :* vyhádzať boldy z výkladu (mimo úvodnej definície), nepatria tam :* doplniť náležitosti ([[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Kategória|kategorizácia]]) :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:22, 3. jún 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] Z mojej strany je ale akosi stále otázna [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]] ([[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]) danej osoby... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 3. jún 2026 (UTC) :::Hej, rovnako mi príde, že významnosť zatiaľ nie je doložená (inak než kontroverziami, čo je IMHO málo), tam smerujem tým životopisom, z ktorého by ev. nejaká pridaná hodnota vyplynula. Plus teda [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] bude pri rozhodovaní o ponechaní potrebné overiť (znova ideálne nad rámec zdrojov, riešiacich len kontroverzie), v krajnom prípade pri [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|hlasovaní o zmazani]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 3. jún 2026 (UTC) == Wikipedia Asian Month 2025 Barnstar == <div lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> [[File:2025 Wikipedia Asian Month Barnstar.png|500px]] [[User:Betty2407|Betty2407]] ([[User talk:Betty2407|talk]]) 08:38, 6 June 2026 (UTC) on behalf of Wikipedia Asian Month User Group </div></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Betty2407@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=30642887 --> == Help == Hello, I need help to improve [[Genocída v Gaze|this]] article. my slovakian language is bad. Thank you --[[Redaktor:جودت|جودت]] ([[Diskusia s redaktorom:جودت|diskusia]]) 10:05, 19. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:جودت|جودت]] Hi, I edited something [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235303&oldid=8235288]. But the article still has its problems [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235306&oldid=8235303]. Try to adjust it appropriately within 14 days! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 19. jún 2026 (UTC) == Dotaz == Hej wikiďáble, minidotaz... sú nejaké limity, čo sa týka nadrozmerných tabuliek v obsahu článkov? U tej [[Igric (súťaž)#Kategórie|štatistickej]] som bol „na vážkach“, do akej šírky je ideálne zachádzať. Miesto tých ročníkov (1., 2., 3. atď) v nosnom podriadku by som bol radšej, keby tam boli celé roky (1967, 1968, 1969 atď), no tým pádom by sa tá tabuľka ešte viac rozšírila a zmenšovať jej obsah mi tiež nepríde najideálnejšie. Dík za prípadný tip či iný postreh! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Osobne by som to tu pri [[Igric (súťaž)#Kategórie|Igricovi]] (ak nemusíš) nerozširoval už teraz je to trochu zvláštne. Možno by som to dal do 2 tabuliek (1. až 20. ročník a 21. až súč.) skús si premyslieť. Napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_opakuj%C3%BAcich_sa_post%C3%A1v_vo_filmovej_s%C3%A9rii_Jamesa_Bonda tu] som to rozdeľoval do 3 tabuliek (aby sa zmestilo). :: Prehľad mapuje údaje z takmer 40 rokov, takže tam toho človek veľa nenavymýšľa, až chce aby sa aj iní v téme pružne zorientovali. Môže max. zmenšiť veľkosť písma, aspoň u tých inštrumentál. vecí či ich na úkor iných krátiť. Vzhľadom ale k tomu, že slúži i pre štatistické účely, tak by som ho veľmi nerád lámal. Ono to, čo si poslal, je trochu „mimo záber“ a mne pre zmenu názov toho článku prišiel „un peu étrange“, aj keď je zrozumiteľný samo. Ja by som volil skôr Zoznam historických či kľúčových postáv ako „opakujúcich sa“... Keď sa niečo opakuje, tak to už má svoju históriu samo o sebe, epizódne postavy nemajú v časových dejoch aj svoje minulé či budúce výskyty. No nič, díky. Ja som každopádne rád, že som ten Igric zmapoval; založiť ročníky bude už med aj pre iných, všetko je ozdrojované i archivované, tam už stačí de facto len kopírovať jednotlivé veci a okoreniť to akurát nejakou vatou. Zduř! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Ďakujem, skvelá práca na Igricoch! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:45, 26. jún 2026 (UTC) :Nie som taký ješitný samček, žeby som si neuvedomoval, že sa články k samotným ročníkom nedajú sformátovať aj prehľadnejšie, ale ja naozaj nemám čas preformátovavať aj tie staré. V mojou prioritnom záujme ich bolo akurát formálne dokončiť a zjednotiť ich referencie, tak len pre vysvetlenie. Potrebujem ešte zdokumentovať štatistické chyby organizátora u toho [[Zoznam držiteľov cien Igric a prémií|bilančného článku]], tak snáď to stihnem. Drž sa, chlape! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) ::Salut, chlape(c)! Som opäť na dobu neurčitú v Paríži, tak daj smelo vedieť, až by si chcel spraviť fotografie k nejakým exteriérom, nech už filmových štúdií alebo iných miestnych nehnuteľností pre tvoje frankofónne články. A+ (à plus ;-) --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 20:12, 11. september 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] WOW veľká vec! Ak by sa ti podarilo nafotiť čosi filmové na [[Wikimedia Commons|Commons]], bola by to pre mňa pecka (super práca), ktorú by som si moc vážil. Neviem kde budeš v Paríži no tak „po ruke“ možno budeš mať nasledovné objekty: :::* <s>[[Studios d'Épinay]] (10 Rue du Mont, 93800 Épinay-sur-Seine, Francúzsko)</s> [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|20px]] :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Na druhý pokus, a&nbsp;tentoraz len s&nbsp;príručným mobilom, nech neťahám zas ťažký Olympus, kým si ho nenaštudujem, [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Studios_d%27%C3%89pinay každopádne misia splnená]. Si daj samo k&nbsp;[[Studios d'Épinay|tomu článku]], čo sa ti hodí „do&nbsp;noty“ viac, ja som tam akurát vložil jednu z&nbsp;aktuálnych fotiek. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 01:04, 25. september 2026 (UTC) :::::Tu si keďtak doplň, že druhý vchod do ateliérov je na <u>9&nbsp;Avenue du 18-Juin-1940</u>, keďže žiadny článok na Wikipedii to zatiaľ neuvádza. :::* <s>[[Studios de Boulogne]] (2 Avenue de l'Europe, 94360 Bry-sur-Marne, Francúzsko)</s> [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|20px]] :::::Hotovo, fotky nahrám. Inak som si všimol už skôr, že k&nbsp;2 štúdiám si priradil ich adresy obrátene, no nezapamätal som si, ktoré to boli, a&nbsp;dnes som bol v&nbsp;tom, že idem do jedného a&nbsp;až na mieste som si uvedomil, že som vlastne v&nbsp;inom „lokáli“. ::::::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] OK diki supiš, keď budem tie články ešte rozširovať určite tam popridávam i tie tvoje foto a čosi fixnem. :::* [[Studios de Bry]] (2 Rue de Silly, 92100 Boulogne-Billancourt, Francúzsko) ::::: Pochybujem, že sem vyrazím, no z&nbsp;[[Montreuil (Seine-Saint-Denis)|Montreuil]], čo je na pol ceste, k nám často zájde na návštevu jeden známy. Spýtam sa ho, či sa radšej nevyberie z&nbsp;dlhej chvíle tam. My ho už poznáme ;-D :::* [[Studios de Joinville]] (20 Avenue du Général-Gallieni, 94340 Joinville-le-Pont, Francúzsko) ::::: A sem ani nie je dôvod chodiť. Niekdajšie budovy tých štúdií boli v&nbsp;90. rokoch komplet zbúrané, teraz je tam už vyše 3 dekády bytový komplex. Prešiel som ten ich pôvodný pozemok v&nbsp;tvare trojúholníku medzi 3 [[ulica|triedami]] (av. du Général-Gallieni / Joyeuse / du Président-Wilson) celý virtuálne na Google Maps; tam žiadnu halu už nenájdeš. No o&nbsp;kúsok ďalej na nábr. Gabriel-Péri, je nejaký priemyselný filmový areál pomenovaným po [[Pathé]] (a&nbsp;ten má už de facto [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Studios_de_Joinville fotky na Commons]). :::* [[Laboratoires Eclair]] (8 Av. de Lattre de Tassigny, 93800 Épinay-sur-Seine, Francúzsko) ::::: Do Épinay-sur-Seine sa mi kvôli [https://www.google.fr/maps/@48.9550599,2.3125079,3a,75y,30.56h,97.79t/data=!3m7!1e1!3m5!1stJNNHPtyAJ1TPhwC0QLBSA!2e0!6shttps:%2F%2Fstreetviewpixels-pa.googleapis.com%2Fv1%2Fthumbnail%3Fcb_client%3Dmaps_sv.tactile%26w%3D900%26h%3D600%26pitch%3D-7.790000000000006%26panoid%3DtJNNHPtyAJ1TPhwC0QLBSA%26yaw%3D30.56!7i16384!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkyNy4xIKXMDSoASAFQAw%3D%3D tejto „chic“ budove] nebude chcieť ísť znova. Až ma však tam niekedy „odfuckujú“ nejaké záväzky či to zariadi iná náhoda, pas de problème. Každopádne zo 6 lokalít vrátane tej galérie, som ti 3 odfotil. Ciao! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] 01:10, 30. september 2026 (UTC) :::Pokojne nafoť i iné veci týkajúca sa kinematografie (kiná, sochy odobností či filmové múzeá)... Daj pokojne mailom či inak vedieť, rád zistím čosi nové (či zo sveta filmu alebo Paríža). :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:22, 11. september 2026 (UTC) ::::Moja tunajšia adresa ti najskôr veľa nepovie, každopádne vo FR bývam vždy štandardne v [[10. obvod (Paríž)|10<sup>e</sup> arr.]] (pod [[Montmartre|Montmartrom]] či neďaleko od [[Moulin Rouge]]). Každopádne všetky tie adresy sú mimoparížske, a čo som si všimol, dve z nich majú fotky na Commons, akurát štúdio d'Épinay + de Bry-sur-Marne chýbajú. A to prvé z ostatných menovaných je lokalizované de facto v „slepej križovatke“ dvoch úzkych ulíc či takých ciest podľa [[Mapy Google|Google Maps]], s dosť odľahlým či málo viditeľným pozemkom samotných štúdií. Takže kto vie, či by som sa vôbec dostal do samotného areálu. OK, budem na to myslieť, bejku. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:15, 12. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Ahoj, inak napadlo mi či máš ďaleko adresu 19 [[Rue Guénégaud]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:51, 24. september 2026 (UTC) ::::::Ja som v úzkom centre, do [[6. obvod (Paríž)|6<sup>e</sup> arr.]] chodievam veľmi často (milujem [[Luxemburské záhrady|Jardin du Lux.]]). Prečo, podľa [[Mapy Google|Google Maps]] sa jedná o tuctový rezidenčný barák s galériami Camille Pouyfaucon či Anne & Just Jaeckin. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 23:36, 24. september 2026 (UTC) :::::::<s>@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Tak to druhé som myslel [[Galerie Anne et Just Jaeckin|Anne & Just Jaeckin]], tiež nemá foto na [[Wikimedia Commons|Commons]]. :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 05:54, 25. september 2026 (UTC)</s> [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|20px]] ::::::::Galeria toho zosnuleho filmara uz neexistuje, teraz je tam uz formalne taliansky butik Meta Campania Collective, s tym, ze cca 2x do roka priestor uvolnia vylucne pre sezonne vystavy Camille Pouyfaucon. Ja som si to aj myslel, ze to uz nebude aktualne, pretoze ked si pozries zabery tej adresy na Google Maps, vo vyklade niekdajsej galerie Anne & Just Jaeckin je vyveska realitnej kancelarie s ponukou tych priestorov do prenajmu. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 12:08, 25. september 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] No nič, škoda čo sa dá robiť... Ich spol. živnosť formálne stále funguje, no už je registrovaná pod inou, k tomu rezidenčnou adresou (tu vždy, keď zmeníš lokalitu, tak ti pridelia aj nové, tzv. geograf. IČO). Predpokladám, že tam jeho vdova má stále byt, keďže je to hneď u [[Cimetière du Montparnasse|južného cintorínu]] na [[Quartier du Montparnasse|Bd Edgar-Quinet]]. No oni sa čoraz častejšie zdržiavali v [[Bretónsko (región)|Bretónsku]], v prímorskej dedine [[Saint-Briac-sur-Mer]], čo asi vieš, kde zrekonštruovali nejaký starý mlyn na rodinný dom s prístavbou. Tam majú aj súkromný sochársky ateliér, ktorý však funguje iba na pozvánky. No aj ich parížska galéria mala iba obmedzenú prevádzku (4 dni v týždni na pár hodín). Teda z toho mála, čo som narýchlo zistil, keďže som o nich jakživ nepočul. A tá [https://camillepouyfaucon.com/contact/ Camille Pouyfaucon] začala v ich galérii vystavovať hneď po jeho smrti (od októbra 2022), aj keď oficiálne si tie priestory prenajíma až od júla 2023 podľa tunajšieho OR. No a aby sa uživila, tak ich od minulého roku strategicky „zdieľa“ s tou talianskou módnou značkou s tým, že na tie 2 príležitostné výstavy ročne ten jej priestor vyprázdnia ;-) Preto na [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:19_Rue_Gu%C3%A9n%C3%A9gaud_05.jpg tej aktuálnej fotke] ani nevidíš nejaký markantný komerčný názov, nech ho nemusia vždy prehadzovať. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:40, 26. september 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] OK, zaujímavé je to, že Goole Maps, resp. Street View tam stále majú jeho obrázky galérie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:54, 30. september 2026 (UTC) ::Podľa [https://www.google.fr/intl/fr/streetview/how-it-works/#how-it-works-filter plánografu Google Maps], panorámu [[Île-de-France (región)|FR metropolitného regiónu]] aktuálne snímajú až do novembra. A zabudol som ti povedať, že niekdajšie [[Studios de Boulogne|bulonské štúdiá]] najskôr zdemolujú podobne ako svojho času tie [[Studios de Joinville|joinvillské]]. Canal Factory (ich TV nástupca) už totiž tiež nedávno zanikol a pozemok je od júla na predaj realitným developerom. Boum-badaboum! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:45, 1. október 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] No to neznie najpozitívnejšie, uvidíme ešte ako to dopadne. Celkovo som rád, že tie fotky šúdii vznikajú kým ešte tie štúdiá existujú. K tej galérii máš nejaké lokálne podklady? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:32, 1. október 2026 (UTC) ::::Jaké podklady? Ja odhliadnuc od tých pár fotiek exteriérov som sa už nijak extra nezaoberal ani filmovými štúdiami, ani tým [[softcore (pornografia)|„soft-filmárom“]] Justom ;-) Až máš lingvistický či nejaký iný frankofónny problém niečo konkrétne dohľadať, daj keďtak vedieť. Všimol som si akurát, že ti chýbajú základné osobné údaje jak k jeho [[Anne Jaeckin|bývalej žene]], tak [[Julia Jaeckin|dcére]]. Rodné priezvisko vdovy je Bedault a narodila sa 11.6.1961 v [[Poissy]], kým ich dcéra 2.6.1994 v Paríži. Ako suverénny zdroj môžeš použiť záznam z tunajšieho [[Obchodný register|OR]] k jeho sročke TOUTJUSTFILMS, cez ktorú spravoval autorské práva a tantiémy k svojim filmom.<ref>https://www.pappers.fr/entreprise/toutjustfilms-519884274/documents/TOUTJUSTFILMS%20-%20Statuts%20mis%20%C3%A0%20jour%2023-05-2022.pdf</ref> Jeho žena v nej bola vždy konateľkou a na dcéru zhruba 4 mesiace pred smrťou prepísal svoj väčšinový podiel, čo som sa dočítal. U tej druhej sročky vyhradenej pre ich výtvarné aktivity je pre zmenu majoritnou vlastníčkou už jeho ex a obe žijú trvale bytom na [https://www.google.fr/maps/place/14+Bd+Edgar+Quinet,+75014+Paris/@48.8400408,2.3263602,17z/data=!3m1!4b1!4m6!3m5!1s0x47e671c91faae07f:0x1b510d1c7801738e!8m2!3d48.8400373!4d2.3289351!16s%2Fg%2F11c4q21lgx?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D 14 Bd Edgar Quinet, 75014 Paris], čo je aktuálne aj pro forma sídlo tej zaniklej galérie.<ref>https://www.pappers.fr/entreprise/galerie-anne-et-just-jaeckin-431304898/documents/GALERIE%20ANNE%20ET%20JUST%20JAECKIN%20-%20Statuts%20mis%20%C3%A0%20jour%2014-09-2023.pdf</ref> Ten ich rodinný <u>L'atelier Just Jaeckin</u> na [https://www.google.fr/maps/place/16+Bd+de+la+Houle,+35800+Saint-Briac-sur-Mer/@48.6254543,-2.1391436,17z/data=!3m1!4b1!4m6!3m5!1s0x480e7e9b359479ff:0x405165d61c851a2c!8m2!3d48.6254508!4d-2.1365687!16s%2Fg%2F11q2nlbnqm?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D 16 Bd de la Houle, 35800 St-Briac-sur-Mer] v Bretónsku<ref>https://www.ouest-france.fr/bretagne/saint-briac-sur-mer-35800/l-atelier-de-just-jaeckin-en-trois-dimensions-5941977</ref> funguje de facto len v letnej sezóne, kedy tam jeho žena od júla do októbra organizuje svoje 5-dňové sochárske kurzy (podľa jej webu max. jeden mesačne).<ref>https://www.jaeckinfamily.com/stages-de-sculpture</ref> :::: ::::A až ťa zaujíma, kde majú v tej prímorskej dedine ten ich obytný veterný mlyn, resp. vežu bez krídel, tak ten má tzv. „lieu-dit“ adresu, ktoré tu na vidieku štandardne používajú u miest bez ulice a popisného čísla. Na mapách sú preto veľmi zriedka uvádzané, každopádne som ti ho lokalizoval na Google Maps. [https://www.google.fr/maps/@48.6112645,-2.120906,3a,60y,173.75h,91.37t/data=!3m7!1e1!3m5!1sb3aC3BHbrKVaqdPyxSd8WQ!2e0!6shttps:%2F%2Fstreetviewpixels-pa.googleapis.com%2Fv1%2Fthumbnail%3Fcb_client%3Dmaps_sv.tactile%26w%3D900%26h%3D600%26pitch%3D-1.3703680835184002%26panoid%3Db3aC3BHbrKVaqdPyxSd8WQ%26yaw%3D173.7471418576263!7i16384!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D Keď klikneš na tento odkaz], tak by sa ti mal zobraziť zalesnený kopec, ku ktorému vedie z hlavnej cesty (Le Champ Corbin) pešia/prístupová stezka. No a za stromom na ňom je ten ich mlyn s prístavbou známy ako „Le Moulin de la Marche“. Jeho názov aj s ich červenou poštovou schránkou môžeš vidieť pri vstupe do stezky po jej ľavej strane, keď si to vy-zoom-uješ. Alebo [https://www.google.fr/maps/@48.6111937,-2.1206364,3a,75y,215.37h,97.4t/data=!3m7!1e1!3m5!1s1EL67d66pEjrorIqgBQPfw!2e0!6shttps:%2F%2Fstreetviewpixels-pa.googleapis.com%2Fv1%2Fthumbnail%3Fcb_client%3Dmaps_sv.tactile%26w%3D900%26h%3D600%26pitch%3D-7.401433959293257%26panoid%3D1EL67d66pEjrorIqgBQPfw%26yaw%3D215.36763226806175!7i1638!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D pri priblížení objektu z ľavého uhlu hlavnej ulice] by si ho mal vidieť ešte lepšie aj so zaparkovaným autom. A čo to z jeho interéru svojho času publikoval miestny portál ''CÔTÉ MAISON'' zameraný na bytový design a spol.<ref>https://www.cotemaison.fr/maison-reve/bois-nature/du-fun-pour-un-moulin-renove-en-bretagne-8803</ref> Bon we! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 15:14, 3. október 2026 (UTC) == Infobox Reklama == Nazdar, len taká malá poznámka, tá sekcia Posádka určite nie, skôr "štáb", alebo niečo podobné. Ako pobavilo ma to, len som márne hľadal kapitána. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:36, 22. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Oki obmenené [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AInfobox_Reklama&diff=8237207&oldid=8237160 tu], ale ako posádka sa to zvykne nazývať ale FŠ je asi ideálnejší. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:58, 22. jún 2026 (UTC) ::Príležitostne si pozri definíciu slova „ideálny“ a skús sa zamyslieť, či dáva zmysel ho v bežných kontextoch stupňovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 22. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Najideálnejšie bude nedozorovať diskusné príspevky takýmto spôsobom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:18, 22. jún 2026 (UTC) ::::Jj, nejakým ešte ideálnejším ev. ak tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:29, 22. jún 2026 (UTC) ::Skôr mi tam sedí výraz tvorivý štáb, keďže týka sa to práve tých profesií. ::Terminologický prehľad podľa ''[[Encyklopédia filmu|Encyklopédie filmu]]'' 1993, s. 842, 882: ::* Výrobný štáb ::** Tvorivý štáb ::*** Réžia ::*** Scenár ::*** Kamera ::*** Strih ::*** Hudba ::*** Architekt ::*** Choreografia ::** Technický štáb ::* Obsadenie ::IMDbPro (napr. [[David Lynch|Lynchova]] reklama ''[https://pro.imdb.com/title/tt8672120/ PlayStation 2: The Third Place]'') zvykne do záhlavia dávať: ::* Director ::* Writer ::* Producers ::* Cinematographer ::* Editor ::* Production Designer ::Podľa mňa teda ideálne: ::# ''Filmový štáb'' na ''Výrobný štáb'' ::# Profesie: réžia, scenár, produkcia, kamera, strih, hudba, choreografia ::# ''Obsadenie'' osobitne od filmového (výrobného) štábu ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:41, 22. jún 2026 (UTC) Ak teda je to myslné vážne, tak ešte: # nové infoboxy je žiadúce zakladať pokiaľ možno ako volania š. {{tl|Infobox}}, nie ako priamy tabuľkový markup. # chýba tam popis (štandardne prezentovaný ako podtitul pod hl. nadpisom IB), z ktorého je aj bez potreby čítať úvod jasné, o čo ide a IB je tak samonosný. V prípade ''[[Pacific – La pêcheuse]]'' by tam bolo napr. „francúzska televízna reklama“. S tým že default by bol zrejme „reklama“. # ''Predchádzajúci/Nasledujúci'': predchádzajúci/nasledujúci čo? Ak je tým myslený „diel série“, tak by to tam malo byť uvedené („predchádzajúci diel“). Inak nie je jasné, prečo je tam mužský rod, keď predmetom je [tá] reklama. Alebo potom to treba uviesť ako predchádzajúca/nasledujúca, prípadne len skratkou predch./nasl. Alebo to uvádzať obdobnou formou ako chronológie v {{tl|Infobox album}} resp. predchodcov/nástupcov v úradoch v {{tl|Infobox Politik}}, tam si to vystačí bez rodov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:01, 22. jún 2026 (UTC) Plánuješ na spätnú väzbu k tej šablóne aj nejak reagovať, alebo len bobrík mlčania a spokojné generovanie článkov, ktoré súčasný draft volajú? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:12, 29. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Budem to ešte riešiť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 29. jún 2026 (UTC) == Mazanie diskusií == Diskusie sa nemažú, za toto som bol ja zablokovaný, že som si odstránil neoprávnenú šablónu z diskusie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:32, 27. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-36857-81|~2026-36857-81]] Pre protokol aby bolo jasné [[Diskusia s redaktorom:~2025-38800-71#Blok]], [[Diskusia s redaktorom:~2025-32423-16#Blok]] či [[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96#Šablóny:Experimenty]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:35, 27. jún 2026 (UTC) ::Aby bolo jasné, ja som tiež dostal experimenty za editovanie v dobrej viere v prospech wikipédie, tak som si ju odstránil, a za toto som bol zablokovaný. Dvojaký prístup? Správcovia si môžu mazať diskusie a ja nie? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:39, 27. jún 2026 (UTC) :::Máš tam jasne uvedené, že šablóna Experimenty sa nevkladá zavedeným redaktorom, ak jasne nejde o experimenty. To, že sa tebe niečo nepáči, z toho nerobí experiment ani vandalizmus. Na toto šablóna skutočne neslúži, tak ju tak prestaň používať, inak ťa zablokujeme znova. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:21, 27. jún 2026 (UTC) ::::Tak ju prestaňte dávať mne, že sa vám niečo nepáči z toho nerobí experiment, ja môžem napísať to isté. znova dvojaký meter? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 13:04, 27. jún 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Alica22819|Alica22819]] (08:41, 1. júl 2026) == Dobrý deň :) vkladala som článok a prišlo mi upozornenie na opravy. Tie som urobila a rada by som vás poprosila keby ste si našli čas a pozreli sa, či je článok s úpravami v poriadku alebo treba ešte niečo urobiť. Mooooc ďakujem, alis 😊 --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 08:41, 1. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, ak myslíte článok [[Zana Saluber]], tak mu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]] (pravostranná tabuľka), [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Skúste sa pri tvorbe inšpirovať podobnými heslami ako napr. niečím z [[:Kategória:Slovenskí spisovatelia]]. Skúsil by som ešte omrknúť návodíky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý večer, aj vám 😊 doplnené. Ďakujem pekne za rady. --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 21:46, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň prajem 😊 podopĺňala som potrebné... dúfam, že som na nič nezabudla... našli by ste si prosím vás čas a pozreli sa na článok? Lebo neviem, či mi to niekto pozrel alebo nie... ale neprišla mi žiadna správa, tak asi nie... Ďakujem pekne 😊 alis --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 11:14, 6. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, čosi som vám na stránke prešil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zana_Saluber&diff=8245508&oldid=8241893 tu] ([[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Typografia|typografia]]...) no trebalo by neozdrojované časti doložiť zdrojmi, hlavne napr. dátum a miesto narodenia. Stále mi ale ostáva otázna [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|významnosť]] dotyčnej osoby, ktorá býva klasicky posudzovaná [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Prípadne dajte vedieť pri potrebe pomoci / usmernenia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:43, 11. júl 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[:Budeme to stále my|Budeme to stále my]] (12:36, 19. júl 2026) == zdu IMT Smile Členovia Ivan Tásler Miro Tásler Mário Garbera Ivan Kormaňák Peter Bartoník Tomáš Slávik Bývalí členovia Katarína Knechtová Martin Migaš Martin Valihora Peter Bič Marián Slávka Viktor Špak Tomáš Okres Štúdiové albumy Klik-klak Valec Nech sa páči IMT Smile Exotica Niečo s nami je Hlava má sedem otvorov 2010: Odysea dva Rodina Na ceste 1979 Budeme to stále my Srdce Rozum Blvd Koncertné albumy Live 2010: Odysea Live Košice-Bratislava-Live! Východná Kompilačné albumy Diamant Best of IMT Smile Universal Komplet Box Bestlove Acoustic Best hiSTORY 1996 – 2016 Aj to je život: B-strana a rarity & Live Život IMT Smile 1998 - 2020 30 × 30 Život človeka v roku 2022 DVD Letmý pohľad Súvisiace články T Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:36, 19. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar, potrebujete s niečim poradiť ohľadom článku [[Budeme to stále my]], z uvedeného textu to nie je úplne jasné? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 20. júl 2026 (UTC) ::Treba mi pomôcť zo zostavou na albume Budeme to stále my --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 16:47, 21. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Skúste sa inšpirovať podobnými hudobnými stránkami (ako napr. niektorými z [[:Kategória:Hudobné albumy]]). Ja osobne to zvyknem robiť v článkoch [[30 ans|takto]]. Článku by som ešte ale doplnil: text a zdroje. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:54, 22. júl 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] == [[Súbor:Rose_of_the_Catholic_Edit-a-thon_of_2026.png|náhľad|200px|Za účasť na iniciatíve [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] Ti udeľuje redaktor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ocenenie ''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026.'' Srdečná vďaka!]] '''Milý kolega,''' za tvoju účasť na iniciatíve '''Katolícky editaton 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie nazvané '''''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026'''''. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026#Výsledky iniciatívy|Katolícky editaton 2026]]. '''Vidíme sa o rok na Katolíckom editatone 2027!''' --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:24, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahoj, dik za „odznačik“ a aktívnosť na akcii. Vidím, že súťaž mala úspech čo som rád, nešlo teba o zbytočne premárnený čas vytváraním hlavnej stránky udalosti či inými súvisiacimi prípravami. Výhodou je aj, že viacerý redaktori obľubujú (píšu / upravujú) dané témy. Uvidíme ešte akú odozvu bude mať ďalší editaton [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|BD]], každopádne je to niečo nové, mohlo by to zaujať. Ak sa mi bude dať rád sa s dačím zapojím i o rok, + ako sa hovorí vo Francúzku: ''Au revoir mon ami''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:30, 21. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] (18:37, 22. júl 2026) == Dobrý deň, chcela by som sa na vás obrátiť s prosbou o radu ohľadom 'best practices' pri publikovaní nových článkov na Wikipédii. Dnes som publikovala svoj prvý článok o spoločnosti SANDING. O niekoľko hodín bol označený šablónou „Urgentne upraviť“. Rozumiem, že pri nových článkoch je to bežná súčasť kontroly kvality, a preto by som rada využila príležitosť naučiť sa, čo môžem zlepšiť. Verím, že článok je z pohľadu rozsahu dostatočne dlhý a snažila som sa doplniť aj relevantné zdroje, kategórie a referencie. Napriek tomu by ma zaujímal váš pohľad: Čo sú najčastejšie dôvody, pre ktoré bývajú nové články označené touto šablónou? Na ktoré oblasti sa mám zamerať ako prvé (významnosť, zdroje, štylizácia, kategórie, interné odkazy a pod.)? Budem vďačná za akékoľvek odporúčania. Mojím cieľom nie je len upraviť tento konkrétny článok, ale pochopiť, ako správne pripravovať články na Wikipédiu aj do budúcnosti. Ďakujem za váš čas a pomoc. S pozdravom Martina Kloknerová --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 18:37, 22. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] Sorry za neskoršiu odpoveď, každopádne má článok [[SANDING]] stále v sebe šablónu [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] a [[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]. Osobne odporúčam si preštudovať najskôr pár odporúčaní (ako napr.: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]].) a potom články publikovať v [[Šablóna:Pieskovisko redaktora|redaktorskom pieskovisku]], v tomto prípade napr. [[Redaktorka:Martina Kloknerova/pieskovisko]] alebo [[Redaktorka:Martina Kloknerova/SANDING]] kde budete mať dostatok času na úpravu nedostatkov. Ak bude článok už tip-ťop / OK stave stačí ho funkciou [[Pomoc:Premenovanie stránky|presunu]] presunúť (zmeniť názov). :V súčasnosti má heslo nasledovné nedostatky: 1. [[Wikipédia:Kategorizácia|nevytvorené kategórie]], 2. odkazy zo slov v texte na ext. stránky (zlé [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]), 3. možná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|nepreukázaná významnosť]] ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|možný nestranný uhol pohľadu]] či 4. absencia [[Pomoc:Infobox|infoboxu]]. Pár vecí ako [[Pomoc:Typografia|typografiu]] či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] vám v článku ešte upravím. Keby bolo niečo nejasné alebo bude potrebná prípadná pomoc tak ma tu kontaktujte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 2. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SANDING&curid=753198&diff=8256902&oldid=8254680 link] na fixi --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 2. august 2026 (UTC) :::Dobry den. Je mozne, ze vyznamnost sa posudzuje len na zaklade clankov? To ozaj neexistuje objektivna realita? Zalozit portal zdravie.sk je samo o sebe podla mna pocin na Slovenske pomery vynimocny. A nieto, este v tej dobe portal o zdravi, ktory navstevovalo 750tisic ludi. TO bola takmer polovica internetovych uzivatelov. :::Ale zrejme je to opat typicke, ze dolezitejsi je Azet s Pokecom, nez Zdravie ludi na slovensku. To ze to pomohlo tisickam ludom a je to najvyznamnejsi zdravotny portla, ktory predcil a predci do dnes narodny portal zdravia, je ozaj nevyznamne. Ved nech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-43187-47|&#126;2026-43187-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-43187-47|diskusia]]) 11:07, 5. august 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] + @[[Redaktor:~2026-43187-47|~2026-43187-47]] Heslu prosto stačí dokázať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], ktorú na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] posudzujeme zväčša podľa [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:27, 21. august 2026 (UTC) == Jazyk v citačných š. == Nazdar. Keď už vkladáš do citácií jazyk (podľa mňa je to v tiviálnych príapadoch, kde je zrejmý z titulku a ostatných údajov vcelku nadbytočné, no budiž), dávaj ho tam pls. preferovane ako 2-znakový ISO kód [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8253745], nie slovne. V zdrojáku je to stručnejšie a tvar výstupu je tak konzistentný naprieč výskytmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 26. júl 2026 (UTC) == Dopĺňanie sekcie Iné projekty == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8256883]: len pre info, toto, aspoň v podobe keď to realizuješ ako jedinú úpravu článku, sa dá bez problémov zrealizovať hromadne strojovo (vrátane vygenerovania kandidátskej množiny čl., kde to chýba a zároveň existuje napojená commons kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:20, 2. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Chceš to robiť teda strojovo, resp. bolo by to zložité tak automaticky poprechádzať a podopĺňať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:28, 2. august 2026 (UTC) ::Nepovedal by som vyložene že chcem ;), neprišlo mi to dosiaľ ako zásadná vec dopĺňať túto konkrétnu náležitosť takto hromadne, mám to implementované ako súćasť poloautomatického normalizátora článkov (ktorý ale vyžaduje manuálnu kontrolu výstupu). V každom prípade, viem to ev. spustiť aj ako samostatnú hromadnú úpravu. Väčšinu augusta som ale preč, takže ak sa k tomu nedostanem tento týždeň, asi potom až v septembri. Príde mi len dosť mrhanie časom a potenciálom, robiť takto monotónnu vec po jednom manuálne, ale ako je to tvoj čas... Z hľadiska ostatných môže byť nanajvýš trochu opruz zapĺňanie RC týmto typom hromadnej úpravy bez bot flagu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:41, 2. august 2026 (UTC) == Byzantské dni == [[Súbor:Byzantine_Days_2026.png|náhľad|200px|Redaktorské ocenenie z [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|Byzantských dni 2026]] (organizátor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]]).]] Milý kolega, za tvoju účasť na iniciatíve '''Byzantské dni 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie{{--}}spôsobom, aký uznáš za vhodné{{--}}umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Byzantské dni 2026#Výsledky výzvy|Byzantské dni 2026]]. Ešte raz srdečná vďaka!--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:39, 14. august 2026 (UTC) :Verím, že sa podarí zorganizovať vec i o rok :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Jana Moroko|Jana Moroko]] (06:27, 19. august 2026) == Zdravím, ďakujem, skutočne ocením mentora v prispievaní na Wikipediu. 2 z 3 mojich pridaných hesiel majú výstražný trojuholník. Flamma ocenenie - doplnila som, rozšírila som, napísala som zmeny do diskusie, neviem, čo ešte, aby to bolo pre zverejnenie v poriadku Občan, demokracia a zodpovednosť - na toto som prišla až dnes, že treba doplniť, tak tak vykonám Ďakujem za pomocnú ruku [[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:27, 19. august 2026 (UTC) Jana Moroko :@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Zdravím: čo sa týka článkov [[Flamma ocenenie]], [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] a [[Právny inštitút]] tak situácia je nasledovná: :# [[Flamma ocenenie]] ([[Wikipédia:Kategorizácia|chýbajú kategórie]], zdroje potvrdzujúce [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] ocenenia či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] ([[Bold|boldy]] v textoch).) :# [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] (málo textu a málo zdrojov) :# [[Právny inštitút]] (pár detailov ako je [[Pomoc:Typografia|typografia]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]) :Keby niečo dajte vedieť a odporúčam prejsť napr. nápovede ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:23, 19. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Flamma_ocenenie&diff=8358152&oldid=8357569] čosi som na 1. článku už fixol. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) :::Ďakujem. Doplnila som kategórie do Flamma ocenenie. Významnosť tiež potvrdzujem 2 a viac nezávislými zdrojmi. Neviem, čo ešte môžem urobiť preto, aby táto stránka bola v poriadku. Keď už bude Flamma ok, pustím sa do ďalšej. Chápem dôležitosť vstupov pre encyklopédiu, no miestami je to frustrujúce :), ale verím, že treba len prekusnúť ten ťažší začiatok. --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:29, 20. august 2026 (UTC) ::::Ahoj Fillos X, prosim Ta zalezi mi na tom, uz ked som tolko casu tomu venovala, aby ta Flamma nebola zmazana. Urobila som tam este upravy, ale neboli akoby zohladnene. Vies sa na to prosim pozriet? Dakujem pekne. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:00, 1. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Má to ešte svoje muchy no [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] som z článku odstránil, uvidíme či bude niekto namietať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:01, 2. september 2026 (UTC) ::::::Ďakujem za tvoj čas a ochotu. Verim, ze to bude uz dobre. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:02, 2. september 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Keby niečo dajte vedieť a držím palce v ďalšej tvorbe. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:07, 2. september 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Michaela03102015|Michaela03102015]] (09:37, 19. august 2026) == Dobrý deň.Uz dlhodobo riešime otázku ohľadom Wikipédie kde stojí v článku informácia ktorá je nepravdivá kompletne.A to presne pod Zdeno Cígerom(bývalý hokejista keď si dáte vyhľadať jeho meno ,ukáže že má len jednu dcéru a to Alexis Cigerovu.Kedze jeho dcéra prvorodený je Michaela Cigerova a tá sa tam nepíše vôbec a tá druhorodena je Alexis ale nie Cigerová ale Mikulova keďže ťa nemá priezvisko po ňom ale pos vojen matke (Xeni Mikulovej) preto sa snažíme tu informáciu zmeniť ale nevieme ako.Kedze by na Wikipédii mali byť pravdivé informácie a nie také čo ani niesu . Ďakujem za pomoc --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 09:37, 19. august 2026 (UTC) :Zdravím, kde to presne v tom článku vidíte. Článok som prešiel a nie sú v ňom žiadne informácie o akýchkoľvek Cígerových deťoch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:03, 19. august 2026 (UTC) ::Na konci článku.mam to screenshotnute len tu sa to nedá načítať.Je tam na konci článok kde sa píše že By však máte aj dcéru s prvého manželstva a článok k tomu .Názov článku je Zdeno Cíger,rebel a hokejový solitér .Takže si to riadne prezrite lebo sú tie informácie zle na Wikipédii a nepravdive voči rodine . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 15:20, 19. august 2026 (UTC) :::Ale to nemá nič spoločné s wikipédiou, to je len rozhovor a žiadne informácie o jeho deťoch z toho článku neboli do wikipédie prevzaté a ani sa na článku na wikipédii také informácie nenachádzajú. Ak chcete aby si niektoré médium opravlo informácie, ktoré vyšli v ich článku, tak treba kontaktovať to konkrétne médium. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:26, 19. august 2026 (UTC) :::Dakujem keďže to človek netuší ako sa dostať k tomu aby sa to zmenilo tak som skúsila teda tu na Wikipédii.Lebo spätnú väzbu som dávala na tie konkrétne informácie a nešlo to zmeniť.A to medium je prosím vás ako a kde viditeľné.Teda kde to nájdem presne . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 06:55, 20. august 2026 (UTC) https://www.teraz.sk/publicistika/rozhovor-zdeno-ciger-rebel-a-hokejov/364855-clanok.html?utm_source=chatgpt.com --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 12:25, 19. august 2026 (UTC) :{{Re|Michaela03102015}} Nebude to tým, že používate ChatGPT?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:44, 20. august 2026 (UTC) == Neviditelné postihnutie == Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o presunutí stránky [[Neviditelné postihnutie]] na názov [[Neviditeľné postihnutie]], pretože tak by názov mal byť gramaticky správne. Pri preklade mi tam nejako zostalo to obyčajné l. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-46216-28|&#126;2026-46216-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-46216-28|diskusia]]) 21:25, 23. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-46216-28|~2026-46216-28]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:29, 23. august 2026 (UTC) == The Greatest Briton == Ahoj! Lepšie než dať len Pozri aj link na [[The Greatest Briton]] by bolo dať do textu článku info na ktorom mieste sa daná osoba umiestnila (pravdaže aj s náležitou citáciou zdroja). Prípadne by to mohla riešiť aj navšablóna s umiestnenými. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 02:02, 25. august 2026 (UTC) :Už som to dokončil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:25, 26. august 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Somoska|Somoska]] (09:46, 8. október 2026) == Dobrý deň, upravil som článok/heslo Milan Hodás, tak aby vyznelo encyklopedicky a nebolo oslavným textom. Mohli by ste ho prosím skontrolovať či už je v poriadku? Stále tam svieti šablóna Urgentne upraviť. --[[Redaktor:Somoska|Somoska]] ([[Diskusia s redaktorom:Somoska|diskusia]]) 09:46, 8. október 2026 (UTC) d2ejg934q2xi2o7yyyjv3035sok77l9 Hodinová veža 0 694760 8381125 8179483 2026-10-07T14:08:19Z Gitanes232 142243 doplnenie 8381125 wikitext text/x-wiki '''Hodinová veža''' môže byť: * druh budovy: ** [[Hodinová veža (stavba)]] * hodinová veža v Bulharsku: ** [[Hodinová veža (Dupnica)]] ** [[Hodinová veža (Pazardžik)]] ** [[Hodinová veža (Peštera)]] ** [[Hodinová veža (Plovdiv)]] ** [[Hodinová veža (Sliven)]] ** [[Hodinová veža (Triavna)]] {{rozlišovacia stránka}} eg18he8pn49ukytplnecdsvii2pulx8 Žandári (filmová séria) 0 703662 8381264 8357991 2026-10-08T02:49:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381264 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filmová séria | Názov = Žandári | Obrázok = Gendarmerie Saint-Tropez 2017.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Hlavná stanica použitá v prvých piatich filmoch. | Pôvodný názov = Le Gendarme | Iný názov = | Autor myšlienky = [[Jean Girault]] | Predloha = | Počet dielov série = 6 | Prvý diel série = ''[[Žandár zo Saint Tropez]]'' {{Small|([[1964]])}} | Posledný diel série = ''[[Žandár a žandárky]]'' {{Small|([[1982]])}} | Podobné série = | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]]<br>{{ITA}} [[Taliansko]] | Pôvodný jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Časové obdobie = [[1964]]{{--}}[[1982]] | Produkcia = [[Gérard Beytout]]<br>[[René Pignères]] (prvé štyri časti) | Žáner = [[komédia]] | Herci a postavy = [[Louis de Funès]]{{--}}Ludovic Cruchot<br>[[Michel Galabru]]{{--}}Gerber | Réžia = [[Jean Girault]] | Hlavná zvučka = ''Douliou-douliou Saint-Tropez'' {{Small|(1964)}} | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} [[Súbor:Le Gendarme et les Extra-terrestres — Tournage défilé 2.jpg|náhľad|Záber z natáčania [[Pentalógia|piateho dielu]] ''[[Žandár a mimozemšťania]]'' z roku [[1978]].]] '''Žandári''' je [[Francúzsko|francúzska]] filmová [[hexalógia]] režiséra [[Jean Girault|Jeana Giraulta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Témoignage de Richard Balducci pour Autour de Louis de Funès - http://autourdelouisdefunes.ifrance.com|url=http://nimotozor99.free.fr/Balducci%20Richard.htm|vydavateľ=nimotozor99.free.fr|dátum prístupu=2023-10-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAINT-TROPEZ. Cruchot-Louis de Funès rempile|url=https://www.ledauphine.com/actualite/2016/07/29/cruchot-louis-de-funes-rempile|vydavateľ=www.ledauphine.com|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=FR-fr}}</ref> Séria vznikla začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] a skončila šiestym dielom po smrti Jeana Giraulta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Gendarme de Saint-Tropez|url=https://cinema.jeuxactu.com/dossier-dvd-le-gendarme-de-saint-tropez-796.htm|vydavateľ=FilmsActu|dátum prístupu=2023-11-10|jazyk=fr|url archívu=https://web.archive.org/web/20231110193028/https://cinema.jeuxactu.com/dossier-dvd-le-gendarme-de-saint-tropez-796.htm|dátum archivácie=2023-11-10}}</ref> V hlavných úlohách sa objavili [[Louis de Funès]] a [[Michel Galabru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Gendarme (série de films) Chronologie, ordre de visionnage complet. - Liste de 6 films|url=https://www.senscritique.com/liste/le_gendarme_serie_de_films_chronologie_ordre_de_visionnage_c/3016661|vydavateľ=SensCritique|dátum prístupu=2023-11-10|jazyk=fr}}</ref> == Opis série == Sága opisuje každodenné dobrodružstvá menšej policajnej stanice v [[Saint-Tropez]], ktorej velí istý rotmajster Gerber. V každom diele skupina žandárov zažije niečo nové a jedinečné. Dej príbehov je napínavý a samozrejme komediálny, čo dáva sérii ten správny ťah. == Postavy == {| class="wikitable" !Postava !Popis !Herec / Herečka !Diely |- | colspan="4" |'''Žandári:''' |- |Ludovic Cruchot |strážmajster |[[Louis de Funès]] |1. až 6. |- |Jerome Gerber |rotmajster |[[Michel Galabru]] |1. až 6. |- |Gaston Tricart |žandár |[[Guy Grosso]] |1. až 6. |- |Jules Berlicot |žandár |[[Michel Modo]] |1. až 6. |- |Lucien Fougasse |žandár |[[Jean Lefebvre]] |1. až 4. |- |Albert Merlot |žandár |[[Christian Marin]] |1. až 4. |- |Henri Beaupied |žandár |[[Maurice Risch]] |5. a 6. |- |Antoine Perlin |žandár |[[Jean-Pierre Rambal]] |5. |- |Charles Taupin |žandár |[[Patrick Préjean]] |6. |- | colspan="4" |'''Ostatné postavy:''' |- |Clotilde |sestra / matka v kostole |France Rumilly |1. až 6. |- |Josépha Cruchot |Cruchotová manželka |[[Claude Gensacová|Claude Gensac]], Maria Mauban |3. až 6. |- |Nicole Cruchot |Cruchotová dcéra |[[Geneviève Grad]] |1. až 3. |- |Cécilia / Germaine Gerber |Gerberová manželka |Nicole Vervil, Viviane Méry, Micheline Bourday |1. až 6. |- |plukovník |nadriadený |Yves Vincent, Jacques François |3. až 6. |- |Berthier |asistent plukovníka |René Berthier |3. až 6. |} == Diely série == {| class="wikitable" !# !Rok !Slovenský názov !Francúzsky názov !Réžia !Produkcia !Krajina !Dĺžka !Rozpočet !Diváci<ref name="vs" group="pozn.">Počty divákov jednotlivých filmov vo Francúzsku.</ref> |- |1 |[[1964]] |''[[Žandár zo Saint Tropez]]'' |''Le Gendarme de Saint-Tropez'' |[[Jean Girault]] |[[Gérard Beytout]] a [[René Pignères]] |[[Francúzsko]] / [[Taliansko]] |90 min. |1,35 mil. [[Francúzsky frank|frankov]] |7 809 334<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LOUIS DE FUNES BOX OFFICE|url=http://www.boxofficestory.com/louis-de-funes-box-office-a91182775|vydavateľ=BOX OFFICE STORY|dátum prístupu=2023-10-30}}</ref> |- |2 |[[1965]] |''[[Žandár v New Yorku]]'' |''Le Gendarme à New York'' |Jean Girault |Gérard Beytout a René Pignères |Francúzsko / Taliansko |103 min. |3,2 mil. frankov |5 495 045<ref name=":0" /> |- |3 |[[1968]] |''[[Žandár sa žení]]'' |''Le Gendarme se marie'' |Jean Girault |Gérard Beytout a René Pignères |Francúzsko / Taliansko |92 min. | – |6 828 626<ref name=":0" /> |- |4 |[[1970]] |''[[Žandár vo výslužbe]]'' |''Le Gendarme en balade'' |Jean Girault |Gérard Beytout a René Pignères |Francúzsko / Taliansko |96 min. | – |4 870 609<ref name=":0" /> |- |5 |[[1978]] |''[[Žandár a mimozemšťania]]'' |''Le Gendarme et les Extra-Terrestres'' |Jean Girault |Gérard Beytout |Francúzsko |87 min. | – |6 280 070<ref name=":0" /> |- |6 |[[1982]] |''[[Žandár a žandárky]]'' |''Le Gendarme et les Gendarmettes'' |Jean Girault a [[Tony Aboyantz]]<ref name="vs2" group="pozn.">Keďže režisér počas natáčania zomrel, musel film dokončiť jeho asistent.</ref> |Gérard Beytout |Francúzsko |99 min. |27 mil. frankov |4 209 139<ref name=":0" /> |} == Fakty a zaujímavosti == * Pôvodne mal práporčíka Gerbera hrať [[Pierre Mondy]]. Ten zaneprázdnený divadelnou hrou nakoniec film nakrútiť nemohol a preto ho nahradil [[Michel Galabru]]. * V prvých štyroch filmoch série išlo aj o [[Taliansko|taliansku]] koprodukciu. * Vo filme ''[[Žandár vo výslužbe]]'' môžeme vidieť v deji použité retrospektívne prvky. * Iba päť osôb hralo vo všetkých dieloch série. * V roku [[1983]] mal vzniknúť aj siedmy film série ''Gendarme et l'Empereur'', no smrť [[Louis de Funès]] definitívne všetko zastavila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le gendarme et l'Empereur Richard Balducci | url = https://www.senscritique.com/livre/Le_gendarme_et_l_Empereur/28411843 | vydavateľ = SensCritique | dátum prístupu = 2024-08-11 | jazyk = fr | priezvisko = SensCritique}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:P1000658 Gendarmerie nationale.JPG|Bývalá žandárska stanica Saint-Tropez, ktorá slúžila pre prvých päť filmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Gendarme|url=https://www.gendarmetropez.com/en/|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20231030190732/https://www.gendarmetropez.com/en/|dátum archivácie=2023-10-30}}</ref> Súbor:Le Gendarme et les Extra-terrestres — Tournage défilé 1.jpg|Žandári počas svojho tradičného pochodu v prístave. Súbor:Gendarmerie de Saint-Tropez - Museum.jpg|Múzeum žandárskej stanice v roku [[2016]]. Súbor:Tournage Le Gendarme et les Extra-terrestres 1978.jpg|Všetci šiesti žandári. </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Le Gendarme de Saint-Tropez (film series)|štítok=Žandári (filmová séria)}} == Externé odkazy == * [https://www.senscritique.com/liste/le_gendarme_serie_de_films_chronologie_ordre_de_visionnage_c/3016661 SensCritique] {{Žandár zo Saint-Tropez filmy}} [[Kategória:Žandári (filmová séria)| ]] [[Kategória:Francúzske filmové série]] [[Kategória:Filmy o polícii]] 1mmx4p796f9zwdow1tkuua7ihoa5tz0 Ľuboš Machaj 0 710949 8381215 8157992 2026-10-07T19:56:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381215 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľuboš Machaj | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský dramaturg a manažér | Portrét = Luboš Machaj.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Ľuboš Machaj v roku 2025 | Dátum narodenia = {{dnv|1954|4|29}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1978]] – súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Damián Machaj | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Ľuboš Machaj''' (* [[29. apríl]] [[1954]], [[Bratislava]])<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Machaj, Ľubomír, 1954- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002059-Machaj-lubomir-1954/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> je [[Slovensko|slovenský]] rozhlasový a televízny [[dramaturg]] a [[manažment (činnosť)|manažér]]. Od augusta [[2022]] do júna [[2024]] pôsobil ako riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lisá | meno = Anežka | autor = | titul = Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stal Ľuboš Machaj | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/06/novym-generalnym-riaditelom-rtvs-sa-stal-lubos-machaj/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava}}</ref><ref name="sme-os">{{Citácia periodika | titul = Ľuboš Machaj | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/os/182920/lubos-machaj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2024-03-12}}</ref> == Životopis == V roku [[1978]] absolvoval štúdium odboru estetická výchova – slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Ľuboš Machaj. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-11 | miesto = Bratislava}}</ref> V rokoch [[1978]]{{--}}[[1990]] pracoval v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]] v Bratislave, najprv ako dramaturg v Hlavnej redakcii hier pre deti a mládež, neskôr ako redaktor a moderátor relácie ''[[Pozor, zákruta!]]'' a od roku [[1984]] znova ako dramaturg rozprávkových [[rozhlasová hra|rozhlasových hier]], ktorých dramatizoval viac než 100 a viaceré získali rôzne ocenenia.<ref name="omediach-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Machaj odchádza z vedenia Slovenského rozhlasu | url = https://www.omediach.com/radio/2087-lubos-machaj-odchadza-z-vedenia-slovenskeho-rozhlasu | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2013-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="tasr-2022">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Novým generálnym riaditeľom RTVS bude Ľuboš Machaj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-v-druhom-kole-volia-sefa-rtvs/644593-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref> V rokoch 1990{{--}}[[1993]] pôsobil ako riaditeľ Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. V roku 1993 sa stal spolumajiteľom [[Rádio Twist|Rádia Twist]], v ktorom zároveň 10 rokov pôsobil ako programový riaditeľ (medzi akcionármi boli aj rodinné väzby, sestra [[Andrej Hryc|Andreja Hryca]] Bohdana Machajová bola vtedajšia manželka Ľuboša Machaja).<ref name="omediach-2013" /><ref>Rádio VIVA, a.s. v konkurze. : RADIO TWIST, a.s. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=276241&SID=7&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-13 | miesto = Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hryc hľadá pre Rádio Twist nového investora | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4638880/hryc-hlada-pre-radio-twist-noveho-investora.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ševec: Machajove majetkové pomery som skúmal oprávnene | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/dennik/slovensko/169269-sevec-machajove-majetkove-pomery-som-skumal-opravnene | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2006-01-17 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref> V rokoch [[2003]]{{--}}[[2006]] bol dramaturgom a neskôr šéfdramaturgom druhého programu v [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]] (STV) odkiaľ prešiel na pozíciu riaditeľa sekcie programu [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] (SRo). Po zlúčení STV a SRo do [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] (RTVS) v januári [[2011]] bol do septembra riaditeľom sekcie programu v televíznej časti. Následne do roku 2013 opäť programovým riaditeľom v rozhlasovej časti. Od roku 2011 spolupracoval aj na príprave programov, napr. ''Čo sa stalo'' s [[Robert Roth|Robertom Rothom]], ''Bola raz jedna povesť'' alebo ''SK Dejiny''.<ref name="sme-os" /> [[30. jún]]a [[2022]] ho [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|poslanci Národnej rady SR]] zvolili do funkcie generálneho riaditeľa [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] s päťročným funkčným obdobím od [[2. august]]a [[2022]].<ref name="tasr-2022" /> Po zmene z [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] na [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] [[1. júl]]a [[2024]] bol odvolaný a dočasne ho nahradil Igor Slanina, ktorý bol za [[Jaroslav Rezník|Jaroslava Rezníka]] obchodným riaditeľom RTVS.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Koncu RTVS pomohol rýchly prezident aj bleskové zverejnenie zákona. Opozícia sa obracia na Ústavný súd | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4076052/koncu-rtvs-pomohol-rychly-prezident-aj-bleskove-zverejnenie-zakona-opozicia-sa-obracia-na-ustavny-sud/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-01 | dátum prístupu = 2024-07-03}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|511932}} * [https://sita.sk/osobnosti/lubos-machaj/ Spravodajstvo týkajúce sa Ľuboša Machaja] na portáli agentúry SITA {{Generálni riaditelia Rozhlasu a televízie Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Machaj, Ľuboš}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]] [[Kategória:Slovenskí televízni dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Pracovníci Československého rozhlasu]] [[Kategória:Pracovníci Slovenského rozhlasu]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej televízie]] [[Kategória:Riaditelia Rozhlasu a televízie Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] lnzt6bha3o4v3okg2f6db5xdstqon4f Wikipédia:Strážcovia 4 711672 8381202 8368074 2026-10-07T19:00:06Z Spider 001757 142600 obrázok, doplnenie, kategorizácia 8381202 wikitext text/x-wiki {{Nezamieňať|Wikipédia:Správcovia}} [[Súbor:Wikipedia New page reviewer.svg|left|60px]] '''Strážcovia''' sú [[Wikipédia:Wikipediáni|wikipediáni]], ktorí majú „právo strážcu“ ('''patroller'''). Toto právo umožňuje redaktorom označovať nové úpravy redaktorov ako preverené, čím pomáha udržiavaniu kvality úprav a novo vytvorených článkov na slovenskej Wikipédii. Vďaka tomu je možné rýchlejšie vyfiltrovať nežiaduce úpravy, medzi ktoré patrí [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmus]], [[spam]], [[Wikipédia:Porušenie autorských práv|porušenie autorských práv]] či iné zásahy do fungovania Wikipédie. Na slovenskej Wikipédii je aktuálne [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov/patroller|{{NUMBERINGROUP:patroller}}]] strážca, celkom teda má možnosť označovať úpravy ako preverené automaticky {{formatnum:{{#expr:{{NUMBEROFADMINS:R}}-1+{{NUMBERINGROUP:patroller|R}}}}}} redaktorov (zvyšok sú [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]). == Ako sa stať strážcom == O právo strážcu môžeš požiadať na stránke [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Patroller]]. Všetci žiadajúci musia patriť do skupiny [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|redaktorov s automaticky preverenými úpravami]] (tzn. mať právo autopatrolled). O priradení práva hlasujú iba správcovia, ale vyjadriť sa môže každý. Je vhodné, ak pracuješ istý čas ako wikipedián pred tým než požiadaš o práva strážcu, pretože ostatní redaktori ti musia dôverovať, že vieš správne posúdiť novú úpravy v zozname [[Špeciálne:PoslednéÚpravy|posledných úprav]]. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] – pravidlo, na základe ktorého možno žiadať o práva strážcu * [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Patroller]] – miesto na žiadanie o udelenie tohto práva * [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami]] – stránka o redaktoroch s právom autopatrolled, ktoré súvisí s právom patroller * [[Wikipédia:Strážcovia/Chronologická tabuľka]] – chronologická tabuľka strážcov == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wikipedia:New pages patrol/Reviewers|1213209721}} [[Kategória:Wikipédia:Strážcovia]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]] 4scu5fd7y58i7nzkzj9xk86szbsa3ql Vínan 0 712421 8381085 8347698 2026-10-07T12:38:47Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8381085 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina | Názov = Vínan | Obrázok = Tartrate.svg | Obrázok2 = Tartrate ball-and-stick.png | Obrázok3 = | Vzorec = (CH(OH)COO<sup>-</sup>)<sub>2</sub> | Systematický názov = 2,3-dihydroxybutándioát | Synonymá = Tartrát | Vzhľad = | Molekulová hmotnosť = 148,07 u | Molárna hmotnosť = {{Gmol|148.0715|m|w}} | Teplota topenia = | Teplota varu = | Teplota sublimácie = | Teplota rozkladu = | Trojný bod = | Kritický bod = | Kritická teplota = | Kritický tlak = | Kritická hustota = | Hustota = | Rozpustnosť vo vode = | Rozpustnosť = | Skupenské teplo topenia = | Entropia topenia = | Entropia varu = | Entropia rozpúšťania = | Entropia sublimácie = | Skupenské teplo vyparovania = | Štandardná zlučovacia entalpia = | Štandardná entropia = | Štandardná Gibbsová energia = | Merná tepelná kapacita = | Teplota vzplanutia = | Teplota vznietenia = | Medze výbušnosti = | pKA = | pKB = | externé dáta MSDS = | GHS zdroj = | GHS piktogram = | heslo GHS = | vety H = | vety EUH = | vety P = | EÚ zdroj = | EÚ piktogram = | vety R = | vety S = | NFPA 704 = | NFPA 704 zdroj = | CAS = 64672-61-3 | UN = | EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = | Číslo RTECS = | PubChem = 3806114 | ChemSpider = 3033168 | SMILES = O=C([O-])C(O)C(O)C([O-])=O | ulr = }} '''Vínan''' je [[anión]], [[Soľ (chémia)|soľ]] alebo [[Ester (chemická zlúčenina)|ester]] [[Kyselina vínna|kyseliny vínnej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DL-Tartaric acid | url = https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/875 | vydavateľ = pubchem.ncbi.nlm.nih.gov | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = en | priezvisko = }}</ref> Hlavnými komerčne používanými formami vínanov sú čistá kryštalická kyselina vínna používaná ako [[okysľujúce činidlo]] v [[Nealkoholický nápoj|nealkoholických nápojoch]] a potravinách, [[Hydrogenvínan draselný|vínny kameň]] používaný pri pečení a [[Vínan sodno-draselný|Rochellova soľ]], bežne používaná v roztokoch na [[Pozinkovanie|galvanizáciu]]. == Prídavné látky v potravinách == Ako [[Prídavná látka v potravinách|prídavné látky v potravinách]] sa vínany používajú ako [[antioxidant]]y, [[Regulátor kyslosti|regulátory kyslosti]] a [[Emulgátor|emulgátory]]. Používajú sa napríklad: * vínany sodné (E335) ** [[hydrogenvínan sodný]] ** [[vínan sodný]] ** [[vínan amónno-sodný]] – zlúčenina, prostredníctvom ktorej [[Louis Pasteur]] objavil [[Chiralita (chémia)|chiralitu]] * vínany draselné (E336) ** [[hydrogenvínan draselný]] (vínny kameň) ** [[vínan draselný]] * [[vínan draselno-sodný]] (E337, Rochellova soľ) * [[vínan vápenatý]] (E354, používaný ako [[Emulzia (chémia)|emulgátor]]) * [[stearyltartrát]] (E483, používaný ako [[Emulzia (chémia)|emulgátor]]) == Vo víne == [[Súbor:Tartrate_on_cork.jpg|náhľad| Kryštály vínanu na korku]] Vo [[Víno|víne]] sú vínany neškodné kryštalické usadeniny, ktoré sa oddeľujú od vín počas [[Kvasenie|fermentácie]] a starnutia. Hlavnou zložkou týchto usadenín je [[hydrogenvínan draselný]], draselná soľ kyseliny vínnej. Malé množstvá zvyškov buničiny, odumretých [[Kvasinka|kvasiniek]] a vyzrážaných fenolových materiálov, ako sú [[triesloviny]], tvoria nečistoty kontaminujúce vínny kameň. Vinársky [[priemysel]] je jediným zdrojom komerčných vínanov a kryštalické inkrustácie, ktoré zostali vo fermentačných nádobách, sa pravidelne zoškrabujú a čistia na komerčné použitie. Vínany sa oddeľujú od nových vín, pretože sú menej rozpustné v alkohole ako v nealkoholickej hroznovej šťave. Presné údaje sa líšia podľa odrody a regiónu, ale približne polovica vínanu rozpustného v hroznovej šťave je nerozpustná vo víne. Problém je v tom, že vínan môže po fľaškovaní zostať v presýtenom stave, aby neskôr v nejakom nepredvídateľnom čase vykryštalizoval. Vínany vyzrážané v červenom víne zvyčajne prijímajú určité množstvo červeného pigmentu a bežne sa považujú za obyčajný sediment; v bielych vínach môžu pôsobiť znepokojivo ako črepy skla. Moderný vinársky priemysel sa rozhodol, že [[Čírenie a stabilizácia vína|stabilizácia]] vínanu je vhodnejšia ako vzdelávanie spotrebiteľov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Robinson|meno=Jancis|titul=The Oxford Companion to Wine|url=https://archive.org/details/oxfordcompaniont00janc|vydanie=3|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=Oxford, UK|rok=2006|isbn=9780198609902|strany=[https://archive.org/details/oxfordcompaniont00janc/page/685 681]-682|jazyk=en|priezvisko2=Harding|meno2=Julia}}</ref> == Ako prísada do betónu == Vínany sa tiež používajú ako spomaľovače času tuhnutia [[betón]]u, keď je [[teplota]] príliš vysoká. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tartrate|1116053028}} [[Kategória:Vínany| ]] [[Kategória:Estery karboxylových kyselín]] [[Kategória:Soli karboxylových kyselín]] min3os09r0fftugtobeuz88xzmu6irh Slávka Tkáčová 0 713885 8381317 8338113 2026-10-08T08:28:15Z Slávka Tkáčová 250967 doplnenie Ďalších faktov a údajov, ktoré pribudli počas roka a tak isto aj preklep v roku narodenia. 8381317 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Slávka Tkáčová | Popis osoby = slovenská speváčka, skladateľka | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1996|08|07}} | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Slovensko]] | Portrét = Slávka Tkáčová.jpg | Webstránka = www.slavkatkacova.sk }} '''Slávka Tkáčová''' (* [[7. august]] [[1997]], [[Bardejov]]) je [[slovensko|slovenská]] [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] a zakladateľka Občianskeho združenia RecyVeci Slovensko. == Životopis == Slávka Tkáčová pochádza z Bardejova z veľkej osemčlennej rodiny. Vyštudovala ''Pedagogickú a sociálnu akadémiu'' v [[Prešov]]e a počas strednej školy sa ako 17 ročná stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospeltalent'' (prvou víťazkou tejto hudobnej súťaže bola [[Sima Magušinová]]). V štúdiách pokračovala v [[Bratislava|Bratislave]], kde vyštudovala ''Predškolskú a elementárnu pedagogiku'' na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]]. Popri štúdiu sa však venovala aj hudbe a v roku [[2016]] vydala svoj prvý album ''Je čas''. == Hudobná kariéra == Po debutovom albume ''Je čas'' sa v septembri [[2017]] zoznámila s [[Praha|pražským]] producentom [[Ecson Waldes|Ecsonom Waldesom]] a v ''Biotech Studiu'', tak vznikol singel ''Stále viac''. Hudobne ju v tomto období sprevádzali – [[Daniel Špiner]], [[Michal Šelep]], [[Michal Fedor]], [[Lukáš Konštiak]]. V roku [[2018]] Slávka Tkáčová odštartovala svoje prvé turné po Slovensku ''Slávka Tkáčová acoustic tour'', kde si pozvala známych hostí. O rok na to nasledoval jej druhý album - ''Odznova''. Album uviedla do života spolu s moderátorom [[Ján Tribula|Jánom Tribulom]] a „krstnými otcami“ albumu – Martinom Harichom a Martinom Husovským. Okrem albumov naspievala a skomponovala v roku [[2021]] aj dve piesne ''Usmej sa na svet'' a ''Inka'', ktoré sú dodnes súčasťou projektu ''Vnímajkovia''. Do spolupráce bola prizvaná aj s hercami a spevákmi [[Roman Poláčik|Romanom Poláčikom]], [[Miroslava Partlová|Mirkou Partlovou]] a ďalšími. V roku [[2022]] sa stala víťazkou celoslovenskej súťaže ''Košický zlatý poklad'' a táto výhra odštartovala ďalšie nové spolupráce. V novembri a decembri 2022 nahrala v ''Rita Studio'' svoje autorské skladby ''Zamilovaná'' a vianočnú skladbu ''Vítajme Kráľa.'' V apríli [[2023]] vydala pod taktovou uznávaného speváka [[Igor Timko|Igora Timku]] z kapely [[No Name]] svoju ďalšiu autorskú pieseň ''Lásky'', a od októbra 2023 spolu začali v košickom štúdiu ''Musicology studios'' a ''Sinus records'' pracovať na EP albume. Vo februári [[2024]] vydala pieseň ''Mapy'', ktorá sa zaradila medzi jej najúspešnejšie skladby a ktorá odzrkadľuje jej najťažšie obdobie života. V septembri 2024 vydala Slávka Tkáčová svoje debutové EP s názvom Pocity. Na produkcii sa podieľal slovenský hudobník, spevák a producent Igor Timko, známy predovšetkým ako frontman skupiny No Name. V novembri 2024 odpremiérovala vianočnú pieseň s príznačným názvom "Biela" spolu so sláčikovým kvartetom "The Ladies Ensemble" ako predzvesť ich spoločného vianočného koncertu a o rok neskôr sa spolu so sláčikovým kvartetom vydala na vianočné turné po slovenských mestách. V júni 2025 vydala singel “V rytme hudby”, na ktorom spolupracovala s renomovaným hudobným producentom Adamom Kurucom. Pieseň sa dostala do top 20tky najhranejších piesní v slovenských rádiách. V júli 2025 vystúpila ako predskokanka kapely IMT Smile na ich koncerte v Kaštieli Orlové pri Považskej Bystrici. Kapela IMT Smile so Slávkou pokračovala aj v lete 2026, kde si ju prizvali ako predskokana na ich turné po zámkoch a kaštieľoch. V januári 2026 vydala singel "Skúšam lietať", na ktorého nahrávaní sa podieľali americkí hudobníci Kyle May a Jonathan Wyndham, známy zo spolupráce s Colbie Caillat. Na produkcii skladby spolupracovala s Ľubomírom Mazákom. V máji 2026 vydala singel "S tebou" na ktorom spoluprácovala s rapperom a producentom ADissom, finálny zvuk zabezpečil Fillipian. Skladba zaznamenala výrazný ohlas a stala sa dovtedy jej najúspešnejším singlom. "S tebou" zároveň predstavila posun v jej hudobnom smerovaní. == Charitatívne aktivity == V roku [[2020]] sa spolu so svojimi sestrami Lenkou a Dankou stala zakladateľkou ''Občianskeho združenia – RecyVeci Slovensko'', ktoré pomáha slovenským rodinám v núdzi a zároveň dbá na životné prostredie a [[Recyklácia|recykláciu]] [[Odev|oblečenia]]. Nosené oblečenie ktoré predávajú im umožňuje darovať celý výťažok z kúpy tým, ktorí to potrebujú. Dlhodobou a stálou súčasťou RecyVeci je aj slovenský herec [[Marek Fašiang]]. V roku 2021 získalo Občianske združenie cenu ''Srdce na dlani'' Prešovského kraja v kategórii Dobrovoľnícky projekt/program. == Kapela == Slávka vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria: *James Evans – [[gitara]], *Michal Čerevka – bicie *Michal Konečný – basová gitara *Lenka Krasňanská – vokály == Diskografia == *2024 – ''Pocity'' *2019 – ''Odznova'' *2016 – ''Je čas'' == Referencie == *https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/aktualne-rubriky/host-dobreho-rana/355651/host-nedelneho-dobreho-rana-slavka-tkacova *https://www.expres.sk/291766/vitazka-kosickeho-zlateho-podkladu-slavka-tkacova-prichadza-s-vianocnou-hudobnou-novinkou/ *https://hudba.zoznam.sk/spravy/15-02-2024-spolupraca-slavky-tkacovej-a-igora-timka-pokracuje-spoznajte-novinku-mapy/ *https://www.forbes.sk/ekologia-aj-pomoc-sestry-z-bardejova-cez-predaj-oblecenia-pomahaju-rodinam-v-nudzi/ == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://slavkatkacova.sk/ Oficiálna stránka] {{DEFAULTSORT:Tkáčová, Slávka}} [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] rn5p50vwfhmbii12temcna07iilhc92 8381318 8381317 2026-10-08T08:30:58Z Slávka Tkáčová 250967 8381318 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Slávka Tkáčová | Popis osoby = slovenská speváčka, skladateľka | Miesto narodenia = [[Bardejov]], [[Slovensko]] | Portrét = Slávka Tkáčová.jpg | Webstránka = www.slavkatkacova.sk }} '''Slávka Tkáčová''' (* [[7. august]] [[1997]], [[Bardejov]]) je [[slovensko|slovenská]] [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] a zakladateľka Občianskeho združenia RecyVeci Slovensko. == Životopis == Slávka Tkáčová pochádza z Bardejova z veľkej osemčlennej rodiny. Vyštudovala ''Pedagogickú a sociálnu akadémiu'' v [[Prešov]]e a počas strednej školy sa ako 17 ročná stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospeltalent'' (prvou víťazkou tejto hudobnej súťaže bola [[Sima Magušinová]]). V štúdiách pokračovala v [[Bratislava|Bratislave]], kde vyštudovala ''Predškolskú a elementárnu pedagogiku'' na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]]. Popri štúdiu sa však venovala aj hudbe a v roku [[2016]] vydala svoj prvý album ''Je čas''. == Hudobná kariéra == Po debutovom albume ''Je čas'' sa v septembri [[2017]] zoznámila s [[Praha|pražským]] producentom [[Ecson Waldes|Ecsonom Waldesom]] a v ''Biotech Studiu'', tak vznikol singel ''Stále viac''. Hudobne ju v tomto období sprevádzali – [[Daniel Špiner]], [[Michal Šelep]], [[Michal Fedor]], [[Lukáš Konštiak]]. V roku [[2018]] Slávka Tkáčová odštartovala svoje prvé turné po Slovensku ''Slávka Tkáčová acoustic tour'', kde si pozvala známych hostí. O rok na to nasledoval jej druhý album - ''Odznova''. Album uviedla do života spolu s moderátorom [[Ján Tribula|Jánom Tribulom]] a „krstnými otcami“ albumu – Martinom Harichom a Martinom Husovským. Okrem albumov naspievala a skomponovala v roku [[2021]] aj dve piesne ''Usmej sa na svet'' a ''Inka'', ktoré sú dodnes súčasťou projektu ''Vnímajkovia''. Do spolupráce bola prizvaná aj s hercami a spevákmi [[Roman Poláčik|Romanom Poláčikom]], [[Miroslava Partlová|Mirkou Partlovou]] a ďalšími. V roku [[2022]] sa stala víťazkou celoslovenskej súťaže ''Košický zlatý poklad'' a táto výhra odštartovala ďalšie nové spolupráce. V novembri a decembri 2022 nahrala v ''Rita Studio'' svoje autorské skladby ''Zamilovaná'' a vianočnú skladbu ''Vítajme Kráľa.'' V apríli [[2023]] vydala pod taktovou uznávaného speváka [[Igor Timko|Igora Timku]] z kapely [[No Name]] svoju ďalšiu autorskú pieseň ''Lásky'', a od októbra 2023 spolu začali v košickom štúdiu ''Musicology studios'' a ''Sinus records'' pracovať na EP albume. Vo februári [[2024]] vydala pieseň ''Mapy'', ktorá sa zaradila medzi jej najúspešnejšie skladby a ktorá odzrkadľuje jej najťažšie obdobie života. V septembri 2024 vydala Slávka Tkáčová svoje debutové EP s názvom Pocity. Na produkcii sa podieľal slovenský hudobník, spevák a producent Igor Timko, známy predovšetkým ako frontman skupiny No Name. V novembri 2024 odpremiérovala vianočnú pieseň s príznačným názvom "Biela" spolu so sláčikovým kvartetom "The Ladies Ensemble" ako predzvesť ich spoločného vianočného koncertu a o rok neskôr sa spolu so sláčikovým kvartetom vydala na vianočné turné po slovenských mestách. V júni 2025 vydala singel “V rytme hudby”, na ktorom spolupracovala s renomovaným hudobným producentom Adamom Kurucom. Pieseň sa dostala do top 20tky najhranejších piesní v slovenských rádiách. V júli 2025 vystúpila ako predskokanka kapely IMT Smile na ich koncerte v Kaštieli Orlové pri Považskej Bystrici. Kapela IMT Smile so Slávkou pokračovala aj v lete 2026, kde si ju prizvali ako predskokana na ich turné po zámkoch a kaštieľoch. V januári 2026 vydala singel "Skúšam lietať", na ktorého nahrávaní sa podieľali americkí hudobníci Kyle May a Jonathan Wyndham, známy zo spolupráce s Colbie Caillat. Na produkcii skladby spolupracovala s Ľubomírom Mazákom. V máji 2026 vydala singel "S tebou" na ktorom spoluprácovala s rapperom a producentom ADissom, finálny zvuk zabezpečil Fillipian. Skladba zaznamenala výrazný ohlas a stala sa dovtedy jej najúspešnejším singlom. "S tebou" zároveň predstavila posun v jej hudobnom smerovaní. == Charitatívne aktivity == V roku [[2020]] sa spolu so svojimi sestrami Lenkou a Dankou stala zakladateľkou ''Občianskeho združenia – RecyVeci Slovensko'', ktoré pomáha slovenským rodinám v núdzi a zároveň dbá na životné prostredie a [[Recyklácia|recykláciu]] [[Odev|oblečenia]]. Nosené oblečenie ktoré predávajú im umožňuje darovať celý výťažok z kúpy tým, ktorí to potrebujú. Dlhodobou a stálou súčasťou RecyVeci je aj slovenský herec [[Marek Fašiang]]. V roku 2021 získalo Občianske združenie cenu ''Srdce na dlani'' Prešovského kraja v kategórii Dobrovoľnícky projekt/program. == Kapela == Slávka vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria: *James Evans – [[gitara]], *Michal Čerevka – bicie *Michal Konečný – basová gitara *Lenka Krasňanská – vokály == Diskografia == *2024 – ''Pocity'' *2019 – ''Odznova'' *2016 – ''Je čas'' == Referencie == *https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/aktualne-rubriky/host-dobreho-rana/355651/host-nedelneho-dobreho-rana-slavka-tkacova *https://www.expres.sk/291766/vitazka-kosickeho-zlateho-podkladu-slavka-tkacova-prichadza-s-vianocnou-hudobnou-novinkou/ *https://hudba.zoznam.sk/spravy/15-02-2024-spolupraca-slavky-tkacovej-a-igora-timka-pokracuje-spoznajte-novinku-mapy/ *https://www.forbes.sk/ekologia-aj-pomoc-sestry-z-bardejova-cez-predaj-oblecenia-pomahaju-rodinam-v-nudzi/ == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://slavkatkacova.sk/ Oficiálna stránka] {{DEFAULTSORT:Tkáčová, Slávka}} [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Bardejova]] tunhp79s236n21iz875e62d3fu64nve Aftermath (album Rolling Stones) 0 718289 8381403 8250763 2026-10-08T11:41:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381403 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[The Rolling Stones]] | Názov = Aftermath | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Hard rock]], [[pop rock]], [[blues rock]], [[art rock]] | Dĺžka = 52:23 (UK)<br />42:35 (USA) | Dátum vydania = 15. apríl 1966 | Miesto nahratia = 6.–10. december 1965<br />3.–12. marec 1966<br />[[RCA Records|RCA]], [[Hollywood]] | Popis = | Vydavateľ = [[Decca Records|Decca]] (UK)<br />[[London Recordings]] (USA) | Producent = [[Andrew Loog Oldham]] | Skladateľ = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[December’s Children (And Everybody’s)]]<br />(1965) | Tento album = Aftermath<br />(1966) | Nasledujúci album = [[Between the Buttons]]<br />(1967) | Recenzie = * [[AllMusic]] {{rating|5|5}}{{sfn|Unterberger (b)|n.d.}} * ''[[Blender (magazine)|Blender]]'' {{rating|5|5}}{{sfn|Rosen|2006}} * ''[[Encyclopedia of Popular Music]]'' UK:{{rating|4|5}}/US:{{rating|3|5}}{{sfn|Larkin|2011|p=2005}} * ''[[Entertainment Weekly]]'' A–{{sfn|Browne|2002}} * ''[[The Great Rock Discography]]'' 7/10{{sfn|Strong|2006|p=993}} * ''[[MusicHound|MusicHound Rock]]'' 5/5{{sfn|Kot|1999|p=950}} * ''[[NME]]'' 7/10{{sfn|Anon.|1995|p=46}} * ''[[The Rolling Stone Album Guide]]'' {{rating|5|5}}{{sfn|Moon|2004|p=695}} * ''[[Tom Hull]]'' UK: A−/US: A{{sfn|Hull|n.d.}} | Misc = {{Single | Názov = Aftermath | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = [[Paint It Black]]“ / „[[Stupid Girl]] | Singel 1 dátum = 7. máj 1966 (USA) | Singel 2 = Mother's Little Helper“ / „[[Lady Jane]] | Singel 2 dátum = 2. júl 1966 (US) | Singel 3 = | Singel 3 dátum = | Singel 4 = | Singel 4 dátum = | Singel 5 = | Singel 5 dátum = | Singel 6 = | Singel 6 dátum = | Singel 7 = | Singel 7 dátum = | Singel 8 = | Singel 8 dátum = | Singel 9 = | Singel 9 dátum = | Singel 10 = | Singel 10 dátum = | Singel 11 = | Singel 11 dátum = | Singel 12 = | Singel 12 dátum = }} }} '''''Aftermath''''' je štvrtý [[štúdiový album]] anglickej [[rock]]ovej skupiny [[The Rolling Stones]]. Skupina ho nahrala počas prestávok medzi ich medzinárodnými turné v decembri 1965 a v marci 1966 v štúdiách firmy [[RCA Records|RCA]] v Kalifornii. Album v Spojenom kráľovstve vydala spoločnosť [[Decca Records]] dňa 15. apríla 1966, v Spojených štátoch ho firma [[London Records]] vydala koncom júna alebo začiatkom júla 1966. Tento album, ktorý úspešne reaguje na úspechy ich konkurentov, kapelu [[The Beatles]], je štvrtým, ktorý vydali v Spojenom kráľovstve a šiestym, ktorý vydali v Spojených štátoch. V histórii kapely Rolling Stones je podľa hudobných expertov album ''Aftermath'' považovaný za prelomový. Je ich prvým, na ktorý nahrali výlučne pôvodné skladby. U všetkých piesní je autorstvo pripísané dvojici [[Mick Jagger]] a [[Keith Richards]]. Ich vtedajší líder, Brian Jones, je kľúčovým prispievateľom do štýlu a aranžmánov skladieb: okrem hry na gitaru a harmoniku, experimentoval s nástrojmi, ktoré sa zvyčajne dovtedy s populárnou hudbou nespájali. Sú to nástroje ako sitar, [[apalačský cimbal]], brnkací japonský citarový nástroj [[koto]] a juhoamerický [[Xylofón|xylofonický nástroj]], [[marimba]]. Spolu s Jonesovými inštrumentálnymi textúrami začlenili Stones širšiu škálu akordov a štýlových prvkov, ktoré boli nad rámec ich pôvodných vplyvov z [[Blues|chicagského blues]] a [[Rhythm and blues|R&B]]. V zložení albumu vychádzali zo žánrov ako je [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[folk]], [[country]], [[Psychedelickosť|psychedélia]], [[baroková hudba]] a hudobné vplyvy [[Stredný východ|Stredného východu]]. Ovplyvnení intenzívnymi milostnými aférami, napätím v skupine a náročným cestovným itinerárom, Jagger a Richards napísali album, ktorý sa zaemriaval na psychodramatické témy lásky, sexu, túžby, moci a dominancie, nenávisti, posadnutosti, modernej spoločnosti a postavenia [[Popová ikona|rockovej hviezdy]]. V ich často temných, [[Sarkazmus|sarkastických]], či nenútene urážlivých textoch piesní na albume vystupujú ako ústredné postavy ženy. Vydanie albumu nakrátko oddialili spory o pôvodné nápady o jeho obale a názve. Album sa mal volať ''Could You Walk on the Water?'', no zaúradoval strach amerického distribútora, London Records, pred urážkou kresťanov v USA. Znel totiž ako narážka na Ježiša kráčajúceho po vode. V reakcii na obmedzenie ich kreatívneho vplyvu a bez ďalšieho nápadu na názov sa Stones napokon dohodli, že album bude mať názov ''Aftermath'' a na obal každého jeho vydania boli použité dve rôzne verzie fotografie kapely. Vydanie v Spojenom kráľovstve malo viac ako 52 minút, čo bola v populárnej hudbe dovtedy najdlhšia minutáž pre vinylové LP. Americké vydanie malo kratší zoznam skladieb. Uvádza ho jeho americký [[Singel (hudba)|singel]] „[[Paint It Black]]“ a oproti britskej verzii na ňom štyri skladby chýbajú. Minutáž pre USA bola v súlade s vtedajšou preferenciou mať na americkom trhu kratšie LP platne. Album ''Aftermath'' bol v Spojenom kráľovstve aj v USA okamžitým komerčným úspechom. Osem týždňov po sebe sa umiestnil na vrchole [[UK Albums Chart|britského rebríčka albumov]] a nakoniec aj od [[RIAA|asociácie nahrávacieho priemyslu v Amerike]] získal [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|platinovú certifikáciu]]. V roku 1965 sa v populárnej hudbe rozbiehala éra dlhohrajúcich albumov. Hlavným súperom na trhu pre ''Aftermath'' bol [[Rubber Soul|''Rubber Soul'']] od kapely [[The Beatles]]. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa pretvárala kultúra mládeže, drali sa do popredia hodnoty [[Swingujúci Londýn 60. rokov|Swingujúceho Londýna 60. rokov]] a rozvíjajúcej sa [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúry]], pričom tieto okolnosti k Rolling Stones lákali tisíce nových fanúšikov. Album bol veľmi úspešný aj u hudobných kritikov. Jeho podvraťácka hudba upevnila rebelský rockový imidž kapely, ale aj samotného žánru a zároveň bola priekopníkom temnejšieho psychologického a sociálneho obsahu, na ktorý sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] zameral aj [[glam rock]] a britské [[punk rock|punkové hnutie]]. ''Aftermath'' sa odvtedy považuje za najdôležitejší album, ktorý nastavil formovanie kapely Rolling Stones a za ich prvý skutočne klasický album, ktorý sa často umiestňuje na profesionálne zostavovaných zoznamoch najlepších albumov hudobnej histórie. == Pozadie vzniku == V roku 1965 sa popularita kapely [[The Rolling Stones]] vďaka sérii medzinárodných hitových [[Singel (hudba)|singlov]], ktoré napísal jej spevák [[Mick Jagger]] a gitarista [[Keith Richards]] výrazne stupňovala.<ref>{{Harvbz|Perone|2012|p=91}}; {{Harvbz|Erlewine|n.d.}}.</ref> Tento úspech pritiahol pozornosť amerického biznismena [[Allen Klein|Allena Kleina]], ktorý sa v auguste stal aj ich americkým zástupcom, zatiaľ čo [[Andrew Loog Oldham]], manažér skupiny, pokračoval v úlohe ich promotéra a nahrávacieho producenta.<ref>{{Harvbz|Charone|1979|pp=75–76}}; {{Harvbz|Bockris|1992|p=69}}; {{Harvbz|Norman|2001|p=176}}.</ref> Jednou z prvých Kleinových akcií, ktoré pre kapelu urobil bolo prinútiť [[Decca Records]], aby im dala zálohu na licenčné poplatky vo výške 1,2 milióna dolárov. Tento obnos peňazí priniesol členom kapely prvé známky pocitu finančného bohatstva a umožnil im kúpiť si vidiecke domy a nové autá.{{sfn|Davis|2001|p=134}} Ich [[Severná Amerika|severoamerické]] turné, ktoré práve vtedy prebiehalo v októbri až decembri 1965 bolo štvrtým a doteraz najväčším turné v ich histórii.{{sfn|Wyman|2002|p=208}} Podľa životopisca, [[Victor Bockris|Victora Bockrisa]], vďaka Kleinovej aktivite, koncerty priniesli kapele „viac publicity, väčšiu ochranu a vyššie honoráre ako kedykoľvek predtým“.{{sfn|Bockris|1992|p=69}} V tom čase už The Rolling Stones začali reagovať na čoraz sofistikovanejšiu hudbu [[The Beatles]], t.j. k skupine, ku ktorej ich manažér Oldham dlho prezentoval ako drsnejšiu alternatívu.<ref>{{Harvbz|Erlewine|n.d.}}; {{Harvbz|Simonelli|2013|pp=44–45}}; {{Harvbz|Philo|2015|p=71}}.</ref> S úspechmi so singlami „[[(I Can’t Get No) Satisfaction|(I Can't Get No) Satisfaction]]“ (1965), „Get Off of My Cloud“ (1965) a „19th Nervous Breakdown“ (1966) sa kapela čoraz viac stavala do pozície súperov v hudobnom a kultúrnom vplyve konkurujúcich The Beatles.{{sfn|Williams|2002}} Otvorený, mrzutý postoj The Rolling Stones v piesňach ako „(I Can't Get No) Satisfaction“ vytváral protiklad rockovej hudobnej tvorby voči vládnucemu Establishmentu, čo, ako vysvetľuje hudobný historik Colin King, „len urobilo skupinu príťažlivejšou pre tých synov a dcéry, ktorí sa ocitli v odcudzení voči pokrytectvu sveta dospelých. Vznikal tým istý element, ktorý sa v priebehu 60. rokov upevnil na čoraz militantnejšiu a rozčarovanejšiu [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúru]].“{{sfn|King|2004|p=68}} Podobne ako iné dobové britské a americké rockové skupiny, aj s ''Aftermath'' sa The Rolling Stones snažili vytvoriť album ako umelecký postoj, inšpirovaný úspechmi The Beatles, ktorí v decembri 1965 vydali album [[Rubber Soul|''Rubber Soul'']], o ktorom neskôr Oldham povedal, že „zmenil hudobný svet, v ktorom sme vtedy žili na ten, v ktorom žijeme dodnes."<ref>{{Harvbz|Simonelli|2013|p=96}}; {{Harvbz|Kubernik|2015}}.</ref> V rámci Stones panovalo napätie, pretože fanúšikovia a tlač naďalej Briana Jonesa považovali za lídra skupiny. Bol to fakt, voči ktorému pociťovali [[Mick Jagger|Jagger]] a Oldham odpor.<ref>{{Harvbz|Salewicz|2002|p=98}}; {{Harvbz|Trynka|2015|p=180}}.</ref> Vývoj v skupine ovplyvňovali aj niektoré romantické zápletky, ktoré členovia kapely prežívali.{{sfn|Davis|2001|pp=155–56}} Jonesov nový vzťah s nemeckou modelkou [[Anita Pallenbergová|Anitou Pallenbergovou]], ktorý mal [[Sadomasochizmus|sado-masochistické]] prvky, pomáhal obnovovať jeho sebavedomie a povzbudzovalo ho to aj k tomu, aby experimentoval aj hudobne. Pallenbergovej inteligencia a sofistikovanosť vyvolávali závisť a napätie u ostatných členov kapely Rolling Stones.{{sfn|Davis|2001|pp=147, 155–56}} Jagger považoval svoju vtedajšiu priateľku, modelku a herečku Chrissie Shrimptonovú v porovnaní s Anitou za menej atraktívnu. Hľadal preto očarujúcejšiu, podľa aktuálnych pocitov aj rovnocennejšiu spoločníčku. To čo, sa dialo okolo Briana Jonesa a Pallenbergovej prispelo ku koncu jeho čoraz ostrejšieho vzťahu s Shrimptonovou.<ref>{{Harvbz|Salewicz|2002|p=98}}; {{Harvbz|Norman|2001|pp=197, 201}}.</ref> Richardsov vzťah, ktorý mal v tom čase s modelkou Lindou Keithovou sa tiež zhoršoval, pretože u nej eskalovalo užívanie drog. Užívala látky ako je [[Metachalón|Mandrax]] a [[heroín]]..{{sfn|Salewicz|2002|p=99}} Životopisec kapely, [[Stephen Davis]], opisuje tieto zápletky ako „revolúciu prebiehajúcu v rámci Stones“ a dodáva, že „Anita Pallenbergová vrátila rozhodenému Brianovi Jonesovi jeho miesto v kapele a prispela aby sa stal pre Rolling Stones objektom mýtov. Keith Richards sa do nej tiež zamiloval a ich romantická triáda neistú politickú os v rámci skupiny prehodnotila.“{{sfn|Davis|2001|pp=155, 156}} == Písanie a nahrávanie == [[Súbor:Jagger and Richards (cropped).png|thumb|Autori skladieb [[Mick Jagger]] (vľavo) a [[Keith Richards]] (vpravo) a [[Brian Jones]] (vzadu uprostred), ktorý k albumu významne prispel ako multiinštrumentalista.]] ''Aftermath'' je prvý album Stones, ktorý obsahuje výlučne z pôvodný hudobný materiál skupiny.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=108}} Všetky piesne boli na Oldhamov podnet napísané a pripísané spolutvorcom piesní [[Jagger/Richards|Jaggera a Richardsa]]..{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=138}} Dvojica napísala veľkú časť materiálu počas turné od októbra do decembra 1965 a nahrávanie začalo hneď po jeho skončení turné.<ref>{{Harvbz|Salewicz|2002|p=96}}; {{Harvbz|Davis|2001|p=150}}.</ref> Ako vo svojej knihe ''Rolling with the Stones'' uvádza basgitarista kapely, [[Bill Wyman]], pôvodne koncipovali ''Aftermath'' ako [[soundtrack]] k plánovanému filmu ''Back, Behind and in Front''. Od plánu sa upustilo po tom, čo sa Jagger stretol s potenciálnym režisérom filmu, [[Nicholas Ray|Nicholasom Rayom]], ktorý mu nesadol.{{sfn|Wyman|2002|p=232}} Nahrávanie prebiehalo 6. – 10. decembra 1965 v [[RCA Records|RCA Studios]] v [[Los Angeles]] a po propagácii ich singlu „19th Nervous Breakdown“ a turné po Austrálii pokračovalo v dňoch 3. – 12. marca 1966.{{sfn|Bonanno|1990|pp=49–50, 52}} [[Charlie Watts]], bubeník skupiny, novinárom povedal, že počas prvého bloku nahrávania dokončili 10 skladieb; podľa Wymanovej knihy ich v marci nahrali ešte najmenej 20.{{sfn|Wyman|2002|pp=212, 222}} Zo skladieb boli štyri vydané na singloch od Rolling Stones v prvej polovici roku 1966. Ich A-stranami boli „19th Nervous Breakdown“ a „[[Paint It Black]]“.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=140}} Počas týchto nahrávaní vznikli aj skladby „Ride On, Baby“ a „Sittin' on a Fence“, no vyšli až v roku 1967 na ich americkom albume ''[[Flowers]]''.<ref>{{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|p=140}}; {{Harvbz|Davis|2001|p=212}}.</ref> V súvislosti s atmosférou v RCA Keith Richards vo februári 1966 pre magazín Beat Instrumental povedal: „Naše predchádzajúce nahrávania boli vždy robené narýchlo. Tentoraz sme si mohli trochu oddýchnuť a mať na prácu v štúdiu čas.“{{sfn|Wyman|2002|p=213}} Hlavný nahrávací technik albumu, [[Dave Hassinger]], bol kľúčový pre to, aby mala skupina počas nahrávania pocit pohodlia. Nechal ich experimentovať s nástrojmi a pri spestrovaní zvuku nahrávaok sa spojiť so študiovými hudobníkmi ako bol [[Jack Nitzsche]]. Wyman pripomenul, že Nitzsche a Jones si vzali nástroje, ktoré boli v štúdiu a pri každej skladbe s nimi experimentovali. Podľa Jaggera, Richards písal veľa melódií a skupina ich predvádzala rôznymi spôsobmi, ktoré premysleli na mieste v štúdiu.{{sfn|Jagger|Richards|Watts|Wood|2003|p=100}} Podľa spomienok technika [[Denny Bruce|Dennyho Brucea]] sa piesne často vyvíjali prostredníctvom Nitzscheho, ktorý hudobné nápady spájal na klavíri.{{sfn|Trynka|2015|p=177}} Wyman neskôr za to, že do skladania boli zapojení len Jagger a Richards bez zvyšku kapely Oldhama kritizoval.{{sfn|Charone|1979|p=84}} Basgitarista sa tiež sťažoval, že „Paint It Black“ mala byť pripísaná kolektívnemu pseudonymu kapely Nanker Phelge a nie len dvojici Jagger-Richards. Pieseň vznikla zo štúdiovej improvizácie jeho samotného Jonesa a Wattsa a melódiu vymyslel Brian Jones.<ref>{{Harvbz|Wyman|2002|p=234}}; {{Harvbz|Trynka|2015|p=187}}.</ref> Jones sa ukázal ako dôležitý pri formovaní zvuku a aranžmánov albumu, lebo experimentoval s nástrojmi, ktoré boli v populárnej hudbe neobvyklé, ako je [[marimba]], [[sitar]], či [[apalačský cimbal]].{{sfn|Norman|2001|p=197}} Davis vidí súvis „drogovej imaginácii a v exotických vplyvoch“ z albumu [[Rubber Soul|''Rubber Soul'']], najmä to ako použitie indického sitaru Georgeom Harrisonom v nahrávke „Norwegian Wood“, inšpirovalo Briana Jonesa experimentovať s týmto nástrojom: „V jednu noc mu dal George do rúk masívny sitar a do hodiny už Brian na ňom nacvičoval jednoduché melódie."{{sfn|Davis|2001|pp=155–56}} Podľa Nitzscheho mal Brian Jones zásluhu aj na spoluautorstve v skladbe „Under My Thumb“, na ktorú si Nitzsche spomínal ako na pôvodne neoriginálne znejúcu trojakordovú sekvenciu, kým Jones neobjavil mexickú marimbu, ktorá tu zostala z predchádzajúceeho nahrávania a premenil skladbu tým že do nej vložil svoj ústredný riff.{{sfn|Trynka|2015|pp=185–86}} S týmto súhlasil aj Wyman, ktorý dodal: „Bez časti s marimbou to nie je tá pieseň..."{{sfn|Trynka|2015|p=187}} [[Súbor:Dulcimercilp.jpg|thumb|left|alt=An orange-brown coloured Appalachian dulcimer laid out on a light blue cloth|[[Apalačský cimbal]], jeden z niekoľkých nástrojov, ktoré Brian Jones v albume použil.]] V priebehu nahrávania Richards a Oldham Jonesov záujem o exotické nástroje odmietali. Považovali ich používanie za afektované.{{sfn|Trynka|2015|p=188}} V roku 1979 sa hudobná novinárka [[Barbara Charoneová]] vyjadrila, že Brian Jones „niektoré nahrávky tým, že v nich použil nejaký zvláštny magický nástroj doslova pretransformoval“.{{sfn|Charone|1979|p=83}} Nitzsche bol šokovaný tým, ako bolo s Jonesom kruto zaobchádzané, no neskôr povedal, že Jones bol niekedy duchom neprítomný, či paralyzovaný drogami.<ref>{{Harvbz|Trynka|2015|pp=177–78}}; {{Harvbz|Charone|1979|p=85}}.</ref> Hassinger si spomenul, že videl Jonesa často „ležal ako prikovaný na podlahe, vyzeral ako keby bol na drogovom tripe“ a bol neschopný hrania, pritom ostatní jeho kolegovia z kapely radšej počkali, kým odíde.{{sfn|Charone|1979|pp=88–89}} Kvôli Jonesovým výpadkom, Richards nakoniec nahral väčšinu gitarových partov pre ''Aftermath'' sám. Bol to jeden z prvých albumov, na ktorých to takto urobil. Richards neskôr povedal, že táto výzva bola pre neho za hudobne obohacujúca, no z Jonesovej strany cítil odpor. Jones svojim neprofesionálnym prístupom spôsoboval v kapele, ktorá lavírovala medzi hektickým plánom koncertného turné a nahrávaním v štúdiu, extrémny tlak.<ref>{{Harvbz|Charone|1979|p=85}}; {{Harvbz|Bockris|1992|pp=70–71}}.</ref> V niektorých skladbách Richards zvýraznil Wymanove basové linky fuzz basovým partom, ktorý hudobní historici Philippe Margotin a Jean-Michel Guesdon označujú, že bol ovplyvnený použitím zvýraznenia basov ako u [[Paul McCartney|Paula McCartneyho]] v skladbe „Think for Yourself“ (album ''Rubber Soul'').{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=149, 152, 155}} ''Aftermath'' bol tiež prvým albumom Rolling Stones, u ktorého je, na rozdiel od elektronicky prerobeného sterea, väčšina skladieb v skutočne nahranom stereo móde.{{sfn|Fremer|2010}} == Hudba a kompozícia == Podľa muzikológa Davida Malvinniho je ''Aftermath'' vyvrcholením vývoja štýlu Rolling Stones, ktorý začali v roku 1964. Album je syntézou predtým spoznaných zvukov z [[blues]], [[Rokenrol|rokenrolu]], [[rhythm and blues]], [[Soul (hudba)|soulu]], [[Folk rock|folkrocku]] a [[Pop (hudobný žáner)|popových balád]].{{sfn|Malvinni|2016|p=43}} Margotin a Guesdon idú ďalej, keď hovoria, že album ukazuje, že Stones sú bez vplyvov, ktoré by prehlušili ich skoršiu hudbu, konkrétne chicagské bluesové korene kapely. Namiesto toho hovoria, že nahrávka obsahuje originálny štýl [[Art rock|art rocku]], ktorý je výsledkom Jonesovho hudobného experimentovania a čerpá nielen z blues a rocku, ale aj z popu, R&B, [[country]], [[Baroková hudba|baroka]], [[Klasická hudba|klasickej]] hudby a z [[world music]].{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=136, 138}} Hudobné tóny a [[Stupnica (hudba)|stupnice]] majú inšpiráciu z anglických lutnových piesní a v hudbe Stredného východu. Skladby na albume pritom patria z rocku založenom na riffoch a na blues (v jeho [[Country blues|ľudovej]] aj v mestskej forme).{{sfn|Perone|2012|p=91}} Hoci to Tom Moon stále považuje za výsledok [[Blues rock|bluesrockového]] úsilia, prirovnáva hudbu k spolupráci medzi art rockovou kapelou [[The Velvet Underground]] a štandardnou soulovou kapelou, aké bývali v zmluvnom vzťahu s firmou [[Stax Records]].{{sfn|Moon|2004|p=697}} Jagger odráža tieto pocity v interview pre ''[[Rolling Stone]]'', ktoré bolo zverejnené v roku 1995. Album považuje za štylisticky rôznorodú prácu a míľnik, ktorým „nakoniec odložili nabok ducha, ktorého mali, z predtým hraných síce nepochybne pekných a zujímavých, ale predsa len coververzií starých R&B piesní. Pri nich a takejto kariére naozaj nemali úprimný pocit, že konali spravodlivo“.{{sfn|Wenner|1995}} Spolu s jeho pokračovaním z roku 1967, [[Between the Buttons|''Between the Buttons'']], album ''Aftermath'' radí Malvinni ako súčasť [[Pop rock|pop-rockového]] obdobia skupiny The Rolling Stones, pretože obsahuje rozmanitejší [[Akord (hudba)|akordický rozsah]] a stavia na [[Mollový kvintakord|molových akordoch]] viac, ako na ich predošlých bluesových nahrávkach.{{sfn|Malvinni|2016|p=136}} Podľa [[Kevin Courrier|Kevina Courriera]] Rolling Stones použili najmä v skladbách „Lady Jane“, „I Am Waiting“, „Under My Thumb“ a „Out of Time“ „jemne zložitejšie“ aranžmány, ktoré dodávajú nahrávkam „vábivý priestor“, ktorý pripomína album [[Rubber Soul|''Rubber Soul'']].{{sfn|Courrier|2008|p=134}} Posledné dve piesne s použitím marimby, medzi štandardnejšími pop-rockovými titulmi na albume ''Aftermath'', sú často citovanými príkladmi Jonesovho prepletenia nekonvenčnými nástrojmi a svojráznymi zvukmi do charaktristického znenia albumu.<ref>{{Harvbz|O'Rourke|2016}}; {{Harvbz|Clayson|2007|p=52}}.</ref> Podľa názoru [[Philip Norman|Philipa Normana]] na rozdiel od akéhokoľvek iného albumu Rolling Stones dávajú Jonesove variabilné príspevky do albumu ''Aftermath'' „chameleónske farby“ spojené s módou Swingujúceho Londýna a „vizuálnu kvalitu“.{{sfn|Norman|2001|p=197}} [[Robert Christgau]] hovorí, že textúra [[Hard rock|hard rocku]] odvodeného od blues kapely Rolling Stones je „trvale obohatená“, keďže Brian Jones „natieral okultné inštrumentálne [farby]“, Watts „premieňal džez na rockové formy“, Richards pridal „drsný rock" a kapela „ako celok sa učí rešpektovať a využívať (nikdy nectené) štúdiové nuansy". Wymanovu hru tu Moon opisuje ako „najfunkovejšiu“ z albumov The Rolling Stones.<ref>{{Harvbz|Christgau|1998|p=77}}; {{Harvbz|Moon|2004|p=697}}.</ref> V časopise ''Rolling Stone'', sa pri podrobnom preberaní jednotlivých skladieb popisuje album ''Aftermath'' ako „rozsiahla kolekcia tvrdých riffov („It's Not Easy“), drsnejšieho akustického blues („High and Dry“); zoomujúcej [[Psychedelický rock|psychedélie]] („Paint It Black“), [[Baroková hudba|barokovo]]-[[Folk|folkovej]] galantnosti. ('I Am Waiting') a epického [[groove]] (jedenásť minútová skladba „Goin' Home“)“.{{sfn|Anon.|2003}} [[Jon Savage]] vyzdvihuje aj štýlovú rozmanitosť albumu, keď hovorí, že „sa pohybuje od moderných [[Madrigal|madrigalov]] („Lady Jane“), v hudobnom priestore znejúcich [[Rága|rág]] („Mother's Little Helper“), zvláštnych, pochmúrnych žalôb („I Am Waiting“), cez zrýchlený pop („Think“) k niekoľkým bluesovým variáciám („High and Dry“, „Flight 505“ a „Going Home“)".{{sfn|Savage|2015|p=71}} Prvé štyri piesne z americkej edície ''Aftermath'': „Paint It Black“, „Stupid Girl“, „Lady Jane“ a „Under My Thumb“, hudobný akademik James Perone identifikoval ako najvýraznejšie pokusy prekročiť bluesový základ, rokenrolové konvencie z minulosti Rolling Stones. Poznamenáva tiež, že Richardsov gitarový riff a sólo v poslednej skladbe sú v porovnaní s predchádzajúcimi hitmi Stones ako „(I Can't Get No) Satisfaction“, „Get Off of My Cloud“ a „19th Nervous Breakdown“ „minimalistické, v pomerne nízkej tessitúre a relatívne bez emócií“.{{sfn|Perone|2012|pp=95–96}} == Texty a námety == === Ženy === Rôznorodý hudobný štýl ''Aftermath'' kontrastuje s temnými témami, ktoré vidíme v textoch, ktoré k skladbám Jagger a Richards napísali. Často vychádzajú z ich opvrhovania svojimi milenkami. Margotin a Guesdon hovoria, že Jagger, ktorý bol pred albumom obvinený z mizogýnie, sa mstí za krivdy zo skutočného života piesňami pomocou „jazyka a obrazov, ktoré mali moc zraniť“. Spisovatelia predpokladajú, že „Stupid Girl“, ktorá napáda „údajnú chamtivosť a ľahkú istotu žien“, nepriamo kritizuje Shrimptonovú. „High and Dry“ vyjadruje cynický pohľad na stratené romantické spojenie, zatiaľ čo „Under My Thumb“, „Out of Time“ a „Think“ ukazujú, ako sa „mužova pomsta voči milenke (alebo možno manželke) stáva zdrojom skutočného potešenia".{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=138}} Chrissie Shrimptonová je v texte piesne „Out of Time“ devastovaná textom, v ktorom o nej Jagger spieva „You're obsolete, my baby, my poor old-fashion baby“ („Si zastaralá, moja milá, môj úbohý staromódny miláčik“).{{sfn|Salewicz|2002|pp=103, 107}} Savage považuje takéto piesne za evokujúce „odpornosť vykonštruovaného imidžu Rolling Stones“ v lyrickej forme tým, že zachytáva Jaggerovu antipatiu voči Shrimptonovej, ktorú opisuje ako „divoké dievča z vyššej strednej triedy, ktoré dávalo tak dobre, ako dostalo“.{{sfn|Savage|2015|p=72}} Priznajúc, že mužský [[šovinizmus]] sa od konca roka 1965 stal kľúčovou témou textov Stones, Richards neskôr [[Victor Bockris|Bockrisovi]] povedal: „Všetko to bol vedľajší produkt z nášho prostredia... hotely a príliš veľa hlúpych kuriatok. Nie všetky hlúpe, nie akýmikoľvek prostriedkami, ale tak ste boli skutočne odrezaní od reality."{{sfn|Bockris|1992|p=70}} Podľa Guesdona a Margotina Rolling Stones vyjadrujú súcitnejší postoj k ženám v piesni „Mother's Little Helper“, ktorá preberá to, ako sa [[Domáca (žena v domácnosti)|žena v domácnosti]] spolieha na [[Liečivo|farmaceutické lieky]], aby zvládla svoj každodenný život a v „Príbehu o [[Pytačky|romantickom dvorení]] v nahrávke o „Lady Jane“.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=138}} Naproti tomu Davis píše o albume ''Aftermath'', ktorý obsahuje „nehanebné útoky na materstvo“ a hovorí, že pieseň „Mother's Little Helper“ oslovuje „usadené ženy v domácnosti, ktoré prežívajú na predmestiach“.{{sfn|Davis|2001|pp=161–62}} Podľa technika Davea Hassingera inšpiráciu pre „Mother's Little Helper“ dala kapele jeho manželka Marie, keď im dodala sedatív v reakcii na požiadavku jedného zo zamestnancov v štúdiu.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=142}} Davis prirovnáva „Lady Jane“ k milostnej piesni [[Tudorovské obdobie|Tudorovcov]] s textom očividne inšpirovaným ľúbostnými listami [[Henrich VIII.|Henryho VIII.]] [[Lady Jane Seymourová|Lady Jane Seymourovej]].{{sfn|Davis|2001|p=162}} Niektorí poslucháči predpokladajú, že pieseň bola o Jaggerovej priateľke z vysokej spoločnosti Jane Ormsby-Goreovej, dcére [[David Ormsby-Gore, 5. barón Harlech|Davida Ormsby-Gorea, 5. baróna Harlecha]].{{sfn|Davis|2001|p=162}} V tom, čo hudobný novinár Chris Salewicz označil za „nepravdivé“ tvrdenie, Jagger povedal Shrimptonovej, že pieseň „Lady Jane“ bola písaná pre ňu..{{sfn|Salewicz|2002|p=106}} === Konceptuálna štruktúra === Celkovo temnejšie témy vedú Margotina a Guesdona k tomu, že ''Aftermath'' označujú ako „pochmúrny album, v ktorom sa od skladby k skladbe odzrkadľuje bezútešnosť, [[paranoja]], zúfalstvo a [[frustrácia]]“.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=138}} Podľa [[Steven Hyden|Stevena Hydena]] Jaggerova tvorba piesní naznačuje „sex ako potešenie, sex ako [[Moc (ovládanie)|silu]], lásku prezlečenú za nenávisť a nenávisť prezlečenú za lásku“.{{sfn|Hyden|2008}} Moon verí, že ideológia [[Flower power|sily kvetín]] z toho obdobia je pretavená do temna na „takéto drsné, chudé, zúfalo osirotené piesne“, zatiaľ čo Norman ich nazýva „piesňami nevýrazného mužského triumfu“, v ktorých Jagger striedavo prejavuje detský šarm a mizogýnne pohŕdanie.<ref>{{Harvbz|Moon|2004|p=697}}; {{Harvbz|Norman|2001|p=197}}.</ref> Hoci piesne ako „Stupid Girl“ a „Under My Thumb“ môžu byť mizogýnne, interpretujú sa aj ako temné stvárnenie nenávistnej maskulinity rozprávača. Misogynnia, napr. ako v skladbe „Under My Thumb“, „môže byť len nástrojom na obnovenie krehkého [[Narcizmus|narcizmu]] a arogancie mužského rozprávača“, uvažuje hudobná vedkyňa Norma Coatesová.<ref>{{Harvbz|Hyden|2008}}; {{Harvbz|Coates|2019}}.</ref> S odvolaním sa na americkú verziu albumu, James Perone identifikuje početné hudobné a lyrické črty, ktoré prepožičiavajú ''Aftermath'' [[Konceptuálne umenie|koncepčnú jednotu]], ktorá, hoci nie je dostatočná na to, aby sa považovala za [[konceptuálny album]], umožňuje, aby sa nahrávka chápala „ako [[Psychodráma (film)|psychologická dráma]] na témy. lásky, túžby a posadnutosti, ktorá sa nikdy celkom neukáže." Možno ju čítať aj „ako súčasť temného mužského sveta fantázií, možno skonštruovaného ako prostriedok na vysporiadanie sa s osamelosťou spôsobenou nefunkčným vzťahom alebo sériou nefunkčných vzťahov so ženami“. Ako vysvetľuje Perone: <blockquote>Jednotlivé piesne akoby spôsobom ping-pongovej loptičky preskakovali tam a späť medzi témami lásky/túžby po ženách a túžby ovládať ženy a mimovoľnej mizogýnie. Kapela však využíva hudobné prepojenia medzi skladbami, ako aj podtému cestovania, použitie mačacích metafor pre ženy a iné lyrické spojenia, aby naznačila, že postavy, ktoré ich spevák, Mick Jagger, na celom albume stvárňuje, sú skutočne jedny a možno vychádzajú z hlbokých zákutí jeho psychiky.{{sfn|Perone|2012|pp=91–92}}</blockquote> === Spoločenské motívy === [[Súbor:Carnaby Street, London in 1968.jpg|thumb|left|[[Carnaby Street]] (r. 1968). Album ''Aftermath'' zachytil zapojenie Rolling Stones do rozrastajúcej sa mládežníckej scény [[Swingujúci Londýn|Swingujúceho Londýna]].|alt=Colour photo of a busy city intersection with two young white males walking across in the foreground]] Podľa hudobného historika Simona Phila, rovnako ako všetky nahrávky The Rolling Stones z roku 1966, ''Aftermath'' tiež odráža „angažovanosť“ kapely so Swingujúcou londýnskou scénou, v ktorej im ich [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadentný]] imidž poskytol poprednú úlohu tým, že zachytili [[Meritokracia|meritokratické]] ideály mládeže, vzhľad a bohatstvo nad spoločenskou triedou.{{sfn|Philo|2015|pp=103–04}} Spisovateľ [[Ian McDonald|Ian MacDonald]] hovorí, že rovnako ako na albume ''Between the Buttons'' aj tu Rolling Stones vystupujú ako rozprávači scény a produkujú „podvratný“ druh pop music porovnateľný s ich súčasníkmi, kapelou [[The Kinks]].{{sfn|MacDonald|2002}} Ako poznamenáva [[Greil Marcus]], protagonistov piesní možno interpretovať ako londýnskych [[Bohéma|bohémov]], ktorí silne pohŕdajú [[Buržoázia|buržoáznym]] pohodlím. Predpokladajú „súboj medzi pohlaviami“ a používajú humor a výsmech.{{sfn|Marcus|1980|p=181}} Courrier dodáva, že ako „zlé dvojča“ albumu ''Rubber Soul'', ''Aftermath'' preberá jeho „romantickú skepsu“ a prerámcuje ho do rozprávania o „revolte spodnej spoločenskej triedy“.{{sfn|Courrier|2008|p=133}} „Mother's Little Helper“ aj „What to Do“ spájajú [[Modernita|modernú spoločnosť]] s pocitmi nešťastia. Dotknuté sú aj obavy kapely o ich [[Popová ikona|rockovej hviezde]], vrátane nekonečných koncertných turné v „Goin' Home“ a fanúšikov, ktorí ich napodobňujú v „Doncha Bother Me“, v ktorej Jagger spieva: „Línie mojich očí sú chránené autorským zákonom ".<ref>{{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|p=138}}; {{Harvbz|Anon.|2003}}.</ref> Savage sleduje ten istý text, pred ktorým sú riadky „Všetky kluby a bary / A malé červené autá / Neviem prečo, ale snaží sa dostať vysoko“, ako cynický pohľad Stones na Swingujúci Londýn v čase, keď tento fenomén dostával medzinárodnú pozornosť a bol prezentovaný ako turistická atrakcia.{{sfn|Savage|2015|p=74}} Podľa Peroneho „I Am Waiting“ naznačuje zo strany rozprávača [[Paranoja|paranoju]] a to, že jej príčinou sú spoločenské sily, no pieseň predstavuje určitý stupeň rezignácie v porovnaní s ostatnými komentátormi albumu o spoločnosti zameranej na konzumný spôsob života.{{sfn|Perone|2012|pp=96–97}} == Názov a obal == [[Súbor:Christ Walking on the Waters, Julius Sergius Von Klever.jpg|thumb|Predbežný názov a obal boli odmietnuté nahrávacou spoločnosťou Stones pre narážku na Ježiša kráčajúceho po vode. (obraz: ''Kristus kráčajúci po vode'', [[Julius von Klever|Julius von Klever,]] cca. r. 1880)]] Počas nahrávania chcel Oldham dať albumu názov ''Could You Walk on the Water?''<ref>{{Harvbz|Davis|2001|p=155}}; {{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|p=139}}.</ref> V polovici januára 1966 britská tlač dokonca oznámila, že Rolling Stones dňa 10. marca vydá nový album s týmto názvom.{{sfn|Bonanno|1990|p=50}} V knihe ''Rolling with the Stones'' Wyman o tomto zámere hovorí ako o „odvahe“ zo strany Oldhama, no on predpokladá, že titul ''Could You Walk on the Water?'' bol ich manažérom navrhnutý pre kompiláciu ''[[Big Hits (High Tide and Green Grass)]]'' a nie pre budúci album ''Aftermath''.{{sfn|Wyman|2002|pp=217, 230}} V tom čase sa Richards sťažoval na to, že sa Oldham neustále pokúša „medzi nich miešať“ a „Stones sa prakticky stali projekciou jeho vlastného ega.“{{sfn|Wyman|2002|p=222}} Hovorca firmy Decca povedal, že spoločnosť album s takýmto názvom „za žiadnu cenu“ nevydá. Oldhamov nápad vedúcich pracovníkov amerického distribútora spoločnosti London Records znepokojil. Obávali sa, že narážka na [[Ježiš Kristus|Ježiša kráčajúceho po vode]] vyvolá negatívnu odozvu u amerických [[Kresťan|kresťanov]].<ref>{{Harvbz|Wyman|2002|p=217}}; {{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|p=139}}; {{Harvbz|Norman|2012|p=203}}.</ref> Kontroverzia o titule zatiahla Rolling Stones do konfliktu s Deccou, čím sa oddialilo vydanie ''Aftermath'' z marca na apríl 1966.<ref>{{Harvbz|Davis|2001|p=155}}; {{Harvbz|Anon.|2001}}.</ref> Podľa Davisa, Oldham mal nápad v prebale albumu vyrobiť luxusný [[gatefold]], skladačku, so šiestimi stranami farebných fotografií z nedávneho amerického turné Rolling Stones a obal zobrazujúci kapelu kráčajúcu po kalifornskej nádrži spôsobom „popových mesiášov na [[Tiberiadske jazero|Galilejskom jazere]]“. opisuje Davis. Obal, ktorý Decca zamietla, bol namiesto toho použitý pre americkú verziu ''[[Big Hits (High Tide and Green Grass)]]'', no len so zobrazením kapely stojacej na brehu tejto nádrži.{{sfn|Davis|2001|pp=155, 160}} Podľa Davisa „v sklamaní nad nedostatkom kontroly nad svojou prácou, ktoré nasledovalo, bol album pre nedostatok iného konceptu nazvaný ''Aftermath''.“{{sfn|Davis|2001|p=155}} Časopis ''Rolling Stone'' identifikoval spojitosť medzi konečným názvom a témami, ktoré boli v jeho skladbách: „''Aftermath'' (t.j. následky) čoho? Po prvé: búrlivej slávy, ktorá bola výsledkom vydaných piatich albumov za dva roky... a potom aj pokrytectva ich žien“.{{sfn|Anon.|2003}} Podľa Normana je „následok“ „svätokrádežného odkazu na najpozoruhodnejší z Kristových zázrakov“ z predchádzajúceho titulu „to, pred čím ich ich [[Bázeň Božia|bohabojní]] šéfovia mohli ochrániť“, čím sa účinne vyhli medzinárodnému rozruchu, ktorý vyvolal [[John Lennon]] jeho marcovou poznámkou, že [[The Beatles#Roztržky (kontroverzie), posledné turné a Revolver|The Beatles sú „populárnejší ako Ježiš“]].{{sfn|Norman|2012|p=203}} Titulnú fotografiu pre britskú verziu albumu ''Aftermath''<nowiki/>'s spravil britský fotograf [[Guy Webster]]. Dizajn, ktorý bol nazvaný „Sandy Beach“, je podľa Oldhamovho návrhu.<ref>{{Harvbz|Davis|2001|p=161}}; {{Harvbz|Norman|2001|p=196}}.</ref> Namiesto prepracovanej eseje, ktorú pre albumy Rolling Stones zvyčajne spracoval Oldham, poznámky k nemu spísal Hassinger. Ich slová boli priamym komentárom k jeho skladbám.{{sfn|Norman|2001|p=196}} Hassinger k tomu poznamenal: „Bolo skvelé robiť s Rolling Stones, ktorí, na rozdiel od nespočetných žvástov priemerných komediantov po celom svete, sú skutoční profesionáli, s ktorými sa pracovať dá.“{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=139–40}} Na obrázku na obale boli detailné zábery tvárí členov kapely diagonálne zarovnané na svetloružovom a čiernom pozadí. Názov albumu bol rozrezaný cez zalomený riadok na polovicu.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=139}} Na zadnej strane LP sú štyri čiernobiele fotografie skupiny, ktoré vo februári 1966 urobil vo svojom fotografickom štúdiu v [[New York (mesto)|New Yorku]] Jerry Schatzberg.{{sfn|Davis|2001|pp=158, 161}} Jones sa v apríli v rozhovore pre ''[[Melody Maker]]'' k Oldhamovmu dizajnu vyjadroval nelichotivo.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=139}} Na obálku americkej verie albumu odfotil David Bailey farebnú fotografiu Jonesa a Richardsa pred Jaggerom, Wattsom a Wymanom a postavil ju na rozmazané čierne pozadie. Podľa Margotina a Guesdona bola fotografia „narážkou na psychedelické hnutie“, bola zámerne rozmazaná, čím mala „lepšie zodpovedať aktuálnemu umeleckému smerovaniu kapely The Rolling Stones“.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=139}} == Marketing a predaj == [[File:Rolling Stones at Schiphol 1966.png|thumb|left|Sediaci zľava doprava: [[Bill Wyman]], Jones, Richards a Jagger s novinármi [[Letisko Amsterdam-Schiphol|na amsterdamskom letisku Schiphol]] počas turné krátko pred vydaním albumu ''Aftermath''|alt=Black and white photo of young white males sat by a long dark desk and surrounded by a crowd of people, including men with microphones attempting to interview them]] Vydaniu albumu ''Aftermath'' predchádzalo dvojtýždňové koncertné turné Rolling Stones, ktoré od 25. marca 1966 prebiehalo v Európe.{{sfn|Bonanno|1990|pp=52–53}} Decca ho vydala v Spojenom kráľovstve dňa 15. apríla a v sprievodnej tlačovej správe k albumu uviedla: „Pozeráme sa na [[William Shakespeare|Shakespeara,]] [[Charles Dickens|Dickensa]] a [[Geoffrey Chaucer|Chaucera]], aby sme uvideli časy z našej histórii a cítime, že zajtra sa pri mnohých príležitostiach pozrieme na albumy Rolling Stones..., ktoré fungujú ako zrkadlo pre súčasnú myseľ, akcie a diania."<ref>{{Harvbz|Clayson|2006|p=40}}; {{Harvbz|Bockris|1992|pp=75–76}}.</ref> V ten istý deň časopis [[Time (týždenník)|''Time'']] uverejnil článok s názvom „London: A Swinging City“, v ktorej oneskorene rozpoznal fenomén Swingujúceho Londýna rok po tom, ako tento fenomén dosiahol svoj vrchol.{{sfn|Savage|2015|pp=73–74}} Britská edícia albumu ''Aftermath'' mala 52 minút a 23 sekúnd, čo bolo v tom čase najdlhšie [[Dlhohrajúca platňa|vinylové LP]] v populárnej hudbe.{{sfn|Schaffner|1982|p=68}} Platňa bola lisovaná so zníženým objemom, aby sa jej nezvyčajná dĺžka umožnila.{{sfn|Savage|2015|p=71}} V [[Holandsko|Holandsku]] v týždni od 14. mája vydavateľ [[Phonogram Records]] rýchlo vydal tento album v reakcii na vysoký dopyt holandských predajcov hudby.{{sfn|Hegeman|1966|p=32}} V Spojených štátoch vydavateľ London Records vydanie albumu odložil. Pred ''Aftermath'' mali distribútori v edičnom pláne dať na trh kompiláciu ''Big Hits (High Tide and Green Grass)''. K novému štúdiovému albumu vydali v máji ako pilotný [[Singel (hudba)|singel]] nahrávku „Paint It Black“.{{sfn|Salewicz|2002|pp=105, 106}} Pieseň bola pôvodne vydaná ako „Paint It, Black“, no čiarka pred slovom „Black“ vyvolávala polemiku o údajnej rasovej konotácii.{{sfn|Greenfield|1981|p=172}} Svoje piate severoamerické turné, ktoré bolo teraz určené na podporu albumu ''Aftermath'' skupina začala 24. júna. Bolo to ich dovtedy najviac zarábajúce turné a podľa Richardsa aj začiatok obdobia zbližovania sa medzi Jonesom, Jaggerom a ním samotným.<ref>{{Harvbz|Bonanno|1990|p=55}}; {{Harvbz|Wyman|2002|p=236}}; {{Harvbz|Charone|1979|p=89}}.</ref> Koncom júna alebo začiatkom júla vydal Londýn americkú edíciu albumu so skladbou „Paint It Black“, ktorá nahradila úvodnú nahrávku „Mother's Little Helper“. Album vyšiel v USA v rovnakom období ako jeho ďalší singel, vynechaná skladba „Mother's Little Helper“ s piesňou „Lady Jane“ na jeho B- strane.<ref>{{Harvbz|Wyman|2002|p=232}}; {{Harvbz|Salewicz|2002|p=106}}; {{Harvbz|Wyman|2002|p=240}}; {{Harvbz|Bonanno|1990|pp=54–55}}.</ref> Z amerického albumu vypadli aj skladby „Out of Time“, „Take It or Leave It“ a „What to Do“. Bolo to urobené v snahe výrazne skrátiť dĺžku dlhohrajúcej platne v súlade s priemyselnou politikou Spojených štátov vydávať kratšie albumy a tým maximalizovať množstvo vydaných LP pre populárnych umelcov.<ref>{{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|p=139}}; {{Harvbz|Havers|2018}}; {{Harvbz|Bentley|2010|p=142}}.</ref> ''Aftermath'' bol štvrtý britský a šiesty americký [[štúdiový album]] skupiny The Rolling Stones.<ref>{{Harvbz|Persad|2013}}; {{Harvbz|Dalton|1982|p=34}}.</ref> V Spojenom kráľovstve sa ''Aftermath'' umiestnil na osem po sebe nasledujúcich týždňov na vrchole albumového rebríčka časopisu [[Record Retailer|''Record Retailer'']], ktorý sa neskôr transformoval na [[UK Albums Chart]], pričom v tomto rebríčku na vrchole nahradil soundtrack k filmu [[The Sound of Music|''The Sound of Music'']] (1965). Celkovo sa ''Aftermath'' rebríčku udržal 28 týždňov.<ref>{{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|p=139}}; {{Harvbz|Anon. (c)|n.d.}}.</ref> V roku 1966 bol vo Veľkej Británii ''Aftermath'' štvrtým najpredávanejším albumom a v Holandsku sa medzi najpredávanejšími albumami na desiatom mieste.<ref>{{Harvbz|Mawer|2007}}; {{Harvbz|Hegeman|1966|p=32}}.</ref> V USA sa album dňa 2. júla dostal na 117. miesto v rebríčku [[Billboard|''Billboard'' Top LP]], čo z neho urobilo najvyššie umiestnenú novinku toho týždňa. Do 13. augusta sa ''Aftermath'' dostal na 2. miesto za album ''[[Yesterday and Today]]'', ktorý v USA v tom období vydala kapela The Beatles.{{sfn|Havers|2018}} Ten mesiac [[RIAA|Asociácia nahrávacieho priemyslu v Amerike]] udelila albumu ''Aftermath'' za predaj 500 000 kópií [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|zlatú certifikáciu]], roku 1989 za milión kópií bola albumu udelená platinová certifikácia.{{sfn|Anon. (e)|n.d.}} Podľa popového historika Richarda Haversa bol ''Aftermath'' v roku 1966 podporený hlavne úspechom singlu „Paint It Black“, ktorý bol v júni na dva týždne na prvom mieste rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].{{sfn|Havers|2018}} Singel „Mother's Little Helper“ bol tiež hitom [[Billboard Hot 100|Hot 100]] a dosiahol svoj vrchol v tomto rebríčku na 8. mieste.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=139}} Piesne albumu sa ukázali byť populárne aj medzi inými nahrávacími umelcami, „Mother's Little Helper“, „Take It or Leave It“, „Under My Thumb“ a „Lady Jane“, všetky boli prebraté do mesiaca od vydania ''Aftermath''.{{sfn|Bonanno|1990|p=53}} K úspechu Jaggera a Richardsa ako autorov sa pridal [[Chris Farlowe]], ktorý sa v auguste dostal na prvé miesto britských hitparád so svojou Jaggerom produkovanou nahrávkou „Out of Time“.<ref>{{Harvbz|Norman|2001|p=210}}; {{Harvbz|Larkin|2011|pp=1995–96}}.</ref> == Ohlasy kritiky == V hudobných periodikách mal album ''Aftermath'' veľmi priaznivé recenzie.<ref>{{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|p=139}}; {{Harvbz|Savage|2015|pp=71–72}}.</ref> Bol vydaný len niekoľko mesiacov pred albumom [[Bob Dylan|Boba Dylana]] [[Blonde on Blonde|''Blonde on Blonde'']] a [[Revolver (album)|''Revolver'']] od kapely The Beatles. Boli to projekty hudobníkov, ku ktorým Jaggera a Richardsa prirovnávali, keď Oldham v tlači propagoval ich umelecké dozrievanie.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|pp=137–39}} Medzi britskými kritikmi [[Richard Green]] z britského týždenníka [[Record Mirror|''Record Mirror'']] v apríli 1966 začal svoju recenziu slovami: „Či už si to uvedomujú alebo nie, a myslím si, že Andrew Oldham áno, Rolling Stones majú s ''Aftermath'' v rukách prelomový album roka.“ a dodal, že prekonať ich úspech by si vyžadovalo veľa úsilia. Green povedal, že hudobne je je na albume nezameniteľne rokenrol a obzvlášť na neho zapôsobili Wattsove bicie.{{sfn|Green|1966|p=5}} Keith Altham z [[NME|''New Musical Express'']] (''NME'') vyzdvihol Stones ako „hlavných tvorcov elektrických strojov“, ktorí nahrali album s „najlepšou hodnotou za peniaze, aké kedy boli“. „Goin' Home“ opísal ako „fantastickú R&B improvizáciu“ a povedal, že „Lady Jane“, „Under My Thumb“ a „Mother's Little Helper“ majú potenciál pre skvelé single.{{sfn|Altham|1966|p=48}} ''Aftermath'' bol v týždenníku ''Melody Maker'' považovaný za doteraz najlepší album skupiny, ktorý by „bez námahy vzal Britániu útokom“. Recenzent časopisu ocenil jeho zameranie „na bigbít, silu a zaujímavé „zvuky“ a poznamenal, že použitie cimbalu, sitaru, organu, čembala, marimby a fuzz boxov vytvára „ohromujúcu rozmanitosť atmosféry a tónov“.{{sfn|Anon. (a)|1966}} Kým posmešný postoj textov k ženám niektorých poslucháčov urážal, tomuto aspektu sa v britskej popovej tlači alebo k sťažnostiam fanúšičiek venovala len malá pozornosť.<ref>{{Harvbz|Davis|2001|p=163}}; {{Harvbz|Savage|2015|pp=72–73}}.</ref> V kultúrnom časopise ''New Left Review'' Alan Beckett napísal, že texty kapely môže plne oceniť len publikum, ktoré pozná život moderného mesta, najmä Londýna. Povedal, že „archetypálne dievča“ pre Rolling Stones, ako bolo prvýkrát predstavené v ich piesni „Play with Fire“ z roku 1965, bolo „bohaté, rozmaznané, zmätené, slabé, užívalo drogy atď.“ a dodal, že: „Každý, kto bol vtedy okolo [[Chelsea (Londýn)|Chelsey]] alebo [[Kensingtonské záhrady|Kensingtonu]] môže pridať k postavám aspoň jedno meno.“{{sfn|Bockris|1992|p=76}} V odpovedi v tej istej publikácii intelektuálny historik [[Perry Anderson]] (používajúci pseudonym Richarda Mertona) obhajoval posolstvo kapely ako odvážne a satirické odhalenie [[Rodová nerovnosť|sexuálnej nerovnosti]]. Povedal, že v piesňach ako „Stupid Girl“ a „Under My Thumb“ sa Rolling Stones „vzopreli ústrednému [[Tabu (náboženstvo)|tabu]] spoločenského systému“ a „urobili to tým najradikálnejším a najneprijateľnejším možným spôsobom: oslavou."{{sfn|Davis|2001|p=163}} Niektoré feministické autorky obhajovali pieseň „Under My Thumb“.{{sfn|Berman|2017}} Američanka [[Camille Pagliová]] považoval pieseň napriek jej sexistickým textom za „umelecké dielo“ a ''Aftermath'' za „skvelý album“ s „bohatstvom zvukov“.<ref>{{Harvbz|Gillespie|2015}}; {{Harvbz|Paglia|1994|p=224}}.</ref> Medzi americkými komentátormi Bryan Gray v ''Deseret News'' napísal: „Tento album robí zatiaľ najlepšiu prácu pri odcudzení ľudí starších ako dvadsať rokov. Dôvod: snažia sa spievať."{{sfn|Wyman|2002|p=232}} Recenzný panel ''Record World'' vybral album ako jeden z ich troch „Albumov týždňa“, pričom mu predpovedal veľký predaj a zároveň vyzdvihol jeho úvodný singel „Paint It Black“ ako „len prvý zo série jeho horúcich [skladieb]“.{{sfn|Anon. (e)|1966|p=1}} Recenzent [[Billboard|''Billboardu'']] predpovedal, že ''Aftermath'' sa stane ďalším hitom Rolling Stones, pričom citoval „Paint It Black“ ako ústredný bod hardrockového albumu a Oldhama za jeho produkciu pochválil.{{sfn|Anon. (d)|1966|p=66}} Časopis zameraný hudobný priemysel, ''Cash Box'', bol albumom mimoriadne ohromený a tiež predpovedal okamžitý úspech v rebríčku, pričom povedal, že najmä „Lady Jane“ a „Goin' Home“ pravdepodobne pritiahnu značnú pozornosť.{{sfn|Anon. (c)|1966|p=192}} Robert Christgau, ktorý v roku 1967 písal pre ''[[Esquire]]'', povedal, že nahrávky Rolling Stones predstavujú jedinú možnú výzvu pre album [[Rubber Soul|''Rubber Soul'']] ako „albumu, ktorý svojou inováciou, utiahnutosťou a lyrickou inteligenciou“ ďaleko prekonal všetky predchádzajúce diela v populárnej hudbe.{{sfn|Christgau|1967|p=283}} Asi o dva roky neskôr v americkom časopise ''Stereo Review'' zaradili americkú verziu albumu ''Aftermath'' do svojej základnej rockovej „knižnice“ 25 albumov a umeleckú identitu Rolling Stones prisúdili z veľkej časti Jaggerovi, „ktorého sila, jemnosť a vtip nemajú v súčasnej populárnej hudbe obdobu“.{{sfn|Christgau|1969}} Aj keď Jaggera a Richardsa medzi skladateľmi rockovej muziky radil na druhé miesto za Johnom Lennonom a Paulom McCartneym, Christgau ''Aftermath'' stále považoval za najlepší album v akejkoľvek kategórii a napísal: „Rockoví fanúšikovia rozlišujú The Rolling Stones oproti The Beatles, ale možno nezapôsobili na širšie publikum, pretože ich oddanosť hudbe je čistá: štúdiový orchester [[Hollyridge Strings]], ktorý interpetoval v 60. a 70. rokoch 20. storočia nahrávky najúspešnejších dobových popových umelcov, nikdy nenahrá album s melódiami od dvojice Jagger-Richards. Ale pre každého, kto je ochotný zahodiť svoje predsudky, je ''Aftermath'' skvelým zážitkom, destiláciou všetkého, o čom je rock a blues.“{{sfn|Christgau|1969}} == Historický odkaz albumu == === Kultúrny vplyv === ''Aftermath'' je všeobecne považovaný za jeden z najdôležitejších prvých albumov kapely The Rolling Stones.{{sfn|Anon.|2018}} Bolo to ich prvé vydanie éry hudobných albumov, počas ktorej dlhohrajúce (LP) platne ako primárny produkt a forma umeleckého vyjadrenia v populárnej hudbe nahradili singlové nosiče.{{sfn|Snow|2015|p=67}} Rovnako ako v prípade albumu ''Rubber Soul'' od kapely The Beatles, rozsah komerčného úspechu ''Aftermath'' zmaril zámery hudobného priemyslu obnoviť trh s LP platňami ako doménu pre bohatších, vekovo už dospelých kupcov vinylových platní. Plán, ktorý vychádzal z nesúhlasu hudobného priemyslu s neotesaným imidžom spojeným s Jaggerom a ich presvedčenie, že mladí kupci platní sa viac zameriavajú na singlové nahrávky.{{sfn|Simonelli|2013|p=96}} Podľa Malvinniho bol ''Aftermath'' „zásadným krokom pre dobytie popového sveta Rolling Stones a ich veľmi potrebnou odpoveďou“ na ''Rubber Sou''l, ktorý podobne stelesňoval vznik mladej kultúry v populárnej hudbe polovice 60. rokov.{{sfn|Malvinni|2016|pp=43, xxxvi}} S ich stupňujúcim komerčným úspechom sa Rolling Stones pripojili k The Beatles a [[The Who]] ako jedna z mála rockových skupín, ktorí boli schopní nasledovať svoj vlastný umelecký smer a zaradiť sa do elitnej londýnskej bohémskej scény bez toho, aby si kompromismi a ignoráciou triednych hodnôt odcudzili širšie mládežnícke publikum.{{sfn|Simonelli|2013|p=97}} Keď hovoríme o kultúrnom dopade vydania albumu ''Aftermath'' v Británii v roku 1966, Margotin a Guesdon hovoria, že to bol „v istom zmysle [[soundtrack]] Swingujúceho Londýna a dar pre mladých ľudí“ a „jedna z najjasnejších hviezd novej kultúry (alebo [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúry]]), ktorá mala dosiahnuť svoj zenit nasledujúci rok v [[Leto lásky|Lete lásky]]“.{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=136}} Anglický hudobný novinár, [[Roy Carr]], v roku 1976 o albume povedal: „''Aftermath'' nasleduje priamo po trilógii piesní Stones založených na ich amerických skúsenostiach: „[[(I Can’t Get No) Satisfaction|(I Can't Get No) Satisfaction]]“, „Get Off of My Cloud“ a „19th Nervous Breakdown“ a potvrdzuje, že získali dostatočnú sebadôveru vo svoje vlastné autorské schopnosti na to, aby predviedli album s úplne originálnym materiálom. Aj keď si to vtedy možno neuvedomovali, ich počiatočný adrenalín (ktorý ich udržiaval tri roky) bol takmer vyčerpaný. Avšak samotná dynamika ich boja o nadvládu v USA im umožnila uskutočniť tento prevrat bez toho, aby prejavili známky umeleckej únavy.“{{sfn|Bockris|1992|p=75}} Album ''Aftermath'' je považovaný za jeden zo základov umeleckého formovania v ranej tvorbe kapely The Rolling Stones.{{sfn|Anon.|2018}} Ich nový zvuk na albume pomohol o tisíce rozšíriť ich fanúšikov, kým obsah albumu upevnil ich temný imidž.<ref>{{Harvbz|Anon.|2018}}; {{Harvbz|Perone|2012|p=97}}.</ref> Ako poznamenáva spisovateľ a žurnalista [[Ritchie Unterberger]], ich pohŕdavý pohľad na spoločnosť a ženy významne prispel k povesti skupiny ako „zlých chlapcov“ rockovej hudby.{{sfn|Unterberger (b)|n.d.}} Podľa Johna Mendelsohna z ''[[PopMatters]]'' najmä sociálny podtón skladby „Mother's Little Helper“ „upevnil ich povesť podvratnej kultúrnej sily“, pretože odhalil pokrytectvo výlučného spojenia mainstreamovej kultúry so závislými a rockovými hviezdami, ktoré užívajú [[Psychoaktívne drogy]].{{sfn|Mendelsohn|Klinger|2013}} Jazz Monroe z ''[[NME]]'' píše, že ''Aftermath'' súčasne zaprel a pretvoril rockovú tradíciu a navždy povýšili Rolling Stones na jednu úroveň s The Beatles.{{sfn|Monroe|2015}} V internetovom denníku a zábavnom webe, ''The A.V. Club'', Hyden album popisuje ako „šablónu pre každý z klasických albumov Stones, ktorá prišla až neskôr“, pričom jeho „sarkastické, temné a nenútene šokujúce“ piesne pripisujú úvodným témam, ktoré mal Jagger v budúcnosti ďalej preskúmať prostredníctvom jeho „komplexnej, klzkej osobnosti“, ktorá umožňovala aby bol „dobrý a zlý, muž a žena, tvrdý a nežný, obeť a prenasledovateľ“. Tento zámerne „mätúci, komplikovaný obraz“ pomohol urobiť z Jaggera jedného z najpútavejších vedúcich hudobníkov v rocku.{{sfn|Hyden|2008}} === Vplyv na rockovú hudbu === Ukázalo sa, že album ovplyvnil vývoj rockovej hudby. Jeho temný obsah bol priekopníkom temnejších psychologických a sociálnych tém [[Glam rock|glam rocku]] a britského [[Punk rock|punk rocku]] v 70. rokov.{{sfn|Perone|2012|p=97}} Hudobný historik [[Nicholas Schaffner]] v knihe ''The British Invasion: From the First Wave to the New Wave'' (1982) oceňuje, že Stones sú na tomto albume prvým nahrávacím počinom, ktorý zahŕňa témy sexu, drog a [[Spoločenské účinky rockovej hudby|rockovej kultúry]] „s patričnou mierou inteligencie a zodpovedajúcim nedostatkom sentimentu, či alebo dokonca romantizmu“.{{sfn|Schaffner|1982|p=69}} Najmä postoj piesní ako „Paint It Black“ ovplyvnil punkový nihilistický náhľad.{{sfn|Palmer|2011}} [[Elvis Costello]] nazval svoj album ''[[This Year's Model]]'' (1978) „duchovný odkaz na ''Aftermath''“ a pieseň „This Year's Girl“ nazval odpoveďou na nahrávku „Stupid Girl“.<ref>{{Cite web| last=Marcus| first=Greil| title=Elvis Costello Explains Himself| date=September 2, 1982| magazine=Rolling Stone}}</ref> Niektoré rockové prvky ''Aftermath'' ovplyvnené blues predznamenali blues-rockovú hudbu konca šesťdesiatych rokov.{{sfn|Perone|2012|p=91}} Schaffner tvrdí, že skladba „Goin' Home“ predvídala trend rozšírených [[Hudobná improvizácia|hudobných improvizácií]] profesionálnych rockových kapiel, zatiaľ čo Rob Young z magazínu ''[[Uncut]]'' hovorí, že to ohlasovala „blížiaci sa psychedelický príliv“ na spôsob albumu ''Rubber Soul''.<ref>{{Harvbz|Schaffner|1982|p=69}}; {{Harvbz|Young|2010|pp=18–19}}.</ref> V zhrnutí vplyvu albumu ''Aftermath'' z roku 2017 opisuje [[Popkultúra|popkultúrna]] spisovateľka Judy Bermanová skladbu „Paint It Black“ ako „doteraz najnihilistickejší rockový hit“ a dospela k záveru, že „keďže Jones zamenil svoju gitaru za balík exotických nástrojov skupina nasmerovala svojich koncertných hudobníkov v 11-minútovom vrcholnom bluesovom džeme v skladbe „Goin' Home“ ďalej smerom k rocku."{{sfn|Berman|2017}} === Prehodnotenie === ''Aftermath'' je často považovaný za prvý klasický album skupiny Rolling Stones.{{sfn|Marchese|2017}} Podľa Stephena Davisa, jeho postavenie ako prvej úplnej autorskej zbierky dvojice Jagger-Richards z neho robí „pre serióznych fanúšikov prvý skutočný hudobný album kapely The Rolling Stones“.{{sfn|Davis|2001|p=161}} Schaffner hovorí, že je to „najkreatívnejší“ a možno aj najlepší z ich albumov „za prvých päť rokov“, kým Hyden ho uvádza ako ich „prvé plnohodnotné majstrovské dielo“.<ref>{{Harvbz|Schaffner|1982|p=68}}; {{Harvbz|Hyden|2008}}.</ref> Ian MacDonald, ktorý píše pre ''Uncut'', ho považuje za „ranný vrchol“ kariéry Stones a Jody Rosen v zbierke „Back Catalogue“ pre časopis ''Blender'' ho zaradil ako prvý zo „zásadných“ albumov skupiny.<ref>{{Harvbz|MacDonald|2002}}; {{Harvbz|Rosen|2006}}.</ref> [[Alexis Petridis]] z ''[[The Guardian]]'' označil ''Aftermath'' za piatu najlepšiu nahrávku kapely The Rolling Stones, kým Graeme Ross z novín [[The Independent|''The Independent'']] ho radí na šieste miesto a naznačuje, že je na úrovni iných referenčných LP z roku 1966, vrátane takých ako boli [[Blonde on Blonde|''Blonde on Blonde'']], [[Revolver (album)|''Revolver'']], či [[Pet Sounds|''Pet Sounds'']] od skupiny [[Beach Boys]].<ref>{{Harvbz|Petridis|2018}}; {{Harvbz|Ross|2018}}.</ref> V publikácii ''The Rolling Stone Illustrated History of Rock & Roll'' (1976) Christgau menuje ''Aftermath'' ako prvý zo série LP Rolling Stones a ráta k nemu [[Between the Buttons|''Between the Buttons'']], [[Beggars Banquet|''Beggars Banquet'']] (1968) a [[Let It Bleed (album)|''Let It Bleed'']] (1969) ako tie ktoré patria „medzi najlepšie rockové albumy".{{sfn|Christgau|1976}} V kompilátore žánrovo špecifických hudobných sprievodcov, [[MusicHound Rock|''MusicHound Rock'']] (1999), [[Greg Kot]] vyzdvihuje Jonesove „šikovné“ inštrumentálne vstupy a zároveň identifikuje ''Aftermath'' ako album, ktorý zmenil Rolling Stones z britských bluesových „tradicionalistov“ spolu s The Beatles a Bobom Dylanom na kanonických umelcov rockovej albumovej éry.{{sfn|Kot|1999|p=950}} V retrospektívnej recenzii pre [[AllMusic]] Unterberger oceňuje využitie vplyvov od Dylana a psychedélie na skladbe „Paint It Black“ a podobne označuje „Under My Thumb“, „Lady Jane“ a „I Am Waiting“ za majstrovské diela.{{sfn|Unterberger (b)|n.d.}} V roku 2002 boli ako súčasť kampane [[ABKCO Records]] obe verzie ''Aftermath'' na opätovné vydanie albumov Rolling Stones zo 60. rokov digitálne zremastrované. David Browne pri recenzovaní reedícií v časopise ''[[Entertainment Weekly]]'' odporúča britskú verziu pred americkou, kým Tom Moon vo svojom hodnotení v ''The Rolling Stone Album Guide'' (2004) uprednostňuje americkú edíciu pre jej nahradenie skladby „Mother's Little Helper“ nahrávkou „Paint“. It Black“ a vyzdvihuje dômyselné Jaggerove texty.<ref>{{Harvbz|Browne|2002}}; {{Harvbz|Moon|2004|p=697}}</ref> [[Colin Larkin]], ktorý vo svojej ''[[Encyclopedia of Popular Music|Encyklopédii populárnej hudby]]'' (2011) hodnotí britskú verziu vyššie, opisuje ''Aftermath'' ako „prelomové dielo v rozhodujúcom roku“ a album, ktorý demonštruje flexibilitu v písaní a hudobných štýloch skupiny, ako aj „znaky zarytej mizogýnie v kapele“.{{sfn|Larkin|2011|pp=1995–96}} [[Jim DeRogatis]] a [[Greg Kot]] sa v knihe ''The Beatles vs. The Rolling Stones: Sound Opinions on the Great Rock 'n' Roll Rivalry'' (2010) zhodujú, že ''Aftermath'' je „prvý od začiatku až do konca“ skutočne skvelý album Stones, pričom na DeRogatisa obzvlášť zapôsobila prvá polovica skladieb britskej edície.{{sfn|DeRogatis|Kot|2010|pp=38–39}} Jeden z predstaviteľov popkultúry, spisovateľ [[Shawn Levy]], vo svojej knihe ''Ready, Steady, Go!: Swinging London and the Invention of Cool'' z roku 2002 hovorí, že na rozdiel od troch predchádzajúcich albumov Stones, ''Aftermath'' ukázal „účel“ vo svojom poradí a „skutočný zmysel, že pracovala koherentná vízia“ na spôsob ''Rubber Soul'' od The Beatles. Dodáva však, že v auguste 1966, po vydaní albumu ''Revolver'', sa ''Aftermath'' javil už ako „ochabnutý, krotký a zastaraný“.{{sfn|Levy|2002|p=175}} Young verí, že jeho povesť diela na rovnakej úrovni ako ''Rubber Soul'' je nezaslúžená, pretože kvalita jeho piesní je nekonzistentná, produkcia je „relatívne priama“ a rozmanitý štýlový prístup zabezpečuje, že chýba jednotiaci aspekt ostatných veľkých albumov tohto obdobia.{{sfn|Young|2010|pp=18–19}} V diskusii o kritickom odkaze albumu pre ''PopMatters'' sa Mendelsohn a Eric Klinger zhodujú s týmto sentimentom a zároveň súhlasia s tým, že pre Rolling Stones ide skôr o prechodné dielo, ktoré nie je na úrovni albumov z ich nasledujúcich „zlatých rokov“: [[Beggars Banquet|''Beggars Banquet'']], [[Let It Bleed (album)|''Let It Bleed'']], [[Sticky Fingers|''Sticky Fingers'']] (1971) a [[Exile on Main St.|''Exile on Main St.'']] (1972).{{sfn|Mendelsohn|Klinger|2013}} Pri príležitosti 40. výročia albumu ''Aftermath'' v článku pre ''Clash'', Simon Harper pripúšťa, že jeho umelecké nastavenie popri súčasných dielach The Beatles môže byť diskutabilné, ale „ako znovuzrodenie najväčšej rock and rollovej kapely na svete je jeho dôležitosť nesporná“.{{sfn|Harper|2006}} Niektoré retrospektívne hodnotenia albumu sú kritické voči jeho tvrdým postojom voči ženám. Ako poznamenáva Nicholas Schaffner, „brutalita útokov z takých hlúpostí ako sú „Stupid Gir“, „Under My Thumb“ a „Out of Time“ vtedy samozrejme vyvolali medzi [[Feminizmus (hnutie)|feministkami]] záchvaty hnevu."{{sfn|Schaffner|1982|p=69}} Young z toho vyvodzuje, že hlavná lyrická téma albumu teraz evokuje „pomerne staromódny pocit neslušnej, štipľavej mizogýnie“, pričom ženské postavy prezentuje ako „paničky v domácnosti... idiotitské husi... „zastarané“ módne figuríny...“. Unterberger vyjadruje podobné výhrady k podstate piesní ako „Goin' Home“ a „Stupid Girl“, pričom druhú z nich považuje za mimoriadne hlúpu.{{sfn|Unterberger (b)|n.d.}} === Rebríčky === Album ''Aftermath'' je často zaraďovaný do odborných rebríčkov najlepších albumov. V roku 1987 bol na základe príspevkov medzinárodnej poroty 81 kritikov, spisovateľov a vysielateľov zvolený za 68. miesto v knihe [[Paul Gambaccini|Paula Gambacciniho]] ''[[Critic's Choice: Top 200 Albums|Critics' Choice: The Top 100 Rock 'n' Roll Albums of All Time]]''.{{sfn|Taylor|1987}} V súčasných rebríčkoch najlepších albumov sa holandský ''OOR'', britský ''Sounds'' a [[Írsko|írsky]] ''Hot Press'' umiestnil ''Aftermath'' na 17., 61. a 85. miesto. [[Francúzsko|Francúzsky]] časopis ''Rock & Folk'' zaradil tento album v roku 1995 do zoznamu „The 300 Best Albums from 1965–1995“. V roku 2000 bol ''Aftermath'' zvolený na 387. miesto v rebríčku ''All Time Top 1000 albumov'', ktorý zostavil Colin Larkin.{{sfn|Larkin|2000|p=147}} V roku 2003 časopis ''Rolling Stone'' zaradil americké vydanie albumu ''Aftermath'' na 108. miesto v zozname časopisu „[[500 najlepších albumov všetkých čias|''500 najlepších albumov všetkých čias'']]“..{{sfn|Anon.|2003}} Zoznam francúzskeho maloobchodníka [[FNAC]] z roku 2008 označil ''Aftermath'' za 183. najlepší album všetkých čias. V súčasných zoznamoch „najlepších“ albumov ho časopis ''Rolling Stone'' a mužský magazín ''[[GQ]]'' zaradili na druhé a 10. miesto. V roku 2017 zaradil [[Pitchfork Media|''Pitchfork'']] album ''Aftermath'' na 98. miesto v rebríčku ''200 najlepších albumov 60. rokov''.{{sfn|Berman|2017}} Album je hodnotený aj v sprievodcoch populárnymi nahrávkami. V antológii ''Stranded'' od Greila Marcusa z roku 1979 je menovaný ako jeden z albumov jeho „Ostrova pokladov“, ktorý obsahuje jeho osobnú diskografiu z prvých 25 rokov rockovej hudby.{{sfn|Marcus|1979}} Americké vydanie albumu je zahrnuté v „Základnej knižnici hudobných záznamov“ z 50. a 60. rokov v publikácii ''[[Christgau's Record Guide: Rock Albums of the Seventies]]'' (1981).{{sfn|Christgau|1981}} Rovnaká verzia sa objavuje v knihe Jamesa Peroneho ''The Album: A Guide to Pop Music's Most Provocative, Influential and Important Creations'' (2012) a v ''[[101 Albums That Changed Popular Music]]'' (2009) v dodatku „Ten Albums That Almost Made It“ od Chrisa Smitha.<ref>{{Harvbz|Perone|2012|p=vi}}; {{Harvbz|Smith|2009|pp=243, 244}}.</ref> Okrem toho bol ''Aftermath'' zaradený v publikácii Billa Shapira z roku 1991 ''Rock & Roll Review: A Guide to Good Rock on CD'' (uvedené v sekcii „Najlepších 100 rockových kompaktných diskov“), ďalej v diele ''The Accidental Evolution of Rock'n'roll'' (1997) od [[Chuck Eddy|Chucka Eddyho]], v Greenwoodskej Encyclopédii rockovej histórii z roku 2006 je v zozname „Most Significant Rock Albums“, album je aj v knihe Toma Moona z roku 2008 [[1000 Recordings to Hear Before You Die|''1000 Recordings to Hear Before You Die'']] a ''[[1001 Albums You Must Hear Before You Die]]'', ktorú v roku 2010 zostavil [[Robert Dimery]].{{sfn|Dimery|2010|p=93}} == Zoznam skladieb == === Album vydaný v Spojenom kráľovstve === {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na prvej strane britskej verzii [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]] ''Aftermath'' | celková_dĺžka = | Všetko zložené jedným človekom = [[Mick Jagger]] a [[Keith Richards]] | titul1 = Mother's Little Helper | dĺžka1 = 2:40 | titul2 = Stupid Girl | dĺžka2 = 2:52 | titul3 = [[Lady Jane]] | dĺžka3 = 3:06 | titul4 = Under My Thumb | dĺžka4 = 3:20 | titul5 = Doncha Bother Me | dĺžka5 = 2:35 | titul6 = Goin' Home | dĺžka6 = 11:35 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na druhej strane britskej verzii [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]] ''Aftermath'' | celková_dĺžka = | Všetko zložené jedným človekom = Mick Jagger a Keith Richards | titul1 = Flight 505 | dĺžka1 = 3:25 | titul2 = High and Dry | dĺžka2 = 3:06 | titul3 = Out of Time | dĺžka3 = 5:15 | titul4 = It's Not Easy | dĺžka4 = 2:52 | titul5 = I Am Waiting | dĺžka5 = 3:10 | titul6 = Take It or Leave It | dĺžka6 = 2:47 | titul7 = Think | dĺžka7 = 3:10 | titul8 = What to Do | dĺžka8 = 2:30 }} * [[Super Audio CD|SACD]] remaster britskej edície od značky ABKCO z roku 2002 bol vydaný s inak nedostupným stereo mixom „Mother's Little Helper“.{{sfn|Walsh|2002|p=27}} === Album vydaný v Spojených štátoch === {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na prvej strane americkej verzii [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]] ''Aftermath'' | celková_dĺžka = | Všetko zložené jedným človekom = [[Mick Jagger]] a [[Keith Richards]] | titul1 = [[Paint It Black]] | poznámka1 = pôvodne nazvaná „Paint It, Black“{{sfn|Greenfield|1981|p=172}} | dĺžka1 = 3:46 | titul2 = Stupid Girl | dĺžka2 = 2:52 | titul3 = Lady Jane | dĺžka3 = 3:06 | titul4 = Under My Thumb | dĺžka4 = 3:20 | titul5 = Doncha Bother Me | dĺžka5 = 2:35 | titul6 = Think | dĺžka6 = 3:10 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na druhej strane americkej verzii [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]] ''Aftermath'' | celková_dĺžka = | Všetko zložené jedným človekom = Mick Jagger a Keith Richards | titul1 = Flight 505 | dĺžka1 = 3:25 | titul2 = High and Dry | dĺžka2 = 3:06 | titul3 = It's Not Easy | dĺžka3 = 2:52 | titul4 = I Am Waiting | dĺžka4 = 3:10 | titul5 = Goin' Home | dĺžka5 = 11:13 }} *Poznámka: časovanie skladieb „Paint It Black“ a „Goin' Home“ na opätovnom vydaní [[Kompaktný disk|CD]] je nesprávne. == Výroba albumu == Údaje sú z [[booklet]]u CD z roku 2002 a príspevky uvedené v knihe Philippa Margotina a Jeana-Michela Guesdona ''All the Songs'', pokiaľ nie je uvedené inak.<ref>{{Harvbz|Anon. (a)|2002}}; {{Harvbz|Margotin|Guesdon|2016|pp=134–75}}.</ref> ;The Rolling Stones * [[Mick Jagger]]&nbsp;– spev a vokály, perkusie, harmonika {{small|(„Doncha Bother Me“)}} * [[Keith Richards]]&nbsp;– vokály, elektrické a akustické gitary, [[fuzz bass]] {{small|( „Under My Thumb“, „Flight 505“, „It's Not Easy“)}} * [[Brian Jones]]&nbsp;– elektrické a akustické gitary; [[sitar]] {{small|(„Paint It Black“)}}, [[Appalachian dulcimer|dulcimer]] {{small|(„Lady Jane“, „I Am Waiting“)}}, harmonika {{small|(„Goin' Home“, „High and Dry“)}}, [[marimba]] {{small|(„Under My Thumb“, „Out of Time“)}}, [[vibrafón]] {{small|(„Out of Time“)}}{{sfn|Margotin|Guesdon|2016|p=154}}, [[koto]] {{small|(„Take It or Leave It“)}}{{sfn|Janovitz|2013|p=88}} * [[Bill Wyman]]&nbsp;– basová gitara, fuzz bass; organ {{small|(„Paint It Black“)}}, marimba, zvony * [[Charlie Watts]]&nbsp;– bicie nástroje, perkusie, marimba, zvony ;hostia * [[Jack Nitzsche]]&nbsp;– klavír, organ, [[čembalo]], perkusie * [[Ian Stewart]]&nbsp;– klavír, organ ;produkcia * [[David Bailey]]&nbsp;– fotografie {{small|(verzia pre USA)}}{{sfn|Anon. (b)|2002}} * [[David Hassinger|Dave Hassinger]]&nbsp;– technik * [[Andrew Loog Oldham]]&nbsp;– produkcia, dizajn obalu {{small|(Verzia pre Spojené kráľovstvo)}}{{sfn|Norman|2001|p=196}} * [[Jerry Schatzberg]]&nbsp;– fotografie * [[Guy Webster]]&nbsp;– fotografie {{small|(Verzia pre Spojené kráľovstvo)}} == Rebríčky == {{col-begin}} {{col-2}} ===Týždenné rebríčky=== {|class="wikitable sortable plainrowheaders" |- ! Rebríček (1966–67) ! Najvyššia<br />pozícia |- |scope="row"| Australian Albums ([[Kent Music Report]])<ref name=AUS>{{cite book|last=Kent|first=David|author-link=David Kent (historian)|title=Australian Chart Book 1970–1992|edition=illustrated|publisher=Australian Chart Book|location=St Ives, N.S.W.|year=1993|isbn=0-646-11917-6}}</ref> | align="center"|2 |- |scope="row"| Canada [[CHUM Chart|CHUM's Album Index]]{{sfn|Anon. (g)|1966}} | align="center"| 1 |- |scope="row"| Finland ([[The Official Finnish Charts]])<ref name=FINI>{{cite book|last=Pennanen|first=Timo|title=Sisältää hitin – levyt ja esittäjät Suomen musiikkilistoilla vuodesta 1972|edition=1st|publisher=Kustannusosakeyhtiö Otava|location=Helsinki|year=2006|isbn=978-951-1-21053-5| language= fi}}</ref> | align="center"| 1 |- |scope="row"| German Albums ([[GfK Entertainment charts|Offizielle Top 100]]) | align="center"| 1 |- |scope="row"|UK ''[[NME|New Musical Express]]'' Best Selling LPs{{sfn|Anon. (b)|1966|p=5}} | align="center"| 1 |- |scope="row"|UK [[UK Albums Chart|''Record Retailer'' LPs chart]]<ref>{{cite web |title=Rolling Stones |url=https://www.officialcharts.com/artist/28195/rolling-stones/ |publisher=[[Official Charts Company]] |access-date=22 December 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230701164349/https://www.officialcharts.com/artist/28195/rolling-stones/ |archive-date=1 July 2023 |url-status=live}}</ref> | align="center"| 1 |- |scope="row"| US [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] | align="center"| 2 |- |scope="row"|US ''[[Cashbox|Cash Box]]'' Top 100 Albums{{sfn|Anon. (f)|1966|p=41}} | align="center"| 1 |- |scope="row"|US ''[[Record World]]'' Top 100 LPs{{sfn|Anon. (h)|1966|p=22}} | align="center"| 1 |} {{col-2}} === Koncoročné rebríčky === {|class="wikitable sortable plainrowheaders" |- ! Rebríček (1966) ! Najvyššia<br />pozícia |- |scope="row"|US ''Billboard'' Koniec roka{{sfn|Anon. (i)|1966|p=34}} | align="center"| 24 |- |scope="row"|US ''Cash Box'' Koniec roka{{sfn|Anon. (j)|1966|p=34}} | align="center"| 22 |} {{col-end}} ==Certifikácie== {{Certification Table Top}} {{Certification Table Entry|region=United Kingdom|type=album|artist=The Rolling Stones|title=Aftermath|award=Silver|relyear=2006|certyear=2013|id=12562-44-2|note=release of 2006}} {{Certification Table Entry|region=United States|type=album|artist=The Rolling Stones|title=Aftermath|award=Platinum|relyear=1966|certyear=1989}} {{Certification Table Bottom | nosales=true}} == Referencie == <div style="font-size:85%;"> * {{preklad|en|Aftermath (Rolling Stones album)|1242819558}} {{Referencie|4}} </div> == Bibliografia == <div style="font-size:85%;"> {{refbegin|2}} * {{Cite web|first=Keith|last=Altham|title=The Rolling Stones' most favoured reporter reviews their fourth long-player track by track|date=8 April 1966|magazine=[[New Musical Express]]}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (a)|1966}}|author=Anon.|title=The Rolling Stones: Aftermath (Decca)|date=16 April 1966|magazine=[[Melody Maker]]|url=https://rocksbackpages.com/Library/Article/the-rolling-stones-iaftermathi-decca-3|via=[[Rock's Backpages]]|access-date=16 December 2019|url-access=subscription}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (b)|1966}}|author=Anon.|date=29 April 1966|title=Best Selling LPs in Britain|magazine=New Musical Express|page=5|url=https://worldradiohistory.com/UK/New-Musical-Express/1966/NME-1966-04-29.pdf|accessdate=28 September 2022|via=WorldRadioHistory.com}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (c)|1966}}|author=Anon.|title=Albums Reviews|magazine=[[Cashbox|Cash Box]]|date=2 July 1966}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (d)|1966}}|author=Anon.|title=Album Reviews|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=9 July 1966|url=https://books.google.com/books?id=9BAEAAAAMBAJ&q=Aftermath|access-date=7 January 2020|via=[[Google Books]]}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (e)|1966}}|author=Anon.|date=9 July 1966|title=Albums of the Week|magazine=[[Record World]]|url=https://worldradiohistory.com/Archive-All-Music/Record-World/60s/66/RW-1966-07-09.pdf|accessdate=24 February 2022|via=WorldRadioHistory.com}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (f)|1966}}|author=Anon.|date=13 August 1966|title=Top 100 Albums|magazine=Cash Box}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (g)|1966}}|author=Anon.|date=15 August 1966|title=CHUM Hit Parade|magazine=[[CHUM Chart]]|url=http://chumtribute.com/66-08-15-chart.jpg|access-date=19 April 2022|via=ChumTribute.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20250702142608/http://chumtribute.com/66-08-15-chart.jpg|archive-date=2025-07-02|accessdate=2024-08-27}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (h)|1966}}|author=Anon.|date=20 August 1966|title=100 Top LP's|magazine=Record World|url=https://worldradiohistory.com/Archive-All-Music/Record-World/60s/66/RW-1966-08-20.pdf|accessdate=24 February 2022|via=WorldRadioHistory.com}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (i)|1966}}|author=Anon.|date=24 December 1966|title=Top Records of 1966|magazine=Billboard|url=https://worldradiohistory.com/Archive-All-Music/Billboard/60s/1966/Billboard%201966-12-24.pdf|accessdate=9 March 2022|via=WorldRadioHistory.com}} * {{Cite web|ref={{SfnRef|Anon. (j)|1966}}|author=Anon.|date=24 December 1966|title=Best Albums of 1966|magazine=Cash Box|url=https://worldradiohistory.com/Archive-All-Music/Cash-Box/60s/1966/CB-1966-12-24.pdf|accessdate=9 March 2022|via=WorldRadioHistory.com}} * {{Cite web|author=Anon.|date=8 July 1995|title=Aftermath|magazine=NME}} * {{cite news|author=Anon.|date=1 January 2001|url=https://www.telegraph.co.uk/news/1400288/The-Sixties.html|title=The Sixties|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|access-date=27 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181127151909/https://www.telegraph.co.uk/news/1400288/The-Sixties.html|archive-date=27 November 2018|url-status=live}} * {{cite AV media notes|ref={{SfnRef|Anon. (a)|2002}}|author=Anon.|year=2002|title=Aftermath UK|others=[[The Rolling Stones]]|type=CD booklet|publisher=[[ABKCO Records]]|id=8822952}} * {{cite AV media notes|ref={{SfnRef|Anon. (b)|2002}}|author=Anon.|year=2002|title=Aftermath|others=The Rolling Stones|type=CD booklet|publisher=ABKCO Records|id=94762}} * {{Cite web| author = Anon.| year = 2003| url = https://www.rollingstone.com/music/lists/500-greatest-albums-of-all-time-19691231/aftermath-the-rolling-stones-19691231| title = 500 Greatest Albums: Aftermath – The Rolling Stones| access-date = 21 August 2011| magazine = [[Rolling Stone]]| archive-url = https://web.archive.org/web/20110814170812/http://www.rollingstone.com/music/lists/500-greatest-albums-of-all-time-19691231/aftermath-the-rolling-stones-19691231| archive-date = 14 August 2011| url-status = dead}} * {{Cite web| author=Anon.| url=https://www.rollingstone.com/music/music-lists/500-greatest-albums-of-all-time-156826/the-rolling-stones-aftermath-172058/| year=2012| title=500 Greatest Albums of All Time| magazine=Rolling Stone| access-date=19 September 2019| archive-url=https://web.archive.org/web/20191023215928/https://www.rollingstone.com/music/music-lists/500-greatest-albums-of-all-time-156826/the-rolling-stones-aftermath-172058/| archive-date=23 October 2019| url-status=live}} * {{cite news|author=Anon.|date=17 May 2018|url=https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/rolling-stones-defining-moments/aftermath-released-1966although-their-first-two-albums--the-roll/|title=Aftermath released, 1966|newspaper=The Daily Telegraph|access-date=27 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180831200929/https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/rolling-stones-defining-moments/aftermath-released-1966although-their-first-two-albums--the-roll/|archive-date=31 August 2018|url-status=live}} * {{Cite web|author=Anon.|date=22 September 2020|url=https://www.rollingstone.com/music/music-lists/best-albums-of-all-time-1062063/the-rolling-stones-aftermath-2-1062903/|title=The 500 Greatest Albums of All Time|magazine=Rolling Stone|access-date=10 December 2020}} * {{cite web|ref={{SfnRef|Anon. (a)|n.d.}}|author=Anon.|date=n.d.|url=https://www.bpi.co.uk/brit-certified/|title=British album certifications – The Rolling Stones – Aftermath|publisher=[[British Phonographic Industry]]|access-date=4 February 2020|at=''Select ''albums'' in the Format field. Select ''Silver'' in the Certification field. Type ''Aftermath'' in the "Search BPI Awards" field and then press Enter.''|accessdate=2024-08-27|archiveurl=https://archive.today/20181021092428/https://www.bpi.co.uk/brit-certified/|archivedate=2018-10-21}} * {{cite web|ref={{SfnRef|Anon. (b)|n.d.}}|author=Anon.|date=n.d.|url=http://www.charts-surfer.de/musiksuche.php|title=Charts-Surfer: Liedsuche|publisher=charts-surfer.de|language=de|access-date=7 January 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20120306235914/http://www.charts-surfer.de/musiksuche.php|archive-date=6 March 2012|url-status=live}} * {{cite web|ref={{SfnRef|Anon. (c)|n.d.}}|author=Anon.|date=n.d.|title=Key Dates in the History of the Official UK Charts|url=http://www.theofficialcharts.com/company_history.php|publisher=[[Official Charts Company]]|access-date=15 August 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20080110032725/http://www.theofficialcharts.com/company_history.php|archive-date=10 January 2008}} * {{cite web|ref={{SfnRef|Anon. (d)|n.d.}}|author=Anon.|date=n.d.|url=https://www.officialcharts.com/artists/|title=UK charts archive|publisher=Official Charts Company|access-date=23 March 2010|archive-url=https://web.archive.org/web/20190508182655/https://www.officialcharts.com/artists/|archive-date=8 May 2019|url-status=live}} * {{cite web|ref={{SfnRef|Anon. (e)|n.d.}}|author=Anon.|date=n.d.|url=https://www.riaa.com/gold-platinum/?tab_active=default-award&ar=The+Rolling+Stones&ti=Aftermath#search_section|title=American album certifications – The Rolling Stones – Aftermath|publisher=[[Recording Industry Association of America]]|access-date=4 February 2020|at=''If necessary, click ''Advanced'', then click ''Format'', then select ''Album'', then click ''SEARCH.}} * {{Cite web|last=Bentley|first=Mark|title=A Rolling Stones Miscellany|magazine=Uncut Ultimate Music Guide: The Rolling Stones|date=December 2010|issue=4}} * {{cite web|last=Berman|first=Judy|title=The 200 Best Albums of the 1960s: '98. The Rolling Stones Aftermath (1966)'|url=https://pitchfork.com/features/lists-and-guides/the-200-best-albums-of-the-1960s/?page=6|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|date=22 August 2017|access-date=7 January 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20181225231319/https://pitchfork.com/features/lists-and-guides/the-200-best-albums-of-the-1960s/?page=6|archive-date=25 December 2018|url-status=live}} * {{cite book|last=Bockris|first=Victor|author-link=Victor Bockris|title=Keith Richards: The Unauthorised Biography|publisher=Hutchinson|location=London|year=1992|isbn=0-09-174397-4}} * {{cite book|last=Bonanno|first=Massimo|year=1990|title=The Rolling Stones Chronicle: The First Thirty Years|publisher=Plexus|location=London|isbn=978-0-85965-135-6}} * {{cite book|last=Bray|first=Christopher|title=1965: The Year Modern Britain Was Born|url=https://books.google.com/books?id=8XwyAQAAQBAJ&q=David+Bailey|year=2014|publisher=[[Simon & Schuster]]|location=London|isbn=978-1-84983-387-5|via=Google Books}} * {{Cite web|last=Browne|first=David|author-link=David Browne (journalist)|date=20 September 2002|url=https://ew.com/article/2002/09/20/satisfaction/|title=Satisfaction?|magazine=[[Entertainment Weekly]]|access-date=12 January 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20181128164556/https://ew.com/article/2002/09/20/satisfaction/|archive-date=28 November 2018|url-status=live}} * {{cite book|last=Charone|first=Barbara|author-link=Barbara Charone|title=Keith Richards|year=1979|publisher=Futura|location=London|isbn=0-7088-1658-4}} * {{Cite web|last=Christgau|first=Robert|author-link=Robert Christgau|date=December 1967|title=Secular Music|magazine=[[Esquire (magazine)|Esquire]]|url=https://www.robertchristgau.com/xg/bk-aow/column2.php|access-date=5 February 2020|via=robertchristgau.com}} * {{Cite web|last=Christgau|first=Robert|date=March 1969|url=https://robertchristgau.com/xg/music/rock-69.php|title=A Short and Happy History of Rock|magazine=[[Stereo Review]]|via=robertchristgau.com|access-date=7 January 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20191216113638/https://robertchristgau.com/xg/music/rock-69.php|archive-date=16 December 2019|url-status=live}} * {{cite book|last=Christgau|first=Robert|year=1976|chapter=The Rolling Stones|editor-last=Miller|editor-first=Jim|title=The Rolling Stone Illustrated History of Rock & Roll|publisher=Rolling Stone Press|isbn=0-394-40327-4|chapter-url=https://www.robertchristgau.com/xg/music/stones-76.php|access-date=10 February 2020|via=robertchristgau.com}} * {{cite book|last=Christgau|first=Robert|author-link=Robert Christgau|year=1981|title=Christgau's Record Guide: Rock Albums of the Seventies|publisher=[[Ticknor & Fields]]|isbn=0-89919-025-1|chapter=A Basic Record Library: The Fifties and Sixties|chapter-url=https://www.robertchristgau.com/xg/bk-cg70/basics.php|access-date=16 March 2019|via=robertchristgau.com|title-link=Christgau's Record Guide: Rock Albums of the Seventies}} * {{cite book|last=Christgau|first=Robert|year=1998|title=Grown Up All Wrong: 75 Great Rock and Pop Artists from Vaudeville to Techno|publisher=[[Harvard University Press]]|isbn=0-674-44318-7}} * {{cite book|last=Clayson|first=Alan|author-link=Alan Clayson|year=2006|title=The Rolling Stones Album File & Complete Discography|publisher=Cassell Illustrated|isbn=1-84403-494-1}} * {{cite book|last=Clayson|first=Alan|year=2007|title=Legendary Sessions: The Rolling Stones: Beggars Banquet|publisher=Billboard Books|isbn=978-0-8230-8397-8|url-access=registration|url=https://archive.org/details/rollingstonesbeg00clay}} * {{cite book|last=Coates|first=Norma|year=2019|chapter=How can a smart chick like me listen to the Stones and not throw up? A speculative exploration of Beggars Banquet and misogyny|editor-last=Reising|editor-first=Russell|title=Beggars Banquet and the Rolling Stones' Rock and Roll Revolution: 'They Call My Name Disturbance'|publisher=Routledge|isbn=978-1-351-39641-7}} * {{cite book|last=Courrier|first=Kevin|author-link=Kevin Courrier|year=2008|title=Artificial Paradise: The Dark Side of the Beatles' Utopian Dream: The Dark Side of the Beatles' Utopian Dream|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-0-313-34587-6}} * {{cite book|last=Dalton|first=David|year=1982|title=The Rolling Stones|publisher=Delilah/Putnam Books|isbn=0-399-41005-8}} * {{cite book|last=Davis|first=Stephen|author-link=Stephen Davis (music journalist)|year=2001|title=Old Gods Almost Dead: The 40-Year Odyssey of the Rolling Stones|publisher=Crown/Archetype|isbn=0-7679-0956-9}} * {{cite book|last1=DeRogatis|first1=Jim|author-link1=Jim DeRogatis|last2=Kot|first2=Greg|author-link2=Greg Kot|year=2010|title=The Beatles vs. The Rolling Stones: Sound Opinions on the Great Rock 'n' Roll Rivalry|publisher=[[Voyageur Press]]|isbn=978-1-61060-513-7}} * {{cite book|editor-last=Dimery|editor-first=Robert|year=2010|title=1001 Albums You Must Hear Before You Die|edition=Revised and updated|publisher=Universe|isbn=978-0-7893-2074-2|title-link=1001 Albums You Must Hear Before You Die}} * {{cite book|last=Elliott|first=Gregory|year=1998|title=Perry Anderson: The Merciless Laboratory of History|publisher=[[U of Minnesota Press]]|isbn=0-8166-2966-8}} * {{cite web|last=Erlewine|date=n.d.|url=https://www.allmusic.com/artist/the-rolling-stones-mn0000894465/biography|first=Stephen Thomas|title=The Rolling Stones|website=[[AllMusic]]|access-date=1 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180613234231/https://www.allmusic.com/artist/the-rolling-stones-mn0000894465/biography|archive-date=13 June 2018|url-status=live}} * {{cite web|last=Fremer|first=Michael|url=https://www.analogplanet.com/content/round-and-round-sound-rolling-stones-part-2-0|website=Analog Planet|title=Round and Round: The Sound of The Rolling Stones Part 2|date=31 October 2010|access-date=6 February 2020}} * {{Cite web|last=Gillespie|first=Nick|date=June 2015|url=https://reason.com/2015/05/30/everythings-awesome-and-camill/|title=Everything's Awesome and Camille Paglia Is Unhappy!|magazine=[[Reason (magazine)|Reason]]|access-date=24 March 2020}} * {{Cite web|last=Green|first=Richard|title=The smash LP of the year?|date=16 April 1966|magazine=[[Record Mirror]]}} * {{cite book|last=Greenfield|first=Robert|author-link=Robert Greenfield|title=The Rolling Stone Interviews|publisher=St. Martin's Press/Rolling Stone Press|year=1981|isbn=978-0-312-68955-1}} * {{cite web|last=Havers|first=Richard|date=13 August 2018|url=https://www.udiscovermusic.com/stories/aftermath-at-the-dawning-of-rock/|title='Aftermath': The Rolling Stones at the Dawning of Rock|website=uDiscover|access-date=28 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181129000747/https://www.udiscovermusic.com/stories/aftermath-at-the-dawning-of-rock/|archive-date=29 November 2018|url-status=live}} * {{Cite web|last=Harper|first=Simon|date=12 November 2006|url=https://www.clashmusic.com/features/classic-album-the-rolling-stones-aftermath|title=Classic Album: The Rolling Stones – Aftermath|magazine=[[Clash (magazine)|Clash]]|access-date=27 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181128132652/https://www.clashmusic.com/features/classic-album-the-rolling-stones-aftermath|archive-date=28 November 2018|url-status=live}} * {{Cite web|last=Hegeman|first=Bas|date=14 May 1966|title=From the Music Capitals of the World – Amsterdam|url=https://books.google.com/books?id=0ygEAAAAMBAJ&q=Aftermath|magazine=Billboard|access-date=30 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181130202408/https://books.google.com.au/books?id=0ygEAAAAMBAJ&q=Aftermath#v=snippet&q=Aftermath&f=false|archive-date=30 November 2018|url-status=live|via=Google Books}} * {{cite web|last=Hull|first=Tom|author-link=Tom Hull (critic)|date=n.d.|url=http://tomhull.com/ocston/nm/get_gl.php?n=The+Rolling+Stones|title=Grade List: The Rolling Stones|website=Tom Hull – on the Web|access-date=11 February 2020}} * {{cite web|last=Hyden|first=Steven|author-link=Steven Hyden|date=3 April 2008|url=https://music.avclub.com/primer-the-rolling-stones-1798213682|title=Primer: The Rolling Stones|website=[[The A.V. Club]]|access-date=1 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181202070608/https://music.avclub.com/primer-the-rolling-stones-1798213682|archive-date=2 December 2018|url-status=live}} * {{cite book|last1=Jagger|first1=Mick|last2=Richards|first2=Keith|last3=Watts|first3=Charlie|last4=Wood|first4=Ronnie|title=According to the Rolling Stones|publisher=Weidenfeld & Nicolson|location=London|year=2003|isbn=0-297-84332-X}} * {{cite book|last=Janovitz|url=https://books.google.com/books?id=tqC8BQAAQBAJ&q=Brian+JOnes+%22Take+It+or+Leave+It%22+koto&pg=PT85|first=Bill|title=Rocks Off: 50 Tracks That Tell the Story of the Rolling Stones|publisher=St. Martin's Press|location=New York, NY|year=2013|isbn=978-1-250-02631-6|via=Google Books}} * {{cite book|last=King|first=Colin|year=2004|title=Rock On!: The Rock 'n' Roll Greats|publisher=Caxton|isbn=1-84067-473-3}} * {{cite book|last=Kot|first=Greg|author-link=Greg Kot|chapter=The Rolling Stones|editor1-last=Graff|editor1-first=Gary|editor2-last=Durchholz|editor2-first=Daniel|title=MusicHound Rock: The Essential Album Guide|publisher=Visible Ink Press|location=Farmington Hills, MI|year=1999|isbn=1-57859-061-2|url=https://archive.org/details/isbn_9781578590612|url-access=registration}} * {{cite web|last=Kubernik|first=Harvey|title=Rubber Soul 50 Years On|publisher=Rock's Backpages|date=December 2015|url=http://www.rocksbackpages.com/Library/Article/irubber-souli-50-years-on-|url-access=subscription|access-date=7 November 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190629230900/https://www.rocksbackpages.com/Library/Article/irubber-souli-50-years-on-|archive-date=29 June 2019|url-status=live}} * {{cite book|last=Larkin|first=Colin|author-link=Colin Larkin|title=All Time Top 1000 Albums|publisher=[[Virgin Books]]|date=2000|edition=3rd|isbn=0-7535-0493-6|title-link=All Time Top 1000 Albums}} * {{cite book|last=Larkin|first=Colin|title=Encyclopedia of Popular Music|publisher=Omnibus Press|location=London|year=2011|isbn=978-0-85712-595-8|title-link=Encyclopedia of Popular Music}} * {{cite book|first=Shawn|last=Levy|author-link=Shawn Levy (writer)|title=Ready, Steady, Go!: Swinging London and the Invention of Cool |publisher=Fourth Estate|location=London|year=2002|isbn=978-1-84115-226-4}} * {{Cite web|last=MacDonald|first=Ian|title=The Rolling Stones: Play With Fire|date=November 2002|magazine=[[Uncut (magazine)|Uncut]]|url=https://www.rocksbackpages.com/Library/Article/the-rolling-stones-play-with-fire|via=[[Rock's Backpages]]|access-date=21 July 2018|url-access=subscription}} * {{cite book|last=Malvinni|first=David|year=2016|title=Experiencing the Rolling Stones: A Listener's Companion|publisher=[[Rowman & Littlefield]]|isbn=978-0-8108-8920-0}} * {{cite book|last1=Margotin|first1=Philippe|last2=Guesdon|first2=Jean-Michel|year=2016|title=The Rolling Stones All the Songs: The Story Behind Every Track|publisher=Running Press|isbn=978-0-316-31773-3}} * {{Cite web|last=Marchese|first=David|url=https://www.vulture.com/2017/05/whats-the-best-rolling-stones-song-of-all-time.html|date=May 2017|title=The Complete Works: Ranking All 374 Rolling Stones Songs|magazine=[[Vulture.com|Vulture]]|access-date=19 March 2020}} * {{cite book|last=Marcus|first=Greil|author-link=Greil Marcus|year=1979|title=Stranded|publisher=Knopf|isbn=0-394-73827-6|chapter=Treasure Island}} * {{cite book|last=Marcus|first=Greil|year=1980|chapter=The Beatles|title=The Rolling Stone Illustrated History of Rock & Roll|editor-last=Miller|editor-first=Jim|publisher=Random House/Rolling Stone Press Book|isbn=0-394-73938-8|edition=Revised and updated}} * {{cite web|last=Mawer|first=Sharon|archive-url=https://web.archive.org/web/20071217020406/http://www.theofficialcharts.com/album_chart_history_1966.php|url=http://www.theofficialcharts.com/album_chart_history_1966.php|title=Album Chart History: 1966|publisher=The Official UK Charts Company|date=May 2007|archive-date=17 December 2007|access-date=6 January 2020}} * {{Cite web|last1=Mendelsohn|first1=Jason|last2=Klinger|first2=Eric|date=19 April 2013|url=https://www.popmatters.com/170593-rolling-stones-2495762526.html|title=Counterbalance No. 125: The Rolling Stones' 'Aftermath'|magazine=[[PopMatters]]|access-date=28 March 2020}} * {{cite book|last1=Miles|first1=Barry|author1-link=Barry Miles|title=The Rolling Stones: An Illustrated Discography|date=1980|publisher=Omnibus Press|location=London|isbn=978-0-86001-762-2|url=https://archive.org/details/rollingstonesill0000mile/|language=en|url-access=registration}} * {{cite book|chapter=The Rolling Stones|first=Tom|last=Moon|editor1-last=Brackett|editor1-first=Nathan|editor2-last=Hoard |editor2-first=Christian|title=The New Rolling Stone Album Guide|year=2004|publisher=Fireside|location=London|isbn=0-7432-0169-8|chapter-url=https://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/albumguide|archive-url=https://web.archive.org/web/20110412195111/https://www.rollingstone.com/music/artists/the-rolling-stones/albumguide |archive-date=12 April 2011|access-date=2 December 2011|via=rollingstone.com|title-link=The New Rolling Stone Album Guide}} * {{Cite web|first=Jazz|last=Monroe|title=The Rolling Stones' Top 10 Albums – Ranked|url=https://www.nme.com/list/the-rolling-stones-top-10-albums-ranked/376832|magazine=[[NME]]|date=23 April 2015|access-date=12 January 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20160923140836/http://www.nme.com/list/the-rolling-stones-top-10-albums-ranked/376832|archive-date=23 September 2016|url-status=live}} * {{cite book|last=Norman|first=Philip|author-link=Philip Norman (author)|title=The Stones|publisher=Sidgwick & Jackson|location=London|year=2001|isbn=0-283-07277-6}} * {{cite book|last=Norman|first=Philip|year=2012|title=Mick Jagger|publisher=[[Doubleday Canada]]|isbn=978-0-385-66906-1}} * {{cite book |last=Nyman |first=Jake |title=Suomi soi 4: Suuri suomalainen listakirja |publisher=Tammi |year=2005 |isbn=951-31-2503-3 |edition=1st |location=Helsinki |language=fi}} * {{Cite web|last=O'Rourke|first=Sally|date=14 June 2016|url=https://www.rebeatmag.com/it-was-50-years-ago-today-aftermath-by-the-rolling-stones/|title=It Was 50 Years Ago Today: 'Aftermath' by The Rolling Stones|magazine=REBEAT Magazine|access-date=6 February 2020}} * {{cite book|last=Paglia|first=Camille|author-link=Camille Paglia|year=1994|title=Vamps & Tramps: New Essays|publisher=[[Vintage Books]]|isbn=0-679-75120-3}} * {{cite news|last=Palmer|first=David|date=27 June 2011|url=https://www.cullmantimes.com/community/playback-aftermath-still-has-its-shine/article_0669320c-3559-5398-a044-37eb89ebc94e.html|title=Playback: 'Aftermath' still has its shine|newspaper=[[The Cullman Times]]|access-date=15 March 2020}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200821055230/https://www.cullmantimes.com/community/playback-aftermath-still-has-its-shine/article_0669320c-3559-5398-a044-37eb89ebc94e.html |date=2020-08-21 }} * {{cite book|last=Perone|first=James E.|title=The Album: A Guide to Pop Music's Most Provocative, Influential and Important Creations|year=2012|publisher=Praeger|location=Santa Barbara, CA|isbn=978-0-313-37906-2}} * {{cite web|last=Persad|url=https://www.huffpost.com/entry/rolling-stones-photo-aftermath_n_2885956|access-date=26 November 2018|first=Michelle|date=15 April 2013|website=[[The Huffington Post]]|title=See The Rolling Stones Before They Released 'Aftermath' (PHOTO)|archive-url=https://web.archive.org/web/20181127151901/https://www.huffpost.com/entry/rolling-stones-photo-aftermath_n_2885956|archive-date=27 November 2018|url-status=live}} * {{cite news|last=Petridis|first=Alexis|author-link=Alexis Petridis|date=17 May 2018|url=https://www.theguardian.com/music/2018/may/17/the-rolling-stones-every-album-ranked|title=The Rolling Stones – every album ranked!|newspaper=[[The Guardian]]|access-date=2 January 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20191017053038/https://www.theguardian.com/music/2018/may/17/the-rolling-stones-every-album-ranked|archive-date=17 October 2019|url-status=live}} * {{cite book|last=Philo|first=Simon|title=British Invasion: The Crosscurrents of Musical Influence|url=https://books.google.com/books?id=WqiDBQAAQBAJ|year=2015|publisher=Rowman & Littlefield|location=Lanham, MD|isbn=978-0-8108-8627-8|via=Google Books}} * {{Cite web|first=Jody|last=Rosen|authorlink=Jody Rosen|title=The Rolling Stones Part 1: The 1960s and '70s|magazine=[[Blender (magazine)|Blender]]|date=2 July 2006|url=http://www.blender.com/guide/back-catalogue/68202/rolling-stones-smallpart-1-1960s-14670ssmall.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20101227005517/http://www.blender.com/guide/back-catalogue/68202/rolling-stones-smallpart-1-1960s-14670ssmall.html|archive-date=27 December 2010|access-date=12 January 2020}} * {{cite news|last=Ross|first=Graeme|date=12 December 2018|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/playlist-10-best-rolling-stones-albums-a8680051.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20181216194805/https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/playlist-10-best-rolling-stones-albums-a8680051.html|archive-date=2018-12-16|url-access=limited|url-status=live|title=Playlist: The 10 best Rolling Stones albums|newspaper=[[The Independent]]|access-date=19 March 2020}} * {{cite book|first=Chris|last=Salewicz|author-link=Chris Salewicz|title=Mick & Keith|publisher=Orion|location=London|year=2002|isbn=0-7528-1858-9}} * {{cite book|last=Savage|first=Jon|author-link=Jon Savage|title=1966: The Year the Decade Exploded|publisher=Faber & Faber|location=London|year=2015|isbn=978-0-571-27763-6}} * {{cite book|last=Schaffner|first=Nicholas|author-link=Nicholas Schaffner|year=1982|title=The British Invasion: From the First Wave to the New Wave|publisher=[[McGraw-Hill]]|isbn=0-07-055089-1}} * {{Cite web|last=Sheffield|first=Rob|author-link=Rob Sheffield|date=17 August 2012|url=https://www.rollingstone.com/music/music-lists/rolling-stones-album-guide-the-good-the-great-and-the-angie-160209/aftermath-1966-225210/|title=Rolling Stones Album Guide: The Good, the Great and the 'Angie'|access-date=2 January 2020|magazine=Rolling Stone|archive-url=https://web.archive.org/web/20200102125932/https://www.rollingstone.com/music/music-lists/rolling-stones-album-guide-the-good-the-great-and-the-angie-160209/aftermath-1966-225210/|archive-date=2 January 2020|url-status=live}} * {{cite book|last=Simonelli|first=David|title=Working Class Heroes: Rock Music and British Society in the 1960s and 1970s|url=https://books.google.com/books?id=mnrwy7P3KvQC&q=%22jack+Kroll%22+%22A+Day+in+the+Life%22|year=2013|publisher=Lexington Books|location=Lanham, MD|isbn=978-0-7391-7051-9|via=Google Books}} * {{cite book|last=Smith|first=Chris|title=101 Albums That Changed Popular Music|publisher=Oxford University Press|location=New York, NY|year=2009|isbn=978-0-19-537371-4}} * {{Cite web|last=Smith|first=Emily Esfahani|date=Summer 2019|url=https://www.city-journal.org/camille-paglia|title=The Provocations of Camille Paglia|magazine=[[City Journal]]|access-date=24 March 2020}} * {{Cite web|last=Smith|first=Patti|date=January 1973|title=Jag-Arr of the Jungle|magazine=[[Creem]]|url=http://www.oceanstar.com/patti/poetry/jagarr.htm|access-date=6 February 2020|via=oceanstar.com}} * {{cite book|last=Snow|first=Mat|author-link=Mat Snow|year=2015|title=The Who: Fifty Years of My Generation|publisher=[[Race Point Publishing]]|isbn=978-1-62788-782-3}} * {{cite book|last=Strong|first=Martin C.|author-link=Martin C. Strong|title=The Great Rock Discography|publisher=Canongate|location=Edinburgh, UK|year=2006|isbn=978-1-84195-615-2}} * {{cite news|last=Taylor|first=Jonathan|title=Pop Critics Pick Rock's Top 100|url=https://www.chicagotribune.com/news/ct-xpm-1987-03-25-8701230198-story.html|newspaper=[[Los Angeles Daily News]]|date=25 March 1987|access-date=12 November 2019|via=[[Chicago Tribune|chicagotribune.com]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20191111151244/https://www.chicagotribune.com/news/ct-xpm-1987-03-25-8701230198-story.html|archive-date=11 November 2019|url-status=live|url-access=limited}} * {{cite book|last=Trynka|first=Paul|author-link=Paul Trynka|title=Brian Jones: The Making of the Rolling Stones|publisher=Plume|location=New York, NY|year=2015|isbn=978-0-14-751645-9}} * {{cite web|ref={{SfnRef|Unterberger (a)|n.d.}}|last=Unterberger|date=n.d.|url=https://www.allmusic.com/song/what-to-do-mt0010702670|first=Richie|title=The Rolling Stones 'What to Do'|website=AllMusic|access-date=28 November 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181128211018/https://www.allmusic.com/song/what-to-do-mt0010702670|archive-date=28 November 2018|url-status=live}} * {{cite web|ref={{SfnRef|Unterberger (b)|n.d.}}|url=https://www.allmusic.com/album/aftermath-uk-mw0000191599|first=Richie|last=Unterberger|date=n.d.|title=Aftermath – The Rolling Stones|website=AllMusic|access-date=1 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181201180908/https://www.allmusic.com/album/aftermath-uk-mw0000191599|archive-date=1 December 2018|url-status=live}} * {{Cite web| last = Walsh| first = Christopher| title = Super audio CDs: The Rolling Stones Remastered|magazine=Billboard| date = 24 August 2002 }} * {{cite web|last=Wenner|url=http://www.jannswenner.com/Archives/Jagger_Remembers.aspx|first=Jann S.|title=The Rolling Stone Interview: Jagger Remembers|magazine=Rolling Stone|via=jannswenner.com|date=14 December 1995|access-date=2 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20101109042438/http://www.jannswenner.com/Archives/Jagger_Remembers.aspx|archive-date=9 November 2010|url-status=dead}} * {{cite news|last=Williams|first=Richard|date=10 October 2002|url=https://www.theguardian.com/music/2002/oct/11/artsfeatures.therollingstones|title=The loudest thing we'd ever heard|newspaper=[[The Guardian]]|access-date=5 March 2020}} * {{cite book|last=Wyman|first=Bill|author-link=Bill Wyman|title=Rolling with the Stones|publisher=Dorling Kindersley|location=London|year=2002|isbn=0-7513-4646-2}} * {{Cite web|first=Rob|last=Young|title=The Rolling Stones Albums: Aftermath|magazine=Uncut Ultimate Music Guide: The Rolling Stones|date=December 2010|issue=4}} {{refend}} </div> == Ďalšia literatúra == * {{cite journal|ref=none|last=Merton|first=Richard|author-link=Perry Anderson|date=January–February 1968|url=https://newleftreview.org/issues/I47/articles/richard-merton-comment-on-beckett-s-stones|title=Comment on Beckett's 'Stones'|via=newleftreview.org|journal=[[New Left Review]]|volume=1|issue=47|url-access=registration}} {{Rolling Stones}} [[Kategória:Albumy The Rolling Stones]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1966]] 3gja6874elzgp3qwarzd7v6t5uw8gha Chung-tu JL-10 0 721983 8381308 8380999 2026-10-08T07:38:05Z Miki Wiki Casso 307377 added competitor alternative airplane 8381308 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo | názov = JL-10 / L-15 | obrázok = Obrázok: Hongdu L-15 Falcon.jpg | text = L-15 na letisku v Ču-chaj | typ = [[cvičné lietadlo]] | výrobca = [[Skupina leteckého priemyslu Chung-tu]] | konštruktér = | prvý let = [[13. marec]] [[2006]] | zavedený = [[2013]] | vyradený = | výroba = [[2013]] – súčasnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makichuk | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = China’s L-15 Falcon: Cut-rate warfare on a budget | url = https://asiatimes.com/2020/01/chinas-l-15-falcon-cut-rate-warfare-on-a-budget/ | vydavateľ = asiatimes.com | dátum vydania = 2020-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | vyrobených kusov = ~20 | charakter = v službe | cena za kus = | varianty = | hlavný používateľ = [[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]] | viac používateľov = [[Vzdušné sily Zambie]] }} '''Chung-tu JL-10''' ({{vjz|cmn|教练-10|Ťiaolien-10}}; {{vjz|eng|Hongdu JL-10}}) je [[Čína|čínske]] pokročilé cvičné lietadlo a ľahké bojové lietadlo, ktoré vyvinula Skupina leteckého priemyslu Chung-tu. Toto nadzvukové dvojmotorové lietadlo nesie tiež označenie L-15. == Vznik a vývoj == V 90. rokoch 20. storočia využívalo čínske vojenské letectvo na výcvik predovšetkým domáce stroje [[Chung-tu JL-8]]. Na konci 20. storočia však Čína obstarala moderné ruské stroje Su-27SK a na tie už starý JL-8 nestačil nových pilotov kvalitne pripravovať. Preto velenie letectva čínskej armády v tom čase poslalo domácim výrobcom požiadavku na možnosť vývoja a výroby nového cvičného lietadla. Firma Chung-tu prišla s projektom JL-10, ktorý bol pre export označovaný ako L-15. Model vtedajšej podoby tohto projektu bol vystavený v roku 2001 na leteckej výstave Aviation Expo v Pekingu. Pri počítačových simuláciách čínskej konštrukcie sa však začali ukazovať mnohé budúce problémy, ako pevnostné, tak aj aerodynamické. Nakoniec sa od tejto podoby budúceho cvičného stroja upustilo a v roku 2002 došlo na dohodu s konštrukčnou kanceláriou Jakovleva o využití kompletnej dokumentácie moderného cvičného lietadla [[Jakovlev Jak-130|Jak-130]] vrátane aerodynamických a pevnostných analýz. Pracovníci Jakovleva zaistili pre spoločnosť Chung-tu aj v tej dobe nedostupné vývojové a testovacie práce, ako napríklad skúšky v aerodynamickom tuneli CAGI alebo výpočtovú kapacitu pre návrhy konštrukčných detailov aj celkov nového L-15 v inštitúte SibNIA. Prvé predstavenie nového stroja verejnosti sa konalo v roku 2003 na výstave v Pekingu, kde bola vystavená maketa v mierke 1:1. Dňa 13. marca 2006 došlo k prvému letu prototypu L-15, pričom jeho pohon zabezpečovala dvojica slovenských motorov DV-2S (pôvodne vytvorených pre projekt L-39MS alebo L-59). Druhý prototyp už bol poháňaný overenými a spoľahlivejšími motormi ukrajinského pôvodu Ivčenko AI-225K-25. Tretí prototyp prvýkrát vzlietol 8. júna 2009 a mal už podobu sériového stroja. Jeho motory Ivčenko AI-225K-25F boli vybavené aj komorou prídavného spaľovania. [[Súbor:L15 (17810345710).jpg|náhľad|L-15 počas odovzdávacieho ceremoniálu.]] Prvým, kto prejavil záujem o nový cvičný stroj, bolo letectvo juhoamerickej Venezuely, ktoré na konci roka 2013 uzavrelo s Čínou zmluvu na nákup L-15. Potom sa ale vnútropolitická situácia vo Venezuele skomplikovala a z kontraktu zišlo. A tak sa nakoniec stalo prvým užívateľom L-15 čínske vojenské letectvo, ktoré tieto stroje, pôvodne vyrábané pre Venezuelu, kúpilo. Až v roku 2017 však došlo na dodávku plne vývojovo „dotiahnutých“ L-15 k 172. leteckej brigáde, kde boli dokončené aj ich vojskové skúšky. V rovnakom roku začalo skúšky so špeciálne upraveným strojom L-15, označovaným ako JL-10H, aj čínske námorníctvo. K radovým jednotkám čínskeho letectva sa potom L-15 dostávali od roku 2020. Medzitým došlo k realizácii prvého zahraničného kontraktu, a to v africkej Zambii, ktorá si vo februári 2014 objednala šesť strojov označovaných L-15Z. Nešlo o primárne cvičné stroje, ale o plnohodnotné bojové lietadlá so schopnosťou pôsobiť proti pozemným a námorným cieľom. Zambijské lietadlo bolo vyzbrojené satelitne navádzanými bombami LS6, protitankovými strelami PL-5EII, a dokonca aj protilodnými strelami TL-10. == Konštrukcia == [[Súbor:Hongdu JL-10 in Zhuhai airshow 2024.jpg|náhľad|JL-10 na leteckej šou v Ču-chaj v roku 2024.]] Aj keď nová JL-10/L-15 na prvý pohľad vyzerá ako Jak-130, ide o úplne samostatnú konštrukciu, ktorá sa vyznačuje viacerými odlišnosťami. Z ruského stroja si JL-10/L-15 prevzala iba základný koncept a aerodynamické riešenie. Pri bližšom pohľade je však možné si všimnúť tvarové rozdiely, napríklad v polohe pilotnej kabíny, vo veľkosti a tvaroch prechodov krídla do trupu alebo v tvare kapotáže motorov a chvostových plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Současná čínská letecká produkce se dostává na světovou špičku. Jedním z příkladů je i letoun Hongdu L-15 | url = https://armadnizpravodaj.cz/letecka-technika/cvicny-letoun-hongdu-l-15/ | vydavateľ = armadnizpravodaj.cz | dátum vydania = 2022-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lietadlo je vybavené dvojicou pohonných jednotiek AI-222-25F, čo poskytuje pilotom zálohu v prípade zlyhania jedného z motorov. Motory sú riadené plne elektronicky v štandarde FADEC. Ostatne aj celé riadenie L-15 je výhradne štvorkanálové elektroimpulzné bez mechanickej zálohy. Zatiaľ čo JL-10/L-15 môže teoreticky lietať až do výšky {{m|15850|m}} a na vzdialenosti až {{km|2600|m}}, pri plnom bojovom zaťažení je jeho efektívny rádius znížený na iba {{km|560|m}}. Predĺženie nábežnej hrany krídel a vysoké maximálne preťaženie (8,5 g) umožňujú JL-10/L-15 vykonávať ostré manévre a dosahovať vysoké uhly nábehu (až 30 stupňov). Multifunkčné displeje v kabíne a ovládanie systémom HOTAS (hands-on-throttle-and-stick) umožňujú školiacim sa pilotom pracovať s nástrojmi typickými pre stíhačky štvrtej generácie. [[Súbor:PLAAF Hongdu L-15 Falcon Jordan.jpg|náhľad|Pohľad na čínsku L-15 z roku 2008]] Základný variant JL-10/L-15 má šesť závesných bodov na nesenie bômb, protizemných rakiet a rakiet vzduch-vzduch krátkeho doletu, ale chýba mu radar na zameriavanie munície s dlhým doletom. Chung-tu však neskôr predstavil variant L-15B, ktorý má predĺžený nos na umiestnenie radaru s dosahom {{km|112|m}}, ktorý dokáže detegovať vzdušné aj povrchové ciele. Radarový výstražný prijímač pridaný do zadnej časti dáva lietadlu šancu vyhnúť sa raketovým útokom, zatiaľ čo anténa IFF môže pomôcť vyhnúť sa priateľskej paľbe. L-15B má tiež zvýšené užitočné zaťaženie. Môže teda niesť 3,5 tony výzbroje až na deviatich závesníkoch: šesť pod krídlami, jeden na bruchu stroja a dva na konci krídel. Sedadlo inštruktora môže využiť dôstojník zbraňových systémov na riadenie navádzaných zbraní. Stroj by mal mať údajne integrované aj modernejšie radarom navádzané strely PL-10 a PL-12 určené na ničenie cieľov mimo vizuálneho dosahu (dosah {{km|100|m}}), ako aj inú muníciu vzduch-zem. == Varianty == *'''JL-10 / L-15''': cvičné lietadlo so šiestimi závesnými bodmi, ktoré nie je vybavené radarom. *'''L-15Z''': ľahké bojové lietadlo určené pre Zambiu. *'''L-15B''': ľahké bojové lietadlo s 9 závesníkmi a pokročilou avionikou (radar, RWR, IFF). == Používatelia == === Súčasní používatelia === * {{minivlajka|Čína}} '''[[Čína]]''' :[[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]] – k januáru 2024 mali 2 lietadlá L-15. :[[Vzdušné sily Námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády]]: k januáru 2024 disponovali 12 strojmi L-15. * {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} '''[[Spojené arabské emiráty]]''' :[[Vzdušné sily Spojených arabských emirátov]] – vo februári 2023 objednali 12 lietadiel L-15. Prvé dva stroje tohto typu dostali v novembri 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chul | meno = Gu Min | autor = | odkaz na autora = | titul = UAE receives first L-15 trainer aircraft from China | url = https://defence-blog.com/uae-reveals-first-hongdu-l-15-falcon-jets/ | vydavateľ = defence-blog.com | dátum vydania = 2023-11-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Zambia}} '''[[Zambia]]''' :[[Vzdušné sily Zambie]] – k januáru 2024 mali 6 lietadiel L-15.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=98881 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Špecifikácia (L-15B) == [[Súbor:Hongdu L-15 top view 2.jpg|vpravo|400x400bod]] === Technické údaje === * Posádka: 2 * Rozpätie: {{m|9.4|m}} * Dĺžka: {{m|12.4|m}} * Výška: {{m|4.7|m}} * Max. vzletová hmotnosť: {{kg|11600}} * Pohonná jednotka: 2 × [[dvojprúdový motor]] Ivčenko Progress AI-222-25F ** Suchý ťah: 29,42&nbsp;kN ** Ťah s [[forsáž]]ou: 36,78&nbsp;kN === Výkony === * Maximálna rýchlosť: 1 728 km/h (1,4 Mach) * Dolet: {{km|2600|m}} === Výzbroj === * 9 závesníkov s nosnosťou do {{kg|3500}} ** '''Strely vzduch-vzduch:''' *** [[PL-10]] *** [[PL-12]] *** [[PL-8]] ** '''Bomby:''' *** [[LT-2]] *** [[LS-6]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hongdu L-15B Combat Trainer | url = https://www.airforce-technology.com/projects/hongdu-l-15b-combat-trainer/ | vydavateľ = airforce-technology.com | dátum vydania = 2017-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri a == * [[Jakovlev Jak-130]] * [[Alenia Aermacchi M-346 Master]] * [[Aero L-159 Alca]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Čínske lietadlá]] f8zchnl3d4fkxt4e94iwjlgj8sec3av Sľub (seriál) 0 723026 8381112 8380765 2026-10-07T13:29:19Z Ondrejweitz 271012 Přidání obsazení. 8381112 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov |manžel Zuzany, zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová <small>(rod.Fraňová)</small> | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a asi Jaroslava, nevesta Jany a Ruda †, švagriná Vladimíra a Andrei, bývalá partnerka Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, zať Heleny a Mareka, švagor Zuzany, Veroniky a Róberta, ujo Heleny, adoptívný ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu ruštiny | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Jany a Ruda †, teta Heleny a adoptívná teta Jakuba, švagriňa Róberta, Michala, a Zuzany, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | bývalá riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka ruštiny a chémie | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala zlý vzťah so svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovného vyučovania na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.- 2, 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZŠ, družinárka | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.|Ing. arch.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na MNV |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ, má ADHD |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava, je na otcovskej dovolenke |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka na zdravotnej škole, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríne |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | |Roháčová | |matka Milana, svokra Hany, babka Andreja, Eriky a Dušana | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |4. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|<small>MUDr.</small>]] Jaroslav Gregor |riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalá tenisová nádej, študent gymnázia |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčila sa mu Barbora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | rowspan="2" | sú pobožní |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |pracovníci na výbore: |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2., 4. |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP: |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice: |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, svokra Michala, bývalá partnerka Jaroslava a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |[[MUDr.]] Inga Grendová |chirurgička |kolegyňa Romana, Igora, atd. | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |administratívna pracovníčka, bývalá sanitárka a referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|<small>práp.</small>]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|<small>práp.</small>]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy: |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Mandžárová]] |Adela Kudličková <small>(rod.Brunovská)</small> | colspan="2" |prepojenie so seriálom [[Dunaj, k vašim službám]] | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | |- |[[Marek Fašiang]] |<small>prof.</small> Gabo Lazar |vysokoškolský profesor |profesor Veroniky Hanúskovej, otec Ladislava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Šagátová]] | Renáta Raganová |novinárka, povedala Zuzaně o výbuchu v Černobyle, píše za Karola slohove prace |matka Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kovaľ]] |Noro Kalaj |prijaľ to, že Natália čaká dieťa, Hane sa nepozdáva |Natáliin partner, známy Ivany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Polina Babiy]] |Naděžna |bývá v Pripjaťi pri Černobyľe, písala Lenke |kamarátka Lenky | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |4. |- |[[Tatiana Drexler]] | ---------------- |rakúská hlásiteľka |povedala o výbuchu v Černobyle | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíne |bývalá partnerka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v detskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditeľka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táne pri emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |postavy, ktoré skončili: |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Zuzany a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska, kde robí teraz upratovačku |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, svokra Zuzany a Andrei, adoptívná babka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni, kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] | † Móric Féher |dôchodca, bývalý architekt, zomrel |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 na voyo pondelok - piatok 17:30 - | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[#2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[#3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[#4. séria (2026)|4]]''' |70 | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[#5. séria (2027)|5]]''' | 110 | [[Január|xy. január]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (07.09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] ajbdcrgdfymgonk9ukvzn5yh8xm8ppz 8381169 8381112 2026-10-07T17:06:04Z ~2026-53968-86 307419 Uprava seznamu postav. 8381169 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov |manžel Zuzany, zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová <small>(rod.Fraňová)</small> | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a asi Jaroslava, nevesta Jany a Ruda †, švagriná Vladimíra a Andrei, bývalá partnerka Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, zať Heleny a Mareka, švagor Zuzany, Veroniky a Róberta, ujo Heleny, adoptívný ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu ruštiny | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Jany a Ruda †, teta Heleny a adoptívná teta Jakuba, švagriňa Róberta, Michala, a Zuzany, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | bývalá riaditeľka ZŠ SNP, učiteľka ruštiny a chémie | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala zlý vzťah so svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovného vyučovania na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2., 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.- 2, 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZŠ, družinárka | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.|Ing. arch.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na MNV |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ, má ADHD |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava, je na otcovskej dovolenke |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka na zdravotnej škole, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríne |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Eva Gašparová]] |Hana Roháčová |má nedobrý vztah s Milanom |matka Milana, svokra Hany, babka Andreja, Eriky a Dušana | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |4. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|<small>MUDr.</small>]] Jaroslav Gregor |riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalá tenisová nádej, študent gymnázia |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčila sa mu Barbora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | rowspan="2" | sú pobožní |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |pracovníci na výbore: |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2., 4. |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP: |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice: |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, svokra Michala, bývalá partnerka Jaroslava a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Simona Kollárová]] |[[MUDr.]] Inga Grendová |chirurgička |kolegyňa Romana, Igora, atd. | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |administratívna pracovníčka, bývalá sanitárka a referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|<small>práp.</small>]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|<small>práp.</small>]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy: |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Mandžárová]] |Adela Kudličková <small>(rod.Brunovská)</small> | colspan="2" |prepojenie so seriálom [[Dunaj, k vašim službám]] | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |4. |- |[[Marek Fašiang]] |<small>prof.</small> Gabo Lazar |vysokoškolský profesor |profesor Veroniky Hanúskovej, otec Ladislava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Šagátová]] | Renáta Raganová |novinárka, povedala Zuzaně o výbuchu v Černobyle, píše za Karola slohove prace |matka Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kovaľ]] |Noro Kalaj |prijaľ to, že Natália čaká dieťa, Hane sa nepozdáva |Natáliin partner, známy Ivany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Polina Babiy]] |Naděžna |bývá v Pripjaťi pri Černobyľe, písala Lenke |kamarátka Lenky | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |4. |- |[[Tatiana Drexler]] | ---------------- |rakúská hlásiteľka |povedala o výbuchu v Černobyle | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíne |bývalá partnerka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v detskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditeľka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táne pri emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |postavy, ktoré skončili: |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Zuzany a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska, kde robí teraz upratovačku |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, svokra Zuzany a Andrei, adoptívná babka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni, kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] | † Móric Féher |dôchodca, bývalý architekt, zomrel |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[#1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 na voyo pondelok - piatok 17:30 - | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[#2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[#3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[#4. séria (2026)|4]]''' |70 | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[#5. séria (2027)|5]]''' | 110 | [[Január|xy. január]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (07.09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] 1d2i9p8ms4t2air5d86ka2c6xczqj5q Mikuláš Černák 0 725132 8381101 8358569 2026-10-07T13:01:57Z ~2026-53870-87 307402 Mikuláš Černák je masový vrah 8381101 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Mikuláš Černák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský odsúdený podnikateľ, mafiánsky boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|12|9}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Telgárt|Švermovo/Telgárt]] (1966–1995)<br/>[[Brezno]]-[[Mazorníkovo]] (1995–1997)<br/>[[Ilavská väznica]] (1997–) | Iné mená = Miki | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = - | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[automechanik]] | Aktívne roky = [[1992]]{{--}}[[1997]] (výkon trestu) | Rodičia = Žofia Černáková,{{break}}Mikuláš Černák († 1992) | Príbuzní = | Súrodenci = [[Vladimír Černák]] († 1996) | Manželka = Iveta Černáková (1986{{--}}2007) | Partnerka = - | Deti = - | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Mikuláš Černák''' (* [[9. december]] [[1966]], [[Brezno]]) je Masový vrah, odsúdený slovenský [[podnikateľ]], [[mafia|mafiánsky]] boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci, ktorý si odpykáva [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] s [[podmienečné prepustenie|podmienečným prepustením]]. O podmienečné prepustenie požiadal v roku 2023. == Životopis == Ako [[Puberta|tínedžer]] dostal podmienku za krádež [[Magnetofón|magnetofónu]] a vyučil sa za [[automechanik|automechanika]]. Vo svojich 19 rokoch sa oženil s manželkou Ivetou. Na prelome [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol vodičom družstevného terénneho vozidla a linkového [[autobus]]u v [[Švermovo|Švermove]]. Po otcovej smrti v roku 1992 sa s bratom Vladimírom vrátil z [[Nemecko|Nemecka]], kde si privyrábali prácou v [[les]]e. Pôvodný gang mal len troch členov vrátane Černáka a jeho lídrom bol [[Martin Láboš]]. Rozhodujúcim pre jeho vznik bolo stretnutie s [[Miloš Kaštan|Milošom Kaštanom]] a členom sa stal aj [[Ján Kán]]. Trojčlenná zločinecká organizácia, v ktorej sa Černák nachádzal, spočiatku páchala len faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody, obchody s kradnutými autami, tovarom atď. Od roku 1993 bol Černák [[živnostník]]om. V roku 1995 spolu s kumpánmi založili prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark spol. s r. o. Neskôr civilnú bezpečnostnú službu Security 3M a SBS Security 3. Černákovci ju založili na legalizáciu výpalníctva a zamestnali tam svojich tzv. „pešiakov“. Po smrti Láboša v roku 1995 sa lídrom gangu stal Ján Kán. Mikuláš Černák bol zadržaný v roku 1997 a počas [[výkon trestu|výkonu trestu]] v [[Ilavská väznica|ilavskej väznici]] sa priznal k 16 vraždám. Bývalí členovia podsvetia však tvrdili, že ich bolo až 20. Dňa 5. októbra 2001 senát [[Krajský súd v Banskej Bystrici|Krajského súdu v Banskej Bystrici]] oslobodil Mikuláša Černáka a jeho spoločníkov – Jána Kána a Andreja A., spod obžaloby z vraždy a brania rukojemníka. V roku 2015 vydal knihu ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]''. == Vraždy == Prvá [[vražda]], ktorej bol len spolupáchateľom, bola vražda [[Ladislav Bojkún|Ladislava Bojkúna]], ktorého v roku 1992 zastrelil [[Alojz Házy]]. Černák sa priznal, že len zakopával jeho telo. Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák až v roku 1993. Obeťou bol [[Ukrajinci|Ukrajinec]] žijúci v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Vraždu si objednal jeden podnikateľ po tom, čo Ukrajinec žiadal od neho peniaze a vyhrážal sa jemu aj jeho rodine. Neskôr si Černák objednal vraždu krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý mal na súde svedčiť proti Černákovmu bratovi Vladimírovi. Ten bol spolu s komplicom obžalovaný za zbitie hosťa pohostinstva Femina, kde Vlček pracoval, na smrť. Ďalšími zavraždenými z tzv. „zoznamu smrti“ boli bratia Jozef „Papas“ a Vladimír „Tuti“ Danišovci (výbuch auta), známi kulturisti bratia Grolmusovci či bývalý prednosta [[Vladimír Bachleda]] z Popradu. Bachledovu vraždu si objednal [[Peter Steinhübel]], ktorého mali záujem zavraždiť aj černákovci. Bývalému [[policajt]]ovi [[Gustáv Slivenský|Gustávovi Slivenskému]] a [[Rudolf Hodossy|Rudolfovi Hodossymu]] (pomsta za smrť černákovca [[Michal Csemy|Michala Csemyho]]) odrezali [[hlava|hlavy]] a verejne ich vystavili. Bývalý boss podsvetia [[Róbert Holub]] žijúci pri [[Košice|Košiciach]] bol zrejme pri demonštratívnej poprave Poliaka [[Gregorz Szymanek|Gregorza Szymaneka]] v roku 1997. Černák sa však neskôr dohodol s bossom sýkorovcov [[Róbert Lališ|Róbertom Lališom]], že Holuba zabije sýkorovské vražedné komando a strelcom bude Jozef Roháč. Holub najprv prežil streľbu 22. septembra na [[čerpacia stanica|čerpacej stanici]] na [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisku KVP]] v Košiciach, potom 24. septembra aj v bare Amadeus v [[Hotel Danube|hoteli Danube]] v [[Bratislava|Bratislave]], kam ho vylákal Černák a počas streľby s ním a zastreleným [[Štefan Fabián|Štefanom Fabiánom]] sedel za jedným stolom. Na tretí pokus, v noci z 4. na 5. októbra, ho Roháč zastrelil zo strechy priľahlej budovy ležiaceho na ARO vo [[Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera|Fakultnej nemocnici akademika Ladislava Dérera]] v Bratislave. Za vraždu Holuba dostal Roháč od Černáka 500 000 [[Slovenská koruna|Sk]]. Černák na pozíciu bossa Košíc dosadil [[Karol Kolárik|Karola Kolárika]]. Bratia Ivan a Karol Mellovci z [[Prievidza|Prievidze]] si u Černáka objednali vraždu [[Peter Novotný|Petra Novotného]] z [[Partizánske]]ho, lebo sa báli, že ich zlikviduje. Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov [[Július Tóth|Júliusa Tótha]] a [[Peter Muzska|Petra Muzsku]]. Kontrolu nad okolím [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]] prebral [[Karol Szátmary]] z gangu černákovcov. == Publikácie == * ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]'' (2015) * Na lavici obžalovaných (2024) == V populárnej kultúre == V rokoch 2024 a 2025 vyšli o Černákovi [[film]]y ''[[Miki]]'' a ''[[Černák (film)|Černák]]'' režiséra [[Jakub Kroner|Jakuba Kronera]]. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | titul = Chronológia: Kauza Mikuláš Černák| url = https://domov.sme.sk/c/124506/chronologia-kauza-mikulas-cernak.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum = 2001-10-05 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darebácka česť a zoznam smrti Mikuláša Černáka | url = https://www.aktuality.sk/clanok/514689/25-rokov-slovenska-darebacka-cest-a-zoznam-smrti-mikulas-cernak/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2017-09-05 | dátum prístupu = 2025-02-02 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vraždy v podsvetí | url = https://domov.sme.sk/c/1746190/vrazdy-v-podsveti.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk | dátum = 2004-09-09| meno = | priezvisko = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikuláš Černák opísal, ako s Lališom pripravovali likvidáciu Róberta Holuba | url = https://sita.sk/mikulas-cernak-opisal-ako-s-lalisom-pripravovali-likvidaciu-roberta-holuba/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk }} {{DEFAULTSORT:Černák, Mikuláš}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí zločinci]] [[Kategória:Slovenskí vrahovia]] [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] 15xsa999bcs85lv0ijwjmiokzdx3ro1 8381103 8381101 2026-10-07T13:03:06Z ~2026-53870-87 307402 8381103 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Mikuláš Černák | Rodné meno = | Popis osoby = masový vrah, slovenský odsúdený podnikateľ, mafiánsky boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|12|9}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Telgárt|Švermovo/Telgárt]] (1966–1995)<br/>[[Brezno]]-[[Mazorníkovo]] (1995–1997)<br/>[[Ilavská väznica]] (1997–) | Iné mená = Miki | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = - | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[automechanik]] | Aktívne roky = [[1992]]{{--}}[[1997]] (výkon trestu) | Rodičia = Žofia Černáková,{{break}}Mikuláš Černák († 1992) | Príbuzní = | Súrodenci = [[Vladimír Černák]] († 1996) | Manželka = Iveta Černáková (1986{{--}}2007) | Partnerka = - | Deti = - | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Mikuláš Černák''' (* [[9. december]] [[1966]], [[Brezno]]) je Masový vrah, odsúdený slovenský [[podnikateľ]], [[mafia|mafiánsky]] boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci, ktorý si odpykáva [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] s [[podmienečné prepustenie|podmienečným prepustením]]. O podmienečné prepustenie požiadal v roku 2023. == Životopis == Ako [[Puberta|tínedžer]] dostal podmienku za krádež [[Magnetofón|magnetofónu]] a vyučil sa za [[automechanik|automechanika]]. Vo svojich 19 rokoch sa oženil s manželkou Ivetou. Na prelome [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol vodičom družstevného terénneho vozidla a linkového [[autobus]]u v [[Švermovo|Švermove]]. Po otcovej smrti v roku 1992 sa s bratom Vladimírom vrátil z [[Nemecko|Nemecka]], kde si privyrábali prácou v [[les]]e. Pôvodný gang mal len troch členov vrátane Černáka a jeho lídrom bol [[Martin Láboš]]. Rozhodujúcim pre jeho vznik bolo stretnutie s [[Miloš Kaštan|Milošom Kaštanom]] a členom sa stal aj [[Ján Kán]]. Trojčlenná zločinecká organizácia, v ktorej sa Černák nachádzal, spočiatku páchala len faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody, obchody s kradnutými autami, tovarom atď. Od roku 1993 bol Černák [[živnostník]]om. V roku 1995 spolu s kumpánmi založili prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark spol. s r. o. Neskôr civilnú bezpečnostnú službu Security 3M a SBS Security 3. Černákovci ju založili na legalizáciu výpalníctva a zamestnali tam svojich tzv. „pešiakov“. Po smrti Láboša v roku 1995 sa lídrom gangu stal Ján Kán. Mikuláš Černák bol zadržaný v roku 1997 a počas [[výkon trestu|výkonu trestu]] v [[Ilavská väznica|ilavskej väznici]] sa priznal k 16 vraždám. Bývalí členovia podsvetia však tvrdili, že ich bolo až 20. Dňa 5. októbra 2001 senát [[Krajský súd v Banskej Bystrici|Krajského súdu v Banskej Bystrici]] oslobodil Mikuláša Černáka a jeho spoločníkov – Jána Kána a Andreja A., spod obžaloby z vraždy a brania rukojemníka. V roku 2015 vydal knihu ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]''. == Vraždy == Prvá [[vražda]], ktorej bol len spolupáchateľom, bola vražda [[Ladislav Bojkún|Ladislava Bojkúna]], ktorého v roku 1992 zastrelil [[Alojz Házy]]. Černák sa priznal, že len zakopával jeho telo. Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák až v roku 1993. Obeťou bol [[Ukrajinci|Ukrajinec]] žijúci v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Vraždu si objednal jeden podnikateľ po tom, čo Ukrajinec žiadal od neho peniaze a vyhrážal sa jemu aj jeho rodine. Neskôr si Černák objednal vraždu krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý mal na súde svedčiť proti Černákovmu bratovi Vladimírovi. Ten bol spolu s komplicom obžalovaný za zbitie hosťa pohostinstva Femina, kde Vlček pracoval, na smrť. Ďalšími zavraždenými z tzv. „zoznamu smrti“ boli bratia Jozef „Papas“ a Vladimír „Tuti“ Danišovci (výbuch auta), známi kulturisti bratia Grolmusovci či bývalý prednosta [[Vladimír Bachleda]] z Popradu. Bachledovu vraždu si objednal [[Peter Steinhübel]], ktorého mali záujem zavraždiť aj černákovci. Bývalému [[policajt]]ovi [[Gustáv Slivenský|Gustávovi Slivenskému]] a [[Rudolf Hodossy|Rudolfovi Hodossymu]] (pomsta za smrť černákovca [[Michal Csemy|Michala Csemyho]]) odrezali [[hlava|hlavy]] a verejne ich vystavili. Bývalý boss podsvetia [[Róbert Holub]] žijúci pri [[Košice|Košiciach]] bol zrejme pri demonštratívnej poprave Poliaka [[Gregorz Szymanek|Gregorza Szymaneka]] v roku 1997. Černák sa však neskôr dohodol s bossom sýkorovcov [[Róbert Lališ|Róbertom Lališom]], že Holuba zabije sýkorovské vražedné komando a strelcom bude Jozef Roháč. Holub najprv prežil streľbu 22. septembra na [[čerpacia stanica|čerpacej stanici]] na [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisku KVP]] v Košiciach, potom 24. septembra aj v bare Amadeus v [[Hotel Danube|hoteli Danube]] v [[Bratislava|Bratislave]], kam ho vylákal Černák a počas streľby s ním a zastreleným [[Štefan Fabián|Štefanom Fabiánom]] sedel za jedným stolom. Na tretí pokus, v noci z 4. na 5. októbra, ho Roháč zastrelil zo strechy priľahlej budovy ležiaceho na ARO vo [[Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera|Fakultnej nemocnici akademika Ladislava Dérera]] v Bratislave. Za vraždu Holuba dostal Roháč od Černáka 500 000 [[Slovenská koruna|Sk]]. Černák na pozíciu bossa Košíc dosadil [[Karol Kolárik|Karola Kolárika]]. Bratia Ivan a Karol Mellovci z [[Prievidza|Prievidze]] si u Černáka objednali vraždu [[Peter Novotný|Petra Novotného]] z [[Partizánske]]ho, lebo sa báli, že ich zlikviduje. Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov [[Július Tóth|Júliusa Tótha]] a [[Peter Muzska|Petra Muzsku]]. Kontrolu nad okolím [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]] prebral [[Karol Szátmary]] z gangu černákovcov. == Publikácie == * ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]'' (2015) * Na lavici obžalovaných (2024) == V populárnej kultúre == V rokoch 2024 a 2025 vyšli o Černákovi [[film]]y ''[[Miki]]'' a ''[[Černák (film)|Černák]]'' režiséra [[Jakub Kroner|Jakuba Kronera]]. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | titul = Chronológia: Kauza Mikuláš Černák| url = https://domov.sme.sk/c/124506/chronologia-kauza-mikulas-cernak.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum = 2001-10-05 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darebácka česť a zoznam smrti Mikuláša Černáka | url = https://www.aktuality.sk/clanok/514689/25-rokov-slovenska-darebacka-cest-a-zoznam-smrti-mikulas-cernak/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2017-09-05 | dátum prístupu = 2025-02-02 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vraždy v podsvetí | url = https://domov.sme.sk/c/1746190/vrazdy-v-podsveti.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk | dátum = 2004-09-09| meno = | priezvisko = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikuláš Černák opísal, ako s Lališom pripravovali likvidáciu Róberta Holuba | url = https://sita.sk/mikulas-cernak-opisal-ako-s-lalisom-pripravovali-likvidaciu-roberta-holuba/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk }} {{DEFAULTSORT:Černák, Mikuláš}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí zločinci]] [[Kategória:Slovenskí vrahovia]] [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] 5ktmzl4uc9ore40c5mhzst4dp1os61t 8381113 8381103 2026-10-07T13:34:34Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-53870-87|~2026-53870-87]] ([[User_talk:~2026-53870-87|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peter Teplický 8358569 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Mikuláš Černák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský odsúdený podnikateľ, mafiánsky boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|12|9}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Telgárt|Švermovo/Telgárt]] (1966–1995)<br/>[[Brezno]]-[[Mazorníkovo]] (1995–1997)<br/>[[Ilavská väznica]] (1997–) | Iné mená = Miki | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = - | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[automechanik]] | Aktívne roky = [[1992]]{{--}}[[1997]] (výkon trestu) | Rodičia = Žofia Černáková,{{break}}Mikuláš Černák († 1992) | Príbuzní = | Súrodenci = [[Vladimír Černák]] († 1996) | Manželka = Iveta Černáková (1986{{--}}2007) | Partnerka = - | Deti = - | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Mikuláš Černák''' (* [[9. december]] [[1966]], [[Brezno]]) je odsúdený slovenský [[podnikateľ]], [[mafia|mafiánsky]] boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci, ktorý si odpykáva [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] s [[podmienečné prepustenie|podmienečným prepustením]]. O podmienečné prepustenie požiadal v roku 2023. == Životopis == Ako [[Puberta|tínedžer]] dostal podmienku za krádež [[Magnetofón|magnetofónu]] a vyučil sa za [[automechanik|automechanika]]. Vo svojich 19 rokoch sa oženil s manželkou Ivetou. Na prelome [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol vodičom družstevného terénneho vozidla a linkového [[autobus]]u v [[Švermovo|Švermove]]. Po otcovej smrti v roku 1992 sa s bratom Vladimírom vrátil z [[Nemecko|Nemecka]], kde si privyrábali prácou v [[les]]e. Pôvodný gang mal len troch členov vrátane Černáka a jeho lídrom bol [[Martin Láboš]]. Rozhodujúcim pre jeho vznik bolo stretnutie s [[Miloš Kaštan|Milošom Kaštanom]] a členom sa stal aj [[Ján Kán]]. Trojčlenná zločinecká organizácia, v ktorej sa Černák nachádzal, spočiatku páchala len faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody, obchody s kradnutými autami, tovarom atď. Od roku 1993 bol Černák [[živnostník]]om. V roku 1995 spolu s kumpánmi založili prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark spol. s r. o. Neskôr civilnú bezpečnostnú službu Security 3M a SBS Security 3. Černákovci ju založili na legalizáciu výpalníctva a zamestnali tam svojich tzv. „pešiakov“. Po smrti Láboša v roku 1995 sa lídrom gangu stal Ján Kán. Mikuláš Černák bol zadržaný v roku 1997 a počas [[výkon trestu|výkonu trestu]] v [[Ilavská väznica|ilavskej väznici]] sa priznal k 16 vraždám. Bývalí členovia podsvetia však tvrdili, že ich bolo až 20. Dňa 5. októbra 2001 senát [[Krajský súd v Banskej Bystrici|Krajského súdu v Banskej Bystrici]] oslobodil Mikuláša Černáka a jeho spoločníkov – Jána Kána a Andreja A., spod obžaloby z vraždy a brania rukojemníka. V roku 2015 vydal knihu ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]''. == Vraždy == Prvá [[vražda]], ktorej bol len spolupáchateľom, bola vražda [[Ladislav Bojkún|Ladislava Bojkúna]], ktorého v roku 1992 zastrelil [[Alojz Házy]]. Černák sa priznal, že len zakopával jeho telo. Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák až v roku 1993. Obeťou bol [[Ukrajinci|Ukrajinec]] žijúci v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Vraždu si objednal jeden podnikateľ po tom, čo Ukrajinec žiadal od neho peniaze a vyhrážal sa jemu aj jeho rodine. Neskôr si Černák objednal vraždu krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý mal na súde svedčiť proti Černákovmu bratovi Vladimírovi. Ten bol spolu s komplicom obžalovaný za zbitie hosťa pohostinstva Femina, kde Vlček pracoval, na smrť. Ďalšími zavraždenými z tzv. „zoznamu smrti“ boli bratia Jozef „Papas“ a Vladimír „Tuti“ Danišovci (výbuch auta), známi kulturisti bratia Grolmusovci či bývalý prednosta [[Vladimír Bachleda]] z Popradu. Bachledovu vraždu si objednal [[Peter Steinhübel]], ktorého mali záujem zavraždiť aj černákovci. Bývalému [[policajt]]ovi [[Gustáv Slivenský|Gustávovi Slivenskému]] a [[Rudolf Hodossy|Rudolfovi Hodossymu]] (pomsta za smrť černákovca [[Michal Csemy|Michala Csemyho]]) odrezali [[hlava|hlavy]] a verejne ich vystavili. Bývalý boss podsvetia [[Róbert Holub]] žijúci pri [[Košice|Košiciach]] bol zrejme pri demonštratívnej poprave Poliaka [[Gregorz Szymanek|Gregorza Szymaneka]] v roku 1997. Černák sa však neskôr dohodol s bossom sýkorovcov [[Róbert Lališ|Róbertom Lališom]], že Holuba zabije sýkorovské vražedné komando a strelcom bude Jozef Roháč. Holub najprv prežil streľbu 22. septembra na [[čerpacia stanica|čerpacej stanici]] na [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisku KVP]] v Košiciach, potom 24. septembra aj v bare Amadeus v [[Hotel Danube|hoteli Danube]] v [[Bratislava|Bratislave]], kam ho vylákal Černák a počas streľby s ním a zastreleným [[Štefan Fabián|Štefanom Fabiánom]] sedel za jedným stolom. Na tretí pokus, v noci z 4. na 5. októbra, ho Roháč zastrelil zo strechy priľahlej budovy ležiaceho na ARO vo [[Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera|Fakultnej nemocnici akademika Ladislava Dérera]] v Bratislave. Za vraždu Holuba dostal Roháč od Černáka 500 000 [[Slovenská koruna|Sk]]. Černák na pozíciu bossa Košíc dosadil [[Karol Kolárik|Karola Kolárika]]. Bratia Ivan a Karol Mellovci z [[Prievidza|Prievidze]] si u Černáka objednali vraždu [[Peter Novotný|Petra Novotného]] z [[Partizánske]]ho, lebo sa báli, že ich zlikviduje. Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov [[Július Tóth|Júliusa Tótha]] a [[Peter Muzska|Petra Muzsku]]. Kontrolu nad okolím [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]] prebral [[Karol Szátmary]] z gangu černákovcov. == Publikácie == * ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]'' (2015) * Na lavici obžalovaných (2024) == V populárnej kultúre == V rokoch 2024 a 2025 vyšli o Černákovi [[film]]y ''[[Miki]]'' a ''[[Černák (film)|Černák]]'' režiséra [[Jakub Kroner|Jakuba Kronera]]. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | titul = Chronológia: Kauza Mikuláš Černák| url = https://domov.sme.sk/c/124506/chronologia-kauza-mikulas-cernak.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum = 2001-10-05 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darebácka česť a zoznam smrti Mikuláša Černáka | url = https://www.aktuality.sk/clanok/514689/25-rokov-slovenska-darebacka-cest-a-zoznam-smrti-mikulas-cernak/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2017-09-05 | dátum prístupu = 2025-02-02 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vraždy v podsvetí | url = https://domov.sme.sk/c/1746190/vrazdy-v-podsveti.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk | dátum = 2004-09-09| meno = | priezvisko = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikuláš Černák opísal, ako s Lališom pripravovali likvidáciu Róberta Holuba | url = https://sita.sk/mikulas-cernak-opisal-ako-s-lalisom-pripravovali-likvidaciu-roberta-holuba/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk }} {{DEFAULTSORT:Černák, Mikuláš}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí zločinci]] [[Kategória:Slovenskí vrahovia]] [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] qgclcku3w3c406lzla3t91ndiwun9yc Redaktor:Lekvarnička/pieskovisko 2 727233 8381313 8380456 2026-10-08T07:57:46Z Lekvarnička 262477 8381313 wikitext text/x-wiki Jedenástka roka 1985 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1986_01/?pg=188&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1986_01/?pg=156&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_11/?pg=177&layout=s 1987 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_02/?pg=46&layout=s 1988 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1989_01/?pg=133&layout=s 1989 https://adt.arcanum.com/sk/view/Smena_1990_02/?pg=64&layout=s 1991 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1992_02/?pg=88&layout=s == 1993/1994 == {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=I. liga|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1993-09-13|ročník=XLVII.|číslo=213|strany=10|dátum prístupu=2026-09-25|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1993_09/?pg=265&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|1|4}} ({{Ku|1|1}}) |Slávia Filozof Bratislava |- |Kovo Beluša | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|1|0}}) |Petrimex Bratislava |- |[[Slávia Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|0|1}}) |Spoje Bratislava |- |ZZO Čadca | align="center" |{{Ku|5|1}} ({{Ku|2|0}}) |TE Rimavská Sobota |- |Agromat Liptovská Teplá | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |ŠKS Žilina |- |Olympia Košice | align="center" |{{Ku|0|1}} ({{Ku|0|1}}) |Sokol II. Spišská Nová Ves |} === Tabuľka po 5. kole === {| class="wikitable" |+Skupina A<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Futbal žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press|miesto=Bratislava|dátum=1993-10-20|ročník=XLVII.|číslo=245|strany=10|dátum prístupu=2026-09-25|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1993_10/?pg=417&layout=s}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |Slávia Filozof Bratislava | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |17:3 | align="center" |'''9''' |- | align="center" |'''2.''' |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |7:5 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''3.''' |[[Slávia Holíč]] | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |11:5 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''4.''' |Petrimex Bratislava | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |4:5 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''5.''' |Spoje Bratislava | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |4:8 | align="center" |'''4''' |- | align="center" |'''6.''' |Kovo Beluša | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |3:20 | align="center" |'''1''' |} {| class="wikitable" |+Skupina B<ref name=":8" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |ŠKS Žilina | align="center" |5 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |11:4 | align="center" |'''9''' |- | align="center" |'''2.''' |Sokol II. Spišská Nová Ves | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |10:3 | align="center" |'''7''' |- | align="center" |'''3.''' |ZZO Čadca | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13:7 | align="center" |'''7''' |- | align="center" |'''4.''' |TE Rimavská Sobota | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |7:11 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''5.''' |Olympia Košice | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5:7 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''6.''' |Agromat Liptovská Teplá | align="center" |5 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |1:15 | align="center" |'''0''' |} == 1973/1974 == == Západ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Body brali favoriti|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-05|ročník=XXVI.|číslo=211|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=353&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|4|0}}) |SZM Nové Zámky |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |ŽFK Tesáre |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|3|2}} ({{Ku|1|1}})<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Skloplast bez prehry|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-10-11|ročník=XXVI.|číslo=242|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1973_10-12/?pg=59&layout=s}}</ref> |Strojárne Martin |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=V západnej skupine futbalistiek Holíč -Trnava 1:3|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-13|ročník=XXVI.|číslo=218|strany=5|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=394&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|3}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |ŽFK Nové Zámky | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|0|1}}) |MO Trenčín |- | | | |} {| class="wikitable" |+3. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Program futbalistiek|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1973-09-21|ročník=XXVI.|číslo=225|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1973-3/?pg=437&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Strojárne Martin | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}}) |SZM Nové Zámky |- |MO Trenčín | align="center" |{{Ku|1|4}} ({{Ku|0|4}}) |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|8|1}} ({{Ku|3|1}})<ref name=":7" /> |ŽFK Tesáre |} {| class="wikitable" |+4. kolo !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] | |Strojárne Martin |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | |MO Trenčín |- |ŽFK Tesáre | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}})<ref name=":6" /> |SZM Nové Zámky |} == Východ == === Jesenná časť === {| class="wikitable" |+1. kolo<ref>{{Citácia periodika|titul=NÁRODNÁ FUTBALOVÁ LIGA ŽIEN — SKUPINA VÝCHOD|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-12|ročník=XXII.|číslo=217|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=63&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|0|9}} |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|1|0}} |OZ Michalovce |- |Baník Lubeník | align="center" |{{Ku|4|0}} |OZKN Prešov |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|4|1}} |Vyšné Opátske |} {| class="wikitable" |+2. kolo<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=kaž|titul=Ženský futbal|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-09-25|ročník=XXII.|číslo=228|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-09/?pg=139&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Lokomotíva Markušovce | align="center" |{{Ku|4|1}} |Ruskov |- |OZKN Prešov | align="center" |{{Ku|2|1}} |OZ Michalovce |- |Vyšné Opátske | align="center" |{{Ku|2|2}} |Slovan Markušovce |- |Ruskov | align="center" |{{Ku|2|0}} |Baník Lubeník |- |[[Dukla ZPA Prešov|ZPA Prešov]] | align="center" |{{Ku|7|0}} |OZKN Prešov |} {| class="wikitable" |+ !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |OZ Michalovce | align="center" |{{Ku|2|0}}<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=šim|titul=Po jesennej časti ženskej futbalovej ligy ZPA PREŠOV NA ŠPICI|periodikum=Východoslovenské noviny|vydavateľ=Východoslovenský KV KSS|miesto=Košice|dátum=1973-11-01|ročník=XXII.|číslo=260|strany=6|dátum prístupu=2026-09-11|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1973-11/?pg=5&layout=s}}</ref> |Baník Lubeník |- | | | |- | | | |} {| class="wikitable" |+Tabuľka po jesennej časti<ref name=":5" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |Dukla ZPA Prešov | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |32:0 | align="center" |12 |- !2. |Slovan Markušovce | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |11:14 | align="center" |7 |- !3. |Baník Lubeník | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |13:11 | align="center" |6 |- !4. |OZKN Prešov | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |7:13 | align="center" |6 |- !5. |OZ Michalovce | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |6:7 | align="center" |4 |- !6. |Lokomotíva Ruskov | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |7:14 | align="center" |4 |- !7. |TJ Pokrok Vyšné Opátske | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4 | align="center" |5:21 | align="center" |3 |} == O srdce mladého sveta 1973 == https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1973-4/?pg=42&layout=s == 2. liga == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=363&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=391&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-4/?pg=65&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=174&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=199&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1972-06/?pg=151&layout=s == Slovenský pohár == 2. ročník https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_04-06/?pg=73&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=151&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_07-09/?pg=85&layout=s == ZPA Dukla Prešov == {{Infobox Futbalový klub|založený=1967|liga=[[1. slovenská národná futbalová liga žien|1. SNLŽ]]}} '''ZPA Dukla Prešov''' bol ženský futbalový klub. Družstvo vznikol v roku 1967 a prvým trénerom bol [[Ladislav Pavlovič]]. Prvý priateľský zápas vyhrali 3:0, odohrali ho 16. septembra 1967 proti Košiciam. Dukla Prešov bol jedným z klubov, ktorý súťažil od 1. ročníka [[1. slovenská národná futbalová liga žien|ženskej národnej futbalovej ligy]] v roku [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969|1969]], trénerom bol Tibor Sabol.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Nagy|meno=Hozef|titul=Po hádzanároch aj prešovské futbalistky sa môžu pochváliť MAJSTROVSKÝM TITULOM|periodikum=Východ|vydavateľ=Vsl. krajský výbor KSS|miesto=Košice|dátum=1969-07-14|ročník=XVIII.|číslo=161|strany=21|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1969_07/?pg=80&layout=s}}</ref> Boli prvými majsterkami Slovenska v prvom ročníku slovenskej ligy a celkovo vyhrali ligu päťkrát ([[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969|1969]]<ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=cir|titul=Prešovčanky prvé vo futbalovej lige|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1969-07-22|ročník=XV.|číslo=170|strany=6|dátum prístupu=2026-09-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1969_07/?pg=132&layout=s}}</ref>, [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969/1970|1969/70]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=hšt|titul=Prešov opäť majstrom|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1970-06-29|ročník=XXV.|číslo=149|strany=4|dátum prístupu=2026-09-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-2/?pg=369&layout=s}}</ref>, [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1970/1971|1970/71]], [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1971/1972|1971/72]], [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1972/1973|1972/73]]). Ženský futbalový turnaj [[O Srdce Mladého sveta]] vyhrali v roku [[O Srdce Mladého sveta 1971|1971]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Triumf slovenských futbalistiek|periodikum=Šport|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1971_07-09/?pg=347&layout=s|vydavateľ=ÚV Slovenskej telovýchovnej organizácie|miesto=Bratislava|dátum=1971-09-13|ročník=XXIV.|číslo=216|strany=12}}</ref> a na 2. miesto sa umiestnili trikrát v rokoch [[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]], [[O Srdce Mladého sveta 1972|1972]] a [[O Srdce Mladého sveta 1973|1973]]. https://dikda.snk.sk/view/uuid:89da531a-3138-4d4e-ad98-8077a86fe3af?page=uuid:b1e65360-cecb-4c87-a416-c7e0f956ec76 https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_2004_06/?pg=459&layout=s&query=kremni%C4%8Dka https://dikda.snk.sk/view/uuid:6c2e1b34-ef7c-468e-add2-9428feb6e8ba?page=uuid:504c3c0b-a742-4646-9069-3c9f6147c01f&fulltext=%22%C4%8Eurkov%22 https://dikda.snk.sk/view/uuid:94e23cf9-1ab7-4152-9c64-c6a579fd03a6?page=uuid:b90ad201-9896-41ac-b5a2-48e5f6fe7783 Baník Vyšná Šebastová (bývalé ZPA Prešov), https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1977_07-09/?pg=404&layout=s == Reprezentácia == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-3/?pg=324&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-4/?pg=381&layout=s == Dana Fecková == {{Infobox Futbalista | meno = Dana Fecková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1987|02|26}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Česko-Slovensko|Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | roky = 2006{{--}}2013<br />2013{{--}}2017 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<ref>https://www.weltfussball.at/person/pe331925/</ref> | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2006{{--}}2016 | reprezentačné zápasy(góly) = 80 (16) }} '''Dana Fecková''' (* 26. február 1987<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dana Fecková – UEFA.com | url = http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html | vydavateľ = www.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en | priezvisko = uefa.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126175411/http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html}}</ref>) je bývalá slovenská futbalistka. Hrala za Slovan Bratislava, FC Neunkirch a [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|slovenskú reprezentáciu]]. Drží rekord v počte gólov v jednom zápase za reprezentáciu, keď v kvalifikačnom zápase majstrovstiev sveta 2011 dala dňa 19. septembra 2009 5 gólov proti Macedónsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Zaujímavosti pred zápasom s Gibraltárom - v hre rekordná séria výhier, ženy v Prešove po 27 rokoch, Morávková na čele strelkýň LN | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-zaujimavosti-pred-zapasom-s-gibraltarom-v-hre-rekordna-seria-vyhier-zeny-v-presove-po-27-rokoch-moravkova-na-cele-strelkyn-ln/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Martin | priezvisko = Krajňák}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 80 zápasov a dala 16 gólov.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> https://sportky.zoznam.sk/c/70192/sutaze/futbal/laliga-87/vysledky == Marcela Lukácsová == {{Infobox Futbalista | meno = | celé meno = Marcela Lukácsová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1975|08|18}} | miesto narodenia = | štát = | roky = {{--}}2000<br />2000{{--}}2001<br />2001{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2007{{--}}2009<br />2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2015<br />2015{{--}}2022<br />2023{{--}} | kluby = Slovan Bratislava<br />SV Neulengbach<br />FK Žiar nad Hronom<br />FK Malé Dvorníky<br />FK Slovan Duslo Šaľa<br />SV Horn<br />Lady Team Bratislava<br />FC Čaka<br />FC Union Nové Zámky | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1994{{--}}2010 | reprezentačné zápasy(góly) = 60 (23) }} '''Marcela Lukácsová''' (* 18. august 1975) je bývalá slovenská futbalistka. Trikrát sa stala futbalistkou rok a v ankete jedenástka roka sa objavila deväťkrát. Bola krstnou mamou nového loga SFZ v roku 2001.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Pod novým logom dostač sa do sveta|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Petit Press a.s., Divízia Východ|miesto=Košice|dátum=2001-03-17|ročník=IV.|číslo=64|strany=IV (príloha Šport)|dátum prístupu=2026-07-20|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:bf4b37f0-86e6-4c79-86f0-4d9e83eed46a?page=uuid:70bca17f-9410-4eed-8e3b-360099d32b3e}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 60 zápasov a dala 23 gólov.<ref name=":3" /> == Úspechy == '''FK Žiar nad Hronom''' * Majsterka Slovenska: 2001/02, 2002/03 '''FK Slovan Duslo Šaľa''' * Majsterka Slovenska: 2007/08 '''Infividuálne''' * [[Futbalistka roka (Slovensko)|Futbalistka roka]] 2001, 2002/03, 2006/07<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – O Futbalistke roka po novom | url = https://futbalsfz.sk/sfz-o-futbalistke-roka-po-novom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> * Jedenástka roka: 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2002, 2003, 2007 == HC Slovan Bratislava (ženy) == {{Infobox Hokejový klub|nazovklubu=HC Slovan Bratislava|liga=[[Slovenská ženská hokejová liga]]|zalozeny=2023|arena=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]|majstri=2025/26|mesto=[[Bratislava]]|trener=Matej Ševčík, Miroslav Pištek}} '''HC Slovan Bratislava''' je slovenský ženský klub [[Ľadový hokej|ľadového hokeja]] z [[Bratislava|Bratislavy]], účastník [[Slovenská ženská hokejová liga|Slovenskej ženskej hokejovej ligy]]. Vznikol v roku 2023, keď do tímu prešli hráčky z HC ŠKP Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženská liga aj so Slovanom|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zenska-liga-aj-so-slovanom|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> V sezóne 2024/25 získali bronzové medaily<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z basketbalu zmizne tradičná značka, aj Inter sa mení na Slovan. V hokejovom logu už nebude orol|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-vsetky-kluby-jtre-nazov-logo-farby-slovan-bratislava-/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky sú majsterky Slovenska!|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/slovanistky-su-majsterky-slovenska-1|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a s sezóne 2025/26 vyhrali základnú časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženy Slovana po prvý raz vyhrali základnú časť|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zeny-slovana-po-prvy-raz-vyhrali-zakladnu-cast|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a neskôr sa stali prvýkrát majsterkami Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky zaskočili obhajkyne! Po triumfe v základnej časti zvládli aj play-off a majú titul|url=https://www.denniksport.sk/hokej/c/hc-slovan-bratislava-zeny-titul-majsterky-slovenska-2025-2026|vydavateľ=Denník Šport|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hokejistky Slovana Bratislava získali majstrovský titul v Kaufland SŽHL, striebro do Popradu, bronz do Prešova|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokejistky-slovana-bratislava-ziskali-majstrovsky-titul-v-kaufland-szhl-striebro-do-popradu-bronz-do-presova|vydavateľ=HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> == Šport pre život == V októbri 2025 sa ženský a mužský tím Slovana Bratislava a Slovenský zväz hádzanej spojili pre charitatívny projekt Šport pre život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charitatívny projekt Šport pre život pomôže ženám v boji s rakovinou prsníka|url=https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/charitativny-projekt-sport-pre-zivot-pomoze-zenam-v-boji-s-rakovinou-prsnika-2025100711484012579|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2025-10-07|dátum prístupu=2026-09-08|priezvisko=Šport.sk}}</ref> Vyzbieralo sa 35 260 eur, ktoré šli na pomoc onkologickým pacientkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šport pre život priniesol viac ako 35-tisíc eur na pomoc onkologickým pacientkam {{!}} Slovenský zväz hádzanej|url=http://slovakhandball.sk/article/sport-pre-zivot-priniesol-viac-ako-35-tisic-eur-na-pomoc-onkologickym-pacientkam|vydavateľ=slovakhandball.sk|dátum vydania=2025-10-23|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref>{{Infobox Futbalista | meno = Ann-Katrin Berger | foto = Ann-Katrin Berger Gotham NC Courage Mar 21 2026-190 (cropped).jpg | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|10|09}} | miesto narodenia = [[Göppingen (mesto)|Göppingen]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 180 cm | pozícia = brankárka | súčasný klub = [[Gotham FC]] | klubové číslo = 30 | roky = 2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2014<br />2011{{--}}2013<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2018<br />2019{{--}}2024<br />20424{{--}} | kluby = VfL Sindelfingen<br />[[1. FFC Turbine Potsdam]]<br />1. FFC Turbine Potsdam (B tím)<br />[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]]<br />Birmingham City<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]<br />[[Gotham FC]] | zápasy(góly) = {{0}} 26 (0)<br />{{0}} 19 (0)<br />{{0}} 6 (0)<br />{{0}} 12 (0)<br />{{0}} 33 (0)<br />{{0}} 65 (0)<br />{{0}} 56 (0) | národné mužstvo = [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Nemecko WU19]]<br />[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | reprezentačné roky = 2009<br />2020{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}} 1 (0)<br />{{0}} 34 (0) }} == Ann-Katrin Berger == '''Ann-Katrin "Anne/Ann" Berger''' (* 9. október 1990) je nemecká profesionálna futbalistka, hrajúca ako brankárka. Hrá za nemeckú reprezentáciu a Gotham FC. Je jedna z najlepších ženských brankárok vo svete. == Klubová kariéra == V lete 2011 podpísala trojročnú zmluvu s 1. FFC Turbine Potsdam, ktorý hral v nemeckej najvyššej lige. Jej debut bol 21. augusta 2011 proti Hamburger SV, v zápase vychytala nulu. V júny 2014 podpísala zmluvu s [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]. Za dva roky odohrala 22 zápasov. v júny 2016 prestúpila do Birmingham City. V novembri 2017 jej bola diagnostikovala rakovina štítnej žľazy, podstúpila liečbu a vstúpila do remisie. 8. februára 2018 odohrala prvý zápas po diagnostikovaní rakovinou, bol to zápas 4. kola FA Women's Cup 2017/18 proti Reading, ktorý vyhrali 1:0. V tejto sezóne dostala ocenenie PFA Premier League Tím roka Keď jej skončila zmluva s Birmingham City, odmietla jej pokračovanie a 4. januára 2019 podpísala zmluvu s Chelsea. Trénerka Emma Hayes s ňou podpísala zmluvu ako súčasť prestavby tímu, aj keď boli v kádri 3 iné brankárky. Za sezónu 2020/21, v ktorej vychytala nulu v 12 zápasoch, získala ocenenie Zlatú rukavicu. 23. augusta 2022 oznámila, že znova trpí rakovinou štítnej žľazy. O viac ako mesiac neskôr,23. septembra 2022, znova chytala v zápase proti Manchaster City. V marci 2023 chytila penaltu v zápase Ligy majsteriek proti Lyonu a tím zabezpečila postup Chelsea do semifinále. V apríli 2024 oznámila podpísanie ročnej zmluvy s Gotham FC, v septembri zmluvu predĺžila do konca roku 2026. V novembri 2024 bola zaradená na 25. miesto v svetovom rebríčku hráčok podľa časopisu ESPN, ako najlepšia brankárka sveta. Za rok 2024 dostala ocenenie najlepšej brankárky NWSL. 25. mája 2025 chytala finálový zápas Pohár majsteriek CONCACAF 2025 proti Tigres, ktorý vyhrali 1:0, čím sa stali prvými majsterkami tejto súťaže. == Reprezentácia == Prvýkrát bolo povolaná k reprezentačnému tímu v novembri 2018. Debut mala 1. decembra 2020 v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy 2022 proti Írsku. Bola v kádri na Majstrovstvách Európy 2022, ale nehrala žiaden zápas. Nemecko skončilo na 2. mieste. Tiež bola kádri na Majstrovstvách sveta 2023, nehrala žiaden zápas a Nemecko prvýkrát nepostúpilo zo skupinovej fázy. V júli bola v kádri na Letné olympijské hry 2024 a bola bankárskou jednotkou. V penaltovom rozstrele voo štvrťfinálovom zápase proti Kanade, chytila dve penalty a dala víťaznú penaltu, čím postúpili do semifinále. V zápase o 3. miesto vyrazila penaltu v 9. minúte nadstaveného času, čím pomohlo k získaniu bronzovej medaily. On 12 June 2025, Berger was called up to the Germany squad for the UEFA Women's Euro 2025. In the Women's Euro 2025 quarter-finals against the French national team she made several crucial saves and scored herself in the subsequent penalty-shoot-out. She was officially named "the player of the match." The Guardian called her save in the 103rd minute as "one of the all-time great European Championship saves ever," and the German media ennobeled her as the "hero of an epic evening." The subsequent semi-final against Spain was lost 0-1. The conceded goal, scored by Aitana Bonmatí in extra time shortly before the end, was facilitated by a positional error by Berger. She took full responsibility for this, which was praised by the media as a remarkable reaction. == Osobný život == Od roku 2017 je vo vzťahu s Jess Carter, tiež profesionálnou futbalitskou. Zásnuby ohlásili b máji 2024. Prekonala rakovinu štitnej žlazy a dvakrát sa vrátila k profesionálnemu futbalu. Je tiež ambasádorka a spoluzakladateľka Judan Ali Football Academy v Londýne. https://www.olympics.com/en/news/ann-katrin-berger-football-top-things-german-goalkeeper-cancer-penalty-saver https://www.sportskeeda.com/us/olympics/who-ann-katrin-berger-a-look-journey-cancer-recovery-becoming-euro-2025-penalty-shootout-hero == Štatistiky == == Úspechy == '''1. FFC Turbine Potsdam''' * [[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]]: 2011/12 * DFB-Hallenpokal for women: 2014 '''Birmingham City''' * Women's FA Cup: runner-up: 2016/17 '''Chelsea''' * [[Women’s Super League|FA Women's Super League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23 * FA Women's League Cup: 2019/20, 2020/21 * Women's FA Community Shield: 2020 * Women's FA Cup: 2020/21, 2021/22, 2022/23 * UEFA Women's Champions League runner-up: 2020/21 '''Gotham FC''' * CONCACAF W Champions Cup: 2024/25 * NWSL Championship: 2025 * FIFA Women's Champions Cup: 3. miesto '''Nemecko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] 2. miesto: 2022 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 3. miesto: 2023/24 * [[Letné olympijské hry]] bronzová medaila: 2024 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 2. miesto: 2025: '''Individual''' * Women's Super League Golden Glove: 2020/21 * FA WSL PFA Team of the Year: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2021/22 * The 100 Best Female Footballers In The World: 67 (2020), 49 (2021), 32 (2024) * The Best FIFA Goalkeeper: 3rd in 2021 3rd in 2022 * Women's Footballer of the Year (Germany): 2024, 2025 (together with Giulia Gwinn) * Silbernes Lorbeerblatt: 2024 * NWSL Team of the Month: May 2024 * NWSL Best XI: 2024 * NWSL Goalkeeper of the Year: 2024 * Yashin Trophy nomination: 2nd place * Key to the City of New York == Referencie == <references /> == Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov == tréneri: Katarína Paxnerová (do 2014?) Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref> Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA) == {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta. Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Referencie == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8 tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9 prípravný zápas https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393 semifinále pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5 finále bude 7.7 a 14.7. https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0 vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave) https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2 pohár čs. komsomolu == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f 1. kolo trnava - holíč https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029 2. kolo holíč - prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c tabuľka po 3. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d tabuľka po 4. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d tabuľka po 5. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46 tabuľka 6. kolo https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 asi po 9. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 holíč na 2. mieste, bez tabuľky https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf vymenované prvé 4 miesta https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6 3. kolo slovenského pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48 https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=št|titul=Holíč vedie|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-06-25|ročník=XXXIX.|číslo=147|strany=2|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_06/?pg=145&layout=s}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |10 | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |26:3 | align="center" |17 |- !2. |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |26:8 | align="center" |15 |- !3. |Agrostav Spišská Nová Ves | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |7 | align="center" |1 | align="center" |10:19 | align="center" |5 |- !4. |Slovan Nimnica | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |9:41 | align="center" |5 |} {| class="wikitable" |+5. turnaj<ref>{{Citácia periodika|titul=FUTBAL|periodikum=Šport|vydavateľ=šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-05-25|ročník=XXXIX.|číslo=121|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_05/?pg=145&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|6|0}} ({{Ku|2|0}}) |Slovan Nimnica |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|1|0}} ({{Ku|1|0}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} {| class="wikitable" |+6. turnaj<ref>{{Citácia periodika|meno=bar|titul=Výsledky 6. turnaja SNL vo futbale žien:|periodikum=Východoslovenské Noviny|vydavateľ=Východoslovenský krajský výbor KSS|miesto=Košice|dátum=1985-06-05|ročník=XXXIV.|číslo=130|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1985_06/?pg=23&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Agrostav Spišská Nová Ves | align="center" |{{Ku|1|2}} |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|4|1}} |Slovan Nimnica |- |Agrostav Spišská Nová Ves | align="center" |{{Ku|3|0}} |Slovan Nimnica |} {| class="wikitable" |+10. kolo<ref name=":9" /> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |Slovan Nimnica | align="center" |{{Ku|0|3}} ({{Ku|0|1}}) |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |Agrostav Spišská Nová Ves |- |Slovan Nimnica | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |Agrostav Spišská Nová Ves |} Posledné zápasy {| class="wikitable" |+Zápasy<ref>{{Citácia periodika|titul=TELEGRAFICKY|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-07-08|ročník=XXXIX.|číslo=158|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_07/?pg=49&layout=s}}</ref> !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|3|0}} |Agrostav Spišská Nová Ves |- |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] | align="center" |{{Ku|6|0}} |Agrostav Spišská Nová Ves |- |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |{{Ku|4|2}} ({{Ku|2|1}}) |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |} == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" | |} == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2019|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Otvorene vystupuje proti fašizmu, rasizmu, homofóbii a podporuje hodnoty feminizmu a rovnosti.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na ich zápasoch vejú dúhové vlajky, o klube si rozhodujú sami. FK Kozmos chce byť odpoveďou na moderný futbal | url = https://dennikn.sk/3131221/na-ich-zapasoch-veju-duhove-vlajky-o-klube-si-rozhoduju-sami-fk-kozmos-chce-byt-odpovedou-na-moderny-futbal-video/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-12-01 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Červený}}</ref> Klub vlastnia jeho hráči, hráčky a fanúšikovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STRIEDAME! 🎧 Veria, že futbal sa dá robiť aj inak. FK Kozmos je slovenský unikát, niektorí ho odsudzujú (podcast) | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/fk-kozmos-je-slovensky-unikat-niektori-ho-odsudzuju-2023111916241227165 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2026-07-24 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> a je demokraticky riadený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudba, piknik, dúha, žiadne urážky ani mecenáš. Kozmos je iný futbalový svet | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalova-komunita-kozmos-reportaz-obfz-bratislava-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> cez koordinačnú skupinu a ďalšie akčné skupiny. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige.<ref name=":4" /> Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. https://kapital-noviny.sk/ako-vznikaju-komunitne-futbalove-timy/ https://ufp.sk/2024/07/09/futbalistky-fk-kozmos-futbal-nerobi-rozdiely/ https://www.attelier.sk/komunita-fk-kozmos/ https://www.aktuality.sk/clanok/PaJUCQk/namiesto-ultras-hlucni-pankaci-s-duhovymi-vlajkami-ako-meni-slovenska-komunita-pohlad-na-futbal/ https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ https://www.startitup.sk/futbalovy-klub-kozmos-ukazuje-ze-sa-to-da-inak-bez-nenavisti-a-sponzorov-ale-zato-s-duhovymi-vlajkami/ https://www.inspiring-girls.sk/post/zuzana-splhova-na-ziadny-sport-a-vlastne-na-nic-nie-je-nikdy-neskoro https://bystriny.sk/magazin/male-velke-pribehy-170-futbalovy-klub-pre-vsetkych.html https://www.dobrenoviny.sk/c/209387/tatiana-poncakova-futbal-by-mal-byt-pre-vsetkych-nas-klub-nema-sponzorov-o-vsetkom-rozhoduju-clenovia https://www.aktuality.sk/clanok/vpd9BXL/ucitel-bura-predsudky-o-futbale-a-prinasa-na-tribuny-slusnost/ https://reginazapad.stvr.sk/clanky/sport/347065/kozmos-bratislava == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |'''42''' |- |2025/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |8. miesto |22 |10 |1 |11 |43 |49 |'''31''' |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga žien|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2021}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga |5. miesto |20 |9 |2 |9 |36 |47 |'''29''' |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 bc8jxpzj8simz5yoryfin1ss9ghusu1 1. slovenská národná futbalová liga žien 0 728868 8381389 8368151 2026-10-08T10:51:25Z Lekvarnička 262477 8381389 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = {{minivlajka|Česko-Slovensko|w}} | vznik = 1969 | zánik = 1993 | počet klubov = | poháre = | najviac víťazstiev = 12 – [[TJ Skloplast Trnava]]<br />6 – [[Dukla ZPA Prešov]]<br /> 5 – [[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | posledný víťaz = Slávia Filozof Bratislava }} '''1. slovenská národná futbalová liga''' bola najvyššia ženská futbalová súťaž na území Slovenska. Hrala sa od jari 1969 do 1993. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] ju nahradila [[1. slovenská futbalová liga žien|prvá slovenská futbalová liga]]. Prvý ročník sa hral na jar 1969 ako jednokolová celoslovenská súťaž a vyhrali futbalistky z [[Dukla ZPA Prešov]]. Druhý ročník sa už hral dvojkolovo.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Navrátil|meno=Milan|titul=Slovenským futbalistkám patrí budúcnost|periodikum=Šport|vydavateľ=ŠPORT|miesto=Bratislava|dátum=1969-12-23|ročník=XXII|číslo=299|strany=6|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid%3A790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a}}</ref> == História == {{Hlavný článok|Pohár Hlasu ľudu 1968 (ženský futbal)}} Pred vznikol slovenskej národnej ligy redakcia ''Hlas ľudu'' zorganizovala ženskú futbalovú súťaž v roku 1968. Zúčastnili sa je 4 tímy (Rapid Bratislava, Elektrosvit Nové Zámky, DFK Banská Bystrica a Nováky) a víťazkami sa stali futbalistky z Rapid Bratislava.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Navrátil|meno=Milan|titul=Ženský futbal - áno či nie|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1968-12-12|ročník=XXII.|číslo=292|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213}}</ref><ref name=":1" /> == Prehľad víťazov SNFL == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !{{Tooltip|Sk.|Skupina}} !Víťazky ligy !2. miesto !3. miesto |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969|1969]] |[[Dukla ZPA Prešov]] |Lokomotíva Markušovce |Rapid Bratislava |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1969/1970|1969/70]] |[[Dukla ZPA Prešov]] |Rapid Bratislava |Lokomotíva Markušovce |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1970/1971|1970/71]] |[[Dukla ZPA Prešov]] |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |Rapid Bratislava |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1971/1972|1971/72]] |[[Dukla ZPA Prešov]] |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |Rapid Bratislava |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1972/1973|1972/73]] |[[Dukla ZPA Prešov]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |ZMDŽ Bratislava |- | rowspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974|1973/74]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky hodnotili|periodikum=Ľud|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Lud_1974-3/?pg=134&layout=s|dátum=1974-07-20|ročník=XXVI.|číslo=170|strany=9}}</ref> |{{Tooltip|Z|Západ}} |[[TJ Skloplast Trnava]] | | |- |{{Tooltip|V|Východ}} |Dukla ZPA Prešov | | |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975|1974/75]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ak|titul=Ženy so Skloplastu majstrom|periodikum=Tip|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1975-07-02|ročník=VII.|číslo=27|strany=21|dátum prístupu=2025-09-18|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:437fbc4b-7a32-44d6-bf32-2ccff9278199?page=uuid:a2dd9224-8c82-4c3d-a033-62ceb4f45fbe}}</ref> |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Krátko zo športu|periodikum=Záhorák|vydavateľ=OV KSS a ONV|miesto=Senica|dátum=1975-06-12|ročník=XVI.|číslo=24|strany=4|dátum prístupu=2025-09-18|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:a47f6af9-24bd-476d-849f-131d23358dc1?page=uuid:1c62aebd-13f1-4650-bcc4-e1a8b5cce8b2}}</ref> |[[Dukla ZPA Prešov]] |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1975/1976|1975/76]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |[[Dukla ZPA Prešov]] |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977|1976/77]] |[[TJ Skloplast Trnava]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Krátko zo športu|periodikum=Záhorák|vydavateľ=Záhorák|miesto=Bratislava|dátum=1977-06-16|ročník=XVIII.|číslo=24|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid%3Ae6d2a49e-e5f6-4aff-8867-6145f8001114}}</ref> |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |[[Dukla ZPA Prešov]] |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1977/1978|1977/78]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Dukla ZPA Prešov#Baník Vyšná Šebastová|Baník Vyšná Šebastová]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979|1978/79]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Šiesty titul|periodikum=Trnavský hlas|vydavateľ=OV KSS a ONV|miesto=Trnava|dátum=1979-07-04|ročník=XXX.|číslo=27|strany=4|dátum prístupu=2025-09-18|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:df59ae85-ffcb-45b6-8206-15e9ef9affba?page=uuid%3Abb06695e-d963-4020-b36c-a239fb06b7fa}}</ref> |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |[[Dukla ZPA Prešov#Baník Vyšná Šebastová|Baník Vyšná Šebastová]] |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980|1979/80]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Agrostav Spišská Nová Ves |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981|1980/81]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Titul v správnych rukách|periodikum=Záhorák|vydavateľ=OV KSS a ONV|miesto=Senica|dátum=1981-07-02|ročník=XXII.|číslo=26|strany=4|dátum prístupu=2025-09-18|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:1eb21339-a285-412d-a93d-968a537e49c0?page=uuid%3Acd4429d5-8ad4-4b0e-9b9c-f98470481786}}</ref> | | |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1981/1982|1981/82]] |Agrostav Spišska Nová Ves |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983|1982/83]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |Agrostav Spišska Nová Ves |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984|1983/84]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Slovan Nimnica |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985|1984/85]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |Agrostav Spišská Nová Ves |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1985/1986|1985/86]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Agrostav Spišská Nová Ves |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987|1986/87]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Juráňová|meno=Ľudmila|titul=Druhý titul pre Sláviu Holíč|periodikum=Záhorák|vydavateľ=Záhorák|miesto=Bratislava|dátum=1987-07-16|ročník=XXVIII.|číslo=29|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:984b4ede-fc97-4d9c-9588-7970426e5677?page=uuid%3A0816ac45-d964-48ee-9dd7-c51376d07e43}}</ref> |[[TJ Skloplast Trnava]] |Agrostav Spišská Nová Ves |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1987/1988|1987/88]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Družstevník Vajnory |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989|1988/89]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Družstevník Vajnory |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990|1989/90]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Slávia Filozof Bratislava |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1990/1991|1990/91]] |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Bod od majstra|periodikum=Večerník|vydavateľ=GAP|miesto=Bratislava|dátum=1991-06-06|ročník=36|číslo=109 (9648)|strany=8|dátum prístupu=2025-09-17|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:a5ebd6ad-7c83-44e1-a0e4-0ffd203db1f4?page=uuid:a004e6dc-bf05-4f10-a165-3cd207bbe1d9}}</ref> |Slávia Filozof Bratislava |[[TJ Skloplast Trnava]] |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1991/1992|1991/92]] |Slávia Filozof Bratislava<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=D.J.|titul=Jar v ženskom futbale|periodikum=Záhorák|vydavateľ=Záhorák|miesto=Bratislava|dátum=1992-07-29|ročník=XXXIII|číslo=30|strany=8|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a526e69-6e20-4cc4-8e80-08e3ddc43be1?page=uuid:360c6bd0-905e-4997-a627-766a2ded1b66}}</ref> |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Gerulata Rusovce |- | colspan="2" |[[1. slovenská národná futbalová liga žien 1992/1993|1992/93]] |Slávia Filozof Bratislava<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Tesák|meno=Bratislava|titul=Prvý i posledný titul|periodikum=Šport|vydavateľ=ŠPORT PRESS spol. s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1993-06-21|ročník=XLVII|číslo=142|strany=8|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:140027eb-5e86-4df4-b0b1-ecc302b283c0?page=uuid:b948d132-5fcc-4dbd-b657-df64a32a78a5}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Správy z komisií SFZ|periodikum=Šport|vydavateľ=ŠPORT PRESS spol. s.r.o|miesto=Bratislava|dátum=1993-06-19|ročník=XLVII|číslo=141|strany=18|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:c4afb480-bde0-494a-bcd5-7c71e698d372?page=uuid:0ebc111d-8044-47b0-b12f-71971683c11d}}</ref> |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |[[TJ Skloplast Trnava]] |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia - List of Women Champions | url = https://www.rsssf.org/tabless/slow-womchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2025-04-18}}</ref> == Prehľad víťaziek federálnej ligy == Od ročníka 1988/89 do 1992/93 majsterky Slovenska hrali proti majsterkám Česka o titul majstra Československa. Prvý a zároveň posledný titul pre Slovensko vyhrali futbalistky Slávie Filozof Bratislava v poslednom ročníku v roku 1993. Keď zvíťazili proti Slávii Praha 4:2 (1:2).<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predchodkyne belasých pred 27 rokmi ovládli Česko-Slovensko | url = https://www.slovanpositive.com/predchodkyne-belasych-pred-27-rokmi-ovladli-cesko-slovensko/ | vydavateľ = slovanpositive.com | dátum vydania = 2020-06-19 | dátum prístupu = 2025-06-11 | jazyk = sk-SK | meno = Miroslav | priezvisko = Vraník}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Ročník !Majsterky Slovenska !Majsterky Česka !Majsterky Československa |- |1988/89<ref>{{Citácia periodika|titul=Ďalší titul na Letnú|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1989-06-26|ročník=XLIII|číslo=148|strany=5|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:07b8161d-6ef5-415b-bcf4-b79c905b95c6?page=uuid:86f1f9c0-e370-4ffd-abde-02b35f18cd02}}</ref> |[[TJ Skloplast Trnava]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |Sparta Praha |- |1989/90<ref>{{Citácia periodika|titul=Sparta Praha — Skloplast Trnava 2:1 (0:0)|periodikum=Smer|vydavateľ=APOLLOPRESS|miesto=Banská Bystrica|dátum=1990-06-23|ročník=XLII.|číslo=146|strany=8|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Smer_OSA_1990_04-06/?pg=555&layout=s}}</ref> |[[TJ Skloplast Trnava]] |Sparta Praha |Sparta Praha |- |1990/91<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=D. J.|titul=Vo finále nepresvedčili|periodikum=Záhorák|vydavateľ=Záhorák|miesto=Bratislava|dátum=1991-07-18|ročník=XXXII.|číslo=29|strany=8|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:907bd20c-0dcd-4faa-9596-85729b7f1f08?page=uuid:31609f1e-b741-4786-8e1b-33ba67fabd4b}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svrček|meno=Ján|titul=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1991_06/?pg=113&layout=s|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1991-06-24|ročník=XLV.|číslo=146|strany=6|dátum prístupu=2026-09-04|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1991_06/?pg=113&layout=s}}</ref> |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |Sparta Praha |Sparta Praha |- |1991/92<ref name=":0" /> |Slávia Filozof Bratislava |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |Slavia Praha |- |1992/93<ref name=":0" /> |Slávia Filozof Bratislava |Slavia Praha |Slávia Filozof Bratislava |} === Zápasy === {{Futbalbox2|skóre={{ku|1|1}} ({{ku|1|4}} penalty)|mužstvo1=[[TJ Skloplast Trnava]]|mužstvo2=[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|góly1={{gól|4}} Jana Hanzelová|góly2={{gól|60}} Buliřová|polčas={{ku|1|0}}|dátum=25.6.1989|čas=10:45|štadión=[[Bratislava]]|rozhodca=Zvonič|divákov=381}} ----{{Futbalbox3|mužstvo1=[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|mužstvo2=[[TJ Skloplast Trnava]]|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|0|0}}|góly1={{gól|}} {{gól|}} Paolettlová|góly2={{gól|}} Jana Hanzelová|dátum=23. jún 1990|správa=|štadión=[[Rožnov pod Radhoštěm]]}} ----{{Futbalbox3|skóre={{ku|1|4}}|polčas={{ku|1|2}}|mužstvo1=[[Slávia Holíč]]|mužstvo2=[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]|dátum=23. jún 1991|rozhodca=Ihring|divákov=500|góly1={{gól|25}} Dzurová|góly2={{gól|3}} {{gól|47}} Paolettiová<br/>{{gól|17}} Nováková<br/>{{gól|46}} Jedličková.|žlté karty2={{žltá karta |}} Palkovičová<br/>{{žltá karta |}} Matulová<br/>{{žltá karta |}} Růžičková|štadión=ŠK Texicom, [[Ružomberok]]}} ----{{Futbalbox2|skóre={{ku|0|4}}|mužstvo1=Slávia Filozof Bratislava|mužstvo2=[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]|góly1=|góly2=|polčas=|dátum=1992|čas=|štadión=[[Milín]], [[Česko]]|rozhodca=|divákov=}} ----{{Futbalbox2|skóre={{ku|4|2}}|mužstvo1=Slávia Filozof Bratislava|mužstvo2=[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]|góly1={{gól|25}} {{gól|50}} {{gól|78}} Jana Hanzelová {{gól|80|p}} Sekerová {{žltá karta |}} Doležalová|góly2={{gól|6}} {{gól|31}} Třísková {{žltá karta |}} Bělíková {{žltá karta |}} Polčicová {{červená karta}} Petranová|polčas={{ku|1|2}}|dátum=19.6.1993|čas=17:00|štadión=Spoje [[Podunajské Biskupice]]|rozhodca=Fašung|divákov=500}} == Referencie == {{Referencie}} {{SNFL žien}} [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže na Slovensku]] [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga žien]] syidzqg50y354a7ljlc4s8q41zhtj9s 1. slovenská národná futbalová liga žien 1981/1982 0 731675 8381386 8366701 2026-10-08T10:38:18Z Lekvarnička 262477 8381386 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1981/1982|začiatok=|koniec=|majster=Agrostav Spišská Nová Ves|2_miesto=[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]]|3_miesto=[[TJ Skloplast Trnava]] |počet_mužstiev=4|odohraté_zápasy=24|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}} '''Slovenská národná futbalová liga žien 1981/1982''' bol 14. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Tento ročník sa hral turnajovým spôsobom za účasti 4 tímov. Prvýkrát vyhrali futbalistky z Agrostav Spišská Nová Ves.<ref>{{Citácia periodika|titul=Skončila sa futbalová SNL žien. Radosť je na Spiši|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1982-06-19|ročník=XXXVI.|číslo=144|strany=2|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:f5420d4e-4bcc-4442-9879-6a1a48b41293?page=uuid:95c846ac-6011-4315-ad58-ba6669fe569c}}</ref> == Konečná tabuľka == {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |Agrostav Spišská Nová Ves |align=center|12 |align=center|8 |align=center|3 |align=center|1 |align=center|22:6 |align=center|'''19''' |- !2. |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] |align=center|12 |align=center|8 |align=center|2 |align=center|2 |align=center|26:9 |align=center|'''18''' |- !3. |[[TJ Skloplast Trnava]] |align=center|12 |align=center|5 |align=center|1 |align=center|6 |align=center|19:18 |align=center|'''11''' |- !4. |Slovan Nimnica |align=center|12 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|12 |align=center|4:48 |align=center|'''0''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{SNFL žien}} [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga]] [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga žien]] [[Kategória:Futbal v 1981]] [[Kategória:Futbal v 1982]] q7tv5yf0rwd0ch64qenkv2ixdn6672o Štefan Klimo 0 733405 8381249 8058815 2026-10-08T00:09:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381249 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Štefan Klimo | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský dirigent a zbormajster | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1919|11|01}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2000|01|05|1919|11|01}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysoká škola múzických umení]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Klimo | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Hudba | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Štefan Klimo''' (* [[1. november]] [[1919]], [[Zvolen]] – † [[5. január]] [[2000]], [[Bratislava]]<ref name="hc-stefan-klimo"/><ref name="lucnica-stefan-klimo"/>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[dirigent]] a [[zbormajster]]. == Životopis == Narodil sa v rodine organizátora robotníckych spevokolov, Jána Klima. Od roku 1923 bývali v Bratislave.<ref name="lucnica-stefan-klimo"/> V rokoch 1930 až 1938 študoval na [[Štátne reálne gymnázium v Bratislave|Štátnom reálnom gymnáziu v Bratislave]]. Spieval tiež v [[Tatran (spevokol v Bratislave)|zbore Tatran]].<ref name="hc-stefan-klimo"/> Ako 15-ročný v zbore zastupoval dirigenta.<ref name="lucnica-stefan-klimo"/> Od roku 1938 študoval hru na klavíri a zároveň právo (na otcovu žiadosť<ref name="lucnica-stefan-klimo"/>). Právo zakončil v roku 1943 doktorátom.<ref name="hc-stefan-klimo"/> V rokoch 1946 až 1951 dirigoval [[Tatran (súbor)|zbor Tatran]].<ref name="hc-stefan-klimo"/><ref name="lucnica-stefan-klimo"/> Od roku 1951 pôsobil v [[Umelecký súbor Lúčnica|Umeleckom súbore Lúčnica]]. Bol dirigentom a umeleckým vedúcim [[Spevácky zbor Lúčnica|Speváckeho zboru Lúčnica]]. V období 1956 – 1978 aj umeleckým riaditeľom Lúčnice.<ref name="hc-stefan-klimo"/> Pod jeho vedením sa Spevácky zbor Lúčnica „osvedčil v interpretácii pôvodnej, folklórom inšpirovanej a súčasnej zborovej tvorby. Zameral sa aj na prednes vokálnej polyfónie. Logickým výsledkom tohto umeleckého smerovania bola účasť a ocenenia speváckeho zboru Lúčnice na domácich a zahraničných súťažiach. Týmito cenami sa zbor zaradil medzi najvýznamnejšie telesá v kontexte európskeho a svetového zborového umenia“.<ref name="lucnica-stefan-klimo"/> Pod Klimovým vedením zbor pre [[Československý rozhlas]] nahral vyše 250 skladieb. Vyhľadával tiež poéziu na zhudobnenie pre slovenských a českých skladateľov.<ref name="lucnica-stefan-klimo"/> V rokoch 1955 až 1958 vyštudoval zborové dirigovanie na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]]. Jeho pedagógmi boli [[Ján Strelec]] a [[Juraj Haluzický]].<ref name="hc-stefan-klimo"/> Po odchode z Lúčnice v roku 1983 pracoval v rokoch 1982 až 1985 ako hlavný zbormajster [[Slovenský filharmonický zbor|Slovenského filharmonického zboru]].<ref name="hc-stefan-klimo"/> V rokoch 1983 (prípadne 1985<ref name="hc-stefan-klimo"/>) až 1989 viedol tiež spevácky zbor [[SĽUK]]u.<ref name="lucnica-stefan-klimo"/><ref name="vtedy"/> V rokoch 1972 až 1974 a 1978 až 1978 bol vedúcim tajomníkom [[Zväz slovenských skladateľov|Zväzu slovenských skladateľov]]. V období 1976 až 1978 pracoval tiež ako externý pedagóg zborového spevu a zborového dirigovania na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatóriu v Bratislave]].<ref name="hc-stefan-klimo"/> 6. decembra 2009 sa uskutočnil koncert ''Hommage à Štefan Klimo''. Vo Veľkom koncertnom štúdiu [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] v Bratislave si Lúčnica pripomenula svojho umeleckého vedúceho a dirigenta. Na koncerte zazneli aj Klimove skladby ''Trávnice'' pre ženský zbor a ''Za tou mojou milou'' pre mužský zbor. Koncert dirigovala súčasná umelecká vedúca a dirigentka Speváckeho zboru Lúčnica [[Elena Matušová]]).<ref name="lucnica-stefan-klimo"/> == Ocenenia == * Cena Nadácie Tatra banky za umenie (2004, in memoriam) „za mimoriadny celoživotný prínos do slovenskej kultúry“<ref name="hc-stefan-klimo-oce"/><ref name="vtedy"/> * Cena Zväzu slovenských skladateľov (1976)<ref name="hc-stefan-klimo-oce"/> * [[Cena Frica Kafendu ]] (1969) „a vynikajúcu nahrávku gramoplatní zo slovenskej zborovej tvorby a za zborový koncert pri príležitosti 20. výročia založenia Lúčnice“<ref name="hc-stefan-klimo-oce"/> * [[zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|Zaslúžilý umelec]] (1968)<ref name="hc-stefan-klimo-oce"/><ref name="vtedy"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-stefan-klimo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štefan Klimo | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/1320-stefan-klimo | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="hc-stefan-klimo-oce">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štefan Klimo | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/1320-stefan-klimo/ocenenia | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref> <ref name="lucnica-stefan-klimo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štefan Klimo | url = https://www.lucnica.sk/o-zbore/umelecke-vedenie/stefan-klimo/ | vydavateľ = Umelecký súbor Lúčnica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250708213928/https://www.lucnica.sk/o-zbore/umelecke-vedenie/stefan-klimo/ | dátum archivácie = 2025-07-08 }}</ref> <ref name="vtedy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štefan Klimo bol 30 rokov dušou umeleckého súboru Lúčnica | url = https://www.vtedy.sk/stefan-klimo-bol-30-rokov-dusou-umeleckeho-suboru-lucnica | vydavateľ = TASR | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/1320-stefan-klimo Štefan Klimo] na webe Hudobného centra {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Klimo, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Slovenskí zbormajstri]] [[Kategória:Lúčnica]] [[Kategória:SĽUK]] [[Kategória:Laureáti Ceny Frica Kafendu]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] nu8a49665ypjq6kmdrh85d3u1iv07d6 Diskusia s redaktorom:TomiThemself 3 734181 8381217 8066607 2026-10-07T19:58:54Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8381217 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|3I/ATLAS}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 28. júl 2025 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Ilhan Omarová}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:58, 7. október 2026 (UTC) 3j5xf7agj1fs0mm06u1y2h04yf5mfqy Bitka pri Chotyni 0 734224 8381242 8157377 2026-10-07T22:21:36Z LoverofBattle12 246706 Prepis pojmu ,, Poľsko-osmanské vojny" do tvaru ,, Poľsko-turecké vojny" v šablóne. 8381242 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Chotyni|súčasť=[[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)|Poľsko-tureckej vojny (1672 – 1676)]]|obrázok=Huchtenburg Battle of Khotyn in 1673.jpg|popis=Bitka pri Chotyni roku [[1673]] na olejomaľbe Jana van Huchtenburga približne z roku [[1675]] na [[Wawelský hrad|Wawelskom hrade]].|dátum=[[11. november]] [[1673]]|miesto=Chotyň, [[Podolie (historické územie)]]|výsledok=víťazstvo armád Republiky oboch národov|protivník1=[[Republika oboch národov]]<br/>Valašské kniežatstvo<br/>[[Moldavské kniežatstvo]]|protivník2=[[Osmanská ríša]]|velitel1=[[Ján III. (Poľsko)]]|velitel2=Hüseyin Paša}} '''Bitka pri Chotyni''' bola ozbrojeným stretnutím, ku ktorému došlo dňa [[11. november|11. novembra]] roku [[1673]] pri dnešnom ukrajinskom meste Chotyň. Stáli tu proti sebe [[Republika oboch národov|poľsko-litovské vojsko]] pod velením hajtmana [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]] na jednej strane a armáda [[Osmanská ríša|osmanských Turkov]] pod velením sultána [[Mehmed IV.|Mehmeda IV.]] na strane druhej. Napriek vojenskému víťazstvu poľsko-litovského vojska, nedošlo v rokoch [[1672]] až [[1676]] v [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)|poľsko-tureckej vojne]] k obratu. Na druhej strane však bola táto bitka chápaná ako odveta za hanebný [[Bučačská mierová zmluva|Bučačský mier]], pričom zároveň priniesla obnovenie medzinárodnej prestíže [[Republika oboch národov|Republiky oboch národov]].<ref name=reznik>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=158}}</ref> == Predohra == V období leta roku [[1672]] došlo k vojenskému obľahnutiu pohraničnej pevnosti [[Kamianec-Podiľskyj|Kamenec Podolský]] a to zo strany mohutnej armády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Obliehanie sa skončilo vojenským víťazstvom a ziskom pevnosti a to zásluhou armády osmanských Turkov, ktorá následne dobyla priľahlé mestá a zámky. Ubránila sa však iba vojenská posádka [[Ľvov]]a.<ref name=kosman>{{Citácia knihy|priezvisko=KOSMAN|meno=Marceli|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum|miesto=Praha|rok=2011|isbn=978-80-246-1842-5|strany=161}}</ref> == Hanebný mier ako iskra novej potýčky == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Bučačská mierová zmluva|Mier v Bučači]]'' Dňa [[18. október|18. októbra]] roku [[1672]] došlo k uzavretiu mieru medzi poľskou a osmanskou diplomaciou v haličskej [[Bučač]]i (terajšia [[Ukrajina]]). Republika oboch národov tak stratila územnú moc nad [[Podolie (historické územie)|Podolím]] spolu s [[Kamianec-Podiľskyj|Kamencom Podolským]].<ref name=reznik /> == Vzplanutie vojnového ohňa == Predstavitelia poľského [[sejm]]u však vyjadrili jasný odpor voči podmienkam Bučačskej mierovej zmluvy a rozhodli sa pre ďalšiu vojnu.<ref name=rychlik>{{Citácia knihy|priezvisko=RYCHLÍK|meno=Jan et al|titul=Dějiny Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství lidové noviny, s.r.o.|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7106-409-1|strany=133}}</ref> Poľskí šľachtici, ktorí sa zhromaždili pri Golabe s cieľom ochrany kráľa [[Michal (Poľsko)|Wisnovieckeho]], vytvorili následne konfederáciu proti hajtmanovi [[Ján III. (Poľsko)|Jánovi Sobieskemu]], ktorý však organizoval podobný zväzok v [[Szczebrzeszyn]]e. Objavila sa tak pravdepodobnosť vypuknutia domácej vojny, ktorý však zažehnala kráľovná spolu s pápežským nunciom a niekoľkými senátormi. Pacifikačný alebo zmiernený snem prinútil pod hrozbou nového ozbrojeného vpádu vojsk osmanských Turkov na jar roku [[1673]] rozvášnené strany k dohodám a pre schválenie prostriedkov na obranu krajiny.<ref name=kosman/> Korunný [[hajtman]] menom [[Ján III. (Poľsko)|Ján Sobieski]], ktorý sa už v predošlých rokoch osvedčil ako vojvodca na bojiskách proti osmanským Turkom a Tatárom viedol konečný boj.<ref name=rychlik /> Dňa [[11. november|11. novembra]] roku [[1673]] sa podarilo poľsko-litovskej armáde v sile 4 000 vojakov úspešne zvíťaziť nad armádou osmanských Turkov pri Chotyni.<ref name=kosman /> [[Ján III. (Poľsko)|Ján Sobieski]] bol následne zvolený za poľského kráľa a to práve v tej chvíli, keď skonal panovník [[Michal (Poľsko)|Michal Korybut Wisnoviecki]]. Vojna proti armádam osmanských Turkov však pokračovala ešte ďalšie dva roky.<ref name=rychlik /> [[Súbor:John III Sobieski in battle of Khotyn 1673.PNG|náhľad|Poľský hajtman menom Ján Sobieski počas bitky pri Chotyni roku [[1673]]. Obraz Andrzeja Stecha.]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FRIEDL, Jiří et al. (2013). ''Dějiny Polska''. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7422-306-8. * KOSMAN, Marceli. (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5. * ŘEZNÍK, Miloš. (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1. * RYCHLÍK, Jan et al. (2015). ''Dějiny Ukrajiny''. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. 978-80-7106-409-1. == Pozri aj == * [[Dejiny Poľska]] * [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)|Poľsko-turecká vojna (1672 až 1676)]] * [[Veľká turecká vojna|Veľká turecká vojna (1683 až 1699)]] * [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Bitva u Chotynu (1673)|23093859}} [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky v 1673]] poc4peyypbur1ttkgyzksoia6ao62nu Diabolský plán doktora Fu Manchu 0 736044 8381082 8166032 2026-10-07T12:22:51Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Mary_Poppins4.jpg bol odstránený, pretože ho Christian Ferrer na Commons zmazal. 8381082 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film | Názov = Diabolský plán doktora Fu Manchu | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu | Názov2 = | Žáner = komédia, krimi | Dĺžka = 100 | Krajina = {{USA}} [[Spojené štáty]],<br>{{GBR}} [[Spojené kráľovstvo]] | Jazyk = [[angličtina|anglický]] | Rok = [[1980]] | Dátum uvedenia = [[8. august]] (Spojené štáty) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu | url = https://www.boxofficemojo.com/title/tt0080731/ | vydavateľ = Box Office Mojo | dátum prístupu = 2025-09-07}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu (1980) - Box Office and Financial Information | url = https://www.the-numbers.com/movie/Fiendish-Plot-of-Dr-Fu-Manchu-The | vydavateľ = The Numbers | dátum prístupu = 2025-09-07}}</ref> --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = Piers Haggard, Richard Quine, [[Peter Sellers]] | Scenár = Rudy Dochtermann | Predloha = Sax Rohmer (kniha) | Námet = | Produkcia = | Hudba = Marc Wilkinson | Kamera = [[Jean Tournier]] | Strih = [[Claudine Bouché]], Russell Lloyd | Zvuk = | Scénografia = [[Alexandre Trauner]] | Kostýmy = John Bloomfield | Masky = Tom Smith | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Coalition of Asians to Nix Charlie Chan members picketing The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu.jpg|náhľad|Protesty pred kinom Hollywood Pacific.]] '''''Diabolský plán doktora Fu Manchu''''' ({{Vjz|eng|''The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu''}}) je [[Spojené štáty|americko]]-[[Spojené kráľovstvo|britská]] [[Kriminálny film|krimi]] [[komédia]] z roku [[1980]], ktorú režíroval [[Piers Haggard]] a neskôr [[Peter Sellers]]. Ide o snímku založenej na predlohe [[Sax Rohmer|Saxa Rohmera]] s postavou [[Fu Manchu (postava)|Fu Manchu]]. V hlavných úlohách sa objavili [[Peter Sellers]], [[Helen Mirrenová|Helen Mirren]], [[David Tomlinson]], [[Sid Caesar]] a [[Simon Williams]]. Film bol v Amerike uvedený [[8. august|8. augusta]] [[1980]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le Complot diabolique du Dr. Fu Manchu | url = https://www.allocine.fr/film/fichefilm_gen_cfilm=14384.html | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = fr | priezvisko = AlloCine}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu (1980) — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/movie/3486-the-fiendish-plot-of-dr-fu-manchu | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu (1980) {{!}} MUBI | url = https://mubi.com/en/sk/films/the-fiendish-plot-of-dr-fu-manchu | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu (1980) | url = https://mikestakeonthemovies.com/2018/01/25/the-fiendish-plot-of-dr-fu-manchu-1980/ | dátum vydania = 2018-01-25 | dátum prístupu = 2025-09-20 | jazyk = en}}</ref> == Herecké obsadenie == === Hlavné === * [[Peter Sellers]]{{--}}[[Fu Manchu (postava)|Fu Manchu]] / Nayland Smith<ref name="vs" group="pozn.">Stvárnenie hlavnej dvojúlohy.</ref> * [[Helen Mirrenová|Helen Mirren]]{{--}}Alice Rage * [[David Tomlinson]]{{--}}[[Sir]] Roger Avery * [[Sid Caesar]]{{--}}Joe Capone * [[Simon Williams]]{{--}}Robert Townsend <gallery> Súbor:Peter Sellers Allan Warren.jpg|Peter Sellers Súbor:Helen Mirren 1985 IPTC.jpg|Helen Mirren Súbor:Sidcaesarpic.jpg|Sid Caesar Súbor:Simon Williams - Remembrance of the Daleks location.jpg|Simon Williams </gallery> === Vedľajšie === * Steve Franken{{--}}Pete Williams * Stratford Johns{{--}}Ismail * John Le Mesurier{{--}}Perkins * John Sharp{{--}}Sir Nules Thudd * Clément Harari{{--}}Dr. Wretch * Kwan-Young Lee{{--}}Tong * John Tan{{--}}Dacoit * Philip Tan{{--}}Dacoit * Serge Julien{{--}}Dacoit * Johns Rajohnson{{--}}Dacoit * Pralith Jngam Oeurn{{--}}Dacoit * Lim Bun Song{{--}}Dacoit * Clive Dunn{{--}}Strážca kľúčov – Londýnska veža * [[Burt Kwouk]]{{--}}Sluha Fu Manchua * John Taylor{{--}}kaskadérsky [[Dublér (osoba)|dvojník]] pána Sellersa * [[Katia Tchenko]]{{--}}sprievodkyňa * David Powers{{--}}Bedser * Marc Wilkinson{{--}}dirigent * Grace Coyle{{--}}kráľovná Mary * Jacqueline Fogt{{--}}dôstojníčka * Iska Khan{{--}}seržant Fu Manchua * George Hilsdon{{--}}predajca novin * René Aranda{{--}}kráľ George V == Filmový štáb == [[Filmový štáb]] tvorili:<ref name="Mt12">Časť údajov pochádza zo samotných úvodných a záverečných titulkov.</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Fiendish Plot of Dr Fu Manchu - Fiche Film - La Cinémathèque française | url = http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=42153 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.films.bifi.fr | dátum prístupu = 2025-09-13}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AFI{{!}}Catalog | url = https://catalog.afi.com/Catalog/moviedetails/56409 | vydavateľ = catalog.afi.com | dátum prístupu = 2025-09-13}}</ref> * Réžia{{--}}[[Piers Haggard]] ** Asistenti réžie{{--}}Paul Feyder, Christian Fuin, David Z. Weinstein * Scenár{{--}}Jim Moloney, Rudy Dochtermann * Predloha{{--}}[[Sax Rohmer]] (kniha) * Produkcia{{--}}Zev Braun, Leland Nolan, Yannoulla Wakefield, Lynne Frederick, Hugh M. Hefner ** Vedúci výroby{{--}}Bernard Farrel * Hudba{{--}}Marc Wilkinson * Kamera{{--}}[[Jean Tournier]] ** Claude Bourgoin * Strih{{--}}Russell Lloyd, Claudine Bouché * Scénografia{{--}}[[Alexandre Trauner]] * Kostýmy{{--}}John Bloomfield, Michael Jeffery, Jeannine Vergne * Masky{{--}}Tom Smith, Monique Archambault * Kaderníci{{--}}Jeannette Freeman, Alex Archambault * Skript{{--}}Alice Ziller * Fotograf{{--}}Bruce McBroom * Kasting{{--}}Joyce Gallie (Londýn), [[Margot Capelier]] (Paríž) * Choreografia{{--}}Barry Collins * Špeciálne efekty{{--}}Richard Parker * Kaskády{{--}}[[Claude Carliez]] == Technické parametre == Technický list pojmov:<ref name="Mt12" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> * Originálny / anglický názov{{--}}The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu * Rok uvedenia{{--}}[[1980]] * Premiéra{{--}}[[8. august]] (Spojené štáty) * Dĺžka{{--}}100 [[Minúta|min.]] (celovečerný film) ** Dĺžka filmového pásu{{--}}N/A [[Meter|m]] * Žáner{{--}}komédia, historický * Krajina pôvodu{{--}}[[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo]] * Počet vstupov divákov v kinách vo Francúzsku{{--}}48 314<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Fiendish Plot of Fu Manchu (1980) - JP Box-Office (Mobile) | url = https://jpbox-office.com/mobile/fichfilm.php?id=7602 | vydavateľ = jpbox-office.com | dátum prístupu = 2025-09-13}}</ref> * Veková prístupnosť{{--}}všetky publiká * Typ filmu{{--}}farebný, natáčaný na [[35 mm film]] ([[filmový pás]]) * Zvukový formát{{--}}Mono * Produkčná spoločnosť{{--}}Braun Entertainment Group, Playboy Enterprises, Orion Pictures Corporation * Distribučná spoločnosť{{--}}[[Warner Bros.]] == Predprodukcia == V roku [[1975]] sa [[Peter Sellers]] po dlhom období vrátil do pozornosti s filmom ''Návrat Ružového pantera'' a nadviazal naň filmom ''Vražda na večeri'' od Roberta Moora, v ktorom si zahral čínskeho detektíva Sidneyho Wanga (inšpirovaného Charliem Chanom). Bola to práve táto posledná rola, ktorá v ňom vzbudila túžbu hrať zločinca [[Fu Manchu (postava)|Fu Manchua]] (na spôsob stvárnenia hercami [[Boris Karloff|Borisa Karloffa]] a [[Christopher Lee|Christophera Leeho]]). V každom prípade, v roku [[1976]] tlač oznámila, že sa pripravuje film so Sellersom a [[Michael Caine|Michaelom Caineom]] v úlohe vyšetrovateľa [[New Scotland Yard|Scotland Yardu]] Naylanda Smitha.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Histoires de Tournages | url = http://histoiresdetournages.devildead.com/index.php?idart=182 | vydavateľ = Histoires De Tournages | dátum prístupu = 2025-09-20 | jazyk = fr | url archívu = https://web.archive.org/web/20251018160319/https://histoiresdetournages.devildead.com/index.php?idart=182 | dátum archivácie = 2025-10-18 }}</ref> O dva roky neskôr, po nakrúcaní dvoch ďalších dobrodružstiev inšpektora Clouseaua, bol britský herec viac než kedykoľvek predtým pripravený stelesniť postavu románopisca [[Sax Rohmer|Saxa Rohmera]] (ktorý siaha až do roku [[1912]]), ale rozhodol sa hrať dve hlavné úlohy sám. Na tento typ hereckých výkonov bol zvyknutý už od filmu ''Myš, ktorá revala'' ([[1959]]), a taktiež to zopakoval s filmom Richarda Quinea Väzeň zo Zendy ([[1979]]). Počas nakrúcania snímky vo [[Viedeň|Viedni]] nebola atmosféra ani zďaleka dobrá. Sellers stále trpel následkami [[Infarkt|infarktu]] z roku [[1977]], ktorý si vyžiadal zavedenie [[Kardiostimulátor|kardiostimulátora]].<ref name=":0" /> == Produkcia == Nakrúcanie začalo [[24. október|24. októbra]] [[1979]] a odohrávalo sa vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[Alpy]], [[Paríž]], [[Studios de Boulogne]]) a [[Spojené kráľovstvo]] ([[Londýn]]).<ref name=":1" /> == Postprodukcia == === Hudba === {{Infobox album | Farba pozadia = #B0C4DE | Názov = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Marc Wilkinson]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1980]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = | Popis = | Vydavateľ = | Producent = | Skladateľ = Marc Wilkinson | Recenzie = | Interpret 1 = | Predchádzajúci album = | Tento album = The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu<br>(1980) | Nasledujúci album = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = | Portál 2 = | Portál 3 = }} Hlavným hudobným skladateľom sa pre film stal [[Marc Wilkinson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marc Wilkinson - The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu (From the Orion Picture) | url = https://www.discogs.com/release/8534002-Marc-Wilkinson-The-Fiendish-Plot-of-Dr-Fu-Manchu-From-the-Orion-Picture | dátum vydania = 1980 | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = fr}}</ref> {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''The Fiendish Plot of Dr. Fu Manchu'' | celková_dĺžka = | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Marc Wilkinson]] | všetka hudba = | autorstvo = | autor textu piesne = | jeden textár = | extra stĺpec = | collapsed = | titul1 = Rock-A-Fu | poznámka1 = spieva Gary Travers | dĺžka1 = 3:26 | text1 = | hudba1 = Marc Wilkinson | skladateľ1 = Marc Wilkinson | extra1 = | titul2 = Theme From the Orion Picture | poznámka2 = | dĺžka2 = 4:35 | text2 = | hudba2 = Marc Wilkinson | skladateľ2 = Marc Wilkinson | extra2 = | titul3 = | poznámka3 = | dĺžka3 = | text3 = | hudba3 = | skladateľ3 = | extra3 = | titul4 = | poznámka4 = | dĺžka4 = | text4 = | hudba4 = | skladateľ4 = | extra4 = | titul5 = | poznámka5 = | dĺžka5 = | text5 = | hudba5 = | skladateľ5 = | extra5 = | titul6 = | poznámka6 = | dĺžka6 = | text6 = | hudba6 = | skladateľ6 = | extra6 = | titul7 = | poznámka7 = | dĺžka7 = | text7 = | hudba7 = | skladateľ7 = | extra7 = | titul8 = | poznámka8 = | dĺžka8 = | text8 = | hudba8 = | skladateľ8 = | extra8 = | titul9 = | poznámka9 = | dĺžka9 = | text9 = | hudba9 = | skladateľ9 = | extra9 = | titul10 = | poznámka10 = | dĺžka10 = | text10 = | hudba10 = | skladateľ10 = | extra10 = | titul11 = | poznámka11 = | dĺžka11 = | text11 = | hudba11 = | skladateľ11 = | extra11 = | titul12 = | poznámka12 = | dĺžka12 = | text12 = | hudba12 = | skladateľ12 = | extra12 = }} == Distribúcia == Po ''Fu Manchovi'' mal Peter Sellers, hoci oslabený, naplánované ďalšie projekty, vrátane „Román Ružového pantera“ bez réžie Blakea Edwardsa, ale pod vedením Clive Donnera (režisér ''[[Čo je nové, mačička?]]'' ([[1965]])) a ''[[Le Crocodile]]'' ([[1980]]), ktorý [[Gérard Oury]] pôvodne napísal pre [[Louis de Funès|Louisa de Funèsa]]. Ale [[24. júl|24. júla]] [[1980]] hercovo srdce zlyhalo. Film ''Diabolský plán doktora Fu Manchu'' mal premiéru v auguste a bol totálnym finančným prepadákom.<ref name=":0" /> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=21151}} * {{Imdb film|id=0080731}} * {{Fdb film|id=52381}} * {{Kinobox film|id=237117}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1980]] [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Britské filmy]] <!-- [[Kategória:Filmy, ktoré režíroval ]] [[Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal ]] --> kxjt2cbpktul3owpu8dv0yoc1hvmzez Čang Te-ťiang 0 738127 8381144 8105296 2026-10-07T14:48:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381144 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Čang Te-ťiang | Rodné meno = 张德江 | Portrét = | Popis = | Poradie = 9. | Úrad = Predseda Stáleho výboru [[Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov|Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov]] | Začiatok obdobia = [[14. marec]] [[2013]] | Koniec obdobia = [[17. marec]] [[2018]] | Prezident = [[Si Ťin-pching]] | Predchodca = [[Wu Pang-kuo]] | Nástupca = [[Li Čan-šu]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = podpredseda vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] | Začiatok obdobia2= [[17. marec]] [[2008]] | Koniec obdobia2 = [[16. marec]] [[2013]] | Premiér2 = [[Wen Ťia-pao]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = tajomník KSČ v [[Čchung-čching]]u | Začiatok obdobia3= [[15. marec]] [[2012]] | Koniec obdobia3 = [[20. november]] [[2012]] | Prezident3 = | Predchodca3 = [[Po Si-laj]] | Nástupca3 = [[Sun Čeng-cchaj]] | Dátum narodenia = {{dnv|1946|11|04}} | Miesto narodenia = [[Tchaj-an]], [[Liao-ning]], [[Čína]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Číny]] | Alma mater = Kim Ir-senova univerzita | Profesia = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Čang Te-ťiang''' ({{V jazyku|cmn|张德江|Čang Te-ťiang}}, {{py|Zhāng Déjiāng}}; * [[4. november]] [[1946]], [[Tchaj-an]], [[Liao-ning]], [[Čína]]) je čínsky politik, bývalý predseda Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (predseda parlamentu, 2013{{--}}2018) a člen [[Stály výbor politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny|stáleho výboru politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny]] (2012{{--}}2017), predtým vicepremiér vlády [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] (2013{{--}}2017) a člen politbyra (2002{{--}}2017). == Život == Čang Te-ťiang sa narodil v okrese Tchaj-an v provincii [[Liao-ning]] a študoval [[Kórejčina|kórejčinu]] na [[Univerzita Jen-pien|univerzite Jen-pien]]. Potom v auguste 1978 nastúpil na [[Kim Ir-senova univerzita|Kim Ir-senovu univerzitu]] v [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] a v roku 1980 tam získal titul z ekonómie. == Politická kariéra == Čangov politický postup sa začal v čase vlády [[Ťiang Ce-min]]a a na jeho úspechu sa podieľali väzby na Severnú Kóreu, ktoré mu pomáhali zvládať nelegálnu imigráciu Severokórejcov do Čínskej ľudovej republiky. V marci 1990 sprevádzal Ťianga Ce-mina na ceste do Severnej Kórey a krátko nato bol menovaný za zástupcu tajomníka strany v [[Ťi-lin]]e. V roku 1995 bol povýšený na tajomníka. V roku 1998 sa stal tajomníkom strany v [[Če-ťiang]]u a novembri 2002 sa presunul na miesto straníckeho vodcu v [[Kuang-tung]]u. Tu sa pustil do integrácie ekonomiky v delte [[Perlová rieka|Perlovej rieky]]. Hneď po nástupe do funkcie nechal vypracovať štúdie ohľadom ekonomickej prepojenosti [[Hongkong]]u, [[Macao|Macaa]], [[Kuang-tung]]u, [[Fu-ťien]]u, [[Ťiang-si]], [[Kuej-čou]], [[S’-čchuan|S'-čchuanu]], [[Jün-nan]]u, [[Chu-nan]]u, [[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nanu]] a [[Kuang-si]]. Niektorí tieto plány kritizovali ako megalomanské, každopádne región za Čangovej vlády zažíval ekonomický rozkvet. V roku 2008 sa stal podpredsedom vlády Čínskej ľudovej republiky pre energetiku, komunikácie a dopravu. V marci 2012 nastúpil dočasne do funkcie tajomníka strany v [[Čunking|Čchung-čchingu]], z ktorej bol pred ním po afére odvolaný [[Po Si-laj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Andělová | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový pes a staré kousky | url = https://www.euro.cz/clanky/novy-pes-a-stare-kousky-n-948426/ | vydavateľ = euro.cz | miesto = | dátum vydania = 2012-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-16 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20251107112233/https://www.euro.cz/clanky/novy-pes-a-stare-kousky-n-948426/ | dátum archivácie = 2025-11-07 }}</ref> Na jeseň 2012 bol na zasadnutí ústredného výboru po XVIII. zjazde KS Číny zvolený za člena stáleho výboru politbyra ÚV KSČ<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komunistická strana Číny má nové vedenie, prezident končí | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/21794/komunisticka-strana-ciny-ma-nove-vedenie-prezident-konci | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-10-16 }}</ref> a v marci nasledujúceho roku za predsedu Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Obe funkcie vykonával jedno volebné obdobie a po piatich rokoch, roku 2017, resp. 2018 odišiel do penzie. Ako člen politbyra bol 3. najmocnejším členom v hierarchii Komunistickej strany a bol predsedom Ústrednej riadiacej skupiny pre záležitosti Hongkongu a Macaa, najvyššieho straníckeho orgánu smerom k týmto dvom osobitným autonómnym oblastiam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hongkong je kvůli čínské návštěvě na nohou, policie z obav i lepí dlažební kostky | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/hongkong-je-kvuli-cinske-navsteve-na-nohou-policie-z-obav-i-lepi-dlazebni-kostky-115553 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2016-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-16 | jazyk = cs }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Zhang Dejiang|523801339}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Čínski politici]] [[Kategória:Čínski komunisti]] [[Kategória:Politici Komunistickej strany Číny]] 5bf8ekk655svyj9ivmhvjys1xq6qnx7 Šablóna:Ázijský mesiac Wikipédie 2025 10 738630 8381396 8109535 2026-10-08T11:27:14Z Jetam2 30982 opr 8381396 wikitext text/x-wiki <div style="margin: auto; max-width: 50em; -moz-border-radius: 8px; -webkit-border-radius: {{{1|8px}}}; border: 1.75px solid #4169E1; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#B0E0E6; padding: 20px; text-align: {{{text-align|left}}}; "class="ui-helper-clearfix">[[Súbor:WAM logo without text.svg|link=Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024|70px|vľavo]] <div class="center">Tento článok bol vytvorený v&nbsp;rámci súťaže '''[[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|Ázijský mesiac Wikipédie 2025]]'''.</div></div><noinclude> [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie 2025| ]] </noinclude><includeonly> [[Kategória:Články ázijského mesiaca Wikipédie 2025]] </includeonly> 1o7js76l93qwaa23e27ir29pa6zjg1c 8381398 8381396 2026-10-08T11:28:14Z Jetam2 30982 opr 8381398 wikitext text/x-wiki <div style="margin: auto; max-width: 50em; -moz-border-radius: 8px; -webkit-border-radius: {{{1|8px}}}; border: 1.75px solid #4169E1; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#B0E0E6; padding: 20px; text-align: {{{text-align|left}}}; "class="ui-helper-clearfix">[[Súbor:WAM logo without text.svg|link=Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|70px|vľavo]] <div class="center">Tento článok bol vytvorený v&nbsp;rámci súťaže '''[[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|Ázijský mesiac Wikipédie 2025]]'''.</div></div><noinclude> [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie 2025| ]] </noinclude><includeonly> [[Kategória:Články ázijského mesiaca Wikipédie 2025]] </includeonly> fnu1gkwm6j2s9nkijmd1b57nhy7nrx7 Brandenbursko-Prusko 0 743996 8381209 8159464 2026-10-07T19:29:48Z Maximilián Fedora 259749 8381209 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Brandenbursko-Prusko|originálny názov=Brandenburg-Preußen|rok vzniku=[[1618]]|rok zániku=[[1701]]|pred 1 vlajka=Pabellon de Brandeburgo (c. 1684).svg|pred 3=Markské grófstvo|pred 3 vlajka=Counts of Mark Arms.svg|pred 4 vlajka=Ravensberg Arms.svg|pred 7=Biskupstvo mindenské|pred 7 vlajka=Minden-Bistum.PNG|viac po=|po 1=Pruské kráľovstvo|po 1 vlajka=Flag of the Kingdom of Prussia (1701-1750).svg|po 2=|po 2 vlajka=|vlajka=Pabellon de Brandeburgo (c. 1684).svg|článok o vlajke=|vlajka veľkosť=115px|znak=Arms of Brandenburg.svg|článok o znaku=|znak veľkosť=80px|rámček znak=|hymna=|článok o hymne=|motto=|článek o mottu=|mapa=Locator Brandenburg-Prussia within the Holy Roman Empire (1618).svg|mapa veľkosť=292px|mapa poznámka=Brandenbursko-Prusko na pozadí [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]].|hlavné mesto=[[Berlín]], [[Kaliningrad|Königsberg]]|rozloha=|rozloha poznámka=|najvyšší bod poznámka=|najdlhšia rieka=|počet obyvateľov=|jazyky=|národnostné zloženie=|náboženstvo=[[Protestantizmus|protestantské]]|štátne zriadenie=[[personálna únia]] dvoch [[Feudalizmus|feudálnych]] [[Monarchia|monarchií]]|materská zem={{Vlajka a název|Svatá říše římská}} (pouze [[Braniborské markrabství|Braniborsko]])|vznik=[[1618]]|zánik=[[1701]]{{--}}vyhlásenie [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]]}} '''Brandenbursko-Prusko''' ([[Nemčina|nem]]. ''Brandenburg-Preußen'') bol historický štát, ktorý vznikol roku [[1618]], keď sa územie [[Východné Prusko|Východného Pruska]] dostal pod vládu brandenburského kurfirsta. Brandenburské markgrófstvo bolo na rozdiel od Pruského kniežatstva súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]]. Brandenbursko-Prusko sa dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1701]] zmenilo vnútropoliticky na [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruské kráľovstvo]]. Táto dŕžava sa po viac než sto rokoch, presnejšie dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1871]] stalo spolkovou krajinou novozaloženého [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. == Dejiny dŕžavy == Anna, dcéra vojvodu Albrechta Fridricha Hohenzollernského (vládol v rokoch [[1568]] až [[1618]]) uzavrela manželský zväzok spolu s Jánom Žigmundom Brandenburským, ktorý tak po smrti svojho svokra roku [[1618]], získal nástupnícke právo na území Východného Pruska. Od tých čias mal panovnícku moc nad poľským korunným lénom ako ''Prusy.'' Odvtedy vládol ako brandenburský kurfirst. V lénnom pomere k poľskej korune zostalo Východné Prusko ako kniežatstvo až do roku [[1657]]. Počas vlády kurfista Juraja Viliama Brandenburského ([[1619]] až [[1640]]) opakovane prechádzalo v čase [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] pod vládou dynastie [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] viacero armád, pričom dlhší čas vojenského konfliktu ich okupovalo [[Švédske impérium]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] roku [[1657]] dosiahol kurfirst menom Fridrich Viliam I. Brandenburský (*[[1620]] – †[[1688]]), prostredníctvom podpisu [[Zmluva z Wehlau|Wehlavskej zmluvy]] to, že došlo k zániku [[Léno|lenného pomeru]] Brandenburska voči [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]]. Koniec lénnej oddanosti bol napokon schválený dňa [[3. máj|3. mája]] roku [[1660]] po uzavretí [[Oliwský mier|Olivského]] [[Oliwský mier|mieru]]. Podľa mierovej zmluvy platila zásada, že v prípade vymretia dynastie [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] na panovníckom tróne mohla poľská koruna naďalej využiť svoje staré vladárske práva na toto územie. „Veľký kurfirst“ menom Fridrich Viliam I. Brandenburský, ktorý vládol v období rokov [[1640]] až [[1688]], využil po čase náročnú situáciu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]], ktorého armády bojovali uprostred [[Severná vojna|Veľkej severnej vojny (1700 až 1721)]] proti vojskám [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]]. Vtedy ako diplomatický ale aj vojenský spojenec [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] dosiahol skoncovanie svojich vazalských záväzkov. Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1701]] sa potom jeho syn menom [[Fridrich III. (Prusko)|Fridrich III.]] vyhlásil v [[Kaliningrad|Kráľovci]], so súhlasom poľského kráľa a [[Rímsko-nemecká ríša|rímsko-nemeckého]] cisára, ''„ Kráľom v Prusku'' “ ako Fridrich I., čím všetky vazalské a poddanské väzby voči [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]] boli vyhlásené za zaniknuté. Prvý pruský kráľ bol tiež posledný, ktorý hovoril plynule v [[Poľština|poľskom jazyku]]. Jeho následníci na panovníckom tróne už hovorili plynule [[Francúzština|francúzsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. == Pozri aj == * [[Pruské kráľovstvo]] * [[Fridrich III. (Prusko)]] * [[Druhá severská vojna]] * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Zmluva z Wehlau]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Braniborsko-Prusko|24268851}} [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Brandenbursko]] [[Kategória:Prusko]] [[Kategória:Vzniklo v 17. storočí]] j996uey96snjobku319ovln1qarzk79 8381210 8381209 2026-10-07T19:35:21Z Maximilián Fedora 259749 8381210 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Brandenbursko-Prusko|originálny názov=Brandenburg-Preußen|rok vzniku=[[1618]]|rok zániku=[[1701]]|pred 1 vlajka=Pabellon de Brandeburgo (c. 1684).svg|pred 3=Markské grófstvo|pred 3 vlajka=Counts of Mark Arms.svg|pred 4 vlajka=Ravensberg Arms.svg|pred 7=Biskupstvo mindenské|pred 7 vlajka=Minden-Bistum.PNG|viac po=|po 1=Pruské kráľovstvo|po 1 vlajka=Flag of the Kingdom of Prussia (1701-1750).svg|po 2=|po 2 vlajka=|vlajka=Pabellon de Brandeburgo (c. 1684).svg|článok o vlajke=|vlajka veľkosť=115px|znak=Arms of Brandenburg.svg|článok o znaku=|znak veľkosť=80px|rámček znak=|hymna=|článok o hymne=|motto=|článek o mottu=|mapa=Locator Brandenburg-Prussia within the Holy Roman Empire (1618).svg|mapa veľkosť=292px|mapa poznámka=Brandenbursko-Prusko na pozadí [[Svätá ríša rímska|Svätej rímskej ríše]].|hlavné mesto=[[Berlín]], [[Kaliningrad|Königsberg]]|rozloha=|rozloha poznámka=|najvyšší bod poznámka=|najdlhšia rieka=|počet obyvateľov=|jazyky=|národnostné zloženie=|náboženstvo=[[Protestantizmus|protestantské]]|štátne zriadenie=[[personálna únia]] dvoch [[Feudalizmus|feudálnych]] [[Monarchia|monarchií]]|materská zem={{Vlajka a název|Svatá říše římská}} (pouze [[Braniborské markrabství|Braniborsko]])|vznik=[[1618]]|zánik=[[1701]]{{--}}vyhlásenie [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]]}} '''Brandenbursko-Prusko''' ([[Nemčina|nem]]. ''Brandenburg-Preußen'') bol historický štát, ktorý vznikol roku [[1618]], keď sa územie [[Východné Prusko|Východného Pruska]] dostal pod vládu brandenburského kurfirsta. Brandenburské markgrófstvo bolo na rozdiel od Pruského kniežatstva súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]]. Brandenbursko-Prusko sa dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1701]] zmenilo vnútropoliticky na [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruské kráľovstvo]]. Táto dŕžava sa po viac než sto rokoch, presnejšie dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1871]] stalo spolkovou krajinou novozaloženého [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. == Dejiny dŕžavy == Anna, dcéra vojvodu Albrechta Fridricha Hohenzollernského (vládol v rokoch [[1568]] až [[1618]]) uzavrela manželský zväzok spolu s Jánom Žigmundom Brandenburským, ktorý tak po smrti svojho svokra roku [[1618]] získal nástupnícke právo na území Východného Pruska. Od tých čias mal panovnícku moc nad poľským korunným lénom ako ''Prusy.'' Odvtedy vládol ako brandenburský kurfirst. V lénnom pomere k poľskej korune zostalo Východné Prusko ako kniežatstvo až do roku [[1657]]. Počas vlády kurfista Juraja Viliama Brandenburského ([[1619]] – [[1640]]) opakovane prechádzalo v čase [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] pod vládou dynastie [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] viacero armád, pričom dlhší čas vojenského konfliktu ich okupovalo [[Švédske impérium]]. Dňa [[19. september|19. septembra]] roku [[1657]] dosiahol kurfirst menom Fridrich Viliam I. Brandenburský (*[[1620]] – †[[1688]]), prostredníctvom podpisu [[Zmluva z Wehlau|Wehlavskej zmluvy]] to, že došlo k zániku [[Léno|lenného pomeru]] Brandenburska voči [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]]. Koniec lénnej oddanosti bol napokon schválený dňa [[3. máj|3. mája]] roku [[1660]] po uzavretí [[Oliwský mier|Olivského]] [[Oliwský mier|mieru]]. Podľa mierovej zmluvy platila zásada, že v prípade vymretia dynastie [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] na panovníckom tróne mohla poľská koruna naďalej využiť svoje staré vladárske práva na toto územie. „Veľký kurfirst“ Fridrich Viliam I. Brandenburský, ktorý vládol v období rokov [[1640]] až [[1688]], využil po čase náročnú situáciu [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského kráľovstva]], ktorého armády bojovali uprostred [[Severná vojna|veľkej severnej vojny (1700 – 1721)]] proti vojskám [[Švédske impérium|Švédskeho impéria]]. Vtedy ako diplomatický ale aj vojenský spojenec [[Ruské cárstvo|Ruského cárstva]] dosiahol skoncovanie svojich vazalských záväzkov. Dňa [[18. január|18. januára]] roku [[1701]] sa potom jeho syn menom [[Fridrich III. (Prusko)|Fridrich III.]] vyhlásil v [[Kaliningrad|Kráľovci]], so súhlasom poľského kráľa a [[Rímsko-nemecká ríša|rímsko-nemeckého]] cisára, ''„Kráľom v Prusku'' “ ako Fridrich I., čím všetky vazalské a poddanské väzby voči [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskému kráľovstvu]] boli vyhlásené za zaniknuté. Prvý pruský kráľ bol tiež posledný, ktorý hovoril plynule v [[Poľština|poľskom jazyku]]. Jeho následníci na panovníckom tróne už hovorili plynule [[Francúzština|francúzsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. == Pozri aj == * [[Pruské kráľovstvo]] * [[Fridrich III. (Prusko)]] * [[Druhá severská vojna]] * [[Severná vojna|Veľká severná vojna]] * [[Zmluva z Wehlau]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Braniborsko-Prusko|24268851}} [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Brandenbursko]] [[Kategória:Prusko]] [[Kategória:Vzniklo v 17. storočí]] hmreld1r0tj65cktevz9rqttfmwn01v Partizánska skupina Petra Myjavského 0 744930 8381119 8167622 2026-10-07T13:46:22Z ~2026-53901-20 307407 zlé meno - bol to Pavol 8381119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Partizánska skupina Petra Myjavského |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = [[12. október]] [[1944]] |zánik = [[17. november]] [[1944]] |typ = pseudopartizánska skupina venujúca sa kriminálnej činnosti |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = Peter Myjavský |vojny = [[Slovenské národné povstanie]],<br/>[[druhá svetová vojna]] |bitky = žiadne, skupina sa venovala lúpeniu a kriminálnej činnosti |znak = }} '''Partizánska skupina Pavla Myjavského''' alebo '''partizánska skupina Božena''' bola pseudopartizánska skupina založená Pavlom Myjavským, ktorá sa v októbri a novembri [[1944]] venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva v okolí obce [[Krajné]], najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy. Pavol Myjavský bol [[14. december|14. decembra]] [[1948]] odsúdený na 10 rokov, piati spolupáchatelia na kratšie tresty odňatia slobody.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} ==História skupiny== ===Predohra=== [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Podjavorinský]] kraj patril počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] k oblastiam so silnou partizánskou aktivitou. Dominantnú úlohu zohrával oddiel [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]], ktorú viedol lubinský rodák [[Miloš Uher]] a ktorá sa sformovala na prelome augusta a septembra [[1944]]. V regióne pôsobil aj [[Partizánsky oddiel Jána Reptu|oddiel Jána Reptu]] pri Brezovej pod Bradlom a skupina utečencov na kopaniciach Jeruzalem označovaná ako „[[Hurban (partizánsky oddiel)#Oddiel Javorina Valentina Medvedeva|oddiel Javorina]]“ vedená Valentínom Furmanovičom Medvedevom.<ref name="Kristofik"/>{{rp|180}} ===Pavol Myjavský=== Výrazne negatívnu kapitolu regionálneho odboja predstavuje pôsobenie Pavla Myjavského (* [[18. marec]] [[1921]], [[Krajné]], kopanica Vápenky). Do oddielu Hurban vstúpil [[28. august|28. augusta]] [[1944]] a spočiatku pôsobil ako zásobovací referent, pričom požíval dôveru velenia. Pôsobil aj ako spojka s oddielom [[Partizánsky oddiel Jána Reptu|Repta]]. V priebehu septembra [[1944]] však začal zneužívať svoju funkciu, obchodoval so zbraňami (odcudzil 15 loveckých zbraní oddielu) a existovalo podozrenie z kontaktov s Nemcami. Dňa [[15. september|15. septembra]] [[1944]] bol na rozkaz [[Miloš Uher|Miloša Uhra]] zatknutý a partizánskym súdom odsúdený na trest smrti, ktorý mu bol napokon odpustený. O deň neskôr, [[16. september|16. septembra]] [[1944]], z oddielu zbehol na ukradnutom motocykli „Zetka“. Pred súdom neskôr tvrdil, že tak robil na rozkaz svojho veliteľa Valentina Medvedeva. [[Miloš Uher]] vyhlásil Myjavského za zbeha s tým, že môže byť ktorýmkoľvek partizánom zastrelený.<ref name="Kristofik"/>{{rp|182}} ===Skupina Božena=== Po zbehnutí z oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]] a po návrate do [[Krajné|Krajného]] založil Myjavský vlastnú skupinu známu ako „Božena“, ktorá namiesto boja proti okupantom rozvinula lúpežnú činnosť zameranú najmä na židovské rodiny z [[Piešťany|Piešťan]] a [[Vrbové|Vrbového]] ukrývajúce sa na kopaniciach. Skupinu tvorili najmä miestni obyvatelia: Ján Gašparík, traja bratia Bumbálovci (Pavel Bumbál tiež odišiel z oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]] týždeň po Myjavskom), Martin Čerešňa, Martin Moravec, Štefan Moravec a Štefan Kmeť, všetci z [[Krajné|Krajného]] a niekoľko cudzincov, medzi nimi aj Karel Glýr, ktorý patril k najbrutálnejším členom bandy. Prvá veľká lúpež sa odohrala [[13. október|13. októbra]] [[1944]] v lese Drienovica, kde skupinu 13 ukrývajúcich sa Židov pripravili o desaťtisíce korún a cennosti.<ref name="Kristofik"/>{{rp|183}} Vrcholom násilia bola vražda lekára MUDr. Arvína Kuxa, ktorého banda po lúpeži [[15. október|15. októbra]] [[1944]] nasledujúci deň ho Karol Glýr, Rostislav Šenkýr a Ján Vadovič zavraždili v lese Vidovica, potom, ako sa dozvedeli, že sa Kux pokúsil podať sťažnosť partizánom. Nasledovali ďalšie lúpeže [[25. október|25.]] a [[29. október|29. októbra]] a [[8. november|8. novembra]] [[1944]] na rôznych kopaniciach v okolí [[Krajné|Krajného]], [[Myjava (mesto)|Myjavy]] a [[Brezová pod Bradlom|Brezovej]], sprevádzané hrozbami, bitím a vydávaním sa za partizánov. ===Smrť Karla Glýra=== Činnosť skupiny vyvolala odpor miestneho obyvateľstva, žandárstva aj skutočných partizánov. Už koncom októbra boli myjavskými žandármi zatknutí Vadovič a Šenkýr. V novembri [[1944]] bol Karel Glýr zadržaný v hostinci potravného družstva v [[Krajné|Krajnom]] Michalom Vavákom a Ľudovítom Bukovčanom, partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]], a Michalom Knapom z oddielu [[Partizánsky oddiel Jána Reptu|Repta]]. Pri pokuse o útek pri [[Košariská (obec)|Košariskách]] zastrelený. Pavel Myjavský o smrti Glýra informoval veliteľa partizánske brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] Anatolija Snežinského{{#tag:ref|Peter Myjavský vydával pri povojnovom súdnom procese svoj oddiel za súčasť Snežinského brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] a tvrdil, že to on zakročil proti Glýrovi na Snežinského rozkaz.<ref name="Krajne">{{Citácia knihy|titul=Pamätná kniha obce Krajné, aj Štátny archív Bratislava, f. KS Bratislava, Tk 1597/45}}</ref>{{rp|140}}|group=pozn.}} pôsobiacej v Považskom Inovci a ten za smrť Glýra, v Snežinského očiach „dobrého partizána“, zastrelil partizána Jána Babulica.<ref name="Kristofik"/>{{rp|190}} ===Myjavského zadržanie=== Dňa [[17. november|17. novembra]] [[1944]] bol Nemcami zaistený aj Pavel Myjavský a odvezený do [[Sereď|Serede]]. Nemci zaistili aj Krajňancov Pavla Bukovčana, Jána Gašparíka, Michala Marônka, Jána Vydareného a postupne ďalších členov Myjavského bandy. Myjavský podľa viacerých svedectiev vstúpil v Seredi do jednotiek [[Schutzstaffel|SS]]. Do [[Krajné|Krajného]] sa vrátil vo februári [[1945]] v uniforme [[Schutzstaffel|SS]] a skrýval sa v miestnych horách. Nakoniec ho zaistil veliteľ oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Uher]] Martin Kavický so svojimi automatčíkmi.<ref name="Kristofik"/>{{rp|193}} ===Dohra=== Po vojne bol Pavel Myjavský zatknutý [[25. október|25. októbra]] [[1945]]. Počas vyšetrovania sa snažil vinu zvaliť na Karla Glýra. Hlavný súdny proces sa konal [[14. december|14. decembra]] [[1948]]. Myjavský počas súdneho procesu prekladal vlastné verzie vytvorenia partizánskeho hnutia v podjavorinskom kraji, kde vystupoval ako hlavný organizátor. Bol odsúdený na 10 rokov odňatia slobody, Štefan Kmeť na 3 roky a stratu občianskych práv, bratia Bumbálovci a Štefan a Martin Čerešňa na 3 roky a Ján Sedlák na 2,5 roka. Ján Gašparík zomrel [[17. február|17. februára]] [[1947]] po pokuse o samovraždu (prehltol hrdzavý klinec). Myjavský sa v roku [[1949]] neúspešne pokúsil o obnovu procesu a v roku [[1955]] bol podmienečne prepustený.<ref name="Kristofik"/>{{rp|194}} == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Krajné]] [[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania|Myjavský]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Partizánske, povstalecké a sovietske vojnové zločiny na Slovensku|Myjavský]] iu8rbl081pkv1a8f2o4rx9ij1lnzus7 8381129 8381119 2026-10-07T14:10:56Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-53901-20|~2026-53901-20]] ([[User_talk:~2026-53901-20|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Martingazak 8167622 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Partizánska skupina Petra Myjavského |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] |existencia = |vznik = [[12. október]] [[1944]] |zánik = [[17. november]] [[1944]] |typ = pseudopartizánska skupina venujúca sa kriminálnej činnosti |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = Peter Myjavský |vojny = [[Slovenské národné povstanie]],<br/>[[druhá svetová vojna]] |bitky = žiadne, skupina sa venovala lúpeniu a kriminálnej činnosti |znak = }} '''Partizánska skupina Petra Myjavského''' alebo '''partizánska skupina Božena''' bola pseudopartizánska skupina založená Petrom Myjavským, ktorá sa v októbri a novembri [[1944]] venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva v okolí obce [[Krajné]], najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy. Peter Myjavský bol [[14. december|14. decembra]] [[1948]] odsúdený na 10 rokov, piati spolupáchatelia na kratšie tresty odňatia slobody.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} ==História skupiny== ===Predohra=== [[Veľká Javorina (Biele Karpaty)|Podjavorinský]] kraj patril počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] k oblastiam so silnou partizánskou aktivitou. Dominantnú úlohu zohrával oddiel [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]], ktorú viedol lubinský rodák [[Miloš Uher]] a ktorá sa sformovala na prelome augusta a septembra [[1944]]. V regióne pôsobil aj [[Partizánsky oddiel Jána Reptu|oddiel Jána Reptu]] pri Brezovej pod Bradlom a skupina utečencov na kopaniciach Jeruzalem označovaná ako „[[Hurban (partizánsky oddiel)#Oddiel Javorina Valentina Medvedeva|oddiel Javorina]]“ vedená Valentínom Furmanovičom Medvedevom.<ref name="Kristofik"/>{{rp|180}} ===Pavol Myjavský=== Výrazne negatívnu kapitolu regionálneho odboja predstavuje pôsobenie Pavla Myjavského (* [[18. marec]] [[1921]], [[Krajné]], kopanica Vápenky). Do oddielu Hurban vstúpil [[28. august|28. augusta]] [[1944]] a spočiatku pôsobil ako zásobovací referent, pričom požíval dôveru velenia. Pôsobil aj ako spojka s oddielom [[Partizánsky oddiel Jána Reptu|Repta]]. V priebehu septembra [[1944]] však začal zneužívať svoju funkciu, obchodoval so zbraňami (odcudzil 15 loveckých zbraní oddielu) a existovalo podozrenie z kontaktov s Nemcami. Dňa [[15. september|15. septembra]] [[1944]] bol na rozkaz [[Miloš Uher|Miloša Uhra]] zatknutý a partizánskym súdom odsúdený na trest smrti, ktorý mu bol napokon odpustený. O deň neskôr, [[16. september|16. septembra]] [[1944]], z oddielu zbehol na ukradnutom motocykli „Zetka“. Pred súdom neskôr tvrdil, že tak robil na rozkaz svojho veliteľa Valentina Medvedeva. [[Miloš Uher]] vyhlásil Myjavského za zbeha s tým, že môže byť ktorýmkoľvek partizánom zastrelený.<ref name="Kristofik"/>{{rp|182}} ===Skupina Božena=== Po zbehnutí z oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]] a po návrate do [[Krajné|Krajného]] založil Myjavský vlastnú skupinu známu ako „Božena“, ktorá namiesto boja proti okupantom rozvinula lúpežnú činnosť zameranú najmä na židovské rodiny z [[Piešťany|Piešťan]] a [[Vrbové|Vrbového]] ukrývajúce sa na kopaniciach. Skupinu tvorili najmä miestni obyvatelia: Ján Gašparík, traja bratia Bumbálovci (Pavel Bumbál tiež odišiel z oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]] týždeň po Myjavskom), Martin Čerešňa, Martin Moravec, Štefan Moravec a Štefan Kmeť, všetci z [[Krajné|Krajného]] a niekoľko cudzincov, medzi nimi aj Karel Glýr, ktorý patril k najbrutálnejším členom bandy. Prvá veľká lúpež sa odohrala [[13. október|13. októbra]] [[1944]] v lese Drienovica, kde skupinu 13 ukrývajúcich sa Židov pripravili o desaťtisíce korún a cennosti.<ref name="Kristofik"/>{{rp|183}} Vrcholom násilia bola vražda lekára MUDr. Arvína Kuxa, ktorého banda po lúpeži [[15. október|15. októbra]] [[1944]] nasledujúci deň ho Karol Glýr, Rostislav Šenkýr a Ján Vadovič zavraždili v lese Vidovica, potom, ako sa dozvedeli, že sa Kux pokúsil podať sťažnosť partizánom. Nasledovali ďalšie lúpeže [[25. október|25.]] a [[29. október|29. októbra]] a [[8. november|8. novembra]] [[1944]] na rôznych kopaniciach v okolí [[Krajné|Krajného]], [[Myjava (mesto)|Myjavy]] a [[Brezová pod Bradlom|Brezovej]], sprevádzané hrozbami, bitím a vydávaním sa za partizánov. ===Smrť Karla Glýra=== Činnosť skupiny vyvolala odpor miestneho obyvateľstva, žandárstva aj skutočných partizánov. Už koncom októbra boli myjavskými žandármi zatknutí Vadovič a Šenkýr. V novembri [[1944]] bol Karel Glýr zadržaný v hostinci potravného družstva v [[Krajné|Krajnom]] Michalom Vavákom a Ľudovítom Bukovčanom, partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]], a Michalom Knapom z oddielu [[Partizánsky oddiel Jána Reptu|Repta]]. Pri pokuse o útek pri [[Košariská (obec)|Košariskách]] zastrelený. Pavel Myjavský o smrti Glýra informoval veliteľa partizánske brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] Anatolija Snežinského{{#tag:ref|Peter Myjavský vydával pri povojnovom súdnom procese svoj oddiel za súčasť Snežinského brigády [[Boženko (partizánska brigáda)|Boženko]] a tvrdil, že to on zakročil proti Glýrovi na Snežinského rozkaz.<ref name="Krajne">{{Citácia knihy|titul=Pamätná kniha obce Krajné, aj Štátny archív Bratislava, f. KS Bratislava, Tk 1597/45}}</ref>{{rp|140}}|group=pozn.}} pôsobiacej v Považskom Inovci a ten za smrť Glýra, v Snežinského očiach „dobrého partizána“, zastrelil partizána Jána Babulica.<ref name="Kristofik"/>{{rp|190}} ===Myjavského zadržanie=== Dňa [[17. november|17. novembra]] [[1944]] bol Nemcami zaistený aj Pavel Myjavský a odvezený do [[Sereď|Serede]]. Nemci zaistili aj Krajňancov Pavla Bukovčana, Jána Gašparíka, Michala Marônka, Jána Vydareného a postupne ďalších členov Myjavského bandy. Myjavský podľa viacerých svedectiev vstúpil v Seredi do jednotiek [[Schutzstaffel|SS]]. Do [[Krajné|Krajného]] sa vrátil vo februári [[1945]] v uniforme [[Schutzstaffel|SS]] a skrýval sa v miestnych horách. Nakoniec ho zaistil veliteľ oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Uher]] Martin Kavický so svojimi automatčíkmi.<ref name="Kristofik"/>{{rp|193}} ===Dohra=== Po vojne bol Pavel Myjavský zatknutý [[25. október|25. októbra]] [[1945]]. Počas vyšetrovania sa snažil vinu zvaliť na Karla Glýra. Hlavný súdny proces sa konal [[14. december|14. decembra]] [[1948]]. Myjavský počas súdneho procesu prekladal vlastné verzie vytvorenia partizánskeho hnutia v podjavorinskom kraji, kde vystupoval ako hlavný organizátor. Bol odsúdený na 10 rokov odňatia slobody, Štefan Kmeť na 3 roky a stratu občianskych práv, bratia Bumbálovci a Štefan a Martin Čerešňa na 3 roky a Ján Sedlák na 2,5 roka. Ján Gašparík zomrel [[17. február|17. februára]] [[1947]] po pokuse o samovraždu (prehltol hrdzavý klinec). Myjavský sa v roku [[1949]] neúspešne pokúsil o obnovu procesu a v roku [[1955]] bol podmienečne prepustený.<ref name="Kristofik"/>{{rp|194}} == Poznámka == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Krajné]] [[Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania|Myjavský]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Partizánske, povstalecké a sovietske vojnové zločiny na Slovensku|Myjavský]] 2c284xhp0tp5wzyuxiqq03p3wsiy4v4 4F 0 745081 8381293 8170121 2026-10-08T06:23:15Z SEO4F 286735 Doplnenie informácií o technológiách. 8381293 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Logo=4F (company) logo.svg|Názov spoločnosti=4F|Právna forma=[[spoločnosť s ručením obmedzeným]]|IČO=0000555276|Založená=2007|Odvetvie=oblečenie, obuv a športové doplnky|Počet zamestnancov=850|Sídlo=Saska 25C, 30-720 [[Krakov]]|Štát sídla=Poľsko|Domáca stránka=https://4fstore.sk/}} '''4F''' je [[Poľsko|poľská]] značka [[Odev|športového oblečenia]] a doplnkov, ktorú vlastní OTCF. Ponúka produkty na tréning aj každodenné nosenie – pre profesionálnych športovcov aj amatérov. V rokoch 2008 až 2023 sponzorovala Poľský olympijský výbor a navrhla súťažné a prehliadkové uniformy pre poľský národný tím na siedmich olympijských hrách. Celkovo osem národných tímov malo na sebe uniformy 4F na [[Letné olympijské hry 2020|olympijských hrách v Tokiu (2020/21)]] a [[Zimné olympijské hry 2022|Pekingu (2022)]] – spolu s Poľskom, [[Chorvátsko|Chorvátskom]], [[Litva|Litvou]], [[Lotyšsko|Lotyšskom]], [[Portugalsko|Portugalskom]], [[Grécko|Gréckom]], [[Slovensko|Slovenskom]] a [[Srbsko|Srbskom]]. Spoločnosť tiež obliekala niektoré výbory na olympijských hrách v Paríži v roku 2024 a v Miláne/Contine v roku 2026. Značka 4F má viac ako 350 maloobchodných predajní a stovky partnerských predajní v Poľsku. Má tiež približne tucet predajní v Litve, Lotyšsku, na Slovensku a [[Rumunsko|v Rumunsku]]. Okrem maloobchodného predaja je 4F prítomná vo viac ako 42 krajinách prostredníctvom rozsiahlej [[Veľkoobchod|veľkoobchodnej]] siete a jej produkty sú dostupné vo viac ako 900 multibrandových predajniach po celom svete. Produkty 4F je možné zakúpiť aj online a prostredníctvom mobilnej aplikácie. == História == V roku 2003 začala spoločnosť Horn Partner (dnes OTCF SA) s maloobchodným predajom a otvorila svoje prvé obchody so športovým oblečením pod značkou 4Fun. V roku 2007 sa názov zmenil na 4F Sport Performance a od roku 2010 značka funguje ako 4F. V roku 2016 začala značka 4F svoju medzinárodnú činnosť a otvorila vlastné predajne v Lotyšsku, na Slovensku, v Rumunsku a v Česku. V roku 2017 bola uvedená na trh detská značka 4F Junior a v roku 2018 profesionálna značka 4F PROteam. == Spolupráca so športovými klubmi == Po tom, čo bol Robert Lewandowski oznámený ako nový ambasádor značky, sa v športovom priemysle objavili zvesti o vstupe 4F na [[Futbal|futbalový]] trh<ref>{{Citácia Harvard|Autor=Piotr Kasprzyk|URL=https://pilkarski.biz/polska/4f-w-ekstraklasie-i-1-lidze-nadchodza-ciekawe-zmiany}}</ref>. Prvým futbalovým klubom, ktorý bol technicky sponzorovaný spoločnosťou 4F, bola [[Korona Kielce]], ktorá so značkou podpísala trojročnú zmluvu – od sezóny 2021/2022 do sezóny 2024/2025<ref>{{Citácia Harvard|Autor=Mateusz Kaleta|URL=https://www.cksport.pl/pokazWiadomosc/22578_firma_kielczanina_4f_ubierze_pilkarzy_korony_kielce.html}}</ref>. Začiatkom roka 2024 bola táto zmluva predĺžená o ďalšie 3 roky. Okrem toho je 4F technickým partnerom dvoch ďalších tímov PKO BP Ekstraklasa – [[Piast Gliwice]]<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://piast-gliwice.eu/aktualnosci/newsy/4f-partnerem-technicznym-piasta-gliwice}}</ref> a Stal Mielec<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://www.podkarpacielive.pl/pl/wydarzenia/32667,4f-partnerem-technicznym-pge-fks-stali-mielec}}</ref>. V sezóne 2022/2023 [[Raków Częstochowa]] vyhral svoje prvé majstrovstvá Poľska v dresoch 4F. Značka tiež neustále rozvíja partnerstvá s volejbalovými klubmi Plus League. Od roku 2021 spolupracuje s trojnásobným víťazom Ligy majstrov CEV , klubom Grupa Azoty ZAKSA Kędzierzyn-Koźle. Volejbalisti z Projektu Warszawa, Enea Czarnech Radom a Ślepsk Malow Suwałki tiež nosia dresy 4F. Na základe viacročnej zmluvy s Poľskou basketbalovou ligou značka navrhuje a dodáva uniformy všetkým klubom v Orlen Basket League a [[Basket Liga Kobiet|Orlen Basket League Women]]. Ide o priekopnícku spoluprácu na poľskom trhu s tímovým oblečením, ktorá sa realizuje v rámci zmluvnej ligy, ktorá je vytvorená podľa vzoru svetového lídra, americkej [[National Basketball Association|NBA]]. == Spolupráca s olympijským športom == '''Poľský olympijský výbor''' – spolupráca medzi spoločnosťou 4F a Poľským olympijským výborom trvala od roku 2008 do roku 2023<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://www.sport.pl/inne/7,64998,30339058,polska-podpisala-umowe-ze-swiatowym-gigantem-az-na-piec-lat.html}}</ref>. Značka 4F poskytla súťažné a reprezentačné uniformy pre zimné olympijské hry vo Vancouveri v roku 2010, v Soči v roku 2014<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://www.przegladsportowy.pl/igrzyska-olimpijskie,pokaz-kolekcji-olimpijskiej-soczi-2014-,galeria,1,2536,969.html}}</ref>, v Pchjongčchangu v roku 2018, v Pekingu v roku 2022 a letné olympijské hry v Londýne v roku 2012<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://web.archive.org/web/20170222110014/http://eurosport.onet.pl/kolekcja-olimpijska-4f/9l98l}}</ref>, v Rio de Janeiro v roku 2016 a v Tokiu v roku 2020. Značka obliekala aj poľské národné tímy počas Európskych hier (Baku 2015, Minsk 2019, Krakov Malopoľsko 2023), Olympijských hier mládeže (Singapur 2010, Nanjing 2014, Lillehammer 2016, Buenos Aires 2016, Lausanne 2020, Gangwon 2024) a Európskych olympijských hier mládeže (Trabzon 2011, Utrecht 2013, Brašov 2014, Voralberg a Lichtenštajnsko 2015, Tbilisi 2015, Győr 2017, Sarajevo 2019 a Baku 2019). '''Poľský paralympijský výbor''' – spolupráca sa začala paralympijskými hrami vo Vancouveri v roku 2010 a skončila začiatkom roka 2024. Počas tohto obdobia značka obliekala aj poľský národný tím počas paralympijských hier v Soči v roku 2014, v Riu v roku 2016<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://niepelnosprawni.pl/ledge/x/324919;jsessionid=E9EA6E939CCFACEA8A94111A2D067F22#ad-image-0}}</ref>, v Pchjongčchangu v roku 2018, v Tokiu v roku 2020 a v Pekingu v roku 2022. '''Lotyšský olympijský výbor''' – Spolupráca spoločnosti 4F s Lotyšským olympijským výborom začala v novembri 2015 a zahŕňa prípravu kompletnej olympijskej kolekcie pre Letné olympijské hry 2016 v Riu de Janeiro, Tokio 2020 a Paríž 2024, ako aj Zimné olympijské hry 2018 v Pjongčangu a Letné olympijské hry 2020 v Tokiu. 4F tiež obliekalo lotyšský národný tím počas olympijských hier 2024 v Paríži. '''Chorvátsky olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2017. Chorvátsky olympijský tím nosil oblečenie pripravené spoločnosťou 4F počas zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu a zimných olympijských hier 2022 v Pekingu, letných olympijských hier 2020 v Tokiu a podujatí, ako sú európske olympijské festivaly mládeže, olympijské hry mládeže a európske hry. 4F tiež oblieklo chorvátsky národný tím počas Olympijských hier v Paríži v roku 2024 a Zimných olympijských hier v Miláne/Cortine v roku 2026. '''Grécky olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2018. Olympionici nosili oblečenie 4F počas zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu, letných olympijských hier 2020 v Tokiu a zimných olympijských hier 2022 v Pekingu. Značka 4F obliekala športovcov aj na podujatiach ako Európsky olympijský festival mládeže, Olympijské hry mládeže a Európsky olympijský festival. 4F obliekala aj grécky národný tím počas Olympijských hier 2024 v Paríži. '''[[Slovenský olympijský výbor]]''' – spolupráca začala v roku 2019. Značka obliekala športovcov, trénerov a členov olympijského tímu počas Letných olympijských hier v Tokiu 2020, Zimných olympijských hier v Pekingu 2022 a podujatí ako Európsky olympijský festival mládeže, Olympijské hry mládeže a Európsky olympijský festival mládeže. 4F obliekala aj slovenský národný tím počas Olympijských hier v Paríži v roku 2024 a Zimných olympijských hier v Miláne/Cortine v roku 2026. '''Ukrajinský olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2023. Značka 4F obliekla ukrajinský národný tím na IV. zimné olympijské hry mládeže Gangwon 2024. Značka tiež pripravila špeciálnu olympijskú kolekciu pre olympijské hry 2024 v Paríži a zimné olympijské hry 2026 v Miláne/Cortine. '''Olympijský výbor Kosova''' – 4F oblieklo kosovský národný tím počas Olympijských hier 2024 v Paríži. '''Olympijský výbor Severného Macedónska''' – spolupráca začala v roku 2017. Macedónsky olympijský tím mal na sebe oblečenie pripravené spoločnosťou 4F počas Zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu a Letných olympijských hier 2020 v Tokiu. '''Srbský olympijský výbor''' – v januári 2016 bola podpísaná sponzorská zmluva, ktorá zahŕňala prípravu kompletnej kolekcie pre srbský národný tím na Letné olympijské hry 2016 v Riu de Janeiro, Zimné olympijské hry 2018 v Pjongčangu, Letné olympijské hry 2020 v Tokiu a Zimné olympijské hry 2022 v Pekingu. Srbský tím patril medzi päť najlepšie oblečených tímov na slávnostnom otvorení Olympijských hier v Riu 2016 a oblečenie 4F nosil okrem iných aj tenista Novak Djoković. '''Litovský olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2019. Značka 4F pripravila kolekcie pre litovský národný tím na letné olympijské hry. '''[[Slovenský paralympijský výbor]]''' – Slovenskí paralympionici súťažili v kolekcii, ktorú pripravila značka 4F počas zimných olympijských hier 2022 v Pekingu. Značka dodala aj oblečenie na slávnostné sprievody pre olympijské hry 2024 v Paríži. '''Chorvátsky paralympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2020. Značka poskytla chorvátskym paralympionikom špeciálnu kolekciu pre olympijské hry v Paríži v roku 2024. '''Hellenic Paralympic Committee''' – Grécki paralympionici súťažili v kolekcii pripravenej značkou 4F počas Letných olympijských hier 2022 v Paríži. == Spolupráca so športovými zväzmi == Značka 4F je partnerom profesionálneho športu od roku 2007<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://www.skionline.pl/sprzet/4f-oficjalnym-partnerem-polskiego-zwiazku-narciarskiego,newsy,2306.html}}</ref>, kedy sa začala spolupráca s Poľským lyžiarskym zväzom<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://www.skijumping.pl/wiadomosci/17974/4F-oficjalnym-partnerem-PZN-przez-kolejne-cztery-lata/}}</ref>. V roku 2010 bola podpísaná zmluva s Poľským biatlonovým zväzom a následne s Poľským atletickým zväzom<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://4outdoor.pl/2013/08/07/4f-rozpoczyna-wsp%C3%B3%C5%82prac%C4%99-z-polskim-zwi%C4%85zkiem-lekkiej-atletyki/}}</ref> (2013) a Poľským rýchlokorčuliarskym zväzom (2014). Od roku 2019 značka spolupracuje s Litovským atletickým zväzom a od roku 2023 s Maďarským atletickým zväzom. V rokoch 2017 – 2020 bola 4F spojená s Hádzanárskym zväzom<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://eurosport.onet.pl/pilka-reczna/reprezentacje/4f-wchodzi-do-druzyny-pilki-recznej-polska-marka-sponsorem-technicznym-zprp/m16mv1}}</ref> v Poľsku a v rokoch 2018 – 2022 so Slovenským biatlonovým zväzom. Od roku 2021 je 4F technickým partnerom Poľského basketbalového zväzu. V rámci spolupráce značka dodáva zápasové uniformy všetkým národným basketbalovým tímom – seniorským a juniorským, ženským a mužským, aj vo verzii 3x3. == Technológie v oblečení 4F == Technológie používané v oblečení značky 4F zahŕňajú vlastné riešenia aj moderné technické materiály využívané v športovom a outdoorovom odvetví. Medzi kľúčové vlastné technológie patria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://4fstore.sk/technologia.html | vydavateľ = 4fstore.sk | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> * '''4F Dry''' zabezpečuje odvod vlhkosti a pomáha udržiavať pokožku v suchu počas fyzickej aktivity; * '''4F Skin''' zabezpečuje pružné prispôsobenie telu a voľnosť pohybu; * '''4F NeoDry''' – membrána, ktorá chráni pred dažďom a vetrom pri zachovaní priedušnosti; * '''4F Warm''' pomáha udržiavať tepelný komfort pri nižších teplotách. Tieto technológie sa často kombinujú v jednom výrobku a vytvárajú integrovaný funkčný systém prispôsobený rôznym úrovniam fyzickej aktivity a poveternostným podmienkam. Vďaka tomu je oblečenie vhodné na športové aktivity aj každodenné nosenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://4fstore.sk/technologia.html | vydavateľ = 4fstore.sk | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Súčasní ambasádori značky == * [[Robert Lewandowski]]<ref>{{Citácia Harvard|Autor=Wirtualna Polska Media|URL=https://sportowefakty.wp.pl/pilka-nozna/917138/robert-lewandowski-z-nowym-sponsorem-dolaczyl-do-zony-i-gwiazd-polskiego-sportu}}</ref> – poľský futbalista, kapitán [[Poľské národné futbalové mužstvo|poľskej futbalovej reprezentácie]] a útočník [[FC Barcelona]] * Anna Lewandowska – viacnásobná medailistka zo svetových, európskych a poľských majstrovstiev v karate, trénerka miliónov žien * Tomasz Fornal – [[Poľsko|poľský]] [[Volejbal|volejbalista]], člen poľského národného tímu * [[Bartosz Zmarzlik]] – najúspešnejší poľský jazdec na plochodrážnej dráhe; päťnásobný individuálny majster sveta * Natalia Maliszewska – majsterka Európy, vicemajsterka sveta a víťazka Svetového pohára v short tracku * Martyna Kotwiła – poľská atlétka špecializujúca sa na šprint * Michał Kościuszko – jeden z najúspešnejších poľských rely jazdcov * Alina Rotaru-Kottmann – rumunská atlétka špecializujúca sa na skoky do diaľky * [[Jakub Grigar]] – slovenský cvičiaci slalomový kajak * Alina Ceuşan – rumunská influencerka a televízna osobnosť * Ioana Grama – rumunská fitness influencerka == Bývalí ambasádori značky == * Sebastian Kłosiński – jeden z najlepších poľských rýchlokorčuliarov * Maciej Kot<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://skoki24.pl/2015/11/14/podejmij-wyzwanie-z-maciejem-kotem/}}</ref> – poľský skokan na lyžiach * Marcin Chabowski – poľský atlét špecializujúci sa na beh na dlhé trate * Iwona Bernardelli (Lewandowska) – poľská atlétka špecializujúca sa na beh na dlhé trate * Katarzyna Niewiadoma – poľská cyklistka * Paula Gorycka – poľská cyklistka * [[Łukasz Kubot]]<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://web.archive.org/web/20170222111145/http://www.tenisklub.pl/aktualnosci/polska/25605/tenisista-serwuje-%E2%80%93-4f-lukasz-kubot-collection/}}</ref> – poľský tenista * Monika Hojnisz – poľská biatlonistka * Natalia Czerwonka – poľská rýchlokorčuliarka * Andrzej Piątek – poľský cyklista * Kamil Stoch<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://4f.com.pl/kamil-stoch}}</ref> – poľský skokan na lyžiach * [[Paulína Bátovská Fialková|Paulína Fialková]] – slovenská biatlonistka * Wilfredo León – poľský volejbalista * Kamila Żuk – poľská biatlonistka * Adrianna Sułek – poľská desaťbojárka == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://4fstore.sk/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|pl|4F|79079398}} [[Kategória:Podniky v Poľsku]] [[Kategória:Výrobcovia športového náčinia]] [[Kategória:Oblečenie]] benyic1atu62x8sj61ngp7nfre7m9fe 8381294 8381293 2026-10-08T06:24:11Z SEO4F 286735 Úprava referencií. 8381294 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Logo=4F (company) logo.svg|Názov spoločnosti=4F|Právna forma=[[spoločnosť s ručením obmedzeným]]|IČO=0000555276|Založená=2007|Odvetvie=oblečenie, obuv a športové doplnky|Počet zamestnancov=850|Sídlo=Saska 25C, 30-720 [[Krakov]]|Štát sídla=Poľsko|Domáca stránka=https://4fstore.sk/}} '''4F''' je [[Poľsko|poľská]] značka [[Odev|športového oblečenia]] a doplnkov, ktorú vlastní OTCF. Ponúka produkty na tréning aj každodenné nosenie – pre profesionálnych športovcov aj amatérov. V rokoch 2008 až 2023 sponzorovala Poľský olympijský výbor a navrhla súťažné a prehliadkové uniformy pre poľský národný tím na siedmich olympijských hrách. Celkovo osem národných tímov malo na sebe uniformy 4F na [[Letné olympijské hry 2020|olympijských hrách v Tokiu (2020/21)]] a [[Zimné olympijské hry 2022|Pekingu (2022)]] – spolu s Poľskom, [[Chorvátsko|Chorvátskom]], [[Litva|Litvou]], [[Lotyšsko|Lotyšskom]], [[Portugalsko|Portugalskom]], [[Grécko|Gréckom]], [[Slovensko|Slovenskom]] a [[Srbsko|Srbskom]]. Spoločnosť tiež obliekala niektoré výbory na olympijských hrách v Paríži v roku 2024 a v Miláne/Contine v roku 2026. Značka 4F má viac ako 350 maloobchodných predajní a stovky partnerských predajní v Poľsku. Má tiež približne tucet predajní v Litve, Lotyšsku, na Slovensku a [[Rumunsko|v Rumunsku]]. Okrem maloobchodného predaja je 4F prítomná vo viac ako 42 krajinách prostredníctvom rozsiahlej [[Veľkoobchod|veľkoobchodnej]] siete a jej produkty sú dostupné vo viac ako 900 multibrandových predajniach po celom svete. Produkty 4F je možné zakúpiť aj online a prostredníctvom mobilnej aplikácie. == História == V roku 2003 začala spoločnosť Horn Partner (dnes OTCF SA) s maloobchodným predajom a otvorila svoje prvé obchody so športovým oblečením pod značkou 4Fun. V roku 2007 sa názov zmenil na 4F Sport Performance a od roku 2010 značka funguje ako 4F. V roku 2016 začala značka 4F svoju medzinárodnú činnosť a otvorila vlastné predajne v Lotyšsku, na Slovensku, v Rumunsku a v Česku. V roku 2017 bola uvedená na trh detská značka 4F Junior a v roku 2018 profesionálna značka 4F PROteam. == Spolupráca so športovými klubmi == Po tom, čo bol Robert Lewandowski oznámený ako nový ambasádor značky, sa v športovom priemysle objavili zvesti o vstupe 4F na [[Futbal|futbalový]] trh<ref>{{Citácia Harvard|Autor=Piotr Kasprzyk|URL=https://pilkarski.biz/polska/4f-w-ekstraklasie-i-1-lidze-nadchodza-ciekawe-zmiany}}</ref>. Prvým futbalovým klubom, ktorý bol technicky sponzorovaný spoločnosťou 4F, bola [[Korona Kielce]], ktorá so značkou podpísala trojročnú zmluvu – od sezóny 2021/2022 do sezóny 2024/2025<ref>{{Citácia Harvard|Autor=Mateusz Kaleta|URL=https://www.cksport.pl/pokazWiadomosc/22578_firma_kielczanina_4f_ubierze_pilkarzy_korony_kielce.html}}</ref>. Začiatkom roka 2024 bola táto zmluva predĺžená o ďalšie 3 roky. Okrem toho je 4F technickým partnerom dvoch ďalších tímov PKO BP Ekstraklasa – [[Piast Gliwice]]<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://piast-gliwice.eu/aktualnosci/newsy/4f-partnerem-technicznym-piasta-gliwice}}</ref> a Stal Mielec<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://www.podkarpacielive.pl/pl/wydarzenia/32667,4f-partnerem-technicznym-pge-fks-stali-mielec}}</ref>. V sezóne 2022/2023 [[Raków Częstochowa]] vyhral svoje prvé majstrovstvá Poľska v dresoch 4F. Značka tiež neustále rozvíja partnerstvá s volejbalovými klubmi Plus League. Od roku 2021 spolupracuje s trojnásobným víťazom Ligy majstrov CEV , klubom Grupa Azoty ZAKSA Kędzierzyn-Koźle. Volejbalisti z Projektu Warszawa, Enea Czarnech Radom a Ślepsk Malow Suwałki tiež nosia dresy 4F. Na základe viacročnej zmluvy s Poľskou basketbalovou ligou značka navrhuje a dodáva uniformy všetkým klubom v Orlen Basket League a [[Basket Liga Kobiet|Orlen Basket League Women]]. Ide o priekopnícku spoluprácu na poľskom trhu s tímovým oblečením, ktorá sa realizuje v rámci zmluvnej ligy, ktorá je vytvorená podľa vzoru svetového lídra, americkej [[National Basketball Association|NBA]]. == Spolupráca s olympijským športom == '''Poľský olympijský výbor''' – spolupráca medzi spoločnosťou 4F a Poľským olympijským výborom trvala od roku 2008 do roku 2023<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://www.sport.pl/inne/7,64998,30339058,polska-podpisala-umowe-ze-swiatowym-gigantem-az-na-piec-lat.html}}</ref>. Značka 4F poskytla súťažné a reprezentačné uniformy pre zimné olympijské hry vo Vancouveri v roku 2010, v Soči v roku 2014<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://www.przegladsportowy.pl/igrzyska-olimpijskie,pokaz-kolekcji-olimpijskiej-soczi-2014-,galeria,1,2536,969.html}}</ref>, v Pchjongčchangu v roku 2018, v Pekingu v roku 2022 a letné olympijské hry v Londýne v roku 2012<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://web.archive.org/web/20170222110014/http://eurosport.onet.pl/kolekcja-olimpijska-4f/9l98l}}</ref>, v Rio de Janeiro v roku 2016 a v Tokiu v roku 2020. Značka obliekala aj poľské národné tímy počas Európskych hier (Baku 2015, Minsk 2019, Krakov Malopoľsko 2023), Olympijských hier mládeže (Singapur 2010, Nanjing 2014, Lillehammer 2016, Buenos Aires 2016, Lausanne 2020, Gangwon 2024) a Európskych olympijských hier mládeže (Trabzon 2011, Utrecht 2013, Brašov 2014, Voralberg a Lichtenštajnsko 2015, Tbilisi 2015, Győr 2017, Sarajevo 2019 a Baku 2019). '''Poľský paralympijský výbor''' – spolupráca sa začala paralympijskými hrami vo Vancouveri v roku 2010 a skončila začiatkom roka 2024. Počas tohto obdobia značka obliekala aj poľský národný tím počas paralympijských hier v Soči v roku 2014, v Riu v roku 2016<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://niepelnosprawni.pl/ledge/x/324919;jsessionid=E9EA6E939CCFACEA8A94111A2D067F22#ad-image-0}}</ref>, v Pchjongčchangu v roku 2018, v Tokiu v roku 2020 a v Pekingu v roku 2022. '''Lotyšský olympijský výbor''' – Spolupráca spoločnosti 4F s Lotyšským olympijským výborom začala v novembri 2015 a zahŕňa prípravu kompletnej olympijskej kolekcie pre Letné olympijské hry 2016 v Riu de Janeiro, Tokio 2020 a Paríž 2024, ako aj Zimné olympijské hry 2018 v Pjongčangu a Letné olympijské hry 2020 v Tokiu. 4F tiež obliekalo lotyšský národný tím počas olympijských hier 2024 v Paríži. '''Chorvátsky olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2017. Chorvátsky olympijský tím nosil oblečenie pripravené spoločnosťou 4F počas zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu a zimných olympijských hier 2022 v Pekingu, letných olympijských hier 2020 v Tokiu a podujatí, ako sú európske olympijské festivaly mládeže, olympijské hry mládeže a európske hry. 4F tiež oblieklo chorvátsky národný tím počas Olympijských hier v Paríži v roku 2024 a Zimných olympijských hier v Miláne/Cortine v roku 2026. '''Grécky olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2018. Olympionici nosili oblečenie 4F počas zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu, letných olympijských hier 2020 v Tokiu a zimných olympijských hier 2022 v Pekingu. Značka 4F obliekala športovcov aj na podujatiach ako Európsky olympijský festival mládeže, Olympijské hry mládeže a Európsky olympijský festival. 4F obliekala aj grécky národný tím počas Olympijských hier 2024 v Paríži. '''[[Slovenský olympijský výbor]]''' – spolupráca začala v roku 2019. Značka obliekala športovcov, trénerov a členov olympijského tímu počas Letných olympijských hier v Tokiu 2020, Zimných olympijských hier v Pekingu 2022 a podujatí ako Európsky olympijský festival mládeže, Olympijské hry mládeže a Európsky olympijský festival mládeže. 4F obliekala aj slovenský národný tím počas Olympijských hier v Paríži v roku 2024 a Zimných olympijských hier v Miláne/Cortine v roku 2026. '''Ukrajinský olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2023. Značka 4F obliekla ukrajinský národný tím na IV. zimné olympijské hry mládeže Gangwon 2024. Značka tiež pripravila špeciálnu olympijskú kolekciu pre olympijské hry 2024 v Paríži a zimné olympijské hry 2026 v Miláne/Cortine. '''Olympijský výbor Kosova''' – 4F oblieklo kosovský národný tím počas Olympijských hier 2024 v Paríži. '''Olympijský výbor Severného Macedónska''' – spolupráca začala v roku 2017. Macedónsky olympijský tím mal na sebe oblečenie pripravené spoločnosťou 4F počas Zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu a Letných olympijských hier 2020 v Tokiu. '''Srbský olympijský výbor''' – v januári 2016 bola podpísaná sponzorská zmluva, ktorá zahŕňala prípravu kompletnej kolekcie pre srbský národný tím na Letné olympijské hry 2016 v Riu de Janeiro, Zimné olympijské hry 2018 v Pjongčangu, Letné olympijské hry 2020 v Tokiu a Zimné olympijské hry 2022 v Pekingu. Srbský tím patril medzi päť najlepšie oblečených tímov na slávnostnom otvorení Olympijských hier v Riu 2016 a oblečenie 4F nosil okrem iných aj tenista Novak Djoković. '''Litovský olympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2019. Značka 4F pripravila kolekcie pre litovský národný tím na letné olympijské hry. '''[[Slovenský paralympijský výbor]]''' – Slovenskí paralympionici súťažili v kolekcii, ktorú pripravila značka 4F počas zimných olympijských hier 2022 v Pekingu. Značka dodala aj oblečenie na slávnostné sprievody pre olympijské hry 2024 v Paríži. '''Chorvátsky paralympijský výbor''' – spolupráca začala v roku 2020. Značka poskytla chorvátskym paralympionikom špeciálnu kolekciu pre olympijské hry v Paríži v roku 2024. '''Hellenic Paralympic Committee''' – Grécki paralympionici súťažili v kolekcii pripravenej značkou 4F počas Letných olympijských hier 2022 v Paríži. == Spolupráca so športovými zväzmi == Značka 4F je partnerom profesionálneho športu od roku 2007<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://www.skionline.pl/sprzet/4f-oficjalnym-partnerem-polskiego-zwiazku-narciarskiego,newsy,2306.html}}</ref>, kedy sa začala spolupráca s Poľským lyžiarskym zväzom<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://www.skijumping.pl/wiadomosci/17974/4F-oficjalnym-partnerem-PZN-przez-kolejne-cztery-lata/}}</ref>. V roku 2010 bola podpísaná zmluva s Poľským biatlonovým zväzom a následne s Poľským atletickým zväzom<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://4outdoor.pl/2013/08/07/4f-rozpoczyna-wsp%C3%B3%C5%82prac%C4%99-z-polskim-zwi%C4%85zkiem-lekkiej-atletyki/}}</ref> (2013) a Poľským rýchlokorčuliarskym zväzom (2014). Od roku 2019 značka spolupracuje s Litovským atletickým zväzom a od roku 2023 s Maďarským atletickým zväzom. V rokoch 2017 – 2020 bola 4F spojená s Hádzanárskym zväzom<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://eurosport.onet.pl/pilka-reczna/reprezentacje/4f-wchodzi-do-druzyny-pilki-recznej-polska-marka-sponsorem-technicznym-zprp/m16mv1}}</ref> v Poľsku a v rokoch 2018 – 2022 so Slovenským biatlonovým zväzom. Od roku 2021 je 4F technickým partnerom Poľského basketbalového zväzu. V rámci spolupráce značka dodáva zápasové uniformy všetkým národným basketbalovým tímom – seniorským a juniorským, ženským a mužským, aj vo verzii 3x3. == Technológie v oblečení 4F == Technológie používané v oblečení značky 4F zahŕňajú vlastné riešenia aj moderné technické materiály využívané v športovom a outdoorovom odvetví. Medzi kľúčové vlastné technológie patria: * '''4F Dry''' zabezpečuje odvod vlhkosti a pomáha udržiavať pokožku v suchu počas fyzickej aktivity; * '''4F Skin''' zabezpečuje pružné prispôsobenie telu a voľnosť pohybu; * '''4F NeoDry''' – membrána, ktorá chráni pred dažďom a vetrom pri zachovaní priedušnosti; * '''4F Warm''' pomáha udržiavať tepelný komfort pri nižších teplotách. Tieto technológie sa často kombinujú v jednom výrobku a vytvárajú integrovaný funkčný systém prispôsobený rôznym úrovniam fyzickej aktivity a poveternostným podmienkam. Vďaka tomu je oblečenie vhodné na športové aktivity aj každodenné nosenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://4fstore.sk/technologia.html | vydavateľ = 4fstore.sk | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Súčasní ambasádori značky == * [[Robert Lewandowski]]<ref>{{Citácia Harvard|Autor=Wirtualna Polska Media|URL=https://sportowefakty.wp.pl/pilka-nozna/917138/robert-lewandowski-z-nowym-sponsorem-dolaczyl-do-zony-i-gwiazd-polskiego-sportu}}</ref> – poľský futbalista, kapitán [[Poľské národné futbalové mužstvo|poľskej futbalovej reprezentácie]] a útočník [[FC Barcelona]] * Anna Lewandowska – viacnásobná medailistka zo svetových, európskych a poľských majstrovstiev v karate, trénerka miliónov žien * Tomasz Fornal – [[Poľsko|poľský]] [[Volejbal|volejbalista]], člen poľského národného tímu * [[Bartosz Zmarzlik]] – najúspešnejší poľský jazdec na plochodrážnej dráhe; päťnásobný individuálny majster sveta * Natalia Maliszewska – majsterka Európy, vicemajsterka sveta a víťazka Svetového pohára v short tracku * Martyna Kotwiła – poľská atlétka špecializujúca sa na šprint * Michał Kościuszko – jeden z najúspešnejších poľských rely jazdcov * Alina Rotaru-Kottmann – rumunská atlétka špecializujúca sa na skoky do diaľky * [[Jakub Grigar]] – slovenský cvičiaci slalomový kajak * Alina Ceuşan – rumunská influencerka a televízna osobnosť * Ioana Grama – rumunská fitness influencerka == Bývalí ambasádori značky == * Sebastian Kłosiński – jeden z najlepších poľských rýchlokorčuliarov * Maciej Kot<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://skoki24.pl/2015/11/14/podejmij-wyzwanie-z-maciejem-kotem/}}</ref> – poľský skokan na lyžiach * Marcin Chabowski – poľský atlét špecializujúci sa na beh na dlhé trate * Iwona Bernardelli (Lewandowska) – poľská atlétka špecializujúca sa na beh na dlhé trate * Katarzyna Niewiadoma – poľská cyklistka * Paula Gorycka – poľská cyklistka * [[Łukasz Kubot]]<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://web.archive.org/web/20170222111145/http://www.tenisklub.pl/aktualnosci/polska/25605/tenisista-serwuje-%E2%80%93-4f-lukasz-kubot-collection/}}</ref> – poľský tenista * Monika Hojnisz – poľská biatlonistka * Natalia Czerwonka – poľská rýchlokorčuliarka * Andrzej Piątek – poľský cyklista * Kamil Stoch<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://4f.com.pl/kamil-stoch}}</ref> – poľský skokan na lyžiach * [[Paulína Bátovská Fialková|Paulína Fialková]] – slovenská biatlonistka * Wilfredo León – poľský volejbalista * Kamila Żuk – poľská biatlonistka * Adrianna Sułek – poľská desaťbojárka == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://4fstore.sk/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|pl|4F|79079398}} [[Kategória:Podniky v Poľsku]] [[Kategória:Výrobcovia športového náčinia]] [[Kategória:Oblečenie]] e6pgitxt8vhi8ua8rd3eno0qfe7fkee Casey DeSmith 0 746107 8381195 8179913 2026-10-07T18:47:26Z Dobrovolnylucifer 186936 8381195 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Casey DeSmith|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=2023-05-09 Deutschland gegen USA (Eishockey-Länderspiel) by Sandro Halank–101.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1991|8|13}}|Miesto narodenia=[[Rochester]], [[New Hampshire]], [[Spojené štáty|USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=183|Váha=85|Draft=|Rok1=2015|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}} [[Pittsburgh Penguins]] (2017-2023){{break}} [[Vancouver Canucks]] (2023-2024){{break}} {{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Wilkes-Barre/Scranton Penguins]] (2015-2020){{break}}{{break}} ''[[ECHL]]''{{break}} [[Wheeling Nailers]] (2015-2016)|Popis=|Tím=[[Dallas Stars]] ([[NHL]])}} '''Casey DeSmith''' (* [[13. august]] [[1991]], [[Rochester]], [[New Hampshire]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[Dallas Stars]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casey DeSmith - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/45724/casey-desmith | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-12}}</ref> == Kariéra == Casey DeSmith nebol nikdy draftovaný do [[NHL]]. V juniorskej hokejovej kariére pôsobil v najvyššej americkej lige [[USHL]], a neskôr v univerzitnej lige [[NCAA]], kde bol v roku 2012 nominovaný do All-Rookie tímu. Svoju seniorskú hokejovú kariéru začal v roku 2015 v [[ECHL]], odkiaľ bol požičaný do [[Wilkes-Barre/Scranton Penguins]] hrajúcich v [[American Hockey League]]. V sezóne 2016/2017 za Penguins nastupoval spolu s [[Tristan Jarry|Tristanom Jarrym]] a ako tandem získali ocenenie ''Harry Holmes Memorial Award'' pre najlepšie brankárske duo ligy. V tom istom roku bol menovaný aj do All-Rookie tímu AHL. [[Súbor:Casey DeSmith 2017-12-09 5.jpg|vľavo|náhľad|DeSmith v drese Pittsburghu Penguins]] Svojimi výkonmi v AHL presvedčil [[Pittsburgh Penguins]], ktorý s ním v roku 2017 podpísali vstupný dvojročný dvojcestný kontrakt. V organizácii v prvých rokoch pôsobil ako tretí brankár za [[Tristan Jarry|Tristanom Jarrym]] a [[Matt Murray|Mattom Murrayom]]. Debut v NHL zažil v októbri 2017 proti [[Winnipeg Jets|Winnipegu Jets]], keď Murrayho striedal po inkasovaní 4 gólov z 9 striel. Vo zvyšku zápasu DeSmith chytil 12 striel z 15 a Pittsburgh prehral 1:7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casey DeSmith | url = https://hockeygoalies.org/bio/desmith.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-03-12}}</ref> V Pittsburghu do odchodu Murrayho súperil so Jarrym o post brankárskej dvojky a osciloval medzi farmárskym a prvým tímom. Pravidelne v NHL nastupuje od sezóny 2020/2021. V Pittsburghu tvoril v rokoch 2020-2023 brankársky tandem s Tristanom Jarrym. V klube odchytal 134 zápasov, z ktorých vyhral 58 a udržal si 91,2% úspešnosť zákrokov. V lete 2023 bol v masívnej transakcii troch tímov vymenený do [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]], odkiaľ bol však v septembri vymenený za útočníka [[Tanner Pearson|Tannera Pearsona]] do [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]]. Tu však strávil iba jednu nevydarenú sezónu ako náhradník [[Thatcher Demko|Thatchera Demka]]. V lete 2024 podpísal trojročný kontrakt s klubom [[Dallas Stars]], kde aktuálne pôsobí ako náhradník [[Jake Oettinger|Jaka Oettingera]]. Je vnímaný ako jeden z najkvalitnejších „druhých brankárov“ ligy. == Reprezentačná kariéra == Casey DeSmith reprezentoval [[USA]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|Majstrovstvách sveta 2023]], kde ochytal 7 zápasov a udržal 91,8% úspešnosť zákrokov. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" |+Základná časť !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- !17-18 |[[Pittsburgh Penguins]] |14 |6-4-1 |2.40 |'''.921''' |1 |- !18-19 |Pittsburgh Penguins |36 |15-11-5 |2.75 |'''.916''' |3 |- !20-21 |Pittsburgh Penguins |20 |11-7-0 |2.54 |'''.912''' |2 |- !21-22 |Pittsburgh Penguins |26 |11-6-5 |2.79 |'''.914''' |3 |- !22-23 |Pittsburgh Penguins |38 |15-16-4 |3.17 |'''.905''' |0 |- !23-24 |[[Vancouver Canucks]] |29 |12-9-6 |2.89 |'''.896''' |1 |- !24-25 |[[Dallas Stars]] |27 |14-8-2 |2.59 |'''.915''' |2 |- !25-26 |Dallas Stars |30 |15-8-6 |2.43 |'''.907''' |1 |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- !21-22 |Pittsburgh Penguins |1 | - |2.02 |.941 |0 |- !23-24 |Vancouver Canucks |2 |1-1-0 |2.02 |.911 |0 |- !24-25 |Dallas Stars |2 |0-1-0 |3.42 |.882 |0 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casey DeSmith Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/casey-desmith | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-03-12}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Pittsburgh Penguins]] |2017 |2019 |675 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Pittsburgh Penguins |2019 |2022 |1 250 000 $ |jednocestná |- |Pittsburgh Penguins | rowspan="2" |2022 | rowspan="2" |2024 | rowspan="2" |1 800 000 $ | rowspan="2" |jednocestná |- |[[Vancouver Canucks]] |- |[[Dallas Stars]] |2024 |2027 |1 000 000 $ |jednocestná |} <nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL <nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Prehľad výmen == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo !Poznámka |- |6.8.2023 |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Jeff Petry]], [[Nathan Legare]], 2. kolo draftu |[[Montreal Canadiens]] |[[Erik Karlsson]], [[Rem Pitylick]], [[Dillon Hamaliuk]], 3. kolo draftu 2026 |do výmeny sa zapojili aj [[San Jose Sharks]], kluby si vymenili hráčov navzájom, Sharks získali: [[Mike Hoffman]], 1. kolo draftu 2024, [[Mikael Granlund]], [[Jan Ruuta]] |- |19.9.2023 |[[Montreal Canadiens]] | - |[[Vancouver Canucks]] |[[Tanner Pearson]], 3. kolo draftu 2025 | |} == Štatistiky v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casey DeSmith - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/45724/casey-desmith | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-12}}</ref> == {| class="wikitable" |+Základná časť !Klub !Sezóna !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO |- |[[Pittsburgh Penguins]] |2017/18 |14 |6 |4 |1 |2.40 |'''.921''' |1 |- |Pittsburgh Penguins |2018/19 |36 |15 |11 |5 |2.75 |'''.916''' |3 |- |Pittsburgh Penguins |2020/21 |20 |11 |7 |0 |2.54 |'''.912''' |2 |- |Pittsburgh Penguins |2021/22 |26 |11 |6 |5 |2.79 |'''.914''' |3 |- |Pittsburgh Penguins |2022/23 |38 |15 |16 |4 |3.17 |'''.905''' |0 |- |[[Vancouver Canucks]] |2023/24 |29 |12 |9 |6 |2.89 |'''.896''' |1 |- |[[Dallas Stars]] |2024/25 |27 |14 |8 |2 |2.59 |'''.915''' |2 |- |Dallas Stars |2025/26 | | | | | | | |} {| class="wikitable" |+Play-Off !Klub !Sezóna !Z !V !P !PP !GAA !SV% !SO |- |[[Pittsburgh Penguins]] |2021/22 |1 |1 |0 |0 |2.02 |'''.941''' |0 |- |[[Vancouver Canucks]] |2023/24 |2 |1 |1 |0 |2.02 |'''.911''' |0 |- |[[Dallas Stars]] |2024/25 |2 |11 |7 |0 |3.42 |'''.882''' |0 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:DeSmith, Casey}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Brankári Vancouver Cancuks]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]] [[Kategória:Osobnosti z New Hampshiru]] i3zxz4zzvtyor01w1bh8w4yf6saf1ru Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026 0 747198 8381272 8358285 2026-10-08T04:01:47Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Választás_2026_(176).jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8381272 wikitext text/x-wiki {{Infobox Voľby|obrázok=2026 Hungarian parliamentary election.svg|obrázok_popis=Výsledky volieb podľa volebných obvodov|štát={{HUN}} [[Maďarsko]]|druh=parlamentné voľby|orgán=[[Maďarský parlament]]<br>(199 poslancov)|dátum=[[12. apríl]] [[2026]]|účasť={{rast}}78,94%|predchádzajúce=[[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022|2022]]|aktuálne=2026|výsledok_funkcia=Predseda vlády|výsledok_pred=[[Viktor Orbán]]|výsledok2_funkcia=Vláda|výsledok2_pred=[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]]|nasledujúce=2030|výsledky={{Infobox Voľby/Výsledky parlamentných volieb | počet_úspešných_strán = 3 | obrázok = 2026 Hungary National Assembly.svg | strana1_názov = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] | strana1_farba = #88e8ff | strana1_percentá = 53.18 | strana1_počet_poslancov = 141 | strana2_názov = [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] | strana2_farba = #ff6a00 | strana2_percentá = 38.61 | strana2_počet_poslancov = 52 | strana3_názov = [[Hnutie Naša vlasť]] | strana3_farba = #688d1b | strana3_percentá = 5.63 | strana3_počet_poslancov = 6 | ostatní_percentá = 2.58 }}|výsledok2_po=[[Strana rešpektu a slobody|TISZA]]|výsledok_po=[[Péter Magyar]]}} [[12. apríl]]a [[2026]] sa v [[Maďarsko|Maďarsku]] uskutočnili parlamentné voľby, v ktorých si voliči zvolili všetkých 199 poslancov [[Maďarský parlament|maďarského parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary sets April 12 election date as Orbán faces tough challenge | url = https://apnews.com/article/hungary-election-scheduled-orban-challenge-magyar-71b54205f00252ca7c466eb5407a2aa1 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-03-03 | jazyk = en | meno = Justin | priezvisko = Spike}}</ref> Predseda vlády [[Viktor Orbán]] ([[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]), ktorý bol vo funkcii od roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|2010]], sa uchádzal o znovuzvolenie na piate funkčné obdobie. Voľby vyhrala opozičná strana [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]] bývalého člena Fideszu a europoslanca [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], čím ukončila 16 rokov vlády Viktora Orbána. Ide o desiate parlamentné voľby od ich obnovenia v roku [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 1990|1990]]. Portál Politico ich opísal ako najdôležitejšie voľby v Európskej únii v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: 5 key questions about the EU’s most important election of 2026 | url = https://www.politico.eu/article/hungary-viktor-orban-fidesz-peter-magyar-tisza-5-key-questions-election-2026/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> Strana Tisza získala 141 mandátov, čo je dostatočný počet na dvojtretinovú ústavnú väčšinu. Orbán uznal svoju prehru a zablahoželal Magyarovi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-12|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> Po voľbách Magyarovi zablahoželalo aj viacero zahraničných predstaviteľov za to, čo mnohí opísali ako „historický výsledok“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary election results live: Orbán concedes to Magyar's Tisza after projections show opposition winning two-thirds majority | url = https://www.reuters.com/world/hungary-election-2026-live-viktor-orbans-fidesz-faces-challenge-opposition-peter-2026-04-12/ | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 | vydavateľ = [[Reuters]] | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungarian Prime Minister Viktor Orbán concedes defeat after “painful” election result | url = https://www.ms.now/news/hungarian-prime-minister-viktor-orban-concedes-defeat-after-painful-election-result | dátum vydania = 2026-04-12 | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = en-US | meno = Mary Ann | priezvisko = Akers}}</ref> == Pozadie == === Voľby v roku 2022 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2022}} 3. apríla 2022 získala vo voľbách vládna koalícia [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]] s 54,13% najvyšší podiel hlasov hocijakej strany alebo koalície od roku 1990 a po štvrtýkrát získala dve tretiny mandátov v parlamente. Opozičná koalícia [[Spoločne pre Maďarsko]] utrpela drvivú porážku a bola krátko po voľbách rozpustená; jej zvolení poslanci sedeli v parlamente v rozdielnych politických skupinách. Z iných menších strán prekročilo volebné kvórum len [[Hnutie Naša vlasť]]; satirická [[Strana maďarského dvojchvostého psa]] sa do parlamentu nedostala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemzeti Választási Iroda - Országgyűlési Választás 2022. | url = https://vtr.valasztas.hu/ogy2022 | vydavateľ = vtr.valasztas.hu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách sa okrem Fideszu iba [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratickej koalícii]] darilo udržiavať si v prieskumoch dvojciferné čísla, stále však zaostávala ďaleko za vládnucimi stranami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Árnyékkormányt alakít Dobrev Klára | url = https://telex.hu/belfold/2022/09/16/gyurcsany-ferenc-dk-rendkivuli-sajtotajekoztato-felkeszultunk | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2022-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Molnár Csaba: Egy dolgot nem próbált még az ellenzék 2010 óta, hogy legyen egy domináns párt | url = https://telex.hu/belfold/2023/02/06/molnar-csaba-dk-partizan-interju-gyurcsany-ferenc | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-02-06 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> [[Európsky parlament]] (EP) Maďarsko od roku 2022 považuje za „hybridný režim elektorálnej autokracie“ a podľa článku 7 [[Maastrichtská zmluva|Zmluvy o Európskej únii]] (EÚ) vidí vážne porušenie Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INTERIM REPORT on the proposal for a Council decision determining, pursuant to Article 7(1) of the Treaty on European Union, the existence of a clear risk of a serious breach by Hungary of the values on which the Union is founded {{!}} A9-0217/2022 {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2022-0217_EN.html | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = Gwendoline | priezvisko = DELBOS-CORFIELD}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Hungarian government threatens EU values, institutions, and funds, MEPs say {{!}} News {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20240112IPR16780/the-hungarian-government-threatens-eu-values-institutions-and-funds-meps-say | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> V januári 2024 väčšina [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslancov EP]] hlasovala za rezolúciu žiadajúcu [[Rada Európskej únie|Radu Európskej únie]], aby zvážila odobratie volebného práva Maďarska v EÚ podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU Parliament calls to strip Hungary of voting rights in rule-of-law clash | url = https://www.politico.eu/article/european-parliament-hungary-voting-rights-rule-of-law-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en-GB}}</ref> === Vzostup strany TISZA === [[Súbor:Peter Magyar.Viktor Orban.jpg|náhľad|Magyar a Orbán si podávajú ruku v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]], 2024]] [[Súbor:Magyar Péter, Siófok (2024.03.27.).jpg|náhľad|Demonštrácia Magyara v [[Siófok]]u, 2025]] 2. februára 2024 bolo zistené, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] udelila v apríli 2023 milosť zločincovi zapojenému do pedofilného prípadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do rezignácie Novákovej a ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], ktorá milosť podpísala.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|dátum=2024-02-10|dátum prístupu=2026-03-22|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Krátko potom exmanžel Vargovej [[Péter Magyar]] na Facebooku vyhlásil, že odstúpi zo všetkých svojich vládnych pozícií. Vysvetlil, že si v posledných rokoch uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> 15. marca 2024 Magyar, napriek skoršiemu odmietaniu sa zapojiť do politiky, zorganizoval zjazd v [[Budapešť|Budapešti]], ktorého sa zúčastnili desiatky tisícov ľudí, kde ohlásil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption cover up | url = https://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-22 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumov z toho mesiaca by 15% voličov „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ volilo Magyara, ak by kandidoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | url = https://www.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | vydavateľ = www.thebulwark.com | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = en | meno = H. David | priezvisko = Baer}}</ref> 10. apríla Magyar vyhlásil svoju kandidatúru v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|európskych]] aj budapeštianskych voľbách pod vtedy neznámou [[Strana rešpektu a slobody|stranou TISZA]] (Strana rešpektu a slobody), pričom v oboch voľbách získal takmer 30% hlasov, v prípade európskych volieb najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, inú než Fidesz, od roku 2006. Tieto výsledky neskôr priniesli pokles podpory iných opozičných strán a novú politickú situáciu v Maďarsku. Po voľbách strana TISZA pokračovala podľa nezávislých a s opozíciou spriaznených prieskumov v zosilňovaní a do konca roka sa stala najpopulárnejšou stranou v Maďarsku, alebo bola aspoň tesne pri úrovni Fideszu, čím ukončila jeho dominanciu, ktorá trvala od úniku [[Őszödského prejavu]] v roku 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Történelmet írunk, 18 éve nem volt ilyen | url = https://24.hu/kozelet/2024/10/23/magyar-peter-tisza-part-kozvelemeny-kutatas-21-kutatointezet-vezetes/ | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Silence engulfs pro-government polling institutions | url = https://24.hu/belfold/2025/06/25/government-aligned-polling-institutions-silence/ | dátum vydania = 2025-06-25 | dátum prístupu = 2026-03-22 | jazyk = hu}}</ref> TISZA ku koncu roka 2025 (po hľadaní nominantov v roku 2024) nominovala v dvojkolových primárkach 103 zo 106 budúcich kandidátov vo voľbách. V každom volebnom obvode (okrem Magyarovho a dvoch ďalších) predstavila troch kandidátov na nomináciu, pričom v prvom kole mohol voliť každý člen „[[Strana rešpektu a slobody#Podpora|Tisza ostrovov]]“ starší ako 16 rokov. V druhom kole boli voľby prístupné každému obyvateľovi daného obvodu staršiemu ako 18 rokov, kde mohli voliť jedného z dvoch postupujúcich kandidátov na nomináciu. Víťazi boli predstavení 28. novembra 2025. === Pád parlamentnej opozície === Pred škandálom s prezidentskou milosťou bola ľavicová [[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratická koalícia]] (DK) považovaná za najsilnejšiu opozičnú stranu. Jej vedúca predstaviteľka [[Klára Dobrevová]] dokonca zložila z členov svojej strany tieňový kabinet, čím upevnila pozíciu DK ako hlavného vyzývateľa Fideszu oproti ostatným opozičným stranám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2023: A Momentum küzdelme az üvegplafonnal | url = https://www.szabadeuropa.hu/a/a-momentum-kuzdelme-az-uvegplafonnal-2023/32741898.html | vydavateľ = Szabad Európa | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Napriek tomu počas dvoch rokov po voľbách v roku 2022 namerali verejné prieskumné agentúry pre DK maximálnu podporu len okolo 15–20%. Okrem [[Hnutie Momentum|Hnutia Momentum]] a [[Strana maďarského dvojchvostého psa|Strany maďarského dvojchvostého psa]] opozičné strany – [[Maďarská socialistická strana]] (MSZP), [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]], [[Dialóg – Strana zelených]] a [[LMP – Maďarská strana zelených]] – väčšinou podľa prieskumov nedosiahli volebné kvórum. Naopak [[Hnutie Naša vlasť]], ktoré je považované za kvázi-spojenca Fideszu, bolo konzistentne nad hranicou zvoliteľnosti.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem kispártoknak való vidék ez | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/21/valasztas-kispartok-indulasa-visszalepes-lmp-masodik-reformkor-megoldas-mozgalom | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Dva roky po voľbách v roku 2022 boli charakterizované zmrazenými vzťahmi medzi stranami a politickou otupenosťou podobnými väčšine Orbánovej éry, keď dominovala vládna koalícia Fidesz-KDNP a za ňou ďaleko zaostávali stredne veľké až malé opozičné strany súťažiace medzi sebou o nerastúci blok opozičných voličov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egy évvel a választás után: befagyott közélet, sorvadó független médiatér | url = https://atlatszo.hu/adat/2023/04/03/egy-evvel-a-valasztas-utan-befagyott-kozelet-sorvado-fuggetlen-mediater/ | vydavateľ = atlatszo.hu | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Naviac vládnutie prostredníctvom dekrétov a neustále stavy núdze kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] a neskôr [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojne na Ukrajine]] výrazne narušili politickú výraznosť parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ha a járványveszélynek vége, miért van még veszélyhelyzet és rendeleti kormányzás? | url = https://ataszjelenti.444.hu/2022/03/18/ha-a-jarvanyveszelynek-vege-miert-van-meg-veszelyhelyzet-es-rendeleti-kormanyzas | vydavateľ = A TASZ jelenti | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> Rýchly vzostup strany TISZA dramaticky zmenil politickú situáciu v krajine.<ref name=":0" /> Pár dní potom, ako Péter Magyar oznámil 15. marca 2024 svoj úmysel založiť politické hnutie, bola ešte nevzniknutému hnutiu nameraná podpora 15%. Ako dôsledok ukončila 28. marca DK svoje volebné spojenectvo s MSZP a Dialógom. Tieto strany sa zhodli na tom, že budú kandidovať v nadchádzajúcich [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|európskych]] a komunálnych voľbách ako zjednotená sociálno-demokratická/zelená koalícia s názvom [[Aliancia DK–MSZP–Dialóg]]. Voľby do Európskeho parlamentu boli pre parlamentné opozičné strany katastrofálne; kým TISZA skončila druhá za Fideszom s takmer 30% hlasov a 7 mandátmi, Aliancia DK–MSZP–Dialóg získala iba 8% a 2 mandáty. Zvyšné strany – Hnutie Momentum, Strana maďarského dvojchvostého psa, Jobbik a LMP nezískali ani jeden mandát. Výkon Tiszy média označili ako výzvu pre vládny Fidesz Viktora Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary’s Viktor Orbán stumbles in EU election | url = https://www.politico.eu/article/eu-european-election-results-2024-hungary-viktor-orban-fidesz-party-peter-magyar-tisza-party/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European elections 2024: A night of drama as EU moves to right | url = https://www.bbc.com/news/articles/c722rq29x7wo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Orban's right-wing party wins EU election but loses major support | url = https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-orbans-right-wing-party-wins-eu-election-but-loses-major-support | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Strany parlamentnej opozície boli schopné udržať si väčšinu svojich mandátov v komunálnych voľbách, keďže sa ich Tisza, s výnimkou [[Budapešť|Budapešti]], nezúčastnila. Klára Dobrevová na ďalší deň rozpustila svoj tieňový kabinet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobrev Klára bejelentette az árnyékkormánya végét | url = https://index.hu/belfold/2024/06/10/dobrev-klara-arnyekkormany-demokratikus-koalicio-valasztas-eredmeny-baloldal-szocialdemokratak/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Nótin | priezvisko = Tamás}}</ref> Aliancia DK–MSZP–Dialóg bola taktiež rozpustená v októbri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gyurcsány Ferenc: 2026-ban mind a 106 választókerületben állítunk jelöltet | url = https://24.hu/belfold/2024/10/19/demokratikus-koalicio-gyurcsany-ferenc-2026-jeloltek/ | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megválasztották az MSZP új elnökét | url = https://index.hu/belfold/2024/10/19/komjathi-imre-mszp-tisztujito-kongresszus-ellenzek-baloldal-kunhalmi-agnes/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Kozics | priezvisko = Júlia}}</ref> Zatiaľ čo Tisza počas roku 2025 podľa prieskumov postupne dobehla a napokon predbehla Fidesz, strany parlamentnej opozície úplne upadli.<ref name=":0" /> Viacero opozičných strán, ako napríklad [[Ľudová strana Maďarsko pre všetkých]] a [[Hnutie Momentum]], sa rozhodlo nekandidovať v roku 2026 v záujme o zmenu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Márki-Zay pártja nem indul a választáson | url = https://444.hu/2025/06/01/marki-zay-partja-nem-indul-a-valasztason | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-06-01 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu | meno = Haász | priezvisko = János}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Momentum a 2026-os országgyűlési választáson | url = https://telex.hu/belfold/2025/06/07/momentum-kuldottgyules-valasztas-2026 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> V januári 2026 počas jedného týždňa oznámili tri strany – [[Hnutie Riešenie]], [[Strana druhej reformnej éry]] a parlamentná [[LMP – Maďarská strana zelených|LMP]], že sa nezúčastnia volieb. Snem strany LMP vyhlásil: „neželáme si zabrániť zmene vlády, preto nejdeme skladať listinu alebo nominovať kandidátov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Az LMP sem indul az idei választásokon | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/17/lmp-nem-indul-2026-orszaggyulesi-valasztasok-visszalepes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 7. februára 2026 oznámila ďalšia parlamentná strana [[Dialóg – Strana zelených|Dialóg]], že sa vzdá účasti po rýchlom zlyhaní jej projektu s názvom Strana maďarských humanistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fogyatkozik a mezőny, a Párbeszéd sem indul az áprilisi választáson | url = https://hvg.hu/itthon/20260207_parbeszed-zoldek-part-nem-indul-valasztas-2026 | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nem indul a Humanisták az áprilisi választáson | url = https://telex.hu/belfold/2026/01/29/humanistak-nem-indul-2026-os-valasztas-cseh-katalin-bejelentes | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2026-01-29 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> 20. februára 2026 [[Maďarská socialistická strana|MSZP]], ktorá kedysi vládla Maďarsku v rokoch 1994–1998 a 2002–2010 a bola okrem Fideszu jedinou stále existujúcou stranou z postkomunistického obdobia, stiahla svoju kandidatúru, tvrdiac, že volebný systém, ktorý „povolil podvádzanie“, môže byť porazený iba zjednotením sa za najsilnejším opozičným kandidátom, bez ohľadu na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic: Hungarian Socialists to sit out 2026 election and back strongest opposition challengers | url = https://dailynewshungary.com/hungarian-socialists-sit-out-2026-election/ | vydavateľ = dailynewshungary.com | dátum vydania = 2026-02-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = Csaba | priezvisko = Finta}}</ref> === Zmena volebného zákona === 17. decembra 2024 hlasoval Maďarský parlament o zmenách volebných obvodov. Vo výsledku klesol počet volebných obvodov v Budapešti z 18 na 16, kým počet volebných obvodov v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] stúpol z 12 na 14. Prišlo taktiež k zmenám hraníc v častiach [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej]] a [[Stoličnobelehradská župa|Stoličnobelehradskej]] župe. Vládna koalícia Fidesz–KDNP ako dôvody uvádza výsledky najnovšieho sčítania obyvateľstva (2022), ale podľa opozície bolo skutočným cieľom oslabiť jej pozíciu v tých volebných obvodoch, najmä v hlavnom meste, kde boli často zástupcovia opozície volení priamo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Megszavazták a választási törvény módosítását | url = https://24.hu/belfold/2024/12/17/valasztasi-torveny-modositas-korzethatarok-parlament-szavazas-elfogadtak/ | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = hu}}</ref> Zmeny boli obvinené z [[gerrymandering]]u: opozičná Tisza by musela vyhrať o 3 až 5 percent, aby získala väčšinu v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gerrymandered districts, manipulated polls: Orbán’s party banks on local races to win 2026 elections | url = https://english.atlatszo.hu/2025/08/25/gerrymandered-districts-manipulated-polls-orbans-party-banks-on-local-races-to-win-2026-elections/ | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zrušené obvody ==== * 17. obvod Budapešti * 18. obvod Budapešti ==== Nové obvody ==== * 13. obvod Peštianskej župy * 14. obvod Peštianskej župy == Volebný systém == 199 poslancov parlamentu bude volených zmiešanou väčšinovou metódou s dvoma metódami: 106 bude zvolených v jednomandátových volebných obvodoch cez [[systém relatívnej väčšiny]], zatiaľ čo zvyšných 93 bude zvolených z jedného celonárodného obvodu upraveným [[Pomerný volebný systém|pomerným volebným systémom]]. Volebné kvórum je nastavené na 5% pre listiny jednej strany, 10% pre spoločné listiny dvoch strán a 15% pre spoločné listiny troch a viacerých strán. Od roku 2014 môže každá z arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, srbskej a ukrajinskej etnickej menšiny získať jeden z 93 pomerných mandátov, ak sa zaregistrujú ako špecifická listina a dosiahnu znížené kvórum zhruba 0,27% celkových pomerných hlasov. Každá menšina má nárok na vlastného hovorcu v parlamente (bez právomocí poslanca), ak jej listina nedosiahne toto znížené kvórum. Zlomkové hlasy, vypočítané ako súčet všetkých hlasov odovzdaných nezvoleným kandidátom (ktorí sú však spojení so straníckou listinou nad hranicou zvoliteľnosti), ako aj prebytkové hlasy odovzdané úspešným kandidátom (nadbytok víťazstva mínus 1 hlas), sa pripočítavajú k hlasom pre priame stranícke listiny príslušných strán alebo koalícií. Mandáty sa následne rozdeľujú pomocou [[D’Hondtova metóda|D’Hondtovej metódy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Electing Members of the National Assembly | url = https://www.parlament.hu/web/house-of-the-national-assembly/election-of-the-members-of-parliament | vydavateľ = www.parlament.hu | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> == Prieskumy verejnej mienky == === Celkovo === Tento graf znázorňuje priemer všetkých prieskumov. [[Súbor:2026 Hungarian election polls.svg|stred|náhľad|699x699bod]] === Podľa príslušnosti === Nasledujúce dva grafy znázorňujú oddelene prieskumy spriaznené s vládou a prieskumy nezávislé alebo spriaznené s opozíciou. [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Government-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Vláde-spriaznené prieskumy]] [[Súbor:2026 Hungarian election polls (Independent-Opposition-aligned).svg|stred|náhľad|500x500bod|Nezávislé/opozícii-spriaznené prieskumy]] == Kampaň == {{Koláž|photo1a=Választás 2026 (1).jpg|photo1b=Választás 2026 (106).jpg|photo2a=Választás 2026 (33).jpg|photo2b=Választás 2026 (98).jpg|photo3b=|position=right|size=300|border=3|text=Plagáty a bilbordy Fideszu po celej krajine obviňovali opozičných a európskych prestaviteľov, ako napríklad [[Péter Magyar|Pétera Magyara]], [[Ursula von der Leyenová|Ursulu von der Leyenovú]], [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] a [[Manfred Weber|Manfreda Webera]], zo zámeru vtiahnutia Maďarska do vojny, zatiaľ čo Fidesz bol predstavovaný ako jediná možnosť pre mier.|color=transparent}} Maďarská vláda obvinila ukrajinskú vládu zo zasahovania do volieb a opozičnú [[Strana rešpektu a slobody|Tiszu]] [[Péter Magyar|Pétera Magyara]] zo snahy zapojiť Maďarsko do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War in Ukraine spills into Hungarian election | url = https://www.bbc.com/news/articles/crm8rxwyyz8o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-12 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref><ref name="welt.de">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán wirft Selenskyj Einmischung mit „brutaler Offenheit“ vor – und erhält Rückendeckung aus den USA - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article6993039e920e7fffb6a74243/orban-wirft-selenskyj-einmischung-mit-brutaler-offenheit-vor-und-erhaelt-rueckendeckung-aus-den-usa.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] vyhlásil, že dúfal, že určitá osoba (predpokladaná ako Orbán) nebude vetovať pôžičku Európskej únie pre Ukrajinu. Inak, povedal Zelenskyj, „by poslal adresu tej osoby našim Ozbrojeným silám – naši ľudia sa mu vedia dovolať a hovoriť s ním v jeho rodnom jazyku“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban threatens force over oil dispute; Zelensky says Ukrainian army could 'speak' to one EU funds blocker | url = https://kyivindependent.com/zelensky-threatens-to-give-one-person-address-to-ukraines-military/ | vydavateľ = The Kyiv Independent | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> Táto poznámka bola odsúdená Magyarom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsletter: Orbán-Zelenskyy dispute spirals to new heights | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/06/newsletter-orban-zelenskyy-dispute-spirals-to-new-heights | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Európska komisia|Európskou komisiou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU blasts Zelenskyy over veiled threat against Orbán | url = https://www.politico.eu/article/eu-to-volodymyr-zelenskyy-dial-down-not-acceptable-rhetoric-against-hungary-viktor-orban/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-06 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> a [[Predseda Európskej rady|predsedom Európskej rady]] [[António Costa|Antóniom Costom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pipeline-Streit zwischen Ukraine und Ungarn: EU-Ratspräsident rügt Selenskyj für „unangemessene“ Äußerung - WELT | url = https://www.welt.de/politik/ausland/article69b917f017184da7cffdc585/pipeline-streit-zwischen-ukraine-und-ungarn-eu-ratspraesident-ruegt-selenskyj-fuer-unangemessene-aeusserung.html | vydavateľ = DIE WELT | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = de}}</ref> Orbán neskôr dostal vyjadrenie podpory od amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a jeho ministra zahraničných vecí [[Marco Rubio|Marca Rubia]].<ref name="welt.de"/> Ako odpoveď Magyar počas demonštrácie 15. marca na pamiatku [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie v roku 1848]] obvinil Orbána z vlastizrady a pozývania ruských agentov na ovplyvnenie volieb v prospech [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/15/orban-betrayed-hungarian-freedom-magyar-accuses-pm-of-inviting-russian-agents-to-rig-the-v | vydavateľ = www.euronews.com | dátum prístupu = 2026-03-29 | titul = 'Orbán betrayed Hungarian freedom': Magyar accuses PM of inviting Russian agents to rig the vote | dátum vydania = 2026-03-15 | jazyk = en}}</ref> 12. apríla Magyar obvinil Fidesz z prípravy očierňovacej kampane, ktorá by využila a následne vydierala Magyara tajne nahratým videom pohlavného styku jeho a jeho vtedajšej priateľky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's Péter Magyar calls out 'Russian-style' sex tape threat|url=https://www.euronews.com/my-europe/2026/02/12/hungarys-opposition-leader-peter-magyar-calls-out-russian-style-tactics-as-campaign-turns-|periodikum=euronews|dátum prístupu=2026-04-11|jazyk=en-GB}}</ref> Pred voľbami došlo ku kríze týkajúcej sa [[Družba (ropovod)|ropovodu Družba]]. Maďarsko a Slovensko obvinili ukrajinské úrady z cieleného a politicky motivovaného oneskorenia jeho opravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU calls emergency meeting over Hungary and Slovakia's energy standoff with Ukraine | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/02/19/eu-calls-emergency-meeting-over-hungary-and-slovakias-energy-standoff-with-ukraine | dátum vydania = 2026-02-19 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Zelenskyj vyhlásil, že ropovod by radšej neopravil, hovoriac: „môj postoj, ktorý zdieľam s európskymi predstaviteľmi, je, že by som ropovod neopravil“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says Druzhba pipeline could be restored ‘in month and a half’ as he hits back at Orbán | url = https://www.euronews.com/2026/03/05/zelenskyy-threatens-to-let-ukrainian-soldiers-talk-to-orban-as-pipeline-row-escalates | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Podľa neho by oprava ropovodu ohrozila jeho opravárov, a aj keby k oprave došlo, ropovod by bol stále náchylný na ruské útoky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy says he's reluctant to repair pipeline that brings Russian oil to Central Europe | url = https://apnews.com/article/zelenskyy-reluctant-repair-russian-oil-pipeline-728ee20f05b57d2cdf9d87dd54ccdfc0 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2026-03-05 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en}}</ref> 21. marca 2026 denník [[The Washington Post]] napísal, že podľa vnútornej správy ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR) získanej a overenej európskou zahraničnou rozviedkou navrhla SVR zinscenovať pokus o atentát na Orbána pod falošnou vlajkou s cieľom zvýšiť jeho šancu na výhru vo voľbách.<ref>{{Citácia periodika|titul=To tilt Hungarian election, Russians proposed staging assassination attempt|url=https://www.washingtonpost.com/world/2026/03/21/hungary-election-interference-russia-orban/|periodikum=The Washington Post|dátum=2026-03-21|dátum prístupu=2026-03-29|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref> 26. marca 2026 napísalo Politico Europe o ruskej sieti botov, ktoré šírili príspevky na sociálnych sieťach s naratívom, že na Orbána sa niekto pokúsi spáchať atentát, a uvádzali [[Ukrajina|Ukrajinu]] a [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyra Zelenského]] ako hrozbu pre Orbána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pro-Kremlin bots cry ‘murder’ ahead of Hungary vote | url = https://www.politico.eu/article/pro-kremlin-bots-cry-murder-ahead-of-hungary-vote/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> Počas toho istého obdobia zverejnil [[The Insider (webstránka)|The Insider]] záznam z telefonátu medzi ministrami zahraničných vecí Maďarska a Ruska [[Péter Szijjártó|Péterom Szijjártóom]] a [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergejom Lavrovom]] z augusta 2024, v ktorom Lavrov Szijjártóovi pripomenul, aby požiadal o odstránenie sestry ruského miliardára [[Ališer Usmanov|Ališera Usmanova]] zo zoznamu sankcionovaných osôb Európskej únie. V inom telefonáte údajne Szijjártó povedal Lavrovovi: „som vám vždy k dispozícii“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leaked call shows Szijjártó discussing EU sanctions removal with Russia's Lavrov | url = https://www.euronews.com/my-europe/2026/03/31/leaked-call-shows-szijjarto-discussing-eu-sanctions-removal-with-russias-lavrov | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-04-11 | vydavateľ = Euronews | jazyk = en}}</ref> Szijjártó taktiež podľa všetkého ponúkol Lavrovovi poslanie dokumentu o vstupe Ukrajiny do EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungarian minister offered to send Russia EU document in leaked audio | url = https://www.reuters.com/business/media-telecom/hungarian-minister-offered-send-russia-eu-document-leaked-audio-2026-04-08/ | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2024-04-11 | vydavateľ = [[Reuters]] | jazyk = en}}</ref> 26. marca 2026 bol v Maďarsku vydaný dokumentárny film ''Cena hlasu'' detailne opisujúci šesťmesačné vyšetrovanie nezávislých filmárov a novinárov, ktoré konštatovalo, že pred voľbami Fidesz zastrašoval voličov v chudobných vidieckych a malomestských komunitách, ktoré boli od roku 2010 baštami Fideszu. Vo filme bolo uvedené, že starostovia z Fideszu v týchto komunitách ponúkali peniaze, prácu, drevo, dopravu k volebným urnám, prístup k liekom a syntetické lieky výmenou za „správne hlasy“. Vo filme sa taktiež tvrdilo, že jeden opozičný kandidát sa vzdal svojej kandidatúry, keď sa mu úrad na ochranu detí v oblasti riadenej Fideszom vyhrážal odobratím jeho detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban's Hungarian government accused of mass voter intimidation ahead of election | url = https://www.bbc.com/news/articles/c36r0068xp2o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-03-26 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = en-GB}}</ref> 6. apríla našla srbská polícia zhruba 4 kilogramy výbušnín pri [[TurkStream|plynovode TurkStream]]. Orbán a Szijjártó na základe tohto incidentu obvinili Ukrajinu z pokusu o zastavenie dodávok ruského plynu do Maďarska a Slovenska. Magyar reagoval, že ide o operáciu pod falošnou vlajkou, ktorej cieľom bolo oneskoriť voľby kvôli „nedostatočným číslam Fideszu v prieskumoch“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán spája výbušniny pri TurkStreame s Ukrajinou, opozícia hovorí o zinscenovanej akcii | url = https://dennikn.sk/5243245/orban-spaja-vybusniny-pri-turk-streame-s-ukrajinou-opozicia-hovori-o-zinscenovanej-akcii/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-07 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> Šéf srbskej rozviedky povedal, že Ukrajina nebola do sprisahania zapojená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Serbian intelligence chief says Ukraine not involved in explosives plot | url = https://www.politico.eu/article/serbia-duro-jovanic-ukraine-explosives-pipeline-hungary-election/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-GB}}</ref> Americký viceprezident [[JD Vance]] navštívil Maďarsko [[7. apríl]]a, kde sa zúčastnil zjazdu s Orbánom a verejne ho podporil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trumpot telefonon hívta fel Vance az MTK-csarnok színpadáról - az amerikai alelnök látogatásának hírei | url = https://hvg.hu/itthon/20260407_jd-vance-amerikai-alelnok-latogatas-budapest | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=JD Vance’s claims about Orbán, the EU and Hungary fact-checked|url=https://www.theguardian.com/us-news/2026/apr/09/jd-vance-claims-orban-eu-hungary-election-fact-checked|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-09|dátum prístupu=2026-04-11|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jennifer|priezvisko=Rankin}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable sortable" | colspan="10" align="center" |[[Súbor:2026 Hungary National Assembly.svg|stred]] |- ! colspan="2" rowspan="2" |Strana ! colspan="3" |Pomerné hlasy ! colspan="3" |Volebné obvody ! rowspan="2" |Mandátov dokopy ! rowspan="2" |+/- |- !Hlasov !% !Mandátov !Hlasov !% !Mandátov |- | bgcolor="#88e8ff" | |[[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] | align="right" |3 385 890 | align="right" |53,18 | align="right" |45 | align="right" |3 333 415 | align="right" |55,26 |96 |141 |''Nová strana'' |- | bgcolor="#ff6a00" | |[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-[[Kresťanskodemokratická ľudová strana (Maďarsko)|KDNP]] | align="right" |2 458 337 | align="right" |38,61 | align="right" |42 | align="right" |2 215 225 | align="right" |36,72 |10 |52 |{{Pokles}}83 |- | bgcolor="#688d1b" | |[[Hnutie Naša vlasť]] | align="right" |358 372 | align="right" |5,63 | align="right" |6 | align="right" |345 252 | align="right" |5,72 |0 |6 |0 |- | bgcolor="#2a61a4" | |[[Demokratická koalícia (Maďarsko)|Demokratická koalícia]] | align="right" |70 298 | align="right" |1,10 | align="right" |0 | align="right" |65 302 | align="right" |1,08 |0 |0 |{{Pokles}}15 |- | bgcolor="#808080" | | align="left" |[[Strana maďarského dvojchvostého psa]] | align="right" |51 965 | align="right" |0,82 | align="right" |0 | align="right" |38 924 | align="right" |0,65 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rómov | align="right" |19 203 | align="right" |0,30 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Nemcov | align="right" |18 419 | align="right" |0,29 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |{{Pokles}}1 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Chorvátov | align="right" |1 307 | align="right" |0,02 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Slovákov | align="right" |902 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rumunov | align="right" |512 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Rusínov | align="right" |440 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Ukrajincov | align="right" |379 | align="right" |0,01 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Slovincov | align="right" |179 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Grékov | align="right" |159 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Poliakov | align="right" |147 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | |Národná samospráva Arméncov | align="right" |116 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#ffffff" | | align="left" |Národná samospráva Bulharov | align="right" |108 | align="right" |0,00 | align="right" |0 | colspan="3" align="right" | |0 |0 |- | bgcolor="#007c60" | |[[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]] | colspan="3" align="right" | | align="right" |7 832 | align="right" |0,13 |0 |0 |{{Pokles}}7 |- | bgcolor="#800000" | |Maďarska robotnícka strana-Strana solidarity | colspan="3" align="right" | | align="right" |4 187 | align="right" |0,07 | align="right" |0 |0 |0 |- | bgcolor="#0e264a" | |Strana normálneho života | colspan="3" align="right" | | align="right" |328 | align="right" |0,01 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#ff0000" | |Národné hnutie pre zjednotenie krajín svätej koruny | colspan="3" align="right" | | align="right" |249 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#dc143c" | |Strana stredu | colspan="3" align="right" | | align="right" |247 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#daa520" | |Maďarská strana spravodlivosti a života | colspan="3" align="right" | | align="right" |196 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#7cc242" | |[[LMP – Maďarská strana zelených]] | colspan="3" align="right" | | align="right" |163 | align="right" |0,00 |0 |0 |0 |- | bgcolor="#c9a85a" | |Strana smer | colspan="3" align="right" | | align="right" |1009 | align="right" |0,00 |0 |0 |{{Pokles}}3 |- | bgcolor="#dcdcdc" | |Nezávislí | colspan="3" align="right" | | align="right" |20 967 | align="right" |0,35 | align="right" |0 |0 |0 |- | colspan="2" align="left" |'''Celkom''' | align="right" |'''6 366 733''' | align="right" |'''100,00''' | align="right" |'''93''' |'''6 032 396''' |'''100,00''' |'''106''' |'''199''' |'''0''' |- ! colspan="7" | ! ! ! |- | colspan="2" align="left" |Platné hlasy | align="right" |6 366 733 | align="right" |99,41 | | | align="right" | | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |Neplatné hlasy | align="right" |37 670 | align="right" |0,59 | | | | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |'''Celkový počet hlasov''' | align="right" |'''6 404 403''' | align="right" |'''100,00''' | | | align="right" | | | colspan="2" | |- | colspan="2" align="left" |Registrovaní voliči/účasť | align="right" |8 112 646 | align="right" |78,94 | | | align="right" | | | colspan="2" | |- | colspan="10" |Zdroj: [https://vtr.valasztas.hu/ogy2026 Nemzeti Választási Iroda] |} === Výsledky podľa strany === <gallery style="text-align:center;" mode="packed"> Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-tisza-gradient.svg|TISZA. Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-fidesz-gradient.svg|Fidesz. Súbor:2026-hungary-election-results-by-county-mh-gradient.svg|Mi Hazánk. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Hungarian parliamentary election|1346033843}} [[Kategória:Voľby 2026|Maďarsko]] [[Kategória:Parlamentné voľby v Maďarsku|2026]] [[Kategória:2026 v Maďarsku|Parlamentné voľby]] 2qwd7on4dpbbksl8j50hvbulozd4yo4 Redaktor:Tom78*w/pieskovisko 2 747571 8381142 8368369 2026-10-07T14:48:04Z Tom78*w 290507 8381142 wikitext text/x-wiki === Festivaly kresťanské === [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Tom78*w Redaktor:Tom78*w] * [[Milosrdné sestry]] * [[:cs:Milosrdná sestra|Milosrdné sestry]] '''Encyklopédie''': * The Catholic Encyclopedia http://www.newadvent.org/cathen/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholic.org/encyclopedia * Catholic Encyclopedia http://oce.catholic.com/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholicity.com/encyclopedia/ * Kathpedia http://www.kathpedia.com/index.php?title=Hauptseite * Katopedia http://www.katopedia.cz * Christ-Roi Bibliothèque http://www.christ-roi.net/index.php/Biblioth%C3%A8que * [https://web.archive.org/web/20210126230823/http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm] * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[svätec|svätci]] * [[Lucia (svätica)]] [[:csBrigita Švédská]] [[:cs:Svatý Willibrord]] <small>*sk: [https://www.zivotopisysvatych.sk/ Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk] || [https://katolici.szm.com/ Životopisy svätých, katolici.szm.com] || [http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/ Svätci, svetci.spevy.sk] || / [http://nws.sk/ssv/podiel.php?sort=az Spolok svätého Vojtecha] [https://www.frantiskani.sk/kazatel/svati/ Františkáni] [https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/ Svätí Karmelu] [https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/ Kapucínski svätí] || cz: [https://catholica.cz/ Světci k nám hovoří... ŽIVOTOPISY SVATÝCH] || [https://www.abcsvatych.com/abeceda/abeceda_o.htm ABC Svatých] || / [https://www.dominikanky.cz/historie-a-op-svetci/dominikansti-svetci/ Světci Dominikánky] || pl: [http://brewiarz.katolik.pl/czytelnia/swieci/daty.php3 Chronologiczny spis informacji o świętych i błogosławionych] || de: [https://www.heiligenlexikon.de/ Ökumenisches Heiligenlexikon] || it: [http://www.santiebeati.it/ Santi, beati e testimoni - Enciclopedia dei Santi] || [http://www.siticattolici.it/Santi_Beati_e_Testimoni/ Santi, Beati e Testimoni, siticattolici.it] || fr: [https://nominis.cef.fr/index.php?page=ls Liste alphabétique des saints et fêtes, nominis.cef.fr] || [http://www.catholic.org/saints/stindex.php Saints A to Z na ''Catholic Online''] || [https://catholicsaints.info/ Catholic Saints .Info] || ||| [https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ELENCO_SANTI_GPII.htm Canonizzazioni del Giovanni Paolo II] || [https://www.vaticannews.va/it/taglist.chiesa-e-religioni.testimoni-della-fede.santi.html santi e beati - Tag List - Vatican News] || [http://www.acizek.nfo.sk/teolog/saints/index.htmGr. Gr. - Kat. (CZ) Životy svatých a přehled svátků] [http://www.zoe.sk/?svatci&show=zoznam Gr. - Kat. ::: Zoe.sk - E-zine Prešovskej eparchie - Svätci :::]</small> <small> * Chrám ** [[Jeruzalemský chrám]] ** [[Bazilika Svätého hrobu]] ** [[Chrám Narodenia Pána]] * [[Miništrant]] -> [[:cs:Kategorie:Ministranti]] * [[Via Dolorosa]] * Cirkev * [[:Kategória:Katolícka cirkev]] * [[:Kategória:Kresťanské výhonky]] * [[Zoznam pápežov]] * [[:Kategória:Kresťanské zoznamy]] * [[Zoznam ženských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam mužských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam skratiek cirkevných rádov a kongregácií]] * [[:cs:Seznam zkratek církevních řádů a kongregací]] [[:cs:Kostel Panny Marie]] [[:Kategória:Kostoly podľa zasvätenia]] A Kostoly zasvätené svätému Abrahámovi (1 K) Chrámy zasvätené Alexandrovi Nevskému (17 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete (2 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete Uhorskej (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätým Anjelom strážnym (2 S) Kostoly zasvätené svätej Anne (1 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Padovskému (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Pustovníkovi (3 S) Kostoly zasvätené dvanástim svätým apoštolom (3 S) Kostoly zasvätené svätému Atanázovi (3 S) B [[Kostol svätej Barbory]] [[:cs:Kostel svaté Barbory]] [[:cs:Kaple svaté Barbory]] Kostoly zasvätené svätému Bartolomejovi (9 S) Kostoly zasvätené svätému Bazilovi Veľkému (1 S) Kostoly zasvätené svätému Benediktovi (1 S) Kostoly zasvätené svätej Bernadete (1 S) C Kostoly zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi (14 S) D Kostoly zasvätené svätému Demeterovi (6 S) Kostoly zasvätené svätému Dionýzovi (1 S) Kostoly zasvätené Duchu Svätému (10 S) E Kostoly zasvätené svätému Egídiovi (1 K, 2 S) Kostoly zasvätené svätému Eliášovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Emerámovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Eustachovi (1 S) F Kostoly zasvätené svätému Filipovi (2 K) Kostoly zasvätené svätým Filipovi a Jakubovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Filipovi apoštolovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Františkovi Xaverskému (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Františkovi z Assisi (6 S) G Kostoly zasvätené svätému Gabrielovi archanjelovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Gálovi (4 S) H Kostoly zasvätené svätej Helene (1 K, 3 S) Ch Kostoly zasvätené svätému Charalampésovi (1 S) I Kostoly zasvätené svätému Ignácovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému (4 S) J Kostoly zasvätené svätému Jakubovi (2 K, 4 S) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Menšiemu (1 K) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Väčšiemu (9 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Krstiteľovi (1 K, 18 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Nepomuckému (8 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi z Mathy (1 S) Kostoly zasvätené Ježišovi Kristovi (10 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Jozefovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Jurajovi (33 S) K Kostoly zasvätené svätej Kataríne Alexandrijskej (1 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Klementovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Konštantínovi a Helene (3 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi I. cisárovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Kozmovi a Damiánovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Krížu (1 K, 9 S) L Kostoly zasvätené svätému Ladislavovi (7 S) Kostoly zasvätené svätému Lazárovi z Betánie (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ľudovítovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Lukášovi (4 S) M Kostoly zasvätené svätému Markovi (2 S) Kostoly zasvätené svätej Margite Antiochijskej (1 S) Kostoly zasvätené svätej Márii Magdaléne (6 S) Kostoly zasvätené svätému Martinovi (2 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Mauríciovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Мénovi (3 S) Kostoly zasvätené svätému Michalovi archanjelovi (1 K, 14 S) Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi (3 K, 23 S) Kostoly zasvätené sv. Mikulášovi Sofijskému (1 S) N Kostoly zasvätené svätej Nedeli (4 S) Kostoly zasvätené svätej Notburge z Rattenbergu (2 S) O Kostoly zasvätené svätému Olafovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ondrejovi (1 K, 6 S) P Kostoly zasvätené Panne Márii (15 K, 16 S) Kostoly zasvätené svätému Pantaleónovi (4 S) Kostoly zasvätené sv. Paraskeve (12 S) Kostoly zasvätené svätému Pavlovi (2 K, 7 S) Kostoly zasvätené svätému Petrovi (1 K, 16 S) [[Kostol svätých Petra a Pavla]] Kostoly zasvätené svätému Piovi X. (1 S) Kostoly zasvätené Povýšeniu svätého Kríža (8 S) Kostoly zasvätené svätému Prokopovi (1 S) R Kostoly zasvätené svätej Rozálii (3 S) S Kostoly zasvätené svätým sedmopočetníkom (1 S) Chrámy zasvätené svätému Serafimovi Sarovskému (1 S) Kostoly zasvätené svätej Sofii (4 S) Kostoly zasvätené Sofronijovi Vračanskému (1 S) Kostoly zasvätené Svätej rodine (4 S) Kostoly zasvätené Svätej Trojici (8 S) Š Kostoly zasvätené svätému Šebastiánovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Štefanovi (3 K, 4 S) Kostoly zasvätené štyridsiatim svätým mučeníkom (2 S) T Kostoly zasvätené svätému Teodorovi (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Teodorovi Tironovi (1 S) U Kostoly zasvätené svätému Urbanovi (4 S) V Kostoly zasvätené svätému Václavovi (8 S) Kostoly zasvätené svätému Vavrincovi (4 S) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi de Paul (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vítovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vojtechovi (3 S) Kostoly zasvätené Všetkým svätým (7 S) Z Kostoly zasvätené svätej Zdislave (1 S) Ž Kostoly zasvätené svätému Žigmundovi (1 S) *• • • • • • • • • • • • • • • • [[Kráľovná a matka Chorvátov]] * Královna a matka Chorvatů (chorvatsky Kraljica i majka Hrvata) Královna a matka Chorvatů“ je čestný a náboženský titul Panny Marie, který se váže k malému ostrůvku Visovac na řece Krce v Chorvatsku. Na tomto ostrově žijí františkáni a nachází se zde významné poutní místo s obrazem Matky Boží. [1] O ostrově Visovac Je to malý ostrov uprostřed jezera Visovac (součást Národního parku Krka). Sídlí zde klášter sv. Františka z roku 1445. Uchovává vzácné historické sbírky, staré knihy a obraz Panny Marie. -------- Titulom „Kráľovná a matka Chorvátov“ (v chorvátčine Kraljica i majka Hrvata alebo Kraljica Hrvata) je v chorvátskej katolíckej tradícii uctievaná Panna Mária.Tento výrazný mariánsky kult sprevádza chorvátsky národ už od raného stredoveku. Panna Mária je považovaná za vernú ochrankyňu a obhajkyňu národa, v latinských prameňoch často označovaná aj ako Advocata Croatiae - Fidelissima Mater (Obhajkyňa Chorvátska – Najvernejšia matka). Najstaršie vyobrazenie: Najstaršia známa podoba Panny Márie v chorvátskom umení pochádza z 11. storočia zo starochorvátskeho kostola v meste Knin. Ide o basreliéf (tzv. Prvokotorska Bogorodica), ktorý sa stal inšpiráciou pre moderný mariánsky symbol známy ako Gospa Velikoga Hrvatskog Krsnog Zavjeta (Panna Mária Veľkého chorvátskeho krstného sľubu). -------- [[Tituly Panny Márie]] * Panna Mária má v kresťanskej tradícii množstvo titulov, ktoré vyjadrujú jej jedinečnú úlohu v dejinách spásy, jej cnosti, vzťah k veriacim alebo miesta jej zjavenia. * Tituly z Loretánskych litánií Kráľovná (nebies, anjelov, rodín, pokoja): Tituly vyjadrujúce jej podiel na Kristovom kráľovstve.Zdravie nemocných a Útočište hriešnikov: Invocácie prosiace o jej príhovor a materskú pomoc.Matka ustavičnej pomoci: Obľúbený titul spätý s byzantskou ikonou a silnou ľudskou zbožnosťou.Mystická ruža a Sídlo múdrosti: Obrazné tituly čerpajúce zo Starého i Nového zákona. https://theholyrood.org/the-many-titles-of-mary [[:cz:Kategorie:Tituly Panny Marie]] Tituly Panny Marie A Abalakská ikona Matky Boží Aeiparthenos B Blahodatné nebe Bohorodička G Galaktotrofusa Ch Christotókos I Ikona Naší Paní Kazaňské Immaculata J Jeruzalémská ikona Boží Matky M Madona Panna Maria Samoty Matka Boží Smolenská Matka Boží Znamení N Naše Paní Zeitounská Nečekaná radost Neposkvrněné Srdce Panny Marie Něžná Bohorodička Notre Dame O Odigitria Oranta P Panagia Panachranta (ikona) Panna Maria Andělská Panna Maria Karmelská Panna Maria Klatovská Panna Maria Královna Panna Maria Královna Svaté země Panna Maria Loretánská Panna Maria Opavská Panna Maria Růžencová Panna Maria Sedmibolestná Panna Maria Sněžná Panna Maria Ustavičné pomoci Panna Maria Vítězná Panna Maria z Laus Panna Maria, Hvězda mořská Patrona Bavariae Prostřednice všech milostí S Salus Populi Romani Sedmistřelná ikona V Vladimirská Bohorodička Všech strádajících a zarmoucených radost • • • • • • • • • • • • • • • • Gospa Fatimska (9 str.) Gospa Žalosna (4 str.) B Blažena Djevica Marija Kraljica Blažena Djevica Marija od Krunice Bogorodica G Gospa Coromotska Gospa Karmelska Gospa Kineska Gospa Loretska Gospa Lurdska Gospa od brze pomoći Gospa od Guadalupe Gospa od La Vanga Gospa od Otkupljenja Gospa od Suza Gospa od Suza (Majka Božja Sirakuška) Gospa od Trideset i trojice Gospa Snježna Gospa Šumanovačka K Kraljica Hrvata Kraljica mira M Majka Božja od Kamenitih vrata Majka dobrog savjeta Majka svih Naroda Marija koja razvezuje čvorove 🙏 <!-- # === Liste Marsch für das Leben in Welt === * ''[[March for Life (Washington, D.C.)|March for Life]] (der wichtigste nationale Marsch in [[Washington]]e und lokale staatliche Versionen), [[USA]] (seit dem Jahr 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{cite web| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| title = March for Life’s enduring Hope| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = The Catholic Register| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| title = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-05-09| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Niederlande]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Deutschland]] (2002)<ref name="Central Europe: March for Life">{{cite web| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| title = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-10-29| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marche pour la vie'', [[Paris]], [[Frankreich]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Warschau]], [[Polen]] (2006)<ref>{{cite web| url = https://kath.net/news/81858| title = 18. Nationaler Marsch für Leben und Familie in Polen mit tausenden Teilnehmern| script-title = | trans-title = | accessdate = 2023-06-19| author = | date = | format = | work = | publisher = Kath.net| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marcha por la Vida'', (Es findet in mehr als 40 Städten des Landes statt), [[Kolumbien]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Irland]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Timișoara]]<ref>{{cite web| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| title = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| script-title = | trans-title = | accessdate = 2015-03-25| author = | date = | format = | work = | publisher = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr in 2011 [[Bukarest]] und in weiteren Städten, [[Rumänien]] (2008) * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgien]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Schweiz]] (2010)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Spanien]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{cite web| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| title = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| script-title = | trans-title = | accessdate = 2011-05-20| author = | date = | format = | work = | publisher = Mil - Messainlatino.it| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| title = Il popolo della vita c'è| script-title = | trans-title = | accessdate = 2014-01-31| author = Francesco Agnoli| date = | format = | work = | publisher = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr 2012 in [[Rom]], [[Italien]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lissabon]], [[Portugal]] (2012)<ref>{{cite web| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| title = Caminhadas| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = Federação Portuguesa pela Vida| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| title = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| script-title = | trans-title = | accessdate = 2021-10-22| author = | date = | format = | work = | publisher = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], seit 2018 ist er nach [[London]], [[Vereinigtes Königreich]] (2013)<ref>{{cite web| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| title = Previous Events| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = March for Life UK| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodisch abwechselnd, [[Slowakei]] (2013)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch fürs das Leben'', [[Wien]], [[Österreich]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Australien]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slowenien]] (2020)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapest]], [[Ungarn]] (2024)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) --> qlo3u918mmn3aog95tjrgei3nzn8r60 8381400 8381142 2026-10-08T11:31:25Z Tom78*w 290507 8381400 wikitext text/x-wiki === Festivaly kresťanské === [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Tom78*w Redaktor:Tom78*w] * [[Milosrdné sestry]] * [[:cs:Milosrdná sestra|Milosrdné sestry]] '''Encyklopédie''': * The Catholic Encyclopedia http://www.newadvent.org/cathen/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholic.org/encyclopedia * Catholic Encyclopedia http://oce.catholic.com/ * Catholic Encyclopedia http://www.catholicity.com/encyclopedia/ * Kathpedia http://www.kathpedia.com/index.php?title=Hauptseite * Katopedia http://www.katopedia.cz * Christ-Roi Bibliothèque http://www.christ-roi.net/index.php/Biblioth%C3%A8que * [https://web.archive.org/web/20210126230823/http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm http://www.katolickemedia.webzdarma.cz/MAPASTRANKY.htm] * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[svätec|svätci]] * [[Lucia (svätica)]] [[:csBrigita Švédská]] [[:cs:Svatý Willibrord]] <small>*sk: [https://www.zivotopisysvatych.sk/ Životopisy svätých, zivotopisysvatych.sk] || [https://katolici.szm.com/ Životopisy svätých, katolici.szm.com] || [http://www.svetci.spevy.sk/svetci_skripts/ Svätci, svetci.spevy.sk] || / [http://nws.sk/ssv/podiel.php?sort=az Spolok svätého Vojtecha] [https://www.frantiskani.sk/kazatel/svati/ Františkáni] [https://bosikarmelitani.sk/svati-karmelu/ Svätí Karmelu] [https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/ Kapucínski svätí] || cz: [https://catholica.cz/ Světci k nám hovoří... ŽIVOTOPISY SVATÝCH] || [https://www.abcsvatych.com/abeceda/abeceda_o.htm ABC Svatých] || / [https://www.dominikanky.cz/historie-a-op-svetci/dominikansti-svetci/ Světci Dominikánky] || pl: [http://brewiarz.katolik.pl/czytelnia/swieci/daty.php3 Chronologiczny spis informacji o świętych i błogosławionych] || de: [https://www.heiligenlexikon.de/ Ökumenisches Heiligenlexikon] || it: [http://www.santiebeati.it/ Santi, beati e testimoni - Enciclopedia dei Santi] || [http://www.siticattolici.it/Santi_Beati_e_Testimoni/ Santi, Beati e Testimoni, siticattolici.it] || fr: [https://nominis.cef.fr/index.php?page=ls Liste alphabétique des saints et fêtes, nominis.cef.fr] || [http://www.catholic.org/saints/stindex.php Saints A to Z na ''Catholic Online''] || [https://catholicsaints.info/ Catholic Saints .Info] || ||| [https://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ELENCO_SANTI_GPII.htm Canonizzazioni del Giovanni Paolo II] || [https://www.vaticannews.va/it/taglist.chiesa-e-religioni.testimoni-della-fede.santi.html santi e beati - Tag List - Vatican News] || [http://www.acizek.nfo.sk/teolog/saints/index.htmGr. Gr. - Kat. (CZ) Životy svatých a přehled svátků] [http://www.zoe.sk/?svatci&show=zoznam Gr. - Kat. ::: Zoe.sk - E-zine Prešovskej eparchie - Svätci :::]</small> <small> * Chrám ** [[Jeruzalemský chrám]] ** [[Bazilika Svätého hrobu]] ** [[Chrám Narodenia Pána]] * [[Miništrant]] -> [[:cs:Kategorie:Ministranti]] * [[Via Dolorosa]] * Cirkev * [[:Kategória:Katolícka cirkev]] * [[:Kategória:Kresťanské výhonky]] * [[Zoznam pápežov]] * [[:Kategória:Kresťanské zoznamy]] * [[Zoznam ženských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam mužských rehoľných rádov a združení]] * [[Zoznam skratiek cirkevných rádov a kongregácií]] * [[:cs:Seznam zkratek církevních řádů a kongregací]] [[:cs:Kostel Panny Marie]] [[:Kategória:Kostoly podľa zasvätenia]] A Kostoly zasvätené svätému Abrahámovi (1 K) Chrámy zasvätené Alexandrovi Nevskému (17 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete (2 S) Kostoly zasvätené svätej Alžbete Uhorskej (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätým Anjelom strážnym (2 S) Kostoly zasvätené svätej Anne (1 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Padovskému (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Antonovi Pustovníkovi (3 S) Kostoly zasvätené dvanástim svätým apoštolom (3 S) Kostoly zasvätené svätému Atanázovi (3 S) B [[Kostol svätej Barbory]] [[:cs:Kostel svaté Barbory]] [[:cs:Kaple svaté Barbory]] Kostoly zasvätené svätému Bartolomejovi (9 S) Kostoly zasvätené svätému Bazilovi Veľkému (1 S) Kostoly zasvätené svätému Benediktovi (1 S) Kostoly zasvätené svätej Bernadete (1 S) C Kostoly zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi (14 S) D Kostoly zasvätené svätému Demeterovi (6 S) Kostoly zasvätené svätému Dionýzovi (1 S) Kostoly zasvätené Duchu Svätému (10 S) E Kostoly zasvätené svätému Egídiovi (1 K, 2 S) Kostoly zasvätené svätému Eliášovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Emerámovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Eustachovi (1 S) F Kostoly zasvätené svätému Filipovi (2 K) Kostoly zasvätené svätým Filipovi a Jakubovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Filipovi apoštolovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Františkovi Xaverskému (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Františkovi z Assisi (6 S) G Kostoly zasvätené svätému Gabrielovi archanjelovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Gálovi (4 S) H Kostoly zasvätené svätej Helene (1 K, 3 S) Ch Kostoly zasvätené svätému Charalampésovi (1 S) I Kostoly zasvätené svätému Ignácovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému (4 S) J Kostoly zasvätené svätému Jakubovi (2 K, 4 S) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Menšiemu (1 K) Kostoly zasvätené svätému Jakubovi Väčšiemu (9 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Krstiteľovi (1 K, 18 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi Nepomuckému (8 S) Kostoly zasvätené svätému Jánovi z Mathy (1 S) Kostoly zasvätené Ježišovi Kristovi (10 K, 5 S) Kostoly zasvätené svätému Jozefovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Jurajovi (33 S) K Kostoly zasvätené svätej Kataríne Alexandrijskej (1 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Klementovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Konštantínovi a Helene (3 S) Kostoly zasvätené svätému Konštantínovi I. cisárovi (1 K) Kostoly zasvätené svätým Kozmovi a Damiánovi (1 K, 3 S) Kostoly zasvätené svätému Krížu (1 K, 9 S) L Kostoly zasvätené svätému Ladislavovi (7 S) Kostoly zasvätené svätému Lazárovi z Betánie (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ľudovítovi (5 S) Kostoly zasvätené svätému Lukášovi (4 S) M Kostoly zasvätené svätému Markovi (2 S) Kostoly zasvätené svätej Margite Antiochijskej (1 S) Kostoly zasvätené svätej Márii Magdaléne (6 S) Kostoly zasvätené svätému Martinovi (2 K, 6 S) Kostoly zasvätené svätému Mauríciovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Мénovi (3 S) Kostoly zasvätené svätému Michalovi archanjelovi (1 K, 14 S) Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi (3 K, 23 S) Kostoly zasvätené sv. Mikulášovi Sofijskému (1 S) N Kostoly zasvätené svätej Nedeli (4 S) Kostoly zasvätené svätej Notburge z Rattenbergu (2 S) O Kostoly zasvätené svätému Olafovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Ondrejovi (1 K, 6 S) P Kostoly zasvätené Panne Márii (15 K, 16 S) Kostoly zasvätené svätému Pantaleónovi (4 S) Kostoly zasvätené sv. Paraskeve (12 S) Kostoly zasvätené svätému Pavlovi (2 K, 7 S) Kostoly zasvätené svätému Petrovi (1 K, 16 S) [[Kostol svätých Petra a Pavla]] Kostoly zasvätené svätému Piovi X. (1 S) Kostoly zasvätené Povýšeniu svätého Kríža (8 S) Kostoly zasvätené svätému Prokopovi (1 S) R Kostoly zasvätené svätej Rozálii (3 S) S Kostoly zasvätené svätým sedmopočetníkom (1 S) Chrámy zasvätené svätému Serafimovi Sarovskému (1 S) Kostoly zasvätené svätej Sofii (4 S) Kostoly zasvätené Sofronijovi Vračanskému (1 S) Kostoly zasvätené Svätej rodine (4 S) Kostoly zasvätené Svätej Trojici (8 S) Š Kostoly zasvätené svätému Šebastiánovi (1 S) Kostoly zasvätené svätému Štefanovi (3 K, 4 S) Kostoly zasvätené štyridsiatim svätým mučeníkom (2 S) T Kostoly zasvätené svätému Teodorovi (1 K, 1 S) Kostoly zasvätené svätému Teodorovi Tironovi (1 S) U Kostoly zasvätené svätému Urbanovi (4 S) V Kostoly zasvätené svätému Václavovi (8 S) Kostoly zasvätené svätému Vavrincovi (4 S) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi (1 K) Kostoly zasvätené svätému Vincentovi de Paul (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vítovi (2 S) Kostoly zasvätené svätému Vojtechovi (3 S) Kostoly zasvätené Všetkým svätým (7 S) Z Kostoly zasvätené svätej Zdislave (1 S) Ž Kostoly zasvätené svätému Žigmundovi (1 S) *• • • • • • • • • • • • • • • • [[Kráľovná a matka Chorvátov]] * Královna a matka Chorvatů (chorvatsky Kraljica i majka Hrvata) Královna a matka Chorvatů“ je čestný a náboženský titul Panny Marie, který se váže k malému ostrůvku Visovac na řece Krce v Chorvatsku. Na tomto ostrově žijí františkáni a nachází se zde významné poutní místo s obrazem Matky Boží. [1] O ostrově Visovac Je to malý ostrov uprostřed jezera Visovac (součást Národního parku Krka). Sídlí zde klášter sv. Františka z roku 1445. Uchovává vzácné historické sbírky, staré knihy a obraz Panny Marie. -------- Titulom „Kráľovná a matka Chorvátov“ (v chorvátčine Kraljica i majka Hrvata alebo Kraljica Hrvata) je v chorvátskej katolíckej tradícii uctievaná Panna Mária.Tento výrazný mariánsky kult sprevádza chorvátsky národ už od raného stredoveku. Panna Mária je považovaná za vernú ochrankyňu a obhajkyňu národa, v latinských prameňoch často označovaná aj ako Advocata Croatiae - Fidelissima Mater (Obhajkyňa Chorvátska – Najvernejšia matka). Najstaršie vyobrazenie: Najstaršia známa podoba Panny Márie v chorvátskom umení pochádza z 11. storočia zo starochorvátskeho kostola v meste Knin. Ide o basreliéf (tzv. Prvokotorska Bogorodica), ktorý sa stal inšpiráciou pre moderný mariánsky symbol známy ako Gospa Velikoga Hrvatskog Krsnog Zavjeta (Panna Mária Veľkého chorvátskeho krstného sľubu). -------- [[Tituly Panny Márie]] * Panna Mária má v kresťanskej tradícii množstvo titulov, ktoré vyjadrujú jej jedinečnú úlohu v dejinách spásy, jej cnosti, vzťah k veriacim alebo miesta jej zjavenia. * Tituly z Loretánskych litánií Kráľovná (nebies, anjelov, rodín, pokoja): Tituly vyjadrujúce jej podiel na Kristovom kráľovstve.Zdravie nemocných a Útočište hriešnikov: Invocácie prosiace o jej príhovor a materskú pomoc.Matka ustavičnej pomoci: Obľúbený titul spätý s byzantskou ikonou a silnou ľudskou zbožnosťou.Mystická ruža a Sídlo múdrosti: Obrazné tituly čerpajúce zo Starého i Nového zákona. https://theholyrood.org/the-many-titles-of-mary [[:cz:Kategorie:Tituly Panny Marie]] Tituly Panny Marie A Abalakská ikona Matky Boží Aeiparthenos B Blahodatné nebe Bohorodička G Galaktotrofusa Ch Christotókos I Ikona Naší Paní Kazaňské Immaculata J Jeruzalémská ikona Boží Matky M Madona Panna Maria Samoty Matka Boží Smolenská Matka Boží Znamení N Naše Paní Zeitounská Nečekaná radost Neposkvrněné Srdce Panny Marie Něžná Bohorodička Notre Dame O Odigitria Oranta P Panagia Panachranta (ikona) Panna Maria Andělská Panna Maria Karmelská Panna Maria Klatovská Panna Maria Královna Panna Maria Královna Svaté země Panna Maria Loretánská Panna Maria Opavská Panna Maria Růžencová Panna Maria Sedmibolestná Panna Maria Sněžná Panna Maria Ustavičné pomoci Panna Maria Vítězná Panna Maria z Laus Panna Maria, Hvězda mořská Patrona Bavariae Prostřednice všech milostí S Salus Populi Romani Sedmistřelná ikona V Vladimirská Bohorodička Všech strádajících a zarmoucených radost • • • • • • • • • • • • • • • • Gospa Fatimska (9 str.) Gospa Žalosna (4 str.) B Blažena Djevica Marija Kraljica Blažena Djevica Marija od Krunice Bogorodica G Gospa Coromotska Gospa Karmelska Gospa Kineska Gospa Loretska Gospa Lurdska Gospa od brze pomoći Gospa od Guadalupe Gospa od La Vanga Gospa od Otkupljenja Gospa od Suza Gospa od Suza (Majka Božja Sirakuška) Gospa od Trideset i trojice Gospa Snježna Gospa Šumanovačka K Kraljica Hrvata Kraljica mira M Majka Božja od Kamenitih vrata Majka dobrog savjeta Majka svih Naroda Marija koja razvezuje čvorove 🙏 * [[:Kategória:Zoznamy]] * Zoznam pochodov za život ** Liste der Märsche fürs Leben ** List of Marches for Life <!-- # * ''[[March for Life (Washington, D.C.)|March for Life]] (der wichtigste nationale Marsch in [[Washington]]e und lokale staatliche Versionen), [[USA]] (seit dem Jahr 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{cite web| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| title = March for Life’s enduring Hope| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = The Catholic Register| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| title = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-05-09| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Niederlande]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Deutschland]] (2002)<ref name="Central Europe: March for Life">{{cite web| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| title = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-10-29| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marche pour la vie'', [[Paris]], [[Frankreich]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Warschau]], [[Polen]] (2006)<ref>{{cite web| url = https://kath.net/news/81858| title = 18. Nationaler Marsch für Leben und Familie in Polen mit tausenden Teilnehmern| script-title = | trans-title = | accessdate = 2023-06-19| author = | date = | format = | work = | publisher = Kath.net| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marcha por la Vida'', (Es findet in mehr als 40 Städten des Landes statt), [[Kolumbien]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Irland]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Timișoara]]<ref>{{cite web| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| title = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| script-title = | trans-title = | accessdate = 2015-03-25| author = | date = | format = | work = | publisher = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr in 2011 [[Bukarest]] und in weiteren Städten, [[Rumänien]] (2008) * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgien]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Schweiz]] (2010)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Spanien]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{cite web| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| title = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| script-title = | trans-title = | accessdate = 2011-05-20| author = | date = | format = | work = | publisher = Mil - Messainlatino.it| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| title = Il popolo della vita c'è| script-title = | trans-title = | accessdate = 2014-01-31| author = Francesco Agnoli| date = | format = | work = | publisher = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr 2012 in [[Rom]], [[Italien]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lissabon]], [[Portugal]] (2012)<ref>{{cite web| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| title = Caminhadas| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = Federação Portuguesa pela Vida| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| title = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| script-title = | trans-title = | accessdate = 2021-10-22| author = | date = | format = | work = | publisher = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], seit 2018 ist er nach [[London]], [[Vereinigtes Königreich]] (2013)<ref>{{cite web| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| title = Previous Events| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = March for Life UK| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodisch abwechselnd, [[Slowakei]] (2013)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch fürs das Leben'', [[Wien]], [[Österreich]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Australien]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slowenien]] (2020)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapest]], [[Ungarn]] (2024)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) --> <!-- # === Liste Marsch für das Leben in Welt === * ''[[March for Life (Washington, D.C.)|March for Life]] (der wichtigste nationale Marsch in [[Washington]]e und lokale staatliche Versionen), [[USA]] (seit dem Jahr 1974) * ''National March for Life'', [[Otava]], [[Kanada]] (1998)<ref>{{cite web| url = https://www.catholicregister.org/item/3870-march-for-life-s-enduring-hope| title = March for Life’s enduring Hope| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = The Catholic Register| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://rairfoundation.com/call-life-national-march-life-prepares-take-ottawa/| title = Call for Life: The National March for Life Prepares to Take Ottawa (Exclusive)| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-05-09| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Mars voor het Leven'', [[Haag]], [[Niederlande]] (1998) * ''Pochod pro život'', [[Praha]], Česko, (2001)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch für das Leben'', [[Berlín]], [[Deutschland]] (2002)<ref name="Central Europe: March for Life">{{cite web| url = https://cne.news/article/4480-central-europe-march-for-life-in-germany-and-hungary-draw-crowds| title = Central Europe: March for Life in Germany and Hungary draw crowds| script-title = | trans-title = | accessdate = 2024-10-29| author = | date = | format = | work = | publisher = CNE.news| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marche pour la vie'', [[Paris]], [[Frankreich]] (2005) * ''Marsz dla Życia i Rodziny'', [[Warschau]], [[Polen]] (2006)<ref>{{cite web| url = https://kath.net/news/81858| title = 18. Nationaler Marsch für Leben und Familie in Polen mit tausenden Teilnehmern| script-title = | trans-title = | accessdate = 2023-06-19| author = | date = | format = | work = | publisher = Kath.net| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Marcha por la Vida'', (Es findet in mehr als 40 Städten des Landes statt), [[Kolumbien]] (2006) * ''All-Ireland Rally for Life'', [[Dublin]], [[Irland]] (2007) * ''Marcha por la Vida'', [[Lima]], [[Peru]], (2008) * ''Marșul pentru viață'', [[Timișoara]]<ref>{{cite web| url = https://www.osteuropahilfe.ch/laender/rumaenien/mutter-und-kind-haus-timisoara/25032015-einweihung/| title = Eröffnung des Mutter-und-Kind Hauses in Timișoara| script-title = | trans-title = | accessdate = 2015-03-25| author = | date = | format = | work = | publisher = Osteuropahilfe Geschäftsstelle Schweiz| pages = | language = | archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr in 2011 [[Bukarest]] und in weiteren Städten, [[Rumänien]] (2008) * ''March for Life'', [[Brussel]], [[Belgien]] (2010) * ''Marsch für s’Läbe'', [[Zürich]], [[Schweiz]] (2010)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marcha por la Vida'', [[Madrid]], [[Spanien]] (2011) * ''Marcia per la Vita'', [[Desenzano del Garda]]<ref>{{cite web| url = https://blog.messainlatino.it/2011/05/marcia-per-la-vita-desenzano-il-28.html| title = Marcia per la vita a Desenzano il 28 maggio 2011| script-title = | trans-title = | accessdate = 2011-05-20| author = | date = | format = | work = | publisher = Mil - Messainlatino.it| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://www.iltimone.org/news/1009/17255/il-popolo-della-vita-c-e.html| title = Il popolo della vita c'è| script-title = | trans-title = | accessdate = 2014-01-31| author = Francesco Agnoli| date = | format = | work = | publisher = I.d.A. s.r.l. - Il Timone| pages = | language = it| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref>, seit dem Jahr 2012 in [[Rom]], [[Italien]] (2011) * ''Caminhada pela Vida'', [[Lissabon]], [[Portugal]] (2012)<ref>{{cite web| url = https://federacaopelavida.pt/caminhadas/| title = Caminhadas| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = Federação Portuguesa pela Vida| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref><ref>{{cite web| url = https://setemargens.com/caminhada-pela-vida-contra-regresso-do-aborto-e-da-eutanasia/| title = “Caminhada pela Vida” contra regresso do aborto e da eutanásia| script-title = | trans-title = | accessdate = 2021-10-22| author = | date = | format = | work = | publisher = 7MARGENS é um jornal digital de Religiões, Espiritualidades e Culturas| pages = | language = pt| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Pasos por la Vida'', [[Mexico City]], [[Mexiko]] (2012) * ''March for Life UK'', [[Birmingham]], seit 2018 ist er nach [[London]], [[Vereinigtes Königreich]] (2013)<ref>{{cite web| url = https://www.marchforlife.co.uk/previous-events/| title = Previous Events| script-title = | trans-title = | accessdate = | author = | date = | format = | work = | publisher = March for Life UK| pages = | language = en| archiveurl = | archivedate = | quote = | url-status = }}</ref> * ''Národný pochod za život'', [[Košice]], [[Bratislava]] periodisch abwechselnd, [[Slowakei]] (2013)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marsch fürs das Leben'', [[Wien]], [[Österreich]] (2018) * ''March for Life'', [[Brisbane]], [[Australien]] (2019) * ''Pohod za življenje'', [[Koper]], [[Maribor]], [[Ljubljana]], [[Slowenien]] (2020)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Mindenki Születésnapja séta'', [[Budapest]], [[Ungarn]] (2024)<ref name="Central Europe: March for Life" /> * ''Marshimi për Jetën'', [[Tirana]], Albánsko (2024) --> jqmtfhrxhnpzqpttol73yfe7zzppc0n ŽFK Rossijanka 0 748303 8381261 8200095 2026-10-08T02:36:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381261 wikitext text/x-wiki {{presunúť|FK Rossijanka}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Rossijanka | obrázok = | logo = | celýnázov = Футбольный клуб «Россиянка»{{break}}Futbalový klub Rossijanka | prezývka = | založený = 1990{{--}}2000 – '''Nadežda Krasnoarmejsk<br />'''2003{{--}}2017 – '''FK Rossijanka'''<ref>{{Cite web |url=http://www.fc-ross.ru/o-klubie/istoriia |title=История футбольного клуба "Россиянка" |access-date=2016-10-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160926171550/http://www.fc-ross.ru/o-klubie/istoriia |archive-date=2016-09-26 |url-status=dead }}</ref> | rozpustený = | štadión = [[Rodina (štadión)|štadión Rodina]] | kapacita = 5 083 | majiteľ = | predseda = [[Oleg Šľapin]] | tréner = [[Georgij Šebaršin]] | liga = [[Majstrovstvá Ruska vo futbale žien|Ruský šampionát]] | sezóna = 2016 | pozícia = | vzor_lp1 = _whiteshoulders | vzor_t1 = | vzor_pp1 =_whiteshoulders | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 =FF0000 | telo1 =FF0000 | pravéplece1 =FF0000 | trenírky1 =FF0000 | ponožky1 =FF0000 | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 =ffffff | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =FFFFFF | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF }} '''FK Rossijanka''' bol [[rusko|ruský]] ženský [[futbal]]ový klub z [[Chimki]]. == História == Tím bol založený v roku 1990 ako '''Nadežda Krasnoarmejsk''', pôvodne ako [[futsal]]ový klub. Futsal sa hral do roku 1998, keď ho klub opustil, aby sa sústredil na futbal. Nadežda pôsobila dve sezóny v druhej lige ruskej najvyššej súťaže (ženský futbal) a obsadila 5. a 3. miesto. Na konci sezóny 2000 bol klub rozpustený a väčšina hráčok prešla do novozaloženého klubu [[Nadežda Noginsk]]. V roku 2003 bol klub obnovený pod názvom FK Rossijanka a hneď pri prvom pokuse postúpil do najvyššej súťaže. Rossijanka získala majstrovské tituly v rokoch 2005 a 2006, pričom pri svojom debute v roku 2004 obsadila druhé miesto. V rokoch 2007 až 2009 skončil tím druhý za [[Zvezda-2005 Perm|Zvezdou Perm]] a následne získal svoj tretí titul v sezóne 2010. Rossijanka úspešne obhájila titul aj v nasledujúcej sezóne, ktorá sa skončila v roku 2012 po krátkodobej zmene formátu kalendára. Po štyroch sezónach bez titulu získala Rossijanka v roku 2016 svoj piaty majstrovský titul. V nasledujúcom roku väčšina kádra prestúpila do [[ŽFK CSKA Moskva|CSKA Moskva]] a Rossijanka bola po skončení sezóny 2017 zlúčená s CSKA. Voľné miesto v súťaži obsadil [[ŽFK Lokomotiv Moskva|Lokomotiv Moskva]]. Rossijanka bola pravidelným účastníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]], kde sa v rokoch [[Pohár žien UEFA 2007/2008|2007/2008]] a [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/2012]] dostala do štvrťfinále. Keďže Rusko patrilo podľa koeficientu medzi osem najlepších líg UEFA, Rossijanka sa do súťaže kvalifikovala ako majster alebo vicemajster ruskej ligy. ==Tituly== ===Oficiálne=== * 5 [[Majstrovstvá Ruska vo futbale žien|Ruská liga]]: 2005, 2006, 2010, 2011/12, 2016 * 5 [[Ruský pohár vo futbale žien|Ruský pohár]]: 2005, 2006, 2008, 2009, 2010 ===Turnaje=== * 2 Albena Cup: 2005, 2006 ==Zápasy v súťažiach UEFA== {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Súťaž !! Kolo !! Výsledok !! Súper |- | rowspan="6" | [[Pohár žien UEFA 2006/2007|2006–07]] || rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA|Pohár žien UEFA ]] || rowspan="3" |Kvalifikačná fáza || 5 : 2 || {{flagicon|Kazakhstan}} [[Alma KTZh]] |- | 7 : 0 || {{flagicon|Romania}} [[CFF Clujana|Clujana]] |- | 6 : 1 || {{flagicon|Slovakia}} [[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]] |- | rowspan="3" | Skupinová fáza || 4 : 5 || {{flagicon|England}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | 1 : 2 || {{flagicon|Denmark}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] |- | 4 : 2 || {{flagicon|Hungary}} [[1. FC Femina]] |- | rowspan="7" | [[Pohár žien UEFA 2007/2008|2007–08]] || rowspan="7" | [[Liga majstrov žien UEFA|Pohár žien UEFA]] || rowspan="3" | Kvalifikačná fáza || 7 : 0 || {{flagicon|Serbia}} [[ŽFK Napredak Kruševac|Napredak Kruševac]] |- | 18 : 0 || {{flagicon|Georgia}} [[FC Dinamo Tbilisi (ženy)|Dinamo Tbilisi]] |- | 3 : 0 || {{flagicon|Ukraine}} [[Zhytlobud–1 Kharkiv|Arsenal Kharkiv]] |- | rowspan="3" | Skupinová fáza || 3 : 1 || {{flagicon|Belarus}} [[Universitet Vitebsk]] |- | 2 : 1 || {{flagicon|Romania}} [[CFF Clujana|Clujana]] |- | 2 : 2 || {{flagicon|Sweden}} [[Umeå IK|Umeå]] |- | Štvrťfinále || 0 : 0, 1 : 2 || {{flagicon|Germany}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]] |- | rowspan="5" | [[Liga majstrov žien UEFA 2009/2010|2009–10]] || rowspan="5" | [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]] || rowspan="3" | Kvalifikačná fáza || 11 : 0 || {{flagicon|Ireland}} [[St Francis L.F.C.|St. Francis]] |- | 1 : 0 || {{flagicon|Cyprus}} [[Apollon Limassol (ženy)|Apollon Limassol]] |- | 7 : 0 || {{flagicon|Israel}} [[Maccabi Holon FC|Maccabi Holon]] |- | Kolo 32 || 3 : 1, 2 : 1 || {{flagicon|Spain}} [[Rayo Vallecano (women)|Rayo Vallecano]] |- | Osemfinále || 0 : 1, 1 : 1 || {{flagicon|Sweden}} [[Umeå IK|Umeå]] |- | rowspan="5" | [[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010–11]] || rowspan="5" | [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]] || rowspan="3" | Kvalifikačná fáza || 5 : 0 || {{flagicon|Croatia}} [[ZNK Osijek|Osijek]] |- | 9 : 0 || {{flagicon|Ireland}} [[St Francis L.F.C.|St. Francis]] |- | 4 : 1 || {{flagicon|Portugal}} [[S.U. 1º de Dezembro|1º Dezembro]] |- | Kolo 32 || 3 : 1, 4 : 0 || {{flagicon|Ukraine}} [[Lehenda Chernihiv]] |- | Osemfinále || 1 : 6, 0 : 5 || {{flagicon|France}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] |- | rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011–12]] || rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]] || Kolo 32 || 2 : 0, 1 : 0 || {{flagicon|Netherlands}} [[FC Twente (ženy)|Twente]] |- | Osemfinále || 4 : 0, 3 : 3 || {{flagicon|Russia}} [[FK Energija Voronež]] |- | Štvrťfinále || 0 : 2, 0 : 3 || {{flagicon|Germany}} [[1. FFC Turbine Potsdam]] |- | rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012–13]] || rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]] || Kolo 32 || 4 : 1, 1 : 2 || {{flagicon|Netherlands}} [[ADO Den Haag (ženy)|Den Haag]] |- | Osemfinále || 1 : 0, 2 : 2 || {{flagicon|Czech_Republic}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |- | Štvrťfinále || 1 : 2, 0 : 2 || {{flagicon|Germany}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] |- | rowspan="2" | [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]] || rowspan="2" | [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]] || Kolo 32 || 4 : 2, 1 : 1 || {{flagicon|Serbia}} [[ŽFK Spartak Subotica|Spartak Subotica]] |- | Osemfinále || 1 : 0, 0 : 2 || {{flagicon|Italy}} [[Torres Calcio (ženy)|Torres]] |- | rowspan="2" | [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016–17]] || rowspan="2" | [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majsteriek]] || Kolo 32 || 0 : 0, 2 : 1 || {{flagicon|Bosnia and Herzegovina}} [[SFK 2000]] |- | Osemfinále || 0 : 4, 0 : 4 || {{flagicon|Germany}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- |} == Hráčky == '''Zostava sezóny 2016/2017:''' Zdroj: <ref>{{Cite web |url=http://en.fc-ross.ru/team/first-team |title=WFC Rossiyanka squad |access-date=2016-10-06 |archive-date=2017-07-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170709065518/http://en.fc-ross.ru/team/first-team |url-status=dead }}</ref> {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=06.10.2016}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Rusko|poz=B|meno=[[Elvira Toduaová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Rusko|poz=O|meno=[[Anna Kožnikovová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Rusko|poz=O|meno=[[Jekaterina Dmitrenková]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Olha Bojčenková]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Anna Cholovjagová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Elena Terechovová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Rusko|poz=Ú|meno=[[Jekaterina Sochnevová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Josée Nahiová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Ksenija Kovalenková (footballer)|Ksenija Kovalenková]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Rusko|poz=B|meno=[[Julia Gričenková]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Rusko|poz=O|meno=[[Natalia Percevová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Elena Morozovová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Rusko|poz=B|meno=[[Anastasija Ananjevová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Kamerun|poz=Ú|meno=[[Gabrielle Onguénéová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=70|nár=Rusko|poz=O|meno=[[Elvira Zijastinovová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=80|nár=Rusko|poz=O|meno=[[Karina Blynová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=87|nár=Rusko|poz=Z|meno=[[Olesja Mašinová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=88|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Ines Nrehyová]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=89|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Kristine Aleksanjanová]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Bývalí hráči v priebehu rokov == {| style="width: 90%;" | | style="width: 35%; vertical-align: top;" | '''{{flagicon|RUS}} Rusko''' * {{RUS}} [[Anastasija Akimovová]] (2011{{--}}2014) * {{RUS}} [[Anna Astapenková]] (2003{{--}}2004) * {{RUS}} [[Natália Barbašinová]] (2005{{--}}2007) * {{RUS}} [[Oľga Černovová]] (2014{{--}}2015) * {{RUS}} [[Anna Cholovjagová]] (2010{{--}}2017) * {{RUS}} [[Tetjana Čorná]] (2008{{--}}2016) * {{RUS}} [[Jelena Danilovová]] (2009) * {{RUS}} [[Jekaterina Dmitrenková]] (2010{{--}}2011), (2013{{--}}2017) * {{RUS}} [[Mária Ďjačkovová]] (2004{{--}}2017) * {{RUS}} [[Tatiana Jegorovová]] (2005{{--}}2006) * {{RUS}} [[Julija Gričenková]] (2016) * {{RUS}} [[Tatiana Šejkinová]] (2012{{--}}2015) * {{RUS}} [[Margarita Širokovová]] (2012{{--}}2013) * {{RUS}} [[Natalia Šľjapinová]] (2005{{--}}2014) * {{RUS}} [[Tatiana Skotnikovová]] (2005{{--}}2010), (2012{{--}}2013) * {{RUS}} [[Nadežda Smirnovová]] (2014), (2016) * {{RUS}} [[Jekaterina Sochnevová]] (2016) * {{RUS}} [[Elena Terechovová]] (2008{{--}}2009), (2016) * {{RUS}} [[Elvira Toduová]] (2004), (2005{{--}}2007), (2009{{--}}2016) * {{RUS}} [[Ksenia Cibutovičová]] (2006{{--}}2008) * {{RUS}} [[Svetlana Tsydykovová]] (2004{{--}}2006) * {{RUS}} [[Jekaterina Ulasjevová]] (2013) * {{RUS}} [[Julija Juškevičová]] (2004{{--}}2005) * {{RUS}} [[Elvira Zijastinovová]] (2013{{--}}2016), (2017) * {{RUS}} [[Ksenija Kovalenková]] (2014{{--}}2016) * {{RUS}} [[Anna Kožnikovová]] (2005{{--}}2016) * {{RUS}} [[Oľga Kremľovová]] (2006{{--}}2007) * {{RUS}} [[Oľga Leťušovová]] (2004{{--}}2006) * {{RUS}} [[Natália Karassevová]] * {{RUS}} [[Oľga Karassevová]] | style="width: 35%; vertical-align: top;" | * {{RUS}} [[Nadežda Charčenková]] (2007{{--}}2011) * {{RUS}} [[Marina Kiskonenová]] (2011{{--}}2014) * {{RUS}} [[Nadežda Koltakovová]] (2011{{--}}2014) * {{RUS}} [[Natalia Percevová]] (2004{{--}}2017) * {{RUS}} [[Oľga Petrovová (footballer)|Oľga Petrovová]] (2004{{--}}2013) * {{RUS}} [[Oľga Porjadinová]] (2006{{--}}2010) * {{RUS}} [[Natalia Russkichová]] (2006{{--}}2013) * {{RUS}} [[Elena Ščegalovová]] (2011{{--}}2012) * {{RUS}} [[Oľga Sergejevová]] (2004{{--}}2006), (2010) * {{RUS}} [[Natália Mašinová]] (2014{{--}}2015) * {{RUS}} [[Olesja Mašinová]] (2012{{--}}2016) * {{RUS}} [[Elena Morozovová]] (2004), (2006{{--}}2012), (2015{{--}}2016) * {{RUS}} [[Nadežda Myskivová]] (2008{{--}}2009) '''{{flagicon|BRA}} Brazília''' * {{BRA}} [[Cristiane (footballer)|Cristiane]] (2011{{--}}2012) * {{BRA}} [[Aline (futbalistka)|Aline]] (2011{{--}}2012) * {{BRA}} [[Ester (footballer)|Ester]] (2012) * {{BRA}} [[Fabiana (footballer)|Fabiana]] (2011{{--}}2013) '''{{flagicon|USA}} Spojené štáty''' * {{USA}} [[Kristen Edmondsová]] (2012{{--}}2013) * {{USA}} [[Leigh Ann Brownová]] (2012) * {{USA}} [[Yael Averbuch Westová]] (2012) * {{USA}} [[Kia McNeillová]] (2012) '''{{flagicon|UKR}} Ukrajina''' * {{UKR}} [[Oľha Bojčenková]] (2016{{--}}2017) * {{UKR}} [[Tetjana Verezubová]] (2004{{--}}2006) * {{UKR}} [[Oksana Jakovyšynová]] (2011) * {{UKR}} [[Iryna Zvaryčová]] (2005{{--}}2013), (2014) * {{UKR}} [[Ľudmyla Pekurová]] (2007{{--}}2009) '''{{flagicon|CMR}} Kamerun''' * {{CMR}} [[Augustine Ejangueová]] (2012{{--}}2013) * {{CMR}} [[Ajara Nchoutová]] (2012{{--}}2013) * {{CMR}} [[Gabrielle Onguénéová]] (2015{{--}}2016) | style="width: 35%; vertical-align: top;"| '''{{flagicon|CAN}} Kanada''' * {{CAN}} [[Christina Julienová]] (2013) '''{{flagicon|MDA}} Moldavsko''' * {{MDA}} [[Anastasia Slonovová (futbalistka)|Anastasia Slonovová]] (2010{{--}}2011) '''{{flagicon|BUL}} Bulharsko''' * {{BUL}} [[Liliana Kostovová]] (2014) '''{{flagicon|ROU}} Rumunsko''' * {{ROU}} [[Andreea Laiuová]] (2015) '''{{flagicon|RSA}} Južná Afrika''' * {{RSA}} [[Mpumi Nyandeniová]] '''{{flagicon|POR}} Portugalsko''' * {{POR}} [[Carolina Mendesová]] (2014{{--}}2016) '''{{flagicon|CIV}} Pobrežie Slonoviny''' * {{CIV}} [[Josée Nahiová]] (2016) * {{CIV}} [[Ines Nrehyová]] (2015{{--}}2017) '''{{flagicon|NGR}} Nigéria''' * {{NGR}} [[Emueje Ogbiagbevhová]] (2009{{--}}2010) * {{NGR}} [[Desire Oparanozieová]] (2012{{--}}2013) * {{NGR}} [[Francisca Ordegová]] (2012{{--}}2013) '''{{flagicon|KOR}} Kórejská republika''' * {{KOR}} [[Park Eun-sun (futbalistka)|Park Eun-sun]] (2014{{--}}2015) '''{{flagicon|SWE}} Švédsko''' * {{SWE}} [[Olivia Schoughová]] (2014) * {{SWE}} [[Sofia Jakobssonová]] (2011{{--}}2013) * {{SWE}} [[Linnea Liljegärdová]] (2012{{--}}2013) |} ==Referencie== {{referencie}} ==Externé odkazy== *[https://web.archive.org/web/20260216172545/http://r-vdv.ru/ FK Rossijanka] == Zdroj == {{Preklad|en|WFC Rossiyanka|1341738855}} {{DEFAULTSORT:Rossijanka, FK}} [[Kategória:Ženské futbalové kluby v Rusku]] 9h8tioq67fiunnterbcg48266735fp8 Praga Baby 0 751157 8381225 8228939 2026-10-07T20:37:55Z ~2026-52626-20 306818 /* História */ 8381225 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga Baby | obrazok = 6.8.16 Sedlice Lace Festival 003 (28190206474).jpg | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = ''Bejbina'' | produkcia = [[1934]]{{--}}[[1937]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]] | predchodca = [[Praga Piccolo]] | nasledovnik = [[Praga Piccolo]] P31 | pribuzne = | trieda = malý automobil | typ_karoserie = tudor, kabriolet, roadster | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = 4 valcový s objemom {{cm3|996}} a výkonom 22 k | maximalka = 90 km/h | akceleracia = | spotreba = 8 – 9 l/100 km | prevodovka = 3 stupňová | razvor = 2 540 mm | vyska = 1 450 mm | sirka = 1 350/1 420 mm | dlzka = 3 680 mm | hmotnost = 790 – 850 kg | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = Rudolf Vykoukal }} '''Praga Baby''' bol [[Malý automobil|malý osobný automobil]], vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1934]] až [[1937]]. Bol prvým modelom značky s chrbticovým rámom a nezávislým zavesením kolies a v desiatich sériách sa ho vyrobilo okolo 4 200 kusov. == História == V roku 1931, na začiatku hospodárskej krízy v Česko-Slovensku, uviedla automobilka [[Tatra (podnik)|Tatra]] na trh svoj nový model [[Tatra 57]]. Jednoduchý a relatívne lacný automobil progresívnej konštrukcie sa ukázal ako obchodne úspešný. Na to zareagovala i mladoboleslavská automobilka [[Škoda Auto|Škoda]] s vozidlom [[Škoda Popular|Škoda 420 Popular]] podobnej koncepcie. Ten sa predstavil na jar v roku 1933. Automobilka Praga v tej dobe ponúkala ako svoj najmenší model typ [[Praga Piccolo]] s motormi s objemom 1,0 a 1,45 l, ktorý však bol väčší, drahší a menej moderný. Preto vyvinula a v apríli 1934 predstavila na pražskom autosalóne typ Praga Baby. Základom jeho konštrukcie, podobne ako u jeho konkurentov, bol chrbticový rám s nezávislým zavesením kolies. Vozidlo dostalo štvorvalcový motor z modelu Piccolo, ktorý nahradil vo výrobnom programe. Hlavným konštruktérom bol ing. Rudolf Vykoukal.<ref name="AR1/2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Tuček | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nadace Elišky Junkové: Bejbině je sedmdesát | periodikum = Automobil revue | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | mesiac = | ročník = | číslo = 1 | strany = 55–56 | url = | issn = 1211-9555 }}</ref> V roku 1934 bolo vyrobených 1500 vozidiel v štyroch sériách. Od roku 1935 dostal model diferenciál a upravenú zadnú nápravu, zväčšil sa rozchod zadných kolies i šírka karosérie.<ref name="Procházka_Martof_39-42">{{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = 39–42 | počet strán = 152 | url = | jazyk = }}</ref> Oproti svojim hlavným konkurentom Škoda Popular a Tatra 57 bola Praga Baby drahšia a menej obchodne úspešná. Nezískala si tiež celkom dôveru konzervatívnej klientely značky.<ref name="AR1/2004" /> Jej výroba skončila v roku 1937, kedy ju nahradila inovovaná Praga Piccolo P31. Celkom bolo vyrobených 4203 kusov<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> (podľa iných zdrojov len asi tri tisíc<ref name="AR1/2004"/>), z toho asi 10 % bolo exportovaných.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> [[Súbor:Praga Baby (Auto, 1934).jpg|náhľad|Praga Baby s pneumatikami Matador, fotografia v časopise ''Auto'' z októbra 1934]] == Technické údaje == === Motor a prevodovka === Praga Baby poháňal radový, vodou chladený [[Štvordobý motor|štvordobý]] zážihový štvorvalec s ventilovým rozvodom SV. Motor mal [[zdvihový objem]] {{cm3|996}} (vŕtanie valcov 60 mm, zdvih piestov 88 mm) a dosahoval najvyšší výkon 16 kW (22 [[Kôň (jednotka)|k]]) pri 3 200 ot./min. Blok valcov bol liatinový, kľuková skriňa bola odliata z elektrónu. Chladiaci okruh bol vybavený vodným čerpadlom a prípravu palivovej zmesi zabezpečoval karburátor Zenith 26T. Motor bol vybavený dynamobatériovým zapaľovaním Bosch a elektrická sústava pracovala s napätím 6 V.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> Manuálna prevodovka bola trojstupňová so spiatočkou, spojená s motorom cez suchú jednokotúčovú spojku. Druhý a tretí stupeň bol synchronizovaný.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> === Podvozok a karoséria === [[Súbor:Praga Baby (1937) Pražská noblesa 2025.jpg|náhľad|Praga Baby (1937) tudor, Pražská noblesa 2025]] Základom podvozku bol chrbticový rám obdĺžnikového tvaru, vpredu a vzadu ukončený vidlicou. Vpredu bol na ráme uložený motor, vzadu rozvodovka s diferenciálom (od 5. série). Prednú nápravu tvorilo spodné priečne listové pero a horné lichobežníkové priečne ramená. Doplňujú ich pákové hydraulické tlmiče. Riadenie predných kolies bolo hrebeňové. Zadná náprava mala podobnú konštrukciu, výkyvné ramená však boli uchytené dolu na ráme a priečne pero hore na skrini rozvodovky. Prenos krútiaceho momentu na hnaciu zadnú nápravu zabezpečoval hriadeľ. Všetky kolesá boli vybavené mechanickými bubnovými brzdami. Kolesá boli oceľové diskové, osadené pneumatikami rozmeru 4,75 x 16, od 8. série potom 5,25 x 16.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> Karosériu vozidla tvorila drevená kostra, potiahnutá oceľovým plechom. Vyrábané boli verzie tudor (štvorsedadlová dvojdverová karoséria), štvormiestny kabriolet a dvojmiestny roadster. Na podvozku Pragy Baby vznikali tiež úžitkové varianty ako valník alebo dodávka s užitočnou hmotnosťou 250 kg.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> === Rozmery a výkony === * Dĺžka: 3 680 mm * Šírka: 1 350 mm, od 5. série 1 420 mm (uzavretá karoséria) * Výška: 1 450 mm * [[Rázvor]]: 2 540 mm * Rozchod kolies: 1 125 mm, od 5. série vzadu 1 190 mm * Hmotnosť podvozku: 560 kg * Pohotovostná hmotnosť: 790 – 850 kg (uzavretá karoséria) * Maximálna rýchlosť: 90 km/h * Spotreba: 8 – 9 l/100 km == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = | počet strán = 152 | url = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | priezvisko2 = Spremo | meno2 = Milan | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | strany = | počet strán = 256 | url = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.imcdb.org/vehicles.php?make=Praga&model=Baby Praga Baby vo filmoch a seriálpch] na IMCDb.org * [http://www.eurooldtimers.com/cze/galerie-stroj/2380-1934-praga-baby-.html (1934) Praga Baby] na [http://www.eurooldtimers.com/ www.eurooldtimers.com] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga Baby|25261407}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] m6tpg15wdxxrxsjm6tb4hkkvav52fho 8381226 8381225 2026-10-07T20:45:38Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-52626-20|~2026-52626-20]] ([[User_talk:~2026-52626-20|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8228939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Praga Baby | obrazok = 6.8.16 Sedlice Lace Festival 003 (28190206474).jpg | vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = ''Bejbina'' | produkcia = [[1934]]{{--}}[[1937]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]] | predchodca = [[Praga Piccolo]] | nasledovnik = [[Praga Piccolo]] P31 | pribuzne = | trieda = malý automobil | typ_karoserie = tudor, kabriolet, roadster | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = 4 valcový s objemom {{cm3|996}} a výkonom 22 k | maximalka = 90 km/h | akceleracia = | spotreba = 8 – 9 l/100 km | prevodovka = 3 stupňová | razvor = 2 540 mm | vyska = 1 450 mm | sirka = 1 350/1 420 mm | dlzka = 3 680 mm | hmotnost = 790 – 850 kg | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = Rudolf Vykoukal }} '''Praga Baby''' bol [[Malý automobil|malý osobný automobil]], vyrábaný firmou [[Praga (podnik)|Praga]] v rokoch [[1934]] až [[1937]]. Bol prvým modelom značky s chrbticovým rámom a nezávislým zavesením kolies a v desiatich sériách sa ho vyrobilo okolo 4 200 kusov. == História == V roku 1931, na začiatku hospodárskej krízy v Česko-Slovensku, uviedla automobilka [[Tatra (podnik)|Tatra]] na trh svoj nový model [[Tatra 57]]. Jednoduchý a relatívne lacný automobil progresívnej konštrukcie sa ukázal ako obchodne úspešný. Na to zareagovala i mladoboleslavská automobilka [[Škoda Auto|Škoda]] s vozidlom [[Škoda Popular|Škoda 420 Popular]] podobnej koncepcie. Ten sa predstavil na jar v roku 1933. Automobilka Praga v tej dobe ponúkala ako svoj najmenší model typ [[Praga Piccolo]] s motormi s objemom 1,0 a 1,45 l, ktorý však bol väčší, drahší a menej moderný. Preto vyvinula a v apríli 1934 predstavila na pražskom autosalóne typ Praga Baby. Základom jeho konštrukcie, podobne ako u jeho konkurentov, bol chrbticový rám s nezávislým zavesením kolies. Vozidlo dostalo štvorvalcový motor z modelu Piccolo, ktorý nahradil vo výrobnom programe. Hlavným konštruktérom bol ing. Rudolf Vykoukal.<ref name="AR1/2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Tuček | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nadace Elišky Junkové: Bejbině je sedmdesát | periodikum = Automobil revue | odkaz na periodikum = | rok = 2004 | mesiac = | ročník = | číslo = 1 | strany = 55–56 | url = | issn = 1211-9555 }}</ref> V roku 1934 bolo vyrobených 1500 vozidiel v štyroch sériách. Od roku 1935 dostal model diferenciál a upravenú zadnú nápravu, zväčšil sa rozchod zadných kolies i šírka karosérie.<ref name="Procházka_Martof_39-42">{{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = 39–42 | počet strán = 152 | url = | jazyk = }}</ref> Oproti svojim hlavným konkurentom Škoda Popular a Tatra 57 bola Praga Baby drahšia a menej obchodne úspešná. Nezískala si tiež celkom dôveru konzervatívnej klientely značky.<ref name="AR1/2004" /> Jej výroba skončila v roku 1937, kedy ju nahradila inovovaná Praga Piccolo P31. Celkom bolo vyrobených 4203 kusov<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> (podľa iných zdrojov len asi tri tisíc<ref name="AR1/2004"/>), z toho asi 10 % bolo exportovaných.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> [[Súbor:Praga Baby (Auto, 1934).jpg|náhľad|Praga Baby, fotografia v časopise ''Auto'' z októbra 1934]] == Technické údaje == === Motor a prevodovka === Praga Baby poháňal radový, vodou chladený [[Štvordobý motor|štvordobý]] zážihový štvorvalec s ventilovým rozvodom SV. Motor mal [[zdvihový objem]] {{cm3|996}} (vŕtanie valcov 60 mm, zdvih piestov 88 mm) a dosahoval najvyšší výkon 16 kW (22 [[Kôň (jednotka)|k]]) pri 3 200 ot./min. Blok valcov bol liatinový, kľuková skriňa bola odliata z elektrónu. Chladiaci okruh bol vybavený vodným čerpadlom a prípravu palivovej zmesi zabezpečoval karburátor Zenith 26T. Motor bol vybavený dynamobatériovým zapaľovaním Bosch a elektrická sústava pracovala s napätím 6 V.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> Manuálna prevodovka bola trojstupňová so spiatočkou, spojená s motorom cez suchú jednokotúčovú spojku. Druhý a tretí stupeň bol synchronizovaný.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> === Podvozok a karoséria === [[Súbor:Praga Baby (1937) Pražská noblesa 2025.jpg|náhľad|Praga Baby (1937) tudor, Pražská noblesa 2025]] Základom podvozku bol chrbticový rám obdĺžnikového tvaru, vpredu a vzadu ukončený vidlicou. Vpredu bol na ráme uložený motor, vzadu rozvodovka s diferenciálom (od 5. série). Prednú nápravu tvorilo spodné priečne listové pero a horné lichobežníkové priečne ramená. Doplňujú ich pákové hydraulické tlmiče. Riadenie predných kolies bolo hrebeňové. Zadná náprava mala podobnú konštrukciu, výkyvné ramená však boli uchytené dolu na ráme a priečne pero hore na skrini rozvodovky. Prenos krútiaceho momentu na hnaciu zadnú nápravu zabezpečoval hriadeľ. Všetky kolesá boli vybavené mechanickými bubnovými brzdami. Kolesá boli oceľové diskové, osadené pneumatikami rozmeru 4,75 x 16, od 8. série potom 5,25 x 16.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> Karosériu vozidla tvorila drevená kostra, potiahnutá oceľovým plechom. Vyrábané boli verzie tudor (štvorsedadlová dvojdverová karoséria), štvormiestny kabriolet a dvojmiestny roadster. Na podvozku Pragy Baby vznikali tiež úžitkové varianty ako valník alebo dodávka s užitočnou hmotnosťou 250 kg.<ref name="Procházka_Martof_39-42" /> === Rozmery a výkony === * Dĺžka: 3 680 mm * Šírka: 1 350 mm, od 5. série 1 420 mm (uzavretá karoséria) * Výška: 1 450 mm * [[Rázvor]]: 2 540 mm * Rozchod kolies: 1 125 mm, od 5. série vzadu 1 190 mm * Hmotnosť podvozku: 560 kg * Pohotovostná hmotnosť: 790 – 850 kg (uzavretá karoséria) * Maximálna rýchlosť: 90 km/h * Spotreba: 8 – 9 l/100 km == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Procházka | meno = Hubert | priezvisko2 = Martof | meno2 = Jan | odkaz na autora = | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily | vydavateľ = Computer Press | miesto = Brno | rok = 2007 | isbn = 978-80-251-1667-8 | strany = | počet strán = 152 | url = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | priezvisko2 = Spremo | meno2 = Milan | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | strany = | počet strán = 256 | url = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.imcdb.org/vehicles.php?make=Praga&model=Baby Praga Baby vo filmoch a seriálpch] na IMCDb.org * [http://www.eurooldtimers.com/cze/galerie-stroj/2380-1934-praga-baby-.html (1934) Praga Baby] na [http://www.eurooldtimers.com/ www.eurooldtimers.com] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Praga Baby|25261407}} {{Praga}} [[Kategória:Automobily Praga]] tdoknty0gzx8lo882e60rui0daj08v5 Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem 0 751270 8381245 8380258 2026-10-07T22:39:34Z JakubMarek306 297310 8381245 wikitext text/x-wiki {{ZOBRAZOVANÝNADPIS:Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem}} {{Infobox Film|Názov=Interstella 5555 インターステラ5555|Rok=2003|Krajina=[[Japonsko]] {{flagicon|Japonsko}}, [[Francúzsko]] {{FRA}}|Jazyk=angličtina|Dĺžka=68|Žáner=[[anime]], [[sci-fi]], [[muzikál]]|Réžia=[[Kazuhisa Takenouchi]]|Distribučná spoločnosť=[[EMI]]/[[Virgin Records]]|Hudba=[[Daft Punk]]|csfd_id=https://www.csfd.sk/film/156403-daft-punk-leiji-matsumoto-s-interstella-5555-the-5tory-of-the-5ecret-5tar-5ystem|Poster=Interstella 5555 logo.jpg|popis obrázku=Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem|Produkčná spoločnosť=[[Toei Animation]]}} '''''Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem''''' ({{V jazyku|jpn|インターステラ5555}}) je francúzsko-japonský animovaný hudobný film z roku 2003 vytvorený skupinou [[Daft Punk]] v spolupráci s japonským mangakom a animátorom [[Leiji Matsumoto]]. Film režíroval [[Kazuhisa Takenouchi]] a jeho dej je sprevádzaný skladbami z albumu [[Discovery (Daft Punk)|Discovery]]. Film neobsahuje takmer žiadne dialógy; príbeh je rozprávaný prostredníctvom hudby a animácie. == Dej == Príbeh sa odohráva v vzdialenej hviezdnej sústave, kde žije úspešná štvorčlenná hudobná skupina pozostávajúca zo Stelly, Arpegia, Octava a Baryla. Počas koncertu je skupina unesená silami grófa Earla de Darkwooda a prepravená na Zem. Po príchode na Zem sú členovia skupiny podrobení zmene vzhľadu a strate spomienok. Pod menom Crescendolls sa stávajú medzinárodnými hudobnými hviezdami. Pilot Shep, ktorý bol svedkom únosu a je zamilovaný do Stelly, sa vydáva na Zem s cieľom zachrániť členov skupiny. Postupne sa odhaľuje plán Earla de Darkwooda, ktorý využíva úspech unesených hudobníkov na získanie moci a bohatstva. Skupina nakoniec získa späť svoje spomienky a pokúsi sa vrátiť do svojho domovského sveta. == Postavy == * ''Stella'' – basgitaristka. * ''Arpegius'' – gitarista. * ''Octave'' – klávesista a spevák. * ''Baryl'' – bubeník. * ''Shep'' – pilot a ochranca skupiny. * ''Earl de Darkwood'' – únosca a hlavný antagonista príbehu. * Daft Punk – Dvaja maskovaní hudobníci sa objavia na prestížnom odovzdávaní hudobných cien vo videoklipe k skladbe „High Life“. == Produkcia == Myšlienka filmu vznikla počas práce skupiny Daft Punk na albume ''Discovery''. Členovia skupiny boli dlhoročnými obdivovateľmi tvorby Leijiho Matsumota a oslovili ho s návrhom vytvoriť celovečerný animovaný film založený na skladbách albumu. == Hudba == Film obsahuje všetky skladby z albumu [[Discovery (Daft Punk)|Discovery]], vrátane: * „[[One More Time (Daft Punk)|One More Time]]“ * „[[Aerodynamic]]“ * „[[Digital Love]]“ * „[[Harder, Better, Faster, Stronger]]“ * „[[„Crescendolls“|Crescendolls]]“ * „[[Nightvision]]“ * „[[Superheroes]]“ * „[[High Life]]“ * „[[Something About Us]]“ * „[[Voyager]]“ * „[[Veridis Quo]]“ * „[[Short Circuit]]“ * „[[Face to Face]]“ * „[[Too Long]]“ == Odkaz == Film sa stal kultovým dielom medzi fanúšikmi skupiny [[Daft Punk]] a anime. Na Slovensku bol oficiálne uvedený do kín vo štvrtok 12. decembra 2024. Išlo o celosvetovú, jednorazovú a exkluzívnu kinopremiéru zrekonštruovanej verzie v 4K rozlíšení. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.interstella5555film.com/ Oficiálna stránka filmu] * {{Csfd film|id=156403|názov=Daft Punk & Leiji Matsumoto's Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem}} {{KLÍČŘAZENÍ:Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5star 5ystem}} [[Kategória:Daft Punk]] [[Kategória:Anime z roku 2003]] [[Kategória:Japonské kreslené filmy]] [[Kategória:Anime filmy]] 6zglyawkxlws0lb6gnbeftrmggkg0yj Redaktor:Lukasabram/pieskovisko10 2 752139 8381310 8380194 2026-10-08T07:43:12Z Lukasabram 140452 Text 8381310 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt =Boj o ovládnutie Pulawy | súčasť =[[Karpatsko-duklianska operácia]] | obrázok = | popis = | dátum =[[12. september]] - [[19. september]] [[1944]] | miesto =Severovýchodná strana Karpát | casus belli = | stav = | územie = | výsledok =víťazstvo československých vojakov | protivník1 =[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] 96. pešia divizia [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] 68. pešia divizia (čiastočne) | protivník2 ={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Druhá československá paradesantná brigáda v ZSSR]]<br/> [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] tanky 242. tankovej brigády | protivník3 = | velitel1 = | velitel2 =plk. Vladimír Prikryl | sila1 = | sila2 = | straty1 =nezistený počet | straty2 =14 mrtvých, min. 5 zajatých, 5 tankov zničených alebo opustených | straty3 = | poznámky = }}{{Campaignbox Čs. zahraničný odboj 1939-45}} == Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov == '''Československá brigáda v bojoch o Kyjev s Černachov je účasť československých vojakov v oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva s mestečka Černachov.''' == Formovanie brigády == Po bojoch pri Sokolove sa jednotky československého poľného práporu ako aj náhradný prápor z Buzuluku presunuli do Novochoperska vo Voronezskej oblasti, kde sa začala formovať jednotka vyššej úrovne - pesia brigáda. Do Novochoperska začali prichadat občania Československa, postupne uvoľňovaní z pracovných taborov. Boli to aj Slováci no hlavne byvali obyvatelia Podkarpatskej Rusi. Podľa historika ... tvorili Rusíni nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu príslušníkov brigády až 65 % z ... Sformovanú brigádu tvorili dva pešie prápory o troch rotach. Brigáda mala vlastný tankový prápor, ktorý tvorila rota desiatich stredných tankov T - 34/76, rota ľahkých tankov T - 70. Ako prvý do určeného priestoru dorazil 1. paradesantný prápor (kpt. [[Stanislav Uchytil]]). V tom čase sa na jeho úseku nachádzala len malá sovietska jednotka a niekoľko nižších dôstojníkov, ktorí zaviedli československých vojakov do bývalých postavení vlastnej jednotky. Ich 383. strelecký pluk 121. streleckej divízie sa už začal z frontovej línie sťahovať. Československí vojaci síce dorazili s asi trojhodinovým meškaním, avšak s ohľadom na okolnosti šlo o veľmi úctyhodný výkon. Jednotka kpt. Uchytila musela provizórne prevziať asi 20 km frontovej línie. A to až do doby, kým nedorazí 2. paradesantný prápor. Vlastný úsek na ľavom krídle bol dlhý zhruba 8 km, na pravom krídle Zarszyn - Haczow boli == V boji o Kyjev == V prvých hodinách bitky o Kyjev zostávala brigáda v zálohe veliteľa 51. Streleckého zboru, ktorého zväzky postupovali na hlavnom smere útoku. K večeru 3. novembra obdržal veliteľ brigády rozkaz o presunuti sa za bojujúcimi jednotkami zboru. Súčasne sa brigáda mala pripraviť na nasadenie do útoku. Pri príležitosti očakávaného boja o Kyjev predniesol veliteľ brigády plk. Ludvík Svoboda k svojim mužom prejav, v ktorom zdôraznil historický význam budúcich okamihov a vyzval k vzornemu plneniu úloh. {{Citát|Náš národ nam ukladá, aby sme o Kyjev bojovali tak, ako by sme bojovali o Prahu, o Brno, o Bratislavu, Košice a Uzhorod.}} Súčasne vyzval na tvrdé zúčtovanie s Nemcami, čo si stycni dôstojníci Červenej armády vyložili ako zakaz brat zajatcov. Sovietsky postup 4. novembra ukázal, že zlomenie silného odboru protivníka si vyziada nasadnenie ďalších posil. Konečne nadisiel čas československých vojakov. V ranajsich hodinách 5. novembra o 9.00 hod. obdržal štáb brigády rozkaz veliteľa 51. zboru. Podľa rozkazu mala brigáda zaútočiť z pravého krídla sovietskej 240. divízie na predmestie Syrec, obsadiť ho a na sklonku dňa udrieť na Kyjevské juhozápadne predmestie Solomenka. Československá brigáda tak mala viesť hlavný úder 51. zboru na Kyjev. Jednotky brigády mali dosiahnuť päť postupnych cieľov a prekonať 10 km. Čelny sled brigády sa z miesta sústredenia pri Detskom sanatóriu presunul do východiska útoku v Priorke, ktorá bola 1. postupným cieľom. O 12.30 vyrazili pešie útvary do utoku. Na ľavom krídle postupoval 2. prápor (mjr. Kukla) posilnený o batériu protitankových diel 76 mm, catou ženistov a 12,7 mm velkoraznych gulometov. Na pravom krídle postupoval 1. prápor (kpt. Kholla) s rovnakou skladbou posilovych prostriedkov. Prápor postupoval pozdĺž cesty silami dvoch rôt. Približne o 4.00 hod. sa priblížil k okraju lesa severne Odrzechowa, kde však narazil na nepriateľskú obranu podporenú silnou mínometnou a guľometnou paľbou. Kvôli nedostatočnej podpore vlastného destrelectva sa obe roty ustúpili späť do Zarszyna. Výsledky ranného boja potvrdili, že Nemci na tomto úseku neustúpil a sú odhodlaní svoje postavenia ďalej brániť. Paradesantná brigáda získala prvé bojové skúsenosti a najmä cenné informácie o nepri === Útok na Besko === Na 15. septembra mal sused parabrigády napravo t.j. 140. strelecká divízia útok s obrnenými vozidlami 4. gardového tankového zboru. Z rozhodnutia veliteľa 67. streleckého zboru malo ľavé krídlo tejto divízie kryt postup 2. paradesantny prapor, ktorý mal ovládnuť Besko a osadu Milcza a podľa plánu mal ďalej postupovaí na Sieniawu aj Bartoszow. Prápor vyrazil do útoku o 12.30 hod. Na Besko zaútočila 1. a 3. rota a na osadu Milcza skupina ppor. Jana Pitonaka. Tvorila ju jedna pešia čata a jedna guľometná čata spoločne s častou 76 mm diel, častou obrnených áut a družstvom ženistov. Okolo 15. hodiny 1. rota ppor. Gustáva Tótha vnikla do Beska. Následne však čelila silnému nepriateľskemu protiútoku, ktorý ju vytlačil na severozápadný okraj obce. 3. rota pod velením npor. Antonina Rencina sa k Besku priblížila od východu. Bola však zastavená a veliteľ roty padol. Skupina ppor. Pitonaka dokázala napriek odporu nepriateľa osadu Milcza ovládnuť, udržať a dokonca aj postúpiť na Lazy a blízku kótu 408. V noci na 16. septembra vyslal veliteľ brigády dvoma rotami u Beska pomoc v podobe 60 príslušníkov štábnej roty. Ráno 2. paradesantný prápor vyrazil vpred, náporom zo severu a východu zlikvidoval sily nepriateľa v Besku a následne postúpil ku kóte 373. Pplk Prikryl sa pokúsil úspech rozvinúť zapojením jednej tankovej roty no na zamínovanej ceste jeden stroj nabehol na minu, posádka zahynula a postup roty sa zastavili. Aj 1. paradesantný prápor podnikol v dňoch 15. až 17. septembra niekoľko útočných akcii. Prápor mal pridelenú nielen batériu 76 mm diel, 45 mm kanónov, ženijnú čatu a trojicu VKPL. Prápor mal zabezpecenu podporu delostrelectva 129. sovietskej streleckej divízie. Pôvodný rozkaz prikazoval práporu viesť prieskum bojom v pásme riek Pielnica a Sanoczek. Na pravom krídle svojho postupu obsadil prápor obec Stachanow. Spomenutý rozkaz o prieskume vykonala skupina ppor. Ivana Dzamka a na jeho základe vydal veliteľ brigády plk. Prikryl rozkaz na 16. septembra k útoku na nepriateľské postavenia v priestore obcí Pielnia - Nadolany - Nowotaniec - Roztoki. Prápor vyrazil o 6.00 hod. a s veľkým elánom, ale realistickým prístupom k spotrebe streliva vyrazil na prvé dve obce. Do 15.00 hod. obsadili parašutisti čiaru: kóta 474 - okraj Nadolany - kóta 541. Tu sa roty zakopali, doplnili strelivo a odsunuli ranených spolubojovníkov. Ďalší deň, t.j. [[17. september|17. septembra]] o 6.00 hod. pokračovali výsadkári v útoku a zaistili Nadolany. Podarilo sa im získať štyroch zajatcov - príslušníkov 96. pešej divízie. Do večera postúpil 1. paradesantný prápor na líniu obci [[Odrzechowa]] a [[Nowotaniec]], kde bol jeho ďalší postup zastavený silnou paľbou z priestoru po oboch stranách od V priebehu dopoludnia dosiahla Vrzalova skupina dosiahla priestor Glebokie, kde zaujala obranu. Tóthova skupina manévrom pozdĺž obce Sienlawy postúpila až nepriateľským pozíciám pred obcou Pastwiská, kde bola zastavená mínometnou paľbou. Vďaka podpore vlastného delostrelectva dokázala postúpiť vpred a obsadiť severný okraj obce. Po následnom protiútoku dvoch nemeckých rôt ustúpila asi 1,5 km na sever, kde zaujala obranu. Na Pastwiska okolo 18.30 hod. zaútočila aj tretia skupina výsadkárov, no bola takisto odrazená.V priebehu noci sa obe skupiny spojili a v spolupráci s jednotkou [[Červená armáda|Červenej armády]] dedina ráno [[18. september|18. septembra]] konečne padla. Druhý prápor postúpil do lesného masívu juhovýchodne od obce, kde ho však zastihol rozkaz veliteľa brigády o stiahnutí do [[Krosno|Krosna]]. === Dobytie obce Pulawy === Keď [[18. september|18. septembra]] navštívil veliteľstvo [[Druhá československá paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej paradesantnej brigády]] veliteľ 2. Ukrajinského frontu maršál [[Ivan Stepanovič Konev|Ivan S. Konev]], oznámil ve<references /> itij111zirsiiyko3ej63b8k8vhu5cy 8381314 8381310 2026-10-08T08:01:03Z Lukasabram 140452 text 8381314 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt =Boj o ovládnutie Pulawy | súčasť =[[Karpatsko-duklianska operácia]] | obrázok = | popis = | dátum =[[12. september]] - [[19. september]] [[1944]] | miesto =Severovýchodná strana Karpát | casus belli = | stav = | územie = | výsledok =víťazstvo československých vojakov | protivník1 =[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] 96. pešia divizia [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] 68. pešia divizia (čiastočne) | protivník2 ={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Druhá československá paradesantná brigáda v ZSSR]]<br/> [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] tanky 242. tankovej brigády | protivník3 = | velitel1 = | velitel2 =plk. Vladimír Prikryl | sila1 = | sila2 = | straty1 =nezistený počet | straty2 =14 mrtvých, min. 5 zajatých, 5 tankov zničených alebo opustených | straty3 = | poznámky = }}{{Campaignbox Čs. zahraničný odboj 1939-45}} == Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov == '''Československá brigáda v bojoch o Kyjev s Černachov je účasť československých vojakov v oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva s mestečka Černachov.''' == Formovanie brigády == Po bojoch pri Sokolove sa jednotky československého poľného práporu ako aj náhradný prápor z Buzuluku presunuli do Novochoperska vo Voronezskej oblasti, kde sa začala formovať jednotka vyššej úrovne - pesia brigáda. Do Novochoperska začali prichadat občania Československa, postupne uvoľňovaní z pracovných taborov. Boli to aj Slováci no hlavne byvali obyvatelia Podkarpatskej Rusi. Podľa historika ... tvorili Rusíni nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu príslušníkov brigády až 65 % z ... Sformovanú brigádu tvorili dva pešie prápory o troch rotach. Brigáda mala vlastný tankový prápor, ktorý tvorila rota desiatich stredných tankov T - 34/76, rota ľahkých tankov T - 70. Ako prvý do určeného priestoru dorazil 1. paradesantný prápor (kpt. [[Stanislav Uchytil]]). V tom čase sa na jeho úseku nachádzala len malá sovietska jednotka a niekoľko nižších dôstojníkov, ktorí zaviedli československých vojakov do bývalých postavení vlastnej jednotky. Ich 383. strelecký pluk 121. streleckej divízie sa už začal z frontovej línie sťahovať. Československí vojaci síce dorazili s asi trojhodinovým meškaním, avšak s ohľadom na okolnosti šlo o veľmi úctyhodný výkon. Jednotka kpt. Uchytila musela provizórne prevziať asi 20 km frontovej línie. A to až do doby, kým nedorazí 2. paradesantný prápor. Vlastný úsek na ľavom krídle bol dlhý zhruba 8 km, na pravom krídle Zarszyn - Haczow boli == V boji o Kyjev == V prvých hodinách bitky o Kyjev zostávala brigáda v zálohe veliteľa 51. Streleckého zboru, ktorého zväzky postupovali na hlavnom smere útoku. K večeru 3. novembra obdržal veliteľ brigády rozkaz o presunuti sa za bojujúcimi jednotkami zboru. Súčasne sa brigáda mala pripraviť na nasadenie do útoku. Pri príležitosti očakávaného boja o Kyjev predniesol veliteľ brigády plk. Ludvík Svoboda k svojim mužom prejav, v ktorom zdôraznil historický význam budúcich okamihov a vyzval k vzornemu plneniu úloh. {{Citát|Náš národ nam ukladá, aby sme o Kyjev bojovali tak, ako by sme bojovali o Prahu, o Brno, o Bratislavu, Košice a Uzhorod.}} Súčasne vyzval na tvrdé zúčtovanie s Nemcami, čo si stycni dôstojníci Červenej armády vyložili ako zakaz brat zajatcov. Sovietsky postup 4. novembra ukázal, že zlomenie silného odboru protivníka si vyziada nasadnenie ďalších posil. Konečne nadisiel čas československých vojakov. V ranajsich hodinách 5. novembra o 9.00 hod. obdržal štáb brigády rozkaz veliteľa 51. zboru. Podľa rozkazu mala brigáda zaútočiť z pravého krídla sovietskej 240. divízie na predmestie Syrec, obsadiť ho a na sklonku dňa udrieť na Kyjevské juhozápadne predmestie Solomenka. Československá brigáda tak mala viesť hlavný úder 51. zboru na Kyjev. Jednotky brigády mali dosiahnuť päť postupnych cieľov a prekonať 10 km. Čelny sled brigády sa z miesta sústredenia pri Detskom sanatóriu presunul do východiska útoku v Priorke, ktorá bola 1. postupným cieľom. O 12.30 vyrazili pešie útvary do utoku. Na ľavom krídle postupoval 2. prápor (mjr. Kukla) posilnený o batériu protitankových diel 76 mm, catou ženistov a 12,7 mm velkoraznych gulometov. Na pravom krídle postupoval 1. prápor (kpt. Kholl) s rovnakou skladbou posilovych prostriedkov. Medzi 13.30 a 14.00 dosiahli pešiaci 2. postupného cieľa, vzdialeného od jednotky približne 2 km. Približne o 13.10 sa k útoku pripojil aj tankový prápor. Rota stredných tankov T -34/76 (ppor. Josef Bursik) na kolenách vezúca tankových samopalnikov ( ppor. Antonín Sochor) na pravom krídle dostihla a predbehla pešiakov 1. práporu v na čele brigády postupovala k 3. postupnému cieľu. Tanky sa však ocitli pod paľbou a ich postup zastavila protitankova priekopa zaistená mínovým poľom. Zatiaľ čo zenisti spoločne so samopalnikmi zriadzovali priechody, tanky likvidovali zistené guľometne hniezda. Spomenutý rozkaz o prieskume vykonala skupina ppor. Ivana Dzamka a na jeho základe vydal veliteľ brigády plk. Prikryl rozkaz na 16. septembra k útoku na nepriateľské postavenia v priestore obcí Pielnia - Nadolany - Nowotaniec - Roztoki. Prápor vyrazil o 6.00 hod. a s veľkým elánom, ale realistickým prístupom k spotrebe streliva vyrazil na prvé dve obce. Do 15.00 hod. obsadili parašutisti čiaru: kóta 474 - okraj Nadolany - kóta 541. Tu sa roty zakopali, doplnili strelivo a odsunuli ranených spolubojovníkov. Ďalší deň, t.j. [[17. september|17. septembra]] o 6.00 hod. pokračovali výsadkári v útoku a zaistili Nadolany. Podarilo sa im získať štyroch zajatcov - príslušníkov 96. pešej divízie. Do večera postúpil 1. paradesantný prápor na líniu obci [[Odrzechowa]] a [[Nowotaniec]], kde bol jeho ďalší postup zastavený silnou paľbou z priestoru po oboch stranách od V priebehu dopoludnia dosiahla Vrzalova skupina dosiahla priestor Glebokie, kde zaujala obranu. Tóthova skupina manévrom pozdĺž obce Sienlawy postúpila až nepriateľským pozíciám pred obcou Pastwiská, kde bola zastavená mínometnou paľbou. Vďaka podpore vlastného delostrelectva dokázala postúpiť vpred a obsadiť severný okraj obce. Po následnom protiútoku dvoch nemeckých rôt ustúpila asi 1,5 km na sever, kde zaujala obranu. Na Pastwiska okolo 18.30 hod. zaútočila aj tretia skupina výsadkárov, no bola takisto odrazená.V priebehu noci sa obe skupiny spojili a v spolupráci s jednotkou [[Červená armáda|Červenej armády]] dedina ráno [[18. september|18. septembra]] konečne padla. Druhý prápor postúpil do lesného masívu juhovýchodne od obce, kde ho však zastihol rozkaz veliteľa brigády o stiahnutí do [[Krosno|Krosna]]. === Dobytie obce Pulawy === Keď [[18. september|18. septembra]] navštívil veliteľstvo [[Druhá československá paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej paradesantnej brigády]] veliteľ 2. Ukrajinského frontu maršál [[Ivan Stepanovič Konev|Ivan S. Konev]], oznámil ve<references /> dmw66pl7bz3vvxxs6p0u9vevq8mpdv4 Gustáv Dianiška 0 754117 8381117 8380884 2026-10-07T13:38:01Z ~2026-54026-48 307361 /* */ 8381117 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Gustáv Dianiška | pseudonym = | popis osoby = slovenský psychológ, kriminológ a vysokoškolský profesor | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1940|02|23}} | miesto narodenia = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] | dátum úmrtia =06.10.2026 | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = Slovensko | alma mater = Vojenská akadémia v Prahe<br />Vojenská akadémia v Brne<br />Vojenská akadémia v Moskve<br />[[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]] | zamestnanie = [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], vysokoškolský pedagóg | rodičia = Viera a Gustáv Dianiškovci | príbuzní = | súrodenci = traja | manželka = Hana | deti = Hana Bednaříková, Tomáš Dianiška | vzťahy = | žáner = odborná a vedecká literatúra | obdobie = [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie]] | téma = [[kriminológia]], [[sociálna psychológia]], psychológia práva, policajná psychológia, hospodárska kriminalita, [[restoratívna justícia]] | hnutie = trnavská kriminologická škola | debut = | významné práce = ''Kriminológia'' (2025, 5. vyd.)<br />''Introduction to Criminology'' (2009)<br />''Sociálna psychológia a právnik'' (2006)<br />''Psychológia pre právnikov'' (2010) a i. | významné ocenenia = bronzová medaila rektora Akadémie Policajného zboru (2003)<br />Pamätná medaila Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005)<br />Cena Martina Palkoviča (2013)<br />zlatá medaila Trnavskej univerzity v Trnave (2015)<br />Cena Antona Hajduka (2017) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = „trnavská kriminologická škola“, slovenská kriminológia | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Gustáv Dianiška''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[23. február]] [[1940]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]])<ref name = Bel>{{Beliana | zväzok = 3 | heslo = Dianiška, Gustáv | strany = 355 }} </ref><ref name="život" /> je [[Slováci|slovenský]] [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|vysokoškolský profesor]] a [[Dôstojník|armádny dôstojník]].<ref name="Bel" /> Je autorom viac ako 70 vedeckých a odborných publikácií. Výraznou mierou prispel k rozvoju slovenskej [[Kriminológia|kriminológie]]. Okrem iného mu býva prisudzované konštituovanie [[Policajné vedy|policajných vied]] na [[Slovensko|Slovensku]] a osobitne konštituovanie policajnej psychológie ako aplikovanej disciplíny. Býva tiež považovaný za zakladateľa „trnavskej kriminologickej školy“.<ref name="TKC" /> Dlhodobo pôsobil na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]], kde bol dlhodobým predsedom senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a v rokoch 2006 až 2010 aj [[prodekan]]om.<ref name="život" /><ref name="TKC">{{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Trnavská krimonologická cesta | vydavateľ = Pre Právnickú fakultu Trnavskej univerzity vydalo vydavateľstvo [[Trnavská univerzita v Trnave|Typi universitatis Tyrnaviensis]] | miesto = Trnava | rok = 2024 | isbn =978-80-568-0619-7 | strany = 193{{--}}196 }} </ref> Je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] (2003), Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (2015) či Ceny Antona Hajduka (2017).<ref name="TKC" /><ref name="CeI" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané trnavskou právnickou fakultou.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref><ref name="CeI">{{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2020/03/Pocta-Dianiskovi_tlac.pdf }} </ref> == Život == === Raný život === Dianiška sa narodil 23. februára [[1940]] v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]] ako jedno zo štyroch detí Viery a Gustáva Dianiškovcov. V rokoch 1946 až 1954 navštevoval osemročnú školu v Tisovci. Následne študoval na [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)|Vojenskom gymnáziu v Bratislave]], ktoré ukončil v roku 1957. V rokoch 1958 až 1960 pokračoval v štúdiu na vojenskom učilišti vo [[Vyškov|Vyškove]] na Morave.<ref name="život">{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | kapitola zborník = Život a dielo profesora Gustáva Dianišku | meno zborník = Tomáš | priezvisko zborník = Strémy | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | strany = 13{{--}}22 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref> Neskôr absolvoval Vojenskú akadémiu v [[Praha|Prahe]], kde získal spoločenskovednú kvalifikáciu v odbore [[psychológia]]. V roku 1972 získal na Vojenskej akadémii v [[Brno|Brne]] titul [[Doktor filozofie|doktora filozofie]] (PhDr.) v odbore psychológia. V roku 1976 mu bola na Vojenskej akadémii v [[Moskva|Moskve]] udelená vedecká hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta psychologických vied]] (CSc.). V roku 1980 sa [[Habilitácia|habilitoval]] v odbore psychológia a v roku 1988 bol vymenovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]]. V rokoch 1991 až 1993 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] metód aplikovanej sociálnej psychológie na [[Karlova univerzita|Univerzite Karlovej]] v Prahe.<ref name="život" /> === Akademické pôsobenie === Do roku 1999 pôsobil na [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémii Policajného zboru v Bratislave]], kde zastával aj funkciu [[prorektor]]a. Od roku 2000 pôsobí na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="život" /> Vo svojej pedagogickej a vedeckej činnosti sa usiloval o prepojenie [[Kriminológia|kriminológie]], [[Psychológia|psychológie]] a [[Trestné právo|trestného práva]]. Podporoval rozvoj kriminologického výskumu na Slovensku a poukazoval na absenciu samostatného slovenského kriminologického ústavu. Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity sa podieľal na organizovaní odborných podujatí venovaných kriminológii a hospodárskej kriminalite.<ref name="život" /> Na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity]] bol aj dlhodobým predsedom fakultného senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a vedúcim Katedry propedeutiky právnických predmetov. Výraznou mierou sa však podieľal aj na činnosti Katedry trestného práva a kriminológie. Od roku 2016 pôsobil na právnickej fakulte ako koordinátor fakulty pre študentov so špeciálnymi potrebami. V období 2006 až 2010 bol tiež [[prodekan]]om pre rozvoj a ďalšie vzdelávanie fakulty.<ref name="TKC" /> == Dielo == Dianiška sa vo svojom výskume zaoberal predovšetkým všeobecnou [[Kriminológia|kriminológiou]], sociálnou [[Psychológia|psychológiou]] a psychológiou práva. Od roku 2006 sa vo zvýšenej miere venoval výskumu hospodárskej kriminality a osobnosti jej páchateľa. Venoval sa tiež otázkam [[Restoratívna justícia|restoratívnej justície]].<ref name="život" /> '''Výber:''' * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Kriminológia | vydanie text = 5. aktualizované a doplnené vydanie | vydavateľ = Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2025 | isbn = 978-80-7380-998-0 | počet strán = 608 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | priezvisko2 = Strémy | meno2 = Tomáš | titul = Introduction to Criminology | vydavateľ = Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2009 | isbn = 978-80-7380-218-9 | počet strán = 109 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | titul = Sociálna psychológia a právnik | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis, vydavateľstvo Trnavskej univerzity, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = [Trnava]; Bratislava | rok = 2006 | isbn = 978-80-8082-112-8 | počet strán = 184 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čírtková | meno = Ludmila | priezvisko2 = Dianiška | meno2 = Gustáv | priezvisko3 = Havrlentová | meno3 = Darina | spoluautori = a kol. | titul = Psychológia pre právnikov | vydavateľ = Iura Edition | miesto = Bratislava | rok = 2010 | isbn = 978-80-8078-358-7 | počet strán = 258 }} Rozsiahla (no neúplná) bibliografia Gustáva Dianišku je uvedená v {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | strany = 255 a nasl. }}. == Ocenenia == Gustáv Dianiška je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), Pamätnej medaily Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]<ref name="Bel" /> a bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]].<ref name="TKC" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave]]: * {{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = <!-- Tomáš Strémy --> | spoluautori = a kol. | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dianiška, Gustáv}} [[Kategória:Osobnosti z Tisovca]] [[Kategória:Slovenskí psychológovia]] [[Kategória:Slovenskí kriminológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Akadémii Policajného zboru v Bratislave]] 1x6v5bdov2glmnjblo6hvzt4ji13ich 8381130 8381117 2026-10-07T14:11:04Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-54026-48|~2026-54026-48]] ([[User_talk:~2026-54026-48|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8330061 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Gustáv Dianiška | pseudonym = | popis osoby = slovenský psychológ, kriminológ a vysokoškolský profesor | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1940|02|23}} | miesto narodenia = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = Slovensko | alma mater = Vojenská akadémia v Prahe<br />Vojenská akadémia v Brne<br />Vojenská akadémia v Moskve<br />[[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]] | zamestnanie = [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], vysokoškolský pedagóg | rodičia = Viera a Gustáv Dianiškovci | príbuzní = | súrodenci = traja | manželka = Hana | deti = Hana Bednaříková, Tomáš Dianiška | vzťahy = | žáner = odborná a vedecká literatúra | obdobie = [[20. storočie|20.]] a [[21. storočie]] | téma = [[kriminológia]], [[sociálna psychológia]], psychológia práva, policajná psychológia, hospodárska kriminalita, [[restoratívna justícia]] | hnutie = trnavská kriminologická škola | debut = | významné práce = ''Kriminológia'' (2025, 5. vyd.)<br />''Introduction to Criminology'' (2009)<br />''Sociálna psychológia a právnik'' (2006)<br />''Psychológia pre právnikov'' (2010) a i. | významné ocenenia = bronzová medaila rektora Akadémie Policajného zboru (2003)<br />Pamätná medaila Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005)<br />Cena Martina Palkoviča (2013)<br />zlatá medaila Trnavskej univerzity v Trnave (2015)<br />Cena Antona Hajduka (2017) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = „trnavská kriminologická škola“, slovenská kriminológia | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Gustáv Dianiška''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[23. február]] [[1940]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]])<ref name = Bel>{{Beliana | zväzok = 3 | heslo = Dianiška, Gustáv | strany = 355 }} </ref><ref name="život" /> je [[Slováci|slovenský]] [[psychológ]], [[Kriminológia|kriminológ]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|vysokoškolský profesor]] a [[Dôstojník|armádny dôstojník]].<ref name="Bel" /> Je autorom viac ako 70 vedeckých a odborných publikácií. Výraznou mierou prispel k rozvoju slovenskej [[Kriminológia|kriminológie]]. Okrem iného mu býva prisudzované konštituovanie [[Policajné vedy|policajných vied]] na [[Slovensko|Slovensku]] a osobitne konštituovanie policajnej psychológie ako aplikovanej disciplíny. Býva tiež považovaný za zakladateľa „trnavskej kriminologickej školy“.<ref name="TKC" /> Dlhodobo pôsobil na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]], kde bol dlhodobým predsedom senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a v rokoch 2006 až 2010 aj [[prodekan]]om.<ref name="život" /><ref name="TKC">{{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Trnavská krimonologická cesta | vydavateľ = Pre Právnickú fakultu Trnavskej univerzity vydalo vydavateľstvo [[Trnavská univerzita v Trnave|Typi universitatis Tyrnaviensis]] | miesto = Trnava | rok = 2024 | isbn =978-80-568-0619-7 | strany = 193{{--}}196 }} </ref> Je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] (2003), Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (2015) či Ceny Antona Hajduka (2017).<ref name="TKC" /><ref name="CeI" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané trnavskou právnickou fakultou.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref><ref name="CeI">{{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2020/03/Pocta-Dianiskovi_tlac.pdf }} </ref> == Život == === Raný život === Dianiška sa narodil 23. februára [[1940]] v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]] ako jedno zo štyroch detí Viery a Gustáva Dianiškovcov. V rokoch 1946 až 1954 navštevoval osemročnú školu v Tisovci. Následne študoval na [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)|Vojenskom gymnáziu v Bratislave]], ktoré ukončil v roku 1957. V rokoch 1958 až 1960 pokračoval v štúdiu na vojenskom učilišti vo [[Vyškov|Vyškove]] na Morave.<ref name="život">{{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = Tomáš Strémy | spoluautori = a kol. (eds.) | kapitola zborník = Život a dielo profesora Gustáva Dianišku | meno zborník = Tomáš | priezvisko zborník = Strémy | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | strany = 13{{--}}22 | url = http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/Dianiska-Zbornik.pdf }}</ref> Neskôr absolvoval Vojenskú akadémiu v [[Praha|Prahe]], kde získal spoločenskovednú kvalifikáciu v odbore [[psychológia]]. V roku 1972 získal na Vojenskej akadémii v [[Brno|Brne]] titul [[Doktor filozofie|doktora filozofie]] (PhDr.) v odbore psychológia. V roku 1976 mu bola na Vojenskej akadémii v [[Moskva|Moskve]] udelená vedecká hodnosť [[Kandidát vied|kandidáta psychologických vied]] (CSc.). V roku 1980 sa [[Habilitácia|habilitoval]] v odbore psychológia a v roku 1988 bol vymenovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]]. V rokoch 1991 až 1993 absolvoval [[postgraduálne štúdium]] metód aplikovanej sociálnej psychológie na [[Karlova univerzita|Univerzite Karlovej]] v Prahe.<ref name="život" /> === Akademické pôsobenie === Do roku 1999 pôsobil na [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémii Policajného zboru v Bratislave]], kde zastával aj funkciu [[prorektor]]a. Od roku 2000 pôsobí na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="život" /> Vo svojej pedagogickej a vedeckej činnosti sa usiloval o prepojenie [[Kriminológia|kriminológie]], [[Psychológia|psychológie]] a [[Trestné právo|trestného práva]]. Podporoval rozvoj kriminologického výskumu na Slovensku a poukazoval na absenciu samostatného slovenského kriminologického ústavu. Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity sa podieľal na organizovaní odborných podujatí venovaných kriminológii a hospodárskej kriminalite.<ref name="život" /> Na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity]] bol aj dlhodobým predsedom fakultného senátu (2000 až 2007 a 2013 až 2015) a vedúcim Katedry propedeutiky právnických predmetov. Výraznou mierou sa však podieľal aj na činnosti Katedry trestného práva a kriminológie. Od roku 2016 pôsobil na právnickej fakulte ako koordinátor fakulty pre študentov so špeciálnymi potrebami. V období 2006 až 2010 bol tiež [[prodekan]]om pre rozvoj a ďalšie vzdelávanie fakulty.<ref name="TKC" /> == Dielo == Dianiška sa vo svojom výskume zaoberal predovšetkým všeobecnou [[Kriminológia|kriminológiou]], sociálnou [[Psychológia|psychológiou]] a psychológiou práva. Od roku 2006 sa vo zvýšenej miere venoval výskumu hospodárskej kriminality a osobnosti jej páchateľa. Venoval sa tiež otázkam [[Restoratívna justícia|restoratívnej justície]].<ref name="život" /> '''Výber:''' * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | spoluautori = a kol. | titul = Kriminológia | vydanie text = 5. aktualizované a doplnené vydanie | vydavateľ = Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2025 | isbn = 978-80-7380-998-0 | počet strán = 608 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | priezvisko2 = Strémy | meno2 = Tomáš | titul = Introduction to Criminology | vydavateľ = Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk | miesto = Plzeň | rok = 2009 | isbn = 978-80-7380-218-9 | počet strán = 109 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dianiška | meno = Gustáv | titul = Sociálna psychológia a právnik | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis, vydavateľstvo Trnavskej univerzity, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = [Trnava]; Bratislava | rok = 2006 | isbn = 978-80-8082-112-8 | počet strán = 184 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čírtková | meno = Ludmila | priezvisko2 = Dianiška | meno2 = Gustáv | priezvisko3 = Havrlentová | meno3 = Darina | spoluautori = a kol. | titul = Psychológia pre právnikov | vydavateľ = Iura Edition | miesto = Bratislava | rok = 2010 | isbn = 978-80-8078-358-7 | počet strán = 258 }} Rozsiahla (no neúplná) bibliografia Gustáva Dianišku je uvedená v {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | strany = 255 a nasl. }}. == Ocenenia == Gustáv Dianiška je držiteľom viacerých ocenení, okrem iného Ceny Martina Palkoviča za vynikajúce výsledky v pedagogickej činnosti (2013), Pamätnej medaily Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2005), zlatej medaily [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]<ref name="Bel" /> a bronzovej medaily rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]].<ref name="TKC" /> Boli mu venované dva [[festschrift]]y vydané [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave]]: * {{Citácia knihy | priezvisko = Strémy | meno = Tomáš | odkaz na autora = <!-- Tomáš Strémy --> | spoluautori = a kol. | titul = Psychológ medzi právnikmi: Pocta profesorovi Gustávovi Dianiškovi k 75. narodeninám | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2015 | isbn = 978-80-8082-831-8 | počet strán = 447 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Olšovská | meno = Andrea | odkaz na autora = Andrea Olšovská | priezvisko2 = Trojčáková | meno2 = Veronika (eds.) | titul = Consilio et industria: Pocta prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc | vydavateľ = Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | rok = 2020 | isbn = 978-80-568-0323-3 | isbn2 = 978-80-568-0322-6 | počet strán = 265 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dianiška, Gustáv}} [[Kategória:Osobnosti z Tisovca]] [[Kategória:Slovenskí psychológovia]] [[Kategória:Slovenskí kriminológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Akadémii Policajného zboru v Bratislave]] bmazicdf2b6oupdpye82zd4v5fw0vs4 Diskusia s redaktorom:CopyEditor.SK 3 754160 8381360 8350727 2026-10-08T09:43:00Z OJJ 116711 /* */ odpoveď 8381360 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|Etabletka}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:59, 10. august 2026 (UTC) :{{reklama}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:43, 8. október 2026 (UTC) mec9ssjyipzgumfv9ie4utnhaf87jc2 8381370 8381360 2026-10-08T09:53:14Z CopyEditor.SK 302055 /* */ odpoveď 8381370 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|Etabletka}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:59, 10. august 2026 (UTC) :{{reklama}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:43, 8. október 2026 (UTC) ::Dobrý deň, mojím zámerom nebola propagácia firmy. Externé odkazy som vložila ako zdroje k informáciám, ktoré som v texte uvádzala. ::Vedeli by ste mi poradiť, čo konkrétne blolo nevhodné a čo by bolo potrebné upraviť? --[[Redaktor:CopyEditor.SK|CopyEditor.SK]] ([[Diskusia s redaktorom:CopyEditor.SK|diskusia]]) 09:53, 8. október 2026 (UTC) mf73af5spp801hm3bg9ru0evtheeo6q Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026 4 754366 8381391 8355286 2026-10-08T11:18:35Z Jetam2 30982 práca 8381391 wikitext text/x-wiki <div style="position: relative; overflow: hidden; background: #ffffff; border: 1px solid black; margin-bottom: 1em; color: #222; border-radius: 5px"><div style="text-align:center; padding-top:2ptF;"><div style="text-align:center; padding:1em" class="plainlinks"><div style="padding-left:4pt; padding-top:4pt;">[[Súbor:Wikipedia Asian Month Logo v1 - sk.svg|odkaz=|vľavo|50x50px|Ázijský mesiac Wikipédie]]</div><div style="text-align:center">'''Ázijský mesiac Wikipédie 2026'''.</div></div></div></div> __NOTOC__ {{WAM |header = Ázijský mesiac Wikipédie 2026 <div style="marginK-right:1em; float:right;">[[Súbor:Wikipedia Asian Month Logo v1 - sk.svg|300px|center|link=]]</div> |subheader = '''Ázijský mesiac Wikipédie''' je každoročná medzinárodná súťaž Wikipédie zameraná na skvalitnenie spracovania ázijských tém v&nbsp;rôznych jazykových verziách Wikipédie. Súťaž bola prvýkrát spustená v&nbsp;roku 2015 a&nbsp;každým rokom sa počet vytvorených článkov zvyšuje. Rovnako narastá aj počet jej účastníkov, pričom sa do súťaže každoročne zapájajú wikipediáni z&nbsp;nových regiónov a&nbsp;komunít. Za posledných päť rokov pridalo vyše 3&nbsp;200 wikipediánov viac ako 32&nbsp;500 článkov vo vyše 60 jazykových verziách Wikipédie. |body = === Súťaže === V rámci tohtoročného Ázijského mesiaca Wikipédie pre Vás pripravujeme súťaž – a to dokonca hneď dvakrát: * prvá súťaž sa týka článkov súvisiacich s Taiwanom a je inšpirovaná našou dlhoročnou spoluprácou s [[:meta:Wikimedia Taiwan|Wikimedia Taiwan]] * druhá súťaž sa týka článkov o Ázii alebo ázijských krajinách okrem Taiwanu. <!-- Každá súťaž bude mať celkom troch výhercov, ktorí budú ocenení na základe získaného počtu bodov. V rámci súťaží sa bude posudzovať počet článkov a ich kvalita, ktorú posúdia štyria porotcovia. Výhercom bude odoslaná cena, takže výhercovia musia súhlasiť s poskytnutím poštovej adresy organizátorom (Wikimedia Slovensko). --> Prihlásenie článkov do súťaže urobíte kliknutím na tlačidlá nižšie (sú zobrazené ešte raz v spodnej časti tejto stránky). <div style="text-align:center;">{{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Taiwane|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk-tw|typ=progressive|typ2=primary}} {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Ázii (okrem Taiwanu)|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk|typ=progressive|typ2=primary}} </div> [[Súbor:Asia (orthographic projection).svg|center|200px|link=Ázia]] == Regióny == Kliknutím na jednotlivé obrázky nižšie sa dostanete na články o ázijských regiónoch, na ktorých sa môžete inšpirovať. [[Súbor:Sunsets of Umm al-Fahm6.JPG|245px|link=Juhozápadná Ázia]] [[Súbor:India - Delhi portrait of a man - 4780.jpg|245px|link=Južná Ázia]] [[Súbor:Wooden walkway leading to a hut with straw roof in front of karst mountains at sunset, Vang Vieng, Laos.jpg|245px|link=Juhovýchodná Ázia]] [[Súbor:Miaoli-County Taiwan Quanhua-Temple-02.jpg|245px|link=Východná Ázia]] [[Súbor:Niebo nad budynkami klasztoru Erdene Dzuu 03.jpg|245px|link=Stredná Ázia]] <!-- == Pravidlá == V&nbsp;skratke: od nedele 15. novembra do stredy 31. decembra 2026 vytvárajte nové články týkajúce sa Ázie a špeciálne Taiwanu. Minimálny rozsah článku je 3&nbsp;000 bajtov a&nbsp;300 slov. Nezabudnite na citácie ([[Pomoc:Referencie|referencie]]) na použité [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|zdroje]]. ;1 Požiadavky na súťažné príspevky :1.1 Článok musíte založiť vy (nerozširujete už existujúce články) medzi 15. novembrom 2026 00:00 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] (resp. 01:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]) a&nbsp;31. decembrom 2026 23:59 UTC (resp. 1. januárom 00:59 SEČ). :1.2 Článok musí mať aspoň 3&nbsp;000 [[bajt]]ov a&nbsp;musí mať najmenej 300 slov. (Infoboxy, šablóny a&nbsp;pod. sa nezapočítavajú.) :1.3 Článok musí spĺňať kritériá [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosti]]. :1.4 Článok musí čerpať zo spoľahlivých zdrojov a&nbsp;musí obsahovať citácie ([[Pomoc:Referencie|referencie]]) na použité zdroje. Sporné alebo kontroverzné tvrdenia v&nbsp;článku musia byť podložené aspoň dvoma od seba nezávislými overiteľnými zdrojmi citovanými v&nbsp;článku. :1.5 Článok nesmie byť strojovým prekladom. Pokiaľ ide o&nbsp;preklad z&nbsp;inej jazykovej verzie Wikipédie, mal by byť poriadne preložený. :1.6 Článok nesmie obsahovať žiadne väčšie nedostatky (porušenie autorských práv, spochybnenie významnosti a&nbsp;pod.). :1.7 Článok nesmie byť zoznamom. :1.8 Článok musí byť informatívny. :1.9 Článok sa musí týkať buď Taiwanu (prvá súťaž) alebo akejkoľvek inej [[Zoznam štátov Ázie|ázijskej krajiny]] alebo [[Ázia|Ázie]] ako takej (druhá súťaž). ;2 Vyhodnotenie súťaže a ocenenie účastníkov :2.1 Po uplynutí času určeného na písanie článkov štyria porotcovia v primeranom čase vyhodnotia, či články prihlásené do súťaže spĺňajú pravidlá súťaže a udelia za ne body. :2.2 Za každý článok možno získať najviac desať bodov od každého člena poroty. Pri udeľovaní bodov sa zohľadňuje kvalita článku a náročnosť jeho spracovania. Body porotcov sa pri každom článku sčítajú, body udelené za jednotlivé články sa taktiež sčítajú, celkový počet bodov je teda súčet hodnotení každého porotcu za každý článok redaktora. Výsledný počet bodov sa porovnáva s bodmi ostatných súťažiacich. :2.3 Výhercami sa stanú traja redaktori s najvyšším počtom bodov v jednotlivých súťažiach. ;3 Oznámenie výsledkov a odosielanie cien :3.1 Porota súťaže na slovenskej Wikipédii oznámi výsledky súťaže v primeranom čase po skončení súťaže. Výsledky budú vyhlásené na stránke [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko]]. :3.2 Po vyhlásení výsledkov zabezpečí Wikimedia Slovensko odoslanie cien na adresu redaktorov. Redaktori musia súhlasiť so zverejnením adresy, aby im cena mohla byť odoslaná. --> == Prihlásenie článkov == Prihlasovanie článkov prebieha cez nástroj Fountain. Kliknite na jedno z tlačidiel nižšie, podľa toho, do ktorej súťaže chcete článok prihlásiť. <div style="text-align:center;">{{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Taiwane|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk-tw|typ=progressive|typ2=primary}} {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Ázii (okrem Taiwanu)|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk|typ=progressive|typ2=primary}} </div> == Predošlé ročníky == [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2019|2019]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2020|2020]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2021|2021]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2022|2022]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2023|2023]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024|2024]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|2025]] |footer = == Užitočné odkazy == [[m:Wikipedia Asian Month|Stránka súťaže na Mete]] {{·}} [[m:Wikipedia Asian Month 2026/Onsite Events|Zoznam offline aktivít k&nbsp;súťaži]] {{·}} [[m:Wikipedia Asian Month/QA/sk|Otázky a&nbsp;odpovede (Q&A)]] }} [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie|2026]] [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie 2026| ]] juyta1m4ssns2rcgheaz31ep2n6rq8l 8381392 8381391 2026-10-08T11:22:01Z Jetam2 30982 wl, formulácia 8381392 wikitext text/x-wiki <div style="position: relative; overflow: hidden; background: #ffffff; border: 1px solid black; margin-bottom: 1em; color: #222; border-radius: 5px"><div style="text-align:center; padding-top:2ptF;"><div style="text-align:center; padding:1em" class="plainlinks"><div style="padding-left:4pt; padding-top:4pt;">[[Súbor:Wikipedia Asian Month Logo v1 - sk.svg|odkaz=|vľavo|50x50px|Ázijský mesiac Wikipédie]]</div><div style="text-align:center">'''Ázijský mesiac Wikipédie 2026'''.</div></div></div></div> __NOTOC__ {{WAM |header = Ázijský mesiac Wikipédie 2026 <div style="marginK-right:1em; float:right;">[[Súbor:Wikipedia Asian Month Logo v1 - sk.svg|300px|center|link=]]</div> |subheader = '''Ázijský mesiac Wikipédie''' je každoročná medzinárodná súťaž Wikipédie zameraná na skvalitnenie spracovania ázijských tém v&nbsp;rôznych jazykových verziách Wikipédie. Súťaž bola prvýkrát spustená v&nbsp;roku 2015 a&nbsp;každým rokom sa počet vytvorených článkov zvyšuje. Rovnako narastá aj počet jej účastníkov, pričom sa do súťaže každoročne zapájajú wikipediáni z&nbsp;nových regiónov a&nbsp;komunít. Za posledných päť rokov pridalo vyše 3&nbsp;200 wikipediánov viac ako 32&nbsp;500 článkov vo vyše 60 jazykových verziách Wikipédie. |body = === Súťaže === V rámci tohtoročného Ázijského mesiaca Wikipédie pre Vás pripravujeme súťaž – a to dvakrát: * prvá súťaž sa týka článkov súvisiacich s [[Taiwan]]om a je inšpirovaná našou dlhoročnou spoluprácou s [[:meta:Wikimedia Taiwan|Wikimedia Taiwan]] * druhá súťaž sa týka článkov o [[Ázia|Ázii]] alebo [[Zoznam štátov Ázie|ázijských krajinách]] okrem Taiwanu. <!-- Každá súťaž bude mať celkom troch výhercov, ktorí budú ocenení na základe získaného počtu bodov. V rámci súťaží sa bude posudzovať počet článkov a ich kvalita, ktorú posúdia štyria porotcovia. Výhercom bude odoslaná cena, takže výhercovia musia súhlasiť s poskytnutím poštovej adresy organizátorom (Wikimedia Slovensko). --> Prihlásenie článkov do súťaže urobíte kliknutím na tlačidlá nižšie (sú zobrazené ešte raz v spodnej časti tejto stránky). <div style="text-align:center;">{{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Taiwane|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk-tw|typ=progressive|typ2=primary}} {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Ázii (okrem Taiwanu)|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk|typ=progressive|typ2=primary}} </div> [[Súbor:Asia (orthographic projection).svg|center|200px|link=Ázia]] == Regióny == Kliknutím na jednotlivé obrázky nižšie sa dostanete na články o ázijských regiónoch, na ktorých sa môžete inšpirovať. [[Súbor:Sunsets of Umm al-Fahm6.JPG|245px|link=Juhozápadná Ázia]] [[Súbor:India - Delhi portrait of a man - 4780.jpg|245px|link=Južná Ázia]] [[Súbor:Wooden walkway leading to a hut with straw roof in front of karst mountains at sunset, Vang Vieng, Laos.jpg|245px|link=Juhovýchodná Ázia]] [[Súbor:Miaoli-County Taiwan Quanhua-Temple-02.jpg|245px|link=Východná Ázia]] [[Súbor:Niebo nad budynkami klasztoru Erdene Dzuu 03.jpg|245px|link=Stredná Ázia]] <!-- == Pravidlá == V&nbsp;skratke: od nedele 15. novembra do stredy 31. decembra 2026 vytvárajte nové články týkajúce sa Ázie a špeciálne Taiwanu. Minimálny rozsah článku je 3&nbsp;000 bajtov a&nbsp;300 slov. Nezabudnite na citácie ([[Pomoc:Referencie|referencie]]) na použité [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|zdroje]]. ;1 Požiadavky na súťažné príspevky :1.1 Článok musíte založiť vy (nerozširujete už existujúce články) medzi 15. novembrom 2026 00:00 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] (resp. 01:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]) a&nbsp;31. decembrom 2026 23:59 UTC (resp. 1. januárom 00:59 SEČ). :1.2 Článok musí mať aspoň 3&nbsp;000 [[bajt]]ov a&nbsp;musí mať najmenej 300 slov. (Infoboxy, šablóny a&nbsp;pod. sa nezapočítavajú.) :1.3 Článok musí spĺňať kritériá [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosti]]. :1.4 Článok musí čerpať zo spoľahlivých zdrojov a&nbsp;musí obsahovať citácie ([[Pomoc:Referencie|referencie]]) na použité zdroje. Sporné alebo kontroverzné tvrdenia v&nbsp;článku musia byť podložené aspoň dvoma od seba nezávislými overiteľnými zdrojmi citovanými v&nbsp;článku. :1.5 Článok nesmie byť strojovým prekladom. Pokiaľ ide o&nbsp;preklad z&nbsp;inej jazykovej verzie Wikipédie, mal by byť poriadne preložený. :1.6 Článok nesmie obsahovať žiadne väčšie nedostatky (porušenie autorských práv, spochybnenie významnosti a&nbsp;pod.). :1.7 Článok nesmie byť zoznamom. :1.8 Článok musí byť informatívny. :1.9 Článok sa musí týkať buď [[Taiwan]]u (prvá súťaž) alebo akejkoľvek inej [[Zoznam štátov Ázie|ázijskej krajiny]] alebo [[Ázia|Ázie]] ako takej (druhá súťaž). ;2 Vyhodnotenie súťaže a ocenenie účastníkov :2.1 Po uplynutí času určeného na písanie článkov štyria porotcovia v primeranom čase vyhodnotia, či články prihlásené do súťaže spĺňajú pravidlá súťaže a udelia za ne body. :2.2 Za každý článok možno získať najviac desať bodov od každého člena poroty. Pri udeľovaní bodov sa zohľadňuje kvalita článku a náročnosť jeho spracovania. Body porotcov sa pri každom článku sčítajú, body udelené za jednotlivé články sa taktiež sčítajú, celkový počet bodov je teda súčet hodnotení každého porotcu za každý článok redaktora. Výsledný počet bodov sa porovnáva s bodmi ostatných súťažiacich. :2.3 Výhercami sa stanú traja redaktori s najvyšším počtom bodov v jednotlivých súťažiach. ;3 Oznámenie výsledkov a odosielanie cien :3.1 Porota súťaže na slovenskej Wikipédii oznámi výsledky súťaže v primeranom čase po skončení súťaže. Výsledky budú vyhlásené na stránke [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia Slovensko]]. :3.2 Po vyhlásení výsledkov zabezpečí Wikimedia Slovensko odoslanie cien na adresu redaktorov. Redaktori musia súhlasiť so zverejnením adresy, aby im cena mohla byť odoslaná. --> == Prihlásenie článkov == Prihlasovanie článkov prebieha cez nástroj Fountain. Kliknite na jedno z tlačidiel nižšie, podľa toho, do ktorej súťaže chcete článok prihlásiť. <div style="text-align:center;">{{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Taiwane|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk-tw|typ=progressive|typ2=primary}} {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže o Ázii (okrem Taiwanu)|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/asian-month-2026-sk|typ=progressive|typ2=primary}} </div> == Predošlé ročníky == [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2019|2019]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2020|2020]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2021|2021]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2022|2022]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2023|2023]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024|2024]] {{·}} [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|2025]] |footer = == Užitočné odkazy == [[m:Wikipedia Asian Month|Stránka súťaže na Mete]] {{·}} [[m:Wikipedia Asian Month 2026/Onsite Events|Zoznam offline aktivít k&nbsp;súťaži]] {{·}} [[m:Wikipedia Asian Month/QA/sk|Otázky a&nbsp;odpovede (Q&A)]] }} [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie|2026]] [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie 2026| ]] 77gvcxc879jxvnoa960itnmspr3gez6 Écris-moi 0 754824 8381163 8358493 2026-10-07T16:21:26Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8381163 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = Écris-moi | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = [[Les Corons]] | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1982]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 3:27 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Producent = | Skladateľ = [[Pierre Bachelet]] | Textár = [[Jean-Pierre Lang]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1982) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1982) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Écris-moi“<br>(1982) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Écris-moi'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1982]]. Stopáž štúdiovej nahrávky na [[Zvukový nosič|nosiči]] je 3:27 [[Minúta|min]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho tretieho [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Les Corons]]''. Song napísal textár [[Jean-Pierre Lang]], hudbu zložil Pierre Bachelet a aranžmány zabezpečil [[Christian Chevalier]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom [[Polydor Records|Polydor]] a distribuovaná na [[Gramofónová platňa|vinylovej platni]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet "Ecris moi" | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/i07293609/pierre-bachelet-ecris-moi | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/release/2723225-Pierre-Bachelet-Pierre-Bachelet | dátum vydania = 1982 | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en}}</ref> Skladba bola súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „Sans Amour“. Écris-moi patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Videoklip == K skladbe vznikol oficiálny [[videoklip]], v ktorom účinkoval Pierre Bachelet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Ecris-moi (1983) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=EIQRuyndhM0&list=RDEIQRuyndhM0&start_radio=1 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2020-02-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Corons]] == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=46000531}} * [https://www.discogs.com/fr/release/1063276-Pierre-Bachelet-Ecris-Moi ''Écris-moi''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=EIQRuyndhM0&list=RDEIQRuyndhM0&start_radio=1 Oficiálne video] na [[YouTube]] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1982]] [[Kategória:Single z 1982]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] 12cjg1tqcda0jyu24lmqqq9444fwjmv 8381164 8381163 2026-10-07T16:22:50Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Hudobné videá Pierra Bacheleta]] pomocou použitia HotCat 8381164 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = Écris-moi | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = [[Les Corons]] | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1982]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 3:27 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Producent = | Skladateľ = [[Pierre Bachelet]] | Textár = [[Jean-Pierre Lang]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1982) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1982) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Écris-moi“<br>(1982) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Écris-moi'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1982]]. Stopáž štúdiovej nahrávky na [[Zvukový nosič|nosiči]] je 3:27 [[Minúta|min]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho tretieho [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Les Corons]]''. Song napísal textár [[Jean-Pierre Lang]], hudbu zložil Pierre Bachelet a aranžmány zabezpečil [[Christian Chevalier]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom [[Polydor Records|Polydor]] a distribuovaná na [[Gramofónová platňa|vinylovej platni]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet "Ecris moi" | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/i07293609/pierre-bachelet-ecris-moi | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/release/2723225-Pierre-Bachelet-Pierre-Bachelet | dátum vydania = 1982 | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en}}</ref> Skladba bola súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „Sans Amour“. Écris-moi patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Videoklip == K skladbe vznikol oficiálny [[videoklip]], v ktorom účinkoval Pierre Bachelet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Ecris-moi (1983) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=EIQRuyndhM0&list=RDEIQRuyndhM0&start_radio=1 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2020-02-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Corons]] == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=46000531}} * [https://www.discogs.com/fr/release/1063276-Pierre-Bachelet-Ecris-Moi ''Écris-moi''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=EIQRuyndhM0&list=RDEIQRuyndhM0&start_radio=1 Oficiálne video] na [[YouTube]] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1982]] [[Kategória:Single z 1982]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] [[Kategória:Hudobné videá Pierra Bacheleta]] i3k5zn9sohagq8aaizkikro3v3snfw1 Elle est d'ailleurs (skladba) 0 754871 8381373 8358756 2026-10-08T10:01:22Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8381373 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = Elle est d'ailleurs | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = [[Elle est d'ailleurs]] | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1980]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 4:00 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Producent = | Skladateľ = [[Pierre Bachelet]] | Textár = [[Jean-Pierre Lang]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1980) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1980) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Elle est d'ailleurs“<br>(1980) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Elle est d'ailleurs'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1980]]. Stopáž štúdiovej nahrávky na [[Zvukový nosič|nosiči]] je 4:00 [[Minúta|min]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho druhého [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Elle est d'ailleurs]]''. Song napísal textár [[Jean-Pierre Lang]], hudbu zložil Pierre Bachelet a aranžmány zabezpečil [[Christian Chevalier]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom [[Polydor Records|Polydor]] a distribuovaná na [[Gramofónová platňa|vinylovej platni]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Elle Est D'ailleurs | url = https://www.discogs.com/release/665779-Pierre-Bachelet-Elle-Est-Dailleurs | dátum vydania = 1981 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Elle Est D'ailleurs | url = https://www.discogs.com/release/5204383-Pierre-Bachelet-Elle-Est-Dailleurs | dátum vydania = 1980 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet "Elle est d'ailleurs" | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/video/i07224024/pierre-bachelet-elle-est-d-ailleurs | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-21 | jazyk = }}</ref> Skladba bola súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „Carnaval“. Elle est d'ailleurs patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Videoklip == V roku [[2025]] vznikol k skladbe oficiálny [[videoklip]], v ktorom účinkovali Alizée Somolinos a Théo Bellegarde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Elle est d'ailleurs (Clip officiel) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=Sko7dU0qJN0 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref> * Výkonná produkcia: Fygostudio * Réžia: Marc Churin * Umelecká réžia: Gwendoline Vergnaud * Postprodukcia: Léo Lillini == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Elle est d'ailleurs]]'' <!-- (štúdiový album) --> == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=46001502}} * [https://www.discogs.com/fr/release/665779-Pierre-Bachelet-Elle-Est-Dailleurs ''Elle est d'ailleurs''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=Sko7dU0qJN0 Oficiálne video] na [[YouTube]] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1980]] [[Kategória:Single z 1980]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] [[Kategória:Hudobné videá Pierra Bacheleta]] qsjavjesdlb6cq22i600zvaw5uc6va2 Les Corons (skladba) 0 754899 8381384 8358996 2026-10-08T10:23:12Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8381384 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = Les Corons | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = [[Les Corons]] | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1982]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 4:12 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Producent = | Skladateľ = [[Pierre Bachelet]] | Textár = [[Jean-Pierre Lang]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1982) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1982) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Les Corons“<br>(1982) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Les Corons'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1982]]. Stopáž štúdiovej nahrávky na [[Zvukový nosič|nosiči]] je 4:12 [[Minúta|min]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho tretieho [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Les Corons]]''. Song napísal textár [[Jean-Pierre Lang]], hudbu zložil Pierre Bachelet a aranžmány zabezpečil [[Christian Chevalier]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom [[Polydor Records|Polydor]] a distribuovaná na [[Gramofónová platňa|vinylovej platni]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Les Corons | url = https://www.discogs.com/master/154822-Pierre-Bachelet-Les-Corons | dátum vydania = 1982 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/release/2723225-Pierre-Bachelet-Pierre-Bachelet | dátum vydania = 1982 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet "Les Corons" {{!}} Archive INA - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=EPiDdplEvTk | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2018-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = }}</ref> Skladba bola súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „Nos Jours Heureux“. Les Corons patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Videoklip == K skladbe vznikol oficiálny [[videoklip]], v ktorom účinkoval Pierre Bachelet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Les corons (Clip Officiel) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=r3b5W9WOy2U&list=RDr3b5W9WOy2U&start_radio=1 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2024-11-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Les Corons]]'' <!-- (štúdiový album) --> == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=45977467}} * [https://www.discogs.com/fr/master/154822-Pierre-Bachelet-Les-Corons?srsltid=AfmBOorPm3HMQeHd23upaL4agwp5DqFhcIXYtgqoIgpsTIOl92EThoJZ ''Les Corons''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=r3b5W9WOy2U&list=RDr3b5W9WOy2U&start_radio=1 Oficiálne video] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1982]] [[Kategória:Single z 1982]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] [[Kategória:Hudobné videá Pierra Bacheleta]] bagsuz345k3acyvrs7lko8pqq8aqmpd Marionnettiste (skladba) 0 754920 8381385 8359394 2026-10-08T10:31:20Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8381385 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = Marionnettiste | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = [[Marionnettiste]] | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1985]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 4:52 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = [[AVREP]] | Producent = | Skladateľ = [[Pierre Bachelet]] | Textár = [[Jean-Pierre Lang]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1985) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1985) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Marionnettiste“<br>(1985) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Marionnettiste'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1985]]. Stopáž štúdiovej nahrávky na [[Zvukový nosič|nosiči]] je 4:52 [[Minúta|min]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho piateho [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Marionnettiste]]''. Song napísal textár [[Jean-Pierre Lang]], hudbu zložil Pierre Bachelet a aranžmány zabezpečil [[Bernard Levitte]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom [[AVREP]] a distribuovaná na [[Gramofónová platňa|vinylovej platni]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bachelet - Marionnettiste | url = https://www.discogs.com/release/3522861-Bachelet-Marionnettiste | dátum vydania = 1985 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Marionnettiste | url = https://www.discogs.com/release/7907253-Pierre-Bachelet-Marionnettiste | dátum vydania = 1989-04-12 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet "Marionnettiste" {{!}} Archive INA - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=DkGO6zCoC1c | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2018-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref> Skladba bola súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „Cœur De Goéland“. Marionnettiste patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Videoklip == K skladbe vznikol oficiálny [[videoklip]], v ktorom účinkoval Pierre Bachelet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Marionnettiste (Clip Officiel) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=xBs8eNVM67s | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Marionnettiste]]'' <!-- (štúdiový album) --> == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=45979627}} * [https://www.discogs.com/fr/release/3522861-Bachelet-Marionnettiste ''Marionnettiste''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=xBs8eNVM67s Oficiálne video] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1985]] [[Kategória:Single z 1985]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] [[Kategória:Hudobné videá Pierra Bacheleta]] p30mmlwjxb1f084bv40v1yc9x7dv7az En l'an 2001 (skladba) 0 754970 8381387 8360828 2026-10-08T10:41:49Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8381387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = En l'an 2001 | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = [[En l'an 2001]] | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1985]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 4:43 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = RCA | Producent = | Skladateľ = [[Pierre Bachelet]] | Textár = [[Jean-Pierre Lang]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1985) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1985) --> | Chronológia = | Táto skladba = „En l'an 2001“<br>(1985) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''En l'an 2001'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1985]]. Stopáž štúdiovej nahrávky na [[Zvukový nosič|nosiči]] je 4:43 [[Minúta|min]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho šiesteho [[Štúdiový album|albumu]] ''[[En l'an 2001]]''. Song napísal textár [[Jean-Pierre Lang]], hudbu zložil Pierre Bachelet a aranžmány zabezpečil [[Bernard Levitte]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom RCA a distribuovaná na [[Gramofónová platňa|vinylovej platni]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - En L'an 2001 | url = https://www.discogs.com/release/736278-Pierre-Bachelet-En-Lan-2001 | dátum vydania = 1985 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - En L'An 2001 | url = https://www.discogs.com/release/7907283-Pierre-Bachelet-En-LAn-2001 | dátum vydania = 1989-02-06 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - En l'an 2001 (2003) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=FhtC6YbezNg | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2021-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-24 | jazyk = }}</ref> Skladba bola súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „La Chanson De Presley“. En l'an 2001 patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Videoklip == K skladbe vznikol oficiálny [[videoklip]], v ktorom účinkoval Pierre Bachelet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - En l'an 2001 (Clip Officiel) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=2Ub1tV8gklI | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[En l'an 2001]]'' <!-- (štúdiový album) --> == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=45471466}} * [https://www.discogs.com/fr/release/736278-Pierre-Bachelet-En-Lan-2001?srsltid=AfmBOop2XRpgj3TshkrfwAdtc7nQejuHgZ-6McQLctVASPuyTNLsuVoU ''En l'an 2001''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=2Ub1tV8gklI Oficiálne video] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1985]] [[Kategória:Single z 1985]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] [[Kategória:Hudobné videá Pierra Bacheleta]] jvi4bex3vnzg40wi7frw6eowwmlfv6f Vingt ans (skladba) 0 754983 8381390 8360652 2026-10-08T10:58:59Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8381390 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladba | Názov = Vingt ans | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = [[Vingt ans]] | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1987]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 4:30 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = RCA | Producent = | Skladateľ = [[Pierre Bachelet]] | Textár = [[Jean-Pierre Lang]] | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1987) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1987) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Vingt ans“<br>(1987) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Vingt ans'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od speváka [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]], ktorá bola vydaná v roku [[1987]]. Stopáž štúdiovej nahrávky na [[Zvukový nosič|nosiči]] je 4:30 [[Minúta|min]]. Ide o [[Pop (hudobný žáner)|popovú]] skladbu, ktorá bola súčasťou Bacheletovho siedmeho [[Štúdiový album|albumu]] ''[[Vingt ans]]''. Song napísal textár [[Jean-Pierre Lang]], hudbu zložil Pierre Bachelet a aranžmány zabezpečil [[Bernard Levitte]]. Skladba bola vydaná francúzskym vydavateľstvom RCA a distribuovaná na [[Gramofónová platňa|vinylovej platni]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Vingt Ans | url = https://www.discogs.com/master/154825-Pierre-Bachelet-Vingt-Ans | dátum vydania = 1987 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = fr}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pierre Bachelet - Pierre Bachelet | url = https://www.discogs.com/release/903908-Pierre-Bachelet-Pierre-Bachelet | dátum vydania = 1987-10-19 | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Vingt ans (1988) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=VxyPLbo7Llg | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-25 | jazyk = }}</ref> Skladba bola súčasťou rovnomenného [[Singel (hudba)|singlu]] spoločne s piesňou „Tout Se Ressemble, Rien N'Est Pareil“. Vingt ans patrí medzi najznámejšie Bacheletove skladby.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Videoklip == K skladbe vznikol oficiálny [[videoklip]], v ktorom účinkoval Pierre Bachelet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet - Vingt ans (Clip Officiel) - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=kPisbsiZJOI&list=RDkPisbsiZJOI&start_radio=1 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref> Fotografie klipu zabezpečil [[Jeanloup Sieff]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/fr/name/nm0796850/?ref_=ttfc_fcr_5_1 | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Vingt ans]]'' <!-- (štúdiový album) --> == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=45338371}} * [https://www.discogs.com/fr/master/154825-Pierre-Bachelet-Vingt-Ans ''Vingt ans''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=kPisbsiZJOI&list=RDkPisbsiZJOI&start_radio=1 Oficiálne video] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1987]] [[Kategória:Single z 1987]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] [[Kategória:Hudobné videá Pierra Bacheleta]] aaf8fqulvvaybfat89lg96h77wbm2c3 Želiarsky kanál 0 755209 8381273 8363376 2026-10-08T04:02:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381273 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Želiarsky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nána]] | municipality1 = [[Štúrovo]] | municipality2 = [[Kamenica nad Hronom]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Želiarske</nowiki>, [[Nána]] | source_elevation = cca 112 | source_lat_d = 47.8046 | source_long_d = 18.6921 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] | mouth_location = [[Kamenický kanál]], [[Kamenica nad Hronom]] | mouth_elevation = cca 103 | mouth_lat_d = 47.8197 | mouth_long_d = 18.7287 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Hrona|Hron]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Želiarsky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. Je pravostranným prítokom [[Kamenický kanál|Kamenického kanála]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na južnom okraji [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej podcelku [[Hronská niva]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = Bratislava}}</ref>, južne od obce [[Nána]]<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}<ref name=Tm/> Pramení v lokalite Želiarske v blízkosti [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnej trate Bratislava – Štúrovo]], východne od [[Železničná stanica Štúrovo|štúrovskej stanice]]<ref name=mcz/>, odkiaľ tečie súbežne s traťou severovýchodným smerom. Lemovaný vyššou vegetáciou pokračuje lokalitou Pri náňanskej ceste, kde na okraji Nány križuje [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|cestu I/76]].<ref name=Tm/> Onedlho sa mierne stáča na východ, odkláňa sa od železnice a v oblasti Kamenické<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.814237,18.723695,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> priberá pravostranný Štúrovský kanál. Križuje cestu [[Cesta II. triedy 564 (Slovensko)|II/564]] a pokračuje popri záhradkárskych chatkách, kde prijíma menší pravostranný prítok.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 142: Burda – Ipeľská pahorkatina: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2025 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-142-burda-ipelska-pahorkatina/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Postupne sa stáča na severovýchod a v oblasti Nové lúky sa pravostranne oddeľuje vetva, smerujúca do neďalekého [[Hron]]a. Hlavné koryto pokračuje na sever, kde križuje železničnú trať<ref name=mcz/> a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|103}} pravostranne vlieva do [[Kamenický kanál|Kamenického kanála]] v povodí rieky Hron.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.72874&y=47.81984&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Želiarsky kanál pramení a na hornom toku vedie v blízkosti hranice katastrálnych území obce [[Nána]] a mesta [[Štúrovo]], na dolnom toku prechádza na územie obce [[Kamenica nad Hronom]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kamenica%20nad%20Hronom&source=osm&id=1015716235&ds=1&x=18.7261440&y=47.8148507&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.72874&y=47.81984&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Hrona (7. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Nána]] [[Kategória:Štúrovo]] [[Kategória:Kamenica nad Hronom]] 8dx6kw9u22mq30imf28g9jenao0h2be Šoporniansky kanál 0 755309 8381247 8364385 2026-10-07T23:08:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381247 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Šoporniansky kanál | category = vodný kanál <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region_type = kraj | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | commune = | municipality = [[Šintava]] | municipality1 = [[Pata]], [[Šoporňa]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Šintava]] | source_type = Začiatok | source_location = Hedviga | source_elevation = 148 | source_lat_d = 48.2874 | source_long_d = 17.7935 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Váh]], [[Jarčie]] | mouth_location = [[Šoporňa]] | mouth_elevation = 118 | mouth_lat_d = 48.2412 | mouth_long_d = 17.8186 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 6.7 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-10-1340 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Šoporniansky kanál'''<ref>Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf] [cit. 2026-08-30.</ref> je [[vodný kanál|kanál]] v regióne [[Dolné Považie]] na území obcí [[Šintava]], [[Pata]] a [[Šoporňa]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologických celkoch [[Podunajská pahorkatina]] a [[Podunajská rovina]]. Ústi do vodného toku [[Váh]]. Od začiatku toku po ústie do ramena Váhu má dĺžku {{km|6,7}}. Rád toku III. == Opis toku == Patrí do okresu [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Začína sa a preteká územím obce [[Šintava]], tečie cez územie obce [[Pata]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do ramena [[Váh]]u na území obce [[Šoporňa]]. Nachádza sa hornou časťou toku v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] v jej geomorfologickom podcelku [[Nitrianska pahorkatina]] a dolnou časťou toku v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-07-31]</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141-143. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Začína sa v {{mnm|148}} v poľnohospodárskom [[extravilán]]e obce [[Šintava]] v katastrálnom území Šintava v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]], v regióne [[Dolné Považie]], v tesnej blízkosti obecnej hranice medzi obcou [[Šintava]] a obcou [[Pata]] na východnom okraji územia Šintavy a na západnom okraji územia Paty; od samoty s agrofarmou Hedviga<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 45. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> smerom severozápadozápadne vo vzdialenosti {{km|0.4}}. V hornej časti toku v suchom období je do takej miery znížený prietok vody odvodňovacieho kanála, že začiatok kanála sa posúva smerom na juh v závislosti od intenzity absencie zrážok a dĺžky trvania suchého obdobia. Od začiatku tečie juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] územia Šintavy v tesnej blízkosti sledujúc obecnú hranicu medzi Šintavou a Patou, pravým brehom obteká pole ''Tretie Dlhé'', v {{mnm|144}} vteká na obecnú hranicu a tečie po nej. Preteká cez pole ''Za Hornými hájmi'', pravým brehom obteká pole ''Druhé Dlhé'', v {{mnm|135}} západne od športového štadióna v Pate opúšťa obecnú hranicu medzi Patou a Šintavou a pokračuje po obecnej hranici medzi Patou a obcou [[Šoporňa]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> V {{mnm|130}} podteká [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|Rýchlostnú cestu R1]] z Trnavy cez Sereď a Nitru do Banskej Bystrice, tečie cez poľnohospodársky [[extravilán]] územia Šoporne, pravým brehom obteká pole ''Horné zeme'', v {{mnm|125}} priberá bezmenný umelý vodný tok ako pravostranný prítok a vzápätí podteká cestu zo Šoporne do Paty, tečie cez východný a južný okraj intravilánu Šoporne, v {{mnm|122}} podteká Nábrežnú ulicu, preteká popri Komenského ulici a Lesnej ulici, v {{mnm|118}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do ramena [[Váh]]u ako jeho ľavostranný prítok.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Rameno Váhu je pri štandardných vodných stavoch hrádzou oddelené od vážskej prietočnej vodnej nádrže [[Kráľová (vodné dielo)|Kráľová]] a je ďalej kanálom prepojené popri východnej strane hrádze s vodným tokom [[Jarčie]], ktorý je zaústený do [[Váh]]u tesne pod hydrocentrálou. Otázka či Šoporniansky kanál ústi do ramena Váhu, alebo do vodného toku Jarčie je predmetom odbornej diskusie hydrológov.<ref name=":0">Priebeh Šopornianskeho kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/13644?pos=48.264312,17.809427,14] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}[cit. 2026-08-31]</ref><ref name=":1">Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 108. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=":2">Geografické názvy okresu Galanta A29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 23, 28, 29. ISBN 80-85672-02-2.</ref> Šoporniansky kanál má jeden bezmenný prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.81864y=48.24121ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Šoporniansky kanál má pôvod v názve obce [[Šoporňa]], územím ktorej v svojej dolnej časti vodný tok preteká a ústi. Z toponyma [[Šoporňa]] bolo po rozšírení o formant -iansky a kombináciou so všeobecným podstatným menom [[vodný kanál|kanál]] s významom umelý vodný tok spravidla so spevnenými bokmi, utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] Šoporniansky kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov Šoporňa patrí medzi staré a etymologicky nie celkom objasnené slovenské toponymá. S veľkou výhradou sa prijíma výklad ľudovej tradície od slova šopa. Podľa nej v Šoporni mali byť kedysi šopy alebo prístrešky, v ktorých nocovali pocestní a ustajňovali kone, prípadne do ktorých pastieri zaháňali dobytok. Tento výklad už jazykovedec [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]] odmietol. Nepresvedčivý je i výklad z maďarských apelatív só vo význame soľ + por vo význame prach. Podľa tejto hypotézy by názov mohol súvisieť so slatinnými či slanými lúkami, resp. miestami bohatými na slaný prach (sanitru). Málo presvedčivý je i výklad maďarského jazykovedca Lajosa Kissa, podľa ktorého názov Šoporňa má pôvod v osobnom mene<ref>Lajos Kiss: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. Diel II. S. 489. ISBN 963 05 4567 1.</ref>. Najpravdepodobnejší sa zdá byť výklad, podľa ktorého toponymum Šoporňa má starší predmaďarský i predslovanský pôvod. Podoba Supurni z roka 1251 môže zachovávať starší miestny názov, ktorý neskorší latinský, maďarský a slovenský zápis iba rôzne prispôsoboval. Dochované písomné záznamy názvu obce sa viažu k roku 1251 v podobe Supurni, 1411 Soporny, 1420 Sopornok, 1493 Soprony, 1786 Schopornya, 1808 Sopornya, 1920 Šoporňa<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = III | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1978 | počet strán = 532 | strany = 132 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997) | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 600 | strany = 289 | isbn = 80-224-0530-2 }}</ref>. Názov odvodňovacieho vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1978<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 102. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Šoporniansky kanál je jedinečným hydronymom (august 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Jarčia}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Šintava]] [[Kategória:Pata]] [[Kategória:Šoporňa]] [[Kategória:Povodie Váhu]] aq08xjzaelmyyltzbr5vlsoxtxymnfu Čertov kanál 0 755417 8381160 8365048 2026-10-07T16:01:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8381160 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Čertov kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Levice (okres)|Levice]] | district1 = | commune = | municipality = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | municipality1 = [[Mýtne Ludany]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sikenická mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Horný Urban</nowiki>, [[Levice (Slovensko)|Levice]] | source_elevation = cca 163 | source_lat_d = 48.21 | source_long_d = 18.6239 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sikenická mokraď]] | mouth_location = [[Teler]], [[Mýtne Ludany]] | mouth_elevation = cca 150 | mouth_lat_d = 48.1814 | mouth_long_d = 18.6232 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Hrona|Hron]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Čertov kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Levice (okres)|Levice]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Teler]] v povodí [[Sikenica (rieka)|Sikenice]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na východe [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej podcelku [[Hronská niva]] a časti [[Sikenická mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-03 | miesto = Bratislava}}</ref>, v juhovýchodnej časti [[Levice (Slovensko)|Levíc]]<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|163}}<ref name=Tm/> Od prameňa v okrajovej časti zástavby v lokalite Horný Urban<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.208662,18.624108,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-04 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (podľa iného zdroja je prameň až pod Svätojánskym vrchom<ref name=mcz/>) tečie juhozápadným smerom. V oblasti Dolné lúky<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> sa ostro stáča až na juhovýchod, no onedlho sa točí na juh. Lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie pokračuje už menej zvlnenou, poľnohospodársky využívanou krajinou, cez Špitálske zeme.<ref name=mcz/> V strednej časti vedie lokalitou Staré Levice<ref name=UGK/>, kde sa mierne stáča na juhovýchod a onedlho, na okraji lesíka v oblasti Dolné lúky ostro stáča na juhozápad. Na okraji [[Levické rybníky|Levických rybníkov]] križuje kanál [[Perec]], no pokračuje okrajom vodnej plochy a rovnomenného [[Levické rybníky|chráneného areálu]] na jeho juhozápadný okraj.<ref name=mcz/> V závere sa na krátko mierne stáča k juhu a južne od [[Levice (Slovensko)|Levíc]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|150}}<ref name=Tm/>, ľavostranne vlieva do kanála [[Teler]], prítoku [[Sikenica (rieka)|Sikenice]] v povodí [[Hron]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.62316&y=48.18141&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Čertov kanál pramení a veľkou časťou toku vedie územím mesta [[Levice (Slovensko)|Levice]], následne tečie hranicou s obcou [[Mýtne Ludany]] v [[Levice (okres)|okrese Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] a na jej území napokon ústí.<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=M%C3%BDtne%20Ludany&source=osm&id=1015716364&ds=1&x=18.6229739&y=48.1818218&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] * [[Sikenická mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.62316&y=48.18141&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Perca}} {{Vodné toky v povodí Hrona (7. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]] [[Kategória:Levice]] [[Kategória:Mýtne Ludany]] 91sndjo6x8by64ww4p4qbhefcyw8cwn Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov 4 755793 8381183 8378572 2026-10-07T18:17:18Z Spider 001757 142600 aktualizácia 8381183 wikitext text/x-wiki [[Súbor:TAIV Wikipedia.svg|left|60px]] '''Zobrazovači IP adries dočasných účtov''' sú [[Wikipédia:Wikipediáni|wikipediáni]], ktorí majú „právo zobrazovača IP dočasných účtov“ ('''temporary-account-viewer'''). Toto právo umožňuje redaktorom zobraziť IP adresy priradené k [[Pomoc:Dočasný účet|dočasnému účtu]] a zobraziť [[mw:Trust and Safety Product/IP Info|kartu s informáciami o IP adrese]]. Každý prístup k informáciám o IP adresách sa [[Špeciálne:Záznamy/checkuser-temporary-account|zaznamenáva]]. Tento protokol sa zobrazuje iba [[Wikipédia:Revízia používateľa|revízorom]]. Na slovenskej Wikipédii prebehla [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Zobrazování IP|diskusia v Kaviarni]] o zavedení tohto práva, aktuálne [[Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami/Zobrazovač IP adries|prebieha diskusia]] o doplnení pravidla, zatiaľ teda nie je možné oň žiadať. Dočasne je pridelené [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov/temporary-account-viewer|{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer}}]] redaktorovi, celkom teda má možnosť zobrazovať IP adresy dočasných účtov {{formatnum:{{#expr:{{NUMBEROFADMINS:R}}-1+{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer|R}}}}}} redaktorov (zvyšok sú [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]). == Podmienky používania == Používanie nástroja na prezeranie IP adries dočasných účtov musí byť v súlade so [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|zásadami Wikimedia Foundation]]. Tieto zásady umožňujú redaktorom používať nástroj „na vyšetrovanie a odhaľovanie alebo boj proti vandalizmu, zneužívaniu, spamu, obťažovaniu, rušivému správaniu a iným porušeniam zásad Wikimedia Foundation alebo komunity“. Z toho vyplýva, že nástroj nemožno používať na prezeranie IP adries bez akéhokoľvek dôvodu, z obyčajnej zvedavosti alebo na vyšetrovanie niekoho, koho úpravy sú úplne bezproblémové. Takisto by sa nástroj nemal používať „na politickú kontrolu, na vyvíjanie tlaku na redaktorov alebo ako hrozba voči inému redaktorovi v spore o obsah“. === Komunikácia v diskusiách === Táto sekcia obsahuje odporúčania, ako možno o výsledkoch prešetrovania dočasných účtov komunikovať v diskusiách. * Za porušenie zásad sa nepovažuje, ak sú dočasné účty a IP adresy prepojené už len na základe rovnakých vzorcov správania, bez použitia nástroja na prezeranie IP. V takom prípade to však treba uviesť. ** Príklad: „<span style="color:green">Vandalské úpravy stránok [[Slnko]] a [[Mesiac]] od ~2026-23282-49, IP 192.0.2.1 a redaktora Príklad sú totožné s veľmi podobnými zhrnutiami úprav, očividne sa jedná o tú istú osobu. Nástroj IP info nebol použitý.</span>“ * Verejné prepojenie viacerých dočasných účtov je povolené, ak „sa odôvodnene predpokladá, že je to potrebné“ (napríklad pri zneužívaní viacerých účtov). ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 vandalizujúce tento článok používajú rovnakú IP adresu.</span>“ * To isté platí o metadátach IP adresy, napríklad poskytovateľ internetového pripojenia alebo poloha. ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 majú rovnakého poskytovateľa internetových služieb a nachádzajú sa v rovnakej oblasti.</span>“ * Zverejňovanie IP adresy získanej prostredníctvom nástroja na prezeranie IP adries nie je povolené. ** Príklad: „<span style="color:red">Účet ~2026-23684-51 v minulosti používal pri úpravách IP adresu 192.0.2.1.</span>“ alebo „<span style="color:red">IP adresa účtu ~2026-23684-51 je 192.0.2.1.</span>“ == Ako sa stať zobrazovačom IP adries dočasných účtov == V súčasnosti nie je možné žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov, práve [[Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami/Zobrazovač IP adries|prebieha diskusia]] o jeho zavedení. <!--Je nevyhnutné splniť nasledujúce dve podmienky definované v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|základných zásadách pre toto právo]], ak oň plánuješ požiadať: # Redaktor vykonal aspoň 300 úprav na slovenskej Wikipédii. # Používateľský účet bol vytvorený pred najmenej 180 dňami. Ak spĺňaš obe predošlé podmienky, o právo temporary-account-viewer môžeš požiadať na stránke [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP adries]]. O priradení práva hlasujú iba správcovia, ale vyjadriť sa môže každý. Je tiež vhodné, ak istý čas sleduješ [[Špeciálne:PoslednéÚpravy|posledné úpravy]] a dokážeš efektívne bojovať s [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmom]] pred tým, ako požiadaš o právo temporary-account-viewer, pretože ostatní redaktori ti musia dôverovať, že toto právo budeš používať správne a len na činnosti uvedené na tejto stránke. Po udelení práva musíš prejsť do [[Špeciálne:Nastavenia|svojich nastavení]], sekcie [[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-personal|Profil]] a na spodnej časti stránky [[Súbor:MediaWiki checkbox ticked.svg|10px]] zaškrtnutím zapnúť možnosť zobrazovania IP adries dočasných účtov. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] – pravidlo, na základe ktorého možno žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov * [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP adries]] – miesto na žiadanie o udelenie tohto práva * [[Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov/Chronologická tabuľka]] – chronologická tabuľka zobrazovačov IP adries dočasných účtov --> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wikipedia:Temporary account IP viewer|1361072511}} [[Kategória:Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]] k1u61ndisizaz02orzjpw169rixkfid 8381185 8381183 2026-10-07T18:24:36Z Spider 001757 142600 odkomentovanie niektorých častí 8381185 wikitext text/x-wiki [[Súbor:TAIV Wikipedia.svg|left|60px]] '''Zobrazovači IP adries dočasných účtov''' sú [[Wikipédia:Wikipediáni|wikipediáni]], ktorí majú „právo zobrazovača IP dočasných účtov“ ('''temporary-account-viewer'''). Toto právo umožňuje redaktorom zobraziť IP adresy priradené k [[Pomoc:Dočasný účet|dočasnému účtu]] a zobraziť [[mw:Trust and Safety Product/IP Info|kartu s informáciami o IP adrese]]. Každý prístup k informáciám o IP adresách sa [[Špeciálne:Záznamy/checkuser-temporary-account|zaznamenáva]]. Tento protokol sa zobrazuje iba [[Wikipédia:Revízia používateľa|revízorom]]. Na slovenskej Wikipédii prebehla [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Zobrazování IP|diskusia v Kaviarni]] o zavedení tohto práva, aktuálne [[Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami/Zobrazovač IP adries|prebieha diskusia]] o doplnení pravidla, zatiaľ teda nie je možné oň žiadať. Na slovenskej Wikipédii je toto právo pridelené [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov/temporary-account-viewer|{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer}}]] redaktorovi, celkom teda má možnosť zobrazovať IP adresy dočasných účtov {{formatnum:{{#expr:{{NUMBEROFADMINS:R}}-1+{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer|R}}}}}} redaktorov (zvyšok sú [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]). == Podmienky používania == Používanie nástroja na prezeranie IP adries dočasných účtov musí byť v súlade so [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|zásadami Wikimedia Foundation]]. Tieto zásady umožňujú redaktorom používať nástroj „na vyšetrovanie a odhaľovanie alebo boj proti vandalizmu, zneužívaniu, spamu, obťažovaniu, rušivému správaniu a iným porušeniam zásad Wikimedia Foundation alebo komunity“. Z toho vyplýva, že nástroj nemožno používať na prezeranie IP adries bez akéhokoľvek dôvodu, z obyčajnej zvedavosti alebo na vyšetrovanie niekoho, koho úpravy sú úplne bezproblémové. Takisto by sa nástroj nemal používať „na politickú kontrolu, na vyvíjanie tlaku na redaktorov alebo ako hrozba voči inému redaktorovi v spore o obsah“. === Komunikácia v diskusiách === Táto sekcia obsahuje odporúčania, ako možno o výsledkoch prešetrovania dočasných účtov komunikovať v diskusiách. * Za porušenie zásad sa nepovažuje, ak sú dočasné účty a IP adresy prepojené už len na základe rovnakých vzorcov správania, bez použitia nástroja na prezeranie IP. V takom prípade to však treba uviesť. ** Príklad: „<span style="color:green">Vandalské úpravy stránok [[Slnko]] a [[Mesiac]] od ~2026-23282-49, IP 192.0.2.1 a redaktora Príklad sú totožné s veľmi podobnými zhrnutiami úprav, očividne sa jedná o tú istú osobu. Nástroj IP info nebol použitý.</span>“ * Verejné prepojenie viacerých dočasných účtov je povolené, ak „sa odôvodnene predpokladá, že je to potrebné“ (napríklad pri zneužívaní viacerých účtov). ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 vandalizujúce tento článok používajú rovnakú IP adresu.</span>“ * To isté platí o metadátach IP adresy, napríklad poskytovateľ internetového pripojenia alebo poloha. ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 majú rovnakého poskytovateľa internetových služieb a nachádzajú sa v rovnakej oblasti.</span>“ * Zverejňovanie IP adresy získanej prostredníctvom nástroja na prezeranie IP adries nie je povolené. ** Príklad: „<span style="color:red">Účet ~2026-23684-51 v minulosti používal pri úpravách IP adresu 192.0.2.1.</span>“ alebo „<span style="color:red">IP adresa účtu ~2026-23684-51 je 192.0.2.1.</span>“ == Ako sa stať zobrazovačom IP adries dočasných účtov == V súčasnosti nie je možné žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov, práve [[Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami/Zobrazovač IP adries|prebieha diskusia]] o jeho zavedení. <!--Je nevyhnutné splniť nasledujúce dve podmienky definované v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|základných zásadách pre toto právo]], ak oň plánuješ požiadať: # Redaktor vykonal aspoň 300 úprav na slovenskej Wikipédii. # Používateľský účet bol vytvorený pred najmenej 180 dňami. Ak spĺňaš obe predošlé podmienky, o právo temporary-account-viewer môžeš požiadať na stránke [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP adries]]. O priradení práva hlasujú iba správcovia, ale vyjadriť sa môže každý. Je tiež vhodné, ak istý čas sleduješ [[Špeciálne:PoslednéÚpravy|posledné úpravy]] a dokážeš efektívne bojovať s [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmom]] pred tým, ako požiadaš o právo temporary-account-viewer, pretože ostatní redaktori ti musia dôverovať, že toto právo budeš používať správne a len na činnosti uvedené na tejto stránke. Po udelení práva musíš prejsť do [[Špeciálne:Nastavenia|svojich nastavení]], sekcie [[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-personal|Profil]] a na spodnej časti stránky [[Súbor:MediaWiki checkbox ticked.svg|10px]] zaškrtnutím zapnúť možnosť zobrazovania IP adries dočasných účtov.--> == Pozri aj == * [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] – pravidlo, na základe ktorého <!--možno-->bude možné žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov?<!-- * [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP adries]] – miesto na žiadanie o udelenie tohto práva * [[Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov/Chronologická tabuľka]] – chronologická tabuľka zobrazovačov IP adries dočasných účtov --> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wikipedia:Temporary account IP viewer|1361072511}} [[Kategória:Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]] tvd73d2vytvfy0koflmznznw7zzqhdt 8381186 8381185 2026-10-07T18:25:09Z Spider 001757 142600 typografia 8381186 wikitext text/x-wiki [[Súbor:TAIV Wikipedia.svg|left|60px]] '''Zobrazovači IP adries dočasných účtov''' sú [[Wikipédia:Wikipediáni|wikipediáni]], ktorí majú „právo zobrazovača IP dočasných účtov“ ('''temporary-account-viewer'''). Toto právo umožňuje redaktorom zobraziť IP adresy priradené k [[Pomoc:Dočasný účet|dočasnému účtu]] a zobraziť [[mw:Trust and Safety Product/IP Info|kartu s informáciami o IP adrese]]. Každý prístup k informáciám o IP adresách sa [[Špeciálne:Záznamy/checkuser-temporary-account|zaznamenáva]]. Tento protokol sa zobrazuje iba [[Wikipédia:Revízia používateľa|revízorom]]. Na slovenskej Wikipédii prebehla [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Zobrazování IP|diskusia v Kaviarni]] o zavedení tohto práva, aktuálne [[Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami/Zobrazovač IP adries|prebieha diskusia]] o doplnení pravidla, zatiaľ teda nie je možné oň žiadať. Na slovenskej Wikipédii je toto právo pridelené [[Špeciálne:ZoznamPoužívateľov/temporary-account-viewer|{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer}}]] redaktorovi, celkom teda má možnosť zobrazovať IP adresy dočasných účtov {{formatnum:{{#expr:{{NUMBEROFADMINS:R}}-1+{{NUMBERINGROUP:temporary-account-viewer|R}}}}}} redaktorov (zvyšok sú [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]). == Podmienky používania == Používanie nástroja na prezeranie IP adries dočasných účtov musí byť v súlade so [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|zásadami Wikimedia Foundation]]. Tieto zásady umožňujú redaktorom používať nástroj „na vyšetrovanie a odhaľovanie alebo boj proti vandalizmu, zneužívaniu, spamu, obťažovaniu, rušivému správaniu a iným porušeniam zásad Wikimedia Foundation alebo komunity“. Z toho vyplýva, že nástroj nemožno používať na prezeranie IP adries bez akéhokoľvek dôvodu, z obyčajnej zvedavosti alebo na vyšetrovanie niekoho, koho úpravy sú úplne bezproblémové. Takisto by sa nástroj nemal používať „na politickú kontrolu, na vyvíjanie tlaku na redaktorov alebo ako hrozba voči inému redaktorovi v spore o obsah“. === Komunikácia v diskusiách === Táto sekcia obsahuje odporúčania, ako možno o výsledkoch prešetrovania dočasných účtov komunikovať v diskusiách. * Za porušenie zásad sa nepovažuje, ak sú dočasné účty a IP adresy prepojené už len na základe rovnakých vzorcov správania, bez použitia nástroja na prezeranie IP. V takom prípade to však treba uviesť. ** Príklad: „<span style="color:green">Vandalské úpravy stránok [[Slnko]] a [[Mesiac]] od ~2026-23282-49, IP 192.0.2.1 a redaktora Príklad sú totožné s veľmi podobnými zhrnutiami úprav, očividne sa jedná o tú istú osobu. Nástroj IP info nebol použitý.</span>“ * Verejné prepojenie viacerých dočasných účtov je povolené, ak „sa odôvodnene predpokladá, že je to potrebné“ (napríklad pri zneužívaní viacerých účtov). ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 vandalizujúce tento článok používajú rovnakú IP adresu.</span>“ * To isté platí o metadátach IP adresy, napríklad poskytovateľ internetového pripojenia alebo poloha. ** Príklad: „<span style="color:green">Účty ~2026-23416-83 a ~2026-23550-17 majú rovnakého poskytovateľa internetových služieb a nachádzajú sa v rovnakej oblasti.</span>“ * Zverejňovanie IP adresy získanej prostredníctvom nástroja na prezeranie IP adries nie je povolené. ** Príklad: „<span style="color:red">Účet ~2026-23684-51 v minulosti používal pri úpravách IP adresu 192.0.2.1.</span>“ alebo „<span style="color:red">IP adresa účtu ~2026-23684-51 je 192.0.2.1.</span>“ == Ako sa stať zobrazovačom IP adries dočasných účtov == V súčasnosti nie je možné žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov, práve [[Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami/Zobrazovač IP adries|prebieha diskusia]] o jeho zavedení. <!--Je nevyhnutné splniť nasledujúce dve podmienky definované v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|základných zásadách pre toto právo]], ak oň plánuješ požiadať: # Redaktor vykonal aspoň 300 úprav na slovenskej Wikipédii. # Používateľský účet bol vytvorený pred najmenej 180 dňami. Ak spĺňaš obe predošlé podmienky, o právo temporary-account-viewer môžeš požiadať na stránke [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP adries]]. O priradení práva hlasujú iba správcovia, ale vyjadriť sa môže každý. Je tiež vhodné, ak istý čas sleduješ [[Špeciálne:PoslednéÚpravy|posledné úpravy]] a dokážeš efektívne bojovať s [[Wikipédia:Vandalizmus|vandalizmom]] pred tým, ako požiadaš o právo temporary-account-viewer, pretože ostatní redaktori ti musia dôverovať, že toto právo budeš používať správne a len na činnosti uvedené na tejto stránke. Po udelení práva musíš prejsť do [[Špeciálne:Nastavenia|svojich nastavení]], sekcie [[Špeciálne:Nastavenia#mw-prefsection-personal|Profil]] a na spodnej časti stránky [[Súbor:MediaWiki checkbox ticked.svg|10px]] zaškrtnutím zapnúť možnosť zobrazovania IP adries dočasných účtov.--> == Pozri aj == * [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] – pravidlo, na základe ktorého <!--možno-->bude možné žiadať o právo zobrazovača IP adries dočasných účtov<!-- * [[Wikipédia:Žiadosti o povolenie/Zobrazovač IP adries]] – miesto na žiadanie o udelenie tohto práva * [[Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov/Chronologická tabuľka]] – chronologická tabuľka zobrazovačov IP adries dočasných účtov --> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Wikipedia:Temporary account IP viewer|1361072511}} [[Kategória:Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov]] [[Kategória:Wikipédia:Funkcie]] n71reebozzumnxdy9d8nem3r7zo6q1x Intertella 5555: The 5tory of the 5ecret 5star 5ystem 0 755908 8381184 8369326 2026-10-07T18:23:20Z JakubMarek306 297310 8381184 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem]] {{ZOBRAZOVANÝNADPIS:Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem}} qudn2dr0bt1rvi8tqh9s0z3d24jesf9 8381192 8381184 2026-10-07T18:42:30Z JakubMarek306 297310 Zrušené presmerovanie na [[Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem]] 8381192 wikitext text/x-wiki {{ZOBRAZOVANÝNADPIS:Interstella 5555: The 5tory of the 5ecret 5tar 5ystem}} __NEINDEXOVAT__ __BEZLINKUPŘIDATKOMENTÁŘ__ 2w0svg8ux2n3wmzphkmofdyzs8aknw6 8381204 8381192 2026-10-07T19:07:47Z Spider 001757 142600 ZL 8381204 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo|Relikt po presune}} 7rqq7usvapz0apn0rgaz09fivrm8bxw Poľsko-turecké vojny 0 756036 8381240 8370627 2026-10-07T22:03:18Z LoverofBattle12 246706 Pridanie pojmu „Poľsko-turecká vojna (1633 - 1634) .“ 8381240 wikitext text/x-wiki '''Poľsko-turecká vojna''' môže byť: * [[Poľsko-turecká vojna (1484 – 1504)]] * [[Poľsko-turecká vojna (1614 – 1621)]] * [[Poľsko-turecká vojna (1633 – 1634)]] * [[Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)]] * [[Poľsko-turecká vojna (1683 – 1697)]] == Pozri aj == * [[Dejiny Poľska]] * [[Veľká turecká vojna]] * [[Bitka pri Chotyni (1621)]] * [[Bitka pri Chotyni|Bitka pri Chotyni (1673)]] * [[Bitka pri Viedni|Bitka pri Viedni (1683)]] == Zdroj == * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. {{Rozlišovacia stránka}} 7jusp4zg7nbahkb62yyn6amifcevoqp Redaktor:Vladimir Rasskazov 2 756299 8381349 8373286 2026-10-08T09:36:50Z BOHOVIC 306240 BOHOVIC premiestnil stránku [[Redaktor:BOHOVIC/pieskovisko]] na [[Redaktor:Vladimir Rasskazov]] 8373286 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fotkarasska12114nawiki.jpg|náhľad|Vladimír Rasskazov]] '''Vladimír Rasskazov''' (rus. Владимир Рассказов) je ruský huslista, dirigent a hudobný pedagóg. == Životopis == Hudobné vzdelanie získal na Gnesinovej akadémii v Moskve pod vedením profesora Pjotra Bondarenka, asistenta legendárneho Davida Oistracha. Počas svojej kariéry pôsobil v symfonických orchestroch a spolupracoval s významnými dirigentmi ruskej hudobnej scény. V roku 1989 založil Moskovský komorný orchester Renaissance, ktorý sa stal výraznou súčasťou jeho umeleckého odkazu. Ako umelecký vedúci, dirigent a sólista vytvoril koncepciu spájajúcu historickú tradíciu, komornú intimitu a modernú interpretačnú energiu. Orchester pod jeho vedením vystupoval v prestížnych sálach Moskvy a Petrohradu a nahral kompaktný disk so štúdiom Melodija. V rokoch 1978 – 1980 pôsobil v zahraničí ako koncertný majster Národného symfonického orchestra Ekvádoru v Quite a ako sólista koncertoval vo viacerých európskych krajinách. Dnes svoje dlhoročné skúsenosti odovzdáva ďalšej generácii prostredníctvom pedagogickej práce a masterclassov. Filozofiu BLACK & GOLD symbolizuje čierna ako elegancia, koncentrácia a hĺbka a zlato ako majstrovstvo, tradícia a výnimočnosť. == Referencie == * [http://renaissance-orchestra.ru Profil Vladimíra Rasskazova na oficiálnej stránke orchestra Renaissance] t3duhdupivw0rngefom9d3ua3o2ln6o Milan Hodás 0 756672 8381359 8379300 2026-10-08T09:42:21Z Somoska 307483 Prepracovanie článku do neutrálneho encyklopedického štýlu, úprava štruktúry, redukcia publikačnej činnosti a doplnenie referencií na nezávislé odborné a spravodajské zdroje. 8381359 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20261002}} '''Milan Hodás''' (* [[21. december]] [[1979]]) je slovenský [[právnik]], vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník a štátny úradník. Od roku 2023 pôsobí ako štátny tajomník [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky]] a podpredseda [[Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky|Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky]].<ref name="MS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR | url = https://www.justice.gov.sk/ministerstvo/predstavitelia-mssr/statny-tajomnik-ministerstva-spravodlivosti-sr-2/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref><ref name="LRV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam členov Legislatívnej rady vlády SR | url = https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/poradne-organy/legislativna-rada-vlady-sr/zoznam-clenov-legislativnej-rady-vlady-sr/ | vydavateľ = Úrad vlády Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> Odborne sa venuje ústavnému právu, tvorbe právnych predpisov, právu Európskej únie a právnym otázkam nových technológií. Je autorom a spoluautorom vedeckých monografií, odborných článkov a vysokoškolských učebných textov.<ref name="SAV">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milan Hodás – profesijný životopis | url = https://www.sav.sk/?action=cv&doc=user-org-user&lang=sk&user_no=11886 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Vzdelanie == Právo vyštudoval na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku 2004 ukončil magisterské štúdium. V roku 2009 absolvoval rigorózne konanie a v roku 2012 ukončil doktorandské štúdium v odbore ústavné právo. V roku 2019 sa habilitoval a získal vedecko-pedagogický titul docent. V rokoch 1999 až 2000 študoval aj filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.<ref name="MS"/> == Profesijné pôsobenie == Svoju profesijnú kariéru začal v advokácii. V rokoch 2005 až 2010 pracoval v [[Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky|Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky]] na úseku legislatívy a aproximácie práva. V rokoch 2011 až 2012 zastával funkciu riaditeľa legislatívno-právneho odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Následne pôsobil ako štátny radca v Kancelárii Národnej rady SR a v rokoch 2013 až 2017 viedol odbor konania o námietkach [[Úrad pre verejné obstarávanie|Úradu pre verejné obstarávanie]].<ref name="MS"/> V rokoch 2017 až 2019 bol riaditeľom Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Neskôr pracoval ako právny analytik a advokát. V období rokov 2020 až 2023 bol členom Legislatívnej rady vlády SR.<ref name="MS"/> V roku 2023 bol vymenovaný za štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Súčasne zastáva funkciu podpredsedu Legislatívnej rady vlády SR, ktorá je poradným orgánom vlády v oblasti legislatívy.<ref name="MS"/><ref name="LRV"/> === Legislatívna činnosť === Vo funkcii štátneho tajomníka sa podieľal na príprave a koordinácii legislatívnych návrhov v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR vrátane rekodifikácie občianskeho práva. Ministerstvo ho uvádzalo medzi predstaviteľmi rezortu zapojenými do prípravy a odborných rokovaní o návrhu nového Občianskeho zákonníka. Na projekte spolupracoval minister spravodlivosti [[Boris Susko]], rekodifikačná komisia vedená [[Marek Števček|Marekom Števčekom]] a ďalší odborníci z oblasti súkromného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekodifikácia Občianskeho zákonníka – kľúčová téma rokovania so zástupcami zamestnávateľov | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | dátum = 2025-10-29}}</ref> V októbri 2026 bol návrh nového Občianskeho zákonníka schválený Národnou radou Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko má po viac ako 60 rokoch nový Občiansky zákonník | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | dátum = 2026-10-01}}</ref> V máji 2026 Hodás v mene Slovenskej republiky podpísal v moldavskom Kišiňove Dohovor Rady Európy o ochrane povolania advokáta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SAK víta podpis Dohovoru Rady Európy o ochrane povolania advokáta | url = https://www.teraz.sk/spravy/sak-vita-podpis-dohovoru-rady-europy-o/964744-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> V januári 2025 sa zúčastnil na rokovaní monitorovacej skupiny Európskeho parlamentu pre demokraciu, právny štát a základné práva v Bruseli, na ktorom predstavitelia Slovenskej republiky diskutovali o vývoji v oblasti právneho štátu a reforme trestného práva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monitorovacia skupina pre právny štát sa zaoberala situáciou v SR | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/monitorovacia-skupina-pre-pravny-stat/853100-clanok.html | vydavateľ = TASR / Teraz.sk | dátum = 2025-01-30 | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Akademická a vedecká činnosť == Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník, odborný asistent a následne docent. V rokoch 2017 až 2019 pracoval ako výskumný pracovník [[Univerzita Palackého v Olomouci|Univerzity Palackého v Olomouci]]. Od roku 2019 pôsobí aj v [[Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied|Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied]].<ref name="MS"/><ref name="SAV"/> Jeho vedecká činnosť zahŕňa ústavné právo, ľudské práva, legislatívne procesy a reguláciu nových technológií. V roku 2021 získal grant agentúry VEGA na výskumný projekt ''Inteligentná mobilita vo svete a v Slovenskej republike optikou normotvorby'' (č. 2/0082/21).<ref name="SAV"/> Je členom redakčnej rady odborného právnického časopisu ''[[Justičná revue]]''. V roku 2025 začal na Univerzite Komenského inauguračné konanie v odbore ústavné právo. Vo februári 2026 vedecká rada univerzity schválila návrh na jeho vymenovanie za profesora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vymenúvacie konania | url = https://uniba.sk/veda/habilitacne-a-vymenuvacie-konania/vymenuvacie-konania/ | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Publikačná činnosť == Milan Hodás je autorom a spoluautorom publikácií z oblasti ústavného práva, ľudských práv, legislatívnej techniky a regulácie technológií. Jeho práce vyšli vo vedeckých a odborných vydavateľstvách na Slovensku a v Českej republike.<ref name="SAV"/> Jeho odborné monografie boli predmetom recenzií v právnických periodikách. Daniel Šmihula publikoval v roku 2016 v časopise ''Právník'' recenziu knihy ''Historický vývoj ľudských práv a ústavného štátu (a niektoré súčasné výzvy)''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šmihula | meno = Daniel | titul = Hodás Milan. Historický vývoj ľudských práv a ústavného štátu (a niektoré súčasné výzvy) | periodikum = Právník | rok = 2016 | ročník = 155 | číslo = 11 | strany = 1019–1021 | url = https://www.ilaw.cas.cz/upload/web/files/pravnik/issues/2016/11/REC._%C5%A0mihula_11_2016.pdf}}</ref> Monografiu ''Kolíska vzniku zákonov v Slovenskej republike'' recenzoval v roku 2024 Stanislav Gaňa v časopise ''Právo a bezpečnost''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gaňa | meno = Stanislav | titul = Milan Hodás: Kolíska vzniku zákonov v Slovenskej republike | periodikum = Právo a bezpečnost | rok = 2024 | číslo = 3 | strany = 70–72 | url = https://5322ff71c9.clvaw-cdnwnd.com/5e1f67eaeafa2406e3efeefd75ef8b58/200000110-b2521b2523/PaB%203-2024.pdf}}</ref> Publikácia ''Implementácia autonómnej mobility'' bola predmetom recenzií Dávida Žideka v časopise ''Právo a bezpečnost'' a Ľubomíra Čunderlíka v časopise ''Studia Iuridica Cassoviensia''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlík | meno = Ľubomír | titul = Hodás, M.: Implementácia autonómnej mobility | periodikum = Studia Iuridica Cassoviensia | rok = 2024 | ročník = 12 | číslo = 2 | strany = 178–179 | url = https://sic.pravo.upjs.sk/ecasopis/122024-2/12_Cunderl%C3%ADk.pdf | doi = 10.33542/SIC2024-2-12}}</ref> === Vybrané publikácie === * HODÁS, Milan. ''Historický vývoj ľudských práv a ústavného štátu (a niektoré súčasné výzvy).'' Bratislava: História ľudských práv, 2016. ISBN 978-80-972218-0-5. * HODÁS, Milan. ''Dopady normotvorby Európskej únie na normotvorbu členského štátu Európskej únie z hľadiska legislatívnej techniky a normotvorných procesov.'' Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2018. ISBN 978-80-7160-452-5. * HODÁS, Milan. ''Kolíska vzniku zákonov v Slovenskej republike.'' Praha: Leges, 2020. ISBN 978-80-7502-521-0. * HODÁS, Milan. ''Implementácia autonómnej mobility – niektoré filozofické a (ústavno)právne aspekty a ich právne a metaprávne implikácie nielen pre Slovenskú republiku.'' Praha: Leges, 2022. ISBN 978-80-7502-660-6. * BUJŇÁK, Vincent – GAŇA, Stanislav – HODÁS, Milan. ''Teória a prax právnej normotvorby.'' Bratislava: Wolters Kluwer a Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2023. ISBN 978-80-571-0621-0. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.justice.gov.sk/ministerstvo/predstavitelia-mssr/statny-tajomnik-ministerstva-spravodlivosti-sr-2/ Profil na stránke Ministerstva spravodlivosti SR] * [https://www.sav.sk/?action=cv&doc=user-org-user&lang=sk&user_no=11886 Profil na stránke Slovenskej akadémie vied] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí štátni tajomníci]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Narodení v roku 1979]] [[Kategória:Narodení 21. decembra]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] fvluk17d1low1nvhz4lzothkz0e396q Fuscillský maliar 0 756715 8381110 8378985 2026-10-07T13:26:17Z Luppus 39967 8381110 wikitext text/x-wiki '''Fuscillský maliar''' ({{vjz|eng|''Fuscillo Painter''}}) je konvenčné meno anonymného [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] (juhotalianskeho) maliara váz, ktorý pôsobil v [[Kampánia|kampánskej]] oblasti približne v rokoch [[350 pred Kr.|350]] – [[325 pred Kr.]] v meste [[Kúmy]].<ref name="BM">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = British Museum | titul = The Fuscillo Painter | url = https://www.britishmuseum.org/collection/term/BIOG84243 | dátum prístupu = 2026-10-04 }}</ref><ref name="TrendallLCS">TRENDALL, Arthur Dale. ''The Red-figured Vases of Lucania, Campania and Sicily''. Oxford: Clarendon Press, 1967. S. 481–482.</ref> Bol významným predstaviteľom prvej vývojovej fázy tunajšej dielne [[červenofigúrová keramika|červenofigúrovej vázovej maľby]] a patril k najbližším priamym spolupracovníkom a nasledovníkom [[Maliar CA|Maliara CA]].<ref name="BM"/><ref name="TrendallLCS"/> Svoje konvenčné meno dostal podľa pohrebiska (nekropoly) ''Fuscillo'' pri meste [[Paestum]], v ktorom sa pri archeologických výskumoch našli dve z jeho charakteristických váz.<ref name="BM"/> == Charakteristika štýlu == Hoci je jeho skutočné meno neznáme, na základe príznačných znakov autorského štýlu mu bolo bezpečne pripísané veľké množstvo váz.<ref name="BM"/> Jeho tvorba vykazuje mimoriadne úzku štýlovú príbuznosť s vázami takzvanej „SS skupiny“ (''SS Group''), no v mnohých ohľadoch sa takmer zhoduje s ''tvorbou'' samotného Maliara CA.<ref name="TrendallLCS"/> Od svojho vedúceho majstra sa odlišuje iba v drobných detailoch anatomického stvárnenia nahého tela a v delení záhybov drapérie, kde sa uňho v neskoršom období prejavil aj čiastočný vplyv apúlskej školy.<ref name="TrendallLCS"/><ref name="Apulia">TRENDALL, Arthur Dale – CAMBITOGLOU, Alexander. ''The Red-Figured Vases of Apulia: Indexes''. Oxford: Clarendon Press, 1983. ISBN 978-0198132196. S. 184.</ref> Pre jeho vyhranený umelecký prejav sú charakteristické nasledujúce prvky a motívy:<ref name="TrendallLCS"/> * '''Zobrazenie postáv''': Profily tvárí jeho postáv sa vyznačujú príznačnou, nezvyčajnou plochosťou, čo slúži ako hlavný identifikačný znak jeho rukopisu. * '''Atribúty a odev žien''': Ženské postavy na jeho dielach zvyčajne nosia jednoduchú bielu sieťku na vlasy ([[Sakkos (pokrývka vlasov)|sakkos]]), z ktorej ponad ucho splýva niekoľko pramienkov vlasov. Odeté bývajú v páse s korálikmi, ktorý nosia cez rameno, a na rukách majú jemný náramok.<ref name="TrendallLCS"/> * '''Technické detaily''': Výrazná ornamentálna palmetová výzdoba jeho nádob je porovnateľná s technikou dielní zo skupín Walters a CC.<ref name="TrendallLCS"/> Často využíval štíhlejšie nádoby typu [[oinochoé]], pričom po oboch stranách hlavného obrazového vlysu pravidelne rozvrhoval vertikálny pás s motívom ''cikcakovitého vzoru''.<ref name="TrendallLCS"/> == Námety diel == Umelec sa v žánrovom okruhu orientoval najmä na zobrazenie ženských postáv a disponoval vyhraneným repertoárom kompozičných tém. Medzi jeho najčastejšie figurálne výjavy patrili:<ref name="BM"/><ref name="TrendallLCS"/> * žena s vencom v ruke, ktorá má jednu nohu opretú o skalu a nakláňa sa ponad ňu, * sediaca žena, ktorá vo vyvýšenej ruke drží obetnú skrinku (''cista'') s rituálnymi milodarmi, * sediaca žena držiaca plytkú obetnú misku ([[fialé]]) v rámci náboženského rituálu. Zadné strany (strana B) jeho váz vykazujú sériovú kvalitu a takmer stereotypne zobrazujú dvojicu mladíkov kompletne zahalených v plášťoch ([[himatión]]och), čo slúžilo ako spoločný kompozičný prvok vázových maliarov tejto dielne.<ref name="TrendallLCS"/> == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * TRENDALL, Arthur Dale. ''The Red-figured Vases of Lucania, Campania and Sicily''. Oxford: Clarendon Press, 1967. S. 481–482. * TRENDALL, Arthur Dale – CAMBITOGLOU, Alexander. ''The Red-Figured Vases of Apulia: Indexes''. Oxford: Clarendon Press, 1983. ISBN 978-0198132196. S. 184. * TRENDALL, Arthur Dale. ''Red-figured Vases of South Italy and Sicily: A Handbook''. London: Thames and Hudson, 1989. ISBN 978-0500202258. S. 169. == Pozri aj == * [[Maliar CA]] * [[Maliar LNO]] * [[Maliar newyorskej vázy GR 1000]] {{Portál|Umenie|Antika}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] 2fn2e6nxkaocb68pe44urniz5mreqo0 Sexbomba 0 756776 8381109 8379712 2026-10-07T13:23:49Z ~2026-53895-80 307406 /* */ 8381109 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Brigitte_Bardot_-_Ogdensburg_journal_(1958).jpg|vpravo|náhľad|408x408bod|Novinový výstrižok [[Brigitte Bardotová|Brigitte Bardotovej]], 1958]] [[Súbor:Shams El Baroudi - Soheir Ramzi.jpg|náhľad|[[Shams al-Baroudiová]] (vpravo) so [[Soheir Ramziová|Soheir Ramziovou]] (vľavo), obe herečky boli v egyptskej kinematografii [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] považované za sexbomby.]] '''Sexbomba'''<ref>„[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=sexbomba&s=exact&k=L4f0&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# sexbomba]“. In: ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. {{ISBN|80-224-0750-X}} (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok)</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Translations for "sexpot" found in: French, German, Slovak | url = https://m.dict.cc/translation/sexpot | dátum prístupu = 2025-10-5 | vydavateľ = dict.cc}}</ref><ref name=":1" /> alebo '''sexi žena'''<ref name=":2" /> ({{VJZ|eng|''sexbomb''}},<ref name=":2" /> ''sex bomb''<ref name=":1" /> alebo ''sexpot''<ref name=":2" />) alebo '''sexsymbol'''<ref name=":1">„sex kitten“. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník | url = https://slovnik.sme.sk/anglicko-slovensky/sex-kitten | dátum prístupu = 2025-10-5 | vydavateľ = Open English Wordnet}}</ref> ({{VJZ|eng|''sex kitten''}}, doslovne „sexi kočka“) je [[žena]],<ref name="Umphred-2019">{{Cite web|date=2024-08-01|title=Ancient Egypt to Taylor Swift: The historic roots of the 'cat lady'|url=https://www.bbc.com/culture/article/20220225-the-batman-the-ancient-roots-of-catwoman|access-date=2026-08-27|website=www.bbc.com|language=en-GB}}</ref> ktorá vedie [[sexualita|sexuálne]] [[provokácia|provokatívny]] spôsob života alebo prejavuje silnú sexuálnu [[agresivita|agresivitu]]. Tento pojem vznikol okolo roku [[1956]]<ref>{{Cite web|title=28 Oct 1956, 13 - The Observer at Newspapers.com|url=http://www.newspapers.com/image/258095761/?terms=%22sex%20kitten%22&match=1|access-date=2021-03-14|publisher=Newspapers.com|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|title=13 Dec 1956, 21 - Los Angeles Evening Citizen News at Newspapers.com|url=http://www.newspapers.com/image/683959669/?terms=%22sex%20kitten%22&match=1|access-date=2021-03-14|publisher=Newspapers.com|language=en}}</ref> v článkoch v [[Spojené kráľovstvo|britskej]] a [[Spojené štáty|americkej]] [[tlač]]e a pôvodne sa používal na opis francúzskej herečky [[Brigitte Bardotová|Brigitte Bardotovej]].<ref>[https://www.theguardian.com/film/gallery/2014/sep/20/brigitte-bardot-her-life-and-times-so-far-in-pictures "Brigitte Bardot: her life and times so far – in pictures"]</ref><ref>[https://time.com/3649602/life-with-brigitte-bardot-rare-and-classic-photos-of-the-original-sex-kitten/ "LIFE With Brigitte Bardot: Rare and Classic Photos of the Original ‘Sex Kitten’"]</ref> Podľa názoru viacerých zdrojov bola práve úloha Bardotovej vo filme ''[[...a Boh stvoril ženu]]'' (1956) tým, čo v polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]] podnietilo vznik tohto pojmu.<ref name="Umphred-2019" /> [[60. roky 20. storočia]] odštartovali éru, v ktorej ženy začali prijímať svoju sexualitu a opustili od predstavy, že je veľmi nepravdepodobné, aby pri sexuálnych aktivitách prežívali potešenie.<ref>{{Cite journal|last1=Meah|first1=Angela|last2=Hockey|first2=Jenny|last3=Robinson|first3=Victoria|date=2011|title=I'm a Sex Kitten, Aren't I...|journal=Australian Feminist Studies|volume=26|pages=57–71|doi=10.1080/08164649.2010.546328|s2cid=142947162}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|en|Sex kitten|1376501112}} [[kategória:Slangové výrazy]] [[kategória:Žena]] [[kategória:Sexualita]] [[kategória:Feminizmus]] kcfa4b1sb2w7njjzt8c0tyul2kehxrj Welles Crowther 0 756850 8381269 8380882 2026-10-08T03:34:18Z OJJ 116711 Uu 8381269 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20261008}} '''Welles Remy Crowther''', známy tiež ako '''Muž v červenej bandane''', ([[Angličtina|ang]]. ''The Man in the Red Bandana;'' * [[17. máj]] [[1977]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[11. september]] [[2001]], [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]], New York, USA) bol americký obchodník s akciami a dobrovoľný hasič, ktorý počas [[Útoky z 11. septembra 2001|teroristických útokov z 11. septembra]] zachránil až 18 ľudí, hoci sám prišiel o život. == Životopis == Narodil sa v [[New York (mesto)|New Yorku]], ale detstvo prežil v neďalekom mestečku [[Nyack]]. Keď mal šesť rokov, otec mu venoval červenú šatku, tzv. bandanu, ktorú odvtedy nosil všade so sebou, dokonca aj pri športe. Venoval sa ľadovému hokeju a lakrosu, vďaka ktorému získal štipendium na [[Boston College]]. Vyštudoval ekonómiu a následne sa presťahoval späť do New Yorku, kde sa zamestnal ako obchodník s akciami. Jeho kancelária sídlila na 104. poschodí [[South Tower (World Trade Centrum)|Južnej veže]] [[World Trade Center (1973 – 2001)|Svetového obchodného centra]]. Práca v kancelárii ho však nenapĺňala, a preto uvažoval, že si podá prihlášku do hasičského zboru, keďže ešte na strednej škole sa stal dobrovoľným hasičom. Zvažoval tiež prácu pre [[Federal Bureau of Investigation|FBI]] alebo [[Central Intelligence Agency|CIA]]. === Teroristické útoky z 11. septembra === Nachádzal sa vo svojej kancelárii, keď lietadlo [[Let United Airlines 175|United Airlines 175]] narazilo do 77. až 85. poschodia Južnej veže. Najskôr zatelefonoval mame, že je v poriadku, a potom zišiel do haly na 78. poschodí. Natrafil na skupinu preživších, vrátane Ling Youngovej, ktorá utrpela závažné [[Popálenina|popáleniny]]. Crowther vzal zranenú Youngovú na ramená a skupinku preživších odviedol o sedemnásť podlaží nižšie, kde im nehrozilo bezprostredné nebezpečie. Kvôli šíriacemu sa dymu si prekryl nos a ústa svojou červenou bandanou a zamieril späť na vrchné poschodia. Zraneným poskytoval prvú pomoc a druhú skupinku preživších doviedol na prízemie. Nevyšiel však s nimi na ulicu, ale vrátil sa späť do budovy, aby pátral po ďalších zranených. O 9:59 miestneho času sa Južná veža zrútila. Crowthera naposledy videli živého, ako komunikuje s profesionálnymi príslušníkmi hasičského zboru. Po jeho smrti našli rodičia v synovej izbe spolovice vyplnenú žiadosť o prijatie do hasičského zboru. Jeho telesné pozostatky sa našli v roku 2002. == Pamiatka == Crowtherovi rodičia nevedeli o jeho hrdinskom počínaní, až dokým si neprečítali v novinách svedectvo jednej preživšej, ktorá opisovala, že jej život zachránil muž v červenej bandane. Crowtherovci sa spojili so ženou, ktorej poslali synovu fotografiu, a tá potvrdila, že sa jedná o jej záchrancu. Odvtedy sa stal jednou z najznámejších obetí teroristických útokov. Jeho alma mater Boston College každoročne organizuje beh na jeho počesť. Keď sa jeho spolužiak a spoluhráč z lakrosového tímu [[Tyler Jewell]] kvalifikoval na Zimné olympijské hry 2006, na jeho počesť súťažil s červenou bandanou okolo krku. Vznikol o ňom dokumentárny film a v roku 2026 mu americký prezident [[Donald Trump]] posmrtne udelil [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskú medailu slobody]], ktorá je najvyšším vyznamenaním udeľovaným civilistom v USA. 8s5o34mfvtwxzca78aifpkxr73c1v4u Klinkovica 0 756854 8381292 8380952 2026-10-08T06:19:20Z Pe3kZA 39673 /* Priebeh toku */ form. 8381292 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Klinkovica | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | district1 = | commune = | municipality = [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | municipality1 = [[Pliešovce]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Priečne bralo]], [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]] | source_elevation = cca 870 | source_lat_d = 48.4335 | source_long_d = 19.2458 | mouth = [[Pliešovská kotlina]] | mouth_location = [[Krupinica]], [[Pliešovce]] | mouth_elevation = cca 450 | mouth_lat_d = 48.409 | mouth_long_d = 19.1769 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 8,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-478 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Klinkovica'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Javorie (pohorie)|Javorí]], [[Krupinská planina|Krupinskej planine]] a [[Pliešovská kotlina|Pliešovskej kotline]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]]. Je ľavostranným prítokom [[Krupinica|Krupinice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 8,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v južnej časti [[Javorie (pohorie)|Javoria]], v jeho [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Javorianska hornatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = Bratislava}}</ref>, na juhozápadných svahoch [[Priečne bralo|Priečneho brala]] ({{Mnm|1023}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|870}} Od prameňa v nesúvislom lesnom poraste v lokalite Javorie<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.418033,19.241567,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = }}</ref> tečie južným smerom cez oblasť Grúň.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Opúšťa Javorie a pokračuje [[Krupinská planina|Krupinskou planinou]] a jej podcelkom [[Závozská vrchovina]]<ref name=GP/>, mierne sa stáčajúc na juhozápad a onedlho priberajúc pravostranný prítok z lokality Podjavorie. Ďalej tečie nesúvisle zalesneným údolím na juh, priberá ľavostranný prítok a popod Hrabový grúň ({{Mnm|710}}) sa oblúkom stáča na juhozápad.<ref name=vku/> Z Lopatskej doliny prijíma významný pravostranný prítok, pod Klinkovicou ({{Mnm|681}}) menší ľavostranný a následne aj pravostranný prítok a napokon v lokalite Lopaty ďalší ľavostranný potok z oblasti Vidov Vrch.<ref name=mcz/> Stáča sa západným smerom, priberá významný pravostranný [[Kamenný potok (prítok Klinkovice)|Kamenný potok]] a lemovaný úzkym pásom pobrežnej vegetácie tečie južným úpätím Bralcov.<ref name=UGK/> Opúšťa [[Krupinská planina|Krupinskú planinu]] a vteká do [[Pliešovská kotlina|Pliešovskej kotliny]], kde priberá ľavostranný prítok spod [[Kopaný závoz|Kopaného závoza]] ({{Mnm|775}}) a pravostrannú Čubrnovú.<ref name=UGK/> Pod Dielničkami<ref name=vku/> sa stáča na severozápad, priberá ľavostranný prítok zo svahov Polomky ({{Mnm|666}}) a pri osade Lažteky sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|450}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Krupinica|Krupinice]], prítoku rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.17498&y=48.40887&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Klinkovica pramení a väčšou časťou preteká územím [[Lešť (vojenský obvod)|vojenského obvodu Lešť]], odkiaľ prechádza do katastra obce [[Pliešovce]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=83 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Le%C5%A1%C5%A5&source=osm&id=1067360749&ds=2&x=19.1970313&y=48.4026680&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]] * [[Krupinská planina]], [[Závozská vrchovina]] * [[Pliešovská kotlina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.17498&y=48.40887&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Krupinice}} [[Kategória:Vodné toky v Krupinskej planine]] [[Kategória:Vodné toky v Pliešovskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v Javorí]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Povodie Krupinice]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Pliešovce]] [[Kategória:Lešť (vojenský obvod)]] 1sj4ct4akimoscmff9a80ddvphemqww Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami/Zobrazovač IP adries 5 756858 8381182 8381039 2026-10-07T18:07:36Z Spider 001757 142600 /* */ odpoveď 8381182 wikitext text/x-wiki Otevření diskuse k návrhu. Schválené pravidlo by mělo doplnit příslušné sekce v [[Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:17, 7. október 2026 (UTC) :Kvitujem vytvorenie postupu pre toto právo. V poslednej dobe sa nám tu trochu rozmohli obdobné aktivity a môže sa to hodiť. Pár pripomienok: :* Do pravidla by som pridal i rollback, nech už to vezmeme jedným vrzom a ten postup zoficiálnime. :* Vzhľadom ale na to, že IP adresy sú vlastne osobné informácie (kvôli tomu boli zavedené dočasné účty), pokojne by som i pritvrdil počet úprav (pokojne až na 500 napr.). :~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:32, 7. október 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Rollback máme: [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#Rollbacker_a_patroller|Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#'''Rollbacker'''_a_patroller]]!!! Co se týče počtu úprav, držím se [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#Other_users oficiální politiky], klidně to lokálně můžeme zvýšit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:35, 7. október 2026 (UTC) :::Aha, vidíš, i som zabudol a v Kaviarni si mi to nepripomenul, lol. Neviem, prečo som si myslel, že tam je len autopatrolled a patroller. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:54, 7. október 2026 (UTC) :Ako už som uviedol v Kaviarni, podporujem zavedenie tohto práva, aktívne ho využívam a snažím sa aspoň takto pomôcť. {{Odpoveď|OJJ|za=,}} veľmi si vážim to pridelenie. {{Odpoveď|KormiSK}} Ohľadom potrebného počtu úprav - nemám problém s tým, ak by sa to zvýšilo. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 7. október 2026 (UTC) 4s546u50o19dz6e3kfft5w58pmiedfs 8381203 8381182 2026-10-07T19:05:47Z Spider 001757 142600 ešte doplnenie 8381203 wikitext text/x-wiki Otevření diskuse k návrhu. Schválené pravidlo by mělo doplnit příslušné sekce v [[Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:17, 7. október 2026 (UTC) :Kvitujem vytvorenie postupu pre toto právo. V poslednej dobe sa nám tu trochu rozmohli obdobné aktivity a môže sa to hodiť. Pár pripomienok: :* Do pravidla by som pridal i rollback, nech už to vezmeme jedným vrzom a ten postup zoficiálnime. :* Vzhľadom ale na to, že IP adresy sú vlastne osobné informácie (kvôli tomu boli zavedené dočasné účty), pokojne by som i pritvrdil počet úprav (pokojne až na 500 napr.). :~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:32, 7. október 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Rollback máme: [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#Rollbacker_a_patroller|Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#'''Rollbacker'''_a_patroller]]!!! Co se týče počtu úprav, držím se [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#Other_users oficiální politiky], klidně to lokálně můžeme zvýšit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:35, 7. október 2026 (UTC) :::Aha, vidíš, i som zabudol a v Kaviarni si mi to nepripomenul, lol. Neviem, prečo som si myslel, že tam je len autopatrolled a patroller. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:54, 7. október 2026 (UTC) :Ako už som uviedol v Kaviarni, podporujem zavedenie tohto práva, aktívne ho využívam a snažím sa aspoň takto pomôcť. {{Odpoveď|OJJ|za=,}} veľmi si vážim to pridelenie. {{Odpoveď|KormiSK}} Ohľadom potrebného počtu úprav - nemám problém s tým, ak by sa to zvýšilo. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 7. október 2026 (UTC) :Ešte doplnenie: predsa len sa môže stať, že ani redaktor s >300 alebo >500 úpravami nebude bezproblémový, no podmienky by už spĺňal. Na právo strážcu (''patroller'') treba mať právo ''autopatrolled''. Možno zvážiť skôr túto podmienku. Mne osobne by prišlo dosť čudné, keby si redaktor bez ''autopatrolled'' zažiadal na ''temporary-account-viewer''. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:05, 7. október 2026 (UTC) 9igy714tslg7gaxcjcgsdsld9hcixyu 8381207 8381203 2026-10-07T19:22:09Z Fillos X. 212061 /* */ odpoveď 8381207 wikitext text/x-wiki Otevření diskuse k návrhu. Schválené pravidlo by mělo doplnit příslušné sekce v [[Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:17, 7. október 2026 (UTC) :Kvitujem vytvorenie postupu pre toto právo. V poslednej dobe sa nám tu trochu rozmohli obdobné aktivity a môže sa to hodiť. Pár pripomienok: :* Do pravidla by som pridal i rollback, nech už to vezmeme jedným vrzom a ten postup zoficiálnime. :* Vzhľadom ale na to, že IP adresy sú vlastne osobné informácie (kvôli tomu boli zavedené dočasné účty), pokojne by som i pritvrdil počet úprav (pokojne až na 500 napr.). :~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:32, 7. október 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Rollback máme: [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#Rollbacker_a_patroller|Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#'''Rollbacker'''_a_patroller]]!!! Co se týče počtu úprav, držím se [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#Other_users oficiální politiky], klidně to lokálně můžeme zvýšit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:35, 7. október 2026 (UTC) :::Aha, vidíš, i som zabudol a v Kaviarni si mi to nepripomenul, lol. Neviem, prečo som si myslel, že tam je len autopatrolled a patroller. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:54, 7. október 2026 (UTC) :Ako už som uviedol v Kaviarni, podporujem zavedenie tohto práva, aktívne ho využívam a snažím sa aspoň takto pomôcť. {{Odpoveď|OJJ|za=,}} veľmi si vážim to pridelenie. {{Odpoveď|KormiSK}} Ohľadom potrebného počtu úprav - nemám problém s tým, ak by sa to zvýšilo. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 7. október 2026 (UTC) :Ešte doplnenie: predsa len sa môže stať, že ani redaktor s >300 alebo >500 úpravami nebude bezproblémový, no podmienky by už spĺňal. Na právo strážcu (''patroller'') treba mať právo ''autopatrolled''. Možno zvážiť skôr túto podmienku. Mne osobne by prišlo dosť čudné, keby si redaktor bez ''autopatrolled'' zažiadal na ''temporary-account-viewer''. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:05, 7. október 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Vcelku dobrý nápad, len aby to z niečim nerozporovalo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:22, 7. október 2026 (UTC) 1fjv922zt0qvy8oqcg932ce3usskkfp 8381223 8381207 2026-10-07T20:30:39Z Spider 001757 142600 /* */ odpoveď 8381223 wikitext text/x-wiki Otevření diskuse k návrhu. Schválené pravidlo by mělo doplnit příslušné sekce v [[Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:17, 7. október 2026 (UTC) :Kvitujem vytvorenie postupu pre toto právo. V poslednej dobe sa nám tu trochu rozmohli obdobné aktivity a môže sa to hodiť. Pár pripomienok: :* Do pravidla by som pridal i rollback, nech už to vezmeme jedným vrzom a ten postup zoficiálnime. :* Vzhľadom ale na to, že IP adresy sú vlastne osobné informácie (kvôli tomu boli zavedené dočasné účty), pokojne by som i pritvrdil počet úprav (pokojne až na 500 napr.). :~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:32, 7. október 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Rollback máme: [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#Rollbacker_a_patroller|Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#'''Rollbacker'''_a_patroller]]!!! Co se týče počtu úprav, držím se [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#Other_users oficiální politiky], klidně to lokálně můžeme zvýšit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:35, 7. október 2026 (UTC) :::Aha, vidíš, i som zabudol a v Kaviarni si mi to nepripomenul, lol. Neviem, prečo som si myslel, že tam je len autopatrolled a patroller. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:54, 7. október 2026 (UTC) :Ako už som uviedol v Kaviarni, podporujem zavedenie tohto práva, aktívne ho využívam a snažím sa aspoň takto pomôcť. {{Odpoveď|OJJ|za=,}} veľmi si vážim to pridelenie. {{Odpoveď|KormiSK}} Ohľadom potrebného počtu úprav - nemám problém s tým, ak by sa to zvýšilo. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 7. október 2026 (UTC) :Ešte doplnenie: predsa len sa môže stať, že ani redaktor s >300 alebo >500 úpravami nebude bezproblémový, no podmienky by už spĺňal. Na právo strážcu (''patroller'') treba mať právo ''autopatrolled''. Možno zvážiť skôr túto podmienku. Mne osobne by prišlo dosť čudné, keby si redaktor bez ''autopatrolled'' zažiadal na ''temporary-account-viewer''. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:05, 7. október 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Vcelku dobrý nápad, len aby to z niečim nerozporovalo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:22, 7. október 2026 (UTC) :::{{Odpoveď|Fillos X.}} Skúsil som pozrieť v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|hlavných zásadách]], či tam náhodou nenájdem nejaké rozpory, ale zdá sa, že je to OK. Na stránke sú uvedené aj príklady možných dodatočných požiadaviek [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#cite_note-additional_requirements-2]. Vyzerá, že ten štvrtý príklad niečo takéto v podstate povoľuje. Ale ber to aj tak iba ako nápad :) , veď aj keby si nejaký redaktor bez ''autopatrolled'' požiadal o ''temporary-account-viewer'', tak pravdepodobne by mu to správcovia v žiadosti pri hlasovaní neschválili. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:30, 7. október 2026 (UTC) spzuzs520ovbe8iz62lfw670txbli0x 8381243 8381223 2026-10-07T22:34:35Z KormiSK 91359 /* */ odpoveď 8381243 wikitext text/x-wiki Otevření diskuse k návrhu. Schválené pravidlo by mělo doplnit příslušné sekce v [[Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:17, 7. október 2026 (UTC) :Kvitujem vytvorenie postupu pre toto právo. V poslednej dobe sa nám tu trochu rozmohli obdobné aktivity a môže sa to hodiť. Pár pripomienok: :* Do pravidla by som pridal i rollback, nech už to vezmeme jedným vrzom a ten postup zoficiálnime. :* Vzhľadom ale na to, že IP adresy sú vlastne osobné informácie (kvôli tomu boli zavedené dočasné účty), pokojne by som i pritvrdil počet úprav (pokojne až na 500 napr.). :~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:32, 7. október 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Rollback máme: [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#Rollbacker_a_patroller|Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#'''Rollbacker'''_a_patroller]]!!! Co se týče počtu úprav, držím se [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#Other_users oficiální politiky], klidně to lokálně můžeme zvýšit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:35, 7. október 2026 (UTC) :::Aha, vidíš, i som zabudol a v Kaviarni si mi to nepripomenul, lol. Neviem, prečo som si myslel, že tam je len autopatrolled a patroller. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:54, 7. október 2026 (UTC) :Ako už som uviedol v Kaviarni, podporujem zavedenie tohto práva, aktívne ho využívam a snažím sa aspoň takto pomôcť. {{Odpoveď|OJJ|za=,}} veľmi si vážim to pridelenie. {{Odpoveď|KormiSK}} Ohľadom potrebného počtu úprav - nemám problém s tým, ak by sa to zvýšilo. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 7. október 2026 (UTC) :Ešte doplnenie: predsa len sa môže stať, že ani redaktor s >300 alebo >500 úpravami nebude bezproblémový, no podmienky by už spĺňal. Na právo strážcu (''patroller'') treba mať právo ''autopatrolled''. Možno zvážiť skôr túto podmienku. Mne osobne by prišlo dosť čudné, keby si redaktor bez ''autopatrolled'' zažiadal na ''temporary-account-viewer''. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:05, 7. október 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Vcelku dobrý nápad, len aby to z niečim nerozporovalo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:22, 7. október 2026 (UTC) :::{{Odpoveď|Fillos X.}} Skúsil som pozrieť v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|hlavných zásadách]], či tam náhodou nenájdem nejaké rozpory, ale zdá sa, že je to OK. Na stránke sú uvedené aj príklady možných dodatočných požiadaviek [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#cite_note-additional_requirements-2]. Vyzerá, že ten štvrtý príklad niečo takéto v podstate povoľuje. Ale ber to aj tak iba ako nápad :) , veď aj keby si nejaký redaktor bez ''autopatrolled'' požiadal o ''temporary-account-viewer'', tak pravdepodobne by mu to správcovia v žiadosti pri hlasovaní neschválili. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:30, 7. október 2026 (UTC) ::::Nemyslím, že by bol problém zrovna v interakcii s autopatrolled. Inak je to dobrý nápad; záchranným mechanizmom všeobecne má byť ten hlas tých správcov. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:34, 7. október 2026 (UTC) cwr05jy07ttaqexcyyo9htqzh5xoppk 8381244 8381243 2026-10-07T22:35:05Z KormiSK 91359 8381244 wikitext text/x-wiki Otevření diskuse k návrhu. Schválené pravidlo by mělo doplnit příslušné sekce v [[Wikipédii:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:17, 7. október 2026 (UTC) :Kvitujem vytvorenie postupu pre toto právo. V poslednej dobe sa nám tu trochu rozmohli obdobné aktivity a môže sa to hodiť. Pár pripomienok: :* Do pravidla by som pridal i rollback, nech už to vezmeme jedným vrzom a ten postup zoficiálnime. :* Vzhľadom ale na to, že IP adresy sú vlastne osobné informácie (kvôli tomu boli zavedené dočasné účty), pokojne by som i pritvrdil počet úprav (pokojne až na 500 napr.). :~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:32, 7. október 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Rollback máme: [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#Rollbacker_a_patroller|Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#'''Rollbacker'''_a_patroller]]!!! Co se týče počtu úprav, držím se [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#Other_users oficiální politiky], klidně to lokálně můžeme zvýšit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:35, 7. október 2026 (UTC) :::Aha, vidíš, i som zabudol a v Kaviarni si mi to nepripomenul, lol. Neviem, prečo som si myslel, že tam je len autopatrolled a patroller. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:54, 7. október 2026 (UTC) :Ako už som uviedol v Kaviarni, podporujem zavedenie tohto práva, aktívne ho využívam a snažím sa aspoň takto pomôcť. {{Odpoveď|OJJ|za=,}} veľmi si vážim to pridelenie. {{Odpoveď|KormiSK}} Ohľadom potrebného počtu úprav - nemám problém s tým, ak by sa to zvýšilo. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 7. október 2026 (UTC) :Ešte doplnenie: predsa len sa môže stať, že ani redaktor s >300 alebo >500 úpravami nebude bezproblémový, no podmienky by už spĺňal. Na právo strážcu (''patroller'') treba mať právo ''autopatrolled''. Možno zvážiť skôr túto podmienku. Mne osobne by prišlo dosť čudné, keby si redaktor bez ''autopatrolled'' zažiadal na ''temporary-account-viewer''. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:05, 7. október 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Vcelku dobrý nápad, len aby to z niečim nerozporovalo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:22, 7. október 2026 (UTC) :::{{Odpoveď|Fillos X.}} Skúsil som pozrieť v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|hlavných zásadách]], či tam náhodou nenájdem nejaké rozpory, ale zdá sa, že je to OK. Na stránke sú uvedené aj príklady možných dodatočných požiadaviek [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#cite_note-additional_requirements-2]. Vyzerá, že ten štvrtý príklad niečo takéto v podstate povoľuje. Ale ber to aj tak iba ako nápad :) , veď aj keby si nejaký redaktor bez ''autopatrolled'' požiadal o ''temporary-account-viewer'', tak pravdepodobne by mu to správcovia v žiadosti pri hlasovaní neschválili. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:30, 7. október 2026 (UTC) ::::{{Re|Spider 001757}} Nemyslím, že by bol problém zrovna v interakcii s autopatrolled. Inak je to dobrý nápad; záchranným mechanizmom všeobecne má byť ten hlas tých správcov. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:35, 7. október 2026 (UTC) 7auq4s2r28b9ti981qs1j1ier1dzfls 8381271 8381244 2026-10-08T03:38:56Z OJJ 116711 Re 8381271 wikitext text/x-wiki Otevření diskuse k návrhu. Schválené pravidlo by mělo doplnit příslušné sekce v [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:17, 7. október 2026 (UTC) :Kvitujem vytvorenie postupu pre toto právo. V poslednej dobe sa nám tu trochu rozmohli obdobné aktivity a môže sa to hodiť. Pár pripomienok: :* Do pravidla by som pridal i rollback, nech už to vezmeme jedným vrzom a ten postup zoficiálnime. :* Vzhľadom ale na to, že IP adresy sú vlastne osobné informácie (kvôli tomu boli zavedené dočasné účty), pokojne by som i pritvrdil počet úprav (pokojne až na 500 napr.). :~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:32, 7. október 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Rollback máme: [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#Rollbacker_a_patroller|Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské_práva_udeľované_správcami#'''Rollbacker'''_a_patroller]]!!! Co se týče počtu úprav, držím se [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#Other_users oficiální politiky], klidně to lokálně můžeme zvýšit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:35, 7. október 2026 (UTC) :::Aha, vidíš, i som zabudol a v Kaviarni si mi to nepripomenul, lol. Neviem, prečo som si myslel, že tam je len autopatrolled a patroller. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:54, 7. október 2026 (UTC) :Ako už som uviedol v Kaviarni, podporujem zavedenie tohto práva, aktívne ho využívam a snažím sa aspoň takto pomôcť. {{Odpoveď|OJJ|za=,}} veľmi si vážim to pridelenie. {{Odpoveď|KormiSK}} Ohľadom potrebného počtu úprav - nemám problém s tým, ak by sa to zvýšilo. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 7. október 2026 (UTC) :Ešte doplnenie: predsa len sa môže stať, že ani redaktor s >300 alebo >500 úpravami nebude bezproblémový, no podmienky by už spĺňal. Na právo strážcu (''patroller'') treba mať právo ''autopatrolled''. Možno zvážiť skôr túto podmienku. Mne osobne by prišlo dosť čudné, keby si redaktor bez ''autopatrolled'' zažiadal na ''temporary-account-viewer''. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:05, 7. október 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Vcelku dobrý nápad, len aby to z niečim nerozporovalo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:22, 7. október 2026 (UTC) :::{{Odpoveď|Fillos X.}} Skúsil som pozrieť v [[foundation:Policy:Wikimedia Access to Temporary Account IP Addresses Policy|hlavných zásadách]], či tam náhodou nenájdem nejaké rozpory, ale zdá sa, že je to OK. Na stránke sú uvedené aj príklady možných dodatočných požiadaviek [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Access_to_Temporary_Account_IP_Addresses_Policy#cite_note-additional_requirements-2]. Vyzerá, že ten štvrtý príklad niečo takéto v podstate povoľuje. Ale ber to aj tak iba ako nápad :) , veď aj keby si nejaký redaktor bez ''autopatrolled'' požiadal o ''temporary-account-viewer'', tak pravdepodobne by mu to správcovia v žiadosti pri hlasovaní neschválili. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:30, 7. október 2026 (UTC) ::::{{Re|Spider 001757}} Nemyslím, že by bol problém zrovna v interakcii s autopatrolled. Inak je to dobrý nápad; záchranným mechanizmom všeobecne má byť ten hlas tých správcov. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:35, 7. október 2026 (UTC) ::::{{Re|Spider 001757}} Požadavky si můžeme nastavit, jaké chceme. Autopatrolled je nicméně právo týkající se +- kvality článků, což je provázáno s patroller (který články prověřuje). Prohlížení IP adres by mohl požadovat třeba i někdo, kdo články nezakládá vůbec (dovedu si představit třeba žádost od někoho z ciziny, já jsem tu koneckonců taky spíš technický editor). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 03:38, 8. október 2026 (UTC) naaszqj0bu960x9ejuh33o5lxs41qja Maliar Vulkána 0 756861 8381096 2026-10-07T12:55:49Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Etruscan Pocolom (bowl with dedication to Vulcanus) Eros strides towards a herm under the inscription VOLCANI POCOLOM; by the Volcani Painter, 2nd quarter 3rd C. BC, found in Vulci, Etruria (28117478393).jpg|náhľad|Čaša (''pocolom'') s nápisom ''VOLCANI POCOLOM'' od Maliara Vulkána (približne 2. štvrtina 3. storočia pred Kr., nájdená vo [[Vulci]], Etrúria) zobrazuje [[Eros (boh)|Eróta]] kráčajúceho k [[Hermovka|herme]].]] '''Maliar Vulkán...“ 8381096 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Etruscan Pocolom (bowl with dedication to Vulcanus) Eros strides towards a herm under the inscription VOLCANI POCOLOM; by the Volcani Painter, 2nd quarter 3rd C. BC, found in Vulci, Etruria (28117478393).jpg|náhľad|Čaša (''pocolom'') s nápisom ''VOLCANI POCOLOM'' od Maliara Vulkána (približne 2. štvrtina 3. storočia pred Kr., nájdená vo [[Vulci]], Etrúria) zobrazuje [[Eros (boh)|Eróta]] kráčajúceho k [[Hermovka|herme]].]] '''Maliar Vulkána''' ({{vjz|eng|''Volcani Painter''}} alebo ''Vulcan Painter'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|gréckeho]] alebo grécko-italského maliara váz, pôsobiaceho na konci [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] a v prvej polovici [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] Je považovaný za kľúčovú umeleckú postavu, ktorá na začiatku 3. storočia pred Kr. preniesla helenistický spôsob realizácie dekóru vychádzajúci priamo z tarentských predlôh do prostredia strednej Itálie a [[Staroveký Rím|Ríma]].<ref name=":65">{{Citácia knihy| autor = Tomáš Kolon | titul = Keramika typu Gnathia a „West Slope“ | isbn = 978-83-7490-716-3 | miesto = Trnava | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | rok = 2014 | strany = 65}}</ref><ref name=":68">{{Citácia knihy| autor = Jean-Paul Morel, Pierre Lévêque | titul = Céramiques hellénistiques et romaines | chybné isbn = 2-251-60242-0 | miesto = Paríž | vydavateľ = Belles Lettres | rok = 1980 | strany = 68}}</ref> == Pôvod a identifikácia == Identitu tohto umelca a jeho dielňu prvýkrát definoval britský archeológ [[John Beazley]], ktorý ju nazval ''Volcani Group'' (Skupina Volcani) podľa latinského nápisu na jednej čaši objavenej vo [[Vulci]] – ''VOLCANI POCOLOM'' (Vulkánov pohár). Beazley predpokladal, že štýl tejto skupiny má apúlsky pôvod, čo neskôr definitívne dokázala talianska archeologička [[Lidia Forti]] na základe atribúcie nádoby typu [[kantharos]].<ref name=":68"/> Maliar Vulkána bol žiakom významného apúlskeho umelca známeho ako [[Maliar fľaše z Louvru]] ({{vjz|eng|''Painter of the Louvre Bottle''}}), u ktorého sa vyučil v gréckom meste [[Tarent|Taranto]] (starogrécky ''Taras'').<ref name=":65"/> == Vývojové etapy tvorby == Na základe štýlovo-komparatívnej analýzy austrálskeho archeológa [[John Richard Green (archeológ)|J. R. Greena]] sa kariéra Maliara Vulkána delí do troch jasne vymedzených etáp:<ref name=":65"/> # ''Prvá (tarentská) fáza:'' Umelec pôsobil priamo v materskom Tarente, kde si osvojil techniku [[Keramika typu Gnathia|Gnathia]] a tradičné apúlske kompozičné schémy.<ref name=":65"/> # ''Prechodná fáza:'' Umelec odchádza z Tarentu pravdepodobne do Ríma, resp. jeho blízkeho okolia, prípadne do [[Latium|Lácia]] alebo južnej [[Etrúria|Etrúrie]]. V tejto etape pokračoval v práci pod silným apulizujúcim vplyvom, čo sa odzrkadľuje vo výbere typov nádob a použitých motívov. Z tohto obdobia pochádzajú napríklad dve tzv. Guglielmiho [[oinochoé]] z Museo Gregoriano Etrusco vo Vatikáne, viacero nálezov z korzického mesta Aléria a [[olpé]] z múzea vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Práve kus z Philadelphie je pozoruhodný tým, že umelec použil na rebrovanom tele metópovú výzdobu, čo je charakteristický prvok neskorej keramiky Gnathia v apúlskej Canose.<ref name=":65"/> V tomto období však umelec umelecky izolovane reprodukoval iba to, čo poznal pred odchodom, a nesledoval súdobý vývoj v materskom Tarente.<ref name=":68"/> # ''Tretia (neskorá) fáza:'' Táto fáza sa úzko spája s prostredím Lácia a Etrúrie. Umelec úplne opúšťa tradičné apúlske tvary nádob a zdobí už výhradne miestne lokálne tvary – zobákovité oinochoé, čaše typu Lamboglia 27a, 27b a tzv. „slonie taniere“ (''Elephant Plates''). Výrobky z tejto fázy vykazujú silné prepojenie na produkciu kolkovanej keramiky s čiernym poťahom.<ref name=":66">{{Citácia knihy| autor = Tomáš Kolon | titul = Keramika typu Gnathia a „West Slope“ | isbn = 978-83-7490-716-3 | miesto = Trnava | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | rok = 2014 | strany = 66}}</ref> == Problematika dielne malých kolkov == Z hľadiska dielenského zaradenia sa tretia fáza Maliara Vulkána tradične spájala s produkciou, ktorú francúzsky archeológ [[Jean-Paul Morel]] nazval ''„atelier(s) des petites estampilles“'' (Dielňa malých pečatidiel). Súčasné poznatky však ukazujú, že situácia bola zložitejšia. Geografické rozšírenie a určitá heterogenita výrobkov naznačujú skôr činnosť viacerých paralelných výrobných okruhov zameraných na tvorbu vysokokvalitných štandardizovaných tvarov s kolkovanou výzdobou na dne. Výraz ''„atelier des petites estampilles“'' preto označuje skôr charakteristický technologický a výzdobný spôsob v rámci teritória Lácia a Etrúrie než jeden konkrétny ateliér. Viacerí bádatelia preto uprednostňujú termín ''Skupina malých kolkov'' ({{vjz|ita|''Gruppo dei Piccoli Stampigli''}}). Na rozdiely v kvalite a zafarbení poťahu či maľby dvoch rebrovaných skyfov z Populónie poukázal aj [[Stefano Bruni]], čím sa odlišujú od bežných prác zo Skupiny Vulkána alebo tzv. Guglielmiho skupiny v ponímaní [[Thomas Bertram Lonsdale Webster|T. B. L. Webstera]].<ref name=":66"/> == Charakteristika diel a tzv. pocola == Azda najznámejšími prácami Maliara Vulkána sú nádoby konvenčne označované ako ''pocola'' (singulár ''pocolom'' – starolatinský ekvivalent klasického latinského ''poculum'', t. j. pohár alebo čaša). Ide o čaše so zaoblenými stenami a s okrajom zahnutým buď výrazne dovnútra (typ Lamboglia 27a), alebo len veľmi jemne (typ Lamboglia 27b). Tieto tvary sú v samotnej Apúlii úplne neznáme a sú špecifické výhradne pre túto stredoitalskú skupinu.<ref name=":66"/> Pre dekoratívny rukopis Maliara Vulkána na týchto čašiach je príznačné:<ref name=":66"/><ref name=":67">{{Citácia knihy| autor = Tomáš Kolon | titul = Keramika typu Gnathia a „West Slope“ | isbn = 978-83-7490-716-3 | miesto = Trnava | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | rok = 2014 | strany = 67}}</ref> * ''Farebnosť:'' Výzdoba je realizovaná bielou, červenou a žltooranžovou farbou priamo na čierny lesklý podklad. * ''Ornamenty:'' Na okraji sa zvyčajne nachádza brečtanový, zriedkavejšie vavrínový veniec. * ''Ústredný motív:'' V medailóne (tondo) na dne čaše býva vyobrazený [[Eros (boh)|Eros]] s typicky malými krídlami. * ''Nápisy:''Súčasťou výzdoby je biely nápis, ktorý obsahuje meno rímskeho božstva v genitíve (zriedkavejšie meno majiteľa či dedikujúcej osoby) a slovo ''POCOLOM''. Okrem menných váz s nápisom ''VOLCANI POCOLOM'' (Vulkánov pohár) sú známe aj čaše pre [[Asklépios|Asklépia]] (''Aisclapi pocolom''), [[Juno (bohyňa)|Juno]] (''Iunoneo pocolom'') či bohyňu zdravia [[Salus]] (''Salutes pocolom''). Tento úzus písania rituálnych nápisov na nádoby bol populárny aj v materskom Grécku pod názvom ''„grammatika ekpómata“'', avšak priama miera vplyvu na rímske prostredie zostáva nejasná. Výklad rímskych nádob sťažuje aj fakt, že medzi použitými ikonografickými motívmi (napr. zobrazením Eróta) a uvedeným božstvom (napr. Vulkánom) sa vo väčšine prípadov nenachádza žiadne logické či mytologické spojenie alebo priradenie atribútov.<ref name=":66"/> == Nasledovníci a úpadok štýlu == Maliar Vulkána počas svojho pôsobenia v strednej Itálii vyškolil viacero nasledovníkov. Žiaden z nich však po umeleckej stránke nedosiahou kvalitu jeho vlastnej práce. V ich neskoršej produkcii dochádza k výraznému obmedzeniu počtu tvarov nádob, výzdobných prvkov i farebnej škály. Pre týchto nasledovníkov sú typické najmä zobákovité oinochoé zdobené iba jednoduchým vavrínovým vencom, prípadne vlnovkovou líniou s bodkami na tele nádoby.<ref name=":67"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Etruscan Vase-Painting'' (EVP). Oxford: Clarendon Press, 1947, s. 209 a nasl. * COARELLI, Filippo – MOREL, Jean-Paul. ''Roma Repubblicana'' (výstavný katalóg). Rím, 1973. * KOLON, Tomáš. ''Keramika typu Gnathia a „West Slope“''. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. s. 65–67. == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt|commons=Category:Volcani Painter}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] [[Kategória:Maliari starovekého Ríma]] 035l2rc4lckv6p6j8bg4ogpdrilb4j1 8381100 8381096 2026-10-07T13:01:26Z Luppus 39967 8381100 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Etruscan Pocolom (bowl with dedication to Vulcanus) Eros strides towards a herm under the inscription VOLCANI POCOLOM; by the Volcani Painter, 2nd quarter 3rd C. BC, found in Vulci, Etruria (28117478393).jpg|náhľad|Čaša (''pocolom'') s nápisom ''VOLCANI POCOLOM'' od Maliara Vulkána (približne 2. štvrtina 3. storočia pred Kr., nájdená vo [[Vulci]], Etrúria) zobrazuje [[Eros (boh)|Eróta]] kráčajúceho k [[Hermovka|herme]].]] '''Maliar Vulkána''' ({{vjz|eng|''Volcani Painter''}} alebo ''Vulcan Painter'') je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|gréckeho]] alebo grécko-italského maliara váz, pôsobiaceho na konci [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] a v prvej polovici [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] Je považovaný za kľúčovú umeleckú postavu, ktorá na začiatku 3. storočia pred Kr. preniesla helenistický spôsob realizácie dekóru vychádzajúci priamo z tarentských predlôh do prostredia strednej Itálie a [[Staroveký Rím|Ríma]].<ref name=":65">{{Citácia knihy| autor = Tomáš Kolon | titul = Keramika typu Gnathia a „West Slope“ | isbn = 978-83-7490-716-3 | miesto = Trnava | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | rok = 2014 | strany = 65}}</ref><ref name=":68">{{Citácia knihy| autor = Jean-Paul Morel, Pierre Lévêque | titul = Céramiques hellénistiques et romaines | chybné isbn = 2-251-60242-0 | miesto = Paríž | vydavateľ = Belles Lettres | rok = 1980 | strany = 68}}</ref> == Pôvod a identifikácia == Identitu tohto umelca a jeho dielňu prvýkrát definoval britský archeológ [[John Beazley]], ktorý ju nazval ''Volcani Group'' (Skupina Volcani) podľa latinského nápisu na jednej čaši objavenej vo [[Vulci]] – ''VOLCANI POCOLOM'' (Vulkánov pohár). Beazley predpokladal, že štýl tejto skupiny má apúlsky pôvod, čo neskôr definitívne dokázala talianska archeologička [[Lidia Forti]] na základe atribúcie nádoby typu [[kantharos]].<ref name=":68"/> Maliar Vulkána bol žiakom významného apúlskeho umelca známeho ako [[Maliar fľaše z Louvru]] ({{vjz|eng|''Painter of the Louvre Bottle''}}), u ktorého sa vyučil v gréckom meste [[Tarent|Taranto]] (starogrécky ''Taras'').<ref name=":65"/> == Vývojové etapy tvorby == Na základe štýlovo-komparatívnej analýzy austrálskeho archeológa [[John Richard Green (archeológ)|J. R. Greena]] sa kariéra Maliara Vulkána delí do troch jasne vymedzených etáp:<ref name=":65"/> # ''Prvá (tarentská) fáza:'' Umelec pôsobil priamo v materskom Tarente, kde si osvojil techniku [[Keramika typu Gnathia|Gnathia]] a tradičné apúlske kompozičné schémy.<ref name=":65"/> # ''Prechodná fáza:'' Umelec odchádza z Tarentu pravdepodobne do Ríma, resp. jeho blízkeho okolia, prípadne do [[Latium|Lácia]] alebo južnej [[Etrúria|Etrúrie]]. V tejto etape pokračoval v práci pod silným apulizujúcim vplyvom, čo sa odzrkadľuje vo výbere typov nádob a použitých motívov. Z tohto obdobia pochádzajú napríklad dve tzv. Guglielmiho [[oinochoé]] z Museo Gregoriano Etrusco vo Vatikáne, viacero nálezov z korzického mesta Aléria a [[olpé]] z múzea vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Práve kus z Philadelphie je pozoruhodný tým, že umelec použil na rebrovanom tele metópovú výzdobu, čo je charakteristický prvok neskorej keramiky Gnathia v apúlskej Canose.<ref name=":65"/> V tomto období však umelec umelecky izolovane reprodukoval iba to, čo poznal pred odchodom, a nesledoval súdobý vývoj v materskom Tarente.<ref name=":68"/> # ''Tretia (neskorá) fáza:'' Táto fáza sa úzko spája s prostredím Lácia a Etrúrie. Umelec úplne opúšťa tradičné apúlske tvary nádob a zdobí už výhradne miestne lokálne tvary – zobákovité oinochoé, čaše typu Lamboglia 27a, 27b a tzv. „slonie taniere“ (''Elephant Plates''). Výrobky z tejto fázy vykazujú silné prepojenie na produkciu kolkovanej keramiky s čiernym poťahom.<ref name=":66">{{Citácia knihy| autor = Tomáš Kolon | titul = Keramika typu Gnathia a „West Slope“ | isbn = 978-83-7490-716-3 | miesto = Trnava | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | rok = 2014 | strany = 66}}</ref> == Problematika dielne malých kolkov == Z hľadiska dielenského zaradenia sa tretia fáza Maliara Vulkána tradične spájala s produkciou, ktorú francúzsky archeológ [[Jean-Paul Morel]] nazval ''„atelier(s) des petites estampilles“'' (Dielňa malých pečatidiel). Súčasné poznatky však ukazujú, že situácia bola zložitejšia. Geografické rozšírenie a určitá heterogenita výrobkov naznačujú skôr činnosť viacerých paralelných výrobných okruhov zameraných na tvorbu vysokokvalitných štandardizovaných tvarov s kolkovanou výzdobou na dne. Výraz ''„atelier des petites estampilles“'' preto označuje skôr charakteristický technologický a výzdobný spôsob v rámci teritória Lácia a Etrúrie než jeden konkrétny ateliér. Viacerí bádatelia preto uprednostňujú termín ''Skupina malých kolkov'' ({{vjz|ita|''Gruppo dei Piccoli Stampigli''}}). Na rozdiely v kvalite a zafarbení poťahu či maľby dvoch rebrovaných skyfov z Populónie poukázal aj [[Stefano Bruni]], čím sa odlišujú od bežných prác zo Skupiny Vulkána alebo tzv. Guglielmiho skupiny v ponímaní [[Thomas Bertram Lonsdale Webster|T. B. L. Webstera]].<ref name=":66"/> == Charakteristika diel a tzv. pocola == Azda najznámejšími prácami Maliara Vulkána sú nádoby konvenčne označované ako ''pocola'' (singulár ''pocolom'' – starolatinský ekvivalent klasického latinského ''poculum'', t. j. pohár alebo čaša). Ide o čaše so zaoblenými stenami a s okrajom zahnutým buď výrazne dovnútra (typ Lamboglia 27a), alebo len veľmi jemne (typ Lamboglia 27b). Tieto tvary sú v samotnej Apúlii úplne neznáme a sú špecifické výhradne pre túto stredoitalskú skupinu.<ref name=":66"/> Pre dekoratívny rukopis Maliara Vulkána na týchto čašiach je príznačné:<ref name=":66"/><ref name=":67">{{Citácia knihy| autor = Tomáš Kolon | titul = Keramika typu Gnathia a „West Slope“ | isbn = 978-83-7490-716-3 | miesto = Trnava | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | rok = 2014 | strany = 67}}</ref> * ''Farebnosť:'' Výzdoba je realizovaná bielou, červenou a žltooranžovou farbou priamo na čierny lesklý podklad. * ''Ornamenty:'' Na okraji sa zvyčajne nachádza brečtanový, zriedkavejšie vavrínový veniec. * ''Ústredný motív:'' V medailóne (tondo) na dne čaše býva vyobrazený [[Eros (boh)|Eros]] s typicky malými krídlami. * ''Nápisy:''Súčasťou výzdoby je biely nápis, ktorý obsahuje meno rímskeho božstva v genitíve (zriedkavejšie meno majiteľa či dedikujúcej osoby) a slovo ''POCOLOM''. Okrem menných váz s nápisom ''VOLCANI POCOLOM'' (Vulkánov pohár) sú známe aj čaše pre [[Asklépios|Asklépia]] (''Aisclapi pocolom''), [[Juno (bohyňa)|Juno]] (''Iunoneo pocolom'') či bohyňu zdravia [[Salus]] (''Salutes pocolom''). Tento úzus písania rituálnych nápisov na nádoby bol populárny aj v materskom Grécku pod názvom ''„grammatika ekpómata“'', avšak priama miera vplyvu na rímske prostredie zostáva nejasná. Výklad rímskych nádob sťažuje aj fakt, že medzi použitými ikonografickými motívmi (napr. zobrazením Eróta) a uvedeným božstvom (napr. Vulkánom) sa vo väčšine prípadov nenachádza žiadne logické či mytologické spojenie alebo priradenie atribútov.<ref name=":66"/> == Nasledovníci a úpadok štýlu == Maliar Vulkána počas svojho pôsobenia v strednej Itálii vyškolil viacero nasledovníkov. Žiaden z nich však po umeleckej stránke nedosiahou kvalitu jeho vlastnej práce. V ich neskoršej produkcii dochádza k výraznému obmedzeniu počtu tvarov nádob, výzdobných prvkov i farebnej škály. Pre týchto nasledovníkov sú typické najmä zobákovité oinochoé zdobené iba jednoduchým vavrínovým vencom, prípadne vlnovkovou líniou s bodkami na tele nádoby.<ref name=":67"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BEAZLEY, John. ''Etruscan Vase-Painting'' (EVP). Oxford: Clarendon Press, 1947, s. 209 a nasl. * COARELLI, Filippo – MOREL, Jean-Paul. ''Roma Repubblicana'' (výstavný katalóg). Rím, 1973. * KOLON, Tomáš. ''Keramika typu Gnathia a „West Slope“''. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2014. ISBN 978-83-7490-716-3. s. 65–67. == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt|commons=Category:Vulcanus Group}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] [[Kategória:Maliari starovekého Ríma]] 6huz5huzgfk6cl0jlamx3v1nwqvlzul Kategória:Maliari starovekého Ríma 14 756862 8381102 2026-10-07T13:02:37Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Kategória:Osobnosti starovekého Ríma]]“ 8381102 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Osobnosti starovekého Ríma]] l1zd3l78l2masnjwhulw5162p6fzbbc Duelos y quebrantos 0 756863 8381104 2026-10-07T13:05:13Z ~2026-53863-37 307403 Vytvorená stránka „[[Súbor:Duelos y quebrantos. Chef Koketo.jpg|náhľad|Duelos y quebrantos]] '''Duelos y quebrantos''' (doslovne „žiale a strasti“) je tradičné [[jedlo]] [[Kastília – La Mancha|lamanšskej]] ([[Španielsko|španielskej]]) kuchyne, ktorého hlavnými ingredienciami sú [[praženica]], [[chorizo]] a varená [[bravčové mäso|bravčová]] [[slanina]]. Všetko sa pripravuje v [[panvica|panvici]]. Ide o jedlo s vysokým obsahom kalórií, medzinárodné znám...“ 8381104 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Duelos y quebrantos. Chef Koketo.jpg|náhľad|Duelos y quebrantos]] '''Duelos y quebrantos''' (doslovne „žiale a strasti“) je tradičné [[jedlo]] [[Kastília – La Mancha|lamanšskej]] ([[Španielsko|španielskej]]) kuchyne, ktorého hlavnými ingredienciami sú [[praženica]], [[chorizo]] a varená [[bravčové mäso|bravčová]] [[slanina]]. Všetko sa pripravuje v [[panvica|panvici]]. Ide o jedlo s vysokým obsahom kalórií, medzinárodné známe tým, že sa spomína v knihe ''[[Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha]]'' od [[Miguel de Cervantes|Miguela de Cervantesa]].<ref name="DSLoren">{{citácia knihy|priezvisko= Díaz Sánchez |meno= Lorenzo |titul= La cocina del Quijote |vydanie= 4. |rok= 2005 |vydavateľ= Alianza Editorial |miesto= Madrid |isbn= 84-206-2042-4|strany= [https://archive.org/details/elantiguoregimen0000domi/page/78 78] |url= https://archive.org/details/elantiguoregimen0000domi/page/78 }}</ref> Dnes je veľmi obľúbený v reštauráciách autonómneho spoločenstva [[Kastília – La Mancha]] a na juhu [[Madrid (provincia)|madridskej provincie]], kde sa zvyčajne podáva v ''cazuela de barro'' (hlinenej zapekacej mise). == História a názov == O pôvode tohto jedla nie je nič známe a hoci existujú rôzne teórie o obsahu receptu, ako aj o pôvode názvu, niektorí autori pochybujú, že sa vzťahuje na názov pripraveného jedla, keďže o ňom neexistuje žiadna zmienka predtým, ako ho [[Miguel de Cervantes|Cervantes]] spomenul vo svojej knihe ''[[Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha]]''.<ref>Neobjavuje sa v dielach [[Roberto de Nola|Roberta de Nolu]] (1538); [[Francisco Martínez Motiño|Francisca Martíneza Motiña]] (1611), z ktorých existuje niekoľko vydaní; Diega Granada (1599); až po [[Juan Altamiras|Altamirasa]] (1758).</ref> Najmenej podložená teória o pôvode uvádza, že niektorí farmári, keď utrpeli náhlu smrť pracovného zvieraťa, ako sú kravy, osly alebo kone, využili jeho mäso na prípravu duseného mäsa, a názov pochádza z „Duelos y Quebrantos“ (doslovne „žiale a strasti“), ktoré farmár utrpel počas jeho varenia.<ref name="Llopis">{{citácia knihy|priezvisko= Martinez Llopis|meno= Manuel M. |titul= Historia de la gastronomía española |vydanie= 1. |rok= 1989 |vydavateľ= Alianza editorial|miesto= Madrid |jazyk= es |isbn= 84-206-0378-3}}</ref> Už v ''[[Diccionario de Autoridades]]'' (''Slovníku autorít'') z roku 1732 sa toto jedlo spomína, čo podporuje myšlienku praženice: „V La Manche ju nazývajú [[tortilla (koláč)|tortilla]] de huevos y sesos.“<ref>''[[Diccionario de Autoridades]]'' (1732), záznam „Duelos y Quebrantos“ (s. 346).</ref> Pokiaľ ide o myšlienku „žialov a strastí“, niektorí učenci<ref>„Z novokresťanského hľadiska bolo jedenie slaniny príčinou ‚duelos y quebrantos‘“. {{citácia knihy| priezvisko = Castro | meno = A. | titul = Cervantes y los casticismos españoles | miesto = Madrid | editorial = Alfaguara | rok = 1966 | id = {{OCLC|850742}}}}</ref> tvrdia, že názov naráža na „prerušenie“ [[pôst]]u, ktorý je stanovený pre bravčové mäso v [[judaizmus|judaizme]] ([[kóšer]]) aj [[islam]]e ([[halal]]), a následné „smútenie“ po porušení predpisov pôstu. V tom čase existoval výraz „starý [[Kresťan]]“, o ktorom lexikograf [[Sebastián de Covarrubias]] spomína, že na začiatku [[17. storočie|17. storočia]]: „Každý starý Kresťan má vždy zásobu vajec a slaniny.“.<ref>{{citácia knihy| meno = Sebastián |priezvisko=de Covarrubias | titul = [[Tesoro de la lengua castellana o española|Tesoro de la lengva castellana, o española]] | miesto = Madrid | vydavateľ = L. Sánchez | rok = 1611 | id = {{OCLC|21435556}}}}</ref> Je známe, že to bolo slávnostné jedlo a že vdova po [[Filip IV.|Filipovi IV. Španielskom]], [[Mariana Rakúska]], ho v nedeľu, 26. septembra 1669, jedla v dome roľníkov v [[La Roda|La Rode]] ([[Albacete]]), ktorí jej poskytli ubytovanie.<ref name="DSLoren" /> V diele Lopeho de Vegu s názvom ''[[Las bizarrías de Belisa]]'' sa spomína: {{citát| :::::Na obed sme mali bravčovú brušinu<br /> :::::s ich ''duelos y quebrantos'' (...)|''Las bizarrías de Belisa''}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|es|Duelos y quebrantos|174456818}} [[Kategória:Španielska kuchyňa]] nn8kss9yx1uq4e262hugh6op9fb51ra 8381105 8381104 2026-10-07T13:06:40Z ~2026-53863-37 307403 /* */ 8381105 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Duelos y quebrantos. Chef Koketo.jpg|náhľad|Duelos y quebrantos]] '''Duelos y quebrantos''' [čítaj: duelos y kebrantos] (doslovne „žiale a strasti“) je tradičné [[jedlo]] [[Kastília – La Mancha|lamanšskej]] ([[Španielsko|španielskej]]) kuchyne, ktorého hlavnými ingredienciami sú [[praženica]], [[chorizo]] a varená [[bravčové mäso|bravčová]] [[slanina]]. Všetko sa pripravuje v [[panvica|panvici]]. Ide o jedlo s vysokým obsahom kalórií, medzinárodné známe tým, že sa spomína v knihe ''[[Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha]]'' od [[Miguel de Cervantes|Miguela de Cervantesa]].<ref name="DSLoren">{{citácia knihy|priezvisko= Díaz Sánchez |meno= Lorenzo |titul= La cocina del Quijote |vydanie= 4. |rok= 2005 |vydavateľ= Alianza Editorial |miesto= Madrid |isbn= 84-206-2042-4|strany= [https://archive.org/details/elantiguoregimen0000domi/page/78 78] |url= https://archive.org/details/elantiguoregimen0000domi/page/78 }}</ref> Dnes je veľmi obľúbený v reštauráciách autonómneho spoločenstva [[Kastília – La Mancha]] a na juhu [[Madrid (provincia)|madridskej provincie]], kde sa zvyčajne podáva v ''cazuela de barro'' (hlinenej zapekacej mise). == História a názov == O pôvode tohto jedla nie je nič známe a hoci existujú rôzne teórie o obsahu receptu, ako aj o pôvode názvu, niektorí autori pochybujú, že sa vzťahuje na názov pripraveného jedla, keďže o ňom neexistuje žiadna zmienka predtým, ako ho [[Miguel de Cervantes|Cervantes]] spomenul vo svojej knihe ''[[Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha]]''.<ref>Neobjavuje sa v dielach [[Roberto de Nola|Roberta de Nolu]] (1538); [[Francisco Martínez Motiño|Francisca Martíneza Motiña]] (1611), z ktorých existuje niekoľko vydaní; Diega Granada (1599); až po [[Juan Altamiras|Altamirasa]] (1758).</ref> Najmenej podložená teória o pôvode uvádza, že niektorí farmári, keď utrpeli náhlu smrť pracovného zvieraťa, ako sú kravy, osly alebo kone, využili jeho mäso na prípravu duseného mäsa, a názov pochádza z „Duelos y Quebrantos“ (doslovne „žiale a strasti“), ktoré farmár utrpel počas jeho varenia.<ref name="Llopis">{{citácia knihy|priezvisko= Martinez Llopis|meno= Manuel M. |titul= Historia de la gastronomía española |vydanie= 1. |rok= 1989 |vydavateľ= Alianza editorial|miesto= Madrid |jazyk= es |isbn= 84-206-0378-3}}</ref> Už v ''[[Diccionario de Autoridades]]'' (''Slovníku autorít'') z roku 1732 sa toto jedlo spomína, čo podporuje myšlienku praženice: „V La Manche ju nazývajú [[tortilla (koláč)|tortilla]] de huevos y sesos.“<ref>''[[Diccionario de Autoridades]]'' (1732), záznam „Duelos y Quebrantos“ (s. 346).</ref> Pokiaľ ide o myšlienku „žialov a strastí“, niektorí učenci<ref>„Z novokresťanského hľadiska bolo jedenie slaniny príčinou ‚duelos y quebrantos‘“. {{citácia knihy| priezvisko = Castro | meno = A. | titul = Cervantes y los casticismos españoles | miesto = Madrid | editorial = Alfaguara | rok = 1966 | id = {{OCLC|850742}}}}</ref> tvrdia, že názov naráža na „prerušenie“ [[pôst]]u, ktorý je stanovený pre bravčové mäso v [[judaizmus|judaizme]] ([[kóšer]]) aj [[islam]]e ([[halal]]), a následné „smútenie“ po porušení predpisov pôstu. V tom čase existoval výraz „starý [[Kresťan]]“, o ktorom lexikograf [[Sebastián de Covarrubias]] spomína, že na začiatku [[17. storočie|17. storočia]]: „Každý starý Kresťan má vždy zásobu vajec a slaniny.“.<ref>{{citácia knihy| meno = Sebastián |priezvisko=de Covarrubias | titul = [[Tesoro de la lengua castellana o española|Tesoro de la lengva castellana, o española]] | miesto = Madrid | vydavateľ = L. Sánchez | rok = 1611 | id = {{OCLC|21435556}}}}</ref> Je známe, že to bolo slávnostné jedlo a že vdova po [[Filip IV.|Filipovi IV. Španielskom]], [[Mariana Rakúska]], ho v nedeľu, 26. septembra 1669, jedla v dome roľníkov v [[La Roda|La Rode]] ([[Albacete]]), ktorí jej poskytli ubytovanie.<ref name="DSLoren" /> V diele Lopeho de Vegu s názvom ''[[Las bizarrías de Belisa]]'' sa spomína: {{citát| :::::Na obed sme mali bravčovú brušinu<br /> :::::s ich ''duelos y quebrantos'' (...)|''Las bizarrías de Belisa''}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|es|Duelos y quebrantos|174456818}} [[Kategória:Španielska kuchyňa]] haay1gs2t66ibo9qk8ww0m2fbm7vk8b John Richard Green 0 756864 8381106 2026-10-07T13:11:35Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''John Richard Green''' môže byť: * britský kňaz, historik a geograf (1837 – 1883), pozri [[John Richard Green (historik)]] * britský klasický archeológ a vysokoškolský pedagóg (* 1936), pozri [[John Richard Green (archeológ)]] {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Green, John Richard]]“ 8381106 wikitext text/x-wiki '''John Richard Green''' môže byť: * britský kňaz, historik a geograf (1837 – 1883), pozri [[John Richard Green (historik)]] * britský klasický archeológ a vysokoškolský pedagóg (* 1936), pozri [[John Richard Green (archeológ)]] {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Green, John Richard]] 6kd400ah4gtcqbsz5bxj7yh9noz43do Hodinová veža (Sliven) 0 756865 8381123 2026-10-07T14:05:44Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8381123 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hodinová veža v Slivene | native_name = Часовниковата кула в Сливен | other_name = | category = [[Hodinová veža (stavba)|hodinová veža]] <!-- *** Image *** --> | image = Sliven-ClockTower02.jpg | image_caption = celkový pohľad na vežu z juhozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Sliven (oblasť)|Sliven]] | region_type = Oblasť | district = [[Sliven (okres)|Sliven]] | commune_type = Mesto | commune = [[Sliven (mesto)|Sliven]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =40| lat_s =54.16 | lat_NS = S | long_d =26| long_m =19| long_s =01.17 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = osmanská architektúra | material = [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]], kameň <!-- *** History & management *** --> | established = [[1808]] | date = [[1806]]{{--}}[[1808]] | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Clock tower of 1808, Sliven | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hodinová veža''' ({{vjz|bul|Часовникова кула|''Časovnikova kula''}}) je stavba [[Hodinová veža (stavba)|hodinovej veže]] zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]], ktorá sa nachádza v meste [[Sliven (mesto)|Sliven]] v [[Sliven (oblasť)|rovnomennej oblasti]] v juhovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="hodinoveveze">{{Citácia knihy | autor = IVANOV, Ivajlo | titul = Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo Biko Bălgarija | rok = 2014 | počet strán = 272 | isbn = 978-619-90048-2-1 | strany = 100}}</ref><ref name="sliven.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ИнфоТуризъм Сливен | odkaz na autora = | titul = Старата часовникова кула | url = https://infotourism.sliven.bg/bg/historical_heritage_00_0010.htm | vydavateľ = sliven.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="osmanskaarchitektura">{{Citácia knihy | autor = MIKOV, Ľubomir | titul = Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija{{--}}Izbrani studii | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej{{--}}Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“ | rok = 2012 | počet strán = 398 | isbn = 978-954-322-504-0 | strany = 260{{--}}278}}</ref><ref name="historicalcities.narod.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Сливен, Часовниковата кула | url = https://historicalcities.narod.ru/sliven/clock-tower/sliven_clock-tower.htm | vydavateľ = historicalcities.narod.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ на територията на град Сливен | url = http://ninkn.bg/documents/download/659 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == Hodinová veža sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Sliven (mesto)|Sliven]]<ref name="historicalcities.narod.ru" /><ref name="ninkn.bg" /> pri budove gymnázia medzi ulicami „Georgi S. Rakovski“ ({{vjz|bul|''улица „Георги С. Раковски“''}}, doslova ''ulica Georgiho S. Rakovského'') a „General Stolipin“ ({{vjz|bul|''улица „Генерал Столипин“''}}, doslova ''ulica generála Stolipina'').<ref name="ninkn.bg" /> [[Súbor:Sliven-ClockTower04.jpg|Pohľad na západnú fasádu veže|náhľad|vľavo]] V čase výstavby sa hodinová veža nachádzala približne 100{{--}}120 metrov od mestského bazáru a v bezprostrednej blízkosti budovy [[konak]]u (sídlo miestnej osmanskej administratívy).<ref name="sliven.bg" /> == Dejiny == Výstavba slivenskej hodinovej veže sa začala pravdepodobne v priebehu roku [[1806]].<ref name="hodinoveveze"/> Niektoré zdroje uvádzajú ako rok začiatku výstavby aj rok [[1807]].<ref name="sliven.bg" /> Iniciátorom výstavby bol Atanas Časopraviteľa, pričom jeho cieľom bolo postaviť hodiny, ktoré by boli viditeľné zo všetkých štyroch svetových strán. Iniciatívu na výstavbu neskôr prevzal hadži Jusmin, ktorý sa však dokončenia výtavby nakoniec nedožil.<ref name="sliven.bg" /> Výstavba bola ukončená v roku [[1808]]<ref name="osmanskaarchitektura"/> a v tom istom roku bol aj spustený hodinový mechanizmus.<ref name="hodinoveveze"/> Okrem svojej hodinovej funkcie stavba slúžila aj ako protipožiarna strážna veža.<ref name="historicalcities.narod.ru" /> V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], po výstavbe mestskej hodinovej veže na radnici, boli pôvodný mechanizmus a ciferníky z hodinovej veže odstránené.<ref name="sliven.bg" /> V roku [[1966]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2000]] sa začali na hodinovej veži reštauračné práce.<ref name="sliven.bg" /> Po ich ukončení bola zreštaurovaná hodinová veža slávnostne odhalená [[3. marec|3. marca]] [[2001]].<ref name="hodinoveveze"/> == Charakteristika == V súčasnosti veža pozostáva z dvoch úrovní. Prvá úroveň je postavená zo striedajúcich sa radov kameňov a [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Druhá úroveň je vyhliadková plošina s pôdorysom šesťuholníka, ktorá je drevená a na jej stenách sú upevnené ciferníky. V minulosti mala druhá úroveň veže dva rady okien a na veži sa nachádzala aj tretia úroveň, na ktorej sa nachádzala vyhliadková plošina. Bola pokrytá [[Kupola|kupolou]] podopretou [[stĺp]]mi.<ref name="historicalcities.narod.ru" /> [[Súbor:Sliven-ClockTower03.jpg|Detailný pohľad na vrchnú časť veže|náhľad|vľavo]] Spočiatku sa na slivenskej hodinovej veži nachádzali dva ciferníky (na východnej a západnej strane) a čas odbíjal veľký [[Meď|medený]] [[zvon]], ktorý bol do Slivenu privezený z [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]] alebo [[Uhorsko|Uhorska]] a odbíjal čas každú polhodinu. Nad vežou sa týčil turecký polmesiac. O sto rokov neskôr bol turecký štýl veže nahradený vyššou drevenou konštrukciou, boli doplnené ďalšie dva ciferníky, čim sa ich celkový počet zvýšil na štyri a na vrchole veže bola umiestnená korouhvička.<ref name="sliven.bg" /> Pod veľkým medeným zvonom sa nachádzal menší [[bronz]]ový zvon, ktorého účelom bolo oznamovať požiare, ktoré boli koncom [[19. storočie|19.]] a začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] bežným javom. Za týmto účelom bol v budove v blízkosti veže v neustálej službe hasič, ktorý zhora nepretržite sledoval mesto.<ref name="sliven.bg" /> === Hodinový mechanizmus === Súčasný hodinový mechanizmus vo veži je dielom Dimităra Todorova z [[Karnobat]]u.<ref name="hodinoveveze"/> == Zaujímavosť == * Podľa [[architekt]]a [[Nikola Tuleškov|Nikolu Tuleškova]] nejde o prvú hodinovú vežu v Slivene. N. Tuleškov na základe svojho výskumu predpokladá, že sa v meste nachádzala hodinová veža už v roku [[1800]].<ref name="hodinoveveze"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1966]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> Sliven-ClockTower09.jpg|celkový pohľad na vežu z juhu Sliven-ClockTower05.jpg|celkový pohľad na vežu zo severovýchodu Sliven-ClockTower06.jpg|pohľad ne severnú fasádu veže Sliven-ClockTower10.jpg|detail z južnej fasády Sliven-ClockTower08.jpg|detail fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Clock tower of 1808, Sliven}} [[Kategória:Stavby v Slivene]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Veže v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1808]] [[Kategória:Hodinové veže]] [[Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku]] 7qrlrhlm6bdqfqgd0xv9lp4vl18xhks 8381143 8381123 2026-10-07T14:48:19Z Gitanes232 142243 fix 8381143 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hodinová veža v Slivene | native_name = Часовниковата кула в Сливен | other_name = | category = [[Hodinová veža (stavba)|hodinová veža]] <!-- *** Image *** --> | image = Sliven-ClockTower02.jpg | image_caption = celkový pohľad na vežu z juhozápadu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Sliven (oblasť)|Sliven]] | region_type = Oblasť | district = [[Sliven (okres)|Sliven]] | commune_type = Mesto | commune = [[Sliven (mesto)|Sliven]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =40| lat_s =54.16 | lat_NS = S | long_d =26| long_m =19| long_s =01.17 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = osmanská architektúra | material = [[Tehla (stavebníctvo)|tehla]], kameň <!-- *** History & management *** --> | established = [[1808]] | date = [[1806]]{{--}}[[1808]] | date_type = Výstavba | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý, reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Clock tower of 1808, Sliven | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Hodinová veža''' ({{vjz|bul|Часовникова кула|''Časovnikova kula''}}) je stavba [[Hodinová veža (stavba)|hodinovej veže]] zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]], ktorá sa nachádza v meste [[Sliven (mesto)|Sliven]] v [[Sliven (oblasť)|rovnomennej oblasti]] v juhovýchodnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="hodinoveveze">{{Citácia knihy | autor = IVANOV, Ivajlo | titul = Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo Biko Bălgarija | rok = 2014 | počet strán = 272 | isbn = 978-619-90048-2-1 | strany = 100}}</ref><ref name="sliven.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ИнфоТуризъм Сливен | odkaz na autora = | titul = Старата часовникова кула | url = https://infotourism.sliven.bg/bg/historical_heritage_00_0010.htm | vydavateľ = sliven.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="osmanskaarchitektura">{{Citácia knihy | autor = MIKOV, Ľubomir | titul = Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija{{--}}Izbrani studii | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej{{--}}Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“ | rok = 2012 | počet strán = 398 | isbn = 978-954-322-504-0 | strany = 260{{--}}278}}</ref><ref name="historicalcities.narod.ru">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Сливен, Часовниковата кула | url = https://historicalcities.narod.ru/sliven/clock-tower/sliven_clock-tower.htm | vydavateľ = historicalcities.narod.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ на територията на град Сливен | url = http://ninkn.bg/documents/download/659 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == Hodinová veža sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Sliven (mesto)|Sliven]]<ref name="historicalcities.narod.ru" /><ref name="ninkn.bg" /> pri budove gymnázia medzi ulicami „Georgi S. Rakovski“ ({{vjz|bul|''улица „Георги С. Раковски“''}}, doslova ''ulica Georgiho S. Rakovského'') a „General Stolipin“ ({{vjz|bul|''улица „Генерал Столипин“''}}, doslova ''ulica generála Stolipina'').<ref name="ninkn.bg" /> [[Súbor:Sliven-ClockTower04.jpg|Pohľad na západnú fasádu veže|náhľad|vľavo]] V čase výstavby sa hodinová veža nachádzala približne 100{{--}}120 metrov od mestského bazáru a v bezprostrednej blízkosti budovy [[konak]]u (sídlo miestnej osmanskej administratívy).<ref name="sliven.bg" /> == Dejiny == Výstavba slivenskej hodinovej veže sa začala pravdepodobne v priebehu roku [[1806]].<ref name="hodinoveveze"/> Niektoré zdroje uvádzajú ako rok začiatku výstavby aj rok [[1807]].<ref name="sliven.bg" /> Iniciátorom výstavby bol Atanas Časopraviteľa, pričom jeho cieľom bolo postaviť hodiny, ktoré by boli viditeľné zo všetkých štyroch svetových strán. Iniciatívu na výstavbu neskôr prevzal hadži Jusmin, ktorý sa však dokončenia výtavby nakoniec nedožil.<ref name="sliven.bg" /> Výstavba bola ukončená v roku [[1808]]<ref name="osmanskaarchitektura"/> a v tom istom roku bol aj spustený hodinový mechanizmus.<ref name="hodinoveveze"/> Okrem svojej hodinovej funkcie stavba slúžila aj ako protipožiarna strážna veža.<ref name="historicalcities.narod.ru" /> V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], po výstavbe mestskej hodinovej veže na radnici, boli pôvodný mechanizmus a ciferníky z hodinovej veže odstránené.<ref name="sliven.bg" /> V roku [[1966]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[2000]] sa začali na hodinovej veži reštauračné práce.<ref name="sliven.bg" /> Po ich ukončení bola zreštaurovaná hodinová veža slávnostne odhalená [[3. marec|3. marca]] [[2001]].<ref name="hodinoveveze"/> == Charakteristika == V súčasnosti veža pozostáva z dvoch úrovní. Prvá úroveň je postavená zo striedajúcich sa radov kameňov a [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Druhá úroveň je vyhliadková plošina s pôdorysom šesťuholníka, ktorá je drevená a na jej stenách sú upevnené ciferníky. V minulosti mala druhá úroveň veže dva rady okien a na veži sa nachádzala aj tretia úroveň, na ktorej sa nachádzala vyhliadková plošina. Bola pokrytá [[Kupola|kupolou]] podopretou [[stĺp]]mi.<ref name="historicalcities.narod.ru" /> [[Súbor:Sliven-ClockTower03.jpg|Detailný pohľad na vrchnú časť veže|náhľad|vľavo]] Spočiatku sa na slivenskej hodinovej veži nachádzali dva ciferníky (na východnej a západnej strane) a čas odbíjal veľký [[Meď|medený]] [[zvon]], ktorý bol do Slivenu privezený z [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]] alebo [[Uhorsko|Uhorska]] a odbíjal čas každú polhodinu. Nad vežou sa týčil turecký polmesiac. O sto rokov neskôr bol turecký štýl veže nahradený vyššou drevenou konštrukciou, boli doplnené ďalšie dva ciferníky, čim sa ich celkový počet zvýšil na štyri a na vrchole veže bola umiestnená korouhvička.<ref name="sliven.bg" /> Pod veľkým medeným zvonom sa nachádzal menší [[bronz]]ový zvon, ktorého účelom bolo oznamovať požiare, ktoré boli koncom [[19. storočie|19.]] a začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] bežným javom. Za týmto účelom bol v budove v blízkosti veže v neustálej službe hasič, ktorý zhora nepretržite sledoval mesto.<ref name="sliven.bg" /> === Hodinový mechanizmus === Súčasný hodinový mechanizmus vo veži je dielom Dimităra Todorova z [[Karnobat]]u.<ref name="hodinoveveze"/> == Zaujímavosť == * Podľa [[architekt]]a [[Nikola Tuleškov|Nikolu Tuleškova]] nejde o prvú hodinovú vežu v Slivene. N. Tuleškov na základe svojho výskumu predpokladá, že sa v meste nachádzala hodinová veža už v roku [[1800]].<ref name="hodinoveveze"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1966]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> Sliven-ClockTower09.jpg|celkový pohľad na vežu z juhu Sliven-ClockTower05.jpg|celkový pohľad na vežu zo severovýchodu Sliven-ClockTower06.jpg|pohľad ne severnú fasádu veže Sliven-ClockTower10.jpg|detail z južnej fasády Sliven-ClockTower08.jpg|detail fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Clock tower of 1808, Sliven}} [[Kategória:Stavby v Slivene]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Veže v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1808]] [[Kategória:Hodinové veže]] [[Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku]] rvkim5skhgzbubxmceyem54mnj7el8l Diskusia s redaktorom:~2026-53781-83 3 756866 8381128 2026-10-07T14:10:23Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8381128 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:10, 7. október 2026 (UTC) fxdm69mcnf062vml73f6zmxwo6k0c7o Kategória:Diela o islame 14 756867 8381137 2026-10-07T14:43:54Z Jetam2 30982 nová 8381137 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Islam]] [[Kategória:Diela o náboženstve|Islam]] sk9xhbvgafglluzxsg0724pqgm558e8 8381140 8381137 2026-10-07T14:47:30Z Jetam2 30982 kat 8381140 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Islam]] [[Kategória:Diela o náboženstve| Islam]] 93r882231kymt8139dow7v10ru44yey Kategória:Diela o náboženstve 14 756868 8381139 2026-10-07T14:45:20Z Jetam2 30982 nová 8381139 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Náboženstvo]] [[Kategória:Diela podľa témy|Náboženstve]] 60zrrdvlj509lo6hqv6g0w8vgjjiwbb Diskusia s redaktorom:~2026-54089-75 3 756869 8381189 2026-10-07T18:26:15Z NDG 270400 Upozornenie (level 1) 8381189 wikitext text/x-wiki == Október 2026 == {{Exp3M|Carlo Ancelotti}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 18:26, 7. október 2026 (UTC) snklm471i4znxshuwgm7713jns540jh Československé národné ženské futbalové družstvo 0 756870 8381194 2026-10-07T18:43:47Z Lekvarnička 262477 Vytvorená stránka „{{Infobox Národné futbalové mužstvo|Konfederácia=[[UEFA]] (Európa)|Kód FIFA=TCH|Prvý zápas=neoficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|2|1}} Československo {{minivlajka|Česko-Slovensko}}<br/>(Viareggio, Taliansko, 23. február 1968)<br/>oficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Československo {{ku|2|2}} {{minivlajka|Maďarsko}} Maďarske národné ženské futbalové...“ 8381194 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Konfederácia=[[UEFA]] (Európa)|Kód FIFA=TCH|Prvý zápas=neoficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|2|1}} Československo {{minivlajka|Česko-Slovensko}}<br/>(Viareggio, Taliansko, 23. február 1968)<br/>oficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Československo {{ku|2|2}} {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarske národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]<br/>([[Bratislava]], Slovensko, 14. apríl 1985)|Posledný zápas={{minivlajka|Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|2|2}} Československo {{minivlajka|Československo}}<br/>(Taliansko, 12. september 1992)|vzor_pp1=_whiteborder|vzor_lp1=_whiteborder|ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=29459B|Asociácia=}} '''Československé národné ženské futbalové družstvo''' reprezentovalo [[Česko-Slovensko|Československo]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] podujatiach. == Prvý zápas == Prvý neoficiálny medzinárodný zápas odohrali 22. febuára 1968 proti [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansku]]. Zápas sa odohral počas juniorského turnaja v Taliansku. Česko-Slovensko malo pôvodne reprezentovať futbalistky [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavie Praha]], ale nakoniec reprezentovali futbalistky Start Praha, ktorý bol B-tímom Slavie. Prvý gól dala v šiestej minúte Hana Michlerová, ale zápas skončil 2:1 pre Taliansko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký večer, který jsme zapomněli. Takto se zrodila ženská reprezentace | url = https://www.footballclub.cz/predplatne-webu/velky-vecer-ktery-jsme-zapomneli-takhle-se-zrodila-zenska-reprezentace | vydavateľ = www.footballclub.cz | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = cs}}</ref> Oficiálne vznikla reprezentácia žien v roku 1985.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zlochová|meno=Ľubica|titul=Tvrdý oriešok|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1989-11-22|ročník=XLIII.|číslo=275|strany=5|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1989_11/?pg=130&layout=s}}</ref> Prvým oficiálnym zápasom bol zápas, ktorý sa hral 14. apríla 1985 v Petržalke proti Maďarsku, zápas skončil remízou 2:2 a zo slovenských hráčok hrala ako jediná Gulišová.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=fm|titul=V premiére dobrý šport|periodikum=Práca|vydavateľ=Slvoenská odborová rada|miesto=Bratislava|dátum=1985-04-15|ročník=XL.|číslo=88|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/PracaBratislava_OSA_1985_04/?pg=110&layout=s}}</ref> == Kvalifikácie na ME == Prvýkrát sa družstvo zúčastnilo kvalifikácie na majstrovstvá Európy v ročníku [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]]. V skupinovej fáze skončili na 2. mieste a postúpili do štvrťfinále.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=toc|titul=ČSSR - Bulharsko 3:0|periodikum=Jihočeská PRAVDA|vydavateľ=Jihočeský krajský výbor KSČ|miesto=České Budejovice|dátum=1988-10-24|ročník=XLIV|číslo=251|strany=5|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/JihoceskaPravda_OSA_1988_10/?pg=162&layout=s}}</ref> Prvý zápas štvrťfinále proti [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Západnému Nemecku]] skončil remízou 1:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Co dal víkend|periodikum=Brněnský Večerník|vydavateľ=Městský výbor KSČ|miesto=Brno|dátum=1988-11-28|ročník=XIX|číslo=233|strany=6|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/BrnenskyVecernik_1988-4/?pg=221&layout=s}}</ref> a druhý zápas vyhrali Nemky 2:0 a Čechoslovenky si o medaile nezahrali.<ref>{{Citácia periodika|titul=O medaily nehráme|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1988-12-19|ročník=XLII.|číslo=298|strany=4|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_12/?pg=105&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1987-89 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women89.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|kvalifikácii na majstrovstvá Európy 1991]] skončili v skupine na 3. miesto a do ďalšej fázy nepostúpili.<ref>{{Citácia periodika|titul=sport KOLEM NÁS|periodikum=Zemědělské noviny|vydavateľ=Delta|miesto=Praha|dátum=1990-10-15|ročník=XLVI.|číslo=242|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/ZemedelskeNoviny_1990_10/?pg=154&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1989-91 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women91.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> A v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|kvalifikácii 1993]] porazili Poľsko 2:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1991-10-01|ročník=XLV.|číslo=230|strany=6|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1991_10/?pg=5&layout=s}}</ref> a 3:0, ale s Talianskom prvý zápas prehrali 0:3<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1992-06-01|ročník=XLVI.|číslo=127|strany=8|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1992_06/?pg=7&layout=s}}</ref> a druhý remizovali 2:2 a do druhého kola nepostúpili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1991-93 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women93.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> {| class="wikitable" |+ ! colspan="10" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] ! rowspan="8" | ! colspan="7" |Kvalifikácia na ME |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Rok !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Viac usporiadateľov | colspan="8" rowspan="2" align="center" |''neprihlásili sa do súťaže'' |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] | colspan="6" rowspan="2" align="center" |''neprihlásili sa do súťaže'' |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] |{{Minivlajka|Západné Nemecko}}[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | colspan="8" rowspan="3" align="center" |''nekvalifikovali sa'' |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] | align="center" |10 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |6 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |10 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |6 |- ! !Celkom ! ! !0 !0 !0 !0 !0 !0 ! !20 !9 !6 !5 !26 !22 |} == Referencie == {{Referencie}}{{Európske národné ženské futbalové družstvá}} [[Kategória:Česko-slovenské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá]] as07aey44f71ssc955er6shzzp372m3 8381287 8381194 2026-10-08T06:12:41Z Lekvarnička 262477 doplnený svetový turnaj 8381287 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Konfederácia=[[UEFA]] (Európa)|Kód FIFA=TCH|Prvý zápas=neoficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|2|1}} Československo {{minivlajka|Česko-Slovensko}}<br/>(Viareggio, Taliansko, 23. február 1968)<br/>oficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Československo {{ku|2|2}} {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarske národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]<br/>([[Bratislava]], Slovensko, 14. apríl 1985)|Posledný zápas={{minivlajka|Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|2|2}} Československo {{minivlajka|Československo}}<br/>(Taliansko, 12. september 1992)|vzor_pp1=_whiteborder|vzor_lp1=_whiteborder|ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=29459B|Asociácia=}} '''Československé národné ženské futbalové družstvo''' reprezentovalo [[Česko-Slovensko|Československo]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] podujatiach. == Prvý zápas == Prvý neoficiálny medzinárodný zápas odohrali 22. febuára 1968 proti [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansku]]. Zápas sa odohral počas juniorského turnaja v Taliansku. Československo malo pôvodne reprezentovať futbalistky [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavie Praha]], ale nakoniec reprezentovali futbalistky Start Praha, ktorý bol B-tímom Slavie. Prvý gól dala v šiestej minúte Hana Michlerová, ale zápas skončil 2:1 pre Taliansko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký večer, který jsme zapomněli. Takto se zrodila ženská reprezentace | url = https://www.footballclub.cz/predplatne-webu/velky-vecer-ktery-jsme-zapomneli-takhle-se-zrodila-zenska-reprezentace | vydavateľ = www.footballclub.cz | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = cs}}</ref> Oficiálne vznikla reprezentácia žien v roku 1985.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zlochová|meno=Ľubica|titul=Tvrdý oriešok|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1989-11-22|ročník=XLIII.|číslo=275|strany=5|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1989_11/?pg=130&layout=s}}</ref> Prvým oficiálnym zápasom bol zápas proti [[Maďarske národné ženské futbalové družstvo|Maďarsku]], ktorý sa hral 14. apríla 1985 v Petržalke. Zápas skončil remízou 2:2 a zo slovenských hráčok hrala ako jediná Gulišová.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=fm|titul=V premiére dobrý šport|periodikum=Práca|vydavateľ=Slvoenská odborová rada|miesto=Bratislava|dátum=1985-04-15|ročník=XL.|číslo=88|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/PracaBratislava_OSA_1985_04/?pg=110&layout=s}}</ref> == Kvalifikácie na ME == Prvýkrát sa družstvo zúčastnilo kvalifikácie na majstrovstvá Európy v ročníku [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]]. V skupinovej fáze skončili na 2. mieste a postúpili do štvrťfinále.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=toc|titul=ČSSR - Bulharsko 3:0|periodikum=Jihočeská PRAVDA|vydavateľ=Jihočeský krajský výbor KSČ|miesto=České Budejovice|dátum=1988-10-24|ročník=XLIV|číslo=251|strany=5|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/JihoceskaPravda_OSA_1988_10/?pg=162&layout=s}}</ref> Prvý zápas štvrťfinále proti [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Západnému Nemecku]] skončil remízou 1:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Co dal víkend|periodikum=Brněnský Večerník|vydavateľ=Městský výbor KSČ|miesto=Brno|dátum=1988-11-28|ročník=XIX|číslo=233|strany=6|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/BrnenskyVecernik_1988-4/?pg=221&layout=s}}</ref> a druhý zápas vyhrali Nemky 2:0 a Čechoslovenky si o medaile nezahrali.<ref>{{Citácia periodika|titul=O medaily nehráme|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1988-12-19|ročník=XLII.|číslo=298|strany=4|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_12/?pg=105&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1987-89 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women89.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|kvalifikácii na majstrovstvá Európy 1991]] skončili v skupine na 3. miesto a do ďalšej fázy nepostúpili.<ref>{{Citácia periodika|titul=sport KOLEM NÁS|periodikum=Zemědělské noviny|vydavateľ=Delta|miesto=Praha|dátum=1990-10-15|ročník=XLVI.|číslo=242|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/ZemedelskeNoviny_1990_10/?pg=154&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1989-91 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women91.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> A v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|kvalifikácii 1993]] porazili Poľsko 2:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1991-10-01|ročník=XLV.|číslo=230|strany=6|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1991_10/?pg=5&layout=s}}</ref> a 3:0, ale s Talianskom prvý zápas prehrali 0:3<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1992-06-01|ročník=XLVI.|číslo=127|strany=8|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1992_06/?pg=7&layout=s}}</ref> a druhý remizovali 2:2 a do druhého kola nepostúpili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1991-93 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women93.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> {| class="wikitable" |+ ! colspan="10" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] ! rowspan="8" | ! colspan="7" |Kvalifikácia na ME |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Rok !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Viac usporiadateľov | colspan="8" rowspan="2" align="center" |''neprihlásili sa do súťaže'' |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] | colspan="6" rowspan="2" align="center" |''neprihlásili sa do súťaže'' |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] |{{Minivlajka|Západné Nemecko}}[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | colspan="8" rowspan="3" align="center" |''nekvalifikovali sa'' |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] | align="center" |10 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |6 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |10 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |6 |- ! !Celkom ! ! !0 !0 !0 !0 !0 !0 ! !20 !9 !6 !5 !26 !22 |} == Svetový turnaj == Futbalistky Československa sa v júny 1988 zúčastnili svetového turnaja, ktorý organizovala FIFA v [[Čína|Číne]] a bol predchodcom majstrovstiev sveta. Boli vyžrebované do C skupiny spolu so [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédskom]], [[Japonské národné ženské futbalové družstvo|Japonskom]] a [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|Spojenými štátmi]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky do ČĽR|periodikum=Ľud|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|dátum=1988-05-27|ročník=XLI.|číslo=123|strany=8|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Lud_1988-2/?pg=359&layout=s}}</ref> Trénermi boli P. Genzer a J. Zurynka a hráčkami na turnaji boli Novotná, Fixnerová, Tlachová, Dagmar Procházková, Haniaková, Bělíková, Farmačková, Chmelová, Valešová, Dana Procházková, Petrmichlová, Chalúpková, Paolettiová, Nováková, Palkovičová, Reifová a Hekelová.<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky na cesty|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1988-05-27|ročník=XLII.|číslo=123|strany=5|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_05/?pg=148&layout=s}}</ref> Na turnaji prehrali so [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédskom]] 0:1,<ref>{{Citácia periodika|titul=ze světa kopané|periodikum=Mladá Fronta|odkaz na periodikum=|miesto=Praha|dátum=1988-06-02|ročník=XLIV|číslo=128|strany=8|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1988_06/?pg=15&layout=s|vydavateľ=Ústřední výbor Socialistického svazu mládeže.}}</ref> vyhrali nad [[Japonské národné ženské futbalové družstvo|Japonskom]] 2:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Ostatní športovní zajímavosti - fotbal|periodikum=Lidová Demokracie|vydavateľ=ČS. strana lidová|miesto=Praha|dátum=1988-06-04|ročník=XLIV|číslo=130|strany=8|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/LidovaDemokracie_OSA_1988_06/?pg=41&layout=s}}</ref> a remizovali so [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|Spojenými štátmi]] 0:0. V skupine skončili na treťom mieste a do štvrťfinále nepostúpili.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=tk-fk|titul=Remíza s USA nestačila|periodikum=Průboj|vydavateľ=SKV KSČ|miesto=Ústí nad Labem|dátum=1988-06-07|ročník=40|číslo=132|strany=7|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Pruboj_OSA_1988-2/?pg=514&layout=s}}</ref> {| class="wikitable" |+Skupina C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's FIFA Invitational Tournament 1988 | url = https://www.rsssf.org/tablesw/wom-fifa88.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|SWE}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5:1 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|USA}} [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|Spojené štáty]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |6:3 | align="center" |'''4''' |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|TCH}} Československo | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |2:2 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Japonsko}} [[Japonské národné ženské futbalové družstvo|Japonsko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3:10 | align="center" |'''0''' |} == Referencie == {{Referencie}}{{Európske národné ženské futbalové družstvá}} [[Kategória:Česko-slovenské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá]] 8rmo0p6n4izvkw5b68xpxosgk29208b 8381323 8381287 2026-10-08T08:52:28Z Lekvarnička 262477 wl. 8381323 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Konfederácia=[[UEFA]] (Európa)|Kód FIFA=TCH|Prvý zápas=neoficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|2|1}} Československo {{minivlajka|Česko-Slovensko}}<br/>(Viareggio, Taliansko, 23. február 1968)<br/>oficiálny zápas<br/>{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Československo {{ku|2|2}} {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarske národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]<br/>([[Bratislava]], Slovensko, 14. apríl 1985)|Posledný zápas={{minivlajka|Taliansko}} [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{ku|2|2}} Československo {{minivlajka|Československo}}<br/>(Taliansko, 12. september 1992)|vzor_pp1=_whiteborder|vzor_lp1=_whiteborder|ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=29459B|Asociácia=}} '''Československé národné ženské futbalové družstvo''' reprezentovalo [[Česko-Slovensko|Československo]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] podujatiach. == Prvý zápas == Prvý neoficiálny medzinárodný zápas odohrali 22. febuára 1968 proti [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansku]]. Zápas sa odohral počas juniorského turnaja v Taliansku. Československo malo pôvodne reprezentovať futbalistky [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavie Praha]], ale nakoniec reprezentovali futbalistky Start Praha, ktorý bol B-tímom Slavie. Prvý gól dala v šiestej minúte Hana Michlerová, ale zápas skončil 2:1 pre Taliansko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký večer, který jsme zapomněli. Takto se zrodila ženská reprezentace | url = https://www.footballclub.cz/predplatne-webu/velky-vecer-ktery-jsme-zapomneli-takhle-se-zrodila-zenska-reprezentace | vydavateľ = www.footballclub.cz | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = cs}}</ref> Oficiálne vznikla reprezentácia žien v roku 1985.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zlochová|meno=Ľubica|titul=Tvrdý oriešok|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1989-11-22|ročník=XLIII.|číslo=275|strany=5|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1989_11/?pg=130&layout=s}}</ref> Prvým oficiálnym zápasom bol zápas proti [[Maďarske národné ženské futbalové družstvo|Maďarsku]], ktorý sa hral 14. apríla 1985 v Petržalke. Zápas skončil remízou 2:2 a zo slovenských hráčok hrala ako jediná [[Štefánia Gulišová]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=fm|titul=V premiére dobrý šport|periodikum=Práca|vydavateľ=Slvoenská odborová rada|miesto=Bratislava|dátum=1985-04-15|ročník=XL.|číslo=88|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/PracaBratislava_OSA_1985_04/?pg=110&layout=s}}</ref> == Kvalifikácie na ME == Prvýkrát sa družstvo zúčastnilo kvalifikácie na majstrovstvá Európy v ročníku [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]]. V skupinovej fáze skončili na 2. mieste a postúpili do štvrťfinále.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=toc|titul=ČSSR - Bulharsko 3:0|periodikum=Jihočeská PRAVDA|vydavateľ=Jihočeský krajský výbor KSČ|miesto=České Budejovice|dátum=1988-10-24|ročník=XLIV|číslo=251|strany=5|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/JihoceskaPravda_OSA_1988_10/?pg=162&layout=s}}</ref> Prvý zápas štvrťfinále proti [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Západnému Nemecku]] skončil remízou 1:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Co dal víkend|periodikum=Brněnský Večerník|vydavateľ=Městský výbor KSČ|miesto=Brno|dátum=1988-11-28|ročník=XIX|číslo=233|strany=6|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/BrnenskyVecernik_1988-4/?pg=221&layout=s}}</ref> a druhý zápas vyhrali Nemky 2:0 a Čechoslovenky si o medaile nezahrali.<ref>{{Citácia periodika|titul=O medaily nehráme|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1988-12-19|ročník=XLII.|číslo=298|strany=4|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_12/?pg=105&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1987-89 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women89.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|kvalifikácii na majstrovstvá Európy 1991]] skončili v skupine na 3. miesto a do ďalšej fázy nepostúpili.<ref>{{Citácia periodika|titul=sport KOLEM NÁS|periodikum=Zemědělské noviny|vydavateľ=Delta|miesto=Praha|dátum=1990-10-15|ročník=XLVI.|číslo=242|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/ZemedelskeNoviny_1990_10/?pg=154&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1989-91 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women91.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> A v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|kvalifikácii 1993]] porazili Poľsko 2:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1991-10-01|ročník=XLV.|číslo=230|strany=6|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1991_10/?pg=5&layout=s}}</ref> a 3:0, ale s Talianskom prvý zápas prehrali 0:3<ref>{{Citácia periodika|titul=Telegraficky|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1992-06-01|ročník=XLVI.|číslo=127|strany=8|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1992_06/?pg=7&layout=s}}</ref> a druhý remizovali 2:2 a do druhého kola nepostúpili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Women Championship 1991-93 | url = https://www.rsssf.org/tablese/eur-women93.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-07}}</ref> {| class="wikitable" |+ ! colspan="10" |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] ! rowspan="8" | ! colspan="7" |Kvalifikácia na ME |- !Rok !Usporiadateľ !Kolo !Pozícia !Z !V !R !P !SG !IG !Rok !Z !V !R !P !SG !IG |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] |Viac usporiadateľov | colspan="8" rowspan="2" align="center" |''neprihlásili sa do súťaže'' |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]] | colspan="6" rowspan="2" align="center" |''neprihlásili sa do súťaže'' |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]] |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] |{{Minivlajka|Západné Nemecko}}[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | colspan="8" rowspan="3" align="center" |''nekvalifikovali sa'' |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]] | align="center" |10 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |6 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |10 |- |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]] |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]] | align="center" |4 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |6 |- ! !Celkom ! ! !0 !0 !0 !0 !0 !0 ! !20 !9 !6 !5 !26 !22 |} == Svetový turnaj == Futbalistky Československa sa v júny 1988 zúčastnili svetového turnaja, ktorý organizovala FIFA v [[Čína|Číne]] a bol predchodcom majstrovstiev sveta. Boli vyžrebované do C skupiny spolu so [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédskom]], [[Japonské národné ženské futbalové družstvo|Japonskom]] a [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|Spojenými štátmi]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky do ČĽR|periodikum=Ľud|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|dátum=1988-05-27|ročník=XLI.|číslo=123|strany=8|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Lud_1988-2/?pg=359&layout=s}}</ref> Trénermi boli P. Genzer a J. Zurynka a hráčkami na turnaji boli Novotná, Fixnerová, Tlachová, Dagmar Procházková, Haniaková, Bělíková, Farmačková, Chmelová, Valešová, Dana Procházková, Petrmichlová, Chalúpková, Paolettiová, Nováková, Palkovičová, Reifová a Hekelová.<ref>{{Citácia periodika|titul=Futbalistky na cesty|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1988-05-27|ročník=XLII.|číslo=123|strany=5|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_05/?pg=148&layout=s}}</ref> Na turnaji prehrali so [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédskom]] 0:1,<ref>{{Citácia periodika|titul=ze světa kopané|periodikum=Mladá Fronta|odkaz na periodikum=|miesto=Praha|dátum=1988-06-02|ročník=XLIV|číslo=128|strany=8|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1988_06/?pg=15&layout=s|vydavateľ=Ústřední výbor Socialistického svazu mládeže.}}</ref> vyhrali nad [[Japonské národné ženské futbalové družstvo|Japonskom]] 2:1<ref>{{Citácia periodika|titul=Ostatní športovní zajímavosti - fotbal|periodikum=Lidová Demokracie|vydavateľ=ČS. strana lidová|miesto=Praha|dátum=1988-06-04|ročník=XLIV|číslo=130|strany=8|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/LidovaDemokracie_OSA_1988_06/?pg=41&layout=s}}</ref> a remizovali so [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|Spojenými štátmi]] 0:0. V skupine skončili na treťom mieste a do štvrťfinále nepostúpili.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=tk-fk|titul=Remíza s USA nestačila|periodikum=Průboj|vydavateľ=SKV KSČ|miesto=Ústí nad Labem|dátum=1988-06-07|ročník=40|číslo=132|strany=7|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Pruboj_OSA_1988-2/?pg=514&layout=s}}</ref> {| class="wikitable" |+Skupina C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's FIFA Invitational Tournament 1988 | url = https://www.rsssf.org/tablesw/wom-fifa88.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|SWE}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5:1 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|USA}} [[Národné ženské futbalové družstvo Spojených štátov|Spojené štáty]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |6:3 | align="center" |'''4''' |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|TCH}} Československo | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |2:2 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Japonsko}} [[Japonské národné ženské futbalové družstvo|Japonsko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3:10 | align="center" |'''0''' |} == Referencie == {{Referencie}}{{Európske národné ženské futbalové družstvá}} [[Kategória:Česko-slovenské národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá]] jiby55ouiihz6g4az25sxxlf6dtbqg9 Ilhan Omarová 0 756871 8381205 2026-10-07T19:16:50Z TomiThemself 245796 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1378623925|Ilhan Omar]]“ 8381205 wikitext text/x-wiki '''Ilhan Abdullahi Omarová''' (narodená 4. októbra 1982) je americká političkq, ktorá od roku 2019 pôsobí ako [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|zástupkyňa USA]]. Je členkou [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] . Omarová je prvou somálskou Američankou v [[Kongres Spojených štátov|Kongrese Spojených štátov]]. <ref name="Golden Nov 2018">{{Cite news|title=Ilhan Omar makes history, becoming first Somali-American elected to U.S. House|url=https://www.startribune.com/ilhan-omar-becomes-first-somali-american-elected-u-s-house/499708271/}}</ref> Je tiež jednou z prvých dvoch [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] žien (spolu s [[Rashida Tlaibová|Rashidou Tlaib]]), ktoré slúžili v Kongrese. <ref name="O'Grady">{{Cite news|title=Trump demonized Somali refugees in Minnesota. One of them just won a seat in Congress.|url=https://www.washingtonpost.com/world/2018/11/07/trump-demonized-somali-refugees-minnesota-one-them-just-won-seat-congress/}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.ndsu.edu/fileadmin/facultysenate/minutes/201112.pdf}}</ref> Jej politickí oponenti vrátane [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] sa hanlivo vyjadrili o jej minulosti. Dostala tiež niekoľko vyhrážok smrťou. <ref name="BBCThreat">{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-49513194|title=Ilhan Omar reveals racist threat to shoot her at state fair}}</ref> == Politické pozície == Ilhan Omarová je súčasťou progresívnej frakcie [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] seba-nazýva sa [[Demokratický socializmus|demokratickou socialistkou]]. Advokuje [[Školstvo v USA|školstvo zadarmo]], ospravedlnenie študentského dlhu, univerzálne zdravotníctvo, [[LGBT]] práva, 15-dolárovú minimálnu mzdu, a iné progresívne sociálne a hospodárske reformy. V zahranickej politike je veľmi kriticá Americkej zahraničnej politike, hlavne vojnovú politiku a pozíciu Americkej vlády k [[Izrael|Izraelu]]. === Izraelsko-palestínsky konflikt === ==== Podpora bojkotových snáh a iná kritika ==== Počas svojho pôsobenia v zákonodarnom zbore Minnesoty Omarová kritizovala [[Izrael|izraelskú]] vládu a bola proti zákonu ktorý štátu zakazoval spolupracovať so spoločnosťami podporujúcimi hnutie za bojkot, odpredaj investícií a sankcie ([[BDS]]). <ref name="ToI">{{Cite news|title=Woman running for Congress in Minnesota rejects anti-Semitism accusations|work=The Times of Israel|date=July 8, 2018|url=https://www.timesofisrael.com/woman-running-for-congress-in-minnesota-rejects-anti-semitism-accusations/|access-date=January 17, 2019}}</ref> Prirovnala toto hnutie k ľuďom, ktorí sa „zapájajú do bojkotov“ [[Aparteid|apartheidu]] v Južnej Afrike. <ref name="Beinart" /> Počas svojej kampane do [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] vyhlásila, že nepodporuje hnutie BDS a označila ho za kontraproduktívne pre mier. <ref name="Kampeas">{{Cite news|url=https://www.jta.org/2018/08/15/news-opinion/ilhan-omar-called-israel-apartheid-regime-wins-congressional-primary-minnesota|title=News Brief Ilhan Omar, who once called Israel an 'apartheid regime,' wins congressional primary in Minnesota|date=August 15, 2015|access-date=August 15, 2018}}</ref> Po voľbách sa jej postoj zmenil, keďže jej volebná kancelária povedala ''Muslim Girl'' (americký denník), že podporuje hnutie BDS napriek „výhradám k efektívnosti hnutia pri dosahovaní trvalého riešenia“. <ref>{{Cite news|title=With Election Now Over, Ilhan Omar Voices BDS Support|url=https://tcjewfolk.com/with-election-now-over-ilhan-omar-voices-bds-support/|work=TC Jewfolk|date=November 12, 2018|access-date=November 23, 2018}}</ref> <ref name="Pink Nov 2018">{{Cite news|work=The Forward|date=November 13, 2018|title=Muslim Trailblazer Ilhan Omar Admits She Backs BDS{{snd}}Now That Election Is Over|url=https://forward.com/news/national/414050/muslim-trailblazer-ilhan-omar-admits-she-backs-bds-now-that-election-is/|access-date=November 23, 2018}}</ref> <ref name="Benedek" /> Omarová vyjadrila podporu riešeniu [[Izraelsko-palestínsky konflikt|izraelsko-palestínskeho konfliktu]] založenému na existencii dvoch štátov . <ref name="Beinart">{{Cite news|title=No, BDS Is Not Anti-Semitic, And Neither Is Ilhan Omar|work=The Forward|date=November 19, 2018|url=https://forward.com/opinion/414449/no-bds-is-not-anti-semitic-and-neither-is-ilhan-omar/|access-date=February 12, 2019}}</ref> <ref name="Values">{{Cite news|title=Ilhan Omar: We must apply our universal values to all nations. Only then will we achieve peace.|work=The Washington Post|date=March 17, 2019|url=https://www.washingtonpost.com/opinions/ilhan-omar-we-must-apply-our-universal-values-to-all-nations-only-then-will-we-achieve-peace/2019/03/17/0e2d66fc-4757-11e9-aaf8-4512a6fe3439_story.html|access-date=March 18, 2019}}</ref> Kritizovala [[Izraelské osady|budovanie osád]] Izraelom na palestínskych územiach okupovaných Izraelom na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]] . <ref>{{Cite news|title=Pro-Palestinian lawmaker shakes up Israel status quo with seat on foreign affairs panel|url=https://www.al-monitor.com/pulse/originals/2019/01/congress-ilhan-omar-foreign-affairs-committee-bds.html|work=Al-Monitor|date=January 17, 2019|access-date=February 12, 2019}}</ref> V septembri 2019 Omarová odsúdila plány [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] na anexiu východnej časti okupovaného Západného brehu Jordánu známej ako údolie Jordánu. <ref>{{Cite news|title=Ilhan Omar, Bernie Sanders Condemn Netanyahu West Bank Annexation Plan: 'The Nail in the Coffin to a Two-state Solution'|url=https://www.newsweek.com/ilhan-omar-bernie-sanders-condemn-netanyahu-west-bank-annexation-plan-nail-coffin-two-state-1458692|first=David|last=Brennan|work=Newsweek|date=September 11, 2019|access-date=September 22, 2019}}</ref> Omar povedal, že Izraelčania by nemali voliť Netanjahua v izraelských legislatívnych voľbách v septembri 2019. <ref>{{Cite news|title=Ilhan Omar calls on Israelis to vote Netanyahu out of office|url=https://www.timesofisrael.com/ilhan-omar-calls-on-israelis-to-vote-against-netanyahu/|work=The Times of Israel|date=September 17, 2019|access-date=September 22, 2019}}</ref> Vo februári 2019 republikánsky líder menšiny v Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy pohrozil, že „podnikne kroky“ proti Omarovej a Rashide Tlaibovej za ich podporu hnutia BDS . [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] 7hdsfdeja4caw1sbv1ephciearea2tt 8381216 8381205 2026-10-07T19:58:23Z Pe3kZA 39673 urgent 8381216 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20261007}} '''Ilhan Abdullahi Omarová''' (narodená 4. októbra 1982) je americká političkq, ktorá od roku 2019 pôsobí ako [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|zástupkyňa USA]]. Je členkou [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] . Omarová je prvou somálskou Američankou v [[Kongres Spojených štátov|Kongrese Spojených štátov]]. <ref name="Golden Nov 2018">{{Cite news|title=Ilhan Omar makes history, becoming first Somali-American elected to U.S. House|url=https://www.startribune.com/ilhan-omar-becomes-first-somali-american-elected-u-s-house/499708271/}}</ref> Je tiež jednou z prvých dvoch [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] žien (spolu s [[Rashida Tlaibová|Rashidou Tlaib]]), ktoré slúžili v Kongrese. <ref name="O'Grady">{{Cite news|title=Trump demonized Somali refugees in Minnesota. One of them just won a seat in Congress.|url=https://www.washingtonpost.com/world/2018/11/07/trump-demonized-somali-refugees-minnesota-one-them-just-won-seat-congress/}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.ndsu.edu/fileadmin/facultysenate/minutes/201112.pdf}}</ref> Jej politickí oponenti vrátane [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] sa hanlivo vyjadrili o jej minulosti. Dostala tiež niekoľko vyhrážok smrťou. <ref name="BBCThreat">{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-49513194|title=Ilhan Omar reveals racist threat to shoot her at state fair}}</ref> == Politické pozície == Ilhan Omarová je súčasťou progresívnej frakcie [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] seba-nazýva sa [[Demokratický socializmus|demokratickou socialistkou]]. Advokuje [[Školstvo v USA|školstvo zadarmo]], ospravedlnenie študentského dlhu, univerzálne zdravotníctvo, [[LGBT]] práva, 15-dolárovú minimálnu mzdu, a iné progresívne sociálne a hospodárske reformy. V zahranickej politike je veľmi kriticá Americkej zahraničnej politike, hlavne vojnovú politiku a pozíciu Americkej vlády k [[Izrael|Izraelu]]. === Izraelsko-palestínsky konflikt === ==== Podpora bojkotových snáh a iná kritika ==== Počas svojho pôsobenia v zákonodarnom zbore Minnesoty Omarová kritizovala [[Izrael|izraelskú]] vládu a bola proti zákonu ktorý štátu zakazoval spolupracovať so spoločnosťami podporujúcimi hnutie za bojkot, odpredaj investícií a sankcie ([[BDS]]). <ref name="ToI">{{Cite news|title=Woman running for Congress in Minnesota rejects anti-Semitism accusations|work=The Times of Israel|date=July 8, 2018|url=https://www.timesofisrael.com/woman-running-for-congress-in-minnesota-rejects-anti-semitism-accusations/|access-date=January 17, 2019}}</ref> Prirovnala toto hnutie k ľuďom, ktorí sa „zapájajú do bojkotov“ [[Aparteid|apartheidu]] v Južnej Afrike. <ref name="Beinart" /> Počas svojej kampane do [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] vyhlásila, že nepodporuje hnutie BDS a označila ho za kontraproduktívne pre mier. <ref name="Kampeas">{{Cite news|url=https://www.jta.org/2018/08/15/news-opinion/ilhan-omar-called-israel-apartheid-regime-wins-congressional-primary-minnesota|title=News Brief Ilhan Omar, who once called Israel an 'apartheid regime,' wins congressional primary in Minnesota|date=August 15, 2015|access-date=August 15, 2018}}</ref> Po voľbách sa jej postoj zmenil, keďže jej volebná kancelária povedala ''Muslim Girl'' (americký denník), že podporuje hnutie BDS napriek „výhradám k efektívnosti hnutia pri dosahovaní trvalého riešenia“. <ref>{{Cite news|title=With Election Now Over, Ilhan Omar Voices BDS Support|url=https://tcjewfolk.com/with-election-now-over-ilhan-omar-voices-bds-support/|work=TC Jewfolk|date=November 12, 2018|access-date=November 23, 2018}}</ref> <ref name="Pink Nov 2018">{{Cite news|work=The Forward|date=November 13, 2018|title=Muslim Trailblazer Ilhan Omar Admits She Backs BDS{{snd}}Now That Election Is Over|url=https://forward.com/news/national/414050/muslim-trailblazer-ilhan-omar-admits-she-backs-bds-now-that-election-is/|access-date=November 23, 2018}}</ref> <ref name="Benedek" /> Omarová vyjadrila podporu riešeniu [[Izraelsko-palestínsky konflikt|izraelsko-palestínskeho konfliktu]] založenému na existencii dvoch štátov . <ref name="Beinart">{{Cite news|title=No, BDS Is Not Anti-Semitic, And Neither Is Ilhan Omar|work=The Forward|date=November 19, 2018|url=https://forward.com/opinion/414449/no-bds-is-not-anti-semitic-and-neither-is-ilhan-omar/|access-date=February 12, 2019}}</ref> <ref name="Values">{{Cite news|title=Ilhan Omar: We must apply our universal values to all nations. Only then will we achieve peace.|work=The Washington Post|date=March 17, 2019|url=https://www.washingtonpost.com/opinions/ilhan-omar-we-must-apply-our-universal-values-to-all-nations-only-then-will-we-achieve-peace/2019/03/17/0e2d66fc-4757-11e9-aaf8-4512a6fe3439_story.html|access-date=March 18, 2019}}</ref> Kritizovala [[Izraelské osady|budovanie osád]] Izraelom na palestínskych územiach okupovaných Izraelom na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]] . <ref>{{Cite news|title=Pro-Palestinian lawmaker shakes up Israel status quo with seat on foreign affairs panel|url=https://www.al-monitor.com/pulse/originals/2019/01/congress-ilhan-omar-foreign-affairs-committee-bds.html|work=Al-Monitor|date=January 17, 2019|access-date=February 12, 2019}}</ref> V septembri 2019 Omarová odsúdila plány [[Benjamin Netanjahu|Benjamina Netanjahua]] na anexiu východnej časti okupovaného Západného brehu Jordánu známej ako údolie Jordánu. <ref>{{Cite news|title=Ilhan Omar, Bernie Sanders Condemn Netanyahu West Bank Annexation Plan: 'The Nail in the Coffin to a Two-state Solution'|url=https://www.newsweek.com/ilhan-omar-bernie-sanders-condemn-netanyahu-west-bank-annexation-plan-nail-coffin-two-state-1458692|first=David|last=Brennan|work=Newsweek|date=September 11, 2019|access-date=September 22, 2019}}</ref> Omar povedal, že Izraelčania by nemali voliť Netanjahua v izraelských legislatívnych voľbách v septembri 2019. <ref>{{Cite news|title=Ilhan Omar calls on Israelis to vote Netanyahu out of office|url=https://www.timesofisrael.com/ilhan-omar-calls-on-israelis-to-vote-against-netanyahu/|work=The Times of Israel|date=September 17, 2019|access-date=September 22, 2019}}</ref> Vo februári 2019 republikánsky líder menšiny v Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy pohrozil, že „podnikne kroky“ proti Omarovej a Rashide Tlaibovej za ich podporu hnutia BDS . == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] b95erpvrgo42v7a8up37zwzlmaocyc4 Portál:Byzantská ríša/Vybraný obrázok 2027 03 100 756872 8381218 2026-10-07T20:05:04Z MelchiorSK 157187 Vytvorená stránka „{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = INC-1584-r Номисма тетартерон Константин IX Мономах ок. 1042-1055 гг. (реверс).png | názov obrázku = | veľkosť = 300px | popis = Zlatý [[tetarteron]] z obdobia vlády [[Konštantín IX.|Konštantína IX. Monochama]]. Výzdoba mince spája kresťanskú [[Ikonografia|ikonografiu]] s cisárskou propagandou, pričom...“ 8381218 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = INC-1584-r Номисма тетартерон Константин IX Мономах ок. 1042-1055 гг. (реверс).png | názov obrázku = | veľkosť = 300px | popis = Zlatý [[tetarteron]] z obdobia vlády [[Konštantín IX.|Konštantína IX. Monochama]]. Výzdoba mince spája kresťanskú [[Ikonografia|ikonografiu]] s cisárskou propagandou, pričom zobrazenie [[Ježiš Kristus|Krista]] (reverz) a [[panovník]]a (averz) symbolizuje úzke prepojenie svetskej a duchovnej moci v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. | autorstvo fotografie = }} 50kpgw86esw0mmxml44vduqtv2xvy74 Portál:Byzantská ríša/Vybraný obrázok 2027 10 100 756873 8381219 2026-10-07T20:05:27Z MelchiorSK 157187 Vytvorená stránka „{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Vladimirskaya ikona.jpg | názov obrázku = | veľkosť = 300px | popis = neznámy autor, ikona Vladimirskej Bohorodičky, tempera na paneli, [[12. storočie]], [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chrám Krista Spasiteľa]], [[Moskva]], [[Rusko]] | autorstvo fotografie = }}“ 8381219 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Vladimirskaya ikona.jpg | názov obrázku = | veľkosť = 300px | popis = neznámy autor, ikona Vladimirskej Bohorodičky, tempera na paneli, [[12. storočie]], [[Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)|Chrám Krista Spasiteľa]], [[Moskva]], [[Rusko]] | autorstvo fotografie = }} 3e9k9cds5wn0e6xh3o4ucxe33iomu4g Sendvič so syrom a čatní 0 756874 8381221 2026-10-07T20:12:41Z ~2026-54149-69 307441 Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo | názov = Sendvič so syrom a čatní | obrázok = Cheese and Pickle Sandwich Step 4 (8576760021).jpg | alt názvy = cheese and pickle sandwich, cheese and chutney sandwich, ploughman's sandwich | krajina = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | hlavné ingrediencie = [[chlieb]], [[syr]] (zvyčajne [[čedar]]), [[Branston (značka)|Branston Pickle]] }} '''Sendvič so syrom a čatní''' ({{vjz|eng|''cheese and chut...“ 8381221 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Sendvič so syrom a čatní | obrázok = Cheese and Pickle Sandwich Step 4 (8576760021).jpg | alt názvy = cheese and pickle sandwich, cheese and chutney sandwich, ploughman's sandwich | krajina = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | hlavné ingrediencie = [[chlieb]], [[syr]] (zvyčajne [[čedar]]), [[Branston (značka)|Branston Pickle]] }} '''Sendvič so syrom a čatní''' ({{vjz|eng|''cheese and chutney sandwich''}}), známy aj ako '''cheese and pickle sandwich''' (doslovne „sendvič so syrom a nakladanou zeleninou“) alebo '''ploughman's sandwich''' (doslovne „oráčov sendvič“, pre podobnosť s [[ploughman's lunch]]) je britský [[sendvič]]. Ako už názov napovedá, pozostáva z nakrájaného alebo strúhaného [[syr]]a (zvyčajne [[čedar]]) a nakladaného [[čatní]] (sladkého [[ocot|octového]] čatní, najobľúbenejšou značkou je [[Branston]]), ktoré sú vložené medzi dva krajce chleba. Chlieb môže byť natretý [[maslo]]m alebo [[margarín]]om a sendvič môže obsahovať aj šalátové ingrediencie ako [[hlávkový šalát]] a [[Eruca sativa|rukolu]] (britsky ''rocket''). V neformálnom prieskume [[Nemecko|nemeckého]] reťazca supermarketov [[Aldi]] bol sendvič so syrom a uhorkou zvolený za najobľúbenejší sendvič [[Spojené kráľovstvo|Británie]].<ref>{{cite news |title=Cheese and pickle is Britain's No1 sandwich |url=https://www.mirror.co.uk/news/technology-science/cheese-and-pickle-is-britains-no1-sandwich-393436 |newspaper=[[Daily Mirror]] |date=2009-05-11}}</ref> Celebritní šéfkuchári vrátane [[Jamie Oliver|Jamieho Oliver]], [[Antony Worrall Thompson|Antonyho Worralla Thompsona]] a [[Hairy Bikers]]<ref>{{Cite web |last=Bikers |first=Hairy |title=Topless cheese and pickle sandwich - Recipes |url=https://www.hairybikers.com/recipes/view/topless-cheese-and-pickle-sandwich |access-date=2026-01-04 |publisher=[[Hairy Bikers]] |language=en}}</ref> vytvorili vlastné recepty na sendvič. Oliver pripisuje popularitu sendviča spôsobu, akým „chrumkavosť uhorky dokonale dopĺňa jemnú mäkkosť syra a octová chuť uhorky vyvažuje bohatosť syra.“ == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Cheese and pickle sandwich|1369971798}} [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] egs1dxufjm52pg8yluk3oat2bpcu2je 8381252 8381221 2026-10-08T00:54:22Z ~2026-54149-69 307441 /* */ 8381252 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Sendvič so syrom a čatní | obrázok = Cheese and Pickle Sandwich Step 4 (8576760021).jpg | alt názvy = cheese and pickle sandwich, cheese and chutney sandwich, ploughman's sandwich | krajina = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | hlavné ingrediencie = [[chlieb]], [[syr]] (zvyčajne [[čedar]]), [[Branston (značka)|Branston Pickle]] }} '''Sendvič so syrom a čatní''' ({{vjz|eng|''cheese and chutney sandwich''}}), známy aj ako '''cheese and pickle sandwich''' (doslovne „sendvič so syrom a nakladanou zeleninou“) alebo '''ploughman's sandwich''' (doslovne „oráčov sendvič“, pre podobnosť s [[ploughman's lunch]]) je britský [[sendvič]]. Ako už názov napovedá, pozostáva z nakrájaného alebo strúhaného [[syr]]a (zvyčajne [[čedar]]) a nakladaného [[čatní]] (sladkého [[ocot|octového]] čatní, najobľúbenejšou značkou je [[Branston]]), ktoré sú vložené medzi dva krajce chleba. Chlieb môže byť natretý [[maslo]]m alebo [[margarín]]om a sendvič môže obsahovať aj šalátové ingrediencie ako [[hlávkový šalát]] a [[Eruca sativa|rukolu]] (britsky ''rocket''). V neformálnom prieskume [[Nemecko|nemeckého]] reťazca supermarketov [[Aldi]] bol cheese and pickle sandwich zvolený za najobľúbenejší sendvič [[Spojené kráľovstvo|Británie]].<ref>{{cite news |title=Cheese and pickle is Britain's No1 sandwich |url=https://www.mirror.co.uk/news/technology-science/cheese-and-pickle-is-britains-no1-sandwich-393436 |newspaper=[[Daily Mirror]] |date=2009-05-11}}</ref> Celebritní šéfkuchári vrátane [[Jamie Oliver|Jamieho Oliver]], [[Antony Worrall Thompson|Antonyho Worralla Thompsona]] a [[Hairy Bikers]]<ref>{{Cite web |last=Bikers |first=Hairy |title=Topless cheese and pickle sandwich - Recipes |url=https://www.hairybikers.com/recipes/view/topless-cheese-and-pickle-sandwich |access-date=2026-01-04 |publisher=[[Hairy Bikers]] |language=en}}</ref> vytvorili vlastné recepty na sendvič. Oliver pripisuje popularitu sendviča spôsobu, akým „chrumkavosť nakladanej zeleniny dokonale dopĺňa jemnú mäkkosť syra a octová chuť nakladanej zeleniny vyvažuje bohatosť syra.“ == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Cheese and pickle sandwich|1369971798}} [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] c42rzkw860r9b93nkjkah9psfjdrhnw 8381253 8381252 2026-10-08T00:56:15Z ~2026-54149-69 307441 /* */ 8381253 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | názov = Sendvič so syrom a čatní | obrázok = Cheese and Pickle Sandwich Step 4 (8576760021).jpg | alt názvy = cheese and pickle sandwich, cheese and chutney sandwich, ploughman's sandwich | krajina = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | hlavné ingrediencie = [[chlieb]], [[syr]] (zvyčajne [[čedar]]), [[Branston (značka)|Branston Pickle]] }} '''Sendvič so syrom a čatní''' ({{vjz|eng|''cheese and chutney sandwich''}}), známy aj ako '''cheese and pickle sandwich''' (doslovne „sendvič so syrom a nakladanou zeleninou“) alebo '''ploughman's sandwich''' (doslovne „oráčov sendvič“, pre podobnosť s [[ploughman's lunch]]) je britský [[sendvič]]. Ako už názov napovedá, pozostáva z nakrájaného alebo strúhaného [[syr]]a (zvyčajne [[čedar]]) a nakladaného [[čatní]] (sladkého [[ocot|octového]] čatní, najobľúbenejšou značkou je [[Branston]]), ktoré sú vložené medzi dva krajce chleba. Chlieb môže byť natretý [[maslo]]m alebo [[margarín]]om a sendvič môže obsahovať aj šalátové ingrediencie ako [[hlávkový šalát]] a [[Eruca sativa|rukolu]] (britsky ''rocket''). V neformálnom prieskume [[Nemecko|nemeckého]] reťazca supermarketov [[Aldi]] bol cheese and pickle sandwich zvolený za najobľúbenejší sendvič [[Spojené kráľovstvo|Británie]].<ref>{{cite news |title=Cheese and pickle is Britain's No1 sandwich |url=https://www.mirror.co.uk/news/technology-science/cheese-and-pickle-is-britains-no1-sandwich-393436 |newspaper=[[Daily Mirror]] |date=2009-05-11}}</ref> Celebritní šéfkuchári vrátane [[Jamie Oliver|Jamieho Olivera]], [[Antony Worrall Thompson|Antonyho Worralla Thompsona]] a dua [[Hairy Bikers]]<ref>{{Cite web |last=Bikers |first=Hairy |title=Topless cheese and pickle sandwich - Recipes |url=https://www.hairybikers.com/recipes/view/topless-cheese-and-pickle-sandwich |access-date=2026-01-04 |publisher=[[Hairy Bikers]] |language=en}}</ref> vytvorili vlastné recepty na sendvič. Oliver pripisuje popularitu sendviča spôsobu, akým „chrumkavosť nakladanej zeleniny dokonale dopĺňa jemnú mäkkosť syra a octová chuť nakladanej zeleniny vyvažuje bohatosť syra.“ == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Cheese and pickle sandwich|1369971798}} [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] magb1w7qvpfug5mjegls246fo5eh2n6 Východná kríza 0 756875 8381235 2026-10-07T21:39:29Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom „Východná kríza “ v rámci stránky „ Rusko-turecká vojna (1877 – 1878).“ 8381235 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fred. W. Rose The Avenger An Allegorical War Map for 1877 1877 Cornell CUL PJM 1080 01.jpg|náhľad|341x341bod|Alegorická mapa [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878]] od Fredericka Williama Roseho (*[[1849]] - †[[1915]]) z roku [[1877]]. ]] '''Východná kríza''' predstavovala obdobie povstaní a vzbúr balkánskych Slovanov proti vláde [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], počnúc práve ozbrojeným Povstaním v Bosne a Hercegovine roku [[1875]] až do záverečného aktu [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]] roku [[1878]]. Počas tejto krízy začali svoj národnooslobodzovací boj [[Čiernohorci]] podporovaní srbskými povstalcami v priľahlej [[Hercegovina|Hercegovine]]. Osmanský sultán sa snažil udržať rozsiahlu ríšu pokope a to buď zriaďovaním autonómnych oblastí alebo reformami správy. Ty ale často narážali na neochotu miestnych správcov k zavedeniu zmien, obzvlášť v oblasti zníženia daní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Povstání v Hercegovině, Národní listy z 22. července 1875 | url = https://www.vhu.cz/exhibit/povstani-v-hercegovine-narodni-listy-z-22-cervence-1875/ | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en}}</ref> == Predohra == Roku [[1875]] vypuklo ozbrojené povstanie bosnianskeho ľudu v proti osmanskej nadvláde v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. Na jar roku [[1876]] začalo protiosmanské povstanie na území [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Európske veľmoci pozorne sledovali vývoj v osmanských dŕžavách na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Dňa [[13. máj|13. mája]] roku [[1875]] vydal nemecký ministerský predseda menom [[Otto von Bismarck]] tzv. Berlínske memorandum, ktorého podmienky žiadali spolu s podporou ministrov zahraničných vecí [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] to, aby sa zlepšili zlepšenie podmienok kresťanského obyvateľstva v rámci ultimáta. K týmto požiadavkám sa pripojila vláda [[Tretia Francúzska republika|Francúzska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]]. [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]], naopak, pochopila celú záležitosť ako tlak [[Ruská ríša|Ruského impéria]], čím memorandum odmietla uznať. == Krvavá daň == V tom istom čase bol v Istanbule zvrhnutý osmanský sultán Abdülaziz. Dňa [[30. máj|30. mája]] roku [[1876]] zasadol na osmanský trón nový sultán a to duševne zaostalý [[Murad V.]] Ten bol značne ovplyvňovaný Midhatom pašom, ktorý bol chránencom britského veľvyslanca Elliota. Keď si osmanskí vojaci boli istí podporou britskej zahraničnopolitickej podpory, rozpútali krvavý teror proti balkánskym Slovanom. Potlačenie povstania v [[Bulharsko|Bulharsku]] sa skončilo vyvraždením až 30 000 obyvateľov. == Boj utláčaných a prekrúcanie pravdy == Dňa [[30. jún|30. júna]] roku [[1876]] vyhlásila Čierna Hora a Srbsko vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Bolo otázne to, či im ruská vláda z [[Petrohrad|Petrohradu]] poskytne vojenskú podporu. Ruský cár menom [[Alexander II. (Rusko)|Alexander II.]] sa však obával toho, že práve [[Ruská ríša|Ruské impérium]] zostane vo vojne osamotené tak ako počas predošlej [[Krymská vojna|Krymskej vojny]]. Britská strana však vykresľovala správy z [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] ako falošné. Bolo to tak zásluhou britského ministerského predsedu Benjamina Disraeliho. Bola to však voda na mlyn voči jeho liberálnemu rivalovi Williamovi E. Gladsonovi. == Diplomacia alebo boj ? == V rovnakom čase dorazil do [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradu]] veľvyslanec Ignatev. Podľa jeho názoru bol ruský vplyv v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] natoľko podkopaný, že nebolo vôbec možné viesť s [[Vysoká porta|Vysokou Portou]] diplomatické rokovania. Jeho návrh znamenal začatie novej vojny proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Spojenci == Dňa [[8. júl|8. júla]] roku [[1876]] sa ruský cár a vyslanec Gorčakov stretol s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Július Andráši (1823)|Júliusom Andrášim]] ako ministrom zahraničných vecí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] uprostred zámku Zákupy. Tam došlo k dohode o západných územných zmenách na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Podľa nich práve [[Ruská ríša|Ruské impérium]] získalo súhlas pre podmanenie [[Batumi]] a [[Besarábia|Besarábie]], pričom práve tieto územia stratilo po [[Krymská vojna|Krymskej vojne]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] dostalo čiastočný súhlas pre okupáciu [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Rozdelenie sfér vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] však nebolo úspešne dosiahnuté. Nemecký ministerský predseda menom [[Otto von Bismarck]] odmietol pripustiť to, aby ktokoľvek zo spolku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Ruská ríša|Ruského impéria]] skončil ako porazený a vysilený štát na bojisku. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=178; 179}}</ref> == Vzplanutie vojnovej iskry == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]]'' V decembri roku [[1876]] sa zorganizovala konferencia veľvyslancov európskych veľmocí v [[Istanbul|Istanbule]]. Ponúkla sa možnosť udelenia autonómie pre [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] a [[Bulharsko]]. Osmanský diplomati, ktorí mali podporu britských veľvyslancov, však tento návrh jasne odmietli. Ruská vláda v [[Petrohrad|Petrohrade]] sa napokon rozhodla pre ozbrojené riešenie. Dňa [[24. apríl|24. apríla]] roku [[1877]] vyhlásila ruská vláda vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Epilóg sváru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Sanstefanská mierová zmluva]] a [[Berlínsky kongres]]'' [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] sa skončila dňa [[3. marec|3. marca]] roku [[1878]] a to uzavretím [[Sanstefanská mierová zmluva|mierovej zmluvy]] v meste San Stefano (Yesilköy, v súčasnosti časť [[Istanbul|Istanbulu]]). Ostatné európske veľmoci boli dosť znepokojené a to práve územnými ziskami [[Ruská ríša|Ruského impéria]], ktoré o ich podstatnú časť bolo pripravené zmluvou počas [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=385; 299}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492 – 1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] * [[Berlínsky kongres]] == Zdroj == * SKŘIVAN, Aleš et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. thqphz5xcvdz1itununnz8dxllf9fzo 8381238 8381235 2026-10-07T21:47:36Z LoverofBattle12 246706 8381238 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fred. W. Rose The Avenger An Allegorical War Map for 1877 1877 Cornell CUL PJM 1080 01.jpg|náhľad|341x341bod|Alegorická mapa [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878]] od Fredericka Williama Roseho (*[[1849]] - †[[1915]]) z roku [[1877]]. ]] '''Východná kríza''' predstavovala obdobie povstaní a vzbúr balkánskych Slovanov proti vláde [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], počnúc práve ozbrojeným Povstaním v Bosne a Hercegovine roku [[1875]] až do záverečného aktu [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]] roku [[1878]]. Počas tejto krízy začali svoj národnooslobodzovací boj [[Čiernohorci]] podporovaní srbskými povstalcami v priľahlej [[Hercegovina|Hercegovine]]. Osmanský sultán sa snažil udržať rozsiahlu ríšu pokope a to buď zriaďovaním autonómnych oblastí alebo reformami správy. Tie ale často narážali na neochotu miestnych správcov k zavedeniu zmien, obzvlášť v oblasti zníženia daní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Povstání v Hercegovině, Národní listy z 22. července 1875 | url = https://www.vhu.cz/exhibit/povstani-v-hercegovine-narodni-listy-z-22-cervence-1875/ | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en}}</ref> == Predohra == Roku [[1875]] vypuklo ozbrojené povstanie bosnianskeho ľudu v proti osmanskej nadvláde v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. Na jar roku [[1876]] začalo protiosmanské povstanie na území [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Európske veľmoci pozorne sledovali vývoj v osmanských dŕžavách na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Dňa [[13. máj|13. mája]] roku [[1875]] vydal nemecký ministerský predseda menom [[Otto von Bismarck]] tzv. Berlínske memorandum, ktorého podmienky žiadali spolu s podporou ministrov zahraničných vecí [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] to, aby sa zlepšili zlepšenie podmienok kresťanského obyvateľstva v rámci ultimáta. K týmto požiadavkám sa pripojila vláda [[Tretia Francúzska republika|Francúzska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]]. [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]], naopak, pochopila celú záležitosť ako tlak [[Ruská ríša|Ruského impéria]], čím memorandum odmietla uznať. == Krvavá daň == V tom istom čase bol v Istanbule zvrhnutý osmanský sultán Abdülaziz. Dňa [[30. máj|30. mája]] roku [[1876]] zasadol na osmanský trón nový sultán a to duševne zaostalý [[Murad V.]] Ten bol značne ovplyvňovaný Midhatom pašom, ktorý bol chránencom britského veľvyslanca Elliota. Keď si osmanskí vojaci boli istí podporou britskej zahraničnopolitickej podpory, rozpútali krvavý teror proti balkánskym Slovanom. Potlačenie povstania v [[Bulharsko|Bulharsku]] sa skončilo vyvraždením až 30 000 obyvateľov. == Boj utláčaných a prekrúcanie pravdy == Dňa [[30. jún|30. júna]] roku [[1876]] vyhlásila Čierna Hora a Srbsko vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Bolo otázne to, či im ruská vláda z [[Petrohrad|Petrohradu]] poskytne vojenskú podporu. Ruský cár menom [[Alexander II. (Rusko)|Alexander II.]] sa však obával toho, že práve [[Ruská ríša|Ruské impérium]] zostane vo vojne osamotené tak ako počas predošlej [[Krymská vojna|Krymskej vojny]]. Britská strana však vykresľovala správy z [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] ako falošné. Bolo to tak zásluhou britského ministerského predsedu Benjamina Disraeliho. Bola to však voda na mlyn voči jeho liberálnemu rivalovi Williamovi E. Gladsonovi. == Diplomacia alebo boj ? == V rovnakom čase dorazil do [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradu]] veľvyslanec Ignatev. Podľa jeho názoru bol ruský vplyv v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] natoľko podkopaný, že nebolo vôbec možné viesť s [[Vysoká porta|Vysokou Portou]] diplomatické rokovania. Jeho návrh znamenal začatie novej vojny proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Spojenci == Dňa [[8. júl|8. júla]] roku [[1876]] sa ruský cár a vyslanec Gorčakov stretol s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Július Andráši (1823)|Júliusom Andrášim]] ako ministrom zahraničných vecí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] uprostred zámku Zákupy. Tam došlo k dohode o západných územných zmenách na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Podľa nich práve [[Ruská ríša|Ruské impérium]] získalo súhlas pre podmanenie [[Batumi]] a [[Besarábia|Besarábie]], pričom práve tieto územia stratilo po [[Krymská vojna|Krymskej vojne]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] dostalo čiastočný súhlas pre okupáciu [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Rozdelenie sfér vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] však nebolo úspešne dosiahnuté. Nemecký ministerský predseda menom [[Otto von Bismarck]] odmietol pripustiť to, aby ktokoľvek zo spolku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Ruská ríša|Ruského impéria]] skončil ako porazený a vysilený štát na bojisku. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=178; 179}}</ref> == Vzplanutie vojnovej iskry == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]]'' V decembri roku [[1876]] sa zorganizovala konferencia veľvyslancov európskych veľmocí v [[Istanbul|Istanbule]]. Ponúkla sa možnosť udelenia autonómie pre [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] a [[Bulharsko]]. Osmanský diplomati, ktorí mali podporu britských veľvyslancov, však tento návrh jasne odmietli. Ruská vláda v [[Petrohrad|Petrohrade]] sa napokon rozhodla pre ozbrojené riešenie. Dňa [[24. apríl|24. apríla]] roku [[1877]] vyhlásila ruská vláda vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Epilóg sváru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Sanstefanská mierová zmluva]] a [[Berlínsky kongres]]'' [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] sa skončila dňa [[3. marec|3. marca]] roku [[1878]] a to uzavretím [[Sanstefanská mierová zmluva|mierovej zmluvy]] v meste San Stefano (Yesilköy, v súčasnosti časť [[Istanbul|Istanbulu]]). Ostatné európske veľmoci boli dosť znepokojené a to práve územnými ziskami [[Ruská ríša|Ruského impéria]], ktoré o ich podstatnú časť bolo pripravené zmluvou počas [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=385; 299}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492 – 1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] * [[Berlínsky kongres]] == Zdroj == * SKŘIVAN, Aleš et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. 79ogha1fqtck1lqzudo40ged32tefox 8381315 8381238 2026-10-08T08:10:53Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8381315 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fred. W. Rose The Avenger An Allegorical War Map for 1877 1877 Cornell CUL PJM 1080 01.jpg|náhľad|341x341bod|Alegorická mapa [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878]] od Fredericka Williama Roseho (* [[1849]] – † [[1915]]) z roku [[1877]].]] '''Východná kríza''' predstavovala obdobie povstaní a vzbúr balkánskych Slovanov proti vláde [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], počnúc práve ozbrojeným Povstaním v Bosne a Hercegovine roku [[1875]] až do záverečného aktu [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]] roku [[1878]]. Počas tejto krízy začali svoj národnooslobodzovací boj [[Čiernohorci]] podporovaní srbskými povstalcami v priľahlej [[Hercegovina|Hercegovine]]. Osmanský sultán sa snažil udržať rozsiahlu ríšu pokope a to buď zriaďovaním autonómnych oblastí alebo reformami správy. Tie ale často narážali na neochotu miestnych správcov k zavedeniu zmien, obzvlášť v oblasti zníženia daní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Povstání v Hercegovině, Národní listy z 22. července 1875 | url = https://www.vhu.cz/exhibit/povstani-v-hercegovine-narodni-listy-z-22-cervence-1875/ | dátum vydania = 2020-07-21 | dátum prístupu = 2026-10-07 | jazyk = en}}</ref> == Predohra == Roku [[1875]] vypuklo ozbrojené povstanie bosnianskeho ľudu v proti osmanskej nadvláde v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. Na jar roku [[1876]] začalo protiosmanské povstanie na území [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Európske veľmoci pozorne sledovali vývoj v osmanských dŕžavách na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Dňa [[13. máj|13. mája]] roku [[1875]] vydal nemecký ministerský predseda menom [[Otto von Bismarck]] tzv. Berlínske memorandum, ktorého podmienky žiadali spolu s podporou ministrov zahraničných vecí [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] to, aby sa zlepšili zlepšenie podmienok kresťanského obyvateľstva v rámci ultimáta. K týmto požiadavkám sa pripojila vláda [[Tretia Francúzska republika|Francúzska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]]. [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]], naopak, pochopila celú záležitosť ako tlak [[Ruská ríša|Ruského impéria]], čím memorandum odmietla uznať. == Krvavá daň == V tom istom čase bol v Istanbule zvrhnutý osmanský sultán Abdülaziz. Dňa [[30. máj|30. mája]] roku [[1876]] zasadol na osmanský trón nový sultán a to duševne zaostalý [[Murad V.]] Ten bol značne ovplyvňovaný Midhatom pašom, ktorý bol chránencom britského veľvyslanca Elliota. Keď si osmanskí vojaci boli istí podporou britskej zahraničnopolitickej podpory, rozpútali krvavý teror proti balkánskym Slovanom. Potlačenie povstania v [[Bulharsko|Bulharsku]] sa skončilo vyvraždením až 30 000 obyvateľov. == Boj utláčaných a prekrúcanie pravdy == Dňa [[30. jún|30. júna]] roku [[1876]] vyhlásila Čierna Hora a Srbsko vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. Bolo otázne to, či im ruská vláda z [[Petrohrad|Petrohradu]] poskytne vojenskú podporu. Ruský cár menom [[Alexander II. (Rusko)|Alexander II.]] sa však obával toho, že práve [[Ruská ríša|Ruské impérium]] zostane vo vojne osamotené tak ako počas predošlej [[Krymská vojna|Krymskej vojny]]. Britská strana však vykresľovala správy z [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] ako falošné. Bolo to tak zásluhou britského ministerského predsedu Benjamina Disraeliho. Bola to však voda na mlyn voči jeho liberálnemu rivalovi Williamovi E. Gladsonovi. == Diplomacia alebo boj ? == V rovnakom čase dorazil do [[Petrohradská rada pracujúcich a armádnych poslancov|Petrohradu]] veľvyslanec Ignatev. Podľa jeho názoru bol ruský vplyv v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] natoľko podkopaný, že nebolo vôbec možné viesť s [[Vysoká porta|Vysokou Portou]] diplomatické rokovania. Jeho návrh znamenal začatie novej vojny proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Spojenci == Dňa [[8. júl|8. júla]] roku [[1876]] sa ruský cár a vyslanec Gorčakov stretol s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] a [[Július Andráši (1823)|Júliusom Andrášim]] ako ministrom zahraničných vecí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] uprostred zámku Zákupy. Tam došlo k dohode o západných územných zmenách na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Podľa nich práve [[Ruská ríša|Ruské impérium]] získalo súhlas pre podmanenie [[Batumi]] a [[Besarábia|Besarábie]], pričom práve tieto územia stratilo po [[Krymská vojna|Krymskej vojne]]. [[Rakúsko-Uhorsko]] dostalo čiastočný súhlas pre okupáciu [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Rozdelenie sfér vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] však nebolo úspešne dosiahnuté. Nemecký ministerský predseda menom [[Otto von Bismarck]] odmietol pripustiť to, aby ktokoľvek zo spolku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Ruská ríša|Ruského impéria]] skončil ako porazený a vysilený štát na bojisku.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš et al|titul=Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914|vydanie=1|vydavateľ=Institut pro středoevropskou kulturu a politiku|miesto=Praha|rok=1994|isbn=80-85241-57-9|strany=178; 179}}</ref> == Vzplanutie vojnovej iskry == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]]'' V decembri roku [[1876]] sa zorganizovala konferencia veľvyslancov európskych veľmocí v [[Istanbul|Istanbule]]. Ponúkla sa možnosť udelenia autonómie pre [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] a [[Bulharsko]]. Osmanský diplomati, ktorí mali podporu britských veľvyslancov, však tento návrh jasne odmietli. Ruská vláda v [[Petrohrad|Petrohrade]] sa napokon rozhodla pre ozbrojené riešenie. Dňa [[24. apríl|24. apríla]] roku [[1877]] vyhlásila ruská vláda vojnu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Epilóg sváru == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Sanstefanská mierová zmluva]] a [[Berlínsky kongres]]'' [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] sa skončila dňa [[3. marec|3. marca]] roku [[1878]] a to uzavretím [[Sanstefanská mierová zmluva|mierovej zmluvy]] v meste San Stefano (Yesilköy, v súčasnosti časť [[Istanbul|Istanbulu]]). Ostatné európske veľmoci boli dosť znepokojené a to práve územnými ziskami [[Ruská ríša|Ruského impéria]], ktoré o ich podstatnú časť bolo pripravené zmluvou počas [[Berlínsky kongres|Berlínskeho kongresu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=385; 299}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492 – 1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)|Rusko-turecká vojna v rokoch 1877 až 1878]] * [[Berlínsky kongres]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * SKŘIVAN, Aleš et al., (1994). ''Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 – 1914''. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. <nowiki>ISBN 80-85241-57-9</nowiki>. cdr56qrxnkf2486uwabapcaxjygidq0 Pasta alla zozzona 0 756876 8381254 2026-10-08T01:29:03Z ~2026-54149-69 307441 Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo |krajina = {{minivlajka|Taliansko|w}} |región = [[Lazio]] |názov = Pasta alla zozzona |chod = ''primo'' (taliansky chod) |hlavné ingrediencie = [[cestoviny]], [[guanciale]], [[pecorino|Pecorino Romano]], [[salsiccia]] (surová talianska [[klobása]]), [[rajčiak jedlý|paradajky]], [[vajce ako potravina|vajcia]], [[chlorid sodný|soľ]], [[čierne korenie]] |obrázok = Pasta alla zozzona.jpg }} '''Pasta alla zozzona''' je typické jedlo [[rím]...“ 8381254 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo |krajina = {{minivlajka|Taliansko|w}} |región = [[Lazio]] |názov = Pasta alla zozzona |chod = ''primo'' (taliansky chod) |hlavné ingrediencie = [[cestoviny]], [[guanciale]], [[pecorino|Pecorino Romano]], [[salsiccia]] (surová talianska [[klobása]]), [[rajčiak jedlý|paradajky]], [[vajce ako potravina|vajcia]], [[chlorid sodný|soľ]], [[čierne korenie]] |obrázok = Pasta alla zozzona.jpg }} '''Pasta alla zozzona''' je typické jedlo [[rím]]skej kuchyne<ref>{{Cite web|url=https://www.cucchiaio.it/ricetta/pasta-alla-zozzona/|title=Pasta alla zozzona|publisher = [[Il cucchiaio d'argento]]|access-date=2023-08-30}}</ref> zložené z ingrediencií, ktoré charakterizujú typické [[cestovina|cestovinové]] jedlá tejto oblasti: [[Pasta alla carbonara|carbonara]], [[cacio e pepe]], [[amatriciana]] a [[gricia]] – pričom posledná menovaná je historickou verziou tej predchádzajúcej. Výsledná [[omáčka]] sa zvyčajne používa na dochutenie cestovín [[rigatoni]].<ref>{{Cite web |url=https://www.corriere.it/cook/news/cards/rigatoni-zozzona-piatto-romano-che-ha-conquistato-new-york-times/mix-tutte-paste-romane-conquista-states.shtml |title=Pasta alla zozzona, piatto romano che ha conquistato New York Times|access-date=2023-08-15}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://roma.repubblica.it/cronaca/2022/06/23/news/i_rigatoni_alla_zozzona_finiscono_sul_new_york_times_un_grandissimo_pasticcio-355134185/ |title=I rigatoni alla zozzona finiscono sul New York Times: "Un grandissimo pasticcio" |access-date=2023-08-15}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://ricette.giallozafferano.it/Pasta-alla-zozzona.html |title=Ricetta della Pasta alla zozzona |access-date=2023-08-15}}</ref> V rímskom nárečí označuje slovo „zozzo“ v súvislosti s jedlom niečo, čo prináša pôžitok, je výdatné, mastné, šťavnaté a kaloricky bohaté. Považuje sa za jedlo typu [[cucina povera]] (tradičná vidiecka kuchyňa). Predpokladá sa, že vzniklo ako spôsob, ako zužitkovať zvyšné omáčky a predísť tak plytvaniu. Jeho pôvod možno – vrátane variácií obsahujúcich napríklad papriku – vystopovať minimálne do [[60. roky 20. stricia|60. rokov 20. storočia]]; v rámci [[Taliansko|Talianska]] sa mimo regiónu [[Lazio]] veľmi nevyskytuje, hoci sa teší určitej obľube v rímskych [[trattoria|trattoriách]] a v podnikoch typu [[fraschetta]] v oblasti [[Castelli Romani]]. V medzinárodnom meradle je však známy v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|it|Pasta alla zozzona|152202603}} [[Kategória:Cestoviny]] [[Kategória:Talianska kuchyňa]] c78mkercl41nuqozlhfviubacgo72ko 8381255 8381254 2026-10-08T01:30:21Z ~2026-54149-69 307441 /* */ 8381255 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo |krajina = {{minivlajka|Taliansko|w}} |región = [[Lazio]] |názov = Pasta alla zozzona |chod = ''primo'' (taliansky chod) |hlavné ingrediencie = [[cestoviny]], [[guanciale]], [[pecorino|Pecorino Romano]], [[salsiccia]] (surová talianska [[klobása]]), [[rajčiak jedlý|paradajky]], [[vajce ako potravina|vajcia]], [[chlorid sodný|soľ]], [[čierne korenie]] |obrázok = Pasta alla zozzona.jpg }} '''Pasta alla zozzona''' je typické jedlo [[rím]]skej kuchyne<ref>{{Cite web|url=https://www.cucchiaio.it/ricetta/pasta-alla-zozzona/|title=Pasta alla zozzona|publisher = [[Il cucchiaio d'argento]]|access-date=2023-08-30}}</ref> zložené z ingrediencií, ktoré charakterizujú typické [[cestovina|cestovinové]] jedlá tejto oblasti: [[Pasta alla carbonara|carbonara]], [[cacio e pepe]], [[amatriciana]] a [[gricia]] – pričom posledná menovaná je historickou verziou tej predchádzajúcej. Výsledná [[omáčka]] sa zvyčajne používa na dochutenie cestovín [[rigatoni]].<ref>{{Cite web |url=https://www.corriere.it/cook/news/cards/rigatoni-zozzona-piatto-romano-che-ha-conquistato-new-york-times/mix-tutte-paste-romane-conquista-states.shtml |title=Pasta alla zozzona, piatto romano che ha conquistato New York Times|access-date=2023-08-15}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://roma.repubblica.it/cronaca/2022/06/23/news/i_rigatoni_alla_zozzona_finiscono_sul_new_york_times_un_grandissimo_pasticcio-355134185/ |title=I rigatoni alla zozzona finiscono sul New York Times: "Un grandissimo pasticcio" |access-date=2023-08-15}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://ricette.giallozafferano.it/Pasta-alla-zozzona.html |title=Ricetta della Pasta alla zozzona |access-date=2023-08-15}}</ref> V rímskom nárečí označuje slovo „zozzo“ v súvislosti s jedlom niečo, čo prináša pôžitok, je výdatné, mastné, šťavnaté a kaloricky bohaté. Považuje sa za jedlo typu [[cucina povera]] (tradičná vidiecka kuchyňa). Predpokladá sa, že vzniklo ako spôsob, ako zužitkovať zvyšné omáčky a predísť tak plytvaniu. Jeho pôvod možno – vrátane variácií obsahujúcich napríklad papriku – vystopovať minimálne do [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]; v rámci [[Taliansko|Talianska]] sa mimo regiónu [[Lazio]] veľmi nevyskytuje, hoci sa teší určitej obľube v rímskych [[trattoria|trattoriách]] a v podnikoch typu [[fraschetta]] v oblasti [[Castelli Romani]]. V medzinárodnom meradle je však známy v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|it|Pasta alla zozzona|152202603}} [[Kategória:Cestoviny]] [[Kategória:Talianska kuchyňa]] ffnvjs8ylgg4v8peebju6lq5q2iqn6d Wikipédia:Stránky na zmazanie/Doomas 4 756878 8381284 2026-10-08T05:57:35Z OJJ 116711 + 8381284 wikitext text/x-wiki == [[Doomas]] == starý článek označený na urgent. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:57, 8. október 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === o3qirrnjwyzemkhdvbcyn4c36kgdwjo 8381320 8381284 2026-10-08T08:37:13Z IronLiberty 280078 /* Diskusia */ 8381320 wikitext text/x-wiki == [[Doomas]] == starý článek označený na urgent. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:57, 8. október 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|OJJ}} Článkov na hudobných portáloch na Nku (Moja Muzika) je dosť, ale aktuálny stav je zlý. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 8:34, 8. október 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === oazslu01k2u18dnmbvxqrtgyoazc36y 8381321 8381320 2026-10-08T08:47:01Z Pelex 2483 /* Za */ + 8381321 wikitext text/x-wiki == [[Doomas]] == starý článek označený na urgent. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:57, 8. október 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{za}} podľa mňa nie je doložená encyklopedická významnosť, chýbajú nezávislé zdroje.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 08:46, 8. október 2026 (UTC) # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|OJJ}} Článkov na hudobných portáloch na Nku (Moja Muzika) je dosť, ale aktuálny stav je zlý. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 8:34, 8. október 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 1j7mvefzd0xlsk96ap6crw1s5qqlprj 8381356 8381321 2026-10-08T09:41:11Z KormiSK 91359 za 8381356 wikitext text/x-wiki == [[Doomas]] == starý článek označený na urgent. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:57, 8. október 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{za}} podľa mňa nie je doložená encyklopedická významnosť, chýbajú nezávislé zdroje.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 08:46, 8. október 2026 (UTC) #{{Za}} Významnosť tiež nepokladám za dostatočne doloženú, aktuálne sú tam len dva rozhovory z Nka, zvyšok je prehľadová archív alebo vlastný web. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:41, 8. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|OJJ}} Článkov na hudobných portáloch na Nku (Moja Muzika) je dosť, ale aktuálny stav je zlý. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 8:34, 8. október 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === ljybzg8d4ixjdxbjaeo6o45trdzddmg 8381366 8381356 2026-10-08T09:50:58Z IronLiberty 280078 8381366 wikitext text/x-wiki == [[Doomas]] == starý článek označený na urgent. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:57, 8. október 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{za}} podľa mňa nie je doložená encyklopedická významnosť, chýbajú nezávislé zdroje.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 08:46, 8. október 2026 (UTC) #{{Za}} Významnosť tiež nepokladám za dostatočne doloženú, aktuálne sú tam len dva rozhovory z Nka, zvyšok je prehľadová archív alebo vlastný web. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:41, 8. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|OJJ}} Článkov na hudobných portáloch na Nku (Moja Muzika) je dosť, ale aktuálny stav je zlý. (EDIT: spravil som záchrannú iteráciu narýchlo, text je preklad zo stránky, čiastočne som už sanitizoval, neviem, či je to dosť) ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 8:34, 8. október 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === g71y21pr28ltzc25dly63wwzavpvetr 8381376 8381366 2026-10-08T10:02:10Z IronLiberty 280078 /* Proti */ IL 8381376 wikitext text/x-wiki == [[Doomas]] == starý článek označený na urgent. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:57, 8. október 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{za}} podľa mňa nie je doložená encyklopedická významnosť, chýbajú nezávislé zdroje.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 08:46, 8. október 2026 (UTC) #{{Za}} Významnosť tiež nepokladám za dostatočne doloženú, aktuálne sú tam len dva rozhovory z Nka, zvyšok je prehľadová archív alebo vlastný web. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:41, 8. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== #{{Proti}} Článok bol pôvodne z roku 2013, čiže heslo je staré. Nedávno bol urobený veľký update a úplne na hulváta. Upravil som aspoň v rýchlosti. V hudobných portáloch výskyt je, vrátane medzinárodných [https://kvlt.pl/muzyka/wywiady/peter-betko-doomas-zrobimy-to-gdy-nadejdzie-odpowiedni-moment/ <nowiki>[pl]</nowiki>] [https://rockoverdose.gr/peter-doomas-betko-doomas-on-rock-overdose-we-are-focusing-on-training-recording-preparing-scene-and-everything-for-live-concerts/ <nowiki>[gr]</nowiki>] [https://www.deadlystormzine.com/2023/02/recenzereview-doomas-rlyeh-2023.html <nowiki>[cz]</nowiki>] (asi to nebudú veľké portály) Kapela má históriu. Skupín ako táto je tu dosť. Za problém považujem, že je to stále postavené len na primárnom zdroji skupiny. ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 09:53, 8. október 2026 (UTC) ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Re|OJJ}} Článkov na hudobných portáloch na Nku (Moja Muzika) je dosť, ale aktuálny stav je zlý. (EDIT: spravil som záchrannú iteráciu narýchlo, text je preklad zo stránky, čiastočne som už sanitizoval, neviem, či je to dosť) ~[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 8:34, 8. október 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === j06bvei8z8tj6coxd1548kwg4kf448a Diskusia s redaktorom:~2026-54036-80 3 756879 8381290 2026-10-08T06:15:38Z NDG 270400 Upozornenie (level 1) 8381290 wikitext text/x-wiki == Október 2026 == {{Exp3M|Staroveký Egypt}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 06:15, 8. október 2026 (UTC) qtxbozjnqpl7kbnvgfifalkfyedzndq Rimánsky jarok 0 756880 8381291 2026-10-08T06:18:13Z Pe3kZA 39673 základ 8381291 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Rimánsky jarok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]] | district1 = | commune = | municipality = [[Pliešovce]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Homôľka (vrch v Javorí)|Homôľka]], [[Pliešovce]] | source_elevation = cca 900 | source_lat_d = 48.4463 | source_long_d = 19.2712 | mouth = [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Podlysecká brázda]] | mouth_location = [[Krupinica]], [[Zaježová]] | mouth_elevation = cca 585 | mouth_lat_d = 48.4583 | mouth_long_d = 19.2183 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-502 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Rimánsky jarok'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Javorie (pohorie)|Javorí]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]]. Je ľavostranným prítokom [[Krupinica|Krupinice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v juhovýchodnej časti [[Javorie (pohorie)|Javoria]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Javorianska hornatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severných svahoch [[Homôľka (vrch v Javorí)|Homôľky]] ({{Mnm|1013}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|900}} Od prameňa v súvislom lesnom poraste v lokalite Smrečiny<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.418033,19.241567,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref> tečie severným smerom Zadnou dolinou.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Pod Korenským vrchom priberá pravostranný prítok a stáča sa západným smerom. Pokračuje južným úpätím vrchu [[Králikov vrch|Rimáň]] ({{Mnm|918}}), kde opúšťa [[Javorianska hornatina|Javoriansku hornatinu]] a prechádza do [[Podlysecká brázda|Podlyseckej brázdy]].<ref name=G/>. Les prechádza do nesúvislého porastu a potok tu priberá niekoľko významnejších ľavostranných prítokov zo svahov [[Priečne bralo|Priečneho brala]] ({{Mnm|1023}}).<ref name=vku/> V oblasti Podrimáň priberá menší ľavostranný prítok z lokality Polom<ref name=mcz/> a následne pokračuje západným smerom, širším pásom súvislého lesa. Na dolnom toku vedie južným okrajom [[Zaježová|Zaježovej]]<ref name=Tm/>, západne od ktorej sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|585}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Krupinica|Krupinice]], prítoku rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.21846&y=48.45805&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rimánsky jarok pramení a preteká iba územím obce [[Pliešovce]] v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=161 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Plie%C5%A1ovce&source=osm&id=1015715457&ds=1&x=19.2644835&y=48.4540827&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]], [[Podlysecká brázda]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.21846&y=48.45805&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Krupinice}} [[Kategória:Vodné toky v Javorí]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Povodie Krupinice]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Pliešovce]] 28o9dnb6w0uk705ps5dq7l6op6bmk97 Slovenská výtvarná únia 0 756881 8381324 2026-10-08T09:00:33Z Slovenská Výtvarná únia 263775 vytvorenie stránky a vloženie základných informácií 8381324 wikitext text/x-wiki '''Slovenská výtvarná únia''' (SVÚ) je [[občianske združenie]] zastrešujúce profesionálnych výtvarných umelcov, teoretikov umenia a odborné združenia pôsobiace v oblasti výtvarného umenia na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVÚ {{!}} Slovenská výtvarná únia | url = https://svu.sk/sk/svu/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vznikla v roku 1991 ako celoslovenský právny subjekt so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Nadväzuje na tradície organizovaného združovania výtvarných umelcov na Slovensku a pôsobí ako strešná organizácia pre viaceré profesijné združenia. Medzi hlavné oblasti jej činnosti patrí zastupovanie záujmov výtvarných umelcov a teoretikov vo vzťahu k legislatíve, koordinácia profesijných aktivít členských organizácií, podpora výstavnej a informačnej činnosti a spolupráca s partnerskými organizáciami na Slovensku i v zahraničí. Organizácia sa venuje aj otázkam sociálneho a právneho postavenia umelcov vrátane presadzovania štatútu umelca. SVÚ je členom [https://iaa-europe.eu/ International Association of Art] (IAA) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] a podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti výtvarného umenia a kultúrnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Committees | url = https://iaa-europe.eu/about/national-committees/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-GB}}</ref> == Vznik == Slovenská výtvarná únia vznikla v roku 1991 ako nástupnícka organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za prvého predsedu SVÚ bol zvolený [[Viktor Hulík|Viktor Hulík]]. Od svojho vzniku spravuje SVÚ [[Umelecká beseda slovenská (budova)|budovu Umeleckej besedy Slovenskej.]] == Združenia súčasne zastrešené SVÚ == * ART CLUB 60+8 * Ateliér.EM * Indivisual * Združenie pre umenie KATEDRUM * Združenie keramikov Slovenska * KOPA * PRO SCENA - OISTAT centrum SLOVENSKO * MAMSzE - spoločnosť maďarských tvorivých umelcov SR * SVVU - spoločnosť voľných výtvarných umelcov * Združenie priemyselných dizajnérov Slovenska * Spolok C+S * Združenie slovenských profesionálnych fotografov * Združenie textilných výtvarníkov TxT * Per Spectrum * Medzi hranicou a hrádzou * Obec reštaurátorov Slovenska == Referencie == <references /> nzskpuq3gyu0usvpf179piv1u0frdm9 8381331 8381324 2026-10-08T09:13:11Z Slovenská Výtvarná únia 263775 foto sídla 8381331 wikitext text/x-wiki '''Slovenská výtvarná únia''' (SVÚ) je [[občianske združenie]] zastrešujúce profesionálnych výtvarných umelcov, teoretikov umenia a odborné združenia pôsobiace v oblasti výtvarného umenia na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVÚ {{!}} Slovenská výtvarná únia | url = https://svu.sk/sk/svu/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vznikla v roku 1991 ako celoslovenský právny subjekt so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Nadväzuje na tradície organizovaného združovania výtvarných umelcov na Slovensku a pôsobí ako strešná organizácia pre viaceré profesijné združenia. Medzi hlavné oblasti jej činnosti patrí zastupovanie záujmov výtvarných umelcov a teoretikov vo vzťahu k legislatíve, koordinácia profesijných aktivít členských organizácií, podpora výstavnej a informačnej činnosti a spolupráca s partnerskými organizáciami na Slovensku i v zahraničí. Organizácia sa venuje aj otázkam sociálneho a právneho postavenia umelcov vrátane presadzovania štatútu umelca. SVÚ je členom [https://iaa-europe.eu/ International Association of Art] (IAA) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] a podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti výtvarného umenia a kultúrnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Committees | url = https://iaa-europe.eu/about/national-committees/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-GB}}</ref> [[Súbor:Galéria Umelka.jpg|vľavo|náhľad|[[Umelecká beseda slovenská (budova)|Budova Umeleckej besedy Slovenskej,]] ktorú od roku 1991 spravuje Slovenská výtvarná únia.]] == Vznik == Slovenská výtvarná únia vznikla v roku 1991 ako nástupnícka organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za prvého predsedu SVÚ bol zvolený [[Viktor Hulík|Viktor Hulík]]. Od svojho vzniku spravuje SVÚ [[Umelecká beseda slovenská (budova)|budovu Umeleckej besedy Slovenskej.]] == Združenia súčasne zastrešené SVÚ == * ART CLUB 60+8 * Ateliér.EM * Indivisual * Združenie pre umenie KATEDRUM * Združenie keramikov Slovenska * KOPA * PRO SCENA - OISTAT centrum SLOVENSKO * MAMSzE - spoločnosť maďarských tvorivých umelcov SR * SVVU - spoločnosť voľných výtvarných umelcov * Združenie priemyselných dizajnérov Slovenska * Spolok C+S * Združenie slovenských profesionálnych fotografov * Združenie textilných výtvarníkov TxT * Per Spectrum * Medzi hranicou a hrádzou * Obec reštaurátorov Slovenska == Referencie == <references /> 01ubm47ylmzyzdwb4s7vbe1ccf0odd3 8381334 8381331 2026-10-08T09:15:45Z Slovenská Výtvarná únia 263775 /* Združenia súčasne zastrešené SVÚ */ 8381334 wikitext text/x-wiki '''Slovenská výtvarná únia''' (SVÚ) je [[občianske združenie]] zastrešujúce profesionálnych výtvarných umelcov, teoretikov umenia a odborné združenia pôsobiace v oblasti výtvarného umenia na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVÚ {{!}} Slovenská výtvarná únia | url = https://svu.sk/sk/svu/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vznikla v roku 1991 ako celoslovenský právny subjekt so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Nadväzuje na tradície organizovaného združovania výtvarných umelcov na Slovensku a pôsobí ako strešná organizácia pre viaceré profesijné združenia. Medzi hlavné oblasti jej činnosti patrí zastupovanie záujmov výtvarných umelcov a teoretikov vo vzťahu k legislatíve, koordinácia profesijných aktivít členských organizácií, podpora výstavnej a informačnej činnosti a spolupráca s partnerskými organizáciami na Slovensku i v zahraničí. Organizácia sa venuje aj otázkam sociálneho a právneho postavenia umelcov vrátane presadzovania štatútu umelca. SVÚ je členom [https://iaa-europe.eu/ International Association of Art] (IAA) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] a podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti výtvarného umenia a kultúrnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Committees | url = https://iaa-europe.eu/about/national-committees/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-GB}}</ref> [[Súbor:Galéria Umelka.jpg|vľavo|náhľad|[[Umelecká beseda slovenská (budova)|Budova Umeleckej besedy Slovenskej,]] ktorú od roku 1991 spravuje Slovenská výtvarná únia.]] == Vznik == Slovenská výtvarná únia vznikla v roku 1991 ako nástupnícka organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za prvého predsedu SVÚ bol zvolený [[Viktor Hulík|Viktor Hulík]]. Od svojho vzniku spravuje SVÚ [[Umelecká beseda slovenská (budova)|budovu Umeleckej besedy Slovenskej.]] == Združenia súčasne zastrešené SVÚ == * ART CLUB 60+8 * Ateliér.EM * Indivisual * Združenie pre umenie KATEDRUM * Združenie keramikov Slovenska * KOPA * PRO SCENA - OISTAT centrum SLOVENSKO * MAMSzE - spoločnosť maďarských tvorivých umelcov SR * SVVU - spoločnosť voľných výtvarných umelcov * Združenie priemyselných dizajnérov Slovenska * Spolok C+S * Združenie slovenských profesionálnych fotografov * Združenie textilných výtvarníkov TxT * Per Spectrum * Medzi hranicou a hrádzou * Obec reštaurátorov Slovenska == Referencie == <references /> 816vkb5dv4ew2f72x9l9vwrxr4zz569 8381335 8381334 2026-10-08T09:16:45Z Slovenská Výtvarná únia 263775 zarovnanie 8381335 wikitext text/x-wiki '''Slovenská výtvarná únia''' (SVÚ) je [[občianske združenie]] zastrešujúce profesionálnych výtvarných umelcov, teoretikov umenia a odborné združenia pôsobiace v oblasti výtvarného umenia na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVÚ {{!}} Slovenská výtvarná únia | url = https://svu.sk/sk/svu/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vznikla v roku 1991 ako celoslovenský právny subjekt so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Nadväzuje na tradície organizovaného združovania výtvarných umelcov na Slovensku a pôsobí ako strešná organizácia pre viaceré profesijné združenia. Medzi hlavné oblasti jej činnosti patrí zastupovanie záujmov výtvarných umelcov a teoretikov vo vzťahu k legislatíve, koordinácia profesijných aktivít členských organizácií, podpora výstavnej a informačnej činnosti a spolupráca s partnerskými organizáciami na Slovensku i v zahraničí. Organizácia sa venuje aj otázkam sociálneho a právneho postavenia umelcov vrátane presadzovania štatútu umelca. SVÚ je členom [https://iaa-europe.eu/ International Association of Art] (IAA) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] a podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti výtvarného umenia a kultúrnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Committees | url = https://iaa-europe.eu/about/national-committees/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-GB}}</ref> [[Súbor:Galéria Umelka.jpg|náhľad|[[Umelecká beseda slovenská (budova)|Budova Umeleckej besedy Slovenskej,]] ktorú od roku 1991 spravuje Slovenská výtvarná únia.]] == Vznik == Slovenská výtvarná únia vznikla v roku 1991 ako nástupnícka organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za prvého predsedu SVÚ bol zvolený [[Viktor Hulík|Viktor Hulík]]. Od svojho vzniku spravuje SVÚ [[Umelecká beseda slovenská (budova)|budovu Umeleckej besedy Slovenskej.]] == Združenia súčasne zastrešené SVÚ == * ART CLUB 60+8 * Ateliér.EM * Indivisual * Združenie pre umenie KATEDRUM * Združenie keramikov Slovenska * KOPA * PRO SCENA - OISTAT centrum SLOVENSKO * MAMSzE - spoločnosť maďarských tvorivých umelcov SR * SVVU - spoločnosť voľných výtvarných umelcov * Združenie priemyselných dizajnérov Slovenska * Spolok C+S * Združenie slovenských profesionálnych fotografov * Združenie textilných výtvarníkov TxT * Per Spectrum * Medzi hranicou a hrádzou * Obec reštaurátorov Slovenska == Referencie == <references /> 597zmddbueuliwx1buhtd716kr9tf43 8381338 8381335 2026-10-08T09:22:24Z Slovenská Výtvarná únia 263775 8381338 wikitext text/x-wiki '''Slovenská výtvarná únia''' (SVÚ) je [[občianske združenie]] zastrešujúce profesionálnych výtvarných umelcov, teoretikov umenia a odborné združenia pôsobiace v oblasti výtvarného umenia na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVÚ {{!}} Slovenská výtvarná únia | url = https://svu.sk/sk/svu/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vznikla v roku 1991 ako celoslovenský právny subjekt so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Nadväzuje na tradície organizovaného združovania výtvarných umelcov na Slovensku a pôsobí ako strešná organizácia pre viaceré profesijné združenia. Medzi hlavné oblasti jej činnosti patrí zastupovanie záujmov výtvarných umelcov a teoretikov vo vzťahu k legislatíve, koordinácia profesijných aktivít členských organizácií, podpora výstavnej a informačnej činnosti a spolupráca s partnerskými organizáciami na Slovensku i v zahraničí. Organizácia sa venuje aj otázkam sociálneho a právneho postavenia umelcov vrátane presadzovania štatútu umelca. SVÚ je členom [https://iaa-europe.eu/ International Association of Art] (IAA) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] a podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti výtvarného umenia a kultúrnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Committees | url = https://iaa-europe.eu/about/national-committees/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-GB}}</ref> [[Súbor:Galéria Umelka.jpg|náhľad|[[Umelecká beseda slovenská (budova)|Budova Umeleckej besedy Slovenskej,]] ktorú od roku 1991 spravuje Slovenská výtvarná únia.]] == Vznik == Slovenská výtvarná únia vznikla v roku 1991 ako nástupnícka organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za prvého predsedu SVÚ bol zvolený Igor Gazdík.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Igor Gazdík {{!}} Životopis a ocenění | url = https://www.databazeknih.cz/zivotopis/igor-gazdik-78793 | vydavateľ = Databáze knih | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref> Od svojho vzniku spravuje SVÚ [[Umelecká beseda slovenská (budova)|budovu Umeleckej besedy Slovenskej.]] == Združenia súčasne zastrešené SVÚ == * ART CLUB 60+8 * Ateliér.EM * Indivisual * Združenie pre umenie KATEDRUM * Združenie keramikov Slovenska * KOPA * PRO SCENA - OISTAT centrum SLOVENSKO * MAMSzE - spoločnosť maďarských tvorivých umelcov SR * SVVU - spoločnosť voľných výtvarných umelcov * Združenie priemyselných dizajnérov Slovenska * Spolok C+S * Združenie slovenských profesionálnych fotografov * Združenie textilných výtvarníkov TxT * Per Spectrum * Medzi hranicou a hrádzou * Obec reštaurátorov Slovenska == Referencie == <references /> 1rlrkdlis18ygsapkim5vqjlk8ud0fp 8381345 8381338 2026-10-08T09:29:09Z Slovenská Výtvarná únia 263775 8381345 wikitext text/x-wiki '''Slovenská výtvarná únia''' (SVÚ) je [[občianske združenie]] zastrešujúce profesionálnych [[Umelec|výtvarných umelcov]], teoretikov umenia a odborné združenia pôsobiace v oblasti výtvarného umenia na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SVÚ {{!}} Slovenská výtvarná únia | url = https://svu.sk/sk/svu/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> Vznikla v roku [[1991]] ako celoslovenský právny subjekt so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Nadväzuje na tradície organizovaného združovania výtvarných umelcov na Slovensku a pôsobí ako strešná organizácia pre viaceré profesijné združenia. Medzi hlavné oblasti jej činnosti patrí zastupovanie záujmov výtvarných umelcov a teoretikov vo vzťahu k legislatíve, koordinácia profesijných aktivít členských organizácií, podpora výstavnej a informačnej činnosti a spolupráca s partnerskými organizáciami na Slovensku i v zahraničí. Organizácia sa venuje aj otázkam sociálneho a právneho postavenia umelcov vrátane presadzovania štatútu umelca. SVÚ je členom [https://iaa-europe.eu/ International Association of Art] (IAA) pri [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] a podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti výtvarného umenia a kultúrnej politiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Committees | url = https://iaa-europe.eu/about/national-committees/ | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = en-GB}}</ref> [[Súbor:Galéria Umelka.jpg|náhľad|[[Umelecká beseda slovenská (budova)|Budova Umeleckej besedy Slovenskej,]] ktorú od roku 1991 spravuje Slovenská výtvarná únia.]] == Vznik == Slovenská výtvarná únia vznikla v roku 1991 ako nástupnícka organizácia Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za prvého predsedu SVÚ bol zvolený Igor Gazdík.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Igor Gazdík {{!}} Životopis a ocenění | url = https://www.databazeknih.cz/zivotopis/igor-gazdik-78793 | vydavateľ = Databáze knih | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref> Od svojho vzniku spravuje SVÚ [[Umelecká beseda slovenská (budova)|budovu Umeleckej besedy Slovenskej.]] == Združenia súčasne zastrešené SVÚ == * ART CLUB 60+8 * Ateliér.EM * Indivisual * Združenie pre umenie KATEDRUM * Združenie keramikov Slovenska * KOPA * PRO SCENA - OISTAT centrum SLOVENSKO * MAMSzE - spoločnosť maďarských tvorivých umelcov SR * SVVU - spoločnosť voľných výtvarných umelcov * Združenie priemyselných dizajnérov Slovenska * Spolok C+S * Združenie slovenských profesionálnych fotografov * Združenie textilných výtvarníkov TxT * Per Spectrum * Medzi hranicou a hrádzou * Obec reštaurátorov Slovenska == Referencie == <references /> 5mapidfdfblq3uuad95lagxspexjxst Diskusia s redaktorom:~2026-54043-11 3 756882 8381341 2026-10-08T09:27:56Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8381341 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:27, 8. október 2026 (UTC) 7lpfxxjla7obsv87ccx9t581n4rzebc Diskusia s redaktorom:~2026-54126-64 3 756883 8381346 2026-10-08T09:29:33Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8381346 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:29, 8. október 2026 (UTC) ipp7mbiuufnwljjizbj6ybip4h4bc84 Redaktor:BOHOVIC/pieskovisko 2 756884 8381350 2026-10-08T09:36:50Z BOHOVIC 306240 BOHOVIC premiestnil stránku [[Redaktor:BOHOVIC/pieskovisko]] na [[Redaktor:Vladimir Rasskazov]] 8381350 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Redaktor:Vladimir Rasskazov]] 97lg6lg3mf9r8hefjisufbrr2kdot7g Diskusia s redaktorom:Rxitalia 3 756886 8381355 2026-10-08T09:39:59Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8381355 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:39, 8. október 2026 (UTC) khvoklvmnb05hjxkcb04sc5nokt67ow Diskusia s redaktorom:Slovenská Výtvarná únia 3 756887 8381357 2026-10-08T09:41:41Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8381357 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:41, 8. október 2026 (UTC) 0cbsv14ucpwati4ektg5tdais61v1c3 Vladimír Rasskazov 0 756888 8381368 2026-10-08T09:52:19Z BOHOVIC 306240 Vytvorená stránka „[[Súbor:Fotkarasska12114nawiki.jpg|náhľad|Vladimír Rasskazov]] '''Vladimír Rasskazov''' (rus. Владимир Рассказов) je ruský huslista, dirigent a hudobný pedagóg. == Životopis == Hudobné vzdelanie získal na Gnesinovej akadémii v Moskve pod vedením profesora Pjotra Bondarenka, asistenta legendárneho Davida Oistracha. Počas svojej kariéry pôsobil v symfonických orchestroch a spolupracoval s významnými dirigentmi ruskej hudobnej sc...“ 8381368 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fotkarasska12114nawiki.jpg|náhľad|Vladimír Rasskazov]] '''Vladimír Rasskazov''' (rus. Владимир Рассказов) je ruský huslista, dirigent a hudobný pedagóg. == Životopis == Hudobné vzdelanie získal na Gnesinovej akadémii v Moskve pod vedením profesora Pjotra Bondarenka, asistenta legendárneho Davida Oistracha. Počas svojej kariéry pôsobil v symfonických orchestroch a spolupracoval s významnými dirigentmi ruskej hudobnej scény. V roku 1989 založil Moskovský komorný orchester Renaissance, ktorý sa stal výraznou súčasťou jeho umeleckého odkazu. Ako umelecký vedúci, dirigent a sólista vytvoril koncepciu spájajúcu historickú tradíciu, komornú intimitu a modernú interpretačnú energiu. Orchester pod jeho vedením vystupoval v prestížnych sálach Moskvy a Petrohradu a nahral kompaktný disk so štúdiom Melodija. V rokoch 1978 – 1980 pôsobil v zahraničí ako koncertný majster Národného symfonického orchestra Ekvádoru v Quite a ako sólista koncertoval vo viacerých európskych krajinách. Dnes svoje dlhoročné skúsenosti odovzdáva ďalšej generácii prostredníctvom pedagogickej práce a masterclassov. Filozofiu BLACK & GOLD symbolizuje čierna ako elegancia, koncentrácia a hĺbka a zlato ako majstrovstvo, tradícia a výnimočnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Rasskazov {{!}} Hudobný virtuóz | url = https://violinrasskazov.com/ | vydavateľ = violinrasskazov.com | dátum prístupu = 2026-10-08}}</ref> == Referencie == * [http://renaissance-orchestra.ru/ Profil Vladimíra Rasskazova na oficiálnej stránke orchestra Renaissance] 1wyi1flkuzwg5x1boveo9jtbsoyq0i0 Diskusia s redaktorom:~2026-54065-00 3 756889 8381378 2026-10-08T10:02:44Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8381378 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 8. október 2026 (UTC) rm95vihxhjbyghidsk9o1qpnbntxih6 Štefánia Gulišová 0 756890 8381379 2026-10-08T10:03:08Z Lekvarnička 262477 Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}}{{Infobox Futbalista | meno = Štefánia Gulišová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1966|09|29}} | miesto narodenia = [[Skalica (mesto)|Skalica]] | štát = [[Československá socialistická republika|Československo]] | kluby = [[Slávia Holíč]] | národné mužstvo = Československé národné ženské futbalové družstvo|Českos...“ 8381379 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox Futbalista | meno = Štefánia Gulišová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1966|09|29}} | miesto narodenia = [[Skalica (mesto)|Skalica]] | štát = [[Československá socialistická republika|Československo]] | kluby = [[Slávia Holíč]] | národné mužstvo = [[Československé národné ženské futbalové družstvo|Československo]] | reprezentačné roky = 1985{{--}} }} '''Štefánia Gulišová''' (* [[29. september]] [[1966]]<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Jozef|meno=Korbel|titul=Žena a lopta|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-10-18|ročník=XXXIX.|číslo=246|strany=4|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_10/?pg=107&layout=s}}</ref>) je bývala slovenská futbalistka. Je jedinou Slovenkou, ktorá hrala v prvom oficiálnom zápase [[Československé národné ženské futbalové družstvo|Československa]] 14. apríla 1985 proti [[Maďarske národné ženské futbalové družstvo|Maďarsku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=fm|titul=V premiére dobrý šport|periodikum=Práca|vydavateľ=Slvoenská odborová rada|miesto=Bratislava|dátum=1985-04-15|ročník=XL.|číslo=88|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/PracaBratislava_OSA_1985_04/?pg=110&layout=s}}</ref> == Klubová kariéra == V jedenástich rokoch začala hrať za klub [[Slávia Holíč]] najvyššiu futbalovú súťaž.<ref name=":1" /> Na turnaji [[O Srdce Mladého sveta|O Srdce Mladého Sveta]] 1978 bola v dvanástich rokoch najmladšou hráčkou celého turnaja.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šálek, Dobias|meno=Zdeněk, Jan|titul=SRDCE NENÍ NA INFARKT|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1978-09-18|ročník=XX.|číslo=38|strany=7|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1978-3/?pg=357&layout=s}}</ref> V devätnástich rokoch mala nastrieľaných viac ako 100 gólov.<ref name=":1" /> == Úspechy == '''Slávia Holíč''' * Majsterka Slovenska: [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981|1980/81]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Budovič|meno=Miroslav|titul=Po prvý raz majsterkami Slovenska. Dva vavríny do Holíča|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1981-06-27|ročník=XXXII.|číslo=150|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_06/?pg=175&layout=s}}</ref> [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983|1982/83]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=lj|titul=Po roku Holíč|periodikum=Smena|vydavateľ=SÚV SZM|miesto=Bratislava|dátum=1983-06-30|ročník=XXXVI.|číslo=152|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Smena_1983_06/?pg=208&layout=s}}</ref> * Víťazka Slovenského pohára 1980,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bys|titul=Futbalistky Slávie SŠM Holíč|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1980-09-04|ročník=XXXII.|číslo=209|strany=2|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_09/?pg=25&layout=s}}</ref> 1981<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bys|titul=Pohár patrí Holíčankám|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1981-05-21|ročník=XXXII.|číslo=119|strany=5|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_05/?pg=122&layout=s}}</ref> '''Individuálne''' * Jedenástka roka 1980 - 2. miesto<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bystrický|meno=Viliam|titul=Najlepších jedenásť žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1980-11-20|ročník=XXXII.|číslo=275|strany=2|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_11/?pg=119&layout=s}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Gulišová, Štefánia}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti zo Skalice]] [[Kategória:Hráčky Slávia Holíč]] khuqbhsnwnvbbgmyuqio8q5um0a0xc4 8381394 8381379 2026-10-08T11:24:17Z Lekvarnička 262477 8381394 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Štefánia Gulišová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1966|09|29}} | miesto narodenia = [[Skalica (mesto)|Skalica]] | štát = [[Československá socialistická republika|Československo]] | kluby = [[Slávia Holíč]] | národné mužstvo = [[Československé národné ženské futbalové družstvo|Československo]] | reprezentačné roky = 1985{{--}} }} '''Štefánia Gulišová''' (* [[29. september]] [[1966]]<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Jozef|meno=Korbel|titul=Žena a lopta|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-10-18|ročník=XXXIX.|číslo=246|strany=4|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_10/?pg=107&layout=s}}</ref>) je bývala slovenská futbalistka. Je jedinou Slovenkou, ktorá hrala v prvom oficiálnom zápase [[Československé národné ženské futbalové družstvo|Československa]] 14. apríla 1985 proti [[Maďarske národné ženské futbalové družstvo|Maďarsku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=fm|titul=V premiére dobrý šport|periodikum=Práca|vydavateľ=Slvoenská odborová rada|miesto=Bratislava|dátum=1985-04-15|ročník=XL.|číslo=88|strany=7|dátum prístupu=2026-10-07|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/PracaBratislava_OSA_1985_04/?pg=110&layout=s}}</ref> == Klubová kariéra == V jedenástich rokoch začala hrať za klub [[Slávia Holíč]] najvyššiu futbalovú súťaž.<ref name=":1" /> Na turnaji [[O Srdce Mladého sveta|O Srdce Mladého Sveta]] 1978 bola v dvanástich rokoch najmladšou hráčkou celého turnaja.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šálek, Dobias|meno=Zdeněk, Jan|titul=SRDCE NENÍ NA INFARKT|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1978-09-18|ročník=XX.|číslo=38|strany=7|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1978-3/?pg=357&layout=s}}</ref> V devätnástich rokoch mala nastrieľaných viac ako 100 gólov.<ref name=":1" /> == Úspechy == '''Slávia Holíč''' * Majsterka Slovenska: [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981|1980/81]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Budovič|meno=Miroslav|titul=Po prvý raz majsterkami Slovenska. Dva vavríny do Holíča|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1981-06-27|ročník=XXXII.|číslo=150|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_06/?pg=175&layout=s}}</ref> [[1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983|1982/83]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=lj|titul=Po roku Holíč|periodikum=Smena|vydavateľ=SÚV SZM|miesto=Bratislava|dátum=1983-06-30|ročník=XXXVI.|číslo=152|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Smena_1983_06/?pg=208&layout=s}}</ref> * Víťazka Slovenského pohára 1980,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bys|titul=Futbalistky Slávie SŠM Holíč|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1980-09-04|ročník=XXXII.|číslo=209|strany=2|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_09/?pg=25&layout=s}}</ref> 1981<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=bys|titul=Pohár patrí Holíčankám|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1981-05-21|ročník=XXXII.|číslo=119|strany=5|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_05/?pg=122&layout=s}}</ref> '''Individuálne''' * Jedenástka roka 1980,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bystrický|meno=Viliam|titul=Najlepších jedenásť žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1980-11-20|ročník=XXXII.|číslo=275|strany=2|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_11/?pg=119&layout=s}}</ref> 1985,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=kor|titul=FUTBAL|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1985-11-29|ročník=XXXIX.|číslo=282|strany=2|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_11/?pg=177&layout=s}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Gulišová, Štefánia}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti zo Skalice]] [[Kategória:Hráčky Slávia Holíč]] lbx419wn8u5hwja83yofskns4jjjnym 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 0 756891 8381388 2026-10-08T10:43:53Z Lekvarnička 262477 Vytvorená stránka „{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1982/1983|začiatok=|koniec=|majster=[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]]|2_miesto=[[TJ Skloplast Trnava]]|3_miesto=Agrostav Spišská Nová Ves|počet_mužstiev=4|odohraté_zápasy=24|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''Slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983''' bol 16. ročník 1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej...“ 8381388 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1982/1983|začiatok=|koniec=|majster=[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]]|2_miesto=[[TJ Skloplast Trnava]]|3_miesto=Agrostav Spišská Nová Ves|počet_mužstiev=4|odohraté_zápasy=24|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''Slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983''' bol 16. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami sa stali po druhýkrát po ročnej pauze futbalistky so [[Slávia Holíč|Slávie Holíč]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=lj|titul=Po roku Holíč|periodikum=Smena|vydavateľ=SÚV SZM|miesto=Bratislava|dátum=1983-06-30|ročník=XXXVI.|číslo=152|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Smena_1983_06/?pg=208&layout=s}}</ref> == Konečná tabuľka == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref name=":1" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |[[Slávia Holíč|Slávia SŠM Holíč]] | align="center" |12 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |27:10 | align="center" |'''15''' |- !2. |[[TJ Skloplast Trnava]] | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |20:17 | align="center" |'''14''' |- !3. |Agrostav Spišská Nová Ves | align="center" |12 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |4 | align="center" |12:17 | align="center" |'''13''' |- !4. |Slovan Nimnica | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |13:28 | align="center" |'''6''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{SNFL žien}} [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga]] [[Kategória:Slovenská národná futbalová liga žien]] [[Kategória:Futbal v 1982]] [[Kategória:Futbal v 1983]] rwbqhhadrjdmntzyiqrg93lhuukkeb1 Šablóna:Ázijský mesiac Wikipédie 2026 10 756892 8381397 2026-10-08T11:27:51Z Jetam2 30982 nová šab 8381397 wikitext text/x-wiki <div style="margin: auto; max-width: 50em; -moz-border-radius: 8px; -webkit-border-radius: {{{1|8px}}}; border: 1.75px solid #4169E1; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#B0E0E6; padding: 20px; text-align: {{{text-align|left}}}; "class="ui-helper-clearfix">[[Súbor:WAM logo without text.svg|link=Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026|70px|vľavo]] <div class="center">Tento článok bol vytvorený v&nbsp;rámci súťaže '''[[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026|Ázijský mesiac Wikipédie 2026]]'''.</div></div><noinclude> [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie 2026| ]] </noinclude><includeonly> [[Kategória:Články ázijského mesiaca Wikipédie 2026]] </includeonly> 5g1zmcgf4k2o7s0ea93b2z8t73eaux4 Šablóna:Ázijský mesiac Wikipédie 2026 Taiwan 10 756893 8381399 2026-10-08T11:29:03Z Jetam2 30982 nová 8381399 wikitext text/x-wiki <div style="margin: auto; max-width: 50em; -moz-border-radius: 8px; -webkit-border-radius: {{{1|8px}}}; border: 1.75px solid #4169E1; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#B0E0E6; padding: 20px; text-align: {{{text-align|left}}}; "class="ui-helper-clearfix">[[Súbor:WAM logo without text.svg|link=Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026|70px|vľavo]] <div class="center">Tento článok bol vytvorený v&nbsp;rámci súťaže '''[[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026|Ázijský mesiac Wikipédie 2026 – Taiwan]]'''.</div></div><noinclude> [[Kategória:Ázijský mesiac Wikipédie 2026| ]] </noinclude><includeonly> [[Kategória:Články ázijského mesiaca Wikipédie 2026 Taiwan]] </includeonly> easeczh9pyplxqjeolejekfn7rm9dtv